dim. – skr. z l. dimidius polovica. Dimastigamoeba ... - datasolution.sk

K d. p. patria konverzná hystéria, konverzná reakcia, hystéria a hysterická psychóza. Dfdg. sa má
vylúčiť vedomá simulácia.
Disociatívna amnézia – F44.0, strata pamäti týkajúca sa obvykle dôleţitých udalostí. Jej hlavnou
príčinou nie je org. duševná porucha a je príliš veľká, aby sa mohla vysvetliť obyčajnou
zábudlivosťou al. únavou. Amnézia sa týka traumatických udalostí, ako sú nehody al. neočakávaná
strata blízkej osoby (osirotenie), a je obvykle čiastočná a selektívna. Rozsah a úplnosť amnézie sa
často mení zo d na d medzi vyšetreniami, ale jestvujú isté okolnosti, kt. si pacient v bdelom stave
nemôţe vybaviť. Úplná a generalizovaná amnézia je vzácna a je obvykle súčasťou fúgy (F44.1).
Afektívne stavy s amnéziou sú rôzne, ale ťaţká depresia je zriedkavá. Môţe byť zrejmá bezradnosť,
pocity stiesnenosti a správanie vyvolávajúce pozornosť okolia, ale niekedy je nápadné pokojné
prijímanie stavu. Najextrémnejšie prípady sa vyskytujú u muţov ako dôsledok vojnového stresu. U
starších ľudí sa psychogénna d. a. vyskytuje zriedka. Niekedy sa pozoruje bezúčelné túlanie po
okolí, ale pretoţe obyčajne súvisí so zanedbávaním seba samého, zriedka trvá dlhšie ako 1 – 2 d.
Dg. kritériá: 1. amnézia na nedávne traumatizujúce al. stresujúce udalosti (podľa informácií od iných
osôb); 2. neprítomnosť org. mozgových porúch, intoxikácie al. nadmernej únavy.
Dfdg. treba vylúčiť tieto stavy: 1. Org. duševné poruchy, pri kt. sú aj iné príznaky porúch nervového
systému, zrejmejšie a konzistentnejšie príznaky zastreného vedomia, dezorientácia a kolísanie
hladiny vedomia; zreteľnejšia býva aj strata recentnej pamäti a obyčajne chýba súvislosť s
traumatizujúcou udalosťou a problémami. 2. ,,Okná“ následkom abúzu alkoholu al. zneuţívania
drog, kt. sú úzko spojené s obdobím abúzu a stratené spomienky sa nemôţu nikdy znova vybaviť. 3.
Korsakowov sy., pri kt. je strata krátkodobej pamäti s normálnym okamţitým zapamätaním, ale
stratou vybavenia uţ po 2 – 3 min (pri d. a. nevyskytuje). 4. Amnézia po kontúzii mozgu al. inom
váţnom poranení hlavy, kt. je obvykle retrográdna, aj keď v ťaţších prípadoch môţe byť aj
antegrádna. Pri d. a. býva prevaţne retrográdna amnézia a moţno ju ovplyvniť hypnózou al.
odreagovaním. 5. Poiktová amnézia. 6. Amnézia u epileptikov. 7. Stavy stuporu al. mutizmu, kt. sa
občas zisťujú pri schizofrénnom a depresívnom ochorení, sa môţu rozlíšiť podľa charakteristík a
základného ochorenia. 8. Simulácia amnézie, kt. sa spája so zrejmými problémami, týkajúcimi sa
peňazí, nebezpečia smrti v čase vojny, moţného rozsudku smrti al. väzenia.
Disociatívna fúga – MKCH-10: F44.1; →fúga.
Disociatívny stupor – MKCH-10: F44.2; →stupor.
Tranz a stavy posadnutosti – MKCH-10: F44.3; →tranz.
Disociatívne poruchy motoriky a citlivosti – F44.4–F44.7, strata al. narušenie pohybov al.
citlivosti (obvykle koţnej). Pacient sa javí ako telesne chorý, pri somatickom vyšetrení sa však
nezisťuje nález, kt. by vysvetľoval jeho príznaky. Symptómy často zodpovedajú pacientovej
predstave o telesnej poruche, kt. nemusia byť v súlade s fyziol. al. anat. pravidlami. Jeho duševný
stav a sociálna situácia obvykle naznačuje, ţe jeho neschopnosť, mu pomáha uniknúť z
nepríjemného konfliktu al. nepriamo vyjadriť závislosť al. odpor. Aj keď problémy al. konflikty môţu
byť ostatným zrejmé, pacient ich často popiera a pripisuje svoje ťaţkosti symptómom al.
neschopnosti z nich vyplývajúcej. Stupeň neschopnosti sa môţe niekedy meniť podľa počtu a typu
prítomných ľudí a emočného stavu pacienta (správanie vyţadujúce pozornosť okolia). Hlavnou črtou
je však strata pohyblivosti al. citlivosti, kt. nie je pod vôľovou kontrolou.
Niekedy príznaky vznikajú v úzkej súvislosti s psychol. stresom, inokedy táto súvislosť nie je zjavná.
Nápadné môţe byť pokojné prijímanie ťaţkej neschopnosti (,,belle indifférence``). Moţno ho
pozorovať aj u vyrovnaných jedincov, postihnutých zrejmou váţnou somatickou chorobou.
69