dim. – skr. z l. dimidius polovica. Dimastigamoeba ... - datasolution.sk

Z hodnoty dipólového momentu moţno usudzovať na štruktúru molekuly. Molekuly, kt. majú = 0,
majú symetrickú štruktúru. Polárne molekuly majú nesúmernú štruktúru. Tak napr. väzby atómov
vodíka v molekule vody zvierajú uhol 105° a dipólový moment vody = 1,84 D.
Molekuly, kt. majú výsledný dipólový moment iný ako nulový, označujú sa ako trvalé (permanentné)
d.; ich polárny charakter je daný štruktúrou molekuly.
Rozdiely medzi polárnymi a nepolárnymi molekulami sa výrazne prejavujú v ich správaní sa v elektr.
poli. Elektr. pole má na polárne molekuly vplyv dvojakého druhu: usiluje sa ich orientovať v smere síl
poľa (orientačná polarizácia) al. zvyšuje dipólový moment, lebo ešte viac zväčšuje vzdialenosť
medzi nábojmi vnútri molekuly, čím sa zväčšuje dĺţka dipólového momentu l. Polarizácia molekúl
(ale aj iónov a atómov) vyvoláva zmenu ich prirodzenej formy, t. j. ich deformáciu (deformačná
polarizácia). Môţe sa pritom zmeniť aj objem molekuly.
Keď prestanú vonkajšie sily pôsobiť, vzniknuté d. sa znova stávajú nepolárnymi molekulami. Takéto
dočasné d. označujeme ako indukované, na rozdiel od trvalých d., kt. polárny charakter je daný
stavbou molekuly a nie je vyvolaný pôsobením vonkajších síl. Miera ľahkosti, s akou sa elektróny
posúvajú vplyvom vonkajšieho elektr. poľa (polarizujú) sa menuje polarizovateľnosť.
Polarizovateľnosť závisí od pohylivosti elektrónov.
Veľkosť indukovaného dipólového momentu je úmerná intenzite vonkajšieho elektr. poľa E, kt.
pôsobí na molekulu
i
E
kde i je indukovaný dipólový moment, E = intenzita elektr. poľa, = koeficient elektr.
polarizovateľnosti čiţe deformovateľnosti (polarizovateľnosť).
Konečným výsledkom polarizácie kovalentnej väzby môţe byť strata vzájomnej účasti elektrónovej
dvojice na väzbe obidvoch atómov, kt. kovalentnú väzbu utvorili; elektrónová dvojica môţe prejsť
úplne k jednému z atómov. Takto sa kovalentná väzba mení na iónovú a jav sa nazýva heterolýza.
Podľa toho, či je napr. atóm uhlíka (pri org. zlúč.) zlúčený s elektronegat. al. elektropozit. atómom,
pri heterolytickom štiepení sa elektronegat. atóm odštiepi ako anión a atóm uhlíka sa mení na
karbóniový katión s elektrónovým sextetom
H 3 C–Cl –→ H 3 C + + Cl –
al. sa elektropozit. atóm mení na katión a uhlík utvára karbanión
H 3 C–Na –→ H 3 C – + Na +
dipólový moment – , základná vektorová veličina charakterizujúca →dipól. Veľkosť d. m. je daná
súčinom vzdialenosti a medzi ťaţiskami dvoch rovnako veľkých nábojov opačnej polarity a veľkosti
jedného náboja Q: = . Q. Vektor smeruje od záporného pólu ku kladnému. V zloţitejších
moeklulách je d. m. vektorovým súčtom d. m. ich jednotlivých skupín. Jednotkou d. m. je mAs. Ako
praktická jednotka sa pouţíva debye (D):
1
1 D = ––––– 10 -29 mAs = 10 -18 absol. elektrostat. jednotiek.
2,998
Pomocou d. m. sa určujú al. overujú štruktúry molekúl, najmä org. látok. Symetrické molekuly (H 2 ,
N 2 , CH 4 , CO 2 , CS 2 , benzén ap.) majú d. m. = 0. Voda má = 1,84 D. V molekule H 2 O zvierajú väzby
O–H tupý uhol, čím sa utvára dipól. Ak sa v pôvodne symetrickej molekule poruší symetria
substituentami, prejaví sa to tým väčším d. m., čím je asymetria väčšia. Príkladom sú chlórované
deriváty benzénu:
32