Otvoriť - EUROREPORT plus
24.02.2014 • Views
Share Embed Flag

Otvoriť - EUROREPORT plus

Otvoriť - EUROREPORT plus

Otvoriť - EUROREPORT plus

SHOW MORE
SHOW LESS
ePAPER READ
DOWNLOAD ePAPER
euroreportplus.sk

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

START NOW

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

August / September 2012<br />

2,50 €<br />

doprava<br />

výstavba<br />

cestovný Ruch

V biznise letí<br />

Cloud!<br />

Ušetrite vďaka virtuálnej infraštruktúre<br />

§ Prispôsobte výpočtový výkon serverov vašim aktuálnym potrebám.<br />

§ Znížte si náklady na serverovú infraštruktúru – plaťte len za to, čo potrebujete.<br />

§ Nasaďte novú aplikáciu, systém alebo server niekoľkými klikmi.<br />

Telekom udáva trendy.<br />

Telekom<br />

Cloud<br />

www.telekom.sk/cloud

Obsah<br />

Peňazí na cesty<br />

je dosť, chýbajú<br />

projekty<br />

Rozhovor<br />

s J. Počiatkom<br />

Obsah<br />

Frank Jalšovský –<br />

kozmická inšpirácia<br />

Európa<br />

rešpektuje<br />

národné<br />

identity<br />

Rozhovor<br />

s J. M. Brunom<br />

6 54 61<br />

Doprava a výstavba (Ľ. Jurík) .................................................................... 4<br />

SKANSKA, a. s. .......................................................................................... 5<br />

Peňazí na cesty je dosť, chýbajú projekty<br />

(Rozhovor s J. Počiatkom) ............................................................................. 6<br />

Cestovný ruch sa musí rozvíjať výrazne rýchlejšie<br />

(Rozhovor s F. Palkom) ................................................................................. 8<br />

Vlaková doprava je na začiatku cesty konsolidácie<br />

(Rozhovor s A. Holákom) ............................................................................. 10<br />

Zodpovedný politik má rozhodovať na základe poznania<br />

(Rozhovor s Ľ. Vážnym) ............................................................................... 12<br />

Eurofondy sú garantom pre Slovensko<br />

(Rozhovor s J. Figeľom) ............................................................................... 13<br />

Východisko je v budovaní integrovaných dopravných systémov<br />

(Rozhovor s M. Halabicom) ......................................................................... 14<br />

TUBAU, a. s. ............................................................................................. 15<br />

Železnica je pod dvojitým tlakom<br />

(Rozhovor s J. Kubáčkom) ........................................................................... 16<br />

Železnica – najekologickejší druh dopravy (ŽSR) ................................ 17<br />

Internetové služby sú už na úrovni EÚ (Rozhovor s V. Podhorským) ..... 18<br />

Slovenská pošta pripravuje nové služby<br />

(Rozhovor s T. Druckerom, Slovenská pošta, a. s.) ....................................... 19<br />

SOFTIP, a. s. ............................................................................................. 20<br />

Spoľahnite sa na naše skúsenosti<br />

(Rozhovor s D. Guldanom – SOFTIP, a. s.) ................................................... 21<br />

Priestor pre váš úspech už 20 rokov (sféra, a. s.) ................................. 22<br />

Správa majetku podľa sféra, a. s.<br />

(Rozhovor s R. Krbaťom – sféra, a. s.) .......................................................... 23<br />

Orientujeme sa na urýchlenie rozvoja a rozširovania služieb na<br />

Slovensku (Rozhovor s I. Ištvánffym) ......................................................... 24<br />

Budeme mať o rok štvrtého mobilného operátora?<br />

(Rozhovor s L. Mikušom) ............................................................................. 25<br />

Mení sa bývanie na Slovensku k lepšiemu?<br />

(Rozhovor s E. Szolgayovou) ........................................................................ 26<br />

O forme existencie letiska Bratislava rozhodne vláda<br />

(Rozhovor s R. Valíčkovou) .......................................................................... 28<br />

Slovensko je neopozerané, má čo ponúknuť<br />

(Rozhovor s I. Magátovou) .......................................................................... 29<br />

Kvalitná komunikácia s Bruselom je kľúčová<br />

(Rozhovor s D. Žilákovou)............................................................................ 30<br />

Slovensko je križovatkou hlavných európskych dopravných osí<br />

(Rozhovor s I. Urbančíkom) ......................................................................... 31<br />

Peňazí na dopravné projekty je v Bruseli dosť<br />

(Rozhovor s J. Gmiterkom) .......................................................................... 32<br />

Uprednostňujeme súťažný dialóg<br />

(Rozhovor s M. Svoreňovou) ........................................................................ 33<br />

S našimi diaľnicami to vyzerá horšie ako pred rokom (J. Biely) ........... 35<br />

Nostalgia i poučenie .............................................................................. 36<br />

Nadšenci lodnej dopravy pripravujú zaujímavý exponát – remorkér<br />

Šturec (Rozhovor s J. Bohunským) .............................................................. 37<br />

Nové aktivity na Dunaji (Rozhovor s P. Kurhajcom a Ľ. Feješom) ............. 38<br />

In Form Slovakia, s. r. o. (Telco Conference) ........................................... 40<br />

V septembri patrilo nebo nad Sliačom milovníkom letectva<br />

(H. Štoksa)................................................................................................... 41<br />

V rebríčku konkurencieschopnosti klesla SR na 71. miesto (PAS) ... 42<br />

Keď nebude ani chlieb ani hry (S. Motusová) ........................................ 44<br />

Noc s Hamletom alebo ako ťažko je byť na Slovensku kresťanom<br />

(A. Hykisch)................................................................................................. 46<br />

elledanse – jediná stála scéna tanca a pohybového divadla u nás<br />

(A. Luptáková) ............................................................................................ 48<br />

Čo mohlo prísť a neprišlo (Rozhovor s G. Rothmayerovou) ..................... 50<br />

Nové knihy (I. Szabó) ............................................................................... 53<br />

Frank Jalšovský – kozmická inšpirácia (Ľ. Jurík) ................................... 54<br />

Ľudia a udalosti ...................................................................................... 56<br />

In Form Slovakia, s. r. o. (Marketing that Sells) ....................................... 58<br />

Diplomati (T. Jaglová) ............................................................................... 59<br />

Európska komisia ................................................................................... 60<br />

Európa rešpektuje národné identity (Rozhovor s J. M. Brunom) ........... 61<br />

Európsky parlament ............................................................................... 62<br />

Infoservis prezidentskej kancelárie ...................................................... 63<br />

Infoservis vlády SR ................................................................................. 64<br />

Infoservis NR SR ...................................................................................... 66<br />

Summary .................................................................................................. 68<br />

August / September 2012<br />

ISSN 1336-8796<br />

Editor a šéfredaktor: Ľuboš Jurík • Nakladateľstvo: <strong>EUROREPORT</strong> <strong>plus</strong>, s. r. o., Kukuričná 17, 831 03 Bratislava, v spolupráci s Kanceláriou<br />

prezidenta SR, vládou SR, NR SR, Kanceláriou Európskeho parlamentu v SR a VÚC • MK ev 2906/09 • Šéfredaktor: Ľuboš Jurík, 0903 256 658, jurik.<br />

lubos@gmail.com • Zástupkyňa šéfredaktora: Beata Vrzgulová, 0948 526 605, vrzgulova@euroreport<strong>plus</strong>.sk • Summary: Mária Vrabcová •<br />

Vedúca odd. marketingu: Eva Juríková, 0903 547 125, marketing@euroreport<strong>plus</strong>.sk • Výroba: REPUBLICA • Tlač: KOPRINT, Banská Bystrica<br />

• Cena jedného výtlačku: 2,50 € • Ročník: XV. • Redakcia nezodpovedá za obsah reklamných materiálov. Nevyžiadané rukopisy a fotografie<br />

nevraciame. • Foto na bálke: Pohľad na Bratislavu, dreamstime.com • Kontakt: redakcia@euroreport<strong>plus</strong>.sk, http://www.euroreport<strong>plus</strong>.sk •<br />

Adresa pre poštové zásielky: <strong>EUROREPORT</strong><strong>plus</strong>, s. r. o., Kukuričná 17, P. O. BOX 20, 830 03 Bratislava<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

3

Úvodník<br />

DOPRAVA A VÝSTAVBA<br />

sú hlavnými témami nového vydania časopisu<br />

<strong>EUROREPORT</strong><strong>plus</strong>.<br />

Doprava a výstavba vo všetkých segmentoch a všetkých<br />

oblastiach sú vôbec vďačnými témami nielen pre médiá,<br />

ale aj pre okruh odborníkov a, pravdaže, aj pre širokú verejnosť.<br />

Predovšetkým je to večne diskutovaná a neukončená<br />

problematika diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku,<br />

ktorá už pripomína evergreen. Niekoľko desaťročí sa<br />

buduje úsek z Bratislavy do Košíc, niekoľko desaťročí sa<br />

pomaly budujú rýchlostné cesty a Slovensko v prvej dekáde<br />

tretieho tisícročia žalostne zaostáva za vyspelými európskymi<br />

krajinami. Pritom<br />

otázka autostrádnej siete<br />

na Slovensku bola prioritou<br />

všetkých vlád od novembra<br />

1989, ba pokiaľ pamätníkom<br />

siaha pamäť, táto téma<br />

prudko rezonovala aj v časoch<br />

predošlého režimu.<br />

Napriek tomu sa autostrádne<br />

prepojenie z Bratislavy<br />

do Košíc neustále odkladá<br />

a najnovšie odhady spochybňujú<br />

aj rok 2020 ako<br />

konečný na odovzdanie celého<br />

úseku motoristom.<br />

Nehovoriac o tom, že dôležitá<br />

je aj koncepcia a dostavba<br />

rýchlostných ciest.<br />

Týka sa najmä úsekov Banská<br />

Bystrica – Ružomberok,<br />

ale aj južnej trasy smerom<br />

na Lučenec a ďalej až do Košíc, či inej trasy z Dunajskej<br />

Stredy do Bratislavy, nehovoriac o tom, v akom zúfalom<br />

stave je cesta z Bratislavy smerom na Galantu, Nové<br />

Zámky a Komárno atď. Podobne sa diskutuje o dostavbe<br />

diaľnice k poľským, resp. ukrajinským hraniciam.<br />

Namieste je preto otázka, či skôr celá sústava otázok:<br />

prečo je to tak? Kedy sa situácia zmení k lepšiemu? Je<br />

výhodnejšie stavať zo štátnych či súkromných zdrojov?<br />

Je únosné tak nekonečne dlho čakať na vyjadrenia Bruselu?<br />

Je potrebné donekonečna spochybňovať výberové<br />

konania? Je zmysluplné meniť plány a predsavzatia po<br />

každej výmene vlády?<br />

Parafrázujúc známy výrok – za všetkým hľadaj ženu,<br />

možno v tejto súvislosti povedať: za všetkým hľadaj peniaze.<br />

Ani jednu vládu nemožno totiž upodozrievať,<br />

že nemala záujem dostavať diaľnicu či vybudovať sieť<br />

rýchlostných ciest. Práve naopak. Táto téma sa stala jedným<br />

z kľúčových bodov každej predvolebnej kampane<br />

a aj v reálnej činnosti každej vlády sa cestná doprava,<br />

takpovediac, tešila mimoriadnej pozornosti. Postupne<br />

síce pribúdali úseky dokončených ciest, ale zakaždým<br />

sa vyskytol nejaký objektívny „zádrheľ“ a výstavba sa<br />

spomalila alebo celkom zastavila. Navyše, celkom objektívne<br />

musíme čeliť finančnej<br />

a hospodárskej<br />

kríze, ktorá reálne komplikuje<br />

dokončenie cestnej<br />

siete. Štátna kasa sa<br />

borí s problémami ako<br />

udržať rozpočet a každé<br />

euro využiť efektívne, čo<br />

vôbec nie je ľahká úloha.<br />

Na druhej strane by možno<br />

práve investície do výstavby<br />

diaľnic a rýchlostných<br />

ciest rozhýbali našu<br />

ekonomiku, vyviedli ju<br />

z krízy a dali by prácu tisíckam<br />

ľudí. Možno...<br />

Zaiste, doprava, to nie<br />

sú len cesty, ale aj železnice,<br />

vodné toky, letiská.<br />

Každý z týchto segmentov<br />

dopravy má svoje špecifické<br />

problémy. Týkajú sa modernizácie železničných<br />

tratí, modernizácie letísk a dostavby terminálu v Bratislave,<br />

efektívnejšieho využívania vodných tokov na<br />

Slovensku. Aj o týchto témach sa v našom vydaní dočítate.<br />

Rovnakú pozornosť by si zaslúžila problematika výstavby,<br />

ktorá sa nachádza v tých istých spoločenských<br />

a ekonomických súradniciach ako doprava. Na jednej<br />

strane je nedostatok zdrojov, na druhej strane by rozmach<br />

výstavby rozhýbal investície, trh a pribudli by<br />

pracovné príležitosti. Aj o tejto téme píšeme v EURO-<br />

REPORT-e <strong>plus</strong>.<br />

ĽUBOŠ JURÍK<br />

šéfredaktor<br />

4 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Oslavujeme<br />

prvých 125 rokov<br />

Oslavujeme<br />

prvých 125 rokov<br />

Skanska začína pôsobiť<br />

na Slovensku<br />

registrácia spoločnosti<br />

na burze cenných<br />

papierov v Štokholme<br />

zmena názvu na Skanska<br />

prvá veľká investícia<br />

do realít v Malmö<br />

prvá stavba asfaltovej<br />

komunikácie vo Švédsku<br />

prvá zahraničná<br />

pobočka vo Fínsku<br />

a následne v Rusku<br />

prvá zahraničná zákazka v podobe<br />

dodávky dutých betónových blokov<br />

na telefónne káble do Leedsu<br />

a ďalších miest v Anglicku<br />

prvý betónový<br />

most vo Švédsku<br />

Rudolf Frederik Berg zakladá<br />

spoločnosť AB Skånska<br />

Cementgjuteriet a začína<br />

pracovať so železobetónom<br />

Viac informácií:<br />

www.skanska.sk

Ministerstvo dopravy, výstavby<br />

a regionálneho rozvoja SR<br />

Peňazí na cesty je dosť,<br />

chýbajú projekty<br />

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho<br />

rozvoja SR v súčasnej vláde vedie Ján Počiatek.<br />

O rozhovor ho požiadala<br />

publicistka Mária Šišuláková.<br />

■■ Už takmer šesť mesiacov šéfujete ministerstvu dopravy. Málo na to,<br />

aby ste mohli bilancovať, ale dosť, aby ste mohli porovnávať. V prvej<br />

vláde Roberta Fica ste boli ministrom financií. Ktorý rezort vám viac<br />

sedí?<br />

Myslím si, že ministerstvo dopravy. Na rozdiel od ministerstva<br />

financií je viac projektovo orientované. Vezmite si napríklad výstavbu<br />

cestnej infraštruktúry. Treba zvládnuť celý balík úloh, aby<br />

sme mohli prísť k hotovému dielu a odovzdať ho do užívania. Od<br />

vypracovania technických štúdií, posudzovania vplyvov na životné<br />

prostredie cez projektové dokumentácie až po stavebné povolenie<br />

a výstavbu vrátane stavebného dozoru. To platí aj o železničných<br />

projektoch. Väčšina dopravnej infraštruktúry sa zároveň financuje<br />

z eurofondov, čo je ďalšia agenda, ktorá umocňuje postavenie ministerstva<br />

dopravy ako projektovo orientovanej inštitúcie.<br />

■■ Kde sú najväčšie rozdiely v pôsobení úradov oboch ministerstiev?<br />

Už som sa viac ráz spomenul, že situácia na ministerstve dopravy<br />

je horšia ako bola na financiách, keď som tam nastupoval. Našiel<br />

som tu nepochopiteľné veci. Napríklad, že kľúčové sekcie nemali<br />

dostatok potrebných informácií od podriadených organizácií a nevedeli,<br />

čo sa v nich deje. To je zásadný komunikačný problém. Ďalej,<br />

že neexistuje poriadna databáza údajov a ukazovateľov, na ktorej<br />

základe by bolo možné korektne sa rozhodnúť napríklad o tom,<br />

ktoré diaľničné či železničné úseky treba začať stavať čo najskôr,<br />

lebo sú najpotrebnejšie, a ktoré projekty nie sú až také horúce a ich<br />

výstavba sa môže posunúť na neskôr. Ak má takýto obrovský rezort<br />

fungovať, treba to zásadne zmeniť. Intenzívne na tom pracujeme už<br />

od nástupu na ministerstvo. Nedá sa to však zreformovať zo dňa na<br />

deň, ani z mesiaca na mesiac. Je to beh na dlhé trate.<br />

■■ Váš predchodca hovoril o nulovej tolerancii ku korupcii. Vy ste po<br />

nástupe do funkcie oznámili, že sa preverujú všetky podozrivé zmluvy,<br />

uzatvorené v rezorte od pádu minulej vlády. Čo preukázalo preverovanie,<br />

ak ohliadneme od škandalóznych „zlatých padákov“ pre niektorých<br />

manažérov?<br />

Ministerstvo aktívne preveruje všetky zmluvy, ktoré boli uzavreté<br />

po vyhlásení predčasných volieb, vrátane manažérskych. Vzhľadom<br />

na veľkosť rezortu dopravy a rozsah jeho kompetencií, ktoré<br />

Foto: archív<br />

sú najväčšie spomedzi všetkých rezortov, potrebujeme na to viac<br />

času. Viaceré zmluvy si pre ich zložitosť vyžadujú dôkladnú právnu<br />

analýzu. Ku konkrétnym zisteniam sme dospeli v spomínaných<br />

manažérskych zmluvách. Nemám nič proti adekvátnym platom<br />

vrcholových manažérov v štátnych firmách, ktorí zodpovedajú za<br />

miliónové aktíva a tisícky zamestnancov. Odstupné však musí odrážať<br />

hospodársky výsledok a nesmie nastať prípad, že desaťtisíce<br />

eur dostávajú riaditelia stratových firiem. Padáky za 1,5 milióna eur<br />

v rezorte, v ktorom by ste potrebovali pomaly lupu na to, aby ste<br />

našli firmu v čiernych číslach, je podľa mňa škandál. Súčasní riaditelia<br />

a topmanažéri sa určite nemôžu tešiť na platinové padáky,<br />

aké sa ušli nominantom pána Figeľa. Tí, ktorí zdedili takéto zmluvy<br />

po svojich predchodcoch, už majú podpísané dodatky, ktoré takéto<br />

odstupné rušia.<br />

■■ Ministerstvo dopravy podalo za exministra Figeľa trestné oznámenie<br />

pre údajne falšovanie analýz v súvislosti s predraženými PPP projektmi<br />

na diaľnici D1. Sledujete priebeh vyšetrovania?<br />

Vyšetrovanie celej záležitosti je v kompetencii orgánov činných<br />

v trestnom konaní. Ja im v žiadnom prípade do toho nebudem zasahovať.<br />

Ak zistia, že niekto podvádzal, bude treba vyvodiť zodpovednosť.<br />

Držím sa zásady – padni, komu padni.<br />

■■ Jednou z prvých otázok, ktorou vás novinári zasypali po nástupe do<br />

funkcie, je, kedy budú diaľnicou spojené Košice s Bratislavou. Premiér<br />

Fico hovoril pred časom o roku 2010, čo je už pasé. Exminister dopravy<br />

Ján Figeľ o roku 2017. Podarí sa dodržať aspoň rok, ktorý avizovala<br />

predošlá vláda?<br />

Presný dátum dnes nie je schopný povedať nik. Viem len povedať,<br />

že termín, o ktorom hovorila minulá vláda, je nereálny. Hovoriť<br />

v súčasnosti o konkrétnom dátume nie je zodpovedné. Nik<br />

totiž nevie ako dopadne environmentálne posudzovanie úseku D1<br />

Turany – Hubová zo strany Európskej komisie. A bez tohto úseku<br />

nie je možné kompletné diaľničné prepojenie Košíc s Bratislavou.<br />

Vyhlásiť akýkoľvek termín je alibistické. Zodpovedne však môžem<br />

povedať, že nepodceníme nič v príprave stavieb a posúvaní celej<br />

agendy dopredu.<br />

■■ Dostavba najdôležitejšej slovenskej diaľnice teda závisí od Bruselu?<br />

Áno. Presnejší odhad budeme môcť povedať až po vyriešení environmentálneho<br />

problému úseku pri Martine. Som optimista, že<br />

ho vyriešime a že budeme v priebehu pár mesiacov vedieť, ako to<br />

s týmto úsekom vyzerá.<br />

■■ Čo všetko nám ešte chýba dostavať na diaľnici D1?<br />

Určite viete, že po Žilinu je diaľnica kompletná. Aktuálne sa vyhodnocuje<br />

súťaž na časť južného obchvatu Žiliny s tunelom Višňové,<br />

ktorý je najdlhší na Slovensku. Výstavbu by sme chceli rozbehnúť<br />

v prvej polovici budúceho roka. Závisí to od priebehu verejného<br />

obstarávania. Úsek z Hričovského Podhradia, ktorý má platné<br />

stavebné povolenie, sa začne stavať tak, aby bol sprejazdnený spolu<br />

s tunelom Višňové. Za ním nasleduje martinský úsek Dubná Skala<br />

– Turany, ktorý sa buduje. Vo výstavbe sú aj dva úseky pri Levoči<br />

a jeden pri Prešove. Na ružomberský úsek, ktorý končí v dedine<br />

Ivachnová, plánujeme tento rok podpísať zmluvu s víťazom súťaže.<br />

6 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Ministerstvo dopravy, výstavby<br />

a regionálneho rozvoja SR<br />

Bol by som rád, keby sa tento rok začalo aj<br />

stavať.<br />

■■ Je problémom aj juhozápadný obchvat Prešova?<br />

To je ďalší problém, pretože jeho pripravenosť<br />

je mizivá. To, kedy sa vyrieši príprava<br />

toho úseku a dostaneme sa do štádia, že<br />

budeme schopní odhadovať termíny, je ešte<br />

vo hviezdach. Treba však dodať, že tranzitnú<br />

dopravu cez Prešov v smere západ – juh<br />

by mal od roku 2014 obslúžiť štvorpruhový<br />

prieťah mestom, ktorý sa začal nedávno<br />

stavať v réžii Slovenskej správy ciest. Paralelný<br />

diaľničný obchvat s tunelom preto postačuje<br />

stavať od roku 2015. Prínosnejším<br />

pre Prešov bude aj severný obchvat, ktorý<br />

je súčasťou rýchlostnej cesty R4 a má sa začať<br />

stavať od roku 2014.<br />

■■ Veľa sa hovorí o financovaní diaľnic. Aký<br />

model uprednostňujete?<br />

Jednoznačne je to financovanie z eurofondov.<br />

Je to najlacnejší spôsob financovania,<br />

pretože najmenej zaťažuje verejné financie.<br />

■■ Premiér Fico však s obľubou hovorí o PPP<br />

projektoch. Napriek tomu nepočítate s financovaním<br />

cez PPP?<br />

To som nepovedal. Pýtali ste sa ma, čo<br />

uprednostňujem, a nie, aké možné zdroje<br />

plánujeme využívať pri výstavbe diaľnic.<br />

■■ Takže uvažujete aj o možnosti využiť na<br />

diaľnice zdroje z PPP?<br />

Nebránim sa PPP projektom ako forme<br />

financovania. Najprv je však nutné využiť<br />

možnosti operačných programov cez eurofondy,<br />

až potom môžeme uvažovať nad dodatočnými<br />

zdrojmi. Nech sú už akékoľvek,<br />

či už formou pôžičky alebo PPP. Dnes reálne<br />

hrozí, že eurofondy z tohto programovacieho<br />

obdobia na cesty nemusia byť vyčerpané,<br />

pretože nie je dostatok pripravených<br />

projektov. To je problém, ktorý som zdedil<br />

a ktorému čelíme a riešime ho. Aby sme podobným<br />

peripetiám predišli, zintenzívnili<br />

sme prípravu diaľničných projektov na čerpanie<br />

eurofondov z programovacieho obdobia<br />

na roky 2014 až 2020. Robíme všetko,<br />

aby sme sa vyhli situácii, že peniaze síce sú,<br />

ale projekty chýbajú. Snažíme sa intenzívnejšie<br />

komunikovať s Európskou komisiou,<br />

aby schvaľovanie projektov v Bruseli prebiehalo<br />

bez problémov. Toto sa predchádzajúcej<br />

vláde nie vždy darilo.<br />

Vo financovaní cestnej a diaľničnej infraštruktúry<br />

sú vítané aj iné zdroje vrátane<br />

súkromných, teda aj PPP projekty. No<br />

dôležité sú podmienky financovania, ktoré<br />

musia byť výhodné nielen pre súkromných<br />

veriteľov, ale aj pre štát.<br />

■■ História ukazuje, že veľkou brzdou výstavby<br />

diaľnic je verejné obstarávanie.<br />

Máte úplnú pravdu. Diaľničný plán minulej<br />

vlády výrazne zaostal za realitou aj preto,<br />

že podcenila riziko z posunov vo verejnom<br />

obstarávaní, ktoré spôsobili jednak časté námietky<br />

firiem na ÚVO, no tiež ich zdĺhavé<br />

posudzovanie.<br />

■■ Čo chcete urobiť, aby sa to v budúcnosti<br />

nestávalo?<br />

Problémy vo verejnom obstarávaní sa dlhodobo<br />

opakujú v totožnej schéme. Z pohľadu<br />

obstarávania veľkých infraštruktúrnych<br />

projektov treba preto zákon zaktualizovať.<br />

Vláda si dala záväzok upraviť zákon<br />

o verejnom obstarávaní tak, aby bol moderný,<br />

nespochybniteľný a dostatočne transparentný.<br />

Je to veľmi citlivá otázka a budeme<br />

musieť nájsť konsenzus nielen naprieč politickým<br />

spektrom, ale aj so širokou odbornou<br />

verejnosťou.<br />

■■ Rezort dopravy nie je iba o cestách, druhou<br />

najvýznamnejšou položku vášho rozpočtu<br />

sú železnice. Akú máte víziu v železničnom<br />

sektore?<br />

Je nevyhnutné pokračovať v ozdravovaní<br />

a obnove železničných firiem. Nechcem,<br />

aby ozdravný proces bol iba o prepúšťaní<br />

ako za minulej vlády. Potrebujeme vniesť do<br />

fungovania a hospodárenia železničných firiem<br />

poriadok, ktorý tam roky chýba. V súčasnosti<br />

vytvára príslušná sekcia ministerstva<br />

v spolupráci so všetkými železničnými<br />

firmami jednotnú víziu železničného<br />

sektora. Jej základným cieľom je zachovanie<br />

a postupné zvyšovanie podielu železníc<br />

v osobnej aj nákladnej doprave v rámci aktuálnych<br />

limitov rozpočtu verejnej správy,<br />

ako aj konsolidácia, oddlženie a ozdravenie<br />

železničného sektora. Ide nám o zdravú,<br />

funkčnú a nezadlženú železnicu, ktorá sa<br />

so všetkou zodpovednosťou ujme spoľahlivého<br />

a kvalitného obhospodarovania tých<br />

dopravných výkonov, ktoré jej vzhľadom na<br />

jej charakteristické vlastnosti patria.<br />

■■ V súvislosti so železničnými firmami často<br />

skloňujete slovo holding.<br />

Áno, ale aj s prívlastkom virtuálny. Myslím<br />

tým úzku koordináciu železničných firiem,<br />

aby sa nestávali veci ako v minulosti,<br />

že ministerstvo dopravy nemalo od týchto<br />

firiem potrebné informácie o dôležitých<br />

hospodárskych záležitostiach. Vecne by<br />

„virtuálny holding“ mala zastrešovať odborná<br />

sekcia na ministerstve. Ide teda o pomenovanie<br />

zvýšeného úsilia ministerstva koordinovať<br />

pôsobenie štátnych železničných firiem<br />

cez nástroje, ktoré máme k dispozícii.<br />

Chceme, aby železnica bola pre ľudí atraktívnejšia<br />

a komfortnejšia.<br />

■■ Ministerstvo v minulom období odštartovalo<br />

verejné obstarávanie cez elektronické<br />

aukcie. Pokračujete v nich?<br />

Je to vec, ktorú vnímam pozitívne a nevidím<br />

dôvod na tom nič meniť.<br />

■■ V súčasnosti prebiehajú intenzívne rokovania<br />

o návrhu štátneho rozpočtu na budúci<br />

rok. Ministerstvo financií vám predbežne<br />

pridelilo takmer 2,3 miliardy eur, čo je síce<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

o niečo viac ako tento rok, ale výrazne menej,<br />

ako ste žiadali.<br />

Je to menej, no rokovania o rozpočte sa zatiaľ<br />

neskončili. Ako bývalý minister financií<br />

chápem svojho kolegu, že chce šetriť, kde sa<br />

dá. Situácia vo svetovej ekonomike je stále<br />

zložitá a my ako krajina nemáme na výber<br />

– musíme znižovať deficit verejných financií<br />

a svoju závislosť od finančných trhov.<br />

■■ Ste teda spokojní a nechcete viac peňazí do<br />

rozpočtovej kapitoly ministerstva dopravy?<br />

Určite budem bojovať za to, aby bola rozpočtová<br />

kapitola rezortu bohatšia. Treba sa<br />

však na celú záležitosť pozrieť aj z iného<br />

uhla. Problém ministerstva dopravy nie je<br />

v nedostatku peňazí, ale v slabej pripravenosti<br />

projektov dopravnej infraštruktúry. Vývoj<br />

rozpočtovej kapitoly už niekoľko rokov<br />

ukazuje, že rezort nie je schopný minúť ani<br />

to, čo má. Preto je mojou prvoradou úlohou<br />

pripraviť kvalitné projekty, a potom nebude<br />

problém dohodnúť sa s ministerstvom financií<br />

na zdrojoch. Nemá význam chodiť každý<br />

rok na jeseň na ministerstvo financií s nastrčenými<br />

dlaňami a o rok na to zasa s dlhým<br />

nosom vracať milióny do štátnej kasy späť.<br />

■■ Kde plánujete investovať viac prostriedkov<br />

a kde menej? Prečo?<br />

Najväčšia časť výdavkov kapitoly ministerstva<br />

smeruje na budovanie a obnovu cestnej<br />

a železničnej infraštruktúry. Máme však aj<br />

oblasti, ktoré sú v aktuálnom návrhu výrazne<br />

podhodnotené. S ministerstvom financií budeme<br />

rokovať o zvýšení výdavkov na leteckú<br />

dopravu a rozvoj bývania. Nájomné bývanie<br />

vnímam ako jednu z priorít v rokovaní s ministerstvom<br />

financií. To je zatiaľ všetko, čo<br />

môžem teraz povedať. Rozpočet sa stále pripravuje<br />

a platí preto staré známe – kým nie je<br />

dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič.<br />

Prečo vám tak záleží na podpore nájomné-<br />

■■<br />

ho bývania?<br />

Trh práce u nás trpí nedostatkom kvalifikovanej<br />

pracovnej sily, čo sa ukázalo v čase<br />

najväčšieho boomu našej ekonomiky, a vidíme<br />

to aj dnes. Vnímame, že sčasti sa to dá<br />

riešiť väčšou podporou mobility pracovnej<br />

sily, ktorá je u nás nízka. Pre Slovensko je<br />

dôležité, aby sa ľudia bez väčších problémov<br />

dokázali presunúť za prácou, ako je to bežné<br />

vo vyspelých ekonomikách. Je v našich<br />

silách rozhýbať to, no žiada si to podstatne<br />

viac nájomných bytov a zmenu tradičného<br />

prístupu k sťahovaniu sa za prácou. Bude to<br />

náročná úloha, lebo verejný nájomný sektor<br />

je v plienkach a súkromný na tom nie je oveľa<br />

lepšie. Verejný pokrýva z celkového bytového<br />

fondu necelé 3 %, kým v Európe je<br />

to bežne viac ako 25 %. Podpora nájomného<br />

bývania si, samozrejme, vyžiada aj viac<br />

financií, ako je v návrhu štátneho rozpočtu<br />

na budúci rok. Chceme do sektora nájomných<br />

bytov pritiahnuť aj súkromný kapitál.<br />

Verím, že kombináciou súkromných a verejných<br />

zdrojov sa nám tento sektor podarí rozhýbať<br />

a uľahčiť tak presun ľudí za prácou. <br />

7

Ministerstvo dopravy, výstavby<br />

a regionálneho rozvoja SR<br />

Cestovný ruch sa musí<br />

rozvíjať výrazne rýchlejšie<br />

V zmysle zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej<br />

štátnej správy koordinuje rezort dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja okrem<br />

iných úloh využívanie finančných prostriedkov z fondov Európskej únie, prípravu<br />

politík regionálneho rozvoja, ktoré vo veľkej miere eurofondy využívajú. Túto<br />

problematiku na ministerstve koordinuje štátny tajomník František Palko.<br />

Oslovila ho publicistka Mária Šišuláková.<br />

■■ Európska komisia nás už viackrát kritizovala<br />

pre nedostatočné čerpanie eurofondov.<br />

Vyvodili sa z kritiky potrebné závery?<br />

Robíme všetko, aby sme tieto negatívne<br />

trendy zvrátili. Krátko po nástupe na ministerstvo<br />

sme zriadili riadiaci výbor pre<br />

koordináciu fondov EÚ, na ktorom sa pravidelne<br />

stretávajú štátni tajomníci príslušných<br />

rezortov. Výbor je koordinačný, poradný<br />

a iniciatívny orgán ministra dopravy<br />

pre problematiku využívania eurofondov.<br />

Rieši problémy tak, aby Slovensko čerpalo<br />

eurofondy čo najefektívnejšie. Výsledky<br />

našej práce už vidno. Vďaka našim krokom<br />

sa podarilo odblokovať platby v operačných<br />

programoch Životné prostredie,<br />

Doprava a Vzdelávanie.<br />

■■ Stačí na odstránenie problémov jeden výbor?<br />

Určite nie. Keď sme prevzali zodpovednosť<br />

za eurofondy, vypracovali sme správu<br />

o stave realizovania Národného strategického<br />

referenčného rámca k 31. máju<br />

2012. V ňom sme identifikovali riziká, na<br />

ktorých základe hrozí, že niektoré operačné<br />

programy nestihnú vyčerpať alokované<br />

financie. Pri operačných programoch s výraznými<br />

problémami sme navrhli vypracovanie<br />

akčných plánov. Ide o kroky, ktoré<br />

je nevyhnutné urobiť, aby sa zlepšilo čerpanie<br />

fondov.<br />

■■ Dokedy mali byť tieto plány hotové?<br />

Riadiace orgány, teda ministerstvá, ich<br />

mali vypracovať do konca augusta. Ich plnenie<br />

sa teraz bude vyhodnocovať každé<br />

dva mesiace.<br />

Foto: archív<br />

■■ Vie Európska komisia o týchto krokoch?<br />

Komunikácia s Európskou komisiou<br />

(EK) je na štandardnej úrovni. Pravidelne<br />

ju informujeme o priebehu a aktuálnom<br />

stave implementácie Národného strategického<br />

referenčného rámca. Mesačne im<br />

zasielame takzvanú štandardnú monitorovaciu<br />

tabuľku, ktorá podrobne informuje<br />

o stave čerpania a kontrahovania zdrojov<br />

z fondov EÚ až po úroveň prioritných osí.<br />

Štvrťročne posielame i odpočet plnenia<br />

uložených úloh v dokumente Joint Road<br />

Map, ktorý zahŕňa aj implementáciu veľkých<br />

projektov.<br />

■■ Ako sú na tom dlhodobejšie plány?<br />

Raz ročne posielame EK za každý operačný<br />

program výročnú správu o implementácii<br />

operačného programu, ktorá veľmi<br />

detailne informuje o pokroku, zmenách<br />

i prípadných problémoch. Rovnako treba<br />

povedať, že zástupcovia EK sú pozorovateľmi<br />

vo všetkých monitorovacích výboroch<br />

jednotlivých operačných programov,<br />

aj v Národnom monitorovacom výbore.<br />

Centrálny koordinačný orgán zabezpečuje<br />

výročné stretnutie zástupcov komisie<br />

s predstaviteľmi Slovenska. Ak niečo horí,<br />

stretávame sa, samozrejme, aj podľa potreby<br />

priamo v Bruseli.<br />

■■ Schválil nám už Brusel presun eurofondov<br />

na zamestnanosť mladých?<br />

Materiál o návrhu realokácie finančných<br />

prostriedkov na podporu riešenia nezamestnanosti<br />

mladých ľudí a zintenzívnenie<br />

podpory malých a stredných podnikov<br />

schválila vláda v máji. Následne museli tieto<br />

peniaze presmerovať aj monitorovacie<br />

výbory jednotlivých operačných programov,<br />

čo sa podarilo ku koncu júna. Všetko<br />

potom išlo v jednom balíku do vlády, ktorá<br />

to schválila na konci júla a obratom sme<br />

to poslali EK. Ich súhlasné stanovisko očakávame<br />

v najbližšom čase. To však neznamená,<br />

že čakáme so založenými rukami.<br />

Už sme podnikli kroky potrebné na urýchlené<br />

implementovanie projektov ihneď po<br />

schválení realokácie zo strany EK.<br />

■■ V súčasnom programovacom období patríme<br />

medzi krajiny EÚ s najvyšším počtom<br />

operačných programov – až jedenásť – čo sa<br />

ukázalo ako nešťastné. V súčasnosti finišuje<br />

príprava nového programovacieho obdobia<br />

na roky 2014 – 2020. Aké ciele sme si naň<br />

aj s ohľadom na doterajšie skúsenosti stanovili?<br />

Hlavným cieľom v novom programovacom<br />

období je zvýšiť efektivitu plnenia obmedzeného<br />

počtu cieľov definovaných na<br />

úrovni EÚ vychádzajúcich zo stratégie Európa<br />

2020. Nám z toho vyplynulo, že Slovensko<br />

bude mať menší počet operačných<br />

programov, ktoré budú zamerané na vymedzený<br />

okruh oblastí podpory tak, ako<br />

sú stanovené v Národnom programe reforiem<br />

SR.<br />

Sústredíme sa na základnú infraštruktúru,<br />

vedu, výskum a inovácie s dôrazom<br />

na zelený rast a tiež na ľudské zdroje, zamestnanosť<br />

a sociálnu inklúziu. Zároveň<br />

využijeme možnosť previesť dve percentá<br />

celkových prostriedkov do Bratislavského<br />

samosprávneho kraja.<br />

■■ Pred niekoľkými týždňami ste rokovali<br />

so zástupcami Organizácie pre hospodársku<br />

spoluprácu a rozvoj (OECD) o najväčších výzvach<br />

v oblasti urýchlenia čerpania fondov<br />

EÚ, ako aj o príprave nového finančného obdobia<br />

2014 – 2020. Prezentovala OECD pre<br />

nás nejaké odporúčania?<br />

Stretnutie bolo konštruktívne. Zástupcov<br />

OECD sme informovali o prijatých<br />

opatreniach na zrýchlenie čerpania štrukturálnych<br />

fondov a Kohézneho fondu EÚ.<br />

Išlo predovšetkým o vytvorenie koordinačného<br />

mechanizmu pre eurofondy na úrovni<br />

štátnych tajomníkov realokáciou fondov<br />

v prospech tých operačných programov,<br />

ktoré majú najlepšiu absorpčnú kapacitu<br />

a spoločenskú pridanú hodnotu, alebo riešenie<br />

nezamestnanosti mladých a podporu<br />

malých a stredných podnikov. Zástupcov<br />

OECD tieto opatrenia ocenili a zároveň<br />

odporučili, aby sa Slovensko v rámci nového<br />

programovacieho obdobia zameralo,<br />

v súlade so stratégiou EÚ, na „inteligentnú<br />

špecializáciu“ najmä v oblastiach, kde<br />

môže mať konkurenčnú výhodu.<br />

■■ Podľa plánov Bruselu by Národný systém<br />

dopravných informácií mal byť súčasťou jednotného<br />

inteligentného dopravného systému<br />

Európskej únie, čo chce EÚ aj finančne podporiť.<br />

Zaoberá sa už Slovensko riešením inteligentného<br />

dopravného systému? Aký postoj<br />

sme zaujali k tomuto plánu?<br />

Pracujeme na tom. Predpokladáme,<br />

že by sme tento systém mohli financovať<br />

z nasledujúceho programovacieho obdobia<br />

2014 – 2020. Chceme kriticky prehodnotiť<br />

rozsah, štruktúru, nevyhnutnosť, ako<br />

aj výšku nákladov na veľký celoslovenský<br />

8 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Ministerstvo dopravy, výstavby<br />

a regionálneho rozvoja SR<br />

systém NSDI. Odhady nákladov na projekt<br />

sa pohybujú do 150 mil. eur s DPH.<br />

Ide iba o horný odhad toho, čo by mal stáť<br />

celý systém. Nám sa zdá táto suma vysoká.<br />

Na systém bude po prehodnotení koncepcie<br />

NSDI vypísaná transparentná súťaž.<br />

Predpokladáme, že cena, ktorú Slovensko<br />

zaň zaplatí, bude značne nižšia ako spomínaný<br />

horný odhad nákladov.<br />

■■ Aký praktický význam má systém pre bežných<br />

užívateľov ciest a mestských komunikácií?<br />

NSDI prinesie moderné informačné technológie<br />

do dopravy. Umožní sledovanie, vyhodnocovanie<br />

a riadenie dopravného procesu<br />

čase a priestore tak, aby nedochádzalo<br />

k zbytočným časovým stratám. Systém zároveň<br />

umožní efektívne a účinne nastaviť plánovanie<br />

budovania dopravnej infraštruktúry<br />

v súlade s reálnymi dopravnými nárokmi<br />

na jednotlivých cestných úsekoch.<br />

■■ Ministerstvo dopravy pripravuje novú stratégiu<br />

pre cestovný ruch. V čom sa líši od súčasnej<br />

stratégie, keďže rozvoj cestovného<br />

ruchu u nás ani zďaleka nezodpovedá svojim<br />

možnostiam?<br />

Chceme, aby sa cestovný ruch rozvíjal<br />

výrazne rýchlejšie ako to bolo doteraz. Ak<br />

sa nám to podarí, tak to veľmi pomôže aj<br />

celej ekonomike Slovenska. Propagáciu<br />

Slovenska v zámorských štátoch by sme<br />

chceli robiť spoločne s krajinami V4. Podľa<br />

nás to tak bude lepšie a efektívnejšie pre<br />

celý región. Posilniť by sme chceli propagáciu<br />

Slovenska v okolitých štátoch.<br />

■■ Dá sa povedať, ktoré sektory chcete propagovať?<br />

Určite to, v čom vieme byť tak povediac<br />

svetoví. Ide napríklad o pobyty v termálnych<br />

areáloch, ktorých je na Slovensku dostatok<br />

a dá sa v nich kúpať po celý rok bez<br />

ohľadu na počasie. Ďalej o pobyty v rozmanitej<br />

prírode spojené s ekoturistikou.<br />

V zime vieme ponúknuť aj zaujímavé lyžovanie.<br />

Hlavne pre ľudí, ktorí uprednostňujú<br />

skôr strediská prírodného a športového<br />

zamerania. Východne od Álp sú naše Tatry<br />

a Veľká a Malá Fatra nesporne najlepšie.<br />

Existuje tu ešte doposiaľ veľmi významný,<br />

ale zanedbávaný segment. A to víkendová<br />

turistika.<br />

■■ Oplatí sa na to zamerať? Predsa, ide len<br />

o dva dni.<br />

To je síce pravda, ale víkendov je za rok<br />

až 52. Okolité štáty, s výnimkou Rakúska,<br />

nemajú takú pestrú paletu ponuky pre turistov<br />

ako my. Dlhé hranice s nimi dávajú<br />

reálny predpoklad pritiahnuť viac turistov<br />

z týchto krajín a zvýšiť tak celkový počet<br />

pobytových dní u nás. Súčasne sa takto<br />

viac oživia aj menšie turistické strediská<br />

v blízkosti hraníc.<br />

■■ Čím sa chceme v cestovnom ruchu presadiť?<br />

Určite kvalitou. Nič iné dnes nemá šancu.<br />

A to nehovorím iba o kvalite jednotlivých<br />

produktov, ale o komplexnej kvalite,<br />

ktorú turistom ponúkneme. Preto plánujeme<br />

výraznejšie posilniť destinačný manažment,<br />

ktorý chceme postupne budovať aj<br />

cez činnosti novo sa tvoriacich organizácií<br />

cestovného ruchu. V konečnom dôsledku<br />

pôjde o koordinovaný, cieľavedomý proces<br />

riadenia a usmerňovania cestovného ruchu<br />

v príslušnom teritóriu.<br />

■■ V cestovnom ruchu výrazne zaostávame za<br />

väčšinou vyspelých krajín, najmä čo sa týka<br />

služieb. Čomu to pripisujete?<br />

Slovenský cestovný ruch dlhoročne nedosahuje<br />

výsledky, ktoré by zodpovedali jeho<br />

možnostiam. Naša krajina má krásnu prírodu,<br />

bohaté prírodné liečivé zdroje, množstvo<br />

turistických zaujímavostí, takže sa určite<br />

nemôžeme na nič vyhovárať. V minulosti<br />

sa síce prijalo niekoľko strategických<br />

plánov, ale ukazuje sa, že to nestačí. Za riešenie<br />

v tejto oblasti z hľadiska systémovej<br />

zmeny považujem až zákon o podpore cestovného<br />

ruchu. Vďaka nemu je možné podporiť<br />

a zmobilizovať subjekty zainteresované<br />

na rozvoji cestovného ruchu v konkrétnych<br />

regiónoch či destináciách, ktoré môžu<br />

zvýšiť kvalitu celkovej destinácie s konkurenčnými<br />

produktmi a kvalitnými službami.<br />

Práve to je to, čo potrebujeme. Ľudia<br />

v regiónoch, ktorí pracujú v cestovnom ruchu,<br />

musia spolupracovať.<br />

■■ Všetko teda závisí od ľudí, ich postojov<br />

a prístupov. Kedy sa podarí meniť ich prístup?<br />

Povedal by som to asi tak, že na Slovensku<br />

je dosť kvalifikovaných ľudí, len nie<br />

všetci sú zvyknutí pracovať na sto percent.<br />

Katastrofou v našom cestovnom ruchu je<br />

slovné spojenie „to stačí“. Kým sa ľudia nenaučia<br />

robiť veci najlepšie, ako sa len dá,<br />

budeme mať problém konkurovať krajinám,<br />

kde toto už pochopili. Možností zmeniť<br />

to je viac, ale ľudia si musia uvedomiť,<br />

že je to predovšetkým v ich záujme. Na<br />

druhej strane, práca v službách dnes patrí<br />

medzi tie horšie platené a, navyše, ani<br />

nemá veľmi dobré meno. No jedno s druhým<br />

súvisí. Keď budete robiť v špičkovom<br />

zariadení, v kraji, ktorý má čo ponúknuť,<br />

jednak viac zarobíte a zároveň budete aj<br />

hrdý na robotu, ktorú robíte.<br />

■■ Podpora výstavby bytov formou individuálnej<br />

výstavby, ale tiež komunálnej, stále<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

nie je na dostatočnej úrovni, čo sa prejavuje<br />

v mnohých spoločenských oblastiach. Kde<br />

treba hľadať príčiny tohto stavu?<br />

Výstavbu bytov štát podporuje viacerými<br />

spôsobmi, a to najmä formou priamych<br />

dotácií alebo úverov so zvýhodnenou úrokovou<br />

mierou. O tom, koľko peňazí vieme<br />

poskytnúť na podporu bývania, sa vždy<br />

rozhoduje na základe toho, koľko peňazí<br />

je v rozpočte. Aj keď rozvoj bývania v súčasnosti<br />

patrí k prioritám nášho rezortu,<br />

viac peňazí na podporu bývania sa v čase,<br />

keď musíme konsolidovať verejný rozpočet,<br />

bude hľadať ťažko. Preto sa jestvujúce<br />

ekonomické nástroje zameriavajú viac na<br />

podporu výstavby bytov pre sociálne slabšie<br />

skupiny obyvateľstva.<br />

■■ Na druhej strane stále prekvitá beztrestná<br />

výstavba čiernych stavieb. Už roky sa diskutuje<br />

o prísnych trestoch, no legislatíva tieto<br />

javy nerieši dostatočne. Kedy príde k želanej<br />

zmene?<br />

Katastrofou v našom cestovnom ruchu je slovné spojenie<br />

„to stačí“. Kým sa ľudia nenaučia robiť veci najlepšie, ako sa<br />

len dá, budeme mať problém konkurovať krajinám, kde toto<br />

už pochopili. Možností zmeniť to je viac, ale ľudia si musia<br />

uvedomiť, že je to predovšetkým v ich záujme.<br />

Prvým krokom bolo presunúť dohľad<br />

bližšie k ľudom. Monitorovať všetky stavby<br />

v obci teraz má za úlohu stavebný úrad<br />

príslušnej obce alebo mesta. V rámci tejto<br />

činnosti má stavebný úrad povinnosť permanentne<br />

sledovať všetku stavebnú činnosť<br />

a odhaľovať aj nepovolenú stavebnú<br />

činnosť. Je preto zodpovednosťou každého<br />

starostu a primátora, aby jeho obecný<br />

či mestský stavebný úrad vykonával túto<br />

činnosť zodpovedne a včas zakročil proti<br />

„čiernym stavbám“. Veríme, že obce<br />

a aj ľudia, ktorí v nich bývajú, vyžijú túto<br />

možnosť a boj proti čiernym stavbám sa<br />

zintenzívni.<br />

■■ Nie je problémom príliš mäkký zákon?<br />

Ministerstvo už pripravuje nový stavebný<br />

zákon, ktorý sprísni postihy čiernych<br />

stavieb. Predpokladáme, že na rokovanie<br />

vlády sa dostane v septembri budúceho<br />

roka. Nový stavebný zákon, ktorý v súčasnosti<br />

rezort pripravuje, bude upravovať<br />

aj opatrenia na zabránenie nepovolenej<br />

výstavby. Uvažuje sa s preventívnymi<br />

opatreniami, ako aj s následným sankčným<br />

postihom zúčastnených osôb, ktoré<br />

umožnia realizovanie nepovolenej stavby<br />

a s nariadením odstránenia nepovolenej<br />

stavby, ktorá je v rozpore s územným<br />

plánom bez možnosti jej ďalšej legalizácie.<br />

Textová úprava návrhu zákona a rozsah<br />

opatrení proti nepovoleným stavbám<br />

bude k dispozícii širokej verejnosti už<br />

v marci 2013. <br />

9

Ministerstvo dopravy, výstavby<br />

a regionálneho rozvoja SR<br />

Vlaková doprava<br />

je na začiatku<br />

cesty konsolidácie<br />

Cestná sieť na Slovensku aj hromadná doprava sú stredobodom záujmu občanov<br />

z veľmi praktických príčin, veď každý občan je na ne odkázaný. V rámci Ministerstva<br />

dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky sa nimi zaoberá štátny<br />

tajomník Andrej Holák. Publicistka Mária Šišuláková mu položila niekoľko otázok.<br />

■■ Od nástupu súčasnej vlády sa v cestnej sieti<br />

uskutočnili viaceré zmeny, medzi inými sa<br />

začala výstavba posledného úseku diaľnice<br />

na Spiši, otvoril sa obchvat Banskej Bystrice<br />

i severný obchvat Trnavy na Záhorie. Na ktoré<br />

ďalšie príjemné zmeny sa môže verejnosť<br />

tešiť v najbližšom období?<br />

V tomto roku by mal byť uvedený do užívania<br />

ľavý jazdný pás diaľnice D1 Jablonov<br />

– Studenec. V roku 2013 máme v pláne<br />

motoristickej verejnosti odovzdať 9-kilometrový<br />

úsek diaľnice D1 Jánovce – Jablonov<br />

a 14-kilometrový úsek rýchlostnej cesty<br />

R4 Košice – Milhosť.<br />

Čo sa týka ďalších plánov, čaká nás príprava<br />

a realizácia najnáročnejších a aj najnákladnejších<br />

častí diaľnice D1a práca na<br />

troch najpotrebnejších úsekoch rýchlostnej<br />

cesty R2, ktoré sú v súčasnosti v pokročilom<br />

štádiu prípravy. A, samozrejme,<br />

pokračujeme v projektovej príprave a realizácii<br />

ďalších stavieb, ako je napr. severojužné<br />

prepojenie Slovenska.<br />

■■ Po dočasnom obmedzení projektov verejno-súkromného<br />

partnerstva v rozvoji dopravnej<br />

infraštruktúry premiér Robert Fico hovorí<br />

o ich oživení. Prečo sa s nimi znova počíta?<br />

Našou prioritou je postaviť cesty tak výhodne<br />

a tak rýchlo, ako sa len dá. Dnes je<br />

najvýhodnejšie stavať diaľnice cez eurofondy,<br />

čo je aj naša priorita. Verejno-súkromné<br />

partnerstvá sú vhodnou alternatívou<br />

tam, kde nemožno stavať diaľnice<br />

z eurofondov. Z možných úsekov na využitie<br />

financovania prostredníctvom spomínaných<br />

projektov je výstavba diaľnice D4<br />

a nadväzujúcich úsekov rýchlostnej cesty<br />

R7. No či pri týchto úsekoch skutočne pôjdeme<br />

touto cestou, ukážu až analýzy.<br />

Foto: archív<br />

■■ Poďme k aktuálnym témam. Minister Ján<br />

Počiatek zverejnil plán pokračovať v ozdravovaní<br />

troch štátnych železničných spoločností,<br />

ktoré vraj na sebe parazitujú. Čo to<br />

konkrétne znamená?<br />

Po delení jednotných Železníc Slovenskej<br />

republiky v rokoch 2001 a 2005 sa na<br />

Slovensku etablovali tri samostatné železničné<br />

subjekty. V ich vzájomných vzťahoch<br />

dnes existujú korektné zmluvné kontakty.<br />

Napriek tomu však cítime isté nedostatky.<br />

Narážam hlavne na občas nepružnú spoluprácu<br />

pri investovaní alebo nedostatočné<br />

využívanie synergie. Preto sme zaujali<br />

omnoho aktívnejšiu rolu pri usmerňovaní<br />

aktivít nami ovládaných podnikov v záujme<br />

zvýšenia celkovej efektívnosti hospodárenia<br />

a najmä vynakladania poskytnutých<br />

verejných zdrojov. Jedným z prvých výsledkov<br />

našej práce je práve koordinácia Železníc<br />

Slovenskej republiky a Železničnej spoločnosti<br />

Slovensko, a. s., pri konštrukcii<br />

nového grafikonu vlakovej dopravy.<br />

■■ Nový grafikon je citlivá téma a ľudia sa<br />

často boja o „svoje“ vlaky. Hlavne po tom,<br />

čo sa začalo hovoriť o pripravovaných škrtoch<br />

v doprave. Na aké zmeny sa treba pripraviť<br />

a odkedy?<br />

Máte pravdu, keď hovoríte, že ľudia sa<br />

boja o „svoje“ vlaky, pretože ľudia si tieto<br />

vlaky platia v daniach. A to nie len tí, ktorí<br />

nimi cestujú, ale všetci občania na vlaky<br />

prispievajú cez dotácie zo štátneho rozpočtu.<br />

Pre lepšiu predstavu uvediem, že na<br />

železnice vynakladá štát ročne takmer pol<br />

miliardy eur. K používaniu takejto nezanedbateľnej<br />

sumy pristupujeme s maximálnou<br />

zodpovednosťou. Rozhodnutie zmeniť<br />

grafikon sme prijali na základe výsledkov<br />

podrobnej štúdie, ktorú si ministerstvo dopravy<br />

dalo vypracovať. Tam, kde ľudia vlakom<br />

reálne necestovali, sme vlaky ubrali,<br />

a pridali sme ich tam, kde ich ľudia využívajú.<br />

Výsledkom je, že po Slovensku jazdí<br />

rovnaký počet vlakov, prevážajú však<br />

ľudí na tratiach, kde je dostatočný počet<br />

cestujúcich. Takto sa pri zachovaní rovnakej<br />

výšky vynakladaných prostriedkov dosiahne<br />

ich vyššia efektívnosť.<br />

■■ Koľko trás ste úplne zavreli?<br />

K úplnému zastaveniu dopravy na žiadnej<br />

trati zatiaľ nedošlo, na šiestich úsekoch<br />

sme však od roku 2013 neobjednali<br />

miestnu osobnú dopravu. Vo všetkých prípadoch<br />

ide o trate s veľmi nízkym počtom<br />

prepravených cestujúcich, kde už v súčasnosti<br />

zabezpečuje väčšinu prepravných výkonov<br />

autobusová doprava. V niektorých<br />

prípadoch vlaky dokázali zarobiť iba 5 percent<br />

toho, čo reálne potrebujeme na ich<br />

prevádzku. Ak v regióne neexistuje potenciál<br />

zvýšenia prepravovaných počtov cestujúcich,<br />

v súčasnosti nevidíme iné riešenie.<br />

■■ Neprídu tak ľudia o dopravu do zamestnania,<br />

respektíve koordinovali ste tieto kroky<br />

s autobusovými dopravcami a so samosprávami?<br />

Chcem podčiarknuť, že vlaky rušíme len<br />

na tých tratiach, kde železnica dlhodobo<br />

preukazuje extrémne nízke výkony a kde<br />

už teraz existuje autobusová alternatíva.<br />

Keďže prímestská autobusová doprava je<br />

plne v rukách samosprávnych krajov, boli<br />

všetky zmeny pripravované v grafikone<br />

vlakov osobnej dopravy s nimi prerokované.<br />

Chcem tiež povedať, že existuje aj druhá<br />

strana mince. V novom grafikone sú na<br />

niektorých tratiach vlaky tak dobre nastavené,<br />

že nie je potrebné, aby samospráva<br />

paralelne prispievala na prevádzkovanie<br />

autobusovej dopravy. Ušetrené kilometre<br />

tak môžu presunúť inde. Zopakujem však<br />

to najdôležitejšie, že žiadny cestujúci nepríde<br />

o možnosť dostať sa k lekárovi, do<br />

zamestnania či školy, lebo vo všetkých prípadoch<br />

reálne existuje alternatíva prímestskej<br />

autobusovej dopravy.<br />

■■ Povedali ste, že ste niekde ubrali, aby ste<br />

inde mohli pridať. Kde teda bude premávať<br />

viac vlakov?<br />

10 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Ministerstvo dopravy, výstavby<br />

a regionálneho rozvoja SR<br />

Predovšetkým ide o posilnenie diaľkovej<br />

dopravy, ktorá je hlavným poslaním železničnej<br />

osobnej dopravy a ktorá je aj najefektívnejšia.<br />

Taktová diaľková rýchliková<br />

doprava v dvojhodinovom takte je zavedená<br />

na hlavných tratiach Slovenska. Rovnako<br />

upravujeme stav aj v miestnej osobnej<br />

železničnej doprave. Chcem povedať, že<br />

skvalitnenie dopravy nespočíva vždy len<br />

vo zvýšení počtu vlakov, ale aj v prehľadnom,<br />

ľahko zapamätateľnom a na prípoje<br />

naviazanom cestovnom poriadku.<br />

■■ Ide o najzásadnejšiu zmenu na železniciach<br />

počas tohto volebného obdobia, alebo prídu<br />

ďalšie?<br />

Z hľadiska grafikonu vlakovej dopravy<br />

stojíme na začiatku cesty konsolidácie. Zásadným<br />

krokom pri harmonizácii osobnej<br />

dopravy bude zriadenie dopravnej autority.<br />

Cieľom je, aby neboli verejné zdroje na zabezpečenie<br />

vlakovej a autobusovej dopravy<br />

vynakladané duplicitne a nekoordinovane.<br />

Pripravujeme aktualizáciu programu revitalizácie<br />

železničných spoločností, ktorý<br />

je zameraný na opatrenia v oblasti zefektívnenia<br />

železničnej dopravy. Cieľom našich<br />

aktivít je napríklad aj dosiahnuť vyrovnané<br />

hospodárenie Železníc Slovenskej republiky<br />

podľa možnosti už v roku 2012 a postupne<br />

uhrádzať uznané záväzky štátu k železničným<br />

subjektom z minulých rokov.<br />

V oblasti nákladnej železničnej dopravy<br />

je z kapacitných, ako aj ekologických dôvodov<br />

našou ambíciou presun tovarových<br />

tokov z preťažených ciest na železnicu<br />

Rozhodnutie zmeniť grafikon sme prijali na základe výsledkov<br />

podrobnej štúdie, ktorú si ministerstvo dopravy dalo vypracovať.<br />

Tam, kde ľudia vlakom reálne necestovali, sme vlaky ubrali,<br />

a pridali sme ich tam, kde ich ľudia využívajú. Výsledkom je, že<br />

po Slovensku jazdí rovnaký počet vlakov, prevážajú však ľudí<br />

na tratiach, kde je dostatočný počet cestujúcich. Takto sa pri<br />

zachovaní rovnakej výšky vynakladaných prostriedkov dosiahne<br />

ich vyššia efektívnosť.<br />

a podpora zvyšovania podielu nákladnej<br />

železničnej dopravy na trhu. Za najdôležitejšie<br />

považujeme postupné vyrovnávanie<br />

podmienok jej fungovania oproti cestnej<br />

doprave a začatie budovania terminálov<br />

kombinovanej dopravy.<br />

■■ Zmeniť sa asi niečo bude musieť aj na Letisku<br />

Bratislava, ktoré hlási klesajúci počet<br />

cestujúcich. Ministerstvo aktuálne pripravuje<br />

stratégiu ďalšieho rozvoja letiska. Aký je<br />

váš cieľ?<br />

Ministerstvo dopravy ako akcionár očakáva<br />

od Letiska Bratislava zlepšovanie<br />

hospodárskeho výsledku. Letisko si bralo<br />

pôžičku na dostavbu terminálu a musí ju<br />

splácať. Samozrejme, dlhodobým cieľom<br />

je ponúkať letecké spojenia podľa potrieb<br />

našich cestujúcich a obstáť v konkurencii<br />

letísk, ktoré sú v jeho blízkosti.<br />

V neposlednom rade je dôležitá podpora<br />

fungovania regionálnych letísk ako nástrojov<br />

rozvoja regiónov a cestovného ruchu.<br />

■■ Aspoň v krátkosti by som sa chcela spýtať<br />

aj na riečnu dopravu. Dunajská stratégia<br />

EÚ predpokladá do roku 2020 zvýšiť nákladnú<br />

dopravu na Dunaji o 20 percent. Bude sa<br />

Slovensko podieľať na tomto pláne, ak áno,<br />

v akom rozsahu?<br />

Slovensko sa od začiatku aktívne zúčastňuje<br />

prípravy a realizácie Stratégie EÚ pre<br />

dunajský región. Dôkazom toho je aj, že<br />

ostatné zasadnutie riadiaceho výboru stratégie<br />

na jar tohto roka sa konalo v Bratislave<br />

za účasti európskeho komisára pre regionálny<br />

rozvoj Johannesa Hahna.<br />

Z nášho pohľadu je najdôležitejším cieľom<br />

zlepšenie infraštruktúry a odstránenie<br />

prekážok pre plavbu na Dunaji. Na<br />

slovensko-rakúskom a slovensko-maďarskom<br />

toku Dunaja sú totiž také úseky, na<br />

ktorých nie je možné dosiahnuť prijateľný<br />

stav inými opatreniami ako pomocou výstavby<br />

vodného diela. Ďalšou prekážkou<br />

splavnosti Dunaja je Starý most v Bratislave,<br />

ktorého rekonštrukciou sa v priebehu<br />

2 rokov dosiahne potrebná výška podjazdu<br />

pre plavidlá. Podstatná je najmä dlhodobá<br />

udržateľnosť prijatých opatrení. To<br />

si vyžaduje medzinárodnú spoluprácu, pre<br />

ktorú vidíme priestor práve v rámci Stratégie<br />

EÚ pre dunajský región. Reálne riešenia<br />

rozvoja vnútrozemskej vodnej dopravy<br />

preto očakávame zo záverov prijatých na<br />

rokovaniach jednotlivých pracovných skupín<br />

a riadiaceho výboru v rámci Dunajskej<br />

stratégie. <br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

11

Národná rada<br />

Slovenskej republiky<br />

Zodpovedný politik<br />

má rozhodovať na základe poznania<br />

Bol ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií od 4. júla 2006 do 8. júla 2010 v predchádzajúcej vláde.<br />

