Otvoriť - EUROREPORT plus
24.02.2014 • Views
Share Embed Flag

Otvoriť - EUROREPORT plus

Otvoriť - EUROREPORT plus

Otvoriť - EUROREPORT plus

SHOW MORE
SHOW LESS
ePAPER READ
DOWNLOAD ePAPER
euroreportplus.sk

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

START NOW

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

August / September 2012<br />

2,50 €<br />

doprava<br />

výstavba<br />

cestovný Ruch

V biznise letí<br />

Cloud!<br />

Ušetrite vďaka virtuálnej infraštruktúre<br />

§ Prispôsobte výpočtový výkon serverov vašim aktuálnym potrebám.<br />

§ Znížte si náklady na serverovú infraštruktúru – plaťte len za to, čo potrebujete.<br />

§ Nasaďte novú aplikáciu, systém alebo server niekoľkými klikmi.<br />

Telekom udáva trendy.<br />

Telekom<br />

Cloud<br />

www.telekom.sk/cloud

Obsah<br />

Peňazí na cesty<br />

je dosť, chýbajú<br />

projekty<br />

Rozhovor<br />

s J. Počiatkom<br />

Obsah<br />

Frank Jalšovský –<br />

kozmická inšpirácia<br />

Európa<br />

rešpektuje<br />

národné<br />

identity<br />

Rozhovor<br />

s J. M. Brunom<br />

6 54 61<br />

Doprava a výstavba (Ľ. Jurík) .................................................................... 4<br />

SKANSKA, a. s. .......................................................................................... 5<br />

Peňazí na cesty je dosť, chýbajú projekty<br />

(Rozhovor s J. Počiatkom) ............................................................................. 6<br />

Cestovný ruch sa musí rozvíjať výrazne rýchlejšie<br />

(Rozhovor s F. Palkom) ................................................................................. 8<br />

Vlaková doprava je na začiatku cesty konsolidácie<br />

(Rozhovor s A. Holákom) ............................................................................. 10<br />

Zodpovedný politik má rozhodovať na základe poznania<br />

(Rozhovor s Ľ. Vážnym) ............................................................................... 12<br />

Eurofondy sú garantom pre Slovensko<br />

(Rozhovor s J. Figeľom) ............................................................................... 13<br />

Východisko je v budovaní integrovaných dopravných systémov<br />

(Rozhovor s M. Halabicom) ......................................................................... 14<br />

TUBAU, a. s. ............................................................................................. 15<br />

Železnica je pod dvojitým tlakom<br />

(Rozhovor s J. Kubáčkom) ........................................................................... 16<br />

Železnica – najekologickejší druh dopravy (ŽSR) ................................ 17<br />

Internetové služby sú už na úrovni EÚ (Rozhovor s V. Podhorským) ..... 18<br />

Slovenská pošta pripravuje nové služby<br />

(Rozhovor s T. Druckerom, Slovenská pošta, a. s.) ....................................... 19<br />

SOFTIP, a. s. ............................................................................................. 20<br />

Spoľahnite sa na naše skúsenosti<br />

(Rozhovor s D. Guldanom – SOFTIP, a. s.) ................................................... 21<br />

Priestor pre váš úspech už 20 rokov (sféra, a. s.) ................................. 22<br />

Správa majetku podľa sféra, a. s.<br />

(Rozhovor s R. Krbaťom – sféra, a. s.) .......................................................... 23<br />

Orientujeme sa na urýchlenie rozvoja a rozširovania služieb na<br />

Slovensku (Rozhovor s I. Ištvánffym) ......................................................... 24<br />

Budeme mať o rok štvrtého mobilného operátora?<br />

(Rozhovor s L. Mikušom) ............................................................................. 25<br />

Mení sa bývanie na Slovensku k lepšiemu?<br />

(Rozhovor s E. Szolgayovou) ........................................................................ 26<br />

O forme existencie letiska Bratislava rozhodne vláda<br />

(Rozhovor s R. Valíčkovou) .......................................................................... 28<br />

Slovensko je neopozerané, má čo ponúknuť<br />

(Rozhovor s I. Magátovou) .......................................................................... 29<br />

Kvalitná komunikácia s Bruselom je kľúčová<br />

(Rozhovor s D. Žilákovou)............................................................................ 30<br />

Slovensko je križovatkou hlavných európskych dopravných osí<br />

(Rozhovor s I. Urbančíkom) ......................................................................... 31<br />

Peňazí na dopravné projekty je v Bruseli dosť<br />

(Rozhovor s J. Gmiterkom) .......................................................................... 32<br />

Uprednostňujeme súťažný dialóg<br />

(Rozhovor s M. Svoreňovou) ........................................................................ 33<br />

S našimi diaľnicami to vyzerá horšie ako pred rokom (J. Biely) ........... 35<br />

Nostalgia i poučenie .............................................................................. 36<br />

Nadšenci lodnej dopravy pripravujú zaujímavý exponát – remorkér<br />

Šturec (Rozhovor s J. Bohunským) .............................................................. 37<br />

Nové aktivity na Dunaji (Rozhovor s P. Kurhajcom a Ľ. Feješom) ............. 38<br />

In Form Slovakia, s. r. o. (Telco Conference) ........................................... 40<br />

V septembri patrilo nebo nad Sliačom milovníkom letectva<br />

(H. Štoksa)................................................................................................... 41<br />

V rebríčku konkurencieschopnosti klesla SR na 71. miesto (PAS) ... 42<br />

Keď nebude ani chlieb ani hry (S. Motusová) ........................................ 44<br />

Noc s Hamletom alebo ako ťažko je byť na Slovensku kresťanom<br />

(A. Hykisch)................................................................................................. 46<br />

elledanse – jediná stála scéna tanca a pohybového divadla u nás<br />

(A. Luptáková) ............................................................................................ 48<br />

Čo mohlo prísť a neprišlo (Rozhovor s G. Rothmayerovou) ..................... 50<br />

Nové knihy (I. Szabó) ............................................................................... 53<br />

Frank Jalšovský – kozmická inšpirácia (Ľ. Jurík) ................................... 54<br />

Ľudia a udalosti ...................................................................................... 56<br />

In Form Slovakia, s. r. o. (Marketing that Sells) ....................................... 58<br />

Diplomati (T. Jaglová) ............................................................................... 59<br />

Európska komisia ................................................................................... 60<br />

Európa rešpektuje národné identity (Rozhovor s J. M. Brunom) ........... 61<br />

Európsky parlament ............................................................................... 62<br />

Infoservis prezidentskej kancelárie ...................................................... 63<br />

Infoservis vlády SR ................................................................................. 64<br />

Infoservis NR SR ...................................................................................... 66<br />

Summary .................................................................................................. 68<br />

August / September 2012<br />

ISSN 1336-8796<br />

Editor a šéfredaktor: Ľuboš Jurík • Nakladateľstvo: <strong>EUROREPORT</strong> <strong>plus</strong>, s. r. o., Kukuričná 17, 831 03 Bratislava, v spolupráci s Kanceláriou<br />

prezidenta SR, vládou SR, NR SR, Kanceláriou Európskeho parlamentu v SR a VÚC • MK ev 2906/09 • Šéfredaktor: Ľuboš Jurík, 0903 256 658, jurik.<br />

lubos@gmail.com • Zástupkyňa šéfredaktora: Beata Vrzgulová, 0948 526 605, vrzgulova@euroreport<strong>plus</strong>.sk • Summary: Mária Vrabcová •<br />

Vedúca odd. marketingu: Eva Juríková, 0903 547 125, marketing@euroreport<strong>plus</strong>.sk • Výroba: REPUBLICA • Tlač: KOPRINT, Banská Bystrica<br />

• Cena jedného výtlačku: 2,50 € • Ročník: XV. • Redakcia nezodpovedá za obsah reklamných materiálov. Nevyžiadané rukopisy a fotografie<br />

nevraciame. • Foto na bálke: Pohľad na Bratislavu, dreamstime.com • Kontakt: redakcia@euroreport<strong>plus</strong>.sk, http://www.euroreport<strong>plus</strong>.sk •<br />

Adresa pre poštové zásielky: <strong>EUROREPORT</strong><strong>plus</strong>, s. r. o., Kukuričná 17, P. O. BOX 20, 830 03 Bratislava<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

3

Úvodník<br />

DOPRAVA A VÝSTAVBA<br />

sú hlavnými témami nového vydania časopisu<br />

<strong>EUROREPORT</strong><strong>plus</strong>.<br />

Doprava a výstavba vo všetkých segmentoch a všetkých<br />

oblastiach sú vôbec vďačnými témami nielen pre médiá,<br />

ale aj pre okruh odborníkov a, pravdaže, aj pre širokú verejnosť.<br />

Predovšetkým je to večne diskutovaná a neukončená<br />

problematika diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku,<br />

ktorá už pripomína evergreen. Niekoľko desaťročí sa<br />

buduje úsek z Bratislavy do Košíc, niekoľko desaťročí sa<br />

pomaly budujú rýchlostné cesty a Slovensko v prvej dekáde<br />

tretieho tisícročia žalostne zaostáva za vyspelými európskymi<br />

krajinami. Pritom<br />

otázka autostrádnej siete<br />

na Slovensku bola prioritou<br />

všetkých vlád od novembra<br />

1989, ba pokiaľ pamätníkom<br />

siaha pamäť, táto téma<br />

prudko rezonovala aj v časoch<br />

predošlého režimu.<br />

Napriek tomu sa autostrádne<br />

prepojenie z Bratislavy<br />

do Košíc neustále odkladá<br />

a najnovšie odhady spochybňujú<br />

aj rok 2020 ako<br />

konečný na odovzdanie celého<br />

úseku motoristom.<br />

Nehovoriac o tom, že dôležitá<br />

je aj koncepcia a dostavba<br />

rýchlostných ciest.<br />

Týka sa najmä úsekov Banská<br />

Bystrica – Ružomberok,<br />

ale aj južnej trasy smerom<br />

na Lučenec a ďalej až do Košíc, či inej trasy z Dunajskej<br />

Stredy do Bratislavy, nehovoriac o tom, v akom zúfalom<br />

stave je cesta z Bratislavy smerom na Galantu, Nové<br />

Zámky a Komárno atď. Podobne sa diskutuje o dostavbe<br />

diaľnice k poľským, resp. ukrajinským hraniciam.<br />

Namieste je preto otázka, či skôr celá sústava otázok:<br />

prečo je to tak? Kedy sa situácia zmení k lepšiemu? Je<br />

výhodnejšie stavať zo štátnych či súkromných zdrojov?<br />

Je únosné tak nekonečne dlho čakať na vyjadrenia Bruselu?<br />

Je potrebné donekonečna spochybňovať výberové<br />

konania? Je zmysluplné meniť plány a predsavzatia po<br />

každej výmene vlády?<br />

Parafrázujúc známy výrok – za všetkým hľadaj ženu,<br />

možno v tejto súvislosti povedať: za všetkým hľadaj peniaze.<br />

Ani jednu vládu nemožno totiž upodozrievať,<br />

že nemala záujem dostavať diaľnicu či vybudovať sieť<br />

rýchlostných ciest. Práve naopak. Táto téma sa stala jedným<br />

z kľúčových bodov každej predvolebnej kampane<br />

a aj v reálnej činnosti každej vlády sa cestná doprava,<br />

takpovediac, tešila mimoriadnej pozornosti. Postupne<br />

síce pribúdali úseky dokončených ciest, ale zakaždým<br />

sa vyskytol nejaký objektívny „zádrheľ“ a výstavba sa<br />

spomalila alebo celkom zastavila. Navyše, celkom objektívne<br />

musíme čeliť finančnej<br />

a hospodárskej<br />

kríze, ktorá reálne komplikuje<br />

dokončenie cestnej<br />

siete. Štátna kasa sa<br />

borí s problémami ako<br />

udržať rozpočet a každé<br />

euro využiť efektívne, čo<br />

vôbec nie je ľahká úloha.<br />

Na druhej strane by možno<br />

práve investície do výstavby<br />

diaľnic a rýchlostných<br />

ciest rozhýbali našu<br />

ekonomiku, vyviedli ju<br />

z krízy a dali by prácu tisíckam<br />

ľudí. Možno...<br />

Zaiste, doprava, to nie<br />

sú len cesty, ale aj železnice,<br />

vodné toky, letiská.<br />

Každý z týchto segmentov<br />

dopravy má svoje špecifické<br />

problémy. Týkajú sa modernizácie železničných<br />

tratí, modernizácie letísk a dostavby terminálu v Bratislave,<br />

efektívnejšieho využívania vodných tokov na<br />

Slovensku. Aj o týchto témach sa v našom vydaní dočítate.<br />

Rovnakú pozornosť by si zaslúžila problematika výstavby,<br />

ktorá sa nachádza v tých istých spoločenských<br />

a ekonomických súradniciach ako doprava. Na jednej<br />

strane je nedostatok zdrojov, na druhej strane by rozmach<br />

výstavby rozhýbal investície, trh a pribudli by<br />

pracovné príležitosti. Aj o tejto téme píšeme v EURO-<br />

REPORT-e <strong>plus</strong>.<br />

ĽUBOŠ JURÍK<br />

šéfredaktor<br />

4 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Oslavujeme<br />

prvých 125 rokov<br />

Oslavujeme<br />

prvých 125 rokov<br />

Skanska začína pôsobiť<br />

na Slovensku<br />

registrácia spoločnosti<br />

na burze cenných<br />

papierov v Štokholme<br />

zmena názvu na Skanska<br />

prvá veľká investícia<br />

do realít v Malmö<br />

prvá stavba asfaltovej<br />

komunikácie vo Švédsku<br />

prvá zahraničná<br />

pobočka vo Fínsku<br />

a následne v Rusku<br />

prvá zahraničná zákazka v podobe<br />

dodávky dutých betónových blokov<br />

na telefónne káble do Leedsu<br />

a ďalších miest v Anglicku<br />

prvý betónový<br />

most vo Švédsku<br />

Rudolf Frederik Berg zakladá<br />

spoločnosť AB Skånska<br />

Cementgjuteriet a začína<br />

pracovať so železobetónom<br />

Viac informácií:<br />

www.skanska.sk

Ministerstvo dopravy, výstavby<br />

a regionálneho rozvoja SR<br />

Peňazí na cesty je dosť,<br />

chýbajú projekty<br />

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho<br />

rozvoja SR v súčasnej vláde vedie Ján Počiatek.<br />

O rozhovor ho požiadala<br />

publicistka Mária Šišuláková.<br />

■■ Už takmer šesť mesiacov šéfujete ministerstvu dopravy. Málo na to,<br />

aby ste mohli bilancovať, ale dosť, aby ste mohli porovnávať. V prvej<br />

vláde Roberta Fica ste boli ministrom financií. Ktorý rezort vám viac<br />

sedí?<br />

Myslím si, že ministerstvo dopravy. Na rozdiel od ministerstva<br />

financií je viac projektovo orientované. Vezmite si napríklad výstavbu<br />

cestnej infraštruktúry. Treba zvládnuť celý balík úloh, aby<br />

sme mohli prísť k hotovému dielu a odovzdať ho do užívania. Od<br />

vypracovania technických štúdií, posudzovania vplyvov na životné<br />

prostredie cez projektové dokumentácie až po stavebné povolenie<br />

a výstavbu vrátane stavebného dozoru. To platí aj o železničných<br />

projektoch. Väčšina dopravnej infraštruktúry sa zároveň financuje<br />

z eurofondov, čo je ďalšia agenda, ktorá umocňuje postavenie ministerstva<br />

dopravy ako projektovo orientovanej inštitúcie.<br />

■■ Kde sú najväčšie rozdiely v pôsobení úradov oboch ministerstiev?<br />

Už som sa viac ráz spomenul, že situácia na ministerstve dopravy<br />

je horšia ako bola na financiách, keď som tam nastupoval. Našiel<br />

som tu nepochopiteľné veci. Napríklad, že kľúčové sekcie nemali<br />

dostatok potrebných informácií od podriadených organizácií a nevedeli,<br />

čo sa v nich deje. To je zásadný komunikačný problém. Ďalej,<br />

že neexistuje poriadna databáza údajov a ukazovateľov, na ktorej<br />

základe by bolo možné korektne sa rozhodnúť napríklad o tom,<br />

ktoré diaľničné či železničné úseky treba začať stavať čo najskôr,<br />

lebo sú najpotrebnejšie, a ktoré projekty nie sú až také horúce a ich<br />

výstavba sa môže posunúť na neskôr. Ak má takýto obrovský rezort<br />

fungovať, treba to zásadne zmeniť. Intenzívne na tom pracujeme už<br />

od nástupu na ministerstvo. Nedá sa to však zreformovať zo dňa na<br />

deň, ani z mesiaca na mesiac. Je to beh na dlhé trate.<br />

■■ Váš predchodca hovoril o nulovej tolerancii ku korupcii. Vy ste po<br />

nástupe do funkcie oznámili, že sa preverujú všetky podozrivé zmluvy,<br />

uzatvorené v rezorte od pádu minulej vlády. Čo preukázalo preverovanie,<br />

ak ohliadneme od škandalóznych „zlatých padákov“ pre niektorých<br />

manažérov?<br />

Ministerstvo aktívne preveruje všetky zmluvy, ktoré boli uzavreté<br />

po vyhlásení predčasných volieb, vrátane manažérskych. Vzhľadom<br />

na veľkosť rezortu dopravy a rozsah jeho kompetencií, ktoré<br />

Foto: archív<br />

sú najväčšie spomedzi všetkých rezortov, potrebujeme na to viac<br />

času. Viaceré zmluvy si pre ich zložitosť vyžadujú dôkladnú právnu<br />

analýzu. Ku konkrétnym zisteniam sme dospeli v spomínaných<br />

manažérskych zmluvách. Nemám nič proti adekvátnym platom<br />

vrcholových manažérov v štátnych firmách, ktorí zodpovedajú za<br />

miliónové aktíva a tisícky zamestnancov. Odstupné však musí odrážať<br />

hospodársky výsledok a nesmie nastať prípad, že desaťtisíce<br />

eur dostávajú riaditelia stratových firiem. Padáky za 1,5 milióna eur<br />

v rezorte, v ktorom by ste potrebovali pomaly lupu na to, aby ste<br />

našli firmu v čiernych číslach, je podľa mňa škandál. Súčasní riaditelia<br />

a topmanažéri sa určite nemôžu tešiť na platinové padáky,<br />

aké sa ušli nominantom pána Figeľa. Tí, ktorí zdedili takéto zmluvy<br />

po svojich predchodcoch, už majú podpísané dodatky, ktoré takéto<br />

odstupné rušia.<br />

■■ Ministerstvo dopravy podalo za exministra Figeľa trestné oznámenie<br />

pre údajne falšovanie analýz v súvislosti s predraženými PPP projektmi<br />

na diaľnici D1. Sledujete priebeh vyšetrovania?<br />

Vyšetrovanie celej záležitosti je v kompetencii orgánov činných<br />

v trestnom konaní. Ja im v žiadnom prípade do toho nebudem zasahovať.<br />

Ak zistia, že niekto podvádzal, bude treba vyvodiť zodpovednosť.<br />

Držím sa zásady – padni, komu padni.<br />

■■ Jednou z prvých otázok, ktorou vás novinári zasypali po nástupe do<br />

funkcie, je, kedy budú diaľnicou spojené Košice s Bratislavou. Premiér<br />

Fico hovoril pred časom o roku 2010, čo je už pasé. Exminister dopravy<br />

Ján Figeľ o roku 2017. Podarí sa dodržať aspoň rok, ktorý avizovala<br />

predošlá vláda?<br />

Presný dátum dnes nie je schopný povedať nik. Viem len povedať,<br />

že termín, o ktorom hovorila minulá vláda, je nereálny. Hovoriť<br />

v súčasnosti o konkrétnom dátume nie je zodpovedné. Nik<br />

totiž nevie ako dopadne environmentálne posudzovanie úseku D1<br />

Turany – Hubová zo strany Európskej komisie. A bez tohto úseku<br />

nie je možné kompletné diaľničné prepojenie Košíc s Bratislavou.<br />

Vyhlásiť akýkoľvek termín je alibistické. Zodpovedne však môžem<br />

povedať, že nepodceníme nič v príprave stavieb a posúvaní celej<br />

agendy dopredu.<br />

■■ Dostavba najdôležitejšej slovenskej diaľnice teda závisí od Bruselu?<br />

Áno. Presnejší odhad budeme môcť povedať až po vyriešení environmentálneho<br />

problému úseku pri Martine. Som optimista, že<br />

ho vyriešime a že budeme v priebehu pár mesiacov vedieť, ako to<br />

s týmto úsekom vyzerá.<br />

■■ Čo všetko nám ešte chýba dostavať na diaľnici D1?<br />

Určite viete, že po Žilinu je diaľnica kompletná. Aktuálne sa vyhodnocuje<br />

súťaž na časť južného obchvatu Žiliny s tunelom Višňové,<br />

ktorý je najdlhší na Slovensku. Výstavbu by sme chceli rozbehnúť<br />

v prvej polovici budúceho roka. Závisí to od priebehu verejného<br />

obstarávania. Úsek z Hričovského Podhradia, ktorý má platné<br />

stavebné povolenie, sa začne stavať tak, aby bol sprejazdnený spolu<br />

s tunelom Višňové. Za ním nasleduje martinský úsek Dubná Skala<br />

– Turany, ktorý sa buduje. Vo výstavbe sú aj dva úseky pri Levoči<br />

a jeden pri Prešove. Na ružomberský úsek, ktorý končí v dedine<br />

Ivachnová, plánujeme tento rok podpísať zmluvu s víťazom súťaže.<br />

6 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Ministerstvo dopravy, výstavby<br />

a regionálneho rozvoja SR<br />

Bol by som rád, keby sa tento rok začalo aj<br />

stavať.<br />

■■ Je problémom aj juhozápadný obchvat Prešova?<br />

To je ďalší problém, pretože jeho pripravenosť<br />

je mizivá. To, kedy sa vyrieši príprava<br />

toho úseku a dostaneme sa do štádia, že<br />

budeme schopní odhadovať termíny, je ešte<br />

vo hviezdach. Treba však dodať, že tranzitnú<br />

dopravu cez Prešov v smere západ – juh<br />

by mal od roku 2014 obslúžiť štvorpruhový<br />

prieťah mestom, ktorý sa začal nedávno<br />

stavať v réžii Slovenskej správy ciest. Paralelný<br />

diaľničný obchvat s tunelom preto postačuje<br />

stavať od roku 2015. Prínosnejším<br />

pre Prešov bude aj severný obchvat, ktorý<br />

je súčasťou rýchlostnej cesty R4 a má sa začať<br />

stavať od roku 2014.<br />

■■ Veľa sa hovorí o financovaní diaľnic. Aký<br />

model uprednostňujete?<br />

Jednoznačne je to financovanie z eurofondov.<br />

Je to najlacnejší spôsob financovania,<br />

pretože najmenej zaťažuje verejné financie.<br />

■■ Premiér Fico však s obľubou hovorí o PPP<br />

projektoch. Napriek tomu nepočítate s financovaním<br />

cez PPP?<br />

To som nepovedal. Pýtali ste sa ma, čo<br />

uprednostňujem, a nie, aké možné zdroje<br />

plánujeme využívať pri výstavbe diaľnic.<br />

■■ Takže uvažujete aj o možnosti využiť na<br />

diaľnice zdroje z PPP?<br />

Nebránim sa PPP projektom ako forme<br />

financovania. Najprv je však nutné využiť<br />

možnosti operačných programov cez eurofondy,<br />

až potom môžeme uvažovať nad dodatočnými<br />

zdrojmi. Nech sú už akékoľvek,<br />

či už formou pôžičky alebo PPP. Dnes reálne<br />

hrozí, že eurofondy z tohto programovacieho<br />

obdobia na cesty nemusia byť vyčerpané,<br />

pretože nie je dostatok pripravených<br />

projektov. To je problém, ktorý som zdedil<br />

a ktorému čelíme a riešime ho. Aby sme podobným<br />

peripetiám predišli, zintenzívnili<br />

sme prípravu diaľničných projektov na čerpanie<br />

eurofondov z programovacieho obdobia<br />

na roky 2014 až 2020. Robíme všetko,<br />

aby sme sa vyhli situácii, že peniaze síce sú,<br />

ale projekty chýbajú. Snažíme sa intenzívnejšie<br />

komunikovať s Európskou komisiou,<br />

aby schvaľovanie projektov v Bruseli prebiehalo<br />

bez problémov. Toto sa predchádzajúcej<br />

vláde nie vždy darilo.<br />

Vo financovaní cestnej a diaľničnej infraštruktúry<br />

sú vítané aj iné zdroje vrátane<br />

súkromných, teda aj PPP projekty. No<br />

dôležité sú podmienky financovania, ktoré<br />

musia byť výhodné nielen pre súkromných<br />

veriteľov, ale aj pre štát.<br />

■■ História ukazuje, že veľkou brzdou výstavby<br />

diaľnic je verejné obstarávanie.<br />

Máte úplnú pravdu. Diaľničný plán minulej<br />

vlády výrazne zaostal za realitou aj preto,<br />

že podcenila riziko z posunov vo verejnom<br />

obstarávaní, ktoré spôsobili jednak časté námietky<br />

firiem na ÚVO, no tiež ich zdĺhavé<br />

posudzovanie.<br />

■■ Čo chcete urobiť, aby sa to v budúcnosti<br />

nestávalo?<br />

Problémy vo verejnom obstarávaní sa dlhodobo<br />

opakujú v totožnej schéme. Z pohľadu<br />

obstarávania veľkých infraštruktúrnych<br />

projektov treba preto zákon zaktualizovať.<br />

Vláda si dala záväzok upraviť zákon<br />

o verejnom obstarávaní tak, aby bol moderný,<br />

nespochybniteľný a dostatočne transparentný.<br />

Je to veľmi citlivá otázka a budeme<br />

musieť nájsť konsenzus nielen naprieč politickým<br />

spektrom, ale aj so širokou odbornou<br />

verejnosťou.<br />

■■ Rezort dopravy nie je iba o cestách, druhou<br />

najvýznamnejšou položku vášho rozpočtu<br />

sú železnice. Akú máte víziu v železničnom<br />

sektore?<br />

Je nevyhnutné pokračovať v ozdravovaní<br />

a obnove železničných firiem. Nechcem,<br />

aby ozdravný proces bol iba o prepúšťaní<br />

ako za minulej vlády. Potrebujeme vniesť do<br />

fungovania a hospodárenia železničných firiem<br />

poriadok, ktorý tam roky chýba. V súčasnosti<br />

vytvára príslušná sekcia ministerstva<br />

v spolupráci so všetkými železničnými<br />

firmami jednotnú víziu železničného<br />

sektora. Jej základným cieľom je zachovanie<br />

a postupné zvyšovanie podielu železníc<br />

v osobnej aj nákladnej doprave v rámci aktuálnych<br />

limitov rozpočtu verejnej správy,<br />

ako aj konsolidácia, oddlženie a ozdravenie<br />

železničného sektora. Ide nám o zdravú,<br />

funkčnú a nezadlženú železnicu, ktorá sa<br />

so všetkou zodpovednosťou ujme spoľahlivého<br />

a kvalitného obhospodarovania tých<br />

dopravných výkonov, ktoré jej vzhľadom na<br />

jej charakteristické vlastnosti patria.<br />

■■ V súvislosti so železničnými firmami často<br />

skloňujete slovo holding.<br />

Áno, ale aj s prívlastkom virtuálny. Myslím<br />

tým úzku koordináciu železničných firiem,<br />

aby sa nestávali veci ako v minulosti,<br />

že ministerstvo dopravy nemalo od týchto<br />

firiem potrebné informácie o dôležitých<br />

hospodárskych záležitostiach. Vecne by<br />

„virtuálny holding“ mala zastrešovať odborná<br />

sekcia na ministerstve. Ide teda o pomenovanie<br />

zvýšeného úsilia ministerstva koordinovať<br />

pôsobenie štátnych železničných firiem<br />

cez nástroje, ktoré máme k dispozícii.<br />

Chceme, aby železnica bola pre ľudí atraktívnejšia<br />

a komfortnejšia.<br />

■■ Ministerstvo v minulom období odštartovalo<br />

verejné obstarávanie cez elektronické<br />

aukcie. Pokračujete v nich?<br />

Je to vec, ktorú vnímam pozitívne a nevidím<br />

dôvod na tom nič meniť.<br />

■■ V súčasnosti prebiehajú intenzívne rokovania<br />

o návrhu štátneho rozpočtu na budúci<br />

rok. Ministerstvo financií vám predbežne<br />

pridelilo takmer 2,3 miliardy eur, čo je síce<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

o niečo viac ako tento rok, ale výrazne menej,<br />

ako ste žiadali.<br />

Je to menej, no rokovania o rozpočte sa zatiaľ<br />

neskončili. Ako bývalý minister financií<br />

chápem svojho kolegu, že chce šetriť, kde sa<br />

dá. Situácia vo svetovej ekonomike je stále<br />

zložitá a my ako krajina nemáme na výber<br />

– musíme znižovať deficit verejných financií<br />

a svoju závislosť od finančných trhov.<br />

■■ Ste teda spokojní a nechcete viac peňazí do<br />

rozpočtovej kapitoly ministerstva dopravy?<br />

Určite budem bojovať za to, aby bola rozpočtová<br />

kapitola rezortu bohatšia. Treba sa<br />

však na celú záležitosť pozrieť aj z iného<br />

uhla. Problém ministerstva dopravy nie je<br />

v nedostatku peňazí, ale v slabej pripravenosti<br />

projektov dopravnej infraštruktúry. Vývoj<br />

rozpočtovej kapitoly už niekoľko rokov<br />

ukazuje, že rezort nie je schopný minúť ani<br />

to, čo má. Preto je mojou prvoradou úlohou<br />

pripraviť kvalitné projekty, a potom nebude<br />

problém dohodnúť sa s ministerstvom financií<br />

na zdrojoch. Nemá význam chodiť každý<br />

rok na jeseň na ministerstvo financií s nastrčenými<br />

dlaňami a o rok na to zasa s dlhým<br />

nosom vracať milióny do štátnej kasy späť.<br />

■■ Kde plánujete investovať viac prostriedkov<br />

a kde menej? Prečo?<br />

Najväčšia časť výdavkov kapitoly ministerstva<br />

smeruje na budovanie a obnovu cestnej<br />

a železničnej infraštruktúry. Máme však aj<br />

oblasti, ktoré sú v aktuálnom návrhu výrazne<br />

podhodnotené. S ministerstvom financií budeme<br />

rokovať o zvýšení výdavkov na leteckú<br />

dopravu a rozvoj bývania. Nájomné bývanie<br />

vnímam ako jednu z priorít v rokovaní s ministerstvom<br />

financií. To je zatiaľ všetko, čo<br />

môžem teraz povedať. Rozpočet sa stále pripravuje<br />

a platí preto staré známe – kým nie je<br />

dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič.<br />

Prečo vám tak záleží na podpore nájomné-<br />

■■<br />

ho bývania?<br />

Trh práce u nás trpí nedostatkom kvalifikovanej<br />

pracovnej sily, čo sa ukázalo v čase<br />

najväčšieho boomu našej ekonomiky, a vidíme<br />

to aj dnes. Vnímame, že sčasti sa to dá<br />

riešiť väčšou podporou mobility pracovnej<br />

sily, ktorá je u nás nízka. Pre Slovensko je<br />

dôležité, aby sa ľudia bez väčších problémov<br />

dokázali presunúť za prácou, ako je to bežné<br />

vo vyspelých ekonomikách. Je v našich<br />

silách rozhýbať to, no žiada si to podstatne<br />

viac nájomných bytov a zmenu tradičného<br />

prístupu k sťahovaniu sa za prácou. Bude to<br />

náročná úloha, lebo verejný nájomný sektor<br />

je v plienkach a súkromný na tom nie je oveľa<br />

lepšie. Verejný pokrýva z celkového bytového<br />

fondu necelé 3 %, kým v Európe je<br />

to bežne viac ako 25 %. Podpora nájomného<br />

bývania si, samozrejme, vyžiada aj viac<br />

financií, ako je v návrhu štátneho rozpočtu<br />

na budúci rok. Chceme do sektora nájomných<br />

bytov pritiahnuť aj súkromný kapitál.<br />

Verím, že kombináciou súkromných a verejných<br />

zdrojov sa nám tento sektor podarí rozhýbať<br />

a uľahčiť tak presun ľudí za prácou. <br />

7

Ministerstvo dopravy, výstavby<br />

a regionálneho rozvoja SR<br />

Cestovný ruch sa musí<br />

rozvíjať výrazne rýchlejšie<br />

V zmysle zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej<br />

štátnej správy koordinuje rezort dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja okrem<br />

iných úloh využívanie finančných prostriedkov z fondov Európskej únie, prípravu<br />

politík regionálneho rozvoja, ktoré vo veľkej miere eurofondy využívajú. Túto<br />

