Otvoriť - EUROREPORT plus
Otvoriť - EUROREPORT plus
Otvoriť - EUROREPORT plus
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Ministerstvo dopravy, výstavby<br />
a regionálneho rozvoja SR<br />
O forme existencie Letiska<br />
V BratislavE rozhodne vláda<br />
Okrem železničnej a cestnej dopravy sú dôležitou súčasťou dopravnej infraštruktúry<br />
v Slovenskej republike aj letecká a vodná doprava. O tom, čo Ministerstvo dopravy,<br />
výstavby a regionálneho rozvoja SR v tejto oblasti pripravuje,<br />
sa publicistka Mária Šišuláková opýtala riaditeľky sekcie civilného letectva<br />
a vodnej dopravy rezortu Radmily Valíčkovej.<br />
■■ Bratislavské letisko v priebehu roka opustili<br />
niektorí prepravcovia, iní pribudli. Zmeny<br />
sa dotkli tiež viacerých destinácií. Ako sa prejavili<br />
na vyťažení Letiska M. R. Štefánika?<br />
Za obdobie január – júl 2012 bolo na Letisku<br />
M. R. Štefánika v Bratislave odbavených<br />
791 446 cestujúcich, čo predstavuje<br />
v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajšieho<br />
roka pokles o jedenásť percent. Je<br />
potrebné zdôrazniť, že dopravcovia veľmi<br />
citlivo reagujú na trh a opúšťajú tie linky,<br />
ktoré sú pre nich stratové. Tieto javy sú zrkadlom<br />
ekonomickej situácie a aktuálneho<br />
stavu v cestovnom ruchu. Ak máme čo ponúknuť<br />
a vieme sa dostať do povedomia zahraničných<br />
klientov, radi nás budú navštevovať,<br />
či už v rámci podnikateľských aktivít<br />
alebo ako turisti. A práve to môže ovplyvniť<br />
a množstvo prepravených cestujúcich<br />
z letiska v Bratislave. To však už hovoríme<br />
o inej problematike, presahujúcej rámec<br />
pôsobnosti letiska, ktoré je len vstupným<br />
bodom do našej republiky – je to vecou prezentácie<br />
krajiny, regiónu, mesta.<br />
Foto: archív<br />
■■ Vlani vláda schválila plán udeliť koncesiu<br />
strategickému partnerovi na základe medzinárodného<br />
tendra v snahe o ďalšie zaistenie<br />
rozvoja letiska. Stotožňuje sa tento plán so<br />
súčasnými spôsobmi dosiahnutia tohto cieľa,<br />
keďže letisko potrebuje viac než štvrť miliardy<br />
eur na obnovu dráh a rozšírenie parkovísk?<br />
V Európe existujú rôzne formy vlastníctva<br />
a prevádzkovania medzinárodných letísk.<br />
Nedá sa jednoznačne povedať, ktorá<br />
z foriem je optimálna. Vždy je treba vychádzať<br />
z konkrétnej situácie v danom čase.<br />
Letisko Milana Rastislava Štefánika – Airport<br />
Bratislava, a. s. (BTS), je medzinárodné<br />
letisko regionálneho významu. Z ekonomického<br />
hľadiska ide o spoločnosť relatívne<br />
úspešnú, pretože vykazuje prevádzkový<br />
zisk. Pri rozhodovaní o ďalšom rozvoji tohto<br />
letiska musia akcionári predovšetkým pracovať<br />
s faktami, ktoré vychádzajú z ekonomickej<br />
reality súčasného rozvoja európskej<br />
leteckej dopravy. Rozvoj letiska je vo všeobecnosti<br />
dlhodobý proces, investične veľmi<br />
náročný a vyžadujúci si dlhodobú koncepciu.<br />
Tlak na úspory v štátnom rozpočte<br />
a nedostatok prostriedkov na investičné<br />
aktivity štátu s dlhodobou návratnosťou sú<br />
ekonomickou realitou.<br />
Vláda nemá dostatok finančných<br />
prostriedkov na rozvoj letiska, preto jednou<br />
z reálnych možností je využitie prostriedkov<br />
zo súkromných zdrojov. Rozvoj potenciálu<br />
letiska a vybudovanie konkurencieschopnosti<br />
si vyžaduje značné úsilie a objem finančných<br />
prostriedkov. Zapojenie súkromného<br />
sektora do rozvoja letiska neznamená,<br />
že štát sa vzdáva kontroly nad verejným<br />
majetkom. Forma dlhodobého prenájmu<br />
prenáša na investora všetky riziká podnikania<br />
a budúcich investícií. Definitívne rozhodnutie<br />
však bude prijímať vláda.<br />
■■ Štatút medzinárodného letiska majú okrem<br />