V súčasnosti je poslancom Národnej rady Slovenskej republiky a členom jej výboru pre hospodárske záležitosti.<br />

Ľubomír Vážny odpovedal na otázky publicistu Františka Meliša.<br />

■■ Už v júni roku 2009 ste sa vyjadrili, že<br />

komerčné banky dajú peniaze na prvú<br />

súkromnú diaľnicu medzi Nitrou a Banskou<br />

Bystricou. Vláda uvažuje o využití<br />

súkromných peňazí na tieto účely. Má<br />

už jasno, ktoré projekty budú financované<br />

prostredníctvom projektov verejno-súkromného<br />

partnerstva (PPP)?<br />

Bez vykonania hlbšej analýzy nie je<br />

možné zodpovedne odpovedať, ktoré<br />

projekty by bolo vhodné financovať<br />

cez PPP. Situácia v príprave stavieb<br />

je kritická. Za dva roky nebol zaznamenaný<br />

progres v príprave jednotlivých<br />

úsekov, nebolo vydané takmer<br />

žiadne stavebné povolenie na stavbu<br />

diaľnice a výrazne sa pritom zmenili<br />

zákonné podmienky, ktoré pri príprave<br />

stavieb pomáhali. Faktom je, že<br />

v súčasnosti je potrebné všetko úsilie<br />

vynaložiť na dočerpanie europeňazí,<br />

resp. na to, aby ich prepadlo čo najmenej.<br />

Až potom, keď budú nastavené<br />

definitívne procesy v eurofondoch, dá sa rozvíjať téma verejno-súkromného<br />

partnerstva. Faktom je tiež aj to, že nie všade sa<br />

európske peniaze dajú zmysluplne využiť, a práve tam treba PPP.<br />

Teoreticky by mohla byť financovaná zo súkromných peňazí diaľnica<br />

D4 alebo prepojenie R1 Banskej Bystrice a Ružomberka.<br />

■■ Vláda, zdá sa, že definitívne odsúhlasila južný variant rýchlostnej<br />

cesty R7. Vraj má byť lacnejší ako vami navrhovaný severný variant,<br />

keďže má byť postavený za europeniaze. Európska únia v súčinnosti<br />

s ochranármi pravdepodobne bude robiť problémy. Bude sa opakovať<br />

niečo podobné, ako v prípade úseku diaľnice Turany – Hubová?<br />

Musím vás opraviť, pretože R7 Bratislava – Dunajská Lužná,<br />

či už červený (južný), tak aj zelený variant nie je možné financovať<br />

z eurofondov. Projekty rýchlostných ciest nachádzajúce sa<br />

v Bratislavskom kraji sú z možnosti čerpania eurofondov vylúčené.<br />

V druhom rade červený variant nemôže byť lacnejší, pretože<br />

jeho užívanie je podmienené ďalšou vyvolanou investíciou v rovnakom<br />

objeme, ako je samotná trasa R7 v úseku Bratislava – Dunajská<br />

Lužná.<br />

Zmenená koncepcia na tzv. červený variant znamená v predpokladanej<br />

cene 108 mil. eur <strong>plus</strong> ďalších 105 mil. eur a v čase začatia<br />

stavby, horizont po roku 2018, ak vôbec, pretože reálne hrozí to, že<br />

z dôvodu environmentálnych problémov sa budú musieť opäť po<br />

niekoľkých rokoch vrátiť k zelenému variantu. Ochranári sa totiž<br />

už obrátili na Európsku komisiu so sťažnosťou. V zásade je možné<br />

s nimi v tomto prípade súhlasiť, pretože štát pri trasovaní R7 má<br />

možnosť si vybrať environmentálne čisté riešenie. Naopak, v úseku<br />

D1 Turany – Hubová takáto možnosť nebola. Ostatné varianty<br />

zaťažia životné prostredie porovnateľne, preto nie je možné zrovnávať<br />

tieto dva prípady. Čo sa týka samotnej prípravy, tak sme<br />

takouto zmenou variantu znova na začiatku, pretože nový úsek<br />

R7 Bratislava-Ketelec – Bratislava-Prievoz je na začiatku prípravy<br />

a bez prevádzky tohto 10-kilometrového úseku nie je možné prevádzkovať<br />

úsek R7 Bratislava – Dunajská Lužná.<br />

Foto: archív<br />

■■ Pamätáte si vetu Človek mieni, premiér<br />

mení? Bolo to o vašom návrhu zrušiť<br />

niektoré stratové železničné trate.<br />

Tento problém sa vrátil druhej vláde<br />

Roberta Fica ako bumerang.<br />

Podľa mňa je normálne, že minister<br />

môže mať iný názor ako ostatní<br />

členovia vlády. Vláda je kolektívny<br />

orgán, ktorý rozhodol. Nemožno<br />

však povedať, že sa to vrátilo ako<br />

bumerang, keďže harmonizáciu dopravy<br />

vláda Roberta Fica nastavila.<br />

Naopak, po dôkladnej analýze<br />

a množstve rokovaní bolo smerovanie<br />

železničného sektora pretavené<br />

do príslušnej legislatívy a stratégie.<br />

Harmonizáciu od roku 2011 mal priniesť<br />

zákon číslo 514/2009 Z. z. o doprave<br />

na dráhach. Predchádzajúcou<br />

vládou bol tento proces dlhodobo<br />

odsunutý, čím sa stratila požadovaná<br />

kontinuita.<br />

■■ Železnice počas vlády premiérky Ivety Radičovej takpovediac mohutne<br />

prepúšťali. Akú líniu bude v tejto oblasti dopravy preferovať<br />

súčasná Ficova vláda?<br />

Aby som bol objektívny, železničný sektor musí ozdravovať,<br />

ale nie matematickým vzorcom počtu prepustených, ako to bolo<br />

za predchádzajúcej vlády, bez ohľadu na ich potrebu a odbornosť,<br />

čoho dôsledkom je až znefunkčnenie niektorých odvetví<br />

v sektore. Z hľadiska budúceho vývoja železničného sektora som<br />

preferoval model holdingu železničných spoločností. Ten bol<br />

schválený v podobe legislatívneho zámeru našou vládou na jar<br />

2010. Stratové obslužné činnosti vrátane nepotrebného majetku<br />

by mohli byť riešené v trhovom prostredí. Ak by si vedeli tieto<br />

činnosti na seba zarobiť, nemuselo by prísť k takému rozsiahlemu<br />

a masívnemu prepúšťaniu zamestnancov v celom sektore.<br />

■■ Čaká vás post podpredsedu vlády pre veľké dopravné a energetické<br />

projekty. Nepochybne jedným z nich bude niektorými politikmi toľko<br />

napádaná širokorozchodná trať z východu Slovenska na jeho hranice<br />

s Rakúskom. Je to jeden z miliardových megaprojektov. Ako si predstavujete<br />

jeho realizáciu v súčasnej etape krízy, prípadne o akých ďalších<br />

projektoch by sa mohlo uvažovať?<br />

Z predmetného postu vyplývajú úlohy, ktorými sú najmä<br />

komplexná pomoc pri veľkých projektoch, medzi ktoré patrí<br />

napríklad širokorozchodná trať, ale aj iné projekty energetického<br />

a dopravného charakteru. Stále však platí, že projekt širokorozchodnej<br />

trate je nadčasovým projektom a je potrebné ho<br />

posúvať dopredu. Ak Slovenská republika nechce stratiť štatút<br />

tranzitnej krajiny, tak je potrebné, aby sa venovala zvýšená<br />

pozornosť projektu, samozrejme, ak výsledky analýz preukážu<br />

výhodnosť zámeru. Stále platí, že zodpovedný politik má rozhodovať<br />

na základe skutočného poznania veci, a nie, že najprv<br />

sa zaviažem zrušiť projekt širokorozchodnej v programovom<br />

vyhlásení vlády a potom sa pýtam, čo ďalej? To je prípad predchádzajúcej<br />

vlády. <br />

12 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Národná rada<br />

Slovenskej republiky<br />

Eurofondy sú garantom<br />

pre Slovensko<br />

Bol ministrom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja od júla 2010<br />

do apríla 2012. V súčasnosti je podpredsedom národnej rady<br />

za Kresťanskodemokratické hnutie a stále žije problematikou dopravy.<br />

Na otázky publicistu Františka Meliša odpovedal Ján Figeľ.<br />

■■ Vláda sa chystá prehodnocovať všetky<br />

vami rozbehnuté projekty. Nie je vylúčené, že<br />

ich realizácia sa môže aj oddialiť.<br />

Vláda toho veľa nasľubovala a narozprávala,<br />

ale skutky sú opačné. Minister Ján Počiatek<br />

neprehodnotil žiaden projekt, dokonca<br />

ani vstup strategického investora do železničného<br />

Carga a koncesionára do bratislavského<br />

letiska. Diaľnice sa aj naďalej stavajú<br />

tak, ako sme ich transparentne vysúťažili.<br />

Viac ma však trápi to, že Ján Počiatek nie je<br />

schopný ani uzavrieť niektoré rozbehnuté<br />

projekty, nieto začať nové. Čerstvý príklad<br />

je železničný projekt Bratislava-filiálka, ktorý<br />

rieši dopravu v celom bratislavskom kraji,<br />

kde je súťaž v záverečnej fáze a minister ju<br />

ide zrušiť, čím Slovensko príde o eurofondy.<br />

Ďalší projekt je diaľničný tunel Višňové, kde<br />

vláda a ministerstvo dopravy iba bezprizorne<br />

prešľapujú.<br />

■■ Ešte ako minister ste tvrdili, že za vašej<br />

éry sa začala výstavba 56 kilometrov diaľnic<br />

a rýchlostných ciest. O ktoré projekty išlo?<br />

Išlo o diaľničné úseky pri Martine, Levoči<br />

a Prešove na diaľnici D1, rýchlostnú cestu R4<br />

Košice – Milhosť. Najmä prepojenie Bratislavy<br />

a Košíc je veľmi potrebné, preto sme Ficov<br />

predražený PPP projekt zastavili a vysúťažili<br />

sme tieto úseky za takmer polovičné ceny.<br />

Navyše tým, že sme začali používať na výstavbu<br />

eurofondy a nie štátny rozpočet, sme<br />

ušetrili ďalšie obrovské financie. Eurofondy<br />

sú grantom pre Slovensko.<br />

■■ Oponenti vám vyčítali, že reči o šetrení sú<br />

kamuflážou. Nedávno sa objavila informácia,<br />

že nový minister dopravy Ján Počiatek vyrokoval<br />

miliónové úspory pre bratislavské letisko,<br />

pretože nový letiskový terminál bude<br />

financovaný oveľa výhodnejšie, ako predpokladalo<br />

ministerstvo pod vaším vedením.<br />

Je to typická lož predstaviteľov Smeru-SD.<br />

Minister Ľubomír Vážny popodpisoval nehorázne<br />

zákazky vrátane výstavby terminálu<br />

na bratislavskom letisku. Dodatočne sme<br />

vyrokovali výrazne zľavy na stavebných prácach<br />

v porovnaní s prvou časťou terminálu.<br />

Opakujem, na stavebných prácach, čím sme<br />

ušetrili ďalšie peniaze. Ján Počiatek nevyrokoval<br />

nič, oháňa sa lepším úverom v porovnaní<br />

s nami, len si nevšimol, že my sme žiaden<br />

úver pre letisko nepodpísali.<br />

■■ Robert Fico pred voľbami v diskusiách<br />

s vami vyhlasoval, že budúca vláda využije na<br />

výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest aj peniaze<br />

DSS. Keď však po voľbách začal spochybňovať<br />

ich pôsobenie, tieto spoločnosti avizovali<br />

také požiadavky na uvoľnenie peňazí, že<br />

Robert Fico už o tom ani neuvažuje.<br />

Využiť v čase krízy peniaze z DSS je logickým<br />

a správnym krokom, čo sme podporovali<br />

aj my. Mali sme o tom s nimi rokovania<br />

a nebránili sa tomu. Preto ma prekvapuje, že<br />

nová vláda zlyháva aj tu. PPP projekty musia<br />

byť len doplnkovými popri výstavbe cez eurofondy.<br />

Logické opodstatnenie to má v Bratislavskom<br />

kraji, kde sa nedajú využiť eurofondy,<br />

pretože kraj má nadpriemerný hrubý<br />

domáci produkt v porovnaní s priemerom<br />

Európskej únie. Robert Fico však chcel stavať<br />

väčšinu diaľnic cez PPP projekty, a eurofondy<br />

by prepadli. Navyše pri PPP projektoch<br />

nie je taká kontrola, ako pri eurofondoch, čo<br />

vyhovovalo aj politickým mecenášom.<br />

■■ Čo sa týka rýchlostnej cesty R7, vláda sa<br />

priklonila k vášmu variantu. Malo sa to stavať<br />

z europeňazí. Je tu však nebezpečenstvo<br />

protestu ochranárov. Myslíte si, že sa s tým<br />

štát dokáže popasovať, pretože do hry vstúpi<br />

Brusel tak, ako v prípade úseku diaľnice Turany<br />

– Hubová?<br />

Rýchlostná cesta R7 by sa mala stavať skôr<br />

ako PPP projekt, pretože v Bratislavskom<br />

kraji je obmedzené čerpanie eurofondov.<br />

Problém pri úseku Turany – Hubová je ten,<br />

že Ľubomír Vážny sa ani nezaťažoval štúdiami<br />

dosahov na životné prostredie a ignoroval<br />

ochranárske organizácie. To bola najväčšia<br />

výčitka Európskej komisie. Všetkému<br />

sa dalo predísť, ak by Smer-SD trápil verejný<br />

záujem a ak by arogantne nepresadzoval iba<br />

biznis pre ekonomické a finančné skupiny.<br />

To platí aj v prípade R7. Treba začať diskusiu,<br />

a najmä kvalitne posúdiť vplyvy na životné<br />

prostredie.<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

Foto: P. Urbi<br />

■■ Za zmluvu s Regio Jet vás kritizoval bývalý<br />

minister dopravy, pôšt a telekomunikácií, že<br />

bola uzavretá bez verejnej súťaže a že ohrozí<br />

Železničnú spoločnosť Slovensko. Tento vlak<br />

jazdí, mal odbremeniť cesty z južného Slovenska<br />

od áut. Tento cieľ sa zrejme nesplnil, pretože<br />

kolóny áut z týchto trás naďalej smerujú<br />

do Bratislavy.<br />

Minister Ľubomír Vážny opäť klamal, pretože<br />

riadne prebehla súťaž. Veď to bol on,<br />

kto to dával do európskeho vestníka. Navyše<br />

to prinieslo úsporu pre štát jedno euro na<br />

každý vlakokilometer. Nikdy sme však nehovorili,<br />

že to vyrieši dopravu z južného Slovenska<br />

do Bratislavy. Tvrdili sme, a naďalej<br />

tvrdíme, že to pomohlo. A nielen to, ale aj<br />

rozšírenie cesty z Rovinky do Bratislavy. Definitívne<br />

tento problém vyrieši až výstavba<br />

rýchlostnej cesty R7 a nultý obchvat Bratislavy<br />

v podobe diaľnice D1.<br />

■■ Rušenie niektorých stratových vlakových<br />

tratí chcela realizovať už prvá vláda Roberta<br />

Fica, touto otázkou sa zaoberala aj vláda,<br />

ktorej ste boli ministrom, a súčasná vláda napokon<br />

k tomuto citlivému problému pristúpila.<br />

Prvá Ficova vláda sa neodvážila urobiť nič,<br />

dokonca si dovolím povedať, že cez rozkrádanie<br />

a neriešenie situácie likvidovala železničnú<br />

dopravu na Slovensku. My sme prijali<br />

zásadný plán ozdravenia železníc, čo zachránilo<br />

tento sektor. V osobnej doprave narástol<br />

medziročne počet cestujúcich o milión, v nákladnej<br />

doprave sme sa dostali po dvoch rokoch<br />

dlhov za viac ako 120 miliónov eur do<br />

prevádzkového zisku. To sú naše výsledky.<br />

Súčasná vláda iba pokračuje v nami nastavenom<br />

pláne.<br />

■■ Jednou zo strategických stavieb, ktorej<br />

príprava sa má počas funkčného obdobia súčasnej<br />

vlády rozbehnúť, je širokorozchodná<br />

trať. Napriek predchádzajúcemu odmietaniu<br />

bývalá vláda Ivety Radičovej zmenila k nej<br />

postoj. Dostane to zrejme na starosť budúci<br />

podpredseda vlády a bývalý minister dopravy<br />

Ľubomír Vážny.<br />

Za riziko pokladám všetko, čo sa ešte Ľubomírovi<br />

Vážnemu zverí, pretože jeho výsledky<br />

práce na ministerstve dopravy boli negatívne.<br />

Čo sa týka samotnej širokorozchodnej,<br />

treba posúdiť výhodnosť a návratnosť tejto<br />

investície. My už totiž širokorozchodnú na<br />

východe máme, na druhej strane naša existujúca<br />

železničná sieť je málo vyťažená. Preto<br />

sa mi zdá logickejšie, aby sme skôr modernizovali<br />

naše prekladiská a vyťažili už našu<br />

existujúcu sieť. <br />

13

Ministerstvo dopravy, výstavby<br />

a regionálneho rozvoja SR<br />

Východisko<br />

je v budovaní integrovaných<br />

dopravných systémov<br />

Cestná doprava v našom systéme výrazne dominuje. Spoločenský záujem je iný,<br />

keďže systém cestnej dopravy má svoje hranice. Ako dostať železničnú a cestnú dopravu<br />

do symbiózy? Aj o tom sa náš spolupracovník Peter Ondera rozprával s Michalom Halabicom,<br />

generálnym riaditeľom sekcie cestnej dopravy a pozemných komunikácií ministerstva dopravy.<br />

■■ Postavenie cestnej a železničnej<br />

dopravy je u nás akoby<br />

až antagonistické. V posledných<br />

rokoch však aj v stratégii ministerstva<br />

dopravy napriek častým<br />

personálnym zmenám cítiť úsilie<br />

o koordináciu a spoločný postup<br />

sekcií v záujme zefektívnenia dopravných<br />

systémov do jedného<br />

integrovaného celku tak v osobnej,<br />

ako aj v nákladnej doprave.<br />

Čo je dôvodom nového prístupu?<br />

Nemožno súhlasiť s názorom,<br />

že postavenie železničnej a cestnej<br />

dopravy je u nás antagonistické.<br />

Každý dopravný systém historicky<br />

vznikal a má svoje poslanie.<br />

Problém však spočíva v niečom<br />

inom.<br />

■■ V čom?<br />

Na Slovensku neustále stúpa<br />

podiel individuálneho motorizmu<br />

na dopravnom trhu osobnej<br />

dopravy. Podniky verejnej<br />

dopravy sa nachádzajú v zložitej<br />

finančnej situácii spôsobenej<br />

neustálym poklesom frekvencie<br />

cestujúcich, neriešením cien cestovného,<br />

sociálnej politiky a zvyšujúcimi<br />

sa vlastnými nákladmi.<br />

■■ Ako sa vyvíja podiel verejnej<br />

hromadnej dopravy na celkovej<br />

doprave?<br />

Za posledných 15 rokov klesli<br />

prepravné výkony v autobusovej<br />

doprave asi o 40 percent. V železničnej<br />

osobnej doprave podľa<br />

našich odhadov ešte výraznejšie.<br />

Podiel železničnej dopravy<br />

na celkových prepravných výkonoch<br />

v osobnej doprave predstavuje<br />

necelých sedem percent<br />

a autobusovej dopravy približne<br />

13 percent. Pri mestskej hromadnej<br />

doprave sú to zhruba tri percentá.<br />

Podiel individuálneho motorizmu<br />

je až 75 percent a nestále<br />

sa zvyšuje.<br />

■■ Práve preto by železničná doprava<br />

a pravidelná autobusová<br />

doprava mali viac spolupracovať,<br />

a nie si konkurovať, aby si zachovali<br />

podiel na dopravnom trhu<br />

osobnej dopravy.<br />

Súhlasím. Ak sa má v budúcnosti<br />

udržať podiel verejnej osobnej<br />

dopravy na Slovensku, hlavne<br />

podiel pravidelnej autobusovej<br />

dopravy, železničnej osobnej<br />

dopravy a mestskej hromadnej<br />

dopravy na uspokojovaní prepravných<br />

potrieb obyvateľstva,<br />

musia všetci zainteresovaní vyvinúť<br />

potrebné úsilie, aby sa prekonala<br />

priepasť medzi očakávaniami<br />

cestujúcich (dochvíľnosť,<br />

dostupnosť, dopravný komfort)<br />

a nutnosťou zvyšovať efektívnosť<br />

dopravných podnikov.<br />

■■ Do všetkých procesov však čoraz<br />

intenzívnejšie vstupujú aj vyššie<br />

územné celky, ktoré logicky<br />

majú aj svoje vlastné, prinajmenšom<br />

regionálne záujmy.<br />

Áno, to je logické, lebo služby<br />

vo verejnom záujme v pravidelnej<br />

autobusovej doprave sú<br />

kompetenciou krajov a financujú<br />

sa z ich rozpočtov. Samosprávny<br />

kraj má možnosť určovať aj úroveň<br />

tarify v pravidelnej autobusovej<br />

doprave. Zákon o cestnej<br />

doprave jasne ustanovuje pôsobnosť<br />

vyšších územných celkov.<br />

Kraj zo zákona napríklad udeľuje<br />

a odníma dopravné licencie<br />

na pravidelnú dopravu – okrem<br />

mestskej dopravy – a vedie ich<br />

evidenciu. Ďalej schvaľuje cestovné<br />

poriadky pravidelnej dopravy<br />

– tiež okrem mestskej dopravy –<br />

a je objednávateľom v územnom<br />

obvode kraja, zostavuje plán dopravnej<br />

obslužnosti kraja. Samosprávny<br />

kraj takisto uzatvára<br />

s dopravcami pravidelné dopravy<br />

zmluvy o službách okrem mestskej<br />

dopravy, kontroluje ich plnenie<br />

a poskytuje im príspevok. Týmito<br />

opatreniami sú zosúladené<br />

podmienky udeľovania licencií,<br />

vymedzenie dopravnej obslužnosti<br />

a verejného záujmu, podmienky<br />

zmluvy o službách vo verejnom<br />

záujme a úhrada straty vo<br />

väzbe na rozpočet samosprávneho<br />

kraja. Samosprávny kraj má<br />

preto všetky potrebné nástroje<br />

na zabezpečenie fungovania systému<br />

pravidelnej autobusovej dopravy.<br />

■■ Čo by ste chceli zmeniť v oblasti<br />

pravidiel spolupráce ministerstva<br />

s vyššími územnými celkami<br />

pri realizácii strategických zámerov<br />

ministerstva?<br />

V pravidelnej autobusovej doprave<br />

nie je potrebná ďalšia právna<br />

úprava a ani nie je potrebné<br />

meniť pôsobnosť vyšších územných<br />

celkov. Nedostatky a bariéry<br />

vo vzťahu k samosprávnym<br />

krajom sa javia skôr v prípade železničnej<br />

dopravy, a to tak kompetenčné,<br />

ako aj súčinnostné.<br />

■■ Čím by sa to dalo zmeniť? Aké<br />

vidíte možné riešenia?<br />

Riešením je budovanie integrovaných<br />

dopravných systémov<br />

minimálne vo väčších aglomeráciách,<br />

tie však na Slovensku absentujú.<br />

Vybudovať účinný integrovaný<br />

dopravný systém nie je<br />

možné bez železničnej dopravy.<br />

Musí sa to však diať na princípe<br />

partnerstva, dohody a efektívnosti<br />

všetkých zainteresovaných,<br />

a nie za cenu výraznejšieho prispôsobovania<br />

sa záujmom iných<br />

strán.<br />

Foto: archív<br />

■■ Ako hodnotíte úroveň spolupráce<br />

so samosprávnymi krajmi?<br />

Ministerstvo dopravy, výstavby<br />

a regionálneho rozvoja SR v prvom<br />

rade vypracúva a predkladá<br />

vláde Slovenskej republiky návrhy<br />

zákonov a vyhlášok, koncepcie<br />

v oblasti podnikania v cestnej<br />

doprave. Rezort tiež udeľuje a odníma<br />

dopravné licencie na zriadenie<br />

autobusovej linky v medzinárodnej<br />

pravidelnej doprave vydáva,<br />

schvaľuje cestovné poriadky<br />

v medzinárodnej pravidelnej<br />

doprave. Rovnako sme aj odvolacím<br />

orgánom vo veciach, v ktorých<br />

v prvom stupni rozhodovali<br />

vyššie územné celky. Ministerstvo<br />

pritom intenzívne spolupracuje<br />

so všetkými samosprávnymi<br />

krajmi. Úroveň spolupráce možno<br />

označiť ako veľmi pozitívnu.<br />

■■ Ktoré právne predpisy riešia<br />

dopravnú obslužnosť v krajoch?<br />

Táto problematika je riešená<br />

v zákone o doprave na dráhe<br />

a o cestnej doprave. Zákon o cestnej<br />

doprave dostatočne upravuje<br />

aj koordináciu železničnej a cestnej<br />

dopravy, ako aj kvalitu autobusovej<br />

dopravy, objednávanej<br />

cez výkony vo verejnom záujme.<br />

Objednávateľ dopravných<br />

služieb, teda samosprávny kraj,<br />

musí vypracovať plán dopravnej<br />

obslužnosti. Tento plán musí<br />

riešiť efektívnosť a hospodárnosť<br />

zabezpečovania dopravnej<br />

obslužnosti, najmä racionálne<br />

usporiadanie pravidelnej dopravy<br />

s cieľom minimalizovať súbežné<br />

prepravy a vytvoriť funkčnú<br />

nadväznosť pravidelnej dopravy<br />

na železničnú dopravu a na<br />

mestskú dráhovú dopravu. Plán<br />

by mal takisto všetkými dostupnými<br />

prostriedkami podporovať<br />

vznik, rozvoj a prevádzku integrovaných<br />

dopravných systémov.<br />

■■ Je u nás legislatívne vyriešená<br />

problematika podpory integrovaných<br />

dopravných systémov?<br />

Áno, je to v spomínanom zákone<br />

o cestnej doprave. Ten ustanovuje,<br />

že objednávateľ dopravných<br />

služieb je povinný podporovať<br />

vznik a prevádzkovanie integrovaného<br />

dopravného systému. Na<br />

tento účel môže objednávateľ dopravných<br />

služieb uzatvoriť zmluvu<br />

o službách aj s obchodnou<br />

spoločnosťou založenou na účel<br />

prevádzkovania integrovaného<br />

dopravného systému. <br />

14 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

TUBAU, a.s. realizuje:<br />

Divízia podzemných stavieb<br />

• tunely, štôlne<br />

• pretláčanie, mikrotunely<br />

• kanalizačné zberače a kolektory<br />

Divízia špeciálneho zakladania<br />

• pilótové základy<br />

• veľkopriemerové pilóty vŕtané a CFA<br />

• vrtné a injekčné práce<br />

• injektované mikropilóty, horninové kotvy<br />

• zemné klince<br />

• paženie striekaným betónom<br />

• záporové paženie<br />

• injekčné vrty – tesniace clony, spevňovacie podložia<br />

• odvodňovacie horizontálne vrty<br />

• prúdová injektáž + chemická injektáž<br />

Realizácia podzemných stien<br />

• podzemné tesniace steny<br />

• podzemné konštrukčné steny prefabrikované / monolitické<br />

• podzemné pilótové steny konštrukčné / tesniace<br />

• štetovnicové steny trvalé a dočasné<br />

• injektované podzemné steny<br />

Projekčná činnosť<br />

Výroba trvalých lanových kotiev s technickým osvedče ním. Vlastníme<br />

kompletné strojné a technologické vybavenie na celý sortiment<br />

realizovaných prác.<br />

Zamestnávame odborný a kvalifikovaný personál.<br />

TUBAU, a. s.<br />

Sídlo spoločnosti:<br />

Generálne riaditeľstvo:<br />

Pribylinská 12 Bytčická 89<br />

SK – 831 04 Bratislava SK – 010 09 Žilina<br />

Tel.: +421 2 49 11 53 51 Tel: +421 41 723 55 85, +421 41 707 70 21<br />

Fax: +421 2 49 11 53 52 Fax: +421 41 723 59 00<br />

Zastúpenie ČR: TUBAU CONSTRUCTION, a.s.<br />

Smetanovo náměstí 1180/7, CZ – 702 00 Ostrava - Moravská Ostrava<br />

Zastúpenie PL: TUBAU, a.s. SPOLKA AKCYJNA ODDZIAL W POLSCE<br />

Plac Swietego Krzyza 1/8, PL – 43 400 Cieszyn<br />

tubau@tubau.sk zakladanie@tubau.sk tunely@tubau.sk<br />

www.tubau.sk<br />

Spoločnosť Tubau, a. s., divízia podzemných stavieb (DPS),<br />

v roku 2012 rozšírila portfólio svojej činnosti o nové aktivity, a to<br />

v oblasti výstavby podzemných banských diel, čoho dôkazom je<br />

práve prebiehajúca výstavba podzemného zásobníka na surové uhlie<br />

pre investora Baňu PG Silesia v Poľskej republike. Ide o zásobník,<br />

ktorý má valcový tvar s priemerom 9,0 m a hĺbkou 62,0 m so zvislou<br />

orientáciou s celkovým objemom 3 200 m 3 a termínom ukončenia<br />

v decembri 2013.<br />

Ďalšou aktuálnou aktivitou našej spoločnosti je realizácia výstavby<br />

diaľničného tunela Šibeník v rámci stavby diaľničného úseku D1<br />

Jánovce – Jablonov, II. úsek, pre víťazného dodávateľa Združenie<br />

EUROVIA-SMS formou kompletnej dodávky, t. j. vrátane dodávky<br />

a montáže technológie. Na tejto stavbe bude realizovať založenie<br />

stavebných objektov mostov na veľkopriemerových pilótach a mikropilótach<br />

aj naša divízia špeciálneho zakladania (DSP).<br />

Našou najväčšou zákazkou z posledného obdobia bola tento rok<br />

ukončená stavba železničného tunela Turecký vrch, na ktorom sme<br />

realizovali raziace, vystrojovacie práce a betonáž sekundárneho<br />

ostenia na tuneli a únikovej štôlni.<br />

Divízia špeciálneho zakladania (DSP) v tomto roku začína realizovať<br />

práce špeciálneho zakladania na stavbe diaľničného úseku D1 Fričovce<br />

– Svinia pre víťazného dodávateľa stavby, a to Združenie D1 Fričovce<br />

v zložení Doprastav,a. s,. a Strabag, s. r. o.<br />

Prostredníctvom dcérskych spoločností realizujeme mosty, inžinierske stavby a výrobu stavebných materiálov.<br />

Člen skupiny

Ministerstvo dopravy, výstavby<br />

a regionálneho rozvoja SR<br />

Železnica<br />

je pod dvojitým tlakom<br />

Železničná osobná doprava roky zápasí s konkurenciou autobusovej dopravy i s prevahou<br />

dominantnej automobilovej prepravy. Zmení sa niečo? O tom sa náš spolupracovník<br />

Peter Ondera rozprával s Jiřím Kubáčkom, generálnym riaditeľom sekcie železničnej dopravy<br />

a dráh Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.<br />

■■ Železničná doprava stále ťahá<br />

za kratší koniec, osobitne vami<br />

riadená sekcia však vstúpila do<br />

vášnivého dialógu s vyššími územnými<br />

celkami. Zmení sa niečo?<br />

Stav, ktorý tu panuje, je výsledkom<br />

takmer 20-ročného vývoja<br />

samospádom, čo spôsobil<br />

najmä presun mnohých kompetencií<br />

v oblasti dopravy z ministerstva<br />

na regióny. Keďže v minulosti<br />

ani ministerstvo veľmi neriadilo<br />

štátneho dopravcu, teda<br />

železnice a ani samotné regióny<br />

veľmi nedbali na situáciu v autobusovej<br />

doprave, postupne vznikol<br />

akýsi stav permanentného<br />

komerčného súboja dvoch dopravných<br />

subjektov – autobusov<br />

a vlakov. My sa veľmi intenzívne<br />

pokúšame zmeniť súčasnú situáciu.<br />

Keď už nič iné, podarilo sa<br />

nám vyprovokovať celospoločenskú<br />

diskusiu. Intenzívne rokujeme<br />

najmä s vyššími územnými<br />

celkami. Musíme už upustiť od<br />

predstáv, ktoré mali VÚC, že keď<br />

získajú aj riadenie regionálnej<br />

železničnej dopravy, tak budú<br />

rýchliky stáť v každom okresnom<br />

meste. Tadiaľ cesta nevedie.<br />

Prvým signálom spoločensky prijateľného<br />

riešenia je integrovaný<br />

systém v Bratislave. Koordinácia<br />

viacerých faktorov, ale aj tarifná<br />

integrácia a integrácia prepravných<br />

poriadkov je to, po čom<br />

dlho voláme.<br />

■■ Čo s ostatným Slovenskom?<br />

Začali sme rozhodovať na základe<br />

štúdie, ktorá detailne zmapovala<br />

prúdy cestujúcich pozdĺž<br />

hlavných dopravných línií vlakmi<br />

i autobusmi. Táto analýza tvorí<br />

základ pre naše rozhodovanie.<br />

Jasne ukázala, že autobusy sú<br />

nosným dopravným systémom,<br />

železnica sa nechala vytlačiť do<br />

takpovediac doplnkového systému<br />

podpory pre autobusy. Železnica<br />

sa z tejto pozície musí dostať.<br />

Foto: archív<br />

Povedali sme si, že kde železnica<br />

nie je hendikepovaná napríklad<br />

vzdialenosťou zastávky od sídla,<br />

mohla by sama opanovať teritórium.<br />

Tam urobíme všetko pre<br />

to, aby preukázala svoje prednosti.<br />

Zákon o cestnej preprave nám<br />

nepriamo pomáha znením paragrafu<br />

19, ktorý hovorí, že VÚC je<br />

oprávnená objednávať dotovanú<br />

autobusovú prímestskú dopravu<br />

len vtedy, keď dopravná obslužnosť<br />

nie je zabezpečená inak,<br />

teda buď dotovanou železnicou,<br />

alebo nedotovanou autobusovou<br />

prepravou.<br />

■■ Rozhodujúci faktor sú teda peniaze...<br />

Samozrejme. Na jednej strane<br />

sú potreby obyvateľov, na druhej<br />

finančný koláč, ktorý je nutné racionálne<br />

rozdeliť. Vyššie územné<br />

celky železnice neplatia, platí ich<br />

štát, ktorý zároveň dotuje krajom<br />

náklady na autobusovú dopravu.<br />

Železnica je tak pod dvojitým tlakom.<br />

VÚC tlačia na frekvenciu<br />

vlakov v špičkách, a tak sa škrtajú<br />

sedlá. Železnice sú zasa dôvodne<br />

tlačené ministerstvom financií.<br />

V Kapušanoch sa týmto<br />

mechanizmom preprava vlakom<br />

zoškrtala tak, že ráno ide pár vlakov<br />

a poobede druhý. Železnice<br />

stojí takýto spoj 200-tisíc eur ročne,<br />

VÚC však plače, že ich by autobusy<br />

stáli 90-tisíc. Čo je spoločensky<br />

prospešnejšie?<br />

■■ Pohľady ministerstva sú jasné,<br />

majú logiku. Ako ďalej?<br />

Po konzultácii s poradným orgánom<br />

Európskej komisie, známym<br />

pod skratkou JASPERS,<br />

správne je utvorenie nezávislého<br />

orgánu, tzv. dopravnej autority,<br />

ktorý by centrálne objednával železničnú<br />

osobnú dopravu a tvoril<br />

by aj grafikony dopravy. Predpokladom<br />

tohto modelu je liberalizácia<br />

trhu v oblasti osobnej prepravy,<br />

pretože Európska únia nie<br />

je veľmi nadšená pri predstave,<br />

že by dávala peniaze na nákup<br />

techniky preto, aby betónovala<br />

pozície štátnych železníc. Preto<br />

bude vozidlá vlastniť dopravná<br />

autorita a tá bude aj vyhodnocovať<br />

verejné súťaže. Víťaz potom<br />

dostane dopravné prostriedky<br />

k dispozícii. Čiže dopravná autorita<br />

bude príjemcom prostriedkov<br />

z EÚ, pričom ona sama nesmie<br />

byť dopravcom. Ona má len<br />

organizovať, vytvoriť plán dopravnej<br />

obslužnosti štátu a ďalšie<br />

veci, ktoré tu doteraz chýbajú. To<br />

je riešenie zhodné s našou predstavou.<br />

■■ Aké postavenie budú v tomto<br />

modeli zaujímať VÚC?<br />

Budú sa svojimi zástupcami<br />

priamo podieľať na činnosti<br />

a rozhodovaní dopravnej autority.<br />

Takže budú mať vplyv a budú<br />

zodpovedať, pretože prostriedky<br />

na osobnú dopravu bude dostávať<br />

a rozdeľovať dopravná autorita.<br />

A keď sa dohodnú na tom,<br />

ako pôjdu vlaky, potom už nebudú<br />

môcť objednávať dotovanú<br />

súbežnú autobusovú dopravu.<br />

■■ To je jasná predstava.<br />

Postoj VÚC dosiaľ bol často<br />

taký, že sú za zmeny, ale nesmú<br />

sa dotknúť dopravy na ich území.<br />

Pritom hovorili do vecí, ktoré<br />

neplatili. Dopravná autorita bude<br />

fungovať tak, že priamo VÚC nebudú<br />

mať kompetencie, ale budú<br />

mať zástupcov v autorite a budú<br />

sa musieť spoločne dohodnúť.<br />

Objednávať dopravné výkony<br />

potom bude dopravná autorita.<br />

■■ Tento model si vyžiada legislatívne<br />

zmeny.<br />

Samozrejme. Už sa na tom<br />

pracuje, zatiaľ by som však nerád<br />

predbiehal vývoj.<br />

■■ Ako bude autorita vplývať na<br />

autobusovú dopravu?<br />

Ak sa kraje rozhodnú zveriť<br />

dopravnej autorite objednávanie<br />

autobusovej dopravy, zveria jej aj<br />

prostriedky, za ktoré objednávali<br />

autobusovú dopravu. Štát sem<br />

zasa vloží peniaze, vynakladané<br />

ním na železničnú osobnú dopravu.<br />

Autorita bude sledovať účelnosť<br />

vynakladania v tom smere,<br />

že koľko kraj vloží prostriedkov,<br />

podľa toho dostane dopravné výkony.<br />

Tým by sa dali zjednotiť<br />

tarifné i prepravné podmienky<br />

a tak sa utvorí predpoklad pre<br />

utváranie integrovaného systému<br />

v každom regióne. Máme takú<br />

predstavu, že dopravná autorita<br />

bude objednávať vlaky a ponúkne<br />

krajom aj zabezpečenie autobusovej<br />

dopravy vrátane tvorby<br />

integrovaného systému, čo by<br />

mal byť akýsi bonus – samozrejme,<br />

na úrovni objemu krajom poskytnutých<br />

prostriedkov. V čase,<br />

keď sa kraje ponosujú, že ich autobusová<br />

doprava stojí z roka na<br />

rok viac, môže mať takýto model<br />

úspech.<br />

■■ Z toho, čo hovoríte, to však vyzerá<br />

ako beh na dosť dlhú trať...<br />

Teraz sa hrá o to, či udržíme železničnú<br />

osobnú dopravu i verejnú<br />

dopravu ako takú. Keď tu neurobíme<br />

poriadok s financiami<br />

a rozhodovacími právomocami,<br />

padne celý systém. Potom budeme<br />

ako v USA, každý bude musieť<br />

mať svoje auto. Lenže Bratislava<br />

už má problémy s hustotou<br />

individuálnej dopravy a keď nič<br />

neurobíme, príde kolaps v hlavnom<br />

meste a postupne sa pridajú<br />

ďalšie mestá či regióny.<br />

■■ Vráťme sa k integrovanému<br />

systému v Bratislave, akosi dlho<br />

trvá jeho zavedenie do praxe...<br />

Nie je to priamo parketa ministerstva,<br />

ale projekt veľmi<br />

podporujeme. Momentálne je<br />

vysoko aktuálne spustenie systému<br />

pre Bratislavu a Záhorie<br />

od 9. decembra. Zredukuje autobusovú<br />

dopravu, spustí sa<br />

taktový systém železníc, obmedzí<br />

nezmyselný konkurenčný<br />

boj a plytvanie spoločenskými<br />

prostriedkami. Základným<br />

predpokladom bola dohoda<br />

všetkých, pretože verejná osobná<br />

doprava nemôže byť ani ľavicová,<br />

ani pravicová, je to remeslo.<br />

Dvadsať rokov politického<br />

riadenia dopravy stačilo. <br />

16 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Tieto definície sú upravené aj<br />

v Bielej knihe z roku 2011,<br />

kde sú pre železničnú dopravu<br />

zároveň stanovené ambiciózne<br />

priority, ktorých napĺňanie má<br />

nielen vytvoriť jednotný európsky<br />

dopravný priestor, efektívnu<br />

dopravnú sieť, ale aj nastaviť také<br />

podmienky, aby práve železničná<br />

doprava tvorila nosný systém<br />

pri zabezpečovaní dopravnej obslužnosti.<br />

Základom pre modernizáciu<br />

železničnej infraštruktúry<br />

je operačný program Doprava,<br />

ktorý je programovým dokumentom<br />

Slovenskej republiky<br />

na čerpanie pomoci z fondov EÚ<br />

v sektore dopravy na roky 2007<br />

– 2013, obsahujúci súbor cieľov<br />

a prioritných osí zahrňujúcich<br />

viacročné opatrenia na ich dosiahnutie.<br />

Každá zo strategicky<br />

plánovaných investičných akcií<br />

znamenajúca prínos pre železničnú<br />

infraštruktúru musí<br />

prejsť viacerými stupňami dokumentácie<br />

projektovej prípravy,<br />

od posúdenia vplyvu stavby<br />

na životné prostredie, stavebného<br />

zámeru cez vydané územné<br />

rozhodnutia a stavebné povolenia<br />

až po skutočné vyhotovenie<br />

stavby. K jednotlivým stupňom<br />

sa vyjadrujú inštitúcie v zákonne<br />

stanovených lehotách.<br />

Na druhej strane železnica<br />

sama o sebe má svoje špecifiká,<br />

či už v technickej alebo technologickej<br />

oblasti. Je vedená v rôznych<br />

krajinných oblastiach, kde<br />

si naprojektovanie, ale aj samotná<br />

realizácia stavby vyžadujú<br />

značné časové rozpätie práve na<br />

zabezpečenie už spomínaných<br />

jednotlivých stupňov dokumentácie<br />

projektovej prípravy.<br />

V neposlednom rade je to<br />

otázka financií, ktoré je možné<br />

prideliť zo štátneho rozpočtu na<br />

spolufinancovanie plánovaných,<br />

resp. realizovaných investičných<br />

akcií vo vzťahu k modernizácii<br />

železničnej infraštruktúry.<br />

ŽSR plnia operačný program<br />

Doprava najmä v prioritnej<br />

osi 1, ktorá rieši práve modernizáciu<br />

železničného koridoru<br />

V. Táto prioritná os je aktuálne<br />

naplnená na cca 85 % zakontrahovaného<br />

objemu a ŽSR v súčasnosti<br />

vyhodnocujú ďalšie verejné<br />

súťaže.<br />

Faktom teda je, že ŽSR stoja<br />

pred neľahkou úlohou – pokračovať<br />

v modernizácii medzinárodných<br />

železničných koridorov.<br />

Táto modernizácia by<br />

sa však nemala zužovať len na<br />

Železnica<br />

– najekologickejší<br />

druh dopravy<br />

Dopravná politika Európskej únie jasne zadefinovala železničnú<br />

dopravu ako tzv. zelenú dopravu, ako najekologickejší spôsob<br />

dopravy. Na jej rozvoj sú v európskych fondoch pripravené<br />

značné finančné prostriedky. Ako sa s tým vyrovnáva Slovensko,<br />

v akom stave je modernizácia železničnej siete na Slovensku,<br />

dávajú odpoveď Železnice Slovenskej republiky.<br />

výmenu železničných tratí, ale<br />

by mala zahŕňať celé „sociálne“<br />

prostredie: rekonštrukciu<br />

sociál nych zariadení, čakární,<br />

vestibulov.<br />

Modernizáciu je možné sústrediť<br />

práve na projekty, ktoré<br />

predstavujú zlepšenie parametrov<br />

železničnej infraštruktúry,<br />

v súlade s požiadavkami stanovenými<br />

napríklad aj v medzinárodných<br />

dohodách AGC (Európska<br />

dohoda o medzinárodných<br />

železničných magistrálách)<br />

a AGTC (Európska dohoda<br />

o najdôležitejších trasách medzinárodnej<br />

kombinovanej dopravy<br />

a príslušných objektoch), zahrnutej<br />

práve do siete TEN-T.<br />

Modernizácia sa netýka len<br />

výmeny železničných tratí, ale<br />

postupne sú rekonštruované aj<br />

železničné stanice, čo prispieva<br />

k zvyšovaniu kultúry cestovania.<br />

Je však potrebné opätovne<br />

pripomenúť, že finančné<br />

prostriedky z fondov EÚ je možné<br />

použiť len na modernizáciu<br />

tratí a zariadení, ktoré tvoria súčasť<br />

trate. To znamená, že železničné<br />

stanice (okrem častí ŽST<br />

týkajúce sa samotnej prevádzky.<br />

napr. pre umiestnenie technológie<br />

riadenia dopravy a pod.)<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

už musia byť modernizované<br />

z prostriedkov štátneho rozpočtu,<br />

čo je istým obmedzujúcim<br />

faktorom v rýchlosti modernizácie.<br />

Realizácia železničných<br />

staníc z prostriedkov štátneho<br />

rozpočtu je samozrejme závislá<br />

od výšky dostupných zdrojov,<br />

ale ŽSR sa snažia problematiku<br />

železničných staníc riešiť tak,<br />

aby bola zabezpečená funkcionalita<br />

a prevádzkyschopnosť železničnej<br />

dopravy v súlade s cestujúcou<br />

verejnosťou a splnenie<br />

základných požiadaviek na<br />

„sociál ne prostredie“. Ako príklad<br />

takéhoto konania je možné<br />

uviesť zmodernizovanie budovy<br />

železničnej stanice v Novom<br />

Meste nad Váhom a Piešťanoch.<br />

Každopádne, zámer o modernizáciu<br />

celého „sociálneho“<br />

prostredia, teda vrátane rekonštrukcie<br />

sociálnych zariadení,<br />

čakární, vestibulov a pod., je, samozrejme,<br />

podporovaný a realizovaný<br />

v maximálnej možnej<br />

miere aj zo strany ŽSR. V tejto<br />

oblasti vidíme potenciál zlepšenia,<br />

lebo od roku 2011 došlo<br />

k zmene systému financovania<br />

ŽSR z rozpočtu verejnej správy,<br />

čím sa vytvárajú zdroje, ktoré<br />

vedia ŽSR účelne využiť na realizáciu<br />

investičných zámerov<br />

s cieľom zvýšenia úrovne kvality<br />

priestorov pre cestujúcu verejnosť.<br />

ŽSR sa už niekoľko rokov aktívne<br />

podieľajú aj na činnosti<br />

medzinárodných organizácií,<br />

ktoré presadzujú oprávnené<br />

požiadavky železničného sektora<br />

– infraštruktúrnych manažérov,<br />

ako aj dopravcov prostredníctvom<br />

inštitúcií EÚ.<br />

Medzinárodné organizácie<br />

poskytujú svojim členom knowhow,<br />

technické a prevádzkové<br />

odborné znalosti, technické riešenia,<br />

vyhlášky, publikácie, štatistiky<br />

a ďalšie informácie využiteľné<br />

na svoj rozvoj, ktoré vedia<br />

zúročiť aj na domácej pôde. Tieto<br />

organizácie ďalej pripravujú<br />

a koordinujú projekty zamerané<br />

na podporu a rozvoj železničného<br />

sektora, pripravujú špecifikácie,<br />

štandardy a štúdie, ktoré<br />

uľahčujú rozširovanie inovatívnych<br />

myšlienok a konceptov,<br />

a taktiež významne prispievajú<br />

pri smerovaní riešení v oblasti<br />

štandardizačných procesov. Organizácie<br />

podporujú spoločné<br />

záujmy svojich členov a aj politicky<br />

podporujú projekty železničného<br />

sektora v príslušných<br />

krajinách a regiónoch. Zároveň<br />

spoločne vypracovávajú postupy<br />

na uľahčenie prístupu dopravcov<br />

na železničnú infraštruktúru,<br />

zrýchlenie tovarových tokov<br />

a usilujú sa o podporu a rozvoj<br />

dopravy Východ – Západ.<br />

V tomto smere je podstatné a významné<br />

riešenie problémov dopravy<br />

medzi systémami rozchodu<br />

1 435 a 1 520 mm, kde práve<br />

ŽSR majú významný podiel pri<br />

riešení týchto úloh a problémov.<br />

Jednotlivé medzinárodné organizácie<br />

sú takisto platformami pre<br />

vedeckovýskumnú činnosť v oblasti<br />

železničnej dopravy, a to či<br />

už pri vývoji nových materiálov,<br />

technologických postupov alebo<br />

pri vývoji softvérových riešení<br />

v oblasti riadenia dopravy a predaja<br />

medzinárodných dopravných<br />

trás. Preto sa stávajú aj pre<br />

Železnice Slovenskej republiky<br />

nielen skvelým zázemím, ale aj<br />

účinným partnerom. <br />

17

Ministerstvo dopravy, výstavby<br />

a regionálneho rozvoja SR<br />

Internetové služby sú už na úrovni EÚ<br />

Poštový styk zo života postupne vytláča elektronická komunikácia. To však neznamená, že pošta tu ešte na dlhý čas neostane a jej<br />

služby sa nemusia skvalitňovať spolu s elektronickou komunikáciou. Na súčasnosť aj budúcnosť týchto služieb sa publicistka<br />

Mária Šišuláková opýtala generálneho riaditeľa sekcie elektronických komunikácií a poštových služieb Viliama Podhorského.<br />

■■ Od 1. januára tohto roka platí nový zákon<br />

o poštových službách. Čo zásadné priniesol?<br />

Zákon zaviedol úplnú liberalizáciu na<br />

trhu poštových služieb pri súčasnom zabezpečení<br />

poskytovania univerzálnej poštovej<br />

služby a jej financovania. Nastala zmena<br />

v systéme vzniku oprávnení na poskytovanie<br />

poštových služieb a poštového platobného<br />

styku. Zaviedol sa nový model financovania<br />

univerzálnej služby prostredníctvom<br />

kompenzačného fondu vo väzbe na<br />

zameniteľné služby.<br />

Poštový regulačný úrad vychádzajúc z príslušných<br />

ustanovení zákona prijal regulačné<br />

rozhodnutia. Vytvára nimi podmienky<br />

na vznik a udržiavanie konkurenčného<br />

prostredia na trhu. Ide najmä o vyhlášku<br />

o spôsobe výpočtu a náhrade čistých nákladov<br />

univerzálnej služby, ktorá nadobudla<br />

účinnosť dňa 1. marca 2012 a všeobecné povolenie<br />

na poskytovanie poštových služieb<br />

iných ako univerzálnej služby a poštového<br />

platobného styku s účinnosťou od 30. marca<br />

2012. Keďže poštová licencia na poskytovanie<br />

univerzálnej služby sa končí v tomto<br />

roku, Poštový regulačný úrad na základe<br />

výzvy na jej poskytovanie udelí v najbližších<br />

dňoch licenciu Slovenskej pošte, a. s.<br />

Nový model financovania univerzálnej<br />

služby je založený na náhrade čistých nákladov<br />

univerzálnej služby, ktoré vzniknú<br />

poskytovateľovi tejto služby a budú predstavovať<br />

neprimeranú finančnú záťaž. Poštový<br />

regulačný úrad na základe predloženého<br />

vyčíslenia čistých nákladov a celkových<br />

nákladov poskytovateľa univerzálnej služby<br />

určí rozhodnutím povinnosť platiť príspevok<br />

do kompenzačného fondu každému<br />

poštovému podniku, ktorý v príslušnom<br />

kalendárnom roku poskytuje zameniteľné<br />

služby. Výška príspevku sa bude odvíjať od<br />

predbežných čistých nákladov a bude zodpovedať<br />

príslušnému podielu poštového<br />

podniku na trhu. Ak objem príspevkov nebude<br />

dostatočný, rozdiel sa uhradí zo štátneho<br />

rozpočtu.<br />

■■ Aké ďalšie kroky čakajú Slovensko v rámci<br />

plánu dokumentu Poštová politika do roku<br />

2014?<br />

Poštová politika do roku 2014 sa týka<br />

najmä postavenia poskytovateľa univerzálnej<br />

služby a zabezpečenia jej poskytovania.<br />

Tento dokument tiež určuje prioritu<br />

pri riešení úloh poštovej politiky na úrovni<br />

orgánov štátnej správy v medzinárodných<br />

vzťahoch, a to vo väzbe na členstvo v EÚ<br />

a vo Svetovej poštovej únii.<br />

Ťažisko úloh vyplývajúcich z Poštovej<br />

politiky spočíva najmä na Poštovom regulačnom<br />

úrade. Tento zabezpečuje, resp.<br />

bude zabezpečovať úlohy poštovej regulácie<br />

súvisiace s prijímaním a vykonávaním<br />

rozhodnutí v novoprijatom systéme povolení<br />

na poskytovanie poštových služieb.<br />

Jeho úlohou bude zabezpečovať konkurenčné<br />

prostredie, dohľad nad poskytovaním<br />

poštových služieb, určovať požiadavky<br />

na prevádzku verejnej poštovej siete<br />

a pod.<br />

■■ Takpovediac míľovými krokmi napreduje<br />

rozvoj elektronických komunikácií. Sú už dostatočne<br />

prístupné verejnosti z technického<br />

aj z materiálneho hľadiska?<br />

Sektor elektronických komunikácií na<br />

Slovensku nesporne patrí k najdynamickejšie<br />

sa rozvíjajúcim sektorom. Úroveň<br />

služieb u nás je porovnateľná s vyspelými<br />

štátmi Európskej únie. Úplná liberalizácia<br />

sektora priniesla pre koncových užívateľov<br />

pozitívne efekty v podobe širokej ponuky<br />

a dostupnosti služieb. Výrazne sa to prejavilo<br />

širšou dostupnosťou širokopásmového<br />

internetového pripojenia (pevného aj<br />

mobilného), ktorým je v súčasnosti pokrytých<br />

približne 91 % miest a obcí Slovenska.<br />

Silnejúce konkurenčné prostredie viedlo<br />

k zníženiu cien širokopásmového internetového<br />

pripojenia, zvýšeniu kvality poskytovaných<br />

služieb, prechodu od spoplatňovania<br />

na základe objemu prenesených<br />

dát k spoplatňovaniu formou paušálneho<br />

mesačného poplatku, k zavedeniu takých<br />

služieb, ako sú Triple Play a IP TV. Do praxe<br />

sú postupne uvádzané nové moderné<br />

technológie a siete. Príkladom je poskytovanie<br />

služieb prostredníctvom optickej<br />

infraštruktúry zavedenej čo najbližšie ku<br />

Foto: archív<br />

koncovému zákazníkovi. Minulý rok bol<br />

tiež v znamení veľkého pokroku v zavádzaní<br />

pozemského digitálneho televízneho<br />

vysielania.<br />

■■ Uprostred tohto roka sa znížili ceny za<br />

elektronické komunikácie. Nastanú v blízkej<br />

budúcnosti ďalšie zmeny?<br />

Trochu by som to spresnil, netýka sa<br />

to služieb elektronických komunikácií vo<br />

všeobecnosti. V súvislosti s nariadením<br />

Európskeho parlamentu a Rady EÚ o roamingu<br />

vo verejných mobilných komunikačných<br />

sieťach v rámci Európskej únie<br />

z 13. júna 2012 s účinnosťou od 1. júla<br />

2012 znova klesli medzinárodné roamingové<br />

ceny prijatých a odchádzajúcich volaní,<br />

SMS a dátových služieb v mobilných<br />

sieťach v rámci krajín Európskej únie. Nariadenie<br />

súvisí so zámerom EK zaviesť<br />

štrukturálne opatrenia, ktoré by podporili<br />

hospodársku súťaž a odstránili rozdiely<br />

medzi domácimi poplatkami a poplatkami<br />

za medzinárodný roaming. Cenové stropy<br />

spomínaných medzinárodných roamingových<br />

služieb sa budú postupne každoročne<br />

znižovať a budú regulované až do<br />

30. júna 2017.<br />

■■ Skončením analógového vysielania sa<br />

uvoľnili atraktívne frekvencie, o ktoré je veľký<br />

záujem. O ktoré frekvencie ide a na základe<br />

čoho sa budú prideľovať, sú známi uchádzači<br />

o ne?<br />

V súvislosti s prechodom z analógového<br />

na digitálne pozemské televízne vysielanie<br />

bolo k 30. júnu 2011 uvoľnené frekvenčné<br />

pásmo 800 MHz (790 – 862 MHz), ktoré sa<br />

často označuje aj ako „digitálna dividenda“.<br />

Konzultácie, ktoré iniciovali ministerstvo<br />

a Telekomunikačný úrad SR, potvrdili záujem<br />

subjektov poskytujúcich elektronické<br />

komunikačné služby v SR využiť toto pásmo<br />

na nasadenie nových perspektívnych<br />

technológií. Ďalšie atraktívne frekvenčné<br />

pásma vhodné na poskytovanie širokopásmových<br />

mobilných služieb sú 1 800 MHz<br />

a 2 600 MHz.<br />

Príprava a realizácia výberového konania<br />

na pridelenie frekvencií z frekvenčných<br />

pásiem 800 MHz, 1 800 MHz a 2 600 MHz<br />

je v kompetencii Telekomunikačného úradu<br />

SR. Ten podľa zákona môže uskutočniť<br />

výberové konanie aj formou elektronickej<br />

aukcie, ktorej použitie by malo zabezpečiť<br />

transparentnejší výber. Záujem prejavili<br />

okrem mobilných operátorov aj ďalšie<br />

slovenské aj zahraničné spoločnosti, reálni<br />

konkrétni záujemcovia však budú známi<br />

až po vypísaní výberového konania. <br />

18 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Slovenská pošta pripravuje<br />

nové služby<br />

Slovenská pošta prešla v ostatnom období rozsiahlymi legislatívnymi aj reštrukturalizačnými<br />

zmenami. Ich cieľom bola na jednej strane liberalizácia a modernizácia poštových služieb,<br />

na druhej zase zlepšenie hospodárenia a zníženie straty.<br />

Na zmeny a plány do budúcnosti sa generálneho riaditeľa akciovej spoločnosti<br />