problematiku na ministerstve koordinuje štátny tajomník František Palko.<br />

Oslovila ho publicistka Mária Šišuláková.<br />

■■ Európska komisia nás už viackrát kritizovala<br />

pre nedostatočné čerpanie eurofondov.<br />

Vyvodili sa z kritiky potrebné závery?<br />

Robíme všetko, aby sme tieto negatívne<br />

trendy zvrátili. Krátko po nástupe na ministerstvo<br />

sme zriadili riadiaci výbor pre<br />

koordináciu fondov EÚ, na ktorom sa pravidelne<br />

stretávajú štátni tajomníci príslušných<br />

rezortov. Výbor je koordinačný, poradný<br />

a iniciatívny orgán ministra dopravy<br />

pre problematiku využívania eurofondov.<br />

Rieši problémy tak, aby Slovensko čerpalo<br />

eurofondy čo najefektívnejšie. Výsledky<br />

našej práce už vidno. Vďaka našim krokom<br />

sa podarilo odblokovať platby v operačných<br />

programoch Životné prostredie,<br />

Doprava a Vzdelávanie.<br />

■■ Stačí na odstránenie problémov jeden výbor?<br />

Určite nie. Keď sme prevzali zodpovednosť<br />

za eurofondy, vypracovali sme správu<br />

o stave realizovania Národného strategického<br />

referenčného rámca k 31. máju<br />

2012. V ňom sme identifikovali riziká, na<br />

ktorých základe hrozí, že niektoré operačné<br />

programy nestihnú vyčerpať alokované<br />

financie. Pri operačných programoch s výraznými<br />

problémami sme navrhli vypracovanie<br />

akčných plánov. Ide o kroky, ktoré<br />

je nevyhnutné urobiť, aby sa zlepšilo čerpanie<br />

fondov.<br />

■■ Dokedy mali byť tieto plány hotové?<br />

Riadiace orgány, teda ministerstvá, ich<br />

mali vypracovať do konca augusta. Ich plnenie<br />

sa teraz bude vyhodnocovať každé<br />

dva mesiace.<br />

Foto: archív<br />

■■ Vie Európska komisia o týchto krokoch?<br />

Komunikácia s Európskou komisiou<br />

(EK) je na štandardnej úrovni. Pravidelne<br />

ju informujeme o priebehu a aktuálnom<br />

stave implementácie Národného strategického<br />

referenčného rámca. Mesačne im<br />

zasielame takzvanú štandardnú monitorovaciu<br />

tabuľku, ktorá podrobne informuje<br />

o stave čerpania a kontrahovania zdrojov<br />

z fondov EÚ až po úroveň prioritných osí.<br />

Štvrťročne posielame i odpočet plnenia<br />

uložených úloh v dokumente Joint Road<br />

Map, ktorý zahŕňa aj implementáciu veľkých<br />

projektov.<br />

■■ Ako sú na tom dlhodobejšie plány?<br />

Raz ročne posielame EK za každý operačný<br />

program výročnú správu o implementácii<br />

operačného programu, ktorá veľmi<br />

detailne informuje o pokroku, zmenách<br />

i prípadných problémoch. Rovnako treba<br />

povedať, že zástupcovia EK sú pozorovateľmi<br />

vo všetkých monitorovacích výboroch<br />

jednotlivých operačných programov,<br />

aj v Národnom monitorovacom výbore.<br />

Centrálny koordinačný orgán zabezpečuje<br />

výročné stretnutie zástupcov komisie<br />

s predstaviteľmi Slovenska. Ak niečo horí,<br />

stretávame sa, samozrejme, aj podľa potreby<br />

priamo v Bruseli.<br />

■■ Schválil nám už Brusel presun eurofondov<br />

na zamestnanosť mladých?<br />

Materiál o návrhu realokácie finančných<br />

prostriedkov na podporu riešenia nezamestnanosti<br />

mladých ľudí a zintenzívnenie<br />

podpory malých a stredných podnikov<br />

schválila vláda v máji. Následne museli tieto<br />

peniaze presmerovať aj monitorovacie<br />

výbory jednotlivých operačných programov,<br />

čo sa podarilo ku koncu júna. Všetko<br />

potom išlo v jednom balíku do vlády, ktorá<br />

to schválila na konci júla a obratom sme<br />

to poslali EK. Ich súhlasné stanovisko očakávame<br />

v najbližšom čase. To však neznamená,<br />

že čakáme so založenými rukami.<br />

Už sme podnikli kroky potrebné na urýchlené<br />

implementovanie projektov ihneď po<br />

schválení realokácie zo strany EK.<br />

■■ V súčasnom programovacom období patríme<br />

medzi krajiny EÚ s najvyšším počtom<br />

operačných programov – až jedenásť – čo sa<br />

ukázalo ako nešťastné. V súčasnosti finišuje<br />

príprava nového programovacieho obdobia<br />

na roky 2014 – 2020. Aké ciele sme si naň<br />

aj s ohľadom na doterajšie skúsenosti stanovili?<br />

Hlavným cieľom v novom programovacom<br />

období je zvýšiť efektivitu plnenia obmedzeného<br />

počtu cieľov definovaných na<br />

úrovni EÚ vychádzajúcich zo stratégie Európa<br />

2020. Nám z toho vyplynulo, že Slovensko<br />

bude mať menší počet operačných<br />

programov, ktoré budú zamerané na vymedzený<br />

okruh oblastí podpory tak, ako<br />

sú stanovené v Národnom programe reforiem<br />

SR.<br />

Sústredíme sa na základnú infraštruktúru,<br />

vedu, výskum a inovácie s dôrazom<br />

na zelený rast a tiež na ľudské zdroje, zamestnanosť<br />

a sociálnu inklúziu. Zároveň<br />

využijeme možnosť previesť dve percentá<br />

celkových prostriedkov do Bratislavského<br />

samosprávneho kraja.<br />

■■ Pred niekoľkými týždňami ste rokovali<br />

so zástupcami Organizácie pre hospodársku<br />

spoluprácu a rozvoj (OECD) o najväčších výzvach<br />

v oblasti urýchlenia čerpania fondov<br />

EÚ, ako aj o príprave nového finančného obdobia<br />

2014 – 2020. Prezentovala OECD pre<br />

nás nejaké odporúčania?<br />

Stretnutie bolo konštruktívne. Zástupcov<br />

OECD sme informovali o prijatých<br />

opatreniach na zrýchlenie čerpania štrukturálnych<br />

fondov a Kohézneho fondu EÚ.<br />

Išlo predovšetkým o vytvorenie koordinačného<br />

mechanizmu pre eurofondy na úrovni<br />

štátnych tajomníkov realokáciou fondov<br />

v prospech tých operačných programov,<br />

ktoré majú najlepšiu absorpčnú kapacitu<br />

a spoločenskú pridanú hodnotu, alebo riešenie<br />

nezamestnanosti mladých a podporu<br />

malých a stredných podnikov. Zástupcov<br />

OECD tieto opatrenia ocenili a zároveň<br />

odporučili, aby sa Slovensko v rámci nového<br />

programovacieho obdobia zameralo,<br />

v súlade so stratégiou EÚ, na „inteligentnú<br />

špecializáciu“ najmä v oblastiach, kde<br />

môže mať konkurenčnú výhodu.<br />

■■ Podľa plánov Bruselu by Národný systém<br />

dopravných informácií mal byť súčasťou jednotného<br />

inteligentného dopravného systému<br />

Európskej únie, čo chce EÚ aj finančne podporiť.<br />

Zaoberá sa už Slovensko riešením inteligentného<br />

dopravného systému? Aký postoj<br />

sme zaujali k tomuto plánu?<br />

Pracujeme na tom. Predpokladáme,<br />

že by sme tento systém mohli financovať<br />

z nasledujúceho programovacieho obdobia<br />

2014 – 2020. Chceme kriticky prehodnotiť<br />

rozsah, štruktúru, nevyhnutnosť, ako<br />

aj výšku nákladov na veľký celoslovenský<br />

8 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Ministerstvo dopravy, výstavby<br />

a regionálneho rozvoja SR<br />

systém NSDI. Odhady nákladov na projekt<br />

sa pohybujú do 150 mil. eur s DPH.<br />

Ide iba o horný odhad toho, čo by mal stáť<br />

celý systém. Nám sa zdá táto suma vysoká.<br />

Na systém bude po prehodnotení koncepcie<br />

NSDI vypísaná transparentná súťaž.<br />

Predpokladáme, že cena, ktorú Slovensko<br />

zaň zaplatí, bude značne nižšia ako spomínaný<br />

horný odhad nákladov.<br />

■■ Aký praktický význam má systém pre bežných<br />

užívateľov ciest a mestských komunikácií?<br />

NSDI prinesie moderné informačné technológie<br />

do dopravy. Umožní sledovanie, vyhodnocovanie<br />

a riadenie dopravného procesu<br />

čase a priestore tak, aby nedochádzalo<br />

k zbytočným časovým stratám. Systém zároveň<br />

umožní efektívne a účinne nastaviť plánovanie<br />

budovania dopravnej infraštruktúry<br />

v súlade s reálnymi dopravnými nárokmi<br />

na jednotlivých cestných úsekoch.<br />

■■ Ministerstvo dopravy pripravuje novú stratégiu<br />

pre cestovný ruch. V čom sa líši od súčasnej<br />

stratégie, keďže rozvoj cestovného<br />

ruchu u nás ani zďaleka nezodpovedá svojim<br />

možnostiam?<br />

Chceme, aby sa cestovný ruch rozvíjal<br />

výrazne rýchlejšie ako to bolo doteraz. Ak<br />

sa nám to podarí, tak to veľmi pomôže aj<br />

celej ekonomike Slovenska. Propagáciu<br />

Slovenska v zámorských štátoch by sme<br />

chceli robiť spoločne s krajinami V4. Podľa<br />

nás to tak bude lepšie a efektívnejšie pre<br />

celý región. Posilniť by sme chceli propagáciu<br />

Slovenska v okolitých štátoch.<br />

■■ Dá sa povedať, ktoré sektory chcete propagovať?<br />

Určite to, v čom vieme byť tak povediac<br />

svetoví. Ide napríklad o pobyty v termálnych<br />

areáloch, ktorých je na Slovensku dostatok<br />

a dá sa v nich kúpať po celý rok bez<br />

ohľadu na počasie. Ďalej o pobyty v rozmanitej<br />

prírode spojené s ekoturistikou.<br />

V zime vieme ponúknuť aj zaujímavé lyžovanie.<br />

Hlavne pre ľudí, ktorí uprednostňujú<br />

skôr strediská prírodného a športového<br />

zamerania. Východne od Álp sú naše Tatry<br />

a Veľká a Malá Fatra nesporne najlepšie.<br />

Existuje tu ešte doposiaľ veľmi významný,<br />

ale zanedbávaný segment. A to víkendová<br />

turistika.<br />

■■ Oplatí sa na to zamerať? Predsa, ide len<br />

o dva dni.<br />

To je síce pravda, ale víkendov je za rok<br />

až 52. Okolité štáty, s výnimkou Rakúska,<br />

nemajú takú pestrú paletu ponuky pre turistov<br />

ako my. Dlhé hranice s nimi dávajú<br />

reálny predpoklad pritiahnuť viac turistov<br />

z týchto krajín a zvýšiť tak celkový počet<br />

pobytových dní u nás. Súčasne sa takto<br />

viac oživia aj menšie turistické strediská<br />

v blízkosti hraníc.<br />

■■ Čím sa chceme v cestovnom ruchu presadiť?<br />

Určite kvalitou. Nič iné dnes nemá šancu.<br />

A to nehovorím iba o kvalite jednotlivých<br />

produktov, ale o komplexnej kvalite,<br />

ktorú turistom ponúkneme. Preto plánujeme<br />

výraznejšie posilniť destinačný manažment,<br />

ktorý chceme postupne budovať aj<br />

cez činnosti novo sa tvoriacich organizácií<br />

cestovného ruchu. V konečnom dôsledku<br />

pôjde o koordinovaný, cieľavedomý proces<br />

riadenia a usmerňovania cestovného ruchu<br />

v príslušnom teritóriu.<br />

■■ V cestovnom ruchu výrazne zaostávame za<br />

väčšinou vyspelých krajín, najmä čo sa týka<br />

služieb. Čomu to pripisujete?<br />

Slovenský cestovný ruch dlhoročne nedosahuje<br />

výsledky, ktoré by zodpovedali jeho<br />

možnostiam. Naša krajina má krásnu prírodu,<br />

bohaté prírodné liečivé zdroje, množstvo<br />

turistických zaujímavostí, takže sa určite<br />

nemôžeme na nič vyhovárať. V minulosti<br />

sa síce prijalo niekoľko strategických<br />

plánov, ale ukazuje sa, že to nestačí. Za riešenie<br />

v tejto oblasti z hľadiska systémovej<br />

zmeny považujem až zákon o podpore cestovného<br />

ruchu. Vďaka nemu je možné podporiť<br />

a zmobilizovať subjekty zainteresované<br />

na rozvoji cestovného ruchu v konkrétnych<br />

regiónoch či destináciách, ktoré môžu<br />

zvýšiť kvalitu celkovej destinácie s konkurenčnými<br />

produktmi a kvalitnými službami.<br />

Práve to je to, čo potrebujeme. Ľudia<br />

v regiónoch, ktorí pracujú v cestovnom ruchu,<br />

musia spolupracovať.<br />

■■ Všetko teda závisí od ľudí, ich postojov<br />

a prístupov. Kedy sa podarí meniť ich prístup?<br />

Povedal by som to asi tak, že na Slovensku<br />

je dosť kvalifikovaných ľudí, len nie<br />

všetci sú zvyknutí pracovať na sto percent.<br />

Katastrofou v našom cestovnom ruchu je<br />

slovné spojenie „to stačí“. Kým sa ľudia nenaučia<br />

robiť veci najlepšie, ako sa len dá,<br />

budeme mať problém konkurovať krajinám,<br />

kde toto už pochopili. Možností zmeniť<br />

to je viac, ale ľudia si musia uvedomiť,<br />

že je to predovšetkým v ich záujme. Na<br />

druhej strane, práca v službách dnes patrí<br />

medzi tie horšie platené a, navyše, ani<br />

nemá veľmi dobré meno. No jedno s druhým<br />

súvisí. Keď budete robiť v špičkovom<br />

zariadení, v kraji, ktorý má čo ponúknuť,<br />

jednak viac zarobíte a zároveň budete aj<br />

hrdý na robotu, ktorú robíte.<br />

■■ Podpora výstavby bytov formou individuálnej<br />

výstavby, ale tiež komunálnej, stále<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

nie je na dostatočnej úrovni, čo sa prejavuje<br />

v mnohých spoločenských oblastiach. Kde<br />

treba hľadať príčiny tohto stavu?<br />

Výstavbu bytov štát podporuje viacerými<br />

spôsobmi, a to najmä formou priamych<br />

dotácií alebo úverov so zvýhodnenou úrokovou<br />

mierou. O tom, koľko peňazí vieme<br />

poskytnúť na podporu bývania, sa vždy<br />

rozhoduje na základe toho, koľko peňazí<br />

je v rozpočte. Aj keď rozvoj bývania v súčasnosti<br />

patrí k prioritám nášho rezortu,<br />

viac peňazí na podporu bývania sa v čase,<br />

keď musíme konsolidovať verejný rozpočet,<br />

bude hľadať ťažko. Preto sa jestvujúce<br />

ekonomické nástroje zameriavajú viac na<br />

podporu výstavby bytov pre sociálne slabšie<br />

skupiny obyvateľstva.<br />

■■ Na druhej strane stále prekvitá beztrestná<br />

výstavba čiernych stavieb. Už roky sa diskutuje<br />

o prísnych trestoch, no legislatíva tieto<br />

javy nerieši dostatočne. Kedy príde k želanej<br />

zmene?<br />

Katastrofou v našom cestovnom ruchu je slovné spojenie<br />

„to stačí“. Kým sa ľudia nenaučia robiť veci najlepšie, ako sa<br />

len dá, budeme mať problém konkurovať krajinám, kde toto<br />

už pochopili. Možností zmeniť to je viac, ale ľudia si musia<br />

uvedomiť, že je to predovšetkým v ich záujme.<br />

Prvým krokom bolo presunúť dohľad<br />

bližšie k ľudom. Monitorovať všetky stavby<br />

v obci teraz má za úlohu stavebný úrad<br />

príslušnej obce alebo mesta. V rámci tejto<br />

činnosti má stavebný úrad povinnosť permanentne<br />

sledovať všetku stavebnú činnosť<br />

a odhaľovať aj nepovolenú stavebnú<br />

činnosť. Je preto zodpovednosťou každého<br />

starostu a primátora, aby jeho obecný<br />

či mestský stavebný úrad vykonával túto<br />

činnosť zodpovedne a včas zakročil proti<br />

„čiernym stavbám“. Veríme, že obce<br />

a aj ľudia, ktorí v nich bývajú, vyžijú túto<br />

možnosť a boj proti čiernym stavbám sa<br />

zintenzívni.<br />

■■ Nie je problémom príliš mäkký zákon?<br />

Ministerstvo už pripravuje nový stavebný<br />

zákon, ktorý sprísni postihy čiernych<br />

stavieb. Predpokladáme, že na rokovanie<br />

vlády sa dostane v septembri budúceho<br />

roka. Nový stavebný zákon, ktorý v súčasnosti<br />

rezort pripravuje, bude upravovať<br />

aj opatrenia na zabránenie nepovolenej<br />

výstavby. Uvažuje sa s preventívnymi<br />

opatreniami, ako aj s následným sankčným<br />

postihom zúčastnených osôb, ktoré<br />

umožnia realizovanie nepovolenej stavby<br />

a s nariadením odstránenia nepovolenej<br />

stavby, ktorá je v rozpore s územným<br />

plánom bez možnosti jej ďalšej legalizácie.<br />

Textová úprava návrhu zákona a rozsah<br />

opatrení proti nepovoleným stavbám<br />

bude k dispozícii širokej verejnosti už<br />

v marci 2013. <br />

9

Ministerstvo dopravy, výstavby<br />

a regionálneho rozvoja SR<br />

Vlaková doprava<br />

je na začiatku<br />

cesty konsolidácie<br />

Cestná sieť na Slovensku aj hromadná doprava sú stredobodom záujmu občanov<br />

z veľmi praktických príčin, veď každý občan je na ne odkázaný. V rámci Ministerstva<br />

dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky sa nimi zaoberá štátny<br />

tajomník Andrej Holák. Publicistka Mária Šišuláková mu položila niekoľko otázok.<br />

■■ Od nástupu súčasnej vlády sa v cestnej sieti<br />

uskutočnili viaceré zmeny, medzi inými sa<br />

začala výstavba posledného úseku diaľnice<br />

na Spiši, otvoril sa obchvat Banskej Bystrice<br />

i severný obchvat Trnavy na Záhorie. Na ktoré<br />

ďalšie príjemné zmeny sa môže verejnosť<br />

tešiť v najbližšom období?<br />

V tomto roku by mal byť uvedený do užívania<br />

ľavý jazdný pás diaľnice D1 Jablonov<br />

– Studenec. V roku 2013 máme v pláne<br />

motoristickej verejnosti odovzdať 9-kilometrový<br />

úsek diaľnice D1 Jánovce – Jablonov<br />

a 14-kilometrový úsek rýchlostnej cesty<br />

R4 Košice – Milhosť.<br />

Čo sa týka ďalších plánov, čaká nás príprava<br />

a realizácia najnáročnejších a aj najnákladnejších<br />

častí diaľnice D1a práca na<br />

troch najpotrebnejších úsekoch rýchlostnej<br />

cesty R2, ktoré sú v súčasnosti v pokročilom<br />

štádiu prípravy. A, samozrejme,<br />

pokračujeme v projektovej príprave a realizácii<br />

ďalších stavieb, ako je napr. severojužné<br />

prepojenie Slovenska.<br />

■■ Po dočasnom obmedzení projektov verejno-súkromného<br />

partnerstva v rozvoji dopravnej<br />

infraštruktúry premiér Robert Fico hovorí<br />

o ich oživení. Prečo sa s nimi znova počíta?<br />

Našou prioritou je postaviť cesty tak výhodne<br />

a tak rýchlo, ako sa len dá. Dnes je<br />

najvýhodnejšie stavať diaľnice cez eurofondy,<br />

čo je aj naša priorita. Verejno-súkromné<br />

partnerstvá sú vhodnou alternatívou<br />

tam, kde nemožno stavať diaľnice<br />

z eurofondov. Z možných úsekov na využitie<br />

financovania prostredníctvom spomínaných<br />

projektov je výstavba diaľnice D4<br />

a nadväzujúcich úsekov rýchlostnej cesty<br />

R7. No či pri týchto úsekoch skutočne pôjdeme<br />

touto cestou, ukážu až analýzy.<br />

Foto: archív<br />

■■ Poďme k aktuálnym témam. Minister Ján<br />

Počiatek zverejnil plán pokračovať v ozdravovaní<br />

troch štátnych železničných spoločností,<br />

ktoré vraj na sebe parazitujú. Čo to<br />

konkrétne znamená?<br />

Po delení jednotných Železníc Slovenskej<br />

republiky v rokoch 2001 a 2005 sa na<br />

Slovensku etablovali tri samostatné železničné<br />

subjekty. V ich vzájomných vzťahoch<br />

dnes existujú korektné zmluvné kontakty.<br />

Napriek tomu však cítime isté nedostatky.<br />

Narážam hlavne na občas nepružnú spoluprácu<br />

pri investovaní alebo nedostatočné<br />

využívanie synergie. Preto sme zaujali<br />

omnoho aktívnejšiu rolu pri usmerňovaní<br />

aktivít nami ovládaných podnikov v záujme<br />

zvýšenia celkovej efektívnosti hospodárenia<br />

a najmä vynakladania poskytnutých<br />

verejných zdrojov. Jedným z prvých výsledkov<br />

našej práce je práve koordinácia Železníc<br />

Slovenskej republiky a Železničnej spoločnosti<br />

Slovensko, a. s., pri konštrukcii<br />

nového grafikonu vlakovej dopravy.<br />

■■ Nový grafikon je citlivá téma a ľudia sa<br />

často boja o „svoje“ vlaky. Hlavne po tom,<br />

čo sa začalo hovoriť o pripravovaných škrtoch<br />

v doprave. Na aké zmeny sa treba pripraviť<br />

a odkedy?<br />

Máte pravdu, keď hovoríte, že ľudia sa<br />

boja o „svoje“ vlaky, pretože ľudia si tieto<br />

vlaky platia v daniach. A to nie len tí, ktorí<br />

nimi cestujú, ale všetci občania na vlaky<br />

prispievajú cez dotácie zo štátneho rozpočtu.<br />

Pre lepšiu predstavu uvediem, že na<br />

železnice vynakladá štát ročne takmer pol<br />

miliardy eur. K používaniu takejto nezanedbateľnej<br />

sumy pristupujeme s maximálnou<br />

zodpovednosťou. Rozhodnutie zmeniť<br />

grafikon sme prijali na základe výsledkov<br />

podrobnej štúdie, ktorú si ministerstvo dopravy<br />

dalo vypracovať. Tam, kde ľudia vlakom<br />

reálne necestovali, sme vlaky ubrali,<br />

a pridali sme ich tam, kde ich ľudia využívajú.<br />

Výsledkom je, že po Slovensku jazdí<br />

rovnaký počet vlakov, prevážajú však<br />

ľudí na tratiach, kde je dostatočný počet<br />

cestujúcich. Takto sa pri zachovaní rovnakej<br />

výšky vynakladaných prostriedkov dosiahne<br />

ich vyššia efektívnosť.<br />

■■ Koľko trás ste úplne zavreli?<br />

K úplnému zastaveniu dopravy na žiadnej<br />

trati zatiaľ nedošlo, na šiestich úsekoch<br />

sme však od roku 2013 neobjednali<br />

miestnu osobnú dopravu. Vo všetkých prípadoch<br />

ide o trate s veľmi nízkym počtom<br />

prepravených cestujúcich, kde už v súčasnosti<br />

zabezpečuje väčšinu prepravných výkonov<br />

autobusová doprava. V niektorých<br />

prípadoch vlaky dokázali zarobiť iba 5 percent<br />

toho, čo reálne potrebujeme na ich<br />

prevádzku. Ak v regióne neexistuje potenciál<br />

zvýšenia prepravovaných počtov cestujúcich,<br />

v súčasnosti nevidíme iné riešenie.<br />

■■ Neprídu tak ľudia o dopravu do zamestnania,<br />

respektíve koordinovali ste tieto kroky<br />

s autobusovými dopravcami a so samosprávami?<br />

Chcem podčiarknuť, že vlaky rušíme len<br />

na tých tratiach, kde železnica dlhodobo<br />

preukazuje extrémne nízke výkony a kde<br />

už teraz existuje autobusová alternatíva.<br />

Keďže prímestská autobusová doprava je<br />

plne v rukách samosprávnych krajov, boli<br />

všetky zmeny pripravované v grafikone<br />

vlakov osobnej dopravy s nimi prerokované.<br />

Chcem tiež povedať, že existuje aj druhá<br />

strana mince. V novom grafikone sú na<br />

niektorých tratiach vlaky tak dobre nastavené,<br />

že nie je potrebné, aby samospráva<br />

paralelne prispievala na prevádzkovanie<br />

autobusovej dopravy. Ušetrené kilometre<br />

tak môžu presunúť inde. Zopakujem však<br />

to najdôležitejšie, že žiadny cestujúci nepríde<br />

o možnosť dostať sa k lekárovi, do<br />

zamestnania či školy, lebo vo všetkých prípadoch<br />

reálne existuje alternatíva prímestskej<br />

autobusovej dopravy.<br />

■■ Povedali ste, že ste niekde ubrali, aby ste<br />

inde mohli pridať. Kde teda bude premávať<br />

viac vlakov?<br />

10 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Ministerstvo dopravy, výstavby<br />

a regionálneho rozvoja SR<br />

Predovšetkým ide o posilnenie diaľkovej<br />

dopravy, ktorá je hlavným poslaním železničnej<br />

osobnej dopravy a ktorá je aj najefektívnejšia.<br />

Taktová diaľková rýchliková<br />

doprava v dvojhodinovom takte je zavedená<br />

na hlavných tratiach Slovenska. Rovnako<br />

upravujeme stav aj v miestnej osobnej<br />

železničnej doprave. Chcem povedať, že<br />

skvalitnenie dopravy nespočíva vždy len<br />

vo zvýšení počtu vlakov, ale aj v prehľadnom,<br />

ľahko zapamätateľnom a na prípoje<br />

naviazanom cestovnom poriadku.<br />

■■ Ide o najzásadnejšiu zmenu na železniciach<br />

počas tohto volebného obdobia, alebo prídu<br />

ďalšie?<br />

Z hľadiska grafikonu vlakovej dopravy<br />

stojíme na začiatku cesty konsolidácie. Zásadným<br />

krokom pri harmonizácii osobnej<br />

dopravy bude zriadenie dopravnej autority.<br />

Cieľom je, aby neboli verejné zdroje na zabezpečenie<br />

vlakovej a autobusovej dopravy<br />

vynakladané duplicitne a nekoordinovane.<br />

Pripravujeme aktualizáciu programu revitalizácie<br />

železničných spoločností, ktorý<br />

je zameraný na opatrenia v oblasti zefektívnenia<br />

železničnej dopravy. Cieľom našich<br />

aktivít je napríklad aj dosiahnuť vyrovnané<br />

hospodárenie Železníc Slovenskej republiky<br />

podľa možnosti už v roku 2012 a postupne<br />

uhrádzať uznané záväzky štátu k železničným<br />

subjektom z minulých rokov.<br />

V oblasti nákladnej železničnej dopravy<br />

je z kapacitných, ako aj ekologických dôvodov<br />

našou ambíciou presun tovarových<br />

tokov z preťažených ciest na železnicu<br />

Rozhodnutie zmeniť grafikon sme prijali na základe výsledkov<br />

podrobnej štúdie, ktorú si ministerstvo dopravy dalo vypracovať.<br />

Tam, kde ľudia vlakom reálne necestovali, sme vlaky ubrali,<br />

a pridali sme ich tam, kde ich ľudia využívajú. Výsledkom je, že<br />

po Slovensku jazdí rovnaký počet vlakov, prevážajú však ľudí<br />

na tratiach, kde je dostatočný počet cestujúcich. Takto sa pri<br />

zachovaní rovnakej výšky vynakladaných prostriedkov dosiahne<br />

ich vyššia efektívnosť.<br />

a podpora zvyšovania podielu nákladnej<br />

železničnej dopravy na trhu. Za najdôležitejšie<br />

považujeme postupné vyrovnávanie<br />

podmienok jej fungovania oproti cestnej<br />

doprave a začatie budovania terminálov<br />

kombinovanej dopravy.<br />

■■ Zmeniť sa asi niečo bude musieť aj na Letisku<br />

Bratislava, ktoré hlási klesajúci počet<br />

cestujúcich. Ministerstvo aktuálne pripravuje<br />

stratégiu ďalšieho rozvoja letiska. Aký je<br />

váš cieľ?<br />

Ministerstvo dopravy ako akcionár očakáva<br />

od Letiska Bratislava zlepšovanie<br />

hospodárskeho výsledku. Letisko si bralo<br />

pôžičku na dostavbu terminálu a musí ju<br />

splácať. Samozrejme, dlhodobým cieľom<br />

je ponúkať letecké spojenia podľa potrieb<br />

našich cestujúcich a obstáť v konkurencii<br />

letísk, ktoré sú v jeho blízkosti.<br />

V neposlednom rade je dôležitá podpora<br />

fungovania regionálnych letísk ako nástrojov<br />

rozvoja regiónov a cestovného ruchu.<br />

■■ Aspoň v krátkosti by som sa chcela spýtať<br />

aj na riečnu dopravu. Dunajská stratégia<br />

EÚ predpokladá do roku 2020 zvýšiť nákladnú<br />

dopravu na Dunaji o 20 percent. Bude sa<br />

Slovensko podieľať na tomto pláne, ak áno,<br />

v akom rozsahu?<br />

Slovensko sa od začiatku aktívne zúčastňuje<br />

prípravy a realizácie Stratégie EÚ pre<br />

dunajský región. Dôkazom toho je aj, že<br />

ostatné zasadnutie riadiaceho výboru stratégie<br />

na jar tohto roka sa konalo v Bratislave<br />

za účasti európskeho komisára pre regionálny<br />

rozvoj Johannesa Hahna.<br />

Z nášho pohľadu je najdôležitejším cieľom<br />

zlepšenie infraštruktúry a odstránenie<br />

prekážok pre plavbu na Dunaji. Na<br />

slovensko-rakúskom a slovensko-maďarskom<br />

toku Dunaja sú totiž také úseky, na<br />

ktorých nie je možné dosiahnuť prijateľný<br />

stav inými opatreniami ako pomocou výstavby<br />

vodného diela. Ďalšou prekážkou<br />

splavnosti Dunaja je Starý most v Bratislave,<br />

ktorého rekonštrukciou sa v priebehu<br />

2 rokov dosiahne potrebná výška podjazdu<br />

pre plavidlá. Podstatná je najmä dlhodobá<br />

udržateľnosť prijatých opatrení. To<br />

si vyžaduje medzinárodnú spoluprácu, pre<br />

ktorú vidíme priestor práve v rámci Stratégie<br />

EÚ pre dunajský región. Reálne riešenia<br />

rozvoja vnútrozemskej vodnej dopravy<br />

preto očakávame zo záverov prijatých na<br />

rokovaniach jednotlivých pracovných skupín<br />

a riadiaceho výboru v rámci Dunajskej<br />

stratégie. <br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

11

Národná rada<br />

Slovenskej republiky<br />

Zodpovedný politik<br />

má rozhodovať na základe poznania<br />

Bol ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií od 4. júla 2006 do 8. júla 2010 v predchádzajúcej vláde.<br />

V súčasnosti je poslancom Národnej rady Slovenskej republiky a členom jej výboru pre hospodárske záležitosti.<br />

Ľubomír Vážny odpovedal na otázky publicistu Františka Meliša.<br />

■■ Už v júni roku 2009 ste sa vyjadrili, že<br />

komerčné banky dajú peniaze na prvú<br />

súkromnú diaľnicu medzi Nitrou a Banskou<br />

Bystricou. Vláda uvažuje o využití<br />

súkromných peňazí na tieto účely. Má<br />

už jasno, ktoré projekty budú financované<br />

prostredníctvom projektov verejno-súkromného<br />

partnerstva (PPP)?<br />

Bez vykonania hlbšej analýzy nie je<br />

možné zodpovedne odpovedať, ktoré<br />

projekty by bolo vhodné financovať<br />

cez PPP. Situácia v príprave stavieb<br />

je kritická. Za dva roky nebol zaznamenaný<br />

progres v príprave jednotlivých<br />

úsekov, nebolo vydané takmer<br />

žiadne stavebné povolenie na stavbu<br />

diaľnice a výrazne sa pritom zmenili<br />

zákonné podmienky, ktoré pri príprave<br />

stavieb pomáhali. Faktom je, že<br />

v súčasnosti je potrebné všetko úsilie<br />

vynaložiť na dočerpanie europeňazí,<br />

resp. na to, aby ich prepadlo čo najmenej.<br />

Až potom, keď budú nastavené<br />

definitívne procesy v eurofondoch, dá sa rozvíjať téma verejno-súkromného<br />

partnerstva. Faktom je tiež aj to, že nie všade sa<br />

európske peniaze dajú zmysluplne využiť, a práve tam treba PPP.<br />

Teoreticky by mohla byť financovaná zo súkromných peňazí diaľnica<br />

D4 alebo prepojenie R1 Banskej Bystrice a Ružomberka.<br />

■■ Vláda, zdá sa, že definitívne odsúhlasila južný variant rýchlostnej<br />

cesty R7. Vraj má byť lacnejší ako vami navrhovaný severný variant,<br />

keďže má byť postavený za europeniaze. Európska únia v súčinnosti<br />

s ochranármi pravdepodobne bude robiť problémy. Bude sa opakovať<br />

niečo podobné, ako v prípade úseku diaľnice Turany – Hubová?<br />

Musím vás opraviť, pretože R7 Bratislava – Dunajská Lužná,<br />

či už červený (južný), tak aj zelený variant nie je možné financovať<br />

z eurofondov. Projekty rýchlostných ciest nachádzajúce sa<br />

v Bratislavskom kraji sú z možnosti čerpania eurofondov vylúčené.<br />

V druhom rade červený variant nemôže byť lacnejší, pretože<br />

jeho užívanie je podmienené ďalšou vyvolanou investíciou v rovnakom<br />

objeme, ako je samotná trasa R7 v úseku Bratislava – Dunajská<br />

Lužná.<br />

Zmenená koncepcia na tzv. červený variant znamená v predpokladanej<br />

cene 108 mil. eur <strong>plus</strong> ďalších 105 mil. eur a v čase začatia<br />

stavby, horizont po roku 2018, ak vôbec, pretože reálne hrozí to, že<br />

z dôvodu environmentálnych problémov sa budú musieť opäť po<br />

niekoľkých rokoch vrátiť k zelenému variantu. Ochranári sa totiž<br />

už obrátili na Európsku komisiu so sťažnosťou. V zásade je možné<br />

s nimi v tomto prípade súhlasiť, pretože štát pri trasovaní R7 má<br />

možnosť si vybrať environmentálne čisté riešenie. Naopak, v úseku<br />

D1 Turany – Hubová takáto možnosť nebola. Ostatné varianty<br />

zaťažia životné prostredie porovnateľne, preto nie je možné zrovnávať<br />

tieto dva prípady. Čo sa týka samotnej prípravy, tak sme<br />

takouto zmenou variantu znova na začiatku, pretože nový úsek<br />

R7 Bratislava-Ketelec – Bratislava-Prievoz je na začiatku prípravy<br />

a bez prevádzky tohto 10-kilometrového úseku nie je možné prevádzkovať<br />

úsek R7 Bratislava – Dunajská Lužná.<br />

Foto: archív<br />

■■ Pamätáte si vetu Človek mieni, premiér<br />

mení? Bolo to o vašom návrhu zrušiť<br />

niektoré stratové železničné trate.<br />

Tento problém sa vrátil druhej vláde<br />

Roberta Fica ako bumerang.<br />

Podľa mňa je normálne, že minister<br />

môže mať iný názor ako ostatní<br />

členovia vlády. Vláda je kolektívny<br />

orgán, ktorý rozhodol. Nemožno<br />

však povedať, že sa to vrátilo ako<br />

bumerang, keďže harmonizáciu dopravy<br />

vláda Roberta Fica nastavila.<br />

Naopak, po dôkladnej analýze<br />

a množstve rokovaní bolo smerovanie<br />

železničného sektora pretavené<br />

do príslušnej legislatívy a stratégie.<br />

Harmonizáciu od roku 2011 mal priniesť<br />

zákon číslo 514/2009 Z. z. o doprave<br />

na dráhach. Predchádzajúcou<br />

vládou bol tento proces dlhodobo<br />

odsunutý, čím sa stratila požadovaná<br />

kontinuita.<br />

■■ Železnice počas vlády premiérky Ivety Radičovej takpovediac mohutne<br />

prepúšťali. Akú líniu bude v tejto oblasti dopravy preferovať<br />

súčasná Ficova vláda?<br />

Aby som bol objektívny, železničný sektor musí ozdravovať,<br />

ale nie matematickým vzorcom počtu prepustených, ako to bolo<br />

za predchádzajúcej vlády, bez ohľadu na ich potrebu a odbornosť,<br />

čoho dôsledkom je až znefunkčnenie niektorých odvetví<br />

v sektore. Z hľadiska budúceho vývoja železničného sektora som<br />

preferoval model holdingu železničných spoločností. Ten bol<br />

schválený v podobe legislatívneho zámeru našou vládou na jar<br />

2010. Stratové obslužné činnosti vrátane nepotrebného majetku<br />

by mohli byť riešené v trhovom prostredí. Ak by si vedeli tieto<br />

činnosti na seba zarobiť, nemuselo by prísť k takému rozsiahlemu<br />

a masívnemu prepúšťaniu zamestnancov v celom sektore.<br />

■■ Čaká vás post podpredsedu vlády pre veľké dopravné a energetické<br />

projekty. Nepochybne jedným z nich bude niektorými politikmi toľko<br />

napádaná širokorozchodná trať z východu Slovenska na jeho hranice<br />

s Rakúskom. Je to jeden z miliardových megaprojektov. Ako si predstavujete<br />

jeho realizáciu v súčasnej etape krízy, prípadne o akých ďalších<br />

projektoch by sa mohlo uvažovať?<br />

Z predmetného postu vyplývajú úlohy, ktorými sú najmä<br />

komplexná pomoc pri veľkých projektoch, medzi ktoré patrí<br />

napríklad širokorozchodná trať, ale aj iné projekty energetického<br />

a dopravného charakteru. Stále však platí, že projekt širokorozchodnej<br />

trate je nadčasovým projektom a je potrebné ho<br />

posúvať dopredu. Ak Slovenská republika nechce stratiť štatút<br />

tranzitnej krajiny, tak je potrebné, aby sa venovala zvýšená<br />

pozornosť projektu, samozrejme, ak výsledky analýz preukážu<br />

výhodnosť zámeru. Stále platí, že zodpovedný politik má rozhodovať<br />

na základe skutočného poznania veci, a nie, že najprv<br />

sa zaviažem zrušiť projekt širokorozchodnej v programovom<br />

vyhlásení vlády a potom sa pýtam, čo ďalej? To je prípad predchádzajúcej<br />

vlády. <br />

12 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Národná rada<br />

Slovenskej republiky<br />

Eurofondy sú garantom<br />

pre Slovensko<br />

Bol ministrom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja od júla 2010<br />

