dim. – skr. z l. dimidius polovica. Dimastigamoeba ... - datasolution.sk

Metóda PCR sa vyuţíva v dg. dedičných chorôb (fenylketonúria, Duchennova svalová dystrofia,
fragilný chromozóm X, cystická fibróza), nádorov (karcinóm prsníka, hrubého čreva, ovárií),
infekčných chorôb (pôvodcov tbc, chlamýdiózy, toxoplazmózy, noreliózy), pri genet. manipuláciách,
príprave rekombinantných molekúl DNA na ich expresiu v baktériách, konštrukcii a mnoţení sond,
štúdiu ľudského genómu a i.), v imunolóogii (stanovenie polymorfizmu HLA pri hľadaní vhodného
darcu a príjemcu na transplantáciu), v súdnom lekárstve (identifikácia jedinca a paternitné spory),
v potravinárstve (detekcia geneticky modifikovaných organizmov), v šľachtiteľskom a chovateľskom
výskume (ochrana genofondov).
Sekvenovanie DNA umoţňuje prečítať presné poradie báz v DNA. Vykonáva sa automatickými
prístrojmi spojenými s počítačom. Vzorky sa pumpujú do systému tenkých kapilár a poradie báz
odčítava pomocou laserov. Metóda sa pouţíva najmä na hľadanie mutácií. Pomocou PCR sa najprv
namnoţí analyzovaný gén al. jeho úsek a ten sa sekvenuje Táto metóda sa vyuţíva aj v projekte
ľudského genómu.
Revolúciu v molekulovej genetike znamená zavedenie biočipov. Ide o silanizovanú sklenú doštičku
veľkosti poštovej známky, na kt. je nanesených vyše 100 000 rôznych sond. Pri jedinom vyšetrení
sa dajú identifikovať viaceré parametre (špecifické sekvencie DNA), napr. všetky doteraz známe
polymorfizmy (odchýlky v poradí báz) a mutácie určitého génu. Bičiopy sa vyuţívajú napr. na dg,
genet. predispozície k nádorom prsníka, vo farmakogenetike, ale aj na zisťovanie fylogenetických
súvislostí. Vo vzorke periférnej krvi sa dajú napr. separovať lymfocyty, izolovať z nich DNA,
pomocou PCR namnoţiť ţiaduci úsek a porovnať ho so sondou.
DNA-gyráza →topoizomeráza typ II.
DNA-ligáza (ATP) – EC 6.5.1.1, syn. polydeoxyribonukleotidsystáza (ATP), polynukleotidová ligáza,
enzým katalyzujúci spájanie zlomových koncov v reťazci molekuly DNA internukleotidovou
esterovou väzbou medzi fosfátom a deoxyribózou, a tým opravu poškodenia, kt. na molekule DNA
vzniklo. Má významnú úlohu pri genetickej rekombinácii, spájaní Okazakiho fragmentov počas
replikácie, reparácii porúch vyvolaných ţiarením. Pouţili sa in vitro pri bezbunkovej syntéze génov
(DNA).
DNA mitochondriová – skr. mtDNA, deoxyribonukleová kyselina uloţená v →mitochondriách, kde sa
nachádza niekoľko molekúl kruhovej mtDNA. Typické je husté obsadenie tejto DNA génmi. mtDNA
nie je vo svojej genetickej výbave sebestačná, pre činnosť, kt. v mitochondriách prebiehajú sú
potrebné aj produkty jadrových génov. Kódované sú napr. gény pre niekt. podjednotky cytochróm-coxidázy,
NADH-dehydrogenázy, ATP syntetázy. Je asi 16,5 kb, obsahuje 37 génov. Mutácie mtDNA
podmieňujú porzuchy najmä orgánov s veľkým zastúpením mitochondrií (→mitochondriopatie, napr.
myopatie, encefalopatie).
DNA-nukleotidylexotransferáza – EC 2.7.7.31, syn. terminálna deoxynukleotidyltransferáza, enzým
z triedy transferáz, kt. pôsobí ako DNA-polymeráza, špecificky katalyzuje sekvenčnú adíciu
jednoduchých zvyškov deoxynukleotidov, napr. nukleozidtrifosfátov, na koniec nukleotidových
reťazcov. Enzým sa často zisťuje v blastických bunkách pri akút. lymfocytárnej leukémii. Jeho
prítomnosť sa vyuţíva v dfdg. a pri monitorovaní odpovede na th.
DNA-nukleotidyltransferáza →DNA polymerázy.
DNA-polymerázy – DNA-nukleotidtransferáza (EC 2.7.7.7), enzýmy, kt. v prítomnosti DNA katalyzujú
vznik polynukleotidového reťazca DNA z trifosfátov deoxyribonukleotidov na preexistujúcom matrixe
DNA (replikáciu DNA). Prekruzorom sú 3 , -deoxyribonukleotidtrifosfáty. In vitro môţe enzým
katalyzovať aj homopolyméry a kopolyméry z trifosfátov. Z E. coli sa izolovali 3 enzýmy. Najlepšie
preštudovaná je polymeráza I (Kornbergov enzým), kt. spája deoxyribonukleozidtrifosfáty do
vysokomolekulových reťazcov za súčasného odštiepenia pyrofosfátu. Reťazec narastá z 5 , -konca k
140