Slovenská pošta Ing. Tomáša Druckera pýtala publicistka Mária Šišuláková.<br />

■■ Slovenská pošta nedávno získala<br />

poštovú licenciu na ďalších<br />

desať rokov. Čo prinesie udelenie<br />

tejto licencie pre bežných zákazníkov<br />

pošty?<br />

Zákazníci môžu ďalších desať<br />

rokov využívať poštové služby<br />

Slovenskej pošty minimálne v takom<br />

rozsahu ako doteraz a môžu<br />

sa spoľahnúť, že prostredníctvom<br />

našich pobočiek budeme<br />

poskytovať poštové služby každý<br />

pracovný deň na celom území<br />

Slovenska za rovnakých podmienok<br />

pre všetkých.<br />

■■ Dotkne sa získanie poštovej<br />

licencie zmien v poštových službách?<br />

Poštovú licenciu a rozsah produktov<br />

a služieb, na ktoré sa<br />

vzťahuje, udeľuje Poštový regulačný<br />

úrad v správnom konaní.<br />

Jediná Slovenská pošta bola<br />

schopná splniť všetky podmienky<br />

na získanie licencie pre poskytovanie<br />

univerzálnej poštovej<br />

služby. Okrem produktov univerzálnej<br />

služby, chceme na trh<br />

prinášať aj nové, elektronické<br />

a iné služby s pridanou hodnotou<br />

pre občanov, podnikateľov<br />

a verejnú správu. Chceme meniť<br />

naše produktové portfólio tak,<br />

aby sme vychádzali v ústrety našim<br />

zákazníkom.<br />

■■ Môžete prezradiť, aké zmeny<br />

v tejto oblasti pripravujete?<br />

Našou prioritou je zjednodušenie<br />

ponuky produktov a služieb<br />

pošty pre bežných, aj firemných<br />

zákazníkov. Pripravujeme<br />

zmenu produktového portfólia<br />

v listových, balíkových a expresných<br />

službách. Slovenská pošta<br />

je dôveryhodná inštitúcia. Chceme<br />

stavať na dlhoročnej skúsenosti<br />

vo vzťahu k našim zákazníkom<br />

priamo v regióne. Musíme<br />

sa sústrediť na potreby celého<br />

trhu a regiónov. Priniesť služby<br />

bližšie k zákazníkovi. Predovšetkým<br />

tie, ktoré sú často využívané,<br />

dôležité alebo zložité.<br />

Snažíme sa z tradičných služieb<br />

a produktov vytvoriť aj ich elektronickú<br />

verziu, aby sme sa prispôsobili<br />

potrebám súčasného<br />

zákazníka, napr. elektronický<br />

podací hárok alebo elektronické<br />

SIPO.<br />

■■ Slovenská pošta už dlhšie bojuje<br />

s červenými číslami. Ako vidíte<br />

vývoj hospodárenia v najbližších<br />

rokoch?<br />

Tradičné poštové služby majú<br />

celosvetový dlhotrvajúci pokles<br />

v objemoch. Je to predovšetkým<br />

dané elektronizáciou a internetizáciou<br />

služieb. Verím, že sme<br />

dostatočne pripravení, aby sme<br />

otočili loď s menom Slovenská<br />

pošta do jej novej budúcnosti.<br />

Vyrovnané hospodárenie očakávame<br />

v nasledujúcich dvoch<br />

– troch rokoch. Bude to závisieť<br />

od výnosov z tradičných služieb,<br />

rozvoja služieb v nepoštovej oblasti,<br />

ako aj od nákladov na poskytovanie<br />

univerzálnej poštovej<br />

služby.<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

■■ Od 1. januára 2012 pôsobí<br />

Slovenská pošta v plne konkurenčnom<br />

prostredí. Ako vnímate<br />

náš prechod do liberalizovaného<br />

prostredia?<br />

Slovenská pošta sa ocitla<br />

v konkurenčnom boji už oveľa<br />

skôr, s rozvojom hybridných<br />

poštových služieb, preto po 1. januári<br />

2012 nepocítila zatiaľ výrazné<br />

zmeny. Myslím, že prvý<br />

rok preverí aj súčasnú legislatívu<br />

a v nasledujúcich rokoch sa ukáže,<br />

ktorí poštoví operátori dokážu<br />

ponúknuť kvalitné a hodnotné<br />

služby.<br />

■■ Viete už v tejto chvíli povedať,<br />

ako bude mať pošta kompenzované<br />

náklady na univerzálnu poštovú<br />

službu?<br />

V súčasnosti je platný nový<br />

zákon o poštových službách,<br />

ktorý rieši aj oblasť kompenzácie<br />

neprimeraných nákladov<br />

spojených s poskytovaním univerzálnej<br />

poštovej služby. Financovanie<br />

univerzálnej služby<br />

bude realizované z externých<br />

zdrojov – cez kompenzačný<br />

fond, do ktorého budú primárne<br />

prispievať alternatívne poštové<br />

podniky a Slovenská pošta<br />

a pokiaľ by kompenzačný fond<br />

nebol schopný pokryť náklady<br />

Foto: archív<br />

spojené s poskytovaním služby<br />

v takom rozsahu, aký si štát<br />

v rámci poštového zákona alebo<br />

podmienok určí, budú náklady<br />

dofinancované zo strany štátu.<br />

■■ Aké sú podľa vás najväčšie<br />

pozitíva Slovenskej pošty oproti<br />

konkurencii?<br />

Slovenská pošta je v súčasnosti<br />

najväčší zamestnávateľ na<br />

Slovensku, k 31. 7. 2012 zamestnávala<br />

viac ako 14-tisíc zamestnancov.<br />

Zároveň je Slovenská<br />

pošta aj najväčší poskytovateľ<br />

poštových služieb na Slovensku<br />

s počtom 1 542 pobočiek.<br />

Z nášho pohľadu ide teda nielen<br />

o dlhodobú tradíciu a stabilitu<br />

našej spoločnosti, jedinečnú<br />

infraštruktúru a rozsah poštovej<br />

siete, kvalitu a spoľahlivosť poskytovania<br />

poštových služieb,<br />

ale predovšetkým máme denný<br />

kontakt so zákazníkmi, znalosť<br />

poštového trhu a obchodný potenciál<br />

– a to je súbor predností,<br />

ktoré má iba Slovenská pošta.<br />

■■ Na poste generálneho riaditeľa<br />

Slovenskej pošty pôsobíte<br />

síce len niekoľko mesiacov, máte<br />

však už konkrétnejšiu predstavu<br />

o smerovaní tejto spoločnosti?<br />

Som presvedčený, že Slovenská<br />

pošta je dôveryhodná inštitúcia,<br />

ktorá je založená na dlhoročných<br />

skúsenostiach a profesionalite.<br />

Z týchto základných<br />

kameňov chcem stavať<br />

jej budúcnosť. Mojím cieľom<br />

je úspešná, komplexná a moderná<br />

organizácia, ktorá predstavuje<br />

stabilného a kvalitného<br />

zamestnávateľa, ktorý ponúkne<br />

aj svojim zamestnancom dlhodobý<br />

vzťah a konkurenčné sociálne<br />

výhody. Zároveň chcem<br />

z tejto spoločnosti vytvoriť pre<br />

občanov zreteľne rozpoznateľnú<br />

organizáciu s vysokou pridanou<br />

hodnotou, na jednom<br />

mieste poskytnúť jednotný prístup<br />

k rôznym službám štátu,<br />

samosprávy, ale aj súkromného<br />

sektora tak, aby boli pre zákazníka<br />

jednoduchšie, lacnejšie<br />

a pri ich vybavení, aby strávil<br />

menej času. <br />

19

Spoľahnite sa na naše skúsenosti<br />

Slovenská IT firma SOFTIP je na trhu už viac ako dvadsať rokov. O tom, ako sa vyvíjala,<br />

aké má postavenie na trhu v súčasnosti a čo pripravuje pre svojich klientov do budúcnosti,<br />

sa s predsedom predstavenstva Dušanom Guldanom rozprával publicista Jozef Šucha.<br />

■■ Firma vznikla v roku 1991. Víziou, ktorú<br />

uvádzate na svojej webovej stránke, bolo stať<br />

sa významnou a uznávanou spoločnosťou pôsobiacou<br />

na Slovensku a jedným z lídrov trhu<br />

IT. Naplnila sa?<br />

Myslím si, že vízia sa splnila. Od založenia<br />

v roku 1991 sme rástli a posilňovali pozíciu<br />

uznávanej spoločnosti, ktorá sa dnes<br />

stará o viac ako 3 000 zákazníkov. Také široké<br />

portfólio klientov nám umožňuje dokonalú<br />

orientáciu v reálnom biznise, ktorú<br />

dokážeme využívať pri kontakte s ďalšími<br />

klientmi. Ponúkame im to, čo skutočne<br />

funguje. Sme im nablízku aj vďaka silnému<br />

regionálnemu zastúpeniu. Naše pracoviská<br />

nájdu na celom Slovensku. V oblasti ERP<br />

systému pre ekonomiku, logistiku a mzdy<br />

sme na Slovensku číslo dva, hneď za nadnárodnou<br />

firmou, ktorá je číslo jedna vo<br />

svete.<br />

■■ Určite vás teší, že viac ako polovica z tritisíc<br />

zákazníkov je verná vašej firmy už viac<br />

ako desať rokov.<br />

To súvisí aj s tým, že najväčší boom týchto<br />

systémov bol začiatkom 90. rokov, teda<br />

v čase, keď sme vstúpili na trh a začali si<br />

budovať pozíciu a svoje meno. Zákazníkom<br />

sme od začiatku existencie firmy poskytovali<br />

služby, s ktorými boli spokojní, takže<br />

nám ostali verní. Je to výsledok toho, že naším<br />

cieľom nie je iba jednorazový obchod,<br />

ale aj následná trvalá starostlivosť.<br />

Firma plní poslanie, ktoré sme definovali<br />

pri zakladaní: byť preferovaným a vyhľadávaným<br />

partnerom našich zákazníkov, ktorým<br />

prinášame pridanú hodnotu pre realizáciu<br />

ich podnikateľských zámerov a zvyšovanie<br />

konkurencieschopnosti.<br />

■■ Čo ponúkate svojim zákazníkom?<br />

Ponúkame trvalé služby na legislatívnu<br />

podporu, ďalší rozvoj podľa ich požiadaviek<br />

a podľa trendov na trhu. SOFTIP ako jedna<br />

z najvýznamnejších slovenských IT firiem<br />

má dlhoročné skúsenosti v oblasti návrhu<br />

a implementácie softvérových projektov,<br />

vývoja a údržby softvérových produktov<br />

a s tým spojenými službami. Ponúkame<br />

portfólio produktov, ktoré pokrýva najdôležitejšie<br />

oblasti riadenia a rozvoja firiem:<br />

ERP riešenia, ľudské zdroje, zákazkové riešenia,<br />

špecializované riešenia, riešenia pre<br />

manažment. Časť firmy sa venuje tvorbe<br />

softvéru na zákazku pre jednu firmu alebo<br />

aj pre skupinu firiem. Máme široké spektrum<br />

služieb v oblasti infraštruktúry – od<br />

základných sietí až po komunikáciu tak,<br />

aby komunikovali tí, ktorí sú v spoločnosti,<br />

cez mobily, telefóny, pevné linky, počítače,<br />

tablety, smartfóny, a to hlasom i videom,<br />

mohli zdieľať dokumenty, robiť konferenčné<br />

hovory atď.<br />

■■ Ako riešite bezpečnosť sietí?<br />

Tento problém by som rozdelil na dve<br />

časti – nebezpečenstvo zvonka od hackerov<br />

až po rôzne produkty, ktoré sa pohybujú po<br />

internete. Tu musíte byť neustále so svojimi<br />

firmami v reálnom čase. To znamená, že<br />

keď sa niečo ukáže, aby sa vám aktualizovala<br />

ochrana. Druhé nebezpečenstvo hrozí<br />

zvnútra firmy od vlastných zamestnancov,<br />

keď niekto chce úmyselne poškodiť spoločnosť.<br />

Zabezpečenie ochrany pred vnútorným<br />

nebezpečenstvom je možné eliminovať<br />

nastavením systémov vnútri spoločnosti,<br />

to znamená od smerníc, osvety až po<br />

technické riešenia.<br />

■■ Kto patrí k vašim najvážnejším zákazníkom?<br />

Spektrum zákazníkov je naozaj široké.<br />

Ako systémový integrátor a dodávateľ zákazkových<br />

informačných systémov dnes<br />

SOFTIP zaujíma významné postavenie nielen<br />

na Slovensku, ale aj v Českej republike,<br />

kde máme veľmi významné postavenie<br />

na trhu pri riešení systémov pre penzijné<br />

spoločnosti. Svedčí to o tom, že keď má<br />

firma čo ponúknuť, môže byť úspešná aj<br />

mimo Slovenska. Zaujímavé sú aj riešenia<br />

pre štátnu správu. Ďalej je to oblasť dopravy<br />

cez služby až po obchodné spoločnosti<br />

(napríklad drvivá časť Jednôt sú naši zákazníci).<br />

Nedávno sme získali ako zákazníka<br />

jednu spoločnosť na severe Slovenska, ktorá<br />

má matku v Anglicku. Na základe toho,<br />

čo sme im prezentovali, sa rozhodli, že aj<br />

v Anglicku zavedú ten istý systém.<br />

Úspešne podnikáme v spoločnom<br />

priestore V4. Sme stále tam, kde sa niečo<br />

deje, sledujeme posledné trendy, uzatvárame<br />

partnerstvá a spojenectvá. Skrátka robíme<br />

Business Live.<br />

■■ Kedy nastane čas, že bude kompletizovaná<br />

zdravotnícka databáza obyvateľstva, aby<br />

mali lekári kdekoľvek prístup k údajom o pacientoch<br />

?<br />

Pripravuje sa realizácia Národného zdravotného<br />

informačného systému aj z európskych<br />

peňazí. Sme viazaní smernicami EÚ,<br />

aby sme od roku 2015 mali zavedený eHealth<br />

systém, na ktorý sa pýtate. Je preto najvyšší<br />

čas. Predpokladám, že koncom tohto roka<br />

by mohlo začať obstarávanie. Je nešťastie, že<br />

pri každých voľbách dochádza k prehodnocovaniu,<br />

a preto jeho zavádzanie mešká.<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

Foto: archív<br />

■■ S ktorými partnermi spolupracujete?<br />

Spomeniem iba tých najvýznamnejších.<br />

Od roku 2007 sme SAP PARTNERom, vďaka<br />

čomu využívame medzinárodné knowhow<br />

spoločnosti SAP.<br />

SOFTIP je Microsoft GOLD Certified<br />

Partner a v roku 2008 sme ako prvý na Slovensku<br />

získali aj štatút Microsoft Unified<br />

Communications Voice Ready Partner. S našimi<br />

výnimočnými inovatívnymi riešeniami<br />

založenými na technológiách spoločnosti<br />

Microsoft sme v roku 2011 excelovali aj medzi<br />

svetovou konkurenciou ziskom ocenenia<br />

Microsoft Country Partner of the Year.<br />

Už šesťkrát za sebou sme zvíťazili v prestížnej<br />

súťaži Microsoft Industry Awards.<br />

Titul Hewlett-Packard GOLD Preferred<br />

Partner sme získali vďaka špičkovej kvalite<br />

služieb, a je pre vás zárukou premyslených<br />

investícií a najmodernejších riešení.<br />

■■ Čo pripravujete v najbližšej budúcnosti?<br />

V septembri dávame na trh produkt, ktorý<br />

sa volá SOFTIP PROFIT <strong>plus</strong>, je to inovácia<br />

nášho pôvodného produktu SOFTIP<br />

PROFIT, ktorá prináša zlepšenie a vychádza<br />

z najnovších technologických zlepšení.<br />

Ďalším produktom je PROFIT mobil, ktorý<br />

umožňuje, že dáta, ktoré sú potrebné pre<br />

kohokoľvek zo spoločnost,i budú prístupné<br />

cez všetky komunikačné prostriedky, s ktorými<br />

dnes ľudia pracujú – mobily, smartfóny,<br />

tablety atď., a to z akéhokoľvek miesta,<br />

kde sa nachádzajú.<br />

Zaujímavý je náš Program SOFTIP HR<br />

na spracovanie miezd a personalistiky.<br />

V ňom sme podľa našich prepočtov jednotka<br />

na trhu. Svedčí o tom skutočnosť, že<br />

naším systémom je spracovávaných 17 percent<br />

miezd zo všetkých zamestnaných na<br />

Slovensku. <br />

21

Správa majetku podľa sféra, a. s.<br />

Spoločnosť sféra, a. s., je na slovenskom a českom trhu známa predovšetkým dodávkami informačných systémov a súvisiacich<br />

služieb v energetike, o čom ste sa mohli viac dočítať v predchádzajúcich vydaniach. sféra, a. s., má však za sebou aj viac ako dve<br />

desaťročia úspešného pôsobenia na trhu s informačnými systémami pre oblasť správy a údržby majetku. Práve o tom bol náš<br />

rozhovor s riaditeľom úseku služieb Ing. Rastislavom Krbaťom, PhD., MBA.<br />

■■ Mohli by ste v skratke opísať vývoj<br />

v oblasti systémov pre správu<br />

majetku z pohľadu vašej spoločnosti?<br />

Na trh sme vstúpili v čase, keď<br />

sa o počítačovej podpore pre oblasť<br />

správy a údržby majetku dalo<br />

hovoriť len veľmi ťažko a väčšina<br />

údajov sa uchovávala v papierovej<br />

podobe. Od toho sa prakticky<br />

aj odvíjali naše aktivity. V tomto<br />

ranom období sme sa zamerali na<br />

konzultačné aktivity a naše prvé<br />

objednávky sa niesli v duchu motta<br />

„urobíme vám poriadok v údajoch“.<br />

Až o čosi neskôr sme začali<br />

klientom ponúkať aj náš vlastný<br />

nástroj na udržanie poriadku v ich dátach<br />

– technický informačný systém XMatik ® .<br />

Tento sme postupne rozširovali a zdokonaľovali<br />

(aktuálne ponúkame jeho 10. verziu)<br />

a dnes môžeme smelo vyhlásiť, že v oblasti<br />

správy, prevádzky a údržby technologických<br />

zariadení patríme na Slovensku medzi<br />

špičku. Charakterizuje ho hlavne jedinečné<br />

prepojenie grafickej a údajovej základne<br />

do jedného integrálneho celku. Tieto moje<br />

slová potvrdzuje aj skutočnosť, že TIS XMatik<br />

® .NET je v súčasnosti prevádzkovaný<br />

vo viacerých veľkých priemyselných podnikoch<br />

z chemického a energetického odvetvia,<br />

teda v oblastiach, ktoré sú z pohľadu<br />

správy a údržby majetku najzložitejšie<br />

a najkomplexnejšie. Treba tiež podotknúť,<br />

že v súčasnosti neponúkame len spomenutý<br />

softvérový nástroj, ale dodávame komplexné<br />

riešenie, ktoré pozostáva z konzultácií,<br />

analýz, implementácie samotného systému,<br />

prevádzkovania, ako aj jeho podpory.<br />

■■ V čom spočívajú výhody vami ponúkaného<br />

riešenia oproti konkurencii?<br />

Okrem samotného informačného systému,<br />

ktorý sa, ako som už spomínal, vyznačuje<br />

unikátnym prepojením databázovej<br />

a grafickej časti, je to práve starostlivosť<br />

o zákazníka. Či už v implementačnej, zavádzacej<br />

alebo produkčnej fáze, naši odborníci<br />

sú vždy pripravení pomôcť riešiť problémy<br />

zákazníka. Tým nemyslím len riešenie<br />

technických otázok prevádzky informačného<br />

systému, ktoré považujeme za samozrejmosť,<br />

ale najmä riešenie odborných profesijných<br />

problémov. Za roky vývoja a podporovania<br />

nami ponúkaných riešení sa<br />

naši pracovníci vypracovali na skutočných<br />

odborníkov v daných oblastiach. Často zohrávajú<br />

významnú úlohu aj v základných<br />

prevádzkových procesoch zákazníkov, čo<br />

vytvára medzi nami viac ako len vzťah dodávateľ<br />

– odberateľ.<br />

Nedá mi ešte nevrátiť sa k už spomínanej<br />

grafickej časti našich riešení, ktorá je postavená<br />

na produktoch spoločnosti Bentley Systems<br />

(aktuálne máme ako jediný na Slovensku<br />

vývojársky štatút BDN – Bentley Developer<br />

Network). Tzv. inteligentné schémy,<br />

ktoré sú integrálnou súčasťou našich riešení,<br />

ponúkajú neštandardný vizualizovaný pohľad<br />

na spravované objekty s nadstavbovými<br />

možnosťami hĺbkových a sieťových analýz<br />

vzájomných vzťahov týchto zariadení. Dovolím<br />

si tvrdiť, že funkčnosti tohto typu sú pre<br />

systémy, o ktorých hovoríme, jedinečné.<br />

■■ Komu je toto riešenie určené?<br />

Postupne ako sa rozširovali funkčnosti<br />

systému, rozširovali sa aj oblasti a odvetvia,<br />

v ktorých je možné a vhodné ho použiť. Jeho<br />

univerzálnosť umožňuje vybudovať komplexný<br />

technickoprevádzkový informačný systém<br />

na podporu správy majetku prakticky nad ľubovoľnými<br />

reálnymi objektmi, ako sú napríklad<br />

inžinierske a rozvodné siete, produktovody,<br />

technologické celky, výrobné zariadenia,<br />

budovy a ich vybavenie atď. To je aj odpoveď<br />

na vašu otázku. Zo skúseností tiež vieme<br />

povedať, že pozitívny efekt zavedenia takéhoto<br />

riešenia sa zvyšuje spolu s veľkosťou firmy,<br />

resp. spolu s počtom spravovaných objektov.<br />

Najlepšie výsledky sa nám podarilo dosiahnuť<br />

pri nasadení nášho systému vo veľkých<br />

priemyselných podnikoch elektrotechnického<br />

a chemického priemyslu.<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

■■ Prečo by si mal potenciálny zákazník vybrať<br />

práve vás?<br />

Všetci dobre vieme, že dodať informačný<br />

systém vie v dnešnej dobe už nemálo firiem,<br />

oveľa dôležitejšie je však zabezpečiť jeho reálne<br />

uplatnenie v prevádzke a trvalo udržateľný<br />

rozvoj. A práve v tejto oblasti<br />

vieme klientom poskytnúť viac<br />

ako konkurencia. My zákazníka<br />

nikdy nevnímame ako príležitosť<br />

na krátkodobé obohatenie, našou<br />

snahou je budovať s ním dlhodobý<br />

a obojstranne prospešný vzťah.<br />

Nezanedbateľná je tiež skutočnosť,<br />

že sme slovenskou spoločnosťou,<br />

ktorá veľmi dobre pozná lokálne<br />

špecifiká nášho trhu. Nami ponúkané<br />

riešenia sú vždy prispôsobené<br />

aktuálnym legislatívnym požiadavkám.<br />

Ak dôjde k akýmkoľvek<br />

úpravám v tejto oblasti, vieme im<br />

naše riešenia upraviť a prispôsobiť<br />

výrazne rýchlejšie ako prípadná zahraničná<br />

konkurencia. Zároveň tiež platí, že<br />

od istej veľkosti už podniky nie sú ochotné<br />

nasadzovať autonómne „škatuľové“ produkty<br />

do každej potrebnej oblasti. Buď požadujú<br />

jedno komplexné riešenie, alebo, ak to nie je<br />

možné, silnú integráciu všetkých prevádzkovaných<br />

informačných systémov do jedného<br />

celku. Práve modularita, flexibilita a škálovateľnosť<br />

nami ponúkaného riešenia spolu<br />

s našimi dlhoročnými skúsenosťami v tejto<br />

oblasti sú zárukou jeho jednoduchej integrovateľnosti<br />

do komplexného informačného<br />

systému daného podniku.<br />

Foto: P. Urbi<br />

■■ Prečo sa niektoré nasadenia systémov na<br />

správu majetku končia nezdarom?<br />

Najčastejšou chybou, ktorej sa dopúšťajú<br />

podniky nasadzujúce akýkoľvek informačný<br />

systém, je domnienka, že stačí vybrať<br />

kvalitný produkt a úspech je automaticky<br />

zaručený. Žiaľ, nie je to pravda. Je to len nutná,<br />

ale nie postačujúca podmienka úspešného<br />

prevádzkovania takéhoto systému. Oveľa<br />

dôležitejšie je súčasne s nasadením nového<br />

riešenia zabezpečiť aj úpravu príslušných<br />

podnikových procesov a ich následné<br />

dôsledné dodržiavanie, čo väčšina podnikov<br />

fatálne zanedbáva. Preto v našej spoločnosti<br />

kladieme veľký dôraz na zabezpečenie týchto<br />

zmien, ako aj na zavádzaciu fázu, v ktorej<br />

sa rozhoduje o skutočnom zaintegrovaní<br />

nového informačného systému do reálneho<br />

života daného podniku. O to nám predovšetkým<br />

ide. Ako som už skôr spomínal,<br />

naším cieľom je v prvom rade spokojný zákazník,<br />

lebo platí, že ak je spokojný on, sme<br />

spokojní aj my. <br />

23

Národná agentúra pre sieťové<br />

a elektronické služby<br />

Foto: P. Urbi<br />

Orientujeme sa<br />

na urýchlenie rozvoja<br />

a rozširovania služieb<br />

na Slovensku<br />

Medzi hlavné úlohy a činnosti Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby<br />

(NASES) patrí správa, prevádzka a rozvoj vládnej dátovej siete GOVNET<br />

a taktiež rozvoj a prevádzka služieb ústredného portálu verejnej správy.<br />

Tento portál patrí medzi základné nástroje informatizácie verejnej správy<br />

na Slovensku. S generálnym riaditeľom NASES Ivanom Ištvánffym<br />

sa zhovárala naša spolupracovníčka Lucia Biznárová.<br />

■■ Môžete popísať ďalšie základné úlohy<br />

agentúry, ktorú vediete?<br />

Hlavnou úlohou a predmetom činnosti<br />

NASES je správa, prevádzka a rozvoj<br />

vládnej dátovej siete GOVNET; prevádzka<br />

a rozvoj služieb ústredného portálu verejnej<br />

správy ako základných nástrojov informatizácie<br />

verejnej správy na Slovensku podľa<br />

príslušných právnych predpisov a strategických<br />

dokumentov (zákon číslo 275/2006<br />

Z. z. o informačných systémoch verejnej<br />

správy a o zmienách a doplnení niektorých<br />

zákonov, národná koncepcia informatizácie<br />

verejnej správy, legislatívny zámer návrhu<br />

zákona o e-Governmente).<br />

Činnosť Národnej agentúry pre sieťové<br />

a elektronické služby je orientovaná<br />

na efektívnu podporu a urýchlenie rozvoja,<br />

rozširovanie služieb e-Governmentu na<br />

Slovensku, čo vedie k úsporám a zvýšeniu<br />

hospodárnosti pri výkone verejnej správy,<br />

zjednodušeniu kontaktu občanov s úradmi<br />

a má nadrezortný charakter.<br />

■■ Informačná vyspelosť na Slovensku má rezervy.<br />

Asi sem smeruje významný cieľ činnosti<br />

NASES.<br />

Áno, nezanedbateľným a dôležitým cieľom<br />

je dosiahnutie vyššej celkovej informačnej<br />

vyspelosti slovenskej spoločnosti,<br />

verejnej sféry, podnikateľskej obce, ako<br />

aj širokej verejnosti. NASES zabezpečuje<br />

prostredníctvom siete GOVNET a ústredného<br />

portálu verejnej správy prepojenie<br />

a komunikáciu štátnych orgánov a ich rozpočtových<br />

a príspevkových organizácií,<br />

elektronické služby občanom a podnikateľskej<br />

sfére, elektronické služby medzi štátnymi<br />

orgánmi navzájom, pričom rozsah<br />

týchto služieb má rýchlo rastúcu tendenciu<br />

vzhľadom na rozvoj služieb e-Governmentu<br />

aj s využitím prostriedkov z operačného<br />

programu Informatizácia spoločnosti.<br />

Okrem toho bude NASES prevádzkovateľom<br />

novovybudovaných telekomunikačných<br />

sietí, ktoré majú, aj s predpokladaným<br />

využitím prostriedkov operačného<br />

programu Informatizácia spoločnosti zabezpečiť<br />

odstránenie regionálnych znevýhodnení<br />

v dostupnosti komunikačnej infraštruktúry<br />

pre občanov – t. j. pripojenie<br />

tzv. bielych miest.<br />

■■ Čo patrí medzi základné princípy<br />

GOVNET-u?<br />

GOVNET je privátna sieť slúžiaca na bezpečnú<br />

výmenu informácií medzi orgánmi<br />

štátnej správy. Jeho prostredníctvom Govnetu<br />

je Slovenská republika pripojená do<br />

siete TESTA (sieť Európskeho spoločenstva)<br />

– slúži ako centrálny prístupový bod pre Slovenskú<br />

republiku, čiže NASES prevádzkuje<br />

prístupový bod TESTA a umožňuje jeho používanie<br />

prostredníctvom GOVNETU.<br />

Infraštruktúra siete GOVNET slúži tiež<br />

aj pre jednotlivé orgány štátnej a verejnej<br />

správy na poskytovanie informácií občanom,<br />

firmám a organizáciám. Pri realizácii<br />

jednotlivých funkcionalít sa dbá hlavne<br />

na princíp bezpečnosti a centrálne vynucovanej<br />

politiky pravidiel.<br />

■■ V akom štádiu rozvoja sa nachádza vládna<br />

dátová sieť GOVNET?<br />

Do siete GOVNET je v súčasnosti pripojených<br />

viac ako 60 inštitúcií. Sieť neustále<br />

rozširujeme a vylepšujeme. V súčasnosti<br />

realizujeme prechod všetkých uzlov na<br />

privátne IP adresy, rozšírenie o IPV6, integráciu<br />

služieb ústredného portálu verejnej<br />

správy.<br />

■■ Ako NASES pokročila so zavádzaním vysokorýchlostného<br />

internetu do tzv. bielych<br />

miest, čiže sídel, ktoré sú finančne neatraktívne<br />

pre telekomunikačných operátorov?<br />

Európska komisia oznámila 7. mája 2012<br />

listom adresovaným ministrovi zahraničných<br />

vecí SR rozhodnutie o schválení štátnej<br />

pomoci č. SA.33151 (2011/N) na opatrenie<br />

s názvom Zavádzanie základných širokopásmových<br />

sietí v bielych oblastiach Slovenska.<br />

Uznesením vlády Slovenskej republiky<br />

č. 191/2012 zo dňa 16. mája 2012 bol prijatý<br />

návrh realokácie finančných prostriedkov<br />

v rámci operačných programov Národného<br />

strategického referenčného rámca na<br />

financovanie opatrení na podporu riešenia<br />

nezamestnanosti mladých ľudí a zintenzívnenie<br />

podpory malých a stredných<br />

podnikov. Predmetom návrhu je aj presun<br />

finančných prostriedkov do výšky 100<br />

miliónov eur (zdroje Európskej únie <strong>plus</strong><br />

zdroje štátneho rozpočtu) z prioritnej osi 3<br />

operačného programu Informatizácia spoločnosti<br />

do operačného programu Konkurencieschopnosť<br />

a hospodársky rast, pričom<br />

opatrenie 3.1 Rozvoj infraštruktúry<br />

širokopásmového prístupu sa presunie na<br />

programovacie obdobie rokov 2014 – 2020.<br />

V súčasnosti výška realokovaných zdrojov<br />

predstavuje zníženie disponibilných zdrojov<br />

až o 88,36 percenta, čo znamená, že je<br />

možné realizovať naplánované aktivity len<br />

vo veľmi obmedzenom rozsahu.<br />

Podľa aktuálnych prepočtov celková výška<br />

prostriedkov pokrýva náklady výlučne<br />

na projektovo-inižiersku dokumentáciu<br />

pre 677 obcí (190 klustrov), nie na fyzické<br />

budovanie infraštruktúry širokopásmového<br />

internetu. Národná agentúra pre sieťové<br />

a elektronické služby bude pokračovať<br />

v obstarávaní a realizácii prípravných projektovo-inžinierskych<br />

prác. Projekty internetizácie<br />

budú môcť byť financované opätovne<br />

na začiatku nového programovacieho<br />

obdobia, čiže od roku 2014.Slovensko<br />

tak získa čas na ich dôkladnú prípravu. <br />

24 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Telekomunikačný úrad SR<br />

■■ Priblížme teda poslanie úradu,<br />

ktorý vediete.<br />

Definícia poslania úradu<br />

v praxi vlastne znamená, že TÚ<br />

SR pravidelne analyzuje jeden<br />

maloobchodný a šesť veľkoobchodných<br />

trhov, ktoré podľa<br />

odporúčania Európskej komisie<br />

analyzujú národné regulačné<br />

autority, akou je na území Slovenskej<br />

republiky náš úrad. Keď<br />

zistíme, že na niektorom z nich<br />

nie je efektívna súťaž, t. j. pôsobí<br />

na ňom jeden alebo viacero<br />

významných podnikov, ktorým<br />

ich postavenie umožňuje správať<br />

sa nezávisle od konkurencie<br />

alebo užívateľov, tak navrhujeme<br />

uložiť takémuto podniku alebo<br />

podnikom povinnosti. Cieľom je<br />

podpora efektívnej súťaže a rozvoj<br />

vnútorného trhu. Výsledok<br />

analýzy a navrhované povinnosti<br />

prejdú tzv. národnými a následne<br />

nadnárodnými konzultáciami.<br />

Podľa európskych smerníc<br />

návrhy neschvaľujú národné vlády<br />

ani parlament, ale po skončení<br />

konzultácií sa k nim vyjadruje<br />

Európska komisia. To zabezpečuje<br />

nezávislosť národných regulačných<br />

autorít. TÚ SR následne<br />

ukladá navrhované povinnosti<br />

a následne pravidelnými analýzami<br />

trhu zisťuje, či treba povinnosti<br />

ponechať alebo zrušiť.<br />

Ak to skrátim, tak môžeme<br />

povedať, že telekomunikačný<br />

úrad vytvára podmienky na<br />

konkurenciu medzi operátormi,<br />

konkurencia vytvára tlak na zvyšovanie<br />

kvality služieb a na znižovanie<br />

cien, z čoho ťažia užívatelia<br />

služieb.<br />

■■ Ako ochraňuje úrad záujmy<br />

koncových užívateľov?<br />

Okrem už spomenutej regulácie<br />

vyhľadáva TÚ SR zdroje rušenia<br />

rozhlasového a televízneho<br />

príjmu a mimosúdne rieši spory<br />

medzi telekomunikačnými operátormi<br />

a užívateľmi ich služieb.<br />

V prípade rušenia rozhlasového<br />

alebo televízneho príjmu sa občania<br />

môžu obrátiť na TÚ SR,<br />

ktorý zistí zdroj rušenia a v prípade<br />

potreby uloží prevádzkovateľovi<br />

rušiaceho zariadenia urobiť<br />

také opatrenie, aby nedochádzalo<br />

k ďalšiemu rušeniu. Táto<br />

služba nie je spoplatnená. Skôr<br />

ako sa občania obrátia na TÚ SR,<br />

mali by sa snažiť minimalizovať<br />

možnosť poruchy vo vlastnom<br />

zariadení. TÚ SR v minulom<br />

roku vyriešil 383 prípadov rušenia<br />

frekvencií, z toho 76 prípadov<br />

rušenia rozhlasu a televízie.<br />

Budeme mať o rok štvrtého<br />

mobilného operátora?<br />

Poslaním Telekomunikačného úradu SR (TÚ SR) je regulácia v oblasti elektronických komunikácií,<br />

najmä plnenie povinností podporujúcich súťaž a rozvoj spoločného trhu Európskej únie. Čo všetko<br />

zahŕňa táto definícia, sa opýtal publicista Jozef Šucha predsedu TÚ SR Ladislava Mikuša.<br />

Užívatelia elektronických<br />

komunikačných služieb môžu<br />

predložiť TÚ SR spor s telekomunikačným<br />

operátorom, ak nesúhlasia<br />

s výsledkom reklamácie<br />

u operátora. Návrh na začatie<br />

mimosúdneho riešenia sporu by<br />

mali predložiť bezodkladne, najneskôr<br />

do 45 dní od doručenia<br />

vybavenia reklamácie. Výsledkom<br />

úspešného vyriešenia sporu<br />

je uzavretie písomnej dohody,<br />

ktorá je záväzná pre obe strany<br />

sporu. V uplynulých rokoch sa<br />

zhodou skončilo 30 – 45 % riešených<br />

sporov. Je to pomerne vysoké<br />

číslo, vzhľadom na to, že TÚ<br />

SR nenahrádza činnosť súdu,<br />

t. j. nemá v kompetencii vydať<br />

záväzné rozhodnutie.<br />

■■ V spolupráci s policajným zborom<br />

sa zúčastňujete na odhaľovaní<br />

nelegálnych rušičiek mýtneho<br />

systému v motorových vozidlách.<br />

Aké sú vaše skúsenosti<br />

z týchto kontrol?<br />

Kontroly prebiehajú na základe<br />

dohody o spolupráci medzi<br />

TÚ SR a Ministerstvom vnútra<br />

SR. Úrad na mieste ukladá<br />

okamžité ukončenie prevádzky<br />

nepovoleného zariadenia a odoberá<br />

rušičky. Neskúmame dôvod<br />

použitia rušičiek (to zaujíma<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

políciu), ale pri ukladaní<br />

pokuty prihliadame najmä<br />

na závažnosť, spôsob,<br />

trvanie a dôsledky porušenia<br />

zákona. Za takéto<br />

porušenie zákona hrozí<br />

fyzickej osobe pokuta až<br />

do výšky 1 000 eur a v prípade<br />

právnickej osoby až<br />

300 000 eur.<br />

Vodiči sa neraz snažia<br />

vyhnúť pokutám rôznymi<br />

výhovorkami. Napríklad<br />

jeden z vodičov vysvetľoval,<br />

že použitím rušičky<br />

chcel zabrániť manželke,<br />

aby zistila, že cestoval za<br />

frajerkou. Ďalší sa vyhováral,<br />

že rušenie spôsoboval<br />

jeho MP 3 prehrávač,<br />

iný vyhodil rušičku, keď<br />

ho zastavovala polícia. Nazdávali<br />

sa, že sa tak vyhnú pokute.<br />

Toto im už však nepomohlo,<br />

lebo dôkazy sú zaobstarané už<br />

pred zastavením vozidla.<br />

Spolupráca TÚ SR a Policajného<br />

zboru Slovenskej republiky<br />

nedávno priniesla cenný úlovok.<br />

V spoločnej kontrolnej sieti<br />

uviazlo v Nemecku odcudzené<br />

motorové vozidlo hľadané Interpolom,<br />

v ktorom bola zapnutá<br />

rušička GPS.<br />

Foto: archív<br />

■■ Môžete povedať či budeme<br />

mať na Slovensku štvrtého operátora,<br />

kedy a kto to bude?<br />

Či bude mať Slovensko štvrtého<br />

mobilného operátora, to<br />

je otázka budúcnosti. Predovšetkým<br />

sa takýto záujemca<br />

musí zúčastniť a uspieť v elektronickej<br />

aukcii. Nový operátor<br />

by mohol získať nielen frekvencie<br />

v pásmach 800 a 2 600 MHz,<br />

ale aj frekvencie v pásme 1 800<br />

MHz. V pásme 1 800 MHz je<br />

k dispozícii porovnateľná šírka<br />

pásma, akú majú existujúci traja<br />

mobilní operátori.<br />

TÚ SR vytvoril podmienky,<br />

aby štvrtý mobilný operátor<br />

mohol reálne prísť. Frekvencie<br />

v pásme 1 800 MHz bude môcť<br />

získať len nový uchádzač. Pásmo<br />

1 800 MHz operátori využívajú<br />

na budovanie mobilných<br />

sietí tretej generácie, ktorých<br />

prostredníctvom poskytujú hlasové<br />

a dátové služby, čiže mobilné<br />

telefonovanie SMS, MMS,<br />

mobilný prístup k internetu...<br />

Frekvencie v tomto pásme môžu<br />

operátori využiť aj na budovanie<br />

mobilných sietí štvrtej generácie.<br />

Jeden z operátorov už v tomto<br />

pásme na obmedzenom území<br />

vybudoval takúto sieť. Uvažujeme,<br />

že vyhovieme požiadavkám<br />

trhu a zosúladíme termín ukončenia<br />

práva využívať frekvencie<br />

v pásmach 900 a 1 800 MHz. Zaradíme<br />

tieto frekvencie do budúcoročnej<br />

elektronickej aukcie.<br />

K dispozícii budú bloky pre<br />

maximálne dvoch operátorov na<br />

obdobie rokov 2021 – 2026. Týmto<br />

bude zabezpečené, že v roku<br />

2026 budú naraz k dispozícii<br />

celé pásma 900 a 1 800 MHz,<br />

ktoré budú ponúkané v elektronickej<br />

aukcii.<br />

Úrad bude frekvencie prideľovať<br />

úspešným uchádzačom,<br />

ktorí vzídu z elektronickej aukcie.<br />

V súčasnosti si obstarávame<br />

medzinárodne skúseného poradcu,<br />

ktorý nám poskytne odbornú<br />

podporu a poradenstvo<br />

pri príprave elektronickej aukcie<br />

na voľné frekvencie v pásmach<br />

800 MHz, 1 800 MHz a 2 600<br />

MHz. Uchádzač o poskytovanie<br />

poradenských služieb musí<br />

okrem iného preukázať, že za<br />

predchádzajúce tri roky aspoň<br />

raz poskytol poradenstvo týkajúce<br />

sa oceňovania frekvenčného<br />

spektra a aspoň raz poradenstvo<br />

v procese udeľovania frekvencií<br />

v elektronickej aukcii. Otváranie<br />

ponúk sa uskutoční nasledujúci<br />

deň. Víťaz – budúci poradca<br />

– vzíde z elektronickej aukcie,<br />

na ktorej sa zúčastnia uchádzači,<br />

ktorých ponuka splnila podmienky<br />

účasti.<br />

Samotná elektronická aukcia<br />

na frekvencie prebehne v roku<br />

2013, keď budeme poznať odpoveď<br />

na otázku, či bude mať Slovensko<br />

štvrtého mobilného operátora<br />

a kto ním bude. <br />

25

Ministerstvo dopravy, výstavby<br />

a regionálneho rozvoja SR<br />

Mení sa bývanie<br />

na Slovensku k lepšiemu?<br />

Byty – na Slovensku už desaťročia mimoriadne ,,horúca“ otázka. O aktuálnej situácii<br />

v tejto oblasti sa novinárka Tatiana Jaglová rozprávala s riaditeľkou odboru bytovej<br />

politiky a mestského rozvoja SR Elenou Szolgayovou.<br />

Foto: P. Urbi<br />

■■ Mnohých občanov zaujímajú najmä nájomné<br />

byty. Súčasný stav podpory ich výstavby<br />

nie je ani zďaleka ideálny, výsledky stále zaostávajú<br />

za očakávaniami. V čom sú hlavné<br />

slabiny a prekážky?<br />

V rámci transformácie vlastníckych<br />

vzťahov, keď štátne nájomné byty prešli<br />

do vlastníctva obcí a následne sa v súlade<br />

so zákonom o vlastníctve bytov a nebytových<br />

priestorov predali občanom, klesol<br />

podiel nájomných bytov z cca 25 % z celkového<br />

počtu bytov len na necelé 3 %. Takýto<br />

nízky podiel cenovo dostupných nájomných<br />

bytov predstavuje vážny problém.<br />

Z uvedených dôvodov štát vytvoril<br />

dva finančné podporné nástroje zamerané<br />

na oživenie verejného nájomného sektora.<br />

Prvým je Štátny fond rozvoja bývania<br />

a druhým Program rozvoja bývania, ktorých<br />

prostredníctvom štát poskytuje obciam<br />

mimoriadne výhodné stavebné úvery<br />

a nenávratné dotácie na obstarávanie nájomných<br />

bytov.<br />

Z prostriedkov ŠFRB a Programu rozvoja<br />

bývania sa poskytuje podpora, ktorá<br />

pri dobre nastavenom projekte pokryje celých<br />

100 % obstarávacích nákladov stavby.<br />

Aj napriek rôznym legislatívnym zmenám<br />

a úpravám základné kontúry tohto modelu<br />

financovania zostali zachované a výstavbu<br />

nájomných bytov vo verejnom nájomnom<br />

sektore určených na bývanie sociálnej<br />

slabších skupín obyvateľstva sa podarilo<br />

naštartovať. V priebehu rokov 1998 – 2011<br />

štát bytovou politikou a finančnými nástrojmi<br />

podporil obstaranie takmer 36-tisíc<br />

nájomných bytov. Tento počet bytov však<br />

len postupne zvyšuje podiel tohto typu bytov<br />

na trhu s bytmi.<br />

Výraznejšia podpora je limitovaná možnosťami<br />

štátneho rozpočtu. Podiel výdavkov<br />

štátneho rozpočtu do bývania na celkovom<br />

HDP (v bežných cenách) poklesol<br />

z hodnoty 0,52 v roku 2004 na hodnotu<br />

0,23 v roku 2012. Aj toto je jedným z dôvodov,<br />

prečo výstavba nájomných bytov nenapreduje<br />

razantnejšie.<br />

Súčasne zatiaľ čo počet nájomného bývania<br />

vo verejnom nájomnom sektore sa<br />

postupne zvyšuje, v oblasti súkromného<br />

nájomného bývania je situácia výrazne<br />

odlišná. Sektor nájomného bývania stagnuje.<br />

Hlavnou príčinou je nezáujem súkromného<br />

kapitálu o túto výstavbu najmä<br />

z dôvodu dlhej lehoty návratnosti investícií<br />

a neexistujúcich motivačných nástrojov<br />

zo strany štátu.<br />

■■ Problematika nájomného bývania sa dostala<br />

opäť do programového vyhlásenia vlády<br />

Roberta Fica. Vláda uvažuje o tom, ako vytvoriť<br />

podmienky aj na vstup súkromného kapitálu<br />

do ich výstavby. Zrejme však si to vyžaduje<br />

legislatívnu úpravu možností...<br />

Súkromný nájomný sektor, na rozdiel<br />

od verejného, poskytuje bývanie nielen<br />

sociálne slabším skupinám obyvateľstva,<br />

ale všetkým skupinám bez ohľadu na ich<br />

sociálny status. Z uvedeného dôvodu takéto<br />

byty môžu mať rôzny štandard, od<br />

najjednoduchších až po luxusnejšie byty.<br />

Obstarávanie nájomných bytov v rôznych<br />

štandardoch v súkromnom nájomnom<br />

sektore závisí od ponuky a dopytu po<br />

týchto bytoch. V podmienkach Slovenska<br />

(akútny nedostatok bytov v tomto sektore)<br />

sú žiadané najmä byty pre mladé rodiny<br />

a byty zabezpečujúce mobilitu pracovnej<br />

sily.<br />

S prihliadnutím na uvedenú potrebu<br />

a priemerné mesačné zárobky v národnom<br />

hospodárstve možno predpokladať,<br />

že pôjde predovšetkým o byty s priemernou<br />

podlahovou plochou 60 – 65 m 2 , prípadne<br />

bývanie typu ubytovne, pre pracovníkov<br />

prichádzajúcich za prácou na určité<br />

obdobie. To však nevylučuje aj obstarávanie<br />

väčších bytov, resp. bytov vyššieho či<br />

luxusného štandardu, v prípade dopytu po<br />

takýchto bytoch. Malo by ísť o podnikateľské<br />

rozhodnutie, a pre takéto byty by zo<br />

strany štátu nemali byť poskytované žiadne<br />

motivačné stimuly.<br />

Podľa štúdie s názvom Ekonomická<br />

efektívnosť a návratnosť finančných zdrojov<br />

vynaložených na výstavbu nájomných<br />

bytov v súkromnom sektore, ktorú k riešeniu<br />

tejto otázky objednalo v roku 2011<br />

naše ministerstvo, existuje niekoľko foriem<br />

podpory rozvoja súkromného nájomného<br />

sektoru. Vo vyspelých ekonomikách<br />

EÚ, z hľadiska vlastníctva nájomných bytov,<br />

sú rozhodujúcim vlastníkom fyzické<br />

osoby (občania). Ich podiel z celého fondu<br />

nájomných bytov v ostatnom období dosahoval<br />

úroveň napr. v Nemecku 70 %, vo<br />

Francúzsku 87 % a v Španielsku dokonca<br />

až 92 %. Menšie, pritom však stále vysoké<br />

podiely nájomných bytov vo vlastníctve<br />

fyzických osôb sú aj v Grécku, Luxembursku,<br />

Veľkej Británii a v niektorých ďalších<br />

krajinách. Hlavným dôvodom investovania<br />

obyvateľstva do výstavby súkromných<br />

nájomných bytov je najmä bezpečné investovanie<br />

kapitálu.<br />

Druhým z významných vlastníkov nájomných<br />

bytov v tomto sektore sú inštitucionálni<br />

investori – poisťovne majetkové,<br />

zdravotné, sociálne, dôchodkové, ale aj realitné<br />

fondy a spoločnosti (developeri), finančné<br />

inštitúcie a pod. Vo väčšine krajín<br />

EÚ, s výnimkou Dánska, ich podiel spravidla<br />

nie je významnejší. V ostatnom čase<br />

ich podiel klesá, čo je dané vysokou dobou<br />

návratnosti investícií do tohto sektora, na<br />

rozdiel od doby návratnosti do iných sektorov<br />

hospodárstva.<br />

Bývanie patrí k základným životným<br />

potrebám. Preto sa rozvoj bývania v každej<br />

krajine, teda aj v krajinách s vyspelou<br />

ekonomikou, podporuje štátom – nástrojmi<br />

priamymi (dotácie pre verejný nájomný<br />

sektor) alebo nepriamymi (zvýhodnené<br />

úvery zo strany štátu alebo zo strany obcí<br />

a daňové stimulácie pre súkromný nájomný<br />

sektor tak zo strany štátu, ako aj zo strany<br />

obcí).<br />

Daňové nástroje majú v jednotlivých<br />

krajinách rôznu podobu, ide najmä o:<br />

• možnosť odpočtu určitej časti obstarávacích<br />

nákladov stavby od základu<br />

dane z príjmov fyzickej osoby obstarávajúcej<br />

nájomný byt na určité obdobie<br />

(napr. 3 – 5 % z obstarávacích nákladov<br />

ročne po dobu 5 – 10 rokov),<br />

• umožnenie „daňových prázdnin“<br />

z dane príjmu z prenajímania nájomného<br />

bytu na určité obdobie,<br />

• zníženie, resp. až zrušenie dane z nehnuteľnosti<br />

(t. j. predmetného nájomného<br />

bytu) na určitú dobu, alebo po<br />

dobu využívania tohto bytu na nájomné<br />

bývanie),<br />

• zvýšenie dane z nehnuteľnosti, ak fyzická<br />

osoba má viac bytov, pričom<br />

niektorý z nich nevyužíva na prenájom,<br />

26 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Ministerstvo dopravy, výstavby<br />

a regionálneho rozvoja SR<br />

• poskytnutie daňovej úľavy sa viaže na<br />

splnenie rôznych podmienok – najčastejšie<br />

na limit obstarávacej ceny (daňovou<br />

stimuláciou sa teda nepodporujú<br />

nájomné byty vyššieho, resp. luxusného<br />

štandardu, čím sa vychádza v ústrety<br />

potrebám bývania domácností s nižšími<br />

alebo len priemernými príjmami, resp.<br />

potrebám mobility pracovnej sily).<br />

Na vytvorenie zdravého prostredia v novovznikajúcom<br />

sektore treba zastaviť,<br />

resp. významne obmedziť trh tzv. tieňového<br />

nájomného bývania, keď obyvatelia,<br />

ktorí majú dva a viac bytov, ich prenajímajú<br />

„na čierno“. Preto pripravujeme návrh<br />

zriadiť celoslovenský register bytov obsahujúci<br />

vlastníkov bytov a spôsob využívania<br />

týchto bytov podobne, ako je to v škandinávskych<br />

krajinách.<br />

Súkromný a verejný sektor by mali spoločne<br />

harmonicky zabezpečovať potreby<br />

obyvateľov. Rozdiel je v očakávaní jednotlivých<br />

aktérov – súkromný sektor očakáva<br />

zisk, verejný sektor plní a zabezpečuje<br />

služby vo verejnom záujme.<br />

na zlepšenie. V danom momente máme<br />

dva budúce scenáre, ktoré by mohli prispieť<br />

k zlepšeniu architektonickej úrovne<br />

stavieb bytových domov s nájomnými<br />

bytmi finančne podporených prostredníctvom<br />

dotácií z MDVRR SR. Prvým je trvať<br />

pri projektovej príprave riešenia konkrétnej<br />

stavby na uskutočnení architektonickej<br />

súťaže s presne určenými podmienkami,<br />

ktoré by mohli eliminovať niektoré neduhy<br />

a druhou cestou by mohla byť podpora<br />

iba tých projektov, ktoré by spĺňali všetky<br />

nastavené kritériá, nielen technicko-ekonomického<br />

charakteru, ale aj ich architektonického<br />

a urbanistického riešenia.<br />

V uplynulých ročníkoch spomínanej<br />

súťaže bolo veľa zaujímavých a inšpiratívnych<br />

príkladov. Za všetky by som spomenula<br />

napríklad stavby bytových domov<br />

meniacim sa podmienkam práve zdroje<br />

z tohto systému prispievajú najvýraznejšie<br />

k modernizácii a obnove bytového fondu<br />

(v priemere ročne viac ako 320 mil. eur).<br />

Štát prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja<br />

bývania poskytuje mimoriadne výhodné<br />

stavebné úvery na zlepšovanie stavu<br />

existujúceho bytového fondu vrátane<br />

zatepľovania. V prípade tohto podporného<br />

nástroja sú zdroje limitované, ale v posledných<br />

rokoch sa objem zdrojov smerujúcich<br />

do obnovy bytového fondu zvyšuje<br />

a v roku 2011 dosiahol 50 % z celkových<br />

výdavkov fondu.<br />

Doplnkový zdroj v tejto oblasti predstavujú<br />

dotácie na odstraňovanie tzv. systémových<br />

porúch bytových domov, ktoré<br />

poskytuje naše ministerstvo. Ide o 12 druhov<br />

porúch, z ktorých sa väčšina odstráni<br />

■■ Počuť aj kritiku, že mnoho nájomných bytov,<br />

ktoré sa v súčasnosti stavajú, nemá najlepšiu<br />

architektonickú úroveň. Aký je váš názor?<br />

Pri akejkoľvek výstavbe a najmä výstavbe<br />

bytov treba pozerať na ich výraz v komplexnej<br />

polohe, z hľadiska architektúry,<br />

urbanizmu, stavebnej kvality, ekonómie<br />

a v neposlednom rade energetickej úspornosti.<br />

Ministerstvo dlhodobo vníma potrebu<br />

zvyšovania podielu nájomných bytov<br />

na celkovom počte bytov, najmä z hľadiska<br />

zvýšenia dostupnosti bývania pre tých,<br />

ktorí si nemôžu zabezpečiť bývanie vlastnými<br />

prostriedkami. S cieľom uspokojiť čo<br />

možno najviac záujemcov o výstavbu nájomných<br />

bytov ministerstvo limituje maximálnu<br />

výšku obstarávacích nákladov na<br />

m2 podlahovej plochy a zároveň limituje aj<br />

podlahovú plochu podporovaných bytov.<br />

No základným limitom je dostupnosť finančných<br />

zdrojov. To vytvára určité obmedzenia<br />

pri návrhu vhodného projektu.<br />

Pozrime sa na konkrétne výsledky. Ministerstvo<br />

v tomto roku vypísalo už 15. ročník<br />

súťaže Progresívne, cenovo dostupné<br />

bývanie, ktorej cieľom je podporovať<br />

a propagovať výstavbu progresívnych a cenovo<br />

dostupných riešení bytov a prostredníctvom<br />

najúspešnejších realizácií prezentovať<br />

príklady cenovo dostupnej výstavby.<br />

Pri mnohých prihlásených súťažných návrhoch,<br />

pričom vo väčšine prípadov ide<br />

o stavby podporené z verejných zdrojov,<br />

vidno v ostatných rokoch výrazný kvalitatívny<br />

posun, nielen z hľadiska stavebného<br />

prevedenia a technického riešenia, ale aj<br />

z pohľadu architektonickej kvality.<br />

Nechcem tým povedať, že nie je priestor<br />

Foto: imageshack.us<br />

s nájomnými bytmi v Senici, Tatranskej<br />

Lomnici, Novom Meste nad Váhom, Poprade,<br />

Liptovskom Ondreji, vo Zvolene alebo<br />

v Krompachoch. Všetky uvedené príklady<br />

môžu poslúžiť ako pozitívna motivácia pre<br />

samosprávy, ktoré chcú riešiť bytovú otázku<br />

svojich obyvateľov obstaraním nájomných<br />

bytov z verejných zdrojov. Tieto stavby<br />

dokazujú, že aj pri obmedzených zdrojoch<br />

je možné dosiahnuť nielen technickú,<br />

remeselnú, ale aj architektonickú kvalitu.<br />

■■ Vzhľadom na to, že obnova a predovšetkým<br />

zatepľovanie bytových domov sa už<br />

realizuje niekoľko rokov, možno aj vyhodnotiť<br />

dosahované výsledky. Ste s tempom prác<br />

a ich kvalitou spokojná?<br />

Pre obnovu a zatepľovanie existujúceho<br />

bytového fondu bolo významným impulzom<br />

zo strany štátu vytvorenie finančných<br />

podporných nástrojov. Najdlhšie pôsobiacim<br />

finančným nástrojom, ktorý má významné<br />

miesto v obnove bytového fondu,<br />

je systém stavebného sporenia. Napriek<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