do apríla 2012. V súčasnosti je podpredsedom národnej rady<br />

za Kresťanskodemokratické hnutie a stále žije problematikou dopravy.<br />

Na otázky publicistu Františka Meliša odpovedal Ján Figeľ.<br />

■■ Vláda sa chystá prehodnocovať všetky<br />

vami rozbehnuté projekty. Nie je vylúčené, že<br />

ich realizácia sa môže aj oddialiť.<br />

Vláda toho veľa nasľubovala a narozprávala,<br />

ale skutky sú opačné. Minister Ján Počiatek<br />

neprehodnotil žiaden projekt, dokonca<br />

ani vstup strategického investora do železničného<br />

Carga a koncesionára do bratislavského<br />

letiska. Diaľnice sa aj naďalej stavajú<br />

tak, ako sme ich transparentne vysúťažili.<br />

Viac ma však trápi to, že Ján Počiatek nie je<br />

schopný ani uzavrieť niektoré rozbehnuté<br />

projekty, nieto začať nové. Čerstvý príklad<br />

je železničný projekt Bratislava-filiálka, ktorý<br />

rieši dopravu v celom bratislavskom kraji,<br />

kde je súťaž v záverečnej fáze a minister ju<br />

ide zrušiť, čím Slovensko príde o eurofondy.<br />

Ďalší projekt je diaľničný tunel Višňové, kde<br />

vláda a ministerstvo dopravy iba bezprizorne<br />

prešľapujú.<br />

■■ Ešte ako minister ste tvrdili, že za vašej<br />

éry sa začala výstavba 56 kilometrov diaľnic<br />

a rýchlostných ciest. O ktoré projekty išlo?<br />

Išlo o diaľničné úseky pri Martine, Levoči<br />

a Prešove na diaľnici D1, rýchlostnú cestu R4<br />

Košice – Milhosť. Najmä prepojenie Bratislavy<br />

a Košíc je veľmi potrebné, preto sme Ficov<br />

predražený PPP projekt zastavili a vysúťažili<br />

sme tieto úseky za takmer polovičné ceny.<br />

Navyše tým, že sme začali používať na výstavbu<br />

eurofondy a nie štátny rozpočet, sme<br />

ušetrili ďalšie obrovské financie. Eurofondy<br />

sú grantom pre Slovensko.<br />

■■ Oponenti vám vyčítali, že reči o šetrení sú<br />

kamuflážou. Nedávno sa objavila informácia,<br />

že nový minister dopravy Ján Počiatek vyrokoval<br />

miliónové úspory pre bratislavské letisko,<br />

pretože nový letiskový terminál bude<br />

financovaný oveľa výhodnejšie, ako predpokladalo<br />

ministerstvo pod vaším vedením.<br />

Je to typická lož predstaviteľov Smeru-SD.<br />

Minister Ľubomír Vážny popodpisoval nehorázne<br />

zákazky vrátane výstavby terminálu<br />

na bratislavskom letisku. Dodatočne sme<br />

vyrokovali výrazne zľavy na stavebných prácach<br />

v porovnaní s prvou časťou terminálu.<br />

Opakujem, na stavebných prácach, čím sme<br />

ušetrili ďalšie peniaze. Ján Počiatek nevyrokoval<br />

nič, oháňa sa lepším úverom v porovnaní<br />

s nami, len si nevšimol, že my sme žiaden<br />

úver pre letisko nepodpísali.<br />

■■ Robert Fico pred voľbami v diskusiách<br />

s vami vyhlasoval, že budúca vláda využije na<br />

výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest aj peniaze<br />

DSS. Keď však po voľbách začal spochybňovať<br />

ich pôsobenie, tieto spoločnosti avizovali<br />

také požiadavky na uvoľnenie peňazí, že<br />

Robert Fico už o tom ani neuvažuje.<br />

Využiť v čase krízy peniaze z DSS je logickým<br />

a správnym krokom, čo sme podporovali<br />

aj my. Mali sme o tom s nimi rokovania<br />

a nebránili sa tomu. Preto ma prekvapuje, že<br />

nová vláda zlyháva aj tu. PPP projekty musia<br />

byť len doplnkovými popri výstavbe cez eurofondy.<br />

Logické opodstatnenie to má v Bratislavskom<br />

kraji, kde sa nedajú využiť eurofondy,<br />

pretože kraj má nadpriemerný hrubý<br />

domáci produkt v porovnaní s priemerom<br />

Európskej únie. Robert Fico však chcel stavať<br />

väčšinu diaľnic cez PPP projekty, a eurofondy<br />

by prepadli. Navyše pri PPP projektoch<br />

nie je taká kontrola, ako pri eurofondoch, čo<br />

vyhovovalo aj politickým mecenášom.<br />

■■ Čo sa týka rýchlostnej cesty R7, vláda sa<br />

priklonila k vášmu variantu. Malo sa to stavať<br />

z europeňazí. Je tu však nebezpečenstvo<br />

protestu ochranárov. Myslíte si, že sa s tým<br />

štát dokáže popasovať, pretože do hry vstúpi<br />

Brusel tak, ako v prípade úseku diaľnice Turany<br />

– Hubová?<br />

Rýchlostná cesta R7 by sa mala stavať skôr<br />

ako PPP projekt, pretože v Bratislavskom<br />

kraji je obmedzené čerpanie eurofondov.<br />

Problém pri úseku Turany – Hubová je ten,<br />

že Ľubomír Vážny sa ani nezaťažoval štúdiami<br />

dosahov na životné prostredie a ignoroval<br />

ochranárske organizácie. To bola najväčšia<br />

výčitka Európskej komisie. Všetkému<br />

sa dalo predísť, ak by Smer-SD trápil verejný<br />

záujem a ak by arogantne nepresadzoval iba<br />

biznis pre ekonomické a finančné skupiny.<br />

To platí aj v prípade R7. Treba začať diskusiu,<br />

a najmä kvalitne posúdiť vplyvy na životné<br />

prostredie.<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

Foto: P. Urbi<br />

■■ Za zmluvu s Regio Jet vás kritizoval bývalý<br />

minister dopravy, pôšt a telekomunikácií, že<br />

bola uzavretá bez verejnej súťaže a že ohrozí<br />

Železničnú spoločnosť Slovensko. Tento vlak<br />

jazdí, mal odbremeniť cesty z južného Slovenska<br />

od áut. Tento cieľ sa zrejme nesplnil, pretože<br />

kolóny áut z týchto trás naďalej smerujú<br />

do Bratislavy.<br />

Minister Ľubomír Vážny opäť klamal, pretože<br />

riadne prebehla súťaž. Veď to bol on,<br />

kto to dával do európskeho vestníka. Navyše<br />

to prinieslo úsporu pre štát jedno euro na<br />

každý vlakokilometer. Nikdy sme však nehovorili,<br />

že to vyrieši dopravu z južného Slovenska<br />

do Bratislavy. Tvrdili sme, a naďalej<br />

tvrdíme, že to pomohlo. A nielen to, ale aj<br />

rozšírenie cesty z Rovinky do Bratislavy. Definitívne<br />

tento problém vyrieši až výstavba<br />

rýchlostnej cesty R7 a nultý obchvat Bratislavy<br />

v podobe diaľnice D1.<br />

■■ Rušenie niektorých stratových vlakových<br />

tratí chcela realizovať už prvá vláda Roberta<br />

Fica, touto otázkou sa zaoberala aj vláda,<br />

ktorej ste boli ministrom, a súčasná vláda napokon<br />

k tomuto citlivému problému pristúpila.<br />

Prvá Ficova vláda sa neodvážila urobiť nič,<br />

dokonca si dovolím povedať, že cez rozkrádanie<br />

a neriešenie situácie likvidovala železničnú<br />

dopravu na Slovensku. My sme prijali<br />

zásadný plán ozdravenia železníc, čo zachránilo<br />

tento sektor. V osobnej doprave narástol<br />

medziročne počet cestujúcich o milión, v nákladnej<br />

doprave sme sa dostali po dvoch rokoch<br />

dlhov za viac ako 120 miliónov eur do<br />

prevádzkového zisku. To sú naše výsledky.<br />

Súčasná vláda iba pokračuje v nami nastavenom<br />

pláne.<br />

■■ Jednou zo strategických stavieb, ktorej<br />

príprava sa má počas funkčného obdobia súčasnej<br />

vlády rozbehnúť, je širokorozchodná<br />

trať. Napriek predchádzajúcemu odmietaniu<br />

bývalá vláda Ivety Radičovej zmenila k nej<br />

postoj. Dostane to zrejme na starosť budúci<br />

podpredseda vlády a bývalý minister dopravy<br />

Ľubomír Vážny.<br />

Za riziko pokladám všetko, čo sa ešte Ľubomírovi<br />

Vážnemu zverí, pretože jeho výsledky<br />

práce na ministerstve dopravy boli negatívne.<br />

Čo sa týka samotnej širokorozchodnej,<br />

treba posúdiť výhodnosť a návratnosť tejto<br />

investície. My už totiž širokorozchodnú na<br />

východe máme, na druhej strane naša existujúca<br />

železničná sieť je málo vyťažená. Preto<br />

sa mi zdá logickejšie, aby sme skôr modernizovali<br />

naše prekladiská a vyťažili už našu<br />

existujúcu sieť. <br />

13

Ministerstvo dopravy, výstavby<br />

a regionálneho rozvoja SR<br />

Východisko<br />

je v budovaní integrovaných<br />

dopravných systémov<br />

Cestná doprava v našom systéme výrazne dominuje. Spoločenský záujem je iný,<br />

keďže systém cestnej dopravy má svoje hranice. Ako dostať železničnú a cestnú dopravu<br />

do symbiózy? Aj o tom sa náš spolupracovník Peter Ondera rozprával s Michalom Halabicom,<br />

generálnym riaditeľom sekcie cestnej dopravy a pozemných komunikácií ministerstva dopravy.<br />

■■ Postavenie cestnej a železničnej<br />

dopravy je u nás akoby<br />

až antagonistické. V posledných<br />

rokoch však aj v stratégii ministerstva<br />

dopravy napriek častým<br />

personálnym zmenám cítiť úsilie<br />

o koordináciu a spoločný postup<br />

sekcií v záujme zefektívnenia dopravných<br />

systémov do jedného<br />

integrovaného celku tak v osobnej,<br />

ako aj v nákladnej doprave.<br />

Čo je dôvodom nového prístupu?<br />

Nemožno súhlasiť s názorom,<br />

že postavenie železničnej a cestnej<br />

dopravy je u nás antagonistické.<br />

Každý dopravný systém historicky<br />

vznikal a má svoje poslanie.<br />

Problém však spočíva v niečom<br />

inom.<br />

■■ V čom?<br />

Na Slovensku neustále stúpa<br />

podiel individuálneho motorizmu<br />

na dopravnom trhu osobnej<br />

dopravy. Podniky verejnej<br />

dopravy sa nachádzajú v zložitej<br />

finančnej situácii spôsobenej<br />

neustálym poklesom frekvencie<br />

cestujúcich, neriešením cien cestovného,<br />

sociálnej politiky a zvyšujúcimi<br />

sa vlastnými nákladmi.<br />

■■ Ako sa vyvíja podiel verejnej<br />

hromadnej dopravy na celkovej<br />

doprave?<br />

Za posledných 15 rokov klesli<br />

prepravné výkony v autobusovej<br />

doprave asi o 40 percent. V železničnej<br />

osobnej doprave podľa<br />

našich odhadov ešte výraznejšie.<br />

Podiel železničnej dopravy<br />

na celkových prepravných výkonoch<br />

v osobnej doprave predstavuje<br />

necelých sedem percent<br />

a autobusovej dopravy približne<br />

13 percent. Pri mestskej hromadnej<br />

doprave sú to zhruba tri percentá.<br />

Podiel individuálneho motorizmu<br />

je až 75 percent a nestále<br />

sa zvyšuje.<br />

■■ Práve preto by železničná doprava<br />

a pravidelná autobusová<br />

doprava mali viac spolupracovať,<br />

a nie si konkurovať, aby si zachovali<br />

podiel na dopravnom trhu<br />

osobnej dopravy.<br />

Súhlasím. Ak sa má v budúcnosti<br />

udržať podiel verejnej osobnej<br />

dopravy na Slovensku, hlavne<br />

podiel pravidelnej autobusovej<br />

dopravy, železničnej osobnej<br />

dopravy a mestskej hromadnej<br />

dopravy na uspokojovaní prepravných<br />

potrieb obyvateľstva,<br />

musia všetci zainteresovaní vyvinúť<br />

potrebné úsilie, aby sa prekonala<br />

priepasť medzi očakávaniami<br />

cestujúcich (dochvíľnosť,<br />

dostupnosť, dopravný komfort)<br />

a nutnosťou zvyšovať efektívnosť<br />

dopravných podnikov.<br />

■■ Do všetkých procesov však čoraz<br />

intenzívnejšie vstupujú aj vyššie<br />

územné celky, ktoré logicky<br />

majú aj svoje vlastné, prinajmenšom<br />

regionálne záujmy.<br />

Áno, to je logické, lebo služby<br />

vo verejnom záujme v pravidelnej<br />

autobusovej doprave sú<br />

kompetenciou krajov a financujú<br />

sa z ich rozpočtov. Samosprávny<br />

kraj má možnosť určovať aj úroveň<br />

tarify v pravidelnej autobusovej<br />

doprave. Zákon o cestnej<br />

doprave jasne ustanovuje pôsobnosť<br />

vyšších územných celkov.<br />

Kraj zo zákona napríklad udeľuje<br />

a odníma dopravné licencie<br />

na pravidelnú dopravu – okrem<br />

mestskej dopravy – a vedie ich<br />

evidenciu. Ďalej schvaľuje cestovné<br />

poriadky pravidelnej dopravy<br />

– tiež okrem mestskej dopravy –<br />

a je objednávateľom v územnom<br />

obvode kraja, zostavuje plán dopravnej<br />

obslužnosti kraja. Samosprávny<br />

kraj takisto uzatvára<br />

s dopravcami pravidelné dopravy<br />

zmluvy o službách okrem mestskej<br />

dopravy, kontroluje ich plnenie<br />

a poskytuje im príspevok. Týmito<br />

opatreniami sú zosúladené<br />

podmienky udeľovania licencií,<br />

vymedzenie dopravnej obslužnosti<br />

a verejného záujmu, podmienky<br />

zmluvy o službách vo verejnom<br />

záujme a úhrada straty vo<br />

väzbe na rozpočet samosprávneho<br />

kraja. Samosprávny kraj má<br />

preto všetky potrebné nástroje<br />

na zabezpečenie fungovania systému<br />

pravidelnej autobusovej dopravy.<br />

■■ Čo by ste chceli zmeniť v oblasti<br />

pravidiel spolupráce ministerstva<br />

s vyššími územnými celkami<br />

pri realizácii strategických zámerov<br />

ministerstva?<br />

V pravidelnej autobusovej doprave<br />

nie je potrebná ďalšia právna<br />

úprava a ani nie je potrebné<br />

meniť pôsobnosť vyšších územných<br />

celkov. Nedostatky a bariéry<br />

vo vzťahu k samosprávnym<br />

krajom sa javia skôr v prípade železničnej<br />

dopravy, a to tak kompetenčné,<br />

ako aj súčinnostné.<br />

■■ Čím by sa to dalo zmeniť? Aké<br />

vidíte možné riešenia?<br />

Riešením je budovanie integrovaných<br />

dopravných systémov<br />

minimálne vo väčších aglomeráciách,<br />

tie však na Slovensku absentujú.<br />

Vybudovať účinný integrovaný<br />

dopravný systém nie je<br />

možné bez železničnej dopravy.<br />

Musí sa to však diať na princípe<br />

partnerstva, dohody a efektívnosti<br />

všetkých zainteresovaných,<br />

a nie za cenu výraznejšieho prispôsobovania<br />

sa záujmom iných<br />

strán.<br />

Foto: archív<br />

■■ Ako hodnotíte úroveň spolupráce<br />

so samosprávnymi krajmi?<br />

Ministerstvo dopravy, výstavby<br />

a regionálneho rozvoja SR v prvom<br />

rade vypracúva a predkladá<br />

vláde Slovenskej republiky návrhy<br />

zákonov a vyhlášok, koncepcie<br />

v oblasti podnikania v cestnej<br />

doprave. Rezort tiež udeľuje a odníma<br />

dopravné licencie na zriadenie<br />

autobusovej linky v medzinárodnej<br />

pravidelnej doprave vydáva,<br />

schvaľuje cestovné poriadky<br />

v medzinárodnej pravidelnej<br />

doprave. Rovnako sme aj odvolacím<br />

orgánom vo veciach, v ktorých<br />

v prvom stupni rozhodovali<br />

vyššie územné celky. Ministerstvo<br />

pritom intenzívne spolupracuje<br />

so všetkými samosprávnymi<br />

krajmi. Úroveň spolupráce možno<br />

označiť ako veľmi pozitívnu.<br />

■■ Ktoré právne predpisy riešia<br />

dopravnú obslužnosť v krajoch?<br />

Táto problematika je riešená<br />

v zákone o doprave na dráhe<br />

a o cestnej doprave. Zákon o cestnej<br />

doprave dostatočne upravuje<br />

aj koordináciu železničnej a cestnej<br />

dopravy, ako aj kvalitu autobusovej<br />

dopravy, objednávanej<br />

cez výkony vo verejnom záujme.<br />

Objednávateľ dopravných<br />

služieb, teda samosprávny kraj,<br />

musí vypracovať plán dopravnej<br />

obslužnosti. Tento plán musí<br />

riešiť efektívnosť a hospodárnosť<br />

zabezpečovania dopravnej<br />

obslužnosti, najmä racionálne<br />

usporiadanie pravidelnej dopravy<br />

s cieľom minimalizovať súbežné<br />

prepravy a vytvoriť funkčnú<br />

nadväznosť pravidelnej dopravy<br />

na železničnú dopravu a na<br />

mestskú dráhovú dopravu. Plán<br />

by mal takisto všetkými dostupnými<br />

prostriedkami podporovať<br />

vznik, rozvoj a prevádzku integrovaných<br />

dopravných systémov.<br />

■■ Je u nás legislatívne vyriešená<br />

problematika podpory integrovaných<br />

dopravných systémov?<br />

Áno, je to v spomínanom zákone<br />

o cestnej doprave. Ten ustanovuje,<br />

že objednávateľ dopravných<br />

služieb je povinný podporovať<br />

vznik a prevádzkovanie integrovaného<br />

dopravného systému. Na<br />

tento účel môže objednávateľ dopravných<br />

služieb uzatvoriť zmluvu<br />

o službách aj s obchodnou<br />

spoločnosťou založenou na účel<br />

prevádzkovania integrovaného<br />

dopravného systému. <br />

14 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

TUBAU, a.s. realizuje:<br />

Divízia podzemných stavieb<br />

• tunely, štôlne<br />

• pretláčanie, mikrotunely<br />

• kanalizačné zberače a kolektory<br />

Divízia špeciálneho zakladania<br />

• pilótové základy<br />

• veľkopriemerové pilóty vŕtané a CFA<br />

• vrtné a injekčné práce<br />

• injektované mikropilóty, horninové kotvy<br />

• zemné klince<br />

• paženie striekaným betónom<br />

• záporové paženie<br />

• injekčné vrty – tesniace clony, spevňovacie podložia<br />

• odvodňovacie horizontálne vrty<br />

• prúdová injektáž + chemická injektáž<br />

Realizácia podzemných stien<br />

• podzemné tesniace steny<br />

• podzemné konštrukčné steny prefabrikované / monolitické<br />

• podzemné pilótové steny konštrukčné / tesniace<br />

• štetovnicové steny trvalé a dočasné<br />

• injektované podzemné steny<br />

Projekčná činnosť<br />

Výroba trvalých lanových kotiev s technickým osvedče ním. Vlastníme<br />

kompletné strojné a technologické vybavenie na celý sortiment<br />

realizovaných prác.<br />

Zamestnávame odborný a kvalifikovaný personál.<br />

TUBAU, a. s.<br />

Sídlo spoločnosti:<br />

Generálne riaditeľstvo:<br />

Pribylinská 12 Bytčická 89<br />

SK – 831 04 Bratislava SK – 010 09 Žilina<br />

Tel.: +421 2 49 11 53 51 Tel: +421 41 723 55 85, +421 41 707 70 21<br />

Fax: +421 2 49 11 53 52 Fax: +421 41 723 59 00<br />

Zastúpenie ČR: TUBAU CONSTRUCTION, a.s.<br />

Smetanovo náměstí 1180/7, CZ – 702 00 Ostrava - Moravská Ostrava<br />

Zastúpenie PL: TUBAU, a.s. SPOLKA AKCYJNA ODDZIAL W POLSCE<br />

Plac Swietego Krzyza 1/8, PL – 43 400 Cieszyn<br />

tubau@tubau.sk zakladanie@tubau.sk tunely@tubau.sk<br />

www.tubau.sk<br />

Spoločnosť Tubau, a. s., divízia podzemných stavieb (DPS),<br />

v roku 2012 rozšírila portfólio svojej činnosti o nové aktivity, a to<br />

v oblasti výstavby podzemných banských diel, čoho dôkazom je<br />

práve prebiehajúca výstavba podzemného zásobníka na surové uhlie<br />

pre investora Baňu PG Silesia v Poľskej republike. Ide o zásobník,<br />

ktorý má valcový tvar s priemerom 9,0 m a hĺbkou 62,0 m so zvislou<br />

orientáciou s celkovým objemom 3 200 m 3 a termínom ukončenia<br />

v decembri 2013.<br />

Ďalšou aktuálnou aktivitou našej spoločnosti je realizácia výstavby<br />

diaľničného tunela Šibeník v rámci stavby diaľničného úseku D1<br />

Jánovce – Jablonov, II. úsek, pre víťazného dodávateľa Združenie<br />

EUROVIA-SMS formou kompletnej dodávky, t. j. vrátane dodávky<br />

a montáže technológie. Na tejto stavbe bude realizovať založenie<br />

stavebných objektov mostov na veľkopriemerových pilótach a mikropilótach<br />

aj naša divízia špeciálneho zakladania (DSP).<br />

Našou najväčšou zákazkou z posledného obdobia bola tento rok<br />

ukončená stavba železničného tunela Turecký vrch, na ktorom sme<br />

realizovali raziace, vystrojovacie práce a betonáž sekundárneho<br />

ostenia na tuneli a únikovej štôlni.<br />

Divízia špeciálneho zakladania (DSP) v tomto roku začína realizovať<br />

práce špeciálneho zakladania na stavbe diaľničného úseku D1 Fričovce<br />

– Svinia pre víťazného dodávateľa stavby, a to Združenie D1 Fričovce<br />

v zložení Doprastav,a. s,. a Strabag, s. r. o.<br />

Prostredníctvom dcérskych spoločností realizujeme mosty, inžinierske stavby a výrobu stavebných materiálov.<br />

Člen skupiny

Ministerstvo dopravy, výstavby<br />

a regionálneho rozvoja SR<br />

Železnica<br />

je pod dvojitým tlakom<br />

Železničná osobná doprava roky zápasí s konkurenciou autobusovej dopravy i s prevahou<br />

dominantnej automobilovej prepravy. Zmení sa niečo? O tom sa náš spolupracovník<br />

Peter Ondera rozprával s Jiřím Kubáčkom, generálnym riaditeľom sekcie železničnej dopravy<br />

a dráh Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.<br />

■■ Železničná doprava stále ťahá<br />

za kratší koniec, osobitne vami<br />

riadená sekcia však vstúpila do<br />

vášnivého dialógu s vyššími územnými<br />

celkami. Zmení sa niečo?<br />

Stav, ktorý tu panuje, je výsledkom<br />

takmer 20-ročného vývoja<br />

samospádom, čo spôsobil<br />

najmä presun mnohých kompetencií<br />

v oblasti dopravy z ministerstva<br />

na regióny. Keďže v minulosti<br />

ani ministerstvo veľmi neriadilo<br />

štátneho dopravcu, teda<br />

železnice a ani samotné regióny<br />

veľmi nedbali na situáciu v autobusovej<br />

doprave, postupne vznikol<br />

akýsi stav permanentného<br />

komerčného súboja dvoch dopravných<br />

subjektov – autobusov<br />

a vlakov. My sa veľmi intenzívne<br />

pokúšame zmeniť súčasnú situáciu.<br />

Keď už nič iné, podarilo sa<br />

nám vyprovokovať celospoločenskú<br />

diskusiu. Intenzívne rokujeme<br />

najmä s vyššími územnými<br />

celkami. Musíme už upustiť od<br />

predstáv, ktoré mali VÚC, že keď<br />

získajú aj riadenie regionálnej<br />

železničnej dopravy, tak budú<br />

rýchliky stáť v každom okresnom<br />

meste. Tadiaľ cesta nevedie.<br />

Prvým signálom spoločensky prijateľného<br />

riešenia je integrovaný<br />

systém v Bratislave. Koordinácia<br />

viacerých faktorov, ale aj tarifná<br />

integrácia a integrácia prepravných<br />

poriadkov je to, po čom<br />

dlho voláme.<br />

■■ Čo s ostatným Slovenskom?<br />

Začali sme rozhodovať na základe<br />

štúdie, ktorá detailne zmapovala<br />

prúdy cestujúcich pozdĺž<br />

hlavných dopravných línií vlakmi<br />

i autobusmi. Táto analýza tvorí<br />

základ pre naše rozhodovanie.<br />

Jasne ukázala, že autobusy sú<br />

nosným dopravným systémom,<br />

železnica sa nechala vytlačiť do<br />

takpovediac doplnkového systému<br />

podpory pre autobusy. Železnica<br />

sa z tejto pozície musí dostať.<br />

Foto: archív<br />

Povedali sme si, že kde železnica<br />

nie je hendikepovaná napríklad<br />

vzdialenosťou zastávky od sídla,<br />

mohla by sama opanovať teritórium.<br />

Tam urobíme všetko pre<br />

to, aby preukázala svoje prednosti.<br />

Zákon o cestnej preprave nám<br />

nepriamo pomáha znením paragrafu<br />

19, ktorý hovorí, že VÚC je<br />

oprávnená objednávať dotovanú<br />

autobusovú prímestskú dopravu<br />

len vtedy, keď dopravná obslužnosť<br />

nie je zabezpečená inak,<br />

teda buď dotovanou železnicou,<br />

alebo nedotovanou autobusovou<br />

prepravou.<br />

■■ Rozhodujúci faktor sú teda peniaze...<br />

Samozrejme. Na jednej strane<br />

sú potreby obyvateľov, na druhej<br />

finančný koláč, ktorý je nutné racionálne<br />

rozdeliť. Vyššie územné<br />

celky železnice neplatia, platí ich<br />

štát, ktorý zároveň dotuje krajom<br />

náklady na autobusovú dopravu.<br />

Železnica je tak pod dvojitým tlakom.<br />

VÚC tlačia na frekvenciu<br />

vlakov v špičkách, a tak sa škrtajú<br />

sedlá. Železnice sú zasa dôvodne<br />

tlačené ministerstvom financií.<br />

V Kapušanoch sa týmto<br />

mechanizmom preprava vlakom<br />

zoškrtala tak, že ráno ide pár vlakov<br />

a poobede druhý. Železnice<br />

stojí takýto spoj 200-tisíc eur ročne,<br />

VÚC však plače, že ich by autobusy<br />

stáli 90-tisíc. Čo je spoločensky<br />

prospešnejšie?<br />

■■ Pohľady ministerstva sú jasné,<br />

majú logiku. Ako ďalej?<br />

Po konzultácii s poradným orgánom<br />

Európskej komisie, známym<br />

pod skratkou JASPERS,<br />

správne je utvorenie nezávislého<br />

orgánu, tzv. dopravnej autority,<br />

ktorý by centrálne objednával železničnú<br />

osobnú dopravu a tvoril<br />

by aj grafikony dopravy. Predpokladom<br />

tohto modelu je liberalizácia<br />

trhu v oblasti osobnej prepravy,<br />

pretože Európska únia nie<br />

je veľmi nadšená pri predstave,<br />

že by dávala peniaze na nákup<br />

techniky preto, aby betónovala<br />

pozície štátnych železníc. Preto<br />

bude vozidlá vlastniť dopravná<br />

autorita a tá bude aj vyhodnocovať<br />

verejné súťaže. Víťaz potom<br />

dostane dopravné prostriedky<br />

k dispozícii. Čiže dopravná autorita<br />

bude príjemcom prostriedkov<br />

z EÚ, pričom ona sama nesmie<br />

byť dopravcom. Ona má len<br />

organizovať, vytvoriť plán dopravnej<br />

obslužnosti štátu a ďalšie<br />

veci, ktoré tu doteraz chýbajú. To<br />

je riešenie zhodné s našou predstavou.<br />

■■ Aké postavenie budú v tomto<br />

modeli zaujímať VÚC?<br />

Budú sa svojimi zástupcami<br />

priamo podieľať na činnosti<br />

a rozhodovaní dopravnej autority.<br />

Takže budú mať vplyv a budú<br />

zodpovedať, pretože prostriedky<br />

na osobnú dopravu bude dostávať<br />

a rozdeľovať dopravná autorita.<br />

A keď sa dohodnú na tom,<br />

ako pôjdu vlaky, potom už nebudú<br />

môcť objednávať dotovanú<br />

súbežnú autobusovú dopravu.<br />

■■ To je jasná predstava.<br />

Postoj VÚC dosiaľ bol často<br />

taký, že sú za zmeny, ale nesmú<br />

sa dotknúť dopravy na ich území.<br />

Pritom hovorili do vecí, ktoré<br />

neplatili. Dopravná autorita bude<br />

fungovať tak, že priamo VÚC nebudú<br />

mať kompetencie, ale budú<br />

mať zástupcov v autorite a budú<br />

sa musieť spoločne dohodnúť.<br />

Objednávať dopravné výkony<br />

potom bude dopravná autorita.<br />

■■ Tento model si vyžiada legislatívne<br />

zmeny.<br />

Samozrejme. Už sa na tom<br />

pracuje, zatiaľ by som však nerád<br />

predbiehal vývoj.<br />

■■ Ako bude autorita vplývať na<br />

autobusovú dopravu?<br />

Ak sa kraje rozhodnú zveriť<br />

dopravnej autorite objednávanie<br />

autobusovej dopravy, zveria jej aj<br />

prostriedky, za ktoré objednávali<br />

autobusovú dopravu. Štát sem<br />

zasa vloží peniaze, vynakladané<br />

ním na železničnú osobnú dopravu.<br />

Autorita bude sledovať účelnosť<br />

vynakladania v tom smere,<br />

že koľko kraj vloží prostriedkov,<br />

podľa toho dostane dopravné výkony.<br />

Tým by sa dali zjednotiť<br />

tarifné i prepravné podmienky<br />

a tak sa utvorí predpoklad pre<br />

utváranie integrovaného systému<br />

v každom regióne. Máme takú<br />

predstavu, že dopravná autorita<br />

bude objednávať vlaky a ponúkne<br />

krajom aj zabezpečenie autobusovej<br />

dopravy vrátane tvorby<br />

integrovaného systému, čo by<br />

mal byť akýsi bonus – samozrejme,<br />

na úrovni objemu krajom poskytnutých<br />

prostriedkov. V čase,<br />

keď sa kraje ponosujú, že ich autobusová<br />

doprava stojí z roka na<br />

rok viac, môže mať takýto model<br />

úspech.<br />

■■ Z toho, čo hovoríte, to však vyzerá<br />

ako beh na dosť dlhú trať...<br />

Teraz sa hrá o to, či udržíme železničnú<br />

osobnú dopravu i verejnú<br />

dopravu ako takú. Keď tu neurobíme<br />

poriadok s financiami<br />

a rozhodovacími právomocami,<br />

padne celý systém. Potom budeme<br />

ako v USA, každý bude musieť<br />

mať svoje auto. Lenže Bratislava<br />

už má problémy s hustotou<br />

individuálnej dopravy a keď nič<br />

neurobíme, príde kolaps v hlavnom<br />

meste a postupne sa pridajú<br />

ďalšie mestá či regióny.<br />

■■ Vráťme sa k integrovanému<br />

systému v Bratislave, akosi dlho<br />

trvá jeho zavedenie do praxe...<br />

Nie je to priamo parketa ministerstva,<br />

ale projekt veľmi<br />

podporujeme. Momentálne je<br />

vysoko aktuálne spustenie systému<br />

pre Bratislavu a Záhorie<br />

od 9. decembra. Zredukuje autobusovú<br />

dopravu, spustí sa<br />

taktový systém železníc, obmedzí<br />

nezmyselný konkurenčný<br />

boj a plytvanie spoločenskými<br />

prostriedkami. Základným<br />

predpokladom bola dohoda<br />

všetkých, pretože verejná osobná<br />

doprava nemôže byť ani ľavicová,<br />

ani pravicová, je to remeslo.<br />

Dvadsať rokov politického<br />

riadenia dopravy stačilo. <br />

16 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Tieto definície sú upravené aj<br />

