dim. – skr. z l. dimidius polovica. Dimastigamoeba ... - datasolution.sk

Th. – väčšinou nie je potrebná, pri komplikáciách prichádza do úvahy chir. výkon, kt. však býva
rizikový pre blízkosť dôleţitých štruktúr. Konzervatívna th. spočíva v úprave diéty a symptomatickej
th. (spazmolytiká a i.).
Divertikul hltana →divertikul pažeráka.
Meckelov divertikul →divertikul tenkého čreva.
Divertikul močového mechúra – [diverticulum vesicae urinaeriae] je vakovitý útvar vystlaný
sliznicou močového mechúra, kt. súvisí s jeho dutinou širším al. uţším otvorom, krčkom d. Stenu d.
tvorí stenčená, často väzivovo zmenená hladká svalovina. Nepravé d. nemajú sliznicovú výstelku a
v jej stene nie sú svalové vlákna; vznikajú rozšírením mechúra a organizáciou extravazátu. Pravý d.
môţe byť solitárny, môţu byť dva symetricky uloţené al. ich môţe byť ich veľký počet (divertikulóza
mechúra). Objem d. môţe byť rôzny, od úplne nepatrných dutiniek cez d. veľké ako mandarinka aţ
po vaky, kt. sú väčšie ako dutina vlastného mechúra. Mechúr s veľkým d. sa môţe nesprávne
pokladať za zdvojený mechúr. D. môţu nasadať na stenu mechúra kdekoľvek v oblasti detruzora,
len na trigone sa nevyskytuje. Predilekčným miestom vzniku d. je oblasť steny mechúra navonok a
nad ústiami ureterov a tieto d. bývajú symetrické. Na cystograme dávajú obraz mechúra ,,s dvoma
ušami“. Pomerne časté sú objemné d. aj na zadnej stene mechúra, zriedkavé sú vo vrchole
mechúra, kde sa ich pôvod pripisuje perzistencii časti urachu. D. nasadajúce na bočné steny
mechúra sa dostávajú do kontaktu s močovodom, často prebieha močovod po stene d. Zriedka
vyúsťuje močovod priamo do d.
D. súvisí s dutinou vlastného mechúra rôzne širokým kruhovitým al. ovoidným otvorom, kde býva
svalovina steny mechúra zosilnená a skleroticky zmenená (tzv. sfinkter d.). Sliznica v d. podlieha
často zápalovým zmenám následkom stagnácie moču. Na podklade infekcie vzniká v d. často
konkrement. Asi v 3 % operačne odstránených d. sa zistil karcinóm, najčastejšie adenokarcinóm al.
epidermoidný karcinóm.
D. postihujú podstatne častejšie muţov ako ţeny, vyskytujú sa aj u detí, taktieţ častejšie u chlapcov.
D. môţu byť: 1. vrodené – vznikajú pp. následkom vrodeného zoslabenia niekt. úsekov steny
mechúra, lokalizujú sa predilekčne v blízkosti odstupu močovodov a vo vrchole mechúra; niekedy
bývajú súčasne prítomné d. iných orgánov, napr. paţeráka; 2. získané – vznikajú pp. následkom
prekáţky v hrdle močového mechúra al. pod ním.
Príznaky – d. môţe byť dlho klin. nemý a môţe byť len náhodným nálezom pri vylučovacej urografii
al. cystoskopii. Väčšinou sa však prejavuje dyzúriou, kt. sa nedá vysvetliť prekáţkou v hrdle
močového mechúra. Niekedy je prítomné dvojité močenie: po vyprázdnení mechúra prestane
mikcia, o niekoľko min sa dostavuje nové nutkanie a nové vyprázdnenie istého objemu moču.
Objemný d. vychádzajúci z bazálnych oddielov mechúra môţe po naplnení močom stláčať zvonka
hrdlo mechúra a mechanicky prekáţať vyprázdneniu mechúra. Častá býva pyúria, pričom aţ
posledná dávka moču obsahuje makroskopicky viditeľný hnis. V prípade litiázy al. nádoru v d. býva
hematúria.
Dg. – opiera sa o cystoskopiu, cystografiu, vylučovaciu urografiu a sonografiu. Pri cystoskopii sa d.
javí ako kruhovitý, tmavo sfarbený otvor s tuhými hladkými okrajmi. Malé d. sa môţu podobať
rozšírenému ústiu močovodu, nezisťuje sa však v nich rytmické vyprázdňovanie moču ani
kontrakcie. Do veľkých d. moţno zaviesť cystoskop a vyšetriť ich stenu. Veľké d. môţu komunikovať
s me- chúrom, takţe pri cystoskopii preniká nástroj priamo do dutiny d. a nie do vlastného mechúra.
Cystografické vyšetrenie sa má vykonať v 2 projekciách, aby neunikol pozornosti d. vychádzajúci zo
zadnej steny mechúra. D. sa znázorní aj pri vylučovacej urografii. Na moţnosť veľkého d. treba
myslieť aj vtedy, keď sa pri nej zistí oblúkovito vyhnutý priebeh dilatovaného panvového močovodu.
112