zateplením. Vzhľadom na zameranie tejto<br />

formy podpory, ako aj priame napojenie<br />

na štátny rozpočet objem, je rozpočtovaných<br />

zdrojov cca 5 mil. ročne.<br />

Presné údaje o celkovom počte obnovených<br />

a zateplených budov na bývanie nemáme<br />

k dispozícii, lebo na jednej stavbe sa<br />

využíva financovanie z viacerých zdrojov.<br />

Odhadujem však, že minimálne štvrtina<br />

budov na bývanie prešla aspoň čiastočnou<br />

obnovou. Samozrejme, že v tejto oblasti je<br />

pred nami ešte veľa práce.<br />

Keď hovoríme o kvalite – podmienky<br />

nastavené v našich podporných nástrojoch<br />

vyžadujú, aby sa dodatočné zatepľovanie<br />

uskutočňovalo len zatepľovacím systémom,<br />

na ktorý bol Technickým a skúšobným<br />

ústavom vydaný certifikát, a práce<br />

s týmto systémom uskutočňuje iba zhotoviteľ,<br />

ktorý má oprávnenie s takýmto systémom<br />

pracovať. Tieto podmienky spolu<br />

s dôslednou kontrolou prác počas realizácie<br />

zabezpečujú kvalitu zatepľovacích prác,<br />

na ktoré sa poskytuje štátna podpora. <br />

27

Ministerstvo dopravy, výstavby<br />

a regionálneho rozvoja SR<br />

O forme existencie Letiska<br />

V BratislavE rozhodne vláda<br />

Okrem železničnej a cestnej dopravy sú dôležitou súčasťou dopravnej infraštruktúry<br />

v Slovenskej republike aj letecká a vodná doprava. O tom, čo Ministerstvo dopravy,<br />

výstavby a regionálneho rozvoja SR v tejto oblasti pripravuje,<br />

sa publicistka Mária Šišuláková opýtala riaditeľky sekcie civilného letectva<br />

a vodnej dopravy rezortu Radmily Valíčkovej.<br />

■■ Bratislavské letisko v priebehu roka opustili<br />

niektorí prepravcovia, iní pribudli. Zmeny<br />

sa dotkli tiež viacerých destinácií. Ako sa prejavili<br />

na vyťažení Letiska M. R. Štefánika?<br />

Za obdobie január – júl 2012 bolo na Letisku<br />

M. R. Štefánika v Bratislave odbavených<br />

791 446 cestujúcich, čo predstavuje<br />

v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajšieho<br />

roka pokles o jedenásť percent. Je<br />

potrebné zdôrazniť, že dopravcovia veľmi<br />

citlivo reagujú na trh a opúšťajú tie linky,<br />

ktoré sú pre nich stratové. Tieto javy sú zrkadlom<br />

ekonomickej situácie a aktuálneho<br />

stavu v cestovnom ruchu. Ak máme čo ponúknuť<br />

a vieme sa dostať do povedomia zahraničných<br />

klientov, radi nás budú navštevovať,<br />

či už v rámci podnikateľských aktivít<br />

alebo ako turisti. A práve to môže ovplyvniť<br />

a množstvo prepravených cestujúcich<br />

z letiska v Bratislave. To však už hovoríme<br />

o inej problematike, presahujúcej rámec<br />

pôsobnosti letiska, ktoré je len vstupným<br />

bodom do našej republiky – je to vecou prezentácie<br />

krajiny, regiónu, mesta.<br />

Foto: archív<br />

■■ Vlani vláda schválila plán udeliť koncesiu<br />

strategickému partnerovi na základe medzinárodného<br />

tendra v snahe o ďalšie zaistenie<br />

rozvoja letiska. Stotožňuje sa tento plán so<br />

súčasnými spôsobmi dosiahnutia tohto cieľa,<br />

keďže letisko potrebuje viac než štvrť miliardy<br />

eur na obnovu dráh a rozšírenie parkovísk?<br />

V Európe existujú rôzne formy vlastníctva<br />

a prevádzkovania medzinárodných letísk.<br />

Nedá sa jednoznačne povedať, ktorá<br />

z foriem je optimálna. Vždy je treba vychádzať<br />

z konkrétnej situácie v danom čase.<br />

Letisko Milana Rastislava Štefánika – Airport<br />

Bratislava, a. s. (BTS), je medzinárodné<br />

letisko regionálneho významu. Z ekonomického<br />

hľadiska ide o spoločnosť relatívne<br />

úspešnú, pretože vykazuje prevádzkový<br />

zisk. Pri rozhodovaní o ďalšom rozvoji tohto<br />

letiska musia akcionári predovšetkým pracovať<br />

s faktami, ktoré vychádzajú z ekonomickej<br />

reality súčasného rozvoja európskej<br />

leteckej dopravy. Rozvoj letiska je vo všeobecnosti<br />

dlhodobý proces, investične veľmi<br />

náročný a vyžadujúci si dlhodobú koncepciu.<br />

Tlak na úspory v štátnom rozpočte<br />

a nedostatok prostriedkov na investičné<br />

aktivity štátu s dlhodobou návratnosťou sú<br />

ekonomickou realitou.<br />

Vláda nemá dostatok finančných<br />

prostriedkov na rozvoj letiska, preto jednou<br />

z reálnych možností je využitie prostriedkov<br />

zo súkromných zdrojov. Rozvoj potenciálu<br />

letiska a vybudovanie konkurencieschopnosti<br />

si vyžaduje značné úsilie a objem finančných<br />

prostriedkov. Zapojenie súkromného<br />

sektora do rozvoja letiska neznamená,<br />

že štát sa vzdáva kontroly nad verejným<br />

majetkom. Forma dlhodobého prenájmu<br />

prenáša na investora všetky riziká podnikania<br />

a budúcich investícií. Definitívne rozhodnutie<br />

však bude prijímať vláda.<br />

■■ Štatút medzinárodného letiska majú okrem<br />

Bratislavy aj Košice a Poprad – Tatry. Počíta<br />

sa s ich zaradením do transeurópskych dopravných<br />

sietí Trans-European Transport Network<br />

(TEN-T), ktoré tvoria sieť multimodálnych<br />

koridorov pre členské krajiny Európskej<br />

únie?<br />

Tieto letiská sú súčasťou transeurópskych<br />

dopravných sietí TEN-T. Niektoré projekty<br />

však nenapredujú tak rýchlo, ako by sme<br />

potrebovali – napr. napojenie letiska Bratislava<br />

na železnicu.<br />

■■ Aká budúcnosť čaká malé letiská v Žiline<br />

a na Sliači, ktoré prešlo rekonštrukciou?<br />

V tomto období sa hľadá spôsob ich ďalšieho<br />

pôsobenia a využitia. Letisko Sliač<br />

má istú výhodu v tom, že na ňom existuje<br />

kombinovaná vojenská a civilná prevádzka,<br />

je využívané v rámci aktivít NATO. Využíva<br />

sa tak celoročne, lebo charterová sezóna,<br />

keď sa uskutočňuje väčšina civilných letov,<br />

trvá len približne tri mesiace. Letisko Žilina<br />

je momentálne v zložitej situácii a hľadá sa<br />

východisko, ako zabezpečiť jeho ďalšie fungovanie.<br />

■■ Najmä v turistickej sezóne sa rieky v okolitých<br />

štátoch, a zvlášť Dunaj, využívajú v turistickom<br />

ruchu a sú príjemným zdrojom zážitkov<br />

na jednej strane, no na druhej strane<br />

z hľadiska finančného zisku prameňom<br />

prostriedkov. Existuje stratégia rozvoja lodnej<br />

dopravy, ktorá by aj u nás zvýšila využitie<br />

vodných tokov v súlade s európskymi predstavami?<br />

Naša sekcia v súlade so zákonom<br />

č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe vykonáva<br />

funkciu ústredného orgánu štátnej<br />

správy pre vnútrozemskú plavbu a prístavy.<br />

V oblasti vodnej dopravy máme schválených<br />

niekoľko strategických a koncepčných<br />

materiálov, ktoré zahŕňajú rozvoj vodnej<br />

dopravy vrátane rozvoja verejných prístavov.<br />

Tieto koncepčné materiály vychádzajú<br />

predovšetkým z nastavených cieľov európskej<br />

politiky. Finančný zisk z tzv. veľkej<br />

plavby je iba z prístavných poplatkov, lebo<br />

vodné cesty spoplatnené nie sú, keďže ide<br />

predovšetkým o vodnú cestu Dunaj, ktorá<br />

nemôže byť spoplatnená v súlade s tzv. Belehradským<br />

dohovorom.<br />

V turistickej sezóne sa zvyšuje hlavne záujem<br />

o rekreačnú a športovú plavbu malými<br />

plavidlami. Koncepčne však túto oblasť<br />

zastrešuje sekcia cestovného ruchu.<br />

■■ Spomenuli ste Belehradský dohovor. Ten<br />

už má 64 rokov, verejnosť o ňom sotvačo vie.<br />

Pripomeňte, prosím, o akú dohodu ide?<br />

Je to dohovor o režime plavby na Dunaji,<br />

ktorý v roku 1948 spoločne medzi sebou uzatvorili<br />

Česko-slovenská republika, Ľudová<br />

republika Bulharsko, Maďarská republika,<br />

Zväz sovietskych socialistických republík,<br />

Ľudová republika Rumunsko, Sovietska socialistická<br />

Ukrajinská a Federatívna republika<br />

Juhoslávia. Podpísali ho v Belehrade 18.<br />

augusta 1948 a odvtedy určuje režim plavby<br />

po rieke Dunaj od Ulmu k Čiernemu moru<br />

cez Sulinské rameno s prístupom k Čiernemu<br />

moru Sulinským kanálom.<br />

V zmysle nej sa podunajské štáty zaväzujú<br />

udržiavať svoje úseky Dunaja v stave<br />

splavnom pre riečne a na patričných úsekoch<br />

pre námorné lode, vykonávať práce<br />

potrebné na zaistenie a zlepšenie podmienok<br />

plavby, ako aj nerobiť ťažkosti alebo<br />

prekážky plavbe na splavných tokoch Dunaja.<br />

Nad dodržiavaním Belehradskej konvencie<br />

bdie Dunajská komisia. V nej majú<br />

všetky podunajské štáty po jednom predstaviteľovi,<br />

z nich si volia predsedu, podpredsedu<br />

a tajomníka na trojročné obdobia.<br />

Komisia začala svoju činnosť v novembri<br />

1949 so sídlom v Galaci, od mája 1954<br />

sídli v Budapešti. <br />

28 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Ministerstvo dopravy, výstavby<br />

a regionálneho rozvoja SR<br />

Slovensko je neopozerané,<br />

má čo ponúknuť<br />

Sekcia cestovného ruchu je zodpovedná za stratégiu smerovania cestovného ruchu<br />

na Slovensku a vytváranie podmienok na jeho rozvoj. S jej generálnou riaditeľkou<br />

Ivanou Magátovou sa zhovárala naša spolupracovníčka Lucia Biznárová.<br />

■■ Aké oblasti patria do kompetencie sekcie<br />

cestovného ruchu?<br />

Sekcia cestovného ruchu je zodpovedná<br />

za stratégiu smerovania cestovného ruchu<br />

na Slovensku, vytvára podmienky na<br />

rozvoj cestovného ruchu, navrhuje ekonomické<br />

a legislatívne nástroje a opatrenia<br />

v cestovnom ruchu, vytvára podmienky<br />

a predpoklady na investovanie v cestovnom<br />

ruchu, podieľa sa na tvorbe systému<br />

štatistických informácií o ňom, spracúva<br />

komplexné štatistické údaje o vývoji cestovného<br />

ruchu v Slovenskej republike.<br />

Spolupracuje s viacerými ústrednými orgánmi<br />

štátnej správy, lebo cestovný ruch je<br />

prierezové odvetvie. Spravuje register krajských<br />

a oblastných organizácií cestovného<br />

ruchu. V oblasti zahraničných vzťahov si<br />

sekcia plní úlohy a záväzky Slovenskej republiky<br />

vyplývajúce z členstva v medzinárodných<br />

organizáciách (UNWTO, OECD,<br />

EÚ), rieši oblasť cezhraničnej spolupráce,<br />

zahraničnú spoluprácu v oblasti dvojstranných<br />

a multilaterálnych vzťahov, plnenie<br />

medzinárodných bilaterálnych a multilaterálnych<br />

zmlúv. Plní úlohy aj v oblasti<br />

marketingu a propagácie Slovenska ako<br />

krajiny cestovného ruchu, pričom metodicky<br />

usmerňuje a kontroluje plnenie úloh<br />

Slovenskej agentúry pre cestovný ruch.<br />

V neposlednom rade podporuje aj činnosť<br />

územnej samosprávy pri rozvoji cestovného<br />

ruchu a činnosť krajských a oblastných<br />

organizácií cestovného ruchu.<br />

■■ Čo patrí medzi najväčšie lákadlá Slovenskej<br />

republiky pre zahraničných turistov?<br />

Slovensko má v cestovnom ruchu veľký<br />

potenciál. Na relatívne malom území sa<br />

nachádza pestrá ponuka kultúrnych, historických<br />

a prírodných atraktivít. Slovensko<br />

je prekrásna krajina bohatá na prírodné<br />

danosti, hrady, zámky, jaskyne, minerálne<br />

pramene. Turistom ponúkame celú škálu<br />

zážitkov. Veľmi atraktívne sú drevené kostolíky<br />

na východnom a strednom Slovensku,<br />

vínna cesta v oblasti Malých Karpát<br />

či podzemné krásy jaskýň. Pre milovníkov<br />

pešej turistiky máme množstvo značených<br />

turistických trás, ktoré sú vhodné aj pre<br />

rodiny s deťmi. Atraktívna je tiež oblasť<br />

Dunaja – vodné mlyny, vodný kanál Čunovo,<br />

kde si môžu mladí ľudia do sýtosti<br />

zašportovať.<br />

Jednoznačne najviac turistov láka hlavné<br />

mesto Slovenska Bratislava. V jesenných<br />

mesiacoch sa ponuka tejto lokality<br />

rozširuje o tradičné husacie hody a otvorenie<br />

vínnych pivníc.<br />

Tatry tradične ponúkajú výborné lyžiarke<br />

svahy v kombinácii s kúpaním v termálnych<br />

bazénoch. V skanzenoch na Orave či<br />

Kysuciach sa môžu návštevníci vrátiť do minulosti<br />

a vychutnať i život našich predkov.<br />

Zažiť starú železničku v prevádzke môžu<br />

turisti napríklad na Horehroní. Pri obdivovaní<br />

prekrásnej prírody turisti ani nevnímajú<br />

lietajúce sadze z malebnej lokomotívy.<br />

Pre viacerých turistov sú lákadlom naše<br />

kúpele s mineralizovanou termálnou vodou<br />

či bahnom.<br />

■■ Podľa nezainteresovaného pozorovateľa<br />

sa dá badať zvýšenie počtu turistov, je pravda,<br />

že za posledné roky sa Slovensko stalo zaujímavou<br />

destináciou?<br />

Zvýšený záujem turistov o Slovensko nás<br />

veľmi teší a súčasne aj zaväzuje poskytovať<br />

kvalitné služby a vytvárať nové a nové produkty.<br />

Slovensko je najmä neopozeranou<br />

destináciou, ktorá má čo návštevníkom ponúknuť.<br />

Aktuálne najmä v Amerike a Ázii<br />

je doslova módou navštíviť európske krajiny.<br />

Verím, že sa nám podarí získať ešte<br />

väčší záujem turistov o našu krajinu. Potrebujeme<br />

sa veľa propagovať, využívať všetky<br />

formy prezentácie, najmä pozývanie<br />

zahraničných novinárov a touroperátorov,<br />

pracovať na kvalite poskytovaných služieb,<br />

ako aj zlepšiť informovanosť návštevníkov.<br />

Cestovný ruch nám prináša nové pracovné<br />

príležitosti, otvára nové možnosti a zvyšuje<br />

našu životnú úroveň, v neposlednom rade<br />

je tiež veľkým prínosom pre ekonomiku na<br />

celoštátnej a regionálnej úrovni.<br />

■■ Čo sa týka služieb a vybavenosti na Slovensku,<br />

môžeme sa v budúcnosti dočkať zlepšenia?<br />

Podnikáte nejaké konkrétne kroky?<br />

Sekcia cestovného ruchu pripravuje aktuálne<br />

novú stratégiu rozvoja, v ktorej budú<br />

kladené požiadavky tak na kvalitu služieb,<br />

ako aj na rozvoj doplnkovej vybavenosti.<br />

S cieľom zlepšiť ponuku, ako aj zvýšiť<br />

záujem klientov o našu krajinu podporuje<br />

sekcia vytvorenie oblastných organizácií<br />

cestovného ruchu ako nástrojov destinačného<br />

manažmentu, ktorý v predchádzajúcom<br />

období chýbal. V tomto roku získané<br />

dotácie mali možnosť využiť na marketingové<br />

aktivity. Toto sa v budúcnosti zmení<br />

a dotácie budú smerovať najmä do vytvorenia<br />

nového produktu.<br />

■■ Aké sú vaše vízie do budúcnosti v rozvoji<br />

cestovného ruchu na Slovensku?<br />

Na Slovensku je potrebné podporiť tvorbu<br />

produktu a súčasne zmeniť systém propagácie.<br />

Je potrebné orientovať sa najmä<br />

na susedné krajiny, ktoré predstavujú cca<br />

115-miliónový trh, ďalej opustiť predstavu,<br />

že Slovensko je krajina dlhodobých pobytov.<br />

Treba sa orientovať na krátkodobé pobyty,<br />

víkendy či predĺžené víkendy. Je potrebné<br />

dobudovať doplnkovú vybavenosť,<br />

zvýšiť kvalitu poskytovaných služieb. Nepotrebujeme<br />

stavať ďalšie ubytovacie zariadenia,<br />

treba podporiť najmä rozvoj cykloturistiky<br />

a pešej turistiky, vytvoriť podmienky<br />

pre rodiny s deťmi. V medzisezóne<br />

sa orientovať na seniorov. Pripraviť balíky<br />

zaujímavých pobytov pre mladých ľudí,<br />

aby sme ich naučili chodiť na Slovensko,<br />

aby sa sem vracali. Veľmi potrebné a podstatné<br />

je aj čo najlepšie a najefektívnejšie<br />

využívanie finančných prostriedkov získaných<br />

z európskych fondov. <br />

Foto: archív<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

29

Ministerstvo dopravy, výstavby<br />

a regionálneho rozvoja SR<br />

Kvalitná komunikácia<br />

s Bruselom je kľúčová<br />

Operačný program Doprava (OPD) je programový dokument SR na čerpanie pomoci<br />

z fondov Európskej únie v sektore dopravy na roky 2007 – 2013. O jeho plnení sa<br />

s generálnou riaditeľkou sekcie OPD na Ministerstve dopravy, výstavby a regionálneho<br />

rozvoja SR Denisou Žilákovou rozprával publicista Jozef Šucha.<br />

■■ Do konca obdobia ostáva už menej ako dva<br />

roky. Na koľko percent vyčerpáme fondy?<br />

K polovici augusta evidujeme v OPD<br />

takmer 60-percentné kontrahovanie finančných<br />

zdrojov a čerpanie na úrovni približne<br />

jednej tretiny. Musíme si priznať, že čelíme<br />

hrozbe prepadu eurofondov na dopravné<br />

projekty. Osobne však nie som ochotná<br />

zmieriť sa s týmto konštatovaním. Od začiatku<br />

apríla, keď som nastúpila na pozíciu<br />

generálnej riaditeľky, pracujem s mojím<br />

krízovým tímom na tom, aby sme vyčerpali<br />

všetky finančné zdroje, ktoré máme k dispozícii.<br />

Novú dynamiku do čerpania OPD<br />

by mala priniesť koncentrácia ľudských<br />

kapacít a finančných zdrojov na prioritné<br />

projekty, dostatočný zásobník náhradných<br />

projektov a tiež legislatívne opatrenia na<br />

zefektívnenie a zrýchlenie prípravy diaľnic.<br />

Alfou a omegou je však najmä intenzívna<br />

a kvalitná komunikácia s Európskou<br />

komisiou (EK). Okrem iného sa nám vďaka<br />

nej koncom júna podarilo odstrániť hrozbu<br />

pozastavenia priebežných platieb pre OPD,<br />

ktorá súvisela s auditnými zisteniami spred<br />

troch rokov.<br />

■■ Ako zabezpečíte včasnú prípravu projektov,<br />

tak aby boli implementovateľné ešte<br />

v tomto programovacom období?<br />

Pomôcť by nám mal akčný plán na zefektívnenie<br />

implementácie OPD, ktorý obsahuje<br />

systémové a špecifické opatrenia.<br />

V súčasnosti už na ministerstve naplno pracuje<br />

napr. krízová skupina na riešenie problémov<br />

s majetkovoprávnym vysporiadaním,<br />

skupina na zabezpečenie súladu výstavby<br />

s environmentálnou legislatívou EÚ, ale<br />

tiež krízové skupiny na riešenie problémov<br />

kritických projektov, napr. Turany – Hubová<br />

a prioritných osí 3 a 4. Súčasťou systémových<br />

opatrení je Ganntova schéma implementácie<br />

projektov OPD znázorňujúca<br />

projektové aktivity v čase.<br />

Foto: archív<br />

■■ Aká je celková alokácia pre OPD? Aké je<br />

prerozdelenie financií na projekty v doprave<br />

vo všeobecnosti?<br />

Operačný program Doprava patrí medzi<br />

najväčšie operačné programy v rámci Národného<br />

strategického referenčného rámca 2007<br />

– 2013. Celková alokácia pre OPD predstavuje<br />

3 845 719 991 eur, z čoho príspevok z fondov<br />

EK je 3 206 904 595 eur a 638 815 396<br />

eur je povinné národné spolufinancovanie.<br />

MDVRR SR tieto financie prerozdeľuje na<br />

významné dopravné projekty, ako sú výstavba<br />

diaľnic a rýchlostných ciest, obnova ciest<br />

prvej triedy, modernizácia železníc, nákup<br />

moderných vlakov či budovanie verejnej koľajovej<br />

dopravy v Bratislave a Košiciach. Jednotliví<br />

prijímatelia pomoci v rámci OPD sú<br />

stanovení vopred. V oblasti výstavby a modernizácie<br />

dopravnej infraštruktúry sú prijímateľmi<br />

jej správcovia (ŽSR, NDS, SSC,<br />

Hlavné mesto SR Bratislava) a v oblasti modernizácie<br />

mobilného parku pre osobnú železničnú<br />

dopravu je to národný operátor železničnej<br />

osobnej dopravy (ŽSSK).<br />

■■ Kto zodpovedá za proces projektov v oblasti<br />

operačného programu Doprava?<br />

Systém čerpania eurofondov je založený<br />

podľa štruktúry, ktorú vyžaduje EÚ. Rozlišujeme<br />

orgán auditu a certifikačný orgán, ktoré<br />

sú na ministerstve financií, a riadiace orgány<br />

programov. Pre OPD je riadiaci orgán naše<br />

ministerstvo, ktoré je zároveň zodpovedné<br />

za prípravu a realizáciu projektov. Riadiaci<br />

orgán koordinuje a kontroluje žiadosti o nenávratné<br />

finančné príspevky, ich súlad s európskou<br />

a národnou dopravnou stratégiou,<br />

oprávnenosť požiadaviek, reálnosť harmonogramu<br />

implementácie projektov, ich finančnú<br />

a ekonomickú výnosnosť a samozrejme<br />

aj udržateľnosť projektov. Pomáha aj žiadateľom<br />

vo fáze podania žiadosti, aby sa proces<br />

urýchlil. Riadiaci orgán rieši aj zmeny žiadateľov,<br />

komunikuje s EK a dozerá, aby bol<br />

program a projekty funkčné a v súlade s európskou<br />

a národnou dopravnou politikou.<br />

■■ Väčšina peňazí vo vašom operačnom<br />

programe je vyčlenená na tzv. veľké projekty,<br />

ktoré musí schváliť Európska komisia. Koľko<br />

projektov už Brusel schválil a ktoré projekty<br />

budú predložené na schválenie v najbližšej<br />

dobe?<br />

Áno, v OPD sa implementujú najmä veľké<br />

projekty nad 50 mil. eur. Ku koncu augusta<br />

sme predložili na schválenie 11 veľkých<br />

projektov, z nich Brusel doteraz schválil šesť<br />

a ďalšie posudzuje. V najbližších mesiacoch<br />

plánujeme EK predložiť na schválenie cestné<br />

projekty: D1 Dubná Skala – Turany a Hubová<br />

– Ivachnová, zo železničných projektov sú<br />

vo finálnej fáze prípravy projekty modernizácie<br />

železničných úsekov Beluša – Púchov<br />

a Považská Teplá – Žilina.<br />

V záujme efektivity realizácie časovo náročných<br />

projektov sa uplatňuje výnimka EK<br />

z roku 2009. Tá umožňuje čerpanie financií<br />

na stavbu ešte predtým, ako je žiadosť v Bruseli<br />

schválená. Ministerstvo dopravy však<br />

tento systém využíva len pri projektoch, pri<br />

ktorých je reálny predpoklad schválenia<br />

týchto projektov, potvrdený súhlasným stanoviskom<br />

expertov z Jaspers (technickí experti<br />

EK a Európskej investičnej banky).<br />

■■ Ako sa riešia problémy, ktoré nastali pri<br />

úseku Turany – Hubová s ochranou životného<br />

prostredia? Bude sa tento úsek diaľnice stavať<br />

ešte v tomto programovacom období?<br />

Ide o veľký a bezprecedentný problém,<br />

ktorý je stále v štádiu riešenia. Národná diaľničná<br />

spoločnosť, ako prijímateľ pomoci z eurofondov,<br />

dala vypracovať nezávislú analýzu<br />

dosahov na životné prostredie v danom regióne,<br />

ktorú sme po jej augustovom prerokovaní<br />

s verejnosťou predložili EK. Avšak buďme<br />

realisti: už samotné získanie súhlasu Bruselu<br />

budeme považovať za úspech a vzhľadom na<br />

časovú náročnosť záverečnej fázy prípravy<br />

projektu Turany – Hubová je viac pravdepodobné,<br />

že ho budeme financovať (a stavať) už<br />

v novom programovacom období.<br />

■■ Nové programovacie obdobie sa začína už<br />

o dva roky. Ako sa pripravujete na budúci finančný<br />

rámec?<br />

Ako jeden z prvých rezortov sme už naštartovali<br />

proces prípravy a vypracovania<br />

strategických dokumentov. Relevantné strategické<br />

dokumenty, tzv. ex ante kondicionality,<br />

pomôžu EK posúdiť pripravenosť členských<br />

štátov realizovať zvolené investičné<br />

priority. Do jeho prípravy sme zapojili významnú<br />

časť slovenskej odbornej verejnosti<br />

prostredníctvom pracovnej skupiny na<br />

programovanie dopravnej infraštruktúry. Dá<br />

sa teda povedať, že za to, ako bude vyzerať<br />

dopravná infraštruktúra na Slovensku v roku<br />

2020, budú zodpovední nielen štátni úradníci,<br />

ale aj špičkoví dopravní odborníci z univerzít,<br />

dopravných think-tankov či predstavitelia<br />

samosprávy. <br />

30 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Ministerstvo dopravy, výstavby<br />

a regionálneho rozvoja SR<br />

Slovensko je križovatkou hlavných<br />

európskych dopravných osí<br />

Dopravná infraštruktúra je neodmysliteľnou súčasťou dnešného globalizovaného sveta. Jej význam pre medzinárodný obchod,<br />

ako aj pre osobnú dopravu, limituje spoločenský a ekonomický rozvoj. Kvalitná a funkčná dopravná infraštruktúra je súčasne<br />

aj jedným zo základných predpokladov rýchleho rozvoja slovenských regiónov práve preto, že vďaka minulosti má Slovensko<br />

veľké nedostatky v budovaní diaľničnej siete, nedostatočne elektrifikované železničné trate, ako aj deficity pri modernizácií letísk.<br />

O súčasnom postavení Slovenska v rámci európskeho plánu jednotného dopravného systému sa publicista Jozef Šucha zhováral<br />

s generálnym riaditeľom sekcie záležitostí EÚ a medzinárodných vzťahov Igorom Urbančíkom.<br />

■■ Európska komisia schválila v minulom roku<br />

plán jednotného európskeho dopravného<br />

systému, ktorého cieľom je vytvorenie dopravného<br />

systému schopného konkurencie,<br />

ako aj efektívne a cielené využívanie finančných<br />

zdrojov. Čo musí Slovenská republika<br />

urobiť, aby bolo schopné konkurencie v medzinárodnom<br />

meradle nielen v železničnej,<br />

ale aj v cestnej a lodnej doprave?<br />

Pre Slovenskú republiku je hlavnou výzvou<br />

v oblasti dopravy dobudovanie dopravnej<br />

infraštruktúry s cieľom zabezpečenia dostupnosti<br />

pre občanov, podpory hospodárskeho<br />

rastu a znižovania negatívnych vplyvov<br />

na životné prostredie. V oblastiach, kde<br />

je preťažená cestná infraštruktúra, je potrebné<br />

rozvíjať služby železničnej dopravy a verejnej<br />

osobnej dopravy.<br />

Víziou európskej koncepcie (s výhľadom<br />

do roku 2050) je dosiahnutie 60-percentného<br />

zníženia emisií v kontexte narastajúcej<br />

dopravy a podpory mobility. Preto sú naše<br />

ciele zamerané na podporu nových technológií<br />

a inovácií, optimalizáciu využívania<br />

multimodálnych logistických reťazcov vrátane<br />

podpory väčšieho využívania energeticky<br />

efektívnejších druhov dopravy. Samozrejme,<br />

dôraz kladieme aj na efektívnejšie využívanie<br />

dopravnej infraštruktúry vďaka inteligentným<br />

dopravným systémom.<br />

Zvyšujúci sa podiel najmä cestnej nákladnej<br />

dopravy dokazuje, že práve cestná doprava<br />

je pri súčasnom nastavení trhu najviac<br />

konkurencieschopná. V oblasti železničnej<br />

a vodnej dopravy je preto potrebné modernizovať<br />

a integrovať infraštuktúru, keďže je<br />

hlavným východiskom pre efektívne, udržateľné,<br />

bezpečné a kvalitné dopravné služby.<br />

■■ Ktoré konkrétne projekty sa v súčasnosti<br />

realizujú, aby sme na Slovensku dosiahli udržateľnosť<br />

všetkých druhov dopravy na úrovni<br />

Európskej únie?<br />

Hlavným programom pre rozvoj dopravnej<br />

infraštruktúry je operačný program<br />

Doprava, ktorý je prioritne zameraný na<br />

modernizáciu železníc, výstavbu diaľnic,<br />

rýchlostných ciest a v neposlednom rade<br />

ciest prvej triedy. Operačný program Doprava,<br />

ako aj stratégia rozvoja siete transeurópskych<br />

dopravných sietí TEN-T v plnej<br />

miere zohľadňuje dopravnú politiku Európskej<br />

únie, ktorá podporuje budovanie<br />

projektov európskeho významu.<br />

V oblasti železničnej infraštruktúry ide<br />

o dva prioritné koridory: železničná os<br />

Gdansk – Varšava – Katovice – Žilina – Bratislava<br />

a železničná os Paríž – Štuttgart –<br />

Viedeň – Bratislava.<br />

Z hľadiska cestnej infraštruktúry je prioritou<br />

dobudovať úseky na diaľnici D1 tak,<br />

aby vzniklo ucelené diaľničné prepojenie<br />

medzi Bratislavou a Košicami. Okrem toho<br />

sa realizujú projekty, ktoré zabezpečujú severojužné<br />

cestné prepojenie s Poľskom (diaľničná<br />

os Gdansk – Katovice-Žilina/Bratislava<br />

– Viedeň), čo v podmienkach Slovenskej<br />

republiky znamená podstatnú časť úsekov<br />

diaľnice D1 ako aj celú diaľnicu D3.<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

Foto: archív<br />

■■ Dopravná politika Európskej únie definuje<br />

železničnú dopravu ako tzv. zelenú dopravu<br />

a zameriava sa na zvýšenie jej podielu pri preprave<br />

tovarov. V Slovenskej republike v posledných<br />

rokoch prevažuje trend zvyšovania<br />

podielu cestnej dopravy, čo je kontraproduktívne<br />

k prioritnej potrebe znižovania produkcie<br />

skleníkových plynov. Máme pripravené<br />

a realizujeme projekty, ktoré obrátia tento<br />

vývoj u nás v prospech „ekologickej dopravy“?<br />

Uvažuje sa v stratégii budúceho vývoja<br />

dopravy na Slovensku aj s výraznejším využitím<br />

lodnej dopravy?<br />

Ako som už uviedol, v prvom rade modernizujeme<br />

železničnú infraštuktúru, ako<br />

aj vozidlový park pre verejnú železničnú<br />

osobnú dopravu. Zároveň pripravujeme<br />

projekty v rámci rozvoja prímestských integrovaných<br />

dopravných systémov, najmä<br />

v Bratislave a Košiciach, na výraznú podporu<br />

rozvoja verejnej osobnej dopravy.<br />

Zmierňovanie nárastu emisií skleníkových<br />

plynov je potrebné, okrem opatrení<br />

na ich znižovanie v oblasti infraštruktúry,<br />

realizovať prostredníctvom ďalších<br />

opatrení, ako sú napríklad budovanie infraštruktúry<br />

v rámci elektrickej mobility,<br />

inteligentné riadenie dopravy, lepšia logistika,<br />

znižovanie emisií oxidu uhličitého<br />

osobných vozidiel aj trhovo orientovanými<br />

nástrojmi (napr. zdaňovaním vozidiel na<br />

základe produkovaných emisií na 1 km).<br />

■■ Môžete priblížiť, v akom stave je v súčasnosti<br />

realizácia projektu širokorozchodnej<br />

trate do Bratislavy a Viedne?<br />

V súčasnosti prebieha príprava rozsahu<br />

zadania ďalšej etapy štúdie realizovateľnosti.<br />

Pokračujeme v dôslednom analyzovaní<br />

projektu širokorozchodnej trate, keďže<br />

je potrebné, aby sa v ďalšej etape štúdie<br />

realizovateľnosti doriešili otvorené otázky,<br />

predovšetkým garancie tovarových tokov<br />

a veľmi dôležitá otázka financovania projektu<br />

z verejných zdrojov.<br />

■■ Aká je situácia v napojení našej republiky<br />

na medzinárodné dopravné koridory, ktoré<br />

majú veľký význam v medzinárodnom obchode<br />

a sú dôležité pre Slovenskú proexportne<br />

zameranú ekonomiku?<br />

Slovenská republika sa nachádza na križovatke<br />

hlavných rozvojových európskych osí:<br />

východ – západ a sever – juh. V súvislosti<br />

s prognózovaným nárastom dopravy medzi<br />

Áziou a Európou je cieľom, aby sa Slovensko<br />

stalo vstupnou bránou do Európskej únie pre<br />

dopravu z Ázie a naopak, a to prepojením osi<br />

východ – západ: Ukrajina – Slovensko – Rakúsko/Česká<br />

republika – Nemecko.<br />

Vzhľadom na potenciál súčasnej dopravnej<br />

infraštruktúry máme ambíciu byť vstupným<br />

bodom pre nákladnú dopravu smerom<br />

do a zo Západnej Európy. V smere sever<br />

– juh Slovenská republika podporuje rozvoj<br />

dopravnej osi prepájajúcej Baltské more<br />

a Jadranské more. Prepojením s vnútrozemím<br />

prístavov v Baltskom mori a Jadranskom<br />

mori, ktoré majú značný potenciál<br />

a dostatočné kapacity, sa dosiahne efektívna<br />

dopravná obsluha vnútrozemských štátov,<br />

akým je aj naša republika. <br />

31

Ministerstvo dopravy, výstavby<br />

a regionálneho rozvoja SR<br />

Peňazí na dopravné projekty<br />

je v Bruseli dosť<br />

Slovensku na dobudovanie dopravnej štruktúry vnútorné zdroje nestačia. Krajina sa preto<br />

musí spoľahnúť na podporu z Bruselu v podobe fondov Európskej únie. O komplikovanosti<br />

problematiky čerpania eurofondov v oblasti dopravy sa publicista Ivan Čeredejev zhováral<br />

s generálnym riaditeľom sekcie koordinácie fondov EÚ Jurajom Gmiterkom.<br />

■■ Akú úlohu hrajú fondy EÚ<br />

v strategických zámeroch Slovenska<br />

vo všeobecnosti?<br />

Zmyslom eurofondov je zmenšovanie<br />

hospodárskych, sociálnych<br />

a územných rozdielov medzi<br />

regiónmi EÚ a podpora vyváženého,<br />

trvalo udržateľného územného<br />

rozvoja v rámci únie. My sme<br />

sa v tomto programovacom období<br />

zamerali na infraštruktúru<br />

a regionálnu dostupnosť, vedomostnú<br />

ekonomiku, ľudské zdroje,<br />

ktoré realizujeme prostredníctvom<br />

11 operačných programov<br />

Národného strategického referenčného<br />

rámca SR 2007 – 2013<br />

a v menšom rozsahu aj prostredníctvom<br />

deviatich programov Európskej<br />

územnej spolupráce.<br />

■■ Kto je vlastne za realizáciu zodpovedný?<br />

My spolu s ministerstvom financií.<br />

Ministerstvo dopravy, výstavby<br />

a regionálneho rozvoja má<br />

v systéme využívania štrukturálnych<br />

a Kohézneho fondu kľúčové<br />

postavenie. Pôsobíme ako centrálny<br />

koordinačný orgán, ktorý<br />

je zodpovedný za prípravu, monitorovanie<br />

a hodnotenie strategického<br />

rámca, správu informačného<br />

monitorovacieho systému<br />

a neustálu metodickú koordináciu<br />

všetkých riadiacich orgánov.<br />

Ministerstvo financií je zodpovedné<br />

za finančné riadenie, certifikáciu<br />

a audit.<br />

■■ Okrem toho však máte na starosti<br />

aj vlastný operačný program.<br />

Áno. Sme zodpovední aj za<br />

operačný program Doprava, najväčší<br />

na Slovensku. Prioritným<br />

cieľom je, samozrejme, zlepšenie<br />

dostupnosti regiónov k transeurópskym<br />

dopravným sieťam<br />

(TEN-T).<br />

Foto: archív<br />

■■ Dopravné siete – to nie sú iba<br />

cesty, že?<br />

Určite nie. Sme aktívni napríklad<br />

aj v oblasti železničnej infraštruktúry,<br />

kde sa zameriavame<br />

na modernizáciu existujúcich<br />

koridorov a zavádzanie systémov<br />

podľa smerníc EÚ. Modernizáciou<br />

železničných tratí sa vytvoria<br />

podmienky na ich začlenenie<br />

do jednotného európskeho železničného<br />

systému. Oblasť verejnej<br />

prepravy osôb je zabezpečovaná<br />

prostredníctvom podpory integrovaných<br />

dopravných systémov<br />

a subvencií do verejnej osobnej<br />

dopravy.<br />

■■ Čo komplikuje predkladanie<br />

projektov do Bruselu?<br />

Všetky veľké projekty na financovanie<br />

výstavby dopravnej infraštruktúry<br />

sú z pohľadu administratívy<br />

a komunikácie s Bruselom<br />

komplikované. V roku 2007<br />

pri predkladaní prvých veľkých<br />

projektov na JASPERS a EK nám<br />

rôzni experti tvrdili, že po schválení<br />

základných riadiacich dokumentov<br />

a odsúhlasení obsahového<br />

konceptu žiadostí bude proces<br />

schvaľovania projektov na úrovni<br />

Európskej komisie len rutina.<br />

Po asi ročnej komunikácii s EK<br />

a JASPERS boli síce zo strany EK<br />

schválené prvé veľké projekty, ale<br />

zároveň sa nároky na obsah a kvalitu<br />

spracovania žiadostí podstatne<br />

zdvihli. Úlohu tu zohrali aj<br />

nedoriešené chyby z minulosti<br />

a personálne výmeny v priebehu<br />

procesu schvaľovania žiadostí,<br />

kde sa vysvetľovací proces musel<br />

niekoľkokrát zopakovať a opätovne<br />

sa otvárali už uzavreté otázky.<br />

Príprava dopravných projektov<br />

(líniové stavby) od strategického<br />

rozhodnutia o investícii po ukončenie<br />

stavby trvá bežne 10 – 14 rokov.<br />

Na proces projektovej prípravy<br />

stavby a následné schvaľovanie<br />

žiadosti v EK negatívne vplývajú<br />

aj zmeny v samospráve Výmeny<br />

starostov a primátorov často znamenajú<br />

diametrálne odlišné požiadavky<br />

a následné komplikácie<br />

procesu získavania príslušných<br />

povolení.<br />

■■ V akej miere ste pri schvaľovaní<br />

projektov úspešní?<br />

Dnes je ešte priskoro hodnotiť<br />

úspešnosť pri schvaľovaní projektov<br />

v EK. Po období rokov 2004 –<br />

2006 došlo k akcelerácii samotnej<br />

implementácie a schvaľovacieho<br />

procesu v podstate na konci<br />

programového obdobia. Dnes je<br />

výraznou pomocou skutočnosť,<br />

že veľké projekty je možné financovať<br />

ešte pred ich schválením na<br />

EK, a teda tlak na verejné výdavky<br />

a stres spôsobený približovaním<br />

konca obdobia hodnotenia<br />

oprávnenosti výdavkov je nižší,<br />

ako by to bolo bez tejto dodatočne<br />

prijatej výnimky.<br />

■■ Je peňazí v Bruseli pre dopravné<br />

projekty dosť, alebo by sme<br />

potrebovali viac?<br />

V súčasnom programovacom<br />

období má ministerstvo v rámci<br />

operačného programu Doprava<br />

(OPD) na realizáciu dopravných<br />

projektov do roku 2015 k dispozícii<br />

cca 3,8 miliardy eur. Obsah<br />

OPD sa priebežne plní, pričom<br />

na základe jeho doterajšieho<br />

priebehu implementácie, predovšetkým<br />

vzhľadom na vplyv<br />

globálnej hospodárskej krízy<br />

a objektívnu náročnosť prípravy<br />

a výstavby dopravných stavieb,<br />

je možné považovať túto sumu<br />

za adekvátnu zohľadňujúcu reálne<br />

možnosti Slovenska pri progrese<br />

výstavby a modernizácie dopravnej<br />

infraštruktúry.<br />

■■ Aké sú výhľady na nasledujúce<br />

obdobie?<br />

V rámci programovacieho obdobia<br />

rokov 2014 – 2020 to na základe<br />

predbežných prepočtov<br />

vyzerá, že budeme mať k dispozícií<br />

o niečo väčší objem finančných<br />

prostriedkov ako doposiaľ.<br />

Konečná suma však bude známa<br />

až po ukončení rokovaní na pôde<br />

európskych inštitúcií a stanovení<br />

celkovej sumy budúceho viacročného<br />

finančného rámca EK,<br />

počtu a alokácií jednotlivých rozpočtových<br />

kapitol. Následne, po<br />

ukončení týchto rokovaní, bude<br />

na národnej úrovni špecifikovaná<br />

konkrétna suma na rozvoj dopravnej<br />

infraštruktúry.<br />

■■ Aké opatrenia pripravuje, resp.<br />

pripravil centrálny koordinačný<br />

orgán na zrýchlenie a zefektívnenie<br />

čerpania štrukturálnych fondov<br />

na Slovensku?<br />

Reakciou na pretrvávajúce<br />

problémy s čerpaním finančných<br />

prostriedkov zo štrukturálnych<br />

a Kohézneho fondu v roku 2011<br />

bol návrh opatrení na zvýšenie<br />

efektívnosti a transparentnosti<br />

v procese implementácie. Výsledkom<br />

bolo 69 opatrení na zrýchlenie<br />

a zefektívnenie procesu implementácie.<br />

Pomohli sme tak<br />

napríklad znížiť administratívnu<br />

náročnosť pri príprave, schvaľovaní<br />

a finančnom riadení projektov<br />

alebo sme znížili chybovosti<br />

pri vykonávaní verejného obstarávania<br />

tovarov, služieb a stavebných<br />

prác. Osobitnú pozornosť<br />

sme venovali otázke zvyšovania<br />

transparentnosti procesu implementácie,<br />

v rámci ktorej boli do<br />

praxe zavedené viaceré inštitúty<br />

umožňujúce vyššiu verejnú kontrolu<br />

a informovanosť o procese<br />

implementácie. K dnešnému dňu<br />

možno konštatovať, že väčšinu<br />

navrhnutých opatrení sa podarilo<br />

úspešne priviesť do reálneho<br />

procesu implementácie.<br />

■■ Aké projekty budú podporované<br />

v programovacom období<br />

2014 – 2020?<br />

Pri stanovení priorít na obdobie<br />

2014 – 2020 vychádzame<br />

z Národného programu reforiem,<br />

ktorý stanovuje základné<br />

tematické oblasti podpory. Teda<br />

základná infraštruktúra, ľudské<br />

zdroje, zamestnanosť a sociálna<br />

inklúzia a veda, výskum a inovácie<br />

s dôrazom na zelený rast. Podľa<br />

nich sa budú vyberať jednotlivé<br />

investičné priority. <br />

32 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Ministerstvo dopravy, výstavby<br />

a regionálneho rozvoja SR<br />

Uprednostňujeme<br />

súťažný dialóg<br />

Projekty verejno-súkromného partnerstva sa stali v uplynulom období vďačnou<br />

témou pre politikov i médiá a polemika o ich výhodnosti či nevýhodnosti pre štát<br />

pretrváva. O ich použití na dobudovanie dopravnej infraštruktúry<br />

na Slovensku sa publicista Ivan Čeredejev zhováral s Martinou Svoreňovou,<br />

generálnou riaditeľkou sekcie projektov verejno-súkromného partnerstva<br />

na Ministerstve dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.<br />

Foto: archív<br />

■■ V čom spočíva princíp projektov verejnosúkromného<br />

partnerstva? Čím sa líšia od tradičných<br />

spôsobov financovania projektov,<br />

predovšetkým v oblasti dopravy?<br />

Základným princípom projektu verejno-súkromného<br />

partnerstva alebo PPP (z<br />

angličtiny – Public Private Partnership)<br />

v oblasti dopravy je zabezpečenie verejnej<br />

infraštruktúry a verejných služieb<br />

prostredníctvom súkromného partnera<br />

využitím jeho vlastných zdrojov a schopností.<br />

Súkromný partner získava trvalý<br />

tok verejných peňazí počas trvania partnerstva.<br />

PPP projekt však nepredstavuje<br />

iba spôsob financovania projektu, lebo financovanie<br />

je iba jednou z jeho zložiek.<br />

Oproti tradičnému verejnému obstaraniu<br />

vykonania stavebných prác pri výstavbe<br />

cestnej komunikácie, kde dochádza k vyplateniu<br />

odplaty za dodané dielo naraz,<br />

prípadne v niekoľkých splátkach podľa<br />

stupňa dokončenia diela, pri projekte verejno-súkromného<br />

partnerstva sú platby<br />

súkromnému partnerovi rozdelené na<br />

celú dobu trvania zmluvného vzťahu, pričom<br />

zmluvný vzťah trvá zvyčajne 20 až 40<br />

rokov.<br />

■■ Akú úlohu hrajú PPP projekty v strategických<br />

zámeroch Ministerstva dopravy, výstavby<br />

a regionálneho rozvoja SR?<br />

Budovanie cestnej a diaľničnej infraštruktúry<br />

je prioritou súčasnej vlády. Myšlienka<br />

realizovať niektoré diaľnice a rýchlostné<br />

cesty formou PPP naďalej predstavuje spôsob<br />

ako efektívne zabezpečiť kvalitnú verejnú<br />

infraštruktúru a verejné služby. Na<br />

základe doterajších skúseností táto forma<br />

spolupráce prináša efekt z hľadiska rozloženia<br />

rizika medzi súkromnú a verejnú<br />

sféru či získania chýbajúcich zdrojov investičných<br />

a prevádzkových prostriedkov.<br />

Možno očakávať, že v budúcnosti dôjde<br />

k reálnej výstavbe a budovaniu niektorých<br />

z úsekov diaľnic a rýchlostných ciest formou<br />

PPP. Financovanie výstavby nadradenej<br />

cestnej infraštruktúry formou PPP je<br />

v budúcnosti reálne aj z toho dôvodu, že<br />

Slovenská republika vystupuje ako dôveryhodný<br />

partner, čoho dôkazom je úspešná<br />

realizácia PPP projektu rýchlostnej cesty<br />

R1: Nitra – Tekovské Nemce a Banská<br />

Bystrica – severný obchvat<br />

■■ Koľko je na Slovensku reálne subjektov<br />

schopných realizovať projekty verejno-súkromného<br />

partnerstva? Je o takú formu investovania<br />

záujem?<br />

V rámci prípravy na realizáciu konkrétneho<br />

PPP projektu sa vykonáva okrem<br />

iného aj úvodné testovanie trhu, ktoré by<br />

mala obsahovať štúdia realizovateľnosti.<br />

Jeho účelom je potvrdiť, že o projekt v navrhovanej<br />

štruktúre je na trhu záujem,<br />

zistiť počet súkromných partnerov, ktorí<br />

prejavujú záujem o účasť vo verejnom<br />

obstarávaní a disponujú určitými skúsenosťami<br />

a potvrdiť, že trh akceptuje navrhovaný<br />

harmonogram realizácie projektu.<br />

Vychádzajúc z doterajších skúseností môžem<br />

povedať, že zahraničné subjekty majú<br />

záujem podieľať sa na PPP projektoch na<br />

území Slovenskej republiky. Subjekt uchádzajúci<br />

sa o uzatvorenie koncesnej zmluvy<br />

by mal mať predovšetkým dostatok skúseností<br />

z realizácie PPP projektov, rozsiahle<br />

odborné znalosti a mal by disponovať investičným<br />

kapitálom na financovanie projektu.<br />

Zákon o verejnom obstarávaní ustanovuje,<br />

že pri zadávaní zákaziek sa musí<br />

uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania<br />

a princíp nediskriminácie uchádzačov<br />

alebo záujemcov.<br />

■■ Priebeh výberových konaní na dodávateľov<br />

projektov verejno-súkromného partnerstva<br />

bol a zostáva vďačnou témou pre kritikov,<br />

ktorí vyčítajú netransparentnosť a nevýhodnosť<br />

pre štát. Do akej miery je podľa<br />

vášho názoru táto kritika oprávnená a aké<br />

sú vlastne výhody a nevýhody takejto formy<br />

spolupráce?<br />

Proces výberu súkromného partnera<br />

a uzatvorenia koncesnej zmluvy upravený<br />

zákonom o verejnom obstarávaní je prísne<br />

formalizovaný a zo strany verejného obstarávateľa<br />

musí byť bezpodmienečne dodržaný.<br />

Ako postup verejného obstarávania<br />

v prípade PPP projektov vzhľadom na<br />

predpokladanú hodnotu zákazky a ich zložitosť<br />

prichádza do úvahy súťažný dialóg.<br />

Cieľom súťažného dialógu je nájsť a definovať<br />

najvhodnejší spôsob na uspokojenie<br />

potrieb verejného obstarávateľa. Verejný<br />

obstarávateľ postupoval pri verejnom obstarávaní<br />

všetkých troch balíkov PPP projektov<br />

formou súťažného dialógu.<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

K otázke výhodnosti, resp. nevýhodnosti<br />

projektov verejno-súkromného partnerstva<br />

je potrebné uviesť, že v prípravnej etape<br />

každého PPP projektu na úrovni štátu<br />

je povinnosťou verejného obstarávateľa<br />

zabezpečiť vypracovanie štúdie realizovateľnosti,<br />

ktorá okrem iného obsahuje aj finančnú<br />

analýzu porovnávajúcu finančné<br />

náklady projektu realizovaného formou<br />

PPP v porovnaní s projektom realizovaným<br />

tradičným verejným obstarávaním.<br />

Počas plynutia koncesnej lehoty štát uplatňuje<br />

sankčné mechanizmy, ktoré motivujú<br />

koncesionára k dodržiavaniu stanovených<br />

termínov a kritérií kvality vyplývajúcich<br />

z ustanovení koncesnej zmluvy a príslušných<br />

relevantných dokumentov.<br />

■■ Na dobudovanie diaľničnej siete bude potrebných<br />

ešte veľa finančných prostriedkov.<br />

Aký podiel by mali mať na jej financovaní<br />

projekty verejno-súkromného partnerstva<br />

(okrem projektov, ktoré sú už schválené)?<br />

Okrem jediného v súčasnosti realizovaného<br />

PPP projektu R1 zatiaľ nebol schválený<br />

žiadny ďalší nový projekt PPP. V súčasnosti<br />

prebieha príprava výstavby diaľničného<br />

obchvatu Bratislavy (diaľnica D4).<br />

Táto vyše 22-kilometrová časť plánovaného<br />

diaľničného obchvatu hlavného mesta<br />

SR Bratislavy má odkloniť tranzitnú dopravu<br />

z dnešného prieťahu Bratislavy na<br />

jej východný a južný okraj, pričom plánovaný<br />

obchvat by mal čiastočne odbremeniť<br />

exponované úseky D1 od vstupu do Bratislavy<br />

v smere z Trnavy až po Petržalku<br />

vrátane Prístavného mosta, ktorý je najzaťaženejšou<br />

cestnou komunikáciou na Slovensku.<br />

V súčasnosti zároveň prebieha príprava<br />

na výstavbu rýchlostnej cesty z Bratislavy<br />

do Dunajskej Lužnej (rýchlostná<br />

cesta R7). Táto časť plánovanej rýchlostnej<br />

cesty R7 odkloní dopravu z obcí Rovinka<br />

a Dunajská Lužná, čím bude odbremenená<br />

výrazne zaťažovaná cesta I/63. Projekt výstavby<br />

diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7<br />

by sa mohol realizovať ako projekt verejnosúkromného<br />

partnerstva. V tejto súvislosti<br />

ministerstvo plánuje zabezpečiť vypracovanie<br />

štúdie realizovateľnosti na preverenie<br />

ekonomickej, technickej a právnej realizovateľnosti<br />

projektu výstavby diaľnice<br />

D4 a rýchlostnej cesty R7 formou PPP. <br />

33

Analýza<br />

S našimi diaľnicami to vyzerá ešte<br />

horšie ako pred rokom<br />

Okrem dlhoročného problému s tunelom Višňové zo Žiliny do Martina pribudla ďalšia Achillova päta:<br />

je ňou úsek z Kraľovian do Ružomberka.<br />

Po ďalšej výmene vlády majú ľudia čoraz<br />

bližšie k pocitu, že dôležitú nadradenú<br />

cestnú infraštruktúru na Slovensku nikdy<br />

nevybudujeme. To, že by sme nedokončili<br />

severo-južné spojnice – ako napríklad<br />

rýchlostné cesty R3 či R4 – by sa ešte dalo<br />

pochopiť a zvládnuť. Ak si však uvedomíme,<br />

že možno nikdy nebudeme mať kompletnú<br />

diaľnicu D1 či kompletné rýchlostné<br />

cesty R2 či R7 južnou časťou krajiny,<br />

nadobúdame dojem, že je jedno, aká politická<br />

strana bude vo vláde, peniaze, administratívne<br />

prekážky ako napríklad pozemky<br />

či všeobecná hospodárska kríza vo<br />

svete, nám jednoducho predražené diaľnice<br />

postaviť pravdepodobne nedovolia!<br />

Nech sa hovorí čokoľvek, môže sa stať<br />

aj to, že ani kompletná diaľnica D1 na Slovensku<br />

nikdy nebude. A načo by nám bola,<br />

povedia si ľudia na západe Slovenska. Veď<br />

na ňu aj tak nemáme peniaze. A dlho mať<br />

nebudeme. Navyše čas, keď D1 mohla pritiahnuť<br />

investície a lepšiu prácu na chudobnejší<br />

východ krajiny, už zrejme dávno<br />

vypršal.<br />

Ak začneme stavať všetky chýbajúce<br />

úseky a hneď, diaľnica môže byť kompletne<br />

hotová podľa optimistov v roku 2017,<br />

podľa stavebných odborníkov, ktorí trochu<br />

rozumejú aj možnostiam štátneho rozpočtu,<br />

v roku 2020. To by však platilo pri<br />

všetkých ideálnych okolnostiach.<br />

Žeby pomohol nejaký<br />

„chuck norris”?<br />

Alebo sa stane zázrak a dokážeme ich postaviť<br />

omnoho lacnejšie, a to bez korupcie,<br />

prípadne sa nám na niektoré úseky diaľnic<br />

alebo rýchlostných ciest zloží nejaký<br />

sponzor? Napríklad národný futbalový štadión<br />

chcel istého času za svoje postaviť veľkopodnikateľ<br />

Ivan Kmotrík, ale napokon<br />

z tohto úmyslu zrejme na dlhý čas zišlo.<br />

A čo keby sa teda predsa našiel nejaký<br />

„Chuck Norris” a zaplatil výstavbu dlhoročnej<br />

Achillovej päty, ktorou je 7,5 kilometra<br />

dlhý tunel Višňové zo Žiliny do Martina?<br />

To asi ťažko. A ak sa teda nenájde nik, tak<br />

naše ministerstvá aj tak nateraz vôbec nepočítajú<br />

s tým, že by sa aktuálne eurofondy,<br />

ktoré musíme využiť do konca roka 2015,<br />

využili na tento „legendárny” tunel.<br />

Jazda po (ne)súvislej diaľnici<br />

o 10 či 20 rokov?<br />

A tak zrejme ešte o 10 či 20 rokov budeme<br />

jazdiť po nebezpečnej trojprúdovke<br />

popod Strečno a potom prejdeme po<br />

kúsku novej diaľnice, ktorú už budujú po<br />

severnej strane od Martina a Vrútok, a to je<br />

úsek z Dubnej Skaly po Turany (16,5 km).<br />

Následne však opäť zídeme z diaľnice<br />

do šútovskej a kraľovianskej úžiny, kde sa<br />

pri výstavbe 13,5 km dlhého úseku vyskytol<br />

nový veľký problém nečakaných rozmerov,<br />

keďže ho skúma Európska komisia<br />

na základe sťažností environmentalistov.<br />

No a potom sa pri Hubovej napojíme na<br />

ďalší nový úsek D1 obchádzajúci Ružomberok<br />

až po Ivachnovú (15 km), odkiaľ<br />

máme diaľnicu až do Popradu.<br />

Úsek okolo Ružomberka sme však tiež<br />

ešte stále nezačali stavať, a to pre klasickú<br />

príčinu – problémový tender. Podľa Národnej<br />

diaľničnej spoločnosti sa malo odštartovať<br />

s prácami už v júni tohto roka, aby sa<br />

stavba dokončila do decembra 2015. Zatiaľ<br />

sa však ani nevybral dodávateľ.<br />

Peňazí je nateraz<br />

dokonca priveľa!<br />

Minister dopravy Ján Počiatek stojí pred<br />

na naše pomery dosť nezvyčajným problémom.<br />

Kým doposiaľ boli najväčšou komplikáciou<br />

v budovaní diaľnic chýbajúce<br />

peniaze, v súčasnosti ich máme nadbytok<br />

a nevieme, ako ich využiť! Spomínané<br />

vhodné projekty sú už totiž dlhšie zablokované.<br />

Pravda, súčasné eurofondy by na dostavanie<br />

všetkých chýbajúcich úsekov ani<br />

zďaleka nestačili, ide len o niekoľko vybraných<br />

úsekov zo všetkých chýbajúcich.<br />

Na cestné a železničné projekty sa najviac<br />

využívajú eurofondy z operačného<br />

programu Doprava ( 3,2 miliardy eur).<br />

Z tohto balíka je 1,14 miliardy eur určených<br />

na budovanie diaľnic. Z nich je naviazaných<br />

na konkrétne projekty zhruba 649<br />

miliónov eur, všetky tieto stavby by mali<br />

však musia byť na konci roku 2015 hotové.<br />

Ďalších približne 495 miliónov eur však<br />

zatiaľ visí v lufte. Túto sumu nevyčerpaných<br />

zdrojov by malo výrazne znížiť započítanie<br />

nákladov na rozbehnutú časť<br />

diaľnice D1 Dubná Skala – Turany. Staviteľ<br />

by ju mal postaviť asi za 138 miliónov<br />

eur, takže na nové projekty ostáva 357 miliónov<br />

eur. A práve táto suma vyzerá byť<br />

problémová z hľadiska jej vyčerpania.<br />

Rozbehnutých je viacero tendrov<br />

Optimistická situácia nie je ani na najsevernejšom,<br />

12 kilometrov dlhom úseku<br />

kysuckej diaľnice D3 Svrčinovec – Skalité,<br />

kam mali podľa plánov diaľničiarov nastúpiť<br />

mechanizmy už v septembri. Aj tam sa<br />

však „zasekli” na výbere dodávateľa.<br />

Tendre prebiehajú aj na úsek rýchlostnej<br />

cesty R2, a to obchvatu Žiaru nad Hronom<br />

(5 km) a na D1 okrem spomínaného<br />

tendra na úsek Hubová – Ivachnová aj na<br />

úsek Lietavská Lúčka – Dubná Skala (13,5<br />

km) od Žiliny po Strečno.<br />

Máme nečakané zadné vrátka,<br />

ich meno je rozfázovanie<br />

Slovensko však má jedno vcelku nečakané<br />

riešenie. Ako upozornil odborník z Konzervatívneho<br />

inštitútu M. R. Štefánika Du-<br />

34 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Analýza<br />

šan Sloboda, môžeme využiť takzvané rozfázovanie.<br />

Očakáva sa preto, že Slovensku<br />

by aktuálne eurofondy na diaľničnú výstavbu<br />

prepadnúť nemali. „Ak ministerstvo<br />

začne o pripravovaných zmenách a presunoch<br />

peňazí rokovať s Bruselom včas, eurofondy určené<br />

na dopravnú infraštruktúru by sme mali<br />

plne vyčerpať,“ povedal Sloboda.<br />

„Úsek začneme stavať za eurofondové zdroje<br />

z tohto finančného rámca a záverečné práce<br />

presahujúce rok 2015 budú v rámci druhej<br />

fázy financované z nasledujúceho programového<br />

obdobia,“ povedal hovorca ministerstva<br />

dopravy Martin Kóňa.<br />

Týka sa to najmä spomínaného problémového<br />

úseku Turany – Hubová medzi<br />

Martinom a Ružomberkom, ktorý stopla<br />

Európska komisia. Exminister dopravy Ján<br />

Figeľ preto uvažoval, že úsek rozdelia na<br />

dva podúseky – Turany – Kraľovany a Kraľovany<br />

– Hubová, čím by sa postavila aspoň<br />

polovica a problém s environmentalistami<br />

by ostal len na úseku z Kraľovian po<br />

Hubovú. To však už aktuálne nie je.<br />

Slovenskí ochranári pritom tvrdia, že výstavba<br />

povrchového variantu diaľnice D1<br />

v celom úseku Turany – Hubová nemôže<br />

vyhovieť podmienkam európskej smernice<br />

o ochrane biotopov. Riešením by podľa nich<br />

bol tunel Korbeľka. Tento variant by však<br />

diaľnicu, ako inak, poriadne predražil.<br />

Nadväzujúci úsek okolo<br />

ružomberka zdržuje tender<br />

Združenie, ktoré tvorí slovenská spoločnosť<br />

Hant spolu s talianskou spoločnosťou<br />

INC S. p. A., ponúklo v súťaži na výstavbu<br />

15-kilometrového úseku diaľnice D1 od Hubovej<br />

po Ivachnovú najnižšiu cenu, a to 207<br />

miliónov eur. Štátna expertíza pritom pôvodne<br />

odhadovala náklady na výstavbu tejto<br />

časti diaľnice na vyše 507 miliónov eur.<br />

Diaľnica má byť financovaná z eurofondov.<br />

Stavbu mali podľa odhadov dokončiť<br />

za tri roky. Finančnú úsporu oproti odhadovanej<br />

cene by prinieslo stavebníkom<br />

napríklad šetrenie pri mostoch. A to skrátením<br />

mostov či jednoduchším a ľahším<br />

profilom. Pri tuneloch by sa zasa šetrilo<br />

napríklad zmenou technológie razenia.<br />

Súčasťou úseku medzi Hubovou a Ivachnovou<br />

bude dvojkilometrový tunel Čebrať.<br />

Národná diaľničná spoločnosť však tender<br />

prerušila, najnižšiu cenu neakceptovala.<br />

Radičová nechala ficovi<br />

rozostavaných 52 kilometrov<br />

Vláda Ivety Radičovej nechala Robertovi<br />

Ficovi, ktorý, mimochodom, opäť uvažuje<br />

o spustení PPP projektov, 52 kilometrov<br />

rozostavaných diaľnic a rýchlostných<br />

ciest. A to hlavne na východnom Slovensku.<br />

Momentálne sa na D1 stavia na štyroch<br />

úsekoch. Dostavovať ich budú zrejme<br />

až do roku 2016 namiesto pôvodne plánovaného<br />

konca v roku 2015.<br />

Okrem spomínaného obchvatu Martina<br />

a Vrútok z Dubnej Skaly do Turian sú<br />

to tri úseky medzi Popradom a Prešovom,<br />

a to Jánovce – Jablonov (18,5 km), ľavý pás<br />

úseku Jablonov – Studenec (5 km) a úsek<br />

Fričovce – Svinia (11 km).<br />

Okrem toho staviame ešte na rýchlostnej<br />

ceste R4 novú 14-kilometrovú štvorprúdovku<br />

z Košíc po maďarské hranice,<br />

aby sme sa jedného dňa mohli napojiť na<br />

maďarskú diaľnicu M3, ktorá však dobudovaná<br />

zrejme ešte dlho nebude. Ide o približne<br />

60-kilometrový úsek z Miškolca po<br />

našu hraničnú obec Milhosť.<br />

Príbeh na r1 by mohol byť<br />

omnoho veselší<br />

Diaľnice aj železnice sú u nás stále ďaleko<br />

za realitou západnej Európy. Roky<br />

nevieme spojiť naše najväčšie mestá diaľnicou<br />

D1 a rekonštrukcia železníc na rovnakom<br />

dopravnom ťahu pokročila len po<br />

Trenčín a vyzerá to tak, že sa tam pre súdne<br />

naťahovačky na dlho zabrzdí.<br />

Máme však stále viacero variant, ako<br />

sa po štvorprúdovej ceste môžeme dostať<br />

z Košíc až do Bratislavy a nemuseli by sme<br />

využiť Maďarsko, ktoré svoju diaľnicu<br />

z Miškolca smerom na Košice možno dokončí<br />

skôr.<br />

V hre je aj rýchlostná cesta R1, ktorá je<br />

už súvisle dobudovaná z Bratislavy po Banskú<br />

Bystricu a vyzerá to tak, že diaľnica D1<br />

z Ružomberka po Prešov bude úspešne<br />

spojená už v spomínanom roku 2016. Ostane<br />

tak spojiť už len Banskú Bystricu s Ružomberkom<br />

rýchlostnou cestou R1 vrátane<br />

viacerých tunelov popod Donovaly.<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