v Bielej knihe z roku 2011,<br />

kde sú pre železničnú dopravu<br />

zároveň stanovené ambiciózne<br />

priority, ktorých napĺňanie má<br />

nielen vytvoriť jednotný európsky<br />

dopravný priestor, efektívnu<br />

dopravnú sieť, ale aj nastaviť také<br />

podmienky, aby práve železničná<br />

doprava tvorila nosný systém<br />

pri zabezpečovaní dopravnej obslužnosti.<br />

Základom pre modernizáciu<br />

železničnej infraštruktúry<br />

je operačný program Doprava,<br />

ktorý je programovým dokumentom<br />

Slovenskej republiky<br />

na čerpanie pomoci z fondov EÚ<br />

v sektore dopravy na roky 2007<br />

– 2013, obsahujúci súbor cieľov<br />

a prioritných osí zahrňujúcich<br />

viacročné opatrenia na ich dosiahnutie.<br />

Každá zo strategicky<br />

plánovaných investičných akcií<br />

znamenajúca prínos pre železničnú<br />

infraštruktúru musí<br />

prejsť viacerými stupňami dokumentácie<br />

projektovej prípravy,<br />

od posúdenia vplyvu stavby<br />

na životné prostredie, stavebného<br />

zámeru cez vydané územné<br />

rozhodnutia a stavebné povolenia<br />

až po skutočné vyhotovenie<br />

stavby. K jednotlivým stupňom<br />

sa vyjadrujú inštitúcie v zákonne<br />

stanovených lehotách.<br />

Na druhej strane železnica<br />

sama o sebe má svoje špecifiká,<br />

či už v technickej alebo technologickej<br />

oblasti. Je vedená v rôznych<br />

krajinných oblastiach, kde<br />

si naprojektovanie, ale aj samotná<br />

realizácia stavby vyžadujú<br />

značné časové rozpätie práve na<br />

zabezpečenie už spomínaných<br />

jednotlivých stupňov dokumentácie<br />

projektovej prípravy.<br />

V neposlednom rade je to<br />

otázka financií, ktoré je možné<br />

prideliť zo štátneho rozpočtu na<br />

spolufinancovanie plánovaných,<br />

resp. realizovaných investičných<br />

akcií vo vzťahu k modernizácii<br />

železničnej infraštruktúry.<br />

ŽSR plnia operačný program<br />

Doprava najmä v prioritnej<br />

osi 1, ktorá rieši práve modernizáciu<br />

železničného koridoru<br />

V. Táto prioritná os je aktuálne<br />

naplnená na cca 85 % zakontrahovaného<br />

objemu a ŽSR v súčasnosti<br />

vyhodnocujú ďalšie verejné<br />

súťaže.<br />

Faktom teda je, že ŽSR stoja<br />

pred neľahkou úlohou – pokračovať<br />

v modernizácii medzinárodných<br />

železničných koridorov.<br />

Táto modernizácia by<br />

sa však nemala zužovať len na<br />

Železnica<br />

– najekologickejší<br />

druh dopravy<br />

Dopravná politika Európskej únie jasne zadefinovala železničnú<br />

dopravu ako tzv. zelenú dopravu, ako najekologickejší spôsob<br />

dopravy. Na jej rozvoj sú v európskych fondoch pripravené<br />

značné finančné prostriedky. Ako sa s tým vyrovnáva Slovensko,<br />

v akom stave je modernizácia železničnej siete na Slovensku,<br />

dávajú odpoveď Železnice Slovenskej republiky.<br />

výmenu železničných tratí, ale<br />

by mala zahŕňať celé „sociálne“<br />

prostredie: rekonštrukciu<br />

sociál nych zariadení, čakární,<br />

vestibulov.<br />

Modernizáciu je možné sústrediť<br />

práve na projekty, ktoré<br />

predstavujú zlepšenie parametrov<br />

železničnej infraštruktúry,<br />

v súlade s požiadavkami stanovenými<br />

napríklad aj v medzinárodných<br />

dohodách AGC (Európska<br />

dohoda o medzinárodných<br />

železničných magistrálách)<br />

a AGTC (Európska dohoda<br />

o najdôležitejších trasách medzinárodnej<br />

kombinovanej dopravy<br />

a príslušných objektoch), zahrnutej<br />

práve do siete TEN-T.<br />

Modernizácia sa netýka len<br />

výmeny železničných tratí, ale<br />

postupne sú rekonštruované aj<br />

železničné stanice, čo prispieva<br />

k zvyšovaniu kultúry cestovania.<br />

Je však potrebné opätovne<br />

pripomenúť, že finančné<br />

prostriedky z fondov EÚ je možné<br />

použiť len na modernizáciu<br />

tratí a zariadení, ktoré tvoria súčasť<br />

trate. To znamená, že železničné<br />

stanice (okrem častí ŽST<br />

týkajúce sa samotnej prevádzky.<br />

napr. pre umiestnenie technológie<br />

riadenia dopravy a pod.)<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

už musia byť modernizované<br />

z prostriedkov štátneho rozpočtu,<br />

čo je istým obmedzujúcim<br />

faktorom v rýchlosti modernizácie.<br />

Realizácia železničných<br />

staníc z prostriedkov štátneho<br />

rozpočtu je samozrejme závislá<br />

od výšky dostupných zdrojov,<br />

ale ŽSR sa snažia problematiku<br />

železničných staníc riešiť tak,<br />

aby bola zabezpečená funkcionalita<br />

a prevádzkyschopnosť železničnej<br />

dopravy v súlade s cestujúcou<br />

verejnosťou a splnenie<br />

základných požiadaviek na<br />

„sociál ne prostredie“. Ako príklad<br />

takéhoto konania je možné<br />

uviesť zmodernizovanie budovy<br />

železničnej stanice v Novom<br />

Meste nad Váhom a Piešťanoch.<br />

Každopádne, zámer o modernizáciu<br />

celého „sociálneho“<br />

prostredia, teda vrátane rekonštrukcie<br />

sociálnych zariadení,<br />

čakární, vestibulov a pod., je, samozrejme,<br />

podporovaný a realizovaný<br />

v maximálnej možnej<br />

miere aj zo strany ŽSR. V tejto<br />

oblasti vidíme potenciál zlepšenia,<br />

lebo od roku 2011 došlo<br />

k zmene systému financovania<br />

ŽSR z rozpočtu verejnej správy,<br />

čím sa vytvárajú zdroje, ktoré<br />

vedia ŽSR účelne využiť na realizáciu<br />

investičných zámerov<br />

s cieľom zvýšenia úrovne kvality<br />

priestorov pre cestujúcu verejnosť.<br />

ŽSR sa už niekoľko rokov aktívne<br />

podieľajú aj na činnosti<br />

medzinárodných organizácií,<br />

ktoré presadzujú oprávnené<br />

požiadavky železničného sektora<br />

– infraštruktúrnych manažérov,<br />

ako aj dopravcov prostredníctvom<br />

inštitúcií EÚ.<br />

Medzinárodné organizácie<br />

poskytujú svojim členom knowhow,<br />

technické a prevádzkové<br />

odborné znalosti, technické riešenia,<br />

vyhlášky, publikácie, štatistiky<br />

a ďalšie informácie využiteľné<br />

na svoj rozvoj, ktoré vedia<br />

zúročiť aj na domácej pôde. Tieto<br />

organizácie ďalej pripravujú<br />

a koordinujú projekty zamerané<br />

na podporu a rozvoj železničného<br />

sektora, pripravujú špecifikácie,<br />

štandardy a štúdie, ktoré<br />

uľahčujú rozširovanie inovatívnych<br />

myšlienok a konceptov,<br />

a taktiež významne prispievajú<br />

pri smerovaní riešení v oblasti<br />

štandardizačných procesov. Organizácie<br />

podporujú spoločné<br />

záujmy svojich členov a aj politicky<br />

podporujú projekty železničného<br />

sektora v príslušných<br />

krajinách a regiónoch. Zároveň<br />

spoločne vypracovávajú postupy<br />

na uľahčenie prístupu dopravcov<br />

na železničnú infraštruktúru,<br />

zrýchlenie tovarových tokov<br />

a usilujú sa o podporu a rozvoj<br />

dopravy Východ – Západ.<br />

V tomto smere je podstatné a významné<br />

riešenie problémov dopravy<br />

medzi systémami rozchodu<br />

1 435 a 1 520 mm, kde práve<br />

ŽSR majú významný podiel pri<br />

riešení týchto úloh a problémov.<br />

Jednotlivé medzinárodné organizácie<br />

sú takisto platformami pre<br />

vedeckovýskumnú činnosť v oblasti<br />

železničnej dopravy, a to či<br />

už pri vývoji nových materiálov,<br />

technologických postupov alebo<br />

pri vývoji softvérových riešení<br />

v oblasti riadenia dopravy a predaja<br />

medzinárodných dopravných<br />

trás. Preto sa stávajú aj pre<br />

Železnice Slovenskej republiky<br />

nielen skvelým zázemím, ale aj<br />

účinným partnerom. <br />

17

Ministerstvo dopravy, výstavby<br />

a regionálneho rozvoja SR<br />

Internetové služby sú už na úrovni EÚ<br />

Poštový styk zo života postupne vytláča elektronická komunikácia. To však neznamená, že pošta tu ešte na dlhý čas neostane a jej<br />

služby sa nemusia skvalitňovať spolu s elektronickou komunikáciou. Na súčasnosť aj budúcnosť týchto služieb sa publicistka<br />

Mária Šišuláková opýtala generálneho riaditeľa sekcie elektronických komunikácií a poštových služieb Viliama Podhorského.<br />

■■ Od 1. januára tohto roka platí nový zákon<br />

o poštových službách. Čo zásadné priniesol?<br />

Zákon zaviedol úplnú liberalizáciu na<br />

trhu poštových služieb pri súčasnom zabezpečení<br />

poskytovania univerzálnej poštovej<br />

služby a jej financovania. Nastala zmena<br />

v systéme vzniku oprávnení na poskytovanie<br />

poštových služieb a poštového platobného<br />

styku. Zaviedol sa nový model financovania<br />

univerzálnej služby prostredníctvom<br />

kompenzačného fondu vo väzbe na<br />

zameniteľné služby.<br />

Poštový regulačný úrad vychádzajúc z príslušných<br />

ustanovení zákona prijal regulačné<br />

rozhodnutia. Vytvára nimi podmienky<br />

na vznik a udržiavanie konkurenčného<br />

prostredia na trhu. Ide najmä o vyhlášku<br />

o spôsobe výpočtu a náhrade čistých nákladov<br />

univerzálnej služby, ktorá nadobudla<br />

účinnosť dňa 1. marca 2012 a všeobecné povolenie<br />

na poskytovanie poštových služieb<br />

iných ako univerzálnej služby a poštového<br />

platobného styku s účinnosťou od 30. marca<br />

2012. Keďže poštová licencia na poskytovanie<br />

univerzálnej služby sa končí v tomto<br />

roku, Poštový regulačný úrad na základe<br />

výzvy na jej poskytovanie udelí v najbližších<br />

dňoch licenciu Slovenskej pošte, a. s.<br />

Nový model financovania univerzálnej<br />

služby je založený na náhrade čistých nákladov<br />

univerzálnej služby, ktoré vzniknú<br />

poskytovateľovi tejto služby a budú predstavovať<br />

neprimeranú finančnú záťaž. Poštový<br />

regulačný úrad na základe predloženého<br />

vyčíslenia čistých nákladov a celkových<br />

nákladov poskytovateľa univerzálnej služby<br />

určí rozhodnutím povinnosť platiť príspevok<br />

do kompenzačného fondu každému<br />

poštovému podniku, ktorý v príslušnom<br />

kalendárnom roku poskytuje zameniteľné<br />

služby. Výška príspevku sa bude odvíjať od<br />

predbežných čistých nákladov a bude zodpovedať<br />

príslušnému podielu poštového<br />

podniku na trhu. Ak objem príspevkov nebude<br />

dostatočný, rozdiel sa uhradí zo štátneho<br />

rozpočtu.<br />

■■ Aké ďalšie kroky čakajú Slovensko v rámci<br />

plánu dokumentu Poštová politika do roku<br />

2014?<br />

Poštová politika do roku 2014 sa týka<br />

najmä postavenia poskytovateľa univerzálnej<br />

služby a zabezpečenia jej poskytovania.<br />

Tento dokument tiež určuje prioritu<br />

pri riešení úloh poštovej politiky na úrovni<br />

orgánov štátnej správy v medzinárodných<br />

vzťahoch, a to vo väzbe na členstvo v EÚ<br />

a vo Svetovej poštovej únii.<br />

Ťažisko úloh vyplývajúcich z Poštovej<br />

politiky spočíva najmä na Poštovom regulačnom<br />

úrade. Tento zabezpečuje, resp.<br />

bude zabezpečovať úlohy poštovej regulácie<br />

súvisiace s prijímaním a vykonávaním<br />

rozhodnutí v novoprijatom systéme povolení<br />

na poskytovanie poštových služieb.<br />

Jeho úlohou bude zabezpečovať konkurenčné<br />

prostredie, dohľad nad poskytovaním<br />

poštových služieb, určovať požiadavky<br />

na prevádzku verejnej poštovej siete<br />

a pod.<br />

■■ Takpovediac míľovými krokmi napreduje<br />

rozvoj elektronických komunikácií. Sú už dostatočne<br />

prístupné verejnosti z technického<br />

aj z materiálneho hľadiska?<br />

Sektor elektronických komunikácií na<br />

Slovensku nesporne patrí k najdynamickejšie<br />

sa rozvíjajúcim sektorom. Úroveň<br />

služieb u nás je porovnateľná s vyspelými<br />

štátmi Európskej únie. Úplná liberalizácia<br />

sektora priniesla pre koncových užívateľov<br />

pozitívne efekty v podobe širokej ponuky<br />

a dostupnosti služieb. Výrazne sa to prejavilo<br />

širšou dostupnosťou širokopásmového<br />

internetového pripojenia (pevného aj<br />

mobilného), ktorým je v súčasnosti pokrytých<br />

približne 91 % miest a obcí Slovenska.<br />

Silnejúce konkurenčné prostredie viedlo<br />

k zníženiu cien širokopásmového internetového<br />

pripojenia, zvýšeniu kvality poskytovaných<br />

služieb, prechodu od spoplatňovania<br />

na základe objemu prenesených<br />

dát k spoplatňovaniu formou paušálneho<br />

mesačného poplatku, k zavedeniu takých<br />

služieb, ako sú Triple Play a IP TV. Do praxe<br />

sú postupne uvádzané nové moderné<br />

technológie a siete. Príkladom je poskytovanie<br />

služieb prostredníctvom optickej<br />

infraštruktúry zavedenej čo najbližšie ku<br />

Foto: archív<br />

koncovému zákazníkovi. Minulý rok bol<br />

tiež v znamení veľkého pokroku v zavádzaní<br />

pozemského digitálneho televízneho<br />

vysielania.<br />

■■ Uprostred tohto roka sa znížili ceny za<br />

elektronické komunikácie. Nastanú v blízkej<br />

budúcnosti ďalšie zmeny?<br />

Trochu by som to spresnil, netýka sa<br />

to služieb elektronických komunikácií vo<br />

všeobecnosti. V súvislosti s nariadením<br />

Európskeho parlamentu a Rady EÚ o roamingu<br />

vo verejných mobilných komunikačných<br />

sieťach v rámci Európskej únie<br />

z 13. júna 2012 s účinnosťou od 1. júla<br />

2012 znova klesli medzinárodné roamingové<br />

ceny prijatých a odchádzajúcich volaní,<br />

SMS a dátových služieb v mobilných<br />

sieťach v rámci krajín Európskej únie. Nariadenie<br />

súvisí so zámerom EK zaviesť<br />

štrukturálne opatrenia, ktoré by podporili<br />

hospodársku súťaž a odstránili rozdiely<br />

medzi domácimi poplatkami a poplatkami<br />

za medzinárodný roaming. Cenové stropy<br />

spomínaných medzinárodných roamingových<br />

služieb sa budú postupne každoročne<br />

znižovať a budú regulované až do<br />

30. júna 2017.<br />

■■ Skončením analógového vysielania sa<br />

uvoľnili atraktívne frekvencie, o ktoré je veľký<br />

záujem. O ktoré frekvencie ide a na základe<br />

čoho sa budú prideľovať, sú známi uchádzači<br />

o ne?<br />

V súvislosti s prechodom z analógového<br />

na digitálne pozemské televízne vysielanie<br />

bolo k 30. júnu 2011 uvoľnené frekvenčné<br />

pásmo 800 MHz (790 – 862 MHz), ktoré sa<br />

často označuje aj ako „digitálna dividenda“.<br />

Konzultácie, ktoré iniciovali ministerstvo<br />

a Telekomunikačný úrad SR, potvrdili záujem<br />

subjektov poskytujúcich elektronické<br />

komunikačné služby v SR využiť toto pásmo<br />

na nasadenie nových perspektívnych<br />

technológií. Ďalšie atraktívne frekvenčné<br />

pásma vhodné na poskytovanie širokopásmových<br />

mobilných služieb sú 1 800 MHz<br />

a 2 600 MHz.<br />

Príprava a realizácia výberového konania<br />

na pridelenie frekvencií z frekvenčných<br />

pásiem 800 MHz, 1 800 MHz a 2 600 MHz<br />

je v kompetencii Telekomunikačného úradu<br />

SR. Ten podľa zákona môže uskutočniť<br />

výberové konanie aj formou elektronickej<br />

aukcie, ktorej použitie by malo zabezpečiť<br />

transparentnejší výber. Záujem prejavili<br />

okrem mobilných operátorov aj ďalšie<br />

slovenské aj zahraničné spoločnosti, reálni<br />

konkrétni záujemcovia však budú známi<br />

až po vypísaní výberového konania. <br />

18 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Slovenská pošta pripravuje<br />

nové služby<br />

Slovenská pošta prešla v ostatnom období rozsiahlymi legislatívnymi aj reštrukturalizačnými<br />

zmenami. Ich cieľom bola na jednej strane liberalizácia a modernizácia poštových služieb,<br />

na druhej zase zlepšenie hospodárenia a zníženie straty.<br />

Na zmeny a plány do budúcnosti sa generálneho riaditeľa akciovej spoločnosti<br />

Slovenská pošta Ing. Tomáša Druckera pýtala publicistka Mária Šišuláková.<br />

■■ Slovenská pošta nedávno získala<br />

poštovú licenciu na ďalších<br />

desať rokov. Čo prinesie udelenie<br />

tejto licencie pre bežných zákazníkov<br />

pošty?<br />

Zákazníci môžu ďalších desať<br />

rokov využívať poštové služby<br />

Slovenskej pošty minimálne v takom<br />

rozsahu ako doteraz a môžu<br />

sa spoľahnúť, že prostredníctvom<br />

našich pobočiek budeme<br />

poskytovať poštové služby každý<br />

pracovný deň na celom území<br />

Slovenska za rovnakých podmienok<br />

pre všetkých.<br />

■■ Dotkne sa získanie poštovej<br />

licencie zmien v poštových službách?<br />

Poštovú licenciu a rozsah produktov<br />

a služieb, na ktoré sa<br />

vzťahuje, udeľuje Poštový regulačný<br />

úrad v správnom konaní.<br />

Jediná Slovenská pošta bola<br />

schopná splniť všetky podmienky<br />

na získanie licencie pre poskytovanie<br />

univerzálnej poštovej<br />

služby. Okrem produktov univerzálnej<br />

služby, chceme na trh<br />

prinášať aj nové, elektronické<br />

a iné služby s pridanou hodnotou<br />

pre občanov, podnikateľov<br />

a verejnú správu. Chceme meniť<br />

naše produktové portfólio tak,<br />

aby sme vychádzali v ústrety našim<br />

zákazníkom.<br />

■■ Môžete prezradiť, aké zmeny<br />

v tejto oblasti pripravujete?<br />

Našou prioritou je zjednodušenie<br />

ponuky produktov a služieb<br />

pošty pre bežných, aj firemných<br />

zákazníkov. Pripravujeme<br />

zmenu produktového portfólia<br />

v listových, balíkových a expresných<br />

službách. Slovenská pošta<br />

je dôveryhodná inštitúcia. Chceme<br />

stavať na dlhoročnej skúsenosti<br />

vo vzťahu k našim zákazníkom<br />

priamo v regióne. Musíme<br />

sa sústrediť na potreby celého<br />

trhu a regiónov. Priniesť služby<br />

bližšie k zákazníkovi. Predovšetkým<br />

tie, ktoré sú často využívané,<br />

dôležité alebo zložité.<br />

Snažíme sa z tradičných služieb<br />

a produktov vytvoriť aj ich elektronickú<br />

verziu, aby sme sa prispôsobili<br />

potrebám súčasného<br />

zákazníka, napr. elektronický<br />

podací hárok alebo elektronické<br />

SIPO.<br />

■■ Slovenská pošta už dlhšie bojuje<br />

s červenými číslami. Ako vidíte<br />

vývoj hospodárenia v najbližších<br />

rokoch?<br />

Tradičné poštové služby majú<br />

celosvetový dlhotrvajúci pokles<br />

v objemoch. Je to predovšetkým<br />

dané elektronizáciou a internetizáciou<br />

služieb. Verím, že sme<br />

dostatočne pripravení, aby sme<br />

otočili loď s menom Slovenská<br />

pošta do jej novej budúcnosti.<br />

Vyrovnané hospodárenie očakávame<br />

v nasledujúcich dvoch<br />

– troch rokoch. Bude to závisieť<br />

od výnosov z tradičných služieb,<br />

rozvoja služieb v nepoštovej oblasti,<br />

ako aj od nákladov na poskytovanie<br />

univerzálnej poštovej<br />

služby.<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

■■ Od 1. januára 2012 pôsobí<br />

Slovenská pošta v plne konkurenčnom<br />

prostredí. Ako vnímate<br />

náš prechod do liberalizovaného<br />

prostredia?<br />

Slovenská pošta sa ocitla<br />

v konkurenčnom boji už oveľa<br />

skôr, s rozvojom hybridných<br />

poštových služieb, preto po 1. januári<br />

2012 nepocítila zatiaľ výrazné<br />

zmeny. Myslím, že prvý<br />

rok preverí aj súčasnú legislatívu<br />

a v nasledujúcich rokoch sa ukáže,<br />

ktorí poštoví operátori dokážu<br />

ponúknuť kvalitné a hodnotné<br />

služby.<br />

■■ Viete už v tejto chvíli povedať,<br />

ako bude mať pošta kompenzované<br />

náklady na univerzálnu poštovú<br />

službu?<br />

V súčasnosti je platný nový<br />

zákon o poštových službách,<br />

ktorý rieši aj oblasť kompenzácie<br />

neprimeraných nákladov<br />

spojených s poskytovaním univerzálnej<br />

poštovej služby. Financovanie<br />

univerzálnej služby<br />

bude realizované z externých<br />

zdrojov – cez kompenzačný<br />

fond, do ktorého budú primárne<br />

prispievať alternatívne poštové<br />

podniky a Slovenská pošta<br />

a pokiaľ by kompenzačný fond<br />

nebol schopný pokryť náklady<br />

Foto: archív<br />

spojené s poskytovaním služby<br />

v takom rozsahu, aký si štát<br />

v rámci poštového zákona alebo<br />

podmienok určí, budú náklady<br />

dofinancované zo strany štátu.<br />

■■ Aké sú podľa vás najväčšie<br />

pozitíva Slovenskej pošty oproti<br />

konkurencii?<br />

Slovenská pošta je v súčasnosti<br />

najväčší zamestnávateľ na<br />

Slovensku, k 31. 7. 2012 zamestnávala<br />

viac ako 14-tisíc zamestnancov.<br />

Zároveň je Slovenská<br />

pošta aj najväčší poskytovateľ<br />

poštových služieb na Slovensku<br />

s počtom 1 542 pobočiek.<br />

Z nášho pohľadu ide teda nielen<br />

o dlhodobú tradíciu a stabilitu<br />

našej spoločnosti, jedinečnú<br />

infraštruktúru a rozsah poštovej<br />

siete, kvalitu a spoľahlivosť poskytovania<br />

poštových služieb,<br />

ale predovšetkým máme denný<br />

kontakt so zákazníkmi, znalosť<br />

poštového trhu a obchodný potenciál<br />

– a to je súbor predností,<br />

ktoré má iba Slovenská pošta.<br />

■■ Na poste generálneho riaditeľa<br />

Slovenskej pošty pôsobíte<br />

síce len niekoľko mesiacov, máte<br />

však už konkrétnejšiu predstavu<br />

o smerovaní tejto spoločnosti?<br />

Som presvedčený, že Slovenská<br />

pošta je dôveryhodná inštitúcia,<br />

ktorá je založená na dlhoročných<br />

skúsenostiach a profesionalite.<br />

Z týchto základných<br />

kameňov chcem stavať<br />

jej budúcnosť. Mojím cieľom<br />

je úspešná, komplexná a moderná<br />

organizácia, ktorá predstavuje<br />

stabilného a kvalitného<br />

zamestnávateľa, ktorý ponúkne<br />

aj svojim zamestnancom dlhodobý<br />

vzťah a konkurenčné sociálne<br />

výhody. Zároveň chcem<br />

z tejto spoločnosti vytvoriť pre<br />

občanov zreteľne rozpoznateľnú<br />

organizáciu s vysokou pridanou<br />

hodnotou, na jednom<br />

mieste poskytnúť jednotný prístup<br />

k rôznym službám štátu,<br />

samosprávy, ale aj súkromného<br />

sektora tak, aby boli pre zákazníka<br />

jednoduchšie, lacnejšie<br />

a pri ich vybavení, aby strávil<br />

menej času. <br />

19

Spoľahnite sa na naše skúsenosti<br />

Slovenská IT firma SOFTIP je na trhu už viac ako dvadsať rokov. O tom, ako sa vyvíjala,<br />

aké má postavenie na trhu v súčasnosti a čo pripravuje pre svojich klientov do budúcnosti,<br />

sa s predsedom predstavenstva Dušanom Guldanom rozprával publicista Jozef Šucha.<br />

■■ Firma vznikla v roku 1991. Víziou, ktorú<br />

uvádzate na svojej webovej stránke, bolo stať<br />

sa významnou a uznávanou spoločnosťou pôsobiacou<br />

na Slovensku a jedným z lídrov trhu<br />

IT. Naplnila sa?<br />

Myslím si, že vízia sa splnila. Od založenia<br />

v roku 1991 sme rástli a posilňovali pozíciu<br />

uznávanej spoločnosti, ktorá sa dnes<br />

stará o viac ako 3 000 zákazníkov. Také široké<br />

portfólio klientov nám umožňuje dokonalú<br />

orientáciu v reálnom biznise, ktorú<br />

dokážeme využívať pri kontakte s ďalšími<br />

klientmi. Ponúkame im to, čo skutočne<br />

funguje. Sme im nablízku aj vďaka silnému<br />

regionálnemu zastúpeniu. Naše pracoviská<br />

nájdu na celom Slovensku. V oblasti ERP<br />

systému pre ekonomiku, logistiku a mzdy<br />

sme na Slovensku číslo dva, hneď za nadnárodnou<br />

firmou, ktorá je číslo jedna vo<br />

svete.<br />

■■ Určite vás teší, že viac ako polovica z tritisíc<br />

zákazníkov je verná vašej firmy už viac<br />

ako desať rokov.<br />

To súvisí aj s tým, že najväčší boom týchto<br />

systémov bol začiatkom 90. rokov, teda<br />

v čase, keď sme vstúpili na trh a začali si<br />

budovať pozíciu a svoje meno. Zákazníkom<br />

sme od začiatku existencie firmy poskytovali<br />

služby, s ktorými boli spokojní, takže<br />

nám ostali verní. Je to výsledok toho, že naším<br />

cieľom nie je iba jednorazový obchod,<br />

ale aj následná trvalá starostlivosť.<br />

Firma plní poslanie, ktoré sme definovali<br />

pri zakladaní: byť preferovaným a vyhľadávaným<br />

partnerom našich zákazníkov, ktorým<br />

prinášame pridanú hodnotu pre realizáciu<br />

ich podnikateľských zámerov a zvyšovanie<br />

konkurencieschopnosti.<br />

■■ Čo ponúkate svojim zákazníkom?<br />

Ponúkame trvalé služby na legislatívnu<br />

podporu, ďalší rozvoj podľa ich požiadaviek<br />

a podľa trendov na trhu. SOFTIP ako jedna<br />

z najvýznamnejších slovenských IT firiem<br />

má dlhoročné skúsenosti v oblasti návrhu<br />

a implementácie softvérových projektov,<br />

vývoja a údržby softvérových produktov<br />

a s tým spojenými službami. Ponúkame<br />

portfólio produktov, ktoré pokrýva najdôležitejšie<br />

oblasti riadenia a rozvoja firiem:<br />

ERP riešenia, ľudské zdroje, zákazkové riešenia,<br />

špecializované riešenia, riešenia pre<br />

manažment. Časť firmy sa venuje tvorbe<br />

softvéru na zákazku pre jednu firmu alebo<br />

aj pre skupinu firiem. Máme široké spektrum<br />

služieb v oblasti infraštruktúry – od<br />

základných sietí až po komunikáciu tak,<br />

aby komunikovali tí, ktorí sú v spoločnosti,<br />

cez mobily, telefóny, pevné linky, počítače,<br />

tablety, smartfóny, a to hlasom i videom,<br />

mohli zdieľať dokumenty, robiť konferenčné<br />

hovory atď.<br />

■■ Ako riešite bezpečnosť sietí?<br />

Tento problém by som rozdelil na dve<br />

časti – nebezpečenstvo zvonka od hackerov<br />

až po rôzne produkty, ktoré sa pohybujú po<br />

internete. Tu musíte byť neustále so svojimi<br />

firmami v reálnom čase. To znamená, že<br />

keď sa niečo ukáže, aby sa vám aktualizovala<br />

ochrana. Druhé nebezpečenstvo hrozí<br />

zvnútra firmy od vlastných zamestnancov,<br />

keď niekto chce úmyselne poškodiť spoločnosť.<br />

Zabezpečenie ochrany pred vnútorným<br />

nebezpečenstvom je možné eliminovať<br />

nastavením systémov vnútri spoločnosti,<br />

to znamená od smerníc, osvety až po<br />

technické riešenia.<br />

■■ Kto patrí k vašim najvážnejším zákazníkom?<br />

Spektrum zákazníkov je naozaj široké.<br />

Ako systémový integrátor a dodávateľ zákazkových<br />

informačných systémov dnes<br />

SOFTIP zaujíma významné postavenie nielen<br />

na Slovensku, ale aj v Českej republike,<br />

kde máme veľmi významné postavenie<br />

na trhu pri riešení systémov pre penzijné<br />

spoločnosti. Svedčí to o tom, že keď má<br />

firma čo ponúknuť, môže byť úspešná aj<br />

mimo Slovenska. Zaujímavé sú aj riešenia<br />

pre štátnu správu. Ďalej je to oblasť dopravy<br />

cez služby až po obchodné spoločnosti<br />

(napríklad drvivá časť Jednôt sú naši zákazníci).<br />

Nedávno sme získali ako zákazníka<br />

jednu spoločnosť na severe Slovenska, ktorá<br />

má matku v Anglicku. Na základe toho,<br />

čo sme im prezentovali, sa rozhodli, že aj<br />

v Anglicku zavedú ten istý systém.<br />

Úspešne podnikáme v spoločnom<br />

priestore V4. Sme stále tam, kde sa niečo<br />

deje, sledujeme posledné trendy, uzatvárame<br />

partnerstvá a spojenectvá. Skrátka robíme<br />

Business Live.<br />

■■ Kedy nastane čas, že bude kompletizovaná<br />

zdravotnícka databáza obyvateľstva, aby<br />

mali lekári kdekoľvek prístup k údajom o pacientoch<br />

?<br />

Pripravuje sa realizácia Národného zdravotného<br />

informačného systému aj z európskych<br />

peňazí. Sme viazaní smernicami EÚ,<br />

aby sme od roku 2015 mali zavedený eHealth<br />

systém, na ktorý sa pýtate. Je preto najvyšší<br />

čas. Predpokladám, že koncom tohto roka<br />

by mohlo začať obstarávanie. Je nešťastie, že<br />

pri každých voľbách dochádza k prehodnocovaniu,<br />

a preto jeho zavádzanie mešká.<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

Foto: archív<br />

■■ S ktorými partnermi spolupracujete?<br />

Spomeniem iba tých najvýznamnejších.<br />

Od roku 2007 sme SAP PARTNERom, vďaka<br />

čomu využívame medzinárodné knowhow<br />

spoločnosti SAP.<br />

SOFTIP je Microsoft GOLD Certified<br />

Partner a v roku 2008 sme ako prvý na Slovensku<br />

získali aj štatút Microsoft Unified<br />

Communications Voice Ready Partner. S našimi<br />

výnimočnými inovatívnymi riešeniami<br />

založenými na technológiách spoločnosti<br />

Microsoft sme v roku 2011 excelovali aj medzi<br />

svetovou konkurenciou ziskom ocenenia<br />

Microsoft Country Partner of the Year.<br />

Už šesťkrát za sebou sme zvíťazili v prestížnej<br />

súťaži Microsoft Industry Awards.<br />

Titul Hewlett-Packard GOLD Preferred<br />

Partner sme získali vďaka špičkovej kvalite<br />

služieb, a je pre vás zárukou premyslených<br />

investícií a najmodernejších riešení.<br />

■■ Čo pripravujete v najbližšej budúcnosti?<br />

V septembri dávame na trh produkt, ktorý<br />

sa volá SOFTIP PROFIT <strong>plus</strong>, je to inovácia<br />

nášho pôvodného produktu SOFTIP<br />

PROFIT, ktorá prináša zlepšenie a vychádza<br />

z najnovších technologických zlepšení.<br />

Ďalším produktom je PROFIT mobil, ktorý<br />

umožňuje, že dáta, ktoré sú potrebné pre<br />

kohokoľvek zo spoločnost,i budú prístupné<br />

cez všetky komunikačné prostriedky, s ktorými<br />

dnes ľudia pracujú – mobily, smartfóny,<br />

tablety atď., a to z akéhokoľvek miesta,<br />

kde sa nachádzajú.<br />

Zaujímavý je náš Program SOFTIP HR<br />

na spracovanie miezd a personalistiky.<br />

V ňom sme podľa našich prepočtov jednotka<br />

na trhu. Svedčí o tom skutočnosť, že<br />

naším systémom je spracovávaných 17 percent<br />

miezd zo všetkých zamestnaných na<br />

Slovensku. <br />

21

Správa majetku podľa sféra, a. s.<br />

Spoločnosť sféra, a. s., je na slovenskom a českom trhu známa predovšetkým dodávkami informačných systémov a súvisiacich<br />

služieb v energetike, o čom ste sa mohli viac dočítať v predchádzajúcich vydaniach. sféra, a. s., má však za sebou aj viac ako dve<br />

desaťročia úspešného pôsobenia na trhu s informačnými systémami pre oblasť správy a údržby majetku. Práve o tom bol náš<br />

rozhovor s riaditeľom úseku služieb Ing. Rastislavom Krbaťom, PhD., MBA.<br />

■■ Mohli by ste v skratke opísať vývoj<br />

v oblasti systémov pre správu<br />

majetku z pohľadu vašej spoločnosti?<br />

Na trh sme vstúpili v čase, keď<br />

sa o počítačovej podpore pre oblasť<br />

správy a údržby majetku dalo<br />

hovoriť len veľmi ťažko a väčšina<br />

údajov sa uchovávala v papierovej<br />

podobe. Od toho sa prakticky<br />

aj odvíjali naše aktivity. V tomto<br />

ranom období sme sa zamerali na<br />

konzultačné aktivity a naše prvé<br />

objednávky sa niesli v duchu motta<br />

„urobíme vám poriadok v údajoch“.<br />

Až o čosi neskôr sme začali<br />

klientom ponúkať aj náš vlastný<br />

nástroj na udržanie poriadku v ich dátach<br />

– technický informačný systém XMatik ® .<br />

Tento sme postupne rozširovali a zdokonaľovali<br />

(aktuálne ponúkame jeho 10. verziu)<br />

a dnes môžeme smelo vyhlásiť, že v oblasti<br />

správy, prevádzky a údržby technologických<br />

zariadení patríme na Slovensku medzi<br />

špičku. Charakterizuje ho hlavne jedinečné<br />

prepojenie grafickej a údajovej základne<br />

do jedného integrálneho celku. Tieto moje<br />

slová potvrdzuje aj skutočnosť, že TIS XMatik<br />

® .NET je v súčasnosti prevádzkovaný<br />

vo viacerých veľkých priemyselných podnikoch<br />

z chemického a energetického odvetvia,<br />

teda v oblastiach, ktoré sú z pohľadu<br />

správy a údržby majetku najzložitejšie<br />

a najkomplexnejšie. Treba tiež podotknúť,<br />

že v súčasnosti neponúkame len spomenutý<br />

softvérový nástroj, ale dodávame komplexné<br />

riešenie, ktoré pozostáva z konzultácií,<br />

analýz, implementácie samotného systému,<br />

prevádzkovania, ako aj jeho podpory.<br />

■■ V čom spočívajú výhody vami ponúkaného<br />

riešenia oproti konkurencii?<br />

Okrem samotného informačného systému,<br />

ktorý sa, ako som už spomínal, vyznačuje<br />

unikátnym prepojením databázovej<br />

a grafickej časti, je to práve starostlivosť<br />

o zákazníka. Či už v implementačnej, zavádzacej<br />

alebo produkčnej fáze, naši odborníci<br />

sú vždy pripravení pomôcť riešiť problémy<br />

zákazníka. Tým nemyslím len riešenie<br />

technických otázok prevádzky informačného<br />

systému, ktoré považujeme za samozrejmosť,<br />

ale najmä riešenie odborných profesijných<br />

problémov. Za roky vývoja a podporovania<br />

nami ponúkaných riešení sa<br />

naši pracovníci vypracovali na skutočných<br />

odborníkov v daných oblastiach. Často zohrávajú<br />

významnú úlohu aj v základných<br />

prevádzkových procesoch zákazníkov, čo<br />

vytvára medzi nami viac ako len vzťah dodávateľ<br />

– odberateľ.<br />

Nedá mi ešte nevrátiť sa k už spomínanej<br />

grafickej časti našich riešení, ktorá je postavená<br />

na produktoch spoločnosti Bentley Systems<br />

(aktuálne máme ako jediný na Slovensku<br />

vývojársky štatút BDN – Bentley Developer<br />

Network). Tzv. inteligentné schémy,<br />

ktoré sú integrálnou súčasťou našich riešení,<br />

ponúkajú neštandardný vizualizovaný pohľad<br />

na spravované objekty s nadstavbovými<br />

možnosťami hĺbkových a sieťových analýz<br />

vzájomných vzťahov týchto zariadení. Dovolím<br />

si tvrdiť, že funkčnosti tohto typu sú pre<br />

systémy, o ktorých hovoríme, jedinečné.<br />

■■ Komu je toto riešenie určené?<br />

Postupne ako sa rozširovali funkčnosti<br />

systému, rozširovali sa aj oblasti a odvetvia,<br />

v ktorých je možné a vhodné ho použiť. Jeho<br />

univerzálnosť umožňuje vybudovať komplexný<br />

technickoprevádzkový informačný systém<br />

na podporu správy majetku prakticky nad ľubovoľnými<br />

reálnymi objektmi, ako sú napríklad<br />

inžinierske a rozvodné siete, produktovody,<br />

technologické celky, výrobné zariadenia,<br />

budovy a ich vybavenie atď. To je aj odpoveď<br />

na vašu otázku. Zo skúseností tiež vieme<br />

povedať, že pozitívny efekt zavedenia takéhoto<br />

riešenia sa zvyšuje spolu s veľkosťou firmy,<br />

resp. spolu s počtom spravovaných objektov.<br />

Najlepšie výsledky sa nám podarilo dosiahnuť<br />

pri nasadení nášho systému vo veľkých<br />

priemyselných podnikoch elektrotechnického<br />

a chemického priemyslu.<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

■■ Prečo by si mal potenciálny zákazník vybrať<br />

práve vás?<br />

Všetci dobre vieme, že dodať informačný<br />

systém vie v dnešnej dobe už nemálo firiem,<br />

oveľa dôležitejšie je však zabezpečiť jeho reálne<br />

uplatnenie v prevádzke a trvalo udržateľný<br />

rozvoj. A práve v tejto oblasti<br />

vieme klientom poskytnúť viac<br />

ako konkurencia. My zákazníka<br />

nikdy nevnímame ako príležitosť<br />

na krátkodobé obohatenie, našou<br />

snahou je budovať s ním dlhodobý<br />

a obojstranne prospešný vzťah.<br />

Nezanedbateľná je tiež skutočnosť,<br />

že sme slovenskou spoločnosťou,<br />

ktorá veľmi dobre pozná lokálne<br />

špecifiká nášho trhu. Nami ponúkané<br />

riešenia sú vždy prispôsobené<br />

aktuálnym legislatívnym požiadavkám.<br />

Ak dôjde k akýmkoľvek<br />

úpravám v tejto oblasti, vieme im<br />

naše riešenia upraviť a prispôsobiť<br />

výrazne rýchlejšie ako prípadná zahraničná<br />

konkurencia. Zároveň tiež platí, že<br />

od istej veľkosti už podniky nie sú ochotné<br />

nasadzovať autonómne „škatuľové“ produkty<br />

do každej potrebnej oblasti. Buď požadujú<br />

jedno komplexné riešenie, alebo, ak to nie je<br />

možné, silnú integráciu všetkých prevádzkovaných<br />

informačných systémov do jedného<br />

celku. Práve modularita, flexibilita a škálovateľnosť<br />

nami ponúkaného riešenia spolu<br />

s našimi dlhoročnými skúsenosťami v tejto<br />

oblasti sú zárukou jeho jednoduchej integrovateľnosti<br />

do komplexného informačného<br />

systému daného podniku.<br />

Foto: P. Urbi<br />

■■ Prečo sa niektoré nasadenia systémov na<br />

správu majetku končia nezdarom?<br />

Najčastejšou chybou, ktorej sa dopúšťajú<br />

podniky nasadzujúce akýkoľvek informačný<br />

systém, je domnienka, že stačí vybrať<br />

kvalitný produkt a úspech je automaticky<br />

zaručený. Žiaľ, nie je to pravda. Je to len nutná,<br />

ale nie postačujúca podmienka úspešného<br />

prevádzkovania takéhoto systému. Oveľa<br />

dôležitejšie je súčasne s nasadením nového<br />

riešenia zabezpečiť aj úpravu príslušných<br />

podnikových procesov a ich následné<br />

dôsledné dodržiavanie, čo väčšina podnikov<br />

fatálne zanedbáva. Preto v našej spoločnosti<br />

kladieme veľký dôraz na zabezpečenie týchto<br />

zmien, ako aj na zavádzaciu fázu, v ktorej<br />

sa rozhoduje o skutočnom zaintegrovaní<br />

nového informačného systému do reálneho<br />

života daného podniku. O to nám predovšetkým<br />

ide. Ako som už skôr spomínal,<br />

naším cieľom je v prvom rade spokojný zákazník,<br />

lebo platí, že ak je spokojný on, sme<br />

spokojní aj my. <br />

23

Národná agentúra pre sieťové<br />

a elektronické služby<br />

Foto: P. Urbi<br />

Orientujeme sa<br />

na urýchlenie rozvoja<br />

a rozširovania služieb<br />

na Slovensku<br />

Medzi hlavné úlohy a činnosti Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby<br />

