dim. – skr. z l. dimidius polovica. Dimastigamoeba ... - datasolution.sk
dim. – skr. z l. dimidius polovica. Dimastigamoeba ... - datasolution.sk
dim. – skr. z l. dimidius polovica. Dimastigamoeba ... - datasolution.sk
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
K inhibítorom tran<strong><strong>sk</strong>r</strong>ipcie patria aktinomycíny (viaţu sa na molekulu DNA a znemoţňujú<br />
tran<strong><strong>sk</strong>r</strong>ipciu z DNA do mRNA; aktinomycín D sa vsúva pri väzbe na reťazec DNA medzi susediace<br />
páry báz G<strong>–</strong>C, a tak bráni posunu RNA-polymerázy po reťazci DNA) a rifampicínové antibiotiká.<br />
K inhibítorom translácie patria viaceré antibiotiká: chloramfenikol (inhibuje utvorenie peptidovej<br />
väzby), streptomycín (väzbou na menšiu podjednotku ribozómu zapríčiňuje chybné čitanie<br />
genetického kódu), tetracyklín (negat. ovplyvňuje väzbu tRNA s nadviazanou aminokyselinou na<br />
ribozóm), erytromycín (inhibuje proteosyntézu baktérií na úrovni translokácie ribozómu), neomycín<br />
(inhibuje väzbu tRNA s nadviazaným metionínom na iniciačný kodón).<br />
<strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><br />
Skratky jednotlivých druhov DNA<br />
<strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><br />
B-DNA beţná dvojšpirálová štruktúra DNA<br />
cDNA <strong><strong>sk</strong>r</strong>. angl. complementary DNA, copy-DNA syntetická DNA prepísaná zo špecifickej RNA reakciou<br />
katalyzovanou reverznou tra<strong><strong>sk</strong>r</strong>iptázou<br />
dsDNA <strong><strong>sk</strong>r</strong>. angl. double-stranded DNA dvojvláknová DNA<br />
mtDNA <strong><strong>sk</strong>r</strong>. angl. mitochondrial DNA mitochondriová DNA<br />
nDNA <strong><strong>sk</strong>r</strong>. angl. nuclear DNA jadrová DNA chromozómov, kt. sa nachádza v jadrách eukaryotických buniek<br />
scDNA <strong><strong>sk</strong>r</strong>. angl. single-copy DNA jediná sekvencia nukleotidov prítomná v haploidnom genóme, obvyklá<br />
sekvencia génov kódujúcich polypeptidy v eukaryotoch<br />
ssDNA <strong><strong>sk</strong>r</strong>. angl. single-stranded DNA jednovláknová DNA<br />
Z-DNA forma DNA, v kt. fosfátové <strong>sk</strong>upiny tvoria jednotku cik-cak opakujúcich sa dinukleotidov v ľavotočivej<br />
špirále<br />
<strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><strong>–</strong><br />
dna <strong>–</strong> [arthritis urica] porucha metabolizmu charakterizovaná hyperurikémiou, záchvatmi akút. artritídy<br />
indukovanej kryštálikmi kys. močovej a ich uloţeninami v kĺboch s následnou akút. zápalovou<br />
odozvou, al. do mäkkých tkanív, ako sú chrupavky, koţa (tófy), obličky a i.<br />
Za fyziol. pH vystupuje kys. močová z 99 % vo forme soli kys. močovej (monohydrát močanu<br />
jednosodného) a len v určitom úseku močových ciest, kde je pH < 5,7 vo forme kys. kt. môţe byť<br />
následkom svojej horšej rozpustnosti prítomná vo forme kryštálikov. D. charakterizuje náhly začiatok<br />
silnej monoartikulárnej artritídy periférneho kĺbu končatín. Artritída sa úplne upravuje a potom opäť<br />
vracia so zvyšujúcou sa frekvenciou. Asi po 10 r. recidivujúcich záchvatov artritídy sa u niekt.<br />
pacientov zjavujú tofy v chrupavkách, šľachách a burzách.<br />
D. sa obvykle spája s hyperurikémiou, ale normálne hodnoty kys. močovej v sére ju nevylučujú.<br />
Riziko d. súvisí so stupňom a trvaním hyperurikémie (pri hodnote 540 mmol/l je incidencia akút. d.<br />
asi 5 %/r.). Hyperurikémia sa spája s mnohými dedičnými a zí<strong>sk</strong>anými metabolickými a obličkovými<br />
poruchami, kt. nevyţadujú vţdy farmakoterapiu, treba však identifikovať ich príčinu a pokiaľ moţno<br />
ju odstrániť.<br />
Prevalencia ochorenie je asi 0,3 %, najčastejšie postihuje prvé metatarzofalangeálne, stredné<br />
tarzálne, členkové, kolenové, zápästné kĺby, prsty a lakte. Postihuje častejšie muţov v 4. <strong>–</strong> 6.<br />
dekáde ţivota a postmenopauzálne ţeny (pomer muţov k ţenám je 20:1). Často sa spája s<br />
obezitou, poruchami tukového metabolizmu, diabetes mellitus a hypertenziou.<br />
Následkom hyperurikémie je vypadávanie kryštálikov kys. močovej do interstícia obličiek s dnovou<br />
nefropatiou (urátová nefropatia) al. v synoviálnej tekutine. Hypeurikémia vyvoláva zvýšenú<br />
agregáciu trombocytov indukovanú ADP, a tým zrýchľujú odbúravanie makroergických fosfátov pri<br />
ischémii. Tento mechanizmus sa môţe uplatňovať pri aterogenéze.<br />
Primárna hyperurikémia <strong>–</strong> dedičná choroba metabolizmu podmienená poruchou vylučovania (80<br />
%) al. nadprodukciou kys. močovej (20 %) následkom deficitu enzýmov, kt. sa zúčastňujú na<br />
metabolizme purínu. Len asi 25 % pacientov ochorie manifestnou dnou v II. štádiu.<br />
133
Change language