Úseky novej r1, ktorá obíde<br />

donovaly, už poznáme<br />

Trasu novej R1 popod Donovaly médiám<br />

už prezradil šéf Dopravoprojektu Gabriel<br />

Koczkáš. Zatiaľ vieme toľko, že namiesto<br />

chýbajúcich 65 km po D1 zo Žiliny do Ružomberka<br />

by spojnica R1 z Banskej Bystrice<br />

do Ružomberka merala len 50 km. Takisto<br />

by na tomto úseku R1 bolo sedem tunelov<br />

v porovnaní s predpokladanými šiestimi<br />

na úseku D1 zo Žiliny po Ružomberok.<br />

Spomínaná stavba R1 je však ešte stále<br />

v plienkach. Projektovú dokumentáciu<br />

dokončili len na prvom úseku, ktorý nadväzuje<br />

na nedávno dokončený obchvat R1<br />

Banskej Bystrice. Ide o úsek Banská Bystrica<br />

– Slovenská Ľupča dlhý 7 kilometrov.<br />

„Prvý by mohol byť hotový tento úsek, keďže<br />

už má vydané stavebné rozhodnutie,” povedal<br />

G. Koczkáš.<br />

Ďalšie dva úseky sa volajú Slovenská<br />

Ľupča – Korytnica (14 km) a Korytnica –<br />

Ružomberok (28 km). „Je to jedna z alternatív,<br />

ako prepojiť východ so západom rýchlostnými<br />

cestami, ak by sa nepodarilo diaľnicu D1<br />

dostavať načas. Zatiaľ je však prioritou dostavba<br />

D1,” upresnil hovorca ministra dopravy<br />

Martin Kóňa.<br />

Zvyšné dva úseky plánovanej R1 okolo<br />

Donovalov ešte nemajú ani územné rozhodnutia,<br />

resp. ani dokumentáciu k nim,<br />

keďže úsek R1 z Banskej Bystrice do Ružomberka<br />

nebol počas vlády Ivety Radičovej<br />

a ministrovania Jána Figeľa prioritou budovania<br />

nadradenej dopravnej infraštruktúry.<br />

Ak by sme však zapli na plné obrátky<br />

a tento úsek začali pripravovať, svižne ho<br />

vytendrovali a postavili, realitou by mohol<br />

byť už v roku 2018.<br />

Slovenské scifi nesie meno r2<br />

Z celkových 315 km je vybudovaných 18<br />

km, aj to len v polovičnom profile (dva pruhy<br />

namiesto kompletných štyroch). Presne takto<br />

znie slovenské diaľničné scifi a hovoriť o tom,<br />

že by niekedy táto cesta bola kompletne hotová,<br />

dnes vyznie prinajmenšom smiešne.<br />

Ide o rýchlostnú cestu R2, ktorá by niekedy<br />

mala spojiť Trenčín s Košicami cez<br />

Prievidzu, Žiar nad Hronom, Detvu, Lučenec,<br />

Rimavskú Sobotu a Rožňavu. Hotových<br />

máme spomínaných polovičných 18 km ako<br />

obchvaty Tornale a Oždian medzi Lučencom<br />

a Rožňavou.<br />

Zvyšných 297 km je vo hviezdach azda<br />

ešte viac ako vystúpenie prvého človeka<br />

z kozmickej lode na povrch Marsu. Ak by<br />

sa to Slovensku niekedy podarilo, mohli by<br />

sme si povedať, že sme diaľničná veľmoc,<br />

akou je už roky napríklad Nemecko.<br />

V nasledujúcich rokoch by pritom na R2<br />

z Trenčína na Rožňavu a Košice mala do spomínaného<br />

„eurofondového” roku 2015 smerovať<br />

najväčšia časť zo zostávajúcich zdrojov<br />

v celkovej výške asi 168 miliónov eur.<br />

Ministerstvo plánuje okrem spomínaného<br />

obchvatu Žiaru nad Hronom rozostavať<br />

aj úseky Zvolen východ – Pstruša (8 km),<br />

Pstruša – Kriváň (10,5 km, smerom zo Zvolena<br />

na Lučenec) a Ruskovce – Pravotice (11<br />

km ako obchvat Bánoviec nad Bebravou).<br />

Spomeňme ešte plánovaných päť kilometrov<br />

rýchlostnej cesty R3 na hornej Orave,<br />

ktorú chceme takisto stihnúť do konca<br />

roku 2015, ide o 5 km dlhý úsek medzi Tvrdošínom<br />

a Nižnou.<br />

Čo je reálne a čo je len na papieri<br />

No a úplným diaľničným scifi je vybudovanie<br />

214 km dlhej rýchlostnej cesty R7,<br />

ktorý by podľa plánov mala spojiť Bratislavu<br />

s Lučencom juhom územia okolo Dunajskej<br />

Stredy, Nových Zámkov, Želiezoviec,<br />

Dudiniec a Veľkého Krtíša.<br />

Je teda úplne zrejmé, že aj napriek<br />

množstvu peňazí, ktoré nám ešte poskytne<br />

na budovanie nielen diaľnic, ako aj rýchlostných<br />

ciest EÚ cez operačné programy<br />

v rámci eurofondov, je to len kvapka<br />

z toho, čo by sme naozaj potrebovali. Mnohé<br />

cesty nadradenej dopravnej infraštruktúry<br />

tak ešte dlhé desaťročia budú existovať<br />

len v plánoch na papieri.<br />

<br />

Text a foto: JOZEF BIELY<br />

Foto: Ak by sa Slovensku niekedy podarilo vybudovať<br />

diaľnice D1 a D3 a rýchlostné cesty R2<br />

a R7, mohli by sme si povedať, že sme diaľničná<br />

veľmoc, akou je už roky Nemecko. Snímka je<br />

z diaľnice 9, spájajúcej Mníchov s Berlínom.<br />

35

Múzeum dopravy<br />

Nostalgia i poučenie<br />

Prvá železničná stanica v Bratislave vznikla v 19. storočí. Na jej mieste dnes stojí Múzeum dopravy. Najmä dopravy železničnej,<br />

keďže v koľajisku a v priľahlých skladoch sú vystavené staré lokomotívy a vagóny.<br />

Návštevník si však príde na svoje aj pri exponátoch cestnej dopravy, od prvých motorových vozidiel<br />

cez exponáty z medzivojnového obdobia až po autíčka z rokov 1960 a 1970.<br />

Nostalgické pocity vyvoláva prehliadka<br />

parných, motorových či elektrických<br />

rušňov, nákladných vozňov a rôznych úžitkových<br />

koľajových vozidiel. Návštevník<br />

si môže pozrieť aj signálnu, zabezpečovaciu<br />

a oznamovaciu techniku či rovnošaty<br />

a rôzne dokumenty, ktoré sa viažu k histórii<br />

železničnej dopravy.<br />

Zaujímavú expozíciu predstavujú Príbehy<br />

dvoch kolies, ktoré zase ukazujú dejiny<br />

bicykla od najstarších bicyklov z 19. storočia<br />

až po exponáty športových bicyklov.<br />

Určite zaujmú aj výstavy Železnice v archívnych<br />

dokumentoch, Na vlnách Dunaja<br />

(venovaná jubilejným 90-tim rokom česko-slovenskej<br />

a slovenskej lodnej dopravy<br />

na Dunaji) alebo Galéria na peróne, ktorá<br />

predstavuje originálne fotografie Petra Procházku<br />

s názvom Beat Generation.<br />

Prvé skupiny zberateľov na Slovensku<br />

už v šesťdesiatych rokoch minulého storočia<br />

začali ochraňovať a zbierať doprav-<br />

36 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Múzeum dopravy<br />

né technické pamiatky. Postupne vznikala<br />

zaujímavá kolekcia starých automobilov,<br />

v roku 1979 sa podarilo získať prvý parný<br />

rušeň. Kolekciu spravuje Múzejno-dokumentačné<br />

centrum, ktoré pôsobí v rámci<br />

Železníc SR, prevádzku expozície zabezpečuje<br />

Slovenské technické múzeum Košice.<br />

Múzeum otvorili 24. júna 1999 a ročne<br />

ho navštívi asi 20 000 návštevníkov, ktorí<br />

tu okrem poučenia určite pocítia aj nostalgiu<br />

za „starými dobrými časmi“. <br />

Foto: archív<br />

Nadšenci lodnej dopravy<br />

pripravujú zaujímavý exponát<br />

– remorkér Šturec<br />

V blízkej budúcnosti by sa mohla expozícia Múzea dopravy rozšíriť aj o unikátny exponát<br />

lodnej dopravy. Snaží sa o to skupina nadšencov vodnej dopravy a plavebných aktivít, ktorú<br />

združuje Slovenský plavebný kongres. O ich plánoch a tiež o tom, ako vznikla táto iniciatíva,<br />

porozprával publicistovi Jozefovi Šuchovi jeden z iniciátorov myšlienky Juraj Bohunský.<br />

■■ Ako vznikla myšlienka zachrániť<br />

pre budúce generácie práve<br />

túto loď?<br />

Okrem nej už neexistuje žiadna<br />

iná loď z minulosti slovenského<br />

plavebného podniku. Na Slovensku<br />

je to posledná loď, ktorá<br />

pamätá dávne časy dunajskej<br />

plavby. Bola už určená do šrotu,<br />

preto sme vyvinuli úsilie zabrániť<br />

jej zničeniu. Pôvodne sme<br />

plánovali, že to urobí vo svojej<br />

réžii náš podnik (SPaP), ale neboli<br />

na takúto akciu financie.<br />

Museli sme zapojiť do iniciatívy<br />

viac ľudí a obrátiť sa o podporu<br />

aj na úradné inštancie. Myšlienka<br />

premeny lode na muzeálny<br />

exponát sa stretla s priaznivým<br />

ohlasom i podporou u vtedajšieho<br />

ministra dopravy Jána Figeľa,<br />

bratislavského župana Tibora<br />

Freša a podporil nás aj magistrát<br />

hl. mesta Bratislavy. Prvým<br />

a najdôležitejším krokom<br />

bolo zabrániť jej zošrotovaniu,<br />

čo sa podarilo, a otvorili sa tak<br />

možnosti pokračovať v realizácii<br />

našej myšlienky.<br />

■■ Čím je zaujímavá táto loď<br />

okrem toho, že je v súčasnosti jedinou<br />

loďou, ktorá hovorí o histórii<br />

dunajskej plavby?<br />

Loď sa pôvodne volala ŠTÚR<br />

a postavili ju v komárňanských<br />

lodeniciach roku 1937. Do života<br />

ju uvádzal vtedajší predseda<br />

vlády ČSR Dr. Hodža. (Na otváranie<br />

lodného múzea chceme<br />

pozvať niektorého z jeho potomkov).<br />

V roku 1944 pri bombardovaní<br />

Bratislavy dostala zásah<br />

bombou, pričom jej odtrhlo<br />

prednú časť, kde boli cisterny<br />

na prepravu tekutých materiálov.<br />

Pôvodne to bol tanker a využíval<br />

sa najmä na prepravu nafty<br />

z Rumunska pre bratislavskú<br />

Apollku. Nosnosť bola 600 ton<br />

nafty. Loď aj po zásahu ostala<br />

na vode. Pri oprave už neobnovili<br />

ložný priestor (cisternu)<br />

v prednej časti, loď skrátili, prerobili<br />

ju na remorkér a dostala aj<br />

nové meno – ŠTUREC.<br />

■■ Aj najzaujímavejšia myšlienka<br />

sa bez financií nedá realizovať...<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

... spoliehame sa vo veľkej<br />

miere na prácu dobrovoľníkov<br />

a sponzorské<br />

dary od priaznivcov plavby,<br />

podnikov a inštitúcií,<br />

ktoré budú mať záujem o revitalizáciu<br />

tohto jedinečného motorového<br />

remorkéra. Uvažujeme<br />

poprosiť napríklad smolenický<br />

podnik na výrobu farieb a lakov<br />

o darovanie farby potrebnej pri<br />

rekonštrukcii. Želáme si, aby<br />

tento exponát patril nie nám, ale<br />

celému Slovensku.<br />

■■ Sprístupníte aj vnútro lode?<br />

Keď dostane loď nové nátery,<br />

návštevníci sa ani neuvedomia,<br />

že pochádza z roku 1937.<br />

Sprístupníme aj jej vnútro, ktoré<br />

sa pomerne dobre zachovalo.<br />

Chýbajúce časti v strojovni<br />

a kormidelni nahradíme tvarovo<br />

identickými z iných lodí. Už<br />

máme „rozhodené siete“ na ich<br />

získanie.<br />

■■ Kde bude Šturec kotviť?<br />

Nebude kotviť na tečúcej<br />

vode. K tomu by bola potrebná<br />

kompletná rekonštrukcia trupu,<br />

ktorý je z nitovaných dielov.<br />

V tomto stave, ako je teraz, by<br />

ju pohyb vody mohol časom porušiť.<br />

V zimnom prístave máme<br />

lodný výťah, tam ju zdvihneme<br />

a návštevníci budú môcť vidieť<br />

(možno prvýkrát v živote) loď<br />

„na suchu“. K zimnému prístavu<br />

povedie predĺžená promenáda<br />

popri Dunaji, takže jeho prehliadka<br />

môže by pekným záverom<br />

prechádzky.<br />

■■ Čo ešte chýba k realizácii?<br />

Všemocný papier – administratívne<br />

vybavovačky – a veľa<br />

práce, aby sme sa mohli čím<br />

skôr pokochať novým exponátom<br />

slovenskej technickej histórie.<br />

<br />

Foto: K. Juríková<br />

37

Aktivity na Dunaji<br />

Nové aktivity na Dunaji<br />

Nábrežie Dunaja v Bratislave dostáva novú tvár, vyrástli tu moderné obytné a spoločenské komplexy – RIVERPARK, AUPARK<br />

a EUROVEA – promenáda sa postupne predlžuje až k zimnému prístavu, poskytuje možnosti na aktívny oddych, kaviarničky núkajú<br />

občerstvenie a príjemné posedenie, ale tok rieky využívajú iba dopravné a nákladné lode a osamelí člnkári.<br />

Populárny parníček Propeler, ktorý prevážal cestujúcich z centra mesta na petržalský breh, prestal prepravovať v roku 1994.<br />

Odvtedy sa dá na druhý breh dostať iba cez mosty. V poslednom čase však čoraz silnejšie rezonujú medzi občianskymi aktivistami<br />

i odborníkmi myšlienky o obnovení Propelera, objavujú sa úvahy aj o nových aktivitách, ktoré by mohli oživiť cestovný ruch na<br />

Dunaji a zatraktívniť túto európsku rieku pre turistov i obyvateľov hlavného mesta. Publicistovi Jozefovi Šuchovi o nových aktivitách<br />

na Dunaji porozprávali predseda občianskeho združenia Spoločnosť Ferdinanda Martinenga Peter Kurhajec a aktivista a autor<br />

viacerých zaujímavých zámerov na rozvoj osobnej lodnej dopravy na Dunaji, lodný kapitán Ľubomír Feješ.<br />

Ľubomír Feješ: Obnovenie Bratislavského Propeleru je<br />

myšlienka, ktorá vychádza z tradície. Propeler začal v Bratislave<br />

premávať v roku 1891. Tento lodný prievoz bol v prevádzke<br />

viac ako sto rokov. Dnes sa nábrežie upravuje, na brehoch<br />

vznikajú nové aktivity, je tam oveľa väčší pohyb ľudí,<br />

nie je to už ako v minulosti, keď boli na nábreží vyhorené<br />

sklady a natáčali sa tam vojnové scény do filmov. To bola tragédia<br />

pre Bratislavu. Nemohli sme sa čudovať, že ľudia k Dunaju<br />

nechodili – čo by tam robili? Treba ľudí vytiahnuť opäť<br />

k vode a sprostredkovať im priamy kontakt s riekou. Myšlienkou<br />

obnoviť Propeler sa vážne zaoberajú aj v samosprávnych<br />

orgánoch na úrovni magistrátu hlavného mesta, aj v mestskej<br />

časti Staré mesto. Spojením týchto snažení sa vytvára vhodná pôda<br />

pre jeho návrat.<br />

Pôvodne sa uvažovalo o obnove jeho tradície len na historickej<br />

linke medzi obidvoma brehmi, súčasnosť však umožňuje rozšírenie<br />

aj na ďalšie zaujímavé miesta na nábreží. Preto spočiatku uvažujeme<br />

so štyrmi prístaviskami, medzi ktorými by sa vykonávala preprava:<br />

mestské centrum, Sad Janka Kráľa ako významná oddychová<br />

zóna, na ľavom brehu nové obytné , obchodné a spoločenské centrá,<br />

EUROVEA, RIVERPARK (AUPARK = Sad J. Kráľa). Prepojením týchto<br />

významných bodov by vznikla jedna zmysluplná možnosť rozvíjania<br />

osobnej lodnej dopravy na novej bratislavskej mestskej lodnej<br />

linke.<br />

■■ Túto dopravu by zabezpečoval Propeler?<br />

Ľubomír Feješ: Pri komunikácii so samosprávnymi orgánmi sme<br />

konštatovali, že pre takúto prepravu je potrebné moderné a dostatočne<br />

rýchle plavidlo. Bolo by to plavidlo úplne nového typu s rozmermi<br />

cca 19 x 6 m s konštrukciou katamaran, určené na prepravu cca 60<br />

cestujúcich s klimatizovanou a vykurovanou krytou hlavnou palubou,<br />

bezbariérovou toaletou, so zadnou vyhliadkovou terasou a hornou<br />

palubou určenou aj na prepravu bicyklov, cestujúcim by bolo k dispozícii<br />

aj občerstvenie.<br />

V súčasnosti hľadáme možnosti, ako projekt uviesť do života. Tento<br />

zámer sme už aj verejne prezentovali. Médiá, ktoré o tom písali, nás<br />

vyzývajú čo najskôr, tak do jedného roka, myšlienku realizovať.<br />

■■ V čom vidíte najväčší problém pri realizácii projektu?<br />

Ľubomír Feješ: Získať vhodné polohy na prístaviská.<br />

V Bratislave je veľký tlak na umiestňovanie plávajúcich zariadení,<br />

ktoré slúžia na komerčné pristávanie lodí, čo je dobrý<br />

obchod. My však nemôžeme využívať tieto pontóny. Potrebujeme<br />

pristávacie zariadenie, ktoré bude presne vyhovovať<br />

tejto mestskej linke. Vo svete sa pre mestské linky stavajú samostatné<br />

prístaviská, ktoré sú kompatibilné s prepravnými<br />

plavidlami, čo umožňuje bezpečný a veľmi rýchly nástup. Prístaviská<br />

by nemali byť len holé pontóny, ale mali by poskytovať pre cestujúcich<br />

aj služby, ktoré tam patria: kryté čakárne, predaj lístkov, informačný<br />

kútik pre turistov s materiálmi o Bratislave, Dunaji a Slovensku,<br />

ako aj predaj suvenírov a bufet. Pre nás sú tie pontóny dôležité<br />

aj preto, lebo umožnia Bratislavčanom a návštevníkom mesta priamy<br />

a bezprostredný kontakt s riekou.<br />

■■ Takže s dymiacim parníčkom sa už ľudia nestretnú?<br />

Z historických a nostalgických dôvodov by bolo zaujímavé pre obnovenie<br />

Propelera využitie pôvodného parníčka, ktorý lodný prievoz<br />

vykonával a najviac sa zapísal do sŕdc ľudí. Tá lodička ešte existuje,<br />

ale už nie je schopná plavby a dnes slúži ako galéria moderného<br />

umenia. Uvažujeme však postaviť jej repliku , ktorá by bola situovaná<br />

do historizujúceho vzhľadu z obdobia 50 – 60. rokov minulého storočia<br />

a ktorá by premávala na turistickom romantickom a nostalgickom<br />

okruhu najmä v centre Bratislavy, medzi mostmi Lafranconi a Apollo.<br />

Aj keď dnes už neuvažujeme s parným pohonom a plavidlo by bolo<br />

vybavené moderným strojným zariadením, poháňali by ho však lopatkové<br />

kolesá a pre ilúziu by sme mohli cez komín vypúšťať prifarbenú<br />

paru, ktorá by vytvárala dojem dymiaceho komína. Verím, že by<br />

to bola výborná turistická atrakcia Bratislavy.<br />

■■ V médiách sa písalo aj o iných projektoch na širšie využitie lodnej<br />

dopravy.<br />

38 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Aktivity na Dunaji<br />

Ľubomír Feješ: V spolupráci<br />

s hlavným mestom, Bratislavským<br />

a Trnavským samosprávnym<br />

krajom, ale aj samosprávami<br />

v Dolnom Rakúsku<br />

a Župe Győr – Moson – Sopron<br />

v Maďarsku pripravujeme<br />

viacero projektov v oblasti<br />

lodnej dopravy a cestovného<br />

ruchu. Nosným je projekt<br />

DUNAJBUS na rýchle dopravné<br />

a turistické prímestské lodné<br />

spojenie po Dunaji od Šamorína<br />

do centra Bratislavy až<br />

po Hainburg vRakúsku.<br />

Hlavne pre kombináciu loď<br />

a bicykel sú ideálne menšie<br />

cezhraničné turistické lodné<br />

spojenia cez zdrž vodného Občianski aktivisti Peter Kurhajec (vľavo) a Ľubomír Feješ<br />

diela Gabčíkovo a staré koryto Dunaja do<br />

oblasti ramennej sústavy v Maďarsku; projekt<br />

Dunaj Turistbus zasa rieši turistické<br />

rýchle osobné lodné spojenie po rieke Morave<br />

a Dunaji, medzi mestskými časťami<br />

Bratislavy Devínskou Novou Vsou a Devínom<br />

a územím národného parku Donau<br />

Auen a jeho centrom v Orth an der Donau<br />

Dolnom Rakúsku. Na území Bratislavy<br />

a Bratislavského samosprávneho kraja je<br />

zase možné ponúknuť okrem mimoriadne<br />

atraktívnych lokalít Devín, Devínska<br />

Kobyla a náleziska Sandberg, napojenie Parníček Devín<br />

na cyklotrasy smerom na Malé Karpaty<br />

a Vodné dielo Gabčíkovo.<br />

■■ Aká loď by sa plavila na tejto trase?<br />

Ľubomír Feješ: Bol by to už spomínaný<br />

moderný katamaran. Je veľmi silá vôľa tento<br />

projekt realizovať.<br />

■■ Ďalší projekt, o ktorom sa hovorí, je plávajúca<br />

svietiaca fontána Martinengo, ktorá by<br />

mala pripomínať prácu hasičov, záchranárov<br />

a policajtov, tvoriacich integrovaný záchranný<br />

systém. Pán Kurhajec, vy ste autorom tejto<br />

myšlienky. Aká je vaša predstava?<br />

Peter Kurhajec: Naproti EUROVEI pri petržalskom<br />

brehu plánujeme zakotviť veľkú<br />

loď NITRA (dĺžka sto metrov, šírka 14 metrov).<br />

Na hrane lode obrátenej k rieke budú<br />

vodné dýzy, ktoré umožnia vytvárať rôzne<br />

vodné obrazce. Napríklad vystrekne desať<br />

vodných stĺpcov do výšky 20 – 25 metrov,<br />

ktoré budú symbolizovať štáty, cez ktoré<br />

preteká Dunaj. Ďalšia možnosť bude mohutný,<br />

50-metrov vysoký vodný stĺpec na<br />

prednej časti lode ako symbol európskej<br />

spolupráce, alebo vodná stena, na ktorú<br />

bude po zotmení možné laserom premietať<br />

propagačné snímky o Slovensku, rôznu<br />

reklamu a podobne.<br />

■■ Bude mať loď aj iné využitie?<br />

Peter Kurhajec: Nemecko a Rakúsko<br />

sú pomerne slušne vybavené atrakciami<br />

na Dunaji, cez Slovensko Dunaj viacmenej<br />

iba preteká. Preto chceme, aby sa<br />

loď s fontánou stala pútavou dominantou<br />

a aj odpočinkovým miestom pre cyklistov<br />

Parníček Devín pri petržalskom brehu<br />

a člnkárov, ktorí splavujú Dunaj, aj miestom<br />

pre peších návštevníkov.<br />

Vlastné teleso lode využijeme komplexnejšie<br />

– palubu aj podpalubie. Násypníky<br />

na palube odstránime a urobíme rovnú palubu,<br />

ktorú môžeme využívať na rôzne aktivity<br />

(napr. v zime ľadové sochy, v lete rôzne<br />

stretnutia, zaujímavé sympóziá a pod.).<br />

V podpalubí budú rozsiahle, štyri metre<br />

vysoké priestory. Uvažujeme tu zriadiť stálu<br />

GALÉRIU DROTÁRIE, venovanú tradičnému<br />

slovenskému remeslu, a organizovať<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

rôzne príležitostné výstavy.<br />

Premýšľame aj o národných<br />

dňoch iných štátov spolu s ich<br />

typickou kuchyňou a podobne.<br />

Radi prijmeme aj iné zaujímavé<br />

podnety. Chcem zdôrazniť,<br />

že do všetkých priestorov<br />

lode bude bezbarierový<br />

prístup.<br />

Celé riešenie sa nesie v duchu<br />

európskej filozofie – modrá<br />

a zelená – teda voda a brehy.<br />

Patronát nad projektom si<br />

už zobrali bratia Hochschornerovci,<br />

a pracujeme na tom,<br />

aby prevzal patronát aj Peter<br />

Sagan. Tak by sme mali zastúpenú<br />

vodu aj brehy, teda vodnú<br />

turistiku, vodné športy a aj<br />

cykloturistiku. Myšlienku podporujú minister<br />

vnútra SR Róbert Kaliňák, predseda<br />

BSK Pavol Frešo, primátor Bratislavy Milan<br />

Ftáčnik, starosta Petržalky Vladimír Bajan,<br />

a mnohí ďalší.<br />

■■ Prečo navrhujete nazvať loď Martinengo?<br />

Peter Kurhajec: Ferdinand Martinengo<br />

bol taliansky šľachtic narodený v Záhrebe,<br />

ktorý v Bratislave založil záchranárstvo<br />

a hasičstvo. Preto bude loď venovaná hasičom,<br />

záchranárom a policajtom, všetkým,<br />

nielen slovenským. Chceme, aby tu mali aj<br />

svoj klub a cítili sa tu doma.<br />

Ľubomír Feješ: Myšlienka vybudovania<br />

fontány na Dunaji je veľmi zaujímavá aj<br />

preto, že pokiaľ viem, na Dunaji, ale ani na<br />

iných riekach nič podobné neexistuje. Podobné<br />

projekty môžeme vidieť na jazerách<br />

vo Švajčiarsku aj inde, to sú však stacionárne<br />

zariadenia, nie spojenie fontána a plavidlo.<br />

Vzhľadom na podmienky v Bratislave,<br />

kde je zmena výšky hladiny príliš veľká,<br />

by bol problém vybudovať nejaké pevné<br />

zariadenie. Ak sa umiestni takáto fontána<br />

na plavidle, ktoré je dostatočne veľké,<br />

bude to monument na vode s veľkým efektom<br />

a príťažlivosťou pre ľudí na lodi a aj<br />

pre tých, ktorí sa budú pozerať z brehov.<br />

Sympatický je úmysel spojiť vzdanie holdu<br />

mestu, Dunaju, Slovensku s pripomenutím<br />

si ľudí, ktorí nielen na vode, ale aj na<br />

súši zachraňujú životy. Spojenie s aktivitami,<br />

ako sú cyklistika a splavovanie Dunaja<br />

dáva predpoklady, aby vzniklo komplexné<br />

dielo, ktoré bude jednou z najväčších turistických<br />

atrakcií v Bratislave.<br />

<br />

Foto: archív<br />

39

SLOVENSKÁ TLAČOVÁ AGENTÚRA<br />

SLOVAK NEWS AGENCY<br />

TRENDY<br />

V TELEKOMUNIKAČNOM<br />

29. 10. 2012, NH GATE ONE, Bratislava, www.informslovakia.sk<br />

so a.s<br />

Generálny partner: Hlavní partneri: Partneri: Mediálni partneri:

Letecké dni<br />

V septembri<br />

patrilo nebo nad Sliačom<br />

milovníkom letectva<br />

Nadšenci lietania, majstri letectva, vyznávači leteckej akrobacie, znalci leteckej<br />

techniky, priaznivci leteckých dní nevynechali Medzinárodné letecké dni<br />

Slovak International Air Fest (SIAF) 2012 na leteckej základni Sliač.<br />

Programovým partnerom SIAF 2012 bolo<br />

Ministerstvo obrany SR, ďalej Generálny<br />

štáb Ozbrojených síl SR a veliteľstvo<br />

Vzdušných síl SR, spoluorganizátormi Ministerstvo<br />

vnútra SR, Ministerstvo dopravy,<br />

výstavby a regionálneho rozvoja SR, Banskobystrický<br />

samosprávny kraj, ako aj mestá<br />

Banská Bystrica, Sliač a Zvolen. Letecká<br />

základňa Sliač bola v tomto roku dejiskom<br />

jedinečného leteckého sviatku s hviezdnym<br />

obsadením. Dôkazom prestíže tohtoročných<br />

Medzinárodných leteckých dní bol<br />

aj fakt, že záštitu nad podujatím prevzal<br />

prezident SR Ivan Gašparovič, podobne<br />

ako ministri Martin Glváč, Robert Kaliňák<br />

a Ján Počiatek. Svojou podporou deklarovali<br />

vzťah k najväčšej leteckej udalosti roka.<br />

Malý kúsok neba v srdci Slovenska sa na<br />

dva dni stal symbolickým javiskom, na ktorom<br />

sa predstavili mnohé letecké esá z rôznych<br />

kútov Európy. Letecká základňa Sliač<br />

uprostred starého kontinentu privítala stroje,<br />

ktoré tu zažili absolútnu premiéru.Nemožno<br />

zabudnúť ani na ľudí, bez ktorých by letecké dni neboli také úspešné. Uznanie patrí<br />

pilotom, technikom a celému personálu Leteckej základnej Sliač, členom organizačného štábu<br />

a v neposlednom rade obyvateľom žijúcim v blízkosti základne, ktorí boli nútení znášať<br />

obmedzenia súvisiace s prípravou a priebehom Medzinárodných leteckých dní SIAF 2012.<br />

Pohľad na belasé nebo, ktoré križujú nádherné lietajúce stroje, neraz na hranici dokonalosti<br />

– aj o tom boli Medzinárodné letecké dni na Sliači. <br />

<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

Hubert Štoksa, riaditeľ MLD SIAF 2012<br />

Foto: archív<br />

41

Analýza PAS<br />

V rebríčku konkurencieschopnosti<br />

klesla SR na 71. miesto<br />

Slovenská republika sa v hodnotení konkurencieschopnosti prepadla oproti minulému roku o 2 miesta a skončila na 71. priečke<br />

v rebríčku 144 krajín. Vyplýva to zo Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2012 – 2013, ktorú zverejnilo Svetové ekonomické<br />

fórum (WEF). Ide o historicky najhoršie umiestnenie Slovenska od jeho zaradenia do tohto prestížneho medzinárodného<br />

porovnania v roku 1997. Slovensko sa dostalo do pozície tretej najmenej konkurencieschopnej krajiny EÚ, keď nižšie v rebríčku sa<br />

nachádzajú už len Rumunsko (78. miesto) a Grécko (96.).<br />

Na vrchole rebríčka sa štvrtýkrát po sebe umiestnilo Švajčiarsko.<br />

Singapur si udržal druhú priečku a Fínsko je na treťom<br />

mieste, kde vystriedalo minuloročné Švédsko (4.). Severské a západoeurópske<br />

krajiny dominujú v prvej desiatke rebríčka, keď<br />

zoznam najkonkurencieschopnejších ekonomík dopĺňajú Holandsko<br />

(5.), Nemecko (6.) a Veľká Británia (8.). Z mimoeurópskych<br />

krajín sa v prvej desiatke umiestnili USA (7.), Hongkong (9.)<br />

a Japonsko (10.). Česká republika klesla o 1 miesto a skončila na<br />

39. priečke, naďalej však zostáva lídrom v regióne krajín V4. Poľsko<br />

si udržalo svoje minuloročné 41. miesto a Maďarsko po páde<br />

o 12 miest obsadilo v tomto roku 60. priečku.<br />

„Výsledky tohtoročnej Správy o globálnej konkurencieschopnosti<br />

vypovedajú o pokračovaní trendu mierneho ekonomického oživovania<br />

svetových ekonomík. Tri štvrtiny z dvadsiatich najvyššie umiestnených<br />

krajín dosiahli vyššie skóre Indexu konkurencieschopnosti v porovnaní<br />

s predchádzajúcim rokom,“ hovorí Róbert Kičina, výkonný riaditeľ<br />

Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS), ktorá je partnerskou inštitúciou<br />

Svetového ekonomického fóra. V súvislosti s umiestnením<br />

Slovenska dodáva: „Zostup Slovenska v rebríčku je zapríčinený<br />

pretrvávajúcimi bariérami podnikania, ktoré sa vládam napriek deklaratórnym<br />

vyjadreniam nedarí v praxi odstraňovať. O imidž reformnej<br />

krajiny už Slovensko definitívne prišlo a od roku 2004 sa podnikatelia<br />

nedočkali nových reforiem, ktoré by zásadným spôsobom zlepšili<br />

podmienky na podnikanie. Slovensko v rebríčku kleslo už po šiesty raz<br />

v rade a čoraz výraznejšie zaostáva za ostatnými krajinami V4. Hlavnými<br />

bariérami, ktoré najviac zhoršujú našu konkurencieschopnosť, sú najmä<br />

neefektívne fungujúce verejné inštitúcie, nízka vymožiteľnosť práva,<br />

vysoký deficit verejných financií a slabá efektívnosť verejných výdavkov,<br />

nízka kvalita vzdelávacieho systému, neefektívny trh práce, byrokracia,<br />

klientelizmus a korupcia.“<br />

Autori Správy o globálnej konkurencieschopnosti definujú konkurencieschopnosť<br />

ako súbor inštitúcií, vládnych politík a faktorov,<br />

ktoré ovplyvňujú úroveň produktivity krajiny. Na základe verejných<br />

dát a dát získaných z prieskumu vyhodnocujú 12 pilierov<br />

konkurencieschopnosti, ktoré spolu vytvárajú komplexný obraz<br />

o konkurencieschopnosti jednotlivých krajín.<br />

Nedostatky a prednosti SR podľa<br />

Svetového ekonomického fóra<br />

Ako najväčšiu konkurenčnú nevýhodu Slovenska identifikovalo<br />

Svetové ekonomické fórum nízku vymáhateľnosť práva (140.<br />

priečka v 144 miestnom rebríčku). Nasledujú vysoká miera klientelizmu<br />

v krajine (138.), mimoriadne nízka dôvera verejnosti voči<br />

politikom (136.) a vysoké administratívne zaťaženie podnikania<br />

(132.). Ďalším výrazným nedostatkom je slabá kvalita služieb zo<br />

strany štátu na podporu podnikania (130.). Nasledujú nedostatočný<br />

záujem vlády o obstarávanie technologicky najvyspelejších<br />

produktov (127.), slabý vplyv slovenských producentov na medzinárodnú<br />

distribúciu (126.), prílišná orientácia zákazníkov na<br />

cenu, a nie na kvalitu (125.). Výrazne zaostáva letecká infraštruktúra<br />

(124.). Slovensko naďalej trápi únik talentovaných ľudí do zahraničia<br />

(122.), nekvalitný systém vzdelávania (120.), netransparentnosť<br />

pri nakladaní s verejnými financiami (120.), neefektívne<br />

náklady poľnohospodárskej politiky (120.) a nefungujúci kapitálový<br />

trh (117.). Podnikatelia pociťujú zhoršené etické správanie sa<br />

obchodných partnerov (116.). Ďalšími konkurenčnými nevýhodami<br />

Slovenska sú vysoký deficit verejných financií (116.), nízka nezávislosť<br />

súdnictva (115.), povaha konkurenčných výhod, ktoré sú<br />

postavené viac na lacnej pracovnej sile ako na vyspelých technológiách<br />

(115.) a neefektívna štruktúra verejných výdavkov (112.).<br />

Medzi najvýraznejšími konkurenčnými výhodami slovenskej<br />

ekonomiky sa nachádzajú otvorenosť Slovenska voči zahraničnému<br />

vlastníctvu podnikov (2.), nízke colné bariéry (6.), legislatíva<br />

podporujúca prílev zahraničných investícií (8.) a technologická<br />

vyspelosť investorov prichádzajúcich na Slovensko (9.). Pozitívne<br />

hodnotené boli aj legislatíva týkajúca sa záložného práva a bankrotov<br />

(11.), vysoká korelácia medzi výškou miezd a produktivitou<br />

práce (14.) a nízke riziko terorizmu (24.). V oblasti infraštruktúry<br />

sú pozitívne vnímané železničná doprava (25.) a energetická<br />

infraštruktúra (25.). Ďalšími prednosťami Slovenska sú rozšírenosť<br />

internetu (26.), rozvinutá konkurencia na domácom trhu<br />

(27.), investičný rating krajiny (30.), zdravý bankový sektor (32.),<br />

vyspelosť výrobných procesov (34.), rozšírenosť mobilného internetového<br />

pripojenia (35.), používanie vyspelých marketingových<br />

nástrojov v podnikoch (38.), dostupnosť výskumných a tréningových<br />

centier (40.), prístup k financovaniu (42.), vysoká miera vysokoškolského<br />

vzdelávania (42.) a rozšírenosť širokopásmového<br />

internetového pripojenia (44.).<br />

Svetové ekonomické fórum hodnotí konkurencieschopnosť<br />

krajín na základe dostupných štatistických dát a celosvetového<br />

Prieskumu názorov riadiacich pracovníkov. Prieskum prebiehal<br />

od februára do apríla 2012 a zapojilo sa doň viac ako 14 000 manažérov<br />

z celého sveta. PAS koordinovala prieskum na Slovensku<br />

a s výzvou na zapojenie sa do prieskumu oslovila 220 veľkých<br />

podnikov a 220 malých a stredných podnikov náhodne vybraných<br />

podľa metodiky Svetového ekonomického fóra. Výsledky<br />

hodnotenia odrážajú stav ekonomiky a názory manažérov ku koncu<br />

apríla 2012. Takmer všetci respondenti zo Slovenska vyplnili<br />

prieskum elektronicky na internetovej stránke Svetového ekonomického<br />

fóra a PAS nemala prístup k individuálnym odpovediam<br />

respondentov.<br />

Rozdiely v globálnej konkurencieschopnosti<br />

pretrvávajú; Švajčiarsko, Singapur a Fínsko<br />

na vrchole rebríčka<br />

(preklad oficiálnej tlačovej správy Svetového ekonomického fóra)<br />

Ženeva, Švajčiarsko, 5. septembra 2012 – Švajčiarsko sa štvrtýkrát<br />

po sebe umiestnilo na vrchole rebríčka v Správe o globálnej<br />

konkurencieschopnosti 2012 – 2013, ktorú dnes zverejnilo Svetové<br />

ekonomické fórum. Singapur si udržal druhú priečku a Fínsko<br />

je na treťom mieste, kde vystriedalo minuloročné Švédsko (4.<br />

miesto). Severské a západoeurópske krajiny dominujú v prvej desiatke<br />

rebríčka, keď zoznam najkonkurencieschopnejších ekonomík<br />

dopĺňajú Holandsko (5.), Nemecko (6.) a Veľká Británia (8.).<br />

Z mimoeurópskych krajín sa tu umiestnili USA (7.), Hongkong (9.)<br />

a Japonsko (10.).<br />

Správa naznačuje, že Švajčiarsku a krajinám severnej Európy<br />

sa podarilo skonsolidovať svoju konkurencieschopnosť po hospodárskej<br />

a finančnej kríze z roku 2008. Na druhej strane, krajiny<br />

42 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Analýza PAS<br />

južnej Európy, t. j. Portugalsko (49.), Španielsko (36.), Taliansko<br />

(42.) a predovšetkým Grécko (96.), naďalej trpia v dôsledku nedostatku<br />

konkurencieschopnosti, ktorá vyplýva z ich makroekonomickej<br />

nerovnováhy, zlého prístupu k financovaniu, rigidnej<br />

pracovnej legislatívy a nedostatku inovácií.<br />

Napriek nárastu celkového skóre konkurencieschopnosti si USA<br />

zhoršili svoju pozíciu štvrtýkrát v rade a posunuli sa o dve miesta<br />

nižšie na 7. priečku. Popri narastajúcej makroekonomickej nestabilite<br />

vyvolávajú v podnikateľskej sfére obavy niektoré prvky týkajúce<br />

sa fungovania inštitúcií v krajine, najmä nízka dôveryhodnosť politikov<br />

a nedostatočne efektívna vláda. Pozitívom je, že krajina naďalej<br />

zostáva svetovým lídrom v inováciách a jej trhy fungujú efektívne.<br />

Pozície veľkých rozvíjajúcich sa trhových ekonomík (BRICS)<br />

sa vyvíjali rozdielne. Čína (29.) si napriek miernemu poklesu<br />

o 3 priečky naďalej udržuje vedúci pozíciu. V tejto skupine krajín<br />

sa v rebríčku posunula vyššie len Brazília (48.). Juhoafrická republika<br />

(52.), India (59.) a Rusko (67.) v rebríčku klesli.<br />

Okrem Singapuru sa v prvej dvadsiatke rebríčku umiestnili aj<br />

niektoré ďalšie ázijské krajiny– Hongkong (9.), Japonsko (10.), Tajvan<br />

(13.) a Južná Kórea (19).<br />

Z krajín Blízkeho východu a severnej Afriky sa najvyššie umiestnil<br />

Katar (11.). Saudská Arábia ostáva naďalej v prvej dvadsiatke<br />

(18.). Spojené Arabské Emiráty (24.) si medziročne polepšili, kým<br />

Kuvajt (37.) mierne klesol. Maroko (70.) a Jordánsko (63.) sa v rebríčku<br />

posunuli vyššie. Z krajín subsaharskej Afriky sa v prvej polovici<br />

rebríčka umiestnili Juhoafrická republika (52.) a Maurícius<br />

(54.). Väčšina krajín v tomto regióne však bude musieť na zlepšenie<br />

svojej konkurencieschopnosti vynaložiť viac úsilia vo všetkých<br />

hodnotených oblastiach.<br />

V Latinskej Amerike si naďalej zachováva vedúcu pozíciu Čile<br />

(33.) a viacerým krajinám, ako napr. Paname (40.), Brazílii (48.),<br />

Mexiku (53.) a Peru (61.), sa podarilo zlepšiť svoju konkurencieschopnosť.<br />

„Pretrvávajúce rozdiely v konkurencieschopnosti medzi regiónmi<br />

a v rámci regiónov, obzvlášť v Európe, sú príčinou turbulencií, ktoré<br />

dnes zažívame, a to ohrozuje našu budúcu prosperitu,“ hovorí Klaus<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

Schwab, zakladateľ a výkonný predseda Svetového ekonomického<br />

fóra a dodáva: „Žiadame vlády, aby konali rozhodne pri prijímaní<br />

dlhodobých opatrení na posilnenie konkurencieschopnosti a vrátili tak<br />

svetovú ekonomiku k udržateľnému rastu.“<br />

Xavier Sala-i-Martin, profesor ekonómie na Columbia University<br />

v USA dodáva: „Index globálnej konkurencieschopnosti zachytáva dlhodobé<br />

trendy, ktoré formujú konkurencieschopnosť ekonomík sveta. Z tohto<br />

pohľadu sme presvedčení, že Index poskytuje užitočný náhľad na kľúčové<br />

oblasti, na ktoré sa musia krajiny sústrediť, ak chcú optimalizovať úroveň<br />

produktivity, ktorá podmieňuje ich ekonomickú budúcnosť.“<br />

<br />

Zdroj: Podnikateľská aliancia Slovenska<br />

43

Komentár<br />

Keď nebude ani chlieb ani hry<br />

Soňa Motusová<br />

Foto: dreamstime.com<br />

Šičky z Vranova nad Topľou mali šťastie.<br />

Diskutabilné šťastie. Po tom, čo týmto<br />

úboho plateným ženám ich taliansky zamestnávateľ<br />

niekoľko mesiacov vôbec nevyplatil<br />

mzdy, sa rozhodol pre radikálny<br />

krok. Počas celozávodnej dovolenky mienil<br />

rozmontovať a odviezť stroje a zmiznúť,<br />

utiecť pred zodpovednosťou. Dámy zostali<br />

na ulici bez zamestnania, bez perspektívy,<br />

že im ktokoľvek zaplatí to, čo si už zarobili,<br />

že za nich niekto zaplatí nemocenské<br />

a sociálne poistenie a, predovšetkým, bez<br />

možnosti lepšieho zamestnania. Ak by totiž<br />

v tejto, jednej z mnohých hladových dolín<br />

Slovenska bola lepšia možnosť uplatnenia,<br />

už dávno by odišli od chrapúnskeho podnikateľa,<br />

ktorý ich aj tak neplatil. Možno však<br />

vranovské šičky nevyjdú naprázdno. Premiér<br />

Robert Fico sa totiž rozhodol uvoľniť<br />

milióny eur z vlastnej rezervy a ony sa svojich<br />

peňazí dočkajú. Je tu však viacero ale.<br />

Položme si otázku, prečo pán podnikateľ<br />

z Talianska vôbec prišiel na Slovensko?<br />

Žeby ho nalákala niektorá zo slovenských<br />

vlád na investičné stimuly? Alebo jednoducho<br />

vedel, že v slovenskom podnikateľskom<br />

prostredí sa jeho odsúdeniahodný<br />

skutok ľahko stratí? Pretože toto na Slovensku<br />

nerobia len vypočítaví zamestnávatelia<br />

spoza našich hraníc, ktorí sa môžu<br />

slovenským orgánom ľahko stratiť a nenájdu<br />

ich žiadni veritelia. Ani nevyplatení<br />

zamestnanci, ani zdravotné poisťovne či<br />

sociálna poisťovňa. Takto konajú často aj<br />

slovenskí zamestnávatelia s pravdepodobnosťou<br />

hraničiacou s istotou, že im samotným<br />

sa nič nestane. Podnikateľ a manažér<br />

je na Slovensku chránený druh, je takmer<br />

bohom, bežnými právnymi nástrojmi nepostihnuteľný.<br />

Tisíce ľudí potom čaká trpké<br />

sklamanie, keď zistia, že im jednoducho<br />

chýbajú odpracované roky na dôchodok.<br />

Pretože pán veľkopodnikateľ neplatil<br />

Sociálnej poisťovni. Tisíce ľudí platia zdravotným<br />

poisťovniam veľké sumy, pretože<br />

pán manažér „zabudol“. Títo všetci musia<br />

platiť aj penále za to, že niekto iný si neplnil<br />

svoje povinnosti. Štátu to v podstate vyhovuje,<br />

pretože už dvakrát predĺžil lehotu,<br />

za ktorú od vás zdravotná poisťovňa môže<br />

pýtať neodvedené čiastky – z troch na päť<br />

rokov a potom na desať. Nezriedka však<br />

pýtajú aj oveľa ďalej dozadu a neznalí zákona<br />

platia. Ak neplatia hneď, nastupujú<br />

exekútori, ktorí majú z tejto činnosti fantastické<br />

príjmy. Odpracované roky potrebné<br />

pre priznanie dôchodku nikto nikomu<br />

nevráti.<br />

Tu už nikto nič negarantuje?<br />

Pravda, je tu garančný fond. Ale ten platí<br />

namiesto postihu vypočítavých a chamtivých<br />

podnikateľov len za presne určených<br />

podmienok. Zamestnávateľ musí priznať<br />

bankrot, slušne odovzdať výpovede,<br />

priznať platobnú neschopnosť a vyčísliť,<br />

koľko vlastne zostal zamestnancom a veriteľom<br />

dlžný. Ale to spomínaný Talian<br />

z Vranova neurobil. A neurobili to ani desiatky<br />

tzv. veľkopodnikateľov, po ktorých<br />

zostali obrovské dlhy u zamestnancov i v<br />

poisťovniach, hoci disponovali rozprávkovým<br />

osobným majetkom. Dnes sú majetky<br />

upratané tak, že by ich sto audítorov<br />

nenašlo ani za sto rokov a veľkopodnikatelia<br />

veselo fungujú ďalej. Aj takí, ktorým<br />

sa podarilo zlikvidovať tradičnú výrobu<br />

a ktorí pokazili, čo sa dalo, sú dnes oceňovaní<br />

ako „šikovní manažéri“, pretŕčajú sa<br />

v „smotánkach“, pôsobia v dozorných radách<br />

a užívajú si milióny, ktoré by im vlastne<br />

patriť nemali. Nemajú strach. Nikto<br />

z nich sa neocitol za mrežami, nikoho ani<br />

len nevyšetrovali orgány činné v trestnom<br />

konaní. Basa hrozí skôr tomu, čo zobral<br />

ako úplatok pár kíl ryže alebo jabĺk.<br />

Hlupáci! Stará pravda hovorí, že kradnúť<br />

sa oplatí len v extrémne veľkých sumách.<br />

A ako vidno, dobrou cestou je aj okrádanie<br />

tých najbiednejších. Napríklad nevyplácaním<br />

ani tej štátom garantovanej minimálnej<br />

mzdy. Nedávno som v istom mienkotvornom<br />

denníku čítala o mzdách v jednej<br />

z mnohých súkromných bezpečnostných<br />

služieb, ktorá dostala príležitosť pôsobiť<br />

na jednom z ministerstiev. Redaktor sa<br />

rozčuľoval, že SBS-kári berú 8 eur na hodinu.<br />

Zdalo sa mu to priveľa. Neoveril si, koľko<br />

z toho skutočne dostane výkonný pracovník.<br />

To je len máličko, skutočne málo<br />

nad dve eurá. Ostatné berie majiteľ SBS.<br />

A všetci sú spokojní. Ministerstvo znížilo<br />

počet vlastných pracovníkov, pretože si na<br />

isté činnosti objednalo externú firmu. Majiteľ<br />

onej externej firmy, pretože na každej<br />

„človekohodine“ bezprácne zarába. A napokon<br />

aj štát, pretože znížil počet svojich<br />

zamestnancov, a predsa len má menej ne-<br />

44 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Komentár<br />

zamestnaných. Čo si o tomto postupe myslia<br />

samotní zamestnanci, to sotva niekoho<br />

zaujíma. Máme síce inšpektorát práce, ale<br />

ten sokolím okom sleduje napríklad, či ľudia<br />

nevykonávajú viac nadčasov než povoľuje<br />

zákon. Skutočnosť, že sa na mnohých<br />

miestach pracuje za menšiu ako minimálnu<br />

mzdu, inšpektorom práce uniká.<br />

Vranovské šičky mali trochu šťastia,<br />

ale ich prípad poukazuje na mnohé, čo<br />

sa v oblasti pracovného práva na Slovensku<br />

zanedbalo. Garančný fond ani rezerva<br />

predsedu vlády nemôžu stačiť na tisícky<br />

prípadov – vykorisťovania. Že ste toto<br />

slovo nečítali od čias, keď nám nanucovali<br />

učebnice marxizmu-leninizmu? Som presvedčená,<br />

že ho budeme počuť čoraz častejšie.<br />

Spolu so slovom pauperizácia, čiže<br />

zbedačovanie širokých más.<br />

My a oni<br />

Hovorí sa, že kým Američania žijú podľa<br />

zásady Štát, nestaraj sa do nás, Európania<br />

žiadajú Štát, postaraj sa o nás. Veci<br />

však nikdy nie sú také jednoduché, ako<br />

sa zdajú. Pravda, paternalistická rola štátu<br />

a sociálny rozmer ekonomiky je v Európe<br />

(Západnej) tradíciou, ale je predovšetkým<br />

úlohou štátu, aby zabránil prípadom, keď<br />

neschopní, chamtiví, lakomí a chrapúnski<br />

„podnikatelia“ ožobračujú tisíce ľudí.<br />

Je predovšetkým úlohou štátu zabezpečiť<br />

pracovné príležitosti – veď aj amerických<br />

prezidentov hodnotia podľa tohto kritéria.<br />

Obrovská masa ľudí bez práce a príjmu je<br />

pre štát nielen záťažou, ale aj priamym nebezpečenstvom.<br />

Komunistické rovnostárstvo,<br />

prirodzene, nie je riešením, ničí prirodzenú<br />

snahu jednotlivcov dosiahnuť vo<br />

svojom živote niečo viac, využiť svoje danosti,<br />

schopnosti, podnikavosť. Ale komunisti<br />

mali aj iné možnosti ako sa vyrovnať<br />

s verejnou mienkou, ktorá im nie je priaznivo<br />

naklonená. Demokracia je iná. Frfľať<br />

je možné, ale osobitne v postkomunistických<br />

krajinách neveľmi účinné. Zaujímalo<br />

by ma, aký by bol osud talianskeho podnikateľa<br />

z Vranova, keby svoj biznis rozvinul<br />

v Spojených štátoch amerických. Alebo vo<br />

Francúzsku.<br />

V postkomunistických krajinách nahráva<br />

dobrodruhom a zlodejom aj slabá vymáhateľnosť<br />

práva. Pretože aj v súdnictve<br />

existuje ohromujúca miera korupcie.<br />

Signifikantný je v tomto smere prípad Evy<br />

Varholíkovej, príslušníčky našej novodobej<br />

zlatej mládeže. Hneď po tom, ako sa<br />

jej na maďarskej diaľnici „podarilo“ opitej<br />

a možno aj sfetovanej zvlášť trýznivým<br />

spôsobom zabiť štyroch nevinných Maďarov,<br />

sa na internetových fórach objavili<br />

značne pesimistické úvahy o jej perspektívach.<br />

Väčšina diskutujúcich pripomínala,<br />

že keby došlo k podobnej udalosti na<br />

Slovensku, táto dáma z vyššej spoločnosti<br />

by sa vonkoncom ničoho nemusela báť.<br />

„Nejako by sa to urobilo.“ Príkladov totiž<br />

máme bezpočetne. Demokracia je však aj<br />

o tom, že všetci sme si rovní. O tom snívala<br />

Európa stovky rokov od Magny charty<br />

v roku 1215, na tom boli politicky postavené<br />

Spojené štáty americké v Deklarácii nezávislosti<br />

z roku 1776. Nikomu sa nechce<br />

veriť, že by podobná požiadavka bola len<br />

utópiou, nesplniteľným želaním.<br />

Ak je prerozdeľovanie bohatstva príliš<br />

nevyvážené, dostáva aj myšlienka slobody,<br />

rovnosti a bratstva na frak. Majú rovnaké<br />

práva ľudia s minimálnou mzdou, ktorí sa<br />

v dôchodku stanú námetom pre nového<br />

Kryla, a ľudia, ktorí si v divokej privatizácii<br />

a následných rozkrádačkách a korupčných<br />

kauzách dokázali „urvať“ milióny?<br />

Nie, istotne nie.<br />

Čoraz zbedačovanejšie masy (buďte trpezliví,<br />

veď je kríza) však vidia, že bohatstvo<br />

prechádza nie do rúk tých, ktorí<br />

sa skutočne o niečo zaslúžili, ale do rúk<br />

manželiek, kamarátov, synov, dcér a švagrín,<br />

z večera do rána nesmierne šikovných<br />

podnikateľov. Do rúk finančných skupín,<br />

kam ho prihrávajú politické reprezentácie.<br />

Pri zohľadnení stále platnej tézy, že zisky<br />

sú súkromné a straty a dlhy verejné, je im<br />

sveta žiť!<br />

Nie sme jedna spoločnosť. Profilujeme<br />

sa ako My a Oni. To je veľmi nebezpečná<br />

tendencia. Už rímski cisári vedeli, že aby<br />

sa ľud nebúril, treba mu dať chlieb a hry.<br />

Nová elita v postkomunistických krajinách<br />

nechce dať nič. Všetko chce pre seba.<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

