clxxviii. číslo - home.nextra.sk
01.04.2014 • Views
Share Embed Flag

clxxviii. číslo - home.nextra.sk

clxxviii. číslo - home.nextra.sk

clxxviii. číslo - home.nextra.sk

SHOW MORE
SHOW LESS
ePAPER READ
DOWNLOAD ePAPER
home.gts.sk

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

START NOW

CLXXVIII. ČÍSLO 2009<br />

Parlamentný<br />

Kuriér<br />

ČASOPIS<br />

Z NÁRODNEJ<br />

RADY<br />

SLOVENSKEJ<br />

REPUBLIKY<br />

1. lobistický časopis na Sloven<strong>sk</strong>u od roku 1993

CLXXVIII. ãíslo 2009<br />

PARLAMENTN¯ KURIÉR<br />

ãasopis z Národnej rady<br />

Sloven<strong>sk</strong>ej republiky<br />

Mesaãník, roãník XVII<br />

Vydavateº:<br />

Sloven<strong>sk</strong>á národná reklamná<br />

a propagaãná agentúra, s.r.o.<br />

v spolupráci s Národnou radou SR,<br />

Vládou SR a Prezident<strong>sk</strong>ou kanceláriou SR<br />

Adresa redakcie:<br />

Bôrik<br />

Buková 5/A, 811 02 Bratislava 1.<br />

Tel./fax: 02/54 414 546<br />

e-mail: parkur@<strong>nextra</strong>.<strong>sk</strong><br />

eurorep@<strong>nextra</strong>.<strong>sk</strong> (‰éfredaktor)<br />

fotoparkur@<strong>nextra</strong>.<strong>sk</strong> (pre foto)<br />

http://www.parlamentnykurier.<strong>sk</strong><br />

Registrované MK SR ã. 428/08<br />

ISSN 1335–0307<br />

·éfredaktor:<br />

Zástupca ‰éfredaktora:<br />

Redakcia:<br />

Franti‰ek Nagy<br />

Ernest Weidler<br />

Anna Komová<br />

Robert Kotian<br />

Izabela Nagyová<br />

Marta Toma‰oviãová<br />

Peter Zemaník<br />

Redakãn˘ kruh:<br />

Gyula Bárdos<br />

Stanislav Jani‰<br />

Róbert Madej<br />

ªudmila Mu‰ková<br />

Rafael Rafaj<br />

Mária Sabolová<br />

Jazyková redaktorka: Jitka Madarásová<br />

madar@<strong>nextra</strong>.<strong>sk</strong><br />

Generálny riaditeº: Franti‰ek Nagy<br />

Asistentka riaditeºa:<br />

Magdaléna Horáková<br />

02/54 414 546, 0903 766 995<br />

Inzercia: 0903 715 585, 0903 233 566<br />

Riaditeº pre obchod a marketing:<br />

Marián Reisel<br />

02/54 414 544, 0905 224 492<br />

Typo & lito:<br />

AppleStudio<br />

Tlaã:<br />

WELTPRINT, Bratislava<br />

Grafická úprava:<br />

J. B. Design<br />

Fotografie: Rudolf Bihary, archív redakcie<br />

Karikatúry:<br />

Fedor Vico<br />

Predplatné a objednávky na uverejnenie<br />

reklamy prijíma:<br />

Sloven<strong>sk</strong>á národná reklamná a propagaãná<br />

agentúra, s.r.o.<br />

po‰tov˘ prieãinok<br />

814 01 Bratislava 1<br />

Cena jedného v˘tlaãku bez DPH 3,30 EUR<br />

âíslo úãtu 2629002985/1100<br />

DIâ SK2020399458<br />

Foto na titulnej strane:<br />

Rudolf Bihary<br />

Bratislav<strong>sk</strong>˘ hrad<br />

Obsah<br />

Editorial<br />

ZaslúÏime si chvíle pohody a pokoja (F. Nagy) 2<br />

Sloven<strong>sk</strong>o-ukrajin<strong>sk</strong>á spolupráca<br />

Spája nás tradiãné priateºstvo (Rozhovor s I. Ohnivets) 2<br />

Európ<strong>sk</strong>y parlament<br />

Energetická bezpeãnosÈ, SR a EÚ (pk) 5<br />

Národná rada SR<br />

Aby sa zvy‰ovala spokojnosÈ... (Rozhovor s M. Kondrótom) 7<br />

OÏívajú na Sloven<strong>sk</strong>u stavebné práce? (Rozhovor so ·. KuÏmom) 38<br />

Cieºom je ochrana slobody rozhodovania na úrovni samospráv 50<br />

(Rozhovor s A. Slafkov<strong>sk</strong>˘m)<br />

Aj novinár musí robiÈ tak, ako si to ‰éfredaktor predstavuje 52<br />

(Rozhovor s P. Prokopoviãom)<br />

Energetika na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

V˘hodnosÈ tepla z teplární treba udrÏaÈ (Rozhovor s J. Králikom) 10<br />

Vláda SR<br />

Ako na to, pán minister...? (Rozhovor s J. Medveìom) 12<br />

Umenie zdravotne postihnut˘ch (A. Beník) 13<br />

Nové zákazky pribúdajú pomaly (Rozhovor s I. ·tefanovom) 16<br />

ASPEK<br />

ASPEK podporuje iniciatívy podnikov pri ochrane Ïivotného prostredia 14<br />

(Rozhovor s J. Jankov<strong>sk</strong>˘m)<br />

Sloven<strong>sk</strong>˘ priemysel<br />

Národná podnikateº<strong>sk</strong>á cena pre cementáreÀ v Ladcoch 15<br />

(Rozhovor s A. Barcíkom)<br />

Svet financií<br />

Stavebné sporenie je majákom stability (Rozhovor s I. Bére‰om) 18<br />

Ministerstvo v˘stavby a regionálneho rozvoja SR<br />

Dôraz je na zjednodu‰ení postupov (Rozhovor s P. âernegom) 19<br />

Ide aj o predæÏenie Ïivotnosti (Rozhovor s E. Szolgayovou) 39<br />

Rozvoj krajov Sloven<strong>sk</strong>a (Rozhovor s M. Sántaim) 43<br />

Podpora je dôleÏitá (Rozhovor s R. Behulom) 47<br />

Stavba roka 2009<br />

Krásne stavby nikdy nevyjdú z módy (Rozhovor s M. Brichtovou) 22<br />

Sloven<strong>sk</strong>é stavebníctvo<br />

Architektura na Sloven<strong>sk</strong>u má evrop<strong>sk</strong>˘ rozmûr 25<br />

(Rozhovor s P. ·rubafiom)<br />

S nov˘m menom a vy‰‰ou kvalitou (Rozhovor s A. Senderákom) 27<br />

Úspech neprichádza sám od seba (Rozhovor s J. Mrázom) 28<br />

Kríza nás uãí byÈ stále lep‰í (Rozhovor s L. Ver‰ov<strong>sk</strong>˘m) 30<br />

Bratislava hlavné mesto SR<br />

VáÏnosÈ situácie priná‰a aj nové rie‰enia (Rozhovor s A. ëurkov<strong>sk</strong>˘m) 32<br />

Îelezniãná doprava<br />

Nové trendy do rozvoja Ïelezniãnej dopravy na Sloven<strong>sk</strong>u! 34<br />

(Rozhovor so S. Podmanick˘m)<br />

Sloven<strong>sk</strong>á architektúra<br />

Îilina – perla na Váhu... (M. Pavelek) 36<br />

ZdruÏenie pre zatepºovanie budov<br />

Teplo nielen domova (Rozhovor s A. Novotn˘m) 41<br />

·tátny fond rozvoja b˘vania<br />

Rozhodovanie o financovaní je nároãné (Rozhovor so Z. Kormanovou) 45<br />

Dialógy OA & EW<br />

O národe, ktor˘ ukradne peniaze v mi<strong>sk</strong>e – a potom aj mi<strong>sk</strong>u 54<br />

(Rozhovor s O. Andrásym)<br />

Glosy – Poznámky – Eseje<br />

Modern˘ ãlovek a náboÏenstvo (E. Weidler) 58<br />

âervené Sloven<strong>sk</strong>o? Modrá Bratislava? Nie iba farebné? (R. Kotian) 60<br />

Parlamentn˘ denník<br />

Znárodnenie, privatizácia alebo strategické protikrízové opatrenie? (rk) 62<br />

Supermonitor<br />

Supermonitor a (medzit˘m) minikomentáre (A. Weidlerová, E. Weidler) 71<br />

www.parlamentnykurier.<strong>sk</strong>

E D I T O R I A L<br />

ZaslúÏime si chvíle<br />

pohody a pokoja<br />

Takmer pre v‰etky spoloãen<strong>sk</strong>é <strong>sk</strong>upiny v<br />

bohat‰ej i chudobnej‰ej Európe sa stali uplynulé<br />

dva roky také ÈaÏké a trpké, ako uÏ<br />

dávno neboli. Táto v‰eobecná situácia mohla<br />

priniesÈ – a priniesla – buì e‰te väã‰ie vyhrotenie<br />

konkurenãn˘ch súbojov medzi jednotlivcami<br />

i jednotliv˘mi vrstvami, buì, naopak,<br />

pochopenie, Ïe uváÏlivá kooperácia,<br />

prinajmen‰om tam, kde je moÏná, dáva podstatne<br />

väã‰iu ‰ancu preÏiÈ súãasnú nepriazeÀ<br />

osudu kaÏdému ‰ikovnému manaÏérovi, verejnému<br />

ãiniteºovi, expertovi v najrôznej-<br />

‰ích oblastiach fungovania spoloãen<strong>sk</strong>ého<br />

organizmu. Túto ‰ancu si zvlá‰È uvedomí<br />

kaÏd˘ elitn˘ predstaviteº svojej <strong>sk</strong>upiny, keì<br />

vezme do úvahy nielen dne‰ok, ale i zajtraj-<br />

‰ok. Aj pre ‰tát, aj pre v‰etky firmy, aj pre<br />

vplyvné individuality nie je jedinou prioritou<br />

momentálne, v kritickom okamihu, v<br />

tvrdom spoloãen<strong>sk</strong>om i firemnom súboji vyviaznuÈ<br />

so zdravou koÏou alebo vôbec ãinorodo<br />

a vitálne sa udrÏaÈ, ale aj – a najmä –<br />

túto svoju koÏu preniesÈ v dobrej kondícii aj<br />

do zajtraj‰ka. Lebo ten nebude o niã ºah‰í, ba<br />

naopak, bude e‰te nároãnej‰í pre holú existenciu<br />

kaÏdého obãana SR, ako je dne‰ok.<br />

Verím, Ïe ãasopis Parlamentn˘ kuriér patril<br />

medzi tie fenomény roku 2009, ktoré sa<br />

usilovali jednak prezentovaÈ spoloãen<strong>sk</strong>ú<br />

rovnováhu, a jednak naznaãovali, Ïe na‰a<br />

existencia sa nemôÏe ohraniãovaÈ jedn˘m rokom<br />

alebo jedn˘m volebn˘m obdobím, ale<br />

musí presahovaÈ od vzniku ‰tátu cez rôzne<br />

vládne zo<strong>sk</strong>upenia aÏ po zajtraj‰ok. Najmä<br />

na‰i partneri v ‰irokej ‰kále publicistick˘ch<br />

rozhovorov – v˘znamní politici i podnikatelia<br />

a finanãníci predviedli ãitateºom, koºko<br />

aktivít napæÀa nበÏivot a na ão sa môÏu obãania<br />

spoliehaÈ aj v roku 2010. KritickosÈ,<br />

ktorá bola prirodzenou súãasÈou v‰etk˘ch<br />

materiálov v PK, znásobovala hodnotu doteraj‰ích<br />

v˘konov a v˘sledkov, lebo sebareflexia<br />

ministrov, poslancov, manaÏérov a ìal-<br />

‰ích produktívnych ãiniteºov ná‰ho dne‰ka je<br />

odrazom úsilia potlaãiÈ samoºúbosÈ tvrd˘mi<br />

anal˘zami politick˘ch rozhodnutí a firemn˘ch<br />

ponúk obãanom, aby ão najviac z nich<br />

bolo spokojn˘ch.<br />

âas okolo Vianoc, Silvestra a Nového<br />

roka je príleÏitosÈou – a takmer povinnosÈou<br />

– zastaviÈ sa v neºútostnom zhone, ktor˘<br />

rámcuje verejn˘, v˘robn˘, obchodn˘ a vzdelávací<br />

kaÏdodenn˘ program tisícov v˘konn˘ch<br />

osobností, a pouvaÏovaÈ, koho v‰etkého<br />

sme v tomto zhone ukrátili o na‰e gavalierstvo<br />

a na‰u pozornosÈ, hoci by to bol aj<br />

potreboval a bol by si to aj zaslúÏil. Ak aktívni,<br />

agilní a ãinorodí ºudia ãasto uprednostÀujú<br />

vo svojej spoloãen<strong>sk</strong>ej a podnikateº<strong>sk</strong>ej<br />

sluÏbe „cudzích“ ºudí, tento ãas je obdobím,<br />

keì aj politici, aj podnikatelia môÏu,<br />

naopak, trochu viac svojho záujmu venovaÈ<br />

vlastn˘m príbuzn˘m a ostatn˘m svojim blízkym.<br />

A my v redakcii si tieÏ chceme nájsÈ trochu<br />

ãasu, aby sme sa priateº<strong>sk</strong>y a srdeãne –<br />

ponad „úradnú“ publicistickú komunikáciu<br />

– poìakovali v‰etk˘m, ktorí rôznymi spôsobmi<br />

nám umoÏÀujú, aby sme kaÏd˘ mesiac (v<br />

ãase krízy <strong>sk</strong>ôr kaÏdé dva mesiace) po<strong>sk</strong>ytli<br />

v˘berovej, fulminantnej <strong>sk</strong>upine na‰ich<br />

ãitateºov takú zostavu publicistick˘ch materiálov,<br />

ktorá im prinesie profesionálny, obchodn˘,<br />

ale aj názorov˘ úÏitok.<br />

Aj keì sa usilujeme o Ïurnalistickú nezávislosÈ<br />

– a veríme, Ïe je pre kaÏdého ãitate-<br />

ºa viditeºná a môÏe ju oceniÈ –, predsa len si<br />

váÏime porozumenie, ktoré pre na‰u ãinnosÈ<br />

prejavuje vedenie NR SR, prezident republiky,<br />

ale tieÏ – hoci aj z diaºky – vláda SR,<br />

NBS, SAV a mnohé ìal‰ie politické, kultúrne<br />

a spoloãen<strong>sk</strong>é in‰titúcie, manaÏmenty v˘znamn˘ch<br />

podnikov a finanãn˘ch ustanovizní,<br />

medzi ktor˘mi máme veºa sponzorov a<br />

in˘ch podporovateºov. Boli by sme radi,<br />

keby práve na‰e tvorivé aktivity a na‰a dlhoroãná<br />

ãinorodosÈ bola príkladom, Ïe ani konkurencia<br />

alebo kritická nástojãivosÈ nemusí<br />

byÈ dôvodom na neºútostnú neÏiãlivosÈ, ba aÏ<br />

nepriateºstvo. A keby sa nám podarilo aspoÀ<br />

trochu príjemnej pohody preniesÈ aj tam,<br />

kde vy vo svojom pracovnom okruhu preÏívate<br />

viac trpk˘ch, neÏ radostn˘ch chvíº.<br />

Cítim vÏdy hrejivé ºud<strong>sk</strong>é pote‰enie, keì<br />

sa redaktori, fotografi, autori a ìal‰í spolupracovníci<br />

PK vrátia z pracovn˘ch stretnutí<br />

s ministrami, poslancami, manaÏérmi a<br />

ìal‰ími osobnosÈami a s radosÈou ma informujú,<br />

ako boli ústretovo prijatí. Verím, Ïe ani<br />

v roku 2010 to nebude inak‰ie, bez ohºadu<br />

na akúkoºvek globálnu krízu<br />

‰éfredaktor<br />

Ukrajina je dôleÏit˘m<br />

ekonomick˘m partnerom<br />

Sloven<strong>sk</strong>a. Ide predov‰etk˘m<br />

o tranzit energonosiãov.<br />

ZávaÏn˘m momentom vzájomnej<br />

spolupráce sú dodávky komodít<br />

surovinovej základne,<br />

ktoré sú potrebné pre jednotlivé<br />

odvetvia hospodárstva SR.<br />

Ukrajina predstavuje pre<br />

sloven<strong>sk</strong>˘ch v˘robcov<br />

a exportérov tovarov a sluÏieb<br />

v˘znamn˘ a perspektívny trh.<br />

Do roku 1993 bolo s Ukrajinou<br />

v platnosti 30 prezident<strong>sk</strong>˘ch<br />

a medzivládnych dohôd, ktoré<br />

Sloven<strong>sk</strong>á republika po rozdelení<br />

âSFR sukcedovala. Po roku<br />

1993 uzavrela SR s Ukrajinou<br />

38 nov˘ch prezident<strong>sk</strong>˘ch<br />

a medzivládnych dohôd<br />

a 29 medzirezortn˘ch dohôd.<br />

Ukrajina zí<strong>sk</strong>ala 1. decembra<br />

2005 na summite EÚ – Ukrajina<br />

‰tatút krajiny s trhovou<br />

ekonomikou. O jednotliv˘ch<br />

dimenziách vzájomn˘ch vzÈahov<br />

je aj rozhovor, ktor˘<br />

s mimoriadnou a splnomocnenou<br />

veºvyslankyÀou Ukrajiny<br />

v Sloven<strong>sk</strong>ej republike<br />

Innou OHNIVETS pripravila<br />

Izabela Nagyová.<br />

Ako by ste charakterizovali teraj‰iu úroveÀ<br />

dvojstrann˘ch ukrajin<strong>sk</strong>o-sloven<strong>sk</strong>˘ch<br />

vzÈahov?<br />

Chcem vyjadriÈ spokojnosÈ so súãasnou<br />

úrovÀou rozvoja politického dialógu medzi<br />

Ukrajinou a Sloven<strong>sk</strong>ou republikou, poukázaÈ<br />

na intenzitu tohto dialógu na v‰etk˘ch<br />

úrovniach spolupráce – vládnej, prezident<strong>sk</strong>ej,<br />

parlamentnej, rezortnej. Osobitne chcem<br />

podãiarknuÈ aktívnosÈ dialógu medzi vládami<br />

Ukrajiny a Sloven<strong>sk</strong>ej republiky, poãas<br />

ktor˘ch sa posúdil ‰irok˘ okruh otázok dvojstrannej<br />

spolupráce a medzinárodnej politiky.<br />

Strany potvrdili hlbok˘ vzájomn˘ záujem<br />

o ìal‰í rozvoj vzájomne v˘hodnej partner<strong>sk</strong>ej<br />

spolupráce medzi na‰imi ‰tátmi vo<br />

v‰etk˘ch oblastiach. V otvorenom a kon-<br />

‰truktívnom dialógu sme kon‰tatovali neexistenciu<br />

ak˘chkoºvek politick˘ch problémov<br />

v ukrajin<strong>sk</strong>o-sloven<strong>sk</strong>˘ch vzÈahoch, stanovi<strong>sk</strong>á<br />

na‰ich krajín sú blízke alebo totoÏné<br />

prakticky vo v‰etk˘ch otázkach medzinárodného<br />

Ïivota.<br />

Ako ovplyvnila plynová kríza v januári<br />

2

S L O V E N S K O - U K R A J I N S K Á<br />

S P O L U P R Á C A<br />

Spája nás tradiãné priateºstvo<br />

2009 dvojstranné ukrajin<strong>sk</strong>o-sloven<strong>sk</strong>é vzÈahy?<br />

Na zaãiatku tohto roku nie z viny Ukrajiny do-<br />

‰lo k udalostiam, ktoré sa stali <strong>sk</strong>ú‰kou aj pre<br />

ukrajin<strong>sk</strong>o-sloven<strong>sk</strong>é vzÈahy. I‰lo o plynovú krízu,<br />

ktorá sa dotkla nielen Sloven<strong>sk</strong>a, ale aj ìal-<br />

‰ích krajín Európy. Situácia, ktorá vznikla po<br />

tom, ão Ru<strong>sk</strong>o zastavilo dodávky plynu do krajín<br />

Európy, bola veºmi váÏna. Ukrajina operatívne<br />

informovala sloven<strong>sk</strong>ú stranu o situácii, existujúcich<br />

problémoch a plánoch na ich rie‰enie.<br />

Dobré sused<strong>sk</strong>é vzÈahy na‰ich národov sa formovali<br />

vekmi, silneli a nadobudli dynamiku a rozvoj<br />

po zí<strong>sk</strong>aní nezávislosti na‰ich krajín. Preto,<br />

podºa ná‰ho názoru, Ïiadna epizóda nesmie a ani<br />

nie je schopná otriasÈ základmi na‰ich dobr˘ch<br />

sused<strong>sk</strong>˘ch vzÈahov. Teraz, keì uplynul urãit˘<br />

ãas a opadli emócie, v‰etci nezaujatí pochopili,<br />

Ïe Ukrajina <strong>sk</strong>utoãne úprimne chcela pomôcÈ<br />

svojmu najbliωiemu susedovi, no nedokázala to<br />

urobiÈ z technick˘ch príãin.<br />

Preto chcem vyjadriÈ presvedãenie, Ïe na‰e<br />

dvojstranné vzÈahy aj naìalej ostanú na predchádzajúcej<br />

vysokej úrovni, a Sloven<strong>sk</strong>o aj bude naìalej<br />

podporovaÈ Ukrajinu v jej európ<strong>sk</strong>ych a euroatlantick˘ch<br />

snaÏeniach.<br />

V ãom sú rezervy pri tranzite energonosiãov?<br />

Ukrajina vystupuje v prvom rade ako tranzitn˘<br />

partner pri dodávkach ropy a plynu z Ru<strong>sk</strong>ej<br />

federácie do SR a západnej Európy, Ukrajina je<br />

najväã‰ím tranzitn˘m partnerom. Od systému na<br />

prepravu plynu a ropy závisí spoºahlivosÈ a plynulosÈ<br />

dodávok ru<strong>sk</strong>˘ch uhºovodíkov˘ch energonosiãov<br />

k európ<strong>sk</strong>ym spotrebiteºom. Mohol by<br />

sa rozpracovaÈ ukrajin<strong>sk</strong>o-sloven<strong>sk</strong>˘ projekt v˘stavby<br />

nádrÏí na <strong>sk</strong>ladovanie plynu, podobn˘<br />

schválenému projektu vytvorenia <strong>sk</strong>ladov˘ch<br />

kapacít pre veºké strategické zásoby zemného<br />

plynu na území âe<strong>sk</strong>ej republiky v regióne Moravy,<br />

ktoré by mohlo vyuÏiÈ Sloven<strong>sk</strong>o. Takéto<br />

nádrÏe by mohli byÈ aj na území Ukrajiny neìaleko<br />

hraníc so Sloven<strong>sk</strong>ou republikou. Financovanie<br />

v˘stavby môÏe predpokladaÈ zapojenie<br />

finanãn˘ch prostriedkov Európ<strong>sk</strong>ej banky pre<br />

obnovu a rozvoj. Jej zámerom je zdvojnásobiÈ investície<br />

do projektov energetickej efektívnosti a<br />

bezpeãnosti, ktoré sa realizujú v SR. Realizácia<br />

projektov, ktoré zodpovedajú stratégii energetickej<br />

bezpeãnosti Európ<strong>sk</strong>ej únie, by sa mali staÈ<br />

podstatn˘m ãiniteºom prehæbenia partner<strong>sk</strong>˘ch<br />

vzÈahov medzi Ukrajinou a Sloven<strong>sk</strong>om.<br />

VyuÏitie alternatívnych zdrojov dodávok ropy<br />

krajinami EÚ v rámci európ<strong>sk</strong>ej stratégie<br />

energetickej bezpeãnosti vo väã‰ine variantov<br />

predpokladajú úãasÈ Ukrajiny ako tranzitného<br />

partnera.<br />

Áno. Jedn˘m z perspektívnych smerov spolupráce<br />

v tejto oblasti je projekt Eurázij<strong>sk</strong>ého koridoru<br />

na prepravu ropy. V rámci prvej etapy realizácie<br />

tohto projektu, ktor˘ je zapojen˘ do stratégie<br />

energetickej bezpeãnosti EÚ a má v˘znamnú<br />

podporu Európ<strong>sk</strong>ej komisie, Ukrtransnafta,<br />

o. a. s., a sloven<strong>sk</strong>á a. s. Transpetrol majú u<strong>sk</strong>utoãniÈ<br />

experiment dôsledného preãerpania ropy<br />

systémom magistrálnych ropovodov DruÏba s<br />

vyuÏitím ropovodu Odesa – Brody cez územie<br />

Sloven<strong>sk</strong>a na závod na spracovanie ropy v Kralupách<br />

v âe<strong>sk</strong>u. Na u<strong>sk</strong>utoãnenie experimentu<br />

ostáva schváliÈ technické otázky prijatia ropy na<br />

hraniciach úãastníkov.<br />

Ukrajina je veºk˘m samostatn˘m v˘robcom<br />

elektrickej energie. Má znaãné nevyuÏité moÏnosti<br />

jej exportu, ão je podstatn˘m predpokladom<br />

pre vstup Ukrajiny do spoloãného európ<strong>sk</strong>eho<br />

elektroenergetického systému a zv˘‰enie úrovne<br />

vzájomnej energetickej bezpeãnosti Ukrajiny<br />

a Európ<strong>sk</strong>ej únie. âlenstvo Ukrajiny v európ<strong>sk</strong>om<br />

systéme na prepravu elektrickej energie<br />

UCTE môÏe zabezpeãiÈ vklad znaãn˘ch energetick˘ch<br />

zdrojov Ukrajiny do jednotného elektroenergetického<br />

systému Európy. Do roku 2013, keì<br />

sa majú do prevádzky uviesÈ nové energobloky<br />

jadrovej elektrárne v Mochovciach, Sloven<strong>sk</strong>o<br />

zaznamená urãit˘ deficit elektrickej energie<br />

vlastnej v˘roby. Vnútorné potreby bude pokr˘vaÈ<br />

pribliÏne na 80 percent. V tomto období by<br />

pre Ukrajinu i Sloven<strong>sk</strong>o bol vzájomne v˘hodn˘<br />

rast exportu elektrickej energie do SR, ale e‰te<br />

tu sú urãité technické prekáÏky.<br />

Ako vnímate sloven<strong>sk</strong>ú podporu eurointegraãn˘ch<br />

snáh Ukrajiny?<br />

Nesporne hlavnou zahraniãnopolitickou úlohou<br />

Ukrajiny je európ<strong>sk</strong>a a euroatlantická integrácia<br />

a nበ‰tát naìalej aktívne pracuje na tomto<br />

smerovaní. Sloven<strong>sk</strong>o aktívne podporuje na‰e<br />

snahy v tejto oblasti, predov‰etk˘m je pripravené<br />

po<strong>sk</strong>ytnúÈ Ukrajine praktickú pomoc pri realizácii<br />

programu V˘chodného partnerstva. Je<br />

pripravené aktívne sa zúãastÀovaÈ na naplnení<br />

v‰etk˘ch ‰tyroch platforiem spomínanej iniciatívy<br />

t˘kajúcej sa Ukrajiny, a taktieÏ Dohody o<br />

asociácii medzi EÚ a Ukrajinou, ktorej podpísanie<br />

je plánované na december tohto roku. Pre nás<br />

je dôleÏité efektívne vyuÏiÈ integraãné <strong>sk</strong>úsenosti<br />

Sloven<strong>sk</strong>ej republiky. Ukrajina je vìaãná za<br />

stálu sloven<strong>sk</strong>ú podporu eurointegraãného smerovania<br />

ná‰ho ‰tátu a za odovzdanie svojich<br />

<strong>sk</strong>úseností v tejto oblasti.<br />

Spolupracuje Ukrajina pri zabezpeãení fungovania<br />

schengen<strong>sk</strong>ej hranice?<br />

Spolupráca so susedn˘mi krajinami – ãlenmi<br />

Európ<strong>sk</strong>ej únie – je jedn˘m z najdôleÏitej‰ích<br />

smerov realizácie programového smerovania<br />

Ukrajiny.<br />

Pripojenie Ukrajiny k jednotnému európ<strong>sk</strong>emu<br />

humanitárnemu, ako aj migraãno-vízovému<br />

priestoru je prvoradou prioritou pri budovaní<br />

vzÈahov so susedn˘mi krajinami vrátane Sloven<strong>sk</strong>ej<br />

republiky.<br />

Ukrajina má dôsledn˘ postoj k nevyhnutnosti<br />

postupne liberalizovaÈ vízové vzájomné vzÈahy<br />

s ãlen<strong>sk</strong>˘mi krajinami Schengenu. Ako je<br />

známe, Ukrajina 1. mája 2005 zaviedla pre ãlen<strong>sk</strong>é<br />

krajiny EÚ jednostranne bezvízov˘ reÏim.<br />

Oãakáva príslu‰né ústretové kroky a berie do<br />

úvahy, Ïe koneãn˘m cieºom tohto opatrenia je zavedenie<br />

analogického reÏimu krajín EÚ k obãanom<br />

Ukrajiny. Vo vízovej oblasti platí Dohoda<br />

medzi Ukrajinou a Európ<strong>sk</strong>ym spoloãenstvom o<br />

zjednodu‰ení vybavovania víz a Dohoda medzi<br />

Ukrajinou a Sloven<strong>sk</strong>ou republikou o malom pohraniãnom<br />

styku. Sloven<strong>sk</strong>á strana v základe<br />

plní ustanovenia Dohody o zjednodu‰ení vybavovania<br />

víz. V prvom polroku 2009 bolo vybaven˘ch<br />

10 044 víz, z nich 2 769 viacnásobn˘ch.<br />

Percento odmietnutí vydaÈ vízum sloven<strong>sk</strong>˘mi<br />

konzulárnymi ustanovizÀami za toto obdobie<br />

tvorilo 1,63 percent.<br />

No je potrebné upozorniÈ, Ïe sa naìalej poru-<br />

‰ujú termíny vydávania víz, naìalej nie je upravená<br />

procedúra predkladania dodatoãn˘ch dokumentov.<br />

Termíny platnosti víz a povolení na pobyt<br />

vo väã‰ine prípadov sloven<strong>sk</strong>é konzulárne<br />

ustanovizne <strong>sk</strong>racujú v porovnaní s t˘mi, ktoré<br />

sú uvedené vo vízov˘ch Ïiadostiach. DosÈ zriedkavo<br />

sa vybavujú päÈroãné viacnásobné víza. Vo<br />

väã‰ine prípadov sa nepo<strong>sk</strong>ytuje vysvetlenie<br />

príãin odmietnutia vydaÈ víza. Nadobudnutie<br />

platnosti Dohody medzi Ukrajinou a Sloven<strong>sk</strong>ou<br />

republikou o malom pohraniãnom styku 27. septembra<br />

2008 podstatne nezlep‰ilo práva obãanov<br />

Ukrajiny na voºn˘ pohyb kvôli nadmernému<br />

komplikovaniu procedúry vydávania povolení na<br />

pohraniãn˘ styk konzulárnymi ustanovizÀami<br />

SR. To viedlo k <strong>sk</strong>lamaniu mnoh˘ch obyvateºov<br />

Zakarpat<strong>sk</strong>ej oblasti z perspektív, ktoré môÏe zabezpeãiÈ<br />

táto dohoda. Najmä za obdobie od 1. januára<br />

2009 dodnes Generálny konzulát SR v<br />

UÏhorode vydal len takmer 500 povolení na prihraniãn˘<br />

styk.<br />

V záujme postupného zjednodu‰enia vízového<br />

reÏimu medzi Ukrajinou a SR ukrajin<strong>sk</strong>á<br />

strana predloÏila návrh na zru‰enie vízov˘ch<br />

poplatkov za vybavenie národn˘ch dlhodob˘ch<br />

víz. Vzhºadom na dobré sused<strong>sk</strong>é vzÈahy medzi<br />

Ukrajinou a Sloven<strong>sk</strong>om, tradiãné priateºstvo,<br />

kultúrnu blízkosÈ medzi na‰imi národmi, snahu<br />

obyvateºov prihraniãn˘ch území podporovaÈ a<br />

rozvíjaÈ rodinné, hospodár<strong>sk</strong>e a kultúrne zväzky,<br />

a taktieÏ na pozitívnu podporu vedenia SR<br />

strategickému kurzu Ukrajiny dúfame v podporu<br />

sloven<strong>sk</strong>ej strany na‰ím návrhom na zlep‰enie<br />

záleÏitostí vo vízovej oblasti.<br />

Ako hodnotíte rozvoj systému spoloãn˘ch<br />

hraniãn˘ch prechodov?<br />

Cezhraniãná oblasÈ je jedn˘m z hlavn˘ch<br />

smerov medzi‰tátnej spolupráce s ãlen<strong>sk</strong>˘mi<br />

krajinami EÚ. Nadobúda osobitn˘ v˘znam z<br />

hºadi<strong>sk</strong>a programu V˘chodné partnerstvo a vy-<br />

Ïaduje si ìal‰iu v˘stavbu infra‰truktúry hraniãn˘ch<br />

prechodov. Ukrajina vytvára nové a rekon‰truuje<br />

staré hraniãné prechody. Na ukrajin<strong>sk</strong>o-sloven<strong>sk</strong>ej<br />

hranici sa v minulom roku za-<br />

3

S L O V E N S K O - U K R A J I N S K Á<br />

S P O L U P R Á C A<br />

v⁄‰ila prvá etapa v˘stavby ukrajin<strong>sk</strong>ej ãasti nákladného<br />

terminálu hraniãného prechodu UÏhorod<br />

– Vy‰né Nemecké. Nasledujú práce na druhej<br />

etape rekon‰trukcie územia a objektov tohto<br />

hraniãného prechodu a prestavba smeru pre<br />

osobnú dopravu. Majú sa zaãaÈ v budúcom roku.<br />

V rámci realizácie medzivládnej dohody, podpísanej<br />

poãas náv‰tevy prezidenta Ukrajiny v SR,<br />

sa plánuje v˘stavba a otvorenie e‰te jedného<br />

cestného hraniãného prechodu Solomovo – âierna,<br />

ktor˘ spojí do jedného celku ‰tvrt˘ európ<strong>sk</strong>y<br />

dopravn˘ koridor.<br />

V tom istom ãase sa nedostatoãná pozornosÈ<br />

venuje rovnomernému rozvoju systému hraniãn˘ch<br />

prechodov na spoloãnej ukrajin<strong>sk</strong>o-sloven<strong>sk</strong>ej<br />

hranici. Cez ukrajin<strong>sk</strong>o-sloven<strong>sk</strong>ú hranicu<br />

sa ‰tyri z piatich hraniãn˘ch prechodov nachádzajú<br />

na území Ko‰ického kraja, tam je plánovaná<br />

v˘stavba e‰te dvoch mohutn˘ch cestn˘ch<br />

hraniãn˘ch prechodov. Na území Pre‰ov<strong>sk</strong>ého<br />

kraja je len jeden hraniãn˘ prechod M. Bereznyj<br />

– Ubºa, ktor˘m moÏno prekroãiÈ hranice len<br />

osobn˘m motorov˘m vozidlom. V˘stavba nov˘ch<br />

hraniãn˘ch prechodov, urãenie ich statusu<br />

a priepustnosti na základe nosnosti a poãtu dopran˘ch<br />

prostriedkov si vyÏaduje starostlivé<br />

spracovanie. PozornosÈ si zasluhuje najmä zmena<br />

statusu hraniãného prechodu Mali Selmenci<br />

– Veºké Slemence z pe‰ieho na automobilov˘ s<br />

nosnosÈou do 3,5 tony, a taktieÏ v˘stavbe nového<br />

hraniãného prechodu Uliã – Zabroì.<br />

Pri celkovo pozitívnom rozvoji cezhraniãnej<br />

spolupráce medzi Ukrajinou a Sloven<strong>sk</strong>ou republikou<br />

ostávajú problémové otázky. Ich vyrie‰enie<br />

má aktivizovaÈ a roz‰íriÈ medziregionálnu<br />

spoluprácu a v‰estranné prehæbenie zväzkov medzi<br />

na‰imi národmi a krajinami.<br />

Od vyhlásenia nezávislosti Sloven<strong>sk</strong>ej republiky<br />

patrí Ukrajina k najv˘znamnej‰ím obchodno-ekonomick˘m<br />

partnerom Sloven<strong>sk</strong>a. Ste<br />

spokojní s rozvojom hospodár<strong>sk</strong>ej spolupráce<br />

medzi Sloven<strong>sk</strong>om a Ukrajinou? V ktor˘ch<br />

oblastiach hospodár<strong>sk</strong>ej spolupráce Ukrajina<br />

je zainteresovaná na rozvoji spolupráce?<br />

Nበvzájomn˘ obrat tovaru v minulom roku<br />

dosiahol vy‰e 1,7 mld. USD, no existujú tu e‰te<br />

znaãné nevyuÏité rezervy. V ‰truktúre ukrajin<strong>sk</strong>ého<br />

exportu na Sloven<strong>sk</strong>o prevaÏujú rudy a Ïelezné<br />

koncentráty, ãierne uhlie, nespracovan˘ hliník,<br />

drevo, ktoré tvoria pribliÏne 33 percent celého<br />

ukrajin<strong>sk</strong>ého exportu do SR. V ‰truktúre tovarového<br />

exportu SR na Ukrajinu prevaÏujú automobily,<br />

Ïelezniãná technika, elektrotechnické<br />

prístroje a zariadenia, produkcia káblov, suroviny<br />

tvoria celkove 12 percent.<br />

R˘chly rozvoj automobilového priemyslu na<br />

Sloven<strong>sk</strong>u vytvára jednu z najreálnej‰ích moÏností<br />

zv˘‰enia objemu a zlep‰enia ‰truktúry<br />

ukrajin<strong>sk</strong>ého exportu a celkového roz‰írenia<br />

hospodár<strong>sk</strong>ej spolupráce. Vzhºadom na dynamiku<br />

rozvoja automobilového priemyslu na Sloven<strong>sk</strong>u,<br />

a taktieÏ berúc do úvahy v˘znam tohto<br />

odvetvia pre hospodárstvo SR, moÏno oãakávaÈ,<br />

Ïe po prekonaní hospodár<strong>sk</strong>ej krízy sa mimoriadne<br />

aktuálnym stane zapojenie ukrajin<strong>sk</strong>˘ch v˘robcov<br />

do kooperácie so sloven<strong>sk</strong>˘mi podnikmi<br />

pri v˘robe súãiastok a dielov do automobilov, zapojenie<br />

ukrajin<strong>sk</strong>˘ch podnikov do logistick˘ch<br />

schém automobilov˘ch koncernov Peugeot-Citroën,<br />

Kia Motors, Volkswagen.<br />

Ako ovplyvnila svetová finanãná kríza dvojstranné<br />

hospodár<strong>sk</strong>e vzÈahy?<br />

V minulom roku sme zaznamenali rast obchodno-ekonomickej<br />

spolupráce, no globálna<br />

finanãno-hospodár<strong>sk</strong>a kríza sa negatívne odrazila<br />

v tomto roku. V priebehu prvého polroka<br />

2009 sa podstatne zníÏil zahraniãn˘ obchodn˘<br />

obrat medzi Ukrajinou a Sloven<strong>sk</strong>ou republikou<br />

v porovnaní s príslu‰n˘m obdobím predchádzajúceho<br />

roka. Za január – jún 2009 bol celkov˘<br />

obrat tovaru a sluÏieb 2,2-krát niωí, ako za príslu‰né<br />

obdobie predchádzajúceho roka.<br />

Dvojstranná spolupráca to sú nielen obchodno-ekonomické<br />

vzÈahy, je to spolupráca v oblasti<br />

kultúry, vedy, ‰kolstva. Mohli by ste<br />

uviesÈ niektoré príklady takejto spolupráce v<br />

ostatnom ãase?<br />

Kon‰truktívnemu a plodnému charakteru ukrajin<strong>sk</strong>o-sloven<strong>sk</strong>ého<br />

partnerstva zodpovedajú dobré<br />

dvojstranné vzÈahy v kultúrno-humanitárnej<br />

oblasti. Je posilnená tradiãn˘mi sympatiami medzi<br />

na‰imi národmi, ktoré sú blízke jazykom a<br />

kultúrou. Zjednocujú nás tieÏ poãetné národnostné<br />

men‰iny – sloven<strong>sk</strong>á na Ukrajine a ukrajin<strong>sk</strong>á<br />

na Sloven<strong>sk</strong>u. Pre kon‰truktívne posúdenie<br />

a vyrie‰enie otázky zabezpeãenia práv Ukrajincov<br />

Sloven<strong>sk</strong>a a Slovákov na Ukrajine je vytvoren˘<br />

úãinn˘ mechanizmus – Dvojstranná ukrajin<strong>sk</strong>o-sloven<strong>sk</strong>á<br />

komisia pre národnostné men-<br />

‰iny, kultúru a ‰kolstvo. Jej riadne zasadnutie sa<br />

konalo v Kyjeve 1. – 2. októbra. Za jednu z najdôleÏitej‰ích<br />

úloh, vyt˘ãen˘ch na spomínanom<br />

zasadnutí, povaÏujeme vytvorenie centier ukrajin<strong>sk</strong>ej<br />

kultúry v Pre‰ove a sloven<strong>sk</strong>ej kultúry v<br />

UÏhorode, kde sa bude rozvíjaÈ a mládeÏi odo-<br />

vzdávaÈ jazyk, kultúra, tradície na‰ich brat<strong>sk</strong>˘ch<br />

národov – ukrajin<strong>sk</strong>ého a sloven<strong>sk</strong>ého.<br />

Úspe‰ne sa rozvíja spolupráca v ‰kolstve. V<br />

akademickom roku 2008/2009 sa 29 ukrajin<strong>sk</strong>˘ch<br />

predstaviteºov zúãastnilo na ‰tudijn˘ch<br />

v˘menách, z nich – ‰esÈ vedeck˘ch stáÏistov. 18<br />

‰tudentov UÏhorod<strong>sk</strong>ej národnej univerzity bolo<br />

na krátkodobej stáÏi na Katedre sloven<strong>sk</strong>ého jazyka<br />

In‰titútu slovakistiky, v‰eobecnej jazykovedy<br />

a masmediálnych ‰túdií Filozofickej fakulty<br />

Pre‰ov<strong>sk</strong>ej univerzity, päÈ ‰tudentov sa zúãastnilo<br />

na Letnom seminári sloven<strong>sk</strong>ého jazyka<br />

Studia Academica Slovaca.<br />

Na základe podpísan˘ch dvojstrann˘ch dokumentov<br />

o spolupráci medzi Národnou akadémiou<br />

vied Ukrajiny a Sloven<strong>sk</strong>ou akadémiou<br />

vied prebieha úspe‰ná spolupráca 17 vedeck˘ch<br />

ustanovizní Ukrajiny a Sloven<strong>sk</strong>a.<br />

Jednou z najdôleÏitej‰ích ã⁄t je podpora cezhraniãnej<br />

a medziregionálnej spolupráce. Ako<br />

sa rozvíja spolupráca ukrajin<strong>sk</strong>˘ch regiónov<br />

so sloven<strong>sk</strong>˘mi? Akú rolu v jej rozvoji zohráva<br />

Veºvyslanectvo Ukrajiny v SR?<br />

DôleÏitou pákou realizácie programového<br />

kurzu Ukrajiny na európ<strong>sk</strong>u integráciu je cezhraniãná<br />

spolupráca so susedn˘mi krajinami – ãlenmi<br />

Európ<strong>sk</strong>ej únie, ktoré povaÏujú rozvoj dvojstrann˘ch<br />

vzÈahov s Ukrajinou za svoje zahraniãnopolitické<br />

priority. Ukrajin<strong>sk</strong>o-sloven<strong>sk</strong>á<br />

cezhraniãná spolupráca na dvojstrannom a mnohostrannom<br />

základe má napomôcÈ hospodár<strong>sk</strong>y<br />

rozvoj prihraniãn˘ch regiónov susedn˘ch krajín<br />

a prehæbenie spolupráce v in˘ch oblastiach. Realizácia<br />

Nór<strong>sk</strong>eho finanãného mechanizmu, ktorého<br />

finanãné prostriedky boli dané na u<strong>sk</strong>utoãnenie<br />

cezhraniãnej a medziregionálnej spolupráce<br />

nov˘m ãlen<strong>sk</strong>˘m krajinám EÚ, predov‰etk˘m<br />

SR, taktieÏ otvárajú nové moÏnosti pre<br />

intenzifikáciu ukrajin<strong>sk</strong>o-sloven<strong>sk</strong>ej cezhraniãnej<br />

a medziregionálnej spolupráce, predov‰etk˘m<br />

na obdobie rokov 2007 – 2013. V rámci<br />

Programu susedstva medzi Ukrajinou a SR do<br />

roku 2010 sa budú realizovaÈ spoloãné projekty<br />

cezhraniãnej spolupráce: ãistá voda, rozvoj dopravnej<br />

prihraniãnej logistiky, rozvoj ukrajin<strong>sk</strong>o-sloven<strong>sk</strong>ej<br />

spolupráce v cestovnom ruchu<br />

atì. ëal‰í rozvoj cezhraniãnej a medziregionálnej<br />

spolupráce prihraniãn˘ch regiónov Ukrajiny<br />

a SR prebieha v súlade s dohodami medzi Zakarpat<strong>sk</strong>ou<br />

O·A a Pre‰ov<strong>sk</strong>˘m samosprávnym<br />

krajom a Ko‰ick˘m samosprávnym krajom. Plán<br />

spolupráce medzi Zakarpat<strong>sk</strong>ou oblasÈou a Pre-<br />

‰ov<strong>sk</strong>˘m samosprávnym krajom, ktor˘ má intenzifikovaÈ<br />

vzájomné vzÈahy v ekonomike a regionálnom<br />

rozvoji, ‰kolstve, kultúre, ‰porte a zdravotníctve;<br />

rozvoji miestnej samosprávy, dopravnej<br />

a prihraniãnej infra‰truktúre; ekológii a protipovodÀovej<br />

ochrane.<br />

S rozvojom dvojstrannej cezhraniãnej spolupráce<br />

si znaãn˘ potenciál zachováva aktívna<br />

spolupráca prihraniãn˘ch regiónov na‰ich krajín<br />

v rámci medzinárodnej asociácie Karpat<strong>sk</strong>˘<br />

euroregión. Okrem toho Ko‰ick˘ samosprávny<br />

kraj v spolupráci so Zakarpat<strong>sk</strong>ou oblasÈou Ukrajiny<br />

rozpracoval návrh strategick˘ch projektov,<br />

ktoré sa môÏu predstaviÈ v rámci v˘ziev programu<br />

ENPI CBC Maìar<strong>sk</strong>o – Sloven<strong>sk</strong>o – Ukrajina<br />

– Rumun<strong>sk</strong>o. Spomínané návrhy sa doplnia<br />

poãas realizácie programu nov˘mi. V nich sú Ïiadateºmi<br />

organizácie kraja, miestna samospráva<br />

alebo iní kompetentní Ïiadatelia. DôleÏit˘m a akãn˘m<br />

nástrojom cezhraniãnej spolupráce sú stále<br />

zasadnutia ukrajin<strong>sk</strong>o-sloven<strong>sk</strong>ej Medzivládnej<br />

komisie pre cezhraniãnú spoluprácu.<br />

4

E U R Ó P S K Y P A R L A M E N T<br />

Európ<strong>sk</strong>a únia je v otázke energetiky závislá od dovozu. Ten sa podieºa zhruba na polovici<br />

spotrebovanej energii v EÚ. ZároveÀ je v‰ak Únia v tejto oblasti dosÈ neefektívna a míÀa<br />

o 20 percent energie viac neÏ je nevyhnutné. Vysoká závislosÈ od dovozu robí EÚ zraniteºnou.<br />

Energetická bezpeãnosÈ, SR a EÚ<br />

Podºa EP treba zabrániÈ ìal‰iemu naru‰eniu dodávok a posilniÈ <strong>sk</strong>ladovacie kapacity<br />

Európ<strong>sk</strong>y parlament prijal 18. septembra<br />

2009 rezolúciu o energetickej bezpeãnosti,<br />

podºa ktorej musí EÚ urobiÈ viac, aby zabránila<br />

ìal‰ím naru‰eniam dodávok plynu. Mal<br />

by sa tieÏ prehodnotiÈ mechanizmus vãasného<br />

varovania, ktor˘ sa zaãiatkom roka 2009<br />

poãas ru<strong>sk</strong>o-ukrajin<strong>sk</strong>ej energetickej krízy<br />

ukázal ako neúãinn˘, odkázali poslanci Európ<strong>sk</strong>ej<br />

komisii. Podºa nich je potrebné posilniÈ<br />

aj <strong>sk</strong>ladovacie kapacity pre plyn a zlep‰iÈ prepojenie<br />

sietí. Parlament tieÏ potvrdil svoju<br />

v˘zvu na vytvorenie spoloãnej európ<strong>sk</strong>ej politiky<br />

v oblasti energetickej bezpeãnosti.<br />

Posilnenie Siete kontaktn˘ch subjektov<br />

pre energetickú bezpeãnosÈ (NESCO) by<br />

malo pomôcÈ vyhnúÈ sa ìal‰ím v˘padkom,<br />

pí‰e sa v schválenej rezolúcii. Poslanci privítali<br />

dohodu o financovaní infra‰truktúrnych<br />

projektov ako súãasÈ Európ<strong>sk</strong>eho plánu<br />

ekonomickej obnovy (250 miliónov eur), a<br />

tieÏ my‰lienku vybaviÈ Európu nov˘mi „super<br />

sieÈami“ pre elektrinu a plyn.<br />

Parlament zároveÀ poÏiadal Komisiu, aby<br />

prijala opatrenia proti „nepriateº<strong>sk</strong>˘m“ pokusom<br />

„netransparentn˘ch“ zahraniãn˘ch spoloãností<br />

na energetickom trhu EÚ, ako napríklad<br />

nedávne zí<strong>sk</strong>anie akcií maìar<strong>sk</strong>ej energetickej<br />

spoloãnosti MOL firmou Surgutneftegaz<br />

a 20% akcií v rakú<strong>sk</strong>om plynáren<strong>sk</strong>om<br />

obchodnom a logistickom centre Baumgarten<br />

spoloãnosÈou CENTREX.<br />

EÚ by sa mala angaÏovaÈ vo vzÈahoch s<br />

kºúãov˘mi energetick˘mi dodávateºmi, ale<br />

nie na úkor otvoreného dialógu o ºud<strong>sk</strong>˘ch<br />

právach, uvádza sa v rezolúcii, podºa ktorej<br />

by ºud<strong>sk</strong>é práva a energetická bezpeãnosÈ<br />

mali byÈ prioritami budúceho summitu EÚ -<br />

Ru<strong>sk</strong>o a mali byÈ pevnou súãasÈou novej dohody<br />

EÚ s Ru<strong>sk</strong>om.<br />

Napojenie EÚ na nové zdroje plynu z Blízkeho<br />

v˘chodu a Kaspického regiónu tak˘m<br />

spôsobom, aby nedo‰lo k závislosti na akejkoºvek<br />

jednej spoloãnosti alebo plynovode,<br />

je jednou z priorít Parlamentu. Projekt Nabucco<br />

umoÏní zníÏiÈ závislosÈ EÚ na ru<strong>sk</strong>˘ch<br />

dodávkach a projekt DESERTEC vyuÏije ‰irok˘<br />

potenciál solárnej energie na Blízkom<br />

v˘chode a v severnej Afrike, uvádza sa v rezolúcii.<br />

PROJEKT NABUCCO<br />

Infra‰truktúra by mala do EÚ privádzaÈ<br />

plyn, ktor˘ nepochádza z Ru<strong>sk</strong>a. S najväã‰ou<br />

pravdepodobnosÈou by sa dodávateºom stal<br />

AzerbajdÏan, prípadne Irak, Turkmenistan ãi<br />

Irán. Plynovod s dæÏkou 3 300 km by mal prechádzaÈ<br />

územím Turecka, Bulhar<strong>sk</strong>a, Rumun<strong>sk</strong>a,<br />

Maìar<strong>sk</strong>a a Rakú<strong>sk</strong>a. Roãne by tak<br />

EÚ mohla dováÏaÈ aÏ 30 miliárd metrov kubick˘ch<br />

kaspického plynu. To síce predstavuje<br />

len 5 aÏ 10 % celkového dopytu, jednalo<br />

by sa v‰ak o prvú "symbolickú" lastoviãku.<br />

V júli 2009 podpísalo medzivládnu dohodu<br />

o právnom rámci k projektu v‰etk˘ch päÈ<br />

tranzitn˘ch krajín. V˘stavba by mala zaãaÈ v<br />

roku 2011, priãom prvé metre kubické kaspického<br />

plynu by EÚ mohla vyuÏívaÈ uÏ o tri<br />

roky ne<strong>sk</strong>ôr. Európ<strong>sk</strong>a únia medzit˘m odsúhlasila<br />

investíciu do projektu vo v˘‰ke 200<br />

miliónov eur.<br />

SOLÁRNA ELEKTRÁRE≈ NA PÚ·TI<br />

Aj druh˘ energetick˘ projekt sa dostal bliÏ-<br />

‰ie k realizácii v júli 2009. Skupina európ<strong>sk</strong>ych<br />

firiem totiÏ s Nadáciou Desertec podpísala<br />

memorandum o porozumení, ktorého<br />

cieºom je v˘stavba solárnej elektrárne. Práve<br />

nevyuÏit˘ potenciál uÏ dlhodobo láka vedcov<br />

aj politikov. Pú‰te v okolí trópov totiÏ za<br />

6 hodín zí<strong>sk</strong>ajú zo slnka viac energie, neÏ je<br />

ºudstvo schopné vyrobiÈ za cel˘ rok. Podºa odhadov<br />

by solárna elektráreÀ v pú‰Èach severnej<br />

Afriky mohla do roku 2050 pokr˘vaÈ aÏ<br />

15 % európ<strong>sk</strong>ej spotreby.<br />

NÁâRT BUDÚCEJ SPOLOâNEJ<br />

ENERGETICKEJ STRATÉGIE<br />

V súvislosti s nedávnou plynovou krízou<br />

prijal Parlament aj súbor odporuãení t˘kajúcich<br />

sa energetickej bezpeãnosti EÚ do budúcnosti.<br />

Poslanci poÏiadali o vypracovanie<br />

akãn˘ch plánov, väã‰ie prepojenia kapacity<br />

v oblasti zemného plynu a elektrickej energie<br />

medzi ãlen<strong>sk</strong>˘mi ‰tátmi a nové ciele do<br />

roku 2050 v rámci boja proti klimatick˘m<br />

zmenám, ako je zv˘‰enie podielu obnoviteºn˘ch<br />

zdrojov na 60 % celkovej spotreby a zní-<br />

Ïenie emisií <strong>sk</strong>leníkov˘ch plynov o 80 %.<br />

Poslanci taktieÏ zdôraznili, Ïe EÚ musí<br />

vybudovaÈ zariadenia na <strong>sk</strong>ladovanie plynu<br />

s moÏnosÈou r˘chleho ãerpania, priãom by<br />

mali tieto rezervy zodpovedaÈ aspoÀ 90 dÀom<br />

spotreby pre celu EÚ. Poslanci sa domnievajú,<br />

Ïe aj keby Európa u<strong>sk</strong>utoãnila svoje ambiciózne<br />

plány na úsporu energie, zostane<br />

naìalej s najväã‰ou pravdepodobnosÈou v<br />

strednodobom horizonte závislá na dovoze fosílnych<br />

zdrojov z tretích krajín. EÚ v súãasnej<br />

dobe dováÏa 50 % svojej spotreby energie<br />

a podºa odhadov by tento podiel v roku<br />

2030 mohol byÈ aÏ 70 %.<br />

„Pre zachovanie aspoÀ teraj‰ej úrovne<br />

produkcie energií bude potrebné celosvetovo<br />

do roku 2030 investovaÈ do rekon‰trukcie a<br />

otvárania nov˘ch loÏí<strong>sk</strong> ropy a plynu, ako aj<br />

do v˘roby a rozvodov energii v‰etkého druhu<br />

pribliÏne 26 biliónov USD,“ povedal poslanec<br />

EP Sergej KOZLÍK. ZároveÀ bude<br />

podºa neho potrebné toky ropy, plynu a elektrickej<br />

energie integrovaÈ tak, aby sa vytvoril<br />

úãinn˘ a v˘razne diverzifikovan˘ systém.<br />

Ten musí napomôcÈ preklenúÈ dôsledky lokálnych<br />

politick˘ch stretov, ale aj dôsledky prípadn˘ch<br />

Ïiveln˘ch udalosti a umoÏniÈ funkãné<br />

zásobovanie energiami v celoeuróp<strong>sk</strong>om<br />

kontexte. Sloven<strong>sk</strong>á republika mala moÏnosÈ<br />

na vlastnej koÏi zakúsiÈ zloÏitosÈ situácie,<br />

keì v dôsledku konfliktu medzi Ukrajinou a<br />

Ru<strong>sk</strong>om niekoºko dní nepri‰iel na Sloven<strong>sk</strong>o<br />

ani kubík plynu, uviedol Kozlík. SkúsenosÈ<br />

Sloven<strong>sk</strong>a, ale aj ìal‰ích európ<strong>sk</strong>ych krajín<br />

podºa neho ukázala, Ïe je potrebné razantne<br />

podporiÈ priority Európ<strong>sk</strong>ej únie zamerané na<br />

prepájané a integrované rie‰enie izolovan˘ch<br />

energetick˘ch trhov v Európe. V tejto súvislosti<br />

tieÏ uviedol, Ïe chybné a neprezieravé<br />

sa ukázalo vynútené a predãasné odstavenie<br />

dvoch blokov jadrovej elektrárne Jaslov<strong>sk</strong>é<br />

Bohunice. Tieto spæÀali v‰etky kritéria pre<br />

bezpeãnú prevádzku. Ich odstavenie si v prístupovej<br />

zmluve vynútila Európ<strong>sk</strong>a komisia<br />

ako daÀ za vstup Sloven<strong>sk</strong>a do Európ<strong>sk</strong>ej<br />

únie, povedal poslanec Kozlík s t˘m, Ïe „uvedené<br />

rozhodnutie nepochybne oslabilo energetickú<br />

dostatoãnosÈ nielen Sloven<strong>sk</strong>a, ale<br />

aj Európ<strong>sk</strong>ej únie.“<br />

DODÁVKY ROPY: EP PREDLOÎIL<br />

SÚBOR ODPORÚâANÍ<br />

Európ<strong>sk</strong>y parlament v marci 2009 podporil<br />

aj iniciatívnu správu, v ktorej navrhol súbor<br />

opatrení na zabezpeãenie dodávok ropy<br />

do EÚ. Poslanci Európ<strong>sk</strong>eho parlamentu vyzvali<br />

na vyuÏívanie nekonvenãn˘ch a prie<strong>sk</strong>um<br />

nov˘ch zdrojov ropy, ako aj na roz‰írenie<br />

a zabezpeãenie transportn˘ch ciest. Vy-<br />

5

E U R Ó P S K Y P A R L A M E N T<br />

uÏívanie ropy a ìal‰ích zdrojov energie s vysok˘mi<br />

emisiami CO 2 by sa podºa poslancov<br />

mal zároveÀ obmedziÈ okrem iného podporou<br />

investícií do alternatívnych zdrojov a zvy‰ovaním<br />

energetickej úãinnosti.<br />

Poslanci v správe, ktorú vypracoval poslanec<br />

Herbert Reul (EPP, DE) pripomínajú, Ïe<br />

ÈaÏba ropy v EÚ a Nór<strong>sk</strong>u v roku 2007 prispievala<br />

k pokrytiu 30 % domáceho dopytu,<br />

priãom náklady na ÈaÏbu tejto ropy sa od<br />

roku 2005 zdvojnásobili. Do roku 2030 by sa<br />

pritom podºa odhadov mala závislosÈ krajín<br />

EÚ od dovozu ropy zv˘‰iÈ na 95 %.<br />

Vzhºadom na túto perspektívu poslanci<br />

privítali iniciatívu Komisie na vedenie globálneho<br />

politického dialógu formou stretnutí na<br />

vysokej úrovni, ktorého sa zúãastnia zástupcovia<br />

krajín, ktoré vyváÏajú a spotrebúvajú<br />

ropu. Úãelom t˘chto stretnutí bude vytvoriÈ<br />

spravodlivú rovnováhu medzi ponukou a dopytom<br />

na trhu s touto nerastnou surovinou a<br />

zabrániÈ krajinám produkujúcim ropu, aby<br />

jej ceny udrÏovali na umelo vysokej úrovni.<br />

Parlament je taktieÏ presvedãen˘, Ïe na<br />

to, aby do‰lo k stabilizácii cien ropy, je potrebné<br />

zv˘‰iÈ transparentnosÈ trhu a to aj v krajinách<br />

vyváÏajúcich ropu, ktoré by mali transparentn˘m<br />

spôsobom zverejÀovaÈ objemy<br />

svojej produkcie a úroveÀ rezerv.<br />

Poslanci oãakávajú, Ïe ropné spoloãnosti<br />

budú investovaÈ do prie<strong>sk</strong>umu a rozvoja nov˘ch<br />

ropn˘ch zdrojov. Parlament v tomto<br />

ohºade poÏaduje zv˘‰enie úsilia o komerãné<br />

vyuÏitie nekonvenãn˘ch zdrojov, ãím by sa<br />

zároveÀ prispelo k diverzifikácii.<br />

ZNIÎOVANIE DOPYTU A<br />

ALTERNATÍVNE RIE·ENIA<br />

Parlament poukázal na to, Ïe nie je isté<br />

kedy a v akej miere dôjde k nepomeru medzi<br />

rastúcim dopytom a klesajúcou ponukou a súãasne<br />

vyjadril pochybnosÈ o tom, Ïe by v<br />

strednodobom alebo dlhodobom horizonte<br />

boli biopalivá prvej generácie vhodnou náhradou<br />

ropy. Táto neistota bude v stále väã‰ej<br />

miere zvy‰ovaÈ nebezpeãenstvo kolísania<br />

cien ropy, a preto by sa podºa EP mali <strong>sk</strong>úmaÈ<br />

v‰etky opatrenia, ktoré sú vhodné na<br />

zniÏovanie dopytu po rope.<br />

EP je presvedãen˘, Ïe nárast spotreby ropy<br />

v oblasti dopravy je v strednodobom a dlhodobom<br />

horizonte moÏné zníÏiÈ len vtedy, ak<br />

EÚ u<strong>sk</strong>utoãní dodatoãné opatrenia so zámerom<br />

posunúÈ dopravu smerom k jej energetickej<br />

udrÏateºnosti tak, aby dopravné prostriedky<br />

nespotrebúvali Ïiadne, alebo len ob-<br />

medzené mnoÏstvo ropy. Príkladom je Ïelezniãná,<br />

alebo lodná doprava.<br />

Poslanci zároveÀ vyzvali ãlen<strong>sk</strong>é ‰táty na<br />

finanãnú podporu investíciám na propagáciu<br />

energeticky úsporn˘ch technológií a v˘<strong>sk</strong>umom<br />

alternatívnych zdrojov energie nahradzujúcich<br />

ropu. VyuÏívanie ropy a ìal‰ích<br />

zdrojov energie s vysok˘m objemom emisií<br />

CO 2 by sa malo obmedzovaÈ prostredníctvom<br />

zvy‰ovania energetickej úãinnosti a<br />

prechodom na uhlíkovo-neutrálne rie‰enia.<br />

Parlament vyzval ãlen<strong>sk</strong>é ‰táty a Komisiu,<br />

aby vzhºadom na súãasn˘ v˘voj posúdili zaradenie<br />

ropnej infra‰truktúry do transeuróp<strong>sk</strong>ych<br />

energetick˘ch sietí a to najmä vzhºadom<br />

k poklesu domácej v˘roby a súãasnému<br />

rastu závislosti od dovozu a potrebe nov˘ch<br />

dopravn˘ch kapacít.<br />

Poslanci rovnako zdôraznili, Ïe projekty t˘kajúce<br />

sa novej ropnej infra‰truktúry, ako<br />

napríklad ropovody Odesa – GdaÀ<strong>sk</strong> a Constanca<br />

– Terst, ostávajú naìalej v centre európ<strong>sk</strong>eho<br />

záujmu.<br />

6

N Á R O D N Á R A D A S R<br />

Myslím, Ïe to nie je len akési moje vyrovnanie sa so <strong>sk</strong>utoãnosÈou, alebo zámerné videnie, lebo aj<br />

analytici predpokladajú, Ïe svetová ekonomika má to najhor‰ie za sebou. Ako vidí spomínanú<br />

situáciu aj v súvislosti s energetikou poslanec NR SR a predseda V˘boru pre hospodár<strong>sk</strong>u<br />

politiku Maro‰ KONDRÓT, o tom uÏ v nasledujúcom rozhovore s redaktorkou Annou Komovou.<br />

Aby sa zvy‰ovala spokojnosÈ...<br />

Rast európ<strong>sk</strong>ych ekonomík v roku 2009<br />

mnoh˘ch prekvapil medzikvartálnym rastom,<br />

existuje e‰te riziko poklesu?<br />

Je len samozrejmé, Ïe popri optimistoch<br />

existujú aj pesimisti a aj keì indikácie z trhov<br />

vykazujú oÏivenie, je nutné povedaÈ, Ïe znaãná<br />

ãasÈ stabilizácie bola v dôsledku stimulácie<br />

ekonomiky. Typick˘ prípad známeho ‰rotovného<br />

stimulácia vytvorila motiváciu pre<br />

spotrebiteºa kúpiÈ si automobil <strong>sk</strong>ôr ako uva-<br />

Ïoval bez tohto ekonomického stimulu a tak˘to<br />

spotrebiteº uÏ kupovaÈ v najbliωom období<br />

nebude. MoÏno oãakávaÈ pokles v˘roby<br />

automobilov. Podobne je to s nehnuteºnosÈami.<br />

Prudk˘ pokles cien nehnuteºností ãoraz<br />

viac ºudí presviedãa, Ïe síce nehnuteºnosÈ<br />

môÏe byÈ dobrá investícia, ale tak, ako kaÏdá<br />

investícia, len tá, ktorá má primerané parametre.<br />

Znaãná ãasÈ investorov doplatila na neprofesionálne<br />

narábanie s investíciami, ão pocítili<br />

aj banky. V zásade oãakávam, Ïe banky<br />

budú in˘m a tentoraz uÏ <strong>sk</strong>utoãne profesionálnym<br />

spôsobom riadiÈ riziko, bez toho, aby<br />

úplne neopodstatnene zníÏili angaÏovanosÈ v<br />

hospodárstve SR. Banky si musia uvedomiÈ,<br />

Ïe to bol konflikt záujmu v sektore bankovníctva<br />

a zlé riadenie rizík, ktoré spôsobilo cenovú<br />

bublinu v nehnuteºnostiach a to aj na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

a následn˘ nevídan˘ pád finanãného<br />

sektora. A nielen v zahraniãí. Aj u nás rastie<br />

poãet nesplácan˘ch úverov. Tejto kritike sa nevyhne<br />

ani sloven<strong>sk</strong>é bankovníctvo. Rad opatrení<br />

vlády s krátkodob˘m úãinkom umoÏnilo<br />

stabilizovaÈ znaãnú ãasÈ pracovn˘ch miest.<br />

Je nutné povedaÈ ale aj to, Ïe v lete budúceho<br />

roku bude pravdepodobne vrcholiÈ nezamestnanosÈ.<br />

Ak sa sústredíme na ‰trukturálne<br />

rie‰enia, potom tieto budú priná‰aÈ v stredno<br />

a dlhodobom horizonte svoje ovocie. Je nutné<br />

na‰tartovaÈ produktívne technológie, ako sú<br />

technológie zabezpeãujúce trval˘ rozvoj spoloãnosti.<br />

To, ão by som chcel zdôrazniÈ je vysoko<br />

pozitívny prínos zavedenia eura a dosiahnut˘<br />

stabilizaãn˘ efekt, ktor˘ znaãne obmedzil<br />

riziká spojené s menou. Práve euro popri<br />

in˘ch <strong>sk</strong>utoãnostiach robí na‰u krajinu naìalej<br />

investiãne atraktívnu a vytvára ìal‰iu potenciu<br />

na tvorbu pracovn˘ch miest. Príkladom<br />

je posledne ohlásená investícia v Trenãian<strong>sk</strong>om<br />

kraji, ktorá má vytvoriÈ cca 3 000 pracovn˘ch<br />

miest v rokoch 2010 aÏ 2012.<br />

âo vidíte ako najdôleÏitej‰ie pre Sloven<strong>sk</strong>o<br />

aby sa zv˘‰il rast HDP?<br />

Kríza naplno odhalila, Ïe rast HDP nie je<br />

dostatoãn˘m indikátorom rozvoja spoloãnosti.<br />

Mnohí ‰piãkoví ekonómovia poukázali na<br />

to, Ïe pokiaº pri popise spoloãnosti nebudeme<br />

zahrÀovaÈ aj ekológiu a úroveÀ kvality ºud<strong>sk</strong>ého<br />

kapitálu, potom síce môÏeme vykázaÈ vysok˘<br />

rast HDP, ale nebude trvalo udrÏateºn˘.<br />

Prejavilo sa to v pobalt<strong>sk</strong>˘ch krajinách, prejavilo<br />

sa to v Ír<strong>sk</strong>u a ·paniel<strong>sk</strong>u a prejavil sa<br />

tento fenomén aj u nás. âo z toho, Ïe je vykazovan˘<br />

vysok˘ rast HDP a krajina uÏ nemá<br />

obrazne povedané hlt pitnej vody z prírodn˘ch<br />

zdrojov? Ekologick˘ dlh je váÏne ekonomické<br />

bremeno a verím tomu, Ïe po Kodan<strong>sk</strong>om<br />

summite uÏ nebude moÏné hádzaÈ zneãistenie<br />

susedovi za plot a tváriÈ sa, Ïe sa niã nedeje.<br />

Ale najdôleÏitej‰í je ºud<strong>sk</strong>˘ kapitál. Musíme<br />

dopracovaÈ nበsociálny systém do podoby,<br />

aby sa stal produkãn˘m nástrojom a formoval<br />

aktívne trh práce ako aj pôsobil aktívne nielen<br />

na zaloÏenie rodiny, ale aj na jej trvalú reprodukciu.<br />

Je nutné, aby vnútorné mechanizmy<br />

sociálneho systému vytvárali tlak na rast<br />

hodnoty ºud<strong>sk</strong>ého kapitálu nielen poãas obdobia<br />

dospievania, ale aby sa systematické vzdelávanie<br />

stalo trvalou súãasÈou kaÏdodenného<br />

Ïivota jednotlivca. V‰imnite si jedno. Ak zní-<br />

Ïime náklady, síce nezv˘‰ime HDP, ale zv˘-<br />

‰ime pridanú hodnotu. A tá urãuje spoºahlivej-<br />

‰ie rast Ïivotnej úrovne spoloãnosti. To najdôleÏitej‰ie<br />

v‰ak vidím reálne vytvorenie podmienok<br />

pre ur˘chlen˘ nástup aplikovaného<br />

v˘<strong>sk</strong>umu a v˘voja do praktick˘ch rie‰ení so<br />

spätnou väzbou do pedagogickej praxe. Zdrojom<br />

bohatstva sú idey a my‰lienky pretvorené<br />

do v˘robku o ktor˘ je na trhu záujem, Niã<br />

in‰ie ºudstvo zatiaº nevymyslelo. Je tu ale<br />

e‰te jeden fenomén a t˘m je korupcia. Kto si<br />

dá tú námahu zistí, Ïe za posledné roky merané<br />

indexom vydávan˘m Transparency International<br />

dochádza k permanentnému odstra-<br />

Àovaniu korupcie. Aj posledne publikovan˘<br />

index preukázal na posun k lep‰iemu stavu.<br />

Z vysokého stupÀa korupcie za vlády Mikulá‰a<br />

Dzurindu 3,7 sa poãas tohto vládneho postupne<br />

obdobia dosiahla hodnota 5 a nikdy nenastal<br />

prepad. Sme v polovici cesty. PretoÏe<br />

odstránením 10% korupcie sa zdvojnásobuje<br />

Ïivotná úroveÀ spoloãnosti. A aj preto rie‰enie<br />

v tejto oblasti predstavuje kºúã k lep‰iemu<br />

Ïivotu.<br />

ëal‰ie oÏivenie hospodárstva je spojené aj<br />

dostatkom energie na trhu. Aké sú predpoklady<br />

pre budúce obdobie?<br />

Koncepcia stratégie v oblasti energií je stabilná<br />

a je orientovaná na niekoºko základn˘ch<br />

smerov. V oblasti elektrickej energie je spracovan˘<br />

v˘hºad do roku 2030, kde je predpoklad,<br />

Ïe pri pôsobení súãasného ustáleného<br />

tempa zniÏovania spotreby elektrickej energie<br />

na priemernú úroveÀ krajín OECD budeme<br />

prírastok HDP vykr˘vaÈ do znaãnej miery<br />

úsporami, t. j. zniÏovaním relatívnej spotreby<br />

energie v prepoãte na HDP. Základná ‰truktúra<br />

v˘roby elektriny je zaloÏená na vyváÏenom<br />

podiele jadrovej energie, energie OZE a<br />

energie , ktorá umoÏÀuje efektívne regulovaÈ<br />

otázku ponuky a dopytu v sústave – tepeln˘mi<br />

elektrárÀami a elektrinou vyrábanou kogeneraãn˘m<br />

spôsobom. Podobne v zabezpeãovaní<br />

tepla sa trh zaãína orientovaÈ viac a viac<br />

smerom na biomasu a iné obnoviteºné zdroje<br />

energie. V tejto súvislosti by som spomenul zákon<br />

309/2009 Z. z. o podpore energie z obnoviteºn˘ch<br />

zdrojov a kogeneraãnej v˘roby.<br />

Otvára nov˘, perspektívny, ale zároveÀ technicky<br />

a ekonomicky nároãn˘ trh. Sloven<strong>sk</strong>á republika<br />

sa zaviazala do roku 2020 zásobovaÈ<br />

svoj trh na 14% energiami OZE. Na jednej<br />

strane existuje globálny problém klimatick˘ch<br />

zmien, kde sú to práve emisie, ktoré treba<br />

zniÏovaÈ maximálnym tempom, na druhej<br />

strane je to práve energetická sloboda krajiny,<br />

ktorú v prípade Sloven<strong>sk</strong>ej republiky vystihuje<br />

parameter podielu obnoviteºn˘ch zdrojov<br />

7

N Á R O D N Á R A D A S R<br />

energie. Ukazuje sa, Ïe kºúãom k úspe‰nému<br />

rie‰eniu je zvládnutie problematiky ustanovenia<br />

jednotného trhu energií OZE a energií vyrában˘ch<br />

z fosílnych palív Rozumná politika<br />

na‰ich energetick˘ch koncernov by nemala<br />

byÈ obranou súãasn˘ch pozícií podºa ich hlavného<br />

predmetu podnikania, ale diverzifikácia<br />

investícií do nov˘ch technológií obnoviteºn˘ch<br />

zdrojov energie. Tejto transformácii v‰ak<br />

potrebujeme daÈ ekonomick˘ rozmer, aby sme<br />

zvládli prechod na OZE s najniωími investiãn˘mi<br />

nákladmi a t˘m aj cenami pre spotrebiteºa.<br />

Na ekonomickej báze si musíme vytvoriÈ<br />

stratégiu implementácie technológií OZE.<br />

Novo prijatá Smernica EÚ 28 z roku 2009 a<br />

jej implementácia v roku 2010 vytvára pre<br />

tieto aktivity znaãn˘ priestor pre tvorivú realizáciu<br />

rie‰ení.<br />

Ak˘m spôsobom sa zabezpeãuje dostatoãná<br />

v˘roba silovej elektriny, ako sme a nakoºko<br />

budeme aj naìalej závisí od dovozu<br />

elektriny?<br />

Pokles hospodár<strong>sk</strong>ych aktivít v tomto roku<br />

je sprevádzan˘ aj poklesom spotreby elektrickej<br />

energie. Aj preto sme mali v tomto roku<br />

elektrickej energie dostatok. Predpokladáme,<br />

Ïe dobudovaním dvoch blokov v Mochovciach<br />

a elektrárne v MalÏeniciach budú pokryté<br />

potreby hospodárstva SR na najbliωie roky.<br />

Pripravovaná jadrová elektráreÀ v Jaslov<strong>sk</strong>˘ch<br />

Bohuniciach dotvorí nበzákladn˘ energetick˘<br />

potenciál.<br />

Aká dôleÏitosÈ sa prikladá práve nov˘m<br />

energetick˘m projektom, nebudú odkladané<br />

práve pre hospodár<strong>sk</strong>u krízu a s Àou<br />

spojen˘mi problémami?<br />

OdkladaÈ projekty obnovy energetickej infra‰truktúry<br />

by bola ekonomická sebevraÏda.<br />

Zhor‰ilo by to v˘razne investiãné prostredie<br />

v SR a mohlo by to v koneãnom dôsledku maÈ<br />

v˘znamn˘ negatívny vplyv na Ïivotnú úroveÀ<br />

spoloãnosti. Navy‰e, v ãase ekonomickej krízy<br />

predstavujú takéto investície spôsob bezpeãného<br />

investovania a vytváranie potrebn˘ch<br />

pracovn˘ch miest. Zabezpeãenie energií<br />

v hospodárstve krajiny je strategickou nutnosÈou<br />

za kaÏd˘ch okolností. Ak sa vrátim k<br />

problematike emisií, tak investície do energií<br />

bez produkcie emisií sú odhadované ako 5 aÏ<br />

20 násobne efektívnej‰ie, ak sa vykonajú teraz,<br />

ako následne odstraÀovaÈ ‰kody spôsobené<br />

dôsledkom klimatick˘ch zmien.<br />

Ktoré projekty v rámci energetiky by vyrie‰ili<br />

problémy Európ<strong>sk</strong>ej únie?<br />

Európ<strong>sk</strong>a únia má rad ‰tátov, kde tvorba<br />

emisií je znaãne vy‰‰ia ako v SR a v prepoãte<br />

na jedného obyvateºa je to dva aj trikrát<br />

viac. Navy‰e, pre ìal‰í rozvoj ch˘ba vlastná<br />

energia. Projekty zniÏujúce produkciu emisií<br />

v kombinácii s vytváraním vlastnej energetickej<br />

základne predstavujú jeden z rozhodujúcich<br />

problémov, ktoré zvlá‰È rozvinuté krajiny<br />

EÚ musia radikálne rie‰iÈ. OpäÈ sme pri<br />

ekonomike. Pokiaº by reálne fungoval trh s<br />

emisiami a spoloãen<strong>sk</strong>á hodnota emisie by<br />

bola pribliÏne rovná trhovej a navy‰e trh by<br />

bol likvidn˘, potom by sme nemohli zaÏiÈ<br />

nበproblém s emisiami. Európ<strong>sk</strong>a únia potrebuje<br />

spravodlivé pridelenie emisií a zabezpeãiÈ<br />

cez tvorcu trhu cenovú stabilitu tak, cena<br />

emisií vytvárala ekonomick˘ stimul na investície,<br />

ktor˘mi eliminujeme ich produkciu<br />

a zároveÀ zabezpeãíme nové energetické zdroje.<br />

Tu oãakávam okrem iného aj posun na<br />

konferencii v Kodani, pretoÏe zatiaº je veºa<br />

úloh kladen˘ch na ãlen<strong>sk</strong>é ‰táty a zároveÀ si<br />

orgány na úrovni únii buì vôbec alebo veºmi<br />

vágne plnia svoje úlohy. Nová smernica o<br />

podpore obnoviteºn˘ch zdrojov vôbec nedefinuje<br />

ekonomick˘ rozmer emisií ako nástroj<br />

na rie‰enie budovania jednotného trhu a následnej<br />

transformácie smerom k obnoviteºn˘m<br />

zdrojom energie. Je to veºk˘ projekt EÚ a v<br />

tomto bode som pomerne kritick˘ k jeho realizácii.<br />

Emisie sú globálnym problémom,<br />

energetická bezpeãnosÈ je problémom EÚ a<br />

ãlen<strong>sk</strong>˘ch ‰tátov, priãom rie‰enie je presunuté<br />

na plecia ãlen<strong>sk</strong>˘ch ‰tátov bez vytvorenej<br />

ekonomicky správnej systémovej podporu zo<br />

strany orgánov EÚ.<br />

Sloven<strong>sk</strong>o má za sebou aj plynovú krízu, to<br />

spomínam aj v súvislosti so zimn˘mi mesiacmi,<br />

kedy je dodávka plynu, naozaj, takmer<br />

pre v‰etk˘ch veºmi dôleÏitá. Tá spomínaná<br />

sa zvládla, netreba maÈ Ïiadne ìal‰ie<br />

obavy?<br />

Plynovú krízu treba vnímaÈ hneì v niekoºk˘ch<br />

súvislostiach. Temer okamÏite sa vyrie-<br />

‰il reverzn˘ chod plynáren<strong>sk</strong>ej sústavy, ão je<br />

pozitívny moment krízy. ZároveÀ sa dôslednej‰ie<br />

plánuje a zabezpeãuje cel˘ systém rezervn˘ch<br />

zásob s rie‰ením príslu‰nej ekonomiky<br />

tak, aby spotrebiteº pocítil znaãné zv˘-<br />

‰enie bezpeãnosti dodávok a zároveÀ mu nestúpli<br />

náklady. Ako ohlásil predseda Úradu pre<br />

sieÈové odvetvia, dokonca dochádza k zlacneniu<br />

cien zemného plynu. ZniÏovanie spotreby<br />

energií, ãi uÏ cez zatepºovacie programy,<br />

alebo cez nasadzovanie OZE technológií zvy-<br />

‰uje na‰u energetickú bezpeãnosÈ. Podobne je<br />

to realizácia ìal‰ích prepojení plynáren<strong>sk</strong>ej sústavy<br />

na susedné krajiny ako odozva na preru‰enie<br />

dodávok zo zaãiatku tohto roka. Plynová<br />

kríza neãakane prebudila zo spánku na-<br />

‰ich zodpovedn˘ch pracovníkov a preverila<br />

ich schopnosÈ reagovaÈ na vzniklú situáciu.<br />

Dnes sme v celkom inej rovine pripravenosti<br />

na podobnú situáciu.<br />

Aké je prepojenie v oblasti zemného plynu<br />

a elektrickej energie v rámci krajín EÚ?<br />

Na jednej strane je vhodné, aby sústavy na<br />

národnej úrovni boli medzinárodne prepojené<br />

a vytvorili jednotn˘ trh, na druhej strane je<br />

tak˘to prístup technicky a investiãne nároãn˘.<br />

Rie‰enie cez virtuálne obchody na burzách je<br />

<strong>sk</strong>ôr ‰pekuláciou, ktorá po‰kodzuje spotrebiteºa.<br />

Neobstojí argument, keì dominantn˘ v˘robca<br />

u nás doma stanovuje cenu elektrickej<br />

energie podºa nemeckého trhu na burze. Jednak<br />

nie je schopn˘ reálne vyviesÈ energiu do<br />

Nemecka a tieÏ nie je schopn˘ distribuãn˘ závod<br />

tak˘to objem energie doviesÈ, nie sú na to<br />

vybudované trasy. A navy‰e je to zbytoãnosÈ.<br />

Je chybou, Ïe regulátor nemá oprávnenie a nástroje<br />

tak˘to typ ‰pekulaãného obchodu pozastaviÈ<br />

minimálne u dominantného v˘robcu. Na<br />

druhej strane je to práve tento postup, ktor˘<br />

vytvoril priestor pre pomerne agresívny nástup<br />

konkurencie, ktorá je schopná v silovej ãasti<br />

ponúknuÈ aj o 30% niωie ceny ako súãasn˘<br />

dodávatelia a nielen na jeden rok. V takomto<br />

ponímaní je moÏné len privítaÈ efektívny vstup<br />

konkurencie na trh. Podobne aj na trh s plynom<br />

oãakávame vstup ìal‰ích dodávateºov a<br />

vytvorenie efektívneho konkurenãného prostredia.<br />

Ak˘m smerom sa uberá cenová politika v<br />

oblasti energetiky v zimn˘ch mesiacoch? Je<br />

analyzovaná Úradom pre reguláciu sieÈov˘ch<br />

odvetví?<br />

Detailné analytické práce Úradu pre sieÈové<br />

odvetvia umoÏÀujú realizovaÈ nielen krátkodobé<br />

cenové rie‰enia, reagujúce na okam-<br />

Ïité potreby praxe, ale vytváraÈ minimálne<br />

strednodobé cenové stratégie. Cena na trhu v<br />

investiãnom priestore musí byÈ dostatoãne stabilná<br />

nielen pre spotrebiteºa, ale aj pre potenciálneho<br />

investora. Trh musí byÈ zárukou, Ïe<br />

investície, realizované v súlade s pravidlami na<br />

trhu, budú podliehaÈ v˘luãne trhovému riziku,<br />

ktoré ale musí zná‰aÈ investor. Tu máme napríklad<br />

problém s OZE. Povinn˘ v˘kup za<br />

dopredu urãené ceny poãas 15 rokov presúva<br />

podnikateº<strong>sk</strong>é riziko na spotrebiteºa (rozpor s<br />

§2 Obchodného zákonníka) a di<strong>sk</strong>riminuje<br />

ostatn˘ch úãastníkov na trhu, ão je v rozpore<br />

s ãlánkom 28 prístupovej zmluvy k ES. Na druhej<br />

strane, aj kogeneraãná v˘roba tepla a elektrickej<br />

energie aj obnoviteºné zdroje sú na trhu<br />

s energiami di<strong>sk</strong>riminované minimálne o hodnotu<br />

emisií, ktoré iné energetické zdroje majú<br />

povolenie vypú‰ÈaÈ bez platieb. Pokiaº v˘robca<br />

elektrickej energie je samostatn˘m v˘robcom<br />

na trhu, potom redistribuãn˘ mechanizmus<br />

na spoloãnom v˘robnom úãte opäÈ pôsobí<br />

di<strong>sk</strong>riminaãne na trhu. Je nutné problém otoãiÈ<br />

a zameraÈ rie‰enie podpory OZE a kogeneraãnej<br />

v˘roby elektrickej energie a tepla najprv<br />

ako rie‰enie zabezpeãujúce odstránenie<br />

di<strong>sk</strong>riminácie na trhu s energiami. Znalostná<br />

krivka je schopná identifikovaÈ, ktoré technológie<br />

nad rámec odstránenia di<strong>sk</strong>riminácie potrebujú<br />

podporu a v akej podobe a ão je jej dôvod..<br />

Existuje elegantné a hlavne transparentné<br />

rie‰enie, ktoré je moÏné pri dobrej vôli<br />

zvládnuÈ v roku 2010 v súvislosti s implementáciou<br />

Smernice 28 z apríla 2009.<br />

A na záver nevynechajme ani geotermálnu<br />

energiu, budú sa budovaÈ aj nové zdroje<br />

geotermálnej energie?<br />

Zákon o podpore obnoviteºn˘ch zdrojov<br />

energie vytvára základn˘ rámec pre nástup nov˘ch<br />

technológii v˘roby. V oblasti tepla je<br />

moÏné dosiahnuÈ u budov aÏ 80% úspor spotreby<br />

primárnych energií a zníÏiÈ produkciu aÏ<br />

o 90% emisií. Na úrovni miest vhodnou implementáciou<br />

je moÏné dosiahnuÈ práve správnou<br />

aplikáciou geotermálnej energie aÏ 70%<br />

tnú úsporu emisií a zníÏiÈ dokonca aj cenu pre<br />

koneãného spotrebiteºa. Geotermálna energia<br />

je jedna z najlacnej‰ích energií do budúcna,<br />

pokiaº je vyuÏívaná na vykurovanie. V˘roba<br />

elektrickej energie je neúmerne drahá a<br />

tam, kde je moÏné umiestniÈ energiu z geotermálneho<br />

zdroja v podobe tepla, dochádza k<br />

znaãn˘m ekonomick˘m efektom pre investora<br />

ale hlavne pre spotrebiteºa. V dobre uroben˘ch<br />

projektoch prispieva k zlacneniu celkov˘ch<br />

nákladov na vykurovanie. To sa v‰ak<br />

nedá povedaÈ pri realizácii projektov zabezpeãujúcich<br />

v˘robu elektrickej energie. Je to<br />

spoloãen<strong>sk</strong>é plytvanie prostriedkami, ktoré<br />

zaplatí spotrebiteº a úplne zbytoãne sa nám<br />

v‰etk˘m cez cenu elektrickej energie zníÏi<br />

Ïivotná úroveÀ.<br />

8

E N E R G E T I K A N A S L O V E N S K U<br />

Trvalo udrÏateºn˘ ekonomick˘ rozvoj kaÏdého ‰tátu sa nezaobíde bez garancie bezpeãnej dodávky energie pri<br />

zachovaní jej konkurenãnej ceny z pohºadu nákladov˘ch vstupov do finálnych v˘robkov a sluÏieb. Zvlá‰tny<br />

v˘znam to má pre ‰táty, ktoré sú odkázané v prevaÏnej miere na dovoz energetick˘ch zdrojov.<br />

Tu je preto nevyhnutné dosiahnuÈ ão najvy‰‰ie vyuÏitie primárnej energie v dovezenom palive a zároveÀ<br />

zabezpeãiÈ zí<strong>sk</strong>anie energie z obnoviteºn˘ch zdrojov v maximálnej moÏnej miere. Pre Sloven<strong>sk</strong>o to platí<br />

dvojnásobne, pretoÏe takmer 90 % fosílnych zdrojov energie sa musí dováÏaÈ.<br />

VyuÏitie primárnej energie znásobuje <strong>sk</strong>utoãnosÈ, Ïe v‰etky fosílne zdroje energie zaÈaÏujú<br />

mimoriadne Ïivotné prostredie. Tieto <strong>sk</strong>utoãnosti viedli k vypracovaniu Energetickej stratégie<br />

Sloven<strong>sk</strong>a, ktorá sa postupne premieta do legislatívy tak, aby jej ciele boli dosiahnuté.<br />

V regionálnych podmienkach sloven<strong>sk</strong>˘ch miest sa toto bytostne dot˘ka obyvateºstva,<br />

najmä pri problematike v˘roby tepla. K objasneniu názoru na legislatívu sme oslovili<br />

generálneho riaditeºa Îilin<strong>sk</strong>ej tepláren<strong>sk</strong>ej, a. s., Ing. Juraja KRÁLIKA.<br />

V˘hodnosÈ tepla z teplární<br />

treba udrÏaÈ<br />

Jedn˘m zo zákonov, ktor˘ vychádza z Európ<strong>sk</strong>ych<br />

smerníc a v˘znamne má prispieÈ<br />

k naplneniu cieºov Energetickej stratégie<br />

Sloven<strong>sk</strong>a je Zákon ã. 309/2009 z 19. júna<br />

2009 o podpore obnoviteºn˘ch zdrojov<br />

energie a vysoko úãinnej kombinovanej<br />

v˘roby tepla a elektriny a o zmene a doplnení<br />

niektor˘ch zákonov. Pán generálny<br />

riaditeº, je toto zákon, na ktor˘ teplárne<br />

tak netrpezlivo ãakali?<br />

Pre objasnenie uvádzam, Ïe po zdæhav˘ch<br />

pripomienkov˘ch rokovaniach pri príprave<br />

tohto zákona sa nakoniec podarilo v zákone<br />

zachovaÈ duch európ<strong>sk</strong>ej smernice v tom,<br />

aby tepláren<strong>sk</strong>é spoloãnosti, ktoré vyrábajú<br />

teplo a elektrinu, mohli vyuÏívaÈ v˘hody,<br />

ktoré pre v˘robcov elektriny a tepla vysoko<br />

úãinnou kombinovanou v˘robou táto smernica<br />

doporuãuje.<br />

ZároveÀ v‰ak musím pripomenúÈ, Ïe aj<br />

dobr˘ zákon môÏe byÈ niekedy problematicky<br />

aplikovateºn˘. Vo V˘nose URSO ã. 7/2009,<br />

ktor˘ stanovuje reguláciu cien v elektroenergetike<br />

a ktor˘ nadobudol úãinnosÈ uÏ pre<br />

stavbu ceny tepla a elektriny aj na rok 2010,<br />

sa podstatnou mierou pre v˘robcov elektriny<br />

vysoko úãinnou kombinovanou v˘robou menia<br />

podmienky pre stanovenie v˘kupnej ceny<br />

elektriny zavedením koeficientu, ktor˘ zohºadÀuje<br />

rok rekon‰trukcie, modernizácie,<br />

alebo uvedenia zariadenia v˘robcu elektriny<br />

do prevádzky.<br />

PrevaÏná väã‰ina tepláren<strong>sk</strong>˘ch zdrojov<br />

na Sloven<strong>sk</strong>u bola in‰talovaná v 60. aÏ 80.<br />

rokoch minulého storoãia, a preto je tu obava,<br />

Ïe aj keì sa stroje na v˘robu elektrickej<br />

energie udrÏiavajú ich správcami v dobrej<br />

kondícii, tento uveden˘ koeficient môÏe v˘razne<br />

redukovaÈ v˘nosy z predaja elektriny,<br />

ão kontraproduktívne pôsobí proti pôvodnému<br />

zámeru, ktor˘ sledoval trend maximálnou<br />

mierou zniÏovaÈ náklady na teplo práve z<br />

v˘nosov z predaja elektrickej energie.<br />

Ing. Juraj KRÁLIK<br />

V roku 1983 absolvoval Sloven<strong>sk</strong>ú vysokú ‰kolu<br />

technickú v Bratislave odbor Tepelné zariadenia<br />

a jadrové energetické stroje.<br />

PracovaÈ zaãal v SSE, ‰. p., Îilina vo funkciách<br />

odborn˘ technik rozvoja technológii, vedúci<br />

pracovník technického rozvoja technológii<br />

a navrhovania koncepcie rozvoja na úseku<br />

centrálneho zásobovania teplom, ne<strong>sk</strong>ôr vedúci<br />

pracovník investiãného rozvoja.<br />

V roku 2001 po odãlenení tepláren<strong>sk</strong>˘ch<br />

spoloãností z SSE pre‰iel pracovaÈ<br />

do Îilin<strong>sk</strong>ej tepláren<strong>sk</strong>ej, a. s. ako vedúci<br />

investiãného rozvoja a od roku 2006 pracuje<br />

vo funkcii generálny riaditeº.<br />

Na základe toho ão ste uviedli natí<strong>sk</strong>a sa<br />

otázka: Budú teplárne v budúcnosti schopné<br />

udrÏaÈ si v regióne doteraj‰iu pozíciu na<br />

trhu s teplom?<br />

Súãasní v˘robcovia tepla, ktorí si zachovali<br />

kombinovanú v˘robu tepla a elektriny, po<br />

obdobiach, kedy ãelili veºkej konkurencii lokálnych<br />

zdrojov tepla na báze plynu, ktorého<br />

cena bola v˘znamne dotovaná, musia zabezpeãovaÈ<br />

komplexnú modernizáciu po období,<br />

keì neakumulovali dostatoãné zdroje z<br />

dôvodu tvrdého konkurenãného tlaku na ceny<br />

tepla. Dnes musia zabezpeãovaÈ v prvom<br />

rade modernizáciu spaºovacích zariadení, aby<br />

splnili sprísnené kritéria ekologickej v˘roby,<br />

ão je prvoradá úloha, modernizáciu technológii<br />

na v˘robu elektriny, v˘menu parn˘ch<br />

rozvodov tepla za horúcovodné s cieºom zní-<br />

ÏiÈ straty pri prenose energií a v neposlednom<br />

rade garantovaÈ kvalitu dodávaného média.<br />

Na realizáciu modernizácie, vo v‰etk˘ch<br />

troch rozhodujúcich oblastiach, nemajú tepláren<strong>sk</strong>é<br />

spoloãnosti dostatok investiãn˘ch<br />

10

E N E R G E T I K A N A S L O V E N S K U<br />

zdrojov, ani za v˘raznej podpory nenávratn˘ch<br />

dotácií z európ<strong>sk</strong>ych fondov. Preto musia<br />

maÈ dostatoãn˘ ãas na rekon‰trukciu a<br />

modernizáciu v˘roby elektriny, aby si mohli<br />

uplatÀovaÈ najvy‰‰iu cenu elektriny ako<br />

som predt˘m spomenul, ktorá umoÏní na<br />

druhej strane dosiahnuÈ niωiu cenu tepla a pomôÏe<br />

tvoriÈ zdroje na ìal‰iu modernizáciu.<br />

MôÏe sa to chápaÈ tak, Ïe do budúcna je<br />

obtiaÏne pripraviÈ dlhodobú koncepciu<br />

rozvoja teplárne v danom regióne? âo mô-<br />

Ïete dodaÈ na vysvetlenie alebo doplnenie?<br />

V ãase, keì sa neustále menia podmienky<br />

pre stavbu cien energií, je mimoriadne obtiaÏne<br />

pripraviÈ uÏ krátkodobú a nieto e‰te dlhodobú<br />

koncepciu rozvoja energetick˘ch spoloãností.<br />

PrevaÏná väã‰ina modernizácií vy-<br />

Ïaduje totiÏ cudzie zdroje z úverov alebo z<br />

grantov EÚ, ktoré musia dlhodobo garantovaÈ<br />

schopnosÈ splácaÈ po<strong>sk</strong>ytnuté úvery, resp.<br />

zaruãiÈ vyuÏívanie zariadení nadobudnut˘ch<br />

z ich podpory. V na‰om prípade príprava realizácie<br />

projektov ekologizácie zdroja bude<br />

musieÈ byÈ odloÏená aÏ na to obdobie, kedy<br />

legislatíva bude pevne fixovaná, to znamená,<br />

Ïe v‰etky neväzné vyhlá‰ky a vykonávacie<br />

predpisy k zákonu 309/2009 Z. z. budú ustálené<br />

a nemenné.<br />

Zmeny podmienok pre stavbu ceny elektriny,<br />

bez dostatoãného predstihu na aplikáciu<br />

zákonn˘ch nariadení, ohrozujú hospodárenie<br />

aÏ do takej miery, Ïe v prípade uÏ realizovan˘ch<br />

rozvojov˘ch programov to môÏe<br />

ohroziÈ plnenie záväzkov spoloãnosti voãi<br />

bankám, a môÏe vyústiÈ aÏ v neschopnosti<br />

spoloãnosti splácaÈ uÏ ãerpané úvery.<br />

Verím, Ïe hore uvedené argumenty dostatoãne<br />

vysvetºujú obavy tepláren<strong>sk</strong>˘ch spoloãností.<br />

To ão spomínate sa t˘ka tej druhej strategickej<br />

úlohy tepláren<strong>sk</strong>˘ch spoloãností.<br />

Ako v‰ak chcete zabezpeãiÈ tú prvú strategickú<br />

úlohu, t˘kajúcu sa plnenia ekologick˘ch<br />

kritérii v˘roby?<br />

Zdá sa mi, Ïe mnohí o ekológii len hovoria,<br />

ale vzhºadom na nároãnosÈ rie‰ení otázok ekológie<br />

sa ich rie‰eniu vyh˘bajú. V Îilin<strong>sk</strong>ej tepláren<strong>sk</strong>ej,<br />

a.s. sa snaÏíme aktívne rie‰iÈ problémy<br />

ekologizácie v˘roby. Konkrétne v t˘chto<br />

dÀoch spú‰Èame technológiu odsírenia<br />

spalín, ktorá zabezpeãí zníÏenie emisie SO2 aÏ<br />

o 75%. Zariadenie sme vybudovali s prispením<br />

grantu z EÚ vo v˘‰ke 50 % investiãn˘ch nákladov.<br />

Dodávateºom technológie je firma AL-<br />

STOM, ktorá je aj garantom dodávky technológie<br />

predstavujúcej svetovú ‰piãku.<br />

ëalej v tomto období pripravujeme projekt<br />

denitrifikácie spalín, ktor˘ by mal zabezpeãiÈ<br />

zníÏenie emisii NOx do roku 2016, tak aby<br />

sme plnili sprísnené limity emisii NOx platné<br />

po tomto roku.<br />

Ako predseda predstavenstva a generálny<br />

riaditeº jednej z najúspe‰nej‰ích teplární<br />

na Sloven<strong>sk</strong>u ste napriek uveden˘m obavám<br />

presvedãen˘ o principiálnej v˘hodnosti<br />

kombinovanej v˘roby s dopadom na<br />

región aspoÀ v strednodobom v˘hºade?<br />

MoÏno to z podtónu predchádzajúcich kritick˘ch<br />

pripomienok nevypl˘va, ale princíp<br />

v˘hodnosti spoloãnej v˘roby a vyuÏitia tepla<br />

pri súãasnej v˘robe elektriny nemôÏe byÈ<br />

spochybnen˘. Je len otázkou ãasu, kedy sa vo<br />

vzájomnej odbornej di<strong>sk</strong>usii argumenty pre<br />

podporu najmä ekonomick˘ch v˘stupov v˘roby<br />

elektriny a po<strong>sk</strong>ytovania podporn˘ch<br />

sluÏieb nastavia tak, aby oponenti prijali v˘hodnosÈ<br />

tohto kroku nie pre ãiastkové potreby<br />

investovania v rozvoji teplárne, ale pre v˘hodnosÈ<br />

spoloãnej v˘roby tepla a elektriny s<br />

koneãn˘m a nespochybniteºn˘m dopadom<br />

najmä na stabilizáciu ceny tepla pre obyvateºstvo<br />

a v neposlednom rade aj z pohºadu dopadov<br />

na Ïivotné prostredie a ‰etrenie primárnych<br />

zdrojov na v˘robu energie.<br />

PROFIL SPOLOâNOSTI<br />

SpoloãnosÈ Îilin<strong>sk</strong>á tepláren<strong>sk</strong>á, a. s. IâO 36403032, so sídlom Ko‰ická cesta 11,<br />

011 87, bola zaloÏená zriaìovateºom – Fondom národného majetku SR 17. 12. 2001, v súlade<br />

s rozhodnutím vlády SR ã. 686 z 18. 7. 2001 o transformácii elektroenergetiky a následn˘m<br />

rozhodnutím MH SR ã. 289/2001 zo 14. 12. 2001.<br />

SpoloãnosÈ je zapísaná v Obchodnom registri vedenom Okresn˘m súdom v Îiline, v oddieli<br />

Sa, vloÏka ã. 10330/L, 1. 1. 2002.<br />

Îilin<strong>sk</strong>á tepláren<strong>sk</strong>á, a. s., patrí medzi tri najväã‰ie centrálne zdroje tepla na Sloven<strong>sk</strong>u.<br />

Zásobuje teplom viac ako polovicu spotreby tepla v Îiline a v najbliωom okolí. Zdroj<br />

tepla pracuje v kombinovanej v˘robe tepla a elektriky a roãne dodá cca 550 000 MWh tepla<br />

a 63 000 MWh elektriky. Nosn˘m palivom je hnedé uhlia a zlomok paliva tvorí zemn˘<br />

plyn. TepláreÀ intenzívne investuje do roz‰írenia dodávateº<strong>sk</strong>ej siete tepla a do ekologizácie<br />

v˘roby aby, zníÏila nepriazniv˘ dopad v˘roby tepla na Ïivotné prostredie. V poslednom<br />

období investovala do zv˘‰enia úãinnosti zachytenia tuh˘ch zneãisÈujúcich látok a ako prvá<br />

tepláreÀ vybudovala odsírovaciu jednotku ktorá zniÏuje emisie SO 2 o 75%. Cena dodávaného<br />

tepla ich priamym odberateºom patrí k najniωím cenám tepla na Sloven<strong>sk</strong>u.<br />

HLAVNÉ PREDMETY âINNOSTI<br />

• nákup, rozvod a odbyt elektriny a tepla vrátane po<strong>sk</strong>ytovania sluÏieb súvisiacich s dodávkou,<br />

odberom alebo pouÏívaním elektriny a tepla<br />

• zásobovanie teplom – v˘roba a rozvod tepla<br />

• elektroenergetika – v˘roba a rozvod elektrickej energie<br />

• elektroin‰talácie – in‰talácie a opravy el. strojov a prístrojov<br />

• revízie elektrick˘ch zariadení sieti – poraden<strong>sk</strong>á sluÏba v energetike<br />

• montáÏ a oprava meracej a regulaãnej techniky<br />

• odborné prehliadky a <strong>sk</strong>ú‰ky plynov˘ch zariadení<br />

• oprava a údrÏba plynov˘ch zariadení<br />

• odborné prehliadky, odborné <strong>sk</strong>ú‰ky tlakov˘ch zariadení<br />

• údrÏba, oprava tlakov˘ch zariadení<br />

• oprava, údrÏba vyhraden˘ch elektrick˘ch zariadení<br />

• opravy a montáÏ urãen˘ch meradiel – vodomery a meraãe tepla<br />

• v˘kon ãinnosti stavebného dozoru<br />

POLITIKA SPOLOâNOSTI<br />

1. Prvorad˘m cieºom spoloãnosti je zabezpeãiÈ plnenie poÏiadaviek a oãakávaní zákazníkov<br />

v ão najvy‰‰ej miere kvality tak, aby priniesla aj spokojnosÈ v‰etk˘ch zainteresovan˘ch<br />

strán.<br />

2. DodrÏiavaním zásad bezpeãnosti a ochrany zdravia pri práci, vytváraním vhodn˘ch<br />

pracovn˘ch podmienok a kladením dôrazu na neustále zvy‰ovanie kvalifikácie, ako aj<br />

na environmentálne povedomie v‰etk˘ch zamestnancov spoloãnosti, aby ich v˘kon dosahoval<br />

vysokú kvalitu po<strong>sk</strong>ytovan˘ch sluÏieb.<br />

3. Na zabezpeãenie plynulého chodu prevádzky vytvárame a budujeme dlhodobé partner<strong>sk</strong>é<br />

vzÈahy s na‰imi dodávateºmi, a obchodn˘mi partnermi, ão nám pomáha pri<br />

udrÏiavaní a následnom zlep‰ovaní trhového postavenia spoloãnosti.<br />

4. Zavedením integrovaného systému manaÏérstva, ktor˘ je realizovan˘ na procesnom<br />

prístupe, budujeme stabilnú pozíciu spoloãnosti na trhu a udrÏiavame ju prostredníctvom<br />

efektívneho riadenia procesov a po<strong>sk</strong>ytovan˘ch sluÏieb.<br />

5. Zlep‰ovaním environmentálneho správania na‰ej spoloãnosti a orientovaním rozvoja<br />

v˘robno-technickej základne na také technológie, ktoré zniÏujú negatívny vplyv na<br />

Ïivotné prostredie.<br />

6. Realizovaním systémového prístupu riadenia, vyuÏívaním v˘sledkov anal˘z údajov, riadením<br />

procesov a ich vzájomn˘ch väzieb, koordináciou vzájomne súvisiacich ãinností<br />

spoloãnosti sa zasadzujeme za napæÀanie stanoven˘ch cieºov a programov.<br />

11

V L Á D A<br />

S R<br />

Minister Ïivotného prostredia Sloven<strong>sk</strong>ej republiky Jozef MEDVEë povedal, Ïe nepotrebuje<br />

sto dní na oboznámenie sa s rezortom, ktor˘ povedie, aj keì prichádza z oblasti finanãného<br />

manaÏmentu. A moÏno práve preto bude na ministerstve poriadok. Aj to je dôvod, preão ho<br />

Parlamentn˘ kuriér poprosil o rozhovor, ktor˘ priná‰a redaktorka Anna Komová.<br />

