Otvoriť - EUROREPORT plus

Ministerstvo dopravy, výstavby
a regionálneho rozvoja SR
Východisko
je v budovaní integrovaných
dopravných systémov
Cestná doprava v našom systéme výrazne dominuje. Spoločenský záujem je iný,
keďže systém cestnej dopravy má svoje hranice. Ako dostať železničnú a cestnú dopravu
do symbiózy? Aj o tom sa náš spolupracovník Peter Ondera rozprával s Michalom Halabicom,
generálnym riaditeľom sekcie cestnej dopravy a pozemných komunikácií ministerstva dopravy.
■■ Postavenie cestnej a železničnej
dopravy je u nás akoby
až antagonistické. V posledných
rokoch však aj v stratégii ministerstva
dopravy napriek častým
personálnym zmenám cítiť úsilie
o koordináciu a spoločný postup
sekcií v záujme zefektívnenia dopravných
systémov do jedného
integrovaného celku tak v osobnej,
ako aj v nákladnej doprave.
Čo je dôvodom nového prístupu?
Nemožno súhlasiť s názorom,
že postavenie železničnej a cestnej
dopravy je u nás antagonistické.
Každý dopravný systém historicky
vznikal a má svoje poslanie.
Problém však spočíva v niečom
inom.
■■ V čom?
Na Slovensku neustále stúpa
podiel individuálneho motorizmu
na dopravnom trhu osobnej
dopravy. Podniky verejnej
dopravy sa nachádzajú v zložitej
finančnej situácii spôsobenej
neustálym poklesom frekvencie
cestujúcich, neriešením cien cestovného,
sociálnej politiky a zvyšujúcimi
sa vlastnými nákladmi.
■■ Ako sa vyvíja podiel verejnej
hromadnej dopravy na celkovej
doprave?
Za posledných 15 rokov klesli
prepravné výkony v autobusovej
doprave asi o 40 percent. V železničnej
osobnej doprave podľa
našich odhadov ešte výraznejšie.
Podiel železničnej dopravy
na celkových prepravných výkonoch
v osobnej doprave predstavuje
necelých sedem percent
a autobusovej dopravy približne
13 percent. Pri mestskej hromadnej
doprave sú to zhruba tri percentá.
Podiel individuálneho motorizmu
je až 75 percent a nestále
sa zvyšuje.
■■ Práve preto by železničná doprava
a pravidelná autobusová
doprava mali viac spolupracovať,
a nie si konkurovať, aby si zachovali
podiel na dopravnom trhu
osobnej dopravy.
Súhlasím. Ak sa má v budúcnosti
udržať podiel verejnej osobnej
dopravy na Slovensku, hlavne
podiel pravidelnej autobusovej
dopravy, železničnej osobnej
dopravy a mestskej hromadnej
dopravy na uspokojovaní prepravných
potrieb obyvateľstva,
musia všetci zainteresovaní vyvinúť
potrebné úsilie, aby sa prekonala
priepasť medzi očakávaniami
cestujúcich (dochvíľnosť,
dostupnosť, dopravný komfort)
a nutnosťou zvyšovať efektívnosť
dopravných podnikov.
■■ Do všetkých procesov však čoraz
intenzívnejšie vstupujú aj vyššie
územné celky, ktoré logicky
majú aj svoje vlastné, prinajmenšom
regionálne záujmy.
Áno, to je logické, lebo služby
vo verejnom záujme v pravidelnej
autobusovej doprave sú
kompetenciou krajov a financujú
sa z ich rozpočtov. Samosprávny
kraj má možnosť určovať aj úroveň
tarify v pravidelnej autobusovej
doprave. Zákon o cestnej
doprave jasne ustanovuje pôsobnosť
vyšších územných celkov.
