dim. – skr. z l. dimidius polovica. Dimastigamoeba ... - datasolution.sk

disperzita – [dispersio] 1. miera, stupeň rozptýlenia; →disperzná sústava; 2. relat. piesočnatosť al.
ílovitosť pôdy.
disperzná sústava – systém, kt. vzniká rozptýlením jednej al. viacerých zloţiek (dispergovaných fáz)
v inej fáze, tzv. disperznom prostredí (plyne, kvapaline, tuhej látke). D. s. sú hmotné systémy, kt.
obsahujú mnohé prvky nespojitosti nezávisle od seba, a preto aspoň jedna skupina fyz. a chem.
vlastností v nich je pozdĺţ priamky periodicky nespojitá. Disperznú časť tvorí súčet navzájom od
seba oddelených čiastočiek. Disperzné prostredie je súvislá časť, v kt. sú rozptýlené čiastočky
disperznej časti. D. s. charakterizuje stupeň disperzity, tvar čiastočiek disperznej časti a spôsob ich
priestorového rozptýlenia.
Podľa veľkosti dispergovaných čiastočiek sa rozlišujú: 1. analytické disperzné sústavy (veľkosť
častíc 500 nm; patria sem emulzie a
suspenzie, pre kt. platí Gibbsov →zákon.
Koloidné d. s. sa delia na a) fázové koloidy – ( lyofóbne koloidy) dispergované častice a disperzné
prostredie tvoria 2 fázy, nemoţno ich pokladať za sústavy v termodynamickej rovnováhe; ich
stabilita sa dosahuje pridaním tretej zloţky – elektrolytu al. ochranných koloidov; tvoria ho
najčastejšie anorg. látky; b) molekulové koloidy – (lyofilné koloidy) dvojzloţkové koloidné d. s., kt.
moţno pokladať za jednofázové; správajú sa ako pravé rozt. a ako sústavy v termodynamickej
rovnováhe. Platia pre ne klasické zákony termodynamiky. Tvoria ich najčastejšie org. a
makromolekulové látky. Na rozhraní dispergovanej častice a disperzného prostredia pri fázových
koloidoch je veľká povrchová energia a vlastnosti obi-dvoch zloţiek sa menia vo veľmi malom
intervale s prudkým gradientom. Pri molekulových koloidoch sa vlastnosti medzi micelou a
disperzným prostredím pre silnú solvatáciu menia spojito. Nízkomolekulové látky s difilným
charakterom (molekula má polárnu i nepolárnu skupinu) sa môţu správať ako pravé rozt.
(molekulové koloidy) al. pri vyšších koncentráciách ako fázové koloidy v dôsledku agregácie (mydlá,
penicilín, koloidné farbivá).
Prechodné sústavy môţu vzniknúť z dvoch krajných morfologických typov: zo sústav, kt. čiastočky
majú v priestore v kaţdom smere koloidnú veľkosť (koloidné disperzie), al. zo sústav, kt. čiastočky
majú koloidný rozmer aspoň v jednom smere (diformné sústavy – blany, vlákna ap.). Z koloidných
sústav vznikajú agregáciou al. koaguláciou, z dimorfných miesením al. premiešavaním (špongia,
kaučuk). Typickou vlastnosťou prechodných sústav je okrem spojitosti disperznej fázy aj spojitosť
dispergovaných čiastočiek. Tým sa utvorí pevná kostra a sústava má vlastnosti, kt. tvoria prechod
medzi disperznou a dimorfnou sústavou (→gél). Za dvojité sústavy sa pokladá zmes disperznej a
dimorfnej sústavy (peny).
Liečivé prípravky môţu byť disperziami: 1. plynných, kvapalných a tuhých látok v plyne
(→aerodisperzie); 2. plynu v kvapaline (→peny); 3. kvapalín v kvapalinách (→emulzie); 4. tuhých
látok v kvapalinách (→suspenzie); 5. tuhých látok v plyne (hrubé disperzie s časticami > 1 mm,
tvorené > 2 fázami; nemajú vlastný tvar, čím sa líšia od tých hrubo disperzných prípravkov, pri kt. je
určitý tvar výrazným charakteristikom).
disperzné prostredie – [dispersion medium] spojitá časť →disperznej sústavy.
disperzný podiel – [dispersion fraction] zloţky (fázy) →disperznej sústavy, kt. sú rozptýlené v
disperznom prostredí.
Dispholidus – rod jedovatých hadov z čeľade Colubridae. Druh D. typus je plachý had ţijúci v
stromoch v juţ. Afrike. Produkuje jed hemoragín.
81