Ako na to, pán minister...?<br />

Oãakávam odpoveì, ktorá je priamo spojená<br />

s va‰imi <strong>sk</strong>úsenosÈami: ão je najdôle-<br />

Ïitej‰ie pre zaãiatok pri riadení takého ‰pecifického<br />

rezortu ak˘m je ministerstvo Ïivotného<br />

prostredia a vôbec pre riadenie<br />

veºk˘ch rezortov, aby sa dostavili úspechy?<br />

âo je najdôleÏitej‰ie, to je zorientovaÈ sa<br />

v otázkach, ktoré súvisia s nov˘m prostredím<br />

a teda s predmetom ‰tátnej správy. Naozaj,<br />

ministerstvo Ïivotného prostredia je ‰pecifické.<br />

Ja uÏ som sa niekoºkokrát vyjadril, Ïe vidím<br />

paralelu medzi ministerstvom Ïivotného<br />

prostredia a ministerstvom financií, pretoÏe<br />

obe tieto ministerstvá majú dosah na<br />

celú ekonomiku. Ministerstvo financií cez<br />

peniaze a ministerstvo Ïivotného prostredia<br />

preto, Ïe urãuje ãasto rámec pre podnikanie.<br />

Urãuje kvalitu Ïivota tak, ako ho urãujú peniaze.<br />

Va‰e meno sa doteraz nespájalo so Ïivotn˘m<br />

prostredím, venovali ste sa finanãnej<br />

oblasti, ão vás presvedãilo aby ste prijali<br />

funkciu ministra, prekvapilo vás nieão pri<br />

nástupe, alebo ste boli pripraven˘ na ÈaÏ-<br />

‰ie podmienky?<br />

To je nároãná otázka. Vyhodnotil som si, ão<br />

som schopn˘ v rámci ‰truktúry ministerstiev<br />

ponúknuÈ a kde sa cítim veºmi blízko a Ministerstvo<br />

Ïivotného prostredia za také pova-<br />

Ïujem. Práve toto ministerstvo povaÏujem<br />

za také ‰irokospektrálne, Ïe potrebuje mana-<br />

Ïér<strong>sk</strong>y prístup. Preto som sa po rokovaniach<br />

s predsedom vlády rozhodol ponuku akceptovaÈ.<br />

Predsa len, aby ãlovek pracoval v oblasti<br />

Ïivotného prostredia, zvy‰oval jeho úroveÀ<br />

a ochranu, musí maÈ k nemu aspoÀ nejak˘<br />

vzÈah, ako je to u vás, pán minister?<br />

Cel˘ Ïivot som vlastne obklopen˘ prírodou,<br />

lesom a doslova vyhºadávam tento priestor a<br />

nachádzam v Àom uspokojenie. Aj priamo<br />

som sa zúãastÀoval na ochrane lesov. Prosto,<br />

prírodu mám rád bez ohºadu na to, akú funkciu<br />

zastávam. Mám veºmi kladn˘ vzÈah k celému<br />

Ïivotnému prostrediu.<br />

Ako vnímate odbornosÈ a vyuÏívanie kompetentností<br />

riaditeºov vá‰ho ministerstva?<br />

Myslím si, Ïe nielen kompetencie, ale aj<br />

zodpovednosÈ vyuÏívajú v takom rozsahu<br />

ako treba a mnohí, napriek tomu , Ïe sú noví,<br />

sú absolútne kompetentní. To znamená, Ïe<br />

boli schopní za krátky ãas zastaÈ svoje funkcie<br />

v plnom rozsahu. EfektívnosÈ práce v‰etk˘ch<br />

na‰ich riaditeºov a vedúcich pracovníkov<br />

je v súlade s mojimi oãakávaniami.<br />

Ste spokojn˘ s v˘menami a zásahmi, ktoré<br />

urobil vበpredchodca, v ãom musíte pokraãovaÈ,<br />

ão chcete v najbliωej dobe prehodnotiÈ?<br />

Pán vicepremiér âaploviã urobil v˘meny,<br />

ktoré boli nevyhnutné. V kaÏdom prípade<br />

treba vyhodnotiÈ jeho prístup ako mimoriadne<br />

efektívny. On musel vykonaÈ tie opatrenia<br />

veºmi r˘chlo tak, aby sa cel˘ proces zaãal<br />

<strong>sk</strong>valitÀovaÈ. V mnoh˘ch jeho rozhodnutiach<br />

pokraãujem, v t˘ch v˘menách ktoré boli urobené<br />

ale kde som zváÏil, Ïe by bolo vhodnej-<br />

‰ie urobiÈ systémovú zmenu som ju urobil,<br />

rovnako ako pri v˘menách, kde je nutné v˘berové<br />

konanie. Filozofia pána vicepremiéra<br />

âaploviãa a moja je úplne rovnaká. – sprehºadniÈ,<br />

<strong>sk</strong>valitniÈ a zefektívniÈ cel˘ proces riadenia<br />

ministerstva.<br />

UÏ ste sa stihli podrobne zoznámiÈ s ekonomick˘m<br />

stavom ministerstva a moÏnos-<br />

Èami v hospodárení pre ìal‰ie obdobie?<br />

To by som asi preháÀal, keby som povedal,<br />

Ïe som sa zoznámil za to krátke obdobie so<br />

v‰etk˘m, ale s informáciami, ktoré sú dôle-<br />

Ïité pre ìal‰iu ãinnosÈ na Ministerstve Ïivotného<br />

prostredia, som sa oboznámil. Stále pracujem<br />

na ìal‰ích nevyhnutn˘ch procesoch ,<br />

ktoré mi prinesú nielen v‰eobecn˘, ale aj veºmi<br />

konkrétny pohºad na jednotlivé odbory a<br />

prácu celého ministerstva. Uvedomujem si, Ïe<br />

sa budú musieÈ prijaÈ urãité opatrenia, ktoré<br />

súvisia s racionalizáciou mnoh˘ch ãinností v<br />

práci ministerstva.<br />

DokáÏete vyuÏiÈ rozpoãet ministerstva na<br />

budúci rok tak, aby sa dosiahla spokojnosÈ?<br />

Otázku poloÏme tak, ãi mám inú moÏnosÈ!<br />

Je to najvy‰‰í zákon ‰tátu, ktor˘ treba re‰pektovaÈ.<br />

Teraz je uÏ len otázne, ak˘m spôsobom<br />

. Pristupujem k tomu tak, Ïe sú isté opatrenia<br />

v oblasti verejn˘ch financií, tie opatrenia<br />

chcem re‰pektovaÈ a chcem ich iniciatívne<br />

uplatÀovaÈ uÏ aj pre to, Ïe sa cítim v tejto oblasti<br />

verejn˘ch financií viac doma. TakÏe<br />

chcem zdôrazniÈ, Ïe aj preto som prijal do sekcie,<br />

ktorá sa zaoberá ekonomikou a rozpoãtom<br />

ãloveka, ktor˘ je taktieÏ finanãník. A<br />

nielen praktick˘ finanãník, ale aj dobre vybaven˘<br />

finanãnou teóriou. TakÏe predpokladám,<br />

Ïe v súãinnosti generálneho riaditeºa<br />

sekcie so mnou a s ostatn˘mi riaditeºmi sekcií<br />

a odborov sa naplnia oãakávania t˘kajúce<br />

sa rozpoãtu.<br />

Ste <strong>sk</strong>úsen˘ ekonóm, ako sa pozeráte na<br />

kauzy, ktoré sa rie‰ili v poslednom období<br />

na Ministerstve Ïivotného prostredia<br />

SR?<br />

Ja by som to <strong>sk</strong>ôr videl tak, Ïe kauzy sú pre<br />

mÀa v˘zvou. DôleÏité je osvojiÈ si filozofiu,<br />

Ïe ãlovek chce urobiÈ pozitívne rozhodnutia,<br />

12

V L Á D A<br />

S R<br />

Ïe chce prispieÈ k nieãomu, ão spoloãnosÈ<br />

bude akceptovaÈ. Ja som s t˘mto zámerom aj<br />

pri‰iel a chcem ho naplniÈ do maximálnej<br />

moÏnej miery. Kauzy ako predaj kvót, popolãek<br />

a podobne, sú kauzy, ktoré sú v kaÏdom<br />

prípade rie‰iteºné. Prirodzene je tu urãit˘ politick˘<br />

rozmer, ão sa t˘ka ich rie‰enia a urãite<br />

urobím v‰etko pre to, aby sa mnohé otázky,<br />

ktoré visia ako otáznik vo vzduchu, zodpovedali,<br />

aby sme mali odpovede nielen preão,<br />

ale aj ako ìalej.<br />

Myslíte si, Ïe máte dostatoãné informácie<br />

a potenciál na to, aby ste zabránili podobn˘m<br />

situáciám?<br />

Odpoveì na túto otázku súvisí s t˘m, koºko<br />

mám ãasu na to, aby som overil pravdivosÈ<br />

informácií. Na na‰e konanie máme ãas limitovan˘,<br />

takÏe mnohé kauzy sa musia vyrie‰iÈ<br />

aj z toho dôvodu, aby sa dali robiÈ nové rozhodnutia.<br />

To je Interblue, to je popolãek, to<br />

je prie<strong>sk</strong>um území, to je ropovod Schwechat<br />

a ìal‰ie. To znamená, Ïe to musí byÈ veºmi<br />

r˘chle oboznámenie sa s problémami a pomerne<br />

veºmi r˘chle stanovi<strong>sk</strong>o na to, aby<br />

sme rozhodovali v inej kvalite.<br />

Ak˘ máte názor, pán minister, na kauzu Interblue,<br />

bude to e‰te dlho problém?<br />

KaÏd˘m dÀom, kedy by sa tento problém<br />

nemal rie‰iÈ, by mohlo Sloven<strong>sk</strong>o utrpieÈ straty<br />

z nekonania, alebo z obmedzen˘ch moÏností<br />

efektívne predávaÈ jednotky v rámci<br />

emisn˘ch kvót.<br />

Boli upravené isté kompetencie ‰tátnych tajomníkov<br />

na ministerstve v oblasti právomoci,<br />

bola aj nemoÏnosÈ transparentnej<br />

kontroly zo strany ‰tátnych tajomníkov<br />

príãinou nepriaznivého obdobia?<br />

Pri procesoch riadenia je mimoriadne dôleÏité<br />

rozli‰ovaÈ líniové a ‰tábne riadenie.<br />

·tátni tajomníci a vedúci sluÏobného úradu sú<br />

‰tábne funkcie, ktoré podporujú akékoºvek<br />

poãiny rozhodnutia ministra a sú za urãité úseky<br />

metodicky zodpovední. âo sa t˘ka existujúceho<br />

stavu organizaãnej ‰truktúry prebieha<br />

anal˘za, na základe nej urobím urãité rozhodnutia,<br />

ktoré budú znamenaÈ zmenu postavenia<br />

aj vplyvu ‰tátnych tajomníkov a vedúceho<br />

sluÏobného úradu v tom zmysle, Ïe príslu‰-<br />

ní riaditelia musia niesÈ priamu zodpovednosÈ<br />

ku mne – ale s t˘m, Ïe ‰tátni tajomníci a vedúci<br />

sluÏobného úradu musia za svoje úseky<br />

odobriÈ akékoºvek rozhodnutia tak, aby som<br />

sa mohol ja stotoÏniÈ s rozhodnutiami generálnych<br />

riaditeºov a riaditeºov odborov, ktorí<br />

sú v mojej priamej gescii. ·tátni tajomníci<br />

musia byÈ ‰tábnymi pracovníkmi, pretoÏe to<br />

sú funkcie, ktoré podporujú vo vymedzen˘ch<br />

úsekoch rozhodnutia ministra tak, aby minister<br />

Ïivotného prostredia bol nielen zaväzovan˘,<br />

ale aby mohol urobiÈ rozhodnutia s vedomím,<br />

Ïe za ne nesie aj politickú zodpovednosÈ.<br />

To znamená, ak by usúdil po procese schva-<br />

ºovania, Ïe pri‰lo k pochybeniu, aby mal moÏnosÈ<br />

rozhodnúÈ. Lebo akokoºvek sa prená‰ajú<br />

zodpovednosti, minister je vÏdy zodpovedn˘<br />

za ministerstvo. Nikdy sa nezbaví ani<br />

nevyviní zo zodpovednosti. Systém chcem<br />

nastaviÈ tak, aby som sa podpisoval so zodpovednosÈou<br />

ministra.<br />

Aké sú va‰e dlhodobé plány na <strong>sk</strong>valitÀovanie<br />

Ïivotného prostredia na Sloven<strong>sk</strong>u?<br />

Moje Ïelanie je jednoduché, byÈ ministrom<br />

Ïivotného prostredia a vydrÏaÈ v kresle dovtedy,<br />

k˘m sa bude generovaÈ nová vláda. Mojím<br />

plánom je, a zároveÀ prianím, aby na ministerstve<br />

Ïivotného prostredia bolo cítiÈ, Ïe<br />

sa zaviedla systémová riadiaca práca, aby<br />

bolo cítiÈ, Ïe je tu dobrá klíma, Ïe sa zlep‰ili<br />

vzÈahy, Ïe neprebiehajú nejaké zákulisné boje<br />

alebo neistota. Skrátka, vniesÈ do prostredia<br />

ministerstva urãit˘ pokoj na prácu. Potom<br />

príde aj efektívnosÈ.<br />

V priestoroch Dvorany Ministerstva kultúry SR sa 10. decembra 2009 u<strong>sk</strong>utoãnil slávnostn˘ Veãer umenia<br />

zdravotne postihnut˘ch obãanov SR, ktor˘ sa konal pod zá‰titou poslankyne NR SR Magdy Ko‰útovej.<br />

Na sociálnej prezentácii sa zúãastnila ministerka práce sociálnych vecí a rodiny Viera TOMANOVÁ.<br />

Umenie zdravotne postihnut˘ch<br />

nemocnica Pezinok, chránená dielÀa Raba<br />

Pre‰ov, Zacharova Trstená, Sloven<strong>sk</strong>á chránená<br />

dielÀa Pie‰Èany, AZET Rubikon Bratislava<br />

a pod.<br />

Umenie zdravotne postihnut˘ch obãanov<br />

prezentovalo aj taneãné duo na vozíãku Petra<br />

Kolberová a Juraj Adam, trojnásobní majstri<br />

Sloven<strong>sk</strong>a vo vozíãkar<strong>sk</strong>om tanci a tretí na<br />

majstrovstvách sveta v tejto disciplíne, umelecké<br />

vystúpenie folklórneho súboru Javorãek.<br />

Je to nielen u nás, ale aj v Európe ojedinel˘<br />

folklórny súbor, zloÏen˘ z mlad˘ch taneãníkov<br />

s mentálnym postihnutím.<br />

Ministerka práce sociálnych vecí a rodiny<br />

Viera Tomanová odovzdala ocenenia zdravotne<br />

postihnut˘m obãanom, ktorí pracujú v<br />

chránen˘ch dielÀach a reprezentujú SR v oblasti<br />

umenia.<br />

Arpád Beník<br />

predseda<br />

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Viera Tomanová<br />

odovzdáva ocenenie Petre Kolberovej za umeleckú ãinnost.<br />

Obsahom podujatia bola celosloven<strong>sk</strong>á<br />

prezentácia prác zdravotne postihnut˘ch obãanov<br />

zdruÏen˘ch v chránen˘ch dielÀach, v<br />

oblasti keramiky, drevár<strong>sk</strong>ych a <strong>sk</strong>lár<strong>sk</strong>ych<br />

v˘robkov. ëalej sa prezentovala v˘stava fotografií<br />

s názvom Cesta svetla Únie nevidiacich<br />

a slabozrak˘ch Sloven<strong>sk</strong>a, umelecké<br />

v˘robky Republikového centra Zväzu telesne<br />

postihnutej mládeÏe Bratislava, v˘stava<br />

obrazov ÈaÏko postihnutej umelkyne – bezrukej<br />

Pavlíny Tri‰ãovej, obãian<strong>sk</strong>e zdruÏenie<br />

Grifik Pre‰ov, v˘stava obrazov zrakovo postihnutého<br />

fotografa Jána Mi‰koviãa MI·IA-<br />

KA Ban<strong>sk</strong>á Bystrica, v˘stava prác chránenej<br />

dielne Dúha, Vranov nad Topºou, Pinelova<br />

Zºava predseda spoloãnosti Arpád Benik, poslankyÀa NR SR Magda Ko‰útová, ministerka práce sociálnych vecí a rodiny<br />

Viera Tomanová. V˘robky pacientov psychiatrickej nemocnice Pezinok.<br />

13

NA SÁ PR EO KD<br />

N Á R A D A S R<br />

ASPEK – Asociácia priemyselnej ekológie na Sloven<strong>sk</strong>u v spolupráci s Ministerstvom Ïivotného prostredia SR<br />

pod zá‰titou ministra Ïivotného prostredia SR aj tento rok zorganizovala súÈaÏ o Národnú podnikateº<strong>sk</strong>ú cenu<br />

za Ïivotné prostredie v SR 2009. Parlamentn˘ kuriér oslovil prezidenta ASPEK Ing. Júliusa JANKOVSKÉHO.<br />

ASPEK podporuje iniciatívy podnikov<br />

pri ochrane Ïivotného prostredia<br />

Ste uÏ tretím rokom prezidentom ASPEK. V<br />

ãom vidíte v˘znam existencie tejto asociácie?<br />

ASPEK zaloÏen˘ v roku 1993 poãas svojho<br />

uÏ vy‰e 15-roãného pôsobenia preukázal opodstatnenosÈ<br />

krokov, vedúcich k jeho zaloÏeniu. Poãas<br />

uvedeného obdobia si ASPEK zí<strong>sk</strong>al priazeÀ<br />

nielen v radoch svojej ãlen<strong>sk</strong>ej základne, ale aj<br />

‰irokej odbornej verejnosti, spolupracujúcich<br />

subjektov a in‰titúcií ‰tátu, ktoré ASPEK akceptujú<br />

ako v˘znamného predstaviteºa podnikovej<br />

sféry v oblasti Ïivotného prostredia. Za najv˘znamnej‰ie<br />

aktivity ASPEK povaÏujem jeho zapojenie<br />

do prípravy environmentálnych právnych<br />

a technick˘ch predpisov a následné oboznamovanie<br />

podnikateº<strong>sk</strong>˘ch subjektov s úlohami<br />

a povinnosÈami, ktoré z nich vypl˘vajú.<br />

V tomto roku ASPEK zorganizoval uÏ druh˘<br />

roãník súÈaÏe o Národnú podnikateº<strong>sk</strong>ú<br />

cenu za Ïivotné prostredie v SR. V ãom je<br />

podºa vás jej v˘znam?<br />

Cieºom súÈaÏe je morálna podpora aktivít<br />

podnikateº<strong>sk</strong>˘ch subjektov, ktoré si uvedomujú<br />

svoju zodpovednosÈ nielen voãi súãasn˘m, ale<br />

aj budúcim generáciám a svojím konaním v˘raznou<br />

mierou prispievajú k zniÏovaniu negatívnych<br />

vplyvov na Ïivotné prostredie. ÚãasÈ v<br />

súÈaÏi prispieva k vytváraniu dobrého mena<br />

podnikateº<strong>sk</strong>ého subjektu v jeho vzÈahu k Ïivotnému<br />

prostrediu.<br />

UÏ pri úspe‰nej premiére v roku 2007 podniková<br />

sféra prejavila znaãn˘ záujem o úãasÈ v<br />

súÈaÏi. Záujem prejavili v˘znamné podnikateº<strong>sk</strong>é<br />

subjekty, ktoré svoju úãasÈ zjavne pova-<br />

Ïovali za potvrdenie svojho dobrého mena vo<br />

vzÈahu k Ïivotnému prostrediu. Malé a stredné<br />

podniky zasa vo svojej úãasti v súÈaÏi vidia príleÏitosÈ<br />

prezentovaÈ, Ïe okrem svojho podnikateº<strong>sk</strong>ého<br />

záujmu vedia aj pri podstatne <strong>sk</strong>romnej‰ích<br />

ekonomick˘ch moÏnostiach prispieÈ<br />

svojimi environmentálnymi aktivitami k zlep-<br />

‰ovaniu stavu Ïivotného prostredia.<br />

Stimulom záujmu o úãasÈ v súÈaÏi o Národnú<br />

podnikateº<strong>sk</strong>ú cenu za Ïivotné prostredie v<br />

SR je aj jej previazanosÈ na medzinárodnú sú-<br />

ÈaÏ Európ<strong>sk</strong>e ceny za Ïivotné prostredie v podnikaní<br />

(EBAE - Europen Business Awards for<br />

the Environment), ktorá v európ<strong>sk</strong>ych krajinách<br />

prebieha s dvojroãnou periodicitou uÏ od<br />

roku 1987. U<strong>sk</strong>utoãnením národnej súÈaÏe v<br />

roku 2007 vznikla tak pre sloven<strong>sk</strong>é podnikateº<strong>sk</strong>é<br />

subjekty po prv˘ raz moÏnosÈ vstupu na<br />

pôdu medzinárodnej súÈaÏe.<br />

Ako hodnotíte druh˘ roãník?<br />

Do súÈaÏe v tomto roku bolo prihlásen˘ch 18<br />

aktivít. Ich úroveÀ ukázala, Ïe sloven<strong>sk</strong>é podnikateº<strong>sk</strong>é<br />

subjekty sú aj v podmienkach hospodár<strong>sk</strong>ej<br />

a finanãnej krízy schopné svojimi<br />

aktivitami prispievaÈ k zosúlaìovaniu vlastn˘ch<br />

ekonomick˘ch záujmov s celospoleãen<strong>sk</strong>˘mi<br />

potrebami udrÏateºnosti vo vzÈahu k Ïivotnému<br />

prostrediu. Súãasne to preukazuje, Ïe súÈaÏ tohto<br />

druhu má v podmienkach Sloven<strong>sk</strong>ej republiky<br />

svoje opodstatnenie. Nepochybnou podporou<br />

súÈaÏe pripravovanej v tomto roku bolo aj<br />

potvrdenie spolupráce zo strany Ministerstva Ïivotného<br />

prostredia SR s opätovn˘m prevzatím<br />

zá‰tity nad súÈaÏou ministrom Ïivotného prostredia<br />

SR.<br />

ASPEK povaÏuje spoluprácu s in‰titúciami<br />

‰tátu za v˘znamn˘ predpoklad napæÀania<br />

svojich programov˘ch cieºov. âo povaÏujete<br />

za potrebné, aby sa táto spolupráca e‰te viac<br />

rozvinula?<br />

Doteraj‰ia prax preukázala, Ïe orientácia na<br />

spoluprácu s in‰titúciami ‰tátu, deklarovaná uÏ<br />

pri zakladaní ASPEK, je prospe‰ná a obojstranne<br />

v˘hodná. Je prirodzené, Ïe najbliωím partnerom<br />

v tejto rovine je Ministerstvo Ïivotného<br />

prostredia SR, s ktor˘m má ASPEK uÏ od roku<br />

1994 podpísanú dohodu o spolupráci. Trvanie<br />

platnosti tejto dohody potvrdzuje nielen uÏitoãnosÈ<br />

tejto spolupráce, ale aj jej nadãasovosÈ a nezávislosÈ<br />

ASPEK na politickej orientácii vedenia<br />

MÎP SR vo v‰etk˘ch doteraj‰ích funkãn˘ch<br />

obdobiach.<br />

Na druhej strane v‰ak treba otvorene povedaÈ,<br />

Ïe v posledn˘ch rokoch sa v znaãnej miere zní-<br />

Ïila ochota viacer˘ch vedúcich predstaviteºov<br />

tohto rezortu viesÈ kon‰truktívny dialóg o zásadn˘ch<br />

otázkach environmentálnej politiky a smerovaní<br />

environmentálnej legislatívy. Ako príklad<br />

môÏem uviesÈ problémy s implementáciou<br />

Rámcovej smernice o vode a prípravu legislatívneho<br />

rie‰enia environmentálnych záÈaÏí.<br />

Funkciu prezidenta ASPEK vykonávate popri<br />

svojom zamestnaní, kde ste generálnym<br />

riaditeºom Zvolen<strong>sk</strong>ej tepláren<strong>sk</strong>ej, a. s. Aké<br />

vidíte moÏnosti zniÏovania environmentálnych<br />

vplyvov tepláren<strong>sk</strong>˘ch a energetick˘ch<br />

prevádzok?<br />

Sloven<strong>sk</strong>o vstupom do EÚ musí implementovaÈ<br />

európ<strong>sk</strong>u legislatívu, ktorá sa stále vyvíja<br />

smerom k sprísÀovaniu ekologick˘ch poÏiadaviek<br />

na technológie, pouÏívané pri v˘robe<br />

tepla a elektriny. Cieºom je minimalizovaÈ ich<br />

negatívne environmentálne vplyvy. DostupnosÈ<br />

vhodn˘ch technológií v súãasnosti nie je problémom,<br />

iná vec je ich vysoká finanãná nároãnosÈ.<br />

Cenotvorba, v rámci ktorej sa uplatÀuje regulácia<br />

cien v˘stupn˘ch produktov, neumoÏÀuje<br />

preniesÈ v plnom rozsahu náklady ekologizaãn˘ch<br />

projektov na koncov˘ch odberateºov. Preto<br />

ich nevyhnutnou súãasÈou musí byÈ nenávratná<br />

podpora v rámci operaãn˘ch programov<br />

podpory Ïivotného prostredia SR a EÚ. V rámci<br />

rie‰enia environmentálnych problémov aj na<br />

základe konkrétnych <strong>sk</strong>úseností Zvolen<strong>sk</strong>ej tepláren<strong>sk</strong>ej,<br />

a.s. vidím priestor vo väã‰om vyuÏívaní<br />

obnoviteºn˘ch zdrojov energie ako náhrady<br />

klasick˘ch fosílnych palív. KeìÏe vyuÏívanie<br />

t˘chto palív má v˘razne pozitívne dopady<br />

aj na lokálne ekonomické prostredie, prioritou<br />

‰tátu by mala byÈ podpora rozvoja ich vyuÏívania.<br />

14

S L O V E N S K ¯ P R I E M Y S E L<br />

Národná podnikateº<strong>sk</strong>á cena<br />

pre cementáreÀ v Ladcoch<br />

Dlhodobo úspe‰né hospodár<strong>sk</strong>e v˘sledky PovaÏ<strong>sk</strong>ej cementárne, a. s., Ladce, kvalita jej produktov a úroveÀ<br />

technologick˘ch procesov zí<strong>sk</strong>ali v ostatn˘ch rokoch rad ocenení hlavne v systéme SLOVAK GOLD.<br />

Vo ‰tvrtom ‰tvrÈroku 2009 zí<strong>sk</strong>ala cementáreÀ v Ladcoch najvy‰‰ie ocenenie Ministerstva Ïivotného<br />

prostredia SR a Asociácie priemyselnej ekológie, NÁRODNÚ PODNIKATEªSKÚ CENU ZA ÎIVOTNÉ<br />

PROSTREDIE V SR v kategórii „Proces“ za aktivitu – zniÏovanie emisií <strong>sk</strong>leníkov˘ch plynov. Na ocenenú<br />

technológiu BIOTRIX a jej prínosy sme sa op˘tali Ing. Antona BARCÍKA, generálneho riaditeºa spoloãnosti.<br />

Dopad ºud<strong>sk</strong>ej ãinnosti na globálne otepºovanie<br />

predstavuje novú hrozbu pre na‰u<br />

planétu. Z tohto dôvodu sú ekologické po-<br />

Ïiadavky na priemysel, osobitne v EÚ, stále<br />

prísnej‰ie. MôÏete bliωie predstaviÈ ocenenú<br />

technológiu, ktorou Va‰a spoloãnosÈ<br />

prispieva k rie‰eniu globálneho ekologického<br />

problému?<br />

O v˘nimoãnej technológii, ktorou disponuje<br />

a vyuÏíva na‰a spoloãnosÈ ako jediná v SR<br />

bolo uÏ doteraz prezentovan˘ch viacero informácií.<br />

Technológiu BIOTRIX uplatÀujeme<br />

od vstupu Sloven<strong>sk</strong>a do EÚ. Ústretov˘ prístup<br />

na‰ej spoloãnosti k tejto ãinnosti umoÏnil<br />

Sloven<strong>sk</strong>ej republike v podstate bez problémov<br />

vyrovnaÈ sa s poÏiadavkami EÚ na likvidáciu<br />

Ïivoãí‰nych odpadov.<br />

V prv˘ch rokoch po roku 2002 bol oceÀovan˘<br />

hlavne prínos technológie pri zne‰kod-<br />

Àovaní organick˘ch substrátov spoluspaºovaním<br />

v cementáren<strong>sk</strong>ej rotaãnej peci. Konkrétnym<br />

celospoloãen<strong>sk</strong>˘m prínosom bola<br />

hlavne bezpeãná, hygienická, ekologická a<br />

bezodpadová likvidácia mäsovokostn˘ch múãok,<br />

Ïivoãí‰nych tukov a in˘ch Ïivoãí‰nych<br />

odpadov. Energetické a materiálové zhodnotenie<br />

odpadov, ktoré by inak devastovali Ïivotné<br />

prostredie, znamenalo pritom pre na‰u<br />

spoloãnosÈ ekonomické efekty oproti pouÏitiu<br />

tradiãn˘ch fosílnych palív.<br />

Originálna a patentovo chránená technológia<br />

bola naposledy aj zo strany Ministerstva<br />

Ïivotného prostredia SR ocenená hlavne<br />

v súvislosti so zniÏovaním <strong>sk</strong>leníkov˘ch<br />

plynov. MôÏete nám kvantifikovaÈ prínos<br />

technológie BIOTRIX v redukcií emisií<br />

CO 2 , ktoré sú regulované kvótami aj pre<br />

cementáren<strong>sk</strong>˘ priemysel?<br />

V˘sledkom doteraj‰ieho vyuÏívania inovatívnej<br />

technológie je zníÏenie, resp. úspora<br />

emisií CO 2 takmer v objeme 400 tisíc ton.<br />

Aj pre tento mimoriadny prínos bola technológia<br />

v Ladcoch, ktorou sa ‰etria u‰ºachtilé palivá,<br />

prírodné materiály a zniÏuje bilancia<br />

emisií CO 2 viacnásobne ocenená a to „âestn˘m<br />

uznaním“ predsedníãky úradu priemyselného<br />

vlastníctva SR, „Zlatou plaketou“ na<br />

v˘stave CONECO, prestíÏnou cenou GRAND<br />

PRIX SLOVAK GOLD a naposledy aj Národnou<br />

podnikateº<strong>sk</strong>ou cenou za Ïivotné prostredie<br />

v SR. Jedná sa o bezodpadovú likvidáciu<br />

organick˘ch substrátov z produkcie kafilérií,<br />

keì aj vznikajúci popol sa chemick˘mi<br />

reakciami a fyzikálnymi pochodmi zabudováva<br />

do vyrában˘ch produktov bez negatívneho<br />

dopadu na ich kvalitu, priãom dochádza<br />

k v˘znamnému zniÏovaniu bilancie emisií<br />

CO 2 .<br />

Existuje moÏnosÈ, aby va‰a vysoko úãinná<br />

technológia BIOTRIX po<strong>sk</strong>ytla aj ‰ir‰ie<br />

vyuÏitie pri ochrane Ïivotného prostredia?<br />

Podstatne vy‰‰ie zhodnotenie mäsovokostn˘ch<br />

múãok nám umoÏÀuje ekologicky zhodnotiÈ<br />

nielen celosloven<strong>sk</strong>ú produkciu. Voºné<br />

kapacity v Ladcoch doteraz vyuÏili aj kafilérie<br />

z Rakú<strong>sk</strong>a, âe<strong>sk</strong>ej republiky, Poº<strong>sk</strong>a a<br />

Maìar<strong>sk</strong>a. Technológia BIOTRIX môÏe byÈ<br />

v budúcnosti vyuÏiteºná aj pre iné bioodpady<br />

ako sú ãistiaren<strong>sk</strong>é kaly a pod. Technológia<br />

BIOTRIX po<strong>sk</strong>ytuje v˘znamn˘ potenciál prevencie<br />

aj voãi infekãn˘m chorobám.<br />

15

V L Á D A<br />

S R<br />

Globálna finanãná a hospodár<strong>sk</strong>a kríza negatívne ovplyvnila stavebn˘ trh prakticky na celom svete, nevynímajúc<br />

trhy ãlen<strong>sk</strong>˘ch ‰tátov EÚ a v˘chodnej Európy, kam export sloven<strong>sk</strong>˘ch stavebn˘ch kapacít prevaÏne smeroval.<br />

Za osem mesiacov tohto roku sa to prejavilo poklesom stavebnej produkcie v zahraniãí o 12,6 percenta.<br />

Alebo napríklad zníÏením poãtu pracujúcich stavbárov v zahraniãí o takmer 10-tisíc osôb v prvom polroku 2009<br />

v porovnaní s rovnak˘m obdobím vlaÀaj‰ka. V˘znamnou príleÏitosÈou pre sloven<strong>sk</strong>˘ch stavbárov boli a zostávajú<br />

projekty na obnovu ekonomiky krajín Spoloãenstva nezávisl˘ch ‰tátov – Ru<strong>sk</strong>ej federácie, Ukrajiny, Kazachstanu<br />

a pod. Pri tejto téme sa zaãína rozhovor s ministrom v˘stavby a regionálneho rozvoja SR<br />

Igorom ·TEFANOVOM, ktor˘ zaznamenala Izabela Nagyová.<br />

Nové zákazky pribúdajú pomaly<br />

Sloven<strong>sk</strong>é stavebníctvo v auguste takmer zastavilo<br />

prepad v˘konov. Podºa údajov ·tatistického<br />

úradu SR v auguste odvetvie medziroãne<br />

kleslo len o 0,2 percenta v porovnaní s<br />

júlov˘m zníÏením aÏ o 5,7 percenta. Stavbári<br />

sa te‰ia. Znamená to, Ïe zlé ãasy v stavebníctve<br />

máme uÏ za sebou?<br />

Podºa údajov ·tatistického úradu SR stavebná<br />

produkcia v auguste dosiahla 566,1 mil. eur<br />

a medziroãne klesla o 0,2 percenta. Pritom stavebná<br />

produkcia v tuzem<strong>sk</strong>u dokonca po prv˘<br />

raz v roku prev˘‰ila úroveÀ vlaÀaj‰ka o 0,7 percenta.<br />

V˘sledky odvetvia stavebníctva ovplyvnil<br />

najmä rast produkcie na novej v˘stavbe realizovan˘<br />

podnikmi s 20 a viac zamestnancami.<br />

Z hºadi<strong>sk</strong>a v˘robného zamerania sa zmiernenie<br />

poklesu dosiahlo vy‰‰ím objemom prác na in-<br />

Ïinier<strong>sk</strong>ej v˘stavbe. Celkov˘ v˘voj ãiastoãne<br />

ovplyvnili priaznivé klimatické podmienky, ale<br />

i to, Ïe firmám dobiehajú zazmluvnené zákazky<br />

z minul˘ch období. Dopyt po stavebn˘ch<br />

prácach je stále nízky, zaãínan˘ch projektov je<br />

málo. Nové zákazky pribúdajú len pomaly. V odvetví<br />

je silná konkurencia, voºn˘ch prostriedkov<br />

na investovanie je nedostatok. Stavebníctvu sa<br />

v auguste relatívne darilo, ão je dobr˘ signál,<br />

moÏno i náznak oÏivenia v odvetví, ale na príli‰n˘<br />

optimizmus je e‰te pri<strong>sk</strong>oro.<br />

Do akej miery ovplyvnila hospodár<strong>sk</strong>a kríza<br />

rozvoj b˘vania na Sloven<strong>sk</strong>u? Ako sa recesia<br />

podpísala pod poãet Ïiadostí obcí a miest o dotácie<br />

z Programu rozvoja b˘vania?<br />

Ekonomická kríza má negatívne dopady na<br />

celé hospodárstvo, a teda aj na oblasÈ stavebníctva<br />

a konkrétne aj obstarávanie obecn˘ch nájomn˘ch<br />

bytov. Aj napriek hospodár<strong>sk</strong>ej kríze sa<br />

v‰ak darí uplatÀovaÈ vládnu politiku pri v˘stavbe<br />

nájomn˘ch bytov, pretoÏe aj v súãasnosti ‰tát<br />

podporuje v˘stavbu t˘chto bytov pre sociálne<br />

slab‰ie <strong>sk</strong>upiny obyvateºstva. Poãet Ïiadostí<br />

miest a obcí kríza neovplyvnila, bol porovnateºn˘<br />

s predchádzajúcim rokom. Mestá a obce v˘stavbu<br />

zabezpeãujú v kombinácii v˘hodného<br />

úveru zo ·tátneho fondu rozvoja b˘vania a dotácie<br />

z ná‰ho ministerstva. Tento spôsob financovania<br />

zabezpeãuje, Ïe nájomné, ktoré sa odvíja<br />

od obstarávacích nákladov stavby, bude cenovo<br />

dostupné aj pre niωie príjmové <strong>sk</strong>upiny<br />

obyvateºov, pre ktoré sú nájomné byty urãené.<br />

Vzhºadom na objem prostriedkov vyãlenen˘ch<br />

v rozpoãte tento rok na v˘stavbu nájomn˘ch<br />

bytov sa predpokladá, Ïe v tomto roku sa podporí<br />

v˘stavba okolo 2 700 nájomn˘ch bytov.<br />

Kam smerovali finanãné prostriedky na jednotlivé<br />

programy b˘vania? âo je príãinou<br />

regionálnej disproporcie v rámci realizácie<br />

Programu rozvoja b˘vania?<br />

V rámci Programu rozvoja b˘vania sa po<strong>sk</strong>ytujú<br />

dotácie na tri úãely: obstarávanie nájomn˘ch<br />

bytov, obstarávanie technickej vybavenosti<br />

a odstraÀovanie systémov˘ch porúch bytov˘ch<br />

domov. Na tento program sa na rok 2009 zo ‰tátneho<br />

rozpoãtu vyãlenilo 56,9 mil. eur. Z toho sa<br />

na obstarávanie nájomn˘ch bytov smerovalo<br />

32,5 mil. eur, na obstarávanie technickej vybavenosti<br />

‰tyri milióny eur a odstraÀovanie systémov˘ch<br />

porúch bytov˘ch domov 18,3 mil. eur.<br />

Tieto finanãné prostriedky vyuÏívajú jednotlivé<br />

kraje proporãne. V˘nimku tvorí Bratislav<strong>sk</strong>˘<br />

kraj, kde je oproti ostatn˘m krajom na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

v˘razne niωí záujem o obstarávanie nájomn˘ch<br />

bytov, ão zrejme vypl˘va z vy‰‰ej Ïivotnej<br />

úrovne v tomto kraji. ·tátom podporované obstarávanie<br />

nájomn˘ch bytov neslúÏi na mobilitu<br />

pracovnej sily, ale na uspokojovanie potrieb<br />

b˘vania sociálne slab‰ích <strong>sk</strong>upín obyvateºstva.<br />

Na druhej strane sa v‰ak Bratislav<strong>sk</strong>˘ kraj v˘razne<br />

vy‰‰ou mierou podieºa na vyuÏívaní dotaãn˘ch<br />

prostriedkov z programu rozvoja b˘vania<br />

na odstraÀovanie systémov˘ch porúch bytov˘ch<br />

domov. Systémové poruchy bytov˘ch domov<br />

sa v rozhodujúcej miere prejavujú na panelov˘ch<br />

bytov˘ch domoch. T˘chto bytov˘ch domov<br />

je v Bratislav<strong>sk</strong>om kraji, konkrétne v Bratislave,<br />

najviac z celého Sloven<strong>sk</strong>a. To je aj dôvod<br />

v˘razne najvy‰‰ieho vyuÏívania dotaãn˘ch<br />

prostriedkov na tento úãel v Bratislav<strong>sk</strong>om kraji.<br />

Finanãná a hospodár<strong>sk</strong>a kríza zasiahla aj<br />

okolité ‰táty, napríklad Ukrajinu, kde podnikali<br />

aj mnohé sloven<strong>sk</strong>é stavebné firmy. Je v<br />

moÏnostiach ministerstva podporiÈ nejako<br />

proexportné aktivity sloven<strong>sk</strong>˘ch stavebn˘ch<br />

firiem?<br />

Globálna finanãná a hospodár<strong>sk</strong>a kríza negatívne<br />

ovplyvnila stavebn˘ trh prakticky na celom<br />

svete, nevynímajúc trhy ãlen<strong>sk</strong>˘ch ‰tátov EÚ a<br />

v˘chodnej Európy, kam export sloven<strong>sk</strong>˘ch stavebn˘ch<br />

kapacít prevaÏne smeroval. Prejavilo sa<br />

to poklesom stavebnej produkcie v zahraniãí. V˘znamnou<br />

príleÏitosÈou pre sloven<strong>sk</strong>˘ch stavbárov<br />

boli a zostávajú projekty na obnovu ekonomiky<br />

krajín Spoloãenstva nezávisl˘ch ‰tátov –<br />

Ru<strong>sk</strong>á federácia, Ukrajina, Kazachstan a pod.<br />

Prienik na tieto trhy nie je jednoduch˘. Konkurencia<br />

je veºká. Uplatnenie tu nachádzajú kapitálovo<br />

silnej‰ie podniky zahraniãn˘ch vlastníkov,<br />

respektíve spoloãnosti, vykonávajúce ‰pecializované<br />

práce, ktoré majú vytvorené podmienky<br />

na zakladanie spoloãn˘ch podnikov a potenciál<br />

na zí<strong>sk</strong>anie zákaziek pri v˘stavbe najmä ch˘bajúcej<br />

infra‰truktúry. Ministerstvo v˘stavby a regionálneho<br />

rozvoja SR nedisponuje nástrojmi<br />

priamej podpory exportu stavebn˘ch prác. Jeho<br />

ãinnosÈ sa zameriava na v˘menu <strong>sk</strong>úseností,<br />

technológií a podporu rozvoja priamych pracovn˘ch<br />

kontaktov na podnikateº<strong>sk</strong>ej úrovni,<br />

podnikateº<strong>sk</strong>˘ch zdruÏení a obchodn˘ch komôr,<br />

v rámci svojho ãlenstva v medzivládnych komisiách<br />

pre hospodár<strong>sk</strong>u a vedecko-technickú spoluprácu<br />

medzi SR a t˘mito krajinami. Programom,<br />

ktor˘ nepodporuje proexportné aktivity<br />

sloven<strong>sk</strong>˘ch stavebn˘ch firiem, av‰ak v rámci<br />

ktorého sa môÏu podporiÈ aj stavebno-investiãné<br />

aktivity, ktoré pozitívne vpl˘vajú na zv˘‰enie<br />

produkcie sloven<strong>sk</strong>˘ch stavebn˘ch firiem v<br />

zahraniãí, je program cezhraniãnej spolupráce<br />

ENPI Maìar<strong>sk</strong>o – Sloven<strong>sk</strong>o – Rumun<strong>sk</strong>o –<br />

Ukrajina 2007 – 2013. Jeho cieºom je stimulovaÈ<br />

aktivity na zintenzívnenie a prehæbenie sociálnej<br />

a ekonomickej spolupráce medzi regiónmi<br />

Ukrajiny a ist˘mi územiami Maìar<strong>sk</strong>a, Rumun<strong>sk</strong>a<br />

a Sloven<strong>sk</strong>a.<br />

Vláda prijala Vládny program zatepºovania<br />

s cieºom podporiÈ energetické aspekty pri obnove<br />

bytového fondu. Pripravujete v tomto<br />

smere aj ìal‰ie kroky?<br />

Vládny program zatepºovania sa zameriava na<br />

úsporu energie na vykurovanie bytov v rodin-<br />

16

V L Á D A<br />

S R<br />

n˘ch domoch, ako aj v bytov˘ch domoch, a t˘m<br />

aj na zníÏenie prevádzkov˘ch nákladov obyvateºov<br />

na b˘vanie. Vyãlenen˘ch 71 mil. eur na tento<br />

program sa v tomto roku vyãerpá. ·tátny<br />

fond rozvoja b˘vania uÏ v minulosti po<strong>sk</strong>ytoval<br />

podporu formou mimoriadne v˘hodn˘ch úverov<br />

na „obnovu bytovej budovy“. V rámci tohto<br />

úãelu je moÏné po<strong>sk</strong>ytnúÈ, okrem iného, aj podporu<br />

na tepelnú ochranu rodinn˘ch domov a<br />

bytov˘ch domov, ktorou sa tieto bytové budovy<br />

komplexne zateplia. Tento úãel, rovnako ako<br />

aj úãel „zateplenie bytovej budovy“, ktor˘m bol<br />

vládny program zatepºovania premietnut˘ do<br />

zákona o ·tátnom fonde rozvoja b˘vania, sa zachovajú<br />

aj na nasledujúce roky. Vzhºadom na to<br />

nie je potrebné pripravovaÈ ìal‰ie kroky.<br />

Z ministerstva vy‰lo niekoºko návrhov nov˘ch<br />

zákonov. Z nich najdôleÏitej‰í je zrejme nov˘<br />

stavebn˘ zákon, ãi presnej‰ie, nov˘ zákon o<br />

územnom plánovaní a stavebnom poriadku.<br />

Na ak˘ch princípoch je tento zákon postaven˘?<br />

Návrh zákona je koncipovan˘ ako ucelená<br />

komplexná právna úprava v oblasti územného<br />

plánovania a verejného stavebného práva. Zah⁄Àa<br />

hmotnoprávne ustanovenia, ako aj procesy<br />

obstarávania a schvaºovania územn˘ch plánov,<br />

umiestÀovania, ohlasovania a povoºovania<br />

stavieb vrátane kolaudácie, odstraÀovania stavieb,<br />

osobitn˘ch oprávnení stavebného úradu<br />

(nariadenia), ‰tátneho stavebného dohºadu a<br />

sankcií. V samostatnej ãasti sa upravuje verejná<br />

správa, a to kompetencie orgánov verejnej<br />

správy v oblasti územného plánovania a stavebného<br />

poriadku vrátane vymedzenia stavebn˘ch<br />

úradov, ‰peciálnych stavebn˘ch úradov a<br />

Sloven<strong>sk</strong>ej stavebnej in‰pekcie. Do novej právnej<br />

úpravy sa v celom rozsahu prevzali úpravy<br />

vykonané vo väzbe na transpozíciu smerníc EÚ<br />

do sloven<strong>sk</strong>ého práva a nástroje zefektívnenia a<br />

racionalizácie procesn˘ch povoºovacích postupov<br />

zavedené novelami platného stavebného<br />

zákona.<br />

Nová právna úprava územného plánovania<br />

vychádza z tradícií územného plánovania, jeho<br />

postupnej modifikácie v deväÈdesiatych rokoch<br />

a zo <strong>sk</strong>úsenosti, Ïe zmeny u<strong>sk</strong>utoãÀované v území<br />

vÏdy ovplyvÀujú ‰ir‰ie okolie, môÏu v˘razn˘m<br />

spôsobom ovplyvniÈ jeho kvalitu a spätne<br />

kvalita prostredia vpl˘va na zmeny v území.<br />

Územné plánovanie vyjadruje potrebu spoloãnosti<br />

usmerÀovaÈ vyuÏívanie územia a chrániÈ<br />

pritom verejné záujmy. Medzi základné koncepãné<br />

princípy novej právnej úpravy územného<br />

plánovania patrí zachovanie súãasnej ‰truktúry<br />

územnoplánovacej dokumentácie.<br />

Medzi zásadné zmeny, ktoré priná‰a nov˘<br />

zákon patrí roz‰írenie povinnosti maÈ územn˘<br />

plán pre obce väã‰ie ako 1 000 obyvateºov – s<br />

urãením prechodného obdobia –, zavedenie povinnosti<br />

zverejÀovaÈ územnoplánovaciu dokumentáciu<br />

v elektronickej forme, racionalizácia<br />

obstarávania územnoplánovacej dokumentácie,<br />

doplnenie postupu obstarania územného plánu<br />

na ÏiadosÈ, zavedenie in‰titútu územnoplánovacej<br />

informácie, ako aj nová ‰truktúra územnoplánovacích<br />

podkladov a posun územnoplánovacích<br />

podkladov v ich úãele byÈ v˘chodi<strong>sk</strong>om pre<br />

spracovanie územnoplánovacej dokumentácie.<br />

Prístup k rozhodovaniu v území podºa stavu<br />

pripravenosti územia v územnoplánovacej dokumentácii,<br />

ãiÏe v obciach, ktoré nemajú územn˘<br />

plán, sa územné konanie u<strong>sk</strong>utoãÀuje s úãasÈou<br />

verejnosti a v obciach s územn˘m plánom zákon<br />

umoÏní zjednodu‰ené územné konanie alebo<br />

nového nástroja – územného súhlasu, ktor˘ je<br />

vyjadrením súhlasu príslu‰ného stavebného úradu<br />

s oznámen˘m zámerom v území a nahrádza<br />

územné rozhodnutie; pokiaº je schválen˘ územn˘<br />

plán zóny, nevyÏaduje sa územné konanie na<br />

umiestÀovanie stavieb a zmenu vyuÏitia územia.<br />

Návrh zákona zavádza zásadné zmeny s cie-<br />

ºom racionalizácie a zefektívnenia kontroly ‰tátu<br />

pri v˘stavbe zamerané najmä na zníÏenie administratívnej<br />

nároãnosti povoºovacích konaní<br />

a s t˘m súvisiacu novú diferenciáciu stavieb vo<br />

väzbe na nové povoºovacie postupy, vytvorenie<br />

in‰titútu audítora stavby, ãiÏe ãiastoãn˘ posun<br />

v˘konu verejnej správy do súkromnoprávnej<br />

sféry, novú úpravu povinností osôb zúãastnen˘ch<br />

na v˘stavbe, posilnenie nástrojov kontroly sledujúcej<br />

u<strong>sk</strong>utoãÀovanie stavby a odstránenie<br />

zisten˘ch nedostatkov a prehæbenie technickej<br />

oblasti.<br />

Zjednodu‰enie povoºovacieho procesu je podmienené<br />

prenesením ÈaÏi<strong>sk</strong>a povoºovania stavieb<br />

do územnoplánovacieho procesu za predpokladu,<br />

Ïe umiestÀovacie podmienky stavby sú jednoznaãne<br />

vyrie‰ené regulatívami územného plánu<br />

zóny a územn˘m rozhodnutím alebo územn˘m<br />

súhlasom.<br />

Snahou novej právnej úpravy je vytvorenie<br />

‰tandardn˘ch podmienok – z hºadi<strong>sk</strong>a rozvinut˘ch<br />

krajín Európ<strong>sk</strong>ej únie – na u<strong>sk</strong>utoãÀovanie<br />

zmien v prostredí, umoÏÀujúci vstup potencionálnych<br />

investorov a vytváraÈ podmienky pre<br />

právnu istotu pri realizácii ich aktivít, porovnateºnú<br />

s podmienkami v ostatn˘ch ãlen<strong>sk</strong>˘ch ‰tátoch<br />

Európ<strong>sk</strong>ej únie.<br />

Do akej miery zohºadÀuje táto právna úprava<br />

podnety zainteresovan˘ch subjektov?<br />

Návrh zákona v rámci dvoch medzirezortn˘ch<br />

pripomienkov˘ch konaní sa prerokoval so<br />

v‰etk˘mi pripomienkujúcimi subjektmi vrátane<br />

ZdruÏenia miest a obcí Sloven<strong>sk</strong>a – ZMOS – a<br />

profesijn˘ch zdruÏení – Sloven<strong>sk</strong>ou komorou architektov<br />

a Sloven<strong>sk</strong>ou komorou stavebn˘ch<br />

inÏinierov. V‰etky rozpory s ústredn˘mi orgánmi<br />

a profesijn˘mi zdruÏeniami sa odstránili.<br />

Ministerstvo akceptovalo aj zásadnú poÏiadavku<br />

ZMOS o spôsobe delegovania v˘konu ‰tátnej<br />

správy na obce so záverom, Ïe stavebn˘m<br />

úradom bude kaÏdá obec a ãinnosÈ staveného<br />

úradu budú vykonávaÈ spoloãné úradovne urãené<br />

zákonom a upravilo prílohu zákona o urãení<br />

sídla spoloãn˘ch úradovní a ich územn˘ch obvodov<br />

podºa jeho návrhu. V priebehu roku 2008<br />

a 2009 ministerstvo niekoºkokrát rokovalo osobitne<br />

so ZMOS, ktoré opakovane predkladá<br />

nové pripomienky najmä k zaãleneniu obcí do<br />

spoloãn˘ch stavebn˘ch úradovní a niektoré pripomienky<br />

k návrhu zákona vrátane spochybnenia<br />

záverov, ktoré sa prijali na predchádzajúcich<br />

rokovaniach s ich zástupcami. Na rokovaniach<br />

sa zástupcom ZMOS vysvetlili najmä princípy<br />

nového zákona a súvislosti s platnou právnou<br />

úpravou.<br />

Prioritnou úlohou regionálnej politiky je v<br />

roku 2009 vypracovanie strategického dokumentu<br />

Národná stratégia regionálneho rozvoja<br />

SR. Ide o v˘chodi<strong>sk</strong>ov˘ strategick˘ dokument,<br />

ktor˘ komplexne urãí strategick˘ prístup<br />

‰tátu k podpore regionálneho rozvoja v<br />

SR. Mohli by ste podrobnej‰ie priblíÏiÈ jeho<br />

podstatné zámery?<br />

V podmienkach SR citeºne ch˘ba dokument,<br />

ktor˘ by rie‰il regionálny rozvoj na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

mimo fondov EÚ ako doplnkov˘ch zdrojov.<br />

Vypracovanie strategického dokumentu Národná<br />

stratégia regionálneho rozvoja SR vypl˘va zo<br />

zákona o podpore regionálneho rozvoja, ktor˘<br />

ho ustanovuje ako základn˘ dokument podpory<br />

regionálneho rozvoja na národnej úrovni.<br />

Úlohou národnej stratégie je identifikovaÈ<br />

vnútorn˘ potenciál a ‰pecifikovaÈ moÏnú konkurencieschopnosÈ<br />

regiónu na úrovni – spoloãnej<br />

nomenklatúry územn˘ch jednotiek pre ‰tatistické<br />

úãely – NUTS 3 v rámci Sloven<strong>sk</strong>ej republiky<br />

i v rámci Európ<strong>sk</strong>ej únie a charakterizovaÈ<br />

‰pecifické stránky regiónu – NUTS 3 – a<br />

z nich vypl˘vajúce hlavné konkurenãné v˘hody<br />

v rámci Sloven<strong>sk</strong>ej republiky, ako aj v európ<strong>sk</strong>om<br />

kontexte. ëalej urãiÈ funkãné zloÏky, ktoré<br />

bude potrebné v regióne – NUTS 3 – ìalej rozvíjaÈ,<br />

ako aj kvalitatívne faktory ich rozvoja a stanoviÈ<br />

kritériá ekonomickej sebestaãnosti regiónu<br />

a moÏnosti financovania jeho rozvoja. Národná<br />

stratégia bude podkladom pre vypracovanie<br />

nového programového dokumentu na vyuÏívanie<br />

finanãn˘ch prostriedkov z fondov EÚ po<br />

roku 2013.<br />

Aké sú najãastej‰ie problémy, s ktor˘mi sa samosprávne<br />

kraje stretávajú pri implementácii<br />

‰trukturálnych fondov Európ<strong>sk</strong>ej únie?<br />

Sloven<strong>sk</strong>á republika vstúpila do programového<br />

obdobia 2007–2013 s ambíciou nadviazaÈ na<br />

<strong>sk</strong>úsenosti z predchádzajúceho programového<br />

obdobia a vytvoriÈ predpoklady pre lep‰iu a<br />

efektívnej‰iu implementáciu pomoci zo ‰trukturálnych<br />

fondov. Jedn˘m z kºúãov˘ch aspektov<br />

bolo posilnenie implementaãn˘ch ‰truktúr s dôrazom<br />

na mieru ich participácie v regionálnom<br />

priemete. Samosprávne kraje boli od zaãiatku<br />

procesu programovania zapojené v zmysle princípu<br />

partnerstva do prípravy NSRR a OP prostredníctvom<br />

ãlenstva v príslu‰n˘ch pracovn˘ch<br />

<strong>sk</strong>upinách, ale aj formou ‰tandardného medzirezortného<br />

pripomienkového konania.<br />

Z hºadi<strong>sk</strong>a priameho zapojenia v implementaãnom<br />

mechanizme ‰trukturálnych fondov vystupujú<br />

samosprávne kraje ako sprostredkovateº<strong>sk</strong>é<br />

orgány pod riadiacimi orgánmi –SO/RO<br />

pre Regionálny operaãn˘ program – ROP a<br />

Operaãn˘ program Bratislav<strong>sk</strong>˘ kraj – OPBK,<br />

ktoré boli vypracované so zámerom zv˘‰enia<br />

miery participácie regionálnych ‰truktúr na ich<br />

implementácii.<br />

Zapojeniu samosprávnych krajov do procesu<br />

implementácie pomoci v rokoch 2007 – 2013<br />

ako sprostredkovateº<strong>sk</strong>˘ch orgánov pod riadiacimi<br />

orgánmi predchádzala anal˘za ºud<strong>sk</strong>˘ch<br />

zdrojov a technick˘ch kapacít s cieºom optimalizácie<br />

podmienok pre v˘kon kompetencií decentralizovan˘ch<br />

opatrení uveden˘ch operaãn˘ch<br />

programov.<br />

Operaãn˘ program Základná infra‰truktúra<br />

je najväã‰ím zo v‰etk˘ch Operaãn˘ch programov<br />

v rámci Sloven<strong>sk</strong>ej republiky v programovom<br />

období 2004 – 2006. Koºko projektov<br />

sa v rámci neho doteraz prijalo a schválilo a<br />

v akom objeme?<br />

K 19.októbru 2009 sa v rámci Operaãného<br />

programu Základná infra‰truktúra prijalo celkovo<br />

3 298 projektov v sume 1,094 mld. eur. Z tohto<br />

poãtu sa schválilo 1 128 projektov. Celková<br />

v˘‰ka ãerpania OP ZI k 19. októbru 2009 predstavuje<br />

590,5 mil. eur (ERDF +‰tátny rozpoãet).<br />

17

S V E T F I N A N C I Í<br />

Stavebné sporenie<br />

je majákom stability<br />

Rok 2009 sa <strong>sk</strong>onãil. Prvá stavebná sporiteºÀa, a. s. (PSS, a. s.), obsadila 3. miesto v rebríãku Top firemn˘ filantrop,<br />

6. miesto v rebríãku Banka roka a jej produkt – úver do 40 000 eur bez zábezpeky a <strong>sk</strong>úmania príjmov Ïiadateºa –<br />

zí<strong>sk</strong>al Zlatú mincu. Ak vezmeme do úvahy, Ïe kríza zasiahla v‰etky oblasti ná‰ho Ïivota, je to moÏno aÏ prekvapivo<br />

úspe‰n˘ rok. Parlamentn˘ kuriér oslovil v tejto súvislosti Ing. Imricha BÉRE·A, predsedu predstavenstva PSS, a. s.<br />

Stavebné sporenie od poãiatku deklaruje, Ïe<br />

jeho cieºom je pomáhaÈ ºuìom financovaÈ ich<br />

b˘vanie – ão je jedna zo základn˘ch ºud<strong>sk</strong>˘ch<br />

potrieb. Ste spokojn˘ s t˘m, ako sa<br />

vám darí tento cieº napæÀaÈ?<br />

S ãist˘m svedomím môÏem povedaÈ, Ïe sme<br />

spokojní, lebo sme nielen najväã‰ou stavebnou<br />

sporiteºÀou, ale aj finanãnou in‰titúciou, ktorá<br />

za posledn˘ch 17 rokov najviac prispela k podpore<br />

rozvoja b˘vania na Sloven<strong>sk</strong>u.<br />

Ako ste uviedli, stavebné sporenie pôsobí na<br />

Sloven<strong>sk</strong>u 17 rokov a teda sa dnes môÏe právom<br />

povaÏovaÈ za najstar‰í nástroj financovania<br />

b˘vania s podporou ‰tátu. Je táto podpora<br />

dostatoãná a vytvára perspektívy na<br />

ìal‰ie dlhodobé pôsobenie stavebného sporenia<br />

na na‰om trhu?<br />

Sloven<strong>sk</strong>o je ‰pecifické v tom, Ïe sa tu urobilo<br />

<strong>sk</strong>utoãne mnoho noviel zákona o stavebnom<br />

sporení. Posledn˘ch päÈ rokov uÏ prebieha<br />

proces stanovovania ‰tátnej prémie inak. Do<br />

zákona o stavebnom sporení sa podarilo vniesÈ<br />

takú zmenu, vìaka ktorej sa uÏ konkrétna v˘-<br />

‰ka ‰tátnej prémie urãuje vzorcom na jej v˘poãet<br />

a to ju objektivizuje. Samozrejme, Ïe by sme<br />

privítali vy‰‰iu ‰tátnu prémiu, ktorá by podnietila<br />

ºudí viac ‰etriÈ a menej investovaÈ do spotreby.<br />

Na druhej strane na‰a stavebná sporiteº-<br />

Àa v‰etky vklady klientov pretavuje do stavebn˘ch<br />

úverov, ktoré klienti vyuÏívajú na financovanie<br />

b˘vania, obnovu, opravy a rekon‰truk-<br />

cie. Podãiarknuté a zrátané – stavebné sporenie<br />

potvrdilo svoju v˘znamnú úlohu v hospodárstve<br />

Sloven<strong>sk</strong>a a preto je jeho perspektíva <strong>sk</strong>utoãne<br />

dlhodobá.<br />

Zí<strong>sk</strong>ané ocenenia, a nielen tie tohtoroãné,<br />

potvrdzujú, Ïe aj verejnosÈ vníma va‰u banku<br />

veºmi pozitívne. âo v‰etko ste pre svojich<br />

klientov v tomto neºahkom roku pripravili?<br />

V‰etky kroky, ktoré PSS, a. s. v roku 2009<br />

podnikla, smerovali k tomu, aby sme neohrozili<br />

vklady klientov, na‰e podnikanie a aby sme<br />

zostali lídrom na trhu. Aj v roku 2009 platilo,<br />

Ïe klientom vychádzame v ústrety, hºadáme<br />

nové moÏnosti, nové cesty. Stavebné sporenie<br />

ako produkt – keì ho porovnávame s in˘mi<br />

komerãn˘mi bankami – je vlastne ako hra na<br />

klavíri v jednej oktáve. Banka komerãného charakteru<br />

má celú plejádu produktov, ktoré môÏe<br />

variovaÈ, modifikovaÈ, upravovaÈ, takÏe môÏe<br />

vyuÏívaÈ pri hre celú klaviatúru. My máme jeden<br />

produkt, v ktorom sa snaÏíme byÈ najlep‰í,<br />

najkvalitnej‰í a najkonkurencieschopnej‰í na<br />

tomto trhu.<br />

Dlhodobé sporenie, najmä pre obãanov v<br />

star‰om veku, vyÏaduje záruku stability systému<br />

stavebného sporenia. Pred rokom ste sa<br />

niekoºkokrát v médiách vyjadrovali na tému<br />

krízy a stavebného sporenia. Pre‰iel rok a vy<br />

uÏ viete bilancovaÈ. Dotkla sa kríza stavebného<br />

sporenia alebo nie?<br />

Kríza sa dotkla kaÏdého odvetvia hospodárstva,<br />

vrátane stavebného sporenia a dotkla sa<br />

kaÏdého obãana tejto krajiny. Stúpajúca nezamestnanosÈ,<br />

strach zo straty zamestnania, prepad<br />

v˘roby aj prepad obchodu sú jasn˘mi signálmi,<br />

Ïe kríza nie je zaÏehnaná. Ale i napriek<br />

tomu môÏem s plnou váÏnosÈou <strong>sk</strong>on‰tatovaÈ, Ïe<br />

v tejto ÈaÏkej situácii je stavebné sporenie aj naìalej<br />

majákom stability, ktor˘ ukazuje smer v˘voja<br />

b˘vania. Je to fungujúci systém, ktor˘ je<br />

hlavn˘m pilierom financovania b˘vania v na‰ej<br />

krajine.<br />

Po<strong>sk</strong>ytovanie úverov je asi najboºavej‰ie<br />

miesto a nielen na Sloven<strong>sk</strong>u. Ako sa situácia<br />

v hospodárstve odrazila na podmienkach<br />

po<strong>sk</strong>ytovania úverov klientom PSS, a. s.?<br />

Treba si uvedomiÈ, Ïe vplyvom krízy sa zvy-<br />

‰uje aj riziko splácania úverov. Úver na b˘vanie<br />

je vzÈah dlhodob˘, za toto dlh‰ie obdobie sa<br />

niekoºkokrát môÏe zmeniÈ situácia nielen v rodinnom,<br />

ale aj v pracovnom Ïivote klienta. Preto<br />

je dôleÏité, aby sme k tomuto vzÈahu pristupovali<br />

ako k dlhodobému manÏelstvu z rozumu<br />

a nie ako ku krátkodobému flirtu. Ak sa vy<strong>sk</strong>ytne<br />

problém, hovoríme o Àom a spoloãne hºadáme<br />

v˘chodi<strong>sk</strong>o. To isté oãakávame od klientov,<br />

ktorí ãerpajú úver z na‰ej stavebnej sporiteºne.<br />

Je dôleÏité, aby nás o svojich problémoch informovali<br />

ihneì ako vzniknú a neãakali aÏ na tretiu<br />

upomienku. Potom uÏ môÏe byÈ ne<strong>sk</strong>oro na<br />

hºadanie spoloãného rie‰enia.<br />

ZobraÈ si úver v stabilnej hospodár<strong>sk</strong>ej situácii<br />

nie je jednoduché rozhodnutie. V súãasnosti<br />

je toto rozhodnutie navy‰e <strong>sk</strong>omplikované<br />

neistotou a strachom zo straty zamestnania.<br />

Správajú sa va‰i klienti inak ako pred<br />

rokom?<br />

Treba povedaÈ, Ïe aj klienti sa správajú opatrnej‰ie,<br />

a aj zodpovednej‰ie. Berú si menej úverov<br />

a zvaÏujú kaÏdé zadæÏenie, rovnako ako<br />

svoje schopnosti ho splácaÈ.<br />

Po<strong>sk</strong>ytovanie úverov na b˘vanie a po<strong>sk</strong>ytovanie<br />

darov na humanitné úãely – rozm˘‰ºali<br />

ste niekedy nad t˘m, Ïe tieto dve veci majú<br />

veºa spoloãného?<br />

Zastávame filozofiu, Ïe s na‰im úspechom sa<br />

chceme podeliÈ. Ako úspe‰ná spoloãnosÈ ist˘m<br />

spôsobom pociÈujeme aj morálnu zodpovednosÈ<br />

za podporu humanitárnych a sociálnych<br />

projektov. Preto ãasÈ svojho zi<strong>sk</strong>u vyuÏívame<br />

na ich podporu a tak pomáhame t˘m, ktorí pomoc<br />

in˘ch bytostne potrebujú.<br />

Tretie miesto v rebríãku Top firemn˘ filanrop<br />

v roku 2009 je pekné, no predchádzajúce<br />

dva roky ste boli na mieste druhom. Nemrzí<br />

vás pokles pozície?<br />

Preão by mal? Práve naopak. KeìÏe my kaÏd˘<br />

rok po<strong>sk</strong>ytujeme na filantropiu pribliÏne<br />

rovnaké financie, máme <strong>sk</strong>ôr radosÈ, Ïe nás<br />

niekto v dobrom zmysle slova predbehol a dal<br />

do tejto oblasti viac prostriedkov. Úprimne sa<br />

te‰íme z toho, Ïe sa o slovo hlásia ìal‰ie firmy,<br />

ktoré sa cítia byÈ spoloãen<strong>sk</strong>y zodpovedné a<br />

chcú pomáhaÈ tam, kde na to ‰tát nestaãí.<br />

UdrÏiavaÈ si dlhodobo popredné prieãky spomedzi<br />

viac ako 20 bánk urãite nie je jednoduché.<br />

âo zohráva rozhodujúcu úlohu v tom,<br />

Ïe to dokáÏete?<br />

Je to súãet viacer˘ch faktorov.V prvom rade<br />

sme si zí<strong>sk</strong>ali dôveru viac ako milióna klientov<br />

a neustále dbáme o to, aby sme si ju udrÏali. Poãúvame<br />

svojich klientov a na základe toho prichádzame<br />

s ponukami a novinkami, ktoré reflektujú<br />

na ich potreby. Sme priateº<strong>sk</strong>á banka, ktorá<br />

je tu pre ºudí, ktorá je ochotná dobre poradiÈ<br />

a v rámci svojich moÏností pomôcÈ. To sú na‰e<br />

devízy a im vìaãíme za úspech, ktor˘ máme.<br />

18

MINISTERSTVO V¯STAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR<br />

S pripomienkami schválen˘ nov˘ zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku vrátane novely<br />

zákona o Ïivnosten<strong>sk</strong>om podnikaní/stavebn˘ zákon / je predmetom práce aj generálneho riaditeºa<br />

Sekcie stavebníctva a bytovej politiky Ministerstva v˘stavby a regionálneho rozvoja Sloven<strong>sk</strong>ej republiky<br />

Petra âERNEGU. Informácie po<strong>sk</strong>ytol pre Parlamentn˘ kuriér redaktorke Anne Komovej.<br />

Dôraz je na zjednodu‰ení<br />

postupov<br />

Pravdepodobne sa stále stretávate s otázkami,<br />

na ktoré v rámci nového stavebného zákona<br />

treba odpovedaÈ napriek tomu, Ïe sa<br />

predpokladala istá harmónia v novej právnej<br />

úprave v oblasti stavebného poriadku, ão<br />

je najdôleÏitej‰ie upraviÈ? Aké nové praktiky<br />

priná‰a so sebou právna úprava, v ãom<br />

nastali zmeny, ktoré treba re‰pektovaÈ?<br />

NajdôleÏitej‰ie zmeny a hlavné prínosy nového<br />

zákona o územnom plánovaní a stavebnom<br />

poriadku sú:<br />

• Navrhovaná úprava územného plánovania<br />

priná‰a <strong>sk</strong>rátenie procesu obstarávania územnoplánovacej<br />

dokumentácie s t˘m, Ïe sa vyuÏívajú<br />

územnotechnické podklady, ktoré<br />

po<strong>sk</strong>ytujú sústavne aktualizované informácie<br />

o stave územia, a súãasne sa ukladá obciam<br />

a samosprávnym krajom povinnosÈ obstaraÈ<br />

územnotechnické podklady. Zavádza sa povinnosÈ<br />

po<strong>sk</strong>ytovaÈ podklady spracované orgánmi<br />

verejnej správy a vlastníkmi infra-<br />

‰truktúry pre územnotechnické podklady.<br />

• Roz‰iruje sa povinnosÈ maÈ územn˘ plán obce<br />

pre obce s poãtom obyvateºov väã‰ím ako<br />

1000 s urãením prechodného obdobia, v ktorom<br />

tieto obce majú obstaraÈ územn˘ plán.<br />

• Zracionalizovala sa ‰truktúra územnoplánovacích<br />

podkladov a jasné definoval ich vzÈah<br />

k územnoplánovacej dokumentácii.<br />

• Územn˘ plán zóny je <strong>sk</strong>upinov˘m územn˘m<br />

rozhodnutím, o jeho obstaranie môÏe poÏiadaÈ<br />

ktokoºvek, kto má záujem o realizáciu<br />

svojho zámeru.<br />

• Previazanie rozhodovania o umiestÀovaní<br />

stavieb a ich zmien, zmena ich úãelu a vplyvu<br />

na vyuÏitie územia, zmena vyuÏitia územia<br />

a ochrana dôleÏit˘ch záujmov v území na<br />

územnoplánovaciu prípravu: zjednodu‰ené<br />

postupy pri územnom konaní v prípade, ak<br />

obec má územn˘ plán obce; územné rozhodnutie<br />

alebo územn˘ súhlas sa nevydáva pre<br />

územie, pre ktoré je schválen˘ územn˘ plán<br />

zóny; pokiaº nie je schválen˘ územn˘ plán<br />

zóny, na základe územného rozhodnutia a aj<br />

na základe nového in‰titútu územného súhlasu.<br />

Nová navrhovaná úprava stavebného poriadku<br />

zavádza zásadné zmeny s cieºom racionalizácie<br />

a zefektívnenia preventívnej kontroly ‰tátu<br />

pri v˘stavbe zamerané najmä na zníÏenie<br />

administratívnej nároãnosti povoºovacích konaní<br />

vo väzbe novú diferenciáciu stavieb a nové<br />

povoºovacie postupy.<br />

DôleÏité je pritom zdôrazniÈ, Ïe zjednodu‰enie<br />

povoºovacieho procesu je podmienené prenesením<br />

ÈaÏi<strong>sk</strong>a povoºovania stavieb do územnoplánovacieho<br />

procesu za predpokladu, Ïe<br />

umiestÀovacie podmienky stavby sú jednoznaãne<br />

vyrie‰ené regulatívami územného plánu<br />

zóny alebo územn˘m rozhodnutím alebo územn˘m<br />

súhlasom.<br />

S ohºadom na uvedené sa zavádza nová kategorizácia<br />

stavieb vo väzbe na povoºovacie<br />

postupy na stavby, ktoré vyÏadujú stavebné povolenie<br />

alebo vyÏadujú stavebné povolenie vydané<br />

v zjednodu‰enom stavebnom konaní, na<br />

stavby, ktoré nevyÏadujú stavebné povolenie<br />

ani ohlásenie stavebnému úradu, na stavby, ktoré<br />

vyÏadujú ohlásenie stavebnému úradu a na<br />

stavby, ktoré vyÏadujú stavebné povolenie so<br />

sprísnen˘m reÏimom povolenia. Uvedené stavby<br />

sú taxatívne vymenované v prílohe návrhu<br />

zákona.<br />

V rámci zjednodu‰eného stavebného a kolaudaãného<br />

konania sa zavádza in‰titút audítora<br />

stavby, ktor˘ na základe zmluvy so stavebníkom<br />

vstupuje do povoºovacieho procesu a osvedãením<br />

potvrdzuje splnenie podmienok pre vydanie<br />

stavebného povolenia a pre vydanie kolaudaãného<br />

osvedãenia pri zákonom splnen˘ch<br />

podmienok. Audítorov vymenúva a ich zoznam<br />

vedie ministerstvo.<br />

Návrh zákona zavádza nové sankcie a opatrenia<br />

na zastavenie stavebn˘ch prác na nepovolenej<br />

stavbe okrem stavebníka aj voãi zhotoviteºovi<br />

aÏ s moÏnosÈou zru‰enia jeho Ïivnosten<strong>sk</strong>ého<br />

oprávnenia a tieÏ voãi správcom sietí –<br />

dodávateºovi vody a elektrickej energie – na zastavenie<br />

ich dodávok na nepovolenú stavbu.<br />

Pri ukladaní pokút za poru‰enie zákona sa urãuje<br />

aj spodná hranica ich v˘‰ky a podstatne sa<br />

zvy‰uje ich horná hranica. Nóvum je moÏnosÈ<br />

uloÏenia dvojnásobku hornej sadzby pokuty<br />

pri opakovanom správnom delikte.<br />

Zavádza sa moÏnosÈ vydaÈ predbeÏné stavebné<br />

povolenie pre ur˘chlenie v˘stavby vybran˘ch<br />

druhov stavieb, ãím sa umoÏní vykonaÈ<br />

prípravné práce a stavebné práce potrebné na<br />

u<strong>sk</strong>utoãÀovanie stavby pred vydaním stavebného<br />

povolenia.<br />

Je upravená aj povinnosÈ nariadiÈ odstránenie<br />

nepovolenej stavby, aké sú v˘nimky?<br />

Návrh zákona, rovnako, ako aj dnes platn˘<br />

stavebn˘ zákon, upravuje povinnosÈ stavebného<br />

úradu nariadiÈ odstránenie nepovolenej stavby;<br />

odstránenie sa nenariadi iba v prípade, ak<br />

vlastník stavby preukáÏe, Ïe jej dodatoãné povolenie<br />

nie je v rozpore s verejn˘mi záujmami<br />

chránen˘mi stavebn˘m zákonom a osobitn˘mi<br />

predpismi.<br />

K základn˘m cieºom novej právnej úpravy v<br />

oblasti stavebného poriadku patrí aj sprísnenie<br />

reÏimu nepovolen˘ch stavieb, najmä zavedením<br />

nov˘ch mechanizmov na zabezpeãenie zastavenia<br />

stavebn˘ch prác voãi stavebníkovi a zhotoviteºovi<br />

stavby a tieÏ voãi správcom sieti technickej<br />

infra‰truktúry. Nere‰pektovanie rozhodnutia<br />

stavebného úradu o zastavení prác na nepovolenej<br />

stavbe sa podºa návrhu nového stavebného<br />

zákona bude povaÏovaÈ za osobitne závaÏné<br />

poru‰enie tohto zákona a okrem udelenia<br />

pokuty stavebn˘ úrad bude maÈ moÏnosÈ podaÈ<br />

návrh na zru‰enie Ïivnosten<strong>sk</strong>ého oprávnenia<br />

zhotoviteºa.<br />

19

MINISTERSTVO V¯STAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR<br />

Aké sú právomoci Sloven<strong>sk</strong>ej stavebnej in‰-<br />

pekcie , ktorá uÏ patrí pod Ministerstvo v˘stavby<br />

a regionálneho rozvoja, roz‰írili sa?<br />

Sloven<strong>sk</strong>á stavebná in‰pekcia (SSI) je osobitn˘m<br />

orgánom ‰tátnej stavebnej správy, prostredníctvom<br />

ktorého vykonáva Ministerstvo<br />

v˘stavby a regionálneho rozvoja SR hlavn˘<br />

‰tátny stavebn˘ dohºad. SSI bola zriadená k<br />

1. januáru 2001 novelou stavebného zákona<br />

ã. 237/2000 Z. z. Podrobnosti o organizácii a<br />

kompetenciách in‰pekcie upravuje § 123a stavebného<br />

zákona, ìal‰ie podrobnosti vypl˘vajú<br />

zo zákona ã. 608/2003 Z. z. o ‰tátnej správe pre<br />

územné plánovanie, stavebn˘ poriadok a b˘vanie<br />

a zo ·tatútu SSI, ktor˘ schvaºuje minister.<br />

âinnosÈ a úlohy Sloven<strong>sk</strong>ej stavebnej in‰pekcie.<br />

Ochrana Ïivotného prostredia, Ïivota, zdravia<br />

a majetku sú v˘znamn˘m verejn˘m záujmom.<br />

Aby bolo riziko ich po‰kodenia nesprávnou<br />

stavebnou ãinnosÈou minimálne, zákon ã.<br />

50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom<br />

poriadku (stavebn˘ zákon) v znení ne<strong>sk</strong>or‰ích<br />

predpisov veºmi podrobne upravuje povinnosti<br />

a práva v‰etk˘ch úãastníkov v˘stavby a upravuje<br />

aj základné pôsobnosti orgánov ‰tátnej<br />

stavebnej správy, ktor˘m je zveren˘ aj dohºad<br />

nad dodrÏiavaním stavebného zákona.<br />

SSI je oprávnená v rámci v˘konu hlavného<br />

‰tátneho stavebného dohºadu:<br />

• vykonávaÈ ‰tátny stavebn˘ dohºad (podºa § 98<br />

aÏ 102 stavebného zákona),<br />

• dohliadaÈ na plnenie podmienok a opatrení<br />

uloÏen˘ch stavebn˘mi úradmi, dodrÏiavanie<br />

povinností ustanoven˘ch stavebn˘m zákonom<br />

úãastníkmi v˘stavby,<br />

• nariaìovaÈ odstraÀovanie zisten˘ch nedostatkov<br />

(§ 123a ods. 4 stavebného zákona) okrem<br />

t˘ch, ktor˘ch nariadenie je vo v˘hradnej právomoci<br />

stavebn˘ch úradov,<br />

• ukladaÈ pokuty podºa § 105 aÏ § 107 stavebného<br />

zákona.<br />

·tátny stavebn˘ dohºad. Je to ‰pecifická ãinnosÈ<br />

orgánov ‰tátnej stavebnej správy, ktorú<br />

pre beÏné stavby (okrem stavieb povoºovan˘ch<br />

‰peciálnymi, vojen<strong>sk</strong>˘mi a in˘mi stavebn˘mi<br />

úradmi) vykonávajú poverení zamestnanci stavebn˘ch<br />

úradov, kraj<strong>sk</strong>˘ch stavebn˘ch úradov<br />

a Sloven<strong>sk</strong>ej stavebnej in‰pekcie (§ 99 stavebného<br />

zákona), v istej miere nezávisle od seba.<br />

Zamestnanci SSI poverení v˘konom dohºadu sú<br />

in‰pektori, ktorí sú priamo orgánmi dohºadu.<br />

Úãelom ‰tátneho stavebného dohºadu (§ 98 ods.<br />

1 stavebného zákona) je ochrana verejn˘ch záujmov,<br />

práv a právom chránen˘ch záujmov<br />

právnick˘ch a fyzick˘ch osôb, vypl˘vajúcich z<br />

u<strong>sk</strong>utoãÀovania stavby alebo jej zmeny, z vlastností<br />

stavby pri jej uÏívaní, z odstránenia stavby,<br />

z terénnych úprav, prác a zariadení.<br />

In‰pektori SSI sú oprávnení pri v˘kone hlavného<br />

‰tátneho stavebného dohºadu zisÈovaÈ, ãi:<br />

• sa stavba, stavebné úpravy alebo udrÏiavacie<br />

práce vykonávajú podºa stavebného povolenia,<br />

• stavbu (aj jej zmenu) u<strong>sk</strong>utoãÀuje oprávnená<br />

osoba a vedenie u<strong>sk</strong>utoãÀovania stavby<br />

vykonáva stavbyvedúci (platia aj v˘nimky),<br />

• sa na stavbe nachádza projekt a ãi sa vedie<br />

stavebn˘ denník,<br />

• sa dodrÏiavajú podmienky stavebného povolenia<br />

a príslu‰n˘ch právnych predpisov a noriem<br />

(vrátane v‰eobecn˘ch technick˘ch po-<br />

Ïiadaviek na v˘stavbu a stavby uÏívané osobami<br />

s obmedzenou schopnosÈou pohybu a<br />

orientácie),<br />

• sa stavba uÏíva v súlade s kolaudaãn˘m rozhodnutím,<br />

• sa stavba udrÏiava v dobrom stavebnom stave,<br />

• sa pri odstraÀovaní stavieb, stavebn˘ch úpravách<br />

a udrÏiavacích prácach dodrÏiavajú stanovené<br />

podmienky,<br />

• sa terénne úpravy, ÈaÏobné práce vykonávajú<br />

podºa povolenia,<br />

• sa odstraÀovaním stavby neohrozujú susedné<br />

pozemky a stavby.<br />

NariaìovaÈ odoberanie vzoriek (§ 101 stavebného<br />

zákona), priz˘vaÈ znalcov a pod.<br />

In‰pektori sú povinní (§ 102 stavebného zákona):<br />

• v prípade zistenej chyby vyzvaÈ príslu‰nú<br />

osobu na nápravu, ak táto osoba nedbá na v˘zvu,<br />

stavebn˘ úrad rozhodnutím nariadi nápravu<br />

a môÏe stavbu zastaviÈ, alebo nariadiÈ<br />

zdrÏaÈ sa urãitej ãinnosti,<br />

• v prípade zistenia neodstrániteºnej chyby daÈ<br />

podnet stavebnému úradu, ktor˘ zru‰í stavebné<br />

povolenie a urãí ìal‰í postup,<br />

• - v prípade nepovolenej stavby vyzvaÈ na zastavenie<br />

stavebn˘ch prác.<br />

Právomoci SSI sa neroz‰írili. Problém sa rie-<br />

‰i nielen v oblasti ãiernych stavieb, ale aj<br />

v rámci b˘vania v bytoch, ktoré sú ob˘vané<br />

v re‰tituovan˘ch domoch. Je ich stále dosÈ,<br />

aké sú v˘chodi<strong>sk</strong>á?<br />

Ministerstvo v˘stavby a regionálneho rozvoja<br />

SR sa otázkami rie‰enia vzÈahov vlastníkov<br />

a nájomcov bytov v re‰tituovan˘ch domoch zaoberá<br />

uÏ dlh‰iu dobu. V minulosti v spolupráci<br />

s Ministerstvom spravodlivosti SR pripravilo<br />

návrh zákonnej úpravy ukonãenia tohto problému,<br />

ktor˘ vláda SR v roku 2008 neschválila<br />

a uloÏila pripraviÈ návrh koncepãného rie‰enia<br />

uvedenej problematiky.<br />

V tejto súvislosti Ministerstvo v˘stavby a<br />

regionálneho rozvoja SR v spolupráci s Ministerstvom<br />

spravodlivosti SR, Ministerstvom financií<br />

SR a Ministerstvom práce, sociálnych<br />

vecí a rodiny SR vypracovalo a predloÏilo v júni<br />

t. r. na rokovanie vlády SR „Návrh koncepcie<br />

spôsobu usporiadania vzÈahov súkromn˘ch<br />

vlastníkov bytov˘ch domov a nájomcov bytov<br />

dotknut˘ch dereguláciou cien nájmu bytov“.<br />

Materiál vláda SR prerokovala 16. septembra<br />

2009 a uznesením ã. 640/2009 predloÏen˘ koncepãn˘<br />

návrh schválila.<br />

Z viacer˘ch moÏn˘ch prístupov k rie‰eniu prijala<br />

rie‰enie zaloÏené na po<strong>sk</strong>ytovaní náhradn˘ch<br />

nájomn˘ch bytov obstaran˘ch z verejn˘ch<br />

prostriedkov ‰tátu s regulovanou cenou<br />

nájmu pre t˘ch nájomcov, ktorí to budú, vzhºadom<br />

na stanovené sociálne kritériá, potrebovaÈ.<br />

ZároveÀ schválila, aby povinnosÈ obstarania<br />

náhradn˘ch nájomn˘ch bytov pre dotknut˘ch<br />

nájomcov pre‰la na samosprávy miest a obcí.<br />

Prijat˘m uznesením uloÏila príslu‰n˘m ministrom<br />

pripraviÈ do konca roku 2010 návrhy zákonn˘ch<br />

úprav, ktor˘ch úlohou bude navrhnúÈ<br />

také konkrétne právne kroky, aby sa situácia<br />

vzÈahov vlastníkov a nájomcov dotknutého<br />

spektra bytov ão naj<strong>sk</strong>ôr dorie‰ila.<br />

V súvislosti s prípravou návrhu koncepcie s<br />

cieºom kvantifikovaÈ poãet bytov, ktor˘ch by sa<br />

malo koncepãné rie‰enie dot˘kaÈ, sa v zmysle<br />

opatrenia Ministerstva financií SR z 25. septembra<br />

2008 ã. 02/R/2008, ktor˘m sa mení a dopæÀa<br />

opatrenie Ministerstva financií SR z 23. apríla<br />

2008 ã. 01/R/2008 o regulácii cien nájmu<br />

bytov, prihlasovali na Ministerstve v˘stavby a<br />

regionálneho rozvoja SR nájomcovia bytov,<br />

ktorí spæÀali podmienky stanovené citovan˘m<br />

opatrením.<br />

Podºa zí<strong>sk</strong>an˘ch podkladov je moÏné kon‰tatovaÈ,<br />

Ïe rie‰enie spôsobu usporiadania vzÈahov<br />

nájomcov a súkromn˘ch vlastníkov domov, kde<br />

je v súãasnosti cena nájmu regulovaná, by sa<br />

malo dot˘kaÈ cca 1 000 nájomn˘ch bytov.<br />

Problémy s b˘vaním majú aj mnohé mladé<br />

rodiny a rovnako aj niektorí bezdetní obyvatelia,<br />

ktor˘m by staãila men‰ia plocha bytu<br />

a t˘ch mal˘ch bytov je stále nedostatok, ak˘<br />

je stav v malometráÏnych bytoch s vyhliadkou<br />

do budúcnosti?<br />

Oficiálne údaje o veºkostnej ‰truktúre <strong>sk</strong>ladby<br />

trvalo ob˘van˘ch bytov v Sloven<strong>sk</strong>ej republike<br />

sú dostupné zo sãítania obyvateºov, domov<br />

a bytov, ktoré sa u<strong>sk</strong>utoãnilo v roku 2001. Z údajov<br />

zí<strong>sk</strong>an˘ch v rámci sãítania vypl˘va, Ïe podiel<br />

bytov s jednou obytnou miestnosÈou je 7,4 %<br />

a s 2 obytn˘mi miestnosÈami je 19,7 %.<br />

Z vybran˘ch údajov ‰tatistického úradu SR<br />

o bytovej v˘stavbe v Sloven<strong>sk</strong>ej republike vypl˘va,<br />

Ïe v roku 2007 z celkového poãtu 16 473<br />

dokonãen˘ch bytov 10,7 % pripadlo na 1-izbové<br />

byty a garsónky s priemernou obytnou plochou<br />

na 1 byt 32,7 m 2 a 23,9 % pripadlo na 2-<br />

izbové byty s priemernou obytnou plochou na<br />

1 byt 47,1 m 2 .<br />

V roku 2008 z celkového poãtu 17 184 dokonãen˘ch<br />

bytov 11 % pripadlo na 1-izbové<br />

byty a garsónky s priemernou obytnou plochou<br />

na 1 byt 30,2 m 2 a 24 % pripadlo na 2-izbové<br />

byty s priemernou obytnou plochou na 1 byt 45<br />

m 2 .<br />

V I. polroku 2009 sa celkom dokonãilo<br />

7 230 bytov, z ktor˘ch na 1-izbové byty a garsónky<br />

s priemernou obytnou plochou 25,9 m 2<br />

pripadlo taktieÏ 11 %. Na 2-izbové byty pripadol<br />

19 % podiel bytov s priemernou obytnou<br />

plochou na 1 byt 46,7 m 2 .<br />

Z uvedeného vypl˘va, Ïe podiel dokonãovan˘ch<br />

men‰ích bytov v porovnaní s podielom zo<br />

sãítania sa zvy‰uje.<br />

V Programovom vyhlásení sa vláda SR zaviazala<br />

pre <strong>sk</strong>upinu obyvateºstva s niωími príjmami<br />

a pre mladé rodiny vytváraÈ podmienky na<br />

v˘stavbu men‰ích nájomn˘ch bytov.<br />

Ministerstvo v˘stavby a regionálneho rozvoja<br />

SR pre naplnenie uveden˘ch zámerov vlády<br />

SR nastavilo podmienky obstarávania nájomn˘ch<br />

bytov tak, aby sa vo väã‰ej miere podporovali<br />

byty s men‰ou podlahovou plochou. Na<br />

tieto byty moÏno po<strong>sk</strong>ytnúÈ dotáciu vo v˘‰ke<br />

30 % pri bytoch beÏného ‰tandardu a pri bytoch<br />

niωieho ‰tandardu vo v˘‰ke 80 % obstarávacích<br />

nákladov stavby.<br />

Vzhºadom na potrebu obstarania men‰ích nájomn˘ch<br />

bytov povaÏujeme aj v budúcnosti za<br />

potrebné vytváraÈ podmienky pre zvy‰ovanie ich<br />

podielu, av‰ak s t˘m súvisí aj objem finanãn˘ch<br />

prostriedkov vyãlenen˘ zo ‰tátneho rozpoãtu a<br />

pripravenosÈ projektov.<br />

Koºko nájomn˘ch bytov sa dokonãí e‰te v<br />

tomto roku z vyãlenen˘ch prostriedkov, ako<br />

to bude v ìal‰ích rokoch?<br />

V˘stavba nájomn˘ch bytov je v prevaÏnej<br />

miere financovaná úverom z prostriedkov ·tátneho<br />

fondu rozvoja b˘vania a dotácií z Ministerstva<br />

v˘stavby a regionálneho rozvoja SR. V<br />

roku 2009 boli na dotácie na obstaranie nájom-<br />

20

MINISTERSTVO V¯STAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR<br />

n˘ch bytov v rámci programu rozvoja b˘vania vyãlenené finanãné prostriedky<br />

vo v˘‰ke 33 513 700 eur, z ktor˘ch sa podporí obstaranie cca<br />

2 600 nájomn˘ch bytov.<br />

Pre ·tátny fond rozvoja b˘vania boli pre rok 2009 zo ‰tátneho rozpoãtu<br />

na obstarávanie nájomn˘ch bytov vyãlenené finanãné prostriedky<br />

v celkovej v˘‰ke 69 972 781 eur. Z uveden˘ch finanãn˘ch prostriedkov<br />

sa podporí obstaranie cca 3 500 bytov.<br />

V roku 2010 dochádza k poklesu vyãlenen˘ch zdrojov zo ‰tátneho<br />

rozpoãtu, ão sa prejaví v niωej podpore obstarávania nájomn˘ch bytov<br />

ako je dlhodob˘ zámer (3 000 bytov). V rámci programu rozvoja<br />

b˘vania, ako aj ·tátneho fondu rozvoja b˘vania je predpoklad obstarania<br />

cca 2 500 nájomn˘ch bytov.<br />

Je súãasn˘ stav v stavebníctve na Sloven<strong>sk</strong>u spôsoben˘ aj dôsledkom<br />

globálnej ekonomickej krízy, alebo v˘voj stavebníctva v rámci<br />

dokonãovania stavieb e‰te nie je na tom najhor‰ie?<br />

Stavebníctvo patrí k odvetviam, ktoré globálna finanãná a hospodár<strong>sk</strong>a<br />

kríza ovplyvnila najv˘raznej‰ie. Potvrdzujú to aj v˘sledky za deväÈ<br />

mesiacov, poãas ktor˘ch stavebná produkcia medziroãne klesla o<br />

8,6 %. Z pohºadu rozostavanosti sa dokonãovanie stavieb javí relatívne<br />

priaznivo, nakoºko dobiehajú zákazky zazmluvnené v predchádzajúcich<br />

obdobiach. SkutoãnosÈou v‰ak zostáva, Ïe nové zákazky pribúdajú<br />

len pomaly, pozastavil sa cel˘ rad rozostavan˘ch stavieb, voºn˘ch<br />

prostriedkov na investovanie je stále nedostatok. V koneãnom dôsledku<br />

sa globálna kríza prejaví vo v‰etk˘ch etapách v˘robného procesu,<br />

teda aj v dokonãovaní.<br />

Ako sa pozeráte na moÏnosÈ kvalitného b˘vania za dostupné ceny<br />

pre priemerne zarábajúcich obyvateºov? Skúste pohºad do budúcnosti.<br />

MoÏnosti kvalitného b˘vania za dostupné ceny pre priemerne zarábajúcich<br />

obyvateºov sú dostupné uÏ aj dnes. Problémom v tejto oblasti<br />

je v‰ak stále konzervatívny pohºad obyvateºstva na v˘stavbu bytov˘ch<br />

domov a rodinn˘ch domov. Pre na‰inca je kvalitn˘ dom alebo byt<br />

iba byt postaven˘ klasick˘m spôsobom a z klasick˘ch materiálov. To<br />

znamená byt alebo dom z tehál alebo klasického muriva a tento zateplen˘<br />

minerálnou vlnou alebo polystyrénom. K nov˘m technológiám<br />

a k novovyvinut˘m materiálom je na‰inec nedôverãiv˘. Pozerá sa na<br />

ne ako na nieão neod<strong>sk</strong>ú‰ané, problematické. Skrátka, neverí im. Pritom<br />

tieto nové technológie a materiály dokáÏu pri rovnakej alebo niÏ-<br />

‰ej cene zabezpeãiÈ rovnako kvalitné b˘vanie ako klasické technológie<br />

a materiály, navy‰e sú schopné zabezpeãiÈ podstatnú úsporu nákladov<br />

na kúrenie a zabezpeãiÈ celkovo niωiu energetickú nároãnosÈ objektu.<br />

Nechcem tu uvádzaÈ tieto nové technológie a materiály konkrétne,<br />

lebo by som t˘m mohol robiÈ reklamu. No osobne si myslím, Ïe ãasom<br />

väã‰ina obyvateºov prestane chápaÈ byt alebo dom ako vec s nekoneãnou<br />

trvanlivosÈou a nové technológie a materiály sa do Ïivota a v˘stavby<br />

presadia.<br />

ARPROG, akciová spoločnosť, Poprad<br />

Partizán<strong>sk</strong>a 3878/86 A, 058 01 Poprad<br />

tel.: 052 /772 10 20, fax: 052 /776 17 4 4<br />

e-mail: arprog@arprog.<strong>sk</strong>, www.arprog.<strong>sk</strong><br />

Charakteristika spoloãnosti:<br />

Arprog, a. s., Poprad vykonáva dopravné, inÏinier<strong>sk</strong>e, priemyselné,<br />

bytové a obãian<strong>sk</strong>e stavby a inÏinier<strong>sk</strong>u ãinnosÈ.<br />

Zrealizované stavby:<br />

• LyÏiar<strong>sk</strong>y areál Levoã<strong>sk</strong>á Dolina<br />

• V˘stavba Aquaparku Poprad<br />

• Autosalón Mercedes Poprad<br />

• Autosalón KIA Poprad<br />

• 22 bytov˘ch jednotiek Nov˘ Smokovec<br />

• Bytov˘ dom 86 bytov˘ch jednotiek sídli<strong>sk</strong>o Juh Poprad<br />

• VÚZ NBS – Rekon‰trukcia relaxaãného centra wellness<br />

Star˘ Smokovec<br />

• PoÏiarna zbrojnica Vlková<br />

• Bytov˘ dom Toporec<br />

• Levoã<strong>sk</strong>á Dolina – technická infra‰truktúra pre 40 RD<br />

InÏinier<strong>sk</strong>a stavba roka 2007<br />

• Dostavba âOV Poprad – Matejovce<br />

Stavby realizované na zlep‰enie a rozvoj Ïivotného prostredia<br />

• Zásobovanie pitnou vodou obce Veºká Lomnica<br />

• Kanalizácia obce Letanovce<br />

• Kanalizácia a âOV Krásnohor<strong>sk</strong>é Podhradie<br />

• Kanalizácia a âOV Plaveã<br />

• Kanalizácia Ban<strong>sk</strong>é<br />

• Vodovod Ban<strong>sk</strong>é<br />

• Vranov – pitná voda a kanalizácia v povodí rieky Topºa<br />

Nové byty dávajú aj nové pracovné príleÏitosti, ak sa pozeráme na<br />

ìal‰ie dokonãovanie a následné zariaìovanie... nemala by byÈ vy‰-<br />

‰ia ‰tátna podpora?<br />

V stavebníctve moÏno hovoriÈ o tzv. multiplikaãnom efekte, ktor˘<br />

súvisí s vytváraním nov˘ch pracovn˘ch príleÏitostí v stavebníctve,<br />

ako aj v in˘ch súvisiacich priemyseln˘ch odvetviach, ktoré nadväzujú<br />

na v˘stavbu, ako aj ìal‰ie zariaìovanie. Investovanie 33 200 eur do<br />

rozvoja b˘vania predstavuje vytvorenie 3 pracovn˘ch príleÏitostí v stavebníctve<br />

a priemysle.<br />

Zo strany ‰tátneho rozpoãtu dochádza v budúcom roku k poklesu v˘davkov<br />

smerujúcich do rozvoja b˘vania. Ministerstvo v˘stavby a regionálneho<br />

rozvoja SR uplatÀovalo v rámci priorít poÏiadavku na zv˘-<br />

‰enie v˘davkov zo ‰tátneho rozpoãtu do tejto oblasti s t˘m, aby bolo<br />

moÏné dodrÏaÈ zámery vlády SR v tejto oblasti. V schválenom ‰tátnom<br />

rozpoãte na rok 2010 nie sú tieto poÏiadavky premietnuté.<br />

TaktieÏ v oblasti investovania z vlastn˘ch a úverov˘ch zdrojov nie<br />

je moÏné oãakávaÈ v budúcom roku v˘raznej‰í nárast. Preto aj na‰e oãakávania<br />

v dokonãovaní v budúcom roku sú na úrovni tohto roku.<br />

V tejto súvislosti s moÏnou vy‰‰ou ‰tátnou podporou moÏno spomenúÈ<br />

zavedenie nového ‰tátom podporovaného úverového produktu pre<br />

mlad˘ch manÏelov, ktor˘ je v pôsobnosti Ministerstva financií SR. Úver<br />

s bonifikáciou úrokovej sadzby zo strany ‰tátu bude moÏné po<strong>sk</strong>ytnúÈ<br />

mlad˘m manÏelom do 35 rokov s niωími a priemern˘mi príjmami. V˘-<br />

‰ka úveru je limitovaná hodnotou 10 000 eur. Tieto úvery je moÏné vyuÏiÈ<br />

aj na zariaìovanie bytov.<br />

21

S T A V B A R O K A 2 0 0 9<br />

„Kritériá, na ktor˘ch je súÈaÏ Stavba roka postavená, by sa dali zhrnúÈ do jediného slova: komplexnosÈ.<br />

Komplexná kvalita stavebného diela na v‰etk˘ch úrovniach jeho realizácie. Veºmi nás te‰ia pozitívne hodnotenia<br />

aj zahraniãn˘ch úãastníkov tejto súÈaÏe: architektov, stavebníkov, stavebné firmy, ako aj jej<br />

zahraniãn˘ch porotcov...“, povedala pre Parlamentn˘ kuriér Ing. Mária BRICHTOVÁ,<br />

prezidentka ZdruÏenia pre rozvoj sloven<strong>sk</strong>ej architektúry a stavebníctva – ABF Slovakia,<br />

organizátor súÈaÏe. Rozhovor pripravil Marián Reisel.<br />

Krásne stavby<br />

nikdy nevyjdú z módy<br />

15. roãník súÈaÏe Stavba roka akosi mimovoºne<br />

núti ãloveka obzrieÈ sa dozadu: ak˘ch<br />

bolo t˘ch 15. roãníkov? âo sa zmenilo a ão<br />

zostalo také ako bolo na poãiatku?<br />

Áno, je to uÏ 15 rokov, ão sme sa rozhodli<br />

u<strong>sk</strong>utoãÀovaÈ takúto neobchodnú, teda prezentaãnú<br />

súÈaÏ realizovan˘ch stavieb aj na<br />

Sloven<strong>sk</strong>u na základe po<strong>sk</strong>ytnutého knowhow<br />

ãe<strong>sk</strong>ej Nadace ABF, ktorá v roku 1995<br />

u<strong>sk</strong>utoãÀovala v âe<strong>sk</strong>u uÏ jej druh˘ roãník. Sú-<br />

ÈaÏ Stavba roka, ktorej dodnes jedin˘m organizátorom<br />

je ZdruÏenie pre rozvoj sloven<strong>sk</strong>ej<br />

architektúry a stavebníctva – ABF Slovakia, je<br />

od prvého roãníka súÈaÏou autor<strong>sk</strong>ou. To znamená,<br />

Ïe od jej prvého roãníka sa prostredníctvom<br />

nej prezentujú realizované stavebné diela<br />

na Sloven<strong>sk</strong>u a menovite aj ich autori architektonického<br />

rie‰enia, hlavní projektanti, hlavní<br />

zhotovitelia a stavebníci, a to bez ohºadu na<br />

ich ‰tátnu príslu‰nosÈ. To je 15-roãné „nóvum“,<br />

v ãe<strong>sk</strong>ej súÈaÏi Stavba roka sa stavebn˘mi<br />

dielami dlhé roky menovite prezentovali<br />

jedine ich autori, to znamená len architekti.<br />

Tá sloven<strong>sk</strong>á sa od ãe<strong>sk</strong>ej lí‰i od samého zaãiatku<br />

aj filozofiou, ão sa t˘ka vyhlasovateºom<br />

súÈaÏe. Ich poãet v sloven<strong>sk</strong>ej Stavbe roka poãas<br />

15-tich rokov neklesol pod jedenásÈ. Ide o<br />

centrálne orgány ‰tátnej správy, profesijné<br />

spolky ãi zdruÏenia, profesijné komory atì., ão<br />

dokumentuje, Ïe súÈaÏ Stavba roka je v podstate<br />

celospoloãen<strong>sk</strong>ou objednávkou verejnej prezentácie<br />

kvality komplexnej realizácie stavebného<br />

diela! Teda súÈaÏ Stavba roka sa trvalo<br />

rozvíja v prospech kvality prezentácie úrovne<br />

stavebníctva a architektúry na Sloven<strong>sk</strong>u pred<br />

príslu‰nou odbornou i ‰irokou laickou verejnos-<br />

Èou u nás i v zahraniãí.<br />

Foto: Jozef Mravec<br />

Porozprávajme sa podrobnej‰ie o tomto<br />

roãníku. âo vás na Àom najviac zaujalo,<br />

nadchlo ãi, na druhej strane, prípadne i zamrzelo?<br />

V kaÏdom roãníku súÈaÏe Stavba roka sú stavebné<br />

diela, ktoré doslovne oãaria nielen príslu‰nú<br />

odbornú verejnosÈ, ale aj verejnosÈ laickú.<br />

A tú sme po prv˘ raz v 15-roãnej histórii<br />

súÈaÏe „vy<strong>sk</strong>ú‰ali“, ãi a ako vníma stavby, ktoré<br />

sú súãasÈou ná‰ho kaÏdodenného Ïivota, a to<br />

interenetov˘m hlasovaním o Cenu verejnosti<br />

2009. Jej poslaním je predov‰etk˘m vychovávaÈ<br />

laickú verejnosÈ zvy‰ovaním povedomia v<br />

oblasti architektúry a krajinotvorby, aby bola<br />

rovnocennej‰ím partnerom pri pripomienkov˘ch<br />

konaniach investiãn˘ch zámerov ãi projektov,<br />

územnoplánovacej dokumentácie, ãi<br />

pri zostavovaní a podpisovaní petícií ap.<br />

Dobr˘m rozhodnutím bol uÏ v˘ber známeho<br />

portálu zoznam.<strong>sk</strong>., na ktorom sa dvadsaÈdeväÈ<br />

stavebn˘ch diel, prihlásen˘ch do súÈaÏe<br />

Stavba roka 2009, takmer mesiac uchádzalo o<br />

priazeÀ nielen obãanov Sloven<strong>sk</strong>a, ale aj zahraniãn˘ch<br />

náv‰tevníkov tohto portála, a to svojimi<br />

zaujímav˘mi architektonick˘mi, urbanistick˘mi<br />

a stavebno-kon‰trukãn˘mi rie‰eniami,<br />

kvalitou stavebnej realizácie, resp. viac ãi<br />

menej veºkolep˘m investiãn˘m zámerom stavebníka<br />

(investora) ãi developera.<br />

Teda porotou poãas hlasovania boli obãania.<br />

Na niekoho zapôsobila fasáda – <strong>sk</strong>lo, hliník ãi<br />

tradiãn˘ materiál –, na niekoho usporiadanie<br />

hmôt ãi ich prienikov, na iného netradiãná architektúra.<br />

Netreba podceÀovaÈ ani celospoloãen<strong>sk</strong>˘<br />

prínos stavebného diela pre obec, mesto,<br />

región ãi Sloven<strong>sk</strong>o z hºadi<strong>sk</strong>a hospodár<strong>sk</strong>eho,<br />

ekologického, sociálneho, b˘vania, turistického<br />

ruchu ãi trvalo udrÏateºného rozvoja<br />

atì. V˘sledok hlasovania najmä poãtom hlasov<br />

predãil na‰e oãakávania. V tejto webovej ankete<br />

bolo odovzdan˘ch celkovo 90 275 hlasov (!).<br />

Verejn˘m ocenením a uznaním tejto ceny bolo<br />

aj to, Ïe pani Silvia Ga‰paroviãová, manÏelka<br />

prezidenta SR, sa podujala osobne Cenu verejnosti<br />

odovzdaÈ na slávnostnom veãere jej ví-<br />

Èazom. Zí<strong>sk</strong>ala ju unikátna rekon‰trukcia: päÈhviezdiãkov˘<br />

Grand Hotel Kempin<strong>sk</strong>i High Tatras.<br />

„Korunn˘m princom“ od zaãiatku hlasovania<br />

bola, a toto druhé miesto si aÏ do konca<br />

udrÏala, bratislav<strong>sk</strong>á novostavba polyfunkãného<br />

domu na Bazovej ul. Dom uÏ svojím<br />

vzhºadom ãi architektonick˘m v˘razom sa v˘razne<br />

lí‰i od súãasn˘ch stavieb s pravouhl˘mi<br />

hladk˘mi a transparentn˘mi plochami. Autori<br />

Polyfunkãn˘ komplex DOMINO, novostavba, Bratislava<br />

Autori architektonického rie‰enia: Ing. arch. Kalin CAKOV, Ing. arch. Emil MAKARA<br />

Hlavn˘ projektant: Ateliér architektúry, interiéru a designu CAKOV – MAKARA, s. r. o.<br />

Hlavn˘ zhotoviteº: VÁHOSTAV-SK, a. s., Stavebník: NOVA REAL, spol. s r. o.<br />

22

S T A V B A R O K A 2 0 0 9<br />

architekti ho charakterizovali ako oslavu krivky<br />

– reminiscencie tvorby ‰paniel<strong>sk</strong>eho architekta<br />

Gaudího. Tretie miesto zí<strong>sk</strong>ala novostavba<br />

hor<strong>sk</strong>˘ch apartmánov˘ch víl Hrabovo (Ski<br />

Park – Malinô Brdo, RuÏomberok). Sedem<br />

apartmánov˘ch víl po 20 apartmánov˘ch bytov<br />

na prechodné ubytovanie alebo trvalé b˘vanie<br />

ich majiteºov oÏivilo Hrabov<strong>sk</strong>ú dolinu<br />

a priÈahujú turistov na celoroãnú rekreáciu.<br />

A ão ma zamrzelo? Zamrzela ma, Ïiaº, pri<br />

akvizícii stavieb do súÈaÏe <strong>sk</strong>utoãnosÈ, Ïe niektoré<br />

aj zaujímavé stavby, investiãne nároãné a<br />

s nad‰tandardn˘mi trhov˘mi cenami, nemajú<br />

predpokladanú kvalitu projektového rie‰enia a<br />

stavebnej realizácie.<br />

Foto: Rastislav Gromnica<br />

Hor<strong>sk</strong>é apartmánové vily HRABOVO, novostavba, Hrabov<strong>sk</strong>á dolina SKI PARK – Malinô Brdo, RuÏomberok<br />