(NASES) patrí správa, prevádzka a rozvoj vládnej dátovej siete GOVNET<br />

a taktiež rozvoj a prevádzka služieb ústredného portálu verejnej správy.<br />

Tento portál patrí medzi základné nástroje informatizácie verejnej správy<br />

na Slovensku. S generálnym riaditeľom NASES Ivanom Ištvánffym<br />

sa zhovárala naša spolupracovníčka Lucia Biznárová.<br />

■■ Môžete popísať ďalšie základné úlohy<br />

agentúry, ktorú vediete?<br />

Hlavnou úlohou a predmetom činnosti<br />

NASES je správa, prevádzka a rozvoj<br />

vládnej dátovej siete GOVNET; prevádzka<br />

a rozvoj služieb ústredného portálu verejnej<br />

správy ako základných nástrojov informatizácie<br />

verejnej správy na Slovensku podľa<br />

príslušných právnych predpisov a strategických<br />

dokumentov (zákon číslo 275/2006<br />

Z. z. o informačných systémoch verejnej<br />

správy a o zmienách a doplnení niektorých<br />

zákonov, národná koncepcia informatizácie<br />

verejnej správy, legislatívny zámer návrhu<br />

zákona o e-Governmente).<br />

Činnosť Národnej agentúry pre sieťové<br />

a elektronické služby je orientovaná<br />

na efektívnu podporu a urýchlenie rozvoja,<br />

rozširovanie služieb e-Governmentu na<br />

Slovensku, čo vedie k úsporám a zvýšeniu<br />

hospodárnosti pri výkone verejnej správy,<br />

zjednodušeniu kontaktu občanov s úradmi<br />

a má nadrezortný charakter.<br />

■■ Informačná vyspelosť na Slovensku má rezervy.<br />

Asi sem smeruje významný cieľ činnosti<br />

NASES.<br />

Áno, nezanedbateľným a dôležitým cieľom<br />

je dosiahnutie vyššej celkovej informačnej<br />

vyspelosti slovenskej spoločnosti,<br />

verejnej sféry, podnikateľskej obce, ako<br />

aj širokej verejnosti. NASES zabezpečuje<br />

prostredníctvom siete GOVNET a ústredného<br />

portálu verejnej správy prepojenie<br />

a komunikáciu štátnych orgánov a ich rozpočtových<br />

a príspevkových organizácií,<br />

elektronické služby občanom a podnikateľskej<br />

sfére, elektronické služby medzi štátnymi<br />

orgánmi navzájom, pričom rozsah<br />

týchto služieb má rýchlo rastúcu tendenciu<br />

vzhľadom na rozvoj služieb e-Governmentu<br />

aj s využitím prostriedkov z operačného<br />

programu Informatizácia spoločnosti.<br />

Okrem toho bude NASES prevádzkovateľom<br />

novovybudovaných telekomunikačných<br />

sietí, ktoré majú, aj s predpokladaným<br />

využitím prostriedkov operačného<br />

programu Informatizácia spoločnosti zabezpečiť<br />

odstránenie regionálnych znevýhodnení<br />

v dostupnosti komunikačnej infraštruktúry<br />

pre občanov – t. j. pripojenie<br />

tzv. bielych miest.<br />

■■ Čo patrí medzi základné princípy<br />

GOVNET-u?<br />

GOVNET je privátna sieť slúžiaca na bezpečnú<br />

výmenu informácií medzi orgánmi<br />

štátnej správy. Jeho prostredníctvom Govnetu<br />

je Slovenská republika pripojená do<br />

siete TESTA (sieť Európskeho spoločenstva)<br />

– slúži ako centrálny prístupový bod pre Slovenskú<br />

republiku, čiže NASES prevádzkuje<br />

prístupový bod TESTA a umožňuje jeho používanie<br />

prostredníctvom GOVNETU.<br />

Infraštruktúra siete GOVNET slúži tiež<br />

aj pre jednotlivé orgány štátnej a verejnej<br />

správy na poskytovanie informácií občanom,<br />

firmám a organizáciám. Pri realizácii<br />

jednotlivých funkcionalít sa dbá hlavne<br />

na princíp bezpečnosti a centrálne vynucovanej<br />

politiky pravidiel.<br />

■■ V akom štádiu rozvoja sa nachádza vládna<br />

dátová sieť GOVNET?<br />

Do siete GOVNET je v súčasnosti pripojených<br />

viac ako 60 inštitúcií. Sieť neustále<br />

rozširujeme a vylepšujeme. V súčasnosti<br />

realizujeme prechod všetkých uzlov na<br />

privátne IP adresy, rozšírenie o IPV6, integráciu<br />

služieb ústredného portálu verejnej<br />

správy.<br />

■■ Ako NASES pokročila so zavádzaním vysokorýchlostného<br />

internetu do tzv. bielych<br />

miest, čiže sídel, ktoré sú finančne neatraktívne<br />

pre telekomunikačných operátorov?<br />

Európska komisia oznámila 7. mája 2012<br />

listom adresovaným ministrovi zahraničných<br />

vecí SR rozhodnutie o schválení štátnej<br />

pomoci č. SA.33151 (2011/N) na opatrenie<br />

s názvom Zavádzanie základných širokopásmových<br />

sietí v bielych oblastiach Slovenska.<br />

Uznesením vlády Slovenskej republiky<br />

č. 191/2012 zo dňa 16. mája 2012 bol prijatý<br />

návrh realokácie finančných prostriedkov<br />

v rámci operačných programov Národného<br />

strategického referenčného rámca na<br />

financovanie opatrení na podporu riešenia<br />

nezamestnanosti mladých ľudí a zintenzívnenie<br />

podpory malých a stredných<br />

podnikov. Predmetom návrhu je aj presun<br />

finančných prostriedkov do výšky 100<br />

miliónov eur (zdroje Európskej únie <strong>plus</strong><br />

zdroje štátneho rozpočtu) z prioritnej osi 3<br />

operačného programu Informatizácia spoločnosti<br />

do operačného programu Konkurencieschopnosť<br />

a hospodársky rast, pričom<br />

opatrenie 3.1 Rozvoj infraštruktúry<br />

širokopásmového prístupu sa presunie na<br />

programovacie obdobie rokov 2014 – 2020.<br />

V súčasnosti výška realokovaných zdrojov<br />

predstavuje zníženie disponibilných zdrojov<br />

až o 88,36 percenta, čo znamená, že je<br />

možné realizovať naplánované aktivity len<br />

vo veľmi obmedzenom rozsahu.<br />

Podľa aktuálnych prepočtov celková výška<br />

prostriedkov pokrýva náklady výlučne<br />

na projektovo-inižiersku dokumentáciu<br />

pre 677 obcí (190 klustrov), nie na fyzické<br />

budovanie infraštruktúry širokopásmového<br />

internetu. Národná agentúra pre sieťové<br />

a elektronické služby bude pokračovať<br />

v obstarávaní a realizácii prípravných projektovo-inžinierskych<br />

prác. Projekty internetizácie<br />

budú môcť byť financované opätovne<br />

na začiatku nového programovacieho<br />

obdobia, čiže od roku 2014.Slovensko<br />

tak získa čas na ich dôkladnú prípravu. <br />

24 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Telekomunikačný úrad SR<br />

■■ Priblížme teda poslanie úradu,<br />

ktorý vediete.<br />

Definícia poslania úradu<br />

v praxi vlastne znamená, že TÚ<br />

SR pravidelne analyzuje jeden<br />

maloobchodný a šesť veľkoobchodných<br />

trhov, ktoré podľa<br />

odporúčania Európskej komisie<br />

analyzujú národné regulačné<br />

autority, akou je na území Slovenskej<br />

republiky náš úrad. Keď<br />

zistíme, že na niektorom z nich<br />

nie je efektívna súťaž, t. j. pôsobí<br />

na ňom jeden alebo viacero<br />

významných podnikov, ktorým<br />

ich postavenie umožňuje správať<br />

sa nezávisle od konkurencie<br />

alebo užívateľov, tak navrhujeme<br />

uložiť takémuto podniku alebo<br />

podnikom povinnosti. Cieľom je<br />

podpora efektívnej súťaže a rozvoj<br />

vnútorného trhu. Výsledok<br />

analýzy a navrhované povinnosti<br />

prejdú tzv. národnými a následne<br />

nadnárodnými konzultáciami.<br />

Podľa európskych smerníc<br />

návrhy neschvaľujú národné vlády<br />

ani parlament, ale po skončení<br />

konzultácií sa k nim vyjadruje<br />

Európska komisia. To zabezpečuje<br />

nezávislosť národných regulačných<br />

autorít. TÚ SR následne<br />

ukladá navrhované povinnosti<br />

a následne pravidelnými analýzami<br />

trhu zisťuje, či treba povinnosti<br />

ponechať alebo zrušiť.<br />

Ak to skrátim, tak môžeme<br />

povedať, že telekomunikačný<br />

úrad vytvára podmienky na<br />

konkurenciu medzi operátormi,<br />

konkurencia vytvára tlak na zvyšovanie<br />

kvality služieb a na znižovanie<br />

cien, z čoho ťažia užívatelia<br />

služieb.<br />

■■ Ako ochraňuje úrad záujmy<br />

koncových užívateľov?<br />

Okrem už spomenutej regulácie<br />

vyhľadáva TÚ SR zdroje rušenia<br />

rozhlasového a televízneho<br />

príjmu a mimosúdne rieši spory<br />

medzi telekomunikačnými operátormi<br />

a užívateľmi ich služieb.<br />

V prípade rušenia rozhlasového<br />

alebo televízneho príjmu sa občania<br />

môžu obrátiť na TÚ SR,<br />

ktorý zistí zdroj rušenia a v prípade<br />

potreby uloží prevádzkovateľovi<br />

rušiaceho zariadenia urobiť<br />

také opatrenie, aby nedochádzalo<br />

k ďalšiemu rušeniu. Táto<br />

služba nie je spoplatnená. Skôr<br />

ako sa občania obrátia na TÚ SR,<br />

mali by sa snažiť minimalizovať<br />

možnosť poruchy vo vlastnom<br />

zariadení. TÚ SR v minulom<br />

roku vyriešil 383 prípadov rušenia<br />

frekvencií, z toho 76 prípadov<br />

rušenia rozhlasu a televízie.<br />

Budeme mať o rok štvrtého<br />

mobilného operátora?<br />

Poslaním Telekomunikačného úradu SR (TÚ SR) je regulácia v oblasti elektronických komunikácií,<br />

najmä plnenie povinností podporujúcich súťaž a rozvoj spoločného trhu Európskej únie. Čo všetko<br />

zahŕňa táto definícia, sa opýtal publicista Jozef Šucha predsedu TÚ SR Ladislava Mikuša.<br />

Užívatelia elektronických<br />

komunikačných služieb môžu<br />

predložiť TÚ SR spor s telekomunikačným<br />

operátorom, ak nesúhlasia<br />

s výsledkom reklamácie<br />

u operátora. Návrh na začatie<br />

mimosúdneho riešenia sporu by<br />

mali predložiť bezodkladne, najneskôr<br />

do 45 dní od doručenia<br />

vybavenia reklamácie. Výsledkom<br />

úspešného vyriešenia sporu<br />

je uzavretie písomnej dohody,<br />

ktorá je záväzná pre obe strany<br />

sporu. V uplynulých rokoch sa<br />

zhodou skončilo 30 – 45 % riešených<br />

sporov. Je to pomerne vysoké<br />

číslo, vzhľadom na to, že TÚ<br />

SR nenahrádza činnosť súdu,<br />

t. j. nemá v kompetencii vydať<br />

záväzné rozhodnutie.<br />

■■ V spolupráci s policajným zborom<br />

sa zúčastňujete na odhaľovaní<br />

nelegálnych rušičiek mýtneho<br />

systému v motorových vozidlách.<br />

Aké sú vaše skúsenosti<br />

z týchto kontrol?<br />

Kontroly prebiehajú na základe<br />

dohody o spolupráci medzi<br />

TÚ SR a Ministerstvom vnútra<br />

SR. Úrad na mieste ukladá<br />

okamžité ukončenie prevádzky<br />

nepovoleného zariadenia a odoberá<br />

rušičky. Neskúmame dôvod<br />

použitia rušičiek (to zaujíma<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

políciu), ale pri ukladaní<br />

pokuty prihliadame najmä<br />

na závažnosť, spôsob,<br />

trvanie a dôsledky porušenia<br />

zákona. Za takéto<br />

porušenie zákona hrozí<br />

fyzickej osobe pokuta až<br />

do výšky 1 000 eur a v prípade<br />

právnickej osoby až<br />

300 000 eur.<br />

Vodiči sa neraz snažia<br />

vyhnúť pokutám rôznymi<br />

výhovorkami. Napríklad<br />

jeden z vodičov vysvetľoval,<br />

že použitím rušičky<br />

chcel zabrániť manželke,<br />

aby zistila, že cestoval za<br />

frajerkou. Ďalší sa vyhováral,<br />

že rušenie spôsoboval<br />

jeho MP 3 prehrávač,<br />

iný vyhodil rušičku, keď<br />

ho zastavovala polícia. Nazdávali<br />

sa, že sa tak vyhnú pokute.<br />

Toto im už však nepomohlo,<br />

lebo dôkazy sú zaobstarané už<br />

pred zastavením vozidla.<br />

Spolupráca TÚ SR a Policajného<br />

zboru Slovenskej republiky<br />

nedávno priniesla cenný úlovok.<br />

V spoločnej kontrolnej sieti<br />

uviazlo v Nemecku odcudzené<br />

motorové vozidlo hľadané Interpolom,<br />

v ktorom bola zapnutá<br />

rušička GPS.<br />

Foto: archív<br />

■■ Môžete povedať či budeme<br />

mať na Slovensku štvrtého operátora,<br />

kedy a kto to bude?<br />

Či bude mať Slovensko štvrtého<br />

mobilného operátora, to<br />

je otázka budúcnosti. Predovšetkým<br />

sa takýto záujemca<br />

musí zúčastniť a uspieť v elektronickej<br />

aukcii. Nový operátor<br />

by mohol získať nielen frekvencie<br />

v pásmach 800 a 2 600 MHz,<br />

ale aj frekvencie v pásme 1 800<br />

MHz. V pásme 1 800 MHz je<br />

k dispozícii porovnateľná šírka<br />

pásma, akú majú existujúci traja<br />

mobilní operátori.<br />

TÚ SR vytvoril podmienky,<br />

aby štvrtý mobilný operátor<br />

mohol reálne prísť. Frekvencie<br />

v pásme 1 800 MHz bude môcť<br />

získať len nový uchádzač. Pásmo<br />

1 800 MHz operátori využívajú<br />

na budovanie mobilných<br />

sietí tretej generácie, ktorých<br />

prostredníctvom poskytujú hlasové<br />

a dátové služby, čiže mobilné<br />

telefonovanie SMS, MMS,<br />

mobilný prístup k internetu...<br />

Frekvencie v tomto pásme môžu<br />

operátori využiť aj na budovanie<br />

mobilných sietí štvrtej generácie.<br />

Jeden z operátorov už v tomto<br />

pásme na obmedzenom území<br />

vybudoval takúto sieť. Uvažujeme,<br />

že vyhovieme požiadavkám<br />

trhu a zosúladíme termín ukončenia<br />

práva využívať frekvencie<br />

v pásmach 900 a 1 800 MHz. Zaradíme<br />

tieto frekvencie do budúcoročnej<br />

elektronickej aukcie.<br />

K dispozícii budú bloky pre<br />

maximálne dvoch operátorov na<br />

obdobie rokov 2021 – 2026. Týmto<br />

bude zabezpečené, že v roku<br />

2026 budú naraz k dispozícii<br />

celé pásma 900 a 1 800 MHz,<br />

ktoré budú ponúkané v elektronickej<br />

aukcii.<br />

Úrad bude frekvencie prideľovať<br />

úspešným uchádzačom,<br />

ktorí vzídu z elektronickej aukcie.<br />

V súčasnosti si obstarávame<br />

medzinárodne skúseného poradcu,<br />

ktorý nám poskytne odbornú<br />

podporu a poradenstvo<br />

pri príprave elektronickej aukcie<br />

na voľné frekvencie v pásmach<br />

800 MHz, 1 800 MHz a 2 600<br />

MHz. Uchádzač o poskytovanie<br />

poradenských služieb musí<br />

okrem iného preukázať, že za<br />

predchádzajúce tri roky aspoň<br />

raz poskytol poradenstvo týkajúce<br />

sa oceňovania frekvenčného<br />

spektra a aspoň raz poradenstvo<br />

v procese udeľovania frekvencií<br />

v elektronickej aukcii. Otváranie<br />

ponúk sa uskutoční nasledujúci<br />

deň. Víťaz – budúci poradca<br />

– vzíde z elektronickej aukcie,<br />

na ktorej sa zúčastnia uchádzači,<br />

ktorých ponuka splnila podmienky<br />

účasti.<br />

Samotná elektronická aukcia<br />

na frekvencie prebehne v roku<br />

2013, keď budeme poznať odpoveď<br />

na otázku, či bude mať Slovensko<br />

štvrtého mobilného operátora<br />

a kto ním bude. <br />

25

Ministerstvo dopravy, výstavby<br />

a regionálneho rozvoja SR<br />

Mení sa bývanie<br />

na Slovensku k lepšiemu?<br />

Byty – na Slovensku už desaťročia mimoriadne ,,horúca“ otázka. O aktuálnej situácii<br />

v tejto oblasti sa novinárka Tatiana Jaglová rozprávala s riaditeľkou odboru bytovej<br />

politiky a mestského rozvoja SR Elenou Szolgayovou.<br />

Foto: P. Urbi<br />

■■ Mnohých občanov zaujímajú najmä nájomné<br />

byty. Súčasný stav podpory ich výstavby<br />

nie je ani zďaleka ideálny, výsledky stále zaostávajú<br />

za očakávaniami. V čom sú hlavné<br />

slabiny a prekážky?<br />

V rámci transformácie vlastníckych<br />

vzťahov, keď štátne nájomné byty prešli<br />

do vlastníctva obcí a následne sa v súlade<br />

so zákonom o vlastníctve bytov a nebytových<br />

priestorov predali občanom, klesol<br />

podiel nájomných bytov z cca 25 % z celkového<br />

počtu bytov len na necelé 3 %. Takýto<br />

nízky podiel cenovo dostupných nájomných<br />

bytov predstavuje vážny problém.<br />

Z uvedených dôvodov štát vytvoril<br />

dva finančné podporné nástroje zamerané<br />

na oživenie verejného nájomného sektora.<br />

Prvým je Štátny fond rozvoja bývania<br />

a druhým Program rozvoja bývania, ktorých<br />

prostredníctvom štát poskytuje obciam<br />

mimoriadne výhodné stavebné úvery<br />

a nenávratné dotácie na obstarávanie nájomných<br />

bytov.<br />

Z prostriedkov ŠFRB a Programu rozvoja<br />

bývania sa poskytuje podpora, ktorá<br />

pri dobre nastavenom projekte pokryje celých<br />

100 % obstarávacích nákladov stavby.<br />

Aj napriek rôznym legislatívnym zmenám<br />

a úpravám základné kontúry tohto modelu<br />

financovania zostali zachované a výstavbu<br />

nájomných bytov vo verejnom nájomnom<br />

sektore určených na bývanie sociálnej<br />

slabších skupín obyvateľstva sa podarilo<br />

naštartovať. V priebehu rokov 1998 – 2011<br />

štát bytovou politikou a finančnými nástrojmi<br />

podporil obstaranie takmer 36-tisíc<br />

nájomných bytov. Tento počet bytov však<br />

len postupne zvyšuje podiel tohto typu bytov<br />

na trhu s bytmi.<br />

Výraznejšia podpora je limitovaná možnosťami<br />

štátneho rozpočtu. Podiel výdavkov<br />

štátneho rozpočtu do bývania na celkovom<br />

HDP (v bežných cenách) poklesol<br />

z hodnoty 0,52 v roku 2004 na hodnotu<br />

0,23 v roku 2012. Aj toto je jedným z dôvodov,<br />

prečo výstavba nájomných bytov nenapreduje<br />

razantnejšie.<br />

Súčasne zatiaľ čo počet nájomného bývania<br />

vo verejnom nájomnom sektore sa<br />

postupne zvyšuje, v oblasti súkromného<br />

nájomného bývania je situácia výrazne<br />

odlišná. Sektor nájomného bývania stagnuje.<br />

Hlavnou príčinou je nezáujem súkromného<br />

kapitálu o túto výstavbu najmä<br />

z dôvodu dlhej lehoty návratnosti investícií<br />

a neexistujúcich motivačných nástrojov<br />

zo strany štátu.<br />

■■ Problematika nájomného bývania sa dostala<br />

opäť do programového vyhlásenia vlády<br />

Roberta Fica. Vláda uvažuje o tom, ako vytvoriť<br />

podmienky aj na vstup súkromného kapitálu<br />

do ich výstavby. Zrejme však si to vyžaduje<br />

legislatívnu úpravu možností...<br />

Súkromný nájomný sektor, na rozdiel<br />

od verejného, poskytuje bývanie nielen<br />

sociálne slabším skupinám obyvateľstva,<br />

ale všetkým skupinám bez ohľadu na ich<br />

sociálny status. Z uvedeného dôvodu takéto<br />

byty môžu mať rôzny štandard, od<br />

najjednoduchších až po luxusnejšie byty.<br />

Obstarávanie nájomných bytov v rôznych<br />

štandardoch v súkromnom nájomnom<br />

sektore závisí od ponuky a dopytu po<br />

týchto bytoch. V podmienkach Slovenska<br />

(akútny nedostatok bytov v tomto sektore)<br />

sú žiadané najmä byty pre mladé rodiny<br />

a byty zabezpečujúce mobilitu pracovnej<br />

sily.<br />

S prihliadnutím na uvedenú potrebu<br />

a priemerné mesačné zárobky v národnom<br />

hospodárstve možno predpokladať,<br />

že pôjde predovšetkým o byty s priemernou<br />

podlahovou plochou 60 – 65 m 2 , prípadne<br />

bývanie typu ubytovne, pre pracovníkov<br />

prichádzajúcich za prácou na určité<br />

obdobie. To však nevylučuje aj obstarávanie<br />

väčších bytov, resp. bytov vyššieho či<br />

luxusného štandardu, v prípade dopytu po<br />

takýchto bytoch. Malo by ísť o podnikateľské<br />

rozhodnutie, a pre takéto byty by zo<br />

strany štátu nemali byť poskytované žiadne<br />

motivačné stimuly.<br />

Podľa štúdie s názvom Ekonomická<br />

efektívnosť a návratnosť finančných zdrojov<br />

vynaložených na výstavbu nájomných<br />

bytov v súkromnom sektore, ktorú k riešeniu<br />

tejto otázky objednalo v roku 2011<br />

naše ministerstvo, existuje niekoľko foriem<br />

podpory rozvoja súkromného nájomného<br />

sektoru. Vo vyspelých ekonomikách<br />

EÚ, z hľadiska vlastníctva nájomných bytov,<br />

sú rozhodujúcim vlastníkom fyzické<br />

osoby (občania). Ich podiel z celého fondu<br />

nájomných bytov v ostatnom období dosahoval<br />

úroveň napr. v Nemecku 70 %, vo<br />

Francúzsku 87 % a v Španielsku dokonca<br />

až 92 %. Menšie, pritom však stále vysoké<br />

podiely nájomných bytov vo vlastníctve<br />

fyzických osôb sú aj v Grécku, Luxembursku,<br />

Veľkej Británii a v niektorých ďalších<br />

krajinách. Hlavným dôvodom investovania<br />

obyvateľstva do výstavby súkromných<br />

nájomných bytov je najmä bezpečné investovanie<br />

kapitálu.<br />

Druhým z významných vlastníkov nájomných<br />

bytov v tomto sektore sú inštitucionálni<br />

investori – poisťovne majetkové,<br />

zdravotné, sociálne, dôchodkové, ale aj realitné<br />

fondy a spoločnosti (developeri), finančné<br />

inštitúcie a pod. Vo väčšine krajín<br />

EÚ, s výnimkou Dánska, ich podiel spravidla<br />

nie je významnejší. V ostatnom čase<br />

ich podiel klesá, čo je dané vysokou dobou<br />

návratnosti investícií do tohto sektora, na<br />

rozdiel od doby návratnosti do iných sektorov<br />

hospodárstva.<br />

Bývanie patrí k základným životným<br />

potrebám. Preto sa rozvoj bývania v každej<br />

krajine, teda aj v krajinách s vyspelou<br />

ekonomikou, podporuje štátom – nástrojmi<br />

priamymi (dotácie pre verejný nájomný<br />

sektor) alebo nepriamymi (zvýhodnené<br />

úvery zo strany štátu alebo zo strany obcí<br />

a daňové stimulácie pre súkromný nájomný<br />

sektor tak zo strany štátu, ako aj zo strany<br />

obcí).<br />

Daňové nástroje majú v jednotlivých<br />

krajinách rôznu podobu, ide najmä o:<br />

• možnosť odpočtu určitej časti obstarávacích<br />

nákladov stavby od základu<br />

dane z príjmov fyzickej osoby obstarávajúcej<br />

nájomný byt na určité obdobie<br />

(napr. 3 – 5 % z obstarávacích nákladov<br />

ročne po dobu 5 – 10 rokov),<br />

• umožnenie „daňových prázdnin“<br />

z dane príjmu z prenajímania nájomného<br />

bytu na určité obdobie,<br />

• zníženie, resp. až zrušenie dane z nehnuteľnosti<br />

(t. j. predmetného nájomného<br />

bytu) na určitú dobu, alebo po<br />

dobu využívania tohto bytu na nájomné<br />

bývanie),<br />

• zvýšenie dane z nehnuteľnosti, ak fyzická<br />

osoba má viac bytov, pričom<br />

niektorý z nich nevyužíva na prenájom,<br />

26 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Ministerstvo dopravy, výstavby<br />

a regionálneho rozvoja SR<br />

• poskytnutie daňovej úľavy sa viaže na<br />

splnenie rôznych podmienok – najčastejšie<br />

na limit obstarávacej ceny (daňovou<br />

stimuláciou sa teda nepodporujú<br />

nájomné byty vyššieho, resp. luxusného<br />

štandardu, čím sa vychádza v ústrety<br />

potrebám bývania domácností s nižšími<br />

alebo len priemernými príjmami, resp.<br />

potrebám mobility pracovnej sily).<br />

Na vytvorenie zdravého prostredia v novovznikajúcom<br />

sektore treba zastaviť,<br />

resp. významne obmedziť trh tzv. tieňového<br />

nájomného bývania, keď obyvatelia,<br />

ktorí majú dva a viac bytov, ich prenajímajú<br />

„na čierno“. Preto pripravujeme návrh<br />

zriadiť celoslovenský register bytov obsahujúci<br />

vlastníkov bytov a spôsob využívania<br />

týchto bytov podobne, ako je to v škandinávskych<br />

krajinách.<br />

Súkromný a verejný sektor by mali spoločne<br />

harmonicky zabezpečovať potreby<br />

obyvateľov. Rozdiel je v očakávaní jednotlivých<br />

aktérov – súkromný sektor očakáva<br />

zisk, verejný sektor plní a zabezpečuje<br />

služby vo verejnom záujme.<br />

na zlepšenie. V danom momente máme<br />

dva budúce scenáre, ktoré by mohli prispieť<br />

k zlepšeniu architektonickej úrovne<br />

stavieb bytových domov s nájomnými<br />

bytmi finančne podporených prostredníctvom<br />

dotácií z MDVRR SR. Prvým je trvať<br />

pri projektovej príprave riešenia konkrétnej<br />

stavby na uskutočnení architektonickej<br />

súťaže s presne určenými podmienkami,<br />

ktoré by mohli eliminovať niektoré neduhy<br />

a druhou cestou by mohla byť podpora<br />

iba tých projektov, ktoré by spĺňali všetky<br />

nastavené kritériá, nielen technicko-ekonomického<br />

charakteru, ale aj ich architektonického<br />

a urbanistického riešenia.<br />

V uplynulých ročníkoch spomínanej<br />

súťaže bolo veľa zaujímavých a inšpiratívnych<br />

príkladov. Za všetky by som spomenula<br />

napríklad stavby bytových domov<br />

meniacim sa podmienkam práve zdroje<br />

z tohto systému prispievajú najvýraznejšie<br />

k modernizácii a obnove bytového fondu<br />

(v priemere ročne viac ako 320 mil. eur).<br />

Štát prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja<br />

bývania poskytuje mimoriadne výhodné<br />

stavebné úvery na zlepšovanie stavu<br />

existujúceho bytového fondu vrátane<br />

zatepľovania. V prípade tohto podporného<br />

nástroja sú zdroje limitované, ale v posledných<br />

rokoch sa objem zdrojov smerujúcich<br />

do obnovy bytového fondu zvyšuje<br />

a v roku 2011 dosiahol 50 % z celkových<br />

výdavkov fondu.<br />

Doplnkový zdroj v tejto oblasti predstavujú<br />

dotácie na odstraňovanie tzv. systémových<br />

porúch bytových domov, ktoré<br />

poskytuje naše ministerstvo. Ide o 12 druhov<br />

porúch, z ktorých sa väčšina odstráni<br />

■■ Počuť aj kritiku, že mnoho nájomných bytov,<br />

ktoré sa v súčasnosti stavajú, nemá najlepšiu<br />

architektonickú úroveň. Aký je váš názor?<br />

Pri akejkoľvek výstavbe a najmä výstavbe<br />

bytov treba pozerať na ich výraz v komplexnej<br />

polohe, z hľadiska architektúry,<br />

urbanizmu, stavebnej kvality, ekonómie<br />

a v neposlednom rade energetickej úspornosti.<br />

Ministerstvo dlhodobo vníma potrebu<br />

zvyšovania podielu nájomných bytov<br />

na celkovom počte bytov, najmä z hľadiska<br />

zvýšenia dostupnosti bývania pre tých,<br />

ktorí si nemôžu zabezpečiť bývanie vlastnými<br />

prostriedkami. S cieľom uspokojiť čo<br />

možno najviac záujemcov o výstavbu nájomných<br />

bytov ministerstvo limituje maximálnu<br />

výšku obstarávacích nákladov na<br />

m2 podlahovej plochy a zároveň limituje aj<br />

podlahovú plochu podporovaných bytov.<br />

No základným limitom je dostupnosť finančných<br />

zdrojov. To vytvára určité obmedzenia<br />

pri návrhu vhodného projektu.<br />

Pozrime sa na konkrétne výsledky. Ministerstvo<br />

v tomto roku vypísalo už 15. ročník<br />

súťaže Progresívne, cenovo dostupné<br />

bývanie, ktorej cieľom je podporovať<br />

a propagovať výstavbu progresívnych a cenovo<br />

dostupných riešení bytov a prostredníctvom<br />

najúspešnejších realizácií prezentovať<br />

príklady cenovo dostupnej výstavby.<br />

Pri mnohých prihlásených súťažných návrhoch,<br />

pričom vo väčšine prípadov ide<br />

o stavby podporené z verejných zdrojov,<br />

vidno v ostatných rokoch výrazný kvalitatívny<br />

posun, nielen z hľadiska stavebného<br />

prevedenia a technického riešenia, ale aj<br />

z pohľadu architektonickej kvality.<br />

Nechcem tým povedať, že nie je priestor<br />

Foto: imageshack.us<br />

s nájomnými bytmi v Senici, Tatranskej<br />

Lomnici, Novom Meste nad Váhom, Poprade,<br />

Liptovskom Ondreji, vo Zvolene alebo<br />

v Krompachoch. Všetky uvedené príklady<br />

môžu poslúžiť ako pozitívna motivácia pre<br />

samosprávy, ktoré chcú riešiť bytovú otázku<br />

svojich obyvateľov obstaraním nájomných<br />

bytov z verejných zdrojov. Tieto stavby<br />

dokazujú, že aj pri obmedzených zdrojoch<br />

je možné dosiahnuť nielen technickú,<br />

remeselnú, ale aj architektonickú kvalitu.<br />

■■ Vzhľadom na to, že obnova a predovšetkým<br />

zatepľovanie bytových domov sa už<br />

realizuje niekoľko rokov, možno aj vyhodnotiť<br />

dosahované výsledky. Ste s tempom prác<br />

a ich kvalitou spokojná?<br />

Pre obnovu a zatepľovanie existujúceho<br />

bytového fondu bolo významným impulzom<br />

zo strany štátu vytvorenie finančných<br />

podporných nástrojov. Najdlhšie pôsobiacim<br />

finančným nástrojom, ktorý má významné<br />

miesto v obnove bytového fondu,<br />

je systém stavebného sporenia. Napriek<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

