dim. – skr. z l. dimidius polovica. Dimastigamoeba ... - datasolution.sk

Príkladom je tzv. ,,belle indifférence“ hysterikov, t. j. obdivuhodná ľahostajnosť, s akou akceptujú a
znášajú symptómy svojho stavu; →disociatívne poruchy.
Disociácia proteinocytologická – neurol. výrazne zvýšená koncentrácia celkových bielkovín pri
normálnom al. mierne zvýšenom počte elementov v likvore. Vyskytuje sa pri malígnych nádoroch
mozgu lokalizovaných blízko likvorových ciest, kt. mechanicky iritujú meningy, a pri Guillainovej-
Barrého polyradikulomyelitíde.
Disociácia syringomyelická – neurol. disociovaná porucha citlivosti, zníţené pociťovanie tepla
a bo-lesti, pri zachovaní ostatných druhov citlivosti. Vzniká pri lézii zadných rohov miechy,
commissura alba ant. al. tractus spinothalamicus lat. Vyskytuje sa pri syringomyélii,
intramedulárnych nádoroch a léziách jednej polovice miechy akejkoľvek príčiny. Mierne býva
zníţená aj taktilná citlivosť a prítomné sú aj ďalšie príznaky lézie nervových štruktúr v týchto
segmentoch (periférna obrna horných končatín, ak je proces lokalizovaný v krčnej mieche, centrálna
obrna dolných končatín, trofický sy.)
Disociácia tabická – zníţenie hĺbkovej citlivosti. Vzniká pri poškodení zadných povrrazcov al.
koreňov miechy. Vyskytuje sa pri tabes doraslis, neuroanemickom sy. a niekt. degeneratívnych
ochoreniach. Mierne zníţená býva aj taktilná citlivosť a môţu sa vyskytovať útrobné krízy. Súčasne
sa vyskytuje svalová hypotónia, šľachovosvalová hyporeflexia, zadnopovrazcová ataxia (zvýrazňuje
sa pri zatvorených očiach).
disociačná energia – chem. energia potrebná na roztrhnutie väzby al. energia, kt. sa uvoľní pri
vzniku väzby, t. j. A:B → A• + B• resp. A• + B• → A:B. D. e. kolíše v širokých rozpätiach od veľmi
slabých väzieb, napr. I–I (150,7 kJ.mol -1 ), aţ po veľmi silné väzby, napr. H–F (565,2 kJ.mol -1 ). Ak je
v molekule viac väzieb, d. e. je charakteristická pre kaţdú väzbu. D. e. sa nesmie zamieňať za
energiu väzby.
disociačná krivka oxyhemoglobínu – väzbová krivka vyjadrujúca závislosť saturácie hemoglobínu
kyslíkom sO 2 Hb od parciálneho tlaku kyslíka pO 2 . Fyz. väzba (absorpcia) O 2 v plazme je minimálna
(asi 0,1 obj. %). Zvyšovaním O 2 v inspiro-vanom vzduchu sa mnoţstvo absorbovaného O 2
výraznejšie nezvyšuje. Pri prenose O 2 krvou má dôleţitejšiu úlohu O 2 viazaný chem. na hemoglobín
(1 g Hb je schopný viazať 1,34 ml kyslíka). Medzi mnoţstvom rozpusteného O 2 v krvi a pO 2 v
alveolách (p A O 2 ) je priama závislosť. So zvyšovaním p A O 2 sa zväčšuje aj mnoţstvo O 2 , kt. je
rozpustený v krvi.
Mnoţstvo chem. viazaného O 2 (stupeň saturácie hemoglobínu
kyslíkom, sHbO 2 ) závisí od parciálneho tlaku kyslíka (pO 2 ). Túto
závislosť znázorňuje d. k. k. V rozt. Hb pri nulovom pO 2 je saturácia
nulová, to znamená, ţe všetok Hb je deoxygenovaný. Pri zvýšení
pO 2 mnoţstvo O 2 viazaného na Hb postupne zvyšuje. Pri pO 2 5,3
kPa je sO 2 0,9 a pri pO 2 10,6 kPa aţ takmer 1,0. V krvi nie je
sýtenie také ideálne d. k. má esovitý tvar.
Obr. 1. Závislosť množstva rozpusteného kyslíka od parciálneho tlaku
kyslíka (pAO 2)
Oxygenáciu Hb v pľúcach a jeho deoxygenáciu v tkanivách
podmieňujú rozdiely tlakových gradientov – alveolokapilárny (v
pľúcach) a kapilárovotkanivový (v tkanivách).
Obr. 2. Disociačná krivka oxyhemoglobínu
67