dim. – skr. z l. dimidius polovica. Dimastigamoeba ... - datasolution.sk

Dislocatio ad latus – d. do strán.
Dislocatio ad longitudinem – d. do dĺţky.
Dislocatio ad latum cum contractione (distractione) – s predĺţením (skrátením).
Dislocatio ad peripheriam – d. s rotáciou fragmentov.
dislokácia – [dislocatio] zmena polohy, luxácia; →dislocatio.
dismutácia – [dismutatio] chem. reakcia(e) 2 rovnakých molekúl, z kt. jedna prijíma to, čo druhá
odovzdáva. Príkladom d. je fosforylácia a defosforylácia al. oxidoredukcia, reakcia katalyzovaná
aldehydmutázou za prítomnosti kozymázy, pri kt. z 2 molekúl aldehydu vzniká 1 molekula
karboxylovej kys. a 1 molekula alkoholu (→Canizzarova reakcia) al.
disnystaxia – [disnystaxis] nedostatočná hĺbka spánku; postihnutý sa prebúdza aj na menšie
vonkajšie podnety.
disociácia – [dissociatio] rozklad, rozpojenie, rozštiepenie.
Disociácia citlivosti – porucha niekt. druhov →citlivosti; patrí sem →syringomyelická disociácia,
→tabická disociácia a Brown-Séquardov →syndróm.
Disociácia cytoproteínová – neurol. výrazná pleocytóza (leukocytová al. lymfocytová) pri
normálnej al. mierne zvýšenej koncentrácii celkových bielkovín v likvore. Vyskytuje sa pri
zápalových procesoch mozgu, miechy a ich obalov.
Disociácia Fosterova-Kennedyho – neurol. prim. atrofia papily na jednej strane a edém papily na
druhej strane. Vyskytuje sa napr. pri vonkajšom variante meningeómu allae parvae ossis
sphenoidalis
Disociácia heterokaryónu – gen. spontánne al. indukované roštiepenie jadrových komponentov
heterokaryónu (org. s dvoma al. viacerými gen. odlišnými jadrami v jednej bunke, beţného pri
hubách).
Disociácia molekúl – chem. rozštiepenie molekuly na dve al. viac jednoduchších molekúl (N 2 O 4 →
2 NO 2 ), atómových skupín al. atómov účinkom energie, najmä tepelnej (termická d.). Pri dostatočnej
dodávke tepelnej energie (disociačne teplo) disociuje kaţdá zlúč. Mierou veľkosti d. je disociačný
stupeň a, kt. udáva pomer medzi počtom disociovaných molekúl (mólov) a počtom všetkých molekúl
(mólov) = cm/c; môţe mať hodnotu od nuly (nenastáva d.) aţ po jednu (úplná d.). Pri
elektrolytickej d. vznikajú ióny v rozt. pri rozpúšťaní →elektrolytov v rozpúšťadle s vysokou
dielektrickou konštantou (vo vode, v kvapalnom amoniaku, fluorovodíku ap.). Väčšina elektrolytov
tvorí iónové kryštálové mrieţky, sú teda uţ v tuhom skupenstve disociované. Pri rozpúšťaní sa
príťaţlivé sily medzi iónmi v mrieţke značne zoslabia, pretoţe nastáva →solvatácia. Keď vzájomná
potenciálna energia iónov klesne natoľko, ţe sa vyrovná kinetickej energii ich tepelného pohybu,
mrieţka sa rozpadne a vznikne elekt. vodivý rozt. Skupiny, kt. sú v mrieţke samostatné, tvoria aj v
rozt. samostatné ióny (napr. NH 4 +Cl → NH 4 + + Cl – ). Látky tvorené molekulami disociujú len po
vzájomnom pôsobení medzi molekulami a rozpúšťadlom. Pri kys. a zásadách nastáva d. ako
následok výmeny protónu medzi molekulami rozpustenej látky a rozpúšťadla, napr.: HCl + H 2 O ↔
H 3 O + + Cl – . Zloţitejšie molekuly môţu disociovať postupne, napr.:
1. H 3 PO 4 → H + + H 2 PO 4
2. H 2 PO 4 → H + + HPO 4
2–
3. HPO 4 → H + + PO 4
3–
Kaţdému stupňu d. zodpovedajú príslušné soli, napr. NaH 2 PO 4 .
Disociácia osobnosti – psychol. rozpad osobnosti, škodlivý následok útoku na organizmus, ale
súčasne moţnosť obrany, ak sa jedinec inak nevie zbaviť bremena, kt. by nevládal uniesť.
66