Autori architektonického rie‰enia: Ing. arch. Rastislav GROMNICA, Mgr. art. Martin GROMNICA,<br />

Hlavn˘ projektant: A3UM 21, s. r. o., Hlavn˘ zhotoviteº: APS ALKON, a. s.<br />

Stavebník: CPI Slovakia, a. s., ãlen <strong>sk</strong>upiny CPI Group<br />

Ktoré z ocenen˘ch stavieb obzvá‰È zarezonovali<br />

vo vás? A na ktoré z t˘ch neocenen˘ch<br />

by sa nemalo zabudnúÈ?<br />

DokázaÈ realizovaÈ vo vysokej kvalite naj-<br />

Èaωí diaºniãn˘ úsek na Sloven<strong>sk</strong>u D3 Hriãov<strong>sk</strong>é<br />

Podhradie – Îilina (StráÏov) za 26 (!) me-<br />

Foto: Roman Skyba<br />

Pani Silvia Ga‰paroviãová pri odovzdávaní Ceny verejnosti.<br />

siacov pri plnej prevádzke, ako to dokázala firma<br />

Doprastav, a.s., by bolo bez <strong>sk</strong>utoãne pokrokov˘ch<br />

technológií v˘stavby a obrov<strong>sk</strong>˘ch<br />

<strong>sk</strong>úseností z realizácie dopravn˘ch stavieb nemysliteºné.<br />

Ocenila to aj odborná porota udelením<br />

dvoch cien, a to Ceny ministra v˘stavby<br />

a regionálneho rozvoja SR a Ceny Zväzu<br />

stavebn˘ch podnikateºov Sloven<strong>sk</strong>a za vysokú<br />

kvalitu stavebnej realizácie.<br />

Podobne veºká investícia ban<strong>sk</strong>obystrickej<br />

stavby, nositeºa tohtoroãnej Hlavnej ceny Stavba<br />

roka 2009, Obchodno-administratívne centrum<br />

TROSKY, 1. a 2. etapa dala riadne „zabraÈ“<br />

jej zhotoviteºovi a. s. HORNEX, aby dokázal<br />

nad‰tandardne v ne‰tandardn˘ch podmienkach<br />

u<strong>sk</strong>utoãniÈ to, ão Ing. arch. M. ·ovãík,<br />

PhD. a kol. nakreslili a vyprojektovali so<br />

zaujímav˘m hmotovo-priestorov˘m rie‰ením,<br />

ktorého súãasÈou je elegantne pôsobiaca do<strong>sk</strong>ovitá<br />

v˘‰ková budova s 22 nadzemn˘mi podla-<br />

Ïiami s predsaden˘m obvodov˘m plá‰Èom v<br />

kombinácii plôch pln˘ch a za<strong>sk</strong>len˘ch.<br />

Vari nikoho, a teda ani mÀa osobne, nemohla<br />

nechaÈ ºahostajnou zaujímavá a nároãná pamiatkovo<br />

chránená rekon‰trukcia a dostavba<br />

b˘valého hotelového komplexu Hviezdoslav<br />

na ·trb<strong>sk</strong>om plese na päÈhviezdiãkov˘ Grand<br />

Hotel Kempin<strong>sk</strong>i High Tatras nemeck˘ch architektov<br />

P. âerna a kol. s pre‰ov<strong>sk</strong>˘m zhotoviteºom<br />

a. s. SEMOS, ktorej odborná porota<br />

udelila cenu Vydavateºstva Eurostav, s. r. o. za<br />

komplexne progresívne rie‰enie architektonického<br />

diela, nomináciu na Hlavnú cenu a navy‰e<br />

verejnosÈ internetov˘m hlasovaním jej<br />

udelila Cenu verejnosti 2009.<br />

Z neocenen˘ch stavieb nielen mÀa osobne,<br />

ale aj ‰irokú verejnosÈ v Cene verejnosti 2009<br />

zaujala bratislav<strong>sk</strong>á novostavba polyfunkãného<br />

domu na Bazovej od sloven<strong>sk</strong>˘ch architektov<br />

Klementa Trizuljaka a ªubomíra Mezov<strong>sk</strong>ého<br />

s povaÏ<strong>sk</strong>obystrick˘m zhotoviteºom<br />

a. s. HBH.<br />

A v neposlednom rade Múzeum kolies<br />

ETOP v Trenãíne. Z rôznych hºadí<strong>sk</strong> architektonicky<br />

i stavebno-technicky zaujímavá nie<br />

veºká trojpodlaÏná budova s vagónovou strechou<br />

zo <strong>sk</strong>la a ocele, ukotvená do <strong>sk</strong>aly Trenãian<strong>sk</strong>eho<br />

hradu, ktorá je aj jej zadnou stenou<br />

– súãasÈou interiéru a moÏno si na Àu siahnuÈ<br />

rukou... Vnútri popri nabl˘<strong>sk</strong>an˘ch veteránoch<br />

a kolesách dominuje krásna <strong>sk</strong>ulptúra: schodi<strong>sk</strong>o<br />

v tvare kolesa (oceº a <strong>sk</strong>lo).<br />

A tak by sa uÏ len v tohtoroãnej súÈaÏi Stavba<br />

roka na‰lo veºa príkladov, ktoré dokumentujú<br />

pripravenosÈ stavebn˘ch spoloãností realizovaÈ<br />

na Sloven<strong>sk</strong>u aj tie najnároãnej‰ie architektonické<br />

ãi projektové rie‰enia.<br />

Kam podºa vás smeruje sloven<strong>sk</strong>é stavebníctvo,<br />

to, ktoré vtláãa peãaÈ mestu a krajine?<br />

Kam ho tlaãia developeri a kam ho chcú nasmerovaÈ<br />

architekti? Sú to antagonistické<br />

smery, alebo predsa len sem-tam sa ich mimobeÏky<br />

pretnú?<br />

Ako poãúvam od zahraniãn˘ch kolegov ãi<br />

z informácií zo zahraniãn˘ch masmédií, je to<br />

dnes vari celosvetov˘ problém ãi fenomén...<br />

Architektúra sa stáva súãasÈou tovaru na realitnom<br />

trhu. Mnohí stavebníci ãi developeri v<br />

snahe maximálne vyuÏiÈ svoj stavebn˘ pozemok<br />

ãi star‰iu nehnuteºnosÈ, hºadajú na realizáciu<br />

svojho investiãného zámeru nie najlep-<br />

‰ieho a naj<strong>sk</strong>úsenej‰ieho architekta ãi architektonickú<br />

alebo projektovú kanceláriu s dobr˘m<br />

menom a bohat˘mi referenciami z realizovan˘ch<br />

projektov, ale tak˘ch, ktorí sú mu ho<br />

schopní realizovaÈ za ão najmenej finaãn˘ch<br />

prostriedkov a s ich r˘chlou návratnosÈou. Ba<br />

stáva sa, Ïe i dobr˘ architekt z existenãn˘ch dôvodov<br />

sa dá stavebníkom ãi developerom „dotlaãiÈ“<br />

do nekvalitn˘ch projektov… A nesmieme<br />

zabudnúÈ na potenciálne ìal‰ie„riziko“ nekvality<br />

stavby, a to stavebnú realizáciu t˘chto<br />

viac ãi menej vydaren˘ch projektov, teda na<br />

ìal‰í stupeÀ investiãnej v˘stavby. A znovu sa<br />

situácia opakuje s akvizíciou stavebnej firmy,<br />

ktorá stavbu postaví ão najlacnej‰ie...<br />

Teda uÏ to nie je o architektúre ani o kvalite<br />

komplexnej ralizácie investiãného zámeru,<br />

ale väã‰inou len a len o peniazoch. A reãnícka<br />

otázka, ãi je vôbec v silách, resp. vôli (?!)<br />

napr. hlavn˘ch architektov miest, stavebn˘ch<br />

úradov ãi ‰tátnej správy, samosprávy miest a<br />

obcí zabrániÈ najmä súkromn˘m developerom<br />

ãi stavebníkom zane‰varovaÈ dokonca do oãí<br />

bijúcou nekvalitou stavieb mestá, obce, krajinu.<br />

MoÏno aj napriek nedostatoãnej legislatíve<br />

áno, ak by sme sa osvietenosti nedodovolávali<br />

len u stavebníkov, developerov a hlavn˘ch<br />

architektov, ale i u t˘ch ìal‰ích v reÈazci<br />

tu menovan˘ch a zodpovedn˘ch za územné<br />

plány rozvoja na‰ich miest a obcí. Teda je to<br />

o osvietenosti ãi rozhºadenosti a zodpovednosti<br />

v‰etk˘ch tu menovan˘ch, o ich vzÈahu k<br />

mestu, obci, k regiónu, k obãanom, ktorí sú<br />

jeho súãasÈou, o vzÈahu ku kráse, k ekológii,<br />

krajinotvorbe atì.<br />

Som presvedãená, Ïe ak sa vráti status architektom,<br />

projektantom, staviteºom, resp. oni oÀ<br />

zdravo zabojujú, pocítia to aj mestá, obce, regióny<br />

i krajina aj na Sloven<strong>sk</strong>u premyslen˘m<br />

urbanizmom, racionálnym dopravn˘m systémom<br />

a cestnou infra‰tuktúrou, ako aj v˘stavbou<br />

modern˘ch mest<strong>sk</strong>˘ch ‰tvrtí s plnou vybavenosÈou<br />

(obchody, kultúra, ‰port, parkovi<strong>sk</strong>á...).<br />

Nové polyfunkãné domy ãi v˘‰kové<br />

Foto: ªubomír Stacho<br />

Administratívna budova ANASOFT APR,<br />

rekon‰trukcia, Bratislava<br />

Autor architektonického rie‰enia: Ing. arch. Pavol POKORN¯<br />

Hlavn˘ projektant: Pokorn˘ architekti, s. r. o.<br />

Hlavn˘ zhotoviteº: Bau3Mex, a. s.<br />

Stavebník: ANASOFT APR, spol. s r. o.<br />

23

S T A V B A R O K A 2 0 0 9<br />

Foto: Ale‰ Jungmann<br />

budovy svojím urbanistick˘m a architektonick˘m<br />

rie‰ením budú re‰pektovaÈ prostredie, v<br />

ktorom sú postavené. To znamená maÈ okrem<br />

kvality aj kontext s mestom, ãi krajinou, s ich<br />

mierkou, históriou, s ambíciou splynúÈ s nimi<br />

v jeden organick˘ dobre fungujúci celok. Teda<br />

v‰etko „‰ité“ na mieru obãana, ãloveka moder-<br />

Diaºnica D3 Hriãov<strong>sk</strong>é Podhradie – Kysucké Nové Mesto<br />

úsek I: Hriãov<strong>sk</strong>é podhradie – Îilina (StráÏov), novostavba<br />

Hlavn˘ projektant: GEOCONSULT, s. r. o.<br />

Hlavn˘ zhotoviteº: ZdruÏenie StráÏov: DOPRASTAV, a. s. – líder<br />

zdruÏenia, VÁHOSTAV-SK, a. s., STRABAG, s. r. o.<br />

Stavebník: Národná diaºniãná spoloãnosÈ, a. s.<br />

ného, ale s hlbok˘m duchovn˘m zázemím, introverta<br />

s potrebou kvalitného a príjemného<br />

prostredia na prácu a relax s regeneráciou po<br />

nie ºahkej ãoraz viac intelektuálne nároãnej‰ej<br />

práci. Napokon, ani nie je nutné stavaÈ aj na<br />

Sloven<strong>sk</strong>u nad‰tandardné „pamätníky“, tancujúce<br />

domy ãi Guggenheimove múzeá, ako to<br />

ultramoderné v Bilbao, ãi neuveriteºn˘ch tvarov<br />

hmôt mrakodrapy. Nielen príslu‰ná odborná,<br />

ale aj laická verejnosÈ v Cene verejnosti<br />

svojimi hlasmi potvrdila, Ïe má záujem o<br />

stavby krásne svojou zaujímavou architektúrou,<br />

dokonal˘m hmotovo-priestorov˘m a urbanistick˘m<br />

rie‰ením, renesanciou tradiãn˘ch<br />

stavebn˘ch materiálov, ktoré vtlaãia peãaÈ súãasn˘m<br />

mestám prinajmenej na niekoºko generácií.<br />

Teda realizujme na Sloven<strong>sk</strong>u také<br />

stavby, ktoré „nevyjdú z módy“ a s obdivom<br />

a úctou ich prijmú aj ìal‰ie generácie.<br />

Obytn˘ súbor PARKVILLE, novostavba, Bratislava<br />

Autori architektonického rie‰enia: JESTICO WHILES, ARCHSTUDIO BOBEK JÁVORKA,<br />

Hlavn˘ projektant: ARCHSTUDIO BOBEK JÁVORKA, zdruÏenie autorizovan˘ch architektov,<br />

Hlavn˘ zhotoviteº: METROSTAV, a. s., Praha, CZ , Stavebník: ORCO Development, s. r. o.,<br />

Cena Prvej stavebnej sporiteºne, a. s., BYTOV¯ DOM ROKA 2009<br />

Foto: Marián Mydlo<br />

NadviaÏem: názor na sloven<strong>sk</strong>é stavebníctvo<br />

v laickej verejnosti je, myslím si, aj preto<br />

znaãne rozporupln˘, lebo na jednej strane<br />

vidíme mimoriadne alebo aspoÀ zaujímavé<br />

stavby a na druhej – v tom drobnom<br />

kaÏdodennom styku s drobn˘mi firmami –<br />

nekvalitu, neúctu k práci, povrchnosÈ, neprofesionalitu…<br />

Alebo je to príli‰ ãiernobiele<br />

videnie?<br />

Áno, na jednej strane úspe‰né „veºké“ stavebníctvo<br />

a na strane druhej, ktorá sa nás obãanov<br />

takisto bytostne dot˘ka, pojem kvalita u<strong>sk</strong>utoãnen˘ch<br />

prác mal˘mi firmami ãi Ïivnostníkmi<br />

je pojem takmer nezámy... Mnoho drobn˘ch<br />

Ïivnostníkov ãi mal˘ch firiem dravo vstúpilo v<br />

90-tych rokoch na sloven<strong>sk</strong>˘ stavebn˘ trh a dodnes<br />

vyuÏíva pomerne veºk˘ dopyt nás obãanov<br />

a vykr˘va nedostatok remeselníkov, ktor˘ch<br />

zamestnávajú stredné a veºké stavebné<br />

spoloãnosti. Malé firmy, resp. fyzické osoby<br />

podnikajúce v zmysle Ïivnosten<strong>sk</strong>ého zákona<br />

s moÏnosÈou zamestnávaÈ ìal‰ie osoby na drobné<br />

a pomocné práce, v mnoh˘ch prípadoch kazia<br />

dobré meno firiem, pretoÏe rekon‰trukcie<br />

bytov, ãi obklady a dlaÏby, ãi obnova fasád aj<br />

so zatepºovaním star‰ích bytov˘ch domov ãi rodinn˘ch<br />

domov, ãi v˘mena okien za väã‰inou<br />

plastové atì. nie sú v poÏadovanej kvalite. „NeodbornosÈ“<br />

nás obãanov, ãi na‰a neprehºadnosÈ<br />

v kvalite a nomenklatúre stavebn˘ch materiálov<br />

a v˘robkov im umoÏÀuje dodávaÈ v˘robky<br />

menej kvalitné, v˘robky bez patriãn˘ch dokladov<br />

o preukazaní zhody atì.<br />

Teda, zase je to v‰etko o ãloveku, o jeho zodpovednosti<br />

voãi zákazníkovi a stavov<strong>sk</strong>ej cti.<br />

Vari jedinou ochranou na‰ich investícií je<br />

e‰te pred uzatvorením zmluvy poÏadovaÈ od<br />

nich referencie o realizovan˘ch prácach, preveriÈ<br />

si ich, zistiÈ ich platobnú schopnosÈ, uzatvoriÈ<br />

kvalitnú zmluvu ãi objednávku v zmysle<br />

Obchodného zákonníka, od kaÏdého pouÏitého<br />

stavebného materiálu ÏiadaÈ doklad o jeho<br />

kvalite, pri väã‰ích stavebn˘ch prácach – novostavbách<br />

ãi rekon‰trukciách – maÈ stavebn˘<br />

dozor. Navy‰e pri realizácii väã‰ích investícií,<br />

ak˘mi sú v˘stavba ãi rekon‰trukcia rodinn˘ch<br />

domov, resp. star‰ích bytov˘ch domov, odporúãam<br />

vyuÏívaÈ sluÏby a informaãné systémy<br />

stavov<strong>sk</strong>˘ch komôr, a to Sloven<strong>sk</strong>ej komory<br />

stavebn˘ch inÏinierov a Sloven<strong>sk</strong>ej komory architektov.<br />

Tie majú zoznamy autorizovan˘ch<br />

inÏinierov projektantov, architektov, stavbyvedúcich,<br />

stavebn˘ch dozorov, a navy‰e po<strong>sk</strong>ytujú<br />

aj poraden<strong>sk</strong>o-konzultaãné sluÏby. A ãakaÈ,<br />

Ïe to v‰etko vyrie‰i trh, teda zlikviduje nekvalitu<br />

a etika podnikania bude vecou stavov<strong>sk</strong>ej<br />

cti a nepísan˘m zákonom, asi v na‰ich<br />

ekonomick˘ch podmienkach a existujúcej legislatíve<br />

by trvalo pridlho. Zostáva len na nás<br />

obãanoch chrániÈ si svoje investície v˘berom<br />

kvalitného dodávateºa ak˘chkoºvek stavebn˘ch<br />

prác rôznej investiãnej nároãnosti a vyuÏívaÈ<br />

sluÏby a informaãné systémy stavov<strong>sk</strong>˘ch<br />

komôr a profesijn˘ch obãian<strong>sk</strong>ych zdru-<br />

Ïení, napr. Zväzu stavebn˘ch podnikateºov<br />

Sloven<strong>sk</strong>a ap. Treba len ÏelaÈ sloven<strong>sk</strong>ej ekonomike<br />

a odvetviu stavebníctva a v˘stavby, aby<br />

sa na Sloven<strong>sk</strong>u ão naj<strong>sk</strong>ôr oÏivili utlmené investície,<br />

ba pri‰li i ìal‰ie i lukratívnej‰ie, aby<br />

noãná mora veºk˘ch stavebn˘ch spoloãností,<br />

realizujúcich veºké verejné zákazky, a to neplnenie<br />

zmluvn˘ch finanãn˘ch záväzkov ‰tátnymi<br />

spoloãnosÈami za u<strong>sk</strong>utoãnené práce v<br />

reálnom ãase bola navÏdy zaÏehnaná a aby<br />

bolo dostatok miesta aj pod sloven<strong>sk</strong>˘m<br />

slnkom na sloven<strong>sk</strong>om stavebnom trhu pre<br />

v‰etk˘ch t˘ch, ktorí v tomto nie ºahkom odvetví<br />

poctivo podnikajú.<br />

Foto: Klement Trizuljak<br />

POLYFUNKâN¯ DOM NA BAZOVEJ UL., novostavba, Bratislava<br />

Autori architektonického rie‰enia: Ing. arch. Klement TRIZULJAK, Ing. arch. ªubomír MEZOVSK¯<br />

Hlavn˘ projektant: Ing. arch. Klement Trizuljak – ATELIÉR TRIZULJAK<br />

Hlavn˘ zhotoviteº: HBH, a. s., Stavebník: CZB Real, spol. s r. o.<br />

24

S L O V E N S K É S T A V E B N Í C T V O<br />

„Myslím, Ïe tato soutûÏ, a je to patrno i v reakcích neprofesionálÛ v rámci vefiejné ankety,<br />

odpovídá tuÏbû obyvatel Sloven<strong>sk</strong>a po stále hodnotnûj‰ím a plnûj‰ím Ïivotû v daném prostfiedí.<br />

A také v neposlední fiadû tato opravdu velkorysá soutûÏ i vefiejná anketa pfiispívá k rehabilitaci<br />

architektury jako profese a zvût‰ení zájmu vefiejnosti o ni,“ povedal pre Parlamentn˘ kuriér<br />

Ing. arch. Pavel ·RUBAŘ, predseda medzinárodnej poroty súÈaÏe STAVBA ROKA 2009.<br />

Architektura na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

má evrop<strong>sk</strong>˘ rozmûr<br />

Foto: Roman Skyba<br />

Ing. Arch. Pavel ·rubafi,<br />

ãlen âe<strong>sk</strong>é komory architektÛ,<br />

vysoko‰kol<strong>sk</strong>˘ pedagog na Fakulte architektúry<br />

VUT v Brne. Jeho profesionálnym zameraním je<br />

architektúra a stavba miest, s postgraduálnym<br />

‰túdiom v odbore urbanizmus a odbornou stáÏou<br />

v ParíÏi kultúrne obãian<strong>sk</strong>e stavby.<br />

Vytvoril rad architektonick˘ch a urbanistick˘ch<br />

projektov. Ich úspe‰né realizácie sú v âe<strong>sk</strong>u<br />

i v zahraniãí. Roky pracoval aj na ÚHA Brno.<br />

Za realizácie svojich projektov – rekon‰trukcie,<br />

novostavby – zí<strong>sk</strong>al aj v˘znamné ocenenia.<br />

Je ãlenom odborn˘ch porôt v architektonick˘ch<br />

súÈaÏiach, dodnes má vlastnú projektovú<br />

kanceláriu, je vysoko‰kol<strong>sk</strong>˘m pedagógom<br />

a ãinn˘m v legislatívnych architektonick˘ch<br />

orgánoch. V tomto roku bol aj predsedom<br />

odbornej poroty prezentaãnej celo‰tátnej súÈaÏe<br />

Stavba roka 2009 na Sloven<strong>sk</strong>u.<br />

Va‰ou profesiou je architektúra, o ktorej<br />

sa hovorí, Ïe je matkou umení... Je stavebné<br />

dielo dielom umeleck˘m? Alebo je to<br />

<strong>sk</strong>ôr úÏitkové umenie, keìÏe musí priam<br />

zákonite spæÀaÈ aj urãité poÏiadavky na<br />

funkãnosÈ, bezpeãnosÈ, typológiu ap.?<br />

Toto je spí‰ otázka pro teoretiky architektury,<br />

proto se k nim obrátím. Takzvaná velká<br />

architektura existuje uÏ minimálnû 5 tisíc<br />

let. Nejstar‰í vysvûtlení tohoto pojmu je v‰ak<br />

aÏ u Vitruvia (1. stol. pfied Kristem – 10 knih<br />

o architektufie). On i následní teoretici architektury<br />

jako Andrea Palladio (16. stol. – 4 knihy<br />

o architektufie) a souãasn˘ Kenneth Frampton<br />

(Moderní architektura – kritické dûjiny)<br />

nazírají na architekturu jako na umûní, ov‰em<br />

ale se v‰emi ostatními technicko-typologick˘mi<br />

poÏadavky. Je nutno podotknout, Ïe<br />

v‰ichni tfii v˘‰e zmínûní byli v urãit˘ch etapách<br />

svého Ïivota praktikujícími architekty<br />

a staviteli.<br />

Jestli je architektura matka umûní? Nevím.<br />

Ale jsem pfiesvûdãen, Ïe architektura je<br />

umûní, které nemÛÏeme nevnímat. Je v‰ude<br />

kolem nás a pfiíjímáme ji smyslovû, vûdomû<br />

ãi podvûdomû. Proto je tak urãující, ponûvadÏ<br />

mÛÏe kromû humanizace spoleãnosti b˘t pouÏita<br />

i jako prostfiedek totality. Napfiíklad<br />

projekty architekta Alberta Speera v nacistickém<br />

Nûmecku nebo stejnû pompézní socialistick˘<br />

realismus v architektufie V˘chodního<br />

bloku.<br />

A ão pojem moderná architektúra? âo<br />

musí architektonické dielo spæÀaÈ, aby sme<br />

mohli o Àom povedaÈ, Ïe je moderné?<br />

To je pojem ãistû v tomto smyslu sémantick˘.<br />

Moderna je architektonick˘ styl, ãasovû<br />

nepfiíli‰ ohraniãen˘ koncem poloviny 20.<br />

století. Jako napfiíklad s tím související reakce<br />

– postmoderna, nebo eklektická neomoderna,<br />

která z moderny vychází. Nám jde ale o<br />

nûco jiného. TakÏe se ptejme, co je moderní<br />

vÛbec a vyplyne nám, Ïe je to velice subjektivní.<br />

Pfiiznejme si, Ïe souãasn˘ ãlovûk je‰tû<br />

na jedné stranû nevstfiebal principy v˘‰e zmínûné<br />

moderny 20. století a jeho souãasník se<br />

pohybuje pouze v oblasti virtuální architektury,<br />

coÏ ov‰em není Ïádné science fiction.<br />

Jsou studia, která se tím v˘luãnû zab˘vají.<br />

Abychom se vrátili na zem. Moderní architektura<br />

je pro mnû architektonicko-estetické<br />

dílo, vytvofiené soudob˘mi technologiemi se<br />

v‰emi klady typologick˘mi, funkãními, které<br />

jsou v souladu s pfiáním klienta, ale i ãtvrti,<br />

mûsta, regionu ãi svûtadílu.<br />

Ktor˘ súãasn˘ európ<strong>sk</strong>y ãi zámor<strong>sk</strong>y architekt<br />

je va‰ím vzorom, ãi z rôznych dôvodov<br />

obdivujete jeho architektonickú<br />

tvorbu?<br />

Osobnû nemám architektonick˘ vzor. Mít<br />

vzor pfiedpokladá, Ïe se s jeho dílem <strong>sk</strong>oro<br />

ztotoÏníte, kdyÏ ho dostateãnû poznáte. KdyÏ<br />

jsem obdivoval nûkterá díla ãi architekty,<br />

musel jsem si vytvofiit dostateãn˘ odstup,<br />

abych je mohl kriticky zhodnotit. Opaãn˘<br />

postup by mohl vést aÏ k plagování. Zvlá‰tû<br />

dnes, kdy informace o dílech je snadno dostupná<br />

jiÏ od fáze projektu aÏ po realizaci a<br />

jejich kritické zhodnocení. Pfiesto pfiedkládám<br />

nûkolik my‰lenek architektÛ, které jist˘m<br />

zpÛsobem respektuji (mimo jin˘ch): Frank O.<br />

Gehry (narozen v Torontu v Kanadû): Domnívám<br />

se, Ïe umûleck˘ v˘raz je ji<strong>sk</strong>ra, která zapaluje<br />

na‰e du‰e, Ïe inovace a reakce na zoufalé<br />

spoleãen<strong>sk</strong>é potfieby nejsou jedin˘mi<br />

imperativy. Morphosis (<strong>sk</strong>upina USA): Architektura<br />

jako obchod slouÏí sv˘m klientÛm.<br />

Jdûte za nimi a zji‰Èujte, o co se dnes zajímají!<br />

– Skuteãná architektÛra je v‰ak antitezí tohoto<br />

postupu. Richard Meier (USA): Myslím,<br />

Ïe Ïijeme v celosvûtové kultufie. Kulturní<br />

identity samotn˘ch zemí uÏ nemají stejn˘<br />

v˘znam jako v minulosti. Alvaro Siza (Portugal<strong>sk</strong>o):<br />

Univerzálnost neznamená neutralitu!<br />

Není to esperanto architektonického v˘razu,<br />

je to schopnost tvofiit od kofienÛ.<br />

25

S L O V E N S K É S T A V E B N Í C T V O<br />

Ktor˘ zo sloven<strong>sk</strong>˘ch súãasn˘ch architektov<br />

vám je svojou tvorbou najbliωí?<br />

Pro mne je tato otázka dosti problematická.<br />

Znalosti o sloven<strong>sk</strong>é architektufie byly<br />

do listopadu 89 hlub‰í. V odborn˘ch ãasopisech<br />

byly prezentovány projekty i jejich realizace<br />

a probíhaly také frekventovanûj‰í osobní<br />

vztahy s kolegy na Sloven<strong>sk</strong>u. Od roku<br />

1991, kdy jsem se stal vedoucím katedry Vefiejn˘ch<br />

staveb Fakulty architektury v Brnû,<br />

se tyto vztahy a vzájemné kontakty je‰tû více<br />

prohloubily. Vzájemnû se nav‰tûvovali pedagogové<br />

se studenty, ãasto jsem byl v diplomov˘ch<br />

komisích na Fakultû architektury v<br />

Bratislavû atp. Pro mû to také znamenalo náv‰tûvy<br />

kolegÛ v jejich privátních kanceláfiích<br />

a celková znalost architektonického dûní<br />

na Sloven<strong>sk</strong>u.<br />

Po <strong>sk</strong>onãení této etapy mé pedagogické<br />

ãinnosti jsem se intenzivnû vûnoval svému<br />

ateliéru, ãím se tyto vztahy ãásteãnû utlumily.<br />

Sledoval jsem sloven<strong>sk</strong>ou architektonickou<br />

scénu spí‰ okrajovû, ov‰em s trvajícími<br />

osobními kontakty a se znalostí prací mû generaãnû<br />

blízk˘ch kolegÛ, napfiíklad doc. Ing.<br />

arch. Ivana Gürtlera, prof. Ing. arch. Akad<br />

arch. ·tefana ·lachtu PhD., Ing. arch. Ivana<br />

Matu‰íka, ãi Ing. arch. Martina Kusého a jin˘ch<br />

kolegÛ.<br />

Boli ste predsedom poroty prestíÏnej súÈa-<br />

Ïe realizovan˘ch stavieb na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

Stavba roka 2009. Pochodili ste takmer<br />

celé Sloven<strong>sk</strong>o. Znesie súãasná sloven<strong>sk</strong>á<br />

architektúra porovnanie napr. s ãe<strong>sk</strong>ou<br />

architektúrou ão do kvality?<br />

Co se t˘ãe ãe<strong>sk</strong>é a sloven<strong>sk</strong>é architektury<br />

nelze neopomenout historické <strong>sk</strong>uteãnosti a<br />

to rok 1989 a posléze vytvofiení dvou samostatn˘ch<br />

státÛ. Sloven<strong>sk</strong>o mûlo v tomto období<br />

mnoho v˘znaãn˘ch projektÛ, které se<br />

podafiilo úspû‰nû zrealizovat. T˘kalo se to<br />

pfiedev‰ím dopravní infrastruktury na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

i v samotné Bratislavû. Z v˘znaãn˘ch<br />

akcí, podle mého názoru, bylo dÛleÏité<br />

dokonãení objektÛ na Dunaj<strong>sk</strong>ém nábfieÏí v<br />

Bratislavû a po na‰í cestû leto‰ní odborné<br />

poroty je patrn˘ i rozvoj jednotliv˘ch regionÛ.<br />

Domnívám se, Ïe rozvoj stavebnictví na<br />

Sloven<strong>sk</strong>u byl dynamiãtûj‰í neÏ v âR s vyjímkou<br />

Prahy. Kvalita v˘stavby závisí na investiãních<br />

nákladech a kvalitû projektu. Tato<br />

je srovnatelná a existují i silní stavebníci v<br />

obou republikách. U ‰piãkov˘ch dûl v dne‰-<br />

ním globalizovaném svûtû je kvalita, nechci<br />

fiíci modernost, ale soudobost spojena s pokrokem<br />

jak v názoru tak technologiích naprostou<br />

samozfiejmostí.<br />

Foto: Roman Skyba<br />

Odovzdávanie hlavnej ceny súÈaÏe STAVBA ROKA 2009: zºava Ing. arch. M. ·ovãík, Ing. P. Valach, generálny manaÏér<br />

VAV invest, s. r. o., Ing. I. Starna, v˘robn˘ riaditeº HORNEX, a.s., Ing. J. Rosenberg, obchodn˘ riaditeº HORNEX, a.s.<br />

UÏ je po vyhlásení v˘sledkov súÈaÏe Stavba<br />

roka 2009, teda sú verejne známe. Mô-<br />

Ïete nám po súÈaÏi prezradiÈ vበosobn˘ tip<br />

na hlavnú cenu? A ktoré ìal‰ie stavby Vás<br />

e‰te profesionálne zaujali?<br />

MÛj osobní tip na hlavní cenu byl Europa<br />

shopping centrum a Europa bussines centrum<br />

(I. a II. etapa) Tro<strong>sk</strong>y Ban<strong>sk</strong>á Bystrica,<br />

a to z následujících dÛvodÛ. Tento komplex<br />

je posuzován jako jeden celek vzhledem k tûsn˘m<br />

vzájemn˘m vazbám v urbanistické, objemovû-kompoziãní,<br />

provozní a konstrukãní<br />

oblasti. Hlavní cena roku 2009 se udûluje<br />

tomuto dílu za ãin, kter˘ je sv˘m dopadem<br />

pro Ban<strong>sk</strong>ou Bystricu zásadní. Stavba komplexu<br />

jasnû odpovûdûla na to, jak˘m smûrem<br />

by se mûlo optimálnû pokraãovat s v˘stavbou<br />

u nov˘ch center pro obãan<strong>sk</strong>ou vybavenost<br />

tak, aby souãasné potfieby byly organicky<br />

propojeny se strukturou stávajícího postupnû<br />

vzniklého mûsta, vãetnû jeho historického<br />

jádra. Nemohu ale opomenout u této stavby<br />

jeji vysokou aÏ nadstandardní kvalitu stavební<br />

realizace.<br />

Dále se velmi reálnû ucházel o hlavní cenu<br />

(vedle jiÏ zmínûn˘ch Trosek) excelentní projekt<br />

a realizace rekonstrukce a dostavby hotelu<br />

Kempin<strong>sk</strong>i na ·trb<strong>sk</strong>ém plese v Tatrách.<br />

Obû stavby fie‰ily rozdíln˘ problém: na jedné<br />

stranû urbanisticko-architektonick˘ komplex<br />

obãan<strong>sk</strong>ého vybavení o velkém objemu,<br />

s moÏností jû‰tû dal‰ího územního rozvoje a<br />

na stranû druhé s nesmírnou noblesou rekonstruovan˘<br />

historick˘ hotel na svûtové úrovni<br />

v pfiekrásném pfiírodním prostfiedí.<br />

Av‰ak v‰ech 9 ocenûn˘ch stavebních dûl<br />

bylo podle mého názoru vybráno zcela zodpovûdnû<br />

a po mnoha stránkách to bylo to<br />

nejlep‰í z 15. jubilejního roãníku. Nezanedbatelné<br />

nebylo ani ocenûní inÏen˘r<strong>sk</strong>˘ch staveb.<br />

âistû subjektivnû mû zaujala novostavba<br />

polyfunkãního domu na Bazové ulici architekta<br />

Trizuljaka, jako rekonstrukce nákupní<br />

centrum Aréna v ·amorínû, ãásteãnû<br />

design Muzea Kolies v Trenãínû, a kontext<br />

hor<strong>sk</strong>˘ch apartmánov˘ch vil v Hrabov<strong>sk</strong>é<br />

dolinû u RuÏomberku. Poslední 4 jmenované<br />

realizace se v‰ak uÏ nedostaly do ocenûn˘ch<br />

projektÛ.<br />

Ak˘ je Vበnázor na organizovanie tak˘chto<br />

prezentaãn˘ch súÈaÏí, teda nie súÈaÏí<br />

obchodn˘ch? Sú prínosom pre kvalitu architektúry<br />

a stavebníctva?<br />

Pfii této pfiíleÏitosti chci fiíct, Ïe v˘znam neobchodních<br />

soutûÏí jako byla tato ve svém 15.<br />

jubilejním roãníku, je pro architekturu a stavebnictví<br />

zásadní a nezastupiteln˘. Vítûzové<br />

jsou v‰ichni úãastníci, tfiebaÏe nûktefií z nich<br />

nezí<strong>sk</strong>ali Ïádnou z cen. Tito dávají do hry nejenom<br />

my‰lenku a technick˘ um celého svého<br />

t˘mu, schopnost definovat zadání ze stra-<br />

Obchodno-administratívne centrum TROSKY, Ban<strong>sk</strong>á Bystrica<br />

Hlavná cena súÈaÏe STAVBA ROKA 2009.<br />

Foto: Martin Liãko<br />

ny stavebníka, prosazení projektu manaÏmentem<br />

i projektanty nûkdy pfies byrokratické<br />

pfiehrady a nakonec co nejlep‰í a bezchybnou<br />

stavební realizaci. Duch této soutû-<br />

Ïe mû oslovil také proto, Ïe vedle prezentovan˘ch<br />

z rÛzn˘ch hledisek zajímav˘ch architektur<br />

klade dÛraz na kvalitu jejich stavební<br />

realizace a funkãnost. Je nutno také vyzdvihnout<br />

bezchybnou organizaci celé soutûÏe od<br />

pfiípravy materiálÛ pro porotu, vlastní fyzickou<br />

prohlídku v‰ech 29 staveb i moÏnost poroty<br />

nakonec vynést závûreãné rozdûlení cen.<br />

Za tuto ãinnost patfií dík ZdruÏeniu ABF Slovakia,<br />

organizátorovi této soutûÏe a jmenovitû<br />

je potfieba vyzdvihnout odborní i organizaãní<br />

nasazení a profesionalitu jeho prezidentky<br />

Ing. Marii Brichtové. Bez nadsázky mohu<br />

fiíci, Ïe se sloven<strong>sk</strong>á architektura v 15. jubilejním<br />

roãníku Stavba roka prezentuje na v˘znamném<br />

místû v Evropû, kde nyní je, a které<br />

jí právem náleÏí.<br />

26

S L O V E N S K É S T A V E B N Í C T V O<br />

SpoloãnosÈ ·peciálne ãinnosti je na sloven<strong>sk</strong>om stavebnom trhu známa najmä v oblasti<br />

obãian<strong>sk</strong>ej a bytovej v˘stavby, demolaãn˘ch a recyklaãn˘ch prác a vodohospodár<strong>sk</strong>ych stavieb.<br />

Od 1. 1. 2010 bude pôsobiÈ pod nov˘m názvom Eiffage construction Sloven<strong>sk</strong>á republika, s. r. o.<br />

Parlamentn˘ kuriér oslovil riaditeºa a konateºa spoloãnosti Ing. Andreja SENDERÁKA.<br />

S nov˘m menom<br />

a vy‰‰ou kvalitou<br />

priniesol i ‰ir‰í záber ãinností, najmä v‰ak<br />

ekoprogram, v rámci ktorého vykonávate<br />

drvenie a triedenie tuhého odpadu, vznikajúceho<br />

pri búracích a likvidaãn˘ch prácach<br />

s cieºom jeho recyklácie. MôÏete nám o tomto<br />

ekoprograme povedaÈ nieão viac?<br />

Naìalej pokraãujeme v tejto ãinnosti, ide o recykláciu<br />

betónu, ako aj asfaltu s moÏnosÈou<br />

takto predrvené materály pouÏiÈ na ich opätovné<br />

vyuÏitie. V súãasnosti vlastníme stacionárnu<br />

drviãku a aj mobilné drviãky, kde pri na‰ich<br />

vlastn˘ch stavbách uÏ takúto recykláciu pova-<br />

Ïujeme za samozrejmosÈ a znaÏíme sa zviditeºniÈ<br />

tak, aby o tejto na‰ej ãinnosti vedeli aj iní.<br />

Nielen z pohºadu ekológie, ale aj z pohºadu finanãn˘ch<br />

úspor.<br />

SpoloãnosÈ ·peciálne ãinnosti je na sloven<strong>sk</strong>om<br />

stavebnom trhu prítomná uÏ takmer 20<br />

rokov. Za ten ãas sa stala vo svojej oblasti jedn˘m<br />

zo siln˘ch hráãov na sloven<strong>sk</strong>om trhu.<br />

Nepochybne k tomu prispelo aj to, Ïe od<br />

roku 2007 je dcér<strong>sk</strong>ou firmou ãe<strong>sk</strong>ej spoloãnosti<br />

TCHAS, ktorá je zas súãasÈou<br />

francúz<strong>sk</strong>ej stavebno – koncesnej <strong>sk</strong>upiny<br />

EIFFAGE. Súvisí s t˘m aj nov˘ názov va‰ej<br />

firmy?<br />

Pochopiteºne, chceli sme, aby uÏ z názvu<br />

bola zrejmá na‰a príslu‰nosÈ k tejto v˘znamnej<br />

francúz<strong>sk</strong>ej stavebnej spoloãnosti. Od 1. januára<br />

v‰ak neprichádzame len s nov˘m názvom.<br />

ZároveÀ dochádza k roz‰íreniu pôsobnosti spoloãnosti:<br />

okrem Bratislavy a západného Sloven<strong>sk</strong>a,<br />

kde sme doteraz pôsobili, sme vytvorili divíziu<br />

na v˘chode republiky v Ko‰iciach.<br />

Va‰a firma bola v minulosti známa najmä v<br />

segmente demolaãn˘ch prác, teraz sa stále<br />

v˘raznej‰ie presadzuje na trhu pozemného<br />

staviteºstva. Úspe‰ní ste najmä v bytovej v˘stavbe,<br />

ão je v krízou zasiahnutom sloven<strong>sk</strong>om<br />

stavebníctve v˘nimoãné. âomu pripisujete<br />

svoj úspech?<br />

Nበúspech pripisujem kvalite a odhodlanosti<br />

ºudí, ktorí v spoloãnosti pracujú. ëalej mimoriadne<br />

dobrému zázemiu, ktoré vytvára mater<strong>sk</strong>á<br />

spoloãnosÈ a v neposlednom rade aj referenciám,<br />

ktoré máme za sebou a tieÏ tomu, Ïe<br />

nás stavebn˘ trh vníma ako serióznych partnerov,<br />

na ktor˘ch sa dá spoºahnúÈ.<br />

KaÏdá do budúcnosti mysliaca firma dnes diverzifikuje<br />

riziká, roz‰iruje svoj záber, hºadá<br />

nové nosné segmenty podnikania. Urãite<br />

tak rozm˘‰ºate aj vo va‰ej spoloãnosti. Nemáte<br />

záujem napríklad o ‰tátny program zatep-<br />

ºovania bytov˘ch domov?<br />

Áno, aj my musíme rozm˘‰ºaÈ, ktor˘m smerom<br />

pokraãovaÈ, ãomu sa venovaÈ v rámci krízou<br />

zmietaného sloven<strong>sk</strong>ého stavebného trhu.<br />

E‰te donedávna bol na‰ou prioritou súkromn˘<br />

sektor a s t˘m spojené zákazky na v˘stavbu bytov<br />

– spomeniem také referencie ako Devín<strong>sk</strong>y<br />

dvor, Villu Rustica ãi Perlu RuÏinova v Bratislave.<br />

V súãasnosti, keì súkromní investori<br />

majú problémy s financovaním projektov, sme<br />

sa aj my posunuli bliωie k ‰tátnym zákazkam,<br />

ktoré sú financované z fondov Európ<strong>sk</strong>ej únie<br />

– ãi uÏ sú to rekon‰trukcie ‰kôl, alebo realizácia<br />

kanalizácií a vodovodov. V neposlednom<br />

rade na‰u technológiu búracích prác chceme vyuÏiÈ<br />

pri realizácii zemn˘ch prác, ako sú napríklad<br />

v˘kopy stavebn˘ch jám a aj takto vyuÏiÈ ÈaÏkú<br />

techniku, ktorú vlastníme.<br />

Práve tam smeruje aj ìal‰ia otázka: technick˘,<br />

personálny a kvalifikaãn˘ rozvoj firmy<br />

Úspe‰ná bilancia va‰ej spoloãnosti sa prejavuje<br />

e‰te jedn˘m, uÏ spomenut˘m smerom:<br />

na v˘chodnom Sloven<strong>sk</strong>u ste zriadili novú<br />

kontaktnú kanceláriu s perspektívou jej<br />

transformácie na od‰tepn˘ závod. Ako vidíte<br />

príleÏitosti a potenciál stavebného trhu<br />

na v˘chode Sloven<strong>sk</strong>a? Alebo chcete ísÈ aj ìalej<br />

– na Ukrajinu?<br />

V rámci na‰ich aktivít na v˘chodnom Sloven<strong>sk</strong>u<br />

nejde ani tak o úspe‰nú bilanciu spoloãnosti,<br />

ako <strong>sk</strong>ôr o trend, v rámci ktorého znaãná<br />

ãasÈ finanãn˘ch prostriedkov tak zo strany<br />

‰tátu ako aj zo strany súkromn˘ch investorov<br />

smeruje na v˘chod republiky. Od mája 2009<br />

máme zriadenú divíziu pre v˘chodné Sloven<strong>sk</strong>o<br />

v Ko‰iciach, ktorá sa uÏ presadila v rámci v˘berov˘ch<br />

konaní a momentálne sa ãaká na podpisy<br />

zmlúv a prevzatie stavení<strong>sk</strong> tak, aby sa<br />

mohla rozbehnúÈ aj realizácia prác. Pôsobenie<br />

divízie je zamerané na pozemné staviteºstvo<br />

ako aj na vodohospodár<strong>sk</strong>e stavby.<br />

A Ukrajina? Chceme sa predov‰etk˘m v˘raznej‰ie<br />

presadiÈ na sloven<strong>sk</strong>om stavebnom trhu,<br />

takÏe v súãasnosti s aktivitami mimo na‰ej republiky<br />

zatiaº neuvaÏujeme.<br />

27

S L O V E N S K É S T A V E B N Í C T V O<br />

SpoloãnosÈ STAVOTERM Michalovce s.r.o. pôsobí na sloven<strong>sk</strong>om trhu uÏ od roku 1992. ËaÏi<strong>sk</strong>o<br />

v˘robného programu spoloãnosti tvoria dodávky stavieb bytov˘ch domov, obãian<strong>sk</strong>ej vybavenosti,<br />

technickej infra‰truktúry, rekon‰trukcie a prestavby objektov a zatepºovanie stavieb. Firma má<br />

zastúpenú komplexnú ‰truktúru profesií hlavnej stavebnej v˘roby a rozhodujúce remeselné kapacity.<br />

Materiálno-technické podmienky spoloãnosti a <strong>sk</strong>úsenosti odborne vy‰kolen˘ch pracovníkov dávajú<br />

záruky kvalifikovanej a kvalitnej realizácie stavebnomontáÏnych prác a garancie na stavebnú dodávku.<br />

Parlamentn˘ kuriér oslovil konateºa a spolumajiteºa spoloãnosti Ing. Jána MRÁZA.<br />

Úspech neprichádza<br />

sám od seba<br />

Zaãnime naj<strong>sk</strong>ôr otázkou takpovediac in<br />

medias res. Pod aké najv˘znamnej‰ie stavby,<br />

realizované a zrealizované v tomto roku<br />

na Sloven<strong>sk</strong>u, sa podpísala spoloãnosÈ<br />

STAVOTERM Michalovce?<br />

Vo v˘robnom programe spoloãnosti STA-<br />

VOTERM Michalovce, s. r. o. sú hlavne stavby<br />

obãian<strong>sk</strong>e, bytové a tieÏ stavby zdravotníckeho<br />

charakteru. V roku 2009 sme ukonãili<br />

a úspe‰ne odovzdali do uÏívania nosnú<br />

stavbu Dostavba budovy srdcov˘ch a cievnych<br />

chorôb v Ko‰iciach na Ondav<strong>sk</strong>ej ulici,<br />

vrátane parkovacieho domu a komplexn˘ch<br />

inÏinier<strong>sk</strong>ych sietí. Táto stavba predstavuje<br />

z viacer˘ch hºadí<strong>sk</strong> unikátne dielo, aké<br />

sa za posledn˘ch 20 rokov na Sloven<strong>sk</strong>u nepostavilo.<br />

V tom istom roku sme dali do uÏívania z<br />

oboru zdravotníckych stavieb DOM ZDRA-<br />

VIA v Gelnici a Polyfunkãn˘ dom vo Vranove<br />

nad Topºou. Z bytov˘ch stavieb je to bytov˘<br />

dom v obci Lekárovce a v Ko‰iciach na<br />

sídli<strong>sk</strong>u Ëahanovce PredajÀa potravín LIDL.<br />

Pri novostavbe V˘chodosloven<strong>sk</strong>˘ ústav<br />

srdcov˘ch a cievnych chorôb v Ko‰iciach<br />

sa zastavme trochu dlh‰ie. Toto va‰e stavebné<br />

dielo sa tento rok zúãastnilo – a treba<br />

hneì povedaÈ, Ïe so cÈou – súÈaÏe STAV-<br />

BA ROKA 2009, najv˘znamnej‰ej súÈaÏe<br />

tohto typu na Sloven<strong>sk</strong>u. âím je toto dielo<br />

– aj v rámci va‰ich realizácií – v˘nimoãné?<br />

V˘chodosloven<strong>sk</strong>˘ ústav srdcov˘ch a cievnych<br />

chorôb na Ondav<strong>sk</strong>ej ulici v Ko‰iciach,<br />

ktor˘ sme podºa vyjadrenia uÏívateºa zrealizovali<br />

k jeho plnej spokojnosti v zmysle komplexného<br />

urbanistického, architektonického a<br />

dispoziãného rie‰enia, ako aj technologického<br />

vybavenia medicín<strong>sk</strong>ou technológiou, slú-<br />

Ïi na po<strong>sk</strong>ytovanie ambulantnej a ústavnej<br />

lieãby, operaãn˘ch v˘konov a praktick˘ ‰tudijn˘<br />

proces medikov vysoko‰kol<strong>sk</strong>ého ‰túdia.<br />

Investorom je samotn˘ ústav a pre v˘stavbu<br />

po<strong>sk</strong>ytol 28,9 mil. eur.<br />

Zaãiatok v˘stavby ústavu bol v máji 2007<br />

a úspe‰né ukonãenie kolaudáciou a vydaním<br />

uÏívacieho povolenia bolo v auguste 2009.<br />

Dôkazom úspe‰nosti realizácie diela je aj<br />

fakt, Ïe pri slávnostnom odovzdávaní do uÏívania<br />

mohli zdravotnícki pracovníci, ako aj<br />

pozvaní hostia sledovaÈ historicky prvú operáciu<br />

cestou monitoringu na veºkoplo‰nej obrazovke<br />

v kongresovej sále.<br />

Zdravotnícky personál po<strong>sk</strong>ytujúci nad-<br />

‰tandardné sluÏby má viac ako 300 zamestnancov.<br />

Hlavn˘mi oddeleniami sú kardiochirurgia,<br />

kardiológia, aritmológia a cievná chirurgia.<br />

In‰talovan˘ch je päÈ angiografick˘ch RTG<br />

sál a rovnak˘ poãet operaãn˘ch sál. V úlohe<br />

generálneho projektanta sa predstavila firma<br />

ATRES Design, s. r. o., a autormi projektu sú<br />

Ing. Ján Lórenc, Ing. Viktor Guth a Ing. Jaroslav<br />

Juriãko. Zhotoviteºom diela je STAVO-<br />

TERM Michalovce, s. r. o.<br />

Kon‰trukãne je objekt v najvy‰‰ej ãasti sedempodlaÏn˘<br />

– so ‰iestimi nadzemn˘mi a<br />

jedn˘m podzemn˘m podlaÏím, priãom architektonické<br />

rie‰enie re‰pektuje okolitú zástavbu,<br />

dopravné väzby a priestorové moÏnosti<br />

investora. Svojím hmotov˘m rie‰ením<br />

nadväzuje na komplex budovy Fakultnej nemocnice,<br />

ktor˘ z v˘chodnej strany opticky<br />

ukonãuje.<br />

Budova je vybavená VN a NN rozvodÀou,<br />

preberajúcou a odovzdávajúcou stanicou tepla,<br />

rôznorodou slaboprúdovou technológiou<br />

a zvlá‰È zdravotníckymi monitorovacími zariadeniami<br />

na rôznych úrovniach. K budove<br />

ústavu patrí samostatn˘ objekt parkovacieho<br />

domu, náhradného zdroja elektrickej energie<br />

a kyslíkovej stanice. Je úplne samozrejmé,<br />

Ïe celá stavba umoÏÀuje bezbariérovú komunikáciu.<br />

Aká aktuálna pozícia va‰ej spoloãnosti z<br />

toho rezultuje na súãasnom sloven<strong>sk</strong>om<br />

stavebnom trhu?<br />

Úspe‰ná a vãasná realizácia takého nároãného<br />

diela ak˘m bola dostavba budovy VÚSCH<br />

v Ko‰iciach mala pre na‰u stavebnú spoloãnosÈ<br />

pozitívne aspekty. Prv˘m je, Ïe dokonale<br />

preverila na‰e moÏnosti a schopnosti, priãom<br />

v neposlednom rade upevnila sebavedomie<br />

pracovníkov a vieru vo vlastné schopnosti.<br />

V druhom rade je cenná <strong>sk</strong>utoãnosÈ, Ïe sme<br />

sa na sloven<strong>sk</strong>om stavebnom trhu zaradili<br />

medzi spoloãnosti, ktoré sú schopné realizovaÈ<br />

aj takéto zloÏité stavby nad 25 mil. eur a<br />

to presne, naãas a v poÏadovanej kvalite. Toto<br />

kon‰tatujeme aj z toho dôvodu, Ïe obdobn˘ch<br />

stavieb na Sloven<strong>sk</strong>u v súãasnosti nie je veºa.<br />

SpoloãnosÈ STAVOTERM Michalovce<br />

s.r.o. sa t˘mto dostala súãasne do povedomia<br />

zdravotníckej verejnosti, obãanov vyuÏívajúcich<br />

sluÏby tohto vysoko‰pecializovaného<br />

zdravotníckeho zariadenia, ale aj laickej verejnosti.<br />

Vychádzajúc z uvedeného môÏeme<br />

smelo kon‰tatovaÈ, Ïe sme konkurencieschopná<br />

spoloãnosÈ, s ktorou sa na trhu musí poãítaÈ.<br />

Samozrejme, Ïe realizácia tohto diela<br />

nám znaãne vylep‰ila na‰e portfólio a otvorila<br />

priestor pre akviziãnú ãinnosÈ v nasledujúcich<br />

rokoch.<br />

Okrem dodávok stavieb bytov˘ch domov<br />

a obãian<strong>sk</strong>ej vybavenosti va‰a firma reaguje<br />

aj na ·tátny program zatepºovania a<br />

ponúka aj zatepºovanie stavieb. Aké sú v<br />

tomto smere moÏnosti na v˘chodnom Sloven<strong>sk</strong>u?<br />

·tátny program zatepºovania je organickou<br />

súãasÈou ná‰ho v˘robného programu.<br />

SpoloãnosÈ STAVOTERM Michalovce, s. r. o.<br />

pri svojom vzniku v roku 1992 mala tento<br />

druh prác ako hlavn˘ v˘robn˘ program a má<br />

bohaté <strong>sk</strong>úsenosti v tejto oblasti.<br />

Zákazky zo strany ‰tátu, t˘kajúce sa zatep-<br />

ºovania bytov, sa formou verejn˘ch súÈaÏí<br />

28

S L O V E N S K É S T A V E B N Í C T V O<br />

prelievajú do ná‰ho v˘robného programu,<br />

priãom tento dopæÀame aj vlastnou akviziãnou<br />

ãinnosÈou hlavne na území v˘chodného<br />

Sloven<strong>sk</strong>a. Dnes môÏeme kon‰tatovaÈ, Ïe v<br />

rámci ·tátneho programu zatepºovania sme<br />

schopní zrealizovaÈ zateplenie ‰kôl, bytov,<br />

respektíve in˘ch verejn˘ch budov v poÏadovanej<br />

zloÏitosti, kvalite a naãas, priãom geografická<br />

poloha zákaziek nie je rozhodujúca.<br />

Toto sa t˘ka aj stavieb nefinancovan˘ch dotáciami<br />

zo strany ‰tátu. Je samozrejmé, Ïe v<br />

kontexte s poÏiadavkami na realizáciu t˘chto<br />

stavieb pruÏne reagujeme v oblasti politiky<br />

ºud<strong>sk</strong>˘ch zdrojov v rámci spoloãnosti.<br />

Mnohé firmy, paradoxne tie najúspe‰nej-<br />

‰ie, donedávna zápasili v nedostatkom kvalifikovan˘ch<br />

a <strong>sk</strong>úsen˘ch pracovníkov.<br />

Ako je to vo va‰ej spoloãnosti? Aké sú va‰e<br />

<strong>sk</strong>úsenosti s udrÏaním napríklad vy‰kolen˘ch<br />

zamestnancov, ãi s nov˘mi pracovníkmi,<br />

vychádzajúcimi zo ‰kôl a odborn˘ch<br />

uãilí‰È?<br />

Situácia na stavebnom trhu je v súãasnom<br />

období pomerne zloÏitá, ão sa odráÏa aj v personálnej<br />

politike v‰etk˘ch spoloãností. SpoloãnosÈ<br />

STAVOTERM Michalovce, s. r. o., pri<br />

svojom vstupe kládla veºk˘ dôraz na politiku<br />

ºud<strong>sk</strong>˘ch zdrojov a to najmä z hºadi<strong>sk</strong>a<br />

personalistiky a odmeÀovania vo firme, priãom<br />

sa snaÏíme nastaviÈ do budúceho obdobia<br />

optimálnu potrebu pracovn˘ch síl na v‰etk˘ch<br />

úrovniach a to poãnúc robotníckymi<br />

profesiami aÏ po manaÏér<strong>sk</strong>e pozície. UÏ<br />

dávnej‰ie sme u schopn˘ch a perspektívnych<br />

robotníkov zaviedli poÏiadavku na viacprofesijnosÈ<br />

a to aj cestnou pre‰kolenia. Mana-<br />

Ïér<strong>sk</strong>e pozície podºa potreby postupne dopæÀame<br />

po predchádzajúcich prevereniach<br />

na niωích postoch.<br />

Vìaka serióznej mzdovej politike nepoci-<br />

Èujeme odliv <strong>sk</strong>úsen˘ch pracovníkov hlavnej<br />

stavebnej, ani pomocnej stavebnej v˘roby. Na<br />

druhej strane sme nepocítili zv˘‰en˘ tlak na<br />

poÏiadavky prijatia do pracovného pomeru od<br />

absolventov uãilí‰È, stredn˘ch odborn˘ch<br />

‰kôl, ale ani vysoko‰kolákov, a to aj napriek<br />

prebiehajúcej finanãnej hospodár<strong>sk</strong>ej kríze na<br />

Sloven<strong>sk</strong>u. Naopak, predpokladáme v období<br />

nasledujúcich dvoch aÏ piatich rokov nedostatok<br />

odborne vzdelan˘ch, ale hlavne remeselne<br />

zruãn˘ch a perspektívnych robotníkov<br />

(murárov, obkladaãov, fasádnikov). Na<br />

túto <strong>sk</strong>utoãnosÈ na‰a stavebná spoloãnosÈ<br />

upozorÀuje dlhodobo na rôznych fórach. Skúsenosti<br />

za predchádzajúce roky v tejto oblasti<br />

hovoria, Ïe na‰i pracovníci a to sa <strong>sk</strong>utoãne<br />

t˘ka v‰etk˘ch profesií a postov, z na‰ej<br />

spoloãnosti neutekajú, pravdaÏe, ak sa stotoÏnia<br />

s nároãn˘mi poÏiadavkami vo v˘robnej<br />

oblasti, ktoré sú od nich poÏadované.<br />

E‰te pred rokom by tu na‰e otázky mohli<br />

prestaÈ. Sloven<strong>sk</strong>˘ stavebn˘ boom vtedy<br />

naberal stále vy‰‰ie obrátky. Motor sa v‰ak<br />

asi prehrial. Takmer ako ble<strong>sk</strong> z jasného<br />

neba zasiahla sloven<strong>sk</strong>é stavebníctvo svetová<br />

finanãná a hypotekárna kríza. Stavebn˘<br />

boom sa otriasol v základoch. Je to pod-<br />

ºa vás <strong>sk</strong>ú‰ka, ktorá oddelí kvalitu od nekvality,<br />

alebo hrozí trval˘ krízov˘ stav?<br />

Treba zvoniÈ na poplach?<br />

KaÏdá kríza spoloãnosti, samozrejme hospodár<strong>sk</strong>a<br />

obzvlá‰È, priná‰a veºké problémy<br />

t˘m ktor˘ch sa t˘ka, respektíve na ktor˘ch je<br />

úloha nájsÈ v˘chodi<strong>sk</strong>á z danej situácie.<br />

Stavebn˘ trh je zloÏit˘ sám o sebe v normálnom<br />

prostredí, a nielen poãas globálnej finanãnej<br />

hospodár<strong>sk</strong>ej krízy. Ako konateº spoloãnosti<br />

STAVOTERM Michalovce, s. r. o.<br />

mám názor, Ïe táto kríza napriek tomu, Ïe sa<br />

povaÏuje za celosvetovú, môÏe maÈ len doãasn˘<br />

charakter.<br />

Jej jedin˘m pozitívom je, Ïe <strong>sk</strong>utoãne oddelí<br />

kvalitu od nekvality a odºahãene povedané,<br />

po kríze príde stále lep‰ie obdobie. To nemení<br />

niã na fakte, Ïe kríza doºahla celoplo‰-<br />

ne na stavebné spoloãnosti a v koneãnom<br />

dôsledku na ºudí v nich pracujúcich.<br />

Hlavnou prioritou na‰ej spoloãnosti v tomto<br />

období je intenzifikovaÈ akviziãnú ãinnosÈ<br />

tak, aby sme nezníÏili objemy v˘roby a t˘m<br />

sa nedotkli zamestnanosti, resp. eliminovali<br />

touto ãinnosÈou príjmy zamestnancov. Prípadné<br />

opustenie dosiahnutej pozície spoloãnosti<br />

na stavebnom trhu z titulu krízy, resp.<br />

nezvládnutia situácie, by v pokrízovom období<br />

znamenalo nutnosÈ vyvinúÈ obrov<strong>sk</strong>é úsilie<br />

(nepoãítajúc vzniknuté ‰kody) vrátiÈ sa<br />

na pôvodne nadobudnuté miesto, a pritom<br />

toto úsilie by nemuselo ani byÈ úspe‰né. Je<br />

preto samozrejmé, Ïe v tejto situácii konáme<br />

a za Ïiadnych okolností nechceme pripustiÈ,<br />

aby taká moÏnosÈ vôbec vznikla.<br />

Aké sú teda moÏnosti sa z problémov dostaÈ?<br />

Má tu nad‰tandardne zasiahnuÈ ‰tát,<br />

V˘chodosloven<strong>sk</strong>˘ ústav srdcov˘ch a cievnych chorôb v Ko‰iciach<br />

alebo je tu precedens nezasahovania do<br />

trhov˘ch mechanizmov s flo<strong>sk</strong>ulou: preÏijú<br />

najsilnej‰í, najzdrav‰í – a najdrav‰í?<br />

Aká je filozofia va‰ej firmy a vás osobne?<br />

Ako je v‰eobecne známe, toºkokrát omie-<br />

ºaná hospodár<strong>sk</strong>a kríza je celosvetového charakteru,<br />

nie je to kríza len na území samotného<br />

Sloven<strong>sk</strong>a. Som presvedãen˘, Ïe je správne,<br />

aby ‰tát do priebehu krízy zasiahol, ão aj<br />

urobil spôsobom postupného cieleného uvoº-<br />

Àovania verejn˘ch financií do programov v˘stavby<br />

diaºnic, bytov a sociálnych bytov, zatepºovania,<br />

revitalizácie obcí alebo vyuÏívania<br />

solárnej energie. Mám pocit, Ïe by azda<br />

mohol e‰te vhodn˘m spôsobom motivovaÈ<br />

takzvan˘ch sporiteºov, aby pouÏili na‰etrené<br />

prostriedky do vlastn˘ch investícií, ãím by sa<br />

mohli potencionálne uvoºniÈ prípadné ìal‰ie<br />

nemalé finanãné zdroje do stavebného sektora,<br />

a t˘m zníÏiÈ dopady krízy na Sloven<strong>sk</strong>u.<br />

29

S L O V E N S K É S T A V E B N Í C T V O<br />

„Na‰ou víziou je byÈ najlep‰í vo vytváraní hodnoty pre na‰ich zákazníkov po<strong>sk</strong>ytovaním v˘nimoãn˘ch<br />

sluÏieb a odborného poradenstva. Schopnosti a zruãnosti zamestnancov vyuÏívame pri individuálnom<br />

prístupe k zákazníkom a pri vytváraní nad‰tandardnej kvality,“ povedal pre Parlamentn˘ kuriér<br />

Ing. Ladislav VER·OVSK¯, generálny riaditeº a predseda predstavenstva REDING, a. s.<br />

Ako sa darí túto nároãnú víziu napæÀaÈ, o tom v rozhovore, ktor˘ pripravil Marián Reisel.<br />

Kríza nás uãí byÈ stále lep‰í<br />

Ako sa ku kríze postavil REDING, a. s.?<br />

SkutoãnosÈou je, Ïe na‰i zákazníci sú stále nároãnej‰í,<br />

za svoje peniaze chcú zodpovedajúcu<br />

hodnotu a kvalitu. Stávajú sa pánmi na trhu a<br />

my, ak chceme byÈ úspe‰ní, tak sa musíme ich<br />

poÏiadavkám prispôsobiÈ. Na‰a spoloãnosÈ si<br />

stanovila pre túto oblasÈ niekoºko takzvan˘ch<br />

kºúãov˘ch faktorov úspechu, medzi ktoré patria<br />

hlavne cena diela, jeho kvalitné vykonanie,<br />

prístup k zákazníkovi, dôvera a imidÏ firmy, termín<br />

zhotovenia diela a servis po odovzdaní<br />

diela jeho uÏívateºovi. Kríza nás nauãila lep‰ie<br />

hospodáriÈ, byÈ nároãnej‰í na seba a lep‰ie chápaÈ<br />

a vnímaÈ <strong>sk</strong>utoãné potreby na‰ich zákazníkov,<br />

ako aj v˘voj faktorov vonkaj‰ieho prostredia.<br />

Ako vidíte, pán generálny riaditeº, súãasn˘<br />

sloven<strong>sk</strong>˘ stavebn˘ trh ako celok v tejto chvíli,<br />

keì na Àom leÏí ÈaÏk˘ ãierny závoj finanãnej<br />

krízy?<br />

Osobne si myslím, Ïe kríza v kontexte dlh‰ieho<br />

ãasového horizontu je beÏn˘ jav, na ktor˘<br />

sme len neboli doteraz zvyknutí. Má aj dobré<br />

stránky: väã‰inu stavebn˘ch spoloãností prinútila<br />

hlb‰ie sa zamyslieÈ nad t˘m, ão a ako robíme<br />

a v koneãnom dôsledku by sme z toho<br />

mohli v‰etci profitovaÈ. ByÈ lep‰í hospodár, robiÈ<br />

úãinnej‰ie, kvalitnej‰ie a efektívnej‰ie môÏe<br />

byÈ len na prospech veci. Predt˘m sme ãastokrát<br />

nemali ani ãas na vypracovanie dlhodobej-<br />

‰ej stratégie, anal˘zu minulosti a meniaceho sa<br />

vonkaj‰ieho prostredia. Veci i‰li akosi samé, na<br />

stavebnom „boome“ sa dalo slu‰ne profitovaÈ a<br />

bola snaha vyuÏiÈ kaÏdú ponúkanú príleÏitosÈ.<br />

Myslím si, Ïe dôsledky finanãnej a následne<br />

hospodár<strong>sk</strong>ej krízy v stavebníctve sa naplno<br />

prejavia ne<strong>sk</strong>ôr ako v ostatn˘ch oblastiach hospodárstva.<br />

Kríza v stavebníctve a aj oÏivenie<br />

budú maÈ urãit˘ fázov˘ posun. Je to spôsobené<br />

hlavne snahou investorov dokonãiÈ zaãaté diela<br />

a trpezlivosÈou dodávateºov nezastaviÈ stavbu<br />

pri prv˘ch me‰kaniach platieb. Hor‰ie je, Ïe<br />

podstatne klesol poãet novo zaãínan˘ch stavieb<br />

a opätovné na‰tartovanie tohto procesu<br />

potrebuje dlh‰í ãas. Proces prípravy novej stavby<br />

vrátane zabezpeãenia jej financovania a v˘beru<br />

dodávateºov trvá aj dva roky. V nasledujúcom<br />

období oãakávam aj ìal‰í pokles cien stavebn˘ch<br />

materiálov. V priebehu budúceho roka<br />

preto môÏe prísÈ zaujímavé obdobie pre investorov,<br />

ktorí majú finanãné zdroje, pripravené<br />

projekty a dokáÏu trochu ri<strong>sk</strong>ovaÈ.<br />

K negatívam súãasného obdobia patrí hlavne<br />

zhor‰enie platobnej disciplíny a hºadanie<br />

akejkoºvek zámienky na oddialenie platieb. Na<br />

druhej strane to v‰ak núti dodávateºov k vy‰‰ej<br />

kvalite prác, lep‰iemu plneniu svojich povinností,<br />

dodrÏiavaniu termínov realizácie a dôslednej-<br />

‰ej príprave zmlúv, ão je vlastne na prospech<br />

veci.<br />

Napriek v‰etkému sa va‰a spoloãnosÈ usiluje<br />

zosúladiÈ aj v oblasti bytovej v˘stavby estetiku<br />

s funkãnosÈou: po<strong>sk</strong>ytnúÈ uÏívateºom<br />

bytov pokojné, humánne a kvalitné b˘vanie.<br />

Jedn˘m z príkladov je vበnov˘ bytov˘<br />

projekt v Galante GALA Residence. Mohli<br />

by ste nám o Àom povedaÈ nieão viac? âím<br />

by mohol byÈ zaujímav˘ pre potenciálnych<br />

záujemcov, keìÏe je uÏ v predaji?<br />

Stavba, v rámci ktorej postavíme 57 nov˘ch<br />

bytov a 60 podzemn˘ch a nadzemn˘ch parkovacích<br />

miest sa nachádza v úplnom centre mesta<br />

Galanta. Pri návrhu technického rie‰enia bol<br />

kladen˘ dôraz najmä na energetickú úspornosÈ<br />

a ekologickú bezchybnosÈ stavby, mnoÏstvo<br />

zelene a dobrú dostupnosÈ vrátane pohodlného<br />

parkovania. Skladba a veºkosÈ bytov je volená<br />

tak, aby oslovila ão naj‰ir‰iu ‰kálu záujemcov,<br />

s dôrazom na ão najefektívnej‰ie vyuÏitie predávanej<br />

plochy. Budúci majitelia majú moÏnosÈ<br />

dispoziãn˘ch úprav bytov a v˘ber ‰tandardu<br />

vybavenia podºa svojich predstáv. Myslím si, Ïe<br />

aj napriek dobrej lokalite, kvalitn˘m a trvácnym<br />

materiálom pouÏit˘m pri v˘stavbe a energetick˘m<br />

úsporám, ktoré sa prejavia pri prevádzke,<br />

sa nám podarilo cenu za byt, resp. za m 2 obytnej<br />

plochy stlaãiÈ tak, Ïe bude prijateºná aj pre<br />

mladé rodiny a menej solventn˘ch záujemcov.<br />

Stavbu zatiaº financujeme z vlastn˘ch zdrojov,<br />

no netajím sa t˘m, Ïe na jar 2010 pripravujeme<br />

so zatiaº nemenovanou bankou niekoºko zaujímav˘ch<br />

modelov financovania.<br />

Bytov˘ projekt GALA Residence v centre Galanty<br />

30

S L O V E N S K É S T A V E B N Í C T V O<br />

Keì si ãlovek pozrie va‰e doteraj‰ie realizácie,<br />

vrátane aj pripravovan˘ch, nemôÏe si nev‰imnúÈ<br />

najmä starostlivé vyhºadávanie<br />

vhodn˘ch lokalít. To nie je maliãkosÈ. PostaviÈ<br />

dnes bytovku „na zelenej lúke“, bez súvisiacej<br />

infra‰truktúry uÏ nie je asi veºk˘<br />

problém. Problém v‰ak je po<strong>sk</strong>ytnúÈ obyvateºom<br />

nielen kvalitnú stavbu, ale aj jej kvalitné<br />

okolie. Je to va‰a filozofia?<br />

Áno, máte pravdu, je to na‰a filozofia, dá sa<br />

dokonca povedaÈ, Ïe je to na‰a znaãka ponúkanej<br />

kvality. MôÏem kon‰tatovaÈ, Ïe ani na jednej<br />

stavbe, ktorú sme doteraz realizovali ako developer<br />

(stavebn˘ investor), sme nezabudli na<br />

dostatoãn˘ poãet parkovacích miest, zelene,<br />

vrátane v˘sadby vzrastl˘ch stromov, det<strong>sk</strong>˘ch<br />

ihrí<strong>sk</strong> alebo ‰portoví<strong>sk</strong>. Ten kto pozná na‰e<br />

stavby na Kováã<strong>sk</strong>ej, Nad Lúãkami, Podunaj<strong>sk</strong>ej,<br />

Majerníkovej, Îabotovej, Gercenovej, ZáporoÏ<strong>sk</strong>ej<br />

a Raãian<strong>sk</strong>ej v Bratislave, alebo bytov˘<br />

komplex v Stupave, môÏe túto <strong>sk</strong>utoãnosÈ<br />

len potvrdiÈ. V tomto trende chceme pokraãovaÈ<br />

aj v budúcnosti. ZároveÀ v‰ak musím kon-<br />

‰tatovaÈ, Ïe táto filozofia spojená s vysokou<br />

kvalitou prác, ‰tandardom vybavenia bytov a<br />

primeranou cenou, nám nedovolí dosahovaÈ<br />

také zi<strong>sk</strong>y ako konkurencia, u ktorej tieto hodnoty<br />

nie sú prioritou.<br />

Ing. Ladislav Ver‰ov<strong>sk</strong>˘ s investorom projektu apartmánov<br />

Pekná vyhliadka na Kolibe Dominikom Hrbat˘m<br />

Pocit vzácneho súkromia v úplnom centre<br />

mesta, energetická úspornosÈ, ekologická nezávadnosÈ,<br />

variabilné dispoziãné rie‰enie... To<br />

v‰etko by sme mohli nazvaÈ vy‰‰ím ‰tandardom,<br />

strednej vrstve cenovo prístupn˘m. Vy<br />

sa v‰ak nebojíte ísÈ ani do nad‰tandardn˘ch,<br />

cenovo uÏ naozaj nie kaÏdému prístupn˘ch<br />

projektov. Mám na mysli projekt apartmánov<br />

Pekná vyhliadka v Bratislave. âo okrem<br />

„moÏno najkraj‰ieho v˘hºadu v Bratislave“<br />

ponúkate záujemcom tu?<br />

Hneì na úvod musím povedaÈ, keìÏe sa nechcem<br />

chváliÈ cudzím perím, Ïe investorom<br />

tejto v˘nimoãnej stavby je pán Dominik Hrbat˘,<br />

známa sloven<strong>sk</strong>á tenisová osobnosÈ. Stavba<br />

dvoch apartmánov˘ch domov, kaÏd˘ s deviatimi<br />

bytmi, 30 parkovacími miestami pod stavbou,<br />

plus ìal‰ími vonku je súãasÈou kondomínia<br />

Pekná vyhliadka. Harmónia b˘vania nad<br />

mestom a dotyk s prírodou sú v dokonalom súlade.<br />

Areál je uzatvoren˘, s elektronicky chránen˘m<br />

vstupom. Architektonické rie‰enie domov<br />

a ich okolia, úroveÀ a veºkostné rie‰enie<br />

bytov sú zamerané pre stredn˘ch a vy‰‰ích manaÏérov<br />

vo firmách a úradoch, ktorí chcú b˘vaÈ<br />

takmer v centre, ale mimo jeho ruchu a pozeraÈ<br />

sa na Bratislavu so <strong>sk</strong>utoãne najkraj‰ím<br />

v˘hºadom ak˘ poznám. Nepredané byty budú<br />

ne<strong>sk</strong>ôr zariadené na prenájom.<br />

SúãasÈou ponukového portfólia REDING-u<br />

je aj ponuka komplexného rie‰enia obnovy<br />

jestvujúcich bytov˘ch domov, vrátane ich<br />

zateplenia. Táto ãinnosÈ je v súãasnosti veºmi<br />

populárna, ãoho dôsledkom je aj mnoÏstvo<br />

ponúk stavebn˘ch firiem. âím sa va‰a ponuka<br />

pozitívne lí‰i od ostatn˘ch?<br />

Podºa ‰tatistík je na Sloven<strong>sk</strong>u viac ako milión<br />

bytov a viac ako 10 000 nebytov˘ch objektov<br />

s nevyhovujúcou tepelno-technickou bilanciou.<br />

Pritom priemerná sloven<strong>sk</strong>á domácnosÈ<br />

spotrebuje aÏ 60% z celkového mnoÏstva spotrebovanej<br />

energie na vykurovanie. Odstránenie<br />

t˘chto nedostatkov je na jednej strane veºká<br />

v˘zva na zlep‰enie Ïivotného prostredia a úsporu<br />

prevádzkov˘ch nákladov a na druhej strane<br />

príleÏitosÈou na zabezpeãenie dostatku práce<br />

pre stavebné spoloãnosti.<br />

REDING, a. s., plánuje v tejto oblasti po<strong>sk</strong>ytovaÈ<br />

svojim klientom komplexné sluÏby, teda<br />

od vypracovania projektu, zabezpeãenia potrebn˘ch<br />

povolení na stavbu, pomoci pri financovaní,<br />

cez vlastnú realizáciu, zabezpeãenie tepelno-technického<br />

certifikátu aÏ po kolaudáciu<br />

stavby. Na tieto ãinnosti máme dostatok<br />

vy‰kolen˘ch pracovníkov a vlastníme v‰etky<br />

potrebné certifikáty. Îiaº, musím kon‰tatovaÈ, Ïe<br />

táto oblasÈ, ktorá je veºmi citlivá na dobrú prípravu,<br />

v˘ber materiálov, dodrÏiavanie technologick˘ch<br />

postupov a zruãnosti realizátorov, je<br />

zo strany investorov veºakrát podceÀovaná a v˘ber<br />

dodávateºa sa sústreìuje len na ponúknutú<br />

cenu. Tento prístup, nakoºko sa jedná o dlhodobú<br />

investíciu, by sa mohol v budúcnosti vypomstiÈ.<br />

Na záver teda trochu „budúcnostná“ otázka:<br />

ako revitalizovaÈ, ozdraviÈ sloven<strong>sk</strong>é stavebníctvo?<br />

Ako ho postaviÈ znova na nohy, alebo<br />

– aby sme boli ‰t˘loví – znova na pevné základy?<br />

Pokiaº sa t˘ka budúcnosti, ak pouÏijem otrepanú<br />

frázu: kríza urãite preãistí trh. Stavebné firmy<br />

a developeri, pre ktoré tento druh podnikania<br />

nebude core business, teda hlavn˘ predmet<br />

podnikania, asi nepreÏijú. Ceny nehnuteºností,<br />

materiálov a stavebn˘ch prác sa stabilizujú a ponuka<br />

sa postupne vyrovná s dopytom. Îivot<br />

pôjde ìalej.<br />

Veºkou v˘zvou pre najbliωie obdobie a zároveÀ<br />

príleÏitosÈou ako postaviÈ stavebníctvo<br />

opäÈ na nohy ostáva efektívne vyuÏívanie fondov<br />

Európ<strong>sk</strong>ej únie. PripraviÈ kvalitné projekty,<br />

zabezpeãiÈ ich transparentné zadávanie a<br />

udrÏanie tejto agendy bez korupcie a klientelizmu<br />

bude tou najlep‰ou cestou, akou sa môÏeme<br />

uberaÈ.

B R A T I S L A V A<br />

H L A V N É M E S T O S R<br />

Hospodár<strong>sk</strong>a kríza pravdaÏe neobi‰la ani Bratislavu, aj keì hlavné mesto si stále udrÏuje renomé<br />

najproduktívnej‰ej oblasti, kde sa schádzajú obyvatelia, ktorí hºadajú pomoc a pracovné príleÏitosti takmer<br />

z celého Sloven<strong>sk</strong>a. Pri rie‰ení situácií pomáha aj primátor hlavného mesta SR Bratislavy Andrej ëURKOVSK¯,<br />

ktor˘ zaujal stanovi<strong>sk</strong>o k súãasnej situácii aj v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou.<br />

VáÏnosÈ situácie<br />

priná‰a aj nové rie‰enia<br />

Hlavné mesto musí hospodáriÈ s t˘m, ão má<br />

– náhrady strát de facto neexitujú. Hlavné<br />

mesto, tak ako iné subjekty, mestá, ãi obce,<br />

si muselo pomôcÈ ‰etrením vo v˘davkovej<br />

ãasti rozpoãtu, siahlo na rezervn˘ fond, muselo<br />

obmedziÈ najmä prevádzkové náklady.<br />

O vás je známe, Ïe sa snaÏíte v‰etky váÏnej‰ie<br />

situácie rie‰iÈ v spolupráci s ostatn˘mi,<br />

ktor˘ch sa dan˘ problém dot˘ka. Preto<br />

sa p˘tam, o ãom ste rokovali a aké v˘chodi<strong>sk</strong>á<br />

ste na‰li pre spoloãné rozhodnutia,<br />

ktor˘mi sa treba snaÏiÈ o zmiernenie<br />

dôsledkov hospodár<strong>sk</strong>ej krízy samozrejme,<br />

v rámci va‰ich kompetencií?<br />

Sloven<strong>sk</strong>é mestá realizujú v tomto roku<br />

mnoÏstvo racionalizaãn˘ch opatrení s cie-<br />

ºom vyrovnaÈ sa s dopadmi hospodár<strong>sk</strong>ej krízy.<br />

Za základn˘ princíp ná‰ho úsilia povaÏujeme<br />

zodpovedné nakladanie s vlastn˘m majetkom<br />

a efektívne a transparentné pouÏívanie<br />

prostriedkov z na‰ich rozpoãtov. Na realizáciu<br />

svojich samosprávnych úloh a na pôsobenie<br />

ako ekonomicky stabilizujúceho prvku<br />

v na‰ich regiónoch sú v‰ak potrebné aj<br />

adekvátne zdroje. Na niekoºk˘ch stretnutiach<br />

s Úniou miest Sloven<strong>sk</strong>a, ZdruÏením K8; pri<br />

okrúhlych stoloch s odborníkmi a pod. – ktoré<br />

som osobne inicioval, sme ako systémové<br />

rie‰enie na zmiernenie v˘padkov príjmov a<br />

ako nástroj zv˘‰enia zainteresovania samospráv<br />

na tvorbe pracovn˘ch miest na svojom<br />

území vyhodnotili napr. prerozdelenie 6,2 %<br />

z v˘nosu z dane z príjmu fyzick˘ch osôb<br />

práve, obciam, mestám a VÚC – ten doteraz<br />

ostával súãasÈou ‰tátneho rozpoãtu. Rovnako<br />

napríklad prostredníctvom dotácií zo ‰tátneho<br />

rozpoãtu v spolupráci so samosprávami<br />

v˘razne podporovaÈ projekty, ktoré posilÀujú<br />

zamestnanosÈ a zlep‰ujú infra‰truktúru v<br />

mestách a obciach. Navrhovali sme napríklad<br />

zaviesÈ do praxe nov˘ miestny poplatok, ktor˘<br />

umoÏní mestám a obciam zí<strong>sk</strong>aÈ finanãné<br />

prostriedky na zlep‰enie a dobudovanie infra‰truktúry,<br />

ktorej potreba súvisí s novou investiãnou<br />

v˘stavbou v katastrálnom území<br />

mesta, obce ãi novelizovaÈ zákon o miestnych<br />

daniach. Takto by som vo vymenúvaní navrhovan˘ch<br />

moÏností mohol pokraãovaÈ e‰te<br />

dlho.<br />

Nesporne zloÏitej‰ia situácia ovplyvnila aj<br />

podnikanie na území Bratislavy a ìal‰ie<br />

plánované investície. Museli ste v˘razne<br />

prispôsobovaÈ predchádzajúce rozhodnutia?<br />

Naopak – na magistrát mesta stále prichádza<br />

veºké mnoÏstvo Ïiadostí od investorov na<br />

ìal‰iu investiãnú ãinnosÈ na území mesta.<br />

Tento záujem sa nezmenil a ani neustal. Na<br />

druhej strane je pravdou, Ïe niektorí investori<br />

vyãkávajú, ako sa vyvinie nasledujúce obdobie<br />

a podºa toho sa rozhodnú, kedy zaãnú<br />

investíciu realizovaÈ.<br />

Hlavné mesto samozrejme muselo plo‰ne<br />

pristúpiÈ k ‰etreniu a preto sme zniÏovali v˘davky<br />

vo v‰etk˘ch mest<strong>sk</strong>˘ch organizáciách<br />

i na pôde samotného mesta. Pristúpili sme aj<br />

k obmedzeniu niektor˘ch investícií. Robili<br />

sme v‰ak v‰etko preto, aby to Bratislavãania<br />

nemuseli v˘razne pociÈovaÈ na chode svojho<br />

mesta.<br />

Ako sa pozeráte, pán primátor, dnes na<br />

rozpoãet mesta, dajú s nahradiÈ straty spôsobené<br />

práve globálnou krízou? âo bolo<br />

najviac postihnuté?<br />

Najpravdepodobnej‰ie vám pomáhajú pri<br />

prekonávaní prekáÏok aj eurofondy, do<br />

akej miery ich vyuÏívate pre hlavné mesto?<br />

Ako to ovplyvnilo v˘stavbu Bratislavy?<br />

Pre Bratislavu, ktorá nemôÏe v˘razne ãerpaÈ<br />

prostriedky z eurofondov je dôleÏité stále<br />

zr˘chºovaÈ a zefektívniÈ ãerpanie ‰trukturálnych<br />

fondov, prehodnotiÈ ‰truktúru priorít<br />

a rozpoãtov v Národnom strategickom referenãnom<br />

rámci a príslu‰n˘ch operaãn˘ch<br />

programoch, aby sa prispôsobili potrebám<br />

súãasnej ekonomickej situácie poãas trvania<br />

hospodár<strong>sk</strong>ej krízy. Hlavné mesto v‰ak v súãasnosti<br />

pripravuje zásadn˘ dokument, Program<br />

hospodár<strong>sk</strong>eho a sociálneho rozvoja<br />

/PHSR/ pre roky 2010 – 2020. Tento program<br />

nesúvisí len so Ïivotom v meste a jeho budúcnosÈou,<br />

ale i moÏn˘m ãerpaním európ<strong>sk</strong>ych<br />

peÀazí, preto ho musíme pripraviÈ veºmi zodpovedne.<br />

Dnes sme v procese jeho verejného<br />

prerokovania. Do komunikácie o PHSR sa<br />

zapája ‰iroká verejnosÈ Bratislavy, ãomu sa<br />

veºmi te‰ím.<br />

Viete povedaÈ ako je Bratislava zadlÏená k<br />

dne‰nému dÀu a aké sú v˘chodi<strong>sk</strong>á?<br />

Celková úverová zadlÏenosÈ Hlavného<br />

mesta SR Bratislavy v súãasnosti je vo v˘‰ke<br />

cca 131 000 000,- eur, predstavujú ju dva úvery<br />

od Dexia banky Sloven<strong>sk</strong>o, a. s. Treba<br />

v‰ak jedn˘m dychom povedaÈ, Ïe Bratislava<br />

ãerpala úvery v ostatn˘ch rokoch veºmi zodpovedne,<br />

preto dnes je v pozícii subjektu,<br />

ktor˘ aj napriek hospodár<strong>sk</strong>ej kríze, má zabezpeãené<br />

finanãné zdroje na rozvojové a<br />

investiãné projekty. Z tohto pohºadu teda nie<br />

je v˘‰ka úveru rozhodujúca.<br />

Do ak˘ch v˘znamn˘ch stavieb, ktoré by<br />

mali ovplyvniÈ Ïivot hlavného mesta, sa<br />

investovalo?<br />

V tomto roku sme zrealizovali najväã‰iu investíciu<br />

do hlavn˘ch cestn˘ch Èahov za ostatn˘ch<br />

20 rokov: Obnovili sme povrchy komunikácií,<br />

na PraÏ<strong>sk</strong>ej, ·ancovej, Mickiewiczovej,<br />

M˘tnej, RuÏinov<strong>sk</strong>ej, PraÏ<strong>sk</strong>ej; zrekon-<br />

‰truovali sme cestné Èahy na Kramároch.<br />

Okrem toho mesto v˘razne investovalo do<br />

opráv chodníkov, zastávok ãi dopravného znaãenia<br />

na svojom území. Roz‰írili sme cyklotrasy<br />

v meste; investovali sme aj do drobnos-<br />

32

B R A T I S L A V A<br />

H L A V N É M E S T O S R<br />

tí – ale pre najmen‰ích Bratislavãanov dôleÏit˘ch<br />

– napríklad ‰mykºavky na kúpali<strong>sk</strong>u Rosniãka,<br />

ktorá ich pote‰ila najmä poãas letn˘ch<br />

prázdnin. V spolupráci s Mâ Bratislava-Dúbravka<br />

sme prostredníctvom Generálneho investora<br />

Bratislavy zaãali v˘stavbu nov˘ch nájomn˘ch<br />

bytov v lokalite Pri kríÏi. Okrem<br />

toho sme nakúpili mnoÏstvo nov˘ch autobusov<br />

– v rámci jednej z priorít mesta – obnovy<br />

vozového parku MHD. Ten sme v tomto roku<br />

intenzívne obnovili aj pre Mest<strong>sk</strong>ú políciu. V<br />

tomto roku sme zaãali veºkú rekon‰trukciu<br />

Zimného ‰tadióna, ktor˘ bude Sloven<strong>sk</strong>o reprezentovaÈ<br />

v roku 2011 na MS v ºadovom hokeji.<br />

Okrem toho mesto v˘razne investovalo<br />

do obnovy kultúrnych pamiatok a pri tejto<br />

príleÏitosti by som rád spomenul, Ïe aj do<br />

roz‰írenia zelene v Bratislave – len v novembri<br />

pribudlo viac ako 550 nov˘ch stromov, ale<br />

aj kríkov a mest<strong>sk</strong>ej zelene. Mesto sa stále<br />

mení a som tomu úprimne rád.<br />

Ako sú na tom s v˘stavbou jednotlivé<br />

mest<strong>sk</strong>é ãasti Bratislavy? Napríklad v Jarovciach<br />

by mali byÈ dokonãené domy v<br />

septembri v roku 2011, nezmenil sa plán<br />

termínov?<br />

KaÏdá mest<strong>sk</strong>á ãasÈ má svoje rozvojové priority,<br />

rovnako ako hlavné mesto. Väã‰ina investícií<br />

do domov, bytov, ãi in˘ch stavieb sú<br />

privátne investície. Úlohou hlavného mesta je<br />

v tomto prípade po<strong>sk</strong>ytovaÈ súãinnosÈ pri posudzovaní<br />

projektov, ãi vydávaní záväzn˘ch<br />

stanoví<strong>sk</strong> .InvestovaÈ do stavieb súkromn˘ch<br />

spoloãností mesto ani mest<strong>sk</strong>á ãasÈ nemôÏe a<br />

teda ich ani nemôÏe nejako ovplyvniÈ. Samozrejme<br />

v prípade, ak sú tieto projekty v súlade<br />

s územn˘m plánom hlavného mesta. V˘stavba<br />

bytov v Jarovciach, na ktorú sa p˘tate<br />

je práve takouto privátnou investíciou.<br />

Aká je situácia v architektonick˘ch projektoch?<br />

Nie sú pozastavené aj v˘znamnej‰ie<br />

projekty v dôsledku hospodár<strong>sk</strong>ej krízy?<br />

Ako som uÏ povedal, záujem o investície<br />

v hlavnom meste pretrváva; pracovníci magistrátu<br />

majú na stole stále mnoÏstvá Ïiadostí<br />

o záväzné stanovi<strong>sk</strong>o. PravdaÏe – niektorí<br />

investori vyãkávajú – za v‰etk˘ch spomeniem<br />

investora, ktor˘ chce investovaÈ na Vydrici<br />

ale je samozrejme viac tak˘ch. V˘raznej-<br />

‰ie to v‰ak mesto v tomto roku nepocítilo.<br />

âo sa plánuje v na‰om hlavnom meste zrekon‰truovaÈ<br />

a aká je situácia v oblasti rekon‰trukcie<br />

pamiatok?<br />

V minulom roku hlavné mesto odovzdalo<br />

Bratislavãanom Apponyiho palác, nedávno<br />

sme pozitívne zasiahli do fungovania Mirbachovho<br />

paláca, kde sídli GMB – zrenovovaním<br />

jeho podkrovia sa vytvorili ìal‰ie veºmi<br />

príjemné priestory na rôzne podujatia pre odbornú,<br />

ale i laickú verejnosÈ. V tomto roku<br />

sme Bratislavãanom odovzdali aj zrekon-<br />

‰truovan˘ vojen<strong>sk</strong>˘ cintorín v PetrÏalke, zaãala<br />

sa vyuÏívaÈ nádherne zrekon‰truovaná<br />

budova na Rudnayovom námestí, ktorá je v<br />

bezprostrednom dotyku s Dómom sv. Martina,<br />

ãi vynovené Mest<strong>sk</strong>é divadlo P. O. H.<br />

Re‰taurujeme niektoré sochy (Janko Kráº,<br />

sv. Michal Archanjel na Michal<strong>sk</strong>om moste,<br />

sochy na Mest<strong>sk</strong>om divadle P. O. H., socha<br />

Oºgy Trebitschovej a pod.). Momentálne rekon‰truujeme<br />

Starú radnicu, ktorá by mohla<br />

byÈ pre Bratislavãanov k dispozícii v budúcom<br />

roku. Prostredníctvom mest<strong>sk</strong>ej organizácie<br />

Paming opravujeme aj kostol Klari<strong>sk</strong>y,<br />

Mest<strong>sk</strong>ú kniÏnicu a vykonávame aj sanaãné<br />

práce na hrade Devín.<br />

Skúsme sa pozrieÈ na nezamestnanosÈ.<br />

Vìaka ãomu existujú priaznivé ‰tatistiky,<br />

ktoré hovoria o najniωej nezamestnanosti<br />

práve na území Bratislavy a Bratislav<strong>sk</strong>ého<br />

kraja?<br />

Na na‰om území sa vytvárajú podmienky<br />

pre ekonomick˘ rozvoj regiónov. Sme jedn˘m<br />

z najväã‰ích zamestnávateºov a prostredníctvom<br />

investícií a sluÏieb po<strong>sk</strong>ytujeme priestor<br />

pre vznik alebo udrÏanie mnoÏstva ìal‰ích<br />

pracovn˘ch miest. Hlavné mesto podporuje<br />

a chce podporovaÈ projekty – ako bola napríklad<br />

nedávna obrov<strong>sk</strong>á investícia do opravy<br />

hlavn˘ch Èahov mesta – ktoré podporia zamestnanosÈ<br />

nielen v Bratislave, ale i celom regióne.<br />

Zatiaº sa nám to darí a my v nastúpenom<br />

trende chceme a budeme pokraãovaÈ e‰te intenzívnej‰ie.<br />

33

Î E L E Z N I â N Á<br />

D O P R A V A<br />

Projektová, inÏinier<strong>sk</strong>a a konzultaãná spoloãnosÈ REMING Consult má za sebou uÏ 12 úspe‰n˘ch rokov.<br />

V uplynul˘ch rokoch firma uspela vo viacer˘ch verejn˘ch súÈaÏiach, najmä v súÈaÏiach vypísan˘ch<br />

Îeleznicami SR, a tak sa stala oblasÈ Ïelezniãnej dopravnej infra‰truktúry jej dominantnou.<br />

Dnes je REMING Consult, a. s., generálnym projektantom na takmer 240 km z celkovej dæÏky<br />

545 km eurokoridoru V.a, ktor˘ na území Sloven<strong>sk</strong>a vedie od Bratislavy cez Îilinu<br />

a Ko‰ice do âiernej nad Tisou. âasopis Parlamentn˘ kuriér oslovil<br />

generálneho riaditeºa spoloãnosti Ing. Slavomíra PODMANICKÉHO.<br />

Nové trendy do rozvoja<br />

Ïelezniãnej dopravy na Sloven<strong>sk</strong>u!<br />

Ako hodnotíte rok 2009 na Sloven<strong>sk</strong>u v‰eobecne<br />

a v dopravnom stavebníctve zvlá‰È?<br />

V stavebníctve na Sloven<strong>sk</strong>u v roku 2009<br />

pokraãoval prepad. Obava súkromn˘ch investorov<br />

o efektívnosÈ nov˘ch projektov a najmä<br />

nedostatok finanãn˘ch zdrojov pozastavili<br />

rast tohto dôleÏitého segmentu pre rozvoj<br />

národného hospodárstva. Veºkí zahraniãní<br />

investori a veºké finanãné <strong>sk</strong>upiny pokraãovali,<br />

resp. zaãínali svoje investície len sporadicky<br />

a veºmi pomaly. Rozhodujúcimi sa tak<br />

stali európ<strong>sk</strong>e fondy, projekty PPP na v˘stavbu<br />

diaºnice D1 a r˘chlostnej komunikácie<br />

R1 a okrajovo aj niektoré ‰tátne stimuly<br />

pre udrÏanie chodu stavebníctva.<br />

Toto obdobie krízy okrem iného podporilo,<br />

Ïiaº, aj podmienky pre globalizáciu. Veºké,<br />

väã‰inou zahraniãné spoloãnosti „poÏierajú“<br />

na‰e malé a stredné firmy, napriek tomu,<br />

Ïe tieto sú kvalitné, flexibilné, Ïivotaschopné<br />

a pre trh veºmi dôleÏité. Je to trend a ÈaÏko<br />

sa dá proti nemu brániÈ. Ekonomika a financie<br />

sú rozhodujúce.<br />

Ako to v roku 2009 vyzeralo vo va‰ej podnikateº<strong>sk</strong>ej<br />

oblasti?<br />

Väã‰iny sloven<strong>sk</strong>˘ch projektov˘ch, inÏinier<strong>sk</strong>ych<br />

a konzultaãn˘ch spoloãností sa<br />

globálna kríza zatiaº nejako mimoriadne nedotkla.<br />

Oãakávané hospodár<strong>sk</strong>e v˘sledky v<br />

tomto roku budú porovnateºné s v˘sledkami<br />

v predchádzajúcich rokoch, vo v‰eobecnosti<br />

sa drÏí zamestnanosÈ, dokonca sa zaznamenáva<br />

aj jej ãiastoãn˘ rast. Je to najmä vìaka<br />

pokraãujúcej príprave a realizácie stavieb<br />

cestnej dopravnej infra‰truktúry, a to osobitne<br />

zásluhou projektov PPP na diaºniciach a r˘chlostn˘ch<br />

komunikáciách, ale i vìaka viacer˘m<br />

stavbám na cestách I. triedy.<br />

A v oblasti Ïelezniãnej infra‰truktúry?<br />

Îiaº, projekty a realizácia modernizácie<br />

Ïelezniãn˘ch koridorov na Sloven<strong>sk</strong>u za posledné<br />

roky stratili potrebnú dynamiku a uÏ<br />

vôbec ich nie je moÏné porovnávaÈ so stavbami<br />

v cestnej infra‰truktúre. ·tátny rozpoãet<br />

je uÏ dlhodobo maco‰<strong>sk</strong>˘ voãi Ïelezniãnej<br />

dopravnej infra‰truktúre, na rozdiel od situácie<br />

vo vyspel˘ch ‰tátoch EÚ.<br />

UÏ v roku 1994, teda pred vy‰e 15 rokmi,<br />

sa zaãalo na sloven<strong>sk</strong>˘ch Ïelezniciach s prípravou<br />

modernizácie medzinárodn˘ch Ïelezniãn˘ch<br />

koridorov. Hlavné a dnes preferované<br />

sú koridor V.a – v dæÏke 545 km, koridor<br />

IV – v dæÏke 203 km a koridor VI – v dæÏke<br />

51 km, ão predstavuje spolu 799 km. K dne‰-<br />

nému dÀu je dokonãen˘ch a od nového roku<br />

bude aj prevádzkovan˘ch na plánovanú r˘chlosÈ<br />

160 km/hod. iba necel˘ch 100 km ucelenej<br />

trate od Ïelezniãnej stanice Bratislava<br />

Raãa po Nové Mesto nad Váhom! Teda len asi<br />

12,5 % z celkovej dæÏky siete medzinárodn˘ch<br />

koridorov na Sloven<strong>sk</strong>u, zahrnut˘ch do<br />

Európ<strong>sk</strong>ej siete TEN-T. Je to Ïalostne málo,<br />

najmä v porovnaní so Ïeleznicami susedn˘ch<br />

‰tátov.<br />

Projektové, inÏinier<strong>sk</strong>e a konzultaãné firmy<br />

‰pecializované na Ïelezniãnú infra‰truktúru<br />

preto predpokladajú v roku 2010 pokles<br />

trÏieb a v˘konov. Bez opätovného na‰tartovania,<br />

resp. aktívneho pokraãovania v príprave<br />

projektov modernizácie koridorov môÏu<br />

maÈ v budúcich rokoch váÏne problémy.<br />

Îelezniãná doprava je va‰ou silnou stránkou.<br />

Ako sa dívate na súãasn˘ stav u nás<br />

na Sloven<strong>sk</strong>u tejto v‰eobecne v Európe<br />

uznávanej a podporovanej dopravy?<br />

Pokiaº má ‰tát záujem byÈ okrem svojej prirodzenej<br />

úlohy správcu Ïelezniãnej dopravnej<br />

infra‰truktúry aj serióznym prepravcom<br />

na Ïeleznici vo verejnej osobnej doprave a zároveÀ<br />

aj v nákladnej doprave, svoju stratégiu<br />

musí oproti minul˘m rokom, lep‰ie povedané<br />

desaÈroãiam, v˘razne zmeniÈ! Stratégia<br />

rozvoja Ïelezniãnej dopravy na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

by mala preto podºa môjho názoru v najbliÏ-<br />

‰ích rokoch sledovaÈ nové trendy, a to :<br />

• âo naj<strong>sk</strong>ôr zaviesÈ v grafikone dopravy<br />

jednoznaãnú a podºa moÏností nemennú a<br />

pravidelnú – intervalovú osobnú dopravu<br />

tak, aby sa stala pre verejnosÈ ão najviac<br />

spoºahlivou, a t˘m aj zaujímavou. NepripustiÈ<br />

dosiahnutie tohto cieºa pomal˘mi a<br />

ãiastoãn˘mi úpravami grafikonu z roka na<br />

rok, ako sa to deje teraz.<br />

• ·tát ìalej musí zo svojho rozpoãtu a s pomocou<br />

fondov EÚ vloÏiÈ ão najväã‰ie investície<br />

do nov˘ch modern˘ch súprav pre<br />

osobnú dopravu, aby sa stala pohodlnou a<br />

príjemnou pre cestujúcich.<br />

• Pre dosiahnutie <strong>sk</strong>utoãnej atraktívnosti Ïelezniãnej<br />

osobnej dopravy pre verejnosÈ<br />

musí súbeÏne zaãaÈ mohutná revitalizácia<br />

Ïelezniãn˘ch staníc a zastávok (moderné a<br />

kvalitné sociálne vybavenie, jednotn˘ a<br />

komfortn˘ informaãn˘ a orientaãn˘ systém,<br />

kamerové bezpeãnostné systémy, parkovacie<br />

plochy pre osobné autá a bicykle,<br />

podºa individuálnych miestnych podmienok<br />

komerãné vybavenie a pod.) a koncepãne<br />

ich rie‰iÈ uÏ ako terminály integrovanej<br />

verejnej osobnej dopravy.<br />

• K dosiahnutiu tejto stratégie vedie e‰te jedna<br />

dôleÏitá cesta: zabezpeãiÈ integráciu verejnej<br />

osobnej dopravy v regiónoch, najmä<br />

v Bratislav<strong>sk</strong>om a Ko‰ickom. Razantne<br />

ukonãiÈ hranie sa na vlastn˘ch piesoãkoch<br />

a s plnou zodpovednosÈou sledovaÈ záujmy<br />

verejnosti a ekonomiku. Je potrebné z koncepãn˘ch<br />

rie‰ení a krokov vylúãiÈ subjektívny<br />

záujem vyvolen˘ch subjektov alebo<br />

samoºúbosÈ jedincov.<br />

• Samostatnou kapitolou z medzinárodného<br />

hºadi<strong>sk</strong>a pre strategick˘ rozvoj Ïelezniãnej<br />

dopravy je samozrejme uÏ prebiehajúca<br />

modernizácia medzinárodn˘ch koridorov˘ch<br />

tratí, financovan˘ch zo ‰trukturálnych<br />

fondov EÚ, s kofinancovaním zo ‰tátneho<br />

rozpoãtu. Tá musí nabraÈ ìaleko väã-<br />

‰iu dynamiku ako doteraz, pretoÏe po <strong>sk</strong>onãení<br />

plánovacieho obdobia 2007 – 2013<br />

môÏe byÈ jej financovanie nepríjemne veºkou<br />

záÈaÏou pre ‰tátny rozpoãet. A katastrofou,<br />

ktorú e‰te nikto zatiaº nepripú‰Èa, je<br />

moÏnosÈ, Ïe Ïelezniãná nákladná doprava<br />

nás obíde cez susedné ‰táty.<br />

• Pokiaº bude pretrvávaÈ tendencia prevádzkovaÈ<br />

‰tátom aj nákladnú dopravu, musia<br />

byÈ primerane vloÏené veºké investície<br />

aj do modernizácie vozÀového parku ‰tátneho<br />

prepravcu Îelezniãnej spoloãnosti<br />

34

Î E L E Z N I â N Á<br />

D O P R A V A<br />

CARGO Slovakia, a. s. Medzi odbornou<br />

verejnosÈou v‰ak v‰eobecne prevláda názor,<br />

Ïe nákladného prepravcu, ktor˘ naviac<br />

trvalo vytvára stratu a v budúcnosti sa nedá<br />

neoãakávaÈ Ïiaden pozitívny zvrat, by sa<br />

mal ‰tát zbaviÈ. âím <strong>sk</strong>ôr, t˘m lep‰ie.<br />

A keì sa tak nestane?<br />

V tom prípade ‰tát musí maÈ snahu zv˘‰iÈ<br />

atraktívnosÈ aj nákladnej dopravy a rie‰iÈ modernizáciu<br />

jej zariadení, ak˘mi sú nielen administratívne<br />

priestory pre ‰pediãné firmy a<br />

prepravcov, ale predov‰etk˘m prekládkové<br />

terminály, rampy a pod. V stratégii rozvoja Ïelezniãnej<br />

nákladnej dopravy nadobúda na dôleÏitosti<br />

tzv. intermodálna doprava, ktorá v posledn˘ch<br />

rokoch napriek kríze ako jediná zaznamenáva<br />

rast. Treba jej venovaÈ zv˘‰enú<br />

pozornosÈ.<br />

Na Sloven<strong>sk</strong>u v poslednom ãase zabúdame<br />

na vedºaj‰ie trate a regionálne trate, ktoré<br />

v‰ak sú rovnako ako koridorové trate súãas-<br />

Èou schémy prepravy po Ïeleznici v rámci<br />

Dopravnej politiky ‰tátu. Preto ich modernizáciu<br />

a elektrifikáciu je potrebné zaradiÈ do<br />

dlhodobého plánu stratégie rozvoja Ïelezníc<br />

na Sloven<strong>sk</strong>u.<br />

Na záver treba uviesÈ, Ïe jedn˘m z rozhodujúcich<br />

faktorov, ktor˘ v˘razne blokuje rast<br />

podielu Ïelezniãnej nákladnej dopravy na<br />

celkovej nákladnej doprave v ‰táte, je cenová<br />

politika. Napriek dlhoroãnej a neutíchajúcej<br />

kritike sú ceny za jeden vlakokilometer na<br />

Sloven<strong>sk</strong>u naìalej jedn˘mi z najvy‰‰ích v<br />

Európe. Preto ‰tát musí prijaÈ opatrenie, aby<br />

sa cena za prepravu po sloven<strong>sk</strong>˘ch Ïelezniciach<br />

zrovnal s poplatkami minimálne v susedn˘ch<br />

‰tátoch.<br />

Väã‰ina ãitateºov po tomto v‰etkom, ão ste<br />

povedali bude okamÏite namietaÈ, Ïe tak˘to<br />

trend v stratégii rozvoja Ïelezniãnej dopravy<br />

si vyÏaduje enormné, aÏ nereálne finanãné<br />

zdroje zo ‰tátneho rozpoãtu a z<br />

fondov EÚ…<br />

Ale poloÏme si otázku, preão je to tak?<br />

Ako to, Ïe Ïeleznica je v takom zlom stave a<br />

je stále popolu‰kou? Îe Ïeleznica okrem 100<br />

km modernizovanej trate z Bratislavy-Raãe<br />

do Nového Mesta nad Váhom je v Ïalostnom<br />

stave, vrátane jej sester<strong>sk</strong>˘ch prepravn˘ch<br />

organizácií, Ïe diaºnica e‰te stále nie je dobudovaná<br />

z Bratislavy do Ko‰íc, Ïe hlavné mesto<br />

stále nemá jasno v koncepcii nosného systému<br />

a v integrácii, nehovoriac o zlom stave<br />

v ‰kolstve, v zdravotníctve a pod. Do ktorého<br />

rezortu i‰li teda peniaze, a ak i‰li, boli to<br />

koncepãné, alebo len operatívne a lobistické<br />

zásahy?<br />

·tát má vo svojich zámeroch budovaÈ ‰irokorozchodnú<br />

traÈ. Ak˘ je vበnázor na takúto<br />

nároãnú investíciu?<br />

Z dlhodobého pohºadu sa zdá byÈ my‰lienka<br />

dobrá. Av‰ak je dobrá len dovtedy, pokiaº<br />

sa dá objektívne garantovaÈ proklamovan˘<br />

nárast toku tovaru z Ru<strong>sk</strong>a a z Ázie. PretoÏe<br />

dnes sú kapacity na‰ich prekládkov˘ch staníc<br />

na ukrajin<strong>sk</strong>o – sloven<strong>sk</strong>ej hranici dostatoãné.<br />