Áno, tá kríza<br />

Pri znižovaní miezd, masovom prepúšťaní,<br />

nevyplácaní ani toho zarobeného, pri<br />

nedodržiavaní zákona o povinnej minimálnej<br />

mzde existuje veľmi dobrá a už roky<br />

fungujúca výhovorka – je predsa kríza. Ani<br />

s krízou si však nemôžu poradiť obyčajní<br />

ľudia, aj na krízu je tu štát. Väčšina ľudí<br />

nemá ani poňatia, čo sú to hedgeové fondy,<br />

toxické úvery či druhotná platobná neschopnosť.<br />

Ani to vedieť nemusia. Mali by<br />

to vedieť vládni i medzinárodní finanční<br />

a ekonomickí experti. Na všetko dnes existuje<br />

výhovorka, že nie sú peniaze. Kamže<br />

sa to všetky peniaze podeli? Nuž, minuli<br />

ich tí pred nami. Členovia demokratických<br />

vlád veľmi dobre vedeli a vedia, že ich politický<br />

osud závisí nielen od veľkých korporácií,<br />

ktoré ich do teplučkých a pohodlných<br />

kresiel usadili. Raz za štyri roky záleží<br />

aj na voličoch. Nespokojný volič sa od<br />

svojej politickej strany odvráti – a môže sa<br />

to stať dokonca aj v čase medzi voľbami.<br />

Preto je potrebné vytvoriť silnú strednú<br />

vrstvu, spokojnú so svojou životnou úrovňou,<br />

ktorá sa vo voľbách bude vedieť odvďačiť.<br />

Priveľa nezamestnaných, príliš nízke<br />

príjmy znamenajú pre vládnucu elitu<br />

akútne nebezpečenstvo. Tak sa stalo, že<br />

toľko vychvaľovaná vysoká životná úroveň<br />

na Západe bola vlastne umelo saturovaná<br />

na úrok budúcich príjmov. Vlády sa zamotávali<br />

do dlhov. Ale prišiel čas splatnosti.<br />

Žijeme v ňom.<br />

Z krízy podľa rôznych ekonomických<br />

škôl existujú dve cesty. Jednou je šetrenie<br />

na každom kroku a touto cestou sa<br />

vydala Európa. Ťažko povedať, či aj Slovensko.<br />

Slováci neustále počúvajú o priaznivom<br />

ekonomickom rozvoji svojej krajiny,<br />

ale na vlastných príjmoch nič podobné<br />

necítia. Skôr naopak. Vláda prichádza<br />

s návrhmi stále nových daní, daňová úľava<br />

na študujúce dieťa by sa mohla končiť<br />

už v 19. roku jeho veku, dane a odvody si<br />

vo výške takmer polovice príjmu zaplatia<br />

aj ľudia pracujúci na dohodu, najnovšie<br />

sa povráva o „cirkulačnej dani“ z motorových<br />

vozidiel. Aj keď sa vláda socialistov<br />

tvári, že tieto opatrenia postihnú len vysokopríjmové<br />

skupiny obyvateľstva, opak je<br />

pravdou. Štát samotný pritom nešetrí ani<br />

v najmenšom. Ani politickí predstavitelia<br />

neboli schopní ani symbolického gesta<br />

zníženia vlastných príjmov, ako sme tohto<br />

svedkami na západ od našich hraníc. „Prebyrokratizované“<br />

Slovensko má problém<br />

nielen so slabo platenými učiteľmi, zdravotnými<br />

sestrami či šičkami, ale najnovšie<br />

sa ozývajú aj štátni úradníci. Tí sú často<br />

cieľom výpadov zo strany „skutočných“<br />

pracujúcich, ale pravdou je, že tisíce z nich<br />

pracujú za sumy, ktoré sú hlboko pod priemernou<br />

mzdou v národnom hospodárstve.<br />

Dobre platení sú na ministerstvách<br />

a v štátnych inštitúciách len tzv. politickí<br />

nominanti, ktorí sa už pred nástupom do<br />

funkcií zabezpečia lukratívnymi zmluvami<br />

a zlatými padákmi. Na „plebs“ potom peňazí<br />

nezostáva. Je to práve táto vrstva, ktorá<br />

nielenže nehorázne cicia štátny rozpočet,<br />

ale vyžaduje aj iné pôžitky. Príkladom<br />

sú extrémne lacné byty, vysokoškolské tituly<br />

zadarmo, beztrestnosť za priestupkovú,<br />

ba aj kriminálnu činnosť. Bonusom bývajú<br />

aj zahraničné cesty, kde ani tak nejde<br />

o štúdium napríklad skúseností iných<br />

krajín v sociálnej oblasti alebo hľadanie<br />

investorov pre Slovensko, ale o lukratívnu<br />

turistiku. Na odstrihnutí týchto pôžitkov<br />

a odstránení korupcie by mohlo Slovensko<br />

bezpochyby ušetriť stovky miliónov eur.<br />

Čo však, veď aj americký prezident George<br />

Bush mladší presadil nižšie zdaňovanie<br />

bohatých vrstiev spoločnosti a Barack<br />

Obama tento zákon napriek sľubom nezmenil.<br />

Ľahšie je zdierať chudobných. Ale<br />

aj kráľom, ktorí nakladali na ľud pospolitý<br />

čoraz vyššie dane, sa stávalo, že skončili<br />

pod sekerou kata.<br />

Druhou cestou ako sa dostať z krízy je<br />

podľa ekonómov podpora spotreby. Tento<br />

model znamená rozvoj a nie stagnáciu, vyžaduje<br />

však existenciu dostatočného množstva<br />

financií medzi obyvateľstvom. Práve tu<br />

chýba to, čo sa minulo v predchádzajúcich<br />

dvoch desaťročiach v záujme zachovania<br />

postavenia politikov na čele štátov a vlád,<br />

čele štátnych inštitúcií, v záujme ich fascinácie<br />

mocou a politikou všeobecne. Ak<br />

zákonodarná, výkonná a súdna moc nedokáže<br />

potrestať politikov za ich zlé rozhodnutia,<br />

kto to má dokázať? Že by samotný<br />

ľud? Anarchia, revolúcia, občianske vojny?<br />

Alebo nastúpi čas zodpovednosti? <br />

45

Esej<br />

Noc s Hamletom alebo ako ťažko je byť<br />

na Slovensku kresťanom<br />

Z<br />

leta mi ostal v mysli zvláštny zážitok.<br />

Uprostred augusta sa v mojej rodnej<br />

Banskej Štiavnici konal už desiaty ročník<br />

frankofónneho festivalu poézie Cap<br />

a l´Est – Cesta na východ. Čudný názov<br />

vymyslel jeden zo zakladateľov festivalu,<br />

milý Francúz Michel de Maulne, ktorý<br />

miluje Štiavnicu, Štiavničanov a vôbec<br />

ľudí z „Východu“. Tohtoročné dni poézie<br />

za účasti poetiek a poetov domácich i zahraničných<br />

boli venované českej literatúre.<br />

Za letnej noci sme sa zhromaždili na<br />

nádvorí Starého zámku. Toto nádvorie<br />

bolo kedysi trojloďovým gotickým chrámom.<br />

V čase tureckých nájazdov starí<br />

Štiavničania premenili farský chrám na<br />

pevnosť. Namiesto gotickej klenby vysoko<br />

nad nami je teraz hviezdnaté nebo.<br />

Pod tým nebom na mieste, kde býval oltár,<br />

je teraz pódium. Na ňom sú herci,<br />

speváci, hudobníci. V ten večer prednášali<br />

filozofickú báseň Vladimíra Holana<br />

(1905 – 1980) Noc s Hamletom dvaja herci.<br />

Francúz Michel de Maulne a Slovák Štefan<br />

Bučko. Imaginárny dialóg moderného<br />

človeka s Hamletom o zmysle života, o tom, či sa svet zmenil a prečo<br />

žijeme a čo nás teší alebo zarmucuje. Medzitým znela lutna.<br />

Michel vymyslel, že k českému básnikovi pridá ako komentáre<br />

verše slovenskej poetky Dany Podrackej (inak rodáčky zo Štiavnice).<br />

Tieto slovenské odpovede k mŕtvemu Holanovi čítala za stolíkom<br />

so sviečkou sediaca žena v bielom. Tiež štiavnická rodáčka. Volá sa<br />

Magda Vašáryová. Aj tí, čo z rôznych dôvodov pani poslankyňu nemajú<br />

v láske, museli uznať, že prednášala pekne, s citom, pokojne,<br />

civilne. Ako keby tie verše vychádzali z jej vlastného vnútra.<br />

Po predstavení sa dostalo potlesku a ovácií nielen Michelovi<br />

a milému Števovi Bučkovi s nádherným hlasom. Michel pozval na<br />

pódium aj autorku Danu Podrackú. Dostala kyticu. Potom sa obe<br />

ženy objali a Dana darovala svoju kyticu Magde.<br />

Neviem, koľkí ľudia na naplnenom nádvorí Starého zámku si<br />

uvedomili, že sú svedkami nielen rutinnej vzájomnej úcty herečky<br />

a autorky. My starší vieme, že sa tu pred obecenstvom stretli<br />

a objali dve poslankyne. A to nie hocijaké. Dana Podracká bola<br />

pred rokmi poslankyňou za HZDS, sedela v parlamente hneď vedľa<br />

pána Mečiara a napísala o ňom aj nadšenú knižku. Magda Vašáryová<br />

je doteraz poslankyňou z diametrálneho opačného politického<br />

tábora, za SDKÚ.<br />

Pán Holan mohol byť spokojný. Aj pán Shakespeare. Noc<br />

Hamletom spojila – aspoň na jeden večer – Montekovcov a Capulettovcov.<br />

Spokojní sme boli aj my, čo sme vedeli o zákulisí.<br />

Svetlá umenia, básne, zahnali politické antagonizmy do tmy, do<br />

prepadliska.<br />

Umenie, ozajstný ľudský hlas sa ukázal silnejší než politický fanatizmus.<br />

Nie je to dobrá letná inšpirácia pre Slovensko?<br />

<br />

Letný čas je pre mnohých obdobím takmer povinného zabúdania.<br />

Cez leto treba vypnúť oddýchnuť si. Žiť iný život ako počas<br />

Anton Hykisch<br />

roka. Horúce slnko nad hlavou nenúti<br />

premýšľať, chce sa znehybnieť, zabudnúť.<br />

Celý zmysel moderného komerčného<br />

turizmu je vlastne organizované zabúdanie.<br />

Nevedieť o ničom je šťastím. Kašlať<br />

na ekonomiku, politiku, na všetko.<br />

Slovenské leto 2012 veru nebolo letom<br />

zabúdania. Akoby úpal zasiahol viaceré<br />

hlavy, ktoré by inak mali ostať za každých<br />

okolností chladné a rozvážne. Kým vládny<br />

tábor sužovali zlé čísla z narastajúceho<br />

deficitu štátneho rozpočtu, kým lídri eurozóny<br />

nervózne hľadali možné východiská,<br />

kým Grécko stále krachuje a Španielsko<br />

tiež potrebuje pomoc, kým slovenský<br />

premiér musí zvažovať, ako udržať Slovensko<br />

v silnom jadre, zatiaľ doma naše<br />

mysle zamestnávali iné priority.<br />

V Európe (a možno vo svete) sú len<br />

dve akési možné ideové zoskupenia, ktoré<br />

ľuďom poskytujú isté nádeje, perspektívy,<br />

východiská. Na jednej strane sú to<br />

ľavicové socialistické strany. Na druhej<br />

pravicové, v Európe viac-menej kresťansky<br />

orientované zoskupenia. Zdá sa mi,<br />

že ľavicový tábor zosilnieva a najmä na<br />

Západe, ktorý nezažil naživo blaho reálneho<br />

socializmu. Občas nezakryto koketuje alebo priamo sa hlási<br />

k (staro)novému marxizmu. Na pravicovom kresťanskom krídle je<br />

akosi neveselo a zmätočne.<br />

<br />

Nezakryto priznávam, viac fandím pravici. Hádam už aj zo zotrvačnosti<br />

ostáva vo mne nádej (ilúzia?), že kresťanstvom inšpirované<br />

riešenia majú nám stále čo povedať. Presnejšie, mali by nám čo<br />

povedať Lenže akosi im to nejde. Obrovský monolit svetovej katolíckej<br />

cirkvi sa ocitá v krízových stavoch. Predovšetkým v Európe,<br />

v tej Európe, ktorá bola ešte nedávno úrodnou pôdou všetkých<br />

inovácií a renovácií. (Maritain, Mounier, Teilhard de Chardin, Ján<br />

XXIII., druhý vatikánsky koncil...) Všetko toto je už akosi zabudnuté,<br />

stratilo na príťažlivosti. Všetko prekryjú pedofilné škandály,<br />

hocijako nafúknuté. Pravdaže, utešujeme sa históriou. Cirkev,<br />

kresťanstvo, prešlo už všeličím. Všetko sa nakoniec prekoná,<br />

vyvrbí, zo všetkého sa vylížeme. Bolo aj horšie, a oveľa horšie –<br />

a svetová cirkev je tu.<br />

Pozrime sa na naše nábožné Slovensko. So štatisticky silnou<br />

majoritnou cirkvou. Zrazu je tu akési teologické fórum, internetové<br />

portály fungujú naplno, reformátori ako vyšití, hovoria po nemecky<br />

lepšie ako po latinsky, s odbojnými Rakúšanmi a Nemcami<br />

jedna ruka. Len nemecký pápež im nie je na výške doby.<br />

Ťažko, preťažko je byť kresťanom na Slovensku. Najmä toto<br />

leto. Taký prípad Bezák. Sám neviem, čo si o tom myslieť. Nemôžem<br />

uveriť, že pápež by vedome krivdil slovenskému redemptoristovi,<br />

ktorého pred dvoma rokmi vyznačil, vymenoval. A teraz je<br />

ten chlapík nanič. Nuž, ako katolíci dôverujeme vyššej autorite.<br />

Pápež je neomylný, pokiaľ sa vyjadruje ex cathedra vo veciach viery<br />

a mravov. Je prípad slovenského arcibiskupa, jedného z tisícov<br />

biskupov svetovej cirkvi, vecou viery a mravov? Taká hanba akurát<br />

v Roku sv. Cyrila a sv. Metoda... My obyčajní veriaci nevieme, čo<br />

46 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Esej<br />

sa stalo. Kúpanie s nevhodnými? Odvolal priveľa dekanov a farárov?<br />

Financie predchodcu? Jeden milión šesťstotisíc euro odstupného<br />

advokátskej firme syna zakladateľa najkresťanskejšej strany<br />

Slovenska? Motanie sa na Pohode? Boh je pohoďák? Vari nitky ŠtB<br />

siahajú aj do vatikánskych komnát? Ak áno, to je dôvod, aby sa<br />

veriaci katolík odstrelil, odbachol, lebo už komu možno na tomto<br />

prašivom svete veriť?<br />

Ťažko je byť katolíkom na Slovensku. Hoci má k dispozícii dve<br />

kresťanské politické strany! Taký luxus v Európe ani nie je. Ojoj!<br />

V sérii slobodných volieb za dvadsať rokov po páde komunizmu<br />

sa najkresťanskejšia strana na Slovensku dopracovala z počiatočných<br />

20 % na súčasných 7 až 9 percent. Kde je chyba? V hlúpych<br />

voličoch?<br />

Po prehratých voľbách v Európe lídri porazených strán zvyčajne<br />

podajú demisiu. U nás ostávajú. Hnusné predajné médiá vyňúrajú<br />

ich príjmy, odstupné<br />

z Európskej komisie, pridelený<br />

byt, zlaté padáky<br />

svojim kádrom, kamarátsky<br />

titul PhD. (Maďarský<br />

prezident, olympijský víťaz,<br />

Orbánov miláčik,<br />

následkom takej „prkotiny“<br />

odstúpil). U nás je<br />

všetko ako pod úpalom.<br />

Medzitým sa strana drobí<br />

a drobí ako slovenská<br />

mrvenička. Najprv odíde<br />

jeden zo zakladateľov,<br />

fundamentalisti – a ostanú<br />

na periférii. V horúcich<br />

páľavách oznámia<br />

Lipšic a mladá Žitňanská,<br />

že idú dočerta a vytvoria<br />

novú stranu. Ale<br />

inak sa nič nedeje. Všetko<br />

pod úpalom.<br />

Už ako poslanec za<br />

KDH pred dvadsiatimi rokmi som bol zdesený, aký, takmer stopercentný,<br />

bol deficit ekonomických vedomostí u poslancov a politikov<br />

tejto strany. Áno, za socializmu všetci statočne svedčili, že<br />

sú veriaci, a preto nemali ani jediného ekonóma, ani jediného sociológa,<br />

ani filozofa. Ministrom hospodárstva za KDH bol bývalý<br />

člen KSS, chudák, už nebohý. (Inak výborný človek).<br />

<br />

Absolútny deficit chladného politického myslenia v KDH pretrváva.<br />

Projekt ohlásenej strany Nová väčšina Daniela Lipšica a Jany<br />

Žitňanskej je ako z inej planéty. Títo Marsania ohlasujú, že Slovenskú<br />

republiku treba „postaviť odznova“. Škoda, že samostatnú<br />

Slovenskú republiku akosi zabudli stavať vtedy, keď to bolo aktuálne.<br />

Naopak, vznik suverénneho Slovenska ich starší kolegovia<br />

výdatne sabotovali. Blúznia o novej politike, novej ekonomike a novej<br />

morálke, pričom ani jednému, ani druhému vôbec nerozumejú.<br />

Čo sa týka morálky, bolo by nad čím sa zamyslieť. Aj nad tým,<br />

či je morálne ešte viac rozdrobiť pravicu na Slovensku – až na štrk,<br />

vhodný tak na prevalcovanie?<br />

Idea spasiteľstva je u kresťana akosi pochopiteľná. U zodpovedného<br />

politika menej. Veľmi ma pobavili perličky ako „ľudia rozhodujú<br />

zodpovednejšie ako politici“. Zakladatelia Novej väčšiny<br />

nám zabudli povedať, že v demokracii politikov volia ľudia. Akí<br />

ľudia volia neschopných politikov?<br />

Tieto mesianistické halucinácie sa na Slovensku zdvihli po odhalení<br />

prípadu Gorila. Nerozumiem logickému skratu, že nedovyšetrenie<br />

či ututlávanie Gorily si vyžaduje zavrhnúť zastupiteľskú<br />

demokraciu a prejsť k akémusi modelu „priamej demokracie“.<br />

O priamej demokracii sa mohlo hovoriť za čias gréckych mestských<br />

štátov, keď sa občania (len slobodní, nie otroci) zmestili na<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

jedno námestie a mohli kričať na svojich politikov. V 21. storočí<br />

dožadovať sa akéhosi vládnutia bez politických strán, bez parlamentu,<br />

neustálymi ľudovými hlasovaniami, je blúznením. Nemožno<br />

ho ani nazvať naivným. Skôr nebezpečným. Veľmi dobre<br />

vieme, ako zneužívali ľudové hlasovania, referendá práve totalitné<br />

a diktátorské režimy!<br />

O akej politickej zodpovednosti svedčia štedré sľuby, že najprv<br />

zvýšia platy učiteľov a že za každým 1 eurom pomoci veľkým investorom<br />

by vyplácali 3 eurá malým a stredným podnikateľom?<br />

Z čoho, o tom nehovoria. O nápade, že každý občan, ktorý sa rozhodne<br />

živiť sám, by nemal platiť dane a dávky už radšej pomlčím.<br />

Svedčia o žalostných znalostiach ekonomických reálií dobroprajných<br />

zakladateľov.<br />

<br />

Ďalší mesianistický<br />

ošiaľ ohrozuje vzdelaného<br />

právnika Radoslava<br />

Procházku. Ten pre zmenu,<br />

pokiaľ sám nezosilnie,<br />

nechce KDH rozbíjať,<br />

ale si zmyslel budovať<br />

„novú platformu“ vo<br />

vnútri hnutia. Heslo „Silná<br />

spoločnosť – jednoduchý<br />

štát“ môže byť akiste<br />

racionálne aj príťažlivé.<br />

Bude záležať na jeho<br />

obsahovom rozvinutí,<br />

ktoré sa má verejnosť<br />

čoskoro dozvedieť.<br />

Budovať zdola silnú<br />

spoločnosť nie je dielom<br />

jedného volebného obdobia.<br />

Prežil som istý čas<br />

v Kanade, prosperujúcej<br />

krajine anglosaskej tradície,<br />

občianskej spoločnosti.<br />

Taká spoločnosť je výsledkom dlhého demokratického vývoja,<br />

nerušeného vojnami, revolúciami. Predpokladá dlhodobý lineárny<br />

hospodársky rast typický pre imigrantské USA a Kanadu.<br />

Je to ako anglický trávnik – robota tak na sto dvesto rokov.<br />

Byť dobrým právnikom je skvelá vec. Právnické myslenie má<br />

však tiež svoje úskalia. Zaškatuľkovaná dôkladnosť, dôvera v hierarchicky<br />

zoradené ľudské aktivity, nádej, že všetko možno zarámcovať,<br />

legislatívne pokryť – je zradná. Politika a ekonomika je vo<br />

veľkej miere výslednicou veľmi dynamických a menlivých procesov.<br />

Práve v novom ekonomickom myslení (na rozdiel od marxovsky<br />

ponímaných nemenných „ekonomických zákonov“) sa dnes<br />

analyzujú neštandardné, neočakávané, emocionálne aktivity, ktoré<br />

ovplyvňujú ekonomický život. Dobrý politik musí byť emocionálne<br />

otvorený človek, aby úspešne zvládal politické a ekonomické<br />

situácie a nečakané výzvy.<br />

Povedal by som, že dobrý politik dneška by mal byť aj citlivým<br />

človekom. Kresťanom.<br />

Na túto výzvu však kresťania na Slovensku zatiaľ nedostali<br />

uspokojivú odpoveď. Ani z jednej, akože kresťanskej strany.<br />

<br />

Vráťme sa k Noci s Hamletom, kde Vladimír Holan píše: „Ani nevedomosť<br />

neznamená šťastie.“ Nevedomosť či nezodpovednosť časti<br />

slovenských politikov (napríklad pravicových) nie je šťastím, ale<br />

nešťastím pre slovenského voliča.<br />

Ak dnes ide o elementárny záujem Slovenska – napríklad o udržanie<br />

eura a posilnenie Európskej únie – vláda i opoziční politici<br />

by sa nemuseli objímať. Mohli by sa však aj celkom ľudsky zamyslieť,<br />

čo by sme všetci potrebovali. Povedzme, viac spolupráce pri<br />

zachovaní nášho národa a štátu v silnej Európe. <br />

<br />

Foto: dreamstime.com<br />

47

Divadlo<br />

ElledanSe – Jediná stála<br />

scéna tanca a pohybového<br />

divadla u nás<br />

Divadlo elledanse od vzniku v roku 2007 prináša pôvodné autorské diela. Prvé<br />

s názvom Canto Hondo – hlboká pieseň o nej... bolo ocenené v troch kategóriách<br />

prestížnej divadelnej ankety DOSKY – za najlepšiu inscenáciu, réžiu a hudbu sezóny<br />

2008. V ďalších sezónach vznikli tanečné inscenácie Jablko, Silent snow, Pocta kravám<br />

a Quadrans. Najnovším predstavením v repertoári je projekt Voda na vode.<br />

Malý princ ©Slávo Uhrín<br />

tutárnou zástupkyňou je choreografka Mgr.<br />

art. Šárka Ondrišová, ArtD. Tvorba divadla<br />

sa zameriava najmä na súčasný tanec, hudbu<br />

a fyzické divadlo. Inklinuje k prepájaniu<br />

jednotlivých umeleckých disciplín a tým<br />

nadväzuje na súčasný trend prelínania doposiaľ<br />

nespájaných foriem umeleckého prejavu.<br />

V spolupráci s domom T&D, s. r. o.,<br />

vytvára a poskytuje priestorové a technické<br />

zázemie pre tvorbu a realizáciu divadelných,<br />

tanečných, pohybových, výtvarných, či hudobných<br />

projektov pre domáce súbory bez<br />

stálej scény i pre zahraničné súbory za účelom<br />

hosťovania, podporuje tvorbu začínajúcich<br />

umelcov a ponúka rezidenčné pobyty.<br />

Hlavnou prioritou elledanse je vytvoriť<br />

umelecké centrum otvorené pre rôzne žánre<br />

a tvorivé skupiny. Priestor je stálou scénou<br />

Divadla, Tanečnej školy a Súkromnej umeleckej<br />

školy elledanse, Prešporského divadla,<br />

Divadla P.A.T., Debris Company a Školy Ludus.<br />

Činnosť elledanse je finančne podporovaná<br />

súkromným sektorom a Ministerstvom<br />

kultúry SR. Divadlo sa pravidelne prezentuje<br />

na domácej aj zahraničnej scéne (festival<br />

Dotyky a spojenia, Divadelná Nitra, Štyri + (1)<br />

dni tanca pre vás, Zawirowania, ProArt, Szóló<br />

-Duó a iné) a hosťuje na pôde Slovenského<br />

národného divadla. Divadlo je pravidelným<br />

miestom konania rôznych festivalov – festivalu<br />

súčasného tanca Bratislava v pohybe, Nu<br />

Dance Fest, Novej drámy a ďalších.<br />

Tanečná škola elledanse sa zameriava<br />

na súčasný tanec, ale zároveň otvára dvere<br />

všetkým so záujmom o pohyb, kreativitu<br />

a umenie. Víziou je prostredníctvom prežitých<br />

skúseností pritiahnuť záujem detí<br />

a mládeže k trvalým hodnotám a dobrým<br />

medziľudským vzťahom.<br />

Elledanse nie je len umeleckým centrom,<br />

ale aj miestom, kde si obyvatelia mestských<br />

šastí Bratislavy – Ružinova či blízkeho Nového<br />

Mesta – môžu dať dobrú kávu, prečítať časopisy<br />

o tanečnom umení, zacvičiť a zatancovať<br />

si, stráviť príjemný večer v divadle či<br />

dať deti do letných tanečných táborov. Svojimi<br />

aktivitami zároveň rekultivuje prostredie<br />

v okolí. Je jedným z mála divadiel mimo centra<br />

mesta – prináša teda kultúru tam, kam<br />

patrí, do miest, kde ľudia reálne žijú. Je jediným<br />

divadlom so stálou scénou venovanou<br />

tancu a pohybovému divadlu na Slovensku.<br />

Koncert P. Cmorika<br />

Divadlo a Tanečná škola elledanse so sídlom<br />

v dome T&D (T ako tanec a D ako<br />

divadlo) na Miletičovej ulici v Bratislave, ktoré<br />

zastrešuje občianske združenie elledanse,<br />

sa po prvýkrát otvorili divákom v roku 2007.<br />

Zakladateľkou, umeleckou riaditeľkou a šta-<br />

Výstava: 5 rokov elledanse<br />

by Noro Knap<br />

Siedmeho septembra otvorilo elledanse<br />

novú, v poradí šiestu divadelnú sezónu najlepšou<br />

Tanečnou inscenáciou roka 2012 Českej<br />

republiky – Kolik váží vaše touha? z dielne<br />

VerTeDance za hudobného sprievodu českej<br />

kapely Zrní. Pri príležitosti piatych narodenín,<br />

ktoré bude elledanse oslavovať túto<br />

jeseň, bola po slávnostnom úvode sezóny<br />

otvorená vernisáž fotografickej výstavy s názvom<br />

5 rokov elledanse by Noro Knap. Koláže<br />

fotografií umiestnené v priestoroch foyer<br />

a kaviarne prevedú diváka päťročnicou na<br />

doskách elledanse, ukážu mu top inscenácie<br />

jednotlivých sezón, tanečníkov, ktorých súbor<br />

vychoval, premenu premenu priestorov<br />

a aj ľudí, ktorí prispeli k premene bitúnku na<br />

súčasnú podobu divadla a tanečnej školy.<br />

„Minulú sezónu možno označiť za experimentálnu.<br />

Do programu sme totiž zaradili okrem tanečných<br />

a činoherných predstavení aj koncerty,<br />

48 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Divadlo<br />

diskusie, filmové premietania či vernisáže. Aj tentoraz sme pripravení pokračovať<br />

v pestrej ponuke. No najväčší priestor chceme naďalej ponúkať<br />

tanečným predstaveniam, pohybovému či fyzickému divadlu,“ povedala<br />

umelecká riaditeľka a choreografka Šárka Ondrišová. „Tanec v jeho tradičných<br />

i netradičných podobách je čoraz vyhľadávanejším univerzálnym<br />

jazykom. V spojení s hudbou, výtvarným umením, novými technológiami<br />

alebo s činohrou si vybudoval divácke zázemie práve u nás,“ vysvetlila.<br />

Spojenie s Viliamom Klimáčkom<br />

Nová sezóna bude opäť plná netradičných divadelných projektov<br />

a ponúkne štyri premiérové inscenácie z vlastnej dielne. Prvá premiéra<br />

sezóny bude patriť k veľkým novinkám. Divadlo elledanse sa<br />

prvýkrát spája so známym dramatikom, básnikom, režisérom a zakladateľom<br />

divadla GUnaGU Viliamom Klimáčkom. Z ich spolupráce<br />

vzniknú v novej sezóne hneď dve inscenácie. Prvou bude Dlhá<br />

noc už v októbri a prepojí činoherné a pohybové divadlo. Na dosky<br />

prinesie príbeh piatich obyčajných obyvateľov z jedného mesta počas<br />

jednej noci – príbeh plný protikladov, konfliktov dobra a zla. „Zámerne<br />

balansujeme na hranici tragického a komického, ktorá svojou dráždivou<br />

neurčitosťou vystihuje dnešný svet,” povedal autor a režisér inscenácie<br />

V. Klimáček.<br />

V apríli 2013 čaká na divákov premiéra alternatívneho muzikálu<br />

Bubliny v betóne. V netradičnej inscenácii pod režisérskou taktovkou<br />

V. Klimáčka o divných ľuďoch žijúcich divné životy si zahrajú známe<br />

tváre GunaGu Viktor Horján, Zuzana Šebová, Zuzana Mauréry, Tomáš<br />

Palonder a piati tanečníci elledanse. Choreografie vytvorí Šárka<br />

Ondrišová a hudbu Shina zo skupiny Longital.<br />

„V tomto projekte zohrávajú dôležitú rolu hudba a spev. Meditatívne piesne<br />

alternatívnej rockovej skupiny Longital sa striedajú s inštrumentálnymi<br />

pasážami, činohra je paralelne sprevádzaná tancom a tanec sa stretá s textom<br />

až po záverečné spoločné ,minioratórium´,” prezradil Viliam Klimáček.<br />

Nová sezóna plná úspešných projektov<br />

Do sveta fantázie zavedie elledanse detského diváka v novembri inscenáciou<br />

Prázdniny v ríši rozprávok v réžii Veroniky Pavelkovej. Dielo<br />

vznikne podľa literárnej predlohy ruského historika a spisovateľa sci-fi<br />

Kira Bulyčova. Príbeh hlavnej hrdinky, 11-ročnej Alice, ktorej voľnou<br />

inšpiráciou sa stala kultová Alica v krajine zázrakov, sa odohráva sto<br />

rokov od súčasnosti. Inscenácia spája rozprávkové motívy s fantastickými<br />

sci-fi príbehmi. Nový rok 2013 sa začne premiérou Fuga v réžii<br />

Lucie Holinovej. Celovečerné hudobno-tanečné predstavenie, prepája<br />

živú hudbu, dizajn a tanec. Príbehy ľudí pozorované zvonka cez škáry<br />

vytvorené na scéne strieda sledovanie vnútorných dejov a správania<br />

sa človeka v jeho súkromnom prostredí. Elledanse počas aktuálnej sezóny<br />

uvedie aj autorské tanečné inscenácie z minulého roka – Voda na<br />

vode, ktorá skúma ľudské sny aj zabudnuté túžby, a Jablko o vzťahoch<br />

žien a mužov, obidve v réžii a choreografii Šárky Ondrišovej.<br />

Aj aktuálnu sezónu bude elledanse pokračovať v koprodukcii na<br />

úspešnom projekte Pondelky súčasného tanca v SND. Na doskách<br />

elledanse budú opäť hosťovať festivaly Bratislava v pohybe a Nu dance<br />

fest. V Tanečnej škole sa uskutočnia aj cykly tvorivých workshopov<br />

so špičkovými choreografmi, tanečné a muzikálové tábory či kreatívne<br />

víkendy pre deti. <br />

<br />

Anna Luptáková, foto: archív elledanse<br />

Veľká tanečná sála<br />

Canto hondo<br />

Divadelný priestor ©Noro Knap<br />

Medzinárodný deň tanca © Slavo Uhrín<br />

Foyer divadla ©Noro Knap<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

49

Literatúra<br />

Čo mohlo prísť a neprišlo<br />

Gabriela Rothmayerová (1951) – prozaička, novinárka a publicistka, autorka politologických esejí.<br />

Bola vedúcou redaktorkou Smeny na nedeľu, pôsobila ako poslankyňa Federálneho zhromaždenia ČSFR<br />

a potom v Národnej rade SR. Rozhovor pripravil Ľuboš Jurík.<br />

■■ Náš rozhovor bude prevažne o literatúre, o tvorbe, o literárnych<br />

dielach a o okolnostiach, ktoré s tým súvisia. Čosi mi neodbytne vraví,<br />

že by sme si ho mali rámcovať a to témou nie priamo literárnou, hoci<br />

s literatúrou silno súvisiacou: a síce hľadaním odpovede na to, čo je<br />

to ľavicový intelektuál, čo je to ľavicová kultúra... a keď už sme pri<br />

tom, čo je to ľavica v politike. Aký je teda tvoj názor na poslanie, na<br />

úlohu, význam a zmysel ľavicového spisovateľa a ľavice v politickom<br />

spektre všeobecne?<br />

Všetko, čo na svete bolo vymyslené, vrátane toho najhoršieho, pochádza<br />

z hláv intelektuálov. Kto iný by to mohol vymyslieť? Podstatné<br />

je, či intelektuál je schopný a morálne pripravený obstáť. Alebo či<br />

podľahne a nechá svoj rozum použiť, ako sme to videli v histórii – či<br />

v rokoch prvej republiky, či vo vojnových rokoch, či v rokoch reálneho<br />

socializmu alebo v rokoch reálneho kapitalizmu. Nedelím kultúru<br />

na ľavicovú a pravicovú, myslím si, že módni snobi, ktorí sa hrajú na<br />

elitu a nazývajú sa pravicou, majú ku kultúre a vlastne aj k ideálom<br />

tradičnej konzervatívnej či nebodaj liberálnej spoločnosti veľmi ďaleko.<br />

Mňa určite ovplyvnilo prostredie, v ktorom som vyrástla. Počas<br />

školských prázdnin som chodila pracovať do fabriky nazvanej Športvýroba:<br />

na nákladných autách tam vozili odkiaľsi z Čiech tony škrobu,<br />

čiernych tabletiek grafitu, žltého anilínového prášku a bandasky<br />

acetónu. Vo fabrike boli okrem majstrov zamestnané samé ženy. Vážili<br />

škrob, jemný anilín, balili grafit, prelievali do fľaštičiek acetón,<br />

a potom sa to opäť kamsi odvážalo. Samozrejme, že to bolo nevýhodné,<br />

samozrejme, že štát na tom určite prerábal: lenže čo, kto je<br />

to štát? Dostať pracovné miesto v tej špinavej, páchnucej fabričke, to<br />

bolo šťastie! Ženy si mohli privyrobiť, a tým získať sebaúctu, neboli<br />

už odkázané na slabé zárobky chlapov. Vzpriamili sa. Určite by boli<br />

radšej hrali na klavíri, alebo v rozhlasových hrách, ktoré pri tom vážení<br />

páchnucich chemikálií počúvali. No aj za tú prácu, ktorú získali,<br />

boli rady, pretože im priniesla iné spoločenské postavenie. Sociálne<br />

vylúčenie, ktoré si nevedeli pomenovať, zato ho denne okusovali, bolo<br />

možno ešte horšie, ako ten materiálny nedostatok. Do mňa sa táto<br />

skúsenosť vtlačila ako pečať do vosku, nedokážem vidieť najskôr čísla<br />

a ich efektívnosť, a až potom človeka. Myslím si, že to je podstata<br />

môjho pohľadu na svet: efektívne je to, čo pomáha človeku mať pocit<br />

dôstojnosti aj na tom poslednom stupienku spoločenského rebríčka.<br />

A dôstojnosť človek získa iba tak, že sa môže uplatniť, hoci by to bolo<br />

iba prišívanie gombíkov. Charita je ponižujúca!<br />

■■ Úvod o ľavicovej politike a hodnotovej orientácii nebol, z môjho pohľadu<br />

a pre potreby nášho dialógu, samoúčelný. Vcelku logicky totiž<br />

predpokladám, že o tebe možno hovoriť ako o ľavicovej intelektuálke<br />

a že aj literárna tvorba a politická činnosť nesie zrozumiteľné posolstvo<br />

o sociálnych postojoch, ľavicovej orientácii. Ako sa človek stáva<br />

„ľavičiarom“? Je za tým výchova, rodina, prostredie, štúdiá, prečítané<br />

knihy? Čo to znamená – byť ľavičiarom?<br />

Nikto si nevyberá, kam sa narodí. Mne sa to podarilo do rodiny,<br />

ktorá bola poriadne požehnaná. Bolo nás sedem detí a mali sme ťažko<br />

chorého invalidného otca.<br />

Z celej mojej veľkej rodiny nikto nebol v žiadnej politickej strane:<br />

ani v Hlinkovej, ani demokratickej, ani sociálnodemokratickej ani komunistickej,<br />

ani neskôr v Strane obrody či Strane slobody. Takže politika,<br />

ako starosť o veci verejné, to sa u nás nenosilo, lebo bolo dosť<br />

starostí s vecami rodinnými. Chodili sme pekne do kostola, mama<br />

prala pre faru oltárne rúcha, bratia miništrovali, taká typická slovenská<br />

rodina. Ale mala som veľké šťastie na učiteľov, prechovávam<br />

k nim – aj ako k stavu – veľkú úctu. Naša slovenčinárka Anna Palková<br />

bola najskôr rehoľná sestra, keď rehole zrušili, išla učiť. Nemala<br />

vlastných detí, zato sa tak ozajstne zaujímala o svojich žiakov. Raz sa<br />

prišla pozrieť, ako žijeme, bolo včasné ráno, umývala som sa v ľadovej<br />

vode, okná pokreslené arabeskami zamrznutých kvetov. Za nimi som<br />

videla rozmazanú postavu, otvorila som oblok, do chladnej kuchyne<br />

sa vovalil ešte studenší mrazivý vzduch a súdružka učiteľka mi dýchla<br />

na tie skrehnuté ruky. Na to sa nezabúda.<br />

■■ Po skončení štúdia žurnalistiky na FFUK v Bratislave v roku 1975 si<br />

pracovala vo viacerých periodikách, máš bohatú novinársku prax. Aké<br />

máš spomienky na svoju novinársku činnosť? Ako sa novinárske skúsenosti<br />

premietli do tvojej literárnej tvorby?<br />

No, to zase nebolo také jednoduché, kým som sa dostala na štúdium<br />

žurnalistiky. V mojej rodnej Gelnici o žurnalistike veru nechyrovali.<br />

Keď som bola nedávno na besede na našom gelnickom gymnáziu,<br />

rozprávala mi pani profesorka Faixová, ako sa celá zborovňa<br />

smiala, že tá Rothmayerová chce študovať žurnalistiku: Už len na ňu<br />

tam čakajú! Samozrejme, mali pravdu. Neprijali ma, ale asi sa niekomu<br />

v prijímacej komisii uľútilo, /neviem, kto to bol/, tak mi napísal<br />

list, aby som skúsila niekde praxovať, v nejakých novinách. A ešte mi<br />

pomohla moja spolužiačka Vera Solanová. Poslala pozdrav zo stužkovej<br />

slávnosti svojmu strýkovi Petrovi Karvašovi a na tom pozdrave<br />

bolo moje motto:<br />

Ach, zastaň chvíľa tichej nádeje,<br />

nech cítim tvoju pevnú dlaň.<br />

Pošepni, čo nám stužka priveje:<br />

belasé more, či snežnú pláň?<br />

A Peter Karvaš sa obratom v liste opýtal: „Kto je G. Rothmayerová?“<br />

Vera mu poslala hrubú obálku mojich všelijakých písačiek, no už<br />

s dôvetkom, že ma neprijali na vysokú školu. Pán Karvaš jej na to: „Že<br />

ju neprijali na žurnalistiku, je smola. Chvíľu som mal chuť odniesť jej<br />

básne do Mladej tvorby, ale ešte ju necháme, nech píše ďalej a vyzreje.“<br />

No a tak som zrela.<br />

■■ Zrela si, ako sa vtedy vravelo, v robotníckom prostredí...<br />

Nielen tam. Najskôr som brúsila radiátory vo Východoslovenských<br />

železiarňach, robilo sa tam „na kolotoč“, teda dve ranné, dve popoludňajšie,<br />

dve nočné zmeny a potom tri dni voľna. Potom vo „praxovala“<br />

vo Východoslovenských novinách: chodila som kupovať redaktorom<br />

víno a pomletú kávu Columbia, nosila som z ďalekopisu<br />

vytrhnuté výpisy a zásielky na hlavnú poštu. Po roku som sa hlásila<br />

na dramaturgiu na VŠMU, obstála som v talentovkách, ale – nevzali<br />

ma. Tak znova na prijímačky na žurnalistiku, a to už úspešne. Nebola<br />

som prenasledovaná z politických dôvodov, ako hovorím, u nás nebol<br />

nikto komunista ani z rokov päťdesiatych, ani šesťdesiatych, teda<br />

nikto nemohol byť ani rehabilitovaný, ani vylúčený a prenasledovaný.<br />

Bola som iba Nikto z Hornej Dolnej. Končila som potom vysokú školu,<br />

zúčastnila som sa už nejakých literárnych súťaží, niečo som aj povyhrávala,<br />

ale keď som sa uchádzala o prácu novinárky, v redakciách<br />

mali celkom iné starosti ako skúmať, či nebodaj mám nejaký talent.<br />

Všade sa ma opýtali, či som v strane. No, nebola som. Navyše som<br />

bola žena, a teda sa dosť oprávnene očakávalo, že sa vydám a budem<br />

mať deti. To je káder! Zase ma nikde nechceli. Na nejakom koncerte<br />

som sa zrazila s Petrom Brhlovičom, ktorého už predtým vyhodili zo<br />

žurnalistiky. Na rozdiel odo mňa, úspešnej absolventky, ktorá obhájila<br />

diplomovku na výbornú, mal však miesto v Smene, bol vedúcim<br />

oddelenia kultúry. A nielenže bol výborný textár, divadelník a novinár,<br />

bol to aj výborný kamarát. Zasadil sa za to, aby ma prijali do Smeny,<br />

najlepšej redakcie, v akej som mala česť pracovať.<br />

■■ Okrem novinárskych skúseností sú pre autora literárnych textov nesmierne<br />

cenné aj skúsenosti politické, resp. skúsenosti s priamou a ak-<br />

50 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Literatúra<br />

tívnou politikou. Bola si totiž poslankyňou Federálneho zhromaždenia<br />

ČSFR (1990 – 1992) a vzápätí aj Národnej rady SR (1992 – 1994). Napokon,<br />

z tohto obdobia – či skôr o tomto období – sú aj dve tvoje knihy:<br />

Zo zápisníka poslankyne (publicistické postrehy, 1992) a Dusno (kniha<br />

publicistiky a rozhovorov s viacerými osobnosťami z politiky, ale aj<br />

z kultúry, 1997). Pritom treba poznamenať, že si bola poslankyňou za<br />

Stranu demokratickej ľavice (SDĽ). Aké bolo tvoje pôsobenie v politike,<br />

ako ho s odstupom času hodnotíš?<br />

Možno si na to už dnes málokto spomenie, ale na začiatku ľudových<br />

zhromaždení na námestiach nerobila Praha ani Bratislava rozdiel<br />

medzi straníkmi a nestraníkmi. V Česko-Slovensku netrpeli ľudia<br />

hladom ani chladom, žili uprostred relatívneho blahobytu. A teraz<br />

mali možnosť rozbiť klietku, strihať drôty. Preto novembrové týždne<br />

vyzerali ako veľká celonárodná veselica. Pridusení ľudia mali pocit, že<br />

majú kam ísť, že sa s nimi ráta, že je niekto na ich strane. Vysvietené<br />

rozjasané námestia plné očarených, hladom<br />

nemučených ľudí. To bol politický začiatok aj<br />

pre mňa – hoci dosť nečakaný, určite neplánovaný<br />

a vlastne ani neželaný. V apríli 1990<br />

som začala pracovať v Nedeľnej Pravde – kde<br />

ma pred revolúciou nechceli... Práve som<br />

chystala rozhovor so Zdeňkom Mlynářom,<br />

podarilo sa mi zohnať si jeho telefónne číslo<br />

do Innsbrucku, kde prednášal ako profesor<br />

politológie. Sedela som pri telefóne, a skôr<br />

ako som vytočila to dlhé číslo do Innsbrucku,<br />

rozdrnčal sa bakelitový prístroj. V slúchadle<br />

som počula hlas Petra Weissa: „Nechcela by<br />

si nám pomôcť?“<br />

Samozrejme som súhlasila, myslela som si,<br />

že potrebuje niečo napísať alebo zredigovať.<br />

Prišla som na dohovorené stretnutie a Peter<br />

mi ponúkol kandidovať do rekonštruovanej<br />

Slovenskej národnej rady. Možno je to hanba,<br />

ale ja som ani poriadne nevedela, kde SNR<br />

sídli. Skôr zo sympatie k Petrovi som súhlasila.<br />

Po troch týždňoch pôsobenia v SNR sa<br />

končilo volebné obdobie tohto rekonštruovaného<br />

zboru a chystala sa kandidátna listina<br />

v prvých slobodných voľbách. Opäť mi ponúkli<br />

kandidatúru, Milan Ftáčnik sa ma však<br />

pýtal, či by som nechcela ísť radšej do Prahy,<br />

do federálneho zhromaždenia, vymenili by sme si miesto. Kandidovala<br />

som za Bratislavu a ani na chvíľu som si nemyslela, že by som<br />

mohla byť naozaj aj zvolená. Stalo sa, a mňa to veľmi prekvapilo, až<br />

zaskočilo: čo ja v tom parlamente budem vlastne robiť?<br />

■■ Musela to byť zmena, čosi celkom iné...<br />

Bolo to úplne iné. Bola som členkou kultúrnych a sociálnych výborov<br />

Snemovne ľudu a Snemovne národov FZ ČSFR, dokonca tajomníčkou<br />

výboru Snemovne ľudu. Predsedom bol sociológ Ivan Laluha,<br />

podpredsedom rocker Michal Prokop. Kolegami mi boli režisér a herec<br />

Jan Kačer, herec Rudolf Hrušínsky, režisér Jiří Svoboda, neskorší<br />

minister Pavel Dostál, spisovateľ Vladimír Mináč, hovorkyňa Charty<br />

77 Dana Němcová – ale vlastne by som mohla vymenovať všetkých<br />

členov výborov – čo meno, to osobnosť. Ach, kde tie lanské snehy<br />

sú... V ďalšom volebnom období som kandidovala do SNR a aj tu som<br />

mala vo výbore skvelých kolegov: Petra Jaroša, Ladislava Balleka, Ivana<br />

Hudeca, Jána Feketeho, Štefana Kvietika... V oboch parlamentoch<br />

som sa venovala legislatíve médií. V roku 1944 som vycúvala z politiky,<br />

vrátila som sa k svojej profesii. Najprv do Nedeľnej Pravdy, po<br />

zmene majetkových pomerov som z Pravdy odišla do literárnej redakcie<br />

Slovenského rozhlasu, kde som vlastne chcela začať pracovať<br />

hneď po skončení vysokej školy.<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

■■ Aj keď si z aktívnej politiky odišla, pozorne sleduješ spoločenské<br />

dianie, politické udalosti, vnímaš a všímaš si dobové kontexty, historické<br />

súvislosti, najmä si však všímaš problémy, nešváry, negatívne<br />

javy až na hranicu ľudskej hlúposti a obmedzenosti. Knižka Naše reality<br />

šou (2006) je akýmsi súhrnom tvojich postrehov o neveľmi veselej<br />

prítomnosti, je to prísne, ale pravdivé hodnotenie toho, aká je naša<br />

spoločnosť deformovaná, aké sú pomýlené hodnoty a ako spoločensky<br />

a ľudsky nezvládame „úlohy doby“. Čím to je, že sme obdobie po novembri<br />

1989 akosi nezvládli? Kde sa nabralo v našej spoločnosti toľko<br />

podvodov, klamstiev, zločinov, korupcie, mamonu...?<br />

Myslím si, že treba začať charakteristikou toho obdobia „pred“, aby<br />

sme pochopili, čo sa vlastne stalo. Každý sedemapoltý občan ČSSR<br />

bol v roku 1989 členom komunistickej strany. A predsa bola spoločnosť<br />

takmer rovnorodá. Okrem úzkej vrstvy ľudí privilegovaných najmä<br />

politickým systémom bol – povedané s Milanom Šimečkom – česko-slovenský<br />

ľud v podstate homogénnou masou zamestnancov štátu.<br />

Rozdielne politické a sociálne záujmy existovali v Česko-Slovensku<br />

len medzi homogénnym ľudom a úzkou vrstvou privilegovaných<br />

opôr politického systému. Zamatová revolúcia a nástup reálneho (lúpežného?)<br />

kapitalizmu splynuli na nerozoznanie<br />

– hoci nezaslúžene. Zamatovú revolúciu<br />

nadšene vítal „homogénny ľud“ ako veľkú<br />

nádej. O lúpežnom kapitalizme sa vtedy<br />

nehovorilo a nebol na programe. Ale nastal.<br />

Propagandisti píšu o tejto udalosti ako voľakedy<br />

po roku 1948 boľševici. Bez poznania,<br />

zato oduševnene a nenávistne. Nerozlišujú<br />

medzi ľuďmi, ktorým sa revolúciou otvoril<br />

svet, a preto nový režim chvália, a medzi<br />

tými, ktorí sú sociálne vylúčení. V chaose sa<br />

darí manipulátorom. Vylúčených sa nemá<br />

kto zastať. Neoliberálna vláda z predchádzajúcich<br />

rokov ich pourážala, spojili si ju s Novembrom<br />

a vlastným ponížením. Nečudujem<br />

sa tým 48 percentám ľudí, ktorí si myslia, že<br />

sa im dnes žije horšie, ako v reálnom socializme.<br />

Oni neokusujú slastný pocit zo slobody<br />

ako intelektuáli. Stratili viac, ako získali.<br />

■■ Vráťme sa teraz k tvojej literárnej tvorbe,<br />

k tvojim prvým poviedkam. Debutovala si<br />

zbierkou poviedok Lastovičie hniezdo (1982,<br />

dostala si Cenu Ivana Kraska za najlepší debut).<br />

Možno povedať, že si bola na knižný<br />

debut pripravená, mala si za sebou poviedky<br />

uverejnené v časopisoch, aj pomerne bohatú<br />

publicistickú činnosť. Možno tiež povedať, že akýmsi domicilom Lastovičieho<br />

hniezda je banícke prostredie (povedzme, že je to rodná Gelnica)<br />

a hlavnou hrdinkou je mladá žena – Eva. Hrdinka hľadá istotu,<br />

hľadá svoje lastovičie hniezdo, pocit bezpečia a zmysluplnosti. Čiže,<br />

duševné i životné situácie, ktoré viac či menej zodpovedajú tvojej reálnej<br />

situácii. Aký bol ten životný, profesionálny impulz, ktorý ťa – takpovediac<br />