Bratislavy aj Košice a Poprad – Tatry. Počíta<br />
sa s ich zaradením do transeurópskych dopravných<br />
sietí Trans-European Transport Network<br />
(TEN-T), ktoré tvoria sieť multimodálnych<br />
koridorov pre členské krajiny Európskej<br />
únie?<br />
Tieto letiská sú súčasťou transeurópskych<br />
dopravných sietí TEN-T. Niektoré projekty<br />
však nenapredujú tak rýchlo, ako by sme<br />
potrebovali – napr. napojenie letiska Bratislava<br />
na železnicu.<br />
■■ Aká budúcnosť čaká malé letiská v Žiline<br />
a na Sliači, ktoré prešlo rekonštrukciou?<br />
V tomto období sa hľadá spôsob ich ďalšieho<br />
pôsobenia a využitia. Letisko Sliač<br />
má istú výhodu v tom, že na ňom existuje<br />
kombinovaná vojenská a civilná prevádzka,<br />
je využívané v rámci aktivít NATO. Využíva<br />
sa tak celoročne, lebo charterová sezóna,<br />
keď sa uskutočňuje väčšina civilných letov,<br />
trvá len približne tri mesiace. Letisko Žilina<br />
je momentálne v zložitej situácii a hľadá sa<br />
východisko, ako zabezpečiť jeho ďalšie fungovanie.<br />
■■ Najmä v turistickej sezóne sa rieky v okolitých<br />
štátoch, a zvlášť Dunaj, využívajú v turistickom<br />
ruchu a sú príjemným zdrojom zážitkov<br />
na jednej strane, no na druhej strane<br />
z hľadiska finančného zisku prameňom<br />
prostriedkov. Existuje stratégia rozvoja lodnej<br />
dopravy, ktorá by aj u nás zvýšila využitie<br />
vodných tokov v súlade s európskymi predstavami?<br />
Naša sekcia v súlade so zákonom<br />
č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe vykonáva<br />
funkciu ústredného orgánu štátnej<br />
správy pre vnútrozemskú plavbu a prístavy.<br />
V oblasti vodnej dopravy máme schválených<br />
niekoľko strategických a koncepčných<br />
materiálov, ktoré zahŕňajú rozvoj vodnej<br />
dopravy vrátane rozvoja verejných prístavov.<br />
Tieto koncepčné materiály vychádzajú<br />
predovšetkým z nastavených cieľov európskej<br />
politiky. Finančný zisk z tzv. veľkej<br />
plavby je iba z prístavných poplatkov, lebo<br />
vodné cesty spoplatnené nie sú, keďže ide<br />
predovšetkým o vodnú cestu Dunaj, ktorá<br />
nemôže byť spoplatnená v súlade s tzv. Belehradským<br />
dohovorom.<br />
V turistickej sezóne sa zvyšuje hlavne záujem<br />
o rekreačnú a športovú plavbu malými<br />
plavidlami. Koncepčne však túto oblasť<br />
zastrešuje sekcia cestovného ruchu.<br />
■■ Spomenuli ste Belehradský dohovor. Ten<br />
už má 64 rokov, verejnosť o ňom sotvačo vie.<br />
Pripomeňte, prosím, o akú dohodu ide?<br />
Je to dohovor o režime plavby na Dunaji,<br />
ktorý v roku 1948 spoločne medzi sebou uzatvorili<br />
Česko-slovenská republika, Ľudová<br />
republika Bulharsko, Maďarská republika,<br />
Zväz sovietskych socialistických republík,<br />
Ľudová republika Rumunsko, Sovietska socialistická<br />
Ukrajinská a Federatívna republika<br />
Juhoslávia. Podpísali ho v Belehrade 18.<br />
augusta 1948 a odvtedy určuje režim plavby<br />
po rieke Dunaj od Ulmu k Čiernemu moru<br />
cez Sulinské rameno s prístupom k Čiernemu<br />
moru Sulinským kanálom.<br />
V zmysle nej sa podunajské štáty zaväzujú<br />
udržiavať svoje úseky Dunaja v stave<br />
splavnom pre riečne a na patričných úsekoch<br />
pre námorné lode, vykonávať práce<br />
potrebné na zaistenie a zlepšenie podmienok<br />
plavby, ako aj nerobiť ťažkosti alebo<br />
prekážky plavbe na splavných tokoch Dunaja.<br />
Nad dodržiavaním Belehradskej konvencie<br />
bdie Dunajská komisia. V nej majú<br />
všetky podunajské štáty po jednom predstaviteľovi,<br />
z nich si volia predsedu, podpredsedu<br />
a tajomníka na trojročné obdobia.<br />
Komisia začala svoju činnosť v novembri<br />
1949 so sídlom v Galaci, od mája 1954<br />
sídli v Budapešti. <br />
28 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Change language