VyuÏívané sú ani nie na 25%, ão pri súãasnom<br />

negatívnom v˘voji objemu prepravy<br />

bude staãiÈ na dlhé roky, moÏno i desaÈroãia.<br />

Na tento zámer budovaÈ ‰irokorozchodnú<br />

traÈ sa v‰ak treba pozrieÈ aj z iného uhla pohºadu.<br />

Je múdre uÏ dnes analyzovaÈ situáciu,<br />

moÏné prognózy, predvídaÈ potreby na pár<br />

desaÈroãí dopredu a vãas byÈ pripravení. Preto<br />

bude dobré bez stresu, negatívnych tlakov<br />

urobiÈ serióznu a precíznu ‰túdiu. Tá by mala<br />

povedaÈ, ãi v tejto iniciatíve má zmysel pokraãovaÈ<br />

alebo nie. Ak áno, tak príprava takejto<br />

investície môÏe zaãaÈ. PretoÏe jej príprava a<br />

realizácia bude trvaÈ urãite viac ako 20 rokov.<br />

A na záver: ako sa dívate na rie‰enie dopravy<br />

v hlavnom meste SR Bratislave?<br />

Na území Bratislavy nie je dodnes jasn˘<br />

a úprimn˘ konsenzus medzi Magistrátom<br />

mesta, Bratislav<strong>sk</strong>˘m samosprávnym krajom,<br />

vládou SR (v zastúpení Ministerstva<br />

dopravy, pô‰t a telekomunikácií SR), Îeleznicami<br />

Sloven<strong>sk</strong>ej republiky a prepravcami<br />

operujúcimi v Bratislave a jej regióne, o rie-<br />

‰ení integrácie verejnej osobnej dopravy a o<br />

koneãnej koncepcii nosného systému. Retrospektívne<br />

je moÏné tento stav charakterizovaÈ,<br />

ako v˘sledok viacer˘ch príãin. Podºa<br />

môjho názoru základnou príãinou je neochoty<br />

dohodnúÈ sa. V novodobej histórii po roku<br />

1989 si nepamätám, ãi do‰lo niekedy k serióznym,<br />

cieºavedom˘m, sústreden˘m a pokraãujúcim<br />

rokovaniam medzi ‰tatutármi<br />

mesta a ‰tátom, resp. medzi organizáciami<br />

nimi riaden˘mi a od roku 2002 uÏ aj s predstaviteºmi<br />

VÚC, ak vynecháme akt podpísania<br />

Memoranda z roku 2007, ktorého naplnenie<br />

je na „veºmi tenkom ºade“.<br />

ëal‰ou príãinou je podºa mÀa rozdielna filozofia<br />

zástupcov mesta, ktorá má logicky<br />

tro‰ku rozdielne ciele v stratégii rozvoja mesta<br />

(urbanizácia, architektúra, centrá sluÏieb,<br />

kultúry, b˘vania a pod.), oproti filozofii zástupcov<br />

‰tátnej sféry, kde prevládajú <strong>sk</strong>ôr<br />

makroekonomické, regionálne a celo‰tátne<br />

záujmy a ciele.<br />

Nedá mi nespomenúÈ lobizmus. V oboch<br />

prípadoch (rozumej komunálna vers. ‰tátna<br />

sféra) majú zásadn˘ vplyv veºké firmy, finanãné<br />

<strong>sk</strong>upiny a ich lobisti, ãi uÏ v parlamente,<br />

alebo v mest<strong>sk</strong>om zastupiteºstve, ktorí obhajujú<br />

ekonomické záujmy „t˘ch svojich“. V celo‰tátnej<br />

mierke sa tieto subjektívne a vo väã-<br />

‰ine prípadoch z pohºadu celospoloãen<strong>sk</strong>ého<br />

v˘znamu negatívne záujmy neodzrkadlia aÏ<br />

tak negatívne na v˘sledkoch a najmä na koncepcii,<br />

ako v rozsahu mesta.<br />

Rie‰ením je dohoda o spoloãnej koncepcii<br />

na báze pozitívnej di<strong>sk</strong>usie, proste ochota<br />

uzavrieÈ konsenzus medzi v‰etk˘mi zainteresovan˘mi,<br />

a to bezpodmieneãne a jedine v<br />

prospech mesta, ‰tátu, obãanov. Takéto rie‰enie<br />

zároveÀ vytvorí e‰te lep‰ie podmienky pre<br />

na‰u podnikateº<strong>sk</strong>ú sféru, moÏno s rovnocenn˘mi<br />

ekonomick˘mi v˘sledkami ako pri<br />

doteraj‰ej nekoncepãnej, operatívnej a niekedy<br />

aÏ korupãnej ‰truktúre rozvoja hospodárstva<br />

v Bratislave a na Sloven<strong>sk</strong>u. Veºké i<br />

malé spoloãnosti, finanãné <strong>sk</strong>upiny budú maÈ<br />

navy‰e okrem ekonomick˘ch v˘sledkov aj<br />

dobr˘ pocit, ktor˘ si myslím má pri dne‰nej<br />

schéme veºmi málo firiem...<br />

35

S L O V E N S K Á<br />

A R C H I T E K T Ú R A<br />

Mesto s rozlohou 80,03 km 2 leÏí v údolí rieky Váh v Îilin<strong>sk</strong>ej kotline, na sútoku Váhu s riekami Kysuca<br />

a Rajãianka. V˘plÀ kotliny tvoria treÈohorné sedimenty – zlepence s vloÏkami mäkk˘ch pie<strong>sk</strong>ovcov karpat<strong>sk</strong>ého<br />

paleogénu. PozdæÏ Váhu a Rajãianky sa tiahnu pomerne ‰iroké porieãne nivy, po stranách s pleistocénnymi<br />

‰trkov˘mi terasami. Îilin<strong>sk</strong>á kotlina sa nachádza medzi pohoriami Malá Fatra, StráÏov<strong>sk</strong>é vrchy,<br />

Súºov<strong>sk</strong>é vrchy, Javorníky a Kysucká vrchovina. Nadmor<strong>sk</strong>á v˘‰ka: 333 m n. m. (Námestie Andreja Hlinku).<br />

Priemerná teplota vzduchu v júli dosahuje + 18 °C, v januári – 4 °C. Roãn˘ priemer zráÏok je 650 aÏ 700 mm.<br />

Snehová pokr˘vka je 60 aÏ 80 dní v roku. Mesto je rozdelené na 20 mest<strong>sk</strong>˘ch ãastí a 45 sãítacích obvodov,<br />

ktoré z hºadi<strong>sk</strong>a ich veºkosti predstavujú aj optimálne ãlenenie na urbanistické okr<strong>sk</strong>y.<br />

Îilina – perla na Váhu...<br />

Ing. arch. Martin PAVELEK,<br />

autorizovan˘ architekt Sloven<strong>sk</strong>ej komory architektov (SKA)<br />

a hlavn˘ architekt mesta Îilina (od marca 2007)<br />

DrÏiteº ocenení:<br />

– nominácie SKA na „European Union Prize for<br />

Contemporary Architecture Mies van der Rohe Award 2005“<br />

– ceny SKA za architektúru „CE.ZA.AR 2004“,<br />

– hlavnej ceny titulu „Stavba roka 2003“<br />

v rovnomennej verejnej celo‰tátnej súÈaÏi,<br />

– nominácie na „Cenu Du‰ana Jurkoviãa 2002“,<br />

– ceny zdruÏenia ABF Slovakia<br />

„Za tvoriv˘ prínos v centrálnej mest<strong>sk</strong>ej zóne“<br />

v celo‰tátnej súÈaÏi „Stavba roka 1999“,<br />

– ‰peciálnej ceny v medzinárodnej súÈaÏi EAAE<br />

„Quest for urban design“ v Eindhovene v roku 1992.<br />

Budova Dexia banka Sloven<strong>sk</strong>o, foto: Jozef Feiler<br />

NEDÁVNA MINULOSË<br />

Îilina sa najmä poãas rokov 1998 – 2006<br />

stala veºmi ‰pecifick˘m a ne‰tandardn˘m<br />

mestom v mnoh˘ch oblastiach vrátane architektúry,<br />

urbanizmu a územného plánovania.<br />

Problémom nebol ani tak prudk˘ stavebn˘<br />

rozvoj, ako absentujúci vyváÏen˘ a zodpovedn˘<br />

prístup ku koncepãnému rozvoju mesta v<br />

zmysle platn˘ch územno-plánovacích dokumentácií.<br />

V tom ãase bolo vydan˘ch mnoÏstvo prevaÏne<br />

vysoko úãelov˘ch a neprofesionálnych<br />

rozhodnutí o realizácii nov˘ch stavieb, ktoré<br />

nebrali ohºad na re‰pektovanie elementárnych<br />

urbanisticko-architektonick˘ch pravidiel,<br />

ba niekedy ani zákona a príslu‰n˘ch<br />

technick˘ch noriem. Pre isté <strong>sk</strong>upiny to bol<br />

ekonomicky a krátkodobo efektívny Èah, Ïiaº,<br />

s veºmi negatívnym dlhodob˘m dopadom a<br />

degradáciou hodnoty územia v ktorom boli<br />

realizované.<br />

Mesto Îilina v rozsahu asi omnoho väã‰om<br />

ako ostatné sloven<strong>sk</strong>é mestá má z tohto obdobia<br />

veºmi zlú <strong>sk</strong>úsenosÈ s developmentom.<br />

Práve Îilina vo vypuklej miere doplatila na<br />

nedostatky súãasnej platnej legislatívy, ktorá,<br />

aj keì moÏno s dobr˘m úmyslom univerzálnosti,<br />

necháva veºk˘ priestor moÏnostiam<br />

„sloven<strong>sk</strong>ej“ korupcie novodob˘ch samospráv.<br />

To, samozrejme, spôsobilo totálne rozvrátenie<br />

zákonného stavu. A tak vzniklo mnoho<br />

veºk˘ch realizácií obchádzajúcich územn˘<br />

plán mesta a zákon – predov‰etk˘m nové<br />

nákupné stredi<strong>sk</strong>á a obytné súbory na miestach,<br />

kde boli a naìalej mali byÈ námestia, parky<br />

alebo ‰portovi<strong>sk</strong>á. Nieão sa zachrániÈ dá,<br />

s nieãím sa bude musieÈ spoloãnosÈ vysporiadaÈ.<br />

Stavebn˘ boom z minul˘ch rokov priniesol<br />

do Îiliny aj v˘stavbu v˘‰kov˘ch budov,<br />

na ktoré mesto nebolo pripravené. Napriek<br />

tomu, Ïe dve vy‰‰ie stavby sú tesne pred dokonãením,<br />

v˘stavba prípadn˘ch ìal‰ích je<br />

dosÈ di<strong>sk</strong>utabilná. Stavby tohto druhu sú ekonomicky<br />

nároãné, ale predov‰etk˘m územne<br />

problematické z titulu ìal‰ieho trvalo udrÏateºného<br />

rozvoja mesta. Îilina má dnes 85 tisíc<br />

obyvateºov, ão v rámci Európy nie je niã<br />

viac, ani niã menej ako ‰tandardné mesto na<br />

regionálnej úrovni, kde spravidla najvy‰‰ou<br />

budovou b˘va kostol.<br />

SÚâASNOSË<br />

Platn˘ Územn˘ plán sídelného útvaru (ìalej<br />

ÚPN-SÚ) Îilina bol schválen˘ uznesením<br />

Vlády SSR ã. 352/78 z 29. 11. 1978 a následne<br />

dopracovan˘ v júni 1980. V roku 1994 bol<br />

ÚPN-SÚ prehodnoten˘ a jeho záväzné ãasti<br />

boli schválené uznesením Mest<strong>sk</strong>ého zastupiteºstva<br />

v Îiline a vyhlásené V‰eobecne záväzn˘m<br />

nariadením mesta. V rokoch 1993 –<br />

2009 bolo potom spracovan˘ch celkovo ‰esÈ<br />

zmien ÚPN-SÚ Îilina. Okrem stále platného<br />

„historického“ ÚPN-SÚ z roku 1980 bol rozpracovan˘<br />

nov˘ „Územn˘ plán mesta Îilina“.<br />

Koncept bol spracovan˘ a prerokovan˘ v<br />

roku 2000 a odvtedy prebiehali práce na vypracovaní<br />

samotného návrhu, ktor˘ v‰ak pravdepodobne<br />

nebola vôºa zo strany b˘valého vedenia<br />

mesta dokonãiÈ.<br />

Radniãná ulica, foto: Jozef Feiler<br />

Vìaka posledn˘m komunálnym voºbám,<br />

ktoré priniesli Îiline zásadné zmeny, sa mnohé<br />

veci vrátili do normálnych koºají a jednou<br />

z nich bolo aj návrat ku koncepãnému rozvoju<br />

mesta. Ihneì v roku 2007 boli vypracované<br />

a odovzdané tri dôleÏité územno-plánovacie<br />

dokumenty: Dopravno-inÏinier<strong>sk</strong>e podklady,<br />

Návrh koncepcie zelene Mesta Îilina,<br />

Koncepcia rozvoja mesta Îilina v oblasti tepelnej<br />

energetiky. ëalej bol vypracovan˘ Projekt<br />

cyklistick˘ch komunikácií, Projekt roz-<br />

‰írenia statickej dopravy, Projekt debarierizácie<br />

mesta Îilina a Územná prognóza strategického<br />

rozvoja mesta Îilina. V marci 2007<br />

bol obnoven˘ Útvar hlavného architekta, v<br />

rámci organizaãnej ‰truktúry mest<strong>sk</strong>ého úradu<br />

s názvom Odbor hlavného architekta<br />

(OHA). Pre mestá veºkosti Îiliny je tak˘to odborn˘<br />

útvar absolútne nepostrádateºn˘ a mal<br />

by byÈ povinn˘ zo zákona. Îiaº, sloven<strong>sk</strong>á legislatíva<br />

do dne‰ného dÀa nena‰la preÀ miesto<br />

v Ïiadnom z príslu‰n˘ch zákonov. Otázka<br />

polohy tohto odborného útvaru v ‰truktúre samosprávy<br />

mesta tak, aby si zachoval svoju nezávislosÈ,<br />

je v rámci odbornej verejnosti veº-<br />

36

S L O V E N S K Á<br />

A R C H I T E K T Ú R A<br />

mi di<strong>sk</strong>utovaná. Na túto otázku asi neexistuje<br />

jednoznaãná odpoveì, ale na základe práve<br />

Ïilin<strong>sk</strong>˘ch <strong>sk</strong>úseností je moÏné kon‰tatovaÈ,<br />

Ïe v prvom rade v‰etko záleÏí na ºuìoch<br />

a aÏ potom na systéme. Dobrá koordinácia urbanistického<br />

a architektonického rozvoja<br />

mesta závisí od kvality ºudí vo vedení mesta<br />

a odborného útvaru a od ich vzájomnej komunikácie.<br />

ªud<strong>sk</strong>˘ faktor tu musí predstavovaÈ<br />

kvalitu v dvoch úrovniach – prvou je rovina<br />

v˘luãne odborná a odzrkadºuje predov‰etk˘m<br />

mieru vzdelanosti zodpovedn˘ch<br />

osôb. Druhou je rovina <strong>sk</strong>ôr morálna, ktorá<br />

odzrkadºuje mieru zodpovednosti verejného<br />

ãiniteºa voãi spoloãnosti.<br />

ÚZEMNÉ PLÁNOVANIE<br />

Základn˘m nástrojom „práce s mestom“ je<br />

územné plánovanie najmä v chápaní permanentného<br />

v˘konu t.j. realizácie celého komplexu<br />

územno-plánovacích ãinností. Rozvoj<br />

mesta musí byÈ riaden˘, kontinuálny a vÏdy<br />

v˘hodn˘ pre jeho obyvateºov. Dne‰né územné<br />

plánovanie musí byÈ r˘chlej‰ie a predvídavej‰ie,<br />

musí pripraviÈ flexibilnej‰ie podmienky<br />

na potenciálne vyuÏitie územia. ëaleko<br />

väã‰í dôraz musí byÈ kladen˘ na kvalitné<br />

a v˘hºadovo optimálne dopravné a komunikaãné<br />

rie‰enie. TaktieÏ navrhované územné<br />

rezervy musia byÈ pripravené zvládnuÈ<br />

omnoho väã‰ie investiãné zámery ako kedysi<br />

s dôrazom na hodnoty a princípy trvalo<br />

udrÏateºného rozvoja a ochrany Ïivotného a<br />

obytného prostredia.<br />

Nov˘ územn˘ plán Îiliny, ktor˘ bude dokonãen˘<br />

v apríli 2010, jednoznaãne pomenuje<br />

a vymedzí v‰etky funkãné zóny, aby bolo<br />

od zaãiatku jasné, ão sa kde môÏe, resp. nemôÏe<br />

stavaÈ.<br />

Územná prognóza, ktorá pracuje s ãasov˘m<br />

horizontom 30 aÏ 50 rokov, je jednou z územno-plánovacích<br />

metód, ktorá je na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

veºmi málo vyuÏívaná. Práve jej ãasov˘ horizont<br />

v‰ak zabezpeãuje dostatoãn˘ odstup od<br />

dynamicky sa meniacej situácie v územnom<br />

rozvoji súãasnosti. Vytvára priestor pre anal˘zu<br />

a pochopenie prebiehajúcich procesov v<br />

území, rozvojov˘ch trendov, a zároveÀ vytvára<br />

priestor na vyhodnocovanie a projekciu<br />

moÏn˘ch budúcností. Len s dostatoãn˘m odstupom<br />

je moÏné vyhnúÈ sa ur˘chlen˘m rie-<br />

‰eniam situácií, ktor˘m trpia mnohé v súãasnosti<br />

schvaºované územné plány a najmä ich<br />

zmeny a doplnky. Cieºom územnej prognózy<br />

strategického rozvoja je zí<strong>sk</strong>aÈ pre Mesto<br />

Îilina predov‰etk˘m odpoveì na zásadnú<br />

otázku ako zabezpeãiÈ udrÏateºn˘ rozvoj. Práve<br />

územnou prognózou je moÏné pokryÈ ‰ir-<br />

‰ie rozvojové tendencie a trendy od Euroregiónu<br />

cez región a aglomeráciu k vlastnému<br />

mestu, s pokrytím rôznych ãasov˘ch rovín.<br />

StanoviÈ hraniãné polohy vyuÏitia územia,<br />

samotnej veºkosti mesta ako prijateºného, s<br />

„priateº<strong>sk</strong>˘m“ a podnetn˘m prostredím pre<br />

svojich obyvateºov v záujme zabezpeãenia<br />

kvality Ïivota a vyváÏenosti vo v‰etk˘ch<br />

zloÏkách prostredia.<br />

DOPRAVA AKO ZÁKLADN¯ LIMIT<br />

ROZVOJA ÚZEMIA<br />

Mesto Îilina je dôleÏitou kriÏovatkou Ïelezniãnej<br />

a diaºniãnej siete. Cez mesto prechádzajú<br />

hlavné európ<strong>sk</strong>e trasy E50 Západ –<br />

V˘chod a E75 Sever – Juh. Z hºadi<strong>sk</strong>a dopravného<br />

v˘znamu pre mesto Îilina a okolie je v˘znamné<br />

medzinárodné Leti<strong>sk</strong>o Îilina – Doln˘<br />

Hriãov. SlúÏi pre región severozápadného<br />

Sloven<strong>sk</strong>a s pribliÏne 1,2 mil. obyvateºov.<br />

BudúcnosÈ regiónu aj mesta je podmienené<br />

realizáciou a dobudovaním zodpovedajúcej<br />

dopravnej infra‰truktúry. Mesto Îilina<br />

opakovane apeluje na komplexné rie‰enie Ïilin<strong>sk</strong>ého<br />

dopravného uzla s prioritou rie‰enia<br />

diaºnice D1 v úseku Hriãov<strong>sk</strong>é Podhradie –<br />

diaºniãná kriÏovatka Lietav<strong>sk</strong>á Lúãka – tunel<br />

Vi‰Àové – Dubná <strong>sk</strong>ala, spolu s juÏn˘m diaºniãn˘m<br />

privádzaãom a IV. okruÏnou komunikáciou<br />

(prepojením diaºniãného privádzaãa<br />

c cestou I/18, ktorou by sa vyrie‰ilo aj prevedenie<br />

dopravy pri odstávkach tunela Vi‰-<br />

Àové). Odkladanie v˘stavby a neustále zmeny<br />

harmonogramov sa v˘razne podieºajú na<br />

neustále sa zhor‰ujúcej dopravnej situácii v<br />

meste, kde základn˘ komunikaãn˘ systém<br />

mesta plní zároveÀ funkciu nadradeného systému!<br />

Momentálne prevláda parciálny prístup<br />

k rie‰eniu dopravy okolo a cez Îilinu. KaÏd˘<br />

„kompetentn˘ orgán“ si razí svoju politiku,<br />

bez ohºadu na názory odbornej verejnosti,<br />

priãom neraz vznikajú aÏ nezmyselné rie-<br />

‰enia a návrhy.<br />

Obrov<strong>sk</strong>é nedostatky z minulosti má aj základn˘<br />

mest<strong>sk</strong>˘ komunikaãn˘ systém najmä<br />

vtom, Ïe neboli rovnocenne pokryté v‰etky<br />

zloÏky dopravy. Preto sú aktivity v súãasnosti<br />

presmerované na budovanie cyklochodníkov,<br />

chodníkov, parkoví<strong>sk</strong>, ako aj na celkovej<br />

debarierizácii mesta vo vzÈahu k hendikepovan˘m<br />

obãanom.<br />

ROZVOJ MESTA – BUDÚCNOSË<br />

Îilina má vynikajúcu geografickú polohu<br />

a ako dôleÏit˘ dopravn˘ uzol v blízkosti hraníc<br />

s Poº<strong>sk</strong>om a âe<strong>sk</strong>ou republikou bude<br />

vÏdy priÈahovaÈ investorov. Stala sa aktívnou<br />

súãasÈou novovzniknutého euroregiónu<br />

Îilina – Ostrava – Katowice s veºk˘m ºud<strong>sk</strong>˘m<br />

i hospodár<strong>sk</strong>ym potenciálom.<br />

V˘stavba závodu KIA sa nepochybne stala<br />

ìal‰ím dôleÏit˘m impulzom pre na‰tartovanie<br />

„budovateº<strong>sk</strong>ého“ procesu, ktor˘ vo<br />

v˘raznej miere poznaãil Ïivot mesta, ako aj<br />

regiónu. Zóny na rozvoj takmer v‰etk˘ch<br />

funkcií sú dlhodobo pripravené.<br />

V˘razné ‰pecifikum Îiliny, obrov<strong>sk</strong>ou devízou<br />

a zároveÀ nevyuÏitou rezervou, ktorá<br />

Balustrády a far<strong>sk</strong>é schody, foto: Jozef Feiler<br />

nebola doposiaº docenená, je prirodzené situovanie<br />

mesta na sútoku troch riek – Váhu, Kysuce<br />

a Rajãianky – v blízkosti historickej pamiatky<br />

Budatín<strong>sk</strong>eho hradu. Územie predstavuje<br />

veºkú v˘zvu pre rozvoj mesta, ktoré by<br />

v budúcnosti malo maÈ v˘razn˘ mestotvorn˘,<br />

pobytovo-oddychov˘ charakter. Vyrie‰ená<br />

obsluÏnosÈ územia a infra‰truktúra tak koneãne<br />

môÏu otvoriÈ moÏnosti doplnenia rozvoja<br />

mesta popri riekach.<br />

ëal‰ie ‰pecifikum predstavujú pásy priemyselnej<br />

zóny, tiahnuce sa cel˘m mestom<br />

od severu na juh a od v˘chodu na západ.<br />

Spolu so Ïeleznicou a s uÏ spomínan˘m diaºniãn˘m<br />

privádzaãom rozdeºuje sídlo na pomerne<br />

izolované ãasti. Rozvojové územie<br />

súãasn˘ch priemyseln˘ch zón západného a<br />

v˘chodného priemyselného pásma ãaká preto<br />

celková revitalizácia a nové zadefinovanie<br />

jej vyuÏitia ako zmie‰aného územia s podielom<br />

polyfunkãn˘ch plôch vrátane mest<strong>sk</strong>ého<br />

b˘vania. Prvé investície a zámery sa uÏ objavili,<br />

otázne je, ãi preÏijú aj prebiehajúcu finanãnú<br />

krízu.<br />

Mesto oãakáva ìal‰ie investiãné aktivity<br />

najmä v oblasti rozvoja a budovania vedomostnej<br />

spoloãnosti, ão znamená záujem o vedecko-technologické<br />

parky a v˘<strong>sk</strong>umné areály<br />

na v‰etk˘ch úrovniach, taktieÏ aktivity ‰irokospektrálneho<br />

charakteru, kultúrno-spoloãen<strong>sk</strong>é<br />

a mestotvorné, zamerané na revitalizáciu<br />

verejn˘ch priestorov. Tak ako v oblasti<br />

komerãn˘ch aktivít a obchodu, tak aj v oblasti<br />

b˘vania sa v blízkej budúcnosti nepredpokladajú<br />

v˘razné zmeny, keìÏe v meste sú<br />

tieto potreby s dostatoãnou rezervou pokryté.<br />

Prípadné nové väã‰ie priemyselné zóny plánuje<br />

mesto situovaÈ mimo svojho katastra.<br />

Mesto je momentálne v ‰tádiu sebareflexie<br />

a hºadania v˘sledného „tvaru“ nového mesta.<br />

Snahou je, aby „perla na Váhu“ nadviazala<br />

na v‰etky pozitíva z minulosti, od stredovekého<br />

historického centra cez <strong>sk</strong>vel˘ urbanisticko-priestorov˘<br />

rozvoj s okruÏno-radiálnym<br />

dopravn˘m systémom aÏ po neprehliadnuteºnú<br />

prácu veºk˘ch architektov minulosti,<br />

ak˘mi boli Peter Behrens, Fridrich Weinwurm,<br />

Milan Michal Harminc, Michal M.<br />

Scheer, Jozef Zweigenthal a Ferdinand âapka,<br />

ktorí svojimi <strong>sk</strong>vel˘mi stavbami dotvorili<br />

„genius loci“ mesta Îilina.<br />

www: zilina.<strong>sk</strong><br />

37

N Á R O D N Á R A D A S R<br />

Ako zástupca primátora v Pre‰ove mal na starosti aj oblasÈ v˘stavby, ako ‰tátny tajomník<br />

Ministerstva v˘stavby a regionálneho rozvoja SR pracoval pre odbor stavebníctva do roku 2006,<br />

dnes je poslancom NR SR a ãlenom V˘boru NR SR pre hospodár<strong>sk</strong>u politiku – ·tefan KUÎMA.<br />

Aj preto ho oslovila redaktorka Anna Komová so ÏiadosÈou o rozhovor.<br />

OÏívajú na Sloven<strong>sk</strong>u stavebné práce?<br />

Ako je to s rozumnou investíciou do stavebníctva,<br />

dostatoãne sa pomáha pri kumulovaní<br />

investícií a následnom zvy‰ovaní pracovn˘ch<br />

príleÏitostí?<br />

Stavebné investície môÏu akcelerovaÈ ekonomick˘<br />

rast, nemôÏu v‰ak byÈ jeho prvotn˘m h˘bateºnom.<br />

T˘m je spravidla vhodná ekonomická<br />

klíma na podnikanie, kvalifikovaná pracovná<br />

sila a príchod nov˘ch investícií. Stavebníctvo<br />

vo v‰eobecnosti má veºk˘ potenciál pri zvy-<br />

‰ovaní pracovn˘ch príleÏitostí za predpokladu,<br />

Ïe ‰kolstvo dokáÏe ponúknuÈ kvalifikovan˘ch<br />

zamestnancov. To je jedna z veºk˘ch v˘ziev<br />

ná‰ho vzdelávacieho systému.<br />

Aj v rámci stavebníctva sa veºa z moÏn˘ch<br />

projektov odloÏilo a sú niektoré aj také, ktoré<br />

sa síce zaãali realizovaÈ a zastavili sa, no<br />

zdá sa, Ïe aj napriek sÈaÏen˘m podmienkam<br />

sa v stavebníctve predsa len pracuje. Sledujete<br />

pohyb prác?<br />

Samozrejme, veì stavebníctvo je jedn˘m z<br />

rozhodujúcich odvetví ná‰ho hospodárstva. Súãasn˘<br />

v˘voj stavebníctva závisí predov‰etk˘m<br />

od finanãn˘ch moÏností investorov verejného a<br />

súkromného sektora. Nedávno ·tatistick˘ úrad<br />

ohlásil za prv˘ch 9 mesiacov tohto roka medziroãn˘<br />

pokles stavebnej produkcie o takmer jednu<br />

desatinu, ão je uÏ dosÈ citeºn˘ pokles.<br />

Je nesporné, Ïe celkov˘ pokles produkcie sa<br />

zaznamenal aj v stavebníctve, no, práve stavebníctvu<br />

pomáha nielen ‰tát, ale aj investori<br />

a práve z toho dôvodu by sme mohli oãakávaÈ<br />

slu‰nej‰í rozvoj?<br />

·tátne objednávky majú svoje mantinely dané<br />

moÏnosÈami verejn˘ch financií, a tie sú Ïiaº v neradostnom<br />

stave. StavaÈ na dlh má tieÏ svoje negatívne<br />

stránky, pretoÏe prená‰a dlh na budúce<br />

generácie a priná‰a náklady na dlhovú sluÏbu.<br />

Ja vidím rie‰enie <strong>sk</strong>ôr v realizovaní takej hospodár<strong>sk</strong>ej<br />

politiky, ktorá je orientovaná na tvorbu<br />

stabilného podnikateº<strong>sk</strong>ého prostredia, ãím<br />

sa zároveÀ podporuje prílev zahraniãn˘ch investícií,<br />

konkurencieschopnosÈ a ekonomická<br />

sila podnikateº<strong>sk</strong>˘ch subjektov i obyvateºstva.<br />

Sledujete aj trh s bytmi? Spomalila sa síce v˘stavba<br />

nov˘ch bytov, no na rodinn˘ch domoch<br />

sa stále pracuje, ãím to je?<br />

V˘stavba rodinn˘ch domov sa t˘ka prevaÏne<br />

solventnej‰ích vrstiev obyvateºstva, ktor˘ch<br />

sa kríza dotkla relatívne najmenej. Tie nemuseli<br />

tak radikálne okresávaÈ plánované investície.<br />

Súãasná ekonomická a sociálna neistota núti ºudí<br />

k opatrnosti, a to sa prejavilo predov‰etk˘m v<br />

spomalení bytovej v˘stavby.<br />

MoÏno vyãleniÈ lokality kde stavebné práce<br />

oÏívajú r˘chlej‰ie? Myslíte si, Ïe je to dané aj<br />

charakterom regiónu?<br />

Súvisí to predov‰etk˘m s ekonomickou úrov-<br />

Àou jednotliv˘ch regiónov. Je prirodzené, Ïe<br />

regióny, do ktor˘ch pri‰iel v˘znamn˘ investor<br />

r˘chlej‰ie ekonomicky napredujú, buduje sa<br />

nová infra‰truktúra a tomu zodpovedá aj v˘voj<br />

v oblasti bytovej v˘stavby. Bratislava ale i ìal-<br />

‰ie kraj<strong>sk</strong>é mestá a ich najbliωie okolie sú ekonomicky<br />

v˘konné, tam je predpoklad r˘chlej-<br />

‰ieho oÏivenia pravdepodobnej‰í.<br />

Dbá sa viac ako inokedy, práve v dne‰n˘ch<br />

ãasoch na kvalitu v˘stavby alebo na rozpoãet?<br />

·iroká ponuka rôznych projektov a pomerne<br />

veºká konkurencia v odvetví nesporne prispeli<br />

k tlaku na kvalitu. âo sa t˘ka rozpoãtov, tam<br />

vstupuje viacero faktorov, a to hlavne cena stavebn˘ch<br />

komodít, cena práce, cenová politika<br />

vo vzÈahu ku konkurencii a podobne, takÏe nie<br />

je moÏné generalizovaÈ. KaÏd˘ projekt je jedineãn˘,<br />

a preto si kaÏd˘ investor musí zabezpeãiÈ<br />

dodávateºa, ktor˘ mu bude garantovaÈ najoptimálnej‰ie<br />

rie‰enie.<br />

V 90. rokoch bolo celkom rozbehnuté budovanie<br />

infra‰truktúry, ako vidíte jej ìal‰iu<br />

perspektívu?<br />

Budovanie infra‰truktúry nebolo rozbehnuté<br />

len v 90. rokoch. Naopak, najväã‰í rozvoj nastal<br />

v tejto dekáde, a to aj v súvislosti so vstupom<br />

krajiny do Európ<strong>sk</strong>ej únie a najmä po roku<br />

2004 s moÏnosÈami, ktoré ãlenstvo v Únii prinieslo.<br />

Mám na mysli najmä ‰trukturálne fondy<br />

na základnú infra‰truktúru. V rokoch 2005<br />

– 2006 sme boli dokonca svedkami dvojmiestneho<br />

nárastu stavebnej produkcie.<br />

Kde sú e‰te rezervy podpory zo strany ‰tátu<br />

pre mestá a obce?<br />

Stavebn˘ rozvoj ãasto brzdí zloÏitá administratíva<br />

súvisiaca s v˘stavbou, nevyrovnané<br />

majetkovoprávne vzÈahy ale i posuny zaãatia<br />

realizácie stavieb ão komplikuje samosprávam<br />

situáciu. Vnímam tieÏ v˘hrady samosprávy ku<br />

komplikáciám pri ãerpaní eurofondov na infra‰truktúrne<br />

projekty a s t˘m spojené problémy<br />

s prefinancovaním tak˘chto projektov.<br />

Väã‰ie oÏivenie stavebného priemyslu a stavebnej<br />

v˘roby by mohlo byÈ dôleÏité aj preto,<br />

lebo by sa podporili ìal‰ie odvetvia, ktoré<br />

s nim súvisia a t˘m by mohli vznikaÈ aj<br />

nové a ‰ir‰ie moÏnosti pracovn˘ch príleÏitostí,<br />

aká je perspektíva a pohºad do budúcnosti?<br />

DôleÏitá vo vzÈahu k rozvoju stavebníctva je<br />

schopnosÈ osvojenia si nov˘ch druhov financovania<br />

v˘stavby (napr. PPP-projekty) a v˘voj nov˘ch<br />

finanãn˘ch produktov. Je otázne ako sa s<br />

nimi dokáÏe Sloven<strong>sk</strong>o vyrovnaÈ. Netreba tieÏ<br />

zabúdaÈ, Ïe ako súãasÈ Európ<strong>sk</strong>ej únie u nás v˘voj<br />

stavebníctva ovplyvÀuje aj úroveÀ adaptácie<br />

podmienok európ<strong>sk</strong>eho stavebného trhu.<br />

Nemali by sa zvy‰ovaÈ moÏnosti kúpy kvalitn˘ch<br />

bytov za dostupné ceny, pretoÏe v poslednom<br />

období je ponuka luxusn˘ch bytov,<br />

a tie nie sú pre väã‰inu obyvateºov dostupné.<br />

V slobodnej trhovej ekonomike sa obyvatelia<br />

riadia vlastn˘mi preferenciami a finanãn˘mi<br />

moÏnosÈami. Ponuka sa má prispôsobovaÈ<br />

dopytu a nie naopak. Nechajme preto na obãanov<br />

a podniky, aby oni rozhodli o tom, aké stavebné<br />

produkty sú pre nich zaujímavé.<br />

Dá sa braÈ príklad z okolit˘ch krajín, ako sa<br />

rie‰i oÏivenie v stavebníctve v rámci krajín<br />

EÚ?<br />

V <strong>sk</strong>utoãnosti Ïiadna vláda nemá originálny<br />

recept na to, ako túto krízu prekonaÈ, a to ani v<br />

stavebníctve. Kºúãov˘m sa ale zdá byÈ zachovanie<br />

stability finanãného systému. ZároveÀ<br />

na to, aby sa znova na‰tartoval ekonomick˘ rast<br />

je potrebné, aby sa trh preãistil a tí konkurencieschopní<br />

znova rozbehli investície, a to i v stavebníctve.<br />

38

MINISTERSTVO V¯STAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR<br />

Ide aj o predæÏenie Ïivotnosti<br />

·tátna program zatepºovania bytov˘ch domov, pravdepodobne opodstatnene rozvíril hladinu názorov ‰irokej<br />

verejnosti. Veì v súãasnosti sa podpora na zatepºovanie po<strong>sk</strong>ytuje z verejn˘ch prostriedkov a tak záujem je veºk˘.<br />

Viac k téme s riaditeºkou odboru bytovej politiky, Ministerstva v˘stavby a regionálneho rozvoja SR,<br />

Elenou SZOLGAYOVOU, v rozhovore redaktorky Anny Komovej.<br />

Pani riaditeºka, ão v‰etko bolo treba urobiÈ pre<br />

zrealizovanie vládneho programu zatepºovania?<br />

Vláda Sloven<strong>sk</strong>ej republiky v nadväznosti na<br />

krízu v dodávke plynu zaãiatkom roku 2009,<br />

ako aj v súvislosti s finanãnou a hospodár<strong>sk</strong>ou<br />

krízou deklarovala záujem vytvoriÈ podmienky<br />

pre zníÏenie energetickej zaÈaÏenosti Sloven<strong>sk</strong>a.<br />

Tieto zámery nadväzovali na dlhodobé zámery<br />

rie‰iÈ energetickú bezpeãnosÈ Sloven<strong>sk</strong>a a súãasne<br />

plniÈ aj ciele Európ<strong>sk</strong>ej únie z Energeticko-klimatického<br />

balíãka do roku 2020, ktor˘<br />

schválili poslanci Európ<strong>sk</strong>eho parlamentu 17.<br />

decembra 2008. Dokument formuluje úlohy a<br />

ciele, ktoré stanovujú zníÏiÈ emisie <strong>sk</strong>leníkov˘ch<br />

plynov o 20 %, zv˘‰iÈ mieru energetickej<br />

efektívnosti o 20 % a dosiahnuÈ 20 percentn˘ podiel<br />

obnoviteºn˘ch zdrojov na celkovej energetickej<br />

<strong>sk</strong>ladbe spoloãenstva.<br />

V tomto kontexte sa preto zaãiatkom roku<br />

analyzovali viaceré moÏnosti realizovania podpory<br />

zatepºovania, priãom v˘sledkom anal˘zy<br />

bolo kon‰tatovanie, Ïe potenciál pre dosiahnutie<br />

energetick˘ch úspor je predov‰etk˘m v budovách<br />

na b˘vanie.<br />

Prv˘m komplexn˘m materiálom, ktor˘ na‰e<br />

ministerstvo pripravilo, bol Národn˘ program<br />

obnovy a zatepºovania bytov˘ch budov, ktor˘ navrhoval<br />

vyuÏiÈ na po<strong>sk</strong>ytovanie podpory existujúce<br />

legislatívne úpravy. Navrhovali sme vyuÏiÈ<br />

jednak Program rozvoja b˘vania, ktor˘ je upraven˘<br />

V˘nosom MVRR SR ã. V-1/2006 v znení<br />

ne<strong>sk</strong>or‰ích predpisov a zároveÀ ·tátny fond rozvoja<br />

b˘vania, ktor˘ je upraven˘ zákonom ã.<br />

607/2003 Z. z. v znení ne<strong>sk</strong>or‰ích predpisov a<br />

jeho vykonávacími predpismi. Program rozvoja<br />

b˘vania obsahuje ako jednu zloÏku po<strong>sk</strong>ytovanie<br />

dotácií na odstraÀovanie systémov˘ch porúch,<br />

·tátny fond rozvoja b˘vania mal medzi úãelmi<br />

po<strong>sk</strong>ytovanie v˘hodného úveru na obnovu bytov˘ch<br />

budov.<br />

Zámerom vlády SR bolo v‰ak vytvoriÈ nov˘<br />

systém, zameran˘ cielene iba na zatepºovanie budov<br />

s efektívnou ekonomickou návratnosÈou,<br />

ktorá umoÏÀuje dosiahnuÈ splnenie súãasn˘ch nároãn˘ch<br />

tepelno-technick˘ch poÏiadaviek. Ministerstvo<br />

v˘stavby a regionálneho rozvoja preto pripravilo<br />

nov˘ materiál pod názvom Vládny program<br />

zatepºovania, ktor˘ stanovil základne princípy<br />

pre zatepºovanie budov na b˘vanie. Vláda<br />

SR tento návrh uznesením ã. 379/2009 z 20.<br />

mája 2009 schválila.<br />

Pre praktickú realizáciu navrhovaného Vládneho<br />

programu zatepºovania bolo potrebné okrem<br />

základn˘ch náleÏitostí, ktor˘mi sú napr. úãel<br />

podpory, prijímateº podpory, forma a v˘‰ka podpory,<br />

upraviÈ aj jeho procesnú a in‰titucionálnu<br />

stránku. Z hºadi<strong>sk</strong>a potreby ur˘chleného zavedenia<br />

tohto programu do praxe bolo preto nevyhnutné<br />

vyuÏiÈ existujúce in‰titúcie, ktoré majú<br />

pre po<strong>sk</strong>ytovanie podpory vo forme úveru dlhoroãnú<br />

prax a odborné, personálne, technické a informaãné<br />

vybavenie. Z uvedeného dôvodu sa<br />

vykonávateºom programu stal ·tátny fond rozvoja<br />

b˘vania a v <strong>sk</strong>rátenom legislatívnom parlament<br />

schválil novelu tohto zákona, ktorá upravila<br />

jeho pôsobnosÈ aj pre túto oblasÈ.<br />

Kto sa podieºal na zavádzaní tohto programu<br />

do praxe a kto urãoval konkrétne kroky pre<br />

vybavovanie podpory, ktoré sa viacer˘m zdajú<br />

byÈ neprimerane zloÏité?<br />

Predkladateºom vládneho programu zatepºovania<br />

a súãasne gestorom spracovania návrhu zákona<br />

ã. 265/2009 Z. z., ktor˘m sa mení a dopæÀa<br />

zákon ã. 607/2003 Z. z. o ·tátnom fonde rozvoja<br />

b˘vania v znení ne<strong>sk</strong>or‰ích predpisov bolo Ministerstvo<br />

v˘stavby a regionálneho rozvoja SR.<br />

Aplikácia programu si vyÏadovala informovanie<br />

odbornej verejnosti, medzi in˘m aj projektantov,<br />

ktorí pripravujú projekty zatepºovania. Preto<br />

na‰e ministerstvo v spolupráci so ·tátnym fondom<br />

rozvoja b˘vania a Sloven<strong>sk</strong>ou komorou<br />

stavebn˘ch inÏinierov u<strong>sk</strong>utoãnilo v mesiaci jún<br />

odborné ‰kolenia.<br />

Konkrétne podmienky pre vybavovanie podpory<br />

boli prijaté vo vládnom programe zatepºovania<br />

a ako je uvedené v predchádzajúcej odpovedi,<br />

vychádzajú z princípov stanoven˘ch v podmienkach<br />

pre zí<strong>sk</strong>anie úveru zo ·tátneho fondu<br />

rozvoja b˘vania. Pritom pre po<strong>sk</strong>ytovanie podpory<br />

boli vyuÏité v‰etky existujúce procesné postupy<br />

tak, ako sú známe pri podpore z prostriedkov<br />

·tátneho fondu rozvoja b˘vania. Postup pri<br />

vybavovaní podpory pre úãel zatepºovania bytovej<br />

budovy je preto ‰tandardn˘m postupom ·tátneho<br />

fondu rozvoja b˘vania, ktor˘ sa za 13 rokov<br />

jeho fungovania osvedãil a potenciálnym záujemcom<br />

bol preto viac-menej známy.<br />

To, ãi je postup pri príprave a predkladaní<br />

Ïiadosti príli‰ zloÏit˘, záleÏí na osobe Ïiadateºa<br />

o úver. Treba si v‰ak uvedomiÈ, Ïe ide o po<strong>sk</strong>ytovanie<br />

verejn˘ch prostriedkov za v˘nimoãne v˘hodn˘ch<br />

podmienok, preto je potrebné stanoviÈ<br />

podmienky jeho po<strong>sk</strong>ytovania transparentne a zabezpeãiÈ<br />

splnenie poÏiadaviek, ktoré naplnia<br />

hlavn˘ cieº programu, teda zníÏenie energetickej<br />

nároãnosti bytov˘ch budov. Inak, dnes je uÏ<br />

moÏné kon‰tatovaÈ, Ïe proces nebol zrejme aÏ<br />

tak˘ nároãn˘, veì za prv˘ mesiac fungovania<br />

programu bolo predloÏen˘ch 177 Ïiadostí s po-<br />

Ïadovanou podporou 40 miliónov eur.<br />

Koho sa zatepºovanie t˘ka a aké sú podmienky?<br />

V˘hodn˘ úver je moÏné po<strong>sk</strong>ytnúÈ na zatepºovanie<br />

rodinn˘ch domov alebo bytov˘ch domov.<br />

Îiadateºom o podporu môÏe byÈ fyzická osoba,<br />

ktorá má na území Sloven<strong>sk</strong>ej republiky trval˘<br />

pobyt, dov⁄‰ila vek 18 rokov a má vlastn˘ príjem,<br />

alebo právnická osoba so sídlom na území<br />

Sloven<strong>sk</strong>ej republiky.<br />

Oprávnen˘mi projektmi sú projekty pre zateplenie<br />

rodinn˘ch domov alebo bytov˘ch domov,<br />

ktoré zabezpeãujú zlep‰enie tepelno-technick˘ch<br />

vlastností a<br />

a) preukazujú dosiahnutie zníÏenia potreby tepla<br />

na vykurovanie minimálne 20 % oproti v˘poãtovo<br />

urãenej potrebe tepla na vykurovanie<br />

pred zateplením za podmienky, Ïe u<strong>sk</strong>utoãnením<br />

tohto úãelu sa splní hygienické kritérium,<br />

kritérium v˘meny vzduchu a energetické kritérium<br />

urãené osobitn˘m predpisom,<br />

b) spæÀajú kritériá minimálnych tepelnoizolaãn˘ch<br />

vlastností stavebn˘ch kon‰trukcií preukázaním<br />

hodnoty súãiniteºa prechodu tepla stavebn˘ch<br />

kon‰trukcií niωej, ako je poÏiadavka<br />

osobitného predpisu, priãom stavebn˘mi<br />

kon‰trukciami sú obvodov˘ plá‰È, stre‰n˘<br />

plá‰È, otvorové kon‰trukcie a vnútorné deliace<br />

kon‰trukcie medzi vykurovan˘m a nevykurovan˘m<br />

priestorom a<br />

c) boli dané do uÏívania pred rokom 1989.<br />

·tatistika hovorí, Ïe asi 72 % z celkového<br />

39

MINISTERSTVO V¯STAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR<br />

poãtu bytov v bytov˘ch domoch sú paneláky,<br />

teda panelová technológia bola pouÏívaná uÏ<br />

v 60. rokoch. Aká je ÏivotnosÈ t˘ch star‰ích domov<br />

a ão je v˘znamné pre ich rekon‰trukciu,<br />

len zatepºovanie asi nepomôÏe?<br />

ÎivotnosÈ sa pri bytov˘ch budovách postaven˘ch<br />

tradiãnou technológiou uvaÏuje 100 rokov,<br />

pri panelov˘ch 80 rokov. Dosiahnutie takejto<br />

Ïivotnosti je podmienené v˘menou opotrebovan˘ch<br />

kon‰trukcií a technického zariadenia budov<br />

(TZB) a je závislé od pravidelnej údrÏby a<br />

opráv. V prípade, Ïe sa pravidelná obnova a<br />

údrÏba budov neu<strong>sk</strong>utoãÀuje, ÏivotnosÈ bytov˘ch<br />

domov sa zniÏuje, a to pri budovách postaven˘ch<br />

tradiãnou technológiou na 80 rokov a pri<br />

panelov˘ch na 65 rokov.<br />

Nedostatky bytov˘ch domov je moÏné podºa<br />

závaÏnosti a najmä moÏn˘ch dôsledkov charakterizovaÈ<br />

z viacer˘ch hºadí<strong>sk</strong>. Z hºadi<strong>sk</strong>a nedostatkov,<br />

ktoré zniÏujú úÏitkovú hodnotu, je potrebné<br />

uviesÈ, Ïe mimoriadne nepriaznivé úãinky<br />

na kvalitu b˘vania má zatekanie stavebn˘mi<br />

kon‰trukciami. Najexponovanej‰ou ãasÈou budovy<br />

je stre‰ná kon‰trukcia. Zateká 90 % ploch˘ch<br />

striech a vy<strong>sk</strong>ytuje sa aj v charakteristick˘ch<br />

miestach obvodového plá‰Èa v dôsledku trhlín po<br />

ploche dielcov obvodového plá‰Èa. K zatekaniu<br />

dochádza ‰kárami stykov medzi dielcami obvodového<br />

plá‰Èa, za a pod oplechovaním parapetov<br />

otvorov, samotn˘mi oknami v dôsledku ich kon-<br />

‰trukãného rie‰enia, ale aj ich deformácie a poru‰enia,<br />

stykmi vystupujúcich kon‰trukcií v dôsledku<br />

ich poru‰enia (napr. poru‰ená nቺapná<br />

vrstva).<br />

Na zabezpeãenie ão najdlh‰ej Ïivotnosti teda<br />

naozaj nestaãí iba zatepliÈ, je potrebné urobiÈ<br />

kompletnú generálnu opravu. Znamená to v˘menu<br />

vnútorn˘ch rozvodov, revíziu v˘Èahov a ich<br />

v˘menu, odstránenie prípadn˘ch statick˘ch a<br />

kon‰trukãn˘ch nedostatkov. AÏ takáto komplexná<br />

obnova zaistí <strong>sk</strong>utoãné kvalitné predæÏenie Ïivotnosti.<br />

Myslím, Ïe kaÏdá domácnosÈ privíta zníÏenie<br />

energetickej nároãnosti a t˘m aj men‰ie v˘davky<br />

na vykurovanie, ale bude to naozaj pociÈovaÈ<br />

kaÏd˘ domáci rozpoãet bez priãinenia<br />

samotn˘ch obyvateºov?<br />

Z doteraz predloÏen˘ch Ïiadostí vypl˘va, Ïe<br />

potreba energie na vykurovanie sa po zateplení<br />

v˘poãtovo zniÏuje aÏ o cca 50 %. Z predloÏen˘ch<br />

Ïiadostí vypl˘va aj to, Ïe priemerná potreba tepla<br />

na vykurovanie jedného bytu pred zateplením<br />

predstavovala 9 196 kWh/rok a po zateplení<br />

4 240 kWh/rok. Úspora teda predstavuje cca<br />

5 000 kWh za rok, t. j. 18 GJ.<br />

Ceny tepla za vykurovanie sú rozdielne v jednotliv˘ch<br />

regiónoch. Napríklad cena tepla v Ban<strong>sk</strong>obystrickom<br />

kraji sa pohybovala v roku 2008<br />

v rozpätí od 23 eur/GJ do 32 eur/GJ. Pri priemernej<br />

hodnote ceny tepla je roãná úspora 495 eur<br />

roãne. Priemerná v˘‰ka úveru na jeden byt predstavuje<br />

hodnotu 4 900 eur, ão pri 15-roãnej lehote<br />

splatnosti predstavuje roãnú splátku 327<br />

eur. Z uvedeného porovnania vypl˘va, Ïe domáci<br />

rozpoãet by mal pozitívny efekt zo zateplenia<br />

pocítiÈ.<br />

Súãasne sa zlep‰uje vnútorná tepelná pohoda<br />

v budove, zabraÀuje sa zatekaniu do obvodového<br />

plá‰Èa, do pôvodn˘ch stykov a spojov panelov,<br />

obmedzuje sa korózia v˘stuÏe v t˘chto stykoch<br />

a spojoch, zniÏuje sa tepelné namáhanie obvodov˘ch<br />

a nosn˘ch stavebn˘ch kon‰trukcií.<br />

Okrem samotného zníÏenia nákladov na vykurovanie<br />

v‰ak narastá aj hodnota majetku vlastníkov<br />

bytového alebo rodinného domu, pretoÏe<br />

udrÏovaná a zateplená nehnuteºnosÈ má vy‰‰iu<br />

trhovú hodnotu, neÏ nehnuteºnosÈ, ktorá je v pôvodnom,<br />

neudrÏovanom stave.<br />

Aké máte informácie koºko bytov a bytov˘ch<br />

domov sa uÏ zateplilo a ak˘ je poãet nezateplen˘ch,<br />

s ak˘mi nákladmi sa e‰te poãíta?<br />

·tatistika Ïiaº osobitne nesleduje zatepºovanie<br />

bytov a bytov˘ch domov. Ministerstvo v˘stavby<br />

a regionálneho rozvoja SR podporuje po<strong>sk</strong>ytovaním<br />

dotácií odstraÀovanie systémov˘ch porúch<br />

bytov˘ch domov, kde je moÏné realizovaÈ ãiastoãné<br />

zateplenie obvodového plá‰Èa (najviac namáhaná<br />

‰títová stena), alebo celoplo‰né zateplenie<br />

obvodového plá‰Èa. V rámci tohto programu<br />

sa podporuje roãne obnova cca 16 000 bytov.<br />

·tátny fond rozvoja b˘vania podporuje v˘hodn˘mi<br />

úvermi obnovu budov na b˘vanie, v rámci<br />

ktorej sa doteraz v prevaÏnej väã‰ine realizovala<br />

obnova obvodového plá‰Èa jeho zateplením.<br />

V rámci tohto úãelu sa podporuje roãne<br />

obnova cca 6 500 bytov. V neposlednom rade sa<br />

realizuje od roku 2000 aj podpora vo forme bankov˘ch<br />

záruk za komerãné stavebné úvery a jednou<br />

z moÏnosti vyuÏitia t˘chto úverov je aj zateplenie<br />

budov na b˘vanie. V rámci tejto formy<br />

bolo podporen˘ch cca 1 100 bytov.<br />

Zo správy o stave a potrebe finanãn˘ch zdrojov<br />

na obnovu bytového fondu v rokoch 2007 –<br />

2013 spracovanej v roku 2005 vypl˘valo, Ïe je potrebné<br />

obnoviÈ cca 600 tisíc bytov v bytov˘ch domoch<br />

a táto obnova si vyÏaduje investíciu 13<br />

miliárd eur. V t˘chto objemoch investícií v‰ak nie<br />

sú zarátané poÏiadavky na obnovu bytov v rodinn˘ch<br />

domoch. Pri anal˘zach zaãiatkom tohto<br />

roku bolo podºa expertn˘ch odhadov potrebné na<br />

zateplenie celého bytového fondu, teda bytov˘ch<br />

i rodinn˘ch domov okolo 10,5 miliardy eur.<br />

Pravdepodobne je stanovené aj obdobie, dokedy<br />

by sa mal obnoviÈ bytov˘ fond. Ako odhadujete<br />

vzhºadom na dne‰n˘ stav, dokonãenie<br />

obnovy?<br />

Stanovenie doby pre realizáciu celkovej obnovy<br />

bytového fondu nie je to správne definovanie<br />

problému. ÎivotnosÈ domu je podmienená ÏivotnosÈou<br />

jednotliv˘ch kon‰trukcií a technického<br />

zariadenia budov (TZB) a je závislá od pravidelnej<br />

údrÏby a opráv t˘chto súãastí. Celkovému<br />

pohºadu na potrebu obnovy bytového fondu<br />

v bytov˘ch domoch sa venovala „Správa o stave<br />

a potreby finanãn˘ch zdrojov na obnovu bytového<br />

fondu v rokoch 2007 – 2013“, ktorá v‰ak<br />

vychádzala aj z toho, Ïe v predchádzajúcich rokoch<br />

bola vo v˘raznej miere zanedbaná pravidelná<br />

údrÏba bytového fondu, ako aj toho, Ïe niektoré<br />

súãasti bytov˘ch domov uÏ nevyhovujú súãasn˘m<br />

technick˘m poÏiadavkám. V rámci správy<br />

sa kon‰tatovalo, Ïe podºa stavu k 1.1.2005 je<br />

celkovú obnovu potrebné u<strong>sk</strong>utoãniÈ na cca 600<br />

tis. bytoch v bytov˘ch domoch a ako som spomenula<br />

uÏ v predchádzajúcej odpovedi, náklady<br />

na tento zámer sa vyãísºujú na cca 13 miliárd eur.<br />

Ak sa priemerne roãne zo ‰tátneho rozpoãtu do<br />

obnovy po<strong>sk</strong>ytujú rádovo desiatky miliónov eur,<br />

nie je moÏné oãakávaÈ, Ïe bez v˘razného vyuÏitia<br />

súkromn˘ch zdrojov, ãi uÏ vlastn˘ch, alebo<br />

úverov˘ch, sa obnova zrealizuje v horizonte,<br />

ktor˘ by bol ideálny pre investovanie do obnovy<br />

jednotliv˘ch objektov. Vzhºadom na technick˘<br />

stav a vek bytového fondu v‰ak moÏno povedaÈ,<br />

Ïe by bolo Ïiadúce zabezpeãiÈ obnovu väã-<br />

‰iny bytového fondu v priebehu najbliωích 10 –<br />

15 rokov.<br />

Sú podmienky podpory a stimulácie Ïiadate-<br />

ºov nastavené reálne, moÏno oãakávaÈ, pani<br />

riaditeºka, spokojnosÈ zo strany obyvateºov?<br />

NemôÏe sa staÈ, Ïe ‰tátny rozpoãet to nezvládne?<br />

Súãasné nastavenie podmienok pre podporu<br />

obnovy bytového fondu sa odvíjajú od moÏností<br />

‰tátneho rozpoãtu a v rámci tohto vymedzenia<br />

ich povaÏujeme za optimálne. Je v‰ak nevyhnutné<br />

uviesÈ, Ïe v˘davky zo ‰tátneho rozpoãtu do oblasti<br />

b˘vania zaznamenávajú medziroãn˘ pokles.<br />

Tento rok bol, práve aj vìaka mimoriadnemu<br />

nav˘‰eniu o 71 miliónov eur do Vládneho<br />

programu zatepºovania v˘nimoãne ‰tedr˘. Samozrejme,<br />

Ïe vzhºadom na celkovú potrebu obnovy<br />

bytového fondu sa snaÏíme hºadaÈ aj ìal‰ie stimulaãné<br />

nástroje.<br />

Existuje aj in˘ spôsob rie‰enia revitalizácie?<br />

Rozhodujúca väã‰ina bytov v bytov˘ch domoch<br />

je vo vlastníctve fyzick˘ch osôb. Ich obnova<br />

by mala byÈ preto ich záujmom. S pote‰ením<br />

môÏem povedaÈ, Ïe v poslednom období<br />

zaznamenávame, Ïe vlastníci bytov si ãoraz viac<br />

uvedomujú vlastnú zodpovednosÈ za udrÏovanie<br />

a zveºaìovanie svojho majetku a ãastej‰ie vyuÏívajú<br />

aj iné zdroje na financovanie obnovy.<br />

Pozitívny vplyv na rast obnovy bytov˘ch domov<br />

má politika stavebn˘ch sporiteºní a komerãn˘ch<br />

bánk, ktoré zaviedli ‰peciálne úverové produkty<br />

pre tento segment b˘vania, ktoré sú dostupné<br />

pre vlastníkov bytov, resp. správcov bytového<br />

fondu. K rozvoju b˘vania nemalou mierou prispel<br />

aj vstup Sloven<strong>sk</strong>ej republiky do Európ<strong>sk</strong>ej<br />

únie a s t˘m spojen˘ rast hospodárstva a rast<br />

zamestnanosti sprevádzan˘ rastom sociálno-ekonomickej<br />

úrovne obyvateºstva.<br />

S ak˘mi najãastej‰ími nedostatkami sa pri<br />

hodnotení stavieb bytov˘ch domov stretávate,<br />

sú spôsobené len opotrebovaním, ktoré<br />

spôsobil ãas? Ako sa dá predæÏiÈ ich ÏivotnosÈ?<br />

K základn˘m nedostatom bytov˘ch domov<br />

som sa vyjadrila uÏ v predchádzajúcich odpovediach.<br />

âasÈ t˘chto nedostatkov je spôsobená<br />

opotrebovaním a zanedbanou údrÏbou, ale sú aj<br />

nedostatky, ktoré sú v˘sledkom nesprávne navrhnutého<br />

systému, resp. sú realizaãn˘m nedostatkom,<br />

alebo nesprávne pouÏit˘m materiálom.<br />

V takom prípade hovoríme o systémov˘ch poruchách,<br />

teda o poruchách, ktoré nie sú dôsledkom<br />

zanedbanej údrÏby a opráv. Na ich odstraÀovanie<br />

po<strong>sk</strong>ytuje na‰e ministerstvo uÏ spomínané dotácie.<br />

O program je mimoriadne veºk˘ záujem,<br />

Ïiadosti kaÏdoroãne v˘razne prevy‰ujú moÏnosti<br />

ná‰ho rozpoãtu na tento úãel. Preto sa pri posudzovaní<br />

Ïiadostí hodnotia viaceré aspekty, medzi<br />

nimi napríklad tvorba fondu opráv, u<strong>sk</strong>utoã-<br />

Àovanie súbeÏn˘ch prác a pod. T˘m sa snaÏíme<br />

stimulovaÈ vlastníkov, aby sa odváÏili realizovaÈ<br />

ão najkomplexnej‰iu obnovu, pretoÏe ÏivotnosÈ<br />

stavebn˘ch objektov je moÏné predæÏiÈ len investovaním<br />

do pravidelnej údrÏby a pri dlhodobo zanedbanej<br />

údrÏbe investovaním do celkovej obnovy.<br />

Samotné obvodové steny panelov˘ch domov<br />

teda vydrÏia za predpokladu, Ïe poãas Ïivotnosti<br />

budovy sa u<strong>sk</strong>utoãní 2 – 3 x obnova stavebn˘ch<br />

kon‰trukcií a technick˘ch zariadení. Realizáciou<br />

t˘chto cyklov obnovy budovy je moÏné predæÏiÈ<br />

ÏivotnosÈ budov na viac ako 100 rokov. To<br />

znamená, Ïe v obnoven˘ch domoch môÏu spokojne<br />

a kvalitne ÏiÈ e‰te ìal‰ie generácie.<br />

40

Z D R U Î E N I E P R E Z A T E P ª O V A N I E B U D O V<br />

Zimné obdobie uÏ nastúpilo a pocit tepla s postupom chladn˘ch dní je stále Ïiaducej‰í.<br />

Jeho dôleÏitosÈ si uvedomíme najmä vtedy, keì sa vrátime domov alebo do zateplen˘ch objektov.<br />

V˘konn˘ riaditeº ZdruÏenia pre zatepºovanie budov Anton NOVOTN¯ má tieÏ isto dobr˘ pocit.<br />

Viac v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou.<br />

Teplo nielen domova<br />

prác v˘znamnej obnovy budov, priãom v‰etky<br />

tieto náklady sú súãasÈou nákladov hraden˘ch<br />

z bezúroãného úveru. Nutná zloÏitosÈ<br />

tohto procesu je takto systémove rie‰ená na<br />

profesionálnej úrovni.<br />

Pán riaditeº, sme v ‰tádiu, keì uÏ je viac panelákov<br />

a budov zateplen˘ch takÏe <strong>sk</strong>úsenosti<br />

s realizáciou úloh ‰tátneho Vládneho<br />

programu zatepºovania vám nech˘bajú,<br />

kde ste zaznamenali najväã‰ie problémy?<br />

Vládny program zatepºovania roz‰íril v<br />

roku 2009 doteraj‰ie moÏnosti zatepºovaÈ bytové<br />

a rodinné domy, priãom do zatepºovanej<br />

plochy sa zahrnula plocha zateplenia obvodového<br />

a stre‰ného plá‰Èa, v˘meny okien a rie-<br />

‰enia deliacich kon‰trukcii medzi vykurovan˘mi<br />

a nevykurovan˘mi priestormi. Z ná‰ho<br />

pohºadu sa dá <strong>sk</strong>ôr hovoriÈ o napæÀaní pôvodn˘ch<br />

zámerov v tomto programe ako o zaznamenaní<br />

problémov.<br />

NároãnosÈ Ïiadosti sa mala prekonaÈ zapojením<br />

projektantov do spracovania Ïiadosti a<br />

zahrnutím t˘chto nákladov do oprávnen˘ch<br />

nákladov, priãom sme oãakávali aj <strong>sk</strong>valitnenie<br />

projektovej dokumentácie. V tejto fáze<br />

bolo kon‰tatovan˘ch dosÈ rezerv. Program<br />

bol prv˘ raz zameran˘ ãisto na energetickú<br />

hospodárnosÈ v budovách. V˘mena okien a<br />

zatepºovanie obvodov˘ch a stre‰n˘ch kon-<br />

‰trukcií svojím obsahom odpovedá v˘znamnej<br />

obnove budov a je aj zdrojom najväã‰ích<br />

úspor tepla. Snaha u‰etriÈ prostriedky vedie<br />

vlastníkov k mylnej predstave ão najviac urobiÈ<br />

vo vlastnej réÏii a neobjednaÈ si práce u<br />

odborn˘ch firiem. Zabudovanie okien a zhotovenie<br />

striech by mala byÈ rovnako kvalifikovaná<br />

práca ako je vyÏadovaná od zhotoviteºov<br />

zatepºovacích prác. Podiel bytov v bytov˘ch<br />

a rodinn˘ch domoch, ktoré je potrebné<br />

obnoviÈ je temer identick˘, okolo 600 tisíc<br />

bytov, ale zapojenie vlastníkov rodinn˘ch<br />

domov je stále nízke. Úspe‰n˘ zaãiatok programu<br />

je vyjadren˘ v zí<strong>sk</strong>aní úverov˘ch<br />

zmlúv pre vlastníkov, ktor˘ch Ïiadosti boli v<br />

poriadku, ale na zhotovenie a vyhodnotenie<br />

zatepºovania majú vlastníci 24 mesiacov, tak-<br />

Ïe <strong>sk</strong>utoãné v˘sledky budeme poznaÈ aÏ v<br />

roku 2011.<br />

Ak˘ máte názor a s ak˘m ohlasom sa stretávate<br />

pri vybavovaní Ïiadostí o zatepºovanie?<br />

Sú Ïiadosti re‰pektované?<br />

Od úãinnosti programu uplynulo necel˘ch<br />

5 mesiacov a môÏeme kon‰tatovaÈ, Ïe suma<br />

poÏadovan˘ch prostriedkov v Ïiadostiach<br />

prekraãuje limit programu 71 mil. € a poãet<br />

vybaven˘ch Ïiadosti dosahuje temer 90 %<br />

rozsahu programu. To nasvedãuje nielen záujmu,<br />

ale aj pripravenosti Ïiadateºov. O konkrétnych<br />

problémoch so ÏiadosÈami vedia<br />

najviac povedaÈ pracovníci ·FRB.<br />

Vykonávateºom programu sa stal ·tátny<br />

fond rozvoja b˘vania. Nemyslíte si, Ïe postup<br />

pri vybavovaní podpory na zatepºovanie<br />

je príli‰ zloÏit˘, tak ako o tom hovoria<br />

niektorí správcovia domov aj v médiách?<br />

Program bol doplnen˘ do ·FRB ako ìal-<br />

‰ia forma finanãnej podpory – zatepºovanie<br />

bytovej budovy s nulovou úrokovou sadzbou<br />

pri financovaní v˘znamnej obnovy budov v<br />

plnej v˘‰ke.<br />

Dosiahnutie v˘raznej‰ích úspor energie v<br />

budovách vyÏaduje kvalifikované rie‰enie<br />

od projektanta a preto sa uvaÏovalo s jeho zapojením<br />

do vypracovania Ïiadosti na profesionálnej<br />

úrovni. Finanãné zahrnutie t˘chto<br />

ãinností do oprávnen˘ch nákladov umoÏÀuje<br />

vlastníkovi zabezpeãiÈ si kvalifikované<br />

zhotovenie projektu, Ïiadosti i zhotovenia<br />

Hlavn˘m dôvodom pri zatepºovaní je (zv˘-<br />

‰enie energetickej hospodárnosti budov)<br />

zníÏenie energetickej nároãnosti a s t˘m<br />

spojené aj ìal‰ie zníÏenie v˘davkov. Aká je<br />

predpokladaná úspora, ako sa dá ovplyvniÈ?<br />

Pri rie‰ení tepelnej ochrany obvodového a<br />

stre‰ného plá‰Èa a v˘mene okien je moÏné dosiahnúÈ<br />

40 – 50 % úspory spotreby tepla.<br />

Kvalifikované rie‰enie stále len vytvára predpoklad<br />

pre dosiahnutie úspor, ale <strong>sk</strong>utoãn˘<br />

prínos ovplyvÀuje vlastník dôslednosÈou presadenia<br />

úsporného rie‰enia a svojím správaním.<br />

V˘znamná obnova budov okrem úspor<br />

energie priná‰a aj ìal‰ie prínosy. ZabraÀuje<br />

zatekaniu do stavby a vzniku hygienick˘ch<br />

nedostatkov, vytvára vnútornú pohodu, predlÏuje<br />

ÏivotnosÈ stavby o cca 25 rokov. Zni-<br />

Ïovaním spotreby energetick˘ch zdrojov rie-<br />

‰i sa napríklad aj energetická bezpeãnosÈ ‰tátu<br />

a to je dôvod pre finanãnú podporu vlastníkov<br />

budov. Masívna podpora nielen vo forme<br />

po<strong>sk</strong>ytnutia úverov, ale i dotácií bude si<br />

do budúcnosti najväã‰ou motiváciou pre<br />

vlastníkov budov.<br />

Kto môÏe, poÏiadaÈ o bezúroãn˘ úver, koho<br />

sa to t˘ka?<br />

Îiadateºom o úver sú ako fyzické osoby<br />

vlastníci rodinn˘ch domov a ako právnické<br />

osoby spoloãenstvá vlastníkov bytov, bytové<br />

druÏstvá a správcovia bytov˘ch domov<br />

Existuje ‰tatistika zateplen˘ch bytov˘ch<br />

domov, koºko domov a budov e‰te ãaká na<br />

zateplenie, s ak˘mi nákladmi je potrebné<br />

poãítaÈ?<br />

Presná ‰tatistika zateplen˘ch bytov˘ch domov<br />

neexistuje a nie je ani evidencia realizovan˘ch<br />

bytov cez jednotlivé zdroje podpory.<br />

Na u<strong>sk</strong>utoãÀovanie t˘chto prác boli, resp.<br />

sú vyuÏívané finanãné prostriedky ‰tátu (podpora<br />

zo ·tátneho fondu rozvoja b˘vania a dotácie<br />

na odstraÀovanie systémov˘ch porúch),<br />

prostriedky Stavebn˘ch sporiteºní a komerãn˘ch<br />

peÀaÏn˘ch ústavov a prostriedky vlastníkov<br />

bytov (fondy opráv a údrÏby).<br />

Presne ‰tatistické údaje rozsahu realizácie<br />

a ãist˘ch v˘dajov na obnovu bytov˘ch budov<br />

nie sú podrobne sledované u ·FRB a ani u<br />

jednotliv˘ch bankov˘ch zdrojov. Rozhodujúca<br />

ãasÈ bankov˘ch zdrojov bola pritom doteraz<br />

pouÏitá aj na tzv. vylep‰ovanie bytov a iba<br />

ãasÈ t˘chto prostriedkov v rozsahu cca 15 %<br />

bola pouÏitá na financovanie prác, ktoré majú<br />

41

Z D R U Î E N I E P R E Z A T E P ª O V A N I E B U D O V<br />

Prehºad po<strong>sk</strong>ytnut˘ch podpôr ·FRB za roky 1996 – 2008<br />

rok zdroje v mil. Sk poãet klientov podporené byty<br />

spolu úver NP spolu FO PO spolu nová v˘stavba obnovené<br />

1996 349,06 335,57 13,49 1 022 1 004 18 1 321 1 224 97<br />

1997 1 678,22 1 374,49 303,73 3 545 3 513 32 4 078 3 748 330<br />

1998 3 530,74 2 794,45 736,29 6 917 6 898 19 7 400 6 712 688<br />

1999 1 645,42 1 276,11 369,31 2 787 2 782 5 2 922 2 778 144<br />

2000 3 411,48 2 956,15 455,33 6 180 6 123 57 8 489 6 0422 447<br />

2001 3 685,61 3 659,19 26,42 4 081 3 916 165 9 147 7 677 1 470<br />

2002 5 183,31 5 154,49 28,82 4 367 4 088 279 10 781 9 464 1 317<br />

2003 2 843,98 2 840,16 3,82 4 063 3 967 96 8 300 3 911 4 389<br />

2004 3 383,04 3 382,26 0,78 1 966 1 813 153 5 801 3 983 1 818<br />

2005 3 852,73 3 844,51 8,22 1 622 1 432 190 5 981 4 240 1 741<br />

2006 4 700,52 4 691,74 8,78 1 582 1 279 303 9 341 4 697 4 644<br />

2007 4 266,83 4 260,80 6,03 1 544 1 209 335 11 975 3 744 8 231<br />

2008 4 809,21 4 802,02 7,19 1 325 1 004 321 10 940 4 465 6 475<br />

spolu 43 340,15 41 371,94 1 968,21 41 001 39 028 1 973 96 476 62 685 33 791<br />

FO – fyzická osoba<br />

PO – právnická osoba<br />

charakter opráv a obnovy bytov˘ch budov.<br />

Celkove podºa dostupn˘ch zdrojov MVRR<br />

SR do 31.12.2008 bolo na obnovu bytového<br />

fondu vynaloÏen˘ch 1 415 522 eur (42 644<br />

miliónov Sk). Na úãely obnovy sa z bankov˘ch<br />

zdrojov vynaloÏilo cca 8 170 mil. Sk.<br />

Celková ãiastka potreby finanãn˘ch prostriedkov<br />

podºa podkladov MVRR SR na obnovu<br />

súãasného fondu bytov˘ch budov postaven˘ch<br />

v hromadn˘ch formách v˘stavby je vo<br />

v˘‰ke 12 229 mil. eur. Je to v‰ak odborn˘ odhad<br />

na celkovú obnovu. To znamená nielen<br />

prostriedky na rie‰enie energetickej hospodárnosti<br />

obnovovan˘ch bytov˘ch domov, ale aj<br />

prostriedky na obnovu rozvodov vody, tepla,<br />

plynu, elektroin‰talácii a potrebn˘ch zariadovacích<br />

predmetov. Pre potenciál obnovy 600<br />

tisíc rodinn˘ch domov pri zateplení a v˘mene<br />

okien predstavujú odhadované náklady<br />

ìal‰ích 6 971 mil. eur.<br />

Z rozsahu doteraj‰ej v˘stavby bytov˘ch<br />

budov najväã‰ie úspory je moÏné dosiahnuÈ<br />

v˘znamnou obnovou bytového fondu postaveného<br />

do konca roku 1989. Do r. 1989 bolo<br />

dokonãen˘ch spolu 1 593 123 bytov, z toho<br />

785 357 bytov v bytov˘ch domoch a 801 075<br />

bytov bolo v rodinn˘ch domoch. V rokoch<br />

1990-92 sa dokonãilo e‰te 36 064 bytov˘ch<br />

(väã‰inou panelov˘ch domov) a 25 632 rodinn˘ch<br />

domov. U postaveného fondu bytov˘ch<br />

budov prv˘ch 20 rokov je vymedzen˘ch na<br />

cyklickú údrÏbu a opravy bytov˘ch budov.<br />

Pri doteraj‰ej realizácii v˘znamnej obnovy v<br />

rozsahu cca 25 % potenciál energetick˘ch<br />

úspor v budovách na Sloven<strong>sk</strong>u v súãasnosti<br />

po<strong>sk</strong>ytuje pribliÏne:<br />

• 600 tisíc bytov v bytov˘ch domoch postaven˘ch<br />

do roku 1992<br />

• 600 tisíc rodinn˘ch domov,<br />

• 12 000 nebytov˘ch budov.<br />

Ak chceme zachrániÈ potrebn˘ fond bytov˘ch<br />

ale aj nebytov˘ch budov (cca do roku<br />

2030) a pritom plniÈ ciele v úsporách energie<br />

a zniÏovaní emisií CO 2 v bytovom fonde<br />

je potrebné do roku 2020 presadiÈ 40 – 50 %<br />

z potenciálu moÏn˘ch energetick˘ch úspor<br />

pri obnove budov a presadzovaÈ nové opatrenia<br />

v nov˘ch budovách.<br />

Aké máte informácie o zdrojoch, ktoré sa<br />

roãne investujú do obnovy – zatepºovania?<br />

âiastoãne som odpovedal uÏ pri predo‰lej<br />

otázke. V ·FRB pre ìal‰í rok je uvaÏovan˘ch<br />

cca 27 miliónov eur na obnovu bytovej budovy,<br />

ão síce odpovedá kaÏdoroãne uvolÀovan˘m<br />

prostriedkom na túto formu podpory,<br />

ale nedá sa to porovnaÈ s vládnym programom<br />

71mil. eur.<br />

Ak sa majú do budúcnosti dosiahnuÈ potrebné<br />

úspory tepla vládny program by mal<br />

ìalej pokraãovaÈ. Nemali by sa podceÀovaÈ<br />

ìal‰ie formy podpory, ktoré po<strong>sk</strong>ytujú stavebné<br />

sporiteºne a komerãné banky. Pre vlastníkov<br />

bytov je dôleÏité, aby im bol po<strong>sk</strong>ytnut˘<br />

profesionálny – developer<strong>sk</strong>˘ rozbor v˘hodnosti<br />

jednotliv˘ch foriem podpory obnovy<br />

budov.<br />

Technick˘ stav väã‰iny domov a budov je<br />

uÏ star˘, mnohé kon‰trukcie uÏ doÏívajú<br />

teda treba investovaÈ aj do v˘meny. Ak˘ to<br />

má ìal‰í v˘znam?<br />

Treba rozli‰ovaÈ rozdielnu ÏivotnosÈ nosn˘ch<br />

kon‰trukcii stavby, ktorá je cca 80 rokov<br />

a ÏivotnosÈ technického zariadenia budov<br />

a v˘robkov dokonãovacieho cyklu budov,<br />

kde ÏivotnosÈ je 25 – 50 rokov. Zatepºovanie<br />

budov by malo predlÏiÈ ÏivotnosÈ stavby aspoÀ<br />

o 25 rokov. Rozvody vody, tepla, plynu,<br />

elektroin‰talácii mali byÈ vo väã‰ine panelov˘ch<br />

budov uÏ vymenené, ale to sa zatiaº<br />

málo kde vykonalo. Na druhej strane vek a<br />

fyzick˘ stav ná‰ho bytového fondu je tak˘, Ïe<br />

sa ho oplatí obnoviÈ, zvlá‰È keì na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

je nedostatoãn˘ a nízky podiel bytov na poãet<br />

obyvateºov.Je jeden z najniωich ak nie najniωí<br />

v Európ<strong>sk</strong>ej únii.<br />

Kvalita zateplen˘ch domov a bytov sa urãite<br />

zvy‰uje, aká je ekonomická návratnosÈ?<br />

Kvalite zatepºovania je potrebné stále sa venovaÈ,<br />

aby zhotovovanie zatepºovacích prác<br />

sa nestalo zdrojom budúcich nedostatkov na<br />

stavbe. ZdruÏenie pre zatepºovanie budov<br />

spolu s TSÚS n.o. presadilo povinnosÈ kvalifikácie<br />

zhotoviteºov a vydané licencie pre<br />

zhotoviteºov sú kaÏdoroãne preverované. V˘robcovia<br />

systémov zatepºovania <strong>sk</strong>valitÀujú<br />

jednotlivé komponenty systému. Ekonomická<br />

návratnosÈ zatepºovania sa vypoãíta len z<br />

úspor energie, ale zatepºovací systém priná-<br />

‰a aj ìal‰ie úspory, ktoré sa nedajú ekonomicky<br />

vyjadriÈ. TieÏ jednotlivé vrstvy systému napríklad<br />

povrchové úpravy sa poãas Ïivotnosti<br />

stavby musia obnovovaÈ bez ohºadu na zatepºovanie.<br />

To v‰etko by sa pri stanovovaní<br />

ekonomickej návratnosti malo zohladniÈ. NávratnosÈ<br />

je poãítaná v rozmedzí 8 – 12 rokov<br />

a to podºa toho, ão do v˘poãtu zapoãítame.<br />

Dá sa povedaÈ, Ïe dodatoãné zatepºovanie<br />

obvodového a stre‰ného plá‰Èa je najv˘znamnej‰ie<br />

pre obnovu budov?<br />

Dodatoãné zatepºovanie obvodového a<br />

stre‰ného plá‰Èa spolu s v˘menou okien je<br />

zdrojom najväã‰ích úspor v spotrebe tepla a<br />

popri tom aj pozitívne vpl˘va na ÏivotnosÈ<br />

nosn˘ch ãasti stavby a obálky budovy. Je to<br />

naozaj v˘znamná obnova budovy, ako hovorí<br />

aj prevzat˘ termín z európ<strong>sk</strong>ej legislatívy.<br />

42

MINISTERSTVO V¯STAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR<br />

Rozvoj krajov Sloven<strong>sk</strong>a<br />

Z iniciatívy Úradu vlády bol minul˘ rok vypracovan˘ dokument Dlhodobá vízia rozvoja sloven<strong>sk</strong>ej spoloãnosti.<br />

Regionálny rozvoj je jeho neodmysliteºnou súãasÈou. V nasledujúcom rozhovore sa rozprávame s generálnym<br />

riaditeºom Sekcie stratégie rozvoja regiónov na Ministerstve v˘stavby a regionálneho rozvoja Sloven<strong>sk</strong>ej<br />

republiky Michalom SÁNTAIM, pre ktorého otázky pripravila redaktorka Anna Komová.<br />