Kraj zo zákona napríklad udeľuje
a odníma dopravné licencie
na pravidelnú dopravu – okrem
mestskej dopravy – a vedie ich
evidenciu. Ďalej schvaľuje cestovné
poriadky pravidelnej dopravy
– tiež okrem mestskej dopravy –
a je objednávateľom v územnom
obvode kraja, zostavuje plán dopravnej
obslužnosti kraja. Samosprávny
kraj takisto uzatvára
s dopravcami pravidelné dopravy
zmluvy o službách okrem mestskej
dopravy, kontroluje ich plnenie
a poskytuje im príspevok. Týmito
opatreniami sú zosúladené
podmienky udeľovania licencií,
vymedzenie dopravnej obslužnosti
a verejného záujmu, podmienky
zmluvy o službách vo verejnom
záujme a úhrada straty vo
väzbe na rozpočet samosprávneho
kraja. Samosprávny kraj má
preto všetky potrebné nástroje
na zabezpečenie fungovania systému
pravidelnej autobusovej dopravy.
■■ Čo by ste chceli zmeniť v oblasti
pravidiel spolupráce ministerstva
s vyššími územnými celkami
pri realizácii strategických zámerov
ministerstva?
V pravidelnej autobusovej doprave
nie je potrebná ďalšia právna
úprava a ani nie je potrebné
meniť pôsobnosť vyšších územných
celkov. Nedostatky a bariéry
vo vzťahu k samosprávnym
krajom sa javia skôr v prípade železničnej
dopravy, a to tak kompetenčné,
ako aj súčinnostné.
■■ Čím by sa to dalo zmeniť? Aké
vidíte možné riešenia?
Riešením je budovanie integrovaných
dopravných systémov
minimálne vo väčších aglomeráciách,
tie však na Slovensku absentujú.
Vybudovať účinný integrovaný
dopravný systém nie je
možné bez železničnej dopravy.
Musí sa to však diať na princípe
partnerstva, dohody a efektívnosti
všetkých zainteresovaných,
a nie za cenu výraznejšieho prispôsobovania
sa záujmom iných
strán.
Foto: archív
■■ Ako hodnotíte úroveň spolupráce
so samosprávnymi krajmi?
Ministerstvo dopravy, výstavby
a regionálneho rozvoja SR v prvom
rade vypracúva a predkladá
vláde Slovenskej republiky návrhy
zákonov a vyhlášok, koncepcie
v oblasti podnikania v cestnej
doprave. Rezort tiež udeľuje a odníma
dopravné licencie na zriadenie
autobusovej linky v medzinárodnej
pravidelnej doprave vydáva,
schvaľuje cestovné poriadky
v medzinárodnej pravidelnej
doprave. Rovnako sme aj odvolacím
orgánom vo veciach, v ktorých
v prvom stupni rozhodovali
vyššie územné celky. Ministerstvo
pritom intenzívne spolupracuje
so všetkými samosprávnymi
krajmi. Úroveň spolupráce možno
označiť ako veľmi pozitívnu.
■■ Ktoré právne predpisy riešia
dopravnú obslužnosť v krajoch?
Táto problematika je riešená
v zákone o doprave na dráhe
a o cestnej doprave. Zákon o cestnej
doprave dostatočne upravuje
aj koordináciu železničnej a cestnej
dopravy, ako aj kvalitu autobusovej
dopravy, objednávanej
cez výkony vo verejnom záujme.
Objednávateľ dopravných
služieb, teda samosprávny kraj,
musí vypracovať plán dopravnej
obslužnosti. Tento plán musí
riešiť efektívnosť a hospodárnosť
zabezpečovania dopravnej
obslužnosti, najmä racionálne
usporiadanie pravidelnej dopravy
s cieľom minimalizovať súbežné
prepravy a vytvoriť funkčnú
nadväznosť pravidelnej dopravy
na železničnú dopravu a na
mestskú dráhovú dopravu. Plán
by mal takisto všetkými dostupnými
prostriedkami podporovať
vznik, rozvoj a prevádzku integrovaných
dopravných systémov.
■■ Je u nás legislatívne vyriešená
problematika podpory integrovaných
dopravných systémov?
Áno, je to v spomínanom zákone
o cestnej doprave. Ten ustanovuje,
že objednávateľ dopravných
služieb je povinný podporovať
vznik a prevádzkovanie integrovaného
dopravného systému. Na
tento účel môže objednávateľ dopravných
služieb uzatvoriť zmluvu
o službách aj s obchodnou
spoločnosťou založenou na účel
prevádzkovania integrovaného
dopravného systému.
14 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii