dim. – skr. z l. dimidius polovica. Dimastigamoeba ... - datasolution.sk

ody max. bolestivosti, často lokalizované v mieste úponov šliach a svalov (napr. výbeţkov
stavcov).
K všeobecným príznakom d. patria parestézie, bolesti a poruchy citlivosti v postihnutom
→dermatóme, zníţenie reflexov, atrofia svalov, príp. parézy, obmedzenie pohyblivosti chrbtice a jej
antalgické postavenie. Prítomný býva pozit. Lasègueov a Schoberov príznak, bolestivé Valleixových
body a ďalšie príznaky koreňového dráţdenia. V ťaţších prípadoch sa vyvíja obraz priečnej lézie
miechy. Ku komplikáciám d. patrí ireverzibilné poškodenie nervových koreňov tlakom.
Prolaps platničky zvyšuje tenziu na zadné väzy, dura mater a nervové pošvy a vyvoláva bolesť
sprostredkovanú rr. recurrentes meningicae a n. sinuvertebralis Luschkae. Platnička s pretrhnutým
prstencom a stratou jadrového materiálu (prolapps, sekvester) uţ neabsorbuje nárazy a otrasy a
zhoršuje stabilitu pohybového segmentu. Zvýšený tlak a ťah pôsobiace na medzistavcové kĺby
vyvolávajú fazetový sy. s miestnou paravertebrálnou bolesťou a pseudoradikulárnym vyţarovaním
do končatín sprostredkované kĺbovými nervami a rr. articulares (mediálnych vetiev rr. dorsales
miechových nervov). Blokáda faziet ani anestézia kĺbových nervov neoplyvní nestabilitu al. tenzné
bolesti sprostredkované nn. sinuvertebrales Luschkae, preto je potrebná prechodná imobilizácia.
Bolestivé sú aj samotné svalové spazmy (ischémia) a zvýšená tenzia vyvoláva bolesť v úpo-noch
svalov a šliach. Na vzniku bolestí sa zúčastňuje aj neurovegetatívna, najmä sympatiková zloţka. Pri
stenóze chrbticového kanála sa dostavuje claudicatio intermittens uţ po niekoľkých 100 m i menej.
Neurol. deficit, najmä motorický, sa dá vyvolať rýchlou chôdzou al. Ratschowovým-Lasègueovým
testom: pacient s napnutými dolnými končatinami vyvýšenými do 60 – 90° vykonáva opakované
flexie a extenzie nôh (napr. 50-krát al. 2 min), potom sa skúša svalová sila pri vystretých a ohnutých
nohách. Pri významnej stenóze al. hernii platničky sa parézy zvýraznia a po krátkom čase opäť
vymiznú. Na rozdiel od cievne podmienenej klaudikácie ostávajú pritom nohy teplé, normálne
sfarbené a pulzácia na a. dorsalis pedis a a. tibialis posterior býva hmatná.
Dg. – lumbálneho postihnutia sa stanovuje na základe neurol. vyšetrenia, rtg. a CT vyšetrenia, príp.
perimyelografie.
Natívne rtg. dynamické snímky v max. predklone, záklone a inklinácii do obidvoch strán a so
záťaţou umoţňujú posúdiť nielen tvar tela stavca, jeho zadnej hrany, výšku intervertebrálnej štrbiny,
jej príp. zúţenie, ale aj nestabilitu v lumbosakrálnej oblasti. Tomografické snímky odhalia príp.
pooperačnú discitídu. Sagitálny tomogram cielený na laterálny recessus znázorní jeho hĺbku a
prispieva k dg. sy. laterálneho recesu.
Myelografia v kombinácii s CT je dôleţitá pri stanovení dg. stenózy chrbicového kanála. CT
znázorňuje najmä kostné štruktúry – oblúky, pedikle, kĺbové výbeţky a polohu zadnej hrany stavca
voči priesvitu miechového kanála. Na axiálnych snímkach sa dá podrobne hodnotiť príp. protrúzia
platničky, prítomnosť jej fragmentov vnútri chrbticového kanála.
MRI zachytáva najmä mäkké štruktúry – nervy a korene (kompresia, prerušenie), väzy , platničky,
cievy a miechové štruktúry (mechanické lézie, ischémia, edém ap.). Pomocou kontrastu s pouţitím
gadolínium-DTPA sa dá podlíšiť fibrózne vaskularizované tkanivo od avaskulárneho tkaniva disku.
Dfdg. – prichádza do úvahy vývojová stenóza chrbticového kanála, nestabilita pohybového
segmentu, discitída, arachnoiditída, epidurálna fibróza, lézie koreňov a periférnych nervov, nádory
miechy, cysty lig. flavum a i. afekcie chrbtice (vertebrogénny bolestivý sy.; →syndrómy).
Th. – konzervatívna th. je symptomatická, aplikuje sa fyzioterapia (liečebná gymnastika, masáţe),
príp. analgetiká. Indikáciou na operáciu je hroziace odumretie koreňov, príznaky priečnej lézie
miechy, sekvestrácia, sy. kompresie miechy prolapsom v hrudnej oblasti a nestabilita pohybového
segmentu. V krčnej oblasti býva indikáciou na operáciu progredujúca vertebrogénna myelopatia.
Urgentnou indikáciou je sy. kaudy a prípady s parézami. Parézy majú ţiaľ zlú prognózu aj pri
63