âo je podnetom pre spracovanie národnej<br />

stratégie regionálneho rozvoja a ak˘mi informáciami<br />

prispievajú jednotlivé samosprávne<br />

kraje, obce a mestá?<br />

Vypracovanie dokumentu „Národná stratégia<br />

regionálneho rozvoja Sloven<strong>sk</strong>ej republiky“,<br />

vypl˘va z § 6 zákona ã. 539/2008 Z. z.<br />

o podpore regionálneho rozvoja. Sloven<strong>sk</strong>o<br />

potrebuje dokument takéhoto charakteru, aby<br />

sa dosiahla ão najlep‰ia dlhodobo udrÏateºná<br />

úroveÀ regionálneho rozvoja s efektívnym<br />

spolupôsobením sektorov˘ch politík. ZároveÀ<br />

sa <strong>sk</strong>ompletizuje systém plánovacích dokumentov<br />

regionálneho rozvoja na národnej<br />

(národná stratégia), regionálnej a miestnej<br />

úrovni (programy hospodár<strong>sk</strong>eho a sociálneho<br />

rozvoja). Jednotliví sociálno-ekonomickí<br />

partneri sa aktívne zapájajú do procesu prípravy<br />

tohto dokumentu v rámci expertnej<br />

<strong>sk</strong>upiny pre regionálnu politiku.<br />

Na va‰om ministerstve sa vytvára samostatn˘<br />

strategick˘ dokument, ktorého obsahom<br />

je práve regionálny rozvoj, ão je pre<br />

v˘voj na nasledujúce roky najpodstatnej-<br />

‰ie, aké je smerovanie pre budúce obdobie?<br />

Áno, v súãasnom období MVRR SR pripravuje<br />

strategick˘ dokument s názvom „Národná<br />

stratégia regionálneho rozvoja Sloven<strong>sk</strong>ej<br />

republiky“ (ìalej len „národná stratégia“),<br />

ktor˘ vychádza z koncepãn˘ch, strategick˘ch<br />

a programov˘ch dokumentov jednotliv˘ch<br />

rezortov, vrátane dokumentu „Dlhodobá<br />

vízia rozvoja sloven<strong>sk</strong>ej spoloãnosti“.<br />

Národná stratégia je v˘chodi<strong>sk</strong>ov˘ strategick˘<br />

dokument, ktorého cieºom je komplexne<br />

urãiÈ strategick˘ prístup ‰tátu k podpore regionálneho<br />

rozvoja v SR. Mala by sa staÈ nástrojom<br />

na naplnenie cieºov dlhodobej vízie rozvoja<br />

sloven<strong>sk</strong>ej spoloãnosti v oblasti regionálneho<br />

rozvoja a regionálnej politiky. Stratégia<br />

by mala navrhnúÈ rozsah a typ verejn˘ch intervencií<br />

vedúcich k naplneniu strategick˘ch<br />

cieºov regionálnej politiky. Z národnej stratégie<br />

bude vychádzaÈ aj nov˘ programov˘<br />

dokument na vyuÏívanie finanãn˘ch prostriedkov<br />

z fondov EÚ po roku 2013.<br />

ëal‰ou úlohou národnej stratégie je:<br />

• identifikovaÈ vnútorn˘ potenciál a ‰pecifikovaÈ<br />

moÏnú konkurencieschopnosÈ regiónu<br />

v rámci Sloven<strong>sk</strong>ej republiky ako aj v<br />

európ<strong>sk</strong>om kontexte,<br />

• charakterizovaÈ ‰pecifické stránky regiónu<br />

a z nich vypl˘vajúce hlavné konkurenãné<br />

v˘hody v rámci Sloven<strong>sk</strong>ej republiky ako<br />

aj v európ<strong>sk</strong>om kontexte,<br />

• urãiÈ funkãné zloÏky, ktoré bude potrebné<br />

v regióne ìalej rozvíjaÈ, ako aj kvalitatívne<br />

faktory ich rozvoja,<br />

• stanoviÈ kritériá ekonomickej sebestaãnosti<br />

regiónu a moÏnosti financovania jeho<br />

rozvoja.<br />

Obsahom tohto dokumentu je:<br />

• anal˘za hospodár<strong>sk</strong>ej a sociálnej situácie<br />

regiónov vrátane anal˘zy stavu verejného<br />

zdravia obyvateºov regiónov,<br />

• dlhodobá vízia podpory regionálneho rozvoja<br />

s v˘hºadom na dvadsaÈ rokov,<br />

• stratégia rozvoja regiónov s urãením podporovan˘ch<br />

priorít a cieºov,<br />

• in‰titucionálne a organizaãné zabezpeãenie<br />

realizácie národnej stratégie,<br />

• systém monitorovania a hodnotenia s ustanovením<br />

merateºn˘ch ukazovateºov,<br />

• finanãn˘ plán s urãením zdrojov a foriem<br />

financovania,<br />

• ãasov˘ harmonogram realizácie národnej<br />

stratégie.<br />

AÏ po dosiahnutí spoloãen<strong>sk</strong>ého konsenzu<br />

a schválení dokumentu budeme môcÈ hovoriÈ<br />

o smerovaní pre budúce obdobie. UÏ teraz<br />

v‰ak môÏem prezradiÈ, Ïe väã‰í dôraz budeme<br />

klásÈ na vyuÏívanie domáceho potenciálu<br />

vrátane finanãn˘ch zdrojov.<br />

Zv˘raznili sa uÏ aj jednotlivé ‰pecifiká<br />

toho-ktorého regiónu pre ìal‰í rozvoj, aká<br />

je metodika tvorby plánov hospodár<strong>sk</strong>eho<br />

a sociálneho rozvoj krajov Sloven<strong>sk</strong>a?<br />

Anal˘za hospodár<strong>sk</strong>ej a sociálnej situácie<br />

regiónov vrátane ich ‰pecifík je súãasÈou národnej<br />

stratégie. Základná ‰truktúra programov<br />

hospodár<strong>sk</strong>eho a sociálneho rozvoja je<br />

daná spomínan˘m zákonom o podpore regionálneho<br />

rozvoja. Vzhºadom na potrebu vytvorenia<br />

komplexnej systematickej podpory regionálneho<br />

rozvoja, v súãasnom období<br />

MVRR SR spolupracuje s Organizáciou pre<br />

hospodár<strong>sk</strong>u spoluprácu a rozvoj (OECD) –<br />

Program miestneho rozvoja a zamestnanosti<br />

(LEED) na spoloãnom projekte „Rámec<br />

ekonomického a sociálneho plánovania pre<br />

vy‰‰ie územné celky v Sloven<strong>sk</strong>ej republike“.<br />

Hlavn˘m zámerom uvedeného projektu je<br />

posilniÈ proces tvorby strategického plánovania<br />

a regionálneho rozvoja v Sloven<strong>sk</strong>ej republike<br />

najmä na úrovni NUTS 3.<br />

Projekt má za cieº podporiÈ vy‰‰ie územné<br />

celky pri lep‰om navrhovaní regionálnych<br />

a miestnych rozvojov˘ch stratégií a plánov,<br />

podporovaÈ úãinnej‰ie partnerstvo, zapojiÈ<br />

relevantn˘ch regionálnych a miestnych úãastníkov<br />

do procesu ich tvorby a vytvoriÈ vhodné<br />

a inovatívne nástroje regionálneho a miestneho<br />

rozvoja.<br />

Z projektu vzídu dva hlavné v˘stupy:<br />

(a) hodnotiaca správa, (b) metodika pre<br />

návrh a implementáciu regionálnej rozvojovej<br />

stratégie. To znamená, Ïe samosprávne<br />

kraje dostanú novú metodiku tvorby programov<br />

hospodár<strong>sk</strong>eho a sociálneho rozvoja<br />

kraja, keìÏe doteraz pouÏívaná metodika uÏ<br />

nezodpovedá súãasn˘m podmienkam podpory<br />

regionálneho rozvoja. UpozorÀujem, Ïe<br />

nová metodika bude maÈ pre samosprávne<br />

kraje odporúãací charakter.<br />

43

MINISTERSTVO V¯STAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR<br />

Ako sa rie‰ia vnútroregionálne rozdiely?<br />

Sú aj spoloãné charakteristiky, ktoré ich<br />

navzájom spájajú?<br />

Vyrovnávanie vnútroregionálnych rozdielov<br />

je optimálne rie‰iÈ priamo na úrovni regiónov,<br />

v praxi v‰ak naráÏame na problém exaktného<br />

merania t˘chto rozdielov. V súãasnom<br />

období je najpouÏívanej‰í ukazovateº hrub˘<br />

domáci produkt na obyvateºa v parite kúpnej<br />

sily. Podiel HDP na obyvateºa zohºadÀuje<br />

ekonomickú silu regiónu vzhºadom na poãet<br />

obyvateºov. Jeho negatívnou stránkou je, Ïe<br />

nezohºadÀuje reálny poãet pracovníkov pri<br />

tvorbe produkcie. Porovnávanie hodnôt regionálneho<br />

HDP nepovaÏujeme za najlep‰í ukazovateº<br />

pre men‰ie územie ako je kraj. Zvlá‰È<br />

pri uplatÀovaní prepoãtov na jedného obyvateºa,<br />

na základe miesta trvalého bydli<strong>sk</strong>a a nie<br />

na základe miesta v˘konu zamestnania, kde<br />

sa HDP vytvoril. Ukazovateº HDP môÏe po<strong>sk</strong>ytovaÈ<br />

<strong>sk</strong>resºujúce informácie, nemôÏe reálne<br />

zohºadniÈ mieru zaostávania ãastí sledovaného<br />

regiónu na úrovni LAU 1 (okresu). DominantnosÈ<br />

HDP by malo v praxi vyváÏiÈ pouÏívanie<br />

obmedzeného poãtu ukazovateºov<br />

vyjadrujúcich kritériá rozvoja z environmentálneho<br />

a sociálneho aspektu. Za dôleÏité v<br />

procese implementácie ‰trukturálnych fondov<br />

EÚ povaÏujeme aj nastavenie tak˘ch v˘berov˘ch<br />

kritérií, ktoré sa budú zameriavaÈ na<br />

vyuÏívanie a rozvíjanie potenciálu regiónov<br />

a zvy‰ovanie ich konkurencieschopnosti. ZároveÀ<br />

je potrebné zameraÈ kontrolu a hodnotenie<br />

najmä na sledovanie efektívnosti a úãinnosti<br />

v˘sledku a nie procesu realizovan˘ch<br />

projektov. Podstatné je ako projekty prispejú<br />

k vopred definovan˘m cieºom.<br />

Je kolektív autorov zostaven˘ z odborníkov,<br />

ktorí dokáÏu spracovaÈ so zreteºom<br />

dlhodobej‰ieho v˘voja, víziu rozvoja sloven<strong>sk</strong>ej<br />

spoloãnosti so zameraním na regionálny<br />

rozvoj?<br />

Som presvedãen˘, Ïe áno, aj z toho dôvodu<br />

Ïe spracovatelia jednotliv˘ch kapitol sú<br />

priebeÏne konfrontovaní ìal‰ími odborníkmi<br />

a zástupcami dotknut˘ch in‰titúcií. MVRR<br />

SR oslovuje a informuje sociálno-ekonomick˘ch<br />

partnerov napríklad v marci a apríli t. r.<br />

sa u<strong>sk</strong>utoãnili na pôde MVRR SR stretnutia<br />

zástupcov MVRR SR s ãlenmi Rady ministra<br />

v˘stavby a regionálneho rozvoja pre regionálny<br />

rozvoj, so zástupcami rezortov a tretieho<br />

sektora. ZároveÀ MVRR SR sa obrátilo na<br />

jednotlivé rezorty s poÏiadavkou o zaslanie<br />

zoznamu aktuálnych a pripravovan˘ch strategick˘ch<br />

dokumentov, ako aj o zaslanie ‰pecifikácie<br />

prioritn˘ch oblastí podpory a strategick˘ch<br />

cieºov za nimi riadenú oblasÈ. Zaslané<br />

podklady boli vyuÏité pri vypracovaní<br />

analytickej a strategickej ãasti dokumentu<br />

Za veºmi dôleÏité povaÏujem aktívne vyuÏívanie<br />

expertnej <strong>sk</strong>upiny pre regionálnu politiku,<br />

zloÏenú z predstaviteºov ‰tátnej správy,<br />

regionálnej a miestnej samosprávy, akademickej<br />

sféry, reprezentatívnych profesijn˘ch<br />

zdruÏení, mimovládnych organizácií a ìal‰ích<br />

sociálno-ekonomick˘ch partnerov. Expertná<br />

<strong>sk</strong>upina bola ustanovená v júni 2007 a slúÏi<br />

ako platforma na v˘menu <strong>sk</strong>úseností a názorov<br />

svojich ãlenov pri príprave koncepãn˘ch<br />

materiálov, legislatívnych noriem a stanoví<strong>sk</strong><br />

k zásadn˘m otázkam v oblasti regionálneho<br />

rozvoja. TaktieÏ dôverujem schopnostiam<br />

pracovníkov ministerstva, ktorí majú<br />

bohaté <strong>sk</strong>úsenosti pri tvorbe legislatívnych,<br />

strategick˘ch a programov˘ch dokumentov<br />

na národnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ.<br />

Veºk˘m prínosom je aj aktívna spolupráca s<br />

domácimi i zahraniãn˘mi partnermi ako napr.<br />

OECD, V4 a pod..<br />

Pre rozvoj jednotliv˘ch regiónov je veºmi<br />

dôleÏitá aj podpora malého a stredného<br />

podnikania, cez ktoré operaãné programy<br />

sa ich v˘voj aktuálne zabezpeãuje?<br />

V Národnom strategickom referenãnom<br />

rámci Sloven<strong>sk</strong>ej republiky na roky 2007 –<br />

2013 je podpora malého a stredného podnikania<br />

zabezpeãená cez takmer v‰etky operaãné<br />

programy, najmä v‰ak cez Operaãn˘ program<br />

KonkurencieschopnosÈ a hospodár<strong>sk</strong>y<br />

rast, ktorého riadiacim orgánom je Ministerstvo<br />

hospodárstva SR. Priority spomínaného<br />

Operaãného programu sú nasmerované predov‰etk˘m<br />

na podporu podnikateºov, ktorí<br />

do v˘roby zavádzajú inovácie, zvy‰ujú energetickú<br />

efektívnosÈ v˘robného procesu a tieÏ<br />

podnikateºov z oblasti cestovného ruchu. Takisto<br />

v na‰ich rozvojov˘ch dokumentoch poãítame<br />

s mal˘m a stredn˘m podnikaním ako<br />

v˘razn˘m faktorom regionálneho rozvoja.<br />

Operaãn˘ program KonkurencieschopnosÈ<br />

a hospodár<strong>sk</strong>y rast je riaden˘ministerstvom<br />

hospodárstva, ako sa na Àom zúãastÀuje<br />

va‰a Sekcia, spolupracujete?<br />

Ministerstvo v˘stavby a regionálneho rozvoja<br />

SR ako Centrálny koordinaãn˘ orgán pre<br />

oblasÈ riadenia ·F a KF pre roky 2007-2013<br />

zabezpeãuje efektívne a správne riadenie pomoci<br />

EÚ v oblasti programovania, monitorovania,<br />

hodnotenia a publicity. ZodpovednosÈ<br />

za riadenie jednotliv˘ch operaãn˘ch programov,<br />

ktoré spadajú pod Národn˘ strategick˘<br />

referenãn˘ rámec SR na roky 2007-2013, je<br />

delegovaná na jednotlivé riadiace orgány. Do<br />

kºúãov˘ch aktivít Centrálneho koordinaãného<br />

orgánu patrí príprava a pravidelná aktualizácia<br />

„Systému riadenia ‰trukturálnych fondov<br />

a Kohézneho fondu na programové obdobie<br />

2007 – 2013“, v ktorom sú stanovené<br />

v‰etky postupy, prostredníctvom ktor˘ch sa<br />

zabezpeãuje a koordinuje úãinné a efektívne<br />

programovanie, v˘ber projektov na financovanie,<br />

implementácia, monitorovanie a hodnotenie<br />

pri realizácii pomoci zo ·F a KF pre<br />

programové obdobie 2007 – 2013 v súlade s<br />

platnou legislatívou EÚ a SR. Centrálny koordinaãn˘<br />

orgán je teda sústreden˘ predov‰etk˘m<br />

na koordinovanie práce v‰etk˘ch<br />

riadiacich orgánov tak, aby proces ãerpania<br />

‰trukturálnych fondov a Kohézneho fondu<br />

bol ão najefektívnej‰í. To znamená, Ïe zodpovednosÈ<br />

za Operaãn˘ program KonkurencieschopnosÈ<br />

a hospodár<strong>sk</strong>y rast je delegovaná<br />

na Ministerstvo hospodárstva SR.<br />

Ako sa môÏu obãania Sloven<strong>sk</strong>a informovaÈ<br />

napríklad o prehºade ãerpaní z eurofondov<br />

v jednotliv˘ch krajoch?<br />

Hlavn˘m a spoloãn˘m informaãn˘m nástrojom<br />

Centrálneho koordinaãného orgánu a<br />

riadiacich orgánov, ktor˘ po<strong>sk</strong>ytuje aktuálne<br />

informácie o ·F a KF ‰irokej verejnosti, potenciálnym<br />

Ïiadateºom o NFP, Ïiadateºom o<br />

NFP, ako aj prijímateºom, je Informaãn˘ portál<br />

www.nsrr.<strong>sk</strong>, ktor˘ za úãelom komplexného<br />

informovania uveden˘ch segmentov je<br />

prepojen˘ na stránky v‰etk˘ch riadiacich orgánov.<br />

Tento predstavuje hlavn˘ zdroj zí<strong>sk</strong>ania<br />

informácií t˘kajúcich sa nového programového<br />

obdobia 2007 – 2013, ako aj predchádzajúceho<br />

programovacieho obdobia 2004 –<br />

2006. Na informaãnom portáli www.nsrr.<strong>sk</strong><br />

môÏu záujemcovia o informácie nájsÈ v‰etky<br />

aktuálne informácie a dokumenty súvisiace so<br />

‰trukturálnymi fondami EÚ, Operaãné programy<br />

NSRR SR pre roky 2007 – 2013, prehºady<br />

ãerpania, ako aj dôleÏité kontakty na jednotlivé<br />

riadiace orgány pre Operaãné programy<br />

NSRR SR 2007 – 2013 a ìal‰ie potrebné<br />

informácie a linky. Prehºad ãerpania za programovacie<br />

obdobie 2004 – 2006 môÏu záujemcovia<br />

nájsÈ na spomínanom portáli v sekcii<br />

„programovacie obdobie 2004 – 2006“ a aktuálny<br />

stav implementácie ·F za programové<br />

obdobie 2007 – 2013 podºa OP, priorít, opatrení<br />

a VÚC je dostupn˘ v sekcii „ãerpanie“.<br />

Ministerstvo v˘stavby a regionálneho rozvoja<br />

SR, usporadúva aj tematické konferencie<br />

k po<strong>sk</strong>ytovaniu a doplneniu informácií<br />

a vysvetlenie nejasností k jednotliv˘m<br />

otázkam napr. ‰trukturálnych fondov<br />

a k problematike fondov EÚ? Myslíte<br />

aj na t˘ch, ktorí nevyuÏívajú sluÏby internetu?<br />

Ministerstvo v˘stavby a regionálneho rozvoja<br />

SR ako CKO organizuje naozaj mnoho<br />

konferencií a seminárov, ktoré sú urãené pre<br />

‰irokú aj odbornú verejnosÈ. Len v uplynulom<br />

období sme boli organizátorom konferencie,<br />

ktorá sa konala pri príleÏitosti v˘stavy regionálneho<br />

rozvoja a investiãn˘ch príleÏitostí<br />

PRO REGION 2009 v Ban<strong>sk</strong>ej Bystrici<br />

a tieÏ dvoch odborn˘ch seminároch k téme<br />

verejného obstarávania a k téme posudzovania<br />

vplyvov na Ïivotné prostredie podºa legislatívy<br />

EÚ. V˘znamnou bola nedávna „Konferencia<br />

nov˘ch ãlen<strong>sk</strong>˘ch ‰tátov ku Kohéznej<br />

politike“, ktorá sa konala 11. – 13. novembra<br />

v Bratislave. Hlavn˘m informaãn˘m<br />

nástrojom, ktor˘ vyuÏívame pri informovaní<br />

verejnosti o organizovan˘ch akciách je samozrejme<br />

internet. V dne‰nej dobe je prakticky<br />

nemoÏné zapojiÈ sa do procesu ãerpania bez<br />

vyuÏitia internetu. Îiadatelia o informácie si<br />

prakticky v‰etky potrebné náleÏitostí nájdu<br />

prostredníctvom internetu. Îiadosti o NFP a<br />

projekty sa registrujú prostredníctvom systému<br />

ITMS, teda takisto prostredníctvom internetu.<br />

Internet je v dne‰nej dobe nevyhnutnos-<br />

Èou, preto sa sústredíme predov‰etk˘m na<br />

jeho vyuÏitie. Vedieme databázu záujemcov<br />

o informácie, ktor˘m zasielame prostredníctvom<br />

e-mailu v‰etky novinky zaznamenané<br />

na informaãnom portáli www.nsrr.<strong>sk</strong>. Túto databázu<br />

vyuÏívame taktieÏ pri zasielaní informácií<br />

o príprave konferencií, na ktoré sa<br />

môÏu záujemcovia z databázy prihlásiÈ. Ku<br />

koncu roka 2007 sa realizovali regionálne<br />

konferencie k predstaveniu NSRR a jednotliv˘ch<br />

operaãn˘ch programoch vo v‰etk˘ch 8<br />

samosprávnych krajoch. Informovanie verejnosti<br />

o spomínan˘ch konferenciách sme<br />

realizovali aj prostredníctvom inzercie v novinách.<br />

Ani v budúcnosti sa nebudeme brániÈ<br />

vyuÏitiu in˘ch médií pre informovanie<br />

verejnosti v nadväznosti na vzniknutú potrebu,<br />

av‰ak ako prioritné médium nám urãite<br />

bude slúÏiÈ práve internet.<br />

44

· T Á T N Y F O N D R O Z V O J A B ¯ V A N I A<br />

Ako ste spokojn˘ s mnoÏstvom administratívy<br />

pri predkladaní projektov a<br />

pri ich hodnotení?<br />

Centrálny koordinaãn˘ orgán vyvíja<br />

maximálne úsilie, aby sa zjednodu‰ila administratíva<br />

pri predkladaní projektov,<br />

ako aj pri ich hodnotení. Predkladanie a<br />

hodnotenie projektov v‰ak nie je jednoduchou<br />

záleÏitosÈou, preto urãité „mnoÏstvo<br />

administratívy“ je nevyhnutné.<br />

V‰etky postupy zabezpeãujúce proces<br />

koordinácie subjektov zapojen˘ch do riadenia<br />

a implementácie ·F a KF najmä s<br />

cieºom zjednodu‰ovania implementaãného<br />

mechanizmu pri zachovaní v‰etk˘ch<br />

povinností, princípov a zásad, ktoré v<br />

rámci implementácie ·F a KF vypl˘vajú<br />

z legislatívy EÚ a SR, sú definované v<br />

„Systéme riadenia ‰trukturálnych fondov<br />

a Kohézneho fondu pre programové obdobie<br />

2007 – 2013“. Do kºúãov˘ch aktivít<br />

CKO patrí jeho príprava a pravidelná<br />

aktualizácia. Pri nastavovaní systému pre<br />

programové obdobie 2007 – 2013 sme<br />

mali moÏnosÈ zuÏitkovaÈ <strong>sk</strong>úsenosti z<br />

predchádzajúceho programovacieho obdobia<br />

2004 – 2006. V aktuálne pripravovan˘ch<br />

procesoch presadzujeme z na‰ej pozície<br />

tzv. „princíp 3 Z“. Tento princíp znamená<br />

zjednotenie, zjednodu‰enie a zefektívnenie<br />

procesov. V praxi to znamená, Ïe<br />

na‰im hlavn˘m cieºom je zjednodu‰enie<br />

procesov pri kaÏdej etape programového<br />

a projektového cyklu, ão v koneãnom dôsledku<br />

znamená „zjednodu‰enie byrokracie“<br />

pre Ïiadateºov pri predkladaní projektov,<br />

ako aj <strong>sk</strong>rátenie ãasu administrácie a<br />

hodnotenia projektov. Celé riadenie projektu<br />

má byÈ jednoduch‰ie. Myslím Ïe sa<br />

nám to úspe‰ne darí.<br />

V programovom období 2007 – 2013<br />

bola spustená nová verzia Informaãného<br />

a monitorovacieho systému ITMS II pre<br />

programové obdobie 2007 – 2013. Medzi<br />

hlavné zmeny ITMS systému patrí novo<br />

vybudovan˘ portál – verejná ãasÈ ITMS.<br />

Táto ãasÈ systému umoÏÀuje Ïiadateºom<br />

ako aj príjemcom príspevku priamo vytváraÈ<br />

Ïiadosti o po<strong>sk</strong>ytnutie nenávratného finanãného<br />

príspevku (ìalej NFP) z prostriedkov<br />

·F, resp. Ïiadosti o platbu. Dáta<br />

z portálu prená‰ané priamo do ITMS prácu<br />

riadiacich orgánov zjednodu‰ia, keìÏe<br />

tí vkladané dáta uÏ len kontrolujú a v prípade<br />

chybného zadania upravujú. Îiadatelia<br />

majú na druhej strane „on-line“ prehºad<br />

o stave svojich Ïiadostí o po<strong>sk</strong>ytnutie<br />

NFP, resp. Ïiadostí o platbu. Portál zároveÀ<br />

zabezpeãuje pri vkladaní kontrolu<br />

správnosti zadávan˘ch údajov. T˘m sa<br />

zniÏuje chybovosÈ vypæÀania Ïiadostí a<br />

<strong>sk</strong>racuje sa priemern˘ ãas ich vybavovania.<br />

Posledná aktualizácia systému sa u<strong>sk</strong>utoãnila<br />

23. septembra 2009, pri ktorej dôleÏit˘mi<br />

podnetmi boli podnety z rôznych<br />

úrovní (opatrenia EK a legislatívne zmeny<br />

ES, podnety RO plynúce z bilaterálnych<br />

rokovaní CKO s RO, návrhy samotného<br />

CKO), ktoré vytvárajú na CKO tlak<br />

pokraãovaÈ v ìal‰om zjednodu‰ovaní systému<br />

riadenia s dopadom na zefektívnenie<br />

ãerpania finanãn˘ch prostriedkov z<br />

fondov EÚ.<br />

Stavba alebo prestavba domu alebo bytu nie je vôbec<br />

jednoduchá záleÏitosÈ. Problémy nastávajú neraz uÏ<br />

pri rozhodovaní o financovaní. Prostredníctvom ·tátneho<br />

fondu rozvoja b˘vania pomáha ‰tát uÏ niekoºko rokov<br />

pri roz‰irovaní bytového fondu Sloven<strong>sk</strong>a. S riaditeºkou<br />

·tátneho fondu rozvoja b˘vania Zuzanou KORMANOVOU<br />

sa rozprávala redaktorka Anna Komová.<br />

Akú podporu ·tátny fond rozvoja b˘vania<br />

(·FRB) po<strong>sk</strong>ytuje, kto o Àu môÏe poÏiadaÈ<br />

a v akej v˘‰ke?<br />

Druhom podpory z prostriedkov ·FRB<br />

môÏe byÈ:<br />

• úver s v˘hodn˘m úroãením a v˘hodnou lehotou<br />

splatnosti (aÏ 30 rokov)<br />

• nenávratn˘ príspevok pri obstarávaní bezbariérového<br />

bytu v bytovom, polyfunkãnom<br />

alebo rodinnom dome. Tento byt musí<br />

byÈ urãen˘ v˘luãne na trvalé b˘vanie obãana<br />

s ÈaÏk˘m zdravotn˘m postihnutím.<br />

Podpora z prostriedkov ·FRB teda nie je<br />

Ïiadnou sociálnou dávkou, ale v prevaÏnej<br />

miere je to veºmi v˘hodná, ale návratná forma<br />

podpory pri roz‰irovaní a zveºaìovaní<br />

bytového fondu.<br />

V zmysle §7 zákona ã. 607/2003 Z. z. o<br />

·tátnom fonde rozvoj b˘vania, v znení ne<strong>sk</strong>or‰ích<br />

zákonov (ìalej len zákon) Ïiadateºom<br />

o podporu môÏe byÈ:<br />

• fyzická osoba, ktorá je obãanom Sloven<strong>sk</strong>ej<br />

republiky a má na území Sloven<strong>sk</strong>ej republiky<br />

trval˘ pobyt a ktorá dov⁄‰ila vek 18<br />

Rozhodovanie<br />

o financovaní<br />

je nároãné<br />

rokov a má vlastn˘ príjem z podnikania alebo<br />

zo závislej ãinnosti, alebo podºa osobitného<br />

predpisu<br />

• právnická osoba so sídlom na území Sloven<strong>sk</strong>ej<br />

republiky.<br />

V zmysle §5 zákona podporu moÏno po<strong>sk</strong>ytnúÈ<br />

na tieto úãely:<br />

a) obstaranie bytu v˘stavbou, nadstavbou,<br />

vstavbou, prístavbou, prípadne prestavbou<br />

nebytového priestoru v bytovom dome, v<br />

rodinnom dome alebo v polyfunkãnom<br />

dome,<br />

b)v˘stavba alebo dostavba zariadenia sociálnych<br />

sluÏieb, ktoré po<strong>sk</strong>ytuje starostlivosÈ<br />

celoroãne (ìalej len „zariadenie sociálnych<br />

sluÏieb) alebo prestavba nebytového priestoru<br />

na zariadenie sociálnych sluÏieb<br />

c) kúpa bytu<br />

d)obnova bytovej budovy,<br />

e) v˘stavba nájomného bytu vrátane bytu,<br />

ktor˘ sa zí<strong>sk</strong>a nadstavbou, vstavbou, prístavbou,<br />

prípadne prestavbou nebytového<br />

priestoru<br />

45

· T Á T N Y F O N D R O Z V O J A B ¯ V A N I A<br />

f) obnova zariadenia sociálnych sluÏieb<br />

g)zatepºovanie bytovej budovy<br />

V˘‰ka moÏného úveru a jeho parametrov<br />

je urãená platn˘m Nariadením vlády SR ã.<br />

547/2008 Z. z. – § 2 na v‰etky úãely uvedené<br />

v § 5 ods. 1 zákona o ·FRB.<br />

Je moÏné prostredníctvom ·FRB podporovaÈ<br />

nielen nové stavby bytov a domov, ale<br />

aj rekon‰trukciu star˘ch domov pre <strong>sk</strong>valitnenie<br />

b˘vania?<br />

Rekon‰trukcie star˘ch domov formou stavebn˘ch<br />

úprav nie sú podºa zákona moÏné.<br />

Pri t˘chto objektoch je v‰ak moÏné po<strong>sk</strong>ytnúÈ<br />

podporu v zmysle §5 ods.1 písm. d) na obnovu<br />

bytovej budovy (obnova bytovej budovy<br />

zah⁄Àa odstránenie statick˘ch nedostatkov<br />

bytového domu, tepelnú ochranu bytového<br />

alebo rodinného domu alebo obnovu alebo<br />

modernizáciu spoloãn˘ch ãastí a spoloãn˘ch<br />

zariadení bytového domu) a v zmysle §5<br />

ods.1 písm. g) zatepºovanie bytovej budovy.<br />

Ako je to pri kúpe star˘ch rodinn˘ch domov,<br />

prípadne pri ich prestavbe? PretoÏe<br />

dnes je ãoraz viac t˘ch, ktorí star˘ rodinn˘<br />

dom nekupujú len za úãelom víkendovej<br />

chalupy, ale v Àom b˘vajú poãas celého<br />

roka.<br />

V zmysle §5 ods. 1 písm. c) zákona sa kúpou<br />

bytu rozumie kúpa bytu od stavebníka<br />

uvedeného v kolaudaãnom rozhodnutí, od<br />

ktorého nadobudnutia právoplatnosti neuplynulo<br />

viac ako dva roky. Tieto ustanovenia<br />

v‰ak neplatia ak ide o kúpu bytu Ïiadateºom,<br />

ktor˘m je odchovanec det<strong>sk</strong>ého domova, ktor˘<br />

si rie‰i svoje prvé b˘vanie.<br />

Z uvedeného vypl˘va, Ïe nie je moÏné po<strong>sk</strong>ytnúÈ<br />

podporu z prostriedkov ·FRB na<br />

kúpu star‰ích bytov alebo rodinn˘ch domov<br />

(s v˘nimkou odchovanca det<strong>sk</strong>ého domova).<br />

âo to znamená dostatoãn˘ príjem na splácanie<br />

úveru a aké sú ìal‰ie podmienky pre<br />

pridelenie podpory zo ·FRB?<br />

âist˘ mesaãn˘ príjem domácnosti Ïiadate-<br />

ºa musí byÈ v takej v˘‰ke, ktorá po odpoãte<br />

1,3 násobku Ïivotného minima platného pre<br />

predmetnú domácnosÈ a odpoãtu prípadn˘ch<br />

in˘ch záväzkov Ïiadateºa a jeho domácnosti<br />

umoÏÀuje splácanie splátky z poÏadovaného<br />

úveru.<br />

Medzi najpodstatnej‰ie podmienky po<strong>sk</strong>ytovania<br />

podpory zaraìujeme:<br />

• preukázanie vlastn˘ch prostriedkov vo v˘-<br />

‰ke 20 % z obstarávacej ceny na úãel, na<br />

ktor˘ sa poÏaduje po<strong>sk</strong>ytnutie podpory. V˘nimkou<br />

sú Ïiadatelia, ktorí sú odchovancami<br />

det<strong>sk</strong>ého domova a obce, ktoré Ïiadajú<br />

podporu na v˘stavbu nájomn˘ch bytov.<br />

• Ïiadateº fyzická osoba nesmie spolu s osobami,<br />

ktor˘ch príjmy sa posudzujú spoloãne<br />

prev˘‰iÈ ãist˘ mesaãn˘ príjem za predchádzajúci<br />

kalendárny rok vo v˘‰ke 3,5 násobku<br />

Ïivotného minima. âist˘ mesaãn˘<br />

príjem sa vypoãíta z príjmu za predchádzajúci<br />

kalendárny rok, ako podiel toho príjmu<br />

a príslu‰ného poãtu mesiacov, poãas ktor˘ch<br />

sa príjem poberal.<br />

MôÏe sa ÏiadaÈ podpora zo ·FRB aj opakovane,<br />

aké sú platné kritériá na udelenie<br />

prostriedkov? Kde sa s nimi môÏu obyvatelia<br />

zoznámiÈ?<br />

Îiadateºovi fyzickej osobe moÏno po<strong>sk</strong>ytnúÈ<br />

úver na v˘stavbu a kúpu bytu len raz.<br />

Îiadateºovi (fyzickej osobe) moÏno po<strong>sk</strong>ytnúÈ<br />

podporu len vtedy, ak:<br />

a) ãist˘ mesaãn˘ príjem Ïiadateºa a osôb, ktor˘ch<br />

príjmy sa posudzujú spoloãne za predchádzajúci<br />

kalendárny rok neprevy‰uje<br />

3,5-násobok Ïivotného minima vypoãítaného<br />

pre Ïiadateºa a osoby, ktor˘ch príjmy sa<br />

posudzujú spoloãne,<br />

b)podlahová plocha bytu v bytovom dome<br />

alebo v polyfunkãnom dome neprevy‰uje<br />

80 m 2 ,<br />

c) podlahová plocha bytov˘ch a nebytov˘ch<br />

priestorov v rodinnom dome prislúchajúca<br />

k jednému bytu neprevy‰uje 160 m 2 bez<br />

plochy pre garáÏ a viac ako polovica z tejto<br />

podlahovej plochy je urãená na b˘vanie.<br />

Pre osobu telesne ÈaÏko postihnutú je táto<br />

v˘mera zv˘‰ená na 180 m 2 .<br />

ëal‰ou podmienkou pre po<strong>sk</strong>ytnutie podpory<br />

je preukázanie Ïiadateºa, Ïe:<br />

• má zabezpeãené vlastné prostriedky alebo<br />

prostriedky stavebného sporenia vo v˘‰ke<br />

20 % z obstarávacej ceny na úãel, na ktor˘<br />

poÏaduje po<strong>sk</strong>ytnutie podpory,<br />

• je schopn˘ platiÈ splátky a úroky z úveru v<br />

dohodnutej v˘‰ke a v lehotách, ak je druhom<br />

podpory úver.<br />

20% vlastn˘ch prostriedkov nemusí preukazovaÈ<br />

osoba, ktorou je odchovanec det<strong>sk</strong>ého<br />

domova a obec v úãele v˘stavby nájomn˘ch<br />

bytov<br />

• má návrh na zabezpeãenie záväzku<br />

Fyzická osoba<br />

Ruãenie dvomi ruãiteºmi, priãom jeden z ruãiteºov<br />

môÏe byÈ vo veku do 60 rokov a vek<br />

druhého musí spæÀaÈ podmienku (vek + lehota<br />

splatnosti úveru niωí ako 70 rokov. Ruãitelia<br />

dokladujú príjem za predchádzajúci kalendárny<br />

‰tvrÈrok, tak ako Ïiadateº. Ak je ruãiteº<br />

Ïenat˘ (vydatá), tak prikladá aj overen˘<br />

súhlas manÏelky (manÏela) s ruãením záväzku.<br />

Ruãitelia podpisujú tlaãivo Ïiadosti o podporu<br />

osobne pred zamestnancom mest<strong>sk</strong>ého<br />

úradu v sídle okresu príslu‰ného miestu stavby<br />

kde sa ÏiadosÈ podáva.<br />

Ruãenie nehnuteºnosÈou, predkladá sa v˘pis<br />

z katastra nehnuteºností a znaleck˘ posudok<br />

na zakladanú nehnuteºnosÈ, nie star‰í ako<br />

tri mesiace. Hodnota zakladanej nehnuteºnosti<br />

musí byÈ vo v˘‰ke 1,3-násobku poÏadovaného<br />

úveru. V prípade, Ïe sa zakladá nehnuteºnosÈ,<br />

ktorá nie je vo vlastníctve Ïiadateºa,<br />

tak je potrebné predloÏiÈ overené vyhlásenie<br />

vlastníka, na základe ktorého dá vlastník nehnuteºnosti<br />

k dispozícii predmetnú nehnuteºnosÈ<br />

dlÏníkovi na zabezpeãenie záväzku voãi<br />

·tátnemu fondu rozvoja b˘vania.<br />

Právnická osoba – obec/mesto/VÚC<br />

Ruãenie nehnuteºnosÈou<br />

• v˘pis z katastra nehnuteºností osvedãujúci<br />

vlastníctvo obce/mesta k predmetnej nehnuteºnosti,<br />

znaleck˘ posudok na ocenenie<br />

nehnuteºnosti nie star‰í ako tri mesiace ku<br />

dÀu podania Ïiadosti o úver, priãom hodnota<br />

nehnuteºnosti je urãená znaleck˘m<br />

posudkom podºa Vyhlá‰ky ã. 492/2004 Z.<br />

z. a musí byÈ vo v˘‰ke 1,5-násobku sumy<br />

poÏadovaného úveru, notár<strong>sk</strong>a zápisnica s<br />

doloÏkou priamej vykonateºnosti exekuãného<br />

titulu po priznaní úveru k otvoreniu<br />

úverového úãtu pre Ïiadateºa.<br />

Ak je nehnuteºnosÈ vo vlastníctve inej osoby<br />

ako Ïiadateºa – úradne overené vyhlásenie,<br />

na základe ktorého dáva vlastník nehnuteºnosti<br />

k dispozícii predmetnú nehnuteºnosÈ dlÏníkovi<br />

na zabezpeãenie záväzku voãi ·tátnemu<br />

fondu rozvoja b˘vania (pri obci a meste sa vyuÏíva,<br />

ak vlastnia nezaÈaÏené vhodné nehnuteºnosti),<br />

Ruãenie bankovou zárukou, predkladá sa:<br />

• zmluva obec/mesto/VÚC s príslu‰nou komerãnou<br />

bankou o po<strong>sk</strong>ytnutí bankovej<br />

záruky alebo<br />

• záväzn˘ prísºub banky o po<strong>sk</strong>ytnutí bankovej<br />

záruky (v‰etky komerãné banky vrátane<br />

Sloven<strong>sk</strong>ej záruãnej a rozvojovej banky)<br />

vo forme mandátnej zmluvy.<br />

V prípade akceptácie tejto záruky zo strany<br />

·tátneho fondu rozvoja b˘vania Ïiadateº<br />

musí predloÏiÈ záruãnú listinu podpísanú<br />

obidvomi stranami t.j. obec/mesto a banka)<br />

minimálne na obdobie v˘stavby predmetnej<br />

stavby aÏ do jej vkladu do katastra a zriadenia<br />

záloÏného práva v prospech ·FRB k novopostavenej<br />

nehnuteºnosti.<br />

Informácie sú uvedené na internetovej<br />

stránke www.sfrb.<strong>sk</strong><br />

Urãite aj fond, ktor˘ vediete, má svoje isté<br />

priority, ktoré sú to a v ãom spoãíva ich v˘hoda?<br />

Prioritou ·FRB je po<strong>sk</strong>ytovanie v˘hodn˘ch<br />

úverov, najmä pri v˘stavbe a obnove bytového<br />

fondu v SR. Ide predov‰etk˘m o v˘stavbu<br />

obecn˘ch nájomn˘ch bytov pre mladé<br />

rodiny a podporu programov na úsporu<br />

energie a zníÏenie nákladov na vykurovanie<br />

a komplexnú obnovu bytov˘ch domov. V<br />

roku 2009 pribudol ako priorita vlády aj Vládny<br />

program zateplenia.<br />

Stáva sa aj to, Ïe ÏiadosÈ napríklad na nadstavbu<br />

rodinného domu za úãelom vybudovania<br />

nového bytu nie je schválená, no<br />

v rovnakom ãase dostane finanãnú pôÏiãku<br />

obãan, ktor˘ ju Ïiada na v˘stavbu<br />

domu, ako je to moÏné?<br />

Ak ÏiadosÈ na nadstavbu rodinného domu<br />

nie je v súlade so zákonom, alebo má nedostatky<br />

nemôÏe byÈ Ïiadateºovi po<strong>sk</strong>ytnut˘<br />

úver. Ak ÏiadosÈ na v˘stavbu rodinného domu<br />

je kompletná a v súlade so zákonom, Ïiadateºovi<br />

môÏe byÈ po<strong>sk</strong>ytnut˘ úver.<br />

Dajú sa uÏ podané Ïiadosti dopæÀaÈ prípadne<br />

meniÈ ich úãel?<br />

Podané Ïiadosti sa nemôÏu dopæÀaÈ. MeniÈ<br />

úãel Ïiadosti nie je moÏné.<br />

Koºko obyvateºov bytov a rodinn˘ch domov<br />

pouÏilo prostriedky zo ·FRB za posedné<br />

roky jeho existencie?<br />

Prehºad o po<strong>sk</strong>ytnut˘ch podporách a poãte<br />

podporen˘ch bytov za rok 1996 – 2008 je<br />

v prílohe.<br />

Neovplyvnila svetová kríza ãerpanie prostriedkov<br />

na b˘vanie v na‰ej republike?<br />

âerpanie podpory z prostriedkov ·FRB<br />

svetová finanãná kríza neovplyvnila.<br />

46

MINISTERSTVO V¯STAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR<br />

Radoslav BEHUL je generálny riaditeº Agentúry na podporu regionálneho rozvoja Ministerstva<br />

v˘stavby a regionálneho rozvoja Sloven<strong>sk</strong>ej republiky, ktorá v programovom období 2007 – 2013<br />

implementuje Regionálny operaãn˘ program (ROP), Operaãn˘ program Bratislav<strong>sk</strong>˘ kraj (OPBK)<br />

a programy cezhraniãnej spolupráce (CHS). Na otázky súvisiace s podporou zo ‰trukturálnych fondov<br />

prostredníctvom uveden˘ch programov odpovedal redaktorke Anne Komovej.<br />

Podpora je dôleÏitá<br />

Pán generálny riaditeº, <strong>sk</strong>úsme hneì na zaãiatku<br />

priblíÏiÈ zameranie vami riaden˘ch<br />

programov.<br />

Operaãné programy riadené Agentúrou na<br />

podporu regionálneho rozvoja sú orientované<br />

najmä na zvy‰ovanie kvality Ïivota obãanov<br />

v regiónoch Sloven<strong>sk</strong>a prostredníctvom<br />

podpory zariadení obãian<strong>sk</strong>ej infra‰truktúry<br />

ako sú napríklad ‰koly, zariadenia sociálnych<br />

sluÏieb, in‰titúcie v oblasti kultúry a podobne.<br />

ëal‰ou rámcovou oblasÈou je zlep‰ovanie<br />

vybavenosti územia formou podpory<br />

miestnych a regionálnych komunikácií, revitalizácie<br />

verejn˘ch priestranstiev a podobne.<br />

V regióne Bratislav<strong>sk</strong>ého samosprávneho<br />

kraja majú podporované aktivity podobn˘<br />

charakter ale v men‰om rozsahu a z ãasti sú<br />

zamerané aj na podporu podnikania a inovácií<br />

v podnikateº<strong>sk</strong>om sektore. Programy cezhraniãnej<br />

spolupráce sú zase orientované na<br />

rozvíjanie cezhraniãn˘ch partnerstiev formou<br />

investiãn˘ch aj neinvestiãn˘ch projektov,<br />

ktoré boli v minulosti podporované iniciatívou<br />

Interreg.<br />

Agentúra Ministerstva v˘stavby a regionálneho<br />

rozvoja SR t˘mito programami v rokoch<br />

2007 – 2013 plynulo nadviazala na tematicky<br />

podobné programy a iniciatívy, ktoré realizovala<br />

uÏ v rokoch 2004 – 2006, ako je Operaãn˘<br />

program Základná infra‰truktúra, Jednotn˘<br />

programov˘ dokument 2 a uÏ spomínaná<br />

iniciatíva Interreg IIIA.<br />

Najväã‰ím programom riaden˘m Agentúrou<br />

je Regionálny operaãn˘ program<br />

(ROP). O tento program zároveÀ prejavujú<br />

najväã‰í záujem mestá a obce. MôÏete<br />

ho bliωie charakterizovaÈ?<br />

Dá sa kon‰tatovaÈ, Ïe ROP je akousi vlajkovou<br />

loìou Agentúry na podporu regionálneho<br />

rozvoja. ROP je v rokoch 2007 – 2013<br />

s celkov˘m rozpoãtom 1,7 miliardy eur tretím<br />

najväã‰ím operaãn˘m programom spomedzi<br />

jedenástich operaãn˘ch programov na<br />

Sloven<strong>sk</strong>u. ZároveÀ ide o vôbec najväã‰í<br />

operaãn˘ program spolufinancovan˘ len z<br />

Európ<strong>sk</strong>eho fondu regionálneho rozvoja a<br />

zo ‰tátneho rozpoãtu SR. ROP pokr˘va celé<br />

územie Sloven<strong>sk</strong>ej republiky okrem Bratislav<strong>sk</strong>ého<br />

kraja a MVRR SR na jeho implementácii<br />

spolupracuje so samosprávnymi<br />

krajmi.<br />

Podpora je primárne po<strong>sk</strong>ytovaná verejnému<br />

sektoru, t.j. obciam, mestám, samosprávnym<br />

krajom a vybran˘m orgánom ‰tátnej<br />

správy. Globálnym cieºom ROP je zv˘‰enie<br />

dostupnosti a kvality obãian<strong>sk</strong>ej infra‰truktúry<br />

a vybavenosti územia v regiónoch.<br />

Aktivity tohto programu sú zamerané na rekon‰trukciu,<br />

roz‰irovanie, modernizáciu a<br />

zlep‰enie vybavenia mater<strong>sk</strong>˘ch, základn˘ch<br />

a stredn˘ch ‰kôl, zariadení sociálnej infra-<br />

‰truktúry, múzeí, galérií, kniÏníc, revitalizáciu<br />

pamiatok vo vlastníctve verejného sektora<br />

a na podporu nekomerãn˘ch záchrann˘ch<br />

sluÏieb. Okrem uvedeného podpora smeruje<br />

do zlep‰ovania stavu miestnych komunikácií,<br />

ciest II. a III. triedy, obnovy verejn˘ch priestranstiev<br />

v mestách a obciach a z ãasti aj do<br />

budovania infra‰truktúry róm<strong>sk</strong>ych osídlení.<br />

Dá sa kon‰tatovaÈ, Ïe finanãné prostriedky<br />

z ROP kompenzujú kapitálové podfinancovanie<br />

infra‰truktúry vo vlastníctve verejného<br />

sektora, ktoré bolo charakteristické v uplynul˘ch<br />

‰tyroch aÏ piatich dekádach plánovaného<br />

hospodárstva a následného obdobia transformácie<br />

na trhovú ekonomiku.<br />

Okrem technologicky vyspelej rekon‰trukcie<br />

stavebn˘ch objektov a ich moderného<br />

vybavenia je v˘razn˘m príspevkom najmä<br />

zniÏovanie energetickej nároãnosti budov.<br />

Tento príspevok bude maÈ pozitívny dopad na<br />

zníÏenie nákladov na prevádzku zariadení<br />

zo strany ich zriaìovateºov ako aj pozitívny<br />

dopad pre Ïivotné prostredie. Pridanou hodnotou<br />

zároveÀ je, Ïe takmer v‰etky investiãné<br />

projekty realizované v rámci ROP obsahujú<br />

stavebno-technické prvky odstraÀujúce<br />

fyzické bariéry pre pohyb hendikepovan˘ch<br />

osôb, ãi uÏ ide o verejné budovy, verejné<br />

priestranstvá v mestách a obciach, cesty,<br />

chodníky a podobne.<br />

Samotné investiãné aktivity na t˘chto projektoch<br />

sa zaãali realizovaÈ v roku 2009 a masívne<br />

budú pokraãovaÈ podºa zazmluvnen˘ch<br />

harmonogramov v roku 2010. V ãase hospodár<strong>sk</strong>ej<br />

krízy má realizácia ROP zároveÀ aj<br />

nov˘ rozmer: pozitívny dopad na odvetvie<br />

47

MINISTERSTVO V¯STAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR<br />

stavebníctva, ktoré trpí v˘padkom súkromn˘ch<br />

investícií a v˘razn˘ dopad na zv˘‰enie<br />

zamestnanosti v regiónoch.<br />

Ak˘ poãet projektov predpokladáte zrealizovaÈ<br />

v rokoch 2007 – 2013 prostredníctvom<br />

ROP?<br />

V rámci ROP sa realizuje vysok˘ poãet mal˘ch<br />

aÏ stredne veºk˘ch investiãn˘ch projektov<br />

s rozpoãtom od 175 000 do 3 000 000 eur.<br />

Malá ãasÈ projektov pribliÏne v súhrnnej hodnote<br />

do 10 miliónov eur bude maÈ neinvestiãn˘<br />

charakter. Spolu sa predpokladá realizácia<br />

pribliÏne 2 000 projektov.<br />

MVRR SR, pod ktoré Agentúra na podporu<br />

regionálneho rozvoja spadá, prijalo v súvislosti<br />

s príslu‰n˘mi uzneseniami vlády viaceré<br />

technické, organizaãné a administratívne<br />

opatrenia na zintenzívnenie a ur˘chlenie<br />

ãerpania disponibiln˘ch finanãn˘ch prostriedkov.<br />

Aj z toho dôvodu sa väã‰ina t˘chto projektov<br />

fyzicky ukonãí do roku 2012, aj keby<br />

sa mohli realizovaÈ aÏ do roku 2015.<br />

Vzhºadom na to, Ïe ide o projekty, ktoré<br />

majú reálny hmotn˘ v˘stup, dá sa kon‰tatovaÈ,<br />

Ïe v˘sledky t˘ch projektov budú a uÏ aj<br />

majú priamy vplyv na zv˘‰enie kvality obãanov.<br />

Projekty v rámci ROP zároveÀ prispievajú<br />

k zlep‰ovaniu Ïivota marginalizovan˘ch<br />

róm<strong>sk</strong>ych komunít, a to aj z hºadi<strong>sk</strong>a objemu<br />

vyãlenenej finanãnej alokácie, ako aj z hºadi<strong>sk</strong>a<br />

poãtu projektov.<br />

Ste spokojn˘ s úrovÀou projektov?<br />

Oproti rokom 2004 – 2006 uÏ naozaj nie<br />

je najãastej‰ím problémom nedostatoãná úroveÀ<br />

projektov. Je k dispozícii omnoho viac informácií,<br />

ktoré sú prehºadnej‰ie, postupy a<br />

formuláre sú ‰tandardizované a na trhu pôsobí<br />

veºa agentúr a poraden<strong>sk</strong>˘ch spoloãností.<br />

Medzi problematické patrí napríklad oblasÈ<br />

verejného obstarávania.<br />

Napriek zodpovednosti, ktorú majú ministerstvá,<br />

ide o oblasÈ, za ktorú sú zodpovední<br />

samotní Ïiadatelia. Ide o kºúãov˘ proces z hºadi<strong>sk</strong>a<br />

úspe‰nosti projektu. Riadiace orgány,<br />

resp. sprostredkovateº<strong>sk</strong>é orgány sú povinné<br />

overovaÈ proces verejného obstarávania nielen<br />

z hºadi<strong>sk</strong>a jeho súladu s národnou legislatívou<br />

ale aj z hºadi<strong>sk</strong>a súladu s legislatívou<br />

Európ<strong>sk</strong>eho spoloãenstva. Tieto orgány sú<br />

pri overovaní verejn˘ch obstarávaní oveºa<br />

dôslednej‰ie ako v minulosti, ão povaÏujem<br />

za nevyhnutné pretoÏe problémy s verejn˘m<br />

obstarávaním sa môÏu vypomstiÈ aj s odstupom<br />

niekoºk˘ch rokov. Îiadateºom hrozí vymáhanie<br />

po<strong>sk</strong>ytnut˘ch príspevkov a ãlen<strong>sk</strong>˘m<br />

‰tátom zastúpen˘m riadiacimi orgánmi<br />

nevyãerpanie prostriedkov Európ<strong>sk</strong>ej komisii.<br />

Nedá sa predpokladaÈ, Ïe v‰etky Ïiadosti<br />

budú predloÏené bez nedostatkov. Je moÏné<br />

odstraÀovaÈ formálne nedostatky bez<br />

ìal‰ích komplikácií? Majú Ïiadatelia dostatok<br />

informácií?<br />

Îiadateºom umoÏÀujeme doplniÈ ch˘bajúce<br />

náleÏitosti, resp. odstrániÈ formálne nedostatky<br />

do 7 dní od podania Ïiadosti o nenávratn˘<br />

finanãn˘ príspevok. Takto sa nám darí<br />

úspe‰ne splniÈ podmienky formálnej kontroly<br />

pri vy‰e 95 % predloÏen˘ch projektov. Je<br />

to veºk˘ úspech lebo v minulosti cez túto<br />

formálnu kontrolu ãasto nepre‰la ani polovica<br />

Ïiadostí. V procese v˘beru projektov sa tak<br />

do popredia dostáva kvalita projektu a nie<br />

jeho formálna stránka.<br />

Îiadatelia majú v prehºadnej forme k dispozícii<br />

v‰etky programové a riadiace dokumenty<br />

na internete. Vysoká úspe‰nosÈ Ïiadateºov<br />

v kontrole formálnej správnosti svedãí<br />

aj o vhodnosti nastavenia informaãn˘ch a<br />

komunikaãn˘ch opatrení. PriebeÏne zabezpeãujeme<br />

vãasnú aktualizáciu informácií na<br />

svojej oficiálnej internete aj formou ãasto<br />

kladen˘ch otázok a formou schránky inforop@build.gov.<strong>sk</strong>.<br />

Prostredníctvom tejto<br />

schránky môÏu záujemcovia zí<strong>sk</strong>aÈ potrebné<br />

informácie o ROP v podobe záväzn˘ch odpovedí.<br />

Ide najmä o otázky t˘kajúce sa vypracovania<br />

Ïiadosti, rôzne otázky technického<br />

charakteru a pod. Táto informaãná sluÏba sa<br />

osvedãila a v znaãnej miere sa vyuÏíva. V súãasnosti<br />

sa prijíma okolo 50 otázok t˘Ïdenne.<br />

Informácie sa záujemcom o NFP po<strong>sk</strong>ytujú<br />

aj telefonicky.<br />

S vyhlásením v˘zvy je spravidla spojené<br />

usporiadanie sprievodn˘ch podujatí v regiónoch<br />

Sloven<strong>sk</strong>a, na ktor˘ch zástupcovia ministerstva<br />

a samosprávnych krajov predstavia<br />

opatrenie, v rámci ktorého bola v˘zva vyhlásená,<br />

a po<strong>sk</strong>ytnú potenciálnym Ïiadateºom<br />

doplÀujúce informácie súvisiace najmä s vypracovaním<br />

Ïiadosti. K t˘mto podujatiam<br />

patrí aj distribuovanie informaãn˘ch letákov<br />

a broÏúr o ROP. Spomínan˘mi informaãn˘mi<br />

opatreniami sa dosahuje v˘razné zniÏovanie<br />

chybovosti predkladan˘ch projektov˘ch<br />

zámerov.<br />

V‰etky tieto aktivity Riadiaceho orgánu<br />

pre ROP napomáhajú zniÏovaÈ formálne nedostatky<br />

predkladan˘ch Ïiadostí o NFP a<br />

zvy‰ovaÈ mieru úspe‰nosti Ïiadateºov.<br />

MôÏete nám priblíÏiÈ aktuálny stav dosiahnutého<br />

pokroku v prípade ROP?<br />

Implementácia ROP sa zaãala v januári<br />

2008 vyhlásením prvej v˘zvy na podporu<br />

infra‰truktúry vzdelávania. Ku koncu novembra<br />

2009 bolo spolu prijat˘ch a zadministrovan˘ch<br />

pribliÏne 2 600 Ïiadostí o nenávratn˘<br />

finanãn˘ príspevok prijat˘ch spolu v 12<br />

v˘zvach. Z uvedeného mnoÏstva Ïiadostí je<br />

schválen˘ch vy‰e 1400 Ïiadostí.<br />

Z celkového rozpoãtu ROP na roky 2007<br />

– 2013 vo v˘‰ke 1,7 miliardy eur je na tieto<br />

Ïiadosti prerozdelen˘ch vy‰e 70 % v‰etk˘ch<br />

prostriedkov. Tieto schválené prostriedky sa<br />

intenzívne zazmluvÀujú a je aj na‰tartovan˘<br />

proces ich ãerpania. Objem zazmluvnen˘ch<br />

finanãn˘ch prostriedkov predstavuje pribliÏne<br />

350 miliónov eur a poãet zazmluvnen˘ch<br />

projektov je uÏ takmer 400.<br />

Dosiahnutá úroveÀ ãerpania vytvorila vy‰e<br />

roãnú rezervu z hºadi<strong>sk</strong>a stanoven˘ch ãasov˘ch<br />

termínov pre vãasné vyuÏitie finanãn˘ch<br />

prostriedkov. Koncom novembra 2009 sme v<br />

rámci ROP dosiahli úroveÀ 100 % ãerpania<br />

záväzku na rok 2007, ktor˘ sa musí vyãerpaÈ<br />

do konca roku 2010. Tento objem vo v˘‰ke<br />

pribliÏne 88 miliónov eur sa teda vyãerpal na<br />

100 % uÏ v roku 2009, t. j. s vy‰e roãnou ãasovou<br />

rezervou. ZároveÀ uÏ bude vykázané<br />

pribliÏne 10 % ãerpanie záväzku na rok 2008,<br />

ktor˘ je vo v˘‰ke 235 miliónov eur. Tieto ãísla<br />

sú naozaj povzbudivé, pretoÏe ide o reálne<br />

peniaze, ktoré sa dostávajú do obcí, miest<br />

a samosprávnych krajov.<br />

ZároveÀ sa bolo na‰tartované ãerpanie v<br />

rámci Operaãného programu Bratislav<strong>sk</strong>˘<br />

kraj a programov cezhraniãnej spolupráce.<br />

Dovoºte mi e‰te raz zdôrazniÈ, Ïe Agentúra<br />

na podporu regionálneho rozvoja, ale aj ìal-<br />

‰ie riadiace orgány na in˘ch ministerstvách<br />

prijali uÏ poãas roka 2009 cel˘ rad individuálnych<br />

opatrení, ktoré implementáciu operaãn˘ch<br />

programov v˘razne posunuli vpred.<br />

Ministerstvo v˘stavby a regionálneho rozvoja<br />

SR v‰ak k zefektívneniu a ur˘chleniu t˘chto<br />

procesov zároveÀ prispelo aj z pozície<br />

Centrálneho koordinaãného orgánu, ktor˘<br />

systémovo nastavuje procesy platné pre v‰etky<br />

operaãné programy. Som presvedãen˘, Ïe<br />

nastúpené tempo a najmä objem uÏ schválen˘ch<br />

projektov posunie ãerpanie v roku 2010<br />

vpred naozaj v˘razn˘m spôsobom.<br />

MôÏete uvedené opatrenia bliωie charakterizovaÈ?<br />

V prípade Agentúry na podporu regionálneho<br />

rozvoja ide najmä o zavedenie systému<br />

priebeÏn˘ch v˘ziev, ktor˘ sa pri veºkom<br />

mnoÏstve mal˘ch aÏ stredn˘ch projektov ukazuje<br />

vhodnej‰í ako systém ãasovo ohraniãen˘ch<br />

v˘ziev. Îiadatelia nemusia ãakaÈ rok,<br />

prípadne rok a pol k˘m dostanú spätnú väzbu.<br />

Tento systém umoÏÀuje efektívne vyuÏiÈ<br />

administratívne kapacity ministerstva a nastaviÈ<br />

termíny tak, aby sa zvládli stovky Ïiadostí<br />

poãas roka. ZároveÀ sme zaviedli elektronickú<br />

rezerváciu termínov na predloÏenie<br />

Ïiadostí o nenávratn˘ finanãn˘ príspevok.<br />

Tento systém nám umoÏÀuje efektívne naplánovaÈ<br />

v˘zvy na predkladanie Ïiadostí o nenávratné<br />

finanãné príspevky a zároveÀ po<strong>sk</strong>ytnúÈ<br />

Ïiadateºom sedem dÀovú lehotu na odstránenie<br />

formálnych nedostatkov v predkladanej<br />

dokumentácii. Dosiahli sme t˘m uÏ spomínanú<br />

vy‰e 95 % úspe‰nosÈ pri kontrole<br />

formálnej správnosti. Tento systém bol po<br />

jeho zavedení zaãiatkom roka 2008 naozaj<br />

veºmi tvrdo kritizovan˘ ako systém nejak˘ch<br />

ãaseniek ale ãas ukázal, Ïe ide o praktickú a<br />

uÏitoãnú vec najmä z pohºadu samotn˘ch Ïiadateºov.<br />

Po vysvetlení v˘hod tohto systému<br />

sme za posledn˘ch 18 mesiacov nezaregistrovali<br />

k jeho fungovaniu Ïiadne v˘hrady ba<br />

priam naopak, objavili sa mnohé vyjadrenia<br />

svedãiace o spokojnosti Ïiadateºov. Len v<br />

prípade ROP sme zadministrovali pribliÏne 2<br />

600 Ïiadostí za necelé 2 roky, ão je z hºadi<strong>sk</strong>a<br />

ãasu neporovnateºné s tematicky podobnou<br />

Prioritou 3 – Lokálna Infra‰truktúra Operaãného<br />

programu Základná infra‰truktúra, ktorú<br />

na‰a agentúra implementovala v rokoch<br />

2004 – 2006.<br />

MVRR SR z pozície Centrálneho koordinaãného<br />

orgánu zaviedlo ‰tandardizované<br />

postupy a odstránilo niektoré legislatívne medzery.<br />

TieÏ boli zavedené niektoré elektronické<br />

prvky komunikácie, ão je novinkou oproti<br />

predchádzajúcemu programovému obdobiu.<br />

To sa ukázalo ako v˘hoda najmä z hºadi<strong>sk</strong>a<br />

transparentnosti a auditovateºnosti nastaven˘ch<br />

systémov. Predpokladám, Ïe to bol veºk˘<br />

prínos najmä pre ministerstvá, ktoré nemali<br />

<strong>sk</strong>úsenosti z oblasti ‰trukturálnych fondov<br />

z rokov 2004 – 2006.<br />

Ako teda vnímate kritiku ohºadom údajného<br />

me‰kania pri ãerpaní finanãn˘ch prostriedkov<br />

z eurofondov?<br />

48

MINISTERSTVO V¯STAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR<br />

Skutoãná realizácia programového obdobia<br />

2007 – 2013 sa v prípade v‰etk˘ch ãlen<strong>sk</strong>˘ch<br />

krajín EÚ v podstate ani nemohla zaãaÈ<br />

<strong>sk</strong>ôr ako na prelome rokov 2007 a 2008.<br />

„One<strong>sk</strong>orenie“ nastalo uÏ pri prijímaní príslu‰n˘ch<br />

nariadení na úrovni Európ<strong>sk</strong>eho<br />

spoloãenstva. Samotné národné strategické<br />

referenãné rámce ãlen<strong>sk</strong>˘ch ‰tátov ako úplne<br />

najzákladnej‰ie dokumenty boli prijímané aÏ<br />

poãas roka 2007. Operaãné programy mohli<br />

byÈ prijímané aÏ následne. Sloven<strong>sk</strong>o v t˘chto<br />

pomyseln˘ch pretekoch <strong>sk</strong>onãilo na 13. mieste<br />

spomedzi 27 ãlen<strong>sk</strong>˘ch krajín.<br />

Je treba uviesÈ, Ïe finanãné prostriedky<br />

na toto obdobie sú k dispozícii aÏ do konca<br />

roku 2015. V uplynul˘ch dvoch rokoch sa<br />

vykonali v‰etky prípravné práce, prebehli<br />

v˘zvy, vyhodnotili sa projekty, vykonali sa,<br />

resp. e‰te sa vykonávajú verejné obstarávania.<br />

Najbliωie mesiace budú patriÈ finálnej<br />

etape – realizácii projektov a t˘m aj následnému<br />

ãerpaniu prostriedkov. Prezentované<br />

kritické scenáre o dvoj percentnom ãerpaní<br />

zavádzajúco narábajú s údajmi, ktoré sú agregované<br />

za v‰etky programy a za v‰etky<br />

roky celého programového obdobia. Je to<br />

<strong>sk</strong>resºujúce pretoÏe ãasové termíny pre vãasné<br />

ãerpania sa podºa metodiky Európ<strong>sk</strong>ej<br />

komisie sledujú z hºadi<strong>sk</strong>a plnenia finanãn˘ch<br />

plánov po jednotliv˘ch rokoch 2007 aÏ<br />

2013. Z tohto hºadi<strong>sk</strong>a môÏeme koncom novembra<br />

2009 hovoriÈ o pribliÏne 62 % ãerpaní<br />

na národnej úrovni.<br />

O aké oblasti podpory je v rámci ROP<br />

najväã‰í záujem? Nie je záujem Ïiadateºov<br />

ovplyvnen˘ aj práve prebiehajúcou hospodár<strong>sk</strong>ou<br />

krízou?<br />

Jednotlivé opatrenia a aktivity v rámci operaãn˘ch<br />

programov boli naplánované v rokoch<br />

2006 – 2007. ·pecifikom ROP je jeho<br />

veºká segmentácia na ‰iroké spektrum oblastí<br />

od ‰kolstva, cez sociálnu oblasÈ, kultúru, pamiatky,<br />

verejn˘ cestovn˘ ruch, záchranné<br />

sluÏby, regeneráciu sídiel, podporu rozvojov˘ch<br />

dokumentov aÏ po regionálne komunikácie.<br />

Aktuálna hospodár<strong>sk</strong>a kríza vyvíja na<br />

samosprávy tlak, aby sa orientovali na svoje<br />

priority, pretoÏe príli‰ veºa realizovan˘ch<br />

projektov vytvára zároveÀ tlak na spolufinancovanie<br />

zo strany samospráv. Za uplynulé<br />

dva roky sa vyprofilovali najatraktívnej‰ie oblasti<br />

podpory s najvy‰‰ou absorpãnou kapacitou.<br />

Ide jednoznaãne o rekon‰trukcie ‰kôl,<br />

kde záujem niekoºkonásobne prevy‰uje moÏnosti<br />

programu a ìalej ide o regeneráciu sídiel,<br />

t.j. revitalizáciu verejn˘ch priestranstiev.<br />

Zriaìovatelia ‰kôl si uvedomujú aké dôleÏité<br />

je v súãasnosti investovanie do zniÏovania<br />

prevádzkov˘ch nákladov, ktoré moÏno<br />

v˘razne zníÏiÈ vìaka zlep‰eniu tepelnoizolaãn˘ch<br />

vlastností budov.<br />

ZohºadÀujú sa v rámci ROP ‰pecifiká jednotliv˘ch<br />

regiónov Sloven<strong>sk</strong>a?<br />

Na príprave ROP priamo participovali zástupcovia<br />

samosprávnych krajov, ktorí majú<br />

aj zastúpenie v Monitorovacom v˘bore pre<br />

ROP. Okrem tejto pozície v˘znamn˘ch sociálno-ekonomick˘ch<br />

partnerov sa samosprávne<br />

kraje aj priamo zúãastÀujú implementaãn˘ch<br />

procesov. Spomedzi 11 operaãn˘ch<br />

programov práve ROP v najväã‰ej miere zohºadÀuje<br />

regionálne ‰pecifiká v jednotliv˘ch<br />

podporovan˘ch sektorov˘ch oblastiach, a to<br />

aj prostredníctvom zapojenia zástupcov regionálnych<br />

samospráv do implementácie programu.<br />

MVRR SR ako Riadiaci orgán pre ROP<br />

uzatvorilo so samosprávnymi krajmi zmluvy<br />

o delegovaní urãit˘ch úloh riadiaceho orgánu<br />

na tzv. sprostredkovateº<strong>sk</strong>é orgány pod<br />

Riadiacim orgánom pre ROP. Samosprávne<br />

kraje implementujú vybrané opatrenia ROP<br />

s celkov˘m podielom vy‰e 40 % z rozpoãtu<br />

ROP.<br />

Aby bolo moÏné zabezpeãiÈ vyváÏen˘ sociálny<br />

a hospodár<strong>sk</strong>y rozvoj Sloven<strong>sk</strong>a, treba<br />

myslieÈ na to, Ïe kaÏd˘ región má svoje<br />

vlastné ‰pecifiká. Tento faktor sa vo vysokej<br />

miere zohºadÀoval uÏ pri nastavovaní stratégie<br />

ROP. Na základe rozsiahlej sociálnej a<br />

ekonomickej anal˘zy regiónov a v nadväznosti<br />

na dohodu predsedu vlády SR, ministra<br />

v˘stavby a regionálneho rozvoja SR a<br />

predsedov vy‰‰ích územn˘ch celkov sa jednotliv˘m<br />

samosprávnym krajom urãili aj indikatívne<br />

regionálne alokácie.<br />

Prejdime k lehotám na vybavovanie Ïiadostí<br />

o platbu a spôsob úhrady. Nezaznamenávate<br />

v tejto oblasti sÈaÏnosti?<br />

MVRR SR dodrÏiava v‰etky lehoty na vybavovanie<br />

Ïiadostí o platbu, t. j. úhrady sú zasielané<br />

prijímateºom na úãty v stanoven˘ch lehotách.<br />

V treÈom a ‰tvrtom kvartáli 2009 sa<br />

prijímalo mimoriadne veºké mnoÏstvo Ïiadostí<br />

o platbu, ão sme aj predpokladali. Pripravili<br />

sme sa a k Ïiadnym prieÈahom nedo‰lo.<br />

KaÏd˘ prijímateº má k dispozícii informácie<br />

vo forme verejne prístupn˘ch príruãiek a in-<br />

‰trukcií a má aj svojho urãeného finanãného<br />

manaÏéra na ministerstve, s ktor˘m komunikuje.<br />

Prijímatelia si majú moÏnosÈ zvoliÈ systém<br />

financovania projektu podºa konkrétneho<br />

typu prijímateºa v zmysle Systému finanãného<br />

riadenia ‰trukturálnych fondov a Kohézneho<br />

fondu t.j. môÏu si zvoliÈ systém tzv.<br />

predfinancovania, refundácie alebo zálohov˘ch<br />

platieb.<br />

A ão perspektívy a ìal‰ie plány, pán generálny<br />

riaditeº, rátate s ìal‰ím pokrokom v<br />

procese realizácie ROP, oãakávate zmeny?<br />

Implementácia ROP je z ãasového hºadi<strong>sk</strong>a<br />

iba v prvej tretine, no na základe doteraj-<br />

‰ieho priebehu implementácie ROP môÏem s<br />

pote‰ením kon‰tatovaÈ, Ïe v˘voj sa uberá<br />

správnym smerom: v súãasnosti prebieha zazmluvÀovanie<br />

veºkého mnoÏstva projektov,<br />

r˘chlym tempom sa zvy‰uje stav ãerpania, fyzicky<br />

sa ukonãuje veºké mnoÏstvo investiãn˘ch<br />

projektov.<br />

Do konca roka 2009 bude vyhlásen˘ch<br />

e‰te niekoºko v˘ziev a od roku 2010 sa poãet<br />

a tempo vyhlasovan˘ch v˘ziev zaãne zniÏovaÈ.<br />

Treba braÈ do úvahy, Ïe prevaÏná ãasÈ finanãn˘ch<br />

prostriedkov uÏ bola prerozdelená<br />

a poãet vyhlasovan˘ch v˘ziev sa teda bude<br />

obmedzovaÈ zostatkovou alokáciou ROP. Nastane<br />

ãas na vyhodnocovanie úãinnosti jednotliv˘ch<br />

opatrení a na posúdenie dopadov<br />

po<strong>sk</strong>ytnutej pomoci. V roku 2011 sa vykoná<br />

strategické hodnotenie operaãného programu,<br />

ktoré bude z hºadi<strong>sk</strong>a jeho ìal‰ieho napredovania<br />

kºúãové. Dúfame, Ïe toto hodnotenie<br />

potvrdí na‰e silné stránky a poukáÏe na<br />

oblasti, v ktor˘ch e‰te máme priestor na zlep-<br />

‰ovanie, aby sme mohli pokraãovaÈ v úspe‰-<br />

nej implementácii ROP v prospech sloven<strong>sk</strong>˘ch<br />

regiónov.<br />

Te‰í nás, Ïe spomedzi 11 operaãn˘ch programov<br />

je to práve ROP, o ktor˘ je na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

najväã‰í záujem a ktor˘ priná‰a hmatateºné<br />

v˘sledky v podobe konkrétnych v˘stupov<br />

stoviek investiãn˘ch projektov. UÏ teraz<br />

môÏeme predpokladaÈ – aj keì s obrov<strong>sk</strong>˘m<br />

predstihom –, Ïe o typy projektov, aké sa<br />

podporujú v rámci ROP, bude veºk˘ záujem<br />

aj v nasledujúcom programovom období 2014<br />

– 2020.<br />

49

N Á R O D N Á R A D A S R<br />

V regionálnej politike je ako doma – viackrát bol primátorom Liptov<strong>sk</strong>ého Mikulá‰a a mesto sa za jeho pôsobenia<br />

zmenilo na nepoznanie. Obstál aj vo voºbách do vy‰‰ích samosprávnych krajov. Aj toto je dôvodom, preão do NR<br />

SR predloÏil návrh zákona o financovaní volieb do orgánov samosprávy obcí a samosprávnych orgánov. Tvrdí,<br />

Ïe „potrebujeme úpravu volebn˘ch zákonov na Sloven<strong>sk</strong>u tak, aby demokracia nebola ohrozovaná rôznymi<br />

záujmov˘mi <strong>sk</strong>upinami do takej miery, ktorá im dnes dovoºuje prakticky si „kúpiÈ“ jednotlivé zastupiteºstvá,<br />

starostov, primátorov alebo predsedov samosprávnych krajov“. A hoci veºmi neverí, Ïe s t˘m zákonom uspeje,<br />

aspoÀ chce zaãaÈ di<strong>sk</strong>usiu na túto tému. Poslanec SDKÚ-DS Alexander SLAFKOVSK¯.<br />

Cieºom je ochrana slobody<br />

rozhodovania na úrovni samospráv<br />

V dôvodovej správe pí‰ete: „Po roku 2002 zaãal<br />

veºk˘ záujem miestnych finanãn˘ch kruhov<br />

o v˘sledok volieb do samosprávnych orgánov,<br />

ako aj snaha ovplyvniÈ ich vo svoj<br />

prospech. Preto potrebujeme úpravu volebn˘ch<br />

zákonov na Sloven<strong>sk</strong>u tak, aby demokracia<br />

nebola ohrozovaná rôznymi záujmov˘mi<br />

<strong>sk</strong>upinami do takej miery, ktorá im<br />

dnes dovoºuje prakticky si „kúpiÈ“ jednotlivé<br />

zastupiteºstvá, starostov, primátorov alebo<br />

predsedov samosprávnych krajov.“ Doteraz<br />

v‰ak nebola verejnosÈ oboznámená s nejak˘mi<br />

veºk˘mi ‰kandálmi pri financovaní<br />

volebnej kampane. Je to roz‰íren˘ jav?<br />

KeìÏe nemáme zákonom prikázané zverejÀovanie<br />

pôvodu pouÏit˘ch finanãn˘ch prostriedkov,<br />

tak kandidáti ºahko odbili zvedav˘ch novinárov<br />

a obãanov tvrdením, Ïe kampaÀ si financujú<br />

z vlastn˘ch zdrojov, alebo za pomoci<br />

politickej strany. Máme v‰ak niekoºko súdnych<br />

procesov pre trestn˘ ãin korupcie (Bratislava-<br />

Raãa, Ko‰ice – sídli<strong>sk</strong>o Dargov<strong>sk</strong>˘ch hrdinov,<br />

âadca, VÚC Ban<strong>sk</strong>á Bystrica...), ktorá je priamym<br />

dôsledkom moÏnosti zneuÏitia právomoci<br />

verejn˘ch ãiniteºov a mnoÏstvo ‰kandalóznych<br />

rozhodnutí samospráv.<br />

V dôvodovej správe takisto pí‰ete: Sloven<strong>sk</strong>o<br />

je jednou z mála európ<strong>sk</strong>ych krajín s nulovou<br />

reguláciou financovania predvolebnej<br />

kampane a bez pravidiel dávajúcich za povinnosÈ<br />

zverejniÈ zdroje financií pouÏit˘ch na<br />

kampaÀ pri voºbách do samosprávnych orgánov<br />

obcí a krajov.“ Ako sa to stalo, Ïe to<br />

zákon neobsahuje?<br />

Nebol som medzi t˘mi, ão zákon pripravovali,<br />

ale pravdepodobne do‰lo k preceneniu samoochrannej<br />

ãinnosti demokratického systému<br />

pred korupciou, alebo k neznalosti európ<strong>sk</strong>eho<br />

‰tandardu ochrany transparentnej súÈaÏe<br />

v tejto oblasti.<br />

Do NR SR ste predloÏili návrh zákona o financovaní<br />

volieb do orgánov samosprávy<br />

obcí a do orgánov samosprávnych krajov –<br />

preão ste sa rozhodli pre tak˘to zákon? âo je<br />

jeho podstatou?<br />

Hlavn˘m cieºom je ochrana slobody rozhodovania<br />

a demokracie na úrovni samospráv<br />

pred neobmedzen˘m vplyvom peÀazí a lobistick˘ch<br />

<strong>sk</strong>upín. NetransparentnosÈ financovania<br />

a neobmedzená v˘‰ka v˘dajov zapríãinili uÏ<br />

mnoho zl˘ch rozhodnutí, ktoré stáli obãanov v<br />

koneãnom dôsledku veºké finanãné straty.<br />

Hneì druh˘ paragraf návrhu zákona tvrdí:<br />

„Úãelom zákona je zavedenie pravidiel do<br />

systému vedenia, financovania a kontroly financovania<br />

volebnej kampane, vrátane urãenia<br />

prípustnej v˘‰ky v˘davkov politick˘ch<br />

strán a nezávisl˘ch kandidátov pouÏit˘ch na<br />

volebnú kampaÀ (§3) v období pred voºbami<br />

do orgánov samosprávy, ako aj urãenie pravidiel<br />

na úhradu za volebnú kampaÀ (§9).“<br />

Preão povaÏujete urãenie prípustnej v˘‰ky<br />

v˘davkov politick˘ch strán za také dôleÏité?<br />

Predov‰etk˘m preto, aby náklady na „informaãnú<br />

kampaÀ“ nerástli do neprimeran˘ch v˘-<br />

‰ok. Sme svedkami toho, Ïe nárast v˘‰ky nákladov<br />

na predvolebnú kampaÀ dosiahol také rozmery,<br />

ktoré evidentne prekraãujú v˘‰ku zdrojov,<br />

ktorá by staãila na zaistenie dobrej informovanosti<br />

voliãov, tak aby sa mohli slobodne rozhodnúÈ<br />

na základe dostatku informácií. Rôzne bezplatné<br />

akcie ako koncerty, kultúrne a ‰portové<br />

podujatia, mnoÏstvo drobn˘ch reklamn˘ch predmetov,<br />

mohutná inzercia v printov˘ch a elektronick˘ch<br />

médiách, ako aj informaãne málo hodnotná,<br />

ale drahá billboardová a plagátová kampaÀ<br />

vyhnali náklady do tak˘ch rozmerov, ktoré<br />

je moÏné pokryÈ len zo zdrojov oãakávajúcich<br />

protihodnotu za po<strong>sk</strong>ytnutú finanãnú pomoc.<br />

Vo va‰ej dôvodovej správe sa takisto nachádza<br />

formulácia: „PredloÏen˘ návrh je snahou<br />

o urãité vyváÏenie medzi neobmedzenou voºnosÈou<br />

pri financovaní kampane, ktorá vyniesla<br />

náklady na predvolebn˘ boj do v˘-<br />

‰ok, ktoré uÏ nie sú kandidáti schopní zná-<br />

‰aÈ z vlastn˘ch zdrojov, alebo príspevkov<br />

politick˘ch strán. Preto chce zabrániÈ rastúcemu<br />

vplyvu finanãn˘ch podporovateºov na<br />

samosprávnu politiku tak, aby nebola obmedzovaná<br />

pri slobodnom rozhodovacom procese.“<br />

Je rozhodovanie na úrovni samosprávnych<br />

krajov také lukratívne, Ïe sa okolo nej<br />

toãí toºko „finanãn˘ch podporovateºov“? Preão<br />

sa to neprejavuje na záujme o voºby na tejto<br />

úrovni?<br />

Rozpoãty jednotliv˘ch samosprávnych krajov<br />

sa pohybujú okolo 133 mil. eur (cca 4 miliardy<br />

Sk) roãne. Nie sú to malé peniaze. Problém<br />

nezáujmu o voºby je v tom, Ïe ich kompetencie<br />

nie sú tak viditeºné v kaÏdodennom Ïivote<br />

ako kompetencie miest a obcí. V mestách<br />

chodia na úrad obãania, ale na kraj<strong>sk</strong>˘ úrad<br />

chodia riaditelia a vedúci pracovníci organizácií<br />

zriaìovan˘ch samosprávnym krajom. V jednom<br />

kraji je to okolo 80 stredn˘ch ‰kôl, 50<br />

kultúrnych a sociálnych ustanovizní, 3 – 4 zdravotnícke<br />

zariadenia, správa ciest 2. a 3. triedy,<br />

spolufinancovanie prímest<strong>sk</strong>ej dopravy... Spolu<br />

okolo 4 500 aÏ 5 000 zamestnancov. Tohtoroãné<br />

voºby do VÚC naznaãili urãit˘ vzostup<br />

záujmu a teda aj pochopenia súvislostí voliãmi.<br />

„âasom kampane sa na úãely tohto zákona<br />

rozumie obdobie zaãínajúce 180 dní a konãiace<br />

12 hodín pred otvorením volebn˘ch<br />

50

N Á R O D N Á R A D A S R<br />

miestností pre voºby do orgánov samosprávy“<br />

– nie je ‰esÈ mesiacov predsa len tro‰ku<br />

pridlh˘ ãas? âo vás k takémuto ãasovému<br />

úseku viedlo?<br />

Ide predov‰etk˘m o to, aby konãiaci funkcionári<br />

kandidujúci v nasledujúcich voºbách nemohli<br />

dlhodobo zneuÏívaÈ to, Ïe majú mocen<strong>sk</strong>˘<br />

vplyv na tlaãené a elektronické médiá vo<br />

svojom okolí, ãasto priamo vo vlastníctve in‰titúcie,<br />

do ktorej kandidujú. Nie sú zriedkavé aj<br />

prípady, Ïe priamo primátor je ãlenom dozorného<br />

orgánu, alebo konateºom s. r. o zodpovednej<br />

za printové médium alebo miestnu televíziu.<br />

Návrh zákona zakazuje v ãase 180 dní pred<br />

voºbami publicistické relácie a reportáÏe, respektíve<br />

sa musia zahrnúÈ do nákladov na kampaÀ<br />

náklady obvyklé na vydanie takejto publicistickej<br />

informácie. Spravodajstvo sa nezakazuje.<br />

Nekladie takéto dlhé obdobie aj privysoké<br />

nároky na kontrolu takto vynaloÏen˘ch financií?<br />

KaÏd˘ kandidát si musí zvoliÈ zákonn˘ spôsob<br />

vedenia svojho volebného úãtu. Cez tento<br />

musia pretiecÈ v‰etky peniaze pouÏité v kampani<br />

a má za povinnosÈ zverejniÈ pôvod finanãn˘ch<br />

zdrojov. ZároveÀ musí sledovaÈ aj aktivity súperov.<br />

Ak sa mu bude zdaÈ nieão podozrivé, má<br />

právo podaÈ podnet na nezávislú Komisiu pre<br />

sledovanie volebn˘ch nákladov, ktorá musí dostaÈ<br />

od kaÏdého kandidáta koneãné vyúãtovanie<br />

svojich nákladov na kampaÀ do 4 t˘ÏdÀov od<br />

volieb. Porovnaním, ãi sa daná aktivita nachádza<br />

v predloÏen˘ch úãtoch a dokladoch s obsahom<br />

sÈaÏnosti sa ºahko posúdi, ãi kandidát nieão<br />

zatajil, alebo nie. Ak zatajil, tak sa mu obvyklá<br />

cena za po<strong>sk</strong>ytnutú sluÏbu pripoãíta ku nákladom.<br />

Ak prekroãí ich povolenú v˘‰ku, stratí<br />

moÏnosÈ uchádzaÈ sa o vyplatenie sumy dosahujúcej<br />

50% povolenej v˘‰ky nákladov v danom<br />

volebnom obvode a navy‰e Komisia urobí<br />

podnet na Ústavn˘ súd, pre poru‰enie zákona<br />

a môÏe prísÈ ku zru‰eniu volieb. Priznám, Ïe<br />

ch˘ba e‰te sankcia pre toho, kto sa poru‰enia dopustil,<br />

ako je napríklad vo Francúz<strong>sk</strong>u, keì má<br />

takáto osoba zakázané kandidovaÈ vo voºbách<br />

na najbliωích 12 mesiacov. To je v‰ak úloha pre<br />

eventuálne 2. ãítanie.<br />

Takisto navrhujete, Ïe „darca prispievajúci<br />

na kampaÀ politickej strane alebo nezávislému<br />

kandidátovi musí byÈ zapísan˘ do voliã<strong>sk</strong>ého<br />

zoznamu vo volebnom obvode kandidáta,<br />

ktorému prispieva na kampaÀ“ – ako<br />

pôvodom Mikulá‰an, moji rodiãia stále Ïijú<br />

v Liptov<strong>sk</strong>om Mikulá‰i, by som moÏno vás<br />

chcel podporiÈ – alebo vá‰ho protikandidáta,<br />

s ktor˘m som chodil do ‰koly, ale nemô-<br />

Ïem. Takisto mám <strong>sk</strong>velého kamaráta v Michalovciach<br />

a tieÏ som limitovan˘. PovaÏujete<br />

to za racionálne takto limitovaÈ va‰ich<br />

moÏn˘ch podporovateºov? Napokon, darcami<br />

môÏu byÈ iba fyzické osoby, tak snáì to nebezpeãenstvo<br />

nie je aÏ také vysoké.<br />

Navrhnuté znenie nebráni, aby ste svojim<br />

rodiãom poslali peniaze, ktor˘mi môÏu podporiÈ<br />

Vá‰ho kandidáta, ale je v podstate postaven˘<br />

teoretick˘ strop pre v‰etk˘ch kandidátov, aby<br />

do súÈaÏe i‰li s rovnak˘mi ‰ancami.<br />

Va‰a predstava v˘‰ky financií vynaloÏen˘ch<br />

na kampaÀ je v zákone dosÈ komplikovaná.<br />

Ako ste pri‰li na tak˘to systém?<br />

Princíp vychádza z poãtu voliãov vo volebnom<br />

obvode a z predpokladu, Ïe niektoré náklady<br />

sú rovnaké, ãi robíte plagát, alebo informaãnú<br />

broÏúru pre 5 000 obvod, alebo 500 000, lí-<br />

‰ia sa len poãty opakovaní – alebo poãty v˘tlaãkov.<br />

Preto s narastajúcim poãtom voliãov aj<br />

klesá koeficient, ktor˘m sa koneãná suma násobí.<br />

Na jedného voliãa pripadá 2 promile priemernej<br />

mzdy za uplynul˘ rok ão je t. ã. okolo<br />

1,34 eur. Koeficient pri volebnom obvode so 40<br />

tisíc voliãmi je 0,50 a pri poãte 750 000 je 0,25.<br />

To znamená, Ïe povolená v˘‰ka v˘dajov je v prvom<br />

prípade 26 800 eur (807 000 Sk) a v druhom<br />

251 250 eur (7 569 000 Sk). Odhadujem<br />

z vlastnej dlhoroãnej <strong>sk</strong>úsenosti, Ïe aj 50% z maximálnych<br />

povolen˘ch nákladov je dostatoãná<br />

suma na to, aby bolo moÏné urobiÈ dobrú informaãnú<br />

kampaÀ.<br />

âo si v koneãnom dôsledku sºubujete od prijatia<br />

takéhoto zákona?<br />

Predov‰etk˘m vy‰‰iu objektivitu a kvalitu<br />

rozhodovania na oboch stupÀoch samospráv<br />

ako priamy dôsledok slobodn˘ch , nikomu nezaviazan˘ch<br />

politikov.<br />

V doteraj‰om období sa stalo normou, Ïe zákony<br />

predkladané opozíciou sa nedarí v pléne<br />

presadiÈ – konzultovali ste tento zákon aj<br />

s koaliãn˘mi poslancami? Alebo s poslancami,<br />

ktorí takisto kandidovali v Ïupn˘ch voºbách?<br />

S ak˘mi v˘sledkami?<br />

Áno, konzultoval. V auguste som uÏ takmer<br />

hotov˘ návrh ponúkol V˘boru pre verejnú správu<br />

a regionálny rozvoj, aby ho prijal ako svoju<br />

iniciatívu bez akéhokoºvek môjho nároku na autorstvo.<br />

Predseda v˘boru Tibor Cabaj mi povedal,<br />

Ïe iniciatíva je to predãasná a do v˘boru ho<br />

nepredloÏil. Kolegovia z KDH a SMK nemali<br />

s predloÏen˘m návrhom Ïiadny problém ho<br />

podporiÈ, ão nebol prípad zástupcov Smeru,<br />

HZDS a SNS, aj keì neoficiálne si vedeli podporu<br />

zákonu predstaviÈ. Nielen ja si myslím, Ïe<br />

Sloven<strong>sk</strong>o takúto normu potrebuje.<br />

PovaÏujete financovanie volieb do orgánov<br />

samosprávnych krajov za najdôleÏitej‰í problém<br />

tohto aktu? Ako sa dívate na informácie<br />

o kupovaní hlasov voliãov a o úniku obálok<br />

a hlasovacích listín z jedného volebného<br />

okr<strong>sk</strong>u v Ko‰iciach?<br />

Obidva stupne samospráv sú rovnako dôle-<br />

Ïité, aj keì ten obecn˘ obãania vnímajú ako im<br />

bliωí. Aféra s kupovaním hlasov sa udiala aj v<br />

Liptov<strong>sk</strong>om Mikulá‰i a na in˘ch miestach Sloven<strong>sk</strong>a.<br />

Je to smutné, ale podºa súãasnej legislatívy<br />

ÈaÏko postihnuteºné. Pomohla by masívnej-<br />

‰ia mobilizácia demokratov a medializácia podozrení,<br />

aby si obãania uvedomili, o ão ide a<br />

akému nebezpeãenstvu sa vystavujú, ak by opakovane<br />

dali hlas ºuìom, ktorí uÏ raz z kupovania<br />

hlasov boli podozriví.<br />

Pred niekoºk˘mi dÀami sa <strong>sk</strong>onãili voºby do<br />

orgánov samosprávnych krajov. Rozhodli<br />

ste sa – ako poslanec NR SR – kandidovaÈ aj<br />

za poslanca Îilin<strong>sk</strong>ého samosprávneho kraja<br />

– ão vás k tomuto rozhodnutiu viedlo?<br />

Presvedãenie, Ïe mám ão povedaÈ ku procesu<br />

správy vecí verejn˘ch na úrovni samosprávneho<br />

kraja, ako Ïe som aj nieão urobil v prospech<br />

jeho obyvateºov, a Ïe mám reálnu ‰ancu<br />

byÈ zvolen˘.<br />

PovaÏujete za vhodné, aby mali politici viacero<br />

funkcií v orgánoch verejnej správy? Dá<br />

sa to vôbec stíhaÈ, ak chcete tie funkcie vykonávaÈ<br />

kvalitne?<br />

Bolo by vhodné upraviÈ to zákonom tak, Ïe<br />

nie je moÏné kumulovaÈ viacej ako dva mandáty.<br />

O dvoch mandátoch hovorím preto, Ïe aj ten,<br />

kto má len jeden mandát v samospráve, e‰te má<br />

svoje pracovné povinnosti inde, tak ako ich<br />

majú aj poslanci NR SR. O kvalite sa objektívne<br />

nedá di<strong>sk</strong>utovaÈ, pretoÏe politick˘ oponent<br />

Vám vÏdy povie, Ïe on by to vedel lep‰ie, a Ïe<br />

chyba je vo Vás osobne, lebo nezvládate svoje<br />

povinnosti v rámci mandátov... Nemám v‰ak v˘hrady<br />

proti tomu, aby sa mandáty obmedzili len<br />

na jeden, ale pre v‰etk˘ch.<br />

PovaÏujete za v˘hodu v pozícii poslanca NR<br />

SR, ak máte <strong>sk</strong>úsenosti aj z tejto roviny spravovania<br />

vecí verejn˘ch? A naopak?<br />

Áno. Mnoho zákonov som aj pripomienkoval,<br />

Ïe z pohºadu samospráv ich aplikácia nie je<br />

jednoduchá a bude robiÈ problémy. Obãas aj nieão<br />

podarilo presadiÈ, ale nebolo toho veºa...<br />

Aké problémy Îilin<strong>sk</strong>ého kraja povaÏujete za<br />

najdôleÏitej‰ie?<br />

Bolo by moÏné veºa popísaÈ, ale ja povaÏujem<br />

za najdôleÏitej‰ie vyrie‰iÈ problémy s dopravnou<br />

infra‰truktúrou a to cestnou aj Ïelezniãnou<br />

a potom stabilitu a kvalitu po<strong>sk</strong>ytovania<br />

zdravotníckych sluÏieb. Za chvíºu doplatíme<br />

na to, Ïe sú v kraji 3 veºké nemocnice (Îilina,<br />

Martin, RuÏomberok), ale beÏné ochorenia bude<br />

problém lieãiÈ, lebo v men‰ích nemocniciach<br />

(âadca, Trstená, Doln˘ Kubín a Liptov<strong>sk</strong>˘ Mikulá‰<br />

) bude problém udrÏaÈ kvalitn˘ch lekárov<br />

a dostupnosÈ zdravotníckej starostlivosti sa v˘razne<br />

zníÏi.<br />

Na ktoré problémy sa chcete sústrediÈ v ìal-<br />

‰om volebnom období?<br />

Predov‰etk˘m na zdravotníctvo a vyrovnanosÈ<br />

finanãnej bilancie.<br />

Preão sa nedarí dostaÈ do vedomia verejnosti<br />

dôleÏitosÈ orgánov vy‰‰ích územn˘ch celkov?<br />

Je to chyba verejnosti, politikov, médií...?<br />

Ako som uÏ uviedol vy‰‰ie, problém vidím<br />

v tom, Ïe kompetencie samosprávnych krajov<br />

sú rovnako dôleÏité ako tie na obciach, ale obãan<br />

ich nemôÏe rie‰iÈ priamo. Má len nepriamy<br />

dosah cez svojich poslancov a potom riaditeºov<br />

a vedúcich príslu‰n˘ch in‰titúcií. Ak by si uvedomil,<br />

Ïe jeho zdravie, odpoãinok na dôchodku<br />

aj vzdelanie jeho detí pre pracovn˘ proces je<br />

v rukách VÚC, asi by sa o ne viacej zaujímal.<br />

Médiá tu môÏu urobiÈ kus dobrej práce. Ak sú<br />

politici ochotní investovaÈ nemalé sumy do<br />

kampaní (cca 130 000 eur), musia aj oni prispieÈ<br />

ku lep‰ej informovanosti voliãov.<br />

Nemyslíte si, Ïe by sa mal ist˘m spôsobom<br />

zjednodu‰iÈ a zjednotiÈ volebn˘ mechanizmus<br />

viacer˘ch volebn˘ch systémov?<br />

Podºa môjho názoru ten ãas dozrel. Je potrebné<br />

proces podºa moÏnosti zjednodu‰iÈ a spojiÈ<br />

niektoré voºby, ako aj zaviesÈ prísnej‰í a efektívnej‰í<br />

reÏim kontroly financovania volieb.<br />

Môj návrh zákona je súãasÈou takého snaÏenia,<br />

aj keì mu dávam malú ‰ancu na postup do druhého<br />

ãítania. BohuÏiaº. AspoÀ sa môÏe otvoriÈ<br />

di<strong>sk</strong>usia na túto tému.<br />

51

N Á R O D N Á R A D A S R<br />

V‰etky sloven<strong>sk</strong>é vlády aÏ po súãasnú Ficovu, viac ãi menej zanedbávajú mimoriadne dôleÏitú<br />

sociálnu a ekonomickú <strong>sk</strong>upinu, ktorá hrá v mnoh˘ch ‰tátoch dôleÏitú úlohu, a najmä v tak˘ch<br />

kritick˘ch chvíºach, aké teraz znepríjemÀujú Ïivot politikom i ‰irokej ‰kále ºudí v „pracovnom“ veku<br />

– poãas rastúcej alebo nadmernej nezamestnanosti. Máme na mysli mal˘ch a stredn˘ch<br />

podnikateºov ãi Ïivnostníkov. Ak veºkotováreÀ, ako je VW, prijme 600 nov˘ch zamestnancov,<br />

pracovn˘ trh to v˘razne pocíti. Ale rovnako – a veºmi nepríjemne – to pobadá, keì tak˘to podnik<br />

600 ºudí v priebehu niekoºk˘ch dní prepustí. Sú to <strong>sk</strong>utoãne nepríjemné otrasy. A najodolnej‰í proti<br />

tak˘mto ‰okom je práve stredn˘ a niωí stav, kam Ïivnostníkov môÏeme zaradiÈ.<br />

Mnohé vlády na Západe a v ·kandinávii vhodnú legislatívu pre nich <strong>sk</strong>utoãne pripravujú veºmi<br />

starostlivo, aby vytvorili optimálne podmienky pre ich existenciu a najmä aby byrokrati zbytoãn˘mi<br />

predpismi a nezmyseln˘m úradovaním im neodãerpávali energiu, ale aj finanãné prostriedky.<br />

Len tak mimochodom na tomto mieste povedzme, Ïe väã‰ina men‰ích firiem v cestovnom ruchu sa<br />

zaraìuje do tejto sociálnej <strong>sk</strong>upiny, a ak teraz koneãne chápeme, aké rezervy sú v tomto odvetví<br />

ekonomicko-spoloãen<strong>sk</strong>om, nemôÏeme nebraÈ na zreteº jeho potreby a záujmy. Tento trochu dlh˘<br />

úvod k rozhovoru s jedn˘m z najaktívnej‰ích opoziãn˘ch poslancov má svoje odôvodnenie.<br />

Publicista Ernest Weidler sa totiÏ stretol s v˘chodosloven<strong>sk</strong>˘m poslancom<br />

Pavlom PROKOPOVIâOM – a ten do SDKÚ-DS pre‰iel zo svojho predo‰lého postu, ktor˘m bola<br />

funkcia predsedu Únie Ïivnostníkov, podnikateºov a roºníkov SR. My vidíme Prokopoviãovu v˘hodu<br />

najmä v tom, Ïe zblízka a so znalosÈou pozná Ïivnostnícke prostredie, ktoré sa – dúfajme –<br />

v blízkom ãase ústretovo otvorí ambicióznym a kreatívnym ºuìom, aby mohli zrealizovaÈ svoje plány<br />

a naplniÈ svoju zdravú ctiÏiadosÈ, ale pritom nepredpokladajú, Ïe sa v rekordne krátkom ãase stanú<br />

milionármi. Práve stretnutie s Prokopoviãom kaÏdému pripomína, Ïe nie v‰etky sociálne <strong>sk</strong>upiny<br />

majú v parlamente také kompetentné zastúpenie ako „malí zamestnávatelia“, teda tí, ktorí sú<br />

chlebodarcami len sebe sam˘m. Jeho zvlá‰È uÏitoãné <strong>sk</strong>úsenosti vypl˘vajú z jeho ìal‰ej politickej<br />

aktivity – od roku 2002 do 2006 bol ministrom dopravy, pô‰t a telekomunikácií SR, a tak nie div,<br />

Ïe mnohé jeho odborné anal˘zy v parlamentnom pléne i vo v˘boroch sa t˘kajú renovácie<br />

Bratislav<strong>sk</strong>ého leti<strong>sk</strong>a a projektov PPP najmä v súvislosti s v˘stavbou diaºnic. S tou súvisia aj jeho<br />

úvahy o tom, ako pri celo‰tátnom záujme o r˘chle roz‰irovanie siete diaºnic re‰pektovaÈ právo<br />

kaÏdého obãana na nedotknuteºnosÈ jeho majetku.<br />

Aj novinár musí robiÈ tak,<br />

ako si ‰éfredaktor predstavuje<br />

Teraz sa o politikoch ãasto aj nie veºmi<br />

priaznivo hovorí.<br />

A nielen teraz...<br />

Ale keì prídete do Stropkova, do svojho<br />

domov<strong>sk</strong>ého prostredia, akí sú k vám ºudia?<br />

Dávajú vám nieão najavo?<br />

Ja si osobne nemôÏem sÈaÏovaÈ, Ïe by som<br />

pri styku s mojimi rodákmi, s ºuìmi, ktorí Ïijú<br />

v Stropkove, pociÈoval nejaké negatívne tendencie<br />

voãi sebe, aj keì, samozrejme, nechcem<br />

tvrdiÈ, Ïe v‰ade mám len svojich priaznivcov.<br />

Ja som v‰ak roden˘ Stropkovãan, narodil<br />

som sa tam, vyrastal a prakticky – aÏ na<br />

posledn˘ch niekoºko rokov, keì Ïijem aj s rodinou<br />

v Bratislave – bez prestania b˘val. V<br />

Stropkove mám stále trvalé bydli<strong>sk</strong>o, mám<br />

tam svoj vlastn˘ rodinn˘ dom, ktor˘ som si<br />

sám postavil zaãiatkom 90. rokov, takÏe chodím<br />

tam veºmi rád, aj preto, Ïe tam mám veºa<br />

kamarátov a príbuzn˘ch. A zaruãene aj preto,<br />

lebo zatiaº som nepocítil nejaké osobné antipatie<br />

voãi mne, aj keì, samozrejme, ten<br />

vzÈah sa nedá meraÈ preferenciami politick˘ch<br />

strán: teda, Ïe ak niekto nevolí SDKÚ,<br />

to neznamená, Ïe je proti mne. Myslím si, Ïe<br />

v Stropkove si obyvatelia veºmi váÏia a cenia<br />

to, Ïe som aktívne prispel kedysi k ustanoveniu<br />

sídla obvodného úradu po mnoh˘ch a<br />

mnoh˘ch rokoch, odkedy sa zaãali o to usilovaÈ,<br />

prakticky od roku 1961. Ale fakticky aÏ<br />

v roku 2004 sa stal Stropkov akoby okresn˘m<br />

mestom, teda sídlom obvodného v˘znamu s<br />

príslu‰n˘mi orgánmi a s príslu‰n˘mi in‰titúciami.<br />

To bolo pre Stropkovãanov ne<strong>sk</strong>onalé<br />

zadosÈuãinenie, pretoÏe roky a roky poci-<br />

Èovali istú krivdu zo strany susedného Svidníka,<br />

ktor˘ ako mesto prakticky vznikol iba<br />

po 2. svetovej vojne. TakÏe ak Stropkov dostal<br />

zrazu in˘ ‰tatút s v˘znamnej‰ím postavením,<br />

neÏ dovtedy mal, bol to pre obyvateºov<br />

dosÈ pozitívny fakt, pre ktor˘ ma aj starí<br />

Stropkovãania, aj stredná generácia vnímajú<br />

v dobrom svetle. No a tí mladí ma zase <strong>sk</strong>ôr<br />

vnímajú cez súãasnú politiku, vidia ma v televízii,<br />

ãítajú sem-tam o mne v tlaãi, a padne<br />

im veºmi príjemne, keì sa stretnú s ãlovekom,<br />

ktorého poznajú len z televízie. Neho-<br />

52

N Á R O D N Á R A D A S R<br />

voriac o tom, Ïe som sa dlhé roky angaÏoval<br />

aj v stropkov<strong>sk</strong>om futbale, a aktívny som bol<br />

práve v tom v ãase, keì stropkov<strong>sk</strong>˘ futbal<br />

hral popredné miesto aj v rámci Sloven<strong>sk</strong>a.<br />

Bolo to najmä v 80. rokoch, ale aj teraz, po<br />

roku 2002. TakÏe ja osobne sa nesÈaÏujem,<br />

hoci platí to, ão som povedal na zaãiatku: nemyslím<br />

si, Ïe tam mám len sam˘ch priaznivcov,<br />

urãite sú tam aj ºudia, ktorí mi neprajú,<br />

ºudí, ktorí mi moÏno závidia, ktorí mi vyt˘kajú<br />

– a moÏno aj právom – niektoré veci, ão<br />

som vykonal, ãi, naopak, nevykonal. Ale<br />

osobne som to nejako v zlom nepocítil a beriem<br />

to normálne, Ïe tak to asi musí byÈ.<br />

V politike ste uÏ naozaj dosÈ rokov. Boli ste<br />

ministrom, teraz ste poslancom. Neºutovali<br />

ste ani v jednom období, Ïe ste sa politikom<br />

stali?<br />

ªutoval som to v jednom jedinom okam-<br />

Ïiku, ale nakoniec sa v‰etko vyvinulo aj tak<br />

inak, Ïe tá ºútosÈ sa nakoniec pominula. Moje<br />

pochybnosti sa zahniezdili v nepríjemnom<br />

rodinnom ãase a ja som bol vtedy veºmi rozháran˘.<br />

My sme boli s manÏelkou 17 rokov<br />

bezdetní. Ja som do politiky vstúpil v roku<br />

1994, a keì som zaÏil prvé voºby, bol som<br />

podpredsedom Strany podnikateºov a Ïivnostníkov,<br />

ne<strong>sk</strong>ôr predsedom Únie Ïivnostníkov,<br />

podnikateºov a roºníkov. Keì sa nám v<br />

roku 1997 – po 17 rokoch – predsa len narodila<br />

dcérka, ja som sa v roku 1998, teda keì<br />

mala rok aj nieão, stal poslancom a zaãal<br />

som chodiÈ v podstate na t˘ÏdÀovky. Keì sa<br />

konãilo volebné obdobie, bol rok 2001, a ja<br />

som vtedy veºmi ºutoval, Ïe prakticky ani nevidím,<br />

ako mi dcéra rastie. Tak vtedy som postavil<br />

otázku manÏelke, ale aj vtedy uÏ ‰tvorroãnej<br />

dcérke: Mám dobré miesto na kandidátke,<br />

takÏe je jasné, Ïe sa do parlamentu<br />

dostanem. Buìto idete so mnou do Bratislavy<br />

a ja budem pokraãovaÈ v politike, alebo ja<br />

uÏ na t˘ÏdÀovky chodiÈ nebudem, vrátim sa<br />

domov, no ale, samozrejme, bude to znamenaÈ<br />

aj zníÏenie môjho spoloãen<strong>sk</strong>ého a aj finanãného<br />

‰tandardu. Bude to tro‰ku iné ÏiÈ<br />

bez postavenia v takom mesteãku, ako je<br />

na‰e. Aj keì som bol podnikateº, daÀov˘ poradca,<br />

predsa to nebolo na takej úrovni ako vo<br />

vrcholovej politike. ManÏelka s dcérkou pochopili<br />

moju a na‰u situáciu, rozhodli sa a pri-<br />

‰li do Bratislavy, takÏe odvtedy, od roku 2001,<br />

b˘vame tu, v hlavnom meste. Dcérka tu chodí<br />

aj na základnú ‰kolu, ale, ako som povedal,<br />

trvalé bydli<strong>sk</strong>o máme stále v Stropkove.<br />

TakÏe vtedy to bol ten jedin˘ moment, kedy<br />

som ºutoval, Ïe som do toho i‰iel, pretoÏe som<br />

nebol doma a do Bratislavy som chodil na<br />

t˘ÏdÀovky. Ale na‰Èastie veºmi-veºmi seriózne<br />

k tomu pristúpila moja rodina, takÏe sa to<br />

vyrie‰ilo a odvtedy nemôÏem povedaÈ, Ïe by<br />

som ºutoval. Niekedy som podráÏden˘, zvlá‰È<br />

keì si preãítam nieão, ão som nikdy nepovedal<br />

a najmä, keì niekedy vidím a poãujem aj<br />

v elektronick˘ch médiách, ãi v televízii, alebo<br />

v rádiu, pasáÏe z toho, ão som po<strong>sk</strong>ytol ako<br />

rozhovor, také zostrihané, Ïe sú z toho len dve<br />

vety, ktoré v‰ak dávajú absolútne in˘ v˘znam<br />

textu, neÏ som pôvodne do mojich viet<br />

dal. Ale s t˘m musíme poãítaÈ. Novinár tieÏ<br />

potrebuje pravdepodobne predloÏiÈ materiál<br />

tak, ako si to jeho ‰éfredaktor predstavuje a<br />

ako to tie noviny chcú maÈ, takÏe s tak˘mito<br />

deformáciami musím poãítaÈ, keì som v politike.<br />

Väã‰ina politikov má deti, ale je zaujímavé,<br />

Ïe aj novinári, aj ktoríkoºvek iní záujemcovia<br />

o Ïivotné osudy politikov sa pomerne<br />

málo zaujímajú o túto dôleÏitú súãasÈ<br />

ich prostredia, hoci, ako vidno na va-<br />

‰om príklade, deti sú mimoriadne dôleÏitou<br />

zloÏkou politikovej osobnosti. Veì kvôli<br />

nim sa môÏe staÈ, Ïe politik sa dokonca<br />

z nejakého dôvodu vzdá svojho v˘znamného<br />

postavenia. Na druhej strane – aj v Ïivotnom<br />

príbehu t˘chto detí môÏe maÈ<br />

funkcia ich rodiãov v˘znamn˘ vplyv. Ako<br />

va‰a dcéra hovorí o svojich spoluÏiakoch,<br />

resp. ão oni hovoria? Berú do úvahy, Ïe ona<br />

je dcéra politika, alebo to nikdy nepríde do<br />

reãi? Rozpráva vám nieão o tom?<br />

Ja si myslím, Ïe nielen deti, ale celkovo rodina<br />

je veºmi dôleÏitá pre politika, pre jeho zázemie,<br />

pre jeho dobré prostredie, v ktorom<br />

môÏe sústredene pôsobiÈ. A konkrétne ão sa<br />

t˘ka mojej dcéry, má e‰te len 12 a pol roka,<br />

takÏe deti, myslím si, v tomto veku e‰te príli‰<br />

nevnímajú v‰etky súvislosti spoloãen<strong>sk</strong>˘ch<br />

podmienok, v ktor˘ch Ïijú ich rodiãia. Samozrejme,<br />

Ïe keì mám niekedy ãas a prídem<br />

po Àu do ‰koly, hlavne v zime, tak sa jej sp˘-<br />

tam, ão nového v ‰kole a ona mi povie, Ïe ju<br />

niektor˘ spoluÏiak upozorní: Aha, to je tvoj<br />

oco! To je ten poslanec, alebo ten minister, ão<br />

bol vtedy a vtedy v televízii! TakÏe deti, samozrejme,<br />

takéto základné veci vedia, ale neprikladal<br />

by som tomu nejak˘ veºk˘ v˘znam.<br />

Tie deti to e‰te tak naplno nevnímajú a neregistrujú,<br />

<strong>sk</strong>ôr moÏno rodiãia, keì ma zbadajú.<br />

Pár krát som bol na rodiãov<strong>sk</strong>om zdruÏení<br />

a vtedy <strong>sk</strong>ôr vidím veºav˘znamné pohºady<br />

niektor˘ch rodiãov a je to také nejaké tlmené,<br />

<strong>sk</strong>ôr tiché poznámky alebo ão, ale zatiaº<br />

som nejaké negatívne zmienky nepocítil. A tie<br />

deti, myslím si, ma e‰te absolútne nevnímajú<br />

v nejakom kontexte s v˘znamnou funkciou.<br />

A ani dcérka to ani trochu neberie ako nieão<br />

v˘nimoãné. MoÏno by to <strong>sk</strong>ôr brala, keì<br />

som bol ministrom, keì som mal úradné auto<br />

alebo sekretárku, ale vtedy zasa e‰te bola príli‰<br />

malá na to, aby to nejako vnímala. No a poslanec<br />

– to zase nie je ani trochu lukratívne alebo<br />

atraktívne z jej pohºadu, a ani z pohºadu<br />

ostatn˘ch detí, teda jej spoluÏiakov. Napokon,<br />

ministrov je predsa len 14 ãi 15, k˘m poslancov<br />

je 150, to je dosÈ slu‰n˘ poãet na to, aby<br />

to mohla registrovaÈ ako nieão neobvyklé.<br />

Samozrejme, Ïe sem-tam jej nejak˘ spoluÏiak<br />

povie: Vãera som videl tvojho otca v televíznych<br />

správach, alebo jej pripomenie, ão som<br />

povedal, ale berú to v podstate normálne. Nemyslím<br />

si, Ïe by to nejako v˘razne poznaãilo<br />

vzÈahy medzi nimi.<br />

O politikoch sa ãasto ‰íria informácie, Ïe<br />

kradnú alebo klamú alebo vyvádzajú e‰te<br />

nejaké iné negatívne <strong>sk</strong>utky. Myslíte, Ïe ich<br />

deti alebo spoluÏiaci to nejako registrujú<br />

a Ïe nahlas alebo v sebe nejako na to reagujú?<br />

Keby va‰a dcérka zistila, Ïe ste nieão<br />

také vyviedli, ão nie je v súlade s pravidlami<br />

spoloãen<strong>sk</strong>ého poriadku, myslíte si, Ïe<br />

by na takú správu nejako zareagovala a Ïe<br />

by vám to dokonca moÏno vyhodila na<br />

oãi?<br />

Myslím si, Ïe urãite. Na toto sú deti veºmi<br />

citlivé. Niekedy mám pocit, Ïe <strong>sk</strong>utoãne je pozícia<br />

toho poslanca alebo ministra, keì ho zaãnú<br />

v‰elijako vykresºovaÈ v médiách, negatívna.<br />

Len ão si ráno zapnete rádiá, hneì vás<br />

omráãi názor, Ïe v‰etci sú takí a takí. Jedno<br />

nemenované veselé rádio, ktoré chce hneì<br />

ráno ºudí za kaÏdú cenu rozosmiaÈ, si myslí,<br />

Ïe povie veºkú „srandu“, keì ohlási napríklad:<br />

Pozor, stav najvy‰‰ej pohotovosti, zasadajú<br />

poslanci! âo nám zase vyvedú? Myslíte<br />

si, Ïe keì to poãúva decko, zí<strong>sk</strong>a z toho pozitívny<br />

dojem o poslancoch? Povie si: BoÏe,<br />

tí tam fakt vyvádzajú ãosi stra‰né! Aj keì die-<br />

Èa tomu z faktografického hºadi<strong>sk</strong>a nerozumie,<br />

ale vycíti, Ïe sa o ºuìoch v parlamente,<br />

a teda aj o jeho otcovi alebo mame, hovorí<br />

nieão odstra‰ujúce. Nehovoriac o tom, Ïe v<br />

novinách, ãasopisoch a elektronick˘ch médiách<br />

sa niekedy v‰etci hádÏu do jedného<br />

vreca. TakÏe, myslím si, je veºmi dôleÏité, aká<br />

mienka sa o nich ‰íri a ako sú poslanci prezentovaní.<br />

A konkrétne moja dcérka – keby<br />

sa dozvedela, Ïe som nieão urobil v rozpore<br />

s t˘m, ão sa ju snaÏím uãiÈ, ão sa jej snaÏím<br />

v‰tepiÈ, tak asi by sme mali dlho konflikt. Tak-<br />

Ïe tí, ão to v médiách robia bez rozmyslu a<br />

bez dôvodu, by si mali uvedomiÈ, aké dôsledky<br />

môÏe maÈ ‰írenie zlého mena pre rodinu<br />

toho politika.<br />

53

D I A L Ó G Y O A<br />

& E W<br />

O ãom?<br />

O ú<strong>sk</strong>aliach zamatovosti Zamatovej<br />

O Dzurindovi a „nezávislom“ súdnictve<br />

O právnej obhájiteºnosti Guantanama<br />

O tom, ako Hríb neodhalil filozofiu Ficovho myslenia<br />

O tom, ako sa uãia politické strany vyhraÈ voºby<br />

O ãloveku, o ktorého bojujú politici i komerãné televízie<br />

O tom, preão argentín<strong>sk</strong>e seriály zafungovali aj na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

O národnostnej SMK a obãian<strong>sk</strong>om Moste<br />

O Maìaroch, ktorí sa cítia na Sloven<strong>sk</strong>u dobre<br />

O národe, ktor˘ ukradne peniaze<br />

v mi<strong>sk</strong>e – a potom aj mi<strong>sk</strong>u<br />

V t˘chto dÀoch sme si pripomínali a oslavovali<br />

okrúhle 20. v˘roãie pádu komunistického<br />

reÏimu, teda November ´89. Túto<br />

udalosÈ mnohí Slováci a âesi priam víÈazoslávne<br />

oznaãujú ako zamatovú revolúciu.<br />

Jednak preto, Ïe sa odohrala bez krviprelievania,<br />

a jednak i preto, Ïe nevyvodila nejaké<br />

tvrdé závery voãi t˘m, ktorí sa vo<br />

zv˘‰enej miere angaÏovali poãas komunistického<br />

‰tyridsaÈroãia. Teraz sa uÏ v‰ak<br />

ãasto uvaÏuje nad t˘m, napríklad v súvislosti<br />

so súãasn˘mi turbulenciami v justícii,<br />

ãi to bolo správne a ãi nebolo treba povedzme<br />

sudcov a prokurátorov, ktorí brutálne<br />

zasahovali proti slu‰n˘m ºuìom, zbaviÈ<br />

ich postavenia a niektor˘ch moÏno aj<br />

potrestaÈ za to, ão napáchali. A ãi teda dôsledky<br />

zamatovosti nenechali zlé postkomunistické<br />

stopy v dne‰nej justícii. T˘ka sa<br />

to v‰ak aj zotrvania mnoh˘ch ‰éfov v dôleÏit˘ch<br />

podnikoch na ich miestach s otvorenou<br />

moÏnosÈou privatizovania t˘chto lukratívnych<br />

a bohat˘ch podnikov.<br />

Samozrejme, Ïe zamatovosÈ má isté ú<strong>sk</strong>alia,<br />

ale pre mÀa hlavn˘ problém je ten – ak sa<br />

uÏ teda pozerám na tieto problémy so znalos-<br />

Èou t˘ch uplynul˘ch 20 rokov –, Ïe nie je moÏné<br />

robiÈ súãasne ekonomické a politické reformy<br />

a zmeny, pretoÏe ekonomické reformy<br />

priná‰ajú a musia priná‰aÈ, bohuÏiaº, aj nepopulárne<br />

opatrenia, a t˘m pádom sa v demokratick˘ch<br />

podmienkach dajú politicky len<br />

veºmi ÈaÏko ustáÈ proreformn˘m silám. Preto<br />

si myslím, Ïe to dobre dopadlo v t˘ch krajinách,<br />

kde najprv v podmienkach – no, neviem,<br />

ako by sme to nazvali – dajme tomu<br />

osvietenej diktatúry alebo nejakého osvieteného<br />

absolutizmu prebehli ekonomické reformy<br />

bez toho, Ïe by ºudia v t˘ch ãasoch ekonomick˘ch<br />

reforiem boli mohli veºmi vyjadrovaÈ<br />

svoj politick˘ názor. A aÏ potom, keì<br />

prebehnú nevyhnutné ekonomické reformy,<br />

tak potom príde vhodn˘ ãas aj na uvoºnenie<br />

rôznych názorov toho ‰irokého politického<br />

spektra a vtedy uÏ sa môÏu u<strong>sk</strong>utoãniÈ aj normálne<br />

demokratické voºby – keì uÏ je ekonomika<br />

akoÏe utrasená do gatí. U nás a aj v<br />

mnoh˘ch in˘ch krajinách sa to tak nedialo a<br />

teraz sú s t˘m veºké problémy, pretoÏe strana,<br />

ktorá v podmienkach demokracie robí<br />

potrebné, ba priamo nevyhnutné ekonomické<br />

reformy, nemá najmen‰iu ‰ancu, aby vyhrala<br />

voºby. TakÏe potom to vyzerá tak, ako<br />

to vyzerá u nás a v‰ade, kde ten priebeh bol<br />

podobn˘, Ïe vlastne politická strana, ktorá sa<br />

správa racionálne a chce vyhraÈ voºby, tak robí<br />

populistickú a t˘m pádom veºmi ‰kodlivú<br />

politiku. To platí napríklad aj o Nemecku, kde<br />

Angela Merkelová hovorila o nevyhnutn˘ch<br />

ekonomick˘ch reformách, ale nena‰la v sebe<br />

odvahu, aby ich aj urobila. A keìÏe ich neurobila,<br />

tak teraz za to, ão neurobila, bola odmenená<br />

t˘m, Ïe znovu vyhrala voºby. Keby bola<br />

totiÏ tie potrebné reformy urobila, tak asi by<br />

voºby nevyhrala. TakÏe aj tak˘ je svet, Ïe kaÏdé<br />

dobro bude po práve potrestané a kaÏdé zlo<br />

bude po práve odmenené.<br />

TakÏe vy neveríte, Ïe keby povedzme niektorí<br />

predstavitelia b˘val˘ch dvoch Dzurindov˘ch<br />

vlád boli s obãanmi trochu kultivovanej‰ie<br />

hovorili, trochu inteligentnej-<br />

‰ie, s väã‰ím porozumením pre ich uvaÏovanie,<br />

a teda keby boli ºuìom aj trochu populárnej‰ie,<br />

lep‰ie a citlivej‰ie vysvetlili<br />

mnohé veci, Ïe by predsa len boli mohli zí<strong>sk</strong>aÈ<br />

väã‰iu podporu u ãasti obyvateºstva?<br />

Urãite áno, ale to, ão som hovoril, platilo<br />

ani nie tak o období vlády Mikulá‰a Dzurindu,<br />

ale <strong>sk</strong>ôr o t˘ch prv˘ch, teda hneì porevoluãn˘ch<br />

obdobiach, lebo aj Dzurinda, samozrejme,<br />

bol v ÈaÏkej situácii, keìÏe sa musel<br />

pohybovaÈ v prostredí „nezávislého“ súdnictva,<br />

aké tu z ãias komunizmu zostalo. A<br />

darmo Dzurinda v predvolebnej kampani sºuboval,<br />

Ïe budú potrestaní rôzni privatizéri a<br />

moÏno aj únoscovia prezidentovho syna a<br />

54

D I A L Ó G Y O A<br />

& E W<br />

páchatelia hore-dole v rôznych kauzách –<br />

keì „nezávislé“ súdy rozhodli, Ïe niã zvlá‰tne<br />

sa nestalo a v‰etko bolo v najlep‰om poriadku.<br />

TakÏe Dzurinda v podmienkach takéhoto<br />

„nezávislého“ súdnictva ÈaÏko mohol<br />

dodrÏaÈ ak˘koºvek sºub, ão mu mnohí neprávom<br />

vyãítali, lebo v normálnych demokratick˘ch<br />

pomeroch premiér nemôÏe zasahovaÈ do<br />

v˘konu súdnej moci. A to je správne. Problém<br />

je v tom, ãi u nás boli a sú normálne pomery.<br />

Aby teda justícia fungovala, musia najprv<br />

nastaÈ normálne pomery, ãiÏe napríklad sudca<br />

musí byÈ absolútne neúplatn˘. To u nás v<br />

mnoh˘ch prípadoch nebolo.<br />

âasto hovoríme, aké úãinné a nezávislé je<br />

súdnictvo vo Veºkej Británii alebo v Spojen˘ch<br />

‰tátoch, lenÏe zabúdame na to, Ïe uÏ<br />

uplynuli rokov odvtedy, ako sa tam ustanovilo<br />

solídne a veºmi vyspelé súdnictvo,<br />

takÏe tam sa teraz uÏ pomerne ºahko môÏe<br />

v plnej miere dodrÏiavaÈ princíp autonómnosti<br />

justície. Ale ão má vlastne robiÈ predseda<br />

vlády, prípadne aj predseda parlamentu,<br />

keì ‰tát sa e‰te len konsoliduje ako<br />

organizácia demokratická a vyspelá? âo<br />

by ste robili, keby ste boli premiérom a videli<br />

by ste, Ïe v justícii sa dejú aj veci ‰kodlivé,<br />

ba aÏ nespravodlivé? Je nesprávne,<br />

aby politici hºadali nejaké rie‰enia? Je nedemokratické,<br />

aby sa snaÏili hºadaÈ moÏnosÈ,<br />

ako zasiahnuÈ?<br />

Je to tak, ako naznaãujete. Asi by som na<br />

mieste premiéra hºadal nejaké moÏnosti, tie<br />

sú v‰ak veºmi obmedzené a paradoxne tí sudcovia<br />

povedzme zo spomínaného Anglicka<br />

alebo z Ameriky, ale aj francúz<strong>sk</strong>i sudcovia<br />

veºmi ÈaÏko chápu, keì sa dozvedia, Ïe v nejakom<br />

európ<strong>sk</strong>om ‰táte ide politická moc zasahovaÈ<br />

do moci súdnej. Aj to, samozrejme,<br />

vnímajú veºmi citlivo, a ÈaÏko sa im vysvetºuje,<br />

Ïe tie zásahy sú vlastne, dajme tomu, aj<br />

potrebné a správne. Oni proste nepredpokladajú,<br />

Ïe sudcovia môÏu byÈ <strong>sk</strong>orumpovateºní<br />

a Ïe niektorí sú moÏno uÏ aj <strong>sk</strong>orumpovaní.<br />

To oni ÈaÏko chápu. A preto ak˘koºvek zásah<br />

politikov do nezávislosti súdnictva berú<br />

veºmi váÏne a hneì protestujú, priãom si neuvedomujú,<br />

Ïe svojím spôsobom ten zásah<br />

‰tátu spravodlivosti moÏno prospieva. Na<br />

druhej strane treba povedaÈ, Ïe naozaj to nie<br />

je systémové rie‰enie. Systémové rie‰enie je<br />

nastoliÈ tak˘ stav, aby sudcovia boli naozaj<br />

stopercentnou zárukou spravodlivosti, lebo<br />

preto sú súdy, aby sa ºudia domohli nezaujat˘ch,<br />

spravodliv˘ch rozsudkov. Ale, viete, sú<br />

mnohé veci, ktoré nemôÏete predpokladaÈ.<br />

Îiadna ústava na svete napríklad nepredpokladá,<br />

Ïe – ão ja viem – prezident by mohol<br />

byÈ zloãincom, a tak isto nepredpokladá, Ïe<br />

by prezident udelením povedzme amnestie sa<br />

snaÏil zahladiÈ trestn˘ ãin. Ale kaÏdá ústava<br />

vychádza logicky z toho, Ïe prezident je slu‰-<br />

n˘ ãlovek a Ïe sa pridrÏiava nejak˘ch normálnych<br />

‰tandardov. Ale keì tie normálne ‰tandardy,<br />

dajme tomu, nie sú dodrÏané alebo<br />

keì za prezidenta zvolia lumpa, ão sa obãas<br />

stáva kde-kade vo svete, napríklad v Afrike,<br />

tak potom cel˘ ten systém, ktor˘ v in˘ch krajinách<br />

funguje dobre, zrazu sa rozpadne a<br />

zlyhá, lebo ústava naozaj nemôÏe predpokladaÈ,<br />

Ïe prezident bude ‰éfom nejakej mafie.<br />

V‰ade v Európ<strong>sk</strong>ej únii sa vytvorila celá séria<br />

zásad, ktorá vychádza z toho, Ïe Európa<br />

má byÈ slu‰ná, demokratická, spravodlivá,<br />

ale aj ekonomicky dostatoãne vyvinutá a stabilizovaná.<br />

Zabúda sa v‰ak na to, Ïe v˘voj v<br />

27 ‰tátoch EÚ bol veºmi odli‰n˘ v podstate vo<br />

v‰etkom, teda aj v súdnictve, ale aj v in˘ch<br />

oblastiach, povedzme v morálnom zázemí<br />

ºudí. TakÏe, ão ja viem, politici v Poº<strong>sk</strong>u alebo<br />

v Rumun<strong>sk</strong>u nemôÏu byÈ v mnoh˘ch svojich<br />

aktivitách tak ìaleko, ako sú – alebo aj<br />

musia byÈ – v Anglicku, vo Francúz<strong>sk</strong>u atì.<br />

V‰etko sa v‰ak príli‰ zov‰eobecÀuje, keì sa<br />

povie, Ïe sa to a to vykoná v Európe, a najmä<br />

v Bruseli. A keì sa povie, Ïe v Bruseli, tak<br />

to je hneì písmo sväté. A hoci sú anglickí alebo<br />

francúz<strong>sk</strong>i politici vyspelí, ako by im ani<br />

na um nezi‰lo – tak ako je to pri tom súdnictve<br />

–, aby brali do úvahy veºmi odli‰n˘ historick˘<br />

v˘voj. Nie preto, aby boli k Slovákom<br />

a k âechom milosrdnej‰í, ale aby sa táto odli‰nosÈ<br />

brala do úvahy ako rozumné v˘chodi<strong>sk</strong>o<br />

pre pozitívne opatrenia, ktoré by viedli k<br />

vy‰‰ej úrovni v celej EÚ.<br />

Nielen niektorí politici, ale ani beÏní obãania<br />

v niektor˘ch t˘ch ‰Èastnej‰ích krajinách<br />

nepredpokladajú také ‰vindle, na ktoré my<br />

sme tu uÏ moÏno zvyknutí. My sme ostraÏitej‰í<br />

na ‰vindlerov, lebo máme s nimi svoje<br />

<strong>sk</strong>úsenosti, ale tam sa <strong>sk</strong>ôr vychádza z toho,<br />