– naštartoval?<br />

Mojím dobrým duchom je (bol) Vinco Šikula, na Wolkrovej Polianke,<br />

súťažnej prehliadke mladých talentov, si ma nejako všimol,<br />

potom prišiel za mnou na Suvorák, internát filozofickej fakulty. Dostal<br />

práve nejaký honorár, tak sa prišiel podeliť. Doslova! Doniesol<br />

mi sto korún – a to bol dosť veľký peniaz! - len tak, aby som si niečo<br />

kúpila. Baby na izbe – bývalo nás tam šesť – mi strašne závideli,<br />

nie tých sto korún, ale toho človeka, ktorý svojím rozprávaním bol<br />

okamžite miláčikom všetkých mojich kamarátok. Vinco sa ma potom<br />

z času na čas pýtal, ako sa mi pri písaní darí, a keď som už začala<br />

pracovať v Smene, hovorí:<br />

„A nemáš ešte na knižku?“ Rukopis Lastovičieho hniezda som mu<br />

odovzdala s malou dušičkou, mala som pred ním veľký rešpekt. Asi<br />

po mesiaci sme sa stretli, ale Vinco nič nehovoril, a ja som sa nejako<br />

ostýchala opýtať. No po nejakom ďalšom týždni mi oznámil, že už<br />

má posudky. „Aké posudky?“ nechápala som. „No, vyjde to, obidva<br />

sú kladné.“<br />

Anička Šikulová mi potom rozprávala, ako Vinco rukopis čítal,<br />

ba ako niektoré pasáže z textu hral, aby si overil, či to môže fungovať.<br />

Prikázal mi čítať „ťažké“ knihy, Prousta, Joyca, a zároveň nikoho<br />

nikdy nenapodobovať, zostať svoja.<br />

Foto: K. Schreiberová<br />

51

Literatúra<br />

Moja prvotina je vlastne Vincova zásluha, bez neho by som sa<br />

nikdy neodvážila ponúknuť ju vydavateľstvu.<br />

■■ Druhá kniha poviedok s názvom Po prvej skúške (1984, je v nej desať<br />

poviedok) už zreteľne naznačovala pôdorys tvojich literárnych tém<br />

a spôsob ich stvárnenia: stredobodom tvojho záujmu sú ženy, a to<br />

ženy nielen rôzneho veku, ale aj odlišného sociálneho postavenia. Každá<br />

je iná, každá má iné skúsenosti, iné vzťahy – no čo ich spája, v čom<br />

je ich úsilie takmer totožné, je túžba po rovnoprávnosti, emancipácii,<br />

po plnohodnotnom živote. Súhlasíš s touto stručnou charakteristikou?<br />

Aký si mala zámer pri písaní týchto poviedok?<br />

Keď mi vyšla prvá knižka, kritika bola priaznivá, veľmi známy<br />

a dobrý recenzent Ivan Sulík sa vtedy venoval novej mladej tvorbe.<br />

Okrem iného napísal: Rothmayerová píše ako chlap! Bola to veľká poklona,<br />

lenže ja som si uvedomila, čo škodí hrdinkám možno aj niektorých<br />

dobrých autoriek: keď nemajú ani trochu zmyslu pre humor.<br />

Moje hrdinky, ak sa im darí byť sebaironickými a so zmyslom pre humor<br />

– sú harmonické, jednoducho sa nedajú odrovnať. Taký životopis<br />

som im vnucovala, ale sem-tam sa, potvory, vymkli.<br />

■■ Tematickým pokračovaním predošlých knižiek je novela Šťastie je<br />

drina (1989), v ktorej je hlavnou hrdinkou opäť žena, mladá psychologička.<br />

Aj ona, resp. jej príbeh, jej citovo nenaplnené manželstvo a túžba<br />

po dieťati, ti slúži ako prostriedok na to, aby si ukázala spoločenské<br />

postavenie žien v spoločnosti. Čo ti dalo impulz k napísaniu tejto novely?<br />

Myslíš si, že postavenie žien v spoločnosti je znevýhodnené?<br />

V našom svete vládne mužský princíp: ak chce byť žena úspešná,<br />

preberá mužské vzory správania. Bojuje, pestuje si tvrdosť, nekompromisnosť,<br />

riadi sa heslom ako pri futbale: nedáš, dostaneš!<br />

Ženský prístup, teda byť bránou do života a ten život chrániť, aj<br />

keby to malo byť v tej chvíli nevýhodné, je takmer úplne vytesnený.<br />

Na druhej strane múdre ženy vedia, že sa musia tak trochu<br />

skryť, nevystrašiť mužov svojou inteligenciou, hrať s nimi komédiu,<br />

aby mali pocit sily a mužnosti. Ale hovorím skôr o intelektuálkach,<br />

pretože tam dolu, v každodennej starosti o rodinu, sú ženy<br />

stále najväčšou oporou svojim deťom a aj mužom.<br />

■■ O hľadaní zmyslu života, životných hodnôt, o zmene hierarchie – aj<br />

o týchto zásadných osudových postulátoch – môžeme hovoriť pri hodnotení<br />

obsiahlej novely (románu) Tak o čo ide? (2004). Hlavná hrdinka<br />

je konfrontovaná s vážnou chorobou, no namiesto depresií a rezignácie<br />

si našla iný, nový – a lepší zmysel života. Kniha Tak o čo ide? je aj<br />

metaforou, je akýmsi posolstvom o nádeji, o nezúfaní. Ako ju ty vnímaš?<br />

Čo ti dalo impulz k napísaniu tohto príbehu?<br />

Mala som kamarátku, zoznámili sme sa práve pri mojej epizóde<br />

v politike. Mladá, výnimočne ambiciózna žena, ekonómka, prednášala<br />

na vysokej škole, stala sa akademickou funkcionárkou, dokonca<br />

nejaký čas poslankyňou. Chodievala som s ňou na mítingy po celom<br />

Slovensku a videla som, ako ju ničí túžba vyniknúť, byť najlepšia.<br />

Niežeby jej chýbalo na chlieb alebo handry, ona potrebovala pocit<br />

akejsi výlučnosti, slávy (?). Žila sólo s dcérkou, ale o nej hovorievala<br />

čo najmenej, omnoho viac ju zožierali také funkcionárske techtlemechtle.<br />

Potom sme sa nejaký čas nevideli, bola som v Prahe, ona<br />

Bratislave, a stretli sme sa náhodou pred onkologickou nemocnicou.<br />

V prvej chvíli som ju nepoznala – bola po chemoterapii a už jej vyrástli<br />

nové vlasy, ibaže úplne šedivé. Ale nie jej zmenený výzor, mňa<br />

najviac ohromil jej duševný pokoj, vyrovnanosť. Usmievala sa, zaujímali<br />

ju ženské pletky, kto mi šil kostým a že aj ona si dá taký ušiť,<br />

rozprávala mi o svojich kamarátkach z nemocničnej izby, rozprávala<br />

mi o svojej láske, lebo sa – v chorobe – vydala, jej manžel bol krásny<br />

zdravý muž, mal ju veľmi rád. Veľmi sa upokojila, už ju zaujímal každý<br />

pekný okamih tu a teraz, nie nejaká vzdialená svetlá budúcnosť.<br />

Sama svietila. Pokúsila som sa toto posolstvo dostať do románu, ale<br />

myslím, že sa k tej téme ešte vrátim.<br />

■■ Myslíš si že spisovateľ má v našej spoločnosti, v našej prítomnosti<br />

ešte nejakú vážnosť? Čo ešte zmôže a na čo už dávno nestačí?<br />

Všetko sa tu meria podľa výkonnosti, hmotnosti, kvanta, sledovanosti,<br />

spotreby. Už roky a bez ohľadu na režimy, iba sa to čoraz<br />

viac zhoršuje. Čo zmôže spisovateľ? V akejkoľvek spoločenskej komunite<br />

je menšia skupina tých, ktorí si denne brúsia vkus štúdiom<br />

či prostým zušľachťovaním vlastného prežívania. Nikomu to nie je<br />

podozrivé – takí sme. No ak by nebolo práve tých niekoľkých jedincov,<br />

nepodliehajúcich stádu, nikdy by sme nemali žiadneho Tolstého.<br />

A bez neho skončíme všetci najprv v košiari, a potom, bečiac<br />

rovnakú nenáročnú pesničku a ani netušiac, čo sa s nami robí, na<br />

bitúnku.“<br />

■■ Hovoríme o osudoch žien, ich spoločenskom postavení, emancipácii<br />

– resp. o literatúre o ženách, pre ženy. Na knižný trh sa dostáva veľa<br />

kníh, ktoré sa vyjadrujú k tejto téme, prichádzajú autorky, ktoré s nekonečnou<br />

ľahkosťou ponúkajú sladučké, banálne a neraz až primitívne<br />

príbehy. A čuduj sa svete, majú úspech! Čím si vysvetľuješ taký záujem<br />

čitateliek o plytké ženské romány? O čom to svedčí?<br />

Nie som taká pyšná, aby som ohrdla nosom nad čitateľkami<br />

a čitateľmi nenáročnej literatúry. To je podobné, ako keď politici<br />

ohŕňajú nosom nad „nekvalitným“ voličským elektorátom. Ak<br />

jednoduché príbehy pomáhajú čitateľkám a čitateľom mať pekné<br />

zážitky, to je v poriadku, no ak niekto chce cez tie plytkosti manipulovať<br />

jednoduchými ľuďmi a ich mysľou, tak to je tristné a prekáža<br />

mi to. A najviac mi prekáža, ak tých jednoduchých ľudí odsudzujú<br />

intelektuáli, ktorí sa im odcudzili a nestoja o nich.<br />

■■ Ale literatúra ženských autoriek, žien-spisovateliek, nie je – prirodzene<br />

– len plytká, nenáročná, podpriemerná. Naopak, úroveň vskutku<br />

dobrých slovenských spisovateliek je pozoruhodná, v mnohých ohľadoch<br />

a v kontexte slovenskej literatúry smerodajná. Ako ty hodnotíš<br />

literatúru, ktorú tvoria na Slovensku kvalitné ženské autorky?<br />

Súčasné slovenské spisovateľky majú vynikajúce svetlonosky:<br />

Timravu, Vansovú, Podjavorinskú, Rázusovú-Martákovú, Haľamovú,<br />

Ďuríčkovú, Jarunkovú... Sú to umelkyne, pretože zaľudnili<br />

literárnu mapu neobyčajným spôsobom bez ohľadu na to, či sú<br />

ženy alebo muži. A aj Etela Farkašová, Helena Dvořáková, Oľga<br />

Feldeková, Milka Zimková, Mária Bátorová, Viera Švenková, Jana<br />

Juráňová, z mladších Veronika Šikulová, Svetlana Žuchová, Ivana<br />

Dobrakovová či Monika Kompaníková majú túto neobyčajnú<br />

schopnosť. Ony sú neprehliadnuteľné.<br />

■■ Román Vtedy na Východe (2008) je širokým záberom spoločnosti<br />

a atmosfére v nej po novembri 1989 – tak ako sa zmeny prejavili v celej<br />

štruktúre spoločnosti, najmä však v individuálnych osudoch. Je to<br />

čiastočne aj román ideí: snažíš sa zachovať si odstup od minulosti,<br />

predovšetkým si kritická k prítomnosti. Dôležitá je aj skutočnosť, že<br />

si prózu umelecky zvládla, že si sa vyhla klišé, čiernobielemu videniu.<br />

Predsa však... cítiť miernu nostalgiu za tým, čo bolo, a obavu z toho,<br />

čo je, resp. čo bude.<br />

Novembrová revolúcia z roku 1989 zbúrala byrokratickú neživú<br />

štruktúru moci. Bola modernistická, mala ideál. Nikto už nechcel<br />

žiť tak, ako predtým, ani ľudia združujúci sa v nových politických<br />

stranách, ani ľudia oslobodzujúci sa zo starých politických strán.<br />

Dôležitý bol spôsob, akým kto prevzal za svoj život zodpovednosť.<br />

Kto bol konformný, konformný zostal, pochopil iba jedno: treba<br />

sa pridať k víťazom. Ale to nie je očista, iba zbabelosť. Čo nasledovalo<br />

ďalej, nemá už s heslami modernistickej revolúcie nič spoločné.<br />

Homogénny ľud sa premenil na veľmi konkrétnych ľudí, s konkrétnymi<br />

menami. „Ľud“ sa premenil na „lepšiu“ triedu, ako túto<br />

vrstvu nazvala manželka politika Jána Slotu. Ako nazvať vytváranie<br />

väčšiny sociálne menejcenných skupín obyvateľstva, ktoré<br />

sa previnili len tým, že uverili prvým heslám zamatovej revolúcie<br />

a v dobrej viere, nič netušiac, prišli odzvoniť svojmu spokojnému<br />

životu? Toto majú oslavovať? Toho sa mám zastávať? „Výročisti“,<br />

neurážajte ich!, napísala som k jednej oslave novembra a myslím<br />

to vážne. Vôbec nie nostalgicky za minulým režimom, ale v smútku<br />

za tým, čo mohlo prísť, a neprišlo.<br />

<br />

Dialóg s Gabrielou Rothmayerovou vyšiel v knihe Ľuboša Juríka<br />

Rozhovory po rokoch vydavateľstvo Literárne informačné centrum.<br />

Autor dostal za knihu čestné uznanie Ceny Egona E. Kischa.<br />

52 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Nové knihy<br />

Nové knihy<br />

Ivan Bohuš<br />

J. G. Rainer a Vysoké Tatry<br />

Vydavateľstvo I a B, Tatranská Lomnica 2012,<br />

s. 71<br />

Obsahom historicky<br />

hodnotnej knižky<br />

je život jedného z prvých<br />

organizátorov<br />

turistického ruchu<br />

v našich veľhorách,<br />

zakladateľa prvej turistickej<br />

chaty, obdivovateľa<br />

a bádateľa<br />

tatranskej prírody Johanna<br />

Georga Rainera<br />

(1800 – 1872), rodáka zo Spišskej Soboty.<br />

Jeho otcom bol mäsiar, živnostník a ukázalo<br />

sa, že aj syn sa zaujíma o toto povolanie.<br />

Pravda, mal väčšie ambície ako otec, lebo<br />

Jozef Banáš<br />

Posledná nevera<br />

Ikar, Bratislava 2012, s. 198<br />

Vzťahy medzi mužom<br />

a ženou sú v reálnom<br />

živote zvyčajne<br />

spojené s istým<br />

zdrojom akéhosi<br />

dramatického napätia,<br />

preto nečudo,<br />

že často podnecovali<br />

fantáziu mnohých<br />

umelcov. Tak sa stalo,<br />

že interakcia medzi<br />

mužom a ženou<br />

je od nepamäti obsahom<br />

mnohých operných, dramatických či<br />

literárnych diel. Niekedy je pohľad na tieto<br />

vzťahy dramatický, inokedy má nádych<br />

frašky, ba aj tragikomédie. V literatúre je<br />

roku 1833 požiadal grófa Čákiho z Iliašoviec,<br />

vlastníka pozemkov v Tatrách, o prenájom<br />

novozaloženej osady Šmeks (neskoršie po<br />

vzniku osady Nový Smokovec nazvanej Starý<br />

Smokovec), a aj jeho pričinením sa z nenápadnej<br />

osady stali „svetoznáme kúpele.“<br />

Autorom sa podarilo zozbierať zaujímavý<br />

archívny materiál, ktorý predstavuje nielen<br />

autentický pohľad na život pod horami, ale<br />

aj momenty zvýrazňujúce rozvoj turistiky<br />

či skultúrnenie prostredia v Tatrách (úprava<br />

chodníkov, postavenie altánkov, budovanie<br />

lavičiek, obnova chátrajúcich budov a pod.).<br />

Takýmto ozdravujúcim momentom v tom<br />

čase bolo aj postavenie útulne, ktorá slúžila<br />

na oddych poľovníkov, ktorí sa často nestačili<br />

vrátiť domov a v útulni prespali. Kuriozitou<br />

je, že Rainerova chata je v činnosti aj<br />

v súčasnosti a je zvyčajne prvou zástavkou<br />

táto téma obsahom všetkých žánrov, no<br />

veľkej obľube sa teší najmä v poviedkach.<br />

To preto, že z teoretického hľadiska jej výstavba<br />

predstavuje určitú konštruktívnu<br />

jednoduchosť, jednoduchšiu, ako si to vyžadujú<br />

román či novela. V poviedke dominuje<br />

jedna udalosť, vystupuje v nej menší<br />

počet postáv, je v nej menej reflexií a epizód.<br />

Tento žáner po vydaní rozsiahlejších<br />

diel (Zóna nadšenia, Zastavte Dubčeka,<br />

Kód 9, Sezóna potkanov) očaril aj Jozefa<br />

Banáša, aby pripravil zbierku poviedok. Poviedky<br />

vznikali postupne, niektoré z nich<br />

napísal už roku 1984. Postupne ich dopĺňal,<br />

až zistil, že osemnásť z nich je súcich<br />

na vydanie. Možno povedať, že jeho poviedky<br />

dýchajú atmosférou všedných dní,<br />

ktoré však dokáže narušiť čosi dramatické,<br />

nevšedné, čo poviedkam dodáva istú príťažlivosť.<br />

Emotívne napätie dosahuje širokou<br />

škálou emócií. Vie sa v nich vyrovnať<br />

pre turistov smerujúcich z Hrebienka k Obrovskému<br />

vodopádu či na Zamkovského chatu<br />

(Chatu kapitána Nálepku). Bohušovci do<br />

knihy zakomponovali aj kapitolu čerpajúcu<br />

údaje z pamätnej knihy návštev vo Vysokých<br />

Tatrách. Tak sa nám zachovalo aj svedectvo<br />

o prítomnosti saského kráľa Fridricha Augusta<br />

II. v našich veľhorách, ktoré navštívil roku<br />

1840. V knihe sú zaznamenané aj návštevy<br />

známeho levočského maliara Jozefa Czauczika<br />

či maliara Karola Tibélyho. Výsledkom<br />

týchto návštev sú maliarske diela zaznamenávajúce<br />

stav veľhôr či osád v dávnych časoch<br />

prvej polovice 19. storočia. Záver knihy<br />

patrí opisu Rainerových zásluh o rozvoj Tatier<br />

s poukázaním na články, ktoré sa o tom<br />

zmieňujú. Publikáciu dopĺňajú dobové fotografie<br />

a portrét J. G. Rainera, čo umocňuje<br />

zážitok z čítania tejto zaujímavej knihy.<br />

s vášňou, nádejou i so sklamaním, s víťazstvom<br />

i pádmi. Práve tento kontrapunktový<br />

prístup drží čitateľa v určitom napätí. Popri<br />

poviedkach s nádychom ľahkej lascívnosti<br />

(Kde som mal hlavu...), zobrazením tragických<br />

životných udalostí (Messiho zázrak)<br />

či tragikomickým pohľadom na muža, ktorý<br />

chce, no nedokáže byť neverný (Posledná<br />

nevera), je príťažlivo spracovaná aj téma<br />

návštevy gruzínskeho režiséra na Slovensku,<br />

ktorý sa dostal na územie bojov počas<br />

druhej svetovej vojny (Suliko). Jej lyrický<br />

podtón upozorňuje na autorov široký register<br />

emócií... Podnetom pre Banášove<br />

poviedky sú vlastné zážitky či rozprávanie<br />

druhých, ktoré dokázal spracovať do tohto<br />

poviedkového žánru. Poviedka z pera slovenských<br />

autorov sa v ostatnom čase na<br />

našom knižnom trhu objavuje čoraz menej.<br />

Aj z tohto pohľadu priniesla Banášova<br />

zbierka určité oživenie.<br />

Anton Hykisch<br />

Milujte kráľovnú<br />

Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov,<br />

Bratislava 2012, s. 493<br />

Hykischov historický<br />

román o kráľovnej<br />

Márii Terézii<br />

vzbudil zaslúženú<br />

pozornosť už pri jeho<br />

prvom vydaní roku<br />

1984. Odvtedy vyšli<br />

tri vydania v českom<br />

jazyku, dve v Nemecku<br />

a čítať ho mohli aj<br />

v Poľsku, Chorvátsku<br />

a Rumunsku. Hlavnou<br />

témou je biografia tejto panovníčky, ktorá<br />

priniesla veľa pokrokových reforiem do<br />

často tápajúcich činov jej predchodcov. Kontrapunktom<br />

k osvietenstvu Márie Terézie je<br />

boj s pruským kráľom Fridrichom II. Autor<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

často necháva čitateľa na vážkach a umožní<br />

mu uvažovať, kto môže byť v tomto boji víťazom.<br />

Samozrejme, román nie je kronika, preto<br />

si autor vyberá z bohatého pôsobenia cisárovnej<br />

iba kľúčové momenty. Anton Hykisch<br />

vedel do tohto súboja umne vsadiť aj obraz<br />

tereziánskej doby na Slovensku. Vyberá si<br />

epizódy zo života slovenských vzdelancov,<br />

poukazuje na ich postoje. No komponuje ich<br />

na rovnocennej úrovni s osobnosťami európskej<br />

filozofie, umenia, predovšetkým hudby.<br />

Umožňujú mu to i fakty, že viacerí hudobníci<br />

mali vzťah k vtedajšiemu Prešporku. Žili<br />

v ňom alebo aspoň v ňom koncertovali, či<br />

mesto na Dunaji navštívili (Mozart, Haydn).<br />

Panovníčkin život je zaujímavý aj tým, že sa<br />

na trón dostala pomerne v mladom veku, čo<br />

nebolo po chuti pruskému kráľovi Fridrichovi,<br />

ktorý si robil nárok na mocenské dedičstvo.<br />

Nekonečné ťahanice a boje autor opisuje<br />

so znalosťou nielen historického pozadia,<br />

ale aj detailov, ktoré iba podčiarkujú hodnovernosť<br />

jeho pohľadu. Práca s detailom je<br />

však súčasťou aj iných momentov románu.<br />

Pravda, často ide o fikciu.<br />

Román sa odohráva na viacerých miestach.<br />

S hrdinami sa ocitneme vo Viedni, v Bratislave,<br />

inokedy v Prahe, Berlíne či Paríži alebo<br />

vo Vatikáne. Na opisovanie atmosféry palácov,<br />

kde sa dej odohráva, je Anton Hykisch<br />

majster, tak ako aj v tvorbe dialógov, ktoré sú<br />

vecné a posúvajú dej dopredu.<br />

Spisovateľovi sa dostalo uznania aj za hranicami<br />

Slovenska. V nemeckom týždenníku<br />

Sonntag autor recenzie konštatoval, že Anton<br />

Hykisch svoje dielo „napísal ako súčasný<br />

román o moci a jej zodpovednosti, o spolužití<br />

európskych národov, ako román o tolerancii...“<br />

Aj nové vydanie románu iba podčiarkuje<br />

jeho úspech a predikát „jeden z najúspešnejších<br />

historických románov v slovenskej<br />

literatúre.“<br />

<br />

Ivan Szabó<br />

53

Výtvarné umenie<br />

Frank jalšovský – kozmická inšpirácia<br />

Na slovenskú výtvarnú scénu sa Frank Jalšovský vrátil pod dlhoročnom pobyte v Kanade, kde sa mu podarilo zaujať publikum aj<br />

výtvarnú kritiku. V tvorbe pokračoval aj po návrate na Slovensko, má za sebou niekoľko mimoriadne úspešných výstav.<br />

„Vo svojich výtvarných dielach sa usilujem<br />

hlbšie preniknúť do ľudskej podstaty, dotknúť<br />

sa pomocou psychologickej sondy vedomia<br />

a duše človeka, pootvoriť dvere duchovných<br />

a spirituálnych svetov, ktoré sú ešte aj dnes<br />

opomínané, potlačované a neuznávané, hoci<br />

vieme, že sú najdôležitejšie,“ hovorí na margo<br />

svojej tvorivej činnosti svojrázny a originálny<br />

výtvarník, akademický maliar Frank<br />

Jalšovský.<br />

Umelec zostáva verný svojim tematickým<br />

oblastiam: filozofickým až kozmologickým<br />

meditáciám, existencialistickým<br />

a znepokojujúcim kompozíciám, sugestívnym<br />

grafikám so surrealistickou poetikou,<br />

krajinkám z jeho potuliek po Slovensku.<br />

Cítiť z nich latentnú energiu, napätie,<br />

ale aj clivú nostalgiu a čistú túžbu po radosti,<br />

cítiť z nich inšpiráciu nekonečnom<br />

v priestore a večnosťou v čase.<br />

Diela Franka Jalšovského sú zastúpené<br />

v mnohých galériách, ako aj v súkromných<br />

zbierkach po celom svete, jeho meno figuruje<br />

aj v medzinárodnej Encyklopédii žijúcich<br />

umelcov. Franka Jalšovského právom<br />

považujú za výtvarníka so svetovým renomé.<br />

<br />

Ľuboš Jurík<br />

Foto: Archív a Aneta Balážová<br />

54 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Výtvarné umenie<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

55

Ľudia a udalosti<br />

Cena o najslušnejšieho občana Bratislavy<br />

Spoločnosť Ferdinanda Martinenga, City Pressburg, s. r. o., a Bratislavské<br />

kultúrne a informačné stredisko usporiadali v bratislavskej<br />

letnej čitárni U červeného raka už VI. ročník Ceny o najslušnejšieho<br />

občana Bratislavy v rámci programu Schöne Náci opäť s nami.<br />

Program sa niesol v duchu a atmosfére starej priateľskej Bratislavy<br />

a vzájomnej kresťansko-židovskej úcty. Hosťami boli Eva Siracká, Ladislav<br />

Ballek, Tomáš Janovic, Anton Srholec, Juraj Šebo, Ľuboš Jurík,<br />

Oľga Feldeková, Iveta Radičová, manželia Nágelovci, skupina LOJZO,<br />

Katka Feldeková, folklórna skupina Spevule a i. Program uvádzal Peter<br />

Kurhajec. Cenu najslušnejšieho Bratislavčana získal organizátor<br />

kultúrnych podujatí Dušan Roll. Na snímke zľava Iveta Radičová, Anton<br />

Srholec, Dušan Roll a Eva Siracká.<br />

Text a foto: Silvia Važanová<br />

Krst knihy Ľuba Olacha<br />

Básnik a prozaik Ľubo Olach (na obr. v strede) spolu so známym<br />

spevákom Paľom Hammelom (vľavo) a moderátorom Milanom Blahom<br />

(vpravo) uviedli do života nový Olachov román s názvom Nádenník<br />

pera vo francúzskych službách. „Knihu prezentuje ľahkosť, dôvtip<br />

a hravosť s úskokmi. Obsahuje živé životné príbehy, pútajúce v kompozícii,“<br />

skonštatoval Milan Blaha a o autorovi ešte dodal: „Nenarodil sa ako básnik<br />

a prozaik, ale sa ním stal.“<br />

Text a foto: Silvia Važanová<br />

Prezentácia<br />

Vinohradníckych povestí<br />

Vydavateľstvo Matice slovenskej v rámci vinobrania v Rači a v spolupráci<br />

s MÚ v Rači prezentovalo knižnú publikácia s názvom Vinohradnícke<br />

povesti od autoriek Dobroslavy Luknárovej a Zuzany Kuglerovej.<br />

Riaditeľ vydavateľstva MS Stanislav Muntág skonštatoval: „V knihe je pre<br />

každého niečo pre obyvateľov Rače a kus dobrého čítania pre všetkých ostatných.“<br />

Prednosta Rače Peter Pilinský vetvičkou pokrstil novú knihu príbehov<br />

o víne spolu so spisovateľom Gustávom Murínom a pánom Jánom<br />

Pavlovičom na Miestnom úrade v Rači.<br />

Text a foto: Silvia Važanová<br />

Študijný program s podporou<br />

spoločnosti Samsung<br />

Spoločnosť Samsung Electronics Czech and Slovak počas slávnostného otvorenia<br />

nového bakalárskeho programu Kórejské štúdiá na Filozofickej fakulte Univerzity<br />

Komenského v Bratislave venovala 10 tabletov Samsung GALAXY Tab 2 10.1. Symbolický<br />

šek o ich poskytnutí prevzal z rúk Petra Tvrdoňa, riaditeľa slovenskej pobočky<br />

Samsung Electronics Czech and Slovak (na obr. vpravo), dekan Filozofickej fakulty<br />

Univerzity Komenského, prof. PhDr. Jaroslav Šušol, PhD. (na obr. vľavo).<br />

„Spoločnosť Samsung pôsobí na Slovensku už niekoľko rokov. Preto sme privítali rozhodnutie<br />

Filozofickej fakulty UK otvoriť tento bakalársky program. Zároveň nás teší, že aj prostredníctvom<br />

neho sa slovenskí študenti môžu viac dozvedieť o kórejskej kultúre,“ uviedol pri tejto<br />

príležitosti Peter Tvrdoň. Tablety budú študentom k dispozícii v Ústrednej knižnici<br />

FiF UK. „Rozhodnutie spoločnosti Samsung darovať našej fakulte učebné pomôcky v dobe<br />

digitalizácie a rozširovania internetového obsahu nás potešilo. Pevne verím, že spolupráca<br />

bude pokračovať aj pri iných projektoch,“ uviedol dekan Jaroslav Šušol. (red.)<br />

Foto: archív<br />

56 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Ľudia a udalosti<br />

Deň bezpečnosti na železničných priecestiach<br />

Železnice Slovenskej republiky sa už po štvrtýkrát pripojili k medzinárodnému dňu<br />

bezpečnosti na železničných priecestiach. Okrem už tradičných kontrol, ako sa vodiči<br />

a chodci správajú na železničných priecestiach, v tomto roku zorganizovali simulované<br />

porovnanie brzdnej dráhy rušňa a osobného auta pri rýchlosti 30, 50 a 80 km za hodinu.<br />

Akcia sa uskutočnila v priestoroch najmodernejšej zriaďovacej stanice Žilina –Teplička<br />

a výsledkom je preventívno-bezpečnostné DVD pre širokú verejnosť o neporovnateľne<br />

rozdielnych brzdných dráhach (pri 80 km rýchlosti až vyše 200 metrov) v neprospech ťažkého<br />

a silného vlaku.<br />

(red.)<br />

Reding Tower 2 je skolaudovaný<br />

Administratívny<br />

komplex Reding<br />

Tower 2<br />

v Ra či dokončili<br />

podľa plánov. Ide<br />

o nízkoenergetickú<br />

budovu, pri ktorej sa spoločnosť YIT Reding rozhodla prispôsobiť<br />

priestory aj menším nájomcom. „Veríme, že myšlienka energetickej<br />

úspornosti, ale aj dostupná lokalita a príjemné prostredie pod Malými Karpatami<br />

osloví viaceré firmy či inštitúcie, ktoré hľadajú práve túto kombináciu.<br />

Keďže v lokalite chýba aj ponuka vysoko kvalitných priestorov pre malé<br />

firmy a dopyt o malé priestory bol veľký, rozhodli sme sa ponuku rozšíriť<br />

aj týmto smerom,“ uviedol riaditeľ pre developerské projekty YIT Reding<br />

Milan Murcko. V spolupráci s občianskym združením Cyklokoalícia<br />

developer podporuje aj alternatívnu dopravu a v súčasnosti rieši<br />

vybudovanie interiérových, t. j. krytých, a exteriérových stojanov na<br />

uzamknutie bicyklov. Interiérové budú slúžiť predovšetkým pre užívateľov<br />

budovy, pričom exteriérové budú slúžiť pre návštevy. Inštalácia<br />

stojanov prebehne do konca októbra 2012.<br />

(red.)<br />

Foto: archív<br />

Foto: archív<br />

Už 125 rokov staviame svet, v ktorom chceme sami žiť<br />

Rok 2012 predstavuje pre Skanska 125. rok pôsobenia<br />

na svetovom stavebnom trhu. Od skromných začiatkov<br />

v malom mestečku na juhu Švédska v roku 1887 až<br />

po dnešnú pozíciu vedúceho svetového hráča. Zakladateľ<br />

spoločnosti, švédsky chemik Rudolf Fredrik Berg (na obr.),<br />

bol zanieteným odborníkom, ktorý sa usiloval o inovácie<br />

a veril, že svojou prácou môže pomôcť zmeniť život ľudí<br />

i celú spoločnosť<br />

k lepšiemu. V neposlednom<br />

rade<br />

nezabúdal ani na<br />

svojich zamestnancov.<br />

Záujmy<br />

R. F. Berga predstavujú<br />

charakteristické<br />

hodnoty,<br />

ktoré sú firme<br />

Skanska dodnes<br />

vlastné. Jeho posolstvo si pripomenuli aj zamestnanci spoločnosti na Slovensku. K oslavám 125. výročia<br />

sa pripojili spolu so svojimi rodinami počas Letného dňa Skanska, ktorý bol pre všetkých zamestnancov<br />

i priaznivcov pripravený v Bojniciach. <br />

<br />

(red.)<br />

Foto: archív<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

57<br />

Foto: archív

SLOVENSKÁ TLAČOVÁ AGENTÚRA<br />

SLOVAK NEWS AGENCY<br />

EFEKTÍVNE<br />

PRIAMO VEDÚCE<br />

K ZVÝŠENIU PREDAJA<br />

Keynote speaker:<br />

Kevin Thomson, konzultant, Veľká Británia<br />

Komunikujte so zákazníkom rečou jeho kmeňa!<br />

Aké jednoduché! Ale ako zistiť ku ktorému<br />

kmeňu patrí?<br />

03. 10. 2012, NH GATE ONE, Bratislava, www.informslovakia.sk<br />

Generálny partner:<br />

Partneri:<br />

Mediálni partneri:

Diplomati<br />

Nemecké štátne<br />

vyznamenanie<br />

Veľvyslanec Spolkovej republiky Nemecko v SR dr. Axel Hartmann<br />

(vľavo) odovzdal riaditeľovi Slovenského národného múzea – Múzea<br />

kultúry karpatských Nemcov dr. Ondrejovi Pössovi vysoké nemecké<br />

štátne vyznamenanie Spolkový kríž za zásluhy. Vyznamenanie mu prepožičal<br />

nemecký prezident Joachim Gauck za jeho mnohoročnú prácu<br />

v prospech karpatských Nemcov, založenie Múzea kultúry karpatských<br />

Nemcov a prínos k slovensko-nemeckým vzťahom.<br />

Náš spoločný osud<br />

Žiť v slobode je najdôležitejší cieľ každého národa – zdôraznila na vernisáži<br />

výstavy Záhreb 30. rokov zorganizovanej k oslavám 21. výročia Chorvátskej<br />

republiky v Bratislave chargé d´affaires Chorvátskeho veľvyslanectva v SR<br />

Tuga Tarle (na snímke s manželom). Budúcnosťou jej domoviny je Európska<br />

únia a Chorváti urobia všetko, aby sa stali jej plnohodnotným členom.<br />

Júl v znamení Francúzska<br />

V júli sa Bratislava už tradične teší na oslavy francúzskeho štátneho sviatku –<br />

Pádu Bastily, ktoré sa konajú na nádvorí Starej radnice a Hlavnom námestí v Bratislave.<br />

„Francúzsko a Slovensko majú vlády, ktoré sú schopné riešiť zložité situácie,<br />

vyvolané súčasnou svetovou krízou,“ povedal v prejave veľvyslanec Francúzskej republiky<br />

v SR Jean-Marie Bruno. Spomenul aj nadštandardné<br />

bilaterálne vzťahy medzi svojou vlasťou<br />

a Slovenskom.<br />

Na snímke veľvyslanec Jean – Marie Bruno v rozhovore<br />

s ministrom zahraničných vecí SR Miroslavom<br />

Lajčákom (vpravo).<br />

Na čele Rady EÚ<br />

Predsedajúcou krajinou Rady Európskej únie sa od 1. júla 2012 stal<br />

Cyprus. „Naša ,loď´v EÚ je malá, ale hrdá ako náš ostrov. Budeme zodpovedne<br />

a spoľahlivo pracovať pre lepšiu a úspešnejšiu Európu,“ povedal na<br />

oslavách preberania predsedníctva na Hlavnom námestí v Bratislave<br />

veľvyslanec Cyperskej republiky v SR Marios Kountourides. Medzi<br />

najdôležitejšie úlohy, ktoré si Cyprus vytýčil, patria snaha o oživenie<br />

hospodárstva, zamestnanosti, zlepšenie fungovania jednotného trhu<br />

v EÚ a upevňovanie vzťahov so svojimi susedmi. Na snímke je veľvyslanec<br />

Cypru v rozhovore s primátorom Bratislavy Milanom Ftáčnikom<br />

počas neformálnych osláv v našom hlavnom meste.<br />

Dobrí priatelia<br />

Na oslavách štátneho sviatku Slovinskej republiky sa v Bratislave stretli diplomati, osobnosti spoločenského<br />

a kultúrneho života a podnikatelia zo Slovinska a Slovenska. Veľvyslanec Slovinskej republiky<br />

v SR Stanislav Vidovič zdôraznil, že vlani boli hospodárske kontakty medzi Slovinskom a Slovenskom<br />

rekordné a vyjadril vieru, že také budú aj tohto roku.<br />

<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

Text a snímky Tatiana Jaglová<br />

59

Európska komisia<br />

Európska komisia<br />

EURÓPSKa KOMISIa<br />

Investície do výskumu<br />

V rámci siedmeho rámcového programu<br />

(FP7) Európska komisia podporí projekty<br />

a myšlienky, ktoré zvýšia konkurencieschopnosť<br />

Európy a budú sa zaoberať riešením takých<br />

oblastí, akými sú ľudské zdravie, ochrana<br />

životného prostredia a hľadanie nových<br />

riešení pre narastajúce výzvy súvisiace s urbanizáciou<br />

a nakladaním s odpadom sumou<br />

8,1 miliárd eur. Je to leví podiel na navrhovanom<br />

rozpočte EÚ pre výskum vo výške 10,8<br />

miliardy eur na rok 2013.<br />

Nezamestnanosť mládeže<br />

Alarmujúco vysoká miera nezamestnanosti<br />

u mladých ľudí v Európe si vyžaduje<br />

okamžitý zásah zo strany členských štátov.<br />

Jednou z priorít bude zabezpečiť plynulý<br />

prechod mladých ľudí zo školy do zamestnania.<br />

Dve štúdie vypracované Európskou<br />

komisiou na tému učňovského vzdelávania<br />

a stáží vo všetkých členských štátoch EÚ odporúčajú<br />

zlepšiť schopnosť týchto vzdelávacích<br />

programov reagovať na požiadavky trhu<br />

práce, zvýšiť ich potenciál na prispôsobenie<br />

sa potrebám podnikov a ponúknuť viac záruk<br />

z hľadiska kvality a možností uplatnenia<br />

mladých ľudí. Ich závery sú východiskom<br />

k príprave dvoch iniciatív EK. Prvou je návrh<br />

odporúčania Rady EÚ týkajúceho sa záruk<br />

pre mládež, ktoré majú mladým ľuďom garantovať,<br />

že do 4 mesiacov po skončení školy<br />

budú zapojení buď do pracovného procesu,<br />

ďalšieho vzdelávania, alebo do odbornej prípravy,<br />

a tou druhou je vymedzenie kvalitatívneho<br />

rámca týkajúceho sa stáží.<br />

Skúšanie liekov<br />

Klinický výskum v Európe sa má podľa<br />

EK oživiť prostredníctvom zjednodušenia<br />

pravidiel v oblasti vykonávania klinického<br />

skúšania. Klinické skúšanie je testovanie liekov<br />

na ľuďoch a sprístupnenie inovatívnych<br />

spôsobov liečby pacientom. Napríklad ak sa<br />

preukáže, že kombinácia dvoch liekov môže<br />

znížiť riziko infarktu. Klinický výskum v EÚ<br />

s ročnými investíciami viac ako 20 miliárd<br />

eur predstavuje zároveň významný príspevok<br />

pre politiku rastu v rámci stratégie EÚ<br />

2020. No počet klinických skúšok v Európe<br />

znepokojujúco klesá, v posledných rokoch<br />

dokonca až o štvrtinu. Komisia navrhuje, aby<br />

pravidlá vykonávania klinického skúšania<br />

boli jednotné v celej EÚ.<br />

Digitálna agenda<br />

Európska komisia prichádza s plánom na<br />

riešenie problému s nárastom mobilných<br />

a bezdrôtových dátových prenosov. Tieto<br />

technológie vrátane širokopásmových služieb<br />

budú môcť využívať aj rádiové spektrum.<br />

Vďaka tejto novinke dôjde k zvýšeniu kapacity<br />

siete, zníženiu cien širokopásmových služieb<br />

a vzniku nových trhov. Odhaduje sa, že<br />

celosvetový objem mobilných dátových prenosov<br />

vzrastie do roku 2015 o 26 %. Dovtedy<br />

bude existovať 7 miliárd telefónov, tabletov<br />

a iných mobilných zariadení, ktoré sa budú<br />

môcť pripojiť k internetu. K ďalším bezdrôtovým<br />

inováciám, ktoré používajú spektrum,<br />

patria bezdrôtové snímače a diaľkové ovládanie<br />

inteligentných systémov (napríklad zhasínanie<br />

svetiel, keď nie sme doma, alebo regulácia<br />

klimatizácie podľa teploty).<br />

Boj proti podvodom<br />

V roku 2011 sa zmenšil počet podvodov,<br />

ktoré sa dotýkajú rozpočtu EÚ o 35 %. Zlepšilo<br />

sa vymáhanie prostriedkov EÚ, v ktorých<br />

prípade boli zistené nezrovnalosti alebo<br />

podvod. Komisii sa minulý rok podarilo<br />

vymôcť asi 2 mld. eur v rámci finančných<br />

korekcií a vyžadovania vrátenia prostriedkov.<br />

Členské štáty dosiahli takisto zlepšenie<br />

v oblasti vymáhania vrátenia prostriedkov od<br />

konečných príjemcov, a to najmä v oblasti<br />

predvstupovej pomoci. Nedávno predložený<br />

návrh Komisie týkajúci sa boja proti podvodom<br />

poškodzujúcim finančné záujmy Únie<br />

prostredníctvom trestného práva by značne<br />

mohol pomôcť pri vymáhaní prostriedkov<br />

a odradiť podvodníkov.<br />

Šťastnú cestu<br />

Ako sa dovolenkári môžu domáhať náhrady<br />

škody, ak sú obeťami nehody v inej krajine<br />

než je ich vlastná? Kde môžu podať žiadosť<br />

o uplatnenie svojho nároku? A aká je<br />

lehota pre žalobu o náhradu škody? EK celé<br />

leto až do 19 novembra poskytuje konzultácie<br />

účastníkom cezhraničných dopravných<br />

nehôd, ktorí sa v súčasnosti môžu stretávať<br />

s ťažkosťami pre rozdielne časové lehoty na<br />

uplatnenie nároku na náhradu škody v prípade<br />

nehody v zahraničí v rámci EÚ. Rozdielne<br />

pravidlá v jednotlivých krajinách dnes spôsobujú<br />

zmätok pre obete, ktoré môžu premeškať<br />

niekedy pomerne krátke lehoty a skončiť<br />

bez nároku na akékoľvek odškodnenie.<br />

Životné prostredie<br />

Európska komisia schválila financovanie<br />

202 nových projektov v rámci programu<br />

LIFE+, fondu EÚ pre životné prostredie. Projekty<br />

sa týkajú akcií v oblasti ochrany prírody,<br />

environmentálnej politiky, zmeny klímy<br />

a informovanosti a komunikácie o otázkach<br />

životného prostredia. Celkové investičné náklady<br />

na tieto projekty predstavujú približne<br />

516,5 milióna eur, z ktorých EÚ poskytne<br />

268,4 milióna eur. Komisia dostala 1 078 žiadostí<br />

z 27 členských štátov EÚ.<br />

Elektronický odpad<br />

Pre zber a spracovanie elektronického odpadu<br />

platia nové vylepšené pravidlá, ktoré<br />

poskytujú členským štátom účinnejšie nástroje<br />

boja proti vážnemu problému - nezákonnému<br />

vyvážaniu odpadu. Systematický<br />

zber a vhodné spracovanie sú nevyhnutným<br />

predpokladom recyklácie materiálov ako zlato,<br />

striebro, meď a vzácne kovy, ktoré sa používajú<br />

v televízoroch, laptopoch a mobilných<br />

telefónoch. Najneskôr do 14. februára 2014<br />

musia členské štáty zmeniť a doplniť svoje<br />

existujúce právne predpisy v tejto oblasti<br />

a zosúladiť ich s novou smernicou a novými<br />

cieľmi.<br />

Od roku 2016 sa od členských štátov bude<br />

vyžadovať, aby zabezpečili, že sa vyzbiera<br />

45 % elektrických a elektronických zariadení<br />

predaných v každej krajine. Od roku<br />

2018 sa rozsah pôsobnosti smernice rozšíri<br />

z dnešných kategórií na všetky elektrické<br />

a elektronické zariadenia. Od roku 2019 sa<br />

cieľ zozbieraného odpadu zvýši na 65 % predaných<br />

elektrických a elektronických zariadení<br />

alebo alternatívnu mieru 85 % vytvoreného<br />

elektronického odpadu.<br />

Podpora výskumníkov<br />

Európska rada pre výskum (ERC) vybrala<br />

536 špičkových začínajúcich výskumných<br />

pracovníkov, ktorí získajú financovanie vo<br />

výške takmer 800 miliónov eur. Granty ERC<br />

pre začínajúcich výskumných pracovníkov<br />

do výšky 2 miliónov eur na projekt umožnia<br />

najsľubnejším vedcom rozvíjať myšlienky<br />

na hranici poznania. Vďaka nim budú môcť<br />

takisto budovať svoje výskumné tímy zahŕňajúce<br />

viac než 3 000 postdoktorandských<br />

a doktorandských študentov, čím sa podporí<br />

nová generácia špičkových vedcov v Európe.<br />

V rámci svojho doteraz najväčšieho grantu<br />

ERC podporí v 21 európskych krajinách výskumných<br />

pracovníkov pochádzajúcich zo<br />

41 štátov.<br />

Peniaze na dopravu<br />

Európska komisia vybrala 74 projektov, na<br />

ktoré sa v rámci spolufinancovania zo strany<br />

EÚ vyčlení v programe transeurópskej<br />

dopravnej siete (TEN-T) takmer 200 miliónov<br />

eur na ďalšie skvalitňovanie dopravnej<br />

infraštruktúry v celej EÚ. Pri týchto 74 projektoch,<br />

vybraných na základe výzvy na rok<br />

2011, sa finančná podpora EÚ použije na rôzne<br />

účely, od vybudovania a/alebo modernizácie<br />

súčasných spojov, podpory dopravných<br />

koridorov, verejno-súkromných partnerstiev<br />

a inovačných finančných nástrojov. Prostredníctvom<br />

výzvy v rámci programu na rok 2011<br />

boli poskytnuté celkové prostriedky vo výške<br />

198,3 milióna eur, určené na financovanie<br />

5 najvyšších priorít siete TEN-T. <br />

Podrobnosti o jednotlivých rozhodnutiach<br />

a činnosti Európskej komisie nájdete na stránke:<br />

http://ec.europa.eu<br />

60 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Veľvyslanec<br />

Francúzskej republiky v SR<br />

Európa rešpektuje národné identity<br />

Čoraz častejšie sa hovorí o presune viacerých kompetencií do Bruselu, o Spojených štátoch európskych alebo Európskej federácii.<br />

Na túto tému hovorila s veľvyslancom Francúzskej republiky v SR Jeanom-Marie Brunom novinárka Tatiana Jaglová.<br />

■■ Niektorí kritici hovoria, že špičkoví<br />

politici v Bruseli, ktorí tvoria súčasnú<br />

víziu Európy, rozumejú finančníctvu<br />

a politike ale nerozumejú Európe, životu,<br />

a potrebám ľudu. Aká by mala byť,<br />

podľa vášho názoru Európa, aby sa v nej<br />

francúzsky ľud cítil čo najlepšie?<br />

Súlad medzi rozhodnutiami politikov<br />

a očakávaniami ich voličov je základnou<br />

otázkou v našich európskych<br />

demokraciách, v ktorých sa významná<br />

časť kompetencií odteraz vykonáva<br />

spoločne. Cieľom stále prebiehajúcich<br />

úvah je posilnenie demokratického charakteru<br />

našich inštitúcií. Priame voľby<br />

európskych poslancov v roku 1979 boli<br />

počinom, ktorý položil základy legitimity<br />

Európskeho parlamentu. Projekt, ktorý<br />

predpokladá, že raz bude možné istú časť<br />

európskych poslancov voliť na nadnárodnej<br />

kandidátke vytvorenej európskymi politickými<br />

stranami, a nie jednotlivými stranami<br />

členských štátov, by mohol dostať konkrétne<br />

kontúry už počas budúcich rokov. Európska<br />

konštrukcia by tak získala novú, dokonalejšiu<br />

dimenziu.<br />

Myslím si, že veľká väčšina mojich spoluobčanov<br />

sa cíti dobre v Európskej únii, lebo<br />

je nielen garantom hodnôt, ktoré obhajuje aj<br />

Francúzsko, ale aj mieru v Európe. EÚ nie je<br />

bezchybná, ale národom, ktoré do nej patria,<br />

už priniesla veľa pozitívneho. Je dôležité, aby<br />

európski občania cítili výhody a vedeli, že<br />

im EÚ neustále bude veľa dávať. Preto treba<br />

zlepšiť komunikáciu o nevyhnutných opatreniach.<br />

Nemožno očakávať, že občania hneď<br />

všetko pochopia a príjmu – je to totiž dlhodobý<br />

cieľ.<br />

■■ Francúzom svedčí ich svetoznáme slovné<br />

spojenie Savoir vivre – Umenie žiť. Vaša krajina<br />

má celkom inú mentalitu ako Nemecko.<br />

Ak by teda malo prísť k Spojeným štátom európskym,<br />

ako by sa tieto dva vedúce národy<br />

navzájom prispôsobili?<br />

Ak by sa koncept európskej federácie kontretizoval,<br />

národy by si bezpochyby zachovali<br />

svoj jazyk, kultúru a hodnoty, pretože to<br />

je to, čo od začiatkov EÚ tvorí jej bohatstvo<br />

a je jej hnacím motorom. Netreba preto proti<br />

sebe umelo stavať Francúzov a Nemcov alebo<br />

iné krajiny EÚ, ale úprimne v tejto ceste<br />

pokračovať. Jacques Delors povedal, že Európa<br />

by mala rešpektovať „vernosť národu<br />

a domovu“. Mala by tiež ,,myslieť na význam<br />

zachovania našich národov ako miesta zakorenenia<br />

ich príslušníkov“. To je dôvod, prečo<br />

sa zdá rozumnejšie hovoriť o projekte federácie<br />

európskych národov a nepoužívať výraz<br />

Spojené štáty európske.<br />

Presun kompetencií smerom k EÚ umožňuje<br />

lepšiu spoluprácu, vytvorenie základov<br />

spoločných pravidiel v určitých sektoroch,<br />

ale nie je synonymom uniformizácie kultúr<br />

a hodnôt.<br />

Projekt „európskej federácie“, o ktorom<br />

sa hovorí, je dlhodobý. Zaujímavé diskusie<br />

o ňom sa vedú už niekoľko rokov, najskôr<br />

však treba vyriešiť problémy, ktorým čelia<br />

krajiny EÚ. Členské štáty si neželajú napredovať<br />

v rovnakom rytme a nemajú rovnaké<br />

túžby a predstavy. Na našej ceste budeme<br />

konfrontovaní s rôznymi úrovňami integrácie.<br />

Jedného dňa sa možno vyvinie federálna<br />

identita, ktorá nespochybní iné formy solidarity<br />

a deľbu spoločných kompetencií.<br />

■■ V tejto súvislosti ešte jedna otázka: Aký by<br />

mohol byť úradný jazyk? Doteraz víťazí angličtina<br />

ako akési esperanto. Vo federácii európskych<br />

štátov by to asi nebolo ideálne riešenie...<br />

V dnešnej EÚ sa hovorí 23 oficiálnymi jazykmi,<br />

niektorými jazykmi sa hovorí aj vo<br />

viacerých krajinách naraz (francúzština,<br />

nemčina, gréčtina). Angličtina je najpoužívanejším<br />

jazykom v EÚ nie preto, že by bola<br />

rodným jazykom väčšej časti občanov EÚ,<br />

ale preto, že je prvým cudzím jazykom približne<br />

tretiny z nich. Jazyky, ktoré by mali<br />

najviac príslušníkov, sú nemčina a francúzština.<br />

Európsky občan môže s európskymi inštitúciami<br />

komunikovať v jednom z 23 jazykov,<br />

medzi ktorými je aj jeho rodný. Európsky<br />

parlament používa všetkých 23 oficiálných<br />

jazykov. Následkom administratívnych<br />

a finančných obmedzení sa stretnutia iných<br />

európskych inštitúcií konajú v užšom počte<br />

jazykov. Pracovné jazyky Európskej komisie<br />

a komisie stálych predstaviteľov (Coreper) sú<br />

francúzština, angličtina a nemčina. V niektorých<br />

pracovných skupinách bez tlmočnia sa<br />

používajú iba francúzština a angličtina. Francúzština<br />

zostáva druhým najpoužívanejším<br />

jazykom v internej a externej kominikácii európskych<br />

inštitúcií po angličtine. Myslí, že je<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

vhodné, aby to tak zostalo a ďalšie jazyky<br />

by mohli byť ďalej používané vnútri<br />

EÚ. Únia rešpektuje národné identity<br />

svojich členských štátov.<br />

■■ Francúzsky kultúrny inštitút v Bratislave,<br />

ako aj francúzske veľvyslanectvo,<br />

organizujú množstvo atraktívnych akcií<br />

pre našich obyvateľov – spomeňme napríklad<br />

časté vernisáže. Na poslednej –<br />

Mladé európske umenie – ste hovorili<br />

o tom, že umenie žije, rozvíja sa a rozširuje<br />

aj v čase súčasnej globálnej krízy...<br />

Francúzsko venuje kultúre pozornosť<br />

aj na politickej úrovni: všetky vlády, či<br />

už ľavicové alebo pravicové, kladú dôraz<br />

na podporu kultúry, kultúrneho dedičstva<br />

a vzdelávania. Viac ako koníček či<br />

voľnočasová aktivita sa kultúra vníma ako<br />

výnimočný fenomén, ktorý nám umožňuje<br />

vyjadriť sa, obohacuje našu víziu sveta,<br />

vyzýva k úvahám o svete. Teda, kultúra je<br />

niečo ako nástroj demokratického života. Je<br />

nevyhnutnosťou aj v čase krízy. Napríklad:<br />

ak aj ekonomické prostriedky domácnosti<br />

nedovoľujú ísť na dovolenku, možno sa vyžiť<br />

v kultúrnych aktivitách, ktoré sú únikom<br />

z každodennosti. Myslím, že všetci potrebujeme<br />

kultúru aj na to, aby sme vedeli čeliť<br />

stresom, na oddych, ale aj ako podnet na<br />

premýšľanie o víziách do budúcnosti, určitý<br />

kultúrny kompas, ktorý nám ukáže hodnotový<br />

smer a cestu napred.<br />

Umelci boli nielen svedkami, ale aj aktérmi<br />

spoločenských prevratov a zmien. Uvediem<br />

príklad zo Slovenska: po príchode<br />

k vám som bol dojatý objavením diel umelcov<br />

60. a 70. rokov: celá táto generácia svojím<br />

umením podala úžasnú výpoveď o situácii,<br />

pozdvihla sa nad problémy a príkoria,<br />

oslobodila sa odmietnutím existujúceho poriadku.<br />

Preto si myslím, že aj situácia, ktorú<br />

zažívame dnes – ekonomická kríza a politické<br />

transformácie – povedú k zrodu veľkých<br />

autorov.<br />

Foto: P. Urbi<br />

■■ Ste už istý čas na Slovensku. Čo si na Slovákoch<br />

najviac ceníte?<br />

Disponibilitu, srdečnosť, charakter a priamosť<br />

vo vzťahoch, a, napríklad, aj dochvíľnosť.<br />

Naše krajiny spája staré priateľstvo, potvrdené<br />

najmä skúškami v dvoch svetových<br />

vojnách, ale aj rovnaké ekonomické a politické<br />

záujmy. Silnou motiváciou je pre mňa<br />

záujem Slovákov o všetko, čo sa týka Francúzska.<br />

Počas dvoch rokov som mal možnosť<br />

oceniť húževnatosť a výnimočnú kapacitu<br />

slovenskej spoločnosti, schopnosť sebareflexie<br />

a prispôsobenia sa nevyhnutnému vývoju<br />

v Európe. A viem, že Európa počúva a rešpektuje<br />

aj váš – slovenský hlas. <br />

<br />

61

Európsky parlament<br />

Európsky parlament<br />

Septembrové zasadnutie Európskeho parlamentu<br />

Údajné väznice CIA v Európe<br />

Členské štáty EÚ musia vyšetriť, či na ich<br />

území existovali tajné väznice alebo zariadenia<br />

CIA, v ktorých boli začiatkom tohto storočia<br />

zadržiavané osoby v rámci programu<br />

CIA pre vydávanie a tajné zadržiavanie osôb,<br />

uvádza sa v nelegislatívnom uznesení, ktoré<br />

schválil Európsky parlament.<br />

Text vyzýva na začatie alebo pokračovanie<br />

nezávislého vyšetrovania najmä Litvu, Poľsko<br />

a Rumunsko.Uznesenie vyjadruje znepokojenie<br />

v súvislosti s prekážkami, s ktorými<br />

sa stretáva vnútroštátne parlamentné a súdne<br />

vyšetrovanie zapojenia niektorých členských<br />

štátov do programu CIA. Tie sa týkajú<br />

nedostatočnej transparentnosti, utajovania<br />

dokumentov, prevládania vnútroštátnych<br />

a politických záujmov, úzkej právomoci pri<br />

vyšetrovaní, obmedzení práva obetí na účinnú<br />

účasť a obhajobu a absencie dôkladných<br />

vyšetrovacích postupov a spolupráce vyšetrovacích<br />

orgánov v EÚ.<br />

Práva pre všetky obete<br />

trestných činov v EÚ<br />

Všetky obete trestných činov naprieč EÚ<br />

získajú rovnaké základné práva a ich špecifické<br />

potreby budú individuálne posúdené.<br />

Stane sa tak na základe smernice, ktorú<br />

schválil EP. Bezplatné služby ako podpora<br />

psychológa budú dostupné pre všetky obete,<br />

ktoré budú mať zároveň právo absolvovať<br />

výsluch a súdne pojednávanie v jazyku, ktorému<br />

rozumejú. Každoročne sa stane obeťou<br />

trestného činu v EÚ 75 miliónov ľudí.<br />

Obete trestných činov, ktoré sú spáchané<br />

v zahraničí, môžu byť vystavené vážnym<br />

problémom v dôsledku kultúrnych, jazykových<br />

a právnych rozdielov. Text, na ktorom<br />

sa už poslanci dohodli so zástupcami členských<br />

štátov a ktorý podporil EP, si preto kladie<br />

za cieľ, aby obete akéhokoľvek trestného<br />

činu požívali počas trestného konania rovnaké<br />

práva, a aby sa k nim pristupovalo dôstojne<br />

a s rešpektom. Nové pravidlá by im tiež<br />

mali zabezpečiť lepšiu ochranu pred opakovaný<br />

páchaním trestnej činnosti a prístup<br />

k službám na podporu obetí, k spravodlivosti<br />

a odškodneniu. Poslanci presadili, aby boli<br />

špecifické potreby každej obete individuálne<br />

a včasne posúdené. V závislosti od veku,<br />

pohlavia, rasy, vierovyznania a sexuálnej<br />

orientácie, ako aj povahy a okolností trestného<br />

činu, môže byť potreba ochrany u každej<br />

obete špecifická, uvádza sa v texte smernice.<br />

Strategická a hodnotovo<br />

orientovaná zahraničná politika<br />

Dosiahnutie súdržnej, konzistentnej<br />

a účin nej zahraničnej politiky EÚ si vyžaduje<br />

novú ucelenú stratégiu zahraničnej politiky<br />

EÚ, ktorá sa bude opierať o dostatočné zdroje<br />

na jej napĺňanie, uvádza sa v uznesení,<br />

ktoré schválil Európsky parlament v reakcii<br />

na výročnú správu o spoločnej zahraničnej<br />

a bezpečnostnej politike (SZBP).<br />

Napriek tomu, že Lisabonská zmluva vytvára<br />

v rámci zahraničnej politiky EÚ nový<br />

impulz predovšetkým tým, že poskytuje inštitucionálne<br />

a funkčné nástroje, prebiehajúca<br />

finančná a dlhová kríza oslabuje jej<br />

účinnosť a dlhodobú udržateľnosť. Samotná<br />

konzistencia politík, jej aktérov a inštitúcií<br />

nestačí , aby sa EÚ presadila na medzinárodnej<br />

scéne. EÚ potrebuje reálnu strategickú<br />

koncepciu jej politík a nevyhnutné finančné,<br />

personálne a diplomatické zdroje na jej napĺňanie.<br />

Podľa poslancov len komplexné prístupy,<br />

ktoré spájajú diplomatické, hospodárske,<br />

rozvojové a v krajnom prípade a v úplnom<br />

súlade s ustanoveniami Charty OSN aj vojenské<br />

prostriedky, sú vhodné na riešenie<br />

globálnych hrozieb a problémov. EÚ musí<br />

zabezpečiť súdržnosť rôznych zložiek zahraničnej<br />

politiky a presadiť strategický prístup,<br />

ktorý bude realistický, pragmatický a orientovaný<br />

na budúcnosť, uvádza sa v uznesení.<br />

V snahe systematicky zadefinovať ciele zahraničnej<br />

politiky a zdroje na ich dosahovanie<br />

poslanci navrhujú vytvorenie jasných porovnávacích<br />

kritérií.<br />

Stav únie: hospodárska kríza<br />

a demokracia<br />

Vízia predsedu Európskej komisie Barrosa<br />

sa v EP stretla so zmiešanými reakciami. Poslanci<br />

vo všeobecnosti uvítali myšlienku silnejšej<br />

Európy, ktorá však podľa niektorých<br />

mohla byť ambicióznejšia, a zdôraznili potrebu<br />

väčšieho dôrazu na sociálne otázky. Najväčšie<br />

politické skupiny žiadavali silný viacročný<br />

rozpočet EÚ, ktorý dokáže stimulovať<br />

rast a investície. Výzva na „menej EÚ“ dominovala<br />

u poslancov, ktorí sú viac napravo od<br />

politického stredu.<br />

Štvorhodinovú debatu na pôde parlamentu<br />

odštartoval prejav predsedu EK José Manuela<br />

Barrosa, ktorý sa zameral najmä na<br />

dôsledky hospodárskej krízy a demokraciu.<br />

V súčasnej dobe je podľa neho žiaduce, aby si<br />

členské štáty uvedomili, že samostatne svoje<br />

problémy nevyriešia. Následne predstavil<br />

svoju víziu silnej hospodárskej únie založenej<br />

na politickej únii, ktorá by mala formu federácie<br />

národných štátov. Otázka dôsledkov<br />

krízy pre budúcnosť EÚ a jej občanov bola<br />

pre mnohých poslancov kľúčová.<br />

Kvalita a zodpovednosť<br />

základom bankového dohľadu<br />

Plánované pravidlá európskeho bankového<br />

dohľadu musia spĺňať kritériá kvality, ale<br />

aj povinnosti zodpovedať sa za prijaté rozhodnutia.<br />

Súčasné postoje členských štátov<br />

však brzdia jeho efektivitu a verejnosti môžu<br />

zaslať negatívny signál.<br />

Uznesenie, ktoré schválil EP, je reakciou<br />

na dva zverejnené návrhy EK v oblasti posilnenia<br />

bankového dohľadu. Text vymenúva<br />

hlavné obavy poslancov, ktoré chcú poslanci<br />

v priebehu schvaľovacieho procesu vyriešiť.<br />

Uznesenie víta fakt, že dva roky potom, ako<br />

Európsky parlament vyzval na integrovaný<br />

dohľad na bankami, túto potrebu priznávajú<br />

aj členské štáty. Poslanci však zároveň varujú<br />

pred zjavnou snahou vlád vyhnúť sa vytvoreniu<br />

systému, ktorý by bol transparentný<br />

a demokraticky zodpovedný.<br />

Uznesenie tiež poukazuje na niekoľko<br />

dôležitých bodov, o ktorých by sa v priebehu<br />

procesu schvaľovania pravidiel bankového<br />

dohľadu mala viesť diskusia. Ide napríklad<br />

o rekapitalizáciu bánk, ktorá by podľa<br />

poslancov mohla byť realizovaná priamo<br />

Európskym stabilizačným mechanizmom<br />

(ESM). Ďalším je potreba navrhnúť systém,<br />

ktorý sa dokáže vyrovnať s účinkom presahovania<br />

vplyvu bankovej únie na členské štáty<br />

mimo eurozóny.<br />

Smutný príklad<br />

politického zastrašovania<br />

Situácia ohľadom ľudských práv sa v Rusku<br />

v posledných mesiacoch drasticky zhoršila,<br />

a to aj v súvislosti so súborom nedávno<br />

schválených právnych predpisov, ktoré môžu<br />

byť použité na ďalšie obmedzovanie zástupcov<br />

opozície a ohrozovať slobodu prejavu,<br />

uvádza sa v uznesení, ktoré vo štvrtok schválil<br />

Európsky parlament. Ako príklad poslanci<br />

uviedli kauzu punkovej skupiny Pussy Riot<br />

a prípad Gennadija Gudkova.<br />

Poslanci vyjadrili znepokojenie nad zhoršením<br />

podmienok pre rozvoj občianskej spoločnosti<br />

v Rusku, a to najmä v súvislosti s nedávno<br />

prijatým súborom zákonov právne upravujúcich<br />

otázky demonštrácií, mimovládnych<br />

organizácií, ochrany osobnosti a internetu.<br />

Parlament je hlboko znepokojený neprimeraným<br />

rozsudkom v prípade členiek<br />

punkovej skupiny Pussy Riot, ktorý je podľa<br />

poslancov ďalším príkladom politicky motivovaného<br />

zastrašovania a prenasledovania<br />

opozičných aktivistov. Plénum však vyjadrilo<br />

vieru, že tento rozsudok bude prehodnotený<br />

a zrušený v súlade s medzinárodnými<br />

záväzkami Ruska. Uznesenie tiež pripomína<br />

prípad Sergeja Magnitského ako jeden<br />

z viacerých príkladov zneužitia právomocí<br />

ruskými orgánmi činnými v trestnom konaní<br />

a tiež poukazuje na kroky ruskej generálnej<br />

prokuratúry voči Genadijovi Gudkovovi,<br />

členovi opozičnej strany Spravodlivé Rusko,<br />

ktorých cieľom je zbaviť do poslaneckého<br />

mandátu. <br />

<br />

62 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Infoservis prezidentskej kancelárie<br />

