dim. – skr. z l. dimidius polovica. Dimastigamoeba ... - datasolution.sk

Divaricatio palpebrarum – odchlípenie mihalníc.
divergencia – [divergentia] odchýlenie, odklon, rozbiehavoť očných osí (→strabizmus); rozbiehanie
znakov organizmu vyvolávajúce vznik nových druhov, rodov (→darwinizmus).
divergens, entis – [l. divergere obracať, rozpínať] divergentný, rozbiehavý, rozbiehajúci sa,
nezhodný.
diverticulectomia, ae, f. – [diverticulum + g. ektomé vyňatie] divertikulektómia, chir. odstránenie
vydutiny.
diverticulitis, itidis, f. – [diverticulum + -itis zápal] →divertikulitída.
diverticulopexis, is, f. – [diverticulum + g. pexis spevnenie] divertikulopexia, chir. spevne-nie
vydutiny; →divertikul.
diverticulosis, is, f. – [diverticulum + -osis stav] →divertikulóza.
diverticulum, i, n. – [l. divertere rozchádzať sa] →divertikul.
divertikul – [diverticulum] vydutina, slepo sa končiaca vydutina dutého orgánu. D. sa môţe vyskytnúť
samostatne al. viacnásobne v celom priebehu tráviacej rúry, močového mechúra a i. Vrodené d.
majú vţdy všetky zloţky steny vo vydutine (pravý d.), napr. trakčný d. paţeráka, Meckelov d. Pri
získaných d. sa môţe v niekt. prípadoch vydutina tvoriť len zo sliznice a podsliznicového väziva
(nepravý d.), napr. v štrbine svalovej vrstvy; vyskytujú sa v paţeráku, ţalúdku, tenkom a hrubom
čreve. Funkčný d. je vydutina, kt. vzniká kontrakciou steny okolo ulkusu al. erózie medzi dvoma
cirkulárnymi spazmami al. pri Exnerovom reflexe, kt. chráni stenu pred prederavením ostrým
hrotitým predmetom. Pseudodivertikul nemá vlastnú stenu ani sliznicu, napr. pri hlboko
penetrujúcich vredoch al. rozpadnutých karcinómoch. Mnohopočetné postihnutie orgánu d. sa
nazýva →divertikulóza, zápal d. →divertikulitída.
Patogeneticky sa d. rozdeľujú na trakčné a pulzné. Trakčné vznikajú ťahom steny zvonka, pri
pulzných sa sliznica vyklenie cez svalovinu steny; často sa uplatňujú obidve moţnosti.
Divertikul dvanástnika – [diverticulum duodeni] sa vyskytuje takmer výlučne na jeho vnútornej
zostupnej časti v blízkosti Vaterovej papily. Zisťujú sa asi v 2 – 4,5 % populácie, častejšie vo vyššom
veku. Sú pulzného typu, solitárne al. i početné. Niekedy sú d. prítomné aj v iných úsekoch čreva,
zrejme ako výraz konštitučných zmien väzivového tkaniva. Asi v 90 % (izolované al. mnohopočetné)
sú lokalizované na pars descendes na jeho mediálnej strane, príp. v oblasti duodenojejúnovej
flexúry. Sú väčšinou asymptomatické, obvykle ide o náhodný nález pri rtg. vyšetrení. Ťaţkosti
zapríčiňujú najmä objemné d.: tlak a plnosť v epigastriu asi s 2-h odstupom po jedení, vracanie.
Objemné d. sa môţu prejavovať ako sy. slepej (stagnujúcej) slučky. V d. sa pomnoţujú baktériová
flóra, najmä anaeróbna, podobná flóre hrubého čreva. Následkom je malabsorpčný sy. Len
výnimočne zapríčiňujú divertikulitídu, krvácanie a perforáciu.
Pomerne časté sú d. v oblasti Vaterovej papily. Ide o nepravé d. Ich vznik uľahčuje zoslabenie steny
dvanástnika v miestach prestupu ţlčového a pankreatického vývodu. Z klin. hľadiska sú závaţnejšie
a môţu byť zdrojom biliárnych a pankreatických afekcií. Rozlišuje sa: 1. parapapilárny
(juxtapapilárny) d., uloţený v susedstve papily a vykleňujúci sa za ňou; 2. peripapilárny (Vaterov) d.,
pri kt. papila vyúsťuje do krčka al. spodiny d. Môţu sa prejaviť pankreatitídou, biliárnou obštrukciou,
cholangitídou. Jeho vznik uľahčuje porucha evakuácie v oblasti papily so zvýšením intraduktálneho
tlaku pri uzávere krčka d. v priebehu peristaltiky, moţnosť infekcie a azda aj reflux.
Dg. – opiera sa o typický rtg obraz stopkatého pravidelného útvaru, príp. duodenoskopiu, v prípade
podozrenia na Vaterov d. o cholangiografiu, endoskopickú retrográdnu cholangiopankreatikografiu.
Dfdg. – treba odlíšiť peptický vred dvanástnika a bilioduodenálnu fistulu.
111