Ïe ºudia sú slu‰ní a poctiví. Je tak˘ známy príklad,<br />

ktor˘ rozprával Petr Novotn˘. Keì bol<br />

v Amerike, tak niekde zatelefonoval a bol to<br />

omyl. Na to mu ten jeho hostiteº hovorí, Ïe<br />

keì to bol omyl, tak zavolበdo telefónnej<br />

centrály, povie‰, Ïe to bol omyl a oni nám ten<br />

hovor nebudú úãtovaÈ. A jemu hneì pri‰la na<br />

um otázka: A keby som sa normálne dovolal,<br />

kam chcem, ale zavolal by som do centrály,<br />

Ïe to bol omyl, tak ão? On hovorí: Tak asi by<br />

nám to nepoãítali, ale vie‰, Ïe mne to v Ïivote<br />

nepri‰lo na um? Jemu v‰ak ako âechovi,<br />

ktor˘ pri‰iel do Ameriky, hneì pri‰lo na um,<br />

ako by sa dala vyuÏiÈ táto ochota centrály a<br />

ako by sa dalo podvádzaÈ. Veì, pokiaº ja<br />

viem, tak pre Sloven<strong>sk</strong>o sa vyrábali ‰peciálne<br />

verejné telefónne automaty – také búdky,<br />

ktoré sú nezniãiteºné, lebo samozrejme Slováci<br />

a moÏno e‰te viac Poliaci boli medzi prv˘mi,<br />

ktorí e‰te aj pri pouÏívaní t˘chto automatov<br />

vymysleli nejak˘ ‰vindeº. A to tak˘, Ïe<br />

keì tam na nejakom ‰pagátiku hodia mincu,<br />

váhou úplne podobnú na tú, ktorá sa vyÏaduje,<br />

a vytiahnu to, tak ten peniaz vlastne u‰etria<br />

a t˘m ‰vindºom vybabrú s majiteºmi verejn˘ch<br />

telefónov, ktorí takéto správanie telefonujúcich<br />

ºudí jednoducho nepredpokladajú.<br />

Ale ani v komunistickej Európe to nebolo<br />

v‰ade rovnaké. Moja mama robila v exporte<br />

a tak chodila dlhé roky do NDR na nejakú<br />

stavbu. A tam v NDR, hoci to bol komunistick˘<br />

‰tát, fungoval predaj novín tak, Ïe noviny<br />

poloÏili na nejaké verejne dostupné<br />

miesto a dali k nim mi<strong>sk</strong>u. KaÏd˘, kto tam pri-<br />

‰iel a zobral si noviny, hodil do mi<strong>sk</strong>y peniaze.<br />

Fungovalo to takto aÏ dovtedy, k˘m nepri‰li<br />

na tú stavbu sloven<strong>sk</strong>í robotníci, lebo tí<br />

hneì najprv ukradli v‰etky peniaze v mi<strong>sk</strong>e,<br />

potom samotnú mi<strong>sk</strong>u, potom noviny a potom<br />

e‰te aj ten stolãek, na ktorom noviny aj mi<strong>sk</strong>a<br />

boli postavené. To tí Nemci vraj nevedeli<br />

vôbec pochopiÈ, preão to tak je. No je to tak<br />

preto, lebo my máme nejako v sebe zakódovanú<br />

potrebu vybabraÈ vo v‰etkom so svetom,<br />

a Nemci ju nemajú. Neviem, ako je to teraz,<br />

ale v t˘ch ãasoch, keì tam ona chodila, keì<br />

na semafore bola ãervená, tak hoci bola polnoc<br />

a ‰iroko-ìaleko nebolo jedno auto a ani<br />

Ïiaden policajt tam nebol, Nemec cez tú kri-<br />

Ïovatku nepre‰iel. Takí boli v˘chodní Nemci.<br />

Ako to bolo a je u nás, to vieme v‰etci.<br />

UvaÏovali sme o tom, ãi NeÏná revolúcia<br />

mala byÈ taká, aká bola, a ãi teda nebolo<br />

treba niektor˘ch ºudí potrestaÈ. S t˘m súvisí<br />

taká v‰eobecná otázka, ktorá platí<br />

zrejme v celej Európe: Podºa ak˘ch zákonov<br />

t˘chto ºudí posudzovaÈ? Totalitné a<br />

diktátor<strong>sk</strong>é reÏimy sa totiÏ snaÏia si aj zákony<br />

v tej dobe, keì vládnu, tak dotvoriÈ,<br />

aby ich chránili. A tak mnohé ãiny, ktoré<br />

povaÏujeme dnes za nemorálne a neºud<strong>sk</strong>é,<br />

dostali autoritatívne reÏimy poãas svojej<br />

vlády do pozície ãinov, ktoré boli v súlade<br />

s morálkou, takÏe páchatelia mnoh˘ch<br />

‰kandalóznych <strong>sk</strong>utkov podºa vtedaj‰ej<br />

justície neporu‰ili zákony.<br />

Tak, to nie je nov˘ problém, ten sa vynoril<br />

vlastne uÏ po 2. svetovej vojne, keì víÈazné<br />

mocnosti súdili nacistov. Oni totiÏ tí nacisti<br />

vlastne postupovali v zmysle zákonov,<br />

ktoré schválil poãas Hitlerovej vlády nemeck˘<br />

parlament – Reichstag, takÏe nemecké<br />

zákony to, ão robili, umoÏÀovali. A pri Norimber<strong>sk</strong>om<br />

procese z toho naozaj aj bol<br />

právny problém: na základe ãoho ich súdiÈ,<br />

keìÏe vlastne neporu‰ili vtedy platné nemecké<br />

zákony. A tak sa vymyslela v‰eobecná deklarácia<br />

ºud<strong>sk</strong>˘ch práv a Norimber<strong>sk</strong>˘ súd posudzoval<br />

vojnov˘ch zloãincov na základe<br />

poru‰enia nadnárodn˘ch zvyklostí a princípov,<br />

teda ich súdil za zloãiny proti ºud<strong>sk</strong>osti.<br />

A túto deklaráciu ºud<strong>sk</strong>˘ch práv, myslím,<br />

prijali uÏ pred <strong>sk</strong>onãením vojny a jej znenie<br />

‰írili cez rozhlasové stanice, a t˘m vlastne oznamovali<br />

aj do Nemecka, Ïe mnohí tam poru‰ujú<br />

ºud<strong>sk</strong>é práva a Ïe podºa toho ich budú<br />

aj súdiÈ. Túto v‰eobecnú deklaráciu ºud<strong>sk</strong>˘ch<br />

práv poru‰oval aj komunistick˘ reÏim, a preto<br />

keby sa súdy v postkomunistick˘ch ‰tátoch<br />

boli rozhodli stíhaÈ ãiniteºov minulého reÏimu,<br />

tak by ich rovnako mohli stíhaÈ na základe<br />

poru‰ovania rovnak˘ch princípov ako nacistov.<br />

Keì v 70. rokoch minulého storoãia aj<br />

komunistické âe<strong>sk</strong>osloven<strong>sk</strong>o podpísalo protokoly<br />

Helsin<strong>sk</strong>ej konferencie, tak po ãase<br />

vznikla Charta 77, ktorá nechcela niã iné,<br />

len to, aby âe<strong>sk</strong>osloven<strong>sk</strong>o dodrÏiavalo to, k<br />

ãomu sa v Helsinkách oficiálne zaviazalo. Samozrejme,<br />

ãe<strong>sk</strong>osloven<strong>sk</strong>á socialistická vláda<br />

dúfala, Ïe to bude len tak˘ formálny dokument,<br />

a Ïe nikto nebude od nej vyÏadovaÈ,<br />

aby sa aj dodrÏiaval. ReÏimy totality majú<br />

tendenciu navonok vyzeraÈ pekne a podpí‰u<br />

kadejaké dohody, a keì sa náhodou stane, Ïe<br />

nejaká ãasÈ obyvateºstva to zoberie nedajbo-<br />

Ïe váÏne, tak sa veºmi ãudujú. V‰ak si zoberte,<br />

aby sme pre‰li tro‰ku aj do súãasnosti, nedávnu<br />

minulosÈ: väzenie Guantanamo – ão to<br />

bolo? To by som rád poãul jedného právnika,<br />

ktor˘ by mi vysvetlil právnu obhájiteºnosÈ<br />

Guantanama. Ako sa dá v právnom ‰táte obhájiÈ,<br />

Ïe bez súdu alebo nejakého iného oprávnenia<br />

Ameriãania pochytali nejak˘ch ºudí, o<br />

ktor˘ch povedali, Ïe sú teroristi a zavreli ich<br />

do väzenia. Navy‰e ich vypoãúvali metódami,<br />

ktoré sa blíÏili k muãeniu. Guantanamo<br />

ako keby bolo vyÀaté z demokratického sveta.<br />

Z toho vidíte, Ïe aj také vyspelé krajiny,<br />

55

D I A L Ó G Y O A<br />

& E W<br />

ako sú Spojené ‰táty, keì sa dostanú do nejakej<br />

zloÏitej situácie, tak ich rie‰ia tieÏ kadejak˘mi<br />

prostriedkami. KeìÏe na americkej<br />

pôde nemoÏno niekoho len tak zavrieÈ bez obvinenia<br />

a väzniÈ ho bez súdu dlhé roky, tak to<br />

urobili na Guantaname, ktoré leÏí mimo Spojen˘ch<br />

‰tátov na Kube v akomsi zálive. Len-<br />

Ïe Ameriãania tam neväznili ºudí ani podºa<br />

kubán<strong>sk</strong>ych zákonov, preto hovorím, Ïe Guantanamo<br />

ako keby to bolo vyãlenené z tejto<br />

zemegule.<br />

Nedávno sme boli svedkami zaujímavej a<br />

podºa mÀa prekvapujúcej, neãakanej udalosti.<br />

V istej súkromnej televízii v pravidelnej<br />

relácii, ktorá sa vysiela raz t˘Ïdenne veãer<br />

pre nároãnej‰í kruh divákov a volá sa<br />

Lampa, jedného dÀa avizovali, Ïe sa v nej<br />

oproti sebe posadia pred kamery a mikrofóny<br />

také dve odli‰né osobnosti, ak˘mi sú<br />

moderátor ·tefan Hríb a politik Robert<br />

Fico. Ten Robert Fico, ktor˘ nechodí na<br />

Ïiadne di<strong>sk</strong>usie s Mikulá‰om Dzurindom a<br />

in˘mi pravicov˘mi politikmi, a ten Hríb,<br />

ktor˘ len veºmi zriedkavo poz˘va do svojej<br />

Lampy v˘razn˘ch ºaviãiarov, meãiarovcov<br />

alebo slotovcov. Vy ste 100-percentne<br />

verili, Ïe táto di<strong>sk</strong>usia naozaj aj bude?<br />

Nemali ste pocit, Ïe moÏno ju v poslednej<br />

chvíli zru‰ia?<br />

Keì to oznámili, tak uÏ som veril, Ïe to<br />

bude. Nakoniec to bolo, ale aj tak v takej<br />

<strong>sk</strong>rátenej verzii, ão odôvodnili t˘m, Ïe pán<br />

premiér bol unaven˘, lebo nadránom pricestoval<br />

z futbalového zápasu v Poº<strong>sk</strong>u.<br />

Pritom toto ospravedlnenie nebolo falo‰né,<br />

lebo zo strany Roberta Fica bola vôbec<br />

odvaha, Ïe sa dal na nároãnú noãnú di<strong>sk</strong>usiu<br />

po takej noci a po takom záÏitku, ak˘<br />

mal 24 hodín predt˘m – bol totiÏ v Poº<strong>sk</strong>u<br />

na futbale, ktor˘ rozhodol o tom, Ïe na‰i reprezentanti<br />

postúpili na majstrovstvá sveta<br />

vo futbale v Afrike. V Poº<strong>sk</strong>u vyhrali<br />

na‰i. Ale kto vyhral v televíznej Lampovej<br />

di<strong>sk</strong>usii?<br />

Ja si myslím, Ïe to je práve ten najhor‰í spôsob,<br />

ako nad t˘m uvaÏovaÈ, kto vyhral: ãi<br />

Hríb, alebo Fico. Rozhovor nie je futbalov˘<br />

zápas, kde vyhraÈ treba – poãas dialógu uva-<br />

ÏovaÈ v tak˘chto kategóriách je pom˘lené. Ja<br />

si zásadne nemyslím, Ïe takéto di<strong>sk</strong>usné relácie<br />

sú o tom, aby niekto vyhral a niekto zostal<br />

porazen˘. Skôr si myslím, Ïe je to veºmi<br />

dobrá príleÏitosÈ ukázaÈ nejakého prominenta<br />

v jeho psychickej nahote a moÏno aj poodhaliÈ<br />

niektoré jeho názory, ktoré buì nepoznáme,<br />

alebo ich nepoznáme v nejakej ich<br />

kry‰talicko ãistej podobe. A, bohuÏiaº, musím<br />

povedaÈ, Ïe táto relácia túto ‰ancu, ktorú<br />

mala, absolútne nevyuÏila, lebo vlastne sme<br />

sa o Robertovi Ficovi ani ako o ãlovekovi, ani<br />

ako o politikovi vlastne niã nového nedozvedeli,<br />

ão je veºmi veºká ‰koda. Potom som ãítal<br />

aj komentár k tejto udalosti práve z pera<br />

samotného ·tefana Hríba v t˘Ïdenníku, ktor˘<br />

vydáva, podºa ktorého mu údajne vyãítali,<br />

a mal som tak˘ pocit, Ïe aj on moÏno sám<br />

sebe tro‰ku vyãíta, Ïe nebol voãi premiérovi<br />

omnoho tvrd‰í a Ïe mu ne<strong>sk</strong>ákal do reãi. Ja<br />

si v‰ak myslím, Ïe toto je ten najne‰Èastnej‰í<br />

spôsob vysvetlenia neúspechu jeho relácie,<br />

lebo to by bola e‰te hor‰ia cesta, ako bola tá<br />

zdrÏanlivá, po ktorej sa moderátor vybral.<br />

Bolo by sa to zvrhlo na obyãajnú hádku, ão<br />

je zlé. Skôr si myslím, Ïe v˘sledok by bol<br />

podstatne lep‰í, keby sa bolo Hríbovi podarilo<br />

zbaviÈ sa nejak˘ch svojich osobn˘ch antipatií<br />

voãi premiérovi a keby bol vystupoval<br />

ako profesionál, ktor˘ – keì si raz pozve hos-<br />

Èa (veì ho nikto nenútil pozvaÈ si do Lampy<br />

premiéra!), tak podºa mÀa je jeho povinnos-<br />

Èou vystupovaÈ v rozhovore s ním na jednej<br />

strane korektne, ale na druhej strane otvorene<br />

ukázaÈ, ão to je za ãloveka a aké sú jeho<br />

my‰lienkové pochody a jeho pohºady na svet.<br />

Napríklad aj na také hodnoty, ako je kresÈanstvo<br />

a ão by bol ochotn˘ obetovaÈ v záujme<br />

ochrany povedzme západnej civilizácie. Lebo<br />

premiér ãasto vystupuje tak, Ïe sa zdá, ako<br />

keby nebol ochotn˘ obetovaÈ niã, a to je dosÈ<br />

zvlá‰tne. âiÏe keby bol Hríb tro‰ku odhalil filozofiu<br />

Ficovho myslenia a jeho du‰u, tak by<br />

to mohla byÈ veºmi zaujímavá a omnoho osoÏnej‰ia<br />

relácia, ako keì sa rozprávali o nejak˘ch<br />

kauzách na rôznych ministerstvách, ktoré,<br />

samozrejme, premiér odbil rôznymi tak˘mi<br />

flo<strong>sk</strong>ulami, na ktoré je nauãen˘ a ktoré na<br />

kaÏdej tlaãovke desaÈkrát denne hovorí. To<br />

bola moÏno Hríbova novinár<strong>sk</strong>a chyba, Ïe<br />

pustil predsedu Smeru do teritória, v ktorom<br />

je Fico doma, namiesto toho, aby ho dotlaãil<br />

do roviny mierne filozofickej a takej aÏ duchovnej.<br />

To totiÏ nie je tá rovina, na ktorú je<br />

zvyknut˘ reagovaÈ na tlaãov˘ch besedách, a<br />

navy‰e si myslím, Ïe v tejto oblasti nie je tak˘<br />

siln˘ v „kramflekoch“, ako si je sebaist˘ vo<br />

v‰elijak˘ch tribúnov˘ch reãiach. A keìÏe ten<br />

di<strong>sk</strong>usn˘ zápas prebiehal podºa pravidiel, ktoré<br />

boli v˘hodné pre Fica, tak Fico vy‰iel v<br />

podstate ako víÈaz tejto debaty. Na druhej<br />

strane vy‰iel aj ako porazen˘, a to v tom, Ïe<br />

naozaj nedokázal byÈ úprimn˘, priãom základom<br />

t˘chto rozhovorov je úprimnosÈ. Pokiaº<br />

tam istá úprimnosÈ nie je a nie je tam sebareflexia,<br />

tak takéto debaty prakticky strácajú<br />

zmysel. Na premiérovu obranu musím povedaÈ,<br />

Ïe aj mne keby niekto v prúde reãi povedal:<br />

Hanbím sa za va‰u vládu, ako to urobil<br />

Hríb Ficovi, tieÏ neviem, ako by som zareagoval,<br />

lebo po tak˘chto slovách ÈaÏko môÏe<br />

byÈ ãlovek úprimn˘, keìÏe sa ho zmocní pocit,<br />

Ïe hovorí s nepriateºom, a nie s niek˘m,<br />

kto chce vedieÈ, ak˘ je. Moderátor nemôÏe<br />

prichádzaÈ s t˘m, Ïe jeho rozhovorov˘ partner<br />

je apriori zl˘ a Ïe ho treba zniãiÈ pred zrakmi<br />

a u‰ami televíznych divákov, ale s t˘m, Ïe<br />

je zvedav˘ na to, ak˘ dotyãn˘ ãlovek vo svojej<br />

podstate je. MoÏno naozaj najväã‰ím Hríbov˘m<br />

problémom v tejto debate bolo to, Ïe<br />

nebol zvedav˘, ak˘ je Robert Fico, pretoÏe to<br />

uÏ dávno vedel, a len to chcel ukázaÈ aj televíznym<br />

divákom. Tak sa v‰ak, podºa mÀa, publicistick˘<br />

rozhovor podobného typu robiÈ<br />

nedá.<br />

Ak v 20. storoãí politika dosÈ bazírovala na<br />

ºavicovosti a pravicovosti, napríklad vo<br />

Veºkej Británii sa dosÈ pravidelne striedali<br />

ºavicoví labouristi a pravicoví konzervatívci,<br />

21. storoãie ako by sa tejto charakteristiky<br />

politick˘ch strán pomaly zriekalo.<br />

ªavicovo-pravicové plus liberálne koalície<br />

nie sú zriedkavosÈou v Rakú<strong>sk</strong>u, donedávna<br />

taká fungovala v Nemecku, aj prvá<br />

Dzurindova vláda bola práve taká. Uchová<br />

sa podºa vás tradiãné ãlenenie politick˘ch<br />

strán podºa teraj‰ej charakteristiky,<br />

alebo to zaãne byÈ príÈaÏou pre voºnej‰ie<br />

uplatÀovanie politick˘ch a ekonomick˘ch<br />

princípov v celej ‰írke aktivít a najmä poãas<br />

vládnutia tej-ktorej strany?<br />

Mám tak˘ zl˘ pocit, Ïe politické strany si<br />

zanalyzovali, ak˘ typ politiky a ak˘ typ rétoriky<br />

je najefektívnej‰í z hºadi<strong>sk</strong>a volebn˘ch<br />

preferencií, a keìÏe tieto anal˘zy im robili,<br />

predpokladám, nejaké agentúry, takÏe oni zadali<br />

rôznym – asi aj nadnárodn˘m – agentúram<br />

poÏiadavku, aby im vypracovali projekt,<br />

ako majú postupovaÈ tak, aby vo voºbách<br />

dobre obstáli. A tak sa domnievam, Ïe v‰etky<br />

tieto agentúry dodali v‰etk˘m politick˘m<br />

stranám vlastne ten ist˘ model správania,<br />

ktor˘ si len jemne modifikujú: keì je to pravicová<br />

strana, tak moÏno tro‰ku viac zdôraz-<br />

Àujú isté prvky akoby pravicové, a ak je strana<br />

ºavicová, moÏno jemne viac zdôrazÀujú iné<br />

prvky, akoby ºavicové, ale v zásade nikto nepríde<br />

s nejak˘mi veºmi radikálne odli‰n˘mi<br />

názormi, napriek tomu, Ïe niektoré odli‰nosti<br />

by boli aj potrebné. V podstate teda filozofia<br />

aj v‰elijako oznaãen˘ch strán – t˘m, Ïe je<br />

vypracovaná asi veºmi podobn˘mi agentúrami<br />

– je <strong>sk</strong>oro tá istá, lebo dnes uÏ, bohuÏiaº,<br />

a to je asi najväã‰í problém politiky vôbec, ºudia<br />

nejdú do politiky preto, aby presvedãili<br />

spoloãnosÈ o nejakej svojej pravde, alebo o<br />

svojich my‰lienkach a názoroch – nejde sa<br />

teda do politiky s ideálmi, ale ide sa do nej s<br />

pragmatizmom. A ten pragmatizmus je naozaj<br />

len jeden, a ten je unifikovan˘, lebo dnes sú<br />

uÏ agentúry také profesionálne, Ïe presne vedia<br />

povedaÈ, ão treba hovoriÈ voliãovi, aby vás<br />

volil. A keì to niektorí nedodrÏia, lebo aj u nás<br />

máme také niektoré politické strany, ktoré<br />

napriek v‰etkému majú nejaké svoje ideály,<br />

teda nechcú vyuÏívaÈ úplne hrub˘ pragmatizmus,<br />

tak tie nedosiahnu ani jedno percento voliãov,<br />

lebo jednoducho ºudia majú pocit, ako<br />

keby i‰li proti prúdu. Inak, keì sa pozriete<br />

okolo seba, veºmi sa to podobá aj na situácie<br />

v in˘ch spoloãen<strong>sk</strong>˘ch oblastiach. T˘ka sa to<br />

najmä televízií. Veì politici vlastne bojujú o<br />

toho istého ãloveka, o ktorého bojujú aj komerãné<br />

televízie, lebo diváci sú zároveÀ aj voliãmi<br />

a voliãi sú zároveÀ aj divákmi. A aj postupy,<br />

ako ich zí<strong>sk</strong>aÈ, sú veºmi podobné, preto,<br />

keì si pozornej‰ie v‰imnete televízne stanice,<br />

jedna sa na druhú veºmi podobajú. Veì<br />

aj v samotn˘ch programoch sa tieÏ presadzujú<br />

módne trendy: keì raz sú moderné reality<br />

‰ou a dosiahnu nejak˘ úspech, potom<br />

v‰etky televízie ponúkajú divákom reality<br />

‰ou. A keì je potom modern˘ zase seriál alebo<br />

sitkom, tak v‰etky televízie zaplavujú divákov<br />

seriálmi alebo sitkomami. Ich modely<br />

správania sú úplne totoÏné. âo sa v‰ak<br />

moÏno komerãnej televízii dá odpustiÈ, keìÏe<br />

Ïiadna súkromná televízia sa ani netají t˘m,<br />

Ïe je komerãnou firmou, ale od politikov som<br />

e‰te nepoãul, Ïe by niekto tak úprimne ako ‰éf<br />

súkromnej televízie povedal: Nám vlastne<br />

ide o peniaze! Zmyslom ná‰ho fungovania je<br />

zarábaÈ peniaze! To som e‰te od politika nepoãul,<br />

Ïe by to povedal, k˘m komerãná televízia<br />

to aspoÀ úprimne povie. A v‰etko to<br />

smeruje, aj v televíziách, ale aj v politike, k<br />

ãoraz viditeºnej‰ej uniformite. Tak ako sa<br />

budú ãím ìalej, t˘m viac podobaÈ v‰etky televízne<br />

stanice jedna na druhú, lebo v‰etky<br />

budú vychádzaÈ z toho, ão mediálne agentúry<br />

koncepãne vypracujú, aby sa dal zí<strong>sk</strong>aÈ ão<br />

56

D I A L Ó G Y O A<br />

& E W<br />

najväã‰í poãet divákov, tak sa, podºa mÀa,<br />

moÏno aj tie isté agentúry budú ‰pecializovaÈ<br />

na masy ºudí ako budúcich voliãov. Veì tá<br />

masa sa správa rovnako alebo veºmi podobne,<br />

ãi uÏ ide o sympatie k politikovi, alebo o<br />

sympatiu k televíznej hviezde. A správa sa<br />

veºmi podobne aj v Brazílii, aj na Sloven<strong>sk</strong>u,<br />

aj v Anglicku, aj vo Francúz<strong>sk</strong>u, hoci podmienky<br />

súkromného i spoloãen<strong>sk</strong>ého Ïivota<br />

sú zásadne iné v Brazílii, ako vo Francúz<strong>sk</strong>u.<br />

Ale masov˘ konzument uÏ ãi televízneho vysielania<br />

alebo politiky sa správa aÏ nepochopiteºne<br />

podobne. A to aÏ do tej miery, Ïe argentín<strong>sk</strong>e<br />

seriály zafungovali v plnom rozsahu<br />

aj na Sloven<strong>sk</strong>u. A to isté asi platí aj v politickej<br />

oblasti, Ïe modely, ktoré sa moÏno stopercentne<br />

osvedãia v nejakej krajine, zafungujú<br />

úplne rovnako aj u nás, hoci by nám ani<br />

na um nezi‰lo, Ïe sa presadia vo veºmi odli‰-<br />

n˘ch ‰tátoch. Z toho vypl˘va, Ïe veºká väã-<br />

‰ina ºudí reaguje pozitívne na rovnaké veci a<br />

reaguje negatívne tieÏ na to isté.<br />

Ale v politike predsa len, zdá sa mi, na<br />

rozdiel od televízií, to nie je také jednoduché,<br />

aby v‰etky strany, hoci majú rovnak˘<br />

pragmatick˘ zámer, rovnako vystupovali.<br />

Musia sa tváriÈ, Ïe sa nieãím odli‰ujú, musia<br />

to aspoÀ deklarovaÈ, takÏe musia vymyslieÈ,<br />

ão ponúknu obãanom. Aké teda<br />

bude o nejak˘ch desaÈ rokov ich ãlenenie?<br />

âo budú ponúkaÈ, podºa vás, obãanom,<br />

aby ºudia mali chuÈ práve do ich strany<br />

vstúpiÈ, alebo ich stranu podporiÈ, a nie<br />

druhú? Bude nieão také, ãi nebude uÏ niã,<br />

ão by bolo aspoÀ náznakom rôznorod˘ch<br />

hodnôt?<br />

Celosvetovo, aj na Sloven<strong>sk</strong>u preÏívame<br />

takú krízu hodnôt – v tomto zase sme svetoví,<br />

lebo v nieãom predsa len musíme byÈ aj<br />

svetoví. Dnes sa málokde vo svete stane, aby<br />

ºudia verili nejak˘m ideálom. Ich ãinnosÈ nie<br />

je motivovaná nejak˘mi hodnotami, ale len<br />

pragmatizmom takého kaÏdodenného preÏitia.<br />

MoÏno sa to zmení, to sa v histórii obãas<br />

stávalo a potom sa to <strong>sk</strong>onãilo buì dobre, ale<br />

ãasto aÏ nadmieru zle. Lebo aj komunizmus<br />

bol pôvodne tak˘ pekn˘ ideál, s ktor˘m niekto<br />

pri‰iel, a mnoh˘m ºuìom sa to zapáãilo. Ale<br />

potom sa to <strong>sk</strong>onãilo vo veºkej tragédii, hoci<br />

pôvodn˘ zámer bol celkom lákav˘. TakÏe<br />

moÏno aj pod vplyvom tak˘chto <strong>sk</strong>lamaní<br />

sú ºudia dnes veºmi ostraÏití voãi tomu, keì<br />

niekto dôjde s nejak˘mi veºk˘mi ideálmi,<br />

lebo málokedy dopadnú dobre. Posledn˘<br />

ideál, ktor˘ síce tieÏ s rôznymi peripetiami,<br />

ale vcelku dobre dopadol, bol ten, s ktor˘m<br />

pri‰iel k ºuìom JeÏi‰ Kristus. Rozhodne sa<br />

v‰ak nedá povedaÈ, Ïe by sa aj na tento ideál<br />

nebola nalepila nejaká krv, lebo veºa tisícov<br />

a moÏno aj desaÈtisícov ºudí bolo zavraÏden˘ch<br />

len preto, lebo niekto zneuÏil tento ideál,<br />

najmä v ãasoch inkvizície. Ideály majú totiÏ<br />

tú veºmi nebezpeãnú vlastnosÈ, Ïe sú ºahko<br />

zneuÏiteºné. Mnohí majú totiÏ pocit, Ïe v<br />

mene pekn˘ch ideálov je zloãin prípustn˘.<br />

Napríklad v‰ade tam, kde komunizmus zapustil<br />

korene, to vyústilo do vraÏdenia, ãi to bolo<br />

v Ru<strong>sk</strong>u, âíne alebo v KambodÏi. A teraz je<br />

otázka, ãi takéto vraÏdenie vypl˘va zo samotnej<br />

podstaty komunizmu, alebo ãi len nejakí<br />

karieristi si uzurpovali túto my‰lienku o spravodlivom<br />

svete a v mene tej spravodlivosti<br />

vraÏdili.<br />

V posledn˘ch mesiacoch a rokoch vzniklo<br />

na Sloven<strong>sk</strong>u niekoºko nov˘ch strán s ºuìmi,<br />

ktorí sami osebe, ako ich poznáme z<br />

úãinkovania mimo politiky, majú svoje<br />

hodnoty. Ale ani jedna táto <strong>sk</strong>upina reprezentantov<br />

nov˘ch strán nepri‰la s nejakou<br />

v˘raznej‰ou novou programovou ponukou.<br />

Prezentujú sa najmä t˘m, Ïe chcú byÈ<br />

lep‰í ako tí, odkiaº vystúpili, alebo ako tí,<br />

ktor˘ch chcú nahradiÈ. Napríklad Konzervatívni<br />

demokrati Sloven<strong>sk</strong>a okolo Palka<br />

a Miklo‰ka chcú byÈ lep‰í ako KDH, Sulíkova<br />

strana SaS chce byÈ lep‰ia, ako je<br />

SDKÚ, a Bugárov Most-Hít chce lep‰ie<br />

obhajovaÈ men‰iny ako SMK, ale ani jedni<br />

nepri‰li s niãím veºmi originálnym...<br />

S názorom na t˘ch prv˘ch dvoch by som<br />

s vami asi súhlasil, ale s Mostom celkom nie.<br />

Most, aspoÀ pre mÀa, pri‰iel s nieãím nov˘m,<br />

pretoÏe – ako to tro‰ku vypl˘va aj z jeho názvu<br />

– hovorí hlavne o tom, aspoÀ ja to tak chápem,<br />

Ïe je veºmi múdre najmä pre Sloven<strong>sk</strong>o,<br />

ale aj pre tu Ïijúcich Maìarov, aby Sloven<strong>sk</strong>á<br />

republika vytvorila tunaj‰ím Maìarom<br />

dobré podmienky, aby totiÏ povaÏovali toto<br />

územie na juhu Sloven<strong>sk</strong>ej republiky za svoju<br />

vlasÈ, aby sa tu dobre cítili a aby nepoãuli<br />

stále niekoho tvrdiÈ, Ïe tu Ïijúci Maìari sú iní<br />

ºudia, ako sú Slováci, ktorí tu Ïijú. Lebo keì<br />

sa tu Ïijúci Maìari nebudú cítiÈ dobre a keì<br />

nebudú Sloven<strong>sk</strong>o povaÏovaÈ za svoju vlasÈ,<br />

ako obãas povedal pán Slota, keì bola voºba<br />

prezidenta a keì Iveta Radiãová dostala dosÈ<br />

hlasov práve od Maìarov na juÏnom Sloven<strong>sk</strong>u,<br />

Ïe „predsa nedopustíme, aby nám<br />

prezidenta zvolili Maìari“. Tak to je ão? Ako<br />

môÏu maÈ títo ºudia pocit, Ïe sú rovnocenn˘mi<br />

obãanmi? Pritom Maìari tu Ïijúci sú takí<br />

istí obãania tejto republiky, ako je pán Slota<br />

alebo ako som ja alebo ako ste vy. Preão by,<br />

preboha, nemali maÈ právo tieÏ si voliÈ prezidenta?<br />

TakÏe pokiaº sa toto nestane, takáto<br />

obãian<strong>sk</strong>a rovnosÈ bez ohºadu na národnosÈ,<br />

tak potom, pochopiteºne, tí Maìari, ktorí tu<br />

Ïijú, nebudú povaÏovaÈ Sloven<strong>sk</strong>ú republiku<br />

za svoju vlasÈ. A ak˘ bude dôsledok? Tak˘, Ïe<br />

budú hºadaÈ vlasÈ inú a asi v‰etci dobre vieme,<br />

kde ju budú hºadaÈ. To by v‰ak bolo pre<br />

Sloven<strong>sk</strong>ú republiku veºkou tragédiou. A<br />

nech si nikto nemyslí, Ïe keby pol milióna<br />

Maìarov Ïijúcich na území Sloven<strong>sk</strong>a nechcelo<br />

byÈ obãanmi Sloven<strong>sk</strong>ej republiky, Ïe<br />

my ich k tomu nejak˘m spôsobom donútime.<br />

Pol milióna ºudí sa nedá k takému nieãomu<br />

donútiÈ. Keì sa tu Maìari nebudú cítiÈ dobre<br />

a vyhlásia obãian<strong>sk</strong>u neposlu‰nosÈ tak˘m<br />

spôsobom, ako to urobil Gándhí v Indii, Ïe<br />

proste jednoducho tu nebudú platiÈ dane a nebudú<br />

uznávaÈ na‰e zákony, tak ão urobíme?<br />

Zavrieme pol milióna ºudí, alebo ich postrie-<br />

ºame? Alebo tam po‰leme tanky? âo urobí<br />

Sloven<strong>sk</strong>á republika? Niã neurobí. Urobí to,<br />

ão urobila Veºká Británia a povie: Prehrali<br />

sme a nech je India samostatná. Niã iné sa<br />

nedá robiÈ, pol milióna ºudí nemôÏete ani zavrieÈ,<br />

ani zastreliÈ. To boli také rôzne pokusy<br />

v in˘ch ãastiach sveta, Ïe sa silné ‰táty sna-<br />

Ïili vyvraÏdiÈ celé národy, ale to asi v Európe<br />

nie je moÏné a asi ani nikomu by to na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

nezi‰lo na um, lebo zase Slováci sú<br />

vcelku mierumilovn˘ národ. TakÏe je naozaj<br />

jediná cesta – ísÈ spolu. A preto ja v zásade<br />

sympatizujem s ideami Mosta-Hídu v tom, Ïe<br />

chcú pracovaÈ na vytvorení tak˘ch podmienok<br />

pre tunaj‰ích Maìarov, aby sa tu cítili<br />

dobre, ão je zásadne iná filozofia, neÏ akú hlása<br />

SMK, lebo SMK chce na národnostnom<br />

princípe <strong>sk</strong>ôr nejak˘m spôsobom vyãleniÈ<br />

Maìarov z obyvateºstva Sloven<strong>sk</strong>ej republiky,<br />

k˘m Most ich chce na obãian<strong>sk</strong>om princípe<br />

zaãleniÈ do Ïivota v Sloven<strong>sk</strong>ej republike.<br />

K˘m teda SMK povaÏujem za stranu nacionalistickú,<br />

tak Most povaÏujem za stranu zaloÏenú<br />

na obãian<strong>sk</strong>om princípe, a to je <strong>sk</strong>utoãne<br />

zásadn˘ rozdiel.<br />

A myslíte si, Ïe takto to môÏu cítiÈ aj viacerí<br />

obãania maìar<strong>sk</strong>ej národnosti na Sloven<strong>sk</strong>u,<br />

prípadne Ïe aj niektorí Slováci<br />

veria moÏnosti, aby tu fungovala strana,<br />

ktorá bude rovnocenne reprezentovaÈ záujmy<br />

Maìarov i Slovákov? V jednom z<br />

posledn˘ch prie<strong>sk</strong>umov mal dokonca o<br />

nieão viac desatín podpory Most-Híd neÏ<br />

Csákyho SMK.<br />

Tieto prie<strong>sk</strong>umy berme <strong>sk</strong>utoãne s jemnou<br />

rezervou. Ale na druhej strane stretol<br />

som sa nedávno zoãi-voãi s viacer˘mi Maìarmi,<br />

keì som staval dom. Medzi t˘mi, ão mi<br />

ho stavali, bolo veºa maìar<strong>sk</strong>˘ch robotníkov<br />

aj remeselníkov, povedzme stolárov, takÏe<br />

to neboli ani pozostatky maìar<strong>sk</strong>ej ‰ºachty a<br />

ani nejakí maìar<strong>sk</strong>í intelektuáli, ale takzvaní<br />

normálni ºudia, ktorí Ïijú zo svojej práce.<br />

A oni sa cítia na Sloven<strong>sk</strong>u dobre, najmä<br />

vìaka daÀov˘m a in˘m reformám. Majú sa tu<br />

dobre, Ïijú si pomerne blahobytne, a ich rodiãia,<br />

respektíve starí rodiãia si e‰te pamätajú<br />

obdobie, keì juh Sloven<strong>sk</strong>a bol cez 2. svetovú<br />

vojnu priãlenen˘ k Maìar<strong>sk</strong>u. Uchovávajú<br />

si v pamäti, aké bolo vtedy ich postavenie<br />

– boli druho- a moÏno aÏ treÈotriedni obãania<br />

Maìar<strong>sk</strong>a, takÏe nemajú na to obdobie<br />

veºmi dobré spomienky. Ale pokiaº by ich<br />

niekto nejak˘m nezmyseln˘m spôsobom zaãal<br />

naozaj obmedzovaÈ v tom, Ïe pouÏívajú<br />

maìar<strong>sk</strong>˘ jazyk alebo Ïe dodrÏiavajú nejaké<br />

svoje zvyklosti, tak by sa tu prestali cítiÈ dobre<br />

a to by bola naozaj veºmi veºká hlúposÈ.<br />

PretoÏe kto staval, tak vie, Ïe keì chce zohnaÈ<br />

dobrého robotníka, tak je najlep‰ie sa ísÈ<br />

pozrieÈ niekde na juh Sloven<strong>sk</strong>a. Nehovorím,<br />

Ïe nie sú aj inde, napríklad aj na Orave<br />

sú ‰ikovní. Ale naozaj veºmi dobrí remeselníci<br />

a svedomití a poctiví, sú Maìari. Napokon,<br />

v zásade my s nimi naozaj dobre vychádzame,<br />

len im netreba hádzaÈ pod nohy nezmyselné<br />

polená, aby sme im nejak˘m spôsobom<br />

neznechutili Ïivot na tomto území, v<br />

tejto na‰ej republike. Lebo keby sa to stalo,<br />

niet tej sily, ktorá by im zabránila v tom, aby<br />

si hºadali inú vlasÈ. Ak by sme tento vzÈah naru‰ili,<br />

to by bola, podºa mÀa, ‰koda i pre<br />

nich, i pre nás, ale hlavne pre Sloven<strong>sk</strong>ú republiku.<br />

S Oliverom Andrásym<br />

uvaÏoval Ernest Weidler<br />

57

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E<br />

Modern˘ ãlovek<br />

a náboÏenstvo<br />

Bolo by síce správne, ale aj veºmi nároãné<br />

vyhranene a vyãerpávajúco urãiÈ, kto je modern˘<br />

ãlovek. MôÏeme len úplne letmo povedaÈ<br />

niekoºko záchytn˘ch bodov. Modern˘ ãlovek,<br />

samozrejme, registruje ão najviac technick˘ch<br />

vymoÏeností doby, objavov a nov˘ch<br />

prvkov oÏivujúcich beÏn˘ Ïivot ãloveka. Dáva<br />

sa napríklad ‰okovaÈ rozmanit˘mi vstupmi<br />

ºudstva do vesmíru aÏ po prvé kroky ãloveka<br />

na Mesiaci a po objav glycínov na úlomkoch<br />

komét, ktoré – podºa vedcov – signalizujú, Ïe<br />

Ïivot je vo vesmíre oveºa beÏnej‰í, neÏ doteraz<br />

ºudia predpokladali. Modern˘ ãlovek neodmieta<br />

tradíciu, môÏe ju dokonca obdivovaÈ,<br />

ale najmä k jej filozofii je kritick˘. Veºmi opatrne<br />

<strong>sk</strong>úma a prípadne prijíma rôzne svetonázorové<br />

podnety a s odstupom posudzuje tlak<br />

názorov z médií a od sugestívnych osobností.<br />

Pri umeleck˘ch záÏitkoch dodrÏiava odstup<br />

od prvotnej emocionality, ktorá ãasto graduje<br />

do banality a g˘ãovitosti. Nemoderné nie<br />

je to, ão vzniklo dávno, v úplne in˘ch dobách,<br />

ale <strong>sk</strong>ôr to, ão je vnútorne vzdialené od<br />

súãasnej spoloãen<strong>sk</strong>ej atmosféry.<br />

1<br />

UÏ z toho, ão som naznaãil, aspoÀ pre mÀa<br />

zreteºne vypl˘va, Ïe samotnú vieru v Boha –<br />

a teda i samotného veriaceho ãloveka – nepovaÏujem<br />

za prejav staromódnosti alebo ãohosi,<br />

ão je neprístojné a neprípustné pre moderne<br />

zm˘‰ºajúceho ãloveka. Z tohto aspektu je<br />

vierovyznanie úplne neutrálne, viera, Ïe Boh<br />

existuje, neponiÏuje ãloveka do kategórie obmedzencov,<br />

ako sa pokú‰ali degradovaÈ veriacich<br />

povedzme komunistickí ideológovia.<br />

Je pravda, Ïe mnohí bohovia najmä v staroveku<br />

prenikli do vedomia kmeÀov a národn˘ch<br />

spoloãenstiev ako reakcia na rôzne prírodné<br />

javy, na vulgárne zov‰eobecÀovanie<br />

rôznych vtedy nevysvetliteºn˘ch podnetov a<br />

na psychické stavy vtedaj‰ieho ãloveka (najmä<br />

strach). Ale primitívne a konvenãne prijaté<br />

vierovyznanie by sme uÏ rozhodne nemali<br />

stotoÏÀovaÈ s vierou, ktorá vznikla v hlb‰ích<br />

vrstvách ºud<strong>sk</strong>ej du‰e ako v˘sledok nároãnej-<br />

‰ieho uvaÏovania – a nielen bezmy‰lienkovitej<br />

emocionálnosti.<br />

Ak sa v meditatívnej chvíli zamyslíme nad<br />

v‰etk˘mi prvkami fungovania sveta okolo<br />

nás, máme právo sa p˘taÈ, ãi dokonal˘ vzÈah<br />

jednotliv˘ch prvkov ãlovekovej telesnosti i<br />

psychiky alebo dokonalá zviazanosÈ rôznych<br />

prírodn˘ch javov, z ktorej rezultujú jedineãné<br />

prírodné zákony, vznikli len tak, samé<br />

osebe, alebo ãi predsa to len nebol nejak˘ geniálny<br />

a dodnes ãloveku nepochopiteºn˘ stimul,<br />

ktor˘ mal svoj podiel na usporiadaní<br />

prírody, obklopujúcej ãloveka a vytvárajúcej<br />

prostredie, v ktorom sa v‰etky tvory, teda aj<br />

ãlovek, pohybujú. Nie je jedin˘ presvedãiv˘<br />

dôkaz, Ïe t˘m „usporiadateºom prírody a vesmíru“<br />

bolo Nieão, ão oznaãujeme slovom<br />

Hospodin, Boh, Stvoriteº. Ale rovnako nemáme<br />

k dispozícii ani jeden presvedãiv˘ argument,<br />

ktor˘m by sme sa mohli zaprisahávaÈ,<br />

Ïe Boh nie je. âlovek má len – len! – vieru,<br />

vyznanie alebo presvedãenie, teda prvky síce<br />

silné, ale pri v‰etkej sile veºmi obmedzené<br />

ãlovekov˘mi zmyslami. Od ãlovekovej vôle<br />

– moÏno by tu lep‰ie znelo menej pekné slovo<br />

„chcenie“ – teda od ãlovekovho chcenia<br />

závisí, ako prijme Boha. Ak chce, tak verí, Ïe<br />

Boh je, ak nechce, jednoducho neverí.<br />

2<br />

Ateizmus je v mnoh˘ch prípadoch snob<strong>sk</strong>˘<br />

a módny, nejeden ãlovek, ktor˘ neverí, má pocit,<br />

Ïe je na vy‰‰ej intelektuálnej úrovni, neÏ<br />

ten, kto verí. Ale je tak˘to pocit oprávnen˘?<br />

Nie je dôleÏité a prvoradé braÈ do úvahy obsah<br />

ãlovekovej viery, jej pramene? A najmä<br />

to, ãi ju veriaci prijíma automaticky a teda nekriticky,<br />

len ako zdeden˘ faktor svojho Ïivota,<br />

alebo ãi ju prijíma s pln˘m alebo aspoÀ dostatoãn˘m<br />

vedomím problematickej a problémovej<br />

BoÏej existencie?<br />

Ale rovnako nemoÏno povaÏovaÈ za v˘hradné<br />

ãlovekovo negatívum, ak neverí, Ïe<br />

boh existuje. âlovekov Ïivot t˘m nemusí byÈ<br />

limitovan˘. Úplne rovnako – nemám na mysli<br />

priebeh Ïivota ako súhrn rôznych príhod,<br />

rozhodnutí a zásahov osudu do konkrétneho<br />

chodu Ïivota kaÏdého jednotlivca – preÏije<br />

svojich 60, 70, 80 rokov ãlovek zboÏn˘ i bezboÏn˘<br />

a je len ºud<strong>sk</strong>ou fikciou predstava, v<br />

akom zmysle bude prípadn˘ Boh braÈ do úvahy<br />

ãlovekove <strong>sk</strong>utky. To sa nedá len tak dokázaÈ<br />

a demon‰trovaÈ, aj keì obrazy Hieronyma<br />

Boscha, ktoré umelecky predvádzajú posmrtné<br />

putovanie ºud<strong>sk</strong>˘ch du‰í po druhom<br />

svete, teda aj po pekle, sú neobyãajne sugestívne<br />

a in‰pirujú v ãloveku slovami neopísateºné<br />

scenérie. KaÏd˘ – prinajmen‰om v kres-<br />

Èan<strong>sk</strong>o-Ïidov<strong>sk</strong>om svete – berie hriech ako<br />

kon‰tantu, ktorú na ãloveka uvalil Boh a ktorou<br />

podmienil svoj posmrtn˘ vzÈah ku kaÏdej<br />

ºud<strong>sk</strong>ej bytosti. Zjednodu‰ene povedané: pod-<br />

ºa poãtu a závaÏnosti hriechov bude Boh rozhodovaÈ<br />

o „veãnom“ osude ãloveka. Nemáme<br />

v‰ak dôvod neuvaÏovaÈ, ãi hriech tieÏ nevymysleli<br />

len ºudia ako jeden zo závaÏn˘ch<br />

prostriedkov na ochranu spoloãnosti pred<br />

rozkladn˘mi úãinkami ãinov, ktoré povaÏujeme<br />

za negatívne a ‰kodlivé. SpoloãnosÈ má<br />

väã‰iu ‰ancu, Ïe bude kultivovaná, morálne<br />

vyspelá, vo vzÈahoch medzi ºuìmi porozumeniaplná<br />

a teda menej zvieracia, ak ãím menej<br />

osôb bude páchaÈ „hriechy“. UÏ ãi uveríme,<br />

Ïe hriechy – previnenia, prehre‰enia, pokle<strong>sk</strong>y<br />

– zoslal na ãloveka Boh, alebo ãi ich zaviedli<br />

do spoloãnosti múdri a ‰ikovní ºudia,<br />

v koneãnom dôsledku na tom nezáleÏí: je to<br />

rozumná kategória, ktorú môÏeme re‰pektovaÈ<br />

s dobr˘m úmyslom bez ohºadu na to, ãi<br />

vypl˘va z na‰ej viery v Boha, alebo ãi má korene<br />

v zaujímavej zloÏke ºud<strong>sk</strong>ej povahy: v<br />

hanblivosti pred druh˘mi ãlenmi ºud<strong>sk</strong>ého<br />

58

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E<br />

spoloãenstva po‰kodzovaÈ ich, ignorovaÈ a<br />

správaÈ sa k nim bez dostatoãného porozumenia.<br />

3<br />

Apropo, hriech. Ten je asi najlep‰ím príkladom<br />

na demon‰trovanie podstatného rozdielu<br />

medzi uvaÏovaním a potom konaním ãloveka<br />

veriaceho v Boha a neveriaceho, Ïe nejak˘<br />

boh vôbec existuje. A iste e‰te presnej-<br />

‰ím rozãlenením ºudí vzhºadom na ich vzÈah<br />

k Bohu by bolo stanoviÈ tri <strong>sk</strong>upiny: 1. ºudia,<br />

ktorí veria v Boha na základe exaktne urãenej<br />

vierouky a definovanej nejak˘m cirkevn˘m<br />

uãením s pomerne stabiln˘mi bodmi<br />

tejto viery, 2. ºudia, ktorí veria v Boha mimo<br />

akéhokoºvek náboÏen<strong>sk</strong>ého spoloãenstva a<br />

teda mimo nejakej dogmatiky, jednoducho<br />

veria sami podºa seba bez ohraniãenia BoÏími<br />

prikázaniami a dôsledkami za ich poru‰ovanie<br />

(peklo, oãistec, nebo, Posledn˘ súd) a<br />

3. ºudia, ktorí absolútne neveria, Ïe nejak˘<br />

boh existuje a sú presvedãení, Ïe svetom<br />

h˘bu len prírodné zákony a ãlovek so svojou<br />

povahou. Ak nejde veriaci muÏ za prostitútkami,<br />

tak okrem beÏn˘ch praktick˘ch dôvodov,<br />

ktoré si v‰eobecne môÏe klásÈ úplne<br />

kaÏd˘ muÏ, aj religiózny aj ateista – dosÈ vysoké<br />

finanãné náklady, obava pred pohlavn˘mi<br />

chorobami a pod. –, ãlovek zboÏn˘, najmä<br />

kresÈan alebo Ïid, nejde za t˘mito Ïenami<br />

na prvom mieste asi preto, Ïe si uvedomuje<br />

„BoÏie“ dôsledky takejto náv‰tevy: Boh by<br />

sa nahneval na tohto muÏa, keìÏe ten by sa<br />

dopustil hriechu a sÈaÏil by si moÏnosÈ byÈ po<br />

smrti osloboden˘ od Èarchy viny uvalenej na<br />

ãloveka Bohom, keì vyhnal Adama a Evu z<br />

raja, lebo nedodrÏali jeho zákaz nejesÈ zo<br />

stromu poznania. Ohrozil by svoje spasenie.<br />

Ale ne‰iel by moÏno ani muÏ neveriaci, lebo<br />

ten by si okrem uveden˘ch praktick˘ch dôvodov<br />

moÏno uvedomil morálne zábrany,<br />

ktoré udrÏiavajú ºudstvo nad úpln˘m bahnom<br />

kaÏdodenného neprístojného správania<br />

a poãínania.<br />

Mravné rozpaky sa síce na hriech veºmi podobajú,<br />

ale predsa len majú aj dôleÏité rozdielne<br />

v˘chodi<strong>sk</strong>o: K˘m kaÏd˘ hriech je uÏ<br />

po storoãiach existencie konkrétnych nábo-<br />

Ïenstiev dosÈ zreteºne definovan˘ a poÏiadavky<br />

na ãloveka sú vyhranené Bohom alebo<br />

ºuìmi, ktorí Boha rôznym spôsobom, viac<br />

ãi menej dôveryhodne, zastupovali, mravné<br />

rozpaky síce ãlovek prijíma z atmosféry a zo<br />

zväã‰a nepísan˘ch princípov v spoloãnosti,<br />

ale v podstate kaÏd˘ jednotlivec si ich môÏe<br />

doformovaÈ podºa svojich vedomostí, <strong>sk</strong>úseností<br />

a predstáv o Ïivote. Ak pritom neklame<br />

sám seba a ak si mnohé zásady nestanovuje<br />

svojvoºne tak, aby vyhovovali jemu osobne.<br />

Vymedzenie obsahu a pojmu kaÏdého hriechu<br />

je zrejme dielom mnoh˘ch múdrych, ba aÏ<br />

chytráckych prorokov, duchovn˘ch vzdelancov<br />

a pisárov, ãiÏe zapisovateºov „BoÏieho<br />

slova“, ktorí svoju filozofiu odvodili alebo navigovali<br />

od veºmi naliehav˘ch úloh kon‰tituovania<br />

uÏitoãn˘ch základov ºud<strong>sk</strong>ého spoluÏitia<br />

(a je obdivuhodné, ão v‰etko pri tom obsiahli<br />

v Starom i Novom zákone – vlastne<br />

v‰etko, ão najmä etická kvalita fungovania<br />

spoloãnosti si vyÏaduje). Pravda, ani slobodnosÈ<br />

ãlovekovej vôle, ak síce neverí v Boha,<br />

ale re‰pektuje beh ºud<strong>sk</strong>˘ch dejín a v˘voj<br />

morálky v nich, nie je absolútna – ak chce maÈ<br />

ãlovek dobr˘ pocit zo seba samého, musí aj<br />

etické princípy chápaÈ ako „BoÏie prikázanie“.<br />

Za veºmi dôleÏit˘ povaÏujem záver z tejto<br />

pasáÏe: AspoÀ pre mÀa z nej vypl˘va, Ïe<br />

dôleÏitosÈ rie‰enia otázky, ãi niekto verí v<br />

Boha, nie je v jej v‰eobecnej platnosti, lebo<br />

tá je nemoÏná, k˘m ºudstvo nenadobudne istotu,<br />

Ïe Boh je alebo nie je – a tú pravdepodobne<br />

nezí<strong>sk</strong>a nikdy. Ale to nemôÏe byÈ na<br />

prekáÏku, aby som si úplne rovnako neváÏil<br />

kaÏdú ºud<strong>sk</strong>ú bytosÈ, ak Ïije ão najpln‰ie buì<br />

podºa BoÏích prikázaní (s minimom hriechov),<br />

alebo podºa kvalitn˘ch pravidiel vypl˘vajúcich<br />

zo spoloãen<strong>sk</strong>ej morálky udrÏiavanej<br />

tradíciou. V oboch prípadoch totiÏ ãlovek<br />

koná prínosne pre celú pospolitosÈ a kultivuje<br />

ºud<strong>sk</strong>ú civilizáciu. TakÏe hanebné (a pod-<br />

ºa mÀa aj veºmi nemoderné, starootrocké a<br />

feudálne) je len to, ak sa niekto pokú‰a vnútiÈ<br />

za kaÏdú cenu svoje „BoÏie alebo morálne<br />

prikázania“ ostatn˘m ºuìom, lebo to vÏdy<br />

robili len primitívni fanatici alebo diktátori,<br />

ktorí seba hodnotili vy‰‰ie ako ostatné ºudstvo<br />

alebo Boha.<br />

4<br />

Práve na tomto mieste môÏeme povedaÈ, Ïe<br />

by asi bolo neobyãajne zásluÏné, keby sa<br />

múdri teológovia a <strong>sk</strong>úmatelia „BoÏích vecí“<br />

pokúsili presondovaÈ, ktoré z mnoh˘ch posolstiev<br />

a prikázaní uloÏen˘ch do svät˘ch kníh<br />

a vloÏen˘ch do úst Bohu, naozaj pochádzajú<br />

alebo môÏu pochádzaÈ od Boha, a ktoré sa do<br />

MojÏi‰ovej a JeÏi‰ovej hlavy a do mnoh˘ch<br />

in˘ch hláv v Starom a Novom zákone dostali<br />

zásluhou <strong>sk</strong>vel˘ch filozofick˘ch, moralistick˘ch<br />

(mravouãn˘ch), literárno-‰tylistick˘ch<br />

a rozprávaã<strong>sk</strong>˘ch v˘konov obdivuhodn˘ch<br />

muÏov ºud<strong>sk</strong>ej histórie od „stvorenia<br />

sveta“. Domnievam sa, Ïe viera v Boha by nemusela<br />

utrpieÈ, ak by sa viaceré pouãenia a<br />

príhody z Biblie odÀali s patriãn˘mi dôkazmi<br />

Bohu a prisúdili ºuìom. Ak niekto zosmilní<br />

alebo okradne suseda, je to – prepáãte za<br />

v˘raz – svinstvo, ale nemusí to byÈ hneì<br />

hriech, ktor˘ urazí Boha. Boh sa totiÏ sotva<br />

uráÏa a nemusí byÈ ani malichern˘m posudzovateºom<br />

ºud<strong>sk</strong>˘ch <strong>sk</strong>utkov. Kto povaÏuje<br />

Boha za dokonalého a teda za nieão viac,<br />

neÏ je ãlovek, mal by z Neho striasÈ rôzne<br />

ºud<strong>sk</strong>é príÈaÏe, ktoré napokon opustia <strong>sk</strong>ôr ãi<br />

ne<strong>sk</strong>ôr aj ãloveka, keì zomrie a keì sa zaãne<br />

vytrácaÈ z pamäti ºudí vo svojom okolí.<br />

ModernosÈ ãloveka teda nezávisí, podºa<br />

mÀa, od toho, ãi verí v Boha, ale od toho, cez<br />

aké náboÏenstvo, cez aké rituály a cez akú cirkev<br />

alebo náboÏen<strong>sk</strong>é spoloãenstvo to robí.<br />

Celibát sa môÏe zdaÈ mnoh˘m ºuìom nezmyseln˘m<br />

zásahom do Ïivota kvalitn˘ch katolíckych<br />

muÏov, ktorí sa rozhodli, Ïe budú<br />

slúÏiÈ Bohu ako kÀazi alebo mnísi. Je to v‰ak<br />

interná vec katolíckej cirkvi a keì jej vedenie<br />

stále na tom trvá a keì to patriãná <strong>sk</strong>upina<br />

dobrovoºne prijíma, ostatní ºudia nemajú<br />

dôvod, aby proti tomu zasahovali a je aj nevkusné<br />

sa z toho vysmievaÈ. V tomto zmysle<br />

sa ani celkom nedá hovoriÈ ako o nemodernosti.<br />

V tomto prípade je to vyslovene subjektívny<br />

pocit. Odôvodnenie, preão Vatikán<br />

pri celibáte zotrváva, môÏe maÈ svoju logiku<br />

(ãlovek bez rodiny sa môÏe pln‰ie venovaÈ nároãn˘m<br />

duchovn˘m úlohám), a to by mali<br />

ostatní ºudia re‰pektovaÈ.<br />

Zato moÏno povaÏovaÈ za nemoderné návrhy<br />

poslancov Jozefa Rydla a Petra Gaburu,<br />

ktor˘mi chcú zakázaÈ – odvolávajúc sa na<br />

„mravné pravidlá kresÈan<strong>sk</strong>ej civilizácie“ –<br />

prácu v nedeºu a vo sviatok, najmä v obchodoch.<br />

Cirkevnú etiku chcú vnútiÈ v‰etk˘m<br />

obãanom SR a obmedziÈ ich slobodnú vôºu.<br />

UÏ samotné toto diktátorstvo je v nesúlade so<br />

spoloãen<strong>sk</strong>˘m statusom dne‰ného Sloven<strong>sk</strong>a<br />

a núti obãanov, aby verili, Ïe je to prejav<br />

vôle BoÏej, hoci je to len prejav svojvôle<br />

niekoºk˘ch staromódnych muÏov. Problém sa<br />

zaãína t˘m, Ïe zákaz práce v nedeºu odzrkad-<br />

ºuje len limitované myslenie niekoºk˘ch cirkevn˘ch<br />

otcov, presahuje cirkevn˘ kruh a<br />

zasahuje celú spoloãnosÈ. Moderná cirkev a<br />

moderní veriaci sa usilujú do maximálnej<br />

miery zosúladiÈ princípy rôznych <strong>sk</strong>upín, ktoré<br />

tvoria podstatu daného spoloãenstva, aby<br />

sa podºa moÏnosti ão najmenej obmedzovali<br />

a aby svojou filozofiou neumen‰ovali právo<br />

na Ïivotn˘ ‰t˘l kaÏdej z nich.<br />

(Len tak mimochodom: evidentná je povrchnosÈ<br />

a nedomyslenosÈ oboch návrhov,<br />

ich propagandistické zameranie. Ak v nede-<br />

ºu nemá robiÈ nikto, kto sa chce dostaÈ do krá-<br />

ºovstva nebe<strong>sk</strong>ého, tak preão navrhovatelia<br />

bez zaváhania uchovali privilégiá? Preão nenavrhli,<br />

aby nepracovali ani sluÏobníci a kuchárky<br />

arcibi<strong>sk</strong>upov alebo zvonári? Nepreká-<br />

Ïa, Ïe ich moÏno Pán Boh vylúãi zo svojho<br />

posmrtného raja? Je to v‰etko len umelé vnucovanie<br />

pokryteckej morálky.)<br />

Ak má byÈ viera v Boha moderná, nemô-<br />

Ïe zotrvaÈ na rovnak˘ch – alebo rovnako<br />

formulovan˘ch – princípoch, aké proroci<br />

do Ïidov<strong>sk</strong>o-kresÈan<strong>sk</strong>ého náboÏenstva<br />

vniesli vtedy, keì e‰te ºudstvo o mnoh˘ch<br />

nov˘ch úkazoch vo vesmíre, ale aj o poznatkoch<br />

z dávnej minulosti netu‰ilo. Naozaj<br />

Pán Boh zakázal prv˘m ºuìom jesÈ jablká<br />

zo stromu poznania a naozaj mal ºstiv˘<br />

had takú presvedãovaciu silu, Ïe nahovoril<br />

Evu, aby poru‰ila BoÏí zákaz? Svedãí<br />

o BoÏej dokonalosti, ak dal prednosÈ<br />

svojmu ustanoveniu pred veãn˘m Ïivotom<br />

ãloveka v raji? Naozaj má Pán Boh také zámery<br />

s ºudstvom na Zemi, aké zachytáva<br />

Biblia, keì je – moÏno – úplne inak sformované<br />

Jeho kráºovstvo na in˘ch nebe<strong>sk</strong>˘ch<br />

telesách a s in˘mi Ïiv˘mi tvormi,<br />

neÏ sú ºudia? Nie je v‰etko oveºa pestrej‰ie,<br />

neÏ kam siaha na‰a fantázia? Ako by sme<br />

mali byÈ pripravení na Ïivot v úplne in˘ch<br />

podmienkach, neÏ dnes o nich tu‰íme? Nemali<br />

by sme zhodiÈ z pliec na‰u úbohú prízemnosÈ<br />

a zbaviÈ sa aj v duchovnom zmysle<br />

príÈaÏlivosti zem<strong>sk</strong>ej?<br />

Ernest Weidler,<br />

publicista<br />

59

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E<br />

má oveºa bliωie ku koaliãn˘m stranám ako<br />

k opozícii, ale spojil ich len záujem poraziÈ<br />

maìar<strong>sk</strong>ú kandidátku Ágnes Biró. Tvrdenie<br />

o oranÏovom Sloven<strong>sk</strong>u a modrej Bratislave<br />

z hºadi<strong>sk</strong>a straníckej príslu‰nosti Ïupanov je<br />

teda dosÈ presné, nie v‰ak úplne, ão sa v‰ak<br />

z tohto hºadi<strong>sk</strong>a celkom ani nedá.<br />

Presnej‰í obraz nám môÏe po<strong>sk</strong>ytnúÈ stranícka<br />

kandidatúra 408 poslancov. Z hºadi<strong>sk</strong>a<br />

zloÏenia jednotliv˘ch zastupiteºstiev by<br />

bolo takisto priveºk˘m zjednodu‰ením hovoriÈ<br />

o Sloven<strong>sk</strong>u ãervenom ãi oranÏovom –<br />

ako teda vyzerá situácia v jednotliv˘ch zastupiteºstvách?<br />

V Ban<strong>sk</strong>obystrickom kraji má jednoznaãnú<br />

väã‰inu koalícia Smer – HZDS, ktorá<br />

obsadila 27 mandátov z 50 moÏn˘ch.<br />

V Bratislav<strong>sk</strong>om kraji je situácia opaãná<br />

– koalícia SDKÚ – KDH – SMK – OKS zí<strong>sk</strong>ala<br />

26 mandátov zo 44 moÏn˘ch.<br />

V Ko‰ickom kraji zvíÈazil Smer s 26 mandátmi,<br />

HZDS zí<strong>sk</strong>alo 4 mandáty, ão staãí na<br />

väã‰inu v 57-ãlennom zbore.<br />

V Nitrian<strong>sk</strong>om kraji je situácia zloÏitej-<br />

‰ia, ako sa zdá na prv˘ pohºad. Vyhrala síce<br />

koalícia Smer – SDKÚ – HZDS – KDH s 38<br />

mandátmi nad SMK s 13 mandátmi, ak by<br />

sme v‰ak zastupiteºstvo rozdelili stranícky, tak<br />

má súãasná opozícia väã‰inu: SDKÚ 9, KDH<br />

7 a SMK 13 majú spolu 29 mandátov v 54-<br />

ãlennom zbore. HovoriÈ o ãervenom/oranÏovom<br />

Nitrian<strong>sk</strong>om kraji je teda zjavne nepresné.<br />

V Pre‰ov<strong>sk</strong>om kraji sa e‰te len ukáÏe, na<br />

ãom vlastne je. Tu musíme vymenovaÈ v‰etky<br />

mandáty, aby bolo jasnej‰ie, ão sa vlastne<br />

stalo. Koaliãn˘ dvojblok Smer (21) –<br />

HZDS (5) zí<strong>sk</strong>al 26 mandátov v 62-ãlennom<br />

zbore. Opoziãn˘ dvojblok SDKÚ (15) – KDH<br />

(10) zí<strong>sk</strong>al o jedno kreslo menej. Ani jedna<br />

zostava teda nemá nadpoloviãnú väã‰inu a o<br />

tom, kto má navrch, rozhodne, kam sa priklonia<br />

ostatní: Liga (1), Slobodné fórum (1),<br />

Strana róm<strong>sk</strong>ej koalície (1), HZD(1), Úsvit (1)<br />

a najmä ‰iesti nezávislí. Väã‰ina 32 mandátov<br />

sa teda dá vy<strong>sk</strong>ladaÈ rôzne, av‰ak z dôvodu,<br />

Ïe zastupiteºstvo bude maÈ <strong>sk</strong>ôr <strong>sk</strong>lony<br />

prokoaliãné, lebo takéto môÏe <strong>sk</strong>ôr profitovaÈ<br />

zo spolupráce s vládou, dá sa predpokladaÈ,<br />

Ïe v pre‰ov<strong>sk</strong>om zastupiteºstve prevládnu<br />

provládne vektory.<br />

V Trenãian<strong>sk</strong>om kraji je situácia jednoznaãná,<br />

koalícia Smer (20) – HZDS (7) dominuje<br />

v 45-ãlennom zastupiteºstve.<br />

Inak je to v Trnav<strong>sk</strong>om kraji, ktor˘ do veºkej<br />

miery pripomína svojho nitrian<strong>sk</strong>eho brata.<br />

Opoziãné zo<strong>sk</strong>upenie KDH (8) – SDKÚ<br />

(3) má o jeden mandát viac ako koaliãn˘<br />

blok Smer (4) – HZDS (3) – SNS (1) – HZD<br />

(1). Jaz˘ãkom na váhach v 40-ãlennom zastuâervené<br />

Sloven<strong>sk</strong>o?<br />

Modrá Bratislava?<br />

Nie iba farebné?<br />

Zrejme poznáte ten vtip o farebnom ãernochovi.<br />

Hovorí ãernoch belochovi: Keì som sa narodil,<br />

bol som ãierny. Keì som vyrástol, bol<br />

som ãierny. Keì je mi zima, som ãierny. Keì<br />

sa spálim, som ãierny. Keì je mi zle, som <strong>sk</strong>oro<br />

ãierny. AÏ raz umriem, zase budem ãierny.<br />

A ty? Keì si sa narodil, bol si ruÏov˘. Vyrástol<br />

si, a si biely. Keì je ti zima, si modr˘. Spáli‰<br />

sa, a si ãerven˘. Je ti zle a bude‰ zelen˘.<br />

A aÏ umrie‰, bude‰ fialov˘. A ty hovorí‰ o<br />

mne, Ïe ja som farebn˘?<br />

TakÏe takto: Po prvom kole Ïupn˘ch volieb<br />

vy‰iel v denníku Sme ãlánok na titulnej stránke:<br />

Sloven<strong>sk</strong>o sa vyfarbilo. Je ãervené.<br />

Po druhom kole Ïupn˘ch volieb mali Hospodár<strong>sk</strong>e<br />

noviny na titulnej stránke ãlánok:<br />

Sloven<strong>sk</strong>o je oranÏové, Bratislava modrá.<br />

Znie to dobre, tieto slovné hraãky s farbami<br />

– len sú dosÈ nepresné.<br />

V˘sledky Ïupn˘ch volieb totiÏ hovoria<br />

predsa len nieão iné – predov‰etk˘m to, Ïe<br />

Sloven<strong>sk</strong>o je voãi politike dosÈ ºahostajné a<br />

ak nevidí v politickom zápase ak˘-tak˘ zmysel,<br />

venuje sa podstatnej‰ím veciam.<br />

Volebná úãasÈ vo voºbách do orgánov samosprávnych<br />

krajov bola nízka – v prvom<br />

kole sa zúãastnilo volieb 22,90 percenta voliãov,<br />

najviac v Ban<strong>sk</strong>obystrickom (27,06) a<br />

Pre‰ov<strong>sk</strong>om kraji (26,31), najmenej v Bratislav<strong>sk</strong>om<br />

(19,46) a Trnav<strong>sk</strong>om kraji (20,46).<br />

V druhom kole sa garde trochu obrátilo, hoci<br />

porovnávam sãasti neporovnateºné: najviac<br />

voliãov pri‰lo v Bratislav<strong>sk</strong>om kraji (20,18),<br />

dokonca viac ako v prvom kole, lebo súboj<br />

Pavla Fre‰a s Vladimírom Bajanom zí<strong>sk</strong>al príchuÈ<br />

akéhosi existenciálneho zápasu opozície<br />

o aspoÀ jedno kreslo predsedu samosprávneho<br />

kraja. Najmenej voliãov pri‰lo v Trenãian<strong>sk</strong>om<br />

kraji (15,77). ÚãasÈ v druhom kole<br />

dosiahla 18,39 percenta.<br />

Predsedov samosprávnych krajov si zvolili<br />

uÏ v prvom kole obyvatelia Trnav<strong>sk</strong>ého<br />

(Tibor Miku‰), Nitrian<strong>sk</strong>eho (Milan Belica),<br />

Îilin<strong>sk</strong>ého (Juraj Blanár) a Ko‰ického kraja<br />

(Zdenko Trebuºa). Z hºadi<strong>sk</strong>a predsedov samosprávnych<br />

krajov vyznelo toto kolo jednoznaãne<br />

v prospech koalície, ktorá obsadila<br />

tri posty Ïupanov, o jedného sa podelila so<br />

sloven<strong>sk</strong>ou opozíciou v Nitrian<strong>sk</strong>om kraji.<br />

Druhé kolo dopadlo podobne, opozícia uspela<br />

iba v Bratislav<strong>sk</strong>om kraji (Pavol Fre‰o), v<br />

ostatn˘ch troch krajoch dominovali kandidáti<br />

koaliãn˘ch strán, v Trenãian<strong>sk</strong>om zvíÈazil<br />

Pavol Sedláãek, v Ban<strong>sk</strong>obystrickom Vladimír<br />

MaÀka a v Pre‰ov<strong>sk</strong>om Peter Chudík. Z<br />

hºadi<strong>sk</strong>a predsedov samosprávnych krajov je<br />

v˘sledn˘ pomer 6 koaliãn˘ch : 1 spoloãn˘<br />

(Belica) : 1 opoziãn˘ (Fre‰o), hoci pre férovosÈ<br />

treba poznamenaÈ, Ïe nitrian<strong>sk</strong>y Ïupan<br />

60

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E<br />

piteºstve môÏe byÈ 11 poslancov SMK. Ak sa<br />

spoja poslanci opoziãn˘ch strán, majú pohodlnú<br />

22-ãlennú väã‰inu a tvrdenie o ãervenom<br />

Sloven<strong>sk</strong>u dostáva uÏ ‰tvrt˘ úder.<br />

Îilin<strong>sk</strong>y kraj je zasa do veºkej miery podobn˘<br />

pre‰ov<strong>sk</strong>ému, takÏe aj tu treba byÈ detailn˘.<br />

Koaliãná dvojka Smer (16) – HZDS<br />

(5) má spolu 21 mandátov v 57-ãlennom zastupiteºstve.<br />

Opoziãná trojica SDKÚ (4) –<br />

KDH (13) – OKS (1) má 18 mandátov. SNS<br />

zí<strong>sk</strong>ala 6 poslancov, ão e‰te stále nestaãí koaliãn˘m<br />

stranám na potrebnú 29-mandátovú<br />

väã‰inu. Jeden zelen˘ je málo, k dispozícii je<br />

v‰ak e‰te 11 nezávisl˘ch, takÏe moÏno predpokladaÈ,<br />

Ïe väã‰ina zastupiteºstva bude prokoaliãná.<br />

TvrdiÈ, Ïe Ïilin<strong>sk</strong>é zastupiteºstvo je<br />

ãervené/oranÏové, v‰ak môÏe iba farboslep˘.<br />

Ako teda vyzerá sumár kraj<strong>sk</strong>˘ch zastupiteºstiev?<br />

Jedno, bratislav<strong>sk</strong>é, je jednoznaãne<br />

opoziãné, vo dvoch, Trnav<strong>sk</strong>om a Nitrian<strong>sk</strong>om,<br />

majú väã‰inu poslanci zastupujúci súãasné<br />

opoziãné strany, aj keì spolupráca na<br />

úrovni kraja môÏe vyzeraÈ inak. Vo dvoch krajoch,<br />

Îilin<strong>sk</strong>om a Pre‰ov<strong>sk</strong>om je pomer koaliãn˘ch<br />

a opoziãn˘ch poslancov viac ãi menej<br />

vyrovnan˘ a rozhodnú malé strany alebo<br />

nezávislí kandidáti. V troch krajoch, Ban<strong>sk</strong>obystrickom,<br />

Ko‰ickom a Trenãian<strong>sk</strong>om kraji<br />

zvíÈazila koalícia. HovoriÈ o víÈazstve v<br />

pomere 7 : 1 je teda na prepadnutie z prváckych<br />

poãtov.<br />

Okrem veºkého koaliãno-opoziãného merania<br />

síl sa v‰ak v t˘chto Ïupn˘ch voºbách konali<br />

aj ìal‰ie mikrosúboje. Zápas o väã‰inu<br />

Strana november 2009 október 2009<br />

Smer 35,9 37,4<br />

SDKÚ 12,4 14,4<br />

KDH 10,2 10,1<br />

SNS 9,0 5,8<br />

HZDS 7,0 6,9<br />

Most-Híd 6,7 5,8<br />

SMK 6,2 5,1<br />

SaS 3,6 4,4<br />

v maìar<strong>sk</strong>ej men‰ine zdanlivo suverénne<br />

vyhrala Csákyho SMK, av‰ak v˘sledok Gábora<br />

Gála v Trnav<strong>sk</strong>om kraji signalizuje, Ïe<br />

keì pôjde o meranie síl Csáky – Bugár, Duray<br />

– Simon, Berényi – Gál, nemusí byÈ rozhodovanie<br />

maìar<strong>sk</strong>ého voliãa také jednoznaãné.<br />

Túto my‰lienku podporujú aj niektoré<br />

prie<strong>sk</strong>umy verejnej mienky, kde je podpora<br />

oboch subjektov mimoriadne vyrovnaná (posledn˘<br />

prie<strong>sk</strong>um agentúry Focus v novembri<br />

2009 – viì tabuºka).<br />

V t˘chto Ïupn˘ch voºbách <strong>sk</strong>onãila katastrofálne<br />

Slotova SNS, ão je v‰ak <strong>sk</strong>ôr<br />

spôsobené jej izoláciou v rámci koalície ako<br />

<strong>sk</strong>utoãn˘mi preferenciami, kde sa o svoju<br />

budúcnosÈ musí <strong>sk</strong>ôr obávaÈ Meãiarova strana.<br />

Dá sa totiÏ navy‰e oãakávaÈ, Ïe pred parlamentn˘mi<br />

voºbami ako zvyãajne zapôsobí<br />

tzv. maìar<strong>sk</strong>á karta a vyostren˘ súboj Slota<br />

– Csáky (podporovan˘ aj udalosÈami spoza<br />

maìar<strong>sk</strong>˘ch hraníc) bude pridávaÈ percentá<br />

obom stranám konfliktu.<br />

O svoju existenciu bojovala aj Sulíkova<br />

strana Sloboda a solidarita, ktorá má do veºkej<br />

miery oprávnené ambície roz‰íriÈ rady<br />

parlamentn˘ch strán a hoci v t˘chto voºbách<br />

zí<strong>sk</strong>ala iba jedného poslanca, pri väã‰inovom<br />

volebnom systéme nemohla na oveºa<br />

väã‰í poãet poslancov ani pom˘‰ºaÈ. Sulíkov<br />

prepoãet o zí<strong>sk</strong>aní viac ako piatich percent<br />

hlasov je do istej miery opodstatnen˘ – musí<br />

sa v‰ak e‰te potvrdiÈ vo viacer˘ch prie<strong>sk</strong>umoch<br />

verejnej mienky, inak môÏe prevládnuÈ<br />

obava z prepadnutia hlasov a voliãi uprednostnia<br />

istotu inej, väã‰ej strany. Hoci nedá<br />

sa vylúãiÈ – a s t˘mto by moÏno mohol Sulík<br />

aj poãítaÈ vo svojej marketingovej stratégii<br />

– Ïe ak bude pred voºbami dominancia<br />

Smeru taká vysoká, Ïe nebude moÏné oãakávaÈ,<br />

Ïe nebude vládnuÈ aj naìalej, mohli by sa<br />

sympatizanti SaS pokojne vyka‰laÈ na obavy<br />

z prepadnutia hlasov (lebo je jedno, ãi bude<br />

maÈ Smer s SNS alebo HZDS 80 alebo 82 hlasov<br />

a Dzurindova SDKÚ 15 alebo 22 mandátov)<br />

a uprednostniÈ voºbu srdcom. Z dvoch<br />

dôvodov – pomôÏu SaS k ão najlep‰iemu<br />

v˘sledku a zminimalizujú ‰ance Mikulá‰a<br />

Dzurindu udrÏaÈ sa vo svojom poste vìaka<br />

hlasom, ktoré by inak nikdy nedostal.<br />

Ostatné pouãenia z volieb som uÏ písal<br />

inde, tu ich len trochu sparafrázujem: Rozdiel<br />

medzi koalíciou a opozíciou nie je tak˘ priepastn˘,<br />

ako medzi Smerom a ostatn˘mi stranami.<br />

HZDS kandidujúce samo je úplne in˘<br />

kaliber ako v závese Smeru. SNS nebude<br />

taká na odpis ako v t˘chto voºbách, kde doplatila<br />

na koaliãnú izoláciu a ‰kandálne spravovanie<br />

rezortov. PäÈ a pol percenta hlasov v<br />

Ïupn˘ch voºbách neznamená niã, v parlamentn˘ch<br />

posúva sulíkovcov / bugárovcov<br />

medzi veºk˘ch chlapcov na Hradn˘ kopec. Po<br />

‰tyri percentá pre SMK a Most-Híd nie je<br />

osem percent pre maìar<strong>sk</strong>ú men‰inu, ale nula.<br />

Kºúãové pritom bude, ako obstoja strany,<br />

ktoré atakujú päÈpercentnú hranicu. Lebo situácie,<br />

keì sa do NR SR 1. dostane HZDS<br />

alebo nie, 2. keì sa dostane SaS alebo nie, 3.<br />

keì sa dostane do NR SR jedna, dve alebo<br />

Ïiadna maìar<strong>sk</strong>á strana, a ich kombinácie, vytvárajú<br />

mnoÏstvo variácií, vìaka ktor˘m budú<br />

budúcoroãné parlamentné voºby mimoriadne<br />

zaujímavé aj z hºadi<strong>sk</strong>a predvolebnej kombinatoriky<br />

a povolebn˘ch poãtov.<br />

Lebo po voºbách vyhráva ten, kto sa ako<br />

prv˘ dopracuje k ãíslu 76.<br />

Ostatné sú len kecy a vata.<br />

Róbert Kotian<br />

61

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K<br />

OD 15. SEPTEMBRA DO 30. OKTÓBRA 2009<br />

16.septembra – Pokuty za poru‰enie jazykového<br />

zákona, ktor˘ vstúpil do úãinnosti 1. septembra,<br />

sa ru‰iÈ nebudú. Parlament totiÏ nepodporil<br />

iniciatívu nezávisl˘ch poslancov NR SR<br />

Lászlóa Nagya a Zsolta Simona zru‰iÈ sankcie,<br />

keìÏe ich návrh novely zákona o ‰tátnom jazyku<br />

dnes zastavil uÏ v prvom ãítaní. Predkladatelia<br />

Ïiadali od decembra zru‰iÈ udeºovanie pokút<br />

za nedodrÏiavanie pravidiel spisovnej slovenãiny,<br />

ako aj ustanovenia t˘kajúce sa uvádzania<br />

nápisov na pamätníkoch.<br />

16. septembra – Poslanci Vladimír Palko a<br />

Pavol Minárik (obaja nezávislí) dnes v parlamente<br />

neuspeli s návrhom ústavného zákona o<br />

preukazovaní pôvodu majetku. SnemovÀa ho totiÏ<br />

zastavila hneì v prvom ãítaní, právnu normu<br />

podporilo len 41 poslancov zo 133 prítomn˘ch.<br />

16. septembra – O prijatí návrhu <strong>sk</strong>upiny 42<br />

opoziãn˘ch poslancov NR SR o protiústavnosti<br />

takzvaného tlaãového zákona na ìal‰ie konanie<br />

rozhodlo dnes plénum Ústavného súdu (ÚS)<br />

SR. Ako vypl˘va z podania poslancov, v uvedenom<br />

zákone sú v rozpore s Ústavou podºa ich<br />

názoru najmä ãlánky, ktoré hovoria o úprave povinnosti<br />

mlãanlivosti vydavateºov tlaãe, tlaãov˘ch<br />

agentúr a ich zamestnancov ohºadne zdroja,<br />

ak o to zdroj, ktor˘m je fyzická osoba, po-<br />

Ïiada. ëalej sa návrh zaoberá podmienkami<br />

vzniku uverejnenia opravy, vzÈahom medzi právom<br />

na odpoveì a právom na opravu ãi peÀaÏn˘m<br />

zadosÈuãinením v prípade nezverejnenia<br />

opravy alebo odpovede.<br />

16. septembra – Prezident SR Ivan Ga‰paroviã<br />

dnes prijal demisiu ministra pôdohospodárstva<br />

Stanislava Becíka na základe jeho listu<br />

z 9. septembra 2009. Na jeho miesto na návrh<br />

predsedu vlády SR zo 14. septembra tohto roku<br />

zároveÀ vymenoval Vladimíra Chovana.<br />

21. septembra – Sloven<strong>sk</strong>˘ komisár Ján Figeº<br />

zodpovedn˘ za oblasÈ ‰kolstva, kultúry a odborného<br />

v˘cviku dnes predloÏil predsedovi Európ<strong>sk</strong>ej<br />

komisie Josému Manuelovi Barrosovi<br />

svoju rezignáciu. Figeº, ktorého v sobotu zvolili<br />

za predsedu KDH, Barrosa informoval, Ïe by<br />

sa svojej novej funkcie chcel ujaÈ 1. októbra.<br />

22. septembra – Spor medzi Sloven<strong>sk</strong>om a<br />

Maìar<strong>sk</strong>om t˘kajúci sa sloven<strong>sk</strong>ého jazykového<br />

zákona je bilaterálnou otázkou a Európ<strong>sk</strong>y<br />

parlament nemá Ïiadne právomoci na intervenciu.<br />

Uviedol to dnes v Bruseli predseda Európ<strong>sk</strong>eho<br />

parlamentu Jerzy Buzek po stretnutí s<br />

predsedom Národnej rady SR Pavlom Pa‰kom.<br />

23. septembra – Ak by sa voºby do Národnej<br />

rady SR konali v septembri, víÈazne by z nich vy-<br />

‰la strana súãasného premiéra Roberta Fica Smer-<br />

SD. Poslanecké mandáty by si medzi sebou rozdelilo<br />

sedem politick˘ch subjektov. Ako vypl˘va<br />

z prie<strong>sk</strong>umu agentúry Focus, najsilnej‰ia vládna<br />

strana Smer-SD by zí<strong>sk</strong>ala podporu 35,3 percenta<br />

voliãov, pre opoziãného lídra SDKÚ-DS by<br />

sa rozhodlo 13,4 percenta op˘tan˘ch. Do parlamentu<br />

by sa dostala aj nová politická strana<br />

Most-Híd b˘valého predsedu SMK Bélu Bugára,<br />

ktorej podporu vyjadrilo 5,8 percenta obãanov.<br />

Pre KDH by sa rozhodlo 11,2 percenta op˘tan˘ch.<br />

âlen vládnej koalície SNS by zí<strong>sk</strong>ala 8,6<br />

percenta hlasov. Nasleduje opoziãná SMK so<br />

6,2-percentnou podporou voliãov. Svojich zástupcov<br />

by v parlamentne mala aj ªS-HZDS, ktorú<br />

by volilo 6,1 percenta respondentov.<br />

Bolo to ako ble<strong>sk</strong> z jasného neba. E‰te niekoºko dní pred<br />

prerokovaním návrhu zákona o strategick˘ch podnikoch sa v rezorte<br />

hospodárstva hovorilo iba v náznakoch. Potom vláda prerokovala do<br />

veºkej miery in˘ zákon, neÏ ak˘ predloÏilo Jahnátkovo ministerstvo –<br />

ako povedal sám minister: „Návrh zákona, ktor˘ odi‰iel<br />

z ministerstva hospodárstva a po rôznych pripomienkach sa<br />

napokon dostal na rokovanie vlády, nebol identick˘ s t˘m, ktor˘ sme<br />

pripravili.“ Bokom zostali aj tripartitní partneri – odborári<br />

a zamestnávatelia. A minister ªubomír Jahnátek sºuboval,<br />

Ïe v Národnej rade sa zákon zmení do veºkej miery tak, aby sa<br />

podobal pôvodnému návrhu. A keìÏe zákon má maÈ platnosÈ iba do<br />

konca roka 2010, podanie na ústavn˘ zákon by malo pri jeho<br />

r˘chlosti zjavne labilné opodstatnenie.<br />

Znárodnenie,<br />

privatizácia<br />

alebo strategické<br />

protikrízové opatrenie?<br />

I. PRVÉ âÍTANIE<br />

ªubomír Jahnátek,<br />

minister hospodárstva SR<br />

Dôvodom na predloÏenie vládneho návrhu<br />

zákona na <strong>sk</strong>rátené legislatívne konanie je súãasná<br />

nepriaznivá hospodár<strong>sk</strong>a situácia spôsobená<br />

globálnou finanãnou a ekonomickou krízou.<br />

Zhor‰ené hospodár<strong>sk</strong>e vzÈahy a platobná<br />

neschopnosÈ jednotliv˘ch obchodn˘ch spoloãnosti<br />

vedú k situácii, Ïe aj obchodné spoloãnosti,<br />

ktoré dodávajú v˘robky, alebo po<strong>sk</strong>ytujú<br />

sluÏby v˘znamné z celospoloãen<strong>sk</strong>ého hºadi<strong>sk</strong>a,<br />

nebudú môcÈ plniÈ svoje záväzky, ão sa<br />

môÏe prejaviÈ aj na nedostatoãnom plnení mnoh˘ch<br />

funkcií ‰tátu.<br />

Hospodárstvo Sloven<strong>sk</strong>ej republiky sa pod-<br />

ºa ãl. 55 Ústavy Sloven<strong>sk</strong>ej republiky zakladá<br />

na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej<br />

trhovej ekonomiky. A ‰tát je povinn˘ plniÈ<br />

svoje úlohy pri zabezpeãovaní v‰eobecného<br />

hospodárstva a sociálneho rozvoja spoloãnosti.<br />

Vzhºadom na <strong>sk</strong>utoãnosÈ, Ïe hrozí moÏnosÈ,<br />

Ïe práve v tomto období sa môÏu spoloãnosti<br />

v dôsledku krízy dostávaÈ do existenãn˘ch<br />

problémov, vás Ïiadam o schválenie <strong>sk</strong>ráteného<br />

legislatívneho konania.<br />

Daniel Lip‰ic (KDH)<br />

Naj<strong>sk</strong>ôr taká jedna milá paralela. Tento vládny<br />

návrh zákona bol schválen˘ na vláde minul˘<br />

t˘ÏdeÀ 28. októbra. 28. október bol oslavovan˘<br />

ako deÀ znárodnenia za b˘valého komunistického<br />

reÏimu. Asi vhodnej‰í deÀ ako pripomienku<br />

tohto dÀa si vláda nemohla vybraÈ<br />

na predloÏenie tohto návrhu zákona.<br />

Ja sa vyjadrím k meritu v prvom ãítaní. Teraz<br />

sa vyjadrím k <strong>sk</strong>rátenému konaniu, ktoré<br />

vláda zdôvodÀuje nepriaznivou hospodár<strong>sk</strong>ou<br />

situáciou spôsobenou globálnou finanãnou a<br />

ekonomickou krízou. Ale samozrejme, väã‰ina<br />

ºudí na Sloven<strong>sk</strong>u vie, Ïe kríza nezaãala v<br />

októbri roku 2009, ale v septembri roku 2008.<br />

To vieme v‰etci, okrem vlády a jej predsedu.<br />

Budem citovaÈ pár v˘rokov premiéra Fica ku<br />

kríze. September 2008, nepredpokladám Ïeby<br />

sa svetová finanãná kríza Sloven<strong>sk</strong>a akokoºvek<br />

dotkla.<br />

Október 2008, môÏe byÈ naìalej najr˘chlej-<br />

‰ie sa rozvíjajúcou ekonomikou, napriek tomu<br />

aká svetová kríza tu je.<br />

November 2008, pokiaº bude rásÈ vy‰‰ie<br />

ako sme plánovali, je to v˘borná správa. Budem<br />

maÈ peniaze navy‰e, ktoré môÏeme pouÏiÈ.<br />

Január 2009, verím, Ïe rok 2009 napriek<br />

ÈaÏk˘m dopadom krízy bude tak˘, Ïe budeme<br />

môcÈ povedaÈ, Ïe máme najvy‰‰í hospodár<strong>sk</strong>y<br />

rast v Európ<strong>sk</strong>ej únii.<br />

Apríl 2009, Sloven<strong>sk</strong>o je v dobrej kondícii<br />

oproti ostatn˘m krajinám aj podºa t˘ch najpesimistickej‰ích<br />

predpovedí, bude najmenej dve<br />

a moÏno aj tri percentá nad priemerom eurozóny.<br />

Ja si myslím, Ïe vládu charakterizujú, dne‰-<br />

nú vládu, tri charakteristiky po prvé, diletantstvo.<br />

Po druhé, veºká miera korupcie.<br />

A po tretie, vulgarizácie verejného Ïivota.<br />

Tento návrh zákona je prejavom diletantstva<br />

a poviem to len na pár príkladoch z tohto návrhu.<br />

Ak chcete rie‰iÈ krízu, tak ten návrh zákona<br />

62

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K<br />

musí k nej maÈ nejak˘ vzÈah, teda mal by pomôcÈ<br />

rie‰iÈ dopady krízy.<br />

Ak by tento návrh zákona bol prijat˘ v tejto<br />

podobe, akú sme dostali, nevyrie‰i niã.<br />

Preão? Tento návrh zákona predpokladá urãité<br />

povinnosti a ukladá ich vlastníkovi strategickej<br />

spoloãnosti alebo správcovi spoloãnosti.<br />

Ja sa vás pán minister p˘tam, kto je to. Na<br />

vláde máte niekoºko právnikov, predseda vlády<br />

je právnik, ministerka spravodlivosti je<br />

právniãka, minister vnútra je právnik a mnohí<br />

pôsobili aj v oblasti civilného a obchodného<br />

práva.<br />

Kto je vlastník spoloãnosti. U nás je moÏné<br />

vlastniÈ akcie, obchodné podiely, ale kto je<br />

vlastník spoloãnosti. Kto je správca spoloãnosti.<br />

MôÏe byÈ správca konkurznej podstaty, keì<br />

je spoloãnosÈ v konkurze. Ale, kto je správca<br />

spoloãnosti. Komu vy dávate povinnosti. Tento<br />

zákon je právny pa‰kvil. Je nevykonateºn˘.<br />

A nemôÏe maÈ Ïiadne právne následky v tejto<br />

podobe, ako bol predloÏen˘. Toto je odbornosÈ<br />

vládnej koalície.<br />

Len na ukáÏku. Samozrejme, problém nie je<br />

v kríze, lebo ako som spomenul, kríza tu uÏ je<br />

viac ako rok. Problém je v nieãom inom. Problém,<br />

ktor˘ priznala aj vláda, je v Nováckych<br />

chemick˘ch závodoch, ktor˘ch finanãná situácia<br />

nie je spôsobená krízou, ale pokutou ulo-<br />

Ïenou na úrovni Európ<strong>sk</strong>ej únie Európ<strong>sk</strong>ou<br />

komisiou za kartel, ktor˘ táto spoloãnosÈ uzatvorila.<br />

To nemá niã s krízou spoloãné. Preto tvrdenie<br />

v zavádzajúcej správe zdôvodÀujúce <strong>sk</strong>rátené<br />

legislatívne konanie, je klamstvom. Je<br />

úmyseln˘m zavádzaním.<br />

Budem hovoriÈ potom v prvom ãítaní o tom,<br />

ão tento meritórne zákon docieºuje, Ïe krízu<br />

bude prehlbovaÈ, lebo neumoÏní ozdravenie<br />

funkãn˘ch podnikov, Ïe bude napomáhaÈ ‰pekulantom,<br />

ktor˘ch vyplatí ‰tát, keì vytunelujú<br />

firmu, a Ïe znemoÏní na Sloven<strong>sk</strong>o investície,<br />

dobromyseºné investície, ktoré by niekto<br />

chcel zhodnotiÈ, pretoÏe bude musieÈ ponuku<br />

na predaj, svoj podiel, svoje akcie, uvidíme v<br />

druhom ãítaní.<br />

Ale keìÏe tento vládny návrh v tejto verzii,<br />

ako je predloÏen˘ a predpokladám, Ïe bude prepracovan˘<br />

od nadpisu aÏ po podpis posledn˘<br />

v druhom ãítaní, v tejto verzii ako je predloÏen˘,<br />

nerie‰i absolútne niã, je svedectvom zúfalstva<br />

a neodbornosti vládnej koalície vedenej<br />

Ïiaº právnikmi, a preto si myslím, Ïe nie je Ïiaden<br />

dôvod, aby parlament tento návrh v <strong>sk</strong>rátenom<br />

konaní prijal.<br />

Ivan ·tefanec (SDKÚ-DS)<br />

V <strong>sk</strong>rátenom legislatívnom konaní tu máme<br />

zákon, o ktorom sa pán minister Jahnátek vyjadril<br />

takto: „Návrh zákona, ktor˘ odi‰iel z<br />

ministerstva hospodárstva a po rôznych pripomienkach<br />

sa napokon dostal na rokovanie vlády,<br />

nebol identick˘ s t˘m, ktor˘ sme pripravili.“<br />

âiÏe schvaºujeme nieão, k ãomu sa pán minister<br />

nehlási, to je prvá poznámka. Druhá –<br />

vláda vymyslela tento návrh minul˘ t˘ÏdeÀ v<br />

utorok, schválila ho expresne v stredu a 7 dní<br />

sme mali v laviciach návrh na <strong>sk</strong>rátené legislatívne<br />

konanie. Dámy a páni, nepamätám si tak˘to<br />

postup, Ïe by sme 7 dní ãakali na to, k˘m<br />

sa vládna koalícia dohodne kedy to zaradí na<br />

program.<br />

TakÏe, vláda schválila ur˘chlene nieão, ão<br />

ministerstvo hospodárstva nepripravovalo. Takto<br />

sa vyjadril pán minister. Na legislatívnu<br />

radu vlády sa dostal tento zákon aÏ potom, ão<br />

bol schválen˘ vládou. ëal‰ie nóvum. Tento<br />

zákon, to uÏ nás ani neprekvapuje, nebol predmetom<br />

rokovania tripartity a odpoveì na to, kto<br />

tu opäÈ minoruje tripartitu a sociálnych partnerov,<br />

je vopred jasná. Dámy a páni, dá sa kon-<br />

‰tatovaÈ, Ïe víÈazn˘ február je tu opäÈ, akurát z<br />

víÈazného februára 1948 chce vládna koalícia<br />

urobiÈ víÈazn˘ november 2009. Za tak˘to zákon<br />

by sa totiÏ nemusel hanbiÈ ani Klement<br />

Gottwald, dokonca si myslím, Ïe, pán minister,<br />

vy ste hor‰í ako Klement Gottwald, preto-<br />

Ïe na jeho malé ospravedlnenie, myslím, Gottwalda,<br />

môÏe slúÏiÈ fakt, Ïe ten nemal <strong>sk</strong>úsenosti<br />

s následkami znárodÀovania. A to sa o vás povedaÈ<br />

nedá. ZnárodÀovanie nie je novinkou,<br />

akurát, Ïe vÏdy ‰kodí ºuìom, pretoÏe zo <strong>sk</strong>úseností<br />

vieme, Ïe krajiny, ktoré ochraÀovali súkromné<br />

vlastníctvo, vÏdy prosperovali. Krajiny,<br />

ktoré ne‰li touto cestou, chátrali a upadali.<br />

Takáto politika je teda evidentne proti ºuìom.<br />

âo sa t˘ka obsahu zákona, aj moji predreãníci<br />

sa uÏ vyjadrili, Ïe na prv˘ pohºad je protiústavn˘,<br />

protieuróp<strong>sk</strong>y. Ja si dovolím dodaÈ,<br />

Ïe nie je vôbec jasné, ktor˘ je strategick˘ podnik,<br />

ktor˘ nie, ktor˘ teda bude podliehaÈ znárodneniu<br />

a ktor˘ nie, ani ão by malo byÈ pohnútkou<br />

pre politické chúÈky znárodÀovania.<br />

âo je ale úplne jasné, Ïe zákon je zl˘, nezmyseln˘<br />

a ‰kodliv˘. Takouto politikou sa nevytvoria<br />

nové pracovné miesta, dámy a páni. Vláda,<br />

bohuÏiaº rie‰i to, ão nemá a nerie‰i to, ão<br />

má. Nerie‰i ani dnes v schválenom ‰tátnom rozpoãte<br />

rekordne rastúcu nezamestnanosÈ, rekordne<br />

rastúcu zadlÏenosÈ, nerie‰i korupciu, v<br />

ktorej sme najhor‰í z Európ<strong>sk</strong>ej únie a hor‰í neÏ<br />

mnohé africké krajiny, ale rie‰i nieão, ão problémom<br />

nie je. Takáto politika rozhodne nevytvára<br />

nové pracovné miesta a takáto politika nie<br />

je pre ºudí, ale ide proti ºuìom. Preto nemáme<br />

najmen‰í dôvod tak˘to zákon podporovaÈ, tak˘to<br />

zákon je ‰kodliv˘ a, samozrejme, ja osobne<br />

budem hlasovaÈ proti.<br />

Rafael Rafaj (SNS)<br />

Mám malé zamyslenie pre porovnanie, v<br />

akej sme situácii. V prípade, Ïe podobné opatrenie<br />

filozofické, aj ekonomické, urobili Spojené<br />

‰táty. Tam to nebolo znárodnenie? V prípade,<br />

Ïe podobné opatrenia robili aj vlády<br />

ãlen<strong>sk</strong>˘ch krajín Európ<strong>sk</strong>ej únie. Vtedy to nebolo<br />

znárodnenie? âiÏe len preto, Ïe sme na<br />

Sloven<strong>sk</strong>u, tak musíme byÈ principiálne iní?<br />

Veì buìme tro‰ku objektívni a pozrime sa a naz˘vajme<br />

veci prav˘m menom. Jednoducho,<br />

kríza zasahuje v‰etky regióny a ak vlády prijímajú<br />

podobné opatrenia, tak prosím vás, pozerajme<br />

sa aj na na‰e opatrenia t˘mto zorn˘m<br />

uhlom pohºadu. A ja som presvedãen˘, Ïe tak,<br />

ako pri akejkoºvek inej norme, aj tu, v druhom<br />

ãítaní, je priestor na prípadné vylep‰ovanie, tak-<br />

Ïe preto túto normu Sloven<strong>sk</strong>á národná strana<br />

podporí.<br />

Oºga Nachtmannová (Smer)<br />

Ja budem veºmi vecná. Pán poslanec, ja vám<br />

pripomeniem slová Paula Krugmana, minuloroãného<br />

nositeºa Nobelovej ceny, ktor˘ vo svojom<br />

rozhovore pre tlaãovú agentúru Reuter zo<br />

dÀa 13. októbra 2008 povedal, Ïe ºudia, ktorí<br />

nás uisÈujú, Ïe trh naìalej funguje a Ïe to povedie<br />

nakoniec k vyrie‰eniu dne‰n˘ch problémov,<br />

sa hromadne m˘lia. Je treba vidieÈ, Ïe v<br />

23. septembra – Plánovaná ÈaÏba uránu na<br />

Sloven<strong>sk</strong>u by sa mala zakázaÈ. Myslia si to environmentálne<br />

mimovládne organizácie Greenpeace,<br />

Priatelia Zeme – SPZ, obãian<strong>sk</strong>e zdruÏenie<br />

(OZ) Sosna a OZ Breãtan, a tieÏ 113.488 obãanov<br />

Sloven<strong>sk</strong>a, ktorí podpísali petíciu proti<br />

plánovanej ÈaÏbe. Tú dnes environmentalisti<br />

doruãili do Národnej rady (NR) SR a oãakávajú,<br />

Ïe sa touto témou bude plénum zaoberaÈ.<br />

26. septembra – Vyslovenie nedôvery ministerke<br />

spravodlivosti Viere Petríkovej (nominantka<br />

ªS-HZDS) má byÈ cieºom mimoriadnej<br />

schôdze Národnej rady (NR) SR, ktorú chce iniciovaÈ<br />

opoziãné KDH. Na tomto kroku sa dnes<br />

zhodlo mimoriadne predsedníctvo hnutia, priãom<br />

dôvodom sú posledné disciplinárne konania<br />

voãi sudcom, ktorí sa vyjadrujú kriticky k<br />

stavu justície.<br />

26. septembra – ªS-HZDS nevyluãovala<br />

Sloven<strong>sk</strong>ú národnú stranu (SNS) z koalície pre<br />

voºby do vy‰‰ích územn˘ch celkov (VÚC).<br />

Bola to otázka jej záujmu, jej programu. „V ãase,<br />

keì sa rozhodovalo, boli presvedãení, Ïe si staãia<br />

sami,“ uviedol dnes pre TASR predseda ªS-<br />

HZDS Vladimír Meãiar v Prievidzi, kde sa zúãastnil<br />

na kraj<strong>sk</strong>om nominaãnom sneme ªS-<br />

HZDS.<br />

26. septembra – Predseda vlády SR Robert<br />

Fico (Smer-SD) je presvedãen˘, Ïe ani v teoretickej<br />

rovine by nemala vzniknúÈ situácia, kedy<br />

by bol ãlovek odvolan˘ z funkcie pre vyslovenie<br />

kritick˘ch alebo politick˘ch názorov. Uviedol<br />

to pre TASR cez svoju hovorkyÀu Silviu<br />

Glendovú, priãom reagoval na uÏ stiahnut˘ návrh<br />

na disciplinárne konanie voãi sudkyni Jane<br />

Dubovcovej.<br />

1. októbra – PoslankyÀa Národnej rady (NR)<br />

SR Lucia ÎitÀan<strong>sk</strong>á (SDKÚ-DS) je presvedãená,<br />

Ïe ãlenovia Súdnej rady SR zlyhali a je naãase<br />

ich vymeniÈ. Vyhlásila to na dne‰nom tlaãovom<br />

brífingu s t˘m, Ïe zmenu polovice ãlenov<br />

rady, ktorí sú nominantmi prezidenta, vlády,<br />

resp. NR SR, môÏe ihneì iniciovaÈ predseda<br />

vlády SR Robert Fico (Smer-SD). „Práve on<br />

je zodpovedn˘ za stav v justícii, lebo ju zveril<br />

do rúk Vladimíra Meãiara (ªS-HZDS) a ·tefana<br />

Harabina (predseda Najvy‰‰ieho súdu SR),“<br />

tvrdí opoziãná poslankyÀa.<br />

2. októbra – Predseda vlády SR Robert Fico<br />

uznáva a re‰pektuje nezávislosÈ súdnictva, ale<br />

neuznáva nezávislosÈ niektor˘ch sudcov od práce.<br />

„Aj my musíme pracovaÈ. A keìÏe sú sudcovia<br />

nezávislí a platení t˘mto ‰tátom, oãakávam<br />

najmä od t˘ch, ktorí majú váÏne problémy<br />

s prieÈahmi v konaní, Ïe si budú plniÈ svoje povinnosti,“<br />

vyhlásil na dne‰nej tlaãovej konferencii<br />

premiér, ktor˘ v‰ak nemieni komentovaÈ<br />

„veci do vnútra justície“. Reagoval tak na iniciatívu<br />

minimálne 105 sudcov pracujúcich s<br />

pocitom neslobody, ktorí podpísali dokument<br />

PäÈ viet hovoriaci o snahe kompetentn˘ch orgánov<br />

postihovaÈ sudcov za verejne vyslovené<br />

názory na pomery v justícii. „Sme v ‰tádiu, keì<br />

zmena justiãného systému zvnútra nie je moÏná,“<br />

povedala sudkyÀa Kraj<strong>sk</strong>ého súdu v Bratislave<br />

Katarína Javorãíková. Apeluje preto na<br />

sudcov<strong>sk</strong>˘ stav, verejnosÈ, ale aj na medzinárodné<br />

organizácie, aby podporili snahu zmeniÈ pomery<br />

v justícii.<br />

4. októbra – DôleÏit˘m pozitívom plánovaného<br />

rozpoãtu na budúci rok je konsolidácia verejn˘ch<br />

financií. „Napriek tomu, Ïe ide o volebn˘<br />

rok, tak ideme dole s deficitom,“ vyhlásil pre-<br />

63

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K<br />

ªubomír Jahnátek,<br />

minister hospodárstva SR<br />

Pôvodne som nechcel vystúpiÈ v tejto rozprave,<br />

ale niektoré di<strong>sk</strong>usné príspevky poslancov<br />

Národnej rady ma vyprovokovali k tomu, Ïe<br />

som si zobral slovo. Najprv by som chcel tak˘<br />

v‰eobecn˘ odkaz pre poslancov z opozície.<br />

Prosím vás, dajte pokyn va‰im pracovníkom,<br />

ktorí vám robia hedlajny do komunikaãnej príruãky,<br />

aby vám zmenili slovo znárodnenie a<br />

slovo kúpa majetku.<br />

Znárodnenie je vtedy, keì ‰tát zoberie nieão<br />

zadarmo, bez náhrady. Kúpa je, keì ‰tát aj<br />

podºa tohto zákona chce prevziaÈ majetok nejakej<br />

spoloãnosti, ktorá je v ekonomickej kríze<br />

a je ochotn˘ za to zaplatiÈ riadnu cenu, ktorú<br />

vygeneruje trh.<br />

âiÏe ak toto pokladáte za znárodnenie, tak<br />

máte veºké medzery aj v ekonomick˘ch pojmoch.<br />

Teraz ku konkrétnym vystúpeniam.<br />

Pán poslanec Lip‰ic, lebo nie ste môj kolega,<br />

ja vás vnímam v poslednej dobe, Ïe vystupujete<br />

v médiách veºmi ãasto, veºmi hlasno a<br />

veºmi hlúpo s prepáãením za v˘raz.<br />

Vy nie ste len zl˘ právnik a politik, ale máte<br />

aj dopletenú históriu. Obãania âiech a Sloven<strong>sk</strong>a<br />

spájajú 28. októbra s vyhlásením prvej<br />

âe<strong>sk</strong>osloven<strong>sk</strong>ej republiky a s vyhlásením federatívnej<br />

