OtvoriÅ¥ - EUROREPORT plus

More documents

Recommendations

Info

Národná rada Slovenskej republiky Zodpovedný politik má rozhodovať na základe poznania Bol ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií od 4. júla 2006 do 8. júla 2010 v predchádzajúcej vláde. V súčasnosti je poslancom Národnej rady Slovenskej republiky a členom jej výboru pre hospodárske záležitosti. Ľubomír Vážny odpovedal na otázky publicistu Františka Meliša. ■■ Už v júni roku 2009 ste sa vyjadrili, že komerčné banky dajú peniaze na prvú súkromnú diaľnicu medzi Nitrou a Banskou Bystricou. Vláda uvažuje o využití súkromných peňazí na tieto účely. Má už jasno, ktoré projekty budú financované prostredníctvom projektov verejno-súkromného partnerstva (PPP)? Bez vykonania hlbšej analýzy nie je možné zodpovedne odpovedať, ktoré projekty by bolo vhodné financovať cez PPP. Situácia v príprave stavieb je kritická. Za dva roky nebol zaznamenaný progres v príprave jednotlivých úsekov, nebolo vydané takmer žiadne stavebné povolenie na stavbu diaľnice a výrazne sa pritom zmenili zákonné podmienky, ktoré pri príprave stavieb pomáhali. Faktom je, že v súčasnosti je potrebné všetko úsilie vynaložiť na dočerpanie europeňazí, resp. na to, aby ich prepadlo čo najmenej. Až potom, keď budú nastavené definitívne procesy v eurofondoch, dá sa rozvíjať téma verejno-súkromného partnerstva. Faktom je tiež aj to, že nie všade sa európske peniaze dajú zmysluplne využiť, a práve tam treba PPP. Teoreticky by mohla byť financovaná zo súkromných peňazí diaľnica D4 alebo prepojenie R1 Banskej Bystrice a Ružomberka. ■■ Vláda, zdá sa, že definitívne odsúhlasila južný variant rýchlostnej cesty R7. Vraj má byť lacnejší ako vami navrhovaný severný variant, keďže má byť postavený za europeniaze. Európska únia v súčinnosti s ochranármi pravdepodobne bude robiť problémy. Bude sa opakovať niečo podobné, ako v prípade úseku diaľnice Turany – Hubová? Musím vás opraviť, pretože R7 Bratislava – Dunajská Lužná, či už červený (južný), tak aj zelený variant nie je možné financovať z eurofondov. Projekty rýchlostných ciest nachádzajúce sa v Bratislavskom kraji sú z možnosti čerpania eurofondov vylúčené. V druhom rade červený variant nemôže byť lacnejší, pretože jeho užívanie je podmienené ďalšou vyvolanou investíciou v rovnakom objeme, ako je samotná trasa R7 v úseku Bratislava – Dunajská Lužná. Zmenená koncepcia na tzv. červený variant znamená v predpokladanej cene 108 mil. eur <strong>plus</strong> ďalších 105 mil. eur a v čase začatia stavby, horizont po roku 2018, ak vôbec, pretože reálne hrozí to, že z dôvodu environmentálnych problémov sa budú musieť opäť po niekoľkých rokoch vrátiť k zelenému variantu. Ochranári sa totiž už obrátili na Európsku komisiu so sťažnosťou. V zásade je možné s nimi v tomto prípade súhlasiť, pretože štát pri trasovaní R7 má možnosť si vybrať environmentálne čisté riešenie. Naopak, v úseku D1 Turany – Hubová takáto možnosť nebola. Ostatné varianty zaťažia životné prostredie porovnateľne, preto nie je možné zrovnávať tieto dva prípady. Čo sa týka samotnej prípravy, tak sme takouto zmenou variantu znova na začiatku, pretože nový úsek R7 Bratislava-Ketelec – Bratislava-Prievoz je na začiatku prípravy a bez prevádzky tohto 10-kilometrového úseku nie je možné prevádzkovať úsek R7 Bratislava – Dunajská Lužná. Foto: archív ■■ Pamätáte si vetu Človek mieni, premiér mení? Bolo to o vašom návrhu zrušiť niektoré stratové železničné trate. Tento problém sa vrátil druhej vláde Roberta Fica ako bumerang. Podľa mňa je normálne, že minister môže mať iný