zateplením. Vzhľadom na zameranie tejto<br />

formy podpory, ako aj priame napojenie<br />

na štátny rozpočet objem, je rozpočtovaných<br />

zdrojov cca 5 mil. ročne.<br />

Presné údaje o celkovom počte obnovených<br />

a zateplených budov na bývanie nemáme<br />

k dispozícii, lebo na jednej stavbe sa<br />

využíva financovanie z viacerých zdrojov.<br />

Odhadujem však, že minimálne štvrtina<br />

budov na bývanie prešla aspoň čiastočnou<br />

obnovou. Samozrejme, že v tejto oblasti je<br />

pred nami ešte veľa práce.<br />

Keď hovoríme o kvalite – podmienky<br />

nastavené v našich podporných nástrojoch<br />

vyžadujú, aby sa dodatočné zatepľovanie<br />

uskutočňovalo len zatepľovacím systémom,<br />

na ktorý bol Technickým a skúšobným<br />

ústavom vydaný certifikát, a práce<br />

s týmto systémom uskutočňuje iba zhotoviteľ,<br />

ktorý má oprávnenie s takýmto systémom<br />

pracovať. Tieto podmienky spolu<br />

s dôslednou kontrolou prác počas realizácie<br />

zabezpečujú kvalitu zatepľovacích prác,<br />

na ktoré sa poskytuje štátna podpora. <br />

27

Ministerstvo dopravy, výstavby<br />

a regionálneho rozvoja SR<br />

O forme existencie Letiska<br />

V BratislavE rozhodne vláda<br />

Okrem železničnej a cestnej dopravy sú dôležitou súčasťou dopravnej infraštruktúry<br />

v Slovenskej republike aj letecká a vodná doprava. O tom, čo Ministerstvo dopravy,<br />

výstavby a regionálneho rozvoja SR v tejto oblasti pripravuje,<br />

sa publicistka Mária Šišuláková opýtala riaditeľky sekcie civilného letectva<br />

a vodnej dopravy rezortu Radmily Valíčkovej.<br />

■■ Bratislavské letisko v priebehu roka opustili<br />

niektorí prepravcovia, iní pribudli. Zmeny<br />

sa dotkli tiež viacerých destinácií. Ako sa prejavili<br />

na vyťažení Letiska M. R. Štefánika?<br />

Za obdobie január – júl 2012 bolo na Letisku<br />

M. R. Štefánika v Bratislave odbavených<br />

791 446 cestujúcich, čo predstavuje<br />

v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajšieho<br />

roka pokles o jedenásť percent. Je<br />

potrebné zdôrazniť, že dopravcovia veľmi<br />

citlivo reagujú na trh a opúšťajú tie linky,<br />

ktoré sú pre nich stratové. Tieto javy sú zrkadlom<br />

ekonomickej situácie a aktuálneho<br />

stavu v cestovnom ruchu. Ak máme čo ponúknuť<br />

a vieme sa dostať do povedomia zahraničných<br />

klientov, radi nás budú navštevovať,<br />

či už v rámci podnikateľských aktivít<br />

alebo ako turisti. A práve to môže ovplyvniť<br />

a množstvo prepravených cestujúcich<br />

z letiska v Bratislave. To však už hovoríme<br />

o inej problematike, presahujúcej rámec<br />

pôsobnosti letiska, ktoré je len vstupným<br />

bodom do našej republiky – je to vecou prezentácie<br />

krajiny, regiónu, mesta.<br />

Foto: archív<br />

■■ Vlani vláda schválila plán udeliť koncesiu<br />

strategickému partnerovi na základe medzinárodného<br />

tendra v snahe o ďalšie zaistenie<br />

rozvoja letiska. Stotožňuje sa tento plán so<br />

súčasnými spôsobmi dosiahnutia tohto cieľa,<br />

keďže letisko potrebuje viac než štvrť miliardy<br />

eur na obnovu dráh a rozšírenie parkovísk?<br />

V Európe existujú rôzne formy vlastníctva<br />

a prevádzkovania medzinárodných letísk.<br />

Nedá sa jednoznačne povedať, ktorá<br />

z foriem je optimálna. Vždy je treba vychádzať<br />

z konkrétnej situácie v danom čase.<br />

Letisko Milana Rastislava Štefánika – Airport<br />

Bratislava, a. s. (BTS), je medzinárodné<br />

letisko regionálneho významu. Z ekonomického<br />

hľadiska ide o spoločnosť relatívne<br />

úspešnú, pretože vykazuje prevádzkový<br />

zisk. Pri rozhodovaní o ďalšom rozvoji tohto<br />

letiska musia akcionári predovšetkým pracovať<br />

s faktami, ktoré vychádzajú z ekonomickej<br />

reality súčasného rozvoja európskej<br />

leteckej dopravy. Rozvoj letiska je vo všeobecnosti<br />

dlhodobý proces, investične veľmi<br />

náročný a vyžadujúci si dlhodobú koncepciu.<br />

Tlak na úspory v štátnom rozpočte<br />

a nedostatok prostriedkov na investičné<br />

aktivity štátu s dlhodobou návratnosťou sú<br />

ekonomickou realitou.<br />

Vláda nemá dostatok finančných<br />

prostriedkov na rozvoj letiska, preto jednou<br />

z reálnych možností je využitie prostriedkov<br />

zo súkromných zdrojov. Rozvoj potenciálu<br />

letiska a vybudovanie konkurencieschopnosti<br />

si vyžaduje značné úsilie a objem finančných<br />

prostriedkov. Zapojenie súkromného<br />

sektora do rozvoja letiska neznamená,<br />

že štát sa vzdáva kontroly nad verejným<br />

majetkom. Forma dlhodobého prenájmu<br />

prenáša na investora všetky riziká podnikania<br />

a budúcich investícií. Definitívne rozhodnutie<br />

však bude prijímať vláda.<br />

■■ Štatút medzinárodného letiska majú okrem<br />

Bratislavy aj Košice a Poprad – Tatry. Počíta<br />

sa s ich zaradením do transeurópskych dopravných<br />

sietí Trans-European Transport Network<br />

(TEN-T), ktoré tvoria sieť multimodálnych<br />

koridorov pre členské krajiny Európskej<br />

únie?<br />

Tieto letiská sú súčasťou transeurópskych<br />

dopravných sietí TEN-T. Niektoré projekty<br />

však nenapredujú tak rýchlo, ako by sme<br />

potrebovali – napr. napojenie letiska Bratislava<br />

na železnicu.<br />

■■ Aká budúcnosť čaká malé letiská v Žiline<br />

a na Sliači, ktoré prešlo rekonštrukciou?<br />

V tomto období sa hľadá spôsob ich ďalšieho<br />

pôsobenia a využitia. Letisko Sliač<br />

má istú výhodu v tom, že na ňom existuje<br />

kombinovaná vojenská a civilná prevádzka,<br />

je využívané v rámci aktivít NATO. Využíva<br />

sa tak celoročne, lebo charterová sezóna,<br />

keď sa uskutočňuje väčšina civilných letov,<br />

trvá len približne tri mesiace. Letisko Žilina<br />

je momentálne v zložitej situácii a hľadá sa<br />

východisko, ako zabezpečiť jeho ďalšie fungovanie.<br />

■■ Najmä v turistickej sezóne sa rieky v okolitých<br />

štátoch, a zvlášť Dunaj, využívajú v turistickom<br />

ruchu a sú príjemným zdrojom zážitkov<br />

na jednej strane, no na druhej strane<br />

z hľadiska finančného zisku prameňom<br />

prostriedkov. Existuje stratégia rozvoja lodnej<br />

dopravy, ktorá by aj u nás zvýšila využitie<br />

vodných tokov v súlade s európskymi predstavami?<br />

Naša sekcia v súlade so zákonom<br />

č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe vykonáva<br />

funkciu ústredného orgánu štátnej<br />

správy pre vnútrozemskú plavbu a prístavy.<br />

V oblasti vodnej dopravy máme schválených<br />

niekoľko strategických a koncepčných<br />

materiálov, ktoré zahŕňajú rozvoj vodnej<br />

dopravy vrátane rozvoja verejných prístavov.<br />

Tieto koncepčné materiály vychádzajú<br />

predovšetkým z nastavených cieľov európskej<br />

politiky. Finančný zisk z tzv. veľkej<br />

plavby je iba z prístavných poplatkov, lebo<br />

vodné cesty spoplatnené nie sú, keďže ide<br />

predovšetkým o vodnú cestu Dunaj, ktorá<br />

nemôže byť spoplatnená v súlade s tzv. Belehradským<br />

dohovorom.<br />

V turistickej sezóne sa zvyšuje hlavne záujem<br />

o rekreačnú a športovú plavbu malými<br />

plavidlami. Koncepčne však túto oblasť<br />

zastrešuje sekcia cestovného ruchu.<br />

■■ Spomenuli ste Belehradský dohovor. Ten<br />

už má 64 rokov, verejnosť o ňom sotvačo vie.<br />

Pripomeňte, prosím, o akú dohodu ide?<br />

Je to dohovor o režime plavby na Dunaji,<br />

ktorý v roku 1948 spoločne medzi sebou uzatvorili<br />

Česko-slovenská republika, Ľudová<br />

republika Bulharsko, Maďarská republika,<br />

Zväz sovietskych socialistických republík,<br />

Ľudová republika Rumunsko, Sovietska socialistická<br />

Ukrajinská a Federatívna republika<br />

Juhoslávia. Podpísali ho v Belehrade 18.<br />

augusta 1948 a odvtedy určuje režim plavby<br />

po rieke Dunaj od Ulmu k Čiernemu moru<br />

cez Sulinské rameno s prístupom k Čiernemu<br />

moru Sulinským kanálom.<br />

V zmysle nej sa podunajské štáty zaväzujú<br />

udržiavať svoje úseky Dunaja v stave<br />

splavnom pre riečne a na patričných úsekoch<br />

pre námorné lode, vykonávať práce<br />

potrebné na zaistenie a zlepšenie podmienok<br />

plavby, ako aj nerobiť ťažkosti alebo<br />

prekážky plavbe na splavných tokoch Dunaja.<br />

Nad dodržiavaním Belehradskej konvencie<br />

bdie Dunajská komisia. V nej majú<br />

všetky podunajské štáty po jednom predstaviteľovi,<br />

z nich si volia predsedu, podpredsedu<br />

a tajomníka na trojročné obdobia.<br />

Komisia začala svoju činnosť v novembri<br />

1949 so sídlom v Galaci, od mája 1954<br />

sídli v Budapešti. <br />

28 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Ministerstvo dopravy, výstavby<br />

a regionálneho rozvoja SR<br />

Slovensko je neopozerané,<br />

má čo ponúknuť<br />

Sekcia cestovného ruchu je zodpovedná za stratégiu smerovania cestovného ruchu<br />

na Slovensku a vytváranie podmienok na jeho rozvoj. S jej generálnou riaditeľkou<br />

Ivanou Magátovou sa zhovárala naša spolupracovníčka Lucia Biznárová.<br />

■■ Aké oblasti patria do kompetencie sekcie<br />

cestovného ruchu?<br />

Sekcia cestovného ruchu je zodpovedná<br />

za stratégiu smerovania cestovného ruchu<br />

na Slovensku, vytvára podmienky na<br />

rozvoj cestovného ruchu, navrhuje ekonomické<br />

a legislatívne nástroje a opatrenia<br />

v cestovnom ruchu, vytvára podmienky<br />

a predpoklady na investovanie v cestovnom<br />

ruchu, podieľa sa na tvorbe systému<br />

štatistických informácií o ňom, spracúva<br />

komplexné štatistické údaje o vývoji cestovného<br />

ruchu v Slovenskej republike.<br />

Spolupracuje s viacerými ústrednými orgánmi<br />

štátnej správy, lebo cestovný ruch je<br />

prierezové odvetvie. Spravuje register krajských<br />

a oblastných organizácií cestovného<br />

ruchu. V oblasti zahraničných vzťahov si<br />

sekcia plní úlohy a záväzky Slovenskej republiky<br />

vyplývajúce z členstva v medzinárodných<br />

organizáciách (UNWTO, OECD,<br />

EÚ), rieši oblasť cezhraničnej spolupráce,<br />

zahraničnú spoluprácu v oblasti dvojstranných<br />

a multilaterálnych vzťahov, plnenie<br />

medzinárodných bilaterálnych a multilaterálnych<br />

zmlúv. Plní úlohy aj v oblasti<br />

marketingu a propagácie Slovenska ako<br />

krajiny cestovného ruchu, pričom metodicky<br />

usmerňuje a kontroluje plnenie úloh<br />

Slovenskej agentúry pre cestovný ruch.<br />

V neposlednom rade podporuje aj činnosť<br />

územnej samosprávy pri rozvoji cestovného<br />

ruchu a činnosť krajských a oblastných<br />

organizácií cestovného ruchu.<br />

■■ Čo patrí medzi najväčšie lákadlá Slovenskej<br />

republiky pre zahraničných turistov?<br />

Slovensko má v cestovnom ruchu veľký<br />

potenciál. Na relatívne malom území sa<br />

nachádza pestrá ponuka kultúrnych, historických<br />

a prírodných atraktivít. Slovensko<br />

je prekrásna krajina bohatá na prírodné<br />

danosti, hrady, zámky, jaskyne, minerálne<br />

pramene. Turistom ponúkame celú škálu<br />

zážitkov. Veľmi atraktívne sú drevené kostolíky<br />

na východnom a strednom Slovensku,<br />

vínna cesta v oblasti Malých Karpát<br />

či podzemné krásy jaskýň. Pre milovníkov<br />

pešej turistiky máme množstvo značených<br />

turistických trás, ktoré sú vhodné aj pre<br />

rodiny s deťmi. Atraktívna je tiež oblasť<br />

Dunaja – vodné mlyny, vodný kanál Čunovo,<br />

kde si môžu mladí ľudia do sýtosti<br />

zašportovať.<br />

Jednoznačne najviac turistov láka hlavné<br />

mesto Slovenska Bratislava. V jesenných<br />

mesiacoch sa ponuka tejto lokality<br />

rozširuje o tradičné husacie hody a otvorenie<br />

vínnych pivníc.<br />

Tatry tradične ponúkajú výborné lyžiarke<br />

svahy v kombinácii s kúpaním v termálnych<br />

bazénoch. V skanzenoch na Orave či<br />

Kysuciach sa môžu návštevníci vrátiť do minulosti<br />

a vychutnať i život našich predkov.<br />

Zažiť starú železničku v prevádzke môžu<br />

turisti napríklad na Horehroní. Pri obdivovaní<br />

prekrásnej prírody turisti ani nevnímajú<br />

lietajúce sadze z malebnej lokomotívy.<br />

Pre viacerých turistov sú lákadlom naše<br />

kúpele s mineralizovanou termálnou vodou<br />

či bahnom.<br />

■■ Podľa nezainteresovaného pozorovateľa<br />

sa dá badať zvýšenie počtu turistov, je pravda,<br />

že za posledné roky sa Slovensko stalo zaujímavou<br />

destináciou?<br />

Zvýšený záujem turistov o Slovensko nás<br />

veľmi teší a súčasne aj zaväzuje poskytovať<br />

kvalitné služby a vytvárať nové a nové produkty.<br />

Slovensko je najmä neopozeranou<br />

destináciou, ktorá má čo návštevníkom ponúknuť.<br />

Aktuálne najmä v Amerike a Ázii<br />

je doslova módou navštíviť európske krajiny.<br />

Verím, že sa nám podarí získať ešte<br />

väčší záujem turistov o našu krajinu. Potrebujeme<br />

sa veľa propagovať, využívať všetky<br />

formy prezentácie, najmä pozývanie<br />

zahraničných novinárov a touroperátorov,<br />

pracovať na kvalite poskytovaných služieb,<br />

ako aj zlepšiť informovanosť návštevníkov.<br />

Cestovný ruch nám prináša nové pracovné<br />

príležitosti, otvára nové možnosti a zvyšuje<br />

našu životnú úroveň, v neposlednom rade<br />

je tiež veľkým prínosom pre ekonomiku na<br />

celoštátnej a regionálnej úrovni.<br />

■■ Čo sa týka služieb a vybavenosti na Slovensku,<br />

môžeme sa v budúcnosti dočkať zlepšenia?<br />

Podnikáte nejaké konkrétne kroky?<br />

Sekcia cestovného ruchu pripravuje aktuálne<br />

novú stratégiu rozvoja, v ktorej budú<br />

kladené požiadavky tak na kvalitu služieb,<br />

ako aj na rozvoj doplnkovej vybavenosti.<br />

S cieľom zlepšiť ponuku, ako aj zvýšiť<br />

záujem klientov o našu krajinu podporuje<br />

sekcia vytvorenie oblastných organizácií<br />

cestovného ruchu ako nástrojov destinačného<br />

manažmentu, ktorý v predchádzajúcom<br />

období chýbal. V tomto roku získané<br />

dotácie mali možnosť využiť na marketingové<br />

aktivity. Toto sa v budúcnosti zmení<br />

a dotácie budú smerovať najmä do vytvorenia<br />

nového produktu.<br />

■■ Aké sú vaše vízie do budúcnosti v rozvoji<br />

cestovného ruchu na Slovensku?<br />

Na Slovensku je potrebné podporiť tvorbu<br />

produktu a súčasne zmeniť systém propagácie.<br />

Je potrebné orientovať sa najmä<br />

na susedné krajiny, ktoré predstavujú cca<br />

115-miliónový trh, ďalej opustiť predstavu,<br />

že Slovensko je krajina dlhodobých pobytov.<br />

Treba sa orientovať na krátkodobé pobyty,<br />

víkendy či predĺžené víkendy. Je potrebné<br />

dobudovať doplnkovú vybavenosť,<br />

zvýšiť kvalitu poskytovaných služieb. Nepotrebujeme<br />

stavať ďalšie ubytovacie zariadenia,<br />

treba podporiť najmä rozvoj cykloturistiky<br />

a pešej turistiky, vytvoriť podmienky<br />

pre rodiny s deťmi. V medzisezóne<br />

sa orientovať na seniorov. Pripraviť balíky<br />

zaujímavých pobytov pre mladých ľudí,<br />

aby sme ich naučili chodiť na Slovensko,<br />

aby sa sem vracali. Veľmi potrebné a podstatné<br />

je aj čo najlepšie a najefektívnejšie<br />

využívanie finančných prostriedkov získaných<br />

z európskych fondov. <br />

Foto: archív<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

29

Ministerstvo dopravy, výstavby<br />

a regionálneho rozvoja SR<br />

Kvalitná komunikácia<br />

s Bruselom je kľúčová<br />

Operačný program Doprava (OPD) je programový dokument SR na čerpanie pomoci<br />

z fondov Európskej únie v sektore dopravy na roky 2007 – 2013. O jeho plnení sa<br />

s generálnou riaditeľkou sekcie OPD na Ministerstve dopravy, výstavby a regionálneho<br />

rozvoja SR Denisou Žilákovou rozprával publicista Jozef Šucha.<br />

■■ Do konca obdobia ostáva už menej ako dva<br />

roky. Na koľko percent vyčerpáme fondy?<br />

K polovici augusta evidujeme v OPD<br />

takmer 60-percentné kontrahovanie finančných<br />

zdrojov a čerpanie na úrovni približne<br />

jednej tretiny. Musíme si priznať, že čelíme<br />

hrozbe prepadu eurofondov na dopravné<br />

projekty. Osobne však nie som ochotná<br />

zmieriť sa s týmto konštatovaním. Od začiatku<br />

apríla, keď som nastúpila na pozíciu<br />

generálnej riaditeľky, pracujem s mojím<br />

krízovým tímom na tom, aby sme vyčerpali<br />

všetky finančné zdroje, ktoré máme k dispozícii.<br />

Novú dynamiku do čerpania OPD<br />

by mala priniesť koncentrácia ľudských<br />

kapacít a finančných zdrojov na prioritné<br />

projekty, dostatočný zásobník náhradných<br />

projektov a tiež legislatívne opatrenia na<br />

zefektívnenie a zrýchlenie prípravy diaľnic.<br />

Alfou a omegou je však najmä intenzívna<br />

a kvalitná komunikácia s Európskou<br />

komisiou (EK). Okrem iného sa nám vďaka<br />

nej koncom júna podarilo odstrániť hrozbu<br />

pozastavenia priebežných platieb pre OPD,<br />

ktorá súvisela s auditnými zisteniami spred<br />

troch rokov.<br />

■■ Ako zabezpečíte včasnú prípravu projektov,<br />

tak aby boli implementovateľné ešte<br />

v tomto programovacom období?<br />

Pomôcť by nám mal akčný plán na zefektívnenie<br />

implementácie OPD, ktorý obsahuje<br />

systémové a špecifické opatrenia.<br />

V súčasnosti už na ministerstve naplno pracuje<br />

napr. krízová skupina na riešenie problémov<br />

s majetkovoprávnym vysporiadaním,<br />

skupina na zabezpečenie súladu výstavby<br />

s environmentálnou legislatívou EÚ, ale<br />

tiež krízové skupiny na riešenie problémov<br />

kritických projektov, napr. Turany – Hubová<br />

a prioritných osí 3 a 4. Súčasťou systémových<br />

opatrení je Ganntova schéma implementácie<br />

projektov OPD znázorňujúca<br />

projektové aktivity v čase.<br />

Foto: archív<br />

■■ Aká je celková alokácia pre OPD? Aké je<br />

prerozdelenie financií na projekty v doprave<br />

vo všeobecnosti?<br />

Operačný program Doprava patrí medzi<br />

najväčšie operačné programy v rámci Národného<br />

strategického referenčného rámca 2007<br />

– 2013. Celková alokácia pre OPD predstavuje<br />

3 845 719 991 eur, z čoho príspevok z fondov<br />

EK je 3 206 904 595 eur a 638 815 396<br />

eur je povinné národné spolufinancovanie.<br />

MDVRR SR tieto financie prerozdeľuje na<br />

významné dopravné projekty, ako sú výstavba<br />

diaľnic a rýchlostných ciest, obnova ciest<br />

prvej triedy, modernizácia železníc, nákup<br />

moderných vlakov či budovanie verejnej koľajovej<br />

dopravy v Bratislave a Košiciach. Jednotliví<br />

prijímatelia pomoci v rámci OPD sú<br />

stanovení vopred. V oblasti výstavby a modernizácie<br />

dopravnej infraštruktúry sú prijímateľmi<br />

jej správcovia (ŽSR, NDS, SSC,<br />

Hlavné mesto SR Bratislava) a v oblasti modernizácie<br />

mobilného parku pre osobnú železničnú<br />

dopravu je to národný operátor železničnej<br />

osobnej dopravy (ŽSSK).<br />

■■ Kto zodpovedá za proces projektov v oblasti<br />

operačného programu Doprava?<br />

Systém čerpania eurofondov je založený<br />

podľa štruktúry, ktorú vyžaduje EÚ. Rozlišujeme<br />

orgán auditu a certifikačný orgán, ktoré<br />

sú na ministerstve financií, a riadiace orgány<br />

programov. Pre OPD je riadiaci orgán naše<br />

ministerstvo, ktoré je zároveň zodpovedné<br />

za prípravu a realizáciu projektov. Riadiaci<br />

orgán koordinuje a kontroluje žiadosti o nenávratné<br />

finančné príspevky, ich súlad s európskou<br />

a národnou dopravnou stratégiou,<br />

oprávnenosť požiadaviek, reálnosť harmonogramu<br />

implementácie projektov, ich finančnú<br />

a ekonomickú výnosnosť a samozrejme<br />

aj udržateľnosť projektov. Pomáha aj žiadateľom<br />

vo fáze podania žiadosti, aby sa proces<br />

urýchlil. Riadiaci orgán rieši aj zmeny žiadateľov,<br />

komunikuje s EK a dozerá, aby bol<br />

program a projekty funkčné a v súlade s európskou<br />

a národnou dopravnou politikou.<br />

■■ Väčšina peňazí vo vašom operačnom<br />

programe je vyčlenená na tzv. veľké projekty,<br />

ktoré musí schváliť Európska komisia. Koľko<br />

projektov už Brusel schválil a ktoré projekty<br />

budú predložené na schválenie v najbližšej<br />

dobe?<br />

Áno, v OPD sa implementujú najmä veľké<br />

projekty nad 50 mil. eur. Ku koncu augusta<br />

sme predložili na schválenie 11 veľkých<br />

projektov, z nich Brusel doteraz schválil šesť<br />

a ďalšie posudzuje. V najbližších mesiacoch<br />

plánujeme EK predložiť na schválenie cestné<br />

projekty: D1 Dubná Skala – Turany a Hubová<br />

– Ivachnová, zo železničných projektov sú<br />

vo finálnej fáze prípravy projekty modernizácie<br />

železničných úsekov Beluša – Púchov<br />

a Považská Teplá – Žilina.<br />

V záujme efektivity realizácie časovo náročných<br />

projektov sa uplatňuje výnimka EK<br />

z roku 2009. Tá umožňuje čerpanie financií<br />

na stavbu ešte predtým, ako je žiadosť v Bruseli<br />

schválená. Ministerstvo dopravy však<br />

tento systém využíva len pri projektoch, pri<br />

ktorých je reálny predpoklad schválenia<br />

týchto projektov, potvrdený súhlasným stanoviskom<br />

expertov z Jaspers (technickí experti<br />

EK a Európskej investičnej banky).<br />

■■ Ako sa riešia problémy, ktoré nastali pri<br />

úseku Turany – Hubová s ochranou životného<br />

prostredia? Bude sa tento úsek diaľnice stavať<br />

ešte v tomto programovacom období?<br />

Ide o veľký a bezprecedentný problém,<br />

ktorý je stále v štádiu riešenia. Národná diaľničná<br />

spoločnosť, ako prijímateľ pomoci z eurofondov,<br />

dala vypracovať nezávislú analýzu<br />

dosahov na životné prostredie v danom regióne,<br />

ktorú sme po jej augustovom prerokovaní<br />

s verejnosťou predložili EK. Avšak buďme<br />

realisti: už samotné získanie súhlasu Bruselu<br />

budeme považovať za úspech a vzhľadom na<br />

časovú náročnosť záverečnej fázy prípravy<br />

projektu Turany – Hubová je viac pravdepodobné,<br />

že ho budeme financovať (a stavať) už<br />

v novom programovacom období.<br />

■■ Nové programovacie obdobie sa začína už<br />

o dva roky. Ako sa pripravujete na budúci finančný<br />

rámec?<br />

Ako jeden z prvých rezortov sme už naštartovali<br />

proces prípravy a vypracovania<br />

strategických dokumentov. Relevantné strategické<br />

dokumenty, tzv. ex ante kondicionality,<br />

pomôžu EK posúdiť pripravenosť členských<br />

štátov realizovať zvolené investičné<br />

priority. Do jeho prípravy sme zapojili významnú<br />

časť slovenskej odbornej verejnosti<br />

prostredníctvom pracovnej skupiny na<br />

programovanie dopravnej infraštruktúry. Dá<br />

sa teda povedať, že za to, ako bude vyzerať<br />

dopravná infraštruktúra na Slovensku v roku<br />

2020, budú zodpovední nielen štátni úradníci,<br />

ale aj špičkoví dopravní odborníci z univerzít,<br />

dopravných think-tankov či predstavitelia<br />

samosprávy. <br />

30 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Ministerstvo dopravy, výstavby<br />

a regionálneho rozvoja SR<br />

Slovensko je križovatkou hlavných<br />

európskych dopravných osí<br />

Dopravná infraštruktúra je neodmysliteľnou súčasťou dnešného globalizovaného sveta. Jej význam pre medzinárodný obchod,<br />

ako aj pre osobnú dopravu, limituje spoločenský a ekonomický rozvoj. Kvalitná a funkčná dopravná infraštruktúra je súčasne<br />

aj jedným zo základných predpokladov rýchleho rozvoja slovenských regiónov práve preto, že vďaka minulosti má Slovensko<br />

veľké nedostatky v budovaní diaľničnej siete, nedostatočne elektrifikované železničné trate, ako aj deficity pri modernizácií letísk.<br />

O súčasnom postavení Slovenska v rámci európskeho plánu jednotného dopravného systému sa publicista Jozef Šucha zhováral<br />

s generálnym riaditeľom sekcie záležitostí EÚ a medzinárodných vzťahov Igorom Urbančíkom.<br />

■■ Európska komisia schválila v minulom roku<br />

plán jednotného európskeho dopravného<br />

systému, ktorého cieľom je vytvorenie dopravného<br />

systému schopného konkurencie,<br />

ako aj efektívne a cielené využívanie finančných<br />

zdrojov. Čo musí Slovenská republika<br />

urobiť, aby bolo schopné konkurencie v medzinárodnom<br />

meradle nielen v železničnej,<br />

ale aj v cestnej a lodnej doprave?<br />

Pre Slovenskú republiku je hlavnou výzvou<br />

v oblasti dopravy dobudovanie dopravnej<br />

infraštruktúry s cieľom zabezpečenia dostupnosti<br />

pre občanov, podpory hospodárskeho<br />

rastu a znižovania negatívnych vplyvov<br />

na životné prostredie. V oblastiach, kde<br />

je preťažená cestná infraštruktúra, je potrebné<br />

rozvíjať služby železničnej dopravy a verejnej<br />

osobnej dopravy.<br />

Víziou európskej koncepcie (s výhľadom<br />

do roku 2050) je dosiahnutie 60-percentného<br />

zníženia emisií v kontexte narastajúcej<br />

dopravy a podpory mobility. Preto sú naše<br />

ciele zamerané na podporu nových technológií<br />

a inovácií, optimalizáciu využívania<br />

multimodálnych logistických reťazcov vrátane<br />

podpory väčšieho využívania energeticky<br />

efektívnejších druhov dopravy. Samozrejme,<br />

dôraz kladieme aj na efektívnejšie využívanie<br />

dopravnej infraštruktúry vďaka inteligentným<br />

dopravným systémom.<br />

Zvyšujúci sa podiel najmä cestnej nákladnej<br />

dopravy dokazuje, že práve cestná doprava<br />

je pri súčasnom nastavení trhu najviac<br />

konkurencieschopná. V oblasti železničnej<br />

a vodnej dopravy je preto potrebné modernizovať<br />

a integrovať infraštuktúru, keďže je<br />

hlavným východiskom pre efektívne, udržateľné,<br />

bezpečné a kvalitné dopravné služby.<br />

■■ Ktoré konkrétne projekty sa v súčasnosti<br />

realizujú, aby sme na Slovensku dosiahli udržateľnosť<br />

všetkých druhov dopravy na úrovni<br />

Európskej únie?<br />

Hlavným programom pre rozvoj dopravnej<br />

infraštruktúry je operačný program<br />

Doprava, ktorý je prioritne zameraný na<br />

modernizáciu železníc, výstavbu diaľnic,<br />

rýchlostných ciest a v neposlednom rade<br />

ciest prvej triedy. Operačný program Doprava,<br />

ako aj stratégia rozvoja siete transeurópskych<br />

dopravných sietí TEN-T v plnej<br />

miere zohľadňuje dopravnú politiku Európskej<br />

únie, ktorá podporuje budovanie<br />

projektov európskeho významu.<br />

V oblasti železničnej infraštruktúry ide<br />

o dva prioritné koridory: železničná os<br />

Gdansk – Varšava – Katovice – Žilina – Bratislava<br />

a železničná os Paríž – Štuttgart –<br />

Viedeň – Bratislava.<br />

Z hľadiska cestnej infraštruktúry je prioritou<br />

dobudovať úseky na diaľnici D1 tak,<br />

aby vzniklo ucelené diaľničné prepojenie<br />

medzi Bratislavou a Košicami. Okrem toho<br />

sa realizujú projekty, ktoré zabezpečujú severojužné<br />

cestné prepojenie s Poľskom (diaľničná<br />

os Gdansk – Katovice-Žilina/Bratislava<br />

– Viedeň), čo v podmienkach Slovenskej<br />

republiky znamená podstatnú časť úsekov<br />

diaľnice D1 ako aj celú diaľnicu D3.<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