republiky. ZnárodÀovanie spájajú s<br />

februárom 1948. Va‰e názory na zákon, lebo vy<br />

ste sa nevyjadrovali k tomu, ão momentálne<br />

prerokovávame, to znamená k procedúre, ale<br />

uÏ ste sa vyjadrovali k zákonu. Tak va‰e názory<br />

na tento zákon majú pre mÀa takú hodnotu,<br />

ako asi va‰e znalosti z histórie. Pán poslanec<br />

·tefanec, míÀaÈ, minuli ste sa tro‰ku, tro‰ku v<br />

precizácii, ja som neprehlásil, Ïe sa nehlásim<br />

k návrhu, ale Ïe návrh, ktor˘ do‰iel do vlády<br />

bol in˘, ako návrh, ktor˘ vypracovalo ministerstvo<br />

hospodárstva. Za t˘m si stojím a za t˘m<br />

trvám. Jednoduchá odpoveì, viete, zvolebnieva<br />

sa, oÏívajú ‰truktúry, ale s t˘m niã neurobíte,<br />

to je v poriadku.<br />

Preão sa ãakalo sedem dní? Jednoducho bol<br />

oveºa dôleÏitej‰í zákon na programe a to bol zákon<br />

o ‰tátnom rozpoãte a bolo treba plne sústrediÈ<br />

kapacity v‰etk˘ch poslancov na tento zákon<br />

roka a preto sme súhlasili, Ïe nie, aÏ po<br />

schválení zákona o rozpoãte bude rozhodnutí<br />

aj <strong>sk</strong>rátenom konaní na zákon o niektor˘ch<br />

aspektoch strategick˘ch podnikoch.<br />

Odvolávali ste sa na legislatívnu radu. Viete,<br />

ja som na tej legislatívnej rade vãera bol a<br />

venoval som dosÈ dlhú di<strong>sk</strong>usiu jednotliv˘m<br />

ãlenom legislatívnej rady a môÏem vám povedaÈ,<br />

Ïe po vysvetleniach a doplneniach, keì<br />

som ich oboznámil s t˘mi prvkami, ktoré boli<br />

v návrhu zákona z ministerstva hospodárstva<br />

do‰li sme vlastne k zhode, akurát ten zápis<br />

musí reagovaÈ na to, ão bolo predloÏené, ale<br />

vecne sme sa vo v‰etkom zhodli a z legislatívmiér<br />

SR Robert Fico v dne‰nej di<strong>sk</strong>usnej relácii<br />

V politike v televízii TA3. Deficit by sa mal<br />

zníÏiÈ zo 6,3 % v tomto roku na 5,5 % v roku<br />

2010. „Konsoliduje rozpoãet o 0,8 %,“ kon‰tatoval<br />

Fico. Spomínaná konsolidácia pomôÏe<br />

podºa neho Sloven<strong>sk</strong>u aj pri predaji eurobondov.<br />

„Ideme podºa prísºubov, ão sme dali,“ vyhlásil<br />

premiér. Rozpoãet je podºa neho v prvom rade<br />

rozpoãtom na ochranu ºudí. Deklaroval silnú<br />

orientáciu jeho vládneho kabinetu smerom k<br />

sociálnemu ‰tátu. Opätovne potvrdil, Ïe neplánuje<br />

zv˘‰iÈ dane. „Nevidím priestor na zvy‰ovanie<br />

daní, i‰li by sme sami proti sebe, keby sme<br />

k tomu pristúpili,“ kon‰tatoval. TieÏ podotkol,<br />

Ïe sa nebude meniÈ ani odvodové zaÈaÏenia, ãi<br />

uÏ smerom hore, alebo dolu.<br />

8. októbra – Vo vzÈahu medzi trojicou vládnych<br />

strán Smer-SD, SNS a ªS-HZDS moÏno<br />

len ÈaÏko hovoriÈ o pohode, no nie je ani napätie.<br />

Pre TASR to uviedla prvá podpredsedníãka<br />

SNS Anna Belousovová s t˘m, Ïe volebná kampaÀ<br />

sa uÏ dávno zaãala. „Teda zobuìme sa a nebuìme<br />

naivní,“ apelovala. Na margo udalostí<br />

posledn˘ch dní, keì vicepremiér Du‰an âaploviã<br />

(Smer-SD) poveren˘ riadením ministerstva<br />

Ïivotného prostredia v rezorte po SNS „upratuje“,<br />

podotkla, Ïe je to historik, ktor˘ môÏe len<br />

ÈaÏko hodnotiÈ prácu odborn˘ch pracovníkov.<br />

„Teraz nehovorím o kauzách, ale o odbornej ãinnosti<br />

zamestnancov. Mne to niekedy pripadá,<br />

akoby SNS bola jedinou stranou zodpovednou<br />

za v‰etky kauzy súãasné, minulé aj budúce,“<br />

podãiarkla.<br />

9. októbra – Îiaden sudca na Sloven<strong>sk</strong>u nie<br />

je stíhan˘ za názor. Uviedla to ministerka spravodlivosti<br />

Viera Petríková (nominantka ªS-<br />

HZDS), priãom toto tvrdenie je pripravená preukázaÈ<br />

aj poslancom Národnej rady SR. Tí sa<br />

zídu na mimoriadnej schôdzi s jedin˘m bodom<br />

– návrh na vyslovenie nedôvery ministerke Petríkovej.<br />

12. októbra – Sloven<strong>sk</strong>á národná strana<br />

(SNS) chce do konca roka otvoriÈ v Národnej<br />

rade (NR) SR otázku znovuzavedenia trestu<br />

smrti. „BohuÏiaº, Európ<strong>sk</strong>a únia (EÚ) to vylúãila,<br />

ale aj v EÚ sa vedú veºké di<strong>sk</strong>usie o znovuzavedení<br />

tohto trestu,“ povedal pre TASR<br />

predseda SNS Ján Slota. Ak je trest smrti zakázan˘<br />

na európ<strong>sk</strong>ej úrovni, treba podºa Slotu<br />

proti tomuto zákazu lobovaÈ na úrovni EÚ.<br />

13. októbra – Predseda Národnej rady (NR)<br />

SR Pavol Pa‰ka je presvedãen˘, Ïe opozícia<br />

pripravila návrh na odvolanie ministerky spravodlivosti<br />

Viery Petríkovej (nominantka ªS-<br />

HZDS) na základe novinov˘ch ãlánkov, ão je<br />

podºa neho v˘smechom parlamentu. Vyhlásil to<br />

po dne‰nom rokovaní poslaneckého grémia,<br />

priãom reagoval na predstaviteºov opozície,<br />

ktorí dnes doruãili podpisy potrebné na zvolanie<br />

mimoriadnej schôdze NR SR s jedin˘m bodom<br />

– vyslovenie nedôvery ministerke Petríkovej.<br />

„Opozícia síce na to má právo, ale aspoÀ si<br />

mohla daÈ tro‰ku záleÏaÈ. Privítal by som viac<br />

zodpovednosti pri vyuÏívaní tohto in‰titútu,<br />

lebo to potom v oãiach obãanov devalvuje fungovanie<br />

parlamentu aj samotné princípy demokracie,“<br />

kon‰tatoval Pa‰ka s t˘m, Ïe opozícia nemôÏe<br />

pri odvolávaní s hlasmi poslancov Smeru-SD<br />

poãítaÈ.<br />

13. októbra – Predseda ªS-HZDS Vladimír<br />

Meãiar charakterizuje svoj vzÈah s lídrom SNS<br />

a koaliãn˘m partnerom Jánom Slotom ako nulov˘,<br />

no ak budú potrebné rokovania v záujme<br />

súãasnosti klasické mechanizmy a normálne<br />

trhové správanie sú rozvrátené. TakÏe pán poslanec,<br />

nie táto vláda ide do minulosti, práve,<br />

Ïe hºadá nové mechanizmy, ktoré zodpovedajúc<br />

súãasn˘m potrebám. Práve, Ïe vy, rigidne<br />

trváte na urãit˘ch postulátoch, ktoré uÏ malo<br />

kto uznáva.<br />

György Juhász (SMK)<br />

Prerokovávame dodatoãne zaraden˘ bod<br />

programu: návrh vlády na <strong>sk</strong>rátené legislatívne<br />

konanie o vládnom návrhu zákona o niektor˘ch<br />

opatreniach t˘kajúcich sa strategick˘ch<br />

spoloãností. Pred 20 rokmi, pred 17. novembrom<br />

by prerokovávanie takéhoto návrhu nevyvolalo<br />

rozruch, ale asi nikto z aktérov 17. novembra<br />

neoãakával, Ïe po 20 rokoch budú do<br />

Národnej rady Sloven<strong>sk</strong>ej republiky predloÏené<br />

takéto návrhy. Ako to v odôvodnení uvádza<br />

vláda, návrh na <strong>sk</strong>rátené legislatívne konanie<br />

je odôvodnen˘ podºa § 89 ods. 1 zákona ã.<br />

350/1996 Z. z., keì hrozia Sloven<strong>sk</strong>ej republike<br />

váÏne hospodár<strong>sk</strong>e ‰kody. „Viacero v˘znamn˘ch<br />

obchodn˘ch spoloãností sa nachádza<br />

v situácii s uveden˘mi znakmi, ich predaj<br />

po ãastiach a zánik by mali v˘znamne nepriaznivé<br />

dôsledky na riadny chod ‰tátu“. Ja mám<br />

opaãn˘ názor. Ak by sa prijal tento zákon, ktor˘<br />

destabilizuje podnikateº<strong>sk</strong>é prostredie a ktor˘<br />

zneisÈuje strategick˘ch investorov, myslím<br />

t˘m aj potenciálnych strategick˘ch investorov,<br />

tak tie ‰kody môÏu byÈ e‰te väã‰ie. Ale keì<br />

hovoríme o <strong>sk</strong>rátenom legislatívnom konaní,<br />

musíme sa dotknúÈ aj samotného obsahu toho<br />

zákona. K tomu by som sa chcel op˘taÈ jednu<br />

vec: preão sa pre strategické podniky zvolil poãet<br />

zamestnancov 500. Ak dôjde k prepú‰Èaniu<br />

ºudí, napr. v Humennom alebo napr. ako teraz<br />

v ·túrove, kde celulózky a papierne budú prepú‰ÈaÈ<br />

cca 350 zamestnancov, priãom tento<br />

podnik má strategick˘ v˘znam pre cel˘ región,<br />

tak to nemôÏe byÈ strategick˘ podnik. Zamestnanci<br />

tejto firmy nemajú nárok na zákonnú<br />

ochranu? Alebo takéto podniky vláda vyhlási<br />

za strategick˘ podnik, podºa § 2 ods. b a c,<br />

ktoré hovoria, Ïe strategické podniky sú aj<br />

také, ktoré v˘znamn˘m spôsobom dodávajú<br />

energiu alebo prevádzkujú vodné dielo, ãistiareÀ<br />

odpadov˘ch vôd uÏ tu zaznelo, Ïe tento legislatívny<br />

návrh bol pripraven˘ veºmi nar˘chlo<br />

a z toho dôvodu by som sa chcel aj op˘taÈ,<br />

lebo sú tam aj v návrhu niektoré nejasné veci,<br />

napríklad odôvodnení samotného návrhu zákona<br />

je napísané, Ïe strategick˘ podnik je podnik,<br />

ktor˘, o ktorom rozhodne vláda a takéto rozhodnutie<br />

vlády a teraz citujem, takéto rozhodnutie<br />

vlády je obmedzené t˘m, Ïe musí ísÈ o obchodnú<br />

spoloãnosÈ, ktorá má viac ako 500 zamestnancov<br />

a teraz alebo v˘znamn˘m spôsobom<br />

dodáva energiu, plyn, teplo produkty rafinér<strong>sk</strong>eho<br />

priemyslu pre obyvateºstvo pre<br />

ostatn˘ priemysel a celo ‰tátu dopravu, alebo<br />

prevádzkuje vodné dielo.<br />

Kritérium 500 zamestnancov bude znamenaÈ,<br />

Ïe strategick˘mi spoloãnosÈami nebudú<br />

môcÈ byÈ men‰ie obchodné spoloãnosti. Jedna<br />

veta v odôvodnení odporuje druhej a keì platí<br />

tá posledná veta, Ïe kritérium 500 zamestnancov<br />

bude znamenaÈ, Ïe strategick˘mi spoloãnosÈami<br />

nebudú môcÈ byÈ men‰ie obchodné<br />

spoloãnosti, tak podºa mojej mienky tam musí<br />

byÈ slovo súãasne a nie slovo alebo. A moja posledná<br />

otázka je, ako sa bude zabezpeãovaÈ<br />

plnenie § 5 ods. c) zákona, ktorá hovorí, Ïe<br />

vlastník musí zabezpeãiÈ, aby nedo‰lo k hromadnému<br />

prepú‰Èaniu zamestnancov. Hromadné<br />

prepú‰Èanie je aj prepustenie 30 zamestnancov,<br />

ão je niekedy pre efektívny chod podniku<br />

potrebné. Teraz tieto podniky budú maÈ zákaz<br />

a budú musieÈ niekedy aj neefektívne zamestnávaÈ<br />

ºudí, len aby vyhoveli dikcii tohto<br />

zákona. Myslím, Ïe som povedal dostatok argumentov<br />

k tomu, preão tento návrh ani na<br />

<strong>sk</strong>rátené legislatívne konanie, ani samotn˘ návrh<br />

zákona nepodporím.<br />

64

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K<br />

nej rady som odi‰iel bez pocitu nejak˘ch problémov,<br />

ktoré by mala legislatívna rada s návrhom<br />

zákona, ktor˘ bude postupne cez poslanecké<br />

kluby, alebo cez v˘bory upraven˘.<br />

âo sa t˘ka vyhlásenia, Ïe podnik je zdrav˘,<br />

robil ste v podniku, ja nevyãítam pokiaº by poslanec,<br />

ktor˘ nerobil v˘konnú manaÏér<strong>sk</strong>u<br />

funkciu v nejakom v˘robnom, alebo obchodnom<br />

podniku, Ïe by sa tohto slovíãka chytil. Vy<br />

viete veºmi dobre, ak˘ je mechanizmus pri vyhlásení<br />

konkurzu. V‰etci dodávatelia sluÏieb<br />

energií vám okamÏite nahodia platbu vopred a<br />

nútia prednostne splatiÈ v‰etky va‰e záväzky<br />

voãi tomuto dodávateºovi. To sa stalo aj v Nováckych<br />

chemick˘ch závodoch, okamÏite v‰etci<br />

na<strong>sk</strong>oãili na predplatbu. Pokiaº by tento re-<br />

Ïim dlhodobo pokraãoval, jednoducho ten podnik,<br />

aj keì je zdrav˘, sa zrúti. On jednoducho<br />

nevie preklenúÈ 90- alebo 120-dÀovú lehotu<br />

splatnosti, ão je rozdiel medzi fakturáciou za<br />

dodané tovary a fakturáciou za dodané suroviny<br />

a sluÏby. âiÏe jednoducho bolo treba upokojiÈ<br />

situáciu a tento zákona k tomu slúÏi, aby<br />

sa tá situácia u dodávateºov upokojila a aby sa,<br />

aj keì je to relatívne podnik schopn˘ preÏitia,<br />

ja nehovorí Ïe zdrav˘, relatívne schopn˘ pre-<br />

Ïitia, aby sa ke‰ovo nezrútila, ke‰ovo nezlikvidoval.<br />

âiÏe v tom je tá poznámka.<br />

âo sa t˘ka pána poslanca Juhásza. Preão<br />

500 ºudí. Je to otázka di<strong>sk</strong>usie, budete to maÈ<br />

v pléne, ãíslo sa môÏe spresniÈ, my sme dali 500<br />

vzhºadom na to, Ïe urãite vláda nebude schopná<br />

tak˘mto zákonom pokryÈ kaÏdú obchodnú<br />

spoloãnosÈ, ktorá bude maÈ 20, 50, alebo 100<br />

zamestnancov. Ale to je, to je na di<strong>sk</strong>usiu.<br />

II. A POTOM BOLO DRUHÉ âÍTANIE<br />

Daniel Lip‰ic (KDH)<br />

Dovoºte mi vyjadriÈ sa struãne v druhom ãítaní<br />

k návrhu, ktor˘ nám bol predloÏen˘, teda<br />

k spoloãnej správe, ktorá prakticky mení cel˘<br />

obsah návrhu zákona. Rokujeme o inom zákone,<br />

ako sme rokovali v prvom ãítaní.<br />

Návrh zákona, ktor˘ nám bol predloÏen˘ a<br />

o ktorom sme rokovali vãera, má asi 1 a pol<br />

strany a 7 paragrafov. Spoloãná správa, ktorá<br />

nám bola predloÏená dnes ráno má 19 bodov,<br />

novelizuje ìal‰ie zákony a má asi 11 strán.<br />

PovaÏujem za prejav mimoriadnej trúfalosti posudzovanie<br />

právnych kvalít od pána ministra<br />

vãera s t˘m, Ïe pri‰iel s tak˘mto návrhom do<br />

parlamentu, to je naozaj prejav pomerne veºkej<br />

trúfalosti, ale nezaloÏenej na odborn˘ch argumentoch.<br />

Tie pozmeÀovacie návrhy meritórne zuÏujú<br />

rozsah návrhu zákona na konkurz, na konkurzné<br />

konanie. Ja som vãera spomínal, Ïe<br />

pokiaº má vláda pocit, Ïe je potrebné preferovaÈ<br />

v konkurznom konaní predaj podniku ako<br />

celku, tak mala vstúpiÈ do konkurzného zákona.<br />

Tento návrh zákona vlastne nie je niãím<br />

in˘m ako nepriamou novelou konkurzného zákona.<br />

Nepriama novela konkurzného zákona,<br />

ktorá bude spôsobovaÈ problémy v praxi. Poviem<br />

jeden konkrétny príklad. V konkurznom<br />

konaní máte prípady mnoh˘ch záloÏn˘ch veriteºov,<br />

ktorí sú uspokojovaní z oddelen˘ch<br />

podstát a záloÏné právo zaniká po <strong>sk</strong>onãení<br />

konkurzného konania. V prípade, Ïe preberie<br />

predpokladám, Ïe podnik ako tak˘ ‰tát, ão<br />

bude záloÏn˘mi právami? Ak˘ bude vzÈah tohto,<br />

ktor˘ sa t˘ka ãisto konkurzného konania a<br />

konkurzného zákona. A by som poprosil o<br />

konkrétnu odpoveì na tento argument. Lebo ak<br />

chcete rie‰iÈ osobitn˘m spôsobom konkurz,<br />

novelizujte zákon o konkurze. Koniec koncov<br />

zákon o konkurze pozná e‰te nelikvidaãnú formu<br />

konkurzu a tou je re‰trukturalizácia. A je to<br />

nov˘ modern˘ in‰titút, ktor˘ sa na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

uÏ aj aplikuje. Ak sa vám zdá, Ïe ho treba e‰te<br />

vylep‰iÈ, fajn, vylep‰ite ho, ale tento spôsob zákona,<br />

ktor˘ vytvorí právny chaos s konkurzn˘m<br />

zákonom, nebude slúÏiÈ podºa mojej mienky<br />

niãomu okrem naozaj nejakej marketingovej<br />

snahe zaujaÈ. Navy‰e, veì fajn, v konkurznom<br />

konaní nech sa predá podnik ako celok,<br />

aby sa zachovala zamestnanosÈ. Na tom sa<br />

zhodneme. Ale preão to musí ísÈ cez ‰tát? Preão<br />

naj<strong>sk</strong>ôr ‰tát, zrejme konkurznú podstatu<br />

kúpi, lebo to tieÏ nie je celkom jasné z pozme-<br />

Àovacích návrhov, konkrétne majetok strategickej<br />

spoloãnosti, ktor˘ ‰tát kúpi v konkurznom<br />

konaní, nie je jasné ako to kúpi, ako podnik ako<br />

celok alebo to po jednotliv˘ch kusoch nehnuteºností,<br />

hnuteºn˘ch vecí? Nie je to tu jasne vyjadrené,<br />

ale preão to má ísÈ cez ‰tát? Preão má<br />

byÈ ‰tát sprostredkovateº? Veì nech v konkurznom<br />

konaní sa predá podnik ako celok<br />

záujemcovi, ktor˘ ponúkne najviac. Preão to<br />

robíte cez dva kroky? Îe naj<strong>sk</strong>ôr ‰tát a potom<br />

to ‰tát ponúkne ìal‰iemu súkromnému záujemcovi,<br />

ãiÏe bude privatizovaÈ ìalej. To nedáva<br />

Ïiaden zmysel okrem nejakej marketingovej<br />

snahy zaujaÈ a hovoriÈ, pobádaÈ, pozrite, ‰tát rie-<br />

‰i va‰e problémy, ‰tát zabezpeãí va‰u zamestnanosÈ.<br />

To sa mi zdá, Ïe je rie‰enie, ktoré je<br />

právne nesprávne a nelogické.<br />

Jozef Haleck˘ (ªS -HZDS)<br />

Ja by som chcel len pripomenúÈ, Ïe z tak˘chto<br />

dvoch dÀoch, ão hovoríme o tomto zákone,<br />

myslím si, Ïe by sme mohli nájsÈ viacej pochopenia<br />

pre tento zákon, pretoÏe mnohé veci<br />

sa vysvetlili, mnohé veci sa aj opravili a doplnili<br />

a pre mÀa, pokiaº by tento zákon rie‰il len<br />

niektoré fiktívne alebo falo‰né bankroty alebo<br />

konkurzy tam, kde majitelia nútia manaÏment,<br />

aby predãasne alebo nie príli‰ odôvodnene vyhlasoval<br />

konkurz, bankrot, je dobré a postaãujúce.<br />

Av‰ak nesmieme zabúdaÈ na hlavnú a<br />

podstatnú vec, preão tento zákon vzniká a na<br />

ão má byÈ. To je ani nie tak kvôli firmám, závodom,<br />

podnikom, ale kvôli zamestnancom,<br />

aby zamestnanci vo väã‰ích podnikoch pri hromadnom<br />

prepú‰Èaní neboli prepustení z práce<br />

z nie príli‰ odôvodnen˘ch dôvodov, to znamená,<br />

Ïe ide tu hlavne o zamestnancov, kde v konkurze<br />

uÏ majitelia firmu veºmi ani nezachraÀujú,<br />

ani nekonsolidujú, ani nepredávajú. Skôr to<br />

trvá veºmi dlh˘ ãas a tento zákon rie‰i tieto<br />

otázky r˘chlo, promptne a jasne. Jasne v tom<br />

zmysle, Ïe nebude ãakaÈ na rôzne ìal‰ie domáce<br />

a zahraniãné firmy, pokiaº sa budú zaujímaÈ<br />

a kupovaÈ krachujúci podnik a podnik v nejasn˘ch<br />

perspektívach. TakÏe ‰tát to odkúpi prednostne,<br />

ale ako uÏ bolo zdôraznené, doãasne.<br />

To znamená, Ïe ‰tát nebude masovo odkupovaÈ<br />

niektoré podniky, ale iba tie, ão majú perspektívu<br />

sa zachrániÈ a udrÏaÈ v danom regióne<br />

zamestnanosÈ. Myslím si, Ïe tento zákon bude<br />

prínosom aj u nás.<br />

Zsolt Simon (Most-Híd)<br />

Je tro‰ku hlúpe vystupovaÈ k zákonu, ktor˘<br />

dnes uÏ zmenil svoju podobu aspoÀ podºa toho,<br />

ão máme v spoloãnej správe. Preto svoje vyspoloãnej<br />

veci, osobné záleÏitosti musia ísÈ pod-<br />

ºa jeho slov bokom. Expremiér takto komentoval<br />

súãasnú situáciu medzi ªS-HZDS a národniarmi,<br />

ktorú v poslednom období poznaãila<br />

ostrej‰ia v˘mena názorov cez médiá. „My sme<br />

ani predt˘m spolu so Slotom ako osoby za jedn˘m<br />

stolom nesedávali. Medzi nami nie je tak˘to<br />

vzÈah a nebol. Ja ho poznám viac ako ktokoºvek<br />

druh˘,“ kon‰tatoval. Podºa neho to v‰ak<br />

neznamená odpoveì na otázku, ãi s ním bude v<br />

budúcej vláde, alebo nie. „No s doktorom Slotom,<br />

ktor˘ vie, Ïe sa operuje päÈ by-passov, mi<br />

je ÈaÏko rozprávaÈ, lebo najviac sa dajú operovaÈ<br />

‰tyri. On je v oblasti, kde ja uÏ nie som,“<br />

uviedol Meãiar na margo Slotov˘ch naráÏok<br />

na zdravotn˘ stav ‰éfa ªS-HZDS.<br />

15. októbra – Predseda Národnej rady SR Pavol<br />

Pa‰ka (Smer-SD) dnes otvoril rokovanie<br />

mimoriadnej schôdze parlamentu s jedin˘m bodom<br />

programu – návrhom na vyslovenie nedôvery<br />

ministerke spravodlivosti a podpredsedníãke<br />

vlády Viere Petríkovej (nominantka ªS-<br />

HZDS). Tento krok iniciovali opoziãné strany<br />

SDKÚ-DS, KDH a SMK, ktor˘m sa nepáãi súãasn˘<br />

stav v justícii.<br />

15. októbra – Návrh na vyslovenie nedôvery<br />

ministerke spravodlivosti a podpredsedníãke<br />

vlády SR Viere Petríkovej je jedin˘ spôsob, ako<br />

na pôde parlamentu hovoriÈ o zlom stave sloven<strong>sk</strong>ej<br />

justície. Vyhlásila to dnes na pôde parlamentu<br />

poslankyÀa Národnej rady (NR) SR a predkladateºka<br />

návrhu Lucia ÎitÀan<strong>sk</strong>á (SDKÚ-<br />

DS). „Zlé zákony sa dajú v budúcnosti opraviÈ<br />

veºmi r˘chlo, ale obnova viery, Ïe právo a spravodlivosÈ<br />

môÏe platiÈ pre v‰etk˘ch, môÏe trvaÈ<br />

veºmi dlho, pretoÏe morálne ‰kody sú veºké,“<br />

uviedla ÎitÀan<strong>sk</strong>á v rozprave k návrhu na odvolanie<br />

‰éfky rezortu spravodlivosti.<br />

15. októbra – Ministerka spravodlivosti a<br />

podpredsedníãka vlády Viera Petríková (nominantka<br />

ªS-HZDS) ostáva vo svojej funkcii.<br />

Opoziãn˘m poslancom sa na dne‰nej mimoriadnej<br />

schôdzi parlamentu nepodarilo presadiÈ<br />

vyslovenie nedôvery ministerke, ktorú podrÏali<br />

v‰etky tri vládne strany. Na vyslovenie nedôvery<br />

je potrebn˘ súhlas aspoÀ 76 zo 150 ãlenov<br />

Národnej rady SR, za odchod ministerky z funkcie<br />

v‰ak hlasovalo len 53 zákonodarcov.<br />

17. októbra – Predseda Strany maìar<strong>sk</strong>ej<br />

koalície (SMK) Pál Csáky sa domnieva, Ïe na<br />

Sloven<strong>sk</strong>u bude potrebné vytvoriÈ samosprávny<br />

men‰inov˘ systém v oblasti kultúry a ‰kolstva.<br />

Vyhlásil to dnes na tlaãovej konferencii v<br />

Rimav<strong>sk</strong>ej Sobote po 9. Republikovom kongrese<br />

strany. „Chceme sa zameraÈ na tento problém.<br />

Naznaãila to aj Ficova vláda na zaãiatku svojho<br />

pôsobenia,“ kon‰tatoval Csáky, ktorému dnes<br />

delegáti v tajnom hlasovaní v 270 prípadoch z<br />

297 odovzdan˘ch hlasovacích lístkov vyjadrili<br />

svoju dôveru.<br />

19. októbra – Predseda najsilnej‰ej opoziãnej<br />

strany SDKÚ-DS MikulበDzurinda je presvedãen˘,<br />

Ïe kaÏd˘, kto sníva o územnej autonómii<br />

na Sloven<strong>sk</strong>u, sa raz prebudí zo sna, ktor˘<br />

je smutn˘, hlúpy a smie‰ny. Expremiér takto<br />

reagoval na sobotÀaj‰í (17.10.) kongres SMK,<br />

kde predseda Fideszu Viktor Orbán v prejave<br />

okrem iného povedal, Ïe kaÏdé spoloãenstvo v<br />

Európe má právo aj na autonómiu, ktorá je ‰iroko<br />

akceptovanou európ<strong>sk</strong>ou hodnotou. „âlovek,<br />

ktor˘ sníva takéto sny, na spoluprácu nenájde<br />

absolútne nikoho,“ podãiarkol Dzurinda<br />

po dne‰nom rokovaní s KDH.<br />

65

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K<br />

19. októbra – Ak by sa parlamentné voºby<br />

konali v septembri, do Národnej rady SR by sa<br />

nedostala Strana maìar<strong>sk</strong>ej koalície (SMK),<br />

ani Most-Híd. Vypl˘va to z prie<strong>sk</strong>umu verejnej<br />

mienky, ktor˘ na vzorke 1142 respondentov<br />

realizovala od 31. augusta do 27. septembra<br />

agentúra Median SK. Z respondentov, ktorí v<br />

prie<strong>sk</strong>ume nevylúãili svoju úãasÈ na voºbách a<br />

vedia, koho budú voliÈ, boli odpovede op˘tan˘ch<br />

nasledovné: 42,9% respondentov by svoj hlas<br />

dalo Smeru-SD, na druhom mieste s 16,3% by<br />

<strong>sk</strong>onãila SDKÚ-DS, tretie KDH s 10,8% a ‰tvrtá<br />

SNS s 9,8%. Nasledujú ªS-HZDS 7,8%, SMK<br />

4,6%, Most-Híd 3,1% a SaS 2,8%.<br />

19. októbra – Vláda SR dostala Sloven<strong>sk</strong>o<br />

do sociálnej krízy, ktorej v˘sledkom je, Ïe za rok<br />

pribudlo 132 000 nezamestnan˘ch a tento poãet<br />

stále rastie. Myslí si to predseda SDKÚ-DS<br />

MikulበDzurinda, ktor˘ po dne‰nom rokovaní<br />

s KDH vyhlásil, Ïe návrh ‰tátneho rozpoãtu<br />

usvedãuje kabinet z toho, Ïe moÏnosti populistov<br />

sa na Sloven<strong>sk</strong>u vyãerpali. „Túto tézu mô-<br />

Ïem podoprieÈ napríklad porovnávaním v˘davkov<br />

na najviac postihnuté <strong>sk</strong>upiny obyvateºov.<br />

Peniaze vyãlenené pre t˘chto obãanov budú na<br />

budúci rok aj nominálne niωie ako v tomto<br />

roku,“ upozornil expremiér. Dzurinda zároveÀ<br />

tvrdí, Ïe jeho vláda napæÀala ‰tátnu kasu, no<br />

„v‰etko, ão sme vytvorili, títo uÏ staãili rozhajdákaÈ“.<br />

Podºa jeho slov je to vidieÈ napr. na zadlÏovaní<br />

Sloven<strong>sk</strong>a.<br />

22. októbra – Poslancom Národnej rady<br />

(NR) SR, prezidentovi SR a ãlenom vlády sa ani<br />

v roku 2010 nebudú valorizovaÈ platy. Vypl˘va<br />

to z novely zákona o dani z príjmov, ktorú dnes<br />

parlament definitívne schválil. Úpravu do zákona<br />

prostredníctvom pozmeÀovacieho návrhu<br />

presadila poslankyÀa za Smer-SD Jana La‰‰áková,<br />

priãom ju podporili koaliãní aj opoziãní<br />

zákonodarcovia. Platy poslancov a in˘ch ústavn˘ch<br />

ãiniteºov boli zmrazené aj v tomto roku, ão<br />

malo rozpoãtu priniesÈ úsporu v sume asi 12 miliónov<br />

Sk (398.327 eur).<br />

22. októbra – Dne‰ná opozícia sa iba hrá na<br />

solidárnu. „Z Dzurindu, Miklo‰a a Radiãovej<br />

nikdy nebudú sociálni politici,“ vyhlásil premiér<br />

SR Robert Fico na pôde parlamentu poãas pravidelnej<br />

Hodiny otázok. Zdôraznil, Ïe ich krokom<br />

a postojom v sociálnej oblasti nikto na<br />

Sloven<strong>sk</strong>u nemôÏe veriÈ. Premiér odmieta farizej<strong>sk</strong>é<br />

metódy opozície. „Myslím si, Ïe je na<br />

ãase, aby na‰i priatelia z SDKÚ-DS i‰li na Medzinárodn˘<br />

úrad pre miery a váhy a dali do trezoru<br />

aj jednotku farizejstva,“ kon‰tatoval. Tento<br />

úrad sa nachádza vo francúz<strong>sk</strong>om meste Sevres<br />

a garantuje definície jednotiek. Podºa Fica<br />

by sa v tomto trezore „najlep‰ie vynímal“ poslanec<br />

za SDKÚ-DS Pavol Fre‰o kvôli jeho<br />

kritike rekon‰trukcie bratislav<strong>sk</strong>ého hradu, priãom<br />

v‰ak nemá problém maÈ fotografiu zrekon‰truovaného<br />

hradu na svojom predvolebnom<br />

billboarde.<br />

22. októbra – Zákaz ÈaÏby uránu na území<br />

Sloven<strong>sk</strong>ej republiky zatiaº platiÈ nebude. Poslanci<br />

Národnej rady SR dnes totiÏ po búrlivej<br />

di<strong>sk</strong>usii zamietli uÏ v prvom ãítaní návrh poslankyne<br />

Jarmily Tkáãovej (SDKÚ-DS), ktor˘ so zavedením<br />

takéhoto zákazu od nového roka poãítal.<br />

23. októbra – Po tom, ão parlament ani na<br />

druh˘ pokus nezvolil ani jedného z desiatich<br />

kandidátov predsedu ªS-HZDS Vladimíra Meãiara<br />

na sudcov disciplinárnych senátov, do no-<br />

stúpenie rozdelím do tak˘ch dvoch blokov.<br />

Naj<strong>sk</strong>ôr k samotnému vládnemu návrhu zákona,<br />

k tomu ão si predstavovala vláda pod t˘mto<br />

zákonom a potom k tomu, ão v <strong>sk</strong>utoãnosti<br />

z neho asi bude, keì sa prijmú zmeny podºa<br />

spoloãnej správy. Minul˘ t˘ÏdeÀ sme dostali<br />

rozdané materiály do poslaneck˘ch lavíc t˘kajúce<br />

sa tohto návrhu. Tento materiál pripomína,<br />

ako keby vláda oslavovala víÈazn˘ február<br />

a nie 20. v˘roãie NeÏnej revolúcie z roku 1989.<br />

20. v˘roãie novembra 1989 vláda Roberta Fica<br />

oslavuje predloÏen˘m zákonom zo‰tátnenia<br />

súkromn˘ch spoloãností. Rad zl˘ch rozhodnutí<br />

zhor‰ili celkovú situáciu v krajine. Toto ideme<br />

e‰te umocniÈ t˘m, Ïe prijímame tak˘to návrh<br />

zákona. Komu ide vláda <strong>sk</strong>utoãne pomáhaÈ?<br />

Nováckym chemick˘m závodom? Kúsok<br />

genézy. Novácke chemické závody urobili kartelovú<br />

dohodu, ktorá bola potvrdená a dostali<br />

pokutu. To jest konali proti zákonu aj podºa sloven<strong>sk</strong>˘ch<br />

zákonov, aj podºa medzinárodného<br />

práva. Aká to je logika, t˘m, ktorí poru‰ujú zákon,<br />

‰tát ide pomáhaÈ. Vláda Roberta Fica pomáha<br />

t˘m, ktorí poru‰ujú zákon. To znamená,<br />

Ïe metódy, ktoré uplatÀoval minister spravodlivosti<br />

Harabin, prebrala vláda Roberta Fica ako<br />

celok a bude ho uplatÀovaÈ v ostatn˘ch prípadoch.<br />

·tát pod va‰ím vedením chce ozdraviÈ vytunelované<br />

podniky, alebo podniky, ktoré sa dostali<br />

do problémov? Pán minister, váÏená vláda<br />

a obãania tejto krajiny, je to tragikomédia,<br />

spomeÀme si len na jeden príklad, ktor˘ uvediem,<br />

lesy ‰tátny podnik. Ukradli z nich 600 kamiónov<br />

dreva, 19-tisíc metrov kubick˘ch. Dovoºte,<br />

aby som sa op˘tal. Kde je tu oÏivenie?<br />

Skôr je to rozkrádanie. Tak˘mto spôsobom<br />

chcete pristupovaÈ? Predajom t˘chto ozdraven˘ch<br />

spoloãností budete predávaÈ, boÏe chráÀ<br />

privatizovaÈ, za podmienok, ako ste predávali<br />

‰tátny majetok emisie? Za poloviãnú cenu?<br />

To naozaj je nov˘m smerom po nás potopa? âo<br />

podniky, ktoré zamestnávajú menej ako 500 zamestnancov.<br />

Tam záchrana pracovn˘ch miest<br />

uÏ nemá tú istú hodnotu pre túto sociálnu vládu?<br />

Pán minister, hovoríte o cene generovanej<br />

trhom, ale no za akú cenu vygeneruje trhom?<br />

No asi Ïiadnu.<br />

Tento návrh zákona je v rozpore so slobodami<br />

jednotného trhu Európ<strong>sk</strong>ej únie a konkrétne<br />

s voºn˘m pohybom kapitálu, respektíve slobodou<br />

usadzovania sa. Poru‰uje záväzky Sloven<strong>sk</strong>ej<br />

republiky voãi Európ<strong>sk</strong>ej únii. Návrh<br />

zákona je v rozpore so slobodami jednotného<br />

trhu Európ<strong>sk</strong>ej únie a so slobodou usadzovania<br />

sa. Tieto slobody sú garantované zmluvou<br />

o zaloÏení Európ<strong>sk</strong>eho spoloãenstva. Je tieÏ vysoko<br />

pravdepodobné, Ïe navrhované opatrenie<br />

je v rozpore s pravidlami ochrany hospodár<strong>sk</strong>ej<br />

súÈaÏe platn˘mi v Európ<strong>sk</strong>ej únii. Po prvé, zákon<br />

uvádza nejednoznaãné, nezrozumiteºné a<br />

arbitárne opatrenia zo strany ‰tátu voãi akcionárom<br />

a potenciálne zasahuje spätne od ich záväzkov<br />

a oãakávania. Zásahy do základn˘ch<br />

slobôd jednotného trhu moÏno vykonávaÈ len<br />

pri dodrÏiavaní poÏiadaviek jednoznaãnej, objektívnej<br />

právnej úpravy, ktorá nezasahuje<br />

spätne do existujúcich vzÈahov a legitímnych<br />

oãakávaní osôb s majetkovou úãasÈou v obchodn˘ch<br />

spoloãnostiach.<br />

Po druhé, deklarované ciele sledované návrhom<br />

zákona nie sú akceptovateºné ako dôvod<br />

na obmedzenie slobôd jednotného trhu. Pravidlá<br />

Európ<strong>sk</strong>ej únie vyluãujú, aby ekonomické<br />

ciele ospravedlnili zásah do slobôd vnútorného<br />

trhu.<br />

Po tretie, aj keby ciele sledované návrhom zákona<br />

boli akceptovateºné z pohºadu záväzkov<br />

Sloven<strong>sk</strong>ej republiky voãi Európ<strong>sk</strong>ej únii, prostriedky,<br />

ktor˘m návrh zvolil na ich dosiahnutie<br />

sú v rozpore s pravidlami Európ<strong>sk</strong>ej únie. Na<br />

dosiahnutie deklarovan˘ch cieºov sú jednak<br />

nevhodné a jednak zjavne neprimerané, zasahujú<br />

do vlastníckych práv osôb s majetkovou<br />

úãasÈou v obchodn˘ch spoloãnostiach a to aj<br />

vtedy, ak by i‰lo len o doãasnú úpravu viazanú<br />

na urãité vopred vymedzené ãasové obdobie.<br />

Po ‰tvrté, zásahy do slobôd jednotného trhu<br />

navrhované zákonom neumoÏÀujú efektívne<br />

pre<strong>sk</strong>úmanie t˘chto zásahov nezávisl˘m súdom<br />

a to uÏ len z dôvodu absencie ak˘chkoºvek<br />

transparentn˘ch jednoznaãn˘ch kritérií na základe<br />

ktor˘ch by bolo moÏné posudzovaÈ potrebu<br />

a primeranosÈ t˘chto zásahov. V jednotliv˘ch<br />

prípadoch v podmienkach Európ<strong>sk</strong>ej<br />

únie musia byÈ akékoºvek zásahy do voºného<br />

pohybu a kapitálu a slobodu usadzovania sa,<br />

pre<strong>sk</strong>úmateºné nezávisl˘m súdom.<br />

Po piate, navrhovan˘ zákon narú‰a európ<strong>sk</strong>e<br />

pravidlá hospodár<strong>sk</strong>ej súÈaÏe t˘m, Ïe ne‰tandardn˘m<br />

spôsobom napomáha preÏitiu vybran˘ch<br />

ekonomick˘ch subjektov a navy‰e potenciálne<br />

zv˘hodÀuje veriteºov t˘chto subjektov.<br />

VáÏen˘ pán minister, na základe spoloãnej<br />

správy, ktorú sme dostali rozdanú si kladiem<br />

naozaj otázku. Ak˘ je <strong>sk</strong>utoãn˘ zámer a ão tento<br />

zákon donesie? Vytvára ilúziu? No, <strong>sk</strong>utoãne<br />

je to ÈaÏké odhadnúÈ. Podºa, keì prejdú pozmeÀujúce<br />

návrhy, ktoré sú v spoloãnej správe,<br />

tak správca konkurznej podstaty nebude<br />

môcÈ prepú‰ÈaÈ, ale vlastník e‰te pred vyhlásením<br />

a jeho manaÏment pred vyhlásením konkurzného<br />

konania môÏe prepustiÈ v‰etk˘ch zamestnancov<br />

aj hromadn˘m prepú‰Èaním, pretoÏe<br />

tento zákon uÏ na tento dôvod nemyslí. To<br />

znamená, Ïe e‰te väã‰í tunel, neÏ by mal byÈ.<br />

Hovoríte, v pozmeÀujúcich návrhoch sa hovorí<br />

v § 4 ods. 1 sa má zmeniÈ do znenia, ak<br />

nie je moÏné urãiÈ cenu na základe ponukového<br />

konania, urãí ju znalec. Keì správca má ponúknuÈ<br />

‰tátu, resp. Fondu národného majetku,<br />

kde tu vznikne nejaké ponukové konanie? E‰te<br />

niekto in˘ sa môÏe prihlásiÈ? V‰ak správca je<br />

povinn˘ ponúknuÈ tomu, komu urãí tento zákon.<br />

To znamená, Ïe ponukové konanie z tohto<br />

návrhu môÏeme vypustiÈ a môÏme to nahradiÈ<br />

len znalcom. TakÏe od tejto chvíle tí, ktorí<br />

budú oceÀovaÈ tieto spoloãnosti v konkurze,<br />

budú maÈ veºmi lukratívny dÏob. Budú ho oce-<br />

ÀovaÈ v prospech ‰tátu? Alebo budú posudzovaÈ<br />

v prospech spoloãnosti, to tí, ktorí vytunelujú<br />

spoloãnosti. PretoÏe dávame im návod, keì<br />

máte viac ako päÈsto zamestnancov, nemusíte<br />

platiÈ odvody, nemusíte platiÈ Ïiadne povinnosti,<br />

poistenie a niã podobné a spoloãnosÈ sa<br />

dostane do konkurzu a ‰tát vás kúpi. Kúpi za<br />

akú cenu? Za súdnoznaleckú cenu. A znalec má<br />

moÏnosÈ ísÈ od do. PretoÏe ten majetok je treba<br />

ohodnotiÈ. Aká to verejná ponuka. Je to len<br />

farizej<strong>sk</strong>˘ klam, ktor˘ zavádzate pred touto<br />

spoloãnosÈou.<br />

Táto vláda vehementne presadzovala a vyhlasuje,<br />

Ïe nepodporuje privatizáciu. Pán minister<br />

a váÏená vláda, keì kúpite spoloãnosÈ v<br />

konkurznom konaní a následne ju ponúknete<br />

vo verejnej obchodnej súÈaÏi, je to privatizácia?<br />

Je to predaj ‰tátneho majetku? To uÏ nie je privatizácia?<br />

Podºa mÀa je. A keì ju budete pre-<br />

66

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K<br />

dávaÈ tak, ako táto vláda nám ukázala pri predaji<br />

emisií, tak vieme, ão nás ãaká. DaÀoví poplatníci<br />

draho kúpia konkurznú podstatu a lacno<br />

ju predáme a súãasnú zlú finanãnú situáciu<br />

aj vìaka zl˘m rozhodnutiam tejto vlády, aj<br />

vìaka hospodár<strong>sk</strong>ej kríze e‰te umocníme t˘mito<br />

krokmi, ktoré nás ãakajú.<br />

Pán minister a váÏená vláda, vláda si cení,<br />

alebo má záujem chrániÈ len t˘ch alebo tie<br />

spoloãnosti, kde pracuje viac ako päÈsto ºudí?<br />

To, na t˘ch hladov˘ch dolinách, kde je jeden<br />

zamestnávateº, ktor˘ zamestnáva uÏ sto t˘chto<br />

ºudí, sto pracovn˘ch miest, tie uÏ nebudú lukratívne,<br />

tie uÏ nebudú prioritné pre túto vládu?<br />

Alebo ich poãet hlasov je menej ako t˘ch<br />

päÈsto alebo nad päÈsto. Vychádzame podºa<br />

marketingového Èahu, pretoÏe to platí len na rok<br />

2010, ktor˘ je volebn˘, ako vieme.<br />

VáÏen˘ pán minister a váÏená vláda, zamysleli<br />

ste sa nad t˘m, keì uÏ uvaÏujete o strategick˘ch<br />

podnikoch, ão sa stane, keì v prípade<br />

majiteº povie, Ïe uzatvorím túto prevádzku?<br />

Nepustím spoloãnosÈ do konkurzu, pretoÏe<br />

mnohé ãísla nenaznaãujú, Ïe musím ísÈ do<br />

konkurzu. Prepustí v‰etk˘ch zamestnancov,<br />

ukonãí v˘robu, nebude dodávaÈ vodu, strategické<br />

suroviny, ão v tom prípade. Ako mieni zasiahnuÈ<br />

vláda? Do toho, aby bola naìalej zabezpeãená,<br />

boli zabezpeãené naìalej tieto dodávky.<br />

No nijako. To znamená, Ïe vበprístup je len<br />

oãn˘m klamom. A ak˘msi medov˘m motúzikom<br />

pre voliãov tejto vlády. Preto dávam procedurálny<br />

návrh nepokraãovaÈ v tomto návrhu<br />

zákona a vrátiÈ predkladateºovi na prepracovanie<br />

a nech nie Národná rada a nie poslanci opravujú.<br />

Lucia ÎitÀan<strong>sk</strong>á (SDKÚ-DS)<br />

Cítim potrebu vystúpiÈ a venovaÈ sa tomuto<br />

návrhu zákona v druhom ãítaní aj k tomu, ão<br />

je uvedené v spoloãnej správe, pretoÏe myslím<br />

si, Ïe keì tento návrh zákona bude v tejto podobe<br />

schválen˘, nieÏe rie‰i problém, ale vytvára<br />

nové problémy a vytvára priestor pre mnoÏstvo<br />

súdnych sporov.<br />

Nedá sa neobísÈ spôsob prípravy tohto zákona<br />

a spôsob, ak˘m sa tak˘mto váÏnym zásahom<br />

do právneho prostredia, podnikateº<strong>sk</strong>ého prostredia,<br />

právneho prostredia, v ktorom sa rie-<br />

‰ia podniky, ktoré sú v úpadku, zasahuje. Naozaj<br />

prijímaÈ tak˘to zákon v <strong>sk</strong>rátenom legislatívnom<br />

konaní a potom vlastne poãas jedného<br />

veãera, v priebehu druhého ãítania, zmeniÈ ten<br />

zákon na úplne in˘ je situácia, ktorá je absolútne<br />

neprijateºná a z takéhoto procesu schva-<br />

ºovania právnej úpravy objektívne nemôÏe<br />

vyjsÈ dobrá právna úprava, pretoÏe dobrá právna<br />

úprava vyÏaduje predsa len urãit˘ ãas, pretoÏe<br />

sa treba nad Àou aj zamyslieÈ a hlavne sa<br />

treba zamyslieÈ nad súvislosÈami tejto právnej<br />

úpravy vo vzÈahu k in˘m právnym predpisov.<br />

A o tom chcem hovoriÈ. Hovoril o tom uÏ<br />

pán poslanec Lip‰ic, ale ja si myslím, Ïe je veºmi<br />

dôleÏité o tom hovoriÈ opakovane a upozorniÈ<br />

na tie problémy, ktoré tu vznikajú. To, ão<br />

vzniklo v priebehu veãera alebo noci je zmena,<br />

ktorá znamená, Ïe tento zákon sa bude<br />

vzÈahovaÈ len na obchodné spoloãnosti, na ktor˘ch<br />

majetok bol vyhlásen˘ konkurz. Ja plne<br />

potvrdzujem to, ão povedal pán poslanec Lip-<br />

‰ic, toto je ãistá nepriama novela zákona o<br />

konkurze a re‰trukturalizácii, ão je v legislatíve<br />

nieão, ão je neprípustné a obãas sa to stáva,<br />

ale vÏdy to vytvára problémy.<br />

Ak naozaj chceme rie‰iÈ predaj majetku obchodnej<br />

spoloãnosti nejak˘m in˘m spôsobom<br />

neÏ je to rie‰ené dnes v zákone o konkurze a<br />

re‰trukturalizácii, jediné ãisté legislatívne rie-<br />

‰enie je novelizovaÈ zákon o konkurze a re-<br />

‰trukturalizácii. A je to dôleÏité nielen kvôli<br />

tomu, aby sme sa tu hrali na ãistotu legislatívy<br />

a ãistotu legislatívneho procesu, ale je to dôleÏité<br />

kvôli tomu, aby boli podchytené v‰etky<br />

nadväznosti na ostatné ustanovenia zákona o<br />

konkurze a re‰trukturalizácii. A ja sa podrobnej‰ie<br />

dotknem niektor˘ch vecí, o ktor˘ch uÏ<br />

hovoril aj pán poslanec Lip‰ic.<br />

Jedna tá otázka je, preão by mal majetok obchodn˘ch<br />

spoloãností, ktoré budú maÈ status<br />

strategick˘ch obchodn˘ch spoloãností, kupovej<br />

voºby moÏno nominuje svojich kandidátov<br />

aj opozícia. Pre TASR to dnes uviedla poslankyÀa<br />

SDKÚ-DS Lucia ÎitÀan<strong>sk</strong>á. „V‰etci poslanci<br />

dostali od treÈosektorov˘ch organizácií<br />

moÏn˘ch kandidátov na ãlenov disciplinárnych<br />

senátov aj z radov sudcov. Vytvára sa priestor,<br />

aby moÏno pri‰li takouto formou viaceré návrhy<br />

a to si myslím, Ïe je cesta, akou aj my, opoziãní<br />

poslanci, uÏ môÏeme podávaÈ návrhy na sudcov<br />

disciplinárnych senátov,“ vyhlásila ÎitÀan<strong>sk</strong>á.<br />

Opozícia v prvej voºbe svojich kandidátov<br />

nestavala, keìÏe jej v tomto volebnom období<br />

ani jeden nepre‰iel. „Je veºmi ÈaÏko oslovovaÈ<br />

ºudí, aby i‰li so svojou koÏou na trh, boli priradení<br />

k opoziãnej strane a potom e‰te aj nepre‰-<br />

li,“ vysvetlila.<br />

25. októbra – Vicepremiér a poveren˘ minister<br />

Ïivotného prostredia Du‰an âaploviã (Smer-<br />

SD) si myslí, Ïe po dvoch mesiacoch jeho pôsobenia<br />

v envirorezorte dostal nov˘ rozmer, a to<br />

odborn˘, profesionálny a transparentn˘. V súvislosti<br />

s kauzou predaja emisií podpredseda vlády<br />

v relácii Sloven<strong>sk</strong>ej televízie O 5 minút 12<br />

objasnil, Ïe Sloven<strong>sk</strong>o ãaká na vyplatenie jedného<br />

eura (30 Sk) za predanú tonu emisií na zelené<br />

projekty. Poznamenal tieÏ, Ïe SR vyuÏíva<br />

v‰etky moÏné zákony, aby sa v celej kauze dosiahla<br />

dohoda so spoloãnosÈou Interblue Group.<br />

27. októbra – Obãania SR nezí<strong>sk</strong>ajú moÏnosÈ<br />

rozhodovaÈ o v˘stavbe <strong>sk</strong>ládok odpadov v blízkosti<br />

ich domovov. Parlament dnes totiÏ neposunul<br />

do druhého ãítania opoziãno-koaliãn˘ návrh<br />

novely stavebného zákona od poslancov<br />

Národnej rady SR Pavla Fre‰a (SDKÚ-DS) a<br />

Miroslava JureÀu (ªS-HZDS). Legislatívci pri<br />

predkladaní návrhu vytvorili spojenectvo s cie-<br />

ºom zv˘‰iÈ ‰ancu prijatia právnej úpravy, ktorá<br />

je podºa nich urãite prospe‰ná pre ºudí.<br />

27. októbra – Pozemky alebo stavby bude od<br />

júla 2010 moÏné vyvlastniÈ vo verejnom záujme<br />

na úãely obrany nielen v ãase vojny alebo<br />

vojnového stavu. Túto zmenu priná‰a novela zákona<br />

o obrane, ktorú dnes schválili poslanci<br />

Národnej rady SR.<br />

27. októbra – Rektor Trenãian<strong>sk</strong>ej univerzity<br />

Alexandra Dubãeka (TnUAD) Miroslav Meãár<br />

zrejme bude v novembri vysvetºovaÈ parlamentnému<br />

‰kol<strong>sk</strong>ému v˘boru kauzu vydávania<br />

diplomov po roãnom alebo dvojroãnom ‰túdiu.<br />

V˘bor totiÏ dnes prijal uznesenie, na základe<br />

ktorého poslanci pozvú Meãára na jeho najbliωie<br />

rokovanie.<br />

28. októbra – Mandátov˘ a imunitn˘ v˘bor<br />

parlamentu dnes nevyhovel poÏiadavke Generálnej<br />

prokuratúry (GP) SR a nevydal poslanca<br />

Smeru-SD Jána K. na trestné stíhanie. Po rokovaní<br />

v˘boru to pre TASR uviedla jeho predsedníãka<br />

Renáta Zmajkoviãová (Smer-SD). Generálny<br />

prokurátor Dobroslav Trnka, ani martin<strong>sk</strong>˘<br />

okresn˘ prokurátor, ktorí sa dnes zúãastnili<br />

na rokovaní v˘boru a odpovedali na otázky poslancov,<br />

nedokázali rozpt˘liÈ pochybnosti väã-<br />

‰iny ãlenov v˘boru. „Podºa môjho názoru neboli<br />

vykonané v‰etky potrebné vy‰etrovacie úkony,“<br />

poznamenala Zmajkoviãová. Spresnila, Ïe<br />

od pôvodného uznesenia prokurátora, podºa<br />

ktorého bolo moÏné pokraãovaÈ vo vy‰etrovaní<br />

bez toho, aby bol poslanec zbaven˘ imunity,<br />

neboli Ïiadne ìal‰ie úkony vykonané. Prokuratúra<br />

pri‰la k záveru, Ïe Ján K. sa v apríli 2006,<br />

v ãase, keì e‰te nebol poslancom, dopustil v<br />

Martin<strong>sk</strong>om okrese obmedzovania osobnej slobody.<br />

67

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K<br />

28. októbra – Predseda parlamentu Pavol<br />

Pa‰ka otvoril mimoriadnu schôdzu Národnej<br />

rady (NR) SR, na ktorej sa opoziãní poslanci pokúsia<br />

vysloviÈ nedôveru ministrovi v˘stavby<br />

Igorovi ·tefanovovi (nominant SNS) za kauzu<br />

tzv. nástenkového tendra. Ten v‰ak pravdepodobne<br />

svoju funkciu obháji, keìÏe opozícia<br />

nemá potrebn˘ch 76 hlasov na jeho odvolanie.<br />

Schôdza dnes bude pokraãovaÈ aj po 19. hodine<br />

aÏ do <strong>sk</strong>onãenia v‰etk˘ch vystúpení, hlasovaÈ<br />

sa v‰ak bude aÏ vo ‰tvrtok o 11. hodine. Pod-<br />

ºa opozície je ·tefanov spoluzodpovedn˘ za<br />

kontroverzn˘ nástenkov˘ tender, priãom predseda<br />

vlády Robert Fico (Smer-SD) podºa nich<br />

v tejto oblasti nekoná.<br />

29. októbra – Minister v˘stavby Igor ·tefanov<br />

(nominant SNS) podºa oãakávaní ostáva vo<br />

svojej funkcii aj po treÈom pokuse opozície o<br />

jeho odvolanie na pôde Národnej rady (NR)<br />

SR. Za vyslovenie nedôvery voãi nemu hlasovalo<br />

len 54 zo 121 prítomn˘ch poslancov, na odvolanie<br />

ãlena vlády je pritom potrebn˘ch minimálne<br />

76 hlasov. Poãas pribliÏne ‰tvorhodinovej<br />

mimoriadnej schôdze parlamentu, ktorá sa<br />

u<strong>sk</strong>utoãnila e‰te v stredu veãer, na obhajobu<br />

·tefanova vystupovali len predstavitelia SNS.<br />

30. októbra – Poslanci Národnej rady (NR)<br />

SR zaãali v úvode siedmeho dÀa aktuálnej 42.<br />

schôdze rokovaÈ o poslednom zostávajúcom<br />

bode programu – návrhu ‰tátneho rozpoãtu na<br />

budúci rok, ktorého cieºom je prispieÈ k zníÏeniu<br />

deficitu verejn˘ch financií z tohtoroãn˘ch<br />

6,3 % na 5,5 % hrubého domáceho produktu<br />

(HDP). Vládna koalícia je na podpore rozpoãtu<br />

s minimálnymi zmenami dohodnutá, opozícia<br />

naopak dúfa, Ïe návrh v jeho súãasnej podobe<br />

neprejde. Vládny návrh rozpoãtu poãíta v<br />

budúcom roku s hotovostn˘m schodkom na<br />

úrovni 3,75 miliardy eur (112,97 miliardy Sk)<br />

pri oãakávan˘ch príjmoch ‰tátu 12,53 miliardy<br />

eur (377,48 miliardy Sk) a v˘davkoch 16,28 miliardy<br />

eur (490,45 miliardy Sk).<br />

30. októbra – ·tvorhodinová di<strong>sk</strong>usia o návrhu<br />

‰tátneho rozpoãtu na budúci rok, poznaãená<br />

nízkou úãasÈou politikov v sále, sa dnes niesla<br />

v konfrontaãnom tóne medzi opozíciou, ministrom<br />

financií Jánom Poãiatkom (Smer-SD) a<br />

niekoºk˘mi koaliãn˘mi poslancami. Rozprava<br />

bude pokraãovaÈ v utorok ráno, na svoje vystúpenie<br />

ãaká e‰te 11 písomne prihlásen˘ch zákonodarcov,<br />

ìal‰í sa budú môcÈ následne prihlásiÈ<br />

ústne. Podºa ministra financií je vládny návrh<br />

rozpoãtu zodpovedn˘, konsoliduje verejné<br />

financie ambicióznej‰ie neÏ si to vyÏadujú na‰e<br />

záväzky v Európ<strong>sk</strong>ej únii (EÚ) a umoÏÀuje napæÀanie<br />

vládnych politick˘ch priorít v blízkej aj<br />

vzdialenej budúcnosti. Napriek tomu, Ïe rozpoãtov˘<br />

rámec EÚ sa v súãasnosti otriasa v základoch,<br />

sloven<strong>sk</strong>˘ kabinet sa podºa Poãiatka správa<br />

naìalej zodpovedne. „V tak˘chto ãasoch<br />

predkladá sloven<strong>sk</strong>á vláda rozpoãet, ktor˘ predpokladá<br />

návrat deficitu na úroveÀ 3 % uÏ v<br />

roku 2012. Konsolidujeme uÏ v budúcom roku,<br />

kedy mnohé krajiny e‰te nechávajú dobiehaÈ<br />

fi‰kálne stimuly, a to dôraznej‰ie, neÏ si to vy-<br />

Ïadujú na‰e záväzky,“ zdôraznil minister. Najlep‰ím<br />

spôsobom zniÏovania deficitu je pritom<br />

podºa neho úspora v˘davkov prostredníctvom<br />

ich zefektívÀovania, nie zvy‰ovanie daní.<br />

(pk)<br />

vaÈ naj<strong>sk</strong>ôr ‰tát a potom mali byÈ prípadne následne<br />

predávané. Tá otázka je samozrejme,<br />

môÏeme si poloÏiÈ otázku preão ‰tát. Ale ja ju<br />

teraz nejdem rie‰iÈ. Ja sa chcem na to pozrieÈ<br />

z pohºadu úãelu zákona o konkurze a re‰trukturalizácii,<br />

ktor˘ smeruje k uspokojeniu pohºadávok,<br />

ku kolektívnemu uspokojeniu pohºadávok<br />

veriteºov. A tu naráÏame, pretoÏe samozrejme,<br />

veritelia majú záujem na ão najvy‰‰om<br />

uspokojení ich pohºadávok. Tuto máme fixne<br />

stanovené, ak˘m spôsobom sa urãí cena majetku,<br />

za ktorú bude správca predávaÈ tento majetok<br />

strategickej obchodnej spoloãnosti ‰tátu.<br />

To môÏe byÈ v˘hodné pre veriteºov, ale rovnako<br />

to môÏe byÈ cena, ktorá bude nev˘hodná pre<br />

veriteºov, pretoÏe my nevieme, Ïe ãi pri riadnom<br />

predaji v rámci konkurzu, kedy by riadne<br />

predával správca, ãi by nevygeneroval vy‰-<br />

‰iu cenu neÏ je cena, ktorú urãí znalec vo svojom<br />

posudku. âiÏe tam môÏu vzniknúÈ veºmi<br />

rôzne situácie, kedy to môÏe byÈ v˘hodné, ale<br />

aj veºmi nev˘hodné pre veriteºov, lebo vychádzam<br />

z toho, pretoÏe to jedno ustanovenie vypadlo.<br />

Vychádzam z toho, Ïe veritelia budú<br />

uspokojovaní z v˘ÈaÏku konkurzu, ergo z toho<br />

ão ‰tát za konkurznú podstatu zaplatí. To je jedna<br />

vec.<br />

Pre koho to bude s najväã‰ou pravdepodobnosÈou<br />

<strong>sk</strong>oro vÏdy nev˘hodné, bude to nev˘hodné<br />

pre zabezpeãen˘ch veriteºov, pretoÏe<br />

dnes máme zákon o konkurze a re‰trukturalizácii<br />

naschvál a môÏeme sa o tej filozofii rozprávaÈ,<br />

ale dnes ho máme naschvál nastaven˘<br />

tak, Ïe v rámci predaja majetku, predaja majetku<br />

v rámci konkurzu rozli‰ujeme osobitné<br />

podstaty a v‰eobecnú podstatu.<br />

Osobitné podstaty tvoria majetok zabezpeãen˘ch<br />

veriteºov. To znamená, ten, kto dnes po<strong>sk</strong>ytne<br />

úver podnikateºovi a zabezpeãí si ho záloÏn˘m<br />

právom, dnes vie, Ïe v rámci konkurzu<br />

ten majetok, ktor˘ je predmetom záloÏného<br />

práva, bude predan˘ len v prospech jeho pohºadávky.<br />

To znamená, pokiaº má dobre urobené<br />

záloÏné právo, vie, Ïe aj v rámci konkurzu<br />

ako veriteº bude plnohodnotne uspokojen˘.<br />

Keì sa robil nov˘ zákon o konkurze a re-<br />

‰trukturalizácii, toto bolo urobené naschvál,<br />

pretoÏe samozrejme takáto právna úprava konkurzu<br />

a re‰trukturalizácie podporuje alebo zni-<br />

Ïuje riziko úverovania, ão sa samozrejme prejavuje<br />

v úrokoch, za ktoré dnes banky po<strong>sk</strong>ytujú<br />

peniaze podnikateºom.<br />

Keì padá ich istota, Ïe ako zabezpeãení veritelia<br />

majú v rámci zákona o konkurze a re-<br />

‰trukturalizácie absolútnu prednosÈ, to sa samozrejme<br />

musí prejaviÈ do ich vyhodnotenia rizikovosti<br />

po<strong>sk</strong>ytovania úverov. A to zásadn˘m<br />

spôsobom sa dot˘ka podnikateº<strong>sk</strong>ého prostredia<br />

ako takého a samozrejme t˘m, Ïe sa zhor-<br />

‰ujú alebo zvy‰uje sa riziko pre vymoÏiteºnosÈ<br />

pohºadávok v rámci konkurzu pre zabezpeãen˘ch<br />

veriteºov, to samozrejme zhor‰uje podmienky<br />

podnikateº<strong>sk</strong>ého prostredia na Sloven<strong>sk</strong>u.<br />

A ja neviem, ãi v kríze je toto dobré?<br />

Keì zvy‰ujeme riziko pre t˘ch, ktorí po<strong>sk</strong>ytujú<br />

peniaze pre podnikateºov. Ja myslím, Ïe to<br />

je váÏna vec.<br />

Druhá vec, vo vzÈahu k zabezpeãen˘m veriteºom.<br />

Ja dnes, keìÏe je to osobitn˘ zákon a nie<br />

je vyrie‰en˘ vzÈah so zákonom o konkurze a vyrovnaní,<br />

ja dnes neviem a neviem vám odpovedaÈ<br />

ako dopadnú tie spory, keì na jednej<br />

strane správca bude postupovaÈ podºa tohto zákona<br />

a na druhej strane zabezpeãení veritelia<br />

budú uplatÀovaÈ svoje nároky, ktoré im vypl˘vajú<br />

zo zákona o konkurze a vyrovnaní. A viem<br />

si predstaviÈ, Ïe pôjdu aÏ pred Ústavn˘ súd, pretoÏe<br />

v priebehu procesu sa im zmenili zásadn˘m<br />

spôsobom podmienky. Oni dali peniaze za nejak˘ch<br />

podmienok, vedeli, Ïe za nejak˘ch podmienok<br />

budú ich pohºadávky uspokojené v<br />

rámci konkurzu. A teraz t˘mto zákonom táto ich<br />

pozícia sa zásadn˘m spôsobom zhor‰ila. Tie<br />

spory budú a tie spory môÏu byÈ váÏne.<br />

Preto pre mÀa, ak ste toto chceli rie‰iÈ, jedin˘m<br />

spôsobom je novela zákona o konkurze a<br />

re‰trukturalizácii, kde obdobne ako to bolo<br />

rie‰ené v zákone v jednej novele zákona o<br />

konkurze a vyrovnaní z roku 1999, keì bola<br />

priorita rie‰enie zamestnanosti, bolo na urãit˘<br />

ãas v zákone o konkurze a vyrovnaní ustanovenie,<br />

ktoré hovorilo, Ïe pokiaº je to moÏné,<br />

správca musí uprednostniÈ predaj podniku ako<br />

celku. Ale to potom sa musí rie‰iÈ v zákone o<br />

konkurze a re‰trukturalizácii a jasne povedaÈ,<br />

Ïe za t˘chto a t˘chto podmienok ostatné ustanovenia<br />

zákona o konkurze, ktoré hovoria o<br />

v‰eobecnej konkurznej podstate a osobitn˘ch<br />

konkurzn˘ch podstatách, neplatia. A to tento<br />

zákon nehovorí. Ja naozaj, generujeme priestor<br />

pre súdne spory.<br />

Nehovoriac o tom, Ïe tento zákon hovorí o<br />

tom, Ïe správca bude predávaÈ majetok. Nehovorí,<br />

ãi bude predávaÈ v‰etok ‰tátu. Nehovorí,<br />

ãi bude predávaÈ v‰etok majetok podniku alebo<br />

len niektor˘ vybran˘ majetok podniku. To<br />

je veºk˘ rozdiel. Pohybujeme sa v rovine obchodného<br />

práva. Táto právna úprava v tomto<br />

smere je absolútne nepresná a dnes hovorím, Ïe<br />

viem si predstaviÈ veºmi dobrú argumentáciu aj<br />

dnes v prospech zabezpeãen˘ch veriteºov, ale<br />

bude to mnoÏstvo alebo môÏe z toho vzniknúÈ<br />

mnoÏstvo sporov. To mnoÏstvo sporov bude závisieÈ<br />

od toho, koºkokrát sa ‰tát rozhodne uplatniÈ<br />

tento zákon. Ale ak sa ho rozhodne uplatniÈ,<br />

tak vznikne z toho mnoÏstvo sporov, ktoré budú<br />

trvaÈ roky. A dokonca si myslím, Ïe môÏu <strong>sk</strong>onãiÈ<br />

aj tak, Ïe nakoniec ‰tát bude od‰kodÀovaÈ t˘chto<br />

zabezpeãen˘ch veriteºov.<br />

Nehovoriac o tom z pohºadu môjho, pohºadu<br />

ako obchodného právnika, ani tá novela<br />

nie je ani terminologicky ãistá. UÏ sa síce niekde<br />

hovorí, Ïe predávame v rámci konkurzu,<br />

správca predáva majetok v rámci konkurznej<br />

podstaty, ale keì zoberiem spoloãnú správu a<br />

zase zoberiem § 4 odsek 3, ten znie: „Ak sa Sloven<strong>sk</strong>á<br />

republika stane vlastníkom strategickej<br />

spoloãnosti na základe opatrení podºa tohto<br />

zákona a pominú dôvody a pominú dôvody<br />

tohto opatrenia, Sloven<strong>sk</strong>á republika môÏe ponúknuÈ<br />

strategickú spoloãnosÈ na predaj novému<br />

vlastníkovi“. Zase tu hovoríte o vlastníkovi<br />

strategickej spoloãnosti. Ja robím obchodné<br />

právo 20 rokov. Ja neviem ão je vlastník obchodnej<br />

spoloãnosti. Viem, ão je vlastník akcií,<br />

viem kto je vlastník obchodn˘ch podielov<br />

a viem, kto je vlastník podniku alebo vlastník<br />

majetku. Vlastník strategickej spoloãnosti, ja<br />

vám dnes neviem povedaÈ, ão to je.<br />

Ak teda ‰tát kúpi nejak˘ majetok, podºa tohto<br />

zákona v rámci konkurzného konania, tak<br />

bude môcÈ predaÈ tento majetok, ale potom je<br />

vlastníkom majetku a nie vlastníkom strategickej<br />

spoloãnosti.<br />

âiÏe, opakujem, tak˘mto spôsobom nemô-<br />

Ïe v r˘chlosti vzniknúÈ dobr˘ zákon. Ale to<br />

úplne najzávaÏnej‰ie ão vnímam, Ïe touto nepriamou<br />

novelou sa zásadn˘m spôsobom vstu-<br />

68

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K<br />

puje do zákona o konkurze a vyrovnaní, zásadn˘m<br />

spôsobom sa zasahuje do pozície zabezpeãen˘ch<br />

veriteºov, ão nie je banálna vec a<br />

môÏe maÈ naozaj váÏny vplyv, negatívny vplyv<br />

na podmienky financovania v‰etk˘ch podnikov<br />

a podnikateºov, ktorí spæÀajú niektoré z kritérií<br />

strategického podniku, tak ako je zadefinovan˘<br />

t˘mto zákonom.<br />

Veºmi pekne prosím, aby sme sa t˘mito pripomienkami<br />

e‰te zaoberali. Niekedy je lep-<br />

‰ie, keì právna úprava zaãne platiÈ o dva mesiace<br />

ne<strong>sk</strong>ôr. neÏ aby vytvárala takéto problémy,<br />

ktoré táto právna úprava urãite vytvorí.<br />

Július Brocka (KDH)<br />

K˘m vy hasíte poÏiar Nováckych chemick˘ch<br />

závodov alebo tak ako hovoríte, tak zatiaº<br />

Makyta Púchov ide prepustiÈ 650 zamestnancov.<br />

650 zamestnancov v Makyte Púchov<br />

stratí svoje zamestnanie. Pravdepodobne preto,<br />

Ïe si zamestnávatelia Makyty Púchov nezobrali<br />

k srdcu infantilnú radu pani ministerky<br />

Tomanovej, Ïe staãilo by, keby si odpustili<br />

jednu cigaru za mesiac.<br />

No, spolumajiteº tejto firmy, rakú<strong>sk</strong>y sÈahuje<br />

v˘robu do Srb<strong>sk</strong>a. Nie z dôvodu svetovej<br />

hospodár<strong>sk</strong>ej krízy, ale z dôvodu legislatívy, z<br />

dôvodu podmienok na podnikanie v Sloven<strong>sk</strong>ej<br />

republike. A pritom Srb<strong>sk</strong>o nemá ani euro.<br />

Srb<strong>sk</strong>o nie je ani v Európ<strong>sk</strong>ej únii. Tam pravdepodobne<br />

zamestnávatelia nefajãia cigary.<br />

Preão to spomínam? Pán minister, toto je<br />

modelov˘ príklad, ako funguje trhová ekonomika,<br />

ako funguje trhové prostredie. Je mi<br />

ºúto, Ïe správate tak, ako keby ste tomu nerozumeli,<br />

ako funguje trh. Ja som presvedãen˘,<br />

Ïe vy tomu rozumiete, ale tieto va‰e kroky po-<br />

‰kodzujú celú krajinu. Vy ste síce argumentovali<br />

v <strong>sk</strong>rátenom konaní, teda v dôvodoch,<br />

preão rokujeme o tomto zákone v <strong>sk</strong>rátenom<br />

konaní, Ïe hrozia veºké národohospodár<strong>sk</strong>e<br />

‰kody. Ale veì prav˘ opak je pravdou. Veºké<br />

národohospodár<strong>sk</strong>e ‰kody hrozia z prijatia takéhoto<br />

zákona, z prijatia takéhoto zákona. Ja<br />

si myslím, Ïe by sa vláda, exekutíva mala v<br />

ãase hospodár<strong>sk</strong>ej krízy, keì nemá veºké moÏnosti,<br />

ako ju ovplyvniÈ, keìÏe tie vplyvy sú vonkaj‰ie,<br />

ktoré ovplyvÀujú sloven<strong>sk</strong>ú ekonomiku,<br />

teda najmä, najmä tie väã‰ie sú z okolit˘ch<br />

krajín a z okolitého sveta, sloven<strong>sk</strong>á vláda by<br />

sa mala pripravovaÈ na deÀ po, na deÀ po kríze,<br />

ale obávam sa, Ïe aj tak˘mto návrhom zákona<br />

sloven<strong>sk</strong>á vláda <strong>sk</strong>ôr pripravuje novú<br />

krízu, ‰peciálne teraz sloven<strong>sk</strong>ú.<br />

Pán minister, vláda nemusí vytváraÈ pracovné<br />

príleÏitosti, aj keì teda by mohla a nemyslím<br />

t˘m teraz na sociálne podniky, kde to boli<br />

stovky miliónov korún na umelé miesta. Nemyslím<br />

t˘m ani na miesta nov˘ch kontrolórov,<br />

ktor˘mi chcete kontrolovaÈ na Sloven<strong>sk</strong>u ãiernu<br />

prácu. Podºa môjho názoru sú to do vzduchu<br />

vyhodené peniaze. Peniaze, ktoré ani nemáte,<br />

lebo to v‰etko bude na dlh. Ja myslím na<br />

vytváranie zmyslupln˘ch pracovn˘ch miest,<br />

po ktor˘ch je dopyt. A chcem vás nasmerovaÈ,<br />

aj keì tuto je to, by som povedal, <strong>sk</strong>ôr rada pre<br />

iného kolegu vo vláde, dnes sa múdri ºudia zaoberajú<br />

t˘m, Ïe ako vyjsÈ z krízy, ako vynájsÈ<br />

nieão, ão ºudia by kupovali, ão by ºudia potrebovali.<br />

Veì ak sa niekedy podarilo vyjsÈ z krízy,<br />

tak vÏdycky t˘m, Ïe sa na trhu proste objavila<br />

nejaká technologická zmena, Ïe sa objavilo<br />

koleso, Ïe sa objavilo auto, Ïe sa objavil<br />

poãítaã, Ïe jednoducho, alebo teda nieão, ão<br />

ºudia potrebujú, ão ºuìom uºahãí spôsob Ïivota<br />

a za ão sú ochotní daÈ svoje peniaze.<br />

A tu je dlhodobo na Sloven<strong>sk</strong>u, na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

jednou takou oblasÈou, v ktorej je veºk˘<br />

dopyt po vytváraní pracovn˘ch miest, po platení<br />

sluÏieb a to je sféra sociálnych sluÏieb. Táto<br />

vláda nemá na to, aby uspokojila dopyt obãanov,<br />

obyvateºov a miesto toho, aby dala priestor<br />

t˘m, ktorí môÏu ten dopyt uspokojovaÈ, tak<br />

ona preferovaním ‰tátneho likviduje to ne‰tátne.<br />

To znamená po vás bude e‰te menej po<strong>sk</strong>ytovateºov<br />

sociálnych sluÏieb, menej t˘ch, ktorí<br />

by sa mohli zamestnaÈ v tejto oblasti a potom,<br />

samozrejme budú rad‰ej chodiÈ do cudziny,<br />

do Rakú<strong>sk</strong>a, do Nemecka. Tí, ktorí tie sluÏby<br />

môÏu po<strong>sk</strong>ytovaÈ, teda zamestnaÈ sa, ale samozrejme<br />

na Sloven<strong>sk</strong>u zostávajú tí, ktorí ãakajú,<br />

Ïe im vytvoríte podmienky, Ïe im niekto<br />

také sluÏby bude po<strong>sk</strong>ytovaÈ.<br />

MoÏno som tro‰ku odboãil od prerokovaného<br />

zákona t˘m, Ïe vláda by mohla vytváraÈ pracovné<br />

miesta, aj keì ja to od nej neãakám.<br />

Nie je to treba. Nie je treba, aby ste plytvali napríklad<br />

aj peniazmi na udrÏanie pracovn˘ch<br />

miest. Ja viem, Ïe keì sú peniaze z únie, tak vás<br />

to tak nebolí, lebo to ako keby neboli na‰e peniaze.<br />

Ale ja si myslím, Ïe ãasy socializmu uÏ<br />

sú dávno za nami, kedy ‰tát bol zamestnávateº.<br />

Dne<strong>sk</strong>a to vedia lep‰ie, efektívne robiÈ iní.<br />

Múdra, zodpovedná vláda musí vytváraÈ priaznivé<br />

podmienky. UÏ o tom hovorili aj pani<br />

ÎitÀan<strong>sk</strong>á a kolega Lip‰ic, aj pán Zsolt Simon.<br />

âo sú to tie priaznivé podmienky? To je na<br />

prvom mieste legislatíva, na druhom mieste da-<br />

Àové prostredie a na treÈom mieste, no, keì som<br />

hovoril o legislatíve, ale myslím si, Ïe to je aj<br />

samostatná oblasÈ, to je justícia, justícia a právo.<br />

A samozrejme, k tomu e‰te by mohli niektorí<br />

dodaÈ, Ïe slu‰né správanie, slu‰né správanie.<br />

Proste v‰etky opatrenia, ktoré by vás vlastne<br />

niã nestáli, ale efekt, ovocie pre krajinu by<br />

bolo, by bol nesmierny. A teraz konkrétne k t˘m<br />

podmienkam jednotliv˘m.<br />

Legislatíva. Pracovné právo. Pracovn˘ trh na<br />

Sloven<strong>sk</strong>u nepruÏn˘. Proste ºudí musia zamestnávaÈ<br />

aj vtedy, keì zamestnanci nemajú ão<br />

robiÈ. Proste chodia do roboty za 60-percentnú<br />

mzdu. Ako takéto abnormality sú proste v<br />

trhovom prostredí, ktoré e‰te <strong>sk</strong>ôr prispieva k<br />

likvidácii aj toho, ktor˘ moÏno je chor˘ a<br />

uzdravil by sa z chrípky, ale keì dostane zápal<br />

pºúc, tak <strong>sk</strong>onãí, alebo ak prasaciu chrípku<br />

alebo inú, tak zomrie. Tu patrí e‰te, samozrejme,<br />

aj iná, iné zákony, kolektívne vyjednávanie,<br />

minimálna mzda, ale aj tento vበkonkrétny<br />

návrh, ktor˘ sa t˘ka strategick˘ch spoloãností.<br />

Právnici hovoria, Ïe to je pa‰kvil. Ja neprávnik<br />

hovorím, Ïe to je nepodarok. Nepodarok,<br />

lebo naozaj, pán minister, ‰kody, ‰kody<br />

vzniknú pre ekonomiku, sloven<strong>sk</strong>ú ekonomiku<br />

z prijatia tohto zákona. Pozrite sa, vy hasíte<br />

poÏiar v Novákoch, ale iné firmy hromadne<br />

prepú‰Èajú. Stovky, tisíce ºudí na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

stratia prácu a vy k tomu e‰te, by som povedal,<br />

prilievate oheÀ. Tu sa tvárite, Ïe hasíte, ale<br />

vlastne prilievate oheÀ po celom Sloven<strong>sk</strong>u.<br />

DaÀové prostredie. No dobre, rovná daÀ,<br />

veì väã‰ie, väã‰í benefit a ovocie z prijatia rovnej<br />

dane zbierala va‰a vláda. Nie tá, ktorá tú da-<br />

Àovú legislatívu upravila. Proste vy ste mali<br />

väã‰í profit z prijatia rozumn˘ch, múdrych zákonov<br />

daÀov˘ch, ktoré z nás urobili atraktívnej‰iu<br />

krajinu, ako Maìar<strong>sk</strong>o, Poº<strong>sk</strong>o, âe<strong>sk</strong>o a<br />

in˘ch. Samozrejme, musí to byÈ stabiln˘ priestor,<br />

nesmieme do toho kaÏd˘ t˘ÏdeÀ bú‰iÈ a<br />

stra‰iÈ t˘ch, ktor˘ch potrebujeme. Sloven<strong>sk</strong>á<br />

ekonomika, my sa nevytrhneme a nebudeme<br />

maÈ vy‰‰iu Ïivotnú úroveÀ z toho, Ïe budeme<br />

vyrábaÈ pre seba, veì to sú elementárne veci.<br />

Mne to je aÏ hlúpe, Ïe to musím v takomto váÏnom<br />

prostredí opakovaÈ, Ïe sme závislí od<br />

toho, ãi k nám príde nemeck˘ investor, ãi k nám<br />

príde francúz<strong>sk</strong>y investor. A oni by pri‰li. Oni<br />

by pri‰li, lebo sú v svrabe. Lebo sú v svrabe.<br />

V Nemecku brzdili nezamestnanosÈ, lebo boli<br />

pred voºbami, nemohli si to dovoliÈ, alebo teda<br />

politici tieÏ sa správali populisticky, nezodpovedne,<br />

no ale teraz sú v situácii, Ïe uÏ chcú aj<br />

dane zniÏovaÈ a firmy preto budú hºadaÈ nové<br />

destinácie, nové, lep‰ie prostredie, v ktorom<br />

bude pre nich lacnej‰ie vyrábaÈ, efektívnej‰ie,<br />

aby boli konkurencieschopnej‰í. Ale keì my<br />

budeme prostredie zhor‰ovaÈ, no tak nebudú<br />

chodiÈ na Sloven<strong>sk</strong>o, budú si vyberaÈ, lebo ten,<br />

tá ponuka t˘ch, kde sú tie podmienky lep‰ie,<br />

tak zo dÀa na deÀ rastie. A to ani nehovorím o<br />

tom, Ïe by ste mali odvody zniÏovaÈ, Ïe nejaké<br />

bremeno zniÏovaÈ t˘m na‰im. Ja hovorím<br />

<strong>sk</strong>ôr o tom, aby táto krajina vyzerala atraktívna<br />

z toho medzinárodného hºadi<strong>sk</strong>a, keì tí zahraniãní<br />

investori zvaÏujú, Ïe ãi pôjdu do toho<br />

Srb<strong>sk</strong>a uÏ aj mimo Európ<strong>sk</strong>ej únie, alebo rad-<br />

‰ej zostanú v prostredí chránenom, aj Severoatlantickou<br />

alianciou, aj t˘m eurom, aj Európ<strong>sk</strong>ou<br />

úniou.<br />

No a tretia tá oblasÈ, ktorá vlastne uÏ o tom<br />

hovorili aj predreãníci, ão vyháÀa v oblasti<br />

spravodlivosti a justície investorov, Ïe sú tu<br />

prieÈahy v súdnych konaniach, Ïe roky trvajú<br />

súdne spory a jednoducho investori dnes, dnes<br />

je doba veºmi r˘chla a nemajú ãas ãakaÈ päÈ rokov<br />

alebo dlh‰ie na <strong>sk</strong>onãenie súdneho sporu,<br />

jednoducho, a to samozrejme, ão v tejto oblasti<br />

je najväã‰ia prekáÏka príchodu in˘ch a vyháÀania<br />

t˘ch, ktorí sú tu, tak to je neuveriteºná<br />

korupcia a klientelizmus. Je to, bohuÏiaº,<br />

va‰a vizitka. MÀa to mrzí, Ïe mnohí to spájajú<br />

aj s krajinou, ale je to v prvom rade veºká<br />

hanba tejto vládnej koalície.<br />

Vo v‰etk˘ch kritériách, ktoré som spomenul,<br />

je Sloven<strong>sk</strong>o zásluhou sloven<strong>sk</strong>ej vlády na<br />

tom veºmi zle, alebo je hor‰ie, ako bolo pred<br />

tromi rokmi, alebo pred pár rokmi. A pritom<br />

hospodár<strong>sk</strong>a kríza by mohla byÈ pre nás, pre<br />

malú otvorenú krajinu príleÏitosÈou, ako z nej<br />

vyÈaÏiÈ, ako z nej vyÈaÏiÈ, Ïe jednoducho deÀ po<br />

Sloven<strong>sk</strong>o bude krajinou, v ktorej budú nové<br />

investície, nové pracovné príleÏitosti, lebo kvalifikovaná<br />

pracovná sila na Sloven<strong>sk</strong>u je.<br />

Pán minister, ja si myslím, by som vás dlho<br />

nezdrÏoval od práce, Ïe vy t˘mto návrhom zákona<br />

ako keby ste Sloven<strong>sk</strong>o obkolesovali<br />

ostnat˘m drôtom, alebo v˘straÏn˘mi ãerven˘mi<br />

majákmi, ako sa vám to viac páãi, pretoÏe<br />

kaÏd˘ normálny, slu‰n˘ investor po prijatí aj<br />

tohto zákona, sa bude veºmi dlho rozhodovaÈ,<br />

ãi sa Sloven<strong>sk</strong>u rad‰ej nevyhne.<br />

Dámy a páni, ponuka krajín s lep‰ími podmienkami<br />

sa kaÏd˘m dÀom zvy‰uje. A pre<br />

Sloven<strong>sk</strong>o je to tragédia. Je to neporovnateºne<br />

väã‰ia tragédia, ako krach jednej firmy, ktorú<br />

spravovali podvodníci. Pán minister, vበnávrh<br />

nepomôÏe ohrozen˘m zamestnancom. Vበnávrh<br />

pomôÏe podvodníkom, nenásytn˘m Ïralokom<br />

v pozadí va‰ich koaliãn˘ch strán. T˘m<br />

bude staãiÈ, Ïe budú ìalej dojiÈ tento ‰tát. Nakoniec,<br />

veì to robia od volieb nepretrÏite.<br />

69

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K<br />

ªubomír Jahnátek,<br />

minister hospodárstva SR<br />

Znovu po tretíkrát musím opakovaÈ, Ïe pôvodne<br />

som nepredpokladal, Ïe vystúpim, ale<br />

musím zareagovaÈ na niektoré poznámky, ktoré<br />

tu boli v pléne prednesené, ale urãite nebudem<br />

reagovaÈ na v‰etky invektívy, ktoré tu<br />

boli a v‰etky kombinácie a asociácie, ktoré<br />

vznikali pod rôznymi pojmami a dojmami jednotliv˘ch<br />

reãníkov, lebo miestami mi to <strong>sk</strong>ôr<br />

pripomínalo ako reláciu, ktorá kaÏd˘ t˘ÏdeÀ ide<br />

na Markíze, Ïe aj múdry schybí.<br />

Ja sa <strong>sk</strong>ôr sústredím, sústredím sa len na<br />

t˘ch, ktorí sa prihlásili do rozpravy.<br />

K pánu poslancovi Brockovi a Lip‰icovi, nemám<br />

v podstate Ïiadnu poznámku, lebo to i‰lo<br />

mimo témy, nebolo to zamerané na zákon, ktor˘<br />

momentálne prerokovávame, ale celé ich vystúpenie<br />

sa niekde rozlialo do ‰írky, ale samozrejme<br />

hospodár<strong>sk</strong>a kríza je veºmi dôleÏit˘ fenomén<br />

a ja sa nebránim di<strong>sk</strong>usii, aby sme si raz<br />

urobili di<strong>sk</strong>usn˘ klub k hospodár<strong>sk</strong>ej kríze a k<br />

spôsobom ako to vidíme, ako by sme túto krízu<br />

vedeli spolu rie‰iÈ, ale dne<strong>sk</strong>a prerokovávame<br />

bohuÏiaº in˘ zákon a priestor na takéto di<strong>sk</strong>usie<br />

nie je.<br />

Poãúval som vystúpenie pani kolegyni Îit-<br />

Àan<strong>sk</strong>ej, spozornel som, keì povedala, Ïe je odborníãka<br />

na hospodár<strong>sk</strong>e právo. To ma <strong>sk</strong>utoãne<br />

ako zabralo a rád by som s Àou tro‰ku rozdebatoval<br />

jeden aspekt, ktor˘ zv˘raznil, alebo<br />

ktor˘ som ja odhadol ako jadro jej vystúpenia<br />

alebo jej obáv a to bola otázka alebo aspekt, Ïe<br />

‰tát chce zasiahnuÈ do práv veriteºov.<br />

Dlhú pasáÏ vo svojom príspevku venovala<br />

práve tomuto aspektu.<br />

Pani poslankyÀa, rád by som vás poprosil,<br />

keby sme si dali do ãasovej osi existujúci zákon<br />

o konkurze a re‰trukturalizácii, a úpravy<br />

zákona, ktoré sú definované v spoloãnej správe<br />

z gestor<strong>sk</strong>ého v˘boru. Tam by ste zistili, Ïe<br />

‰tát v podstate reaguje len v dvoch momentoch,<br />

v dvoch ãasov˘ch bodoch do celého tohto procesu.<br />

Po prvé, keì je vyhlásen˘ konkurz a do<br />

schôdze, do prvej schôdze veriteºov môÏe oznámiÈ,<br />

Ïe na základe kritérií, ktoré zákon definuje,<br />

sa ‰tát domnieva, Ïe sa môÏe jednaÈ o<br />

strategick˘ podnik a preto si uplatÀuje naÀ<br />

právo oznaãiÈ ho za strategick˘ podnik.<br />

Cel˘ proces konkurzného konania pokraãuje.<br />

Akcionár spoloãnosti vyhlásením konkurzu<br />

a stanovením konkurzného správcu stráca<br />

právo v˘konu akcionár<strong>sk</strong>eho práva. Toto právo<br />

mu je odÀaté zo zákona predchádzajúceho,<br />

zo zákona o konkurze a re‰trukturalizácii. A<br />

právo akcionára preberá príslu‰n˘ kraj<strong>sk</strong>˘ obchodn˘<br />

súd prostredníctvom správcu konkurznej<br />

podstaty, ktor˘, ktorého menuje kraj<strong>sk</strong>˘<br />

obchodn˘ súd.<br />

Ten má za úlohu zhromaÏdiÈ v‰etky pohºadávky,<br />

preveriÈ opodstatnenosÈ t˘chto pohºadávok<br />

a päÈ dní od ukonãenia preverenia v‰etk˘ch<br />

pohºadávok musí zvolaÈ schôdzu veriteºov. To<br />

je prv˘ death line, dokedy sa ‰tát musí prihlásiÈ,<br />

Ïe má záujem o strategick˘ podnik.<br />

Nastane prvé zasadnutie veriteº<strong>sk</strong>ého v˘boru.<br />

Veriteº<strong>sk</strong>˘ v˘bor je zloÏen˘ z hlavn˘ch veriteºov.<br />

To znamená, z t˘ch spoloãnosti, právnick˘ch<br />

alebo súkromn˘ch, ktoré tam majú<br />

reálne vloÏené svoje prostriedky. to znamená,<br />

v prvom rade sú ohrozené ich vklady do tejto<br />

spoloãnosti.<br />

·tát nekoná. ·tát sa pozerá ão urobí veriteº<strong>sk</strong>˘<br />

v˘bor, lebo veriteº<strong>sk</strong>˘ v˘bor chce nejak˘m<br />

spôsobom maÈ istotu, Ïe svoje prostriedky veritelia<br />

dostanú nejak˘m spôsobom z tejto, spoloãnosti,<br />

na ktorú je vyhlásen˘ konkurz, chcú<br />

maÈ zabezpeãené svoje pohºadávky.<br />

·tát necháva voºnú ruku t˘mto veriteºom.<br />

Veritelia rozhodnú, ãi sa rozhodnú predaÈ<br />

majetok spoloãnosti, alebo idú spoloãnosÈ re-<br />

‰trukturalizovaÈ. Keì sa rozhodnú, Ïe idú spoloãnosÈ<br />

re‰trukturalizovaÈ niã sa nedeje, ‰tát uÏ<br />

nemá ìal‰iu moÏnosÈ vôbec do tohto podniku<br />

vstúpiÈ. Nemá. Z tohto zákona nemôÏe tam<br />

vstúpiÈ. Jeho funkcia <strong>sk</strong>onãila s t˘m, Ïe sa prihlásil<br />

ako ‰tátny podnik a koniec. V‰etko rozhodujú<br />

veritelia.<br />

In˘ prípad ale nastáva, keì sa veritelia rozhodnú<br />

speÀaÏiÈ majetok spoloãnosti, ão nie je<br />

vÏdy podmienkou pri konkurznom konaní.<br />

Keì sa rozhodnú speÀaÏiÈ, znovu ‰tát neprotestuje,<br />

‰tát sa naìalej prizerá a beÏí proces generovania<br />

ceny, trhovej ceny alebo najv˘hodnej‰ej<br />

ceny, ktorá by mohla byÈ zaplatená za<br />

predaj majetku, ktor˘ ponúkol správca konkurznej<br />

podstaty na predaj.<br />

AÏ keì správca konkurznej podstaty vygeneruje<br />

trhovú cenu, ktorú nikto nemôÏe spochybniÈ,<br />

vtedy, a aÏ vtedy keì je cena stanovená.<br />

âiÏe, nie je ovplyvnená niãím, keì je cena<br />

stanovená, vtedy si ‰tát môÏe druh˘krát vstúpiÈ<br />

do tohto procesu a uplatniÈ si prednostné<br />

právo za tu najv˘hodnej‰iu cenu, ktorú vygeneroval<br />

nie ‰tát, ale ktorú vygeneroval konkurzn˘<br />

správca, a ktorú vygeneroval trh. âiÏe, Ïiadne<br />

ovplyvÀovanie ani majetku, ani podstaty, ani<br />

veriteºov, ani nikoho. Je to absolútne ãisté a<br />

transparentné. Je tam jedna záklopka, Ïe ão keì<br />

trh nevygeneruje Ïiadnu cenu a spoloãnosÈ<br />

môÏe ísÈ do bankrotu. Pôjde urãite do bankrotu<br />

v tom momente. Potom nastúpi opravn˘ in-<br />

‰titút a to je znaleck˘ posudok, ktor˘ stanoví<br />

buì ministerstvo financií, toho znalca stanoví<br />

buì ministerstvo financií alebo stanoví konkurzn˘<br />

správca. To je jedno, kto toho znalca<br />

stanoví.<br />

âiÏe, niã sa nedeje, ‰tát nevystupuje, ‰tát len<br />

garantuje aby sa cel˘ proces dial transparentne.<br />

A aÏ by pri‰lo k momentu, Ïe trh nevie vygenerovaÈ<br />

nového strategického partnera pre<br />

danú spoloãnosÈ, vtedy nastupuje ‰tát cez mechanizmus,<br />

ktor˘ som tu deklaroval.<br />

âiÏe, toºko asi k názoru pani poslankyne<br />

ÎitÀan<strong>sk</strong>ej a verím, a som pripraven˘ di<strong>sk</strong>utovaÈ<br />