názor ako ostatní členovia vlády. Vláda je kolektívny orgán, ktorý rozhodol. Nemožno však povedať, že sa to vrátilo ako bumerang, keďže harmonizáciu dopravy vláda Roberta Fica nastavila. Naopak, po dôkladnej analýze a množstve rokovaní bolo smerovanie železničného sektora pretavené do príslušnej legislatívy a stratégie. Harmonizáciu od roku 2011 mal priniesť zákon číslo 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach. Predchádzajúcou vládou bol tento proces dlhodobo odsunutý, čím sa stratila požadovaná kontinuita. ■■ Železnice počas vlády premiérky Ivety Radičovej takpovediac mohutne prepúšťali. Akú líniu bude v tejto oblasti dopravy preferovať súčasná Ficova vláda? Aby som bol objektívny, železničný sektor musí ozdravovať, ale nie matematickým vzorcom počtu prepustených, ako to bolo za predchádzajúcej vlády, bez ohľadu na ich potrebu a odbornosť, čoho dôsledkom je až znefunkčnenie niektorých odvetví v sektore. Z hľadiska budúceho vývoja železničného sektora som preferoval model holdingu železničných spoločností. Ten bol schválený v podobe legislatívneho zámeru našou vládou na jar 2010. Stratové obslužné činnosti vrátane nepotrebného majetku by mohli byť riešené v trhovom prostredí. Ak by si vedeli tieto činnosti na seba zarobiť, nemuselo by prísť k takému rozsiahlemu a masívnemu prepúšťaniu zamestnancov v celom sektore. ■■ Čaká vás post podpredsedu vlády pre veľké dopravné a energetické projekty. Nepochybne jedným z nich bude niektorými politikmi toľko napádaná širokorozchodná trať z východu Slovenska na jeho hranice s Rakúskom. Je to jeden z miliardových megaprojektov. Ako si predstavujete jeho realizáciu v súčasnej etape krízy, prípadne o akých ďalších projektoch by sa mohlo uvažovať? Z predmetného postu vyplývajú úlohy, ktorými sú najmä komplexná pomoc pri veľkých projektoch, medzi ktoré patrí napríklad širokorozchodná trať, ale aj iné projekty energetického a dopravného charakteru. Stále však platí, že projekt širokorozchodnej trate je nadčasovým projektom a je potrebné ho posúvať dopredu. Ak Slovenská republika nechce stratiť štatút tranzitnej krajiny, tak je potrebné, aby sa venovala zvýšená pozornosť projektu, samozrejme, ak výsledky analýz preukážu výhodnosť zámeru. Stále platí, že zodpovedný politik má rozhodovať na základe skutočného poznania veci, a nie, že najprv sa zaviažem zrušiť projekt širokorozchodnej v programovom vyhlásení vlády a potom sa pýtam, čo ďalej? To je prípad predchádzajúcej vlády. 12 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Národná rada Slovenskej republiky Eurofondy sú garantom pre Slovensko Bol ministrom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja od júla 2010 do apríla 2012. V súčasnosti je podpredsedom národnej rady za Kresťanskodemokratické hnutie a stále žije problematikou dopravy. Na otázky publicistu Františka Meliša odpovedal Ján Figeľ. ■■ Vláda sa chystá prehodnocovať všetky vami rozbehnuté projekty. Nie je vylúčené, že ich realizácia sa môže aj oddialiť. Vláda toho veľa nasľubovala a narozprávala, ale skutky sú opačné. Minister Ján Počiatek neprehodnotil žiaden projekt, dokonca ani vstup strategického investora do železničného Carga a koncesionára do bratislavského letiska. Diaľnice sa aj naďalej stavajú tak, ako sme ich transparentne vysúťažili. Viac ma však trápi to, že Ján Počiatek nie je schopný ani uzavrieť niektoré rozbehnuté projekty, nieto začať nové. Čerstvý príklad je železničný projekt Bratislava-filiálka, ktorý rieši dopravu v celom bratislavskom kraji, kde je súťaž v záverečnej fáze a minister ju ide zrušiť, čím