Infoservis prezidentskej kancelárie<br />

Na spomienkovom zhromaždení k výročiu SNP<br />

29. august 2012<br />

Prijatie švajčiarskou spolkovou prezidentkou<br />

10. september 2012<br />

Prezident SR Ivan Gašparovič sa v Banskej Bystrici zúčastnil na spomienkovom<br />

zhromaždení pri príležitosti 68. výročia SNP. Na úvod<br />

si hlava štátu uctila pamiatku obetí protifašistických bojov položením<br />

venca v pietnej sieni Pamätníka SNP. V príhovore zdôraznil, že Slovenské<br />

národné povstanie sa stalo príkladom dejinného vzdoru proti<br />

fašizmu: „Hľadajme v SNP posolstvo pre dnešok, jeho dejinný pohyb. Oprime<br />

sa aj dnes o túto skutočnosť, bráňme nevinných ľudí, aby nepodľahli neviditeľnej<br />

a zákernej ruke, nepodriaďovali sa samozvancom a uzurpátorom,<br />

ktorí priživujú svoje ideologické bludy na životoch iných. Neofašizmus, terorizmus,<br />

žiadne bezuzdné násilie, ktoré v napätí dnešného sveta hľadajú<br />

svoju živnú pôdu nesmú nanovo nezmyselne rozdeliť svet... Prial by som<br />

si, aby hrdosť na SNP prenikla do povedomia všetkých generácií. Aby sa<br />

stala zdrojom národného uvedomenia a vlasteneckého cítenia,“ zdôraznil<br />

Ivan Gašparovič.<br />

Prezident si uctil 20. výročie prijatia Ústavy SR<br />

31. august 2012<br />

Prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča prijala na pôde<br />

svojej rezidencie v Manor Lohn v meste Kehrsatz neďaleko Bernu<br />

s najvyššími poctami spolková prezidentka Švajčiarskej konfederácie<br />

Eveline Widmer–Schlumpfová. „Teším sa, že som mohol vašu krajinu<br />

navštíviť ako historicky prvý prezident samostatnej SR. Mojím cieľom<br />

je ešte viac rozšíriť súčasnú dobrú úroveň našich vzájomných vzťahov so<br />

Švajčiarskom,“ konštatoval I. Gašparovič. Podľa neho za kľúčové považujeme<br />

rozšírenie našej obchodnej výmeny a investícií. „Máme veľký<br />

záujem o spoluprácu vo vede, výskume a inováciách, v ktorých patríte<br />

k absolútnej svetovej špičke,“ uviedol. Prezidentka Švajčiarska zdôraznila<br />

význam vedy a výskumu pre rozvoj krajiny a preto privítala<br />

záujem slovenskej strany o organizáciu spoločného inovačného fóra<br />

Swissness 2012 v októbri v Bratislave. „Švajčiarsko môže prispievať svojou<br />

kvalitou odborného vzdelávania, ktoré je na vysokej úrovni,“ konštatovala<br />

Eveline Widmer–Schlumpfová. Obaja štátnici sa dotkli aj témy<br />

podpory cestovného ruchu, na ktorého rozvoj majú Slovensko i Švajčiarsko<br />

ideálne predpoklady.<br />

Vystúpenie v Rade OSN pre ľudské práva v Ženeve<br />

11. september 2012<br />

Prezident SR Ivan Gašparovič sa zúčastnil na slávnostnom zasadnutí<br />

poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pri príležitosti<br />

20. výročia prijatia Ústavy Slovenskej republiky. Vystúpil s prejavom,<br />

podčiarkol historický význam tohto konštitučného aktu, keď: „Slovenský<br />

národ, národ štátotvorný, ustanovil Slovensko ako subjekt medzinárodného<br />

práva – suverénnou, zvrchovanou Slovenskou republikou.“ V slávnostnom<br />

príhovore ďalej zdôraznil: „Ústavou sme konštituovali nielen<br />

štát sebe, ale aj princípy a hodnoty medzinárodných a medziľudských vzťahov.<br />

Vymedzili sme formy a prístupy k veciam verejného záujmu. A prišli<br />

aj prirodzené konfrontácie litery ústavy so skutočnosťou. Aj preto po 20<br />

rokoch existencie ústavy poukazujeme popri inom aj na to, čo tvorí jeden<br />

z jej identifikačných znakov – čoraz nástojčivejšie odmietame sebectvo a požadujeme<br />

solidaritu.“<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

Prezident Ivan Gašparovič počas oficiálnej návštevy Švajčiarska<br />

predniesol príhovor v Rade OSN pre ľudské práva v Ženeve.<br />

Išlo o historicky prvé takéto vystúpenie slovenského prezidenta.<br />

V príhovore vyzdvihol výsadné postavenie Ženevy ako ľudskoprávnej<br />

centrály v systéme OSN. „Organizácia Spojených národov vykonala<br />

úctyhodný kus práce v oblasti ľudských práv, zdokonaľovala procedúry<br />

a mechanizmy ich ochrany. No stále existuje priestor na ich ďalšie<br />

zlepšovanie,“ uviedol I. Gašparovič a pokračoval: „Ubezpečujem vás,<br />

že po zavŕšení historicky prvého slovenského mandátu v Rade OSN pre<br />

ľudské práva, zostáva SR vo svojej zahraničnej politike pevne zaviazaná<br />

aktívne pokračovať a podieľať sa na jej činnosti vrátane subsidiárnych<br />

mechanizmov. Je pripravená pozitívne spolupracovať v konštruktívnom<br />

duchu so všetkými relevantnými aktérmi vrátane zástupcov občianskej<br />

spoločnosti.“ Návšteva Úradovne OSN v Paláci národov v Ženeve<br />

bola posledným bodom v rámci historicky prvej návštevy slovenského<br />

prezidenta vo Švajčiarsku.<br />

<br />

Foto: Martin Garaj<br />

63

Infoservis Úradu vlády SR<br />

Infoservis Úradu vlády SR<br />

Úrad vlády Slovenskej republiky<br />

Námestie slobody 1<br />

813 70 Bratislava<br />

Tel: +421 2 572 95 111<br />

E-mail: info@vlada.gov.sk,<br />

urad@vlada.gov.sk<br />

Informácie z tohto InfoServisu a mnoho<br />

ďalších nájdete na internetových stránkach<br />

úradu vlády Slovenskej republiky<br />

na adrese www.vlada.gov.sk<br />

Kontakt pre médiá:<br />

Tlačový a informačný odbor<br />

Úradu vlády SR<br />

Telefón: 02/572 95 248<br />

Fax: 02/524 97 625<br />

E-mail: tlacovyodbor@vlada.gov.sk<br />

Podateľňa Úradu vlády SR:<br />

Pondelok - Piatok: 8.00 - 15.00 hod.<br />

Prestávka: 11.45 - 12.15 hod.<br />

E-mail: podatelna@vlada.gov.sk<br />

EuroInfo centrum:<br />

Hlavné námestie 8 (Miestodržiteľský palác)<br />

813 70 Bratislava<br />

Telefón: 0800/103 104<br />

Mobil: 0905/387638<br />

Poskytovanie informácií<br />

v pracovných dňoch: 8.00 - 18.00 hod.<br />

24. august 2012<br />

Prezentácia programu ESO<br />

na Úrade vlády SR<br />

Predseda vlády SR Robert Fico a podpredseda<br />

vlády a minister vnútra SR Robert<br />

Kaliňák spoločne predstavili reformu<br />

štátnej správy ESO (Efektívna, spoľahlivá<br />

a otvorená štátna správa), ktorá štátu<br />

ušetrí milióny eur. Jej cieľom je redukcia<br />

613 úradov miestnej štátnej správy na 79<br />

okresných úradov. Pre vybavovanie administratívnej<br />

agendy sa plánuje vznik kontaktných<br />

centier pre občanov – KAMO<br />

(kontaktné administratívne miesta občana).<br />

Novinkou je, že občania nebudú musieť<br />

cestovať na úrad v mieste svojho trvalého<br />

pobytu, ale budú sa môcť obrátiť na<br />

ktorékoľvek kontaktné centrum na Slovensku.<br />

28. august 2012<br />

Výročie Slovenského národného povstania<br />

„Z historických udalostí čerpáme odvahu<br />

prekonávať prekážky, dokonca sme schopní<br />

prekonávať sa sami aj v súčasnosti,“ povedal<br />

predseda vlády SR Robert Fico pri pamätníku<br />

SNP v Banskej Bystrici na oslavách<br />

68. výročia Slovenského národného<br />

povstania. Podľa premiéra je 68. výročie<br />

dobrou príležitosťou na pripomenutie si<br />

hodnôt, ktoré sú stavebnými kameňmi<br />

nášho nazerania na svet - spolupatričnosť,<br />

spravodlivosť a sloboda.<br />

Spolupatričnosť potrebujeme aj dnes,<br />

pri neistých vlnách Európy. „Potrebujeme,<br />

aby sme o tomto projekte nepochybovali, ale<br />

verili mu a považovali ho za našu vlastnú nádej<br />

a istotu pre budúcnosť, “ povedal premiér<br />

a pokračoval: „Skúsenosť z bojov v povstaní,<br />

ktorú Slováci získali v priamej konfrontácii<br />

s nehumánnosťou, odvaha postaviť sa zlu so<br />

zbraňou v ruke, naučila Slovenky a Slovákov<br />

vážiť si hodnoty spravodlivosti.“ Premiér počas<br />

príhovoru zdôraznil, že Slovenská republika<br />

má povinnosť ukázať príklady takýchto<br />

osobností, ktorých životné cesty je<br />

hodné nasledovať. Osobnosti ako Lettrich,<br />

Novomeský, Ursíny, Golián a iní.<br />

Povstanie z rokov 1944, ale aj 1848 Slováci<br />

síce nevyhrali, ale do povedomia priniesli<br />

vzácne hodnoty. „Ochotu bojovať za<br />

vlastnú národnú slobodu. Priniesli skúsenosť<br />

aj poznanie, že sloboda nie je prostý dar, ale<br />

platí sa za ňu životmi živých,“ dodal premiér.<br />

30. august 2012<br />

Na oslavách 20. výročia prijatia Ústavy SR<br />

V piatok 31. augusta 2012 sa v priestoroch<br />

historickej budovy NR SR na Župnom<br />

námestí v Bratislave zúčastnil predseda vlády<br />

SR Robert Fico spolu s prezidentom SR<br />

Ivanom Gašparovičom a predsedom NR<br />

SR Pavlom Paškom na oslavách 20. výročia<br />

prijatia Ústavy Slovenskej republiky.<br />

„Demokratická Ústava SR prijatá 1. septembra<br />

1992 symbolizuje najmä štátnu identitu<br />

občanov. Dielo, ktoré vyšlo spod rúk expertnej<br />

skupiny odborníkov, je dôkazom, že obsah,<br />

duch Ústavy aj prejavená úcta voči politickým<br />

právam, základným ľudským právam a slobodám,<br />

kultúrnemu dedičstvu nesú pečať tých<br />

najlepších európskych štátoprávnych tradícií,“<br />

povedal v príhovore počas slávnostného<br />

galavečera na Bratislavskom hrade predseda<br />

vlády SR Robert Fico.<br />

3. september 2012<br />

Predseda vlády navštívil banské sídla<br />

na Hornej Nitre<br />

„V mene svojom aj vlády vám chcem poďakovať<br />

za výkony, ktoré podávate,“ povedal<br />

baníkom predseda vlády SR Robert Fico,<br />

ktorý pri príležitosti regionálnych osláv<br />

Dňa baníkov sfáral priamo do Bane Cigeľ.<br />

„Verím, že plány, ktoré Hornonitrianske bane<br />

Prievidza majú, pokiaľ ide o udržanie ťažby, sú<br />

reálne a chcem prisľúbiť, že vláda bude v tejto<br />

veci maximálne nápomocná,“ uviedol premiér.<br />

Zdôraznil, že región Hornej Nitry<br />

nemôže byť bez baníctva, pretože v tomto<br />

sektore je zamestnaných niekoľko tisíc<br />

ľudí, ktorí potrebujú mať istotu pracovných<br />

miest aj do budúcnosti. „Bane budú<br />

mať aj naďalej podporu vlády SR, to hovorím<br />

veľmi jasne,“ podčiarkol.<br />

Predseda vlády SR Robert Fico navštívil<br />

aj Handlovú, kde si uctil pamiatku obetí<br />

banských nešťastí pri hornonitrianskom<br />

Pamätníku obetiam banských nešťastí.<br />

„Nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch.<br />

No všade, kde to je možné, usilujeme sa pomôcť<br />

a robíme všetko preto, aby sme zmiernili dopady<br />

tragických udalostí,“ uviedol premiér.<br />

„Chcem vás priateľsky poprosiť, aby ste sa aj<br />

v tých najkritickejších chvíľach neopúšťali, aby<br />

vo vás nezhasla obyčajná ľudskosť. Prosím, aby<br />

sme boli k sebe žičliví a ľudskí, pretože život<br />

nám môže pripraviť nástrahy, o ktorých ani netušíme,<br />

ale prejaviť ľudskosť, správať sa najmä<br />

k tým, ktorých srdcia zasiahli tragické udalosti<br />

64 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Infoservis Úradu vlády SR<br />

slušne, na to netreba ani veľkú odvahu, ani veľkú<br />

námahu,“ vyzval premiér Robert Fico.<br />

6. september 2012<br />

Na zahraničnej pracovnej ceste<br />

v Českej republike<br />

Pri príležitosti 20. výročia prijatia Ústavy<br />

Slovenskej republiky sa predseda vlády SR<br />

Robert Fico zúčastnil na zahraničnej pracovnej<br />

ceste v Českej republike.<br />

Výročie Ústavy SR si predseda vlády Robert<br />

Fico spoločne s predsedom vlády Českej<br />

republiky Petrom Nečasom uctilna slávnostnej<br />

recepcii usporiadanej veľvyslanectvom<br />

Slovenskej republiky v Prahe. Počas<br />

podujatia vystúpia obidvaja premiéri s príhovorom.<br />

Pracovnú cestu v Českej republike<br />

ukončil predseda vlády na diskusnom<br />

fóre Okrúhly stôl Comenia, na ktorom spoločne<br />

s predsedom vlády Českej republiky<br />

diskutoval o aktuálnych otázkach. Diskusné<br />

fórum zorganizovala Comenius – Paneurópska<br />

spoločnosť pre kultúru, vzdelávanie<br />

a vedecko-technickú spoluprácu založená<br />

v roku 1990 v Prahe.<br />

9. september 2012<br />

Držme v týchto krízových časoch pohromade<br />

V nedeľu 9. septembra 2012 v Bratislave<br />

pri Pamätníku obetiam holokaustu na Rybnom<br />

námestí sa predseda vlády SR Robert<br />

Fico zúčastnil na pietnom akte kladenia vencov<br />

pri príležitosti Dňa obetí holokaustu<br />

a rasového násilia. Počas podujatia vystúpil<br />

s príhovorom.<br />

Pri tejto príležitosti vyzval občanov k súdržnosti.<br />

„Povznesme sa nad malicherné spory,<br />

aby sme spoločne čelili vážnej kríze, ktorá zasiahla<br />

Európu. Zo srdca by som si želal, aby sa<br />

náš svet zblížil.“<br />

Premiér skonštatoval, že život je to najcennejšie,<br />

čo sme na svete dostali do daru, preto<br />

si ho musíme vážiť. Aby už nebolo možné zopakovať<br />

tragické udalosti, ktoré sa odohrali<br />

v minulosti, je podľa slov Roberta Fica nevyhnutné<br />

pamäť národa a pamäť ľudí neustále<br />

obnovovať. Tento rok si pripomíname 250.<br />

výročie narodenia najväčšieho židovského<br />

vzdelanca rabína Moše Schreibera, známeho<br />

pod menom Chatam Sófer. „Chýr o ňom<br />

sa rozletel po svete najmä preto, lebo hľadal také<br />

formy spolužitia, ktoré charakterizovalo vzájomné<br />

pochopenie,“ povedal Robert Fico.<br />

11. september 2012<br />

Novela Zákonníka práce<br />

je výsledok zdravého kompromisu<br />

„Toto pracovné stretnutie bolo príkladom<br />

veľmi intenzívneho sociálneho dialógu, ktorý<br />

sa stal základným pracovným nástrojom tejto<br />

vlády,“ povedal premiér SR Robert Fico po<br />

rokovaní so zástupcami zamestnávateľov<br />

a odborov. Zákonník práce je preto podľa<br />

jeho slov výsledok zdravého kompromisu.<br />

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR<br />

Ján Richter doplnil, že prijatý kompromis<br />

umožní využívať nástroje Zákonníka práce<br />

na ochranu zamestnancov a zároveň vytvorí<br />

zamestnávateľom predpoklady na rozvoj<br />

podnikateľskej činnosti. Rovnaký názor<br />

prezentovali aj predstavitelia najvýznamnejších<br />

výrobných zväzov v priemysle<br />

a zástupcovia odborov. Zároveň existuje<br />

dohoda, že ak niektoré ustanovenia v Zákonníku<br />

práce spôsobia ťažkosti na strane<br />

zamestnancov alebo zamestnávateľov,<br />

budú prehodnotené a bude sa hľadať riešenie<br />

najvhodnejšie pre obe strany.<br />

Novela Zákonníka práce je predmetom<br />

diskusie na aktuálnej schôdzi Národnej<br />

rady SR. „Som presvedčený, že v parlamente<br />

bude pri diskusii o Zákonníku práce uprednostnená<br />

logika a zdravý rozum pred čisto politickými<br />

argumentmi,“ povedal premiér. Robert<br />

Fico uviedol, že základná úprava vzťahu<br />

medzi zamestnancom a zamestnávateľom<br />

by nemala podliehať pravidelným zmenám,<br />

ale podstata pracovného práva by<br />

mohla byť zakotvená v ústavnom zákone.<br />

12. september 2012<br />

Stretnutie s veľvyslancami členských krajín EÚ<br />

Vo štvrtok 13. septembra 2012 sa predseda<br />

vlády SR Robert Fico v Zrkadlovej sále<br />

Úradu vlády SR v Bratislave stretol s veľvyslancami<br />

členských krajín Európskej únie<br />

na spoločnom pracovnom obede. Stretnutie<br />

sa uskutočnilo v rámci polročného cyperského<br />

predsedníctva v Rade EÚ.<br />

13. september 2012<br />

Robert Fico paralympionikom:<br />

Vyjadrujem vám svoj obdiv a ďakujem vám<br />

za skvelú reprezentáciu Slovenska<br />

Predseda vlády SR Robert Fico prijal pozvanie<br />

Slovenského paralympijského výboru<br />

a v piatok 14. septembra 2012 prišiel do<br />

Piešťan slávnostne otvoriť Chodník slávy<br />

úspešných paralympionikov. „Vaše výsledky<br />

v Londýne sú métou, s ktorou sa môžu merať<br />

aj zdraví športovci,“ uviedol v príhovore<br />

Robert Fico. Paralympionici, ktorí sa každý<br />

deň vyrovnávajú so svojimi hendikepmi, sú<br />

podľa jeho slov príkladom aj pre politikov.<br />

„Aj politici musia ukázať schopnosť prekonávať<br />

sa vo výkonoch, ktoré treba zvládnuť predovšetkým<br />

teraz na prekonanie veľkej krízy“.<br />

Robert Fico pripomenul slová predsedu<br />

Slovenského paralympijského výboru Jána<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

Riapoša, ktorý povedal, že aj úraz treba<br />

prijať ako dar. „Tieto slová sú posolstvom aj<br />

pre nás zdravých, aby sme sa učili pobiť so životom,<br />

s jeho neľahkými podmienkami a aby<br />

sme sa neučili hľadať výhovorky tam, kde je<br />

naša osobná zodpovednosť,“ podčiarkol slovenský<br />

premiér.<br />

„Som vám nesmierne vďačný za ľudský príklad,<br />

ktorý dávate našej spoločnosti a chcem<br />

Vám za to vyjadriť svoj obdiv. Ďakujem za<br />

skvelú reprezentáciu Slovenskej republiky,“<br />

uzavrel Robert Fico.<br />

18. september 2012<br />

Prijatie predsedu Európskeho parlamentu<br />

Martina Schulza<br />

V utorok 18. septembra 2012 v priestoroch<br />

Úradu vlády SR v Bratislave sa stretol<br />

predseda vlády SR Robert Fico s predsedom<br />

EP Martinom Schulzom.<br />

Témami spoločného rokovania boli aktuálne<br />

európske otázky, vývoj v oblasti<br />

prehlbovania európskej integrácie, ďalšie<br />

smerovanie Európskej únie ako aj hospodárska,<br />

finančná stabilizácia a posilnenie<br />

ekonomického rastu v EÚ.<br />

19. september 2012<br />

Ministri nechali limuzíny doma, využili<br />

alternatívnu dopravu<br />

Členovia vlády SR sa rozhodli podporiť<br />

myšlienku Európskeho týždňa mobility, preto<br />

sa na rokovanie vlády nepriviezli limuzínami,<br />

ale využili alternatívnu dopravu.<br />

Prvý prišiel minister hospodárstva Tomáš<br />

Malatinský na bicykli a v neformálnom oblečení.<br />

Aj minister práce, sociálnych vecí a rodiny<br />

SR Ján Richter využil bicykel, hoci išlo<br />

o technickú novinku, elektrobicykel. „Snažil<br />

som sa v maximálnej miere ťahať sám, preto som<br />

aj zadýchaný,“ povedal Ján Richter v oranžovej<br />

reflexnej veste. „Nie je možné takto do<br />

práce chodiť stále, no je potrebné nájsť si nejaký<br />

priestor a čas, aby sme odbremenili životné<br />

prostredie a podporili myšlienku Európskeho<br />

týždňa mobility,“ dodal minister s tým, že ak<br />

to počasie umožní, využije takýto spôsob dopravy<br />

do práce aj inokedy.<br />

Predseda vlády SR Robert Fico prišiel pešo<br />

zo svojho bytu na Čmeľovci. Nevynechal<br />

však ani svoje pravidelné ranné behanie. „Ak<br />

ma nezastavilo asi tridsať ľudí, tak ani jeden, vybavil<br />

som pol sveta a takmer som zmeškal, ale je<br />

to veľmi príjemné,“ skonštatoval premiér. Ľudia,<br />

samozrejme, využili príležitosť stretnúť<br />

sa s ním. „Mnohí riešili svoje osobné veci, mnohí<br />

potrebovali niečo vybaviť, niekto potreboval<br />

robotu, tak som absolvoval malý prehľad bratislavských<br />

problémov, kým som zišiel sem dole,“<br />

povedal s úsmevom Robert Fico. <br />

65

Infoservis NR SR<br />

ŠTVRTÁ schôdza<br />

Národnej rady<br />

Slovenskej republiky<br />

Poslanci si zrušili<br />

trestnoprávnu imunitu<br />

Trestnoprávna imunita poslancov Národnej<br />

rady Slovenskej republiky zanikla<br />

1. septembra. Snemovňa totiž 144 hlasmi<br />

schválila zmenu Ústavy Slovenskej republiky<br />

a za príslušnú novelizáciu Trestného<br />

poriadku zahlasovalo 145 poslancov. Proti<br />

nebol nikto. Priestupkovú imunitu si poslanci<br />

zrušili už koncom minulého volebného<br />

obdobia. Na zrušení trestnoprávnej<br />

imunity sa dohodli spoločne všetky parlamentné<br />

strany. Poslanci budú po novom<br />

nepostihnuteľní už len za výroky prednesené<br />

v pléne alebo orgánoch Národnej<br />

rady Slovenskej republiky a za hlasovanie,<br />

a to aj po skončení ich mandátu. Na<br />

vzatie poslanca do väzby však bude nevyhnutný<br />

súhlas parlamentu, Na zadržanie<br />

člena snemovne v prípade pristihnutia pri<br />

páchaní trestného činu bude potrebný súhlas<br />

mandátového a imunitného výboru.<br />

Ak k nemu nedôjde, bude poslanec okamžite<br />

prepustený. O prichytení zákonodarcu<br />

pri čine bude musieť polícia upovedomiť<br />

predsedu národnej rady a šéfa spomínaného<br />

výboru. Poslanci však trestnoprávnu<br />

imunitu v rozsahu, akú mali doteraz členovia<br />

zákonodarného zboru, naďalej ponechali<br />

sudcom. „Rozhodli sme sa, že v tejto<br />

chvíli budeme plniť objednávku v tom rozsahu,<br />

v akom ju chápeme, že od verejnosti prišla.<br />

Teda zrušenie trestnoprávnej imunity poslancov,“<br />

vysvetlil pred časom poslanec KDH<br />

Radoslav Procházka a dodal, že na jeseň<br />

po dokreovaní Súdnej rady Slovenskej republiky<br />

by sa však malo začať pracovať na<br />

zmene. Predseda parlamentu Pavol Paška<br />

(Smer-SD) takýto zámer potvrdil, avšak<br />

zdôraznil potrebu diskusie. Verí, že v spolupráci<br />

so zástupcami sudcovského stavu<br />

a ministra spravodlivosti vznikne novela<br />

ústavy, ktorou prídu sudcovia o trestnoprávnu<br />

imunitu.<br />

Stiahneme vojakov z Afganistanu<br />

Slovenská republika do júna 2013 postupne<br />

stiahne z operácie ISAF v Afganistane<br />

do 289 príslušníkov Ozbrojených síl<br />

Slovenskej republiky. Tento návrh rezortov<br />

obrany a diplomacie 142 hlasmi schválili<br />

poslanci národnej rady. Zmena mandátu<br />

bude postupná. V prvej fáze do konca tohto<br />

roku má operáciu NATO opustiť 104 slovenských<br />

vojakov. Zhruba polovicu z nich (53)<br />

tvoria príslušníci strážnej čaty na základni<br />

Tarin Kowt. Zvyšní vojaci sú členmi multifunkčnej<br />

ženijnej jednotky, ktorá pôsobí na<br />

leteckej základni v Kandahare. Ďalší vojaci<br />

by mali byť stiahnutí v prvej polovici roku<br />

2013. Do apríla sa má na Slovensko vrátiť<br />

20-členná jednotka špeciálnych síl. Do júna<br />

2013 plánuje ministerstvo obrany stiahnuť<br />

do 165 príslušníkov strážnej jednotky na základni<br />

Kandahar Airfield. Poslanci odobrili<br />

aj vyslanie do 33 príslušníkov ozbrojených<br />

síl do Afganistanu ešte v priebehu tohto<br />

roku. Do misie by tak mohli ešte zasiahnuť<br />

príslušníci Vojenskej polície i vojenského<br />

poradného tímu.<br />

Kandidáti Andreja Kolesíka<br />

neuspeli vo voľbách<br />

Poslanci národnej rady ani v druhom<br />

kole nezvolili dvoch nových členov Správnej<br />

rady Ústavu pamäti národa. Už v prvom<br />

kole sa ako najvážnejší kandidáti<br />

spomínali nominanti Smeru-SD Roman<br />

Lebeda a Ján Hrubý, ktorých presadzoval<br />

najmä poslanec Andrej Kolesík. Napriek<br />

jeho viere, že títo nominanti budú v druhom<br />

kole zvolení, sa tak nestalo. Romana<br />

Lebedu podporilo 68 zo 144 poslancov,<br />

Jána Hrubého 66 zákonodarcov. V hlasovaní<br />

však neuspeli ani zvyšní piati kandidáti.<br />

Voľbu si zrejme zopakujú na septembrovej<br />

schôdzi parlamentu. Poslanci majú<br />

zvoliť dvoch nových členov Správnej rady<br />

Ústavu pamäti národa, lebo 16. marca a 20.<br />

apríla 2012 sa skončilo funkčné obdobie<br />

dvom členom rady.<br />

Smeráci sa zrejme zľakli<br />

podania na ústavný súd<br />

Vládnuca strana Smer-SD presadila do<br />

programu 4. schôdze skrátené legislatívne<br />

konanie novely zákona o sociálnom poistení.<br />

Prišiel ho obhajovať aj predseda vlády<br />

Robert Fico a poslanci o ňom niekoľko<br />

dní vášnivo diskutovali. Pred hlasovaním<br />

o jeho posunutí do ďalšieho legislatívneho<br />

procesu však opozícia spochybnila jeho zaradenie<br />

do programu schôdze, pretože na<br />

tento krok je podľa zákona o rokovacom<br />

poriadku potrebný súhlas troch poslaneckých<br />

klubov. Keďže Smer-SD ako vládnuca<br />

strana má iba jeden poslanecký klub,<br />

opozícia argumentovala, že je to porušenie<br />

spomínaného zákona, a preto nie je možné<br />

o tejto novele ďalej rokovať. Opoziční<br />

poslanci sa vyhrážali, že ak si smeráci odhlasujú<br />

ďalšie pokračovanie o tomto bode<br />

programu, obrátia sa na ústavný súd. Po<br />

zasadnutí poslaneckého grémia predseda<br />

parlamentu Pavol Paška (Smer-SD) ukončil<br />

4. schôdzu s tým, že zvolá ďalšiu, na<br />

program ktorej bude novela zákona o sociálnom<br />

poistení normálne zaradená a prerokovaná<br />

v skrátenom legislatívnom konaní<br />

spolu s ostatnými neprerokovanými<br />

bodmi z tejto schôdze.<br />

PIATA SCHÔDZA<br />

NÁRODNEJ RADY<br />

SLOVENSKEJ REPUBLIKY<br />

Uskutočnila sa 1. augusta a jej jediným<br />

bodom bola voľba generálneho riaditeľa<br />

Rozhlasu a televízie Slovenska. O tento<br />

post malo záujem 11 kandidátov. Národná<br />

rada z nich vybrala jedného a novým generálnym<br />

riaditeľom rozhlasu a televízie sa<br />

stal Václav Mika. Bývalý riaditeľ TV Markíza<br />

zvíťazil v tajnej voľbe, keď mu svoj hlas<br />

odovzdalo 74 poslancov. Na zvolenie potreboval<br />

získať nadpolovičnú väčšinu hlasov.<br />

Za Mikovho najväčšieho konkurenta, šéfa<br />

Tlačovej agentúry Slovenskej republiky Jaroslava<br />

Rezníka hlasovali len dvaja poslanci.<br />

Okrem vládnych sociálnych demokratov<br />

sa na voľbe zúčastnili aj poslanci osobitnej<br />

ľudovej a nevypočitateľnej občiny<br />

združenej v parlamente pod názvom Obyčajní<br />

ľudia a nezávislé osobnosti. Hlasovalo<br />

spolu 95 poslancov. Václav Mika by mal<br />

vo verejnoprávnom médiu presadzovať<br />

svoj projekt riadenia a rozvoja Bez bariér.<br />

V ňom napríklad pripúšťa možnosť opätovného<br />

spustenia Trojky, ktorá by vysielala<br />

šport. Jednotka by sa mala zamerať na<br />

štandardný európsky formát verejnoprávnych<br />

médií, cieľovým publikom Dvojky<br />

bude náročný divák. Televízia by sa mala<br />

navyše vrátiť ki investigatívnej publicistike<br />

a viac spolupracovať s verejnoprávnou<br />

Českou televíziou. Zlepšiť program Slovenskej<br />

televízie má najlepšie spravodajstvo<br />

a menší počet repríz. Od týchto zmien<br />

si Václav Mika sľubuje zabezpečenie stabilnejšej<br />

programovej štruktúry, ale aj väčšiu<br />

sledovanosť Slovenskej televízie.<br />

ŠIESTA SCHÔDZA<br />

NÁRODNEJ RADY<br />

SLOVENSKEJ REPUBLIKY<br />

More zmien<br />

v oblasti sociálneho systému<br />

Predseda parlamentu Pavol Paška tak ako<br />

sľúbil po predčasnom ukončení 4. schôdze,<br />

zvolal 6. zasadnutie národnej rady najmä<br />

preto, aby sa Smer-SD definitívne vysporiadal<br />

so zmenami v dôchodkovom systéme<br />

a aby to bolo aj právne v poriadku. Túto<br />

tému poslanci päť dní rozpitvávali na štvrtej<br />

schôdzi a ani na novozvolanej opozícia<br />

nesúhlasila s jej prerokovávaním v skrátenom<br />

legislatívnom konaní. Upozorňovala<br />

na neopodstatnenosť zrýchleného konania<br />

a navrhovaných zmien, a preto sa opozičné<br />

strany samotného hlasovania nezúčastnili.<br />

Na protest proti postupu vlády opozícia<br />

v sále rozprestrela čierny transparent<br />

Smer-SD-zlodeji dôchodkov.<br />

Už na štvrtej schôdzi prišiel zrýchlené<br />

legislatívne konanie obhajovať predseda<br />

vlády Robert Fico. „Garantujem vám, ako tu<br />

stojím, že deficit rozpočtu v roku 2012 bude<br />

4,6 %, nech to stojí čokoľvek. My si túto domácu<br />

úlohu naplníme za pomoci našej predstavy,<br />

ktorá je typicky sociálnodemokratická,“ vyhlásil<br />

Robert Fico. V skrátenom režime sa tak<br />

majú znížiť odvody do druhého piliera z 9<br />

percent na 4 percentá a rozdiel sa má pre-<br />

66 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Infoservis NR SR<br />

niesť do prvého piliera, čo má pomôcť neudržateľnému<br />

dôchodkovému systému na<br />

Slovensku. „Rešpektujem právo opozície na<br />

kritiku, pretože aj ja som pôsobil v opozícii pomerne<br />

dlho. Ale aj na kritiku treba racionálny<br />

dôvod a niekedy aj morálne právo,“ povedal<br />

premiér. Opozícia podľa neho nepriniesla<br />

dostatočnú alternatívu na to, ako konsolidovať<br />

verejné financie. Podľa Roberta Fica<br />

chýba v rozpočte na tento rok 500 miliónov<br />

eur, čo je pozostatok po bývalej vláde<br />

Ivety Radičovej. Premiér zároveň vyzval<br />

opozíciu na rokovanie v prípade dosiahnutia<br />

vyrovnaného rozpočtu o tom, že by sa<br />

následne odvod do druhého piliera opätovne<br />

zvýšil zo štyroch na šesť percent.<br />

Niekoľko myšlienok z rozpravy<br />

Podpredseda parlamentu za KDH Ján Figeľ<br />

upozornil, že zásahom do druhého piliera<br />

sa vykráda špajza, pokladníčka mladých<br />

ľudí a z kapitalizačného piliera sa stáva<br />

pilierik. „Ide tu predovšetkým o peniaze,<br />

o peniaze sporiteľov,“ zdôraznil opozičný poslanec<br />

Ivan Štefanec z SDKÚ-DS s tým, že<br />

Robert Fico sa snaží získanie týchto zdrojov<br />

prekryť tvrdeniami o potrebe získať dodatočných<br />

500 miliónov eur do štátnej kasy.<br />

Túto likvidáciu druhého piliera označil Richard<br />

Sulík (SaS) za neuveriteľne krátkozrakú.<br />

„Pošliapávate demokraciu, zneužívate<br />

svoju moc,“ reagoval opozičný politik Ľudovít<br />

Kaník (SDKÚ-DS). „Musíme byť zodpovední<br />

za dôchodky svojich rodičov, starých<br />

rodičov, ale aj budúcich generácií,“ obhajovala<br />

plánované zmeny poslankyňa vládnej strany<br />

Jana Vaľová. „Na základe sekery 500 miliónov<br />

eur, ktorá tu vznikla za pol roka, je tých<br />

40 miliónov eur veľmi dôležitých,“ povedal<br />

šéf rezortu práce Ján Richter, ktorý tento<br />

stav považuje za dostatočne objektívny na<br />

skrátené konanie. „Pri tomto návrhu by tak<br />

nemali byť víťazi ani porazení, ale vyhrať by<br />

mala zodpovednosť,“ povedal minister práce,<br />

sociálnych vecí a rodiny.<br />

Vládna väčšina záverečné<br />

hlasovanie zvládla<br />

Národná rada napokon 10. augusta<br />

schválila novelu zákona o sociálnom poistení.<br />

Zo 128 prítomných za ňu hlasovalo<br />

80 zákonodarcov, proti boli 46 poslanci,<br />

2 sa zdržali a 22 bolo neprítomných. Keďže<br />

ide o veľmi rozsiahlu úpravu, spomeňme<br />

aspoň niektoré zmeny. Sporitelia v druhom<br />

dôchodkovom pilieri majú od začiatku<br />

septembra do konca roku 2016 znížené<br />

príspevky z 9 na 4 percentá hrubej mzdy.<br />

Od roku 2017 sa má príspevková sadzba<br />

každoročne zvyšovať o 0,25 percentuálneho<br />

bodu na konečných 6 percent v roku<br />

2024. Druhý dôchodkový pilier je otvorený<br />

od 1. septembra do 31. januára budúceho<br />

roku. Súčasná výška poplatku za správu<br />

dôchodkového fondu vo výške 0,3 percenta<br />

ročne z čistej hodnoty úspor nakoniec<br />

zostane v garantovanom aj negarantovanom<br />

fonde. Zvýši sa poplatok za zhodnotenie<br />

majetku, a to z terajších 5,6 percent<br />

zo zhodnotenia na 10 percent zo zhodnotenia<br />

penzijných úspor. Menej si pritom<br />

bude z prostriedkov určených na dôchodkové<br />

sporenie účtovať aj Sociálna poisťovňa.<br />

Tá si v súčasnosti ponecháva 0,50 percenta<br />

z výšky príspevku na vlastnú správu.<br />

Po novom bude poisťovňa tvoriť svoj<br />

správny fond len z 0,25 percenta z čistého<br />

vlastného príjmu.<br />

SIEDMA SCHÔDZA<br />

NÁRODNEJ RADY<br />

SLOVENSKEJ REPUBLIKY<br />

Toto siedme stretnutie zákonodarcov<br />

v 6. volebnom období malo na začiatku<br />

predohru v podaní Igora Matoviča. Ten<br />

zneužil možnosť pri návrhoch na doplnenie<br />

programu schôdze na jeden zo svojich<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

Foto: archív<br />

exibicionistických kúskov. Po tom, čo slovne<br />

zaútočil na poslanca Martina Poliačika<br />

(SaS) za jeho predchádzajúce slová o neškodnosti<br />

požívania heroínu, vysypal mu<br />

na hlavu injekčné striekačky, aké používajú<br />

narkomani pri pichaní si drog.<br />

Správne poplatky budú vyššie<br />

Súdny poplatok pri náhradách na náhradu<br />

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím<br />

orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym<br />

postupom bude 20 eur. Prešiel<br />

aj pozmeňovací návrh, ktorým poslanci<br />

Smeru-SD znížili neprimerane vysoké súdne<br />

poplatky v rámci správneho súdnictva.<br />

Zvýšia sa poplatky v rámci stavebnej pomoci<br />

či v oblasti dopravy. Vyššie poplatky<br />

čakajú aj motoristov pri prvom zápise motorového<br />

vozidla kategórie L, M1 a niektorých<br />

typov N1 do evidencie vozidiel. Za<br />

prvý zápis vozidla do výkonu motora<br />

80 kW je sadzba poplatku stanovená na<br />

výšku 33 eur. Zmeny čakajú aj zákon o hazardných<br />

hrách, kde sa napríklad upravuje<br />

percento odvodu do štátneho rozpočtu pri<br />

číselných lotériách, a to z 18 na 20 percent.<br />

Na základe novely sa posúva termín zrušenia<br />

kolkových známok z januára 2013 na<br />

január 2014. Poslanci odsúhlasili aj to, aby<br />

mohol Fond národného majetku Slovenskej<br />

republiky použiť svoje prostriedky aj<br />

na náklady spojené s prípravou ukončenia<br />

jeho činnosti.<br />

Fajčenie bude drahšie<br />

Spotrebná daň z tabakových výrobkov<br />

stúpne už od októbra tohto roku o viac, ako<br />

pôvodne navrhovalo ministerstvo financií<br />

ešte za predchádzajúcej vlády. Zvýšenie<br />

sadzby dane na tabakové výrobky bude<br />

mať negatívny vplyv na domácnosti fajčiarov,<br />

a to z dôvodu zvýšenia ceny za škatuľku<br />

cigariet o zhruba 0,10 eur. Špecifická<br />

časť spotrebnej dane z cigariet vzrastie od<br />

októbra o 2,59 percenta na 59,50 eura na<br />

tisíc kusov. Sadzba spotrebnej dane z cigár<br />

a cigariet stúpne o 2,4 percenta. A rovnako<br />

aj sadzba spotrebnej dane na tabak<br />

vzrastie o 2,4 percenta.<br />

Právomoci podpredsedu vlády<br />

pre ľudské práva a menšiny<br />

rozparcelovali<br />

Právomoci niekdajšieho podpredsedu<br />

vlády si rozdelia ministerstvá a Úrad<br />

vlády Slovenskej republiky. Stane sa tak<br />

po schválenej novele kompetenčného zákona.<br />

Kompetencie v oblasti rodovej rovnosti<br />

a rovnosti príležitosti má po novom<br />

prebrať ministerstvo práce. Právomoci<br />

týkajúce sa podpory kultúry národnostných<br />

menšín prejdú na úrad vlády. Ten<br />

bude vykonávať aj jednotlivé ustanovenia<br />

vyplývajúce zo zákona o jazykoch národnostných<br />

menšín. V čase uzávierky tohto<br />

čísla rokovanie 7. schôdze národnej rady<br />

pokračovalo.<br />

<br />

Pripravil František Meliš<br />

67

Summary<br />

Foto: archív<br />

Excerpt from an Interview with the<br />

Minister of Transport, Construction and<br />

Regional Development of the Slovak<br />

Republic, Ján Počiatek<br />

■■ The issue when the City of Bratislava<br />

will be connected with the City of Košice in<br />

a highway across Slovakia still remains to be<br />

open. Any of the published deadlines for the<br />

Bratislava – Košice highway completion was<br />

not met so far. Mr Fico, the Prime Minister<br />

called for the 2010 year, the then Transport<br />

Minister Ján Figeľ scheduled the 2017 year. Is<br />

it realistic to keep the year announced by the<br />

then Government?<br />

No one can outline the exact date<br />

for the highway completion these days.<br />

The only thing I can confirm is that the<br />

deadline announced by the then Cabinet<br />

is not realistic. I cannot tell you the exact<br />

year of the said highway completion.<br />

Environmental survey reviewing of D1<br />

Turany – Hubová section is subjected to<br />

the European Commission assessment.<br />

The said D1 highway section is part of the<br />

highway completion between the cities of<br />

Bratislava and Košice. Therefore, it would<br />

be irresponsible to give you any deadline<br />

for the highway completion and to publish<br />

it openly. However, I may say that we will<br />

neither omit nor underestimate anything<br />

under the construction preparation stage<br />

in order to push agenda forward to its<br />

entirety.<br />

■■ Thus, the most important Slovakia’s<br />

highway completion depends on Brussels,<br />

doesn’t it?<br />

Absolutely. We will be able to deliver the<br />

date assumption after the environmental<br />

issue related to town of Martin vicinity is<br />

solved out. I can see the solution optimistic<br />

and within a few months we will be<br />

enabled to say the prospects regarding the<br />

pending section.<br />

■■ The issue of financing the highways is<br />

widely-spoken about these days. What model<br />

do you prefer to stick with?<br />

The matter is the Euro funds financing;<br />

it is obvious. It is the least costly mode<br />

of financing not burdening the public<br />

finance.<br />

■■ Have you been considering the option to<br />

spend the Public Private Partnership (PPP)<br />

resources on highways construction?<br />

Prior to stick with PPP projects aimed<br />

at financing it is a must to use the options<br />

given by the operational programmes<br />

via Euro funds and then the supporting<br />

resources can be taken into account to be<br />

considered both loans and PPP. Today’s<br />

real threat is that Euro funds of the<br />

programmatic period designed for roads<br />

don’t need to be spent as there is not<br />

sufficient amount of projects developed.<br />

I have been taken over the issue from<br />

the then Cabinet and we have to deal<br />

with it until it is solved out. To avoid<br />

such ups and downs we have intensified<br />

the preparation of highway construction<br />

projects designed on Euro Funds spending<br />

out of programmatic period for the 2014<br />

to 2020 years. We make every effort not to<br />

face the situation when there is money but<br />

there is a lack of projects developed. We<br />

are in a frequent contact communicating<br />

with the European Commission in order<br />

to facilitate procedure of approving the<br />

projects in Brussels and to make it smooth.<br />

The then Cabinet did not always succeed<br />

to meet those achievements.<br />

In financing both road and highway<br />

infrastructure there can be further<br />

resources warmly met including private<br />

funds, id est PPP projects. However, the<br />

terms of financing are utmost important<br />

as those must be favourable not only for<br />

private creditors but also for the State.<br />

Excerpt from an Interview with the State<br />

Secretary of the Ministry of Transport,<br />

Construction and Regional Development<br />

of the Slovak Republic, František Palko<br />

■■ A few weeks ago you held the talks with<br />

the Organization for Economic Cooperation<br />

and Development (OECD) representatives<br />

discussing the possibilities how to accelerate<br />

the EU Funds spending and prepare the<br />

forthcoming 2014 – 2020 financing term.<br />

What outlines were presented for Slovakia<br />

by the OECD?<br />

The talks occurred to be fruitful. We have<br />

been informing the OECD representatives<br />

about the adopted measures in order to<br />

make the EU structural funds and the EU<br />

Cohesion Fund spending accelerated. The<br />

matter was to project the coordination<br />

mechanism for the euro funds at the<br />

level of the State Secretaries in the form<br />

of reallocating the funds in the benefit<br />

of those operational programmes of the<br />

favourable absorption capacity and added<br />

social value, or, they are solving the issue<br />

of unemployment of small businesses<br />

and back-up of small and medium-size<br />

enterprises. The OECD representatives have<br />

assessed the measures and concurrently<br />

recommended Slovakia’s focusing on<br />

“the intelligent specialisation” primarily<br />

in the fields of competitive advantage to<br />

the extent of new programmatic term in<br />

compliance with the EU strategy.<br />

■■ The National System of Transport<br />

Information should be part of the EU common<br />

intelligent transport system according to<br />

Brussels envisaged planning and it is the EU<br />

wish to back it up financially. Does Slovakia<br />

already deal with solving the intelligent<br />

transport system?<br />

We are on it. The presupposition is<br />

that the said system could be financed by<br />

us under the forthcoming programmatic<br />

period 2014 – 2020. We intend to review the<br />

scope, structure, inevitability and amount<br />

of costs designed for huge Slovakia-wide<br />

National System of Transport Information.<br />

Costs foreseen for the project developed<br />

are amounting to 150 million euro and the<br />

assumption covers the system to its entirety.<br />

Foto: archív<br />

68 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Summary<br />

We think the amount is too much. There will<br />

be a transparent bid called for the system<br />

after the National System of Transport<br />

Information concept is re-evaluated. We<br />

assume that the price to be paid for it by<br />

Slovakia will be reasonably lowered than<br />

the said upper assumption of the costs.<br />

■■ What significance is the system of<br />

for common users of roads and city<br />

communications?<br />

The National System of Transport<br />

Information will launch the modern<br />

information technologies in transport. It<br />

will enable the monitoring, assessment<br />

and controlling of the transport procedure<br />

to the extent of time and space in order to<br />

avoid unwished time losses. Concurrently<br />

the system will enable to set up efficiently<br />

the planning of transport infrastructure<br />

construction in compliance with the<br />

realistic transport demands in respective<br />

road sections accordingly.<br />

■■ The Ministry of Transport is preparing<br />

a new strategy in tourism. What does it<br />

differ from the current strategy viewing<br />

the fact that development in tourism is not<br />

corresponding to the existing possibilities?<br />

It is our wish to develop tourism<br />

significantly faster than before. If we<br />

succeed to meet it, it will help entire<br />

Slovakia’s economy a lot. We would like<br />

to promote Slovakia abroad in far-away<br />

countries jointly with the V4-Group<br />

countries. In our opinion it will be better<br />

and more efficient for the entire region. We<br />

would like to back up Slovakia’s promotion<br />

in the neighbouring countries.<br />

■■ Which sectors do you intend to promote?<br />

We wish to promote the sectors we are<br />

good at obviously. We may speak about<br />

the stays in thermal springs areas as there<br />

are sufficient spots of them Slovakia-wide;<br />

and they are available anytime all year<br />

round regardless the weather. Further to<br />

this, we focus on the stays to be spent in<br />

spectacular open nature jointly with ecofriendly<br />

tourism. In winter-time primarily<br />

those who go in for sports centres can be<br />

provided with skiing. Slovakia’s Tatras<br />

Mountains and the High Fatra and the<br />

Low Fatra mountains are deemed to be<br />

undoubtedly the best of the best to the<br />

East from the Alps. Moreover, we mustn’t<br />

forget about weekend tourism which is of<br />

utmost significance, however, it is a rather<br />

neglected segment.<br />

Excerpt from an Interview with the State<br />

Secretary of the Ministry of Transport,<br />

Construction and Regional Development<br />

of the Slovak Republic, Andrej Holák<br />

■■<br />

■■ How is the road transport construction in<br />

Slovakia going on?<br />

This year the left line tracking D1<br />

highway Jablonov – Studenec should be<br />

put into operation. In 2013 we are planning<br />

to launch nine kilometre long section of D1<br />

highway Jánovce – Jablonov and fourteen<br />

kilometre section of speed road R4 Košice<br />

– Milhosť into operation.<br />

Preparation stage and implementation<br />

of the most demanding and concurrently<br />

the most costly work portions of D1<br />

highway are in front of us; further to<br />

this the works on three utmost needed<br />

sections of speed road R2, being under<br />

advanced prep stage. We are proceeding<br />

in the project documentation and<br />

working documentation related to further<br />

constructions, e.g. the North – South<br />

interconnection of Slovakia.<br />

■■ What goals have been determined in<br />

railway transport?<br />

Viewing the train transport we are at<br />

the starting point. To establish transport<br />

authority is deemed to be a principal<br />

step to be taken in passenger transport<br />

harmonization. It is aimed at not spending<br />

public resources designed for ensuring<br />

both railway and coach transport in dual<br />

and uncoordinated way. Updating the<br />

railway companies’ revitalization is under<br />

prep stage progress aimed at measures<br />

in making railway transport efficient. We<br />

are determined to reach balanced and<br />

reasonable management of The Railways<br />

of the Slovak Republic already this year if<br />

possible and subsequently to this we are<br />

ready to cover the acknowledged liabilities<br />

of the State towards the railway entities<br />

from the past years by portions.<br />

Concerning the freight transport it<br />

is our ambition to shift goods flows<br />

from overloaded roads to railways due<br />

to capacity and ecological grounds and<br />

to back up the freight railway transport<br />

in market. Gradual balancing between<br />

railway and road transport and starting<br />

the building up the terminals of combined<br />

transport are the two necessities of utmost<br />

importance.<br />

Foto: archív<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

Foto: archív<br />

■■ The EU Danube strategy has been designed<br />

to augment the cargo transport on the<br />

69

Summary<br />

Danube River by twenty per cent by 2020.<br />

To what extent is Slovakia involved in the<br />

foreseen planning?<br />

From the beginning Slovakia takes<br />

an active part in preparations and<br />

implementation of the EU strategy for the<br />

Danube region. It can be proved by the<br />

fact that the latest session of the strategy<br />

managing committee was held in Bratislava<br />

this spring and it was attended by the<br />

European Commissioner for the regional<br />

development, Mr Johannes Hahn.<br />

As for us the most important objective is<br />

to improve infrastructure and to remove the<br />

obstructions in sailing the Danube River.<br />

To be honest there are such sections on<br />

the Slovakian and Austrian and Slovakian<br />

and Hungarian stream of the Danube<br />

river where there is impossible to reach<br />

a favourable state making other measures<br />

than constructing the water work.<br />

Next obstruction to sailing the Danube<br />

River occurred to be the Old Bridge in<br />

Bratislava the reconstruction of which<br />

over two years will help to achieve<br />

a needed height of under-bridge for the<br />

vessels. Long-term sustainability of the<br />

adopted measures is crucial. It requires<br />

an international cooperation which can be<br />

seen primarily just in the frame of the EU<br />

Strategy for the Danube region. Therefore,<br />

we are awaiting the real solutions for the<br />

domestic water transport development<br />

from the conclusions adopted at the talks<br />

held by respective working groups and the<br />

managing committee within the Danube<br />

strategy.<br />

Excerpt from an Interview given by<br />

His Excellency, the Ambassador of the<br />

Republic of France to the Slovak Republic,<br />

Mr Jean-Marie Bruno<br />

■■ Some critics say that top politicians in<br />

Brussels who project the present vision of<br />

Europe can understand both financing and<br />

politics however they do not understand<br />

Europe, the life and needs of people.<br />

Your Excellency, what Europe, in your<br />

opinion, should make French people feel as<br />

comfortable as they could?<br />

Harmony between decisions made<br />

by politicians and expectations of their<br />

voters is the essential issue in European<br />

Foto: P. Urbi<br />

democracies where the significant portion<br />

of competencies has been exercised<br />

jointly since now. The goal of currently<br />

ongoing considerations is to strengthen<br />

democratic character of the institutions.<br />

Direct elections of European deputies<br />

in 1979 turned to be the big deal for the<br />

fundamentals of the European Parliament<br />

legitimacy. Project envisaging the vision<br />

that it will be possible to vote a certain<br />

portion of European deputies on the<br />

supranational candidacy made up by<br />

the European political parties and not<br />

by respective parties of the member<br />

countries could turn to be already realistic<br />

in forthcoming years prospectively. Thus,<br />

European structure would gain a new,<br />

more polished dimension.<br />

I think that majority of French people<br />

can feel comfortable in the European Union<br />

as the European Union is not only the<br />

guarantor of the values being defended by<br />

France to be honest but also the guarantor<br />

of peace in Europe. The EU is not of no<br />

mistake, however, it has brought a good<br />

deal of the positive aspects to nations they<br />

are part of the EU. The matter is that the<br />

Europeans could feel advantages and they<br />

would be aware of being able to benefit<br />

a lot from the EU further in near future.<br />

Therefore, communication about the<br />

inevitable measures has to be ameliorated.<br />

It cannot be expected that citizens may<br />

understand everything right away and<br />

accept it – it is a long term target to be<br />

achieved.<br />

■■ French people are wellknown<br />

for Savoir vivre<br />

– The art to live. France<br />

is a completely different<br />

country from Germany. If<br />

the United States of Europe<br />

were originated how would<br />

the two leading nations<br />

adapt to it?<br />

If the concept of the<br />

European Federation<br />

was specified the nations<br />

would keep obviously<br />

their language, culture<br />

and values as this is just<br />

what predetermines<br />

the EU welfare since it<br />

has been originated; it<br />

is its drive. Therefore, there is no need<br />

to project French people and Germans<br />

against each other and make them, or,<br />

other EU countries, the fighting enemies,<br />

but it is important to stick with the<br />

outlined modus vivendi. Jacques Delors<br />

said: “Europe should respect “loyalty to<br />

the nation and home”. Moreover, “Europe<br />

should be thinking of the significance to<br />

save our nations as the venue of rooting<br />

their citizens.” This is the reason why it<br />

is more reasonable to speak about the<br />

project related to the European Nations<br />

Federation, and not to use the expression<br />

of the United States of Europe.<br />

To shift the competences towards the<br />

EU enables a more favourable cooperation,<br />

setting up the fundamentals of common<br />

rules in certain sectors but it does not<br />

stand for the synonym of uniformed<br />

cultures and values.<br />

The European Federation Project that is<br />

widely-spoken about is a long term process.<br />

Interesting discussions have been held for<br />

a few years already; however, the outstanding<br />

issues have to be solved out first the EU<br />

countries are facing. The member countries<br />

do not wish to proceed in the same pace<br />

and they do not share the identical wishes<br />

and ideas. We will be allowed to experience<br />

different levels of integration on our way<br />

forward. Once the federal identity may<br />

be raised which will not put other forms<br />

of solidarity and common competences<br />

distribution under doubt.<br />

<br />

English-written by © Mária Vrabcová<br />

70 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Kvalitnejšia dopravná<br />

sieť pre Slovensko<br />

Modernizujeme dopravnú sieť Slovenska, vytvárame pritom množstvo pracovných príležitostí, ideme<br />

za lepším prístupom k slovenským regiónom a za následným ekonomickým prínosom pre všetkých.<br />

Operačný program Doprava prináša:<br />

integráciu Slovenska do Európskeho dopravného systému,<br />

pulzujúci život vďaka kvalitnému prepojeniu vlastných regiónov,<br />

cestné a železničné komunikácie vysokej kvality, bezpečnosti a spoľahlivosti,<br />

rozvinutú verejnú osobnú dopravu a infraštruktúru prepravy tovarov.<br />

Vieme, kam chceme ísť, a vieme, ako sa tam dostať.<br />

Naša cesta k cieľu<br />

Operačný program Doprava je spolufinancovaný<br />

z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a z Kohézneho fondu.

logo

products

Resources

Company

Terms of service
Privacy policy
Cookie policy
Cookie settings
Imprint
Change language
Made with love in Switzerland
© 2024 Yumpu.com all rights reserved

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!