dim. – skr. z l. dimidius polovica. Dimastigamoeba ... - datasolution.sk

akej miery sa separujú tieto r choroby pomocou testov, b) akým spôsobom sa pouţijú výsledky
testov, aby sa zatriedil pacient do správnej chorobnej skupiny.
Uvedená geometrická interpretácia sa môţe rozšíriť na viac klasifikačných skupín. Pomocou d. a. sa
dá optimálne rozdeliť priestor na oblasti R i , i = 1, ...., r pomocou viacrozmerných plôch. Potom platí,
ţe ak x padne do R i , diagnostikuje sa i-tá skupina.
Pomocou algoritmov d. a. sa počítajú z nameraných údajov koeficienty a ij , i = 0, 1, ..., k a lineárna
diskriminačná funkcia pre kaţdú dg. skupinu j:
L j (x) = a 1j x 1 + a 1j x 2 + . . . + a kj x k + a 0j
Pri klasifikácii vektoru merania x sa vypočíta hodnota všetkých lineárnych diskriminačných funkcií
(koeficienty aij sa uţ zistili) a tá, kt. má najväčšiu hodnotu, indikuje príslušnosť vekto-ra k
zodpovedajúcej dg. skupine. (Hodnoty diskriminačných funkcií pre jednotlivé klasifikač-né skupiny
sa nazývajú diskriminačné skóre.)
Algoritmus na získanie koeficientov diskriminačných funkcií volí tieto koeficienty tak, ţe kaţdá z
premenných sa podieľa na separácii práve svojím špecifickým prínosom. Pritom moţ-no uvaţovať o
dvoch ďalších faktoroch: a) apriornej pravdepodobnosti dg. skupín, b) stratách vzniknutých zlou
klasifikáciou.
Rozhodovacie kritérium pomocou diskriminačných funkcií má optimálne vlastnosti, min. straty
následkom zlej klasifikácie.
Pri lineárnej d. a. majú veličiny kvantit. charakter a normálne rozdelené a korelačné štruktúry v
jednotlivých skupinách sú podobné.
diskriminant – [discriminans] 1. rozlišujúci prvok, rozlišujúca zloţka, rozlišujúci princíp, kritérium; 2.
mat. výraz, kt. rozhoduje o koreňoch rovnice. D. kvadratickej rovnice ax 2 + bx + + c = 0, číslo D = b 2
– 4ac
diskriminátor – [discriminator] 1. jav, kt. rozlišuje javy, veci nerovnocenné, nerovné; 2. rádiotech.
zariadenie reagujúce na odchýlku kmitočtu od danej hodnoty; 3. elektronický obvod (zariadenie) na
indikáciu odchýlky (amplitúdy) kmitočtu al. fázy nastavenej hodnoty; umoţňuje vybrať impulzy, kt.
majú väčšiu amplitúdu ako je určitá zvolená amplitúda, tzv. diskriminačná úroveň d.
diskurz – [l. discurrere rozbiehať sa, rozprávať] rozprava, debata, prejav, reč, dišputa. Pre g. sofistov
znamenal d. umenie diskutovať, pre Sokrata skúmanie pojmu, u Platóna je to jeho dialektická
metóda, u Aristotela sylogizmus. V zmysle metodického uvaţovania sa stal vo filozofii tento pojem
známym vďaka Descartovmu dielu Discours de la méthode (Rozprava o metode, 1637). Podľa
Foucaulta d. je anonymný, nemá subjekt ani autora a je typický pre danú historickú epochu. V
súčasnosti sa d. chápe ako usporiadaný súbor viet o danom predmete, konkrétna podoba vedenia.
diskurzívny – [l. discurrere rozbiehať sa, rozprávať] 1. rozbiehajúci sa, rozbiehavý; 2. pojmový,
deduktívny.
diskusia – [l. discutere pretriasať, debatovať] rokovanie o určitej téme, beseda, debata, prejavy
vyslovené na schôdzi o tej istej téme; diskusný rozbor určitej problematiky; rozvinutá forma
→dialógu s viac ako dvoma účastníkmi. Očakáva sa od nej prísnejšie dodrţovanie pravidiel logiky a
prítomnosť heuristického momentu (→heuristika).
Panelová diskusia – nem. Podiumdiskussion, d. skupiny špecialistov na vybranú tému.
dislocatio, onis, f. – [dis + l. locare umiestiť, poloţiť] diskolácia, zmena polohy, rozmiestenie; napr.
posun úlomkov pri zlomenine kostí.
Dislocatio ad axim – uhlová d.
65