dim. – skr. z l. dimidius polovica. Dimastigamoeba ... - datasolution.sk

diplokokus – [diplococcus] guľovitý mikroorganizmus usporiadaný do dvojíc.
diplomyélia – [g. diplús dvojitý + g. myelos dreň, miecha] vrodené zdvojenie miechy.
diplophasis, is, f. – [g. diplús dvojitý + g. fasis jav] →diplofáza.
diplophonia, ae, f. – [g. diplús dvojitý + g. fóné hlas] →diplofónia.
diplop(s)ia, ae, f. – [g. diplús dvojitý + g. óps-ópos oko] diplop(s)ia, dvojité videnie, zdvojené videnie
jedného jediného predmetu. D. môţu vyvolať faktory periférne (porucha optického systému,
okohybných svalov, nervov) al. centrálne (lézia centrálnej časti zrakového analyzátora, napr. jadier
okohybných svalov). Rozoznáva sa: 1. unilaterálna d. – následkom nepravidelého lomu (napr. pri
luxácii šošovky, dvojitej zrenici, katarakte a nepravidelnom astigmatizme) al. akomodačného kŕča
(pri nedostatočnej fixácii jedného bodu); 2. binokulárna d. – následkom odchýlenia zrakovej osi
jedného oka od fixovaného bodu (napr. pri paralytic-kom strabizme); 3. homonýmna d. – pri kt. ide
o zdanlivý obraz na strane paralyzovaného oka (napr. pri konvergentnom strabizme); 4. skríţená
(heteronýmna) d. – vyskytuje sa pri divergentnom strabizme (→strabizmus). Pri horizontálnej d.
leţia zdvojené obrazy vedľa seba, pri vertikálnej d. nad sebou.
Tzv. fyziol. (stereoskopickú) d. pri normálnom binokulárnom videní charakterizuje zdvojenie
všetkých predmetov, kt. nie sú na horoptere (mnoţine bodov dopadajúcich na korešpondujúce
miesta sietnice), a to následkom stimulácie disparátnych bodov sietnice; pre bliţšie predmety je d.
skríţená, pre vzdialenejšie predmety neskríţená; →stereopsia.
D. sa vyskytuje pri Jeffersonovom sy., narkolepsii, Hoigného sy., myasthenia gravis pseudoparalytica
a obrovskobunkovej arteritíde. Mmôţe byť iniciálnym príznakom mozgového nádoru.
Jednoduchým testom na zistenie d. je sledovanie prsta al. ceruzky, kt. sa pohybuje pred očami
vyšetovaného v 8 hlavných smeroch. Obidve oči sledujú tento pohyb a vyšetrovaný udáva, či vidí 1
pred- met al. v niekt. polohe vidí 2 obrazy. Pri d. sa pri pohľade priamo vnímajú namiesto jedného
predmetu dva a potom sa sleduje pohyb predloţeného predmetu. Vzdiale-nosť obrazov sa v smere
paretického svalu zväčšuje, v smere antagonistu zmenšuje (v krajnej polohe sa obrazy spoja a d.
vymizne).
Diplopoda – mnohonoţky, trieda článkonoţcov nadtriedy Myriapoda. Predlţené telo sa skladá zo
zdvojených článkov, na kaţdom sú dva 2 nôh a 2 páry stigiem. Nohy majú krátke a slabé, na hlave
jednoduché očká, jeden pár tykadiel a hryzavé ústne ústroje. Dýchajú vzdušnicami. Ţijú v pôde pod
kameňmi, pod kôrou stromov, v machu a na iných skrytých miestach. Vajíčka znášajú do pôdy, z
nich sa liahnu larvy s troma pármi nôh. Známych je asi 7000 druhov. Najznámejšia je mnohonôţka
zemná (Julus terrestris), kt. má dlhé valcovité telo. Polyxenus lagurus je malá mnohonôţka bielej
farby s malým počtom článkov, chlpatým telom. Gulička lesná (Glomeris pustulata) má telo na
chrbtovej strane klenbovité, na spodnej ploské. Pri podráţdení sa stočí do guľôčky. Je čierna s
pomarančovými škvrnami. Polydesmus complanatus je hnedej farby, má ploské články, je slepá. Aj
Blaniulus guttulatus je slepá mnohonôţka svetloţltej farby, na bokoch má červené škrvny, ţije v
záhradách a škôlkach. Polyzonium germanicum má eliptický prierez tela s ostrými bočnými hranami,
drobnými článkami. D. sa ţivia odumretými rastlinnými a ţivočíšnymi látkami.
diplopodia, ae, f. – [g. diplús dvojitý + g. pús-podos noha] anomália so zdvojenými dolnými
končatinami.
Diplopylidium – rod malých pásomníc čeľade Dilepididae parazitujúci na vtákoch a cicav-coch.
Diplornavírusy →Reoviridae.
diplosoma, tis, n. – [g. diplús dvojitý + g. soma telo] →diplozóm.
29