Slovensko príde o eurofondy. Ďalší projekt je diaľničný tunel Višňové, kde vláda a ministerstvo dopravy iba bezprizorne prešľapujú. ■■ Ešte ako minister ste tvrdili, že za vašej éry sa začala výstavba 56 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest. O ktoré projekty išlo? Išlo o diaľničné úseky pri Martine, Levoči a Prešove na diaľnici D1, rýchlostnú cestu R4 Košice – Milhosť. Najmä prepojenie Bratislavy a Košíc je veľmi potrebné, preto sme Ficov predražený PPP projekt zastavili a vysúťažili sme tieto úseky za takmer polovičné ceny. Navyše tým, že sme začali používať na výstavbu eurofondy a nie štátny rozpočet, sme ušetrili ďalšie obrovské financie. Eurofondy sú grantom pre Slovensko. ■■ Oponenti vám vyčítali, že reči o šetrení sú kamuflážou. Nedávno sa objavila informácia, že nový minister dopravy Ján Počiatek vyrokoval miliónové úspory pre bratislavské letisko, pretože nový letiskový terminál bude financovaný oveľa výhodnejšie, ako predpokladalo ministerstvo pod vaším vedením. Je to typická lož predstaviteľov Smeru-SD. Minister Ľubomír Vážny popodpisoval nehorázne zákazky vrátane výstavby terminálu na bratislavskom letisku. Dodatočne sme vyrokovali výrazne zľavy na stavebných prácach v porovnaní s prvou časťou terminálu. Opakujem, na stavebných prácach, čím sme ušetrili ďalšie peniaze. Ján Počiatek nevyrokoval nič, oháňa sa lepším úverom v porovnaní s nami, len si nevšimol, že my sme žiaden úver pre letisko nepodpísali. ■■ Robert Fico pred voľbami v diskusiách s vami vyhlasoval, že budúca vláda využije na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest aj peniaze DSS. Keď však po voľbách začal spochybňovať ich pôsobenie, tieto spoločnosti avizovali také požiadavky na uvoľnenie peňazí, že Robert Fico už o tom ani neuvažuje. Využiť v čase krízy peniaze z DSS je logickým a správnym krokom, čo sme podporovali aj my. Mali sme o tom s nimi rokovania a nebránili sa tomu. Preto ma prekvapuje, že nová vláda zlyháva aj tu. PPP projekty musia byť len doplnkovými popri výstavbe cez eurofondy. Logické opodstatnenie to má v Bratislavskom kraji, kde sa nedajú využiť eurofondy, pretože kraj má nadpriemerný hrubý domáci produkt v porovnaní s priemerom Európskej únie. Robert Fico však chcel stavať väčšinu diaľnic cez PPP projekty, a eurofondy by prepadli. Navyše pri PPP projektoch nie je taká kontrola, ako pri eurofondoch, čo vyhovovalo aj politickým mecenášom. ■■ Čo sa týka rýchlostnej cesty R7, vláda sa priklonila k vášmu variantu. Malo sa to stavať z europeňazí. Je tu však nebezpečenstvo protestu ochranárov. Myslíte si, že sa s tým štát dokáže popasovať, pretože do hry vstúpi Brusel tak, ako v prípade úseku diaľnice Turany – Hubová? Rýchlostná cesta R7 by sa mala stavať skôr ako PPP projekt, pretože v Bratislavskom kraji je obmedzené čerpanie eurofondov. Problém pri úseku Turany – Hubová je ten, že Ľubomír Vážny sa ani nezaťažoval štúdiami dosahov na životné prostredie a ignoroval ochranárske organizácie. To bola najväčšia výčitka Európskej komisie. Všetkému sa dalo predísť, ak by Smer-SD trápil verejný záujem a ak by arogantne nepresadzoval iba biznis pre ekonomické a finančné skupiny. To platí aj v prípade R7. Treba začať diskusiu, a najmä kvalitne posúdiť vplyvy na životné prostredie. Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii Foto: P. Urbi ■■ Za zmluvu s Regio Jet vás kritizoval bývalý minister dopravy, pôšt a telekomunikácií, že bola uzavretá bez verejnej súťaže a že ohrozí Železničnú spoločnosť Slovensko. Tento vlak jazdí, mal odbremeniť cesty z južného Slovenska od áut. Tento cieľ sa zrejme nesplnil, pretože kolóny áut z týchto trás naďalej smerujú do Bratislavy. Minister Ľubomír Vážny opäť klamal, pretože riadne prebehla súťaž. Veď to bol on, kto to dával do európskeho vestníka. Navyše to prinieslo úsporu pre štát jedno euro na každý vlakokilometer. Nikdy sme však nehovorili, že to vyrieši dopravu z južného Slovenska do Bratislavy. Tvrdili sme, a naďalej tvrdíme, že to pomohlo. A nielen to, ale aj rozšírenie cesty z Rovinky do Bratislavy. Definitívne tento problém vyrieši až výstavba rýchlostnej cesty R7 a nultý obchvat Bratislavy v podobe diaľnice D1. ■■ Rušenie niektorých stratových vlakových tratí chcela realizovať už prvá vláda Roberta Fica, touto otázkou sa zaoberala aj vláda, ktorej ste boli ministrom, a súčasná vláda napokon k tomuto citlivému problému pristúpila. Prvá Ficova vláda sa neodvážila urobiť nič, dokonca si dovolím povedať, že cez rozkrádanie a neriešenie situácie likvidovala železničnú dopravu na Slovensku. My sme prijali zásadný plán ozdravenia železníc, čo zachránilo tento sektor. V osobnej doprave narástol medziročne počet cestujúcich o milión, v nákladnej doprave sme sa dostali po dvoch rokoch dlhov za viac ako 120 miliónov eur do prevádzkového zisku. To sú naše výsledky. Súčasná vláda iba pokračuje v nami nastavenom pláne. ■■ Jednou zo strategických stavieb, ktorej príprava sa má počas funkčného obdobia súčasnej vlády rozbehnúť, je širokorozchodná trať. Napriek predchádzajúcemu odmietaniu bývalá vláda Ivety Radičovej zmenila k nej postoj. Dostane to zrejme na starosť budúci podpredseda vlády a bývalý minister dopravy Ľubomír Vážny. Za riziko pokladám všetko, čo sa ešte Ľubomírovi Vážnemu zverí, pretože jeho výsledky práce na ministerstve dopravy boli negatívne. Čo sa týka samotnej širokorozchodnej, treba posúdiť výhodnosť a návratnosť tejto investície. My už totiž širokorozchodnú na východe máme, na druhej strane naša existujúca železničná sieť je málo vyťažená. Preto sa mi zdá logickejšie, aby sme skôr modernizovali naše prekladiská a vyťažili už našu existujúcu sieť. 13
Page 1 and 2: Časopis na prezentáciu Slovenska
Page 3 and 4: Obsah Peňazí na cesty je dosť, c
Page 5 and 6: Oslavujeme prvých 125 rokov Oslavu
Page 7 and 8: Ministerstvo dopravy, výstavby a r
Page 11: Ministerstvo dopravy, výstavby a r
Page 15 and 16: TUBAU, a.s. realizuje: Divízia pod
Page 17 and 18: Tieto definície sú upravené aj v
Page 19: Slovenská pošta pripravuje nové
Page 23 and 24: Správa majetku podľa sféra, a. s
Page 25 and 26: Telekomunikačný úrad SR ■■ P
Page 35 and 36: Analýza šan Sloboda, môžeme vyu
Page 37 and 38: Múzeum dopravy né technické pami
Page 39 and 40: Aktivity na Dunaji Ľubomír Feješ
Page 41 and 42: Letecké dni V septembri patrilo ne
Page 43 and 44: Analýza PAS južnej Európy, t. j.
Page 45 and 46: Komentár zamestnaných. Čo si o t
Page 47 and 48: Esej sa stalo. Kúpanie s nevhodný
Page 49 and 50: Divadlo diskusie, filmové premieta
Page 51 and 52: Literatúra tívnou politikou. Bola
Page 53 and 54: Nové knihy Nové knihy Ivan Bohuš
Page 55 and 56: Výtvarné umenie Časopis na preze
Page 57 and 58: Ľudia a udalosti Deň bezpečnosti
Page 59 and 60: Diplomati Nemecké štátne vyzname
Page 61 and 62: Veľvyslanec Francúzskej republiky
Page 63 and 64:
Infoservis prezidentskej kancelári
Page 65 and 66:
Infoservis Úradu vlády SR slušne
Page 67 and 68:
Infoservis NR SR niesť do prvého
Page 69 and 70:
Summary We think the amount is too
Page 72:
Kvalitnejšia dopravná sieť pre S
show all

OtvoriÅ¥ - EUROREPORT plus

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?