Foto: archív<br />

■■ Dopravná politika Európskej únie definuje<br />

železničnú dopravu ako tzv. zelenú dopravu<br />

a zameriava sa na zvýšenie jej podielu pri preprave<br />

tovarov. V Slovenskej republike v posledných<br />

rokoch prevažuje trend zvyšovania<br />

podielu cestnej dopravy, čo je kontraproduktívne<br />

k prioritnej potrebe znižovania produkcie<br />

skleníkových plynov. Máme pripravené<br />

a realizujeme projekty, ktoré obrátia tento<br />

vývoj u nás v prospech „ekologickej dopravy“?<br />

Uvažuje sa v stratégii budúceho vývoja<br />

dopravy na Slovensku aj s výraznejším využitím<br />

lodnej dopravy?<br />

Ako som už uviedol, v prvom rade modernizujeme<br />

železničnú infraštuktúru, ako<br />

aj vozidlový park pre verejnú železničnú<br />

osobnú dopravu. Zároveň pripravujeme<br />

projekty v rámci rozvoja prímestských integrovaných<br />

dopravných systémov, najmä<br />

v Bratislave a Košiciach, na výraznú podporu<br />

rozvoja verejnej osobnej dopravy.<br />

Zmierňovanie nárastu emisií skleníkových<br />

plynov je potrebné, okrem opatrení<br />

na ich znižovanie v oblasti infraštruktúry,<br />

realizovať prostredníctvom ďalších<br />

opatrení, ako sú napríklad budovanie infraštruktúry<br />

v rámci elektrickej mobility,<br />

inteligentné riadenie dopravy, lepšia logistika,<br />

znižovanie emisií oxidu uhličitého<br />

osobných vozidiel aj trhovo orientovanými<br />

nástrojmi (napr. zdaňovaním vozidiel na<br />

základe produkovaných emisií na 1 km).<br />

■■ Môžete priblížiť, v akom stave je v súčasnosti<br />

realizácia projektu širokorozchodnej<br />

trate do Bratislavy a Viedne?<br />

V súčasnosti prebieha príprava rozsahu<br />

zadania ďalšej etapy štúdie realizovateľnosti.<br />

Pokračujeme v dôslednom analyzovaní<br />

projektu širokorozchodnej trate, keďže<br />

je potrebné, aby sa v ďalšej etape štúdie<br />

realizovateľnosti doriešili otvorené otázky,<br />

predovšetkým garancie tovarových tokov<br />

a veľmi dôležitá otázka financovania projektu<br />

z verejných zdrojov.<br />

■■ Aká je situácia v napojení našej republiky<br />

na medzinárodné dopravné koridory, ktoré<br />

majú veľký význam v medzinárodnom obchode<br />

a sú dôležité pre Slovenskú proexportne<br />

zameranú ekonomiku?<br />

Slovenská republika sa nachádza na križovatke<br />

hlavných rozvojových európskych osí:<br />

východ – západ a sever – juh. V súvislosti<br />

s prognózovaným nárastom dopravy medzi<br />

Áziou a Európou je cieľom, aby sa Slovensko<br />

stalo vstupnou bránou do Európskej únie pre<br />

dopravu z Ázie a naopak, a to prepojením osi<br />

východ – západ: Ukrajina – Slovensko – Rakúsko/Česká<br />

republika – Nemecko.<br />

Vzhľadom na potenciál súčasnej dopravnej<br />

infraštruktúry máme ambíciu byť vstupným<br />

bodom pre nákladnú dopravu smerom<br />

do a zo Západnej Európy. V smere sever<br />

– juh Slovenská republika podporuje rozvoj<br />

dopravnej osi prepájajúcej Baltské more<br />

a Jadranské more. Prepojením s vnútrozemím<br />

prístavov v Baltskom mori a Jadranskom<br />

mori, ktoré majú značný potenciál<br />

a dostatočné kapacity, sa dosiahne efektívna<br />

dopravná obsluha vnútrozemských štátov,<br />

akým je aj naša republika. <br />

31

Ministerstvo dopravy, výstavby<br />

a regionálneho rozvoja SR<br />

Peňazí na dopravné projekty<br />

je v Bruseli dosť<br />

Slovensku na dobudovanie dopravnej štruktúry vnútorné zdroje nestačia. Krajina sa preto<br />

musí spoľahnúť na podporu z Bruselu v podobe fondov Európskej únie. O komplikovanosti<br />

problematiky čerpania eurofondov v oblasti dopravy sa publicista Ivan Čeredejev zhováral<br />

s generálnym riaditeľom sekcie koordinácie fondov EÚ Jurajom Gmiterkom.<br />

■■ Akú úlohu hrajú fondy EÚ<br />

v strategických zámeroch Slovenska<br />

vo všeobecnosti?<br />

Zmyslom eurofondov je zmenšovanie<br />

hospodárskych, sociálnych<br />

a územných rozdielov medzi<br />

regiónmi EÚ a podpora vyváženého,<br />

trvalo udržateľného územného<br />

rozvoja v rámci únie. My sme<br />

sa v tomto programovacom období<br />

zamerali na infraštruktúru<br />

a regionálnu dostupnosť, vedomostnú<br />

ekonomiku, ľudské zdroje,<br />

ktoré realizujeme prostredníctvom<br />

11 operačných programov<br />

Národného strategického referenčného<br />

rámca SR 2007 – 2013<br />

a v menšom rozsahu aj prostredníctvom<br />

deviatich programov Európskej<br />

územnej spolupráce.<br />

■■ Kto je vlastne za realizáciu zodpovedný?<br />

My spolu s ministerstvom financií.<br />

Ministerstvo dopravy, výstavby<br />

a regionálneho rozvoja má<br />

v systéme využívania štrukturálnych<br />

a Kohézneho fondu kľúčové<br />

postavenie. Pôsobíme ako centrálny<br />

koordinačný orgán, ktorý<br />

je zodpovedný za prípravu, monitorovanie<br />

a hodnotenie strategického<br />

rámca, správu informačného<br />

monitorovacieho systému<br />

a neustálu metodickú koordináciu<br />

všetkých riadiacich orgánov.<br />

Ministerstvo financií je zodpovedné<br />

za finančné riadenie, certifikáciu<br />

a audit.<br />

■■ Okrem toho však máte na starosti<br />

aj vlastný operačný program.<br />

Áno. Sme zodpovední aj za<br />

operačný program Doprava, najväčší<br />

na Slovensku. Prioritným<br />

cieľom je, samozrejme, zlepšenie<br />

dostupnosti regiónov k transeurópskym<br />

dopravným sieťam<br />

(TEN-T).<br />

Foto: archív<br />

■■ Dopravné siete – to nie sú iba<br />

cesty, že?<br />

Určite nie. Sme aktívni napríklad<br />

aj v oblasti železničnej infraštruktúry,<br />

kde sa zameriavame<br />

na modernizáciu existujúcich<br />

koridorov a zavádzanie systémov<br />

podľa smerníc EÚ. Modernizáciou<br />

železničných tratí sa vytvoria<br />

podmienky na ich začlenenie<br />

do jednotného európskeho železničného<br />

systému. Oblasť verejnej<br />

prepravy osôb je zabezpečovaná<br />

prostredníctvom podpory integrovaných<br />

dopravných systémov<br />

a subvencií do verejnej osobnej<br />

dopravy.<br />

■■ Čo komplikuje predkladanie<br />

projektov do Bruselu?<br />

Všetky veľké projekty na financovanie<br />

výstavby dopravnej infraštruktúry<br />

sú z pohľadu administratívy<br />

a komunikácie s Bruselom<br />

komplikované. V roku 2007<br />

pri predkladaní prvých veľkých<br />

projektov na JASPERS a EK nám<br />

rôzni experti tvrdili, že po schválení<br />

základných riadiacich dokumentov<br />

a odsúhlasení obsahového<br />

konceptu žiadostí bude proces<br />

schvaľovania projektov na úrovni<br />

Európskej komisie len rutina.<br />

Po asi ročnej komunikácii s EK<br />

a JASPERS boli síce zo strany EK<br />

schválené prvé veľké projekty, ale<br />

zároveň sa nároky na obsah a kvalitu<br />

spracovania žiadostí podstatne<br />

zdvihli. Úlohu tu zohrali aj<br />

nedoriešené chyby z minulosti<br />

a personálne výmeny v priebehu<br />

procesu schvaľovania žiadostí,<br />

kde sa vysvetľovací proces musel<br />

niekoľkokrát zopakovať a opätovne<br />

sa otvárali už uzavreté otázky.<br />

Príprava dopravných projektov<br />

(líniové stavby) od strategického<br />

rozhodnutia o investícii po ukončenie<br />

stavby trvá bežne 10 – 14 rokov.<br />

Na proces projektovej prípravy<br />

stavby a následné schvaľovanie<br />

žiadosti v EK negatívne vplývajú<br />

aj zmeny v samospráve Výmeny<br />

starostov a primátorov často znamenajú<br />

diametrálne odlišné požiadavky<br />

a následné komplikácie<br />

procesu získavania príslušných<br />

povolení.<br />

■■ V akej miere ste pri schvaľovaní<br />

projektov úspešní?<br />

Dnes je ešte priskoro hodnotiť<br />

úspešnosť pri schvaľovaní projektov<br />

v EK. Po období rokov 2004 –<br />

2006 došlo k akcelerácii samotnej<br />

implementácie a schvaľovacieho<br />

procesu v podstate na konci<br />

programového obdobia. Dnes je<br />

výraznou pomocou skutočnosť,<br />

že veľké projekty je možné financovať<br />

ešte pred ich schválením na<br />

EK, a teda tlak na verejné výdavky<br />

a stres spôsobený približovaním<br />

konca obdobia hodnotenia<br />

oprávnenosti výdavkov je nižší,<br />

ako by to bolo bez tejto dodatočne<br />

prijatej výnimky.<br />

■■ Je peňazí v Bruseli pre dopravné<br />

projekty dosť, alebo by sme<br />

potrebovali viac?<br />

V súčasnom programovacom<br />

období má ministerstvo v rámci<br />

operačného programu Doprava<br />

(OPD) na realizáciu dopravných<br />

projektov do roku 2015 k dispozícii<br />

cca 3,8 miliardy eur. Obsah<br />

OPD sa priebežne plní, pričom<br />

na základe jeho doterajšieho<br />

priebehu implementácie, predovšetkým<br />

vzhľadom na vplyv<br />

globálnej hospodárskej krízy<br />

a objektívnu náročnosť prípravy<br />

a výstavby dopravných stavieb,<br />

je možné považovať túto sumu<br />

za adekvátnu zohľadňujúcu reálne<br />

možnosti Slovenska pri progrese<br />

výstavby a modernizácie dopravnej<br />

infraštruktúry.<br />

■■ Aké sú výhľady na nasledujúce<br />

obdobie?<br />

V rámci programovacieho obdobia<br />

rokov 2014 – 2020 to na základe<br />

predbežných prepočtov<br />

vyzerá, že budeme mať k dispozícií<br />

o niečo väčší objem finančných<br />

prostriedkov ako doposiaľ.<br />

Konečná suma však bude známa<br />

až po ukončení rokovaní na pôde<br />

európskych inštitúcií a stanovení<br />

celkovej sumy budúceho viacročného<br />

finančného rámca EK,<br />

počtu a alokácií jednotlivých rozpočtových<br />

kapitol. Následne, po<br />

ukončení týchto rokovaní, bude<br />

na národnej úrovni špecifikovaná<br />

konkrétna suma na rozvoj dopravnej<br />

infraštruktúry.<br />

■■ Aké opatrenia pripravuje, resp.<br />

pripravil centrálny koordinačný<br />

orgán na zrýchlenie a zefektívnenie<br />

čerpania štrukturálnych fondov<br />

na Slovensku?<br />

Reakciou na pretrvávajúce<br />

problémy s čerpaním finančných<br />

prostriedkov zo štrukturálnych<br />

a Kohézneho fondu v roku 2011<br />

bol návrh opatrení na zvýšenie<br />

efektívnosti a transparentnosti<br />

v procese implementácie. Výsledkom<br />

bolo 69 opatrení na zrýchlenie<br />

a zefektívnenie procesu implementácie.<br />

Pomohli sme tak<br />

napríklad znížiť administratívnu<br />

náročnosť pri príprave, schvaľovaní<br />

a finančnom riadení projektov<br />

alebo sme znížili chybovosti<br />

pri vykonávaní verejného obstarávania<br />

tovarov, služieb a stavebných<br />

prác. Osobitnú pozornosť<br />

sme venovali otázke zvyšovania<br />

transparentnosti procesu implementácie,<br />

v rámci ktorej boli do<br />

praxe zavedené viaceré inštitúty<br />

umožňujúce vyššiu verejnú kontrolu<br />

a informovanosť o procese<br />

implementácie. K dnešnému dňu<br />

možno konštatovať, že väčšinu<br />

navrhnutých opatrení sa podarilo<br />

úspešne priviesť do reálneho<br />

procesu implementácie.<br />

■■ Aké projekty budú podporované<br />

v programovacom období<br />

2014 – 2020?<br />

Pri stanovení priorít na obdobie<br />

2014 – 2020 vychádzame<br />

z Národného programu reforiem,<br />

ktorý stanovuje základné<br />

tematické oblasti podpory. Teda<br />

základná infraštruktúra, ľudské<br />

zdroje, zamestnanosť a sociálna<br />

inklúzia a veda, výskum a inovácie<br />

s dôrazom na zelený rast. Podľa<br />

nich sa budú vyberať jednotlivé<br />

investičné priority. <br />

32 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Ministerstvo dopravy, výstavby<br />

a regionálneho rozvoja SR<br />

Uprednostňujeme<br />

súťažný dialóg<br />

Projekty verejno-súkromného partnerstva sa stali v uplynulom období vďačnou<br />

témou pre politikov i médiá a polemika o ich výhodnosti či nevýhodnosti pre štát<br />

pretrváva. O ich použití na dobudovanie dopravnej infraštruktúry<br />

na Slovensku sa publicista Ivan Čeredejev zhováral s Martinou Svoreňovou,<br />

generálnou riaditeľkou sekcie projektov verejno-súkromného partnerstva<br />

na Ministerstve dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.<br />

Foto: archív<br />

■■ V čom spočíva princíp projektov verejnosúkromného<br />

partnerstva? Čím sa líšia od tradičných<br />

spôsobov financovania projektov,<br />

predovšetkým v oblasti dopravy?<br />

Základným princípom projektu verejno-súkromného<br />

partnerstva alebo PPP (z<br />

angličtiny – Public Private Partnership)<br />

v oblasti dopravy je zabezpečenie verejnej<br />

infraštruktúry a verejných služieb<br />

prostredníctvom súkromného partnera<br />

využitím jeho vlastných zdrojov a schopností.<br />

Súkromný partner získava trvalý<br />

tok verejných peňazí počas trvania partnerstva.<br />

PPP projekt však nepredstavuje<br />

iba spôsob financovania projektu, lebo financovanie<br />

je iba jednou z jeho zložiek.<br />

Oproti tradičnému verejnému obstaraniu<br />

vykonania stavebných prác pri výstavbe<br />

cestnej komunikácie, kde dochádza k vyplateniu<br />

odplaty za dodané dielo naraz,<br />

prípadne v niekoľkých splátkach podľa<br />

stupňa dokončenia diela, pri projekte verejno-súkromného<br />

partnerstva sú platby<br />

súkromnému partnerovi rozdelené na<br />

celú dobu trvania zmluvného vzťahu, pričom<br />

zmluvný vzťah trvá zvyčajne 20 až 40<br />

rokov.<br />

■■ Akú úlohu hrajú PPP projekty v strategických<br />

zámeroch Ministerstva dopravy, výstavby<br />

a regionálneho rozvoja SR?<br />

Budovanie cestnej a diaľničnej infraštruktúry<br />

je prioritou súčasnej vlády. Myšlienka<br />

realizovať niektoré diaľnice a rýchlostné<br />

cesty formou PPP naďalej predstavuje spôsob<br />

ako efektívne zabezpečiť kvalitnú verejnú<br />

infraštruktúru a verejné služby. Na<br />

základe doterajších skúseností táto forma<br />

spolupráce prináša efekt z hľadiska rozloženia<br />

rizika medzi súkromnú a verejnú<br />

sféru či získania chýbajúcich zdrojov investičných<br />

a prevádzkových prostriedkov.<br />

Možno očakávať, že v budúcnosti dôjde<br />

k reálnej výstavbe a budovaniu niektorých<br />

z úsekov diaľnic a rýchlostných ciest formou<br />

PPP. Financovanie výstavby nadradenej<br />

cestnej infraštruktúry formou PPP je<br />

v budúcnosti reálne aj z toho dôvodu, že<br />

Slovenská republika vystupuje ako dôveryhodný<br />

partner, čoho dôkazom je úspešná<br />

realizácia PPP projektu rýchlostnej cesty<br />

R1: Nitra – Tekovské Nemce a Banská<br />

Bystrica – severný obchvat<br />

■■ Koľko je na Slovensku reálne subjektov<br />

schopných realizovať projekty verejno-súkromného<br />

partnerstva? Je o takú formu investovania<br />

záujem?<br />

V rámci prípravy na realizáciu konkrétneho<br />

PPP projektu sa vykonáva okrem<br />

iného aj úvodné testovanie trhu, ktoré by<br />

mala obsahovať štúdia realizovateľnosti.<br />

Jeho účelom je potvrdiť, že o projekt v navrhovanej<br />

štruktúre je na trhu záujem,<br />

zistiť počet súkromných partnerov, ktorí<br />

prejavujú záujem o účasť vo verejnom<br />

obstarávaní a disponujú určitými skúsenosťami<br />

a potvrdiť, že trh akceptuje navrhovaný<br />

harmonogram realizácie projektu.<br />

Vychádzajúc z doterajších skúseností môžem<br />

povedať, že zahraničné subjekty majú<br />

záujem podieľať sa na PPP projektoch na<br />

území Slovenskej republiky. Subjekt uchádzajúci<br />

sa o uzatvorenie koncesnej zmluvy<br />

by mal mať predovšetkým dostatok skúseností<br />

z realizácie PPP projektov, rozsiahle<br />

odborné znalosti a mal by disponovať investičným<br />

kapitálom na financovanie projektu.<br />

Zákon o verejnom obstarávaní ustanovuje,<br />

že pri zadávaní zákaziek sa musí<br />

uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania<br />

a princíp nediskriminácie uchádzačov<br />

alebo záujemcov.<br />

■■ Priebeh výberových konaní na dodávateľov<br />

projektov verejno-súkromného partnerstva<br />

bol a zostáva vďačnou témou pre kritikov,<br />

ktorí vyčítajú netransparentnosť a nevýhodnosť<br />

pre štát. Do akej miery je podľa<br />

vášho názoru táto kritika oprávnená a aké<br />

sú vlastne výhody a nevýhody takejto formy<br />

spolupráce?<br />

Proces výberu súkromného partnera<br />

a uzatvorenia koncesnej zmluvy upravený<br />

zákonom o verejnom obstarávaní je prísne<br />

formalizovaný a zo strany verejného obstarávateľa<br />

musí byť bezpodmienečne dodržaný.<br />

Ako postup verejného obstarávania<br />

v prípade PPP projektov vzhľadom na<br />

predpokladanú hodnotu zákazky a ich zložitosť<br />

prichádza do úvahy súťažný dialóg.<br />

Cieľom súťažného dialógu je nájsť a definovať<br />

najvhodnejší spôsob na uspokojenie<br />

potrieb verejného obstarávateľa. Verejný<br />

obstarávateľ postupoval pri verejnom obstarávaní<br />

všetkých troch balíkov PPP projektov<br />

formou súťažného dialógu.<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

K otázke výhodnosti, resp. nevýhodnosti<br />

projektov verejno-súkromného partnerstva<br />

je potrebné uviesť, že v prípravnej etape<br />

každého PPP projektu na úrovni štátu<br />

je povinnosťou verejného obstarávateľa<br />

zabezpečiť vypracovanie štúdie realizovateľnosti,<br />

ktorá okrem iného obsahuje aj finančnú<br />

analýzu porovnávajúcu finančné<br />

náklady projektu realizovaného formou<br />

PPP v porovnaní s projektom realizovaným<br />

tradičným verejným obstarávaním.<br />

Počas plynutia koncesnej lehoty štát uplatňuje<br />

sankčné mechanizmy, ktoré motivujú<br />

koncesionára k dodržiavaniu stanovených<br />

termínov a kritérií kvality vyplývajúcich<br />

z ustanovení koncesnej zmluvy a príslušných<br />

relevantných dokumentov.<br />

■■ Na dobudovanie diaľničnej siete bude potrebných<br />

ešte veľa finančných prostriedkov.<br />

Aký podiel by mali mať na jej financovaní<br />

projekty verejno-súkromného partnerstva<br />

(okrem projektov, ktoré sú už schválené)?<br />

Okrem jediného v súčasnosti realizovaného<br />

PPP projektu R1 zatiaľ nebol schválený<br />

žiadny ďalší nový projekt PPP. V súčasnosti<br />

prebieha príprava výstavby diaľničného<br />

obchvatu Bratislavy (diaľnica D4).<br />

Táto vyše 22-kilometrová časť plánovaného<br />

diaľničného obchvatu hlavného mesta<br />

SR Bratislavy má odkloniť tranzitnú dopravu<br />

z dnešného prieťahu Bratislavy na<br />

jej východný a južný okraj, pričom plánovaný<br />

obchvat by mal čiastočne odbremeniť<br />

exponované úseky D1 od vstupu do Bratislavy<br />

v smere z Trnavy až po Petržalku<br />

vrátane Prístavného mosta, ktorý je najzaťaženejšou<br />

cestnou komunikáciou na Slovensku.<br />

V súčasnosti zároveň prebieha príprava<br />

na výstavbu rýchlostnej cesty z Bratislavy<br />

do Dunajskej Lužnej (rýchlostná<br />

cesta R7). Táto časť plánovanej rýchlostnej<br />

cesty R7 odkloní dopravu z obcí Rovinka<br />

a Dunajská Lužná, čím bude odbremenená<br />

výrazne zaťažovaná cesta I/63. Projekt výstavby<br />

diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7<br />

by sa mohol realizovať ako projekt verejnosúkromného<br />

partnerstva. V tejto súvislosti<br />

ministerstvo plánuje zabezpečiť vypracovanie<br />

štúdie realizovateľnosti na preverenie<br />

ekonomickej, technickej a právnej realizovateľnosti<br />

projektu výstavby diaľnice<br />

D4 a rýchlostnej cesty R7 formou PPP. <br />

33

Analýza<br />

S našimi diaľnicami to vyzerá ešte<br />

horšie ako pred rokom<br />

Okrem dlhoročného problému s tunelom Višňové zo Žiliny do Martina pribudla ďalšia Achillova päta:<br />

je ňou úsek z Kraľovian do Ružomberka.<br />

Po ďalšej výmene vlády majú ľudia čoraz<br />

bližšie k pocitu, že dôležitú nadradenú<br />

cestnú infraštruktúru na Slovensku nikdy<br />

nevybudujeme. To, že by sme nedokončili<br />

severo-južné spojnice – ako napríklad<br />

rýchlostné cesty R3 či R4 – by sa ešte dalo<br />

pochopiť a zvládnuť. Ak si však uvedomíme,<br />

že možno nikdy nebudeme mať kompletnú<br />

diaľnicu D1 či kompletné rýchlostné<br />

cesty R2 či R7 južnou časťou krajiny,<br />

nadobúdame dojem, že je jedno, aká politická<br />

strana bude vo vláde, peniaze, administratívne<br />

prekážky ako napríklad pozemky<br />

či všeobecná hospodárska kríza vo<br />

svete, nám jednoducho predražené diaľnice<br />

postaviť pravdepodobne nedovolia!<br />

Nech sa hovorí čokoľvek, môže sa stať<br />

aj to, že ani kompletná diaľnica D1 na Slovensku<br />

nikdy nebude. A načo by nám bola,<br />

povedia si ľudia na západe Slovenska. Veď<br />

na ňu aj tak nemáme peniaze. A dlho mať<br />

nebudeme. Navyše čas, keď D1 mohla pritiahnuť<br />

investície a lepšiu prácu na chudobnejší<br />

východ krajiny, už zrejme dávno<br />

vypršal.<br />

Ak začneme stavať všetky chýbajúce<br />

úseky a hneď, diaľnica môže byť kompletne<br />

hotová podľa optimistov v roku 2017,<br />

podľa stavebných odborníkov, ktorí trochu<br />

rozumejú aj možnostiam štátneho rozpočtu,<br />

v roku 2020. To by však platilo pri<br />

všetkých ideálnych okolnostiach.<br />

Žeby pomohol nejaký<br />

„chuck norris”?<br />

Alebo sa stane zázrak a dokážeme ich postaviť<br />

omnoho lacnejšie, a to bez korupcie,<br />

prípadne sa nám na niektoré úseky diaľnic<br />

alebo rýchlostných ciest zloží nejaký<br />

sponzor? Napríklad národný futbalový štadión<br />

chcel istého času za svoje postaviť veľkopodnikateľ<br />

Ivan Kmotrík, ale napokon<br />

z tohto úmyslu zrejme na dlhý čas zišlo.<br />

A čo keby sa teda predsa našiel nejaký<br />

„Chuck Norris” a zaplatil výstavbu dlhoročnej<br />

Achillovej päty, ktorou je 7,5 kilometra<br />

dlhý tunel Višňové zo Žiliny do Martina?<br />

To asi ťažko. A ak sa teda nenájde nik, tak<br />

naše ministerstvá aj tak nateraz vôbec nepočítajú<br />

s tým, že by sa aktuálne eurofondy,<br />

ktoré musíme využiť do konca roka 2015,<br />

využili na tento „legendárny” tunel.<br />

Jazda po (ne)súvislej diaľnici<br />

o 10 či 20 rokov?<br />

A tak zrejme ešte o 10 či 20 rokov budeme<br />

jazdiť po nebezpečnej trojprúdovke<br />

popod Strečno a potom prejdeme po<br />

kúsku novej diaľnice, ktorú už budujú po<br />

severnej strane od Martina a Vrútok, a to je<br />

úsek z Dubnej Skaly po Turany (16,5 km).<br />

Následne však opäť zídeme z diaľnice<br />

do šútovskej a kraľovianskej úžiny, kde sa<br />

pri výstavbe 13,5 km dlhého úseku vyskytol<br />

nový veľký problém nečakaných rozmerov,<br />

keďže ho skúma Európska komisia<br />

na základe sťažností environmentalistov.<br />

No a potom sa pri Hubovej napojíme na<br />

ďalší nový úsek D1 obchádzajúci Ružomberok<br />

až po Ivachnovú (15 km), odkiaľ<br />

máme diaľnicu až do Popradu.<br />

Úsek okolo Ružomberka sme však tiež<br />

ešte stále nezačali stavať, a to pre klasickú<br />

príčinu – problémový tender. Podľa Národnej<br />

diaľničnej spoločnosti sa malo odštartovať<br />

s prácami už v júni tohto roka, aby sa<br />

stavba dokončila do decembra 2015. Zatiaľ<br />

sa však ani nevybral dodávateľ.<br />

Peňazí je nateraz<br />

dokonca priveľa!<br />

Minister dopravy Ján Počiatek stojí pred<br />

na naše pomery dosť nezvyčajným problémom.<br />

Kým doposiaľ boli najväčšou komplikáciou<br />

v budovaní diaľnic chýbajúce<br />

peniaze, v súčasnosti ich máme nadbytok<br />

a nevieme, ako ich využiť! Spomínané<br />

vhodné projekty sú už totiž dlhšie zablokované.<br />

Pravda, súčasné eurofondy by na dostavanie<br />

všetkých chýbajúcich úsekov ani<br />

zďaleka nestačili, ide len o niekoľko vybraných<br />

úsekov zo všetkých chýbajúcich.<br />

Na cestné a železničné projekty sa najviac<br />

využívajú eurofondy z operačného<br />

programu Doprava ( 3,2 miliardy eur).<br />

Z tohto balíka je 1,14 miliardy eur určených<br />

na budovanie diaľnic. Z nich je naviazaných<br />

na konkrétne projekty zhruba 649<br />

miliónov eur, všetky tieto stavby by mali<br />

však musia byť na konci roku 2015 hotové.<br />

Ďalších približne 495 miliónov eur však<br />

zatiaľ visí v lufte. Túto sumu nevyčerpaných<br />

zdrojov by malo výrazne znížiť započítanie<br />

nákladov na rozbehnutú časť<br />

diaľnice D1 Dubná Skala – Turany. Staviteľ<br />

by ju mal postaviť asi za 138 miliónov<br />

eur, takže na nové projekty ostáva 357 miliónov<br />

eur. A práve táto suma vyzerá byť<br />

problémová z hľadiska jej vyčerpania.<br />

Rozbehnutých je viacero tendrov<br />

Optimistická situácia nie je ani na najsevernejšom,<br />

12 kilometrov dlhom úseku<br />

kysuckej diaľnice D3 Svrčinovec – Skalité,<br />

kam mali podľa plánov diaľničiarov nastúpiť<br />

mechanizmy už v septembri. Aj tam sa<br />

však „zasekli” na výbere dodávateľa.<br />

Tendre prebiehajú aj na úsek rýchlostnej<br />

cesty R2, a to obchvatu Žiaru nad Hronom<br />

(5 km) a na D1 okrem spomínaného<br />

tendra na úsek Hubová – Ivachnová aj na<br />

úsek Lietavská Lúčka – Dubná Skala (13,5<br />

km) od Žiliny po Strečno.<br />

Máme nečakané zadné vrátka,<br />

ich meno je rozfázovanie<br />

Slovensko však má jedno vcelku nečakané<br />

riešenie. Ako upozornil odborník z Konzervatívneho<br />

inštitútu M. R. Štefánika Du-<br />

34 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Analýza<br />

šan Sloboda, môžeme využiť takzvané rozfázovanie.<br />

Očakáva sa preto, že Slovensku<br />

by aktuálne eurofondy na diaľničnú výstavbu<br />

prepadnúť nemali. „Ak ministerstvo<br />

začne o pripravovaných zmenách a presunoch<br />

peňazí rokovať s Bruselom včas, eurofondy určené<br />

na dopravnú infraštruktúru by sme mali<br />

plne vyčerpať,“ povedal Sloboda.<br />

„Úsek začneme stavať za eurofondové zdroje<br />

z tohto finančného rámca a záverečné práce<br />

presahujúce rok 2015 budú v rámci druhej<br />

fázy financované z nasledujúceho programového<br />

obdobia,“ povedal hovorca ministerstva<br />

dopravy Martin Kóňa.<br />

Týka sa to najmä spomínaného problémového<br />

úseku Turany – Hubová medzi<br />

Martinom a Ružomberkom, ktorý stopla<br />

Európska komisia. Exminister dopravy Ján<br />

Figeľ preto uvažoval, že úsek rozdelia na<br />

dva podúseky – Turany – Kraľovany a Kraľovany<br />

– Hubová, čím by sa postavila aspoň<br />

polovica a problém s environmentalistami<br />

by ostal len na úseku z Kraľovian po<br />

Hubovú. To však už aktuálne nie je.<br />

Slovenskí ochranári pritom tvrdia, že výstavba<br />

povrchového variantu diaľnice D1<br />

v celom úseku Turany – Hubová nemôže<br />

vyhovieť podmienkam európskej smernice<br />

o ochrane biotopov. Riešením by podľa nich<br />

bol tunel Korbeľka. Tento variant by však<br />

diaľnicu, ako inak, poriadne predražil.<br />

Nadväzujúci úsek okolo<br />

ružomberka zdržuje tender<br />

Združenie, ktoré tvorí slovenská spoločnosť<br />

Hant spolu s talianskou spoločnosťou<br />

INC S. p. A., ponúklo v súťaži na výstavbu<br />

15-kilometrového úseku diaľnice D1 od Hubovej<br />

po Ivachnovú najnižšiu cenu, a to 207<br />

miliónov eur. Štátna expertíza pritom pôvodne<br />

odhadovala náklady na výstavbu tejto<br />

časti diaľnice na vyše 507 miliónov eur.<br />

Diaľnica má byť financovaná z eurofondov.<br />

Stavbu mali podľa odhadov dokončiť<br />

za tri roky. Finančnú úsporu oproti odhadovanej<br />

cene by prinieslo stavebníkom<br />

napríklad šetrenie pri mostoch. A to skrátením<br />

mostov či jednoduchším a ľahším<br />

profilom. Pri tuneloch by sa zasa šetrilo<br />

napríklad zmenou technológie razenia.<br />

Súčasťou úseku medzi Hubovou a Ivachnovou<br />

bude dvojkilometrový tunel Čebrať.<br />

Národná diaľničná spoločnosť však tender<br />

prerušila, najnižšiu cenu neakceptovala.<br />

Radičová nechala ficovi<br />

rozostavaných 52 kilometrov<br />

Vláda Ivety Radičovej nechala Robertovi<br />

Ficovi, ktorý, mimochodom, opäť uvažuje<br />

o spustení PPP projektov, 52 kilometrov<br />

rozostavaných diaľnic a rýchlostných<br />

ciest. A to hlavne na východnom Slovensku.<br />

Momentálne sa na D1 stavia na štyroch<br />

úsekoch. Dostavovať ich budú zrejme<br />

až do roku 2016 namiesto pôvodne plánovaného<br />

konca v roku 2015.<br />

Okrem spomínaného obchvatu Martina<br />

a Vrútok z Dubnej Skaly do Turian sú<br />

to tri úseky medzi Popradom a Prešovom,<br />

a to Jánovce – Jablonov (18,5 km), ľavý pás<br />

úseku Jablonov – Studenec (5 km) a úsek<br />

Fričovce – Svinia (11 km).<br />

Okrem toho staviame ešte na rýchlostnej<br />

ceste R4 novú 14-kilometrovú štvorprúdovku<br />

z Košíc po maďarské hranice,<br />

aby sme sa jedného dňa mohli napojiť na<br />

maďarskú diaľnicu M3, ktorá však dobudovaná<br />

zrejme ešte dlho nebude. Ide o približne<br />

60-kilometrový úsek z Miškolca po<br />

našu hraničnú obec Milhosť.<br />

Príbeh na r1 by mohol byť<br />

omnoho veselší<br />

Diaľnice aj železnice sú u nás stále ďaleko<br />

za realitou západnej Európy. Roky<br />

nevieme spojiť naše najväčšie mestá diaľnicou<br />

D1 a rekonštrukcia železníc na rovnakom<br />

dopravnom ťahu pokročila len po<br />

Trenčín a vyzerá to tak, že sa tam pre súdne<br />

naťahovačky na dlho zabrzdí.<br />

Máme však stále viacero variant, ako<br />

sa po štvorprúdovej ceste môžeme dostať<br />

z Košíc až do Bratislavy a nemuseli by sme<br />

využiť Maďarsko, ktoré svoju diaľnicu<br />

z Miškolca smerom na Košice možno dokončí<br />

skôr.<br />

V hre je aj rýchlostná cesta R1, ktorá je<br />

už súvisle dobudovaná z Bratislavy po Banskú<br />

Bystricu a vyzerá to tak, že diaľnica D1<br />

z Ružomberka po Prešov bude úspešne<br />

spojená už v spomínanom roku 2016. Ostane<br />

tak spojiť už len Banskú Bystricu s Ružomberkom<br />

rýchlostnou cestou R1 vrátane<br />

viacerých tunelov popod Donovaly.<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