ìalej s Àou o tomto aspekte, lebo myslím<br />

si, Ïe toto bola vecná di<strong>sk</strong>usia aj z jej strany,<br />

ale aj ja som sa snaÏil vecne reagovaÈ na tie jej<br />

nezrovnalosti, ktoré v tej ãasovej osy pri procese<br />

konkurzu spoloãnosti prebiehajú.<br />

E‰te tu mám jednu poznámku na pána poslanca<br />

Simona.<br />

Pán poslanec, ja mám dojem, Ïe neviete<br />

presne ão znamená proces konkurzu a hlavne,<br />

ão znamenajú pohºadávky tejto spoloãnosti v<br />

procese konkurzu, keì uÏ konkurz nastal. Vy<br />

ste nás tu obvinil, Ïe my ideme nebodaj zaplatiÈ<br />

‰esÈstomiliónovú pokutu za Novácke chemické<br />

závody.<br />

Nechápem akou asociáciou ste na tak˘to<br />

geniálny nápad pri‰ili, váÏne. To sa nedá pochopiÈ.<br />

Veì, konkurzn˘ správca má jasné pokyny.<br />

Musí sústrediÈ v‰etky pohºadávky. Veritelia<br />

sa musia prihlásiÈ. Majú ‰tyridsaÈpäÈ dní<br />

od nástupu konkurzného správcu nato, aby si<br />

uplatnili svoje pohºadávky. Len do tohto obdobia<br />

platí, Ïe niektorá pohºadávka bude alebo nebude<br />

uznaná. Pokiaº ju nepredloÏí, vrátane Európ<strong>sk</strong>ej<br />

komisii, pokiaº Európ<strong>sk</strong>a komisia do<br />

‰tyridsaÈpäÈ dní nepredloÏila svoju pohºadávku,<br />

no nebude uspokojená. BohuÏiaº. To je zákon,<br />

ktor˘ vy‰iel v roku 2005. Ale, keì si<br />

uplatnia, potom, a príde aÏ po to koneãné ‰tádium,<br />

Ïe sa predáva majetok spoloãnosti, ktorá<br />

je v konkurze, vygeneruje sa nejaká cena za<br />

predaj tohto majetku a z tejto ceny, z tejto<br />

sumy sa potom uspokojujú parciálne adekvátne<br />

urãit˘m percentom v‰etky pohºadávky, ktoré<br />

boli uznané konkurzn˘m správcom v procese<br />

prihlasovania poznámok. ëalej ste nás ‰kolil,<br />

obviÀoval a uráÏal ak˘m spôsobom bude<br />

vláda znovu predávaÈ takto nadobudnuté spoloãnosti.<br />

Pán poslanec Simon, môÏem vám na<br />

to odpovedaÈ úplne jasne, úplne presne. Bude<br />

to predávaÈ urãite inak ako ste vy predávali sloven<strong>sk</strong>˘<br />

plynáren<strong>sk</strong>˘ podnik, ako ste vy predávali<br />

distribuãné siete, ako ste vy predávali sloven<strong>sk</strong>é<br />

elektrárne. Ako ste vy vygenerovali<br />

cenu za sloven<strong>sk</strong>é elektrárne, ktoré ste predali<br />

za osemstosedemdesiat miliónov eur. V tejto<br />

sume ste predali ‰tyri funkãné jadrové elektrárne,<br />

dva bloky jadrov˘ch elektrární, ktoré<br />

sme museli za sedemdesiat halierov za v˘robnú<br />

cenu celú kapacitu elektrárne predaÈ a Enel<br />

nám okamÏite v tu sekundu vrátil túto elektrinu<br />

za ‰tyri koruny dvadsaÈ, to bol vበdiel plus<br />

za t˘ch osemstosedemdesiat miliónov ste predali<br />

dve tepelné elektrárne, dokopy osem tepeln˘ch<br />

blokov a dvadsaȉtyri vodn˘ch elektrární.<br />

A keì si to porovnávate s cenou, ktorú vygeneroval<br />

Enel alebo sloven<strong>sk</strong>é elektrárne teraz<br />

na dostavbu tretieho a ‰tvrtého bloku jadrovej<br />

elektrárne, ktorá je na 60 % stavebne a technologicky<br />

dodaná, tak tam je cena 2,72 miliardy<br />

eur. Za ‰tvrtinu tejto sumy ste predali podnik<br />

sloven<strong>sk</strong>˘ch elektrární. A vy nám tu idete<br />

vyãítaÈ a vytvárate scenáre ako bude táto vláda<br />

predávaÈ majetok. Urãite transparentne, urãite<br />

to nebude robiÈ tak ako ste vy robili v‰etky<br />

tieto privatizácie, Ïe ste nemali ani toºko odvahy<br />

aby ste podmienky privatizácie dali do<br />

privatizaãnej zmluvy. Schovávali ste to do rôznych<br />

príloh, ktoré nepodliehali zverejneniu.<br />

Dávali ste len zmluvy, privatizaãné, v ktor˘ch<br />

niã nebolo, ale fakty, Ïe sa ‰tát vzdáva riadenia<br />

spoloãnosti, vplyvu na spoloãnosti, Ïe ‰tát<br />

môÏe po privatizácii prísÈ do t˘chto spoloãnosti<br />

akurát tak na kávu, keì ho pozvú. To ste dávali<br />

do dodatkov k t˘mto zmluvám, ktoré ste<br />

nezverejÀovali.<br />

Páni z opozície, takto my privatizovaÈ nebudeme.<br />

Takto podniky, ktoré sa dostávajú do<br />

ekonomick˘ch problémov, predávaÈ nebudeme.<br />

III. A POTOM SA HLASOVALO<br />

Pavol Pa‰ka, predseda NR SR<br />

Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku. 82<br />

prítomn˘ch, 78 za, 3 proti, 1 nehlasoval. Kon-<br />

‰tatujem, Ïe sme schválili vládny návrh zákona<br />

o niektor˘ch opatreniach t˘kajúcich sa strategick˘ch<br />

spoloãností.<br />

IV. A BOLO VYMAªOVANÉ.<br />

A 31.decembra 2010 sa moÏno k tomuto<br />

záznamu vrátiÈ. A bude vidno, ako je to naozaj.<br />

(rk)<br />

70

S U P E R M O N I T O R<br />

SUPERMONITOR<br />

a (medzit˘m) minikomentáre<br />

27. septembra – 26. októbra 2009<br />

Jifií Paroubek je manipulátor, ktor˘ túÏi po<br />

moci. MoÏno má v‰ak men‰ie sebavedomie,<br />

neÏ sa zdá. Manipulátori totiÏ neustále horúãkovito<br />

rozm˘‰ºajú, ako svoj cieº dosiahnuÈ.<br />

Len ão v‰ak zistia, Ïe taktika, ktorú pouÏili, nie<br />

je dobrá, zaãnú revidovaÈ svoje predo‰lé rozhodnutia.<br />

Psychológ Jeron˘m Klime‰.<br />

Lidovky.cz 28. 9.<br />

(Aj nejak˘ sloven<strong>sk</strong>˘ psychológ by mal verejnosti<br />

prezradiÈ, aké sebavedomie má<br />

Fico.)<br />

***<br />

SpoloãnosÈ stále trpí ranami spôsoben˘mi<br />

ateistickou ideológiou ãasto priÈahovanou modernou<br />

mentalitou konzumu, a to v ãase nebezpeãnej<br />

krízy ºud<strong>sk</strong>˘ch a náboÏen<strong>sk</strong>˘ch hodnôt.<br />

Vzniká naliehavá potreba prostredníctvom<br />

cirkvi posilniÈ duchovné a morálne hodnoty<br />

súãasnej spoloãnosti po 20 rokoch od <strong>sk</strong>onãenia<br />

dlhej zimy komunistickej diktatúry.<br />

PápeÏ Benedikt XVI.<br />

HN 28. 9.<br />

(Ani na katolíckom Sloven<strong>sk</strong>u sa cirkvi veºmi<br />

nedarí posilÀovaÈ záujem obãanov o<br />

mravné hodnoty, naopak, krajina je zamorená<br />

egoizmom a honbou za peniazmi.)<br />

***<br />

Ak bude kancelárka Merkelová naìalej hraÈ<br />

rolu mamky národa, tak bude maÈ ÈaÏkosti so<br />

svojimi nov˘mi koaliãn˘mi partnermi, liberálmi,<br />

ale aj s vlastnou stranou. Keì sa v‰ak<br />

zmení na Ïeleznú lady, tak stratí renomé a<br />

uznanie u obyvateºstva. Jej zlaté ãasy sa <strong>sk</strong>onãili.<br />

Redakãn˘ komentár<br />

Süddeutsche Zeitung 28. 9.<br />

(Vyhranené osobnosti to majú dnes v politike<br />

ÈaÏké. Lep‰ie je premiérom-úradníkom.)<br />

***<br />

Veºké nerovnováhy patrili k príãinám teraj-<br />

‰ích hospodár<strong>sk</strong>ych ÈaÏkostí. Ak ich nenapravíme,<br />

budeme maÈ recept na nasledujúcu veºkú<br />

krízu. MyslieÈ si, Ïe nie sú potrebné reformy<br />

na globálnej úrovni, by bolo úplne nesprávne.<br />

Viac ako inokedy je mimoriadne dôleÏité<br />

u<strong>sk</strong>utoãniÈ nevyhnutné reformy finanãného<br />

systému v záujme posilnenia jeho odolnosti.<br />

·éf Európ<strong>sk</strong>ej centrálnej banky<br />

Jean-Claude Trichet.<br />

Corriere della Sera 28. 9.<br />

(Sloven<strong>sk</strong>é hospodárstvo by mohlo <strong>sk</strong>onãiÈ<br />

dosÈ tragicky, keby sme sa pokúsili ‰tát len<br />

ako-tak previezÈ z krízy do nov˘ch ãias. Premiér<br />

Fico a ekonomickí ministri musia vyhmataÈ<br />

nerovnováhy a nájsÈ pre ne efektívne<br />

rie‰enia. Slova reforma sa netreba báÈ.)<br />

***<br />

Záujmom kaÏdého úradu, rezortu a vlády<br />

by malo byÈ sledovanie úãinnosti svojich opatrení.<br />

Mali by ich pravidelne vyhodnocovaÈ a<br />

oboznamovaÈ verejnosÈ s t˘m, ako zabrali. Vláda<br />

by sa tieÏ mala viac radiÈ so zamestnávateºmi,<br />

ale aj s opozíciou. Pomohlo by to ohrozen˘m<br />

a nezamestnan˘m, ale aj zamestnávateºom,<br />

lebo by nestratili kvalifikovan˘ch pracovníkov.<br />

Predseda sociálneho v˘boru NR SR<br />

Jozef Haleck˘ (ªS-HZDS). HN 28. 9.<br />

(Oãi nechcú veriÈ slovám vo v˘roku popredného<br />

koaliãného parlamentného funkcionára.<br />

Dá sa teda aj na Sloven<strong>sk</strong>u uvaÏovaÈ nie<br />

iba úzkoprso stranícky?)<br />

***<br />

Nedôstojné Èahanice vyvrcholili, keì politici<br />

schválili obmedzenia vlastn˘ch príjmov o 4<br />

%. Myslia si, Ïe budú lep‰ie súznieÈ s ºudom,<br />

keì budú maÈ rovnaké obmedzenia ako uãitelia.<br />

Koºkí z nich si v‰ak budú musieÈ nájsÈ druhé<br />

zamestnanie, aby mohli dôstojne existovaÈ,<br />

ako to robí mnoÏstvo uãiteliek, ktoré sú u nás<br />

obºúben˘m ºud<strong>sk</strong>˘m zdrojom upratovacích firiem?<br />

Krízov˘ manaÏér Ladislav Îák.<br />

Brit<strong>sk</strong>é listy 29. 9.<br />

(Nesúlad medzi existenãn˘m zabezpeãením<br />

miliárd obãanov a nehanebn˘mi príjmami<br />

stoviek finanãn˘ch manaÏérov a ‰piãkov˘ch<br />

politikov v NATO, EÚ, OSN a v ústavn˘ch<br />

orgánoch kaÏdého ‰tátu je tikajúcou sociálnou<br />

atómovou bombou nad planétou Zem.)<br />

***<br />

Mal˘ národ sa dá tak ºahko uraziÈ. T˘m je citlivej‰í<br />

na vlastnú hrdosÈ, ãím je men‰í. Vìaka<br />

tomu je zraniteºnej‰í ako národy veºké. Vlastne<br />

poriadne uraziÈ moÏno iba mal˘ národ. Musí<br />

byÈ stále v strehu, ãul˘, pripraven˘ odráÏaÈ aspoÀ<br />

posme‰ky, ak uÏ nie vojen<strong>sk</strong>ú agresiu.<br />

Dramatik Viliam Klimáãek.<br />

Pravda 29. 9.<br />

(Mal˘ národ je t˘m menej mal˘, ãím vyspelej‰ie<br />

reaguje na uráÏky in˘ch národov. UraziÈ<br />

·vajãiarov nie je ºahké, lebo uÏ desaÈroãia<br />

podávajú také v˘kony, Ïe aj oveºa väã‰ie<br />

národy musia dávaÈ pred nimi klobúk dolu.<br />

Slováci sú urazení stále.)<br />

***<br />

Aféra „milión za zákon“, s ktorou pri‰iel<br />

denník MF Dnes, je ukáÏkou dobrej investigatívnej<br />

práce novinárov. Odhalil zloãinné praktiky,<br />

roky bujnejúce v ãe<strong>sk</strong>ej politike. SamozrejmosÈ,<br />

s akou sa poslanci TOP 09 a KSâM postavili<br />

k evidentnej korupãnej ponuke, naznaãuje,<br />

Ïe podobné veci robia beÏne. Prezentovali<br />

domnelému zástupcovi spoloãnosti prevádzkujúcej<br />

hazard rôzne spôsoby, ako sa dá utajiÈ<br />

sponzoring (úplatok). Sú to vraj metódy vy<strong>sk</strong>ú‰ané.<br />

Predseda ãe<strong>sk</strong>ej Strany zelen˘ch<br />

Ondfiej Li‰ka. Blog.aktuálnû.cz 29. 9.<br />

(Bez investigatívnej a vôbec kvalitnej Ïurnalistiky<br />

by bol verejn˘ Ïivot e‰te o‰klivej‰í,<br />

preto kaÏd˘ demokrat musí existenciu médií<br />

a novinárov chrániÈ ako oko v hlave.)<br />

***<br />

Podºa verejne dostupn˘ch informácií ministerstvo<br />

práce odmietlo 430 Ïiadostí o dotáciu.<br />

Pritom o ne Ïiadali aj organizácie, ktoré pôsobia<br />

dlhé roky a majú veºmi dobré v˘sledky. Dotácie,<br />

a to aÏ z troch zdrojov, v‰ak dostala nezi<strong>sk</strong>ová<br />

organizácia, ktorá sa od roku 2003 iba<br />

pripravuje zaãaÈ aktívnu ãinnosÈ. Ak tá dostane<br />

takéto dotácie, tak je evidentné, Ïe by k<br />

nim bez straníckych, politick˘ch i osobn˘ch väzieb<br />

poslankyne Smeru Vaºovej prísÈ nemohla.<br />

Komentátor Marián Le‰ko.<br />

Sme 30. 9.<br />

(Robert Fico bude maÈ zloÏitú úlohu, keì<br />

bude chcieÈ urãiÈ predvolebné priority Smeru.<br />

V popredí môÏe byÈ odstraÀovanie morálnych<br />

disproporcií v konaní ãlenov.)<br />

***<br />

Jedn˘m z dôsledkov vysokého deficitu bude,<br />

Ïe keì kríza odznie a bude potrebné (aj pre pravidlá<br />

eurozóny) zadlÏenie krajiny zniÏovaÈ a<br />

splácaÈ, budú ch˘baÈ peniaze na iné, uÏitoãnej-<br />

‰ie veci – v˘davky do oblastí, ktoré si to pre ìal-<br />

‰iu modernizáciu ‰tátu vyÏadujú.<br />

Ekonomick˘ expert Robert ÎitÀan<strong>sk</strong>˘.<br />

Sme 30. 9.<br />

(Deficit nie je len slovo, s ktor˘m môÏu ‰ermovaÈ<br />

vládni ãinitelia a opozícia, aby naklonili<br />

mienku ºudí na svoju stranu, ale je to aj<br />

drsn˘ rámec, ktor˘ ovplyvní a ohraniãí osobné<br />

materiálne potreby úplne v‰etk˘ch. MoÏno<br />

budú musieÈ doplácaÈ obãania zo svojho,<br />

ak budú chcieÈ, aby chodili po uliciach miest<br />

elektriãky.)<br />

***<br />

Premiér Jan Fischer je ukáÏkov˘m príkladom,<br />

ako ãlovek rastie a nachádza sám seba aÏ<br />

v ÈaÏk˘ch <strong>sk</strong>ú‰kach. Úradníkovi Fischerovi päÈ<br />

vládnych mesiacov padlo na úÏitok. Z nenápad-<br />

71

S U P E R M O N I T O R<br />

ného, Èarbavého ‰tatistika v neforemn˘ch oblekoch,<br />

ktor˘ odovzdane niesol svoj údel bábky<br />

v rukách politikov, sa stal sebavedom˘ hráã.<br />

V súboji o rozpoãet bolo vidieÈ premenu na<br />

prv˘ pohºad. Pred mikrofónmi v snemovni stál<br />

dynamick˘ reãník s i<strong>sk</strong>rou v oku, v obleku, ktor˘<br />

mu padol ako uliaty, a ktor˘ presne vedel, ão<br />

chce a ako to dosiahne.<br />

Publicistka Lenka Zlámalová.<br />

Hospodáfi<strong>sk</strong>é noviny 30. 9.<br />

(Samozrejme, takáto premena sa nezaãína<br />

modern˘m strihom obleku, ale razantn˘mi<br />

zmenami psychiky úradníka na psychiku<br />

‰tátnika.)<br />

***<br />

Je tragédiou, Ïe západná sociálna demokracia<br />

uÏ nedokáÏe osloviÈ svojich tradiãn˘ch voliãov.<br />

Jej centrálnou témou prestala byÈ sociálna<br />

spravodlivosÈ a uÏ dávno sa nevenuje solidarite,<br />

ale najmä lesbiãkám. UÏ veºmi dávno jej<br />

nejde o zmenu systému, ale iba o jeho okrቺovanie.<br />

Filozof a politológ ªubo‰ Blaha.<br />

Slovo 30. 9.<br />

(Blaha je pohor‰en˘ nielen z toho, Ïe sociálna<br />

demokracia v EÚ trápne prehrala voºby<br />

do Europarlamentu, ale e‰te viac z toho, Ïe<br />

jej lídri namiesto toho, aby príãiny svojho<br />

debaklu zhodnotili, pokojne ‰li na letné dovolenky.<br />

A stále sa povaÏujú za socialistov.)<br />

***<br />

Kresba: Andrej Mi‰anek. Extra plus september<br />

(Maìar<strong>sk</strong>í politici sú zrejme príli‰ inteligentní<br />

na to, aby podávali trestné oznámenia<br />

na cynick˘ch Ïurnalistov alebo karikaturistov.)<br />

***<br />

Konsolidácia verejn˘ch financií SR by mala<br />

byÈ ão najr˘chlej‰ia. Uznesenie, ktoré sme prijali<br />

na Rade guvernérov Európ<strong>sk</strong>ej centrálnej<br />

banky, vyz˘va vlády, aby sa zodpovedne prihlásili<br />

k návratu k zdrav˘m verejn˘m financiám<br />

a predloÏili dôveryhodnú konsolidaãnú stratégiu.<br />

Guvernér NBS Ivan ·ramko.<br />

HN 1. 10.<br />

(Ani keì múdri ekonómovia povedia, Ïe sa<br />

kríza blíÏi ku koncu, pre vlády to e‰te záver<br />

zl˘ch ãias neznamená. AÏ keì preãistia v‰etko,<br />

ãím sa financie kvôli kríze po‰kvrnili, sa<br />

zaãne obdobie, keì sa krajiny môÏu vrátiÈ k<br />

stabilizácii svojej ekonomiky.)<br />

***<br />

PápeÏ je zodpovedn˘ za smrÈ státisícov ºudí.<br />

V marci nav‰tívil africk˘ Kamerun a Angolu.<br />

Tam vyhlásil, Ïe pandémiu AIDS „nemoÏno vyrie‰iÈ<br />

rozdávaním kondómov, ktoré naopak tento<br />

problém zväã‰ujú“. BohuÏiaº, 136 miliónov<br />

africk˘ch katolíkov to vezme váÏne. T˘m Ratzinger<br />

zniãil mnohoroãné úsilie osvetov˘ch<br />

pracovníkov zastaviÈ ‰írenie vírusu HIV.<br />

Novinár Ivan Brezina.<br />

Mladá fronta Dnes 1. 10.<br />

(Mnohí ãe<strong>sk</strong>í ateisti <strong>sk</strong>utoãne neprejavujú<br />

ani najmen‰iu úctu pred vysokou vatikán<strong>sk</strong>ou<br />

autoritou. Obvinenie znie ostro, ale dôsledky<br />

svojho vyhlásenia si mal vãas uvedomiÈ<br />

aj samotn˘ Benedikt XVI. V ideológiách<br />

nie je nijak˘ priestor na útlocitnosti. A samotné<br />

jadro problému je veºmi citlivé – veì<br />

naozaj ide o milióny ºud<strong>sk</strong>˘ch Ïivotov.)<br />

***<br />

Ani jedna povojnová vláda Bosny a Hercegoviny<br />

nedokázala zaistiÈ spravodlivosÈ pre tisícky<br />

Ïien a dievãat, ktoré boli znásilnené poãas<br />

vojny 1992 – 1995. Obete ãasto zneuÏívali<br />

extrémne brutálnym spôsobom, mnohé ãasto<br />

drÏali vo väzen<strong>sk</strong>˘ch táboroch, hoteloch a súkromn˘ch<br />

domoch. Mnoho Ïien a dievãat potom<br />

zabili. Tie, ktoré preÏili, sa dodnes nedoãkali<br />

svojich práv. A vinníci t˘chto zloãinov –<br />

ãlenovia ozbrojen˘ch síl, polície, polovojen<strong>sk</strong>˘ch<br />

<strong>sk</strong>upín – sú stále na slobode. Niektorí z<br />

nich si dokonca uchovali mocen<strong>sk</strong>é pozície.<br />

Riaditeºka programu Amnesty<br />

International Nicole Duckworthová.<br />

Pravda 1. 10.<br />

(Tak sa to opakuje storoãia bez ohºadu na re-<br />

Ïimy a mravné kódexy jednotliv˘ch spoloãenstiev:<br />

Gauneri nepoznajú zºutovania a<br />

ãím sú bezohºadnej‰í, t˘m viac si váÏia seba<br />

sam˘ch. Navy‰e si v ãase svojich najväã‰ích<br />

svinstiev v‰etko zariadia tak, aby ich nikto<br />

nemohol trestaÈ ani za najkrutej‰ie zloãiny.)<br />

***<br />

Môj vnuk je kvintán a latin<strong>sk</strong>é názvy tried<br />

im ru‰ia. Rád citujem názor nebohého básnika<br />

Milana Krausa, Ïe gramatika latinãiny sa neuãí<br />

na banálnych textoch, ale na v˘rokoch múdrych<br />

ºudí, básnikov, filozofov, reãníkov, historikov,<br />

‰tátnikov. T˘m sa okrem gramatiky<br />

uãí aj vzdelanosÈ, kultúra. Poriadok jazyka s poriadkom<br />

myslenia.<br />

Básnik Ján Buzássy.<br />

Sme 1. 10.<br />

(Minister ‰kolstva by si v‰ak najprv musel<br />

spraviÈ poriadok so svojím myslením.)<br />

***<br />

Je pravda, Ïe v rezortoch, ktoré sú povaÏované<br />

za najcitlivej‰ie – zdravotníctvo, ‰kolstvo,<br />

sociálne veci – nedochádza v rozpoãte k<br />

poklesu, ale, naopak, k miernemu nárastu v˘davkov.<br />

Av‰ak najmä vìaka eurofondom. No<br />

napríklad v˘davky na dávky v hmotnej núdzi<br />

alebo pre zdravotne ÈaÏko postihnut˘ch zo ‰tátneho<br />

rozpoãtu medziroãne klesajú.<br />

Ekonóm M.E.S.A.10 Ján Maru‰inec.<br />

HN 1. 10.<br />

(Je to hanba. ªudia v ÈaÏkom zdravotnom<br />

stave si sami, bez pomoci ‰tátu, nemôÏu pomôcÈ.<br />

Je ich v‰ak príli‰ málo na to, aby mali<br />

politici dôvod na nich myslieÈ.)<br />

***<br />

Kresba: Marián Kamen<strong>sk</strong>˘. Trend 1. 10.<br />

(Rad‰ej nech v‰etci chorí <strong>sk</strong>apú, ale zdravotn˘m<br />

poisÈovniam ani cent zi<strong>sk</strong>u!)<br />

***<br />

Ako ãlen poroty âe<strong>sk</strong>o-sloven<strong>sk</strong>ej SuperStar<br />

sa spevák Paºo Habera p˘tal tínedÏera, ãi uÏ mal<br />

sex a aké to bolo. A bucºatú súÈaÏiacu dohnal<br />

k psychológovi otázkou, ako si dokáÏe vytrieÈ<br />

zadok. To sú veci, z ktor˘ch mi rozum stojí.<br />

T˘ch chudáãikov, ktorí si chcú len zaspievaÈ<br />

pred porotou a vypoãuÈ si názor odborníkov, mi<br />

je ºúto. âím je ãlovek známej‰í a ãím viac v Ïivote<br />

dokázal, t˘m by mal byÈ pokornej‰í. U Haberu<br />

to má, zdá sa, opaãn˘ spád.<br />

Muzikálov˘ herec Ján Slezák.<br />

Plus 7 dní 2. 10.<br />

(Habera si v porotách rôznych SuperStar uÏ<br />

iste zarobil slu‰né peniaze. A zaruãene si<br />

dobre uvedomuje, Ïe vulgárnosti a nehumánne<br />

zlomyseºnosti televízni diváci neodsudzujú,<br />

naopak, niektorí ich priam zboÏÀujú.<br />

TakÏe ich aj on rád pouÏíva. A zamoruje<br />

Sloven<strong>sk</strong>o najhor‰ími morálnymi impulzmi,<br />

aké sú len moÏné.)<br />

***<br />

Filmárãina je ÈaÏké povolanie, treba pri Àom<br />

veºa obetovaÈ. Zatiahne vás ìaleko od ºudí,<br />

ktor˘ch máte rád. Keì pracujete, zvy‰ok vá‰-<br />

ho sveta bledne a keì dopracujete, zistíte, Ïe ten<br />

svet sa medzit˘m vyvíjal a kamsi posunul. Tak<br />

sa ho snaÏíte zasa dobehnúÈ.<br />

Vedúci v˘pravy mexického filmu<br />

Faunov labyrint (3 Oscary). TV oko 2. 10.<br />

(A len veºmi zriedka sa vám ho podarí dobehnúÈ.)<br />

***<br />

Nepamätám si, Ïe by nejak˘ sudca, keì sa<br />

rozhodol zaÏalovaÈ médium, ktoré o Àom kriticky<br />

písalo, spor nevyhral a nevysúdil aj slu‰-<br />

né peniaze. Aj v prípade, Ïe v‰etci jeho kolegovia<br />

veºmi dobre vedeli, Ïe bol <strong>sk</strong>orumpovan˘<br />

a bral úplatky a aj keì v‰etky jeho argumenty<br />

v Ïalobe boli postavené na vode. A najmä treba<br />

zastra‰iÈ médiá, aby si nabudúce dobre rozmysleli,<br />

ãi budú kritizovaÈ ºudí v talároch.<br />

Komentátor Milo‰ Luknár.<br />

Plus 7 dní 2. 10.<br />

72

S U P E R M O N I T O R<br />

(SR sa v justícii vrátila k systému neobmedzenej<br />

moci. Preão? Kto to umoÏnil?)<br />

***<br />

Kresba: Vlado Fedoroviã. Tele plus 3. 10.<br />

(Úplne íreãit˘ Slovák, ktor˘ si nedáva servítku<br />

pred ústa, by na plnú hubu povedal:<br />

„Sleãinka, uÏ vám niekto povedal, Ïe ste na<br />

zoÏratie?“)<br />

***<br />

Kresba: Vojto Haring. Tele plus 3. 10.<br />

(Pán doktor, ‰koda vyhadzovaÈ peniaze na<br />

protiprasacie vakcíny, ak nájdete dobr˘ horo<strong>sk</strong>op.<br />

Uvidíte, e‰te aj pán minister Ra‰i vás<br />

pochváli!)<br />

***<br />

Irán je jednou z najstar‰ích civilizácií sveta.<br />

Dvetisíc rokov irán<strong>sk</strong>ych dejín delí vzostup<br />

islamu na dve takmer rovnaké polovice. Preto<br />

sú aj irán<strong>sk</strong>e srdcia rozdelené medzi cisár<strong>sk</strong>e<br />

pôÏitky zmyslov (s jeho luxusom a poéziou) a<br />

váÏnou zboÏnosÈou. Túto rozpoltenosÈ lep‰ie<br />

pochopíme, keì si uvedomíme, Ïe autorom nasledovného<br />

pekného a jednoduchého ‰tvorver-<br />

‰ia - Smädí ma po kalichu vína / chcem sa pote‰iÈ<br />

pohºadom na dievãen<strong>sk</strong>ú ruku / kto vie o<br />

zakázanom ovocí / môÏe byÈ svedkom mojej<br />

túÏby – je ajatolláh C<strong>home</strong>jní.<br />

Brit<strong>sk</strong>˘ prozaik a esejista Martin Amis.<br />

Sme 3. 10.<br />

(Preto sa práve v Iráne mohlo staÈ, Ïe muÏ<br />

s tvárou posiatou nenávisÈou – Mahmúd AhmadínedÏád<br />

– umoÏnil v Teheráne zabiÈ jednu<br />

z najkraj‰ích Ïien sveta, protestujúcu<br />

26-roãnú Nedu.)<br />

***<br />

Dobr˘ vodiã je sexy.<br />

Hereãka Zuzana Mauréry.<br />

OÎene.<strong>sk</strong> 3. 10.<br />

(Koneãne sa muÏi zasa dozvedeli nieão dôleÏité<br />

o sebe.)<br />

***<br />

V tlaãiarni v Zlíne pracoval 55-roãn˘ muÏ<br />

vy‰e 30 rokov. Z pozície majstra ho najprv<br />

preradili na post tlaãiara a nakoniec ho prepustili.<br />

Ne<strong>sk</strong>ôr vystrelil na spolumajiteºa firmy a<br />

potom na ìal‰ieho ãlena vedenia. Jeden z nich<br />

v nemocnici zomrel. Potom obrátil strelec zbraÀ<br />

na seba a zraneniu podºahol. Vo Francúz<strong>sk</strong>u<br />

<strong>sk</strong>oãil z diaºniãného viaduktu 51-roãn˘ zamestnanec<br />

Télécomu. Podºa vdovy podºahol tlaku,<br />

ktorému ho vystavili v zamestnaní.<br />

Editorka Lenka Krbcová.<br />

Reflex.cz 3. 10.<br />

(Prepustenie zo zamestnania nemá len ÈaÏivé<br />

sociálne dôsledky, ale aj – najmä u star-<br />

‰ích ºudí – ãasto katastrofálne psychické dosahy.<br />

Poãet nezamestnan˘ch nie je teda len<br />

chladné ãíslo v ‰tatistikách ministerstva práce<br />

a jeho úradov, ale aj súhrn tisícov osudov.<br />

A tak je to aj s mnoh˘mi dôchodcami. Preto<br />

k politike sociálne solidárnej vlády nepatria<br />

len dávky a podpory, ale i aktívne humanistické<br />

opatrenia. Má na ne pani Tomanová?)<br />

***<br />

V ru<strong>sk</strong>ej klasike je nieão hlboké a tajomné.<br />

Niekedy sa v jej textoch moÏno aj stratiÈ. A najzaujímavej‰ie<br />

na nej je hºadanie. Hºadanie v ãloveku,<br />

v jeho du‰i, <strong>sk</strong>úmanie, preão koná práve<br />

tak a nie inak. Pritom pri ãítaní máte pocit,<br />

Ïe postavy hovoria celkom banálne veci.<br />

Herec Jevgenij LibezÀuk, Pre‰ov,<br />

cena za v˘kon vo Vi‰Àovom sade.<br />

Pravda 5. 10.<br />

(Hlbiny nebies, teda vesmíru, alebo hlbiny<br />

pekla, teda ºud<strong>sk</strong>ej du‰e, sú za t˘m, ão jedineãne<br />

stvárnil A. P. âechov. Je trápne, ako<br />

dokáÏe ‰kol<strong>sk</strong>˘ systém a v Àom aj uãiteº znechutiÈ<br />

stredo‰kolákom Dostojev<strong>sk</strong>ého, Tolstého,<br />

âechova.)<br />

***<br />

Dne‰ná manifestácia v Ríme proti mne bola<br />

úplná fra‰ka. Ak˘ch 100 000 ºudí? Taká háveì...<br />

Sloboda je v Talian<strong>sk</strong>u oveºa väã‰ia neÏ v ktoromkoºvek<br />

inom západnom ‰táte. Preto mám aj<br />

ja slobodu sÈaÏovaÈ sa súdu na novinárov, keì<br />

ma ohovárajú. Nikdy som nepopieral, Ïe som<br />

s Patriziou spal. Nikdy som jej v‰ak za to neplatil<br />

a ani som nevedel, Ïe je prostitútka. Nikdy<br />

v Ïivote, ani jedin˘ raz, som za sex neplatil.<br />

Keby som platil, akú radosÈ by som z neho<br />

mal?<br />

Talian<strong>sk</strong>y premiér Silvio Berlusconi.<br />

Lidovky.cz 5. 10.<br />

(Koºko ºudí by dnes manifestovalo v Bratislave<br />

za slobodu slova? Tisíc? Sto? DvadsaÈ?)<br />

***<br />

Ak môÏem daÈ drobnú radu Sloven<strong>sk</strong>u, dal<br />

by som dôraz na reformu ‰kol<strong>sk</strong>ého systému.<br />

V tejto oblasti je na tom veºmi zle, od Z· cez<br />

uãili‰tia po univerzity. Nevídan˘ rozvoj sloven<strong>sk</strong>ého<br />

priemyslu nebude udrÏateºn˘ ako trvalá<br />

v˘hoda bez zv˘‰enia poãtu vzdelan˘ch ºudí.<br />

Len potom sa u vás môÏe hlboko zakoreniÈ priemyselná<br />

kultúra, ktorá nemá tradície.<br />

Poslanec EP Lajos Bokros, b˘val˘<br />

minister financií Maìar<strong>sk</strong>a. Sme 5. 10.<br />

(UÏ 2 roky sa hráme na ‰kol<strong>sk</strong>ú reformu,<br />

ktorá je pre spoloãnosÈ mimoriadne dôleÏitá<br />

a môÏe rozhodnúÈ o potlaãení dôsledkov<br />

pusto‰ivej krízy. Ale málo sa staráme o to, ãi<br />

dostatoãne ovplyvní <strong>sk</strong>utoãnú vzdelanosÈ<br />

obãanov SR, nie iba na papieri, ale v realite.)<br />

***<br />

Zaãínam maÈ dojem, Ïe keì sa vo svete nestane<br />

niã zaujímavej‰ie, kurióznej‰ie a ‰kandalóznej‰ie,<br />

vìaãne hltáme aj správy o magick˘ch<br />

dátumoch, ako je 22. 2. 2222. V‰etci tu‰íme, ba<br />

aj vieme, Ïe je nieão medzi nebom a zemou, no<br />

ºud<strong>sk</strong>é zmysly nie sú zatiaº schopné vycítiÈ a pochopiÈ<br />

v‰etko to, ão na nás príroda spolu s cel˘m<br />

vesmírom nastraÏili a moÏno tie magické<br />

zo<strong>sk</strong>upenia ãíslic nám signalizujú, Ïe sa deje<br />

ãosi v˘nimoãné. A zabúdame pritom, Ïe v‰etky<br />

tie symboly a signály si vymysleli sami ºudia.<br />

Humorista Milan Markoviã.<br />

Pravda 5. 10.<br />

(Aj Boh je len nieão, ão sa deje medzi nebom<br />

a Zemou, a najmä ãosi, ão si vymysleli sami<br />

ºudia? Alebo je to Boh, kto si vymyslel ãloveka,<br />

aby sa mal s ãím hraÈ, tak ako jasnovidci<br />

a numerológovia s magick˘mi zo<strong>sk</strong>upeniami<br />

ãísiel, povedzme 9. 9. 09?)<br />

***<br />

Mnohé veci v katolíckej cirkvi na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

majú ìaleko od slov evanjelia. Mnoh˘m neveriacim,<br />

ale aj veriacim sa zdá, Ïe nie v‰etci kÀazi<br />

Ïijú svoje poslanie ‰íriÈ dobrú zvesÈ. KoreÀ<br />

problémov katolíckej cirkvi, ale aj celej spoloãnosti<br />

na Sloven<strong>sk</strong>u je v na‰ich rodinách. A ako<br />

vyzerajú rodiny na Sloven<strong>sk</strong>u, tak vyzerajú aj<br />

cirkvi, ale aj samotná spoloãnosÈ.<br />

B˘val˘ pastoraãn˘ koordinátor<br />

Jozef Kakos. Sme 5. 10.<br />

(ByÈ kÀazom je veºmi odli‰né, ako byÈ zubárom<br />

alebo uãiteºom. KÀaz by mal byÈ nositeºom<br />

základn˘ch biblick˘ch posolstiev a nie<br />

len úradníkom na nejakej fare. Jeho komunikácia<br />

so ‰irokou <strong>sk</strong>upinou ºudí by im mala<br />

ão najviac priná‰aÈ, mala by od nich veºa po-<br />

ÏadovaÈ a mala by do nich vpeãaÈovaÈ ãosi z<br />

BoÏej jedineãnosti.)<br />

***<br />

Hlavn˘m problémom EÚ nie je sila ãi slabosÈ<br />

jej ekonomiky. Napriek 50-roãnej histórii<br />

európ<strong>sk</strong>ej integrácie sa povaÏuje za projekt<br />

odtrhnut˘ od potrieb obyãajn˘ch obãanov. Aj<br />

priebeh schvaºovania Lisabon<strong>sk</strong>ej zmluvy potvrdil,<br />

Ïe zdruÏovanie ‰tátov je proces, na ktorom<br />

záleÏí elitám, ale uÏ menej obyvateºom.<br />

Pritom Lisabon je najlep‰ie z najhor‰ích rie‰ení,<br />

ak e‰te starnúci kontinent chce, aby ho zvy-<br />

‰ok sveta bral aspoÀ trochu váÏne. EÚ ch˘ba<br />

tvár. A tak si ju Európania nedokáÏu personifikovaÈ.<br />

Únii ch˘ba príbeh.<br />

Publicista Martin Ehl.<br />

Hospodáfi<strong>sk</strong>é noviny 6. 10.<br />

(Od maliãka nieão doma a s ºuìmi, ktorí<br />

tvoria nበdomov, preÏívame. Spoloãne vytvárame<br />

nበpríbeh. Bez neho sme len figuríny.<br />

Také, aké sme dnes v Bruseli.)<br />

***<br />

73

S U P E R M O N I T O R<br />

Najhor‰ie sme asi dopadli my, ‰tudenti na Pedagogickej<br />

fakulte UK. E‰te pred pár dÀami<br />

sme sedeli na predná‰kach a zrazu sme sa dozvedeli,<br />

Ïe diplomy z Pred‰kol<strong>sk</strong>ej pedagogiky<br />

nám nedajú. A nikto nám nepovedal, preão<br />

robili zápisy na odbory, ktoré stratili akreditácie.<br />

Niektor˘m ponúkli, aby do‰tudovali na<br />

uãiteºstve I. stupÀa, ja v‰ak neprejdem na in˘<br />

odbor. Za rok máme dobehnúÈ to, ão iní majú<br />

naplánované na dva. Chcú, aby sme mali vysokú<br />

‰kolu a nakoniec nám urobia tak˘to podraz.<br />

A e‰te som aj zaplatila 530 eur ‰kolné ako<br />

externistka.<br />

Uãiteºka v ‰kôlke a diaºkovo ‰tudujúca<br />

Jozefína BartoÀová. Pravda 6. 10.<br />

(Byrokratizmus ‰kol<strong>sk</strong>ého rezortu je veºmi<br />

trpk˘. A aj jeho bezcitnosÈ.)<br />

***<br />

Je potrebná zmena kultúry v bankovníctve,<br />

aby sa zlep‰il pohºad verejnosti na bankárov.<br />

Banky by si mali vziaÈ z krízy ponauãenie a zamyslieÈ<br />

sa nad niektor˘mi spôsobmi riadenia,<br />

etikou a kultúrou v bankovníctve.<br />

·éf najväã‰ej brit<strong>sk</strong>ej banky HSBC<br />

Stephen Green.<br />

World Business Report BBC 6. 10.<br />

(Ak Greenov návrh nie je len prázdnym<br />

gestom, na ktoré sa kaÏd˘ – aj on sám – vyka‰le,<br />

bolo by veºmi perspektívne, ak by sa<br />

otvorili ÈaÏké dvere do bankov˘ch kancelárií,<br />

aby ºudia aspoÀ trochu pochopili tajomstvo<br />

finanãného sveta.)<br />

***<br />

Je vôbec v ºud<strong>sk</strong>om Ïivote nieão nepodstatné,<br />

bezv˘znamné?<br />

Spisovateº Daniel Hevier.<br />

HN 6. 10.<br />

(A je vÏdy podstatné to, ão sa ãloveku zdá byÈ<br />

v˘znamné?)<br />

***<br />

Obãas si na internete pozriem reakcie ãitateºov<br />

pod ãlánkami. âasto ma v nich zarazia<br />

slová, ktoré sú uÏ ìaleko za hranicami aj t˘ch<br />

„najostrej‰ích“. Ide z nich toºko nenávisti a<br />

zlostnej frustrácie, aÏ ãloveka strasie a povie si,<br />

Ïe stretnúÈ ich autora môÏe byÈ Ïivotu nebezpeãné.<br />

Ale ktovie, môÏbyÈ ten ãlovek, na internete<br />

pr<strong>sk</strong>ajúci okolo seba oheÀ a síru, pôsobí<br />

v <strong>sk</strong>utoãnom Ïivote veºmi milo a príjemne.<br />

PretoÏe vtedy vystupuje pod svojím <strong>sk</strong>utoãn˘m<br />

menom. Skryt˘ za anonymitu klávesnice v‰ak<br />

zo seba vypºuje aj tie naj<strong>sk</strong>rytej‰ie spla‰ky.<br />

Spisovateºka Petra Nagyová-DÏerengová.<br />

OÎene.<strong>sk</strong> 6. 10.<br />

(Pri tom – <strong>sk</strong>ryt˘ – moÏno ‰okuje aj sám<br />

seba, keì zistí, ak˘ v <strong>sk</strong>utoãnosti je.)<br />

***<br />

Tri ‰tvrtiny Rumunov a Gruzíncov povaÏujú<br />

náboÏenstvo za kºúãovú súãasÈ svojho Ïivota.<br />

Publicistka Silvie Lauder.<br />

Respekt.cz 6. 10<br />

(Je priam hanbou, ako ãasto sa sloven<strong>sk</strong>í katolíci<br />

pri presadzovaní svojich dogiem do celospoloãen<strong>sk</strong>ého<br />

Ïivota opierajú o v˘sledky<br />

ak˘chsi prie<strong>sk</strong>umov. Ich kresÈan<strong>sk</strong>osÈ má<br />

byÈ viditeºná nie z prie<strong>sk</strong>umov, ale zo slov, a<br />

najmä zo <strong>sk</strong>utkov. Potom by cirkevní hodnostári<br />

nepotrebovali pre svoju argumentáciu<br />

o „katolíckej masovosti“ viac alebo menej<br />

vy‰pekulované ãísla. Boh je duchovná a<br />

nie matematicky vyrátaná bytosÈ.)<br />

***<br />

AÏ 68 % firiem tvrdí, Ïe im opatrenia vlády<br />

nepomohli. Vláda ich urobila, pretoÏe ich urobiÈ<br />

musela, uÏ len ako záväzok voãi voliãom.<br />

Problémom sú v‰ak opatrenia v reálnej ekonomike.<br />

Predseda Sloven<strong>sk</strong>ej obchodnej<br />

a priemyselnej komory Peter Mihók.<br />

Slovo 7. 10.<br />

(Najlep‰ou moÏnosÈou vlády sú zásahy do jej<br />

vlastnej politiky. Ficov poradca Peter Stanûk<br />

povedal, Ïe pribliÏne 20 % z toho, ão ‰tát obstará,<br />

sa rozkradne. Ak sa obstará za sto miliárd<br />

Sk roãne, rozkradne sa 20 miliárd.<br />

Úplne sprosto sa tie peniaze ukradnú.)<br />

***<br />

Vo vysvetleniach premiéra Berlusconiho o<br />

mlad˘ch dievãatách v jeho vile sme na‰li urãité<br />

rozpory a zdá sa, Ïe i lÏi. On ich odmietol vysvetliÈ.<br />

Kde sú vo verejnom a politickom Ïivote<br />

rozpory, tam sa otvára prirodzen˘ a povinn˘<br />

priestor pre novinára. Premiérova manÏelka<br />

Veronica, prvá dáma Talian<strong>sk</strong>a, vtedy uviedla:<br />

Môj manÏel robí smeti<strong>sk</strong>ovú politiku, sºubuje<br />

poslanecké posty mladiciam. To uÏ nie je<br />

súkromie, ale politické oznámenie.<br />

·éfredaktor talian<strong>sk</strong>eho denníka<br />

La Repubblica Ezio Mauro. Sme 7. 10.<br />

(Politici klamú bez ohºadu na tému. Dobré<br />

médiá hºadajú pravdivé odpovede a tak sa<br />

odkr˘vajú ‰kandály. Politici potom neponúkajú<br />

sebakritiku alebo dokonca demisiu,<br />

ale rad‰ej médiá Ïalujú. V krajinách s labilnou<br />

vládou a justíciou – do veºkej miery aj<br />

v Talian<strong>sk</strong>u – spory vyhrávajú politici, v<br />

krajinách demokratick˘ch nemajú ‰ancu.)<br />

***<br />

Divadlo a drámu povaÏujem za ãosi oveºa<br />

komplikovanej‰ie, ako je literatúra. V divadle<br />

musíte v kaÏdom obraze povedaÈ nejakú vtipnú<br />

pointu, niekoho uraziÈ alebo vyvolaÈ hádku.<br />

V literatúre to tak na‰Èastie nemusí byÈ. Divadlo<br />

si Ïiada úplne in˘, agresívnej‰í tok príbehu.<br />

Sloven<strong>sk</strong>˘ spisovateº Pavol Rankov,<br />

zí<strong>sk</strong>al prvú Cenu EÚ za literatúru.<br />

Pravda 7. 10.<br />

(Dramatická tvorba sa bráni zubami-nechtami,<br />

aby autor nebol iba pí‰ucim darebákom.<br />

Asi práve preto je tak málo dramatickej<br />

literatúry na Sloven<strong>sk</strong>u.)<br />

***<br />

Vládne opatrenia pomohli stabilizovaÈ ekonomiku,<br />

ale je otázka, ãi sme zachraÀovali to,<br />

ão je zachrániteºné alebo to, ão je nezachrániteºné.<br />

Do poklesu HDP sa zatiaº nedostal napríklad<br />

pokles spotreby domácností, ktor˘ e‰te<br />

nepri‰iel.<br />

Prezident Republikovej únie<br />

zamestnávateºov Marián Ju<strong>sk</strong>o.<br />

Slovo 7. 10.<br />

(B˘val˘ guvernér NBS pripomenul dôleÏit˘<br />

faktor, ktor˘ ovplyvní úroveÀ Ïivota ºudí, a<br />

zrejme negatívne: gradujúca kríza spôsobí<br />

v rodinách viditeºn˘ pokles moÏností na nákupy<br />

a na pouÏitie sluÏieb, ak sa im e‰te<br />

viac zníÏia príjmy. Staãí uviesÈ zdanlivo<br />

miernu úpravu cien liekov alebo nároky na<br />

nákup ‰kol<strong>sk</strong>˘ch pomôcok pre tisíce Ïiakov.)<br />

***<br />

Je takmer jedno, akému odvetviu ºud<strong>sk</strong>ej<br />

ãinnosti dá mlad˘ ãlovek prednosÈ poãas svojej<br />

cesty za objavovaním sveta a Ïivotn˘m ‰Èastím.<br />

Ak sa mu venuje dostatoãne dychtivo a pritom<br />

sústredene a komplexne, môÏe si ão aj<br />

len cez jednu disciplínu – nech uÏ je to hudba,<br />

futbal alebo hoci aj sex – osvojiÈ toºko uÏitoãn˘ch<br />

schopností, Ïe postihne celé univerzum.<br />

Redaktor Marek ·álek.<br />

T˘den 7. 10.<br />

(Ak by ‰tát chápal sociálnosÈ plnohodnotne,<br />

tak by finanãne, ale aj organizaãne oveºa<br />

viac podporoval rôzne mimo‰kol<strong>sk</strong>é moÏnosti<br />

uplatÀovania osobnosti mlad˘ch ºudí.<br />

Zl˘m dôsledkom nezamestnanosti a nízkych<br />

platov rodiãov je pribrzdenie tak˘ch aktivít<br />

mladej generácie, ktoré by ich bavili a aj by<br />

<strong>sk</strong>valitnili ich fyzickú a duchovnú kondíciu.)<br />

***<br />

Kresba: Fedor Vico. HN 7. 10.<br />

(Aj ministerky si musia zváÏiÈ, aké ÈaÏké<br />

môÏe byÈ ich slovo. A ão ním môÏu dolámaÈ.)<br />

***<br />

Dôstojn˘ Ïivot je téma, ktorá vládne t˘mto<br />

storoãím a znamená viac neÏ len zachovanie<br />

minimálnych podmienok na preÏitie. SDKÚ sa<br />

chce venovaÈ zamestnanosti, sociálnym sluÏbám,<br />

rodinnej politike, chudobe, podpore mlad˘ch<br />

rodín a strednej triedy i zdravotníctvu.<br />

Vedúca Tímu SDKÚ-DS pre dôstojn˘ Ïivot<br />

Iveta Radiãová. Sme 8. 10.<br />

(DôveryhodnosÈ u‰ºachtilého Tímu spochyb-<br />

Àuje, Ïe nadväzuje na predo‰lú sociálnu politiku<br />

SDKÚ. V informácii z tlaãovej konferencie<br />

sa neobjavilo ani slovo o najväã‰ej<br />

mase sociálne odkázan˘ch ºudí, o dôchodcoch.<br />

Kaník pripravil síce odváÏnu reformu<br />

s 2. pilierom, ale tá sa t˘ka len seniorov v ìalekej<br />

budúcnosti. Nijakú pozornosÈ otázke,<br />

ako urobiÈ dôstojnou starobu dnes, aby SR<br />

nebola na konci rebríãka EÚ, nevenujú.)<br />

***<br />

Je 2. júla. Noc. Práve som sa vrátil domov z<br />

koncertu v PKO, kde sme s IMT Smile hrali na<br />

univerzitnej beánii. Som unaven˘ a v hlave sa<br />

mi e‰te stále oz˘va zvuk elektrick˘ch gitár.<br />

74

S U P E R M O N I T O R<br />

Ale pocit, ktor˘ mám po hraní, ten sa nedá niãím<br />

nahradiÈ a ani presne opísaÈ. ëakujem za<br />

to, Ïe tak˘ pocit môÏem zaÏívaÈ. Práve tento<br />

zvlá‰tny stav mysle mi dáva silu a chuÈ do hrania.<br />

Muzikant Ivan Tásler.<br />

HN 8. 10.<br />

(Dnes akoby spoloãenstvo úprimne v˘bu‰nej<br />

pop-hudby naozaj bolo jedin˘m prostredím,<br />

kde môÏu umelci a citliví ºudia preÏiÈ zdravú<br />

a Ïivotodarnú extázu.)<br />

***<br />

Presvedãenie o tom, Ïe ãe<strong>sk</strong>˘ národ je síce<br />

nev˘bojn˘, ale zato si cení kultúru a vzdelanie,<br />

je v niektor˘ch vrstvách roz‰írené. Kde sa v‰ak<br />

berie taká húÏevnatá schopnosÈ ignorovaÈ realitu?<br />

Veì predsa bije do oãí, Ïe veºká ãasÈ populácie<br />

si vzdelanie neváÏi a nevie, preão by aj<br />

mala. Vysoko‰kol<strong>sk</strong>˘ diplom je im len nástrojom<br />

pre kariéru.<br />

Komentátor Martin Weiss.<br />

Lidové noviny 8. 10.<br />

(Netreba sa im ãudovaÈ. Koºkí ºudia potrebujú<br />

– a v akom rozsahu – vedomosti, ktoré<br />

zí<strong>sk</strong>ali v ‰kole? Nie je 10 – 15 rokov vyuãovania,<br />

ak je mizerné a stereotypné, len<br />

trápením detí a mlad˘ch ºudí namiesto uÏitoãnej‰ieho<br />

preÏitia najkraj‰ích rokov Ïivota?)<br />

***<br />

Slováci sa stali za posledn˘ch 20 rokov sami<br />

sebe men‰inou. Obãanmi druhej kategórie, ktorí<br />

sa vzájomne okrádajú, vykorisÈujú, v hor‰om<br />

prípade vraÏdia v organizovan˘ch klanoch,<br />

ktoré sa v tejto krajine bijú o lyÏiar<strong>sk</strong>e stredi<strong>sk</strong>á,<br />

dovoz áut a historické centrá na‰ich miest.<br />

Evanjelick˘ teológ Michal Havran ml.<br />

Îurnál 8. 10.<br />

(Je to trefn˘ a súãasne smutn˘ postreh: dobrovoºne<br />

sa meníme na bezcenn˘ a chamtiv˘<br />

klan uznávajúci len jarmoãné hodnoty. ·túrovci<br />

by z nás museli byÈ veºmi zhnusení.)<br />

***<br />

Svet vrcholnej politiky je pln˘ animozít, nedôvery,<br />

nepriateºstva. T˘m viac prekvapí, ak˘<br />

je napravo naºavo obºúben˘ a chválen˘ premiér<br />

Fischer. Rovnako velebia i jeho vládu. Na jednej<br />

strane kabinet odvádza ‰pinavú prácu za<br />

‰tandardné politické strany, na druhej ho ostre-<br />

ºujú kvôli údajnej asociálnosti.<br />

Komentátor LukበJelínek.<br />

âe<strong>sk</strong>˘ rozhlas 9. 10.<br />

(Politik si musí uzrejmiÈ, ão chce svojou verejnou<br />

ãinnosÈou dosiahnuÈ: Aby si ho generácie<br />

pripomínali za jeho odváÏne politické<br />

kroky, ktor˘mi prekonal pohodlnú nehybnosÈ?<br />

Aby ho volilo ão najviac obãanov?<br />

Alebo aby zí<strong>sk</strong>al takú moc a také postavenie,<br />

Ïe bude najvplyvnej‰ím a najbohat‰ím ãiniteºom<br />

v ‰táte?)<br />

***<br />

Znepokojujú nás pokusy zastra‰iÈ úprimnú<br />

sudkyÀu, ktorá koná v súlade s vysokou úrov-<br />

Àou bezúhonnosti a osobnej odvahy. SudkyÀa<br />

Dubovcová ãelí po‰kodzovaniu svojho dobrého<br />

mena. V roku 2002 si zí<strong>sk</strong>ala aj medzinárodné<br />

uznanie v boji proti korupcii v justícii v SR.<br />

Îiadame vás, pán premiér, aby ste zaistili, Ïe<br />

sa s Dubovcovou bude zaobchádzaÈ slu‰ne, a<br />

Ïe bude uchránená pred absurdn˘mi pokusmi<br />

po‰kodiÈ jej profesionálnu i osobnú bezúhonnosÈ.<br />

Z otvoreného listu Transparency<br />

International premiérovi Ficovi.<br />

Sme 9. 10.<br />

(Symbolom justície sú lekárnické váÏky s<br />

dvoma citlivo reagujúcimi mi<strong>sk</strong>ami. Akú<br />

váhu má v t˘chto mesiacoch mi<strong>sk</strong>a odváÏnych<br />

sudcov, ktorí chránia dôleÏit˘ stæp demokracie<br />

v SR – a misa s atakmi ·tefana Harabina,<br />

ale uÏ aj premiéra Fica na tento pilier?)<br />

***<br />

V antick˘ch Aténach ºudia mohli vyhnaÈ za<br />

hradby mesta politika, z ktorého sa stal pre<br />

v‰etk˘ch nebezpeãn˘ demagóg. Je najvy‰‰í<br />

ãas pripomenúÈ starú demokratickú tradíciu<br />

Paroubkovi. Ten si modernú parlamentnú zastupiteº<strong>sk</strong>ú<br />

demokraciu vyloÏil e‰te hor‰ie neÏ<br />

prezident Klaus, ktor˘ ju okyptil na 4-sekundovú<br />

obãian<strong>sk</strong>u úãasÈ raz za 4 roky vo voºbách.<br />

Publicista Petr Holec.<br />

Reflex.cz 9. 10.<br />

(Aj v SR by mala zastupiteº<strong>sk</strong>á demokracia<br />

v parlamente koneãne neznamenaÈ diktatúru<br />

víÈazov volieb, ale primerané zastúpenie<br />

v‰etk˘ch obãanov ‰tátu pri rozhodovaní<br />

o ich existencii – s moÏnosÈou pre ich zástupcov<br />

vstupovaÈ do deja.)<br />

***<br />

Valorizácia dôchodkov v I. pilieri je vÏdy v<br />

rukách politikov. Hoci existuje vzorec, podºa<br />

ktorého by mali penzie upravovaÈ, NR môÏe<br />

rozhodnúÈ o vy‰‰om zdvihnutí dôchodkov. ·tátu<br />

v‰ak uÏ teraz ch˘bajú peniaze na vyplácanie<br />

základn˘ch penzií, nieto e‰te ich valorizáciu.<br />

Ekonóm Martin Chren,<br />

Nadácia F. A. Hayeka. Pravda 9. 10.<br />

(Masa sloven<strong>sk</strong>˘ch dôchodcov je vydaná na<br />

milosÈ a nemilosÈ úradníkom a politikom,<br />

preto nejeden z t˘ch, ão lipne na II. pilieri,<br />

to robí preto, aby sa oslobodil z okovov nekompetentn˘ch<br />

ºudí, ktorí môÏu star˘ch ºudí<br />

oÏobráãiÈ e‰te aj o penzie, patriace k najniÏ-<br />

‰ím v Európe. A najtrápnej‰ie pôsobí bezvládna<br />

Jednota dôchodcov, ktorá sa podobne<br />

ako odborári vyjadruje úplne krotko ku<br />

v‰etk˘m problémom, na rozdiel od zástupcov<br />

rakú<strong>sk</strong>ych dôchodcov, ktorí vehemenente<br />

bojujú za lep‰í Ïivot seniorov.)<br />

***<br />

V poslednom ãase politici na seba neustále<br />

navzájom útoãia obvineniami, Ïe sa na vláde<br />

nad nami v˘znamne podieºajú aj ºudia s mizernou<br />

intelektuálnou úrovÀou, opilci, sexuálni<br />

bezuzdní samopa‰níci, polo‰ialenci a nositelia<br />

diktátor<strong>sk</strong>˘ch chúÈok. Takéto v˘povede a rekriminácie<br />

nepovzbudzujú obãanov, aby dôverovali<br />

na‰ej politickej reprezentácii.<br />

Novinár Martin Stín.<br />

Virtually 9. 10.<br />

(OdváÏi sa niekto povedaÈ, akí sú sloven<strong>sk</strong>í<br />

politici?)<br />

***<br />

Niektorí pedagógovia sa voãi Ïiakom správajú<br />

nevhodne, hrubo. âastujú Ïiakov nadávkami,<br />

najmä s názvami zvierat (koza, krava, somár),<br />

stupÀami mentálnej retardácie (debil,<br />

imbecil, idiot), prípadne s mimoriadne vulgárnymi<br />

v˘razmi (‰pinavec, buzerant). UráÏajú rodiãov<br />

svojimi vyjadreniami o ich deÈoch: Pani<br />

uãiteºka, ktorá vyuãuje môjho syna, na moju<br />

otázku, ako sa syn správa v ‰kole, mi odpovedala:<br />

Furt pi...e.<br />

Publicistka Jarmila Horáková.<br />

Îena.sme.<strong>sk</strong> 9. 10.<br />

(·kol<strong>sk</strong>é prostredie sa stáva Ïalostn˘m<br />

zrkadlom v‰eobecnej nekultúrnosti a hrubosti<br />

sloven<strong>sk</strong>ej spoloãnosti. Najmä deti slu‰-<br />

n˘ch rodiãov sa stávajú obeÈami arogantn˘ch<br />

Ïiakov, ktorí ‰ikanujú aj uãiteºov, ale<br />

aj bezmocn˘ch spoluÏiakov. Tí sa boja chodiÈ<br />

do ‰koly. A ministerstvo úplne ignoruje<br />

atmosféru v ‰kol<strong>sk</strong>om prostredí.)<br />

***<br />

Aj poãas môjho pôsobenia na ministerstve<br />

práce sa v projektoch na eurofondy udiali formálne<br />

chyby, ale urãite nie Ïiadna korupcia.<br />

Nik nám nevyãítal, Ïe tendre boli netransparentné.<br />

Podpredsedníãka SDKÚ-DS<br />

Iveta Radiãová.<br />

„Sobotné dialógy“ (SRo) 10. 10.<br />

(Vtedy ‰lo o jednotlivé javy, ktoré vyboãovali<br />

z normálu, k˘m dnes, naopak, sa prijalo<br />

za normu svojvoºné manipulovanie so<br />

‰tátnymi peniazmi.)<br />

***<br />

Nastúpili sme v pionier<strong>sk</strong>ych uniformách.<br />

Ako sochy sme tam stáli uÏ niekoºko hodín bez<br />

pohybu. Nikto nesmel ani muknúÈ, napriek<br />

tomu, Ïe sa vo mne oz˘vali telesné potreby.<br />

Miesto toho som dvíhal ruky a kriãal s ostatn˘mi:<br />

„Nech Ïije Komunistická strana âíny!"<br />

Oãi dievãaÈa vedºa mÀa netrpezlivo blúdili<br />

hore-dolu. Odrazu som zbadal, Ïe sa jej kotú-<br />

ºajú slzy. Najprv som si pomyslel, Ïe sa nechala<br />

strhnúÈ revoluãn˘m nad‰ením, ale potom<br />

som si uvedomil, Ïe sa za nieão hanbí. Keì som<br />

sa prizrel, videl som, Ïe sa pocikala.<br />

âín<strong>sk</strong>y spisovateº Kang Îeng Guo<br />

(predná‰a v USA). Sme 10. 10.<br />

(Tento nevinno-smutn˘ – a pre niekoho aÏ<br />

smie‰ny – drobn˘, zanedbateºn˘ príbeh<br />

dvoch detí z komunistickej âíny patrí medzi<br />

najdojímavej‰ie dokumenty o cynizme a<br />

neºud<strong>sk</strong>osti diktátor<strong>sk</strong>˘ch reÏimov.)<br />

***<br />

Kresba: Alan Lesyk. Pravda 10. 10.<br />

(Tí druhí e‰te len prídu, ak ich r˘chlo nevyhubíme<br />

my.)<br />

75

S U P E R M O N I T O R<br />

***<br />

Mount Everest je pre mÀa minulosÈ. Je to najvy‰‰í<br />

kopec, ale niãím in˘m ma neoslovil. Priniesol<br />

mi kus slávy, ktorá je vlastne o niãom.<br />

Horolezec Zoltán Demján (ako prv˘<br />

Slovák stál na najvy‰‰ej hore sveta).<br />

Sme 12. 10.<br />

(V t˘ch slovách je v‰etko. Najmä úÏasná<br />

pom˘lenosÈ ãloveka, ktor˘ hºadá svoje v˘‰iny<br />

tam, kde sú len kamene, aj keì je to 8850<br />

m nad morom, hoci nieão, ão ãloveka vyzdvihuje<br />

do neodmerateºn˘ch v˘‰ok, je niekde<br />

úplne inde – a tam to nájsÈ je najväã‰ím<br />

umením vyspelého ãloveka. Pritom len málokto<br />

to tam hºadá.)<br />

***<br />

Skutoãná kultúra soviet<strong>sk</strong>y svet narú‰ala.<br />

Tak to bolo, aj keì pri‰li Beatles. Voãi rockovej<br />

hudbe sa komunisti nevedeli brániÈ.<br />

Ru<strong>sk</strong>˘ spisovateº Vladimír Sorokin.<br />

T˘ÏdeÀ 12. 10.<br />

(Aj boº‰evickí ãinitelia vedeli, Ïe Beatles sú<br />

geniálni; Ïe sú symbolom ducha 20. storoãia.<br />

Ale napriek tomu – alebo práve preto – nechceli<br />

dovoliÈ, aby sa táto sugestívna hudba<br />

v rozhlase hrala. V ãase vrcholiacej beatlesov<strong>sk</strong>ej<br />

sugescie zakazovali Beatles vysielaÈ!)<br />

***<br />

Viacerí nominanti koaliãn˘ch strán sa na<br />

FNM dostávajú podºa informácií Pravdy „za<br />

odmenu“. Fond totiÏ po zastavení privatizácie<br />

nemá veºa práce a niektor˘m ãlenom vedenia<br />

staãí prísÈ raz za 2 t˘Ïdne na poradu. Mesaãné<br />

odmeny sa pritom pre 27 ãlenov v˘konného v˘boru,<br />

prezídia a dozornej rady pohybujú okolo<br />

2-tisíc eur na hlavu. SNS má v prezídiu fondu<br />

Cudráka, ktor˘ pôsobil v minulosti vo vojen<strong>sk</strong>ej<br />

kontrarozviedke.<br />

Komentátor Martin Kováãik.<br />

Pravda 12. 10.<br />

(Zbytoãn˘ FNM s luxusn˘mi takmer 60 000<br />

eurami na mesiac je parádnym obrazom<br />

sociálnej politiky súãasnej vlády. K˘m mnohí<br />

seniori, ktorí priniesli Sloven<strong>sk</strong>u v˘znamné<br />

hodnoty umelecké, vedecké a priemyselné,<br />

nedostanú ani len biedny vianoãn˘ dôchodkov˘<br />

prídavok, ak majú penziu vy‰‰iu<br />

ako smie‰nych 500 eur, zato b˘valí vojaci a<br />

policajti, ak sú dosÈ blízko k Jánovi Slotovi,<br />

dostanú 2000! – a takmer za niã.)<br />

***<br />

Najväã‰í problém som mal dostaÈ film do sloven<strong>sk</strong>ej<br />

distribúcie. Îiadali sme grant, ale na ministerstve<br />

kultúry nám vyradili ÏiadosÈ s odôvodnením,<br />

Ïe sme ho Ïiadali pôvodne na film,<br />

ktor˘ sa volá Ako sa varili dejiny a v <strong>sk</strong>utoãnosti<br />

sme nakrútili film Ako sa varia dejiny.<br />

ReÏisér vyznamenaného dokumentu<br />

Ako sa varia dejiny Peter Kerekes.<br />

HN 12. 10.<br />

(Aká sme smutne nekultivovaná krajina.)<br />

***<br />

Preão sa vlády nedokáÏu správaÈ rozumnej-<br />

‰ie a míÀaÈ len to, na ão majú? Preto, lebo vláda<br />

nie je ekonóm. Sú to politici, ktorí predávajú<br />

svoje produkty voliãom. Obyãajne sa zaãínajú<br />

správaÈ zodpovedne, aÏ keì ich k tomu<br />

niekto donúti.<br />

Prognostik SAV Vladimír BaláÏ.<br />

Sme 12. 10.<br />

(A ne‰Èastím Sloven<strong>sk</strong>a je, Ïe väã‰ina obãanov<br />

nevidí dôvod, preão by ich mali nútiÈ.)<br />

***<br />

Osvedãenou formou navodenia rovnováhy<br />

ná‰ho fyziãna a psychiky je meditácia. Pomáha<br />

nám uvoºniÈ a vyãistiÈ si rozbúrenú myseº.<br />

Pomocou nej si kaÏd˘ môÏe sám v sebe uprataÈ.<br />

Lektorka pre zdrav˘ Ïivotn˘ ‰t˘l<br />

Magdaléna Deme‰ová. Pravda 12. 10.<br />

(Ani nie moderná technika, ale spoloãen<strong>sk</strong>á<br />

atmosféra vytvára v tisícoch ºuìoch pocit<br />

potreby vlastniÈ rôzne dôleÏité a nie lacné<br />

veci. Bez naháÀania ãasu nemoÏno si nahnaÈ<br />

toºko financií, koºko potrebujeme, aby<br />

sme boli ‰tandardn˘mi ºuìmi dne‰ka.)<br />

***<br />

Neprejde deÀ, aby som nepoãul o blíÏiacom<br />

sa konci sveta. Podºa predpovede jasnovidcov<br />

ão<strong>sk</strong>oro nastanú zemetrasenia, v˘buchy sopiek<br />

a pohyby oceánov, v ktor˘ch sa prepadne<br />

západné pobreÏie USA. Zánik sveta si väã‰ina<br />

ºudí nedokáÏe predstaviÈ. Ale moÏno to bude<br />

deÀ ako kaÏd˘ in˘. AÏ po prvej popoludÀaj‰ej<br />

káve sa svet koneãne rozhodne, Ïe sa pominie.<br />

Fejtónista Petr Koudelka.<br />

Vanilka.cz 12. 10.<br />

(To bude najhor‰ie: Ïe do posledného okamihu<br />

nebudeme vedieÈ, ãi tie údesné otrasy<br />

okolo nás sú uÏ koncom sveta, alebo e‰te<br />

len zvuk, ktor˘ sa ‰íri z ná‰ho televízora.)<br />

***<br />

Polícia zastavila trestné stíhanie vo veci ohovárania,<br />

ktoré inicioval Soroãina, predseda OS<br />

v Michalovciach. Dvoch redaktorov SME chcel<br />

usvedãiÈ z ohovárania za ãlánok o tom, ako ich<br />

odmietali pustiÈ na súde na verejné pojednávanie.<br />

Vy‰etrovateº podºa policajnej hovorkyne<br />

stíhanie zastavil, „lebo je nepochybné, Ïe sa nestal<br />

<strong>sk</strong>utok, pre ktor˘ sa trestné stíhanie vedie“.<br />

Îurnalistka Monika Tódová.<br />

Sme 13. 10.<br />

(A tento miniincident vygradoval e‰te aj<br />

predseda Najvy‰‰ieho súdu, keì oznaãil labilného<br />

okresného sudcu za jedného z najlep‰ích<br />

sudcov v SR.)<br />

***<br />

V Bratislave sa <strong>sk</strong>onãila svetová v˘stava<br />

psov. âítala som o tom vo v‰etk˘ch novinách,<br />

aj o tom, Ïe pri tom udelili titul najkraj‰ieho psa.<br />

Ten, kto ho zí<strong>sk</strong>al, sa stane vychytenou partiou<br />

a jeho potomstvo sa zaradí medzi najvy‰‰iu<br />

psiu ‰ºachtu s patriãnou hodnotou. Vo ·véd<strong>sk</strong>u<br />

oznámili, Ïe Nobelovu cenu za literatúru<br />

udelia tento rok nemeckej spisovateºke narodenej<br />

v Rumun<strong>sk</strong>u, Herte Müllerovej. Literárna<br />

cena v‰ak nie je aÏ taká zaujímavá, preto ju väã-<br />

‰ina médií obi‰la krátkou informáciou a beÏní<br />

ºudia ju ani nezaregistrovali.<br />

Spisovateºka Petra Nagyová-DÏerengová.<br />

O.Îene.<strong>sk</strong> 13. 10.<br />

(Literáti v 19. a 20. storoãí boli bázou sloven<strong>sk</strong>ej<br />

kultúry a národného ducha. Dnes sotva<br />

znamenajú nieão viac, ako, prepytujem,<br />

psie hovienka v tráve na brehu Dunaja.)<br />

***<br />

·tátny fond rozvoja b˘vania uÏ priznal záujemcom<br />

o bezúroãn˘ úver v rámci ‰tátneho<br />

programu zatepºovania podporu v celkovej v˘-<br />

‰ke 48,5 milióna eur.<br />

HovorkyÀa ministerstva v˘stavby<br />

Linda Va‰koviãová. HN 13. 10.<br />

(Niekedy je pre vládu nároãné, aby bola<br />

spravodlivá. ·tát poãas krízy na‰iel niekoºko<br />

oblastí, v ktor˘ch ponúkol podporu, napríklad<br />

‰rotovn˘m alebo zatepºovaním.<br />

Pravda, tieto milióny mohla vyuÏiÈ iba malá<br />

ãasÈ obãanov, a uÏ vôbec nie tí, ktorí nemali<br />

auto alebo vhodnú budovu. Sú státisíce<br />

ºudí, ktorí nedostali od vlády ani cent, hoci<br />

ich sociálne podmienky sú na hranici únosnosti.)<br />

***<br />

Neexistujú problémy, sú len v˘zvy a ich rie-<br />

‰enia. To je moje krédo, ktorého sa drÏím.<br />

Riaditeº spoloãnosti Dorchester<br />

Group of Companies Erik Mikurãík.<br />

HN 13. 10.<br />

(Nie kaÏdá veta, ktorá znie pekne a aktivizujúco,<br />

je aj naozaj realizovateºná.)<br />

***<br />

Kresba: Pavel Jakubec. HN 13. 10.<br />

(Povedali ste mi, Ïe mám byÈ premiérom, ale<br />

nevraveli ste, Ïe vzpieraãom.)<br />

***<br />

Najhor‰ia recesia americkej ekonomiky od<br />

ãias veºkej hospodár<strong>sk</strong>ej krízy je za nami, no<br />

nízke v˘davky domácností, oslabené neschopnosÈou<br />

pracovného trhu vytvoriÈ nové miesta,<br />

budú oÏivovanie ekonomiky spomaºovaÈ.<br />

Prezident americkej Národnej asociácie<br />

pre podnikanie Lynn Reaser.<br />

HN 14. 10.<br />

(Mimoriadne ÈaÏké bude nájsÈ ãiaru medzi<br />

formálnym a reálnym koncom krízy.)<br />

***<br />

Bez zásadn˘ch reforiem hrozí v nasledujúcich<br />

desaÈroãiach 13 ãlen<strong>sk</strong>˘m krajinám EÚ<br />

vrátane Sloven<strong>sk</strong>a enormn˘ nárast v˘davkov na<br />

splácanie dlhov, úrokov, dôchodky a zdravotníctvo.<br />

Eurokomisár pre ekonomické otázky<br />

Joaquín Almunia. Financial Times 14. 10.<br />

76

S U P E R M O N I T O R<br />

(KeìÏe reformy nie sú vo verejnosti veºmi ob-<br />

ºúbené, v SR nemáme veºkú nádej...)<br />

***<br />

Nie je presné tvrdiÈ, Ïe v novembri 1989 sa<br />

volalo po hrubej ãiare. VerejnosÈ chcela spoznaÈ<br />

pravdu o zloãinoch a aj o zloãincoch reÏimu:<br />

o prokurátoroch z vykon‰truovan˘ch procesov,<br />

o t˘ch, ão rozkazovali strieºaÈ na hraniciach<br />

alebo biÈ vo vy‰etrovniach ·tB – a o<br />

t˘ch, ão za to zodpovedali ako politici. Ako sa<br />

stalo, Ïe z konkrétnych otázok zostal len hmlist˘<br />

slogan o potrebe „vyrovnaÈ sa z minulosÈou“,<br />

ktor˘m si prilep‰uje svoju agendu pár politikov?<br />

Jeden z lídrov-moderátorov<br />

novembrovej revolúcie Ján Budaj.<br />

HN 14. 10.<br />

(PrefíkanosÈ a ÏivotaschopnosÈ mnoh˘ch b˘val˘ch<br />

komunistick˘ch politick˘ch a hospodár<strong>sk</strong>ych<br />

kapitánov je obdivuhodná v<br />

tom najhor‰om slova zmysle. Bez toho, aby<br />

si aspoÀ trochu preãistili svedomie za v‰etky<br />

svinstvá poãas boº‰evického reÏimu, si<br />

nanajv˘‰ zrúcali star‰ie vily, ktoré vtedy zí<strong>sk</strong>ali<br />

s poÏehnaním „strany“, ale len preto,<br />

aby si na ich mieste postavili vily e‰te luxusnej‰ie<br />

a drah‰ie.)<br />

***<br />

Zatiaº ão JeÏi‰ lieãil malomocn˘ch a vracal<br />

zrak slep˘m, niektorí súãasní kÀazi rie‰ia „komplikácie“<br />

s hendikepovan˘mi inak. Napríklad<br />

levoã<strong>sk</strong>˘ dekan Dlugo‰ vykázal z kostola nevidiace<br />

dievãa s vodiacim psom. Stalo sa to v<br />

Chráme sv. Jakuba, ktor˘ je známy dielom<br />

Majstra Pavla z Levoãe. KÀaz sa vyjadril, Ïe<br />

kostol je priestor pre BoÏí kult, preto tam psy<br />

nemajú ão robiÈ. Odvolal sa na cirkevné právo.<br />

Îurnalistka Eva BlaÏeková.<br />

Slovo 14. 10.<br />

(Nie psy, ale neºud<strong>sk</strong>í kÀazi nemajú ão robiÈ<br />

v priestoroch, kde sa ctí a uctieva Boh.)<br />

***<br />

Euro je jedin˘m váÏnym konkurentom dolára.<br />

V súãasnosti existuje 65 % svetov˘ch rezerv<br />

v dolároch a 25 % v eurách. Je moÏné, Ïe<br />

nastane nejaká zmena. No tá bude pravdepodobne<br />

pomalá. Americkí politici si môÏu opakovaÈ<br />

svoju mantru o silnom dolári. Je to v‰ak<br />

len ambícia bez nástroja. Globálna úloha dolára<br />

nie je v záujme USA.<br />

Komentátor Martin Wolf.<br />

Financial Times 14. 10.<br />

(âlovek neraz nadobúda dojem, akoby dolár<br />

uÏ nebol dôleÏit˘m a ãasto rozhodujúcim<br />

ãiniteºom menovej politiky. Ale ãítanie úvah<br />

zahraniãn˘ch analytikov nás upriamuje k<br />

„dolárovému“ návratu. Je to e‰te stále dominantná<br />

svetová mena. A ak jeho zlyhania<br />

spôsobili krízu na celom svete, aÏ jeho ozdravenie<br />

bude signál, Ïe sa situácia zlep‰uje.)<br />

***<br />

âo láka Slovákov, aby sa stali novodob˘mi<br />

emigrantmi a vybrali sa ÏiÈ za hranice svojej<br />

vlasti? Hlavn˘m dôvodom sú peniaze. Pridanou<br />

hodnotou v‰ak môÏe byÈ pokojn˘ vidiecky<br />

Ïivot na <strong>sk</strong>ok od centra sloven<strong>sk</strong>ej metropoly,<br />

alebo aj lep‰ie perspektívy pre potomkov.<br />

Rakú<strong>sk</strong>o navy‰e ponúka dobr˘ základ na vzdelanie<br />

detí, o jazykovej vybavenosti nehovoriac.<br />

Konateºka realitnej spoloãnosti<br />

ImmobilienGroup Monika Haklová.<br />

HN 14. 10.<br />

(Je rozko‰ou uÏ len ãítaÈ citovan˘ text. Hoci<br />

e‰te aj dnes sa mnohí b˘valí komunisti sna-<br />

Ïia terorizovaÈ ºudí vo svojom dosahu, tí<br />

predsa len pár km od Bratislavy v Kittsee a<br />

Wolfsthale aspoÀ pre svoje deti nájdu Ïivotn˘<br />

priestor bez diktatúry hlupákov.)<br />

***<br />

Kto pri‰iel na to, Ïe Klaus je geniálny taktik?<br />

âo geniálneho je na tom, ak poãkal, Ïe<br />

bude ch˘baÈ iba jeho podpis, a potom sa vytasil<br />

s podmienkami, o ktor˘ch nemali jeho partneri<br />

ani tu‰enia? To je primitívna finta, na ktorú<br />

sa zmôÏe aj najprízemnej‰í intrigán. Skutoãn˘m<br />

majstrov<strong>sk</strong>˘m kú<strong>sk</strong>om by bolo, keby sa<br />

bol prezident vybral do Bruselu vtedy, keì sa<br />

zmluva vyjednávala a svoje poÏiadavky presadil<br />

v rozpálenom ringu najÈaωích váh.<br />

Publicista Jifií Leschtina.<br />

Hospodáfi<strong>sk</strong>é noviny 15. 10.<br />

(Dnes uÏ politika na kaÏdej úrovni kdekoºvek<br />

v Európe nevyvoláva vlastne niã iné,<br />

len zhnusenie a <strong>sk</strong>lamanie. Intrigánstvo a politická<br />

zbabelosÈ rámcujú väã‰inu aktivít.)<br />

***<br />

Vidí sa mi, Ïe súãasná popmusic je na smeti<strong>sk</strong>u<br />

dejín. Veì ãím je charakteristická alebo<br />

zaujímavá? V 60-ych rokoch bola veºmi otvorená,<br />

experimentujúca. V 70-ych sa opíjala discom,<br />

no spájala tieÏ rock s klasikou a keì uÏ<br />

toho bolo priveºa, strãil baganãu medzi dvere<br />

punk. V 80-ych sa rodila z novej vlny alternatívna<br />

scéna, indies a ne<strong>sk</strong>ôr house music. 90-<br />

te roky prevalcovala elektronika, sampling, no<br />

na vyváÏenie aj grunge a lo-fi. âo nové sa<br />

v‰ak deje teraz? Ako budeme spomínaÈ na 1. dekádu<br />

nového tisícroãia? Ako na hudbu bez tváre?<br />

Publicista Daniel BaláÏ.<br />

HN 15. 10.<br />

(A na mnoÏstvo úboh˘ch zvukov s videoklipmi,<br />

ktoré letia okolo nás kamsi do prázdna.)<br />

***<br />

Coco bola niek˘m, kto zaãal hovoriÈ nie:<br />

Takto nebudem vyzeraÈ! Dievãa z vidieka svojím<br />

nov˘m ‰t˘lom obleãenia stvorilo modernú<br />

Ïenu. PochopiÈ ju znamená porozumieÈ spaºujúcemu<br />

pohºadu tvrdej Ïeny, ktor˘m dokázala<br />

prenikaÈ za fasády a ma<strong>sk</strong>y druh˘ch ºudí. Práve<br />

vìaka nemu uspela aj v móde, pretoÏe pochopila<br />

Ïen<strong>sk</strong>é osudy svojej doby.<br />

Anne Fontaine, reÏisérka filmu o módnej<br />

ikone Coco Chanel. HN 15. 10.<br />

(Iba francúz<strong>sk</strong>a umelkyÀa dokáÏe hovoriÈ aj<br />

o módnej návrhárke ako o unikátnej intelektuálke,<br />

ktorá si zaslúÏi poklonu kaÏdého dokonalého<br />

muÏa.)<br />

***<br />

Mnohí oãakávali, Ïe rok 1989 utlmí naduÏívanie<br />

akademick˘ch titulov. Îe o schopnostiach<br />

a vedomostiach ãloveka bude vypovedaÈ hlavne<br />

vykonaná práca. Opak je pravdou. Staãí sa<br />

prejsÈ po akomkoºvek ãe<strong>sk</strong>om úrade, kde sa to<br />

na menovkách hemÏí bakalármi, aby sme pochopili,<br />

Ïe najmä verejn˘ sektor sa bez t˘chto<br />

smie‰nych barliãiek nedokáÏe zaobísÈ.Snáì<br />

preto, aby sme si nemysleli, Ïe v kancelárii narazíme<br />

na „blbca“.<br />

Redaktor Jifií P‰eniãka.<br />

Ekonom 15. 10.<br />

(Tisíce slabostí a neschopností ºudia 40 rokov<br />

váºali na nemravnosÈ komunistického reÏimu<br />

a na bezcharakternosÈ, ktorú plodil.<br />

Ukazuje sa, Ïe t˘m, ão kládli na plecia strany,<br />

len zakr˘vali svoju ctibaÏnosÈ, chamtivosÈ<br />

a neúctu k vlastnej dôstojnosti. ReÏimom<br />

zakr˘vali, Ïe sami so svojimi vlastnos-<br />

Èami sú strojcami väã‰iny svinstiev, ktoré<br />

vo svojej podstate e‰te zhor‰ovali neºud<strong>sk</strong>˘<br />

systém.)<br />

***<br />

Na Sloven<strong>sk</strong>u sa medzi obyvateºmi preceÀuje<br />

mediálny pohºad na otázky domácej politiky,<br />

ktor˘ v <strong>sk</strong>utoãnosti neraz zastiera celú podstatu<br />

vecí. Vzhºadom na realitu to b˘va smie‰-<br />

ne. Na druhej strane sa mi zdá, Ïe na‰i ºudia nedoceÀujú<br />

Ïivot ako tak˘. Majú z neho málo radosti<br />

a iba frflú a lamentujú. Vytvorili sme si<br />

prostredie so ‰pecifickou neurózou.<br />

Spisovateºka Eva Maliti-FraÀová.<br />

OÎene.<strong>sk</strong> 16. 10.<br />

(Politike sme dali veºmi nesprávne miesto:<br />

nechápeme ju ako prostriedok na vytváranie<br />

pozitívnej bázy pre kvalitn˘ Ïivot, ale ako<br />

cirkus, v ktorom sme aj my klaunmi.)<br />

***<br />

Aj keì politické strany visia Fischerovmu<br />

úradníckemu kabinetu na krku ako mlyn<strong>sk</strong>é<br />

kamene, ktoré sÈaÏujú kaÏd˘ jeho krok, u ºudí<br />

je obºúben˘. âaro jeho popularity má korene vo<br />

vysokej nedôvere väã‰iny k politick˘m stranám.<br />

ªudia sa v‰ak chcú na niekoho spoliehaÈ.<br />

Sú dokonca ochotní prijaÈ ÈaÏivé opatrenia od<br />

niekoho, komu dôverujú. V ãloveku je rovnako<br />

silná túÏba po slobode a anarchii, ako potreba<br />

podrobiÈ sa tomu, kto to s nimi myslí dobre.<br />

Novinár Ivo ·ebestík.<br />

Brit<strong>sk</strong>é listy 16. 10.<br />

(Pre vyhliadky Smeru vo voºbách 2010 bude<br />

maÈ rozhodujúci vplyv dôveryhodnosÈ Roberta<br />

Fica vo vedomí verejnosti. Otázka je,<br />

ãi toto pozitívum nena‰trbia niektorí jeho<br />

ministri a poslanci. Koºko obãanov sa zmieri<br />

so sporn˘mi zásahmi Viery Tomanovej,<br />

ªubomíra VáÏneho, Richarda Ra‰iho a ìal-<br />

‰ích?)<br />

***<br />

V situácii, keì sa deje bezprávie, je mlãanie<br />

spoluzodpovednosÈou za zlo. NemoÏno hovoriÈ<br />

o pravde len z kazateºnice a abstraktne ãi iba<br />

metafyzicky, ak ju nie som schopn˘ a ochotn˘<br />

konfrontovaÈ s nepravdou v spoloãen<strong>sk</strong>om Ïivote.<br />

NemoÏno hovoriÈ o spravodlivosti iba filozoficky<br />

alebo teologicky, ak pritom mlãíme<br />

pred nespravodlivosÈou, ktorá sa deje tu a teraz<br />

v spoloãnosti. NemoÏno hovoriÈ o Bohu<br />

chrbtom k obetiam dejín, chrbtom k nespravod-<br />

77

S U P E R M O N I T O R<br />

livosti, neprávostiam a utrpeniu in˘ch. Politika<br />

nesmie byÈ technikou hrubej moci.<br />

KÀaz a publicista Ján Krstiteº Balázs.<br />

Plus 7 dní 16. 10.<br />

(Ak Àou v‰ak je, tak je stra‰ne ÈaÏké ju zºud-<br />

‰tiÈ. Ba takmer nemoÏné.)<br />

***<br />

Akademick˘ titul predstavoval urãitú nespochybniteºnú<br />

hodnotu, bez ohºadu na<br />

reÏim.âo je komické vzhºadom na to, Ïe docenti<br />

mohli byÈ poãas komunizmu na vrátnici a ºudia<br />

so sotva <strong>sk</strong>onãenou základnou ‰kolou mohli<br />

zasa riadiÈ ministerstvá. MoÏno je pozitívnym<br />

dôsledkom plzen<strong>sk</strong>ej akademickej masakry<br />

(plagiátstvo diplomoviek), Ïe prestaneme tituly<br />

uctievaÈ.<br />

Publicista Milo‰ âermák.<br />

Ekonomick˘ deník E15 16. 10.<br />

(Najhor‰ie v‰ak je, Ïe nevieme, ão vôbec<br />

máme uctievaÈ.)<br />

***<br />

âloveku dobre padlo, keì videl rady na Veãerník.<br />

Ale náklad sme zvy‰ovaÈ nemohli, boli<br />

sme v jednom vydavateºstve s Pravdou a tí<br />

mali prv˘ nárok na vy‰‰í náklad. Mali sme aj<br />

oveºa men‰ie platy ako oni. Pravìákov i tak<br />

‰tvalo, Ïe Veãerník mal takú popularitu.<br />

Novinárka Hilda Gábri‰ová,<br />

autorka stoviek príbehov do Veãerníka.<br />

TV oko 16. 10.<br />

(Boli to poniÏujúce ãasy. ªudia, ktorí neboli<br />

v komunistickej strane, nemali rovnaké<br />

práva, ako partajníci, boli menejcenní. Novinári<br />

z denníka, ktor˘ patril ÚV strany,<br />

mali nielen vy‰‰ie platy, ale aj v‰ade otvorené<br />

dvere, nik sa neodváÏil „súdruhov“ nevpustiÈ.)<br />

***<br />

Ideály novembra 1989 sme neopustili a pomaly<br />

ich u<strong>sk</strong>utoãÀujeme, hoci s neãakan˘m<br />

mnoÏstvom prekáÏok. MôÏu za to aj politické<br />

strany. Nie sú prostredím, kde by rástli nové<br />

osobnosti. Ideovo sa vyprázdnili, uÏ len bojujú<br />

o moc.<br />

B˘val˘ disident a ãs. exprezident<br />

Václav Havel. Sme 17. 10.<br />

(Havel je uÏ asi jedinou osobnosÈou jesene<br />

1989, ktorá má autoritu Európy a USA a ktorú<br />

sú ºudia ochotní poãúvaÈ. V SR k okrúhlemu<br />

v˘roãiu síce vo veºkom pí‰u Fedor Gál a<br />

Peter Zajac, ale nikto nie je zvedav˘ na ich<br />

rozbory udalostí spred 20 rokov.)<br />

***<br />

Vychádzali sme z jednoduchej legendy o<br />

Svätoplukovi: Svätopluk sa vzdáva koruny,<br />

vstupuje inkognito do zobor<strong>sk</strong>ého klá‰tora a<br />

Ïije tam nejaké roky. Necháva sa spoznaÈ aÏ<br />

pred smrÈou. To je veºk˘ predobraz odmietnutia<br />

dejín, politiky, vojny. Holl˘ je v na‰ej hre len<br />

pokraãovanie tohto istého príbehu – zatúÏi po<br />

kráºovstve pozem<strong>sk</strong>om a po hrdin<strong>sk</strong>˘ch ãinoch:<br />

napí‰e epos o Svätoplukovi, ktor˘m ho<br />

povoláva naspäÈ do dejín.<br />

ReÏisér Rastislav Ballek uvádza<br />

v SND experiment Hollyroth.<br />

Pravda 17. 10.<br />

(Je veºmi príjemné, keì sa v záplave telenovelov˘ch<br />

povrchn˘ch obludností a prázdnot<br />

objaví <strong>sk</strong>upina tvoriv˘ch ºudí – okrem<br />

reÏiséra dramaturg Pavlac, v˘tvarník Ciller<br />

a najmä herec Robo Roth – a tá predvedie<br />

siln˘ intelektuálny a umeleck˘ v˘kon, ktor˘m<br />

chce donútiÈ diváka, aby uvaÏoval o<br />

dramatick˘ch momentoch zo sloven<strong>sk</strong>˘ch<br />

dejín.)<br />

***<br />

Keì to beriem ako ãlovek, ktor˘ pri‰iel do<br />

politiky z akademického prostredia, povaÏujem<br />

etické hodnoty za prioritné. Pri niektor˘ch zlyhaniach<br />

sa stáva, Ïe je ãlovek rozãarovan˘.<br />

Archeológ a podpredseda vlády<br />

Du‰an âaploviã. Sme 17. 10.<br />

(Ak sa nieão zásadne nezmení, v‰eobecná<br />

morálka sa rozpadne. Zostane len hnoji<strong>sk</strong>o.)<br />

***<br />

Kresba: Vojto Haring. Tele plus 17. 10.<br />

(A to e‰te ani netu‰íme, ão budeme takto ví-<br />

Èazoslávne kriãaÈ o 20 rokov.)<br />

***<br />

Humor, ktor˘m si uÈahujeme sami zo seba,<br />

posilÀuje. A ãistí zrak. âo poviete napríklad na<br />

túto úÏasnú vetu A. P. âechova: „Boli to ãestní<br />

ºudia. Klamali, len keì bolo treba.“?<br />

Spisovateº TomበJanovic.<br />

Pravda 17. 10.<br />

(Ako dobre uÏ v 19. storoãí poznal âechov<br />

politikov 21. storoãia.)<br />

***<br />

âe<strong>sk</strong>á politika a ãe<strong>sk</strong>á demokracia sú v zahanbujúcej<br />

kríze. Na politickej scéne panuje absolútny<br />

zmätok, ktorému v˘datne napomáhajú<br />

obe veºké strany, ODS i âSSD. Zaãína to celé<br />

pripomínaÈ scenériu Dostojev<strong>sk</strong>ého Besov, ale<br />

len takú zabahnenú a celkom nedémonickú, nijaké<br />

proroctvo revolúcie, <strong>sk</strong>ôr nezadrÏateºn˘<br />

pád do blata, pád na úplné dno.<br />

Redaktor Adam Drda.<br />

Rádio âe<strong>sk</strong>o 19. 10.<br />

(Ktorá vládna strana sa najviac podieºa na<br />

zahanbujúcej kríze sloven<strong>sk</strong>ej demokracie?)<br />

***<br />

ªudia s nízkymi príjmami majú pocit, Ïe Ïivot<br />

je nespravodliv˘, a preto nedôverujú ºuìom<br />

okolo seba. Je v‰ak tieÏ pravda, Ïe i veºmi dôverãiví<br />

ºudia majú podpriemerné príjmy.<br />

Riaditeº lond˘n<strong>sk</strong>ej ekonomickej ‰koly<br />

Howard Davies. HN 19. 10.<br />

(Je veºmi hlúpe posudzovaÈ ºudí okolo seba<br />

a rôzne situácie podºa svojho príjmu.)<br />

***<br />

Je moÏné tvrdiÈ, Ïe silnej‰í ‰tát je opodstatnen˘<br />

poãas finanãnej krízy, keì sa v ÈaÏkej situácii<br />

ocitne naraz veºké mnoÏstvo ºudí. Problémom<br />

je, Ïe ak raz ‰tát narastie, je takmer nemoÏné<br />

dostaÈ ho po kríze do jeho pôvodnej veºkosti.<br />

Komentátor Daniel Bútora.<br />

T˘ÏdeÀ 19. 10.<br />

(Pre politikov je veºmi ÈaÏké konaÈ a rozhodovaÈ<br />

sa v kaÏdej situácii rozumne. Aj tí<br />

najãestnej‰í musia braÈ do úvahy i ‰kodlivé<br />

poÏiadavky prízemn˘ch ºudí.)<br />

***<br />

SDKÚ ponúka ‰piãkov˘ch odborníkov, v˘borné<br />

projekty a víziu úspe‰ného Sloven<strong>sk</strong>a.<br />

Ponúka rie‰enia pre strednú vrstvu.<br />

Predseda SDKÚ-DS MikulበDzurinda.<br />

HN 19. 10.<br />

(Toto je veºmi pozitívny zámer. LenÏe zatiaº<br />

nevieme o Ïiadnych konkrétnych projektoch<br />

pre stredn˘ch podnikateºov – povedzme<br />

v cestovnom ruchu.)<br />

***<br />

Politik môÏe byÈ milovan˘, politik môÏe byÈ<br />

nenáviden˘. Ale politik nesmie byÈ smie‰ny.<br />

Obávam sa, Ïe rad na‰ich politikov dosiahol<br />

toto ‰tádium odpudivej smie‰nosti.<br />

Pradávny ãe<strong>sk</strong>˘ premiér Milo‰ Zeman.<br />

MF Dnes 19. 10.<br />

(A v SR je smie‰nych kaÏd˘ t˘ÏdeÀ 5-10 politikov,<br />

ktorí sa zúãastÀujú na mediálnych di<strong>sk</strong>usiách.<br />

Najmä keì robia z ºudí hlupákov<br />

svojimi vykon‰truovan˘mi argumentmi.)<br />

***<br />

âasy sú iné a väã‰ina star‰ej televíznej generácie<br />

nech si uvedomí koneãne raz a navÏdy,<br />

Ïe ju vychovávali v in˘ch ãasoch. Vládla tu komunistická<br />

strana a tí komentátori aj keby chceli,<br />

tak to nemohli zo seba daÈ von. Vládla dogma<br />

distingvovaného prejavu.<br />

·portov˘ TV komentátor Marcel Merãiak.<br />

Sme 19. 10.<br />

(Merãiakova opováÏlivosÈ nemá hraníc. Ak<br />

nieão v Ïurnalistike presahovalo beÏn˘ priemer,<br />

tak to boli pestré ‰portové reportáÏe tak˘ch<br />

zjavov, ak˘mi boli v rozhlase Gabo<br />

Zelenay a v TV Karol Polák. Merãiak a jeho<br />

nudní kolegovia im nesiahajú ani po päty.)<br />

***<br />

V EÚ je 22 miliónov detí s nadváhou, z toho<br />

5 miliónov trpí na obezitu. Pritom sa v rámci<br />

EÚ vyhlasujú kampane za zdravú v˘Ïivu ‰kolákov<br />

a ‰tudentov stredn˘ch ‰kôl, konajú putovné<br />

v˘stavy s heslom „Jedz, pi a h˘b sa“, zriaìujú<br />

sa webové stránky, usporadúvajú akcie na<br />

zlep‰enie stravovacích návykov detí. A aj tak<br />

milión Európanov umrie roãne na obezitu.<br />

Publicista Pavel Kováfi,<br />

Reflex.cz 20. 10.<br />

(EÚ by mala byÈ in‰titúciou na najvy‰‰ej<br />

politickej a duchovnej úrovni s v˘znamn˘mi<br />

ekonomick˘mi aktivitami. âím ìalej je<br />

v‰ak ustanovizÀou absolútnej priemernosti,<br />

ktorú formujú ºudia bez nápaditosti, krea-<br />

78

S U P E R M O N I T O R<br />

tívnosti a spirituálnosti. Nie sú schopní vymyslieÈ<br />

viac, neÏ predpisy o obmedzení obezity<br />

detí. Pritom sú takí netvoriví, Ïe nedokáÏu<br />

nikoho presvedãiÈ, aby re‰pektoval najobyãajnej‰ie<br />

pravidlá Ïivota.)<br />

***<br />

Prv˘ pohºad na SR od novembra ´89 hovorí<br />

o príbehu SR ako úspe‰nej krajiny: sme v EÚ,<br />

NATO, OECD, v schengen<strong>sk</strong>ej zóne i eurozóne.<br />

Druh˘ pohºad poukazuje na neefektívnu<br />

‰tátnu byrokraciu, rozbujnenú korupciu, problematické<br />

súdnictvo, oslabené verejné médiá,<br />

na nízku kvalitu verejnej debaty a vyprázdÀovanie<br />

verejného priestoru. Ak k tomu pridáme<br />

roz‰írené pocity nespravodlivosti a nerovnosti<br />

príleÏitostí, pokles dôvery ºudí v spoloãen<strong>sk</strong>é<br />

in‰titúcie a v spravodlivé pravidlá hry, dostávame<br />

obraz neveselého "reálneho kapitalizmu".<br />

Sociológ Martin Bútora.<br />

HN 21. 10.<br />

(Ak by sme chceli zhodnotiÈ, ako prispeli k<br />

prvému i druhému pohºadu v‰etky 3 garnitúry<br />

– Meãiarova, Dzurindova a Ficova –,<br />

bolo by to kon‰truktívne len vtedy, keby<br />

sme mohli poãítaÈ s t˘m, Ïe poprední politici<br />

a ich voliãi sa aspoÀ trochu pouãia.)<br />

***<br />

Vie to aj pán Fico, podºa mÀa to moÏno dochádza<br />

aj pánovi Meãiarovi, ako veºmi pán<br />

Harabin ‰kodí. Pri cestách po Sloven<strong>sk</strong>u nás ºudia<br />

upozorÀujú najmä na to, Ïe okrem zlej ekonomickej<br />

situácie, straty zamestnania, problémov<br />

v zdravotníctve a ‰kolstve, je zlá situácia<br />

v justícii. ªudia vedia aj to, Ïe prv˘m muÏom<br />

sloven<strong>sk</strong>ej justície je ãlovek, ktor˘ bol usvedãen˘<br />

z lÏí v národnej rade, ktor˘ vulgárne atakoval<br />

poslanca opozície. A chápu, Ïe tak˘to príklad<br />

potom ani na súdoch nemôÏe priná‰aÈ niã<br />

dobrého.<br />

MikulበDzurinda.<br />

Sme 21. 10.<br />

(Je nejaká nádej, Ïe predseda Súdnej rady<br />

pochopí neudrÏateºnosÈ svojich spôsobov?)<br />

***<br />

ReportáÏ Kubániovej v STV ukázala, ako<br />

„funguje" sociálny podnik, ktorému ministerstvo<br />

práce po<strong>sk</strong>ytlo sto miliónov Sk. Úãelom<br />

takého podniku je „nájdenie efektívneho mechanizmu<br />

na zamestnanie, zamestnanosÈ a zamestnateºnosÈ"<br />

dlhodobo nezamestnan˘ch<br />

osôb. Za milióny z verejn˘ch zdrojov zdruÏenie<br />

Arvik „v mesaãn˘ch kurzoch dosiaº vy‰kolilo<br />

161 nezamestnan˘ch". Z nich sa dlhodobo<br />

na trhu práce uplatnilo len niekoºko ºudí.<br />

Komentátor Marián Le‰ko.<br />

Sme 21. 10.<br />

(Aké dôsledky by v NR SR a v celej sloven<strong>sk</strong>ej<br />

politike malo, keby sa vzbúrilo v‰etk˘ch<br />

50 poslancov Smeru-SD a poÏiadalo ministerku<br />

Tomanovú, aby okamÏite odstránila<br />

prejavy a náznaky korupcie v sociálnych<br />

zariadeniach? Nezí<strong>sk</strong>ali by podporu obãanov?)<br />

***<br />

Ocitáme sa vo veºmi zvlá‰tnom stave, keì je<br />

verejná podoba moci ãoraz otvorenej‰ie nepatriãná,<br />

obscénna. Pozrime sa na Sarkozyho vo<br />

Francúz<strong>sk</strong>u. Pozrime sa na Berlusconiho v Talian<strong>sk</strong>u,<br />

ktor˘ uÏ viac ako päÈ rokov systematicky<br />

podkopáva aj sexuálnymi ‰kandálmi ão<br />

len minimum dôstojnosti ‰tátnej moci. KaÏd˘<br />

deÀ sa viac ãudujeme, ako je to moÏné.<br />

Slovin<strong>sk</strong>˘ filozof a psychoanalytik<br />

Slavoj ÎiÏek. Slovo 21. 10.<br />

(Úvaha sa konãí desivou pointou: „To, ão celému<br />

svetu hrozí, je e‰te dynamickej‰í kapitalizmus<br />

ako ten, ktor˘ poznáme. A ten z<br />

dlhodobého hºadi<strong>sk</strong>a demokraciu nepotrebuje<br />

ani najmenej.“)<br />

***<br />

Morálny kandidát na starostu povie: „Vybudujeme<br />

ihri<strong>sk</strong>o vlastn˘mi silami. ZloÏíme sa<br />

naÀ a prispejeme aj vlastnou prácou.“ Príde nemorálny<br />

a ten povie: „Vylobujem od ‰tátu peniaze<br />

na ihri<strong>sk</strong>o (na úkor in˘ch obcí), mám na<br />

ministerstve známeho.“ Tipnite si, ktorého obãania<br />

zvolia! Ihri<strong>sk</strong>o sa nakoniec stavia z vylobovan˘ch<br />

peÀazí, z ktor˘ch sa väã‰ina rozkradne.<br />

Spisovateº Vlastimil Podrack˘.<br />

bigbloger.lidovky.cz 21. 10.<br />

(Ten príbeh je z âR. Ale mohol by byÈ aj zo<br />

Sloven<strong>sk</strong>a.)<br />

***<br />

UÏ 2 roky Ïijem s rodinou v Singapure. Ne-<br />

Ïijem tam len pre obchody, presÈahoval som sa<br />

tam aj kvôli svojim dvom dcéram. Mám pre ne<br />

také ambiciózne plány, Ïe neviem, ãi im mám<br />

závidieÈ, alebo ich ºutovaÈ. Mali by sa venovaÈ<br />

filozofii, histórii a jazykom – av‰ak vzdelávanie<br />

by mali odºahãovaÈ cestovaním, aby spoznali,<br />

ako Ïijú rôzni ºudia.<br />

Jim Rogers (66) povaÏovan˘<br />

za najserióznej‰ieho investora.<br />

HN 22. 10.<br />

(Aj v tom je rozdiel medzi bohat˘mi a chudobn˘mi,<br />

Ïe tí prví sú v˘razne slobodnej‰í.<br />

Kto má dosÈ peÀazí, môÏe sa rozhodnúÈ, ãi<br />

bude s rodinou b˘vaÈ v New Yorku alebo v<br />

Singapure a ãi dá dcéry ‰tudovaÈ do Anglicka<br />

alebo do Ázie.)<br />

***<br />

Európ<strong>sk</strong>a sociálna demokracia je v rozklade.<br />

Jej problémom nie je hospodár<strong>sk</strong>a kríza ani<br />

víÈazstvo pravice. Je Àou dlhodobá tematická<br />

prázdnota a rozmazanie ideologick˘ch hraníc<br />

v politike. Obsahovo zosivela asi tak r˘chlo,<br />

ako autentická pravica na kontinente vyhynula.<br />

Publicista TomበFerenãák.<br />

Sme 22. 10.<br />

(Politici sú ãoraz menej intelektuálne zdatní<br />

a tak nie sú ani schopní posúdiÈ, kam ich<br />

politika bez akejkoºvek filozofie a svetonázoru<br />

povedie, ako ich vynuluje.)<br />

***<br />

Napriek tomu, Ïe prinajmen‰om z technologickej<br />

stránky sú v‰etky islam<strong>sk</strong>é spoloãnosti<br />

oveºa zaostalej‰ie ako kresÈan<strong>sk</strong>é, islam<strong>sk</strong>˘<br />

svet vytláãa kresÈan<strong>sk</strong>˘. Tam, kde sa tieto dva<br />

svety stretnú, obyãajne napreduje islam.<br />

Expredsedsa KDH Ján âarnogur<strong>sk</strong>˘.<br />

Îurnál 22. 10.<br />

(KresÈania sú momentálne veºmi leÏérni. Nie<br />

je veºká disciplinovanosÈ v ich viere, nie je<br />

ochota niesÈ kríÏ povedzme solidarity s trpiacimi,<br />

nie je ani slobodné hºadanie Boha v ãase<br />

‰okujúcich objavov a vynálezov modernej<br />

vedy a techniky. KaÏd˘ si len tak Ïije.)<br />

***<br />

Dnes je situácia pre zaãínajúce podnikateºky<br />

oveºa jednoduch‰ia ako pred 10 rokmi. Ja<br />

som vo svojich zaãiatkoch mala dva problémy<br />

– bola som Ïena a navy‰e veºmi mladá. Teraz<br />

je uÏ v‰ak beÏné, Ïe sa dievãatá pú‰Èajú do<br />

podnikania a nie je to Ïiadna rarita. A t˘m, Ïe<br />

ich je stále viac, zvykajú si na to uÏ aj muÏi,<br />

banky a rôzne iné organizácie.<br />

Majiteºka cestovnej kancelárie<br />

Tatiana Kyseºová. HN 22. 10.<br />

(Mladé manaÏérky svojou agilitou urobili<br />

pre Ïeny oveºa viac ako ureãnené feministky.)<br />

***<br />

Keì bude svetov˘ oceán priezraãne modr˘,<br />

bude to s najväã‰ou pravdepodobnosÈou preto,<br />

lebo bude m⁄tvy. A my s ním. Bez zeleného,<br />

hnedého a ktovie akého e‰te planktónu totiÏ<br />

prestane fungovaÈ najväã‰ia továreÀ na v˘robu<br />

kyslíka na svete.<br />

Komentátor Peter JavÛrek.<br />

Îurnál 22. 10.<br />

(âo v‰etko sme schopní zaregistrovaÈ, aké<br />

detaily v obrov<strong>sk</strong>om priestore vesmíru, aké<br />

metafory, a napriek tomu nedokáÏeme zaruãiÈ<br />

a udrÏaÈ Ïivot na Zemi.)<br />

***<br />

„âas ‰túdia“ – nie ‰túdium samo – síce povaÏujeme<br />

za sladk˘ Ïivot, ale v posledn˘ch<br />

rokoch vlastn˘ zmysel vzdelanosti leÏí mimo<br />

obzoru ‰tudent<strong>sk</strong>ej du‰e. Vzdelávacie in‰titúcie<br />

sa stali celkom nepôvabn˘mi firmami, obchodujúcimi<br />

s informáciami, atestami a diplomami.<br />

Teológ a stredo‰kol<strong>sk</strong>˘ uãitel<br />

David BartoÀ. Rádio âe<strong>sk</strong>o 23. 10.<br />

(Kedysi predsa len bola väã‰ia rovnováha<br />

medzi univerzitn˘m bohémstvom a medzi<br />

záujmom aspoÀ o aké-také poznatky z vybraného<br />

predmetu.)<br />

***<br />

E‰te ste niã nevytvorili, e‰te ste niã zákazníkovi<br />

nepredali a uÏ musíte podávaÈ desiatky<br />

hlásení na úradoch. Zákony nás nútia do byrokracie.<br />

Ak má ãlovek nejak˘ nápad v hlave,<br />

chce zaãaÈ podnikaÈ, tak buì sa z toho zblázni,<br />

buì si to nechá robiÈ externou firmou, alebo to<br />

vzdá. Takmer kaÏdé desiate euro administratívnych<br />

nákladov je minuté zbytoãne.<br />

V˘konn˘ riaditeº IT firmy PosAm<br />

Milan Drobn˘. HN 23. 10.<br />

(Nie je pravda, Ïe poslanci musia schvaºovaÈ<br />

zákony, ktoré stoja obãanov milióny eur,<br />

plno cenného ãasu a zbytoãn˘ch papierov.<br />

Silná osobnosÈ vo vláde by si s t˘m poradila.)<br />

***<br />

79

S U P E R M O N I T O R<br />

Premiér hovoril v snemovni zrozumiteºne,<br />

jasne a dôstojne. Práve tá dôstojnosÈ je dôleÏitá,<br />

pretoÏe od tejto ãrty sme si v ãe<strong>sk</strong>ej politike<br />

odvykli. âo Fischerovi ch˘ba, je posadnutosÈ<br />

akoukoºvek víziou, schopnosÈ zí<strong>sk</strong>avaÈ si<br />

priaznivcov i nepriateºov.<br />

Publicista Milo‰ âermák.<br />

Ekonomick˘ deník E15 23. 10.<br />

(Buì je príli‰ úradníkom, alebo vie, Ïe priemerní<br />

ºudia nenávidia t˘ch, ktorí majú sny.)<br />

***<br />

Vláda ‰ikovn˘m spôsobom necháva na primátorov<br />

a starostov, aby nepopulárne opatrenia,<br />

teda ‰pinavú robotu, robili oni a nie vláda.<br />

·tátny rozpoãet je veºmi sociálny pre v‰etky ministerstvá,<br />

ale je tvrdo pravicov˘ pre mestá a<br />

obce.<br />

Nezávisl˘ primátor mesta Martin<br />

Andrej Hrnãiar. Plus 7 dní 23. 10.<br />

(Koºko voliãov správne ocení, ão kabinet<br />

koná sociálne a ão je len pre‰ibanosÈ?)<br />

***<br />

Zákony, ktor˘mi sa máme riadiÈ, nie sú legislatívnymi<br />

normami vychádzajúcimi prirodzene<br />

z noriem spoloãen<strong>sk</strong>˘ch. Na na‰om území<br />

sa totiÏ len celkom v˘nimoãne objaví právna<br />

norma, ktorá by spontánne dozrela v ãe<strong>sk</strong>ej<br />

spoloãnosti a drvivá väã‰ina z nich sa vná‰a<br />

zvonka, ãasto pod siln˘m politick˘m alebo aj<br />

mocen<strong>sk</strong>˘m tlakom.<br />

Krízov˘ manaÏér Ladislav Îák.<br />

Brit<strong>sk</strong>é listy 23. 10.<br />

(E‰te nám asi naozaj nezi‰lo ani na um, Ïe<br />

aj texty zákonov a ich obsah alebo zmysel<br />

môÏu maÈ a asi by aj mali maÈ svoje národné<br />

korene a mali by sa stotoÏÀovaÈ so ‰t˘lom<br />

Ïivota a morálkou spoloãnosti, v ktorej<br />

vznikli a pre ktorú vznikli. To, ão roky vychádza<br />

z NR a jej hlasovaní, je úplne odcudzené<br />

a máloãím vnútorn˘m sa s obãanmi<br />

spája.)<br />

***<br />

V roku 2004 putoval do Bruselu ·pidla, ktor˘<br />

sa ‰tvrÈ roka predt˘m rozlúãil s postom premiéra<br />

âR. Bol to klasick˘ scenár „upratovania“<br />

smerom nahor.<br />

Politológ Stanislav Balík.<br />

Lidové noviny 24. 10.<br />

(Pre sociálne pomery pol miliardy Európanov<br />

zaãína byÈ najpotrebnej‰í modern˘ dôchodkov˘<br />

systém. ·pidla pre jeho kon‰tituovanie<br />

nevykonal absolútne niã.)<br />

***<br />

Sme nespokojní so stavom politiky u nás.<br />

Neveríme parlamentu ani politick˘m stranám,<br />

ktoré si sami volíme. Preão je to stále hor‰ie?<br />

Chyba môÏe byÈ aj v nás: âo keì sme nevhodní<br />

pre demokraciu my? Pardón, samozrejme nie<br />

sme nevhodní, ale demokracia môÏe byÈ nevhodná<br />

pre nás. MôÏeme vôbec niekedy vytvoriÈ<br />

‰tát, v ktorom bude ãloveku slobodne a dobre?<br />

Publicista Petr Homoláã.<br />

Neviditeln˘ pes. 24. 10.<br />

(Ani sloven<strong>sk</strong>˘ ‰tát sa nespráva k svojim ºuìom<br />

veºmi dobromyseºne. Premiér Fico si<br />

napríklad neuvedomuje, Ïe súbor v‰etk˘ch<br />

jeho verejn˘ch vystúpení je nepríjemnou<br />

sériou sam˘ch antagonizmov raz k tej <strong>sk</strong>upine<br />

ºudí, druh˘ raz k inej. LenÏe stavaÈ<br />

svoju politickú kariéru na „triednom“ nepriateºstve<br />

nie je v demokracii perspektívne.)<br />

***<br />

âítal som ãlánok o krachujúcich novinách v<br />

USA. Rie‰enie samotn˘ch novinárov bolo pre<br />

mÀa ‰okom. KeìÏe noviny uÏ na seba nemajú,<br />

nech ich Ïiví ‰tát dotáciami. Nech im dá granty.<br />

Namiesto toho, aby zavreli svoj stratov˘<br />

podnik, zbavia sa za peniaze svojej nezávislosti.<br />

Kto bude dobr˘, dostane dotáciu a pre-<br />

Ïije.<br />

Grafik Tom Vild.<br />

bigbloger.lidovky.cz 24. 10.<br />

(V SR sa nieão podobné uÏ rozbehlo vo verejnoprávnych<br />

médiách. Ministerstvo kultúry<br />

im, finanãne podvyÏiven˘m, po<strong>sk</strong>ytne na<br />

niektoré relácie milióny eur na základe zmluvy<br />

a bude sa aj s mediálnymi radami tváriÈ,<br />

Ïe to nespájajú s nijak˘m vplyvom.)<br />

***<br />

Súãasn˘mi trendmi a evergreenmi sú autor<strong>sk</strong>é<br />

kniÏky. Ilustrátor je zároveÀ aj spisovateº,<br />

vymyslí si jednoduch˘ príbeh a ten rozmaºuje<br />

tak, Ïe kaÏdá dvojstránka je ilustrovaná, farebná.<br />

Na kniÏnom veºtrhu v Bologni sme videli<br />

davy ilustrátorov z rôznych krajín, ako Èahajú<br />

za sebou obrov<strong>sk</strong>é kufre na kolesách, nav‰tevujú<br />

stánky renomovan˘ch vydavateºstiev a<br />

predstavujú svoje práce. Stáli aj v dlh˘ch radoch.<br />

Ilustrátorka Martina Matloviãová,<br />

na BIB zí<strong>sk</strong>ala Zlaté jablko.<br />

Pravda 24. 10.<br />

(Je nepredstaviteºné, Ïe by sa v 16. storoãí postavili<br />

Raffael, Michelangelo, da Vinci a ìal-<br />

‰í renesanãní v˘tvarníci pred brány palácov<br />

bohat˘ch mecená‰ov vo Florencii s kufríkmi<br />

pln˘mi svojich malieb a kresieb a ponúkali<br />

by im svoje Mony Lisy. Hoci...)<br />

***<br />

Chránen˘m územím je pre mÀa pevná do<strong>sk</strong>a.<br />

Maºovanie. Maºovanie obrazu na stene.<br />

Mám ho v sebe, neviem kde. Vidím ho iba po<br />

tme. MôÏu tam ísÈ len tí, ão tam b˘vajú. Ja som<br />

tam obãas. Keì som tam, nosím ta‰ky plné farieb.<br />

Jedna z protagonistiek Divadla z PasáÏe<br />

ªubica Tureková. Pravda 26. 10.<br />

(V SR je to jediné profesionálne komunitné<br />

divadlo, ktoré pracuje s ºuìmi s mentálnym<br />

postihnutím. V máji boli na 2-t˘ÏdÀovom<br />

turné v USA s inscenáciou Chránené územie.<br />

Vzbudili veºk˘ záujem divákov. Kto dokáÏe<br />

vytvoriÈ sugestívne predstavenia s tak˘mito<br />

interpretmi, má úÏasné vnútorné dispozície,<br />

trpezlivosÈ a vytrvalosÈ. VyráÏa to dych.)<br />

***<br />

Dekanova dcéra rekordne r˘chlo zí<strong>sk</strong>ala titul<br />

inÏinierky. K˘m beÏní ‰tudenti chodia do<br />

‰koly 5 rokov, na Trenãian<strong>sk</strong>ej univerzite staãí<br />

pár mesiacov. Dekanova dcéra Bánociová nastúpila<br />

na ‰túdium v akademickom roku<br />

2006/7. UÏ v júni robila ‰tátnice. PäÈ roãníkov,<br />

poãas ktor˘ch bolo treba zozbieraÈ okolo 300<br />

kreditov, zvládla za niekoºko mesiacov.<br />

Îurnalistky Zuzana Petková<br />

a Mária Miháliková. Pravda 26. 10.<br />

(Ak sa takmer kaÏd˘ deÀ doãítame o novom<br />

podozrení z podvodu v najrôznej‰ích oblastiach<br />

Ïivota, uÏ to nemôÏe byÈ v˘nimoãná<br />

udalosÈ. Podvody sa premieÀajú na povinnú<br />

súãasÈ beÏného Ïivota. A ak to nie je dojem,<br />

ale realita, potom sú slu‰ní ºudia zacviknutí<br />

v pasci, z ktorej ich nemá kto oslobodiÈ<br />

a zachrániÈ sa môÏu len útekom.)<br />

***<br />

Ja Ïijem hudbou stále. Keì pijem kávu v bistre,<br />

a dokonca aj keì v tom bistre znie prí‰erná<br />

muzika, ão mi trhá u‰i. Predstavte si, Ïe aj v tom<br />

momente mi hlava chrlí nové nápady.<br />

Prominentn˘ americk˘ klávesista<br />

Scott Kinsey. Pravda 26. 10.<br />

(Z dÏezmanov˘ch slov vypl˘va takmer absolútna<br />

sloboda. Niã ho nesputnáva, Ïiadna<br />

dogma, ktorou by si dal nieão zakazovaÈ<br />

alebo predpisovaÈ, ani od seba samého.<br />

***<br />

âaro ãítania je v tom, Ïe kaÏd˘ si nielen<br />

môÏe, ale aj musí v‰etko, ão ãíta, predstavovaÈ.<br />

Postavy, prostredie, situácie. Ilustrácie knihy,<br />

akokoºvek realistické, sú len majákmi na ceste<br />

príbehom. Cesta medzi majákmi zostáva na<br />

predstavivosti ãitateºa.<br />

KniÏn˘ grafik Fero Jablonov<strong>sk</strong>˘.<br />

Pravda 26. 10.<br />

(ªudstvu dnes hrozia viaceré existenãné katastrofy,<br />

ale najviac momentálne dve: Ïe dovolí<br />

klíme, ktorá ho obklopuje, aby ho udusila<br />

a spálila – a Ïe sa ºahkomyseºne zriekne<br />

neopakovateºn˘ch impulzov z rôznych umeleck˘ch<br />

záÏitkov.)<br />

***<br />

Kresba: Shooty. Sme 26. 10.<br />

(Univerzálny ‰éf ktorejkoºvek strany.)<br />

Vyberajú a komentujú<br />

Anna Weidlerová a Ernest Weidler<br />

80

logo

products

Resources

Company

Terms of service
Privacy policy
Cookie policy
Cookie settings
Imprint
Change language
Made with love in Switzerland
© 2024 Yumpu.com all rights reserved

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!