Úseky novej r1, ktorá obíde<br />

donovaly, už poznáme<br />

Trasu novej R1 popod Donovaly médiám<br />

už prezradil šéf Dopravoprojektu Gabriel<br />

Koczkáš. Zatiaľ vieme toľko, že namiesto<br />

chýbajúcich 65 km po D1 zo Žiliny do Ružomberka<br />

by spojnica R1 z Banskej Bystrice<br />

do Ružomberka merala len 50 km. Takisto<br />

by na tomto úseku R1 bolo sedem tunelov<br />

v porovnaní s predpokladanými šiestimi<br />

na úseku D1 zo Žiliny po Ružomberok.<br />

Spomínaná stavba R1 je však ešte stále<br />

v plienkach. Projektovú dokumentáciu<br />

dokončili len na prvom úseku, ktorý nadväzuje<br />

na nedávno dokončený obchvat R1<br />

Banskej Bystrice. Ide o úsek Banská Bystrica<br />

– Slovenská Ľupča dlhý 7 kilometrov.<br />

„Prvý by mohol byť hotový tento úsek, keďže<br />

už má vydané stavebné rozhodnutie,” povedal<br />

G. Koczkáš.<br />

Ďalšie dva úseky sa volajú Slovenská<br />

Ľupča – Korytnica (14 km) a Korytnica –<br />

Ružomberok (28 km). „Je to jedna z alternatív,<br />

ako prepojiť východ so západom rýchlostnými<br />

cestami, ak by sa nepodarilo diaľnicu D1<br />

dostavať načas. Zatiaľ je však prioritou dostavba<br />

D1,” upresnil hovorca ministra dopravy<br />

Martin Kóňa.<br />

Zvyšné dva úseky plánovanej R1 okolo<br />

Donovalov ešte nemajú ani územné rozhodnutia,<br />

resp. ani dokumentáciu k nim,<br />

keďže úsek R1 z Banskej Bystrice do Ružomberka<br />

nebol počas vlády Ivety Radičovej<br />

a ministrovania Jána Figeľa prioritou budovania<br />

nadradenej dopravnej infraštruktúry.<br />

Ak by sme však zapli na plné obrátky<br />

a tento úsek začali pripravovať, svižne ho<br />

vytendrovali a postavili, realitou by mohol<br />

byť už v roku 2018.<br />

Slovenské scifi nesie meno r2<br />

Z celkových 315 km je vybudovaných 18<br />

km, aj to len v polovičnom profile (dva pruhy<br />

namiesto kompletných štyroch). Presne takto<br />

znie slovenské diaľničné scifi a hovoriť o tom,<br />

že by niekedy táto cesta bola kompletne hotová,<br />

dnes vyznie prinajmenšom smiešne.<br />

Ide o rýchlostnú cestu R2, ktorá by niekedy<br />

mala spojiť Trenčín s Košicami cez<br />

Prievidzu, Žiar nad Hronom, Detvu, Lučenec,<br />

Rimavskú Sobotu a Rožňavu. Hotových<br />

máme spomínaných polovičných 18 km ako<br />

obchvaty Tornale a Oždian medzi Lučencom<br />

a Rožňavou.<br />

Zvyšných 297 km je vo hviezdach azda<br />

ešte viac ako vystúpenie prvého človeka<br />

z kozmickej lode na povrch Marsu. Ak by<br />

sa to Slovensku niekedy podarilo, mohli by<br />

sme si povedať, že sme diaľničná veľmoc,<br />

akou je už roky napríklad Nemecko.<br />

V nasledujúcich rokoch by pritom na R2<br />

z Trenčína na Rožňavu a Košice mala do spomínaného<br />

„eurofondového” roku 2015 smerovať<br />

najväčšia časť zo zostávajúcich zdrojov<br />

v celkovej výške asi 168 miliónov eur.<br />

Ministerstvo plánuje okrem spomínaného<br />

obchvatu Žiaru nad Hronom rozostavať<br />

aj úseky Zvolen východ – Pstruša (8 km),<br />

Pstruša – Kriváň (10,5 km, smerom zo Zvolena<br />

na Lučenec) a Ruskovce – Pravotice (11<br />

km ako obchvat Bánoviec nad Bebravou).<br />

Spomeňme ešte plánovaných päť kilometrov<br />

rýchlostnej cesty R3 na hornej Orave,<br />

ktorú chceme takisto stihnúť do konca<br />

roku 2015, ide o 5 km dlhý úsek medzi Tvrdošínom<br />

a Nižnou.<br />

Čo je reálne a čo je len na papieri<br />

No a úplným diaľničným scifi je vybudovanie<br />

214 km dlhej rýchlostnej cesty R7,<br />

ktorý by podľa plánov mala spojiť Bratislavu<br />

s Lučencom juhom územia okolo Dunajskej<br />

Stredy, Nových Zámkov, Želiezoviec,<br />

Dudiniec a Veľkého Krtíša.<br />

Je teda úplne zrejmé, že aj napriek<br />

množstvu peňazí, ktoré nám ešte poskytne<br />

na budovanie nielen diaľnic, ako aj rýchlostných<br />

ciest EÚ cez operačné programy<br />

v rámci eurofondov, je to len kvapka<br />

z toho, čo by sme naozaj potrebovali. Mnohé<br />

cesty nadradenej dopravnej infraštruktúry<br />

tak ešte dlhé desaťročia budú existovať<br />

len v plánoch na papieri.<br />

<br />

Text a foto: JOZEF BIELY<br />

Foto: Ak by sa Slovensku niekedy podarilo vybudovať<br />

diaľnice D1 a D3 a rýchlostné cesty R2<br />

a R7, mohli by sme si povedať, že sme diaľničná<br />

veľmoc, akou je už roky Nemecko. Snímka je<br />

z diaľnice 9, spájajúcej Mníchov s Berlínom.<br />

35

Múzeum dopravy<br />

Nostalgia i poučenie<br />

Prvá železničná stanica v Bratislave vznikla v 19. storočí. Na jej mieste dnes stojí Múzeum dopravy. Najmä dopravy železničnej,<br />

keďže v koľajisku a v priľahlých skladoch sú vystavené staré lokomotívy a vagóny.<br />

Návštevník si však príde na svoje aj pri exponátoch cestnej dopravy, od prvých motorových vozidiel<br />

cez exponáty z medzivojnového obdobia až po autíčka z rokov 1960 a 1970.<br />

Nostalgické pocity vyvoláva prehliadka<br />

parných, motorových či elektrických<br />

rušňov, nákladných vozňov a rôznych úžitkových<br />

koľajových vozidiel. Návštevník<br />

si môže pozrieť aj signálnu, zabezpečovaciu<br />

a oznamovaciu techniku či rovnošaty<br />

a rôzne dokumenty, ktoré sa viažu k histórii<br />

železničnej dopravy.<br />

Zaujímavú expozíciu predstavujú Príbehy<br />

dvoch kolies, ktoré zase ukazujú dejiny<br />

bicykla od najstarších bicyklov z 19. storočia<br />

až po exponáty športových bicyklov.<br />

Určite zaujmú aj výstavy Železnice v archívnych<br />

dokumentoch, Na vlnách Dunaja<br />

(venovaná jubilejným 90-tim rokom česko-slovenskej<br />

a slovenskej lodnej dopravy<br />

na Dunaji) alebo Galéria na peróne, ktorá<br />

predstavuje originálne fotografie Petra Procházku<br />

s názvom Beat Generation.<br />

Prvé skupiny zberateľov na Slovensku<br />

už v šesťdesiatych rokoch minulého storočia<br />

začali ochraňovať a zbierať doprav-<br />

36 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Múzeum dopravy<br />

né technické pamiatky. Postupne vznikala<br />

zaujímavá kolekcia starých automobilov,<br />

v roku 1979 sa podarilo získať prvý parný<br />

rušeň. Kolekciu spravuje Múzejno-dokumentačné<br />

centrum, ktoré pôsobí v rámci<br />

Železníc SR, prevádzku expozície zabezpečuje<br />

Slovenské technické múzeum Košice.<br />

Múzeum otvorili 24. júna 1999 a ročne<br />

ho navštívi asi 20 000 návštevníkov, ktorí<br />

tu okrem poučenia určite pocítia aj nostalgiu<br />

za „starými dobrými časmi“. <br />

Foto: archív<br />

Nadšenci lodnej dopravy<br />

pripravujú zaujímavý exponát<br />

– remorkér Šturec<br />

V blízkej budúcnosti by sa mohla expozícia Múzea dopravy rozšíriť aj o unikátny exponát<br />

lodnej dopravy. Snaží sa o to skupina nadšencov vodnej dopravy a plavebných aktivít, ktorú<br />

združuje Slovenský plavebný kongres. O ich plánoch a tiež o tom, ako vznikla táto iniciatíva,<br />

porozprával publicistovi Jozefovi Šuchovi jeden z iniciátorov myšlienky Juraj Bohunský.<br />

■■ Ako vznikla myšlienka zachrániť<br />

pre budúce generácie práve<br />

túto loď?<br />

Okrem nej už neexistuje žiadna<br />

iná loď z minulosti slovenského<br />

plavebného podniku. Na Slovensku<br />

je to posledná loď, ktorá<br />

pamätá dávne časy dunajskej<br />

plavby. Bola už určená do šrotu,<br />

preto sme vyvinuli úsilie zabrániť<br />

jej zničeniu. Pôvodne sme<br />

plánovali, že to urobí vo svojej<br />

réžii náš podnik (SPaP), ale neboli<br />

na takúto akciu financie.<br />

Museli sme zapojiť do iniciatívy<br />

viac ľudí a obrátiť sa o podporu<br />

aj na úradné inštancie. Myšlienka<br />

premeny lode na muzeálny<br />

exponát sa stretla s priaznivým<br />

ohlasom i podporou u vtedajšieho<br />

ministra dopravy Jána Figeľa,<br />

bratislavského župana Tibora<br />

Freša a podporil nás aj magistrát<br />

hl. mesta Bratislavy. Prvým<br />

a najdôležitejším krokom<br />

bolo zabrániť jej zošrotovaniu,<br />

čo sa podarilo, a otvorili sa tak<br />

možnosti pokračovať v realizácii<br />

našej myšlienky.<br />

■■ Čím je zaujímavá táto loď<br />

okrem toho, že je v súčasnosti jedinou<br />

loďou, ktorá hovorí o histórii<br />

dunajskej plavby?<br />

Loď sa pôvodne volala ŠTÚR<br />

a postavili ju v komárňanských<br />

lodeniciach roku 1937. Do života<br />

ju uvádzal vtedajší predseda<br />

vlády ČSR Dr. Hodža. (Na otváranie<br />

lodného múzea chceme<br />

pozvať niektorého z jeho potomkov).<br />

V roku 1944 pri bombardovaní<br />

Bratislavy dostala zásah<br />

bombou, pričom jej odtrhlo<br />

prednú časť, kde boli cisterny<br />

na prepravu tekutých materiálov.<br />

Pôvodne to bol tanker a využíval<br />

sa najmä na prepravu nafty<br />

z Rumunska pre bratislavskú<br />

Apollku. Nosnosť bola 600 ton<br />

nafty. Loď aj po zásahu ostala<br />

na vode. Pri oprave už neobnovili<br />

ložný priestor (cisternu)<br />

v prednej časti, loď skrátili, prerobili<br />

ju na remorkér a dostala aj<br />

nové meno – ŠTUREC.<br />

■■ Aj najzaujímavejšia myšlienka<br />

sa bez financií nedá realizovať...<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

... spoliehame sa vo veľkej<br />

miere na prácu dobrovoľníkov<br />

a sponzorské<br />

dary od priaznivcov plavby,<br />

podnikov a inštitúcií,<br />

ktoré budú mať záujem o revitalizáciu<br />

tohto jedinečného motorového<br />

remorkéra. Uvažujeme<br />

poprosiť napríklad smolenický<br />

podnik na výrobu farieb a lakov<br />

o darovanie farby potrebnej pri<br />

rekonštrukcii. Želáme si, aby<br />

tento exponát patril nie nám, ale<br />

celému Slovensku.<br />

■■ Sprístupníte aj vnútro lode?<br />

Keď dostane loď nové nátery,<br />

návštevníci sa ani neuvedomia,<br />

že pochádza z roku 1937.<br />

Sprístupníme aj jej vnútro, ktoré<br />

sa pomerne dobre zachovalo.<br />

Chýbajúce časti v strojovni<br />

a kormidelni nahradíme tvarovo<br />

identickými z iných lodí. Už<br />

máme „rozhodené siete“ na ich<br />

získanie.<br />

■■ Kde bude Šturec kotviť?<br />

Nebude kotviť na tečúcej<br />

vode. K tomu by bola potrebná<br />

kompletná rekonštrukcia trupu,<br />

ktorý je z nitovaných dielov.<br />

V tomto stave, ako je teraz, by<br />

ju pohyb vody mohol časom porušiť.<br />

V zimnom prístave máme<br />

lodný výťah, tam ju zdvihneme<br />

a návštevníci budú môcť vidieť<br />

(možno prvýkrát v živote) loď<br />

„na suchu“. K zimnému prístavu<br />

povedie predĺžená promenáda<br />

popri Dunaji, takže jeho prehliadka<br />

môže by pekným záverom<br />

prechádzky.<br />

■■ Čo ešte chýba k realizácii?<br />

Všemocný papier – administratívne<br />

vybavovačky – a veľa<br />

práce, aby sme sa mohli čím<br />

skôr pokochať novým exponátom<br />

slovenskej technickej histórie.<br />

<br />

Foto: K. Juríková<br />

37

Aktivity na Dunaji<br />

Nové aktivity na Dunaji<br />

Nábrežie Dunaja v Bratislave dostáva novú tvár, vyrástli tu moderné obytné a spoločenské komplexy – RIVERPARK, AUPARK<br />

a EUROVEA – promenáda sa postupne predlžuje až k zimnému prístavu, poskytuje možnosti na aktívny oddych, kaviarničky núkajú<br />

občerstvenie a príjemné posedenie, ale tok rieky využívajú iba dopravné a nákladné lode a osamelí člnkári.<br />

Populárny parníček Propeler, ktorý prevážal cestujúcich z centra mesta na petržalský breh, prestal prepravovať v roku 1994.<br />

Odvtedy sa dá na druhý breh dostať iba cez mosty. V poslednom čase však čoraz silnejšie rezonujú medzi občianskymi aktivistami<br />

i odborníkmi myšlienky o obnovení Propelera, objavujú sa úvahy aj o nových aktivitách, ktoré by mohli oživiť cestovný ruch na<br />

Dunaji a zatraktívniť túto európsku rieku pre turistov i obyvateľov hlavného mesta. Publicistovi Jozefovi Šuchovi o nových aktivitách<br />

na Dunaji porozprávali predseda občianskeho združenia Spoločnosť Ferdinanda Martinenga Peter Kurhajec a aktivista a autor<br />

viacerých zaujímavých zámerov na rozvoj osobnej lodnej dopravy na Dunaji, lodný kapitán Ľubomír Feješ.<br />

Ľubomír Feješ: Obnovenie Bratislavského Propeleru je<br />

myšlienka, ktorá vychádza z tradície. Propeler začal v Bratislave<br />

premávať v roku 1891. Tento lodný prievoz bol v prevádzke<br />

viac ako sto rokov. Dnes sa nábrežie upravuje, na brehoch<br />

vznikajú nové aktivity, je tam oveľa väčší pohyb ľudí,<br />

nie je to už ako v minulosti, keď boli na nábreží vyhorené<br />

sklady a natáčali sa tam vojnové scény do filmov. To bola tragédia<br />

pre Bratislavu. Nemohli sme sa čudovať, že ľudia k Dunaju<br />

nechodili – čo by tam robili? Treba ľudí vytiahnuť opäť<br />

k vode a sprostredkovať im priamy kontakt s riekou. Myšlienkou<br />

obnoviť Propeler sa vážne zaoberajú aj v samosprávnych<br />

orgánoch na úrovni magistrátu hlavného mesta, aj v mestskej<br />

časti Staré mesto. Spojením týchto snažení sa vytvára vhodná pôda<br />

pre jeho návrat.<br />

Pôvodne sa uvažovalo o obnove jeho tradície len na historickej<br />

linke medzi obidvoma brehmi, súčasnosť však umožňuje rozšírenie<br />

aj na ďalšie zaujímavé miesta na nábreží. Preto spočiatku uvažujeme<br />

so štyrmi prístaviskami, medzi ktorými by sa vykonávala preprava:<br />

mestské centrum, Sad Janka Kráľa ako významná oddychová<br />

zóna, na ľavom brehu nové obytné , obchodné a spoločenské centrá,<br />

EUROVEA, RIVERPARK (AUPARK = Sad J. Kráľa). Prepojením týchto<br />

významných bodov by vznikla jedna zmysluplná možnosť rozvíjania<br />

osobnej lodnej dopravy na novej bratislavskej mestskej lodnej<br />

linke.<br />

■■ Túto dopravu by zabezpečoval Propeler?<br />

Ľubomír Feješ: Pri komunikácii so samosprávnymi orgánmi sme<br />

konštatovali, že pre takúto prepravu je potrebné moderné a dostatočne<br />

rýchle plavidlo. Bolo by to plavidlo úplne nového typu s rozmermi<br />

cca 19 x 6 m s konštrukciou katamaran, určené na prepravu cca 60<br />

cestujúcich s klimatizovanou a vykurovanou krytou hlavnou palubou,<br />

bezbariérovou toaletou, so zadnou vyhliadkovou terasou a hornou<br />

palubou určenou aj na prepravu bicyklov, cestujúcim by bolo k dispozícii<br />

aj občerstvenie.<br />

V súčasnosti hľadáme možnosti, ako projekt uviesť do života. Tento<br />

zámer sme už aj verejne prezentovali. Médiá, ktoré o tom písali, nás<br />

vyzývajú čo najskôr, tak do jedného roka, myšlienku realizovať.<br />

■■ V čom vidíte najväčší problém pri realizácii projektu?<br />

Ľubomír Feješ: Získať vhodné polohy na prístaviská.<br />

V Bratislave je veľký tlak na umiestňovanie plávajúcich zariadení,<br />

ktoré slúžia na komerčné pristávanie lodí, čo je dobrý<br />

obchod. My však nemôžeme využívať tieto pontóny. Potrebujeme<br />

pristávacie zariadenie, ktoré bude presne vyhovovať<br />

tejto mestskej linke. Vo svete sa pre mestské linky stavajú samostatné<br />

prístaviská, ktoré sú kompatibilné s prepravnými<br />

plavidlami, čo umožňuje bezpečný a veľmi rýchly nástup. Prístaviská<br />

by nemali byť len holé pontóny, ale mali by poskytovať pre cestujúcich<br />

aj služby, ktoré tam patria: kryté čakárne, predaj lístkov, informačný<br />

kútik pre turistov s materiálmi o Bratislave, Dunaji a Slovensku,<br />

ako aj predaj suvenírov a bufet. Pre nás sú tie pontóny dôležité<br />

aj preto, lebo umožnia Bratislavčanom a návštevníkom mesta priamy<br />

a bezprostredný kontakt s riekou.<br />

■■ Takže s dymiacim parníčkom sa už ľudia nestretnú?<br />

Z historických a nostalgických dôvodov by bolo zaujímavé pre obnovenie<br />

Propelera využitie pôvodného parníčka, ktorý lodný prievoz<br />

vykonával a najviac sa zapísal do sŕdc ľudí. Tá lodička ešte existuje,<br />

ale už nie je schopná plavby a dnes slúži ako galéria moderného<br />

umenia. Uvažujeme však postaviť jej repliku , ktorá by bola situovaná<br />

do historizujúceho vzhľadu z obdobia 50 – 60. rokov minulého storočia<br />

a ktorá by premávala na turistickom romantickom a nostalgickom<br />

okruhu najmä v centre Bratislavy, medzi mostmi Lafranconi a Apollo.<br />

Aj keď dnes už neuvažujeme s parným pohonom a plavidlo by bolo<br />

vybavené moderným strojným zariadením, poháňali by ho však lopatkové<br />

kolesá a pre ilúziu by sme mohli cez komín vypúšťať prifarbenú<br />

paru, ktorá by vytvárala dojem dymiaceho komína. Verím, že by<br />

to bola výborná turistická atrakcia Bratislavy.<br />

■■ V médiách sa písalo aj o iných projektoch na širšie využitie lodnej<br />

dopravy.<br />

38 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Aktivity na Dunaji<br />

Ľubomír Feješ: V spolupráci<br />

s hlavným mestom, Bratislavským<br />

a Trnavským samosprávnym<br />

krajom, ale aj samosprávami<br />

v Dolnom Rakúsku<br />

a Župe Győr – Moson – Sopron<br />

v Maďarsku pripravujeme<br />

viacero projektov v oblasti<br />

lodnej dopravy a cestovného<br />

ruchu. Nosným je projekt<br />

DUNAJBUS na rýchle dopravné<br />

a turistické prímestské lodné<br />

spojenie po Dunaji od Šamorína<br />

do centra Bratislavy až<br />

po Hainburg vRakúsku.<br />

Hlavne pre kombináciu loď<br />

a bicykel sú ideálne menšie<br />

cezhraničné turistické lodné<br />

spojenia cez zdrž vodného Občianski aktivisti Peter Kurhajec (vľavo) a Ľubomír Feješ<br />

diela Gabčíkovo a staré koryto Dunaja do<br />

oblasti ramennej sústavy v Maďarsku; projekt<br />

Dunaj Turistbus zasa rieši turistické<br />

rýchle osobné lodné spojenie po rieke Morave<br />

a Dunaji, medzi mestskými časťami<br />

Bratislavy Devínskou Novou Vsou a Devínom<br />

a územím národného parku Donau<br />

Auen a jeho centrom v Orth an der Donau<br />

Dolnom Rakúsku. Na území Bratislavy<br />

a Bratislavského samosprávneho kraja je<br />

zase možné ponúknuť okrem mimoriadne<br />

atraktívnych lokalít Devín, Devínska<br />

Kobyla a náleziska Sandberg, napojenie Parníček Devín<br />

na cyklotrasy smerom na Malé Karpaty<br />

a Vodné dielo Gabčíkovo.<br />

■■ Aká loď by sa plavila na tejto trase?<br />

Ľubomír Feješ: Bol by to už spomínaný<br />

moderný katamaran. Je veľmi silá vôľa tento<br />

projekt realizovať.<br />

■■ Ďalší projekt, o ktorom sa hovorí, je plávajúca<br />

svietiaca fontána Martinengo, ktorá by<br />

mala pripomínať prácu hasičov, záchranárov<br />

a policajtov, tvoriacich integrovaný záchranný<br />

systém. Pán Kurhajec, vy ste autorom tejto<br />

myšlienky. Aká je vaša predstava?<br />

Peter Kurhajec: Naproti EUROVEI pri petržalskom<br />

brehu plánujeme zakotviť veľkú<br />

loď NITRA (dĺžka sto metrov, šírka 14 metrov).<br />

Na hrane lode obrátenej k rieke budú<br />

vodné dýzy, ktoré umožnia vytvárať rôzne<br />

vodné obrazce. Napríklad vystrekne desať<br />

vodných stĺpcov do výšky 20 – 25 metrov,<br />

ktoré budú symbolizovať štáty, cez ktoré<br />

preteká Dunaj. Ďalšia možnosť bude mohutný,<br />

50-metrov vysoký vodný stĺpec na<br />

prednej časti lode ako symbol európskej<br />

spolupráce, alebo vodná stena, na ktorú<br />

bude po zotmení možné laserom premietať<br />

propagačné snímky o Slovensku, rôznu<br />

reklamu a podobne.<br />

■■ Bude mať loď aj iné využitie?<br />

Peter Kurhajec: Nemecko a Rakúsko<br />

sú pomerne slušne vybavené atrakciami<br />

na Dunaji, cez Slovensko Dunaj viacmenej<br />

iba preteká. Preto chceme, aby sa<br />

loď s fontánou stala pútavou dominantou<br />

a aj odpočinkovým miestom pre cyklistov<br />

Parníček Devín pri petržalskom brehu<br />

a člnkárov, ktorí splavujú Dunaj, aj miestom<br />

pre peších návštevníkov.<br />

Vlastné teleso lode využijeme komplexnejšie<br />

– palubu aj podpalubie. Násypníky<br />

na palube odstránime a urobíme rovnú palubu,<br />

ktorú môžeme využívať na rôzne aktivity<br />

(napr. v zime ľadové sochy, v lete rôzne<br />

stretnutia, zaujímavé sympóziá a pod.).<br />

V podpalubí budú rozsiahle, štyri metre<br />

vysoké priestory. Uvažujeme tu zriadiť stálu<br />

GALÉRIU DROTÁRIE, venovanú tradičnému<br />

slovenskému remeslu, a organizovať<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

rôzne príležitostné výstavy.<br />

Premýšľame aj o národných<br />

dňoch iných štátov spolu s ich<br />

typickou kuchyňou a podobne.<br />

Radi prijmeme aj iné zaujímavé<br />

podnety. Chcem zdôrazniť,<br />

že do všetkých priestorov<br />

lode bude bezbarierový<br />

prístup.<br />

Celé riešenie sa nesie v duchu<br />

európskej filozofie – modrá<br />

a zelená – teda voda a brehy.<br />

Patronát nad projektom si<br />

už zobrali bratia Hochschornerovci,<br />

a pracujeme na tom,<br />

aby prevzal patronát aj Peter<br />

Sagan. Tak by sme mali zastúpenú<br />

vodu aj brehy, teda vodnú<br />

turistiku, vodné športy a aj<br />

cykloturistiku. Myšlienku podporujú minister<br />

vnútra SR Róbert Kaliňák, predseda<br />

BSK Pavol Frešo, primátor Bratislavy Milan<br />

Ftáčnik, starosta Petržalky Vladimír Bajan,<br />

a mnohí ďalší.<br />

■■ Prečo navrhujete nazvať loď Martinengo?<br />

Peter Kurhajec: Ferdinand Martinengo<br />

bol taliansky šľachtic narodený v Záhrebe,<br />

ktorý v Bratislave založil záchranárstvo<br />

a hasičstvo. Preto bude loď venovaná hasičom,<br />

záchranárom a policajtom, všetkým,<br />

nielen slovenským. Chceme, aby tu mali aj<br />

svoj klub a cítili sa tu doma.<br />

Ľubomír Feješ: Myšlienka vybudovania<br />

fontány na Dunaji je veľmi zaujímavá aj<br />

preto, že pokiaľ viem, na Dunaji, ale ani na<br />

iných riekach nič podobné neexistuje. Podobné<br />

projekty môžeme vidieť na jazerách<br />

vo Švajčiarsku aj inde, to sú však stacionárne<br />

zariadenia, nie spojenie fontána a plavidlo.<br />

Vzhľadom na podmienky v Bratislave,<br />

kde je zmena výšky hladiny príliš veľká,<br />

by bol problém vybudovať nejaké pevné<br />

zariadenie. Ak sa umiestni takáto fontána<br />

na plavidle, ktoré je dostatočne veľké,<br />

bude to monument na vode s veľkým efektom<br />

a príťažlivosťou pre ľudí na lodi a aj<br />

pre tých, ktorí sa budú pozerať z brehov.<br />

Sympatický je úmysel spojiť vzdanie holdu<br />

mestu, Dunaju, Slovensku s pripomenutím<br />

si ľudí, ktorí nielen na vode, ale aj na<br />

súši zachraňujú životy. Spojenie s aktivitami,<br />

ako sú cyklistika a splavovanie Dunaja<br />

dáva predpoklady, aby vzniklo komplexné<br />

dielo, ktoré bude jednou z najväčších turistických<br />

atrakcií v Bratislave.<br />

<br />

Foto: archív<br />

39

SLOVENSKÁ TLAČOVÁ AGENTÚRA<br />

SLOVAK NEWS AGENCY<br />

TRENDY<br />

V TELEKOMUNIKAČNOM<br />

29. 10. 2012, NH GATE ONE, Bratislava, www.informslovakia.sk<br />

so a.s<br />

Generálny partner: Hlavní partneri: Partneri: Mediálni partneri:

Letecké dni<br />

V septembri<br />

patrilo nebo nad Sliačom<br />

milovníkom letectva<br />

Nadšenci lietania, majstri letectva, vyznávači leteckej akrobacie, znalci leteckej<br />

techniky, priaznivci leteckých dní nevynechali Medzinárodné letecké dni<br />

Slovak International Air Fest (SIAF) 2012 na leteckej základni Sliač.<br />

Programovým partnerom SIAF 2012 bolo<br />

Ministerstvo obrany SR, ďalej Generálny<br />

štáb Ozbrojených síl SR a veliteľstvo<br />

Vzdušných síl SR, spoluorganizátormi Ministerstvo<br />

vnútra SR, Ministerstvo dopravy,<br />

výstavby a regionálneho rozvoja SR, Banskobystrický<br />

samosprávny kraj, ako aj mestá<br />

Banská Bystrica, Sliač a Zvolen. Letecká<br />

základňa Sliač bola v tomto roku dejiskom<br />

jedinečného leteckého sviatku s hviezdnym<br />

obsadením. Dôkazom prestíže tohtoročných<br />

Medzinárodných leteckých dní bol<br />

aj fakt, že záštitu nad podujatím prevzal<br />

prezident SR Ivan Gašparovič, podobne<br />

ako ministri Martin Glváč, Robert Kaliňák<br />

a Ján Počiatek. Svojou podporou deklarovali<br />

vzťah k najväčšej leteckej udalosti roka.<br />

Malý kúsok neba v srdci Slovenska sa na<br />

dva dni stal symbolickým javiskom, na ktorom<br />

sa predstavili mnohé letecké esá z rôznych<br />

kútov Európy. Letecká základňa Sliač<br />

uprostred starého kontinentu privítala stroje,<br />

ktoré tu zažili absolútnu premiéru.Nemožno<br />

zabudnúť ani na ľudí, bez ktorých by letecké dni neboli také úspešné. Uznanie patrí<br />

pilotom, technikom a celému personálu Leteckej základnej Sliač, členom organizačného štábu<br />

a v neposlednom rade obyvateľom žijúcim v blízkosti základne, ktorí boli nútení znášať<br />

obmedzenia súvisiace s prípravou a priebehom Medzinárodných leteckých dní SIAF 2012.<br />

Pohľad na belasé nebo, ktoré križujú nádherné lietajúce stroje, neraz na hranici dokonalosti<br />

– aj o tom boli Medzinárodné letecké dni na Sliači. <br />

<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

Hubert Štoksa, riaditeľ MLD SIAF 2012<br />

Foto: archív<br />

41

Analýza PAS<br />

V rebríčku konkurencieschopnosti<br />

klesla SR na 71. miesto<br />

Slovenská republika sa v hodnotení konkurencieschopnosti prepadla oproti minulému roku o 2 miesta a skončila na 71. priečke<br />

v rebríčku 144 krajín. Vyplýva to zo Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2012 – 2013, ktorú zverejnilo Svetové ekonomické<br />

fórum (WEF). Ide o historicky najhoršie umiestnenie Slovenska od jeho zaradenia do tohto prestížneho medzinárodného<br />

porovnania v roku 1997. Slovensko sa dostalo do pozície tretej najmenej konkurencieschopnej krajiny EÚ, keď nižšie v rebríčku sa<br />

nachádzajú už len Rumunsko (78. miesto) a Grécko (96.).<br />

Na vrchole rebríčka sa štvrtýkrát po sebe umiestnilo Švajčiarsko.<br />

Singapur si udržal druhú priečku a Fínsko je na treťom<br />

mieste, kde vystriedalo minuloročné Švédsko (4.). Severské a západoeurópske<br />

krajiny dominujú v prvej desiatke rebríčka, keď<br />

zoznam najkonkurencieschopnejších ekonomík dopĺňajú Holandsko<br />

(5.), Nemecko (6.) a Veľká Británia (8.). Z mimoeurópskych<br />

krajín sa v prvej desiatke umiestnili USA (7.), Hongkong (9.)<br />

a Japonsko (10.). Česká republika klesla o 1 miesto a skončila na<br />

39. priečke, naďalej však zostáva lídrom v regióne krajín V4. Poľsko<br />

si udržalo svoje minuloročné 41. miesto a Maďarsko po páde<br />

o 12 miest obsadilo v tomto roku 60. priečku.<br />

„Výsledky tohtoročnej Správy o globálnej konkurencieschopnosti<br />

vypovedajú o pokračovaní trendu mierneho ekonomického oživovania<br />

svetových ekonomík. Tri štvrtiny z dvadsiatich najvyššie umiestnených<br />

krajín dosiahli vyššie skóre Indexu konkurencieschopnosti v porovnaní<br />

s predchádzajúcim rokom,“ hovorí Róbert Kičina, výkonný riaditeľ<br />

Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS), ktorá je partnerskou inštitúciou<br />

Svetového ekonomického fóra. V súvislosti s umiestnením<br />

Slovenska dodáva: „Zostup Slovenska v rebríčku je zapríčinený<br />

pretrvávajúcimi bariérami podnikania, ktoré sa vládam napriek deklaratórnym<br />

vyjadreniam nedarí v praxi odstraňovať. O imidž reformnej<br />

krajiny už Slovensko definitívne prišlo a od roku 2004 sa podnikatelia<br />

nedočkali nových reforiem, ktoré by zásadným spôsobom zlepšili<br />

podmienky na podnikanie. Slovensko v rebríčku kleslo už po šiesty raz<br />

v rade a čoraz výraznejšie zaostáva za ostatnými krajinami V4. Hlavnými<br />

bariérami, ktoré najviac zhoršujú našu konkurencieschopnosť, sú najmä<br />

neefektívne fungujúce verejné inštitúcie, nízka vymožiteľnosť práva,<br />

vysoký deficit verejných financií a slabá efektívnosť verejných výdavkov,<br />

nízka kvalita vzdelávacieho systému, neefektívny trh práce, byrokracia,<br />

klientelizmus a korupcia.“<br />

Autori Správy o globálnej konkurencieschopnosti definujú konkurencieschopnosť<br />

ako súbor inštitúcií, vládnych politík a faktorov,<br />

ktoré ovplyvňujú úroveň produktivity krajiny. Na základe verejných<br />

dát a dát získaných z prieskumu vyhodnocujú 12 pilierov<br />

konkurencieschopnosti, ktoré spolu vytvárajú komplexný obraz<br />

o konkurencieschopnosti jednotlivých krajín.<br />

Nedostatky a prednosti SR podľa<br />

Svetového ekonomického fóra<br />

Ako najväčšiu konkurenčnú nevýhodu Slovenska identifikovalo<br />

Svetové ekonomické fórum nízku vymáhateľnosť práva (140.<br />

priečka v 144 miestnom rebríčku). Nasledujú vysoká miera klientelizmu<br />

v krajine (138.), mimoriadne nízka dôvera verejnosti voči<br />

politikom (136.) a vysoké administratívne zaťaženie podnikania<br />

(132.). Ďalším výrazným nedostatkom je slabá kvalita služieb zo<br />

strany štátu na podporu podnikania (130.). Nasledujú nedostatočný<br />

záujem vlády o obstarávanie technologicky najvyspelejších<br />

produktov (127.), slabý vplyv slovenských producentov na medzinárodnú<br />

distribúciu (126.), prílišná orientácia zákazníkov na<br />

cenu, a nie na kvalitu (125.). Výrazne zaostáva letecká infraštruktúra<br />

(124.). Slovensko naďalej trápi únik talentovaných ľudí do zahraničia<br />

(122.), nekvalitný systém vzdelávania (120.), netransparentnosť<br />

pri nakladaní s verejnými financiami (120.), neefektívne<br />

náklady poľnohospodárskej politiky (120.) a nefungujúci kapitálový<br />

trh (117.). Podnikatelia pociťujú zhoršené etické správanie sa<br />

obchodných partnerov (116.). Ďalšími konkurenčnými nevýhodami<br />

Slovenska sú vysoký deficit verejných financií (116.), nízka nezávislosť<br />

súdnictva (115.), povaha konkurenčných výhod, ktoré sú<br />

postavené viac na lacnej pracovnej sile ako na vyspelých technológiách<br />

(115.) a neefektívna štruktúra verejných výdavkov (112.).<br />

Medzi najvýraznejšími konkurenčnými výhodami slovenskej<br />

ekonomiky sa nachádzajú otvorenosť Slovenska voči zahraničnému<br />

vlastníctvu podnikov (2.), nízke colné bariéry (6.), legislatíva<br />

podporujúca prílev zahraničných investícií (8.) a technologická<br />

vyspelosť investorov prichádzajúcich na Slovensko (9.). Pozitívne<br />

hodnotené boli aj legislatíva týkajúca sa záložného práva a bankrotov<br />

(11.), vysoká korelácia medzi výškou miezd a produktivitou<br />

práce (14.) a nízke riziko terorizmu (24.). V oblasti infraštruktúry<br />

sú pozitívne vnímané železničná doprava (25.) a energetická<br />

infraštruktúra (25.). Ďalšími prednosťami Slovenska sú rozšírenosť<br />

internetu (26.), rozvinutá konkurencia na domácom trhu<br />

(27.), investičný rating krajiny (30.), zdravý bankový sektor (32.),<br />

vyspelosť výrobných procesov (34.), rozšírenosť mobilného internetového<br />

pripojenia (35.), používanie vyspelých marketingových<br />

nástrojov v podnikoch (38.), dostupnosť výskumných a tréningových<br />

centier (40.), prístup k financovaniu (42.), vysoká miera vysokoškolského<br />

vzdelávania (42.) a rozšírenosť širokopásmového<br />

internetového pripojenia (44.).<br />

Svetové ekonomické fórum hodnotí konkurencieschopnosť<br />

krajín na základe dostupných štatistických dát a celosvetového<br />

Prieskumu názorov riadiacich pracovníkov. Prieskum prebiehal<br />

od februára do apríla 2012 a zapojilo sa doň viac ako 14 000 manažérov<br />

z celého sveta. PAS koordinovala prieskum na Slovensku<br />

a s výzvou na zapojenie sa do prieskumu oslovila 220 veľkých<br />

podnikov a 220 malých a stredných podnikov náhodne vybraných<br />

podľa metodiky Svetového ekonomického fóra. Výsledky<br />

hodnotenia odrážajú stav ekonomiky a názory manažérov ku koncu<br />

apríla 2012. Takmer všetci respondenti zo Slovenska vyplnili<br />

prieskum elektronicky na internetovej stránke Svetového ekonomického<br />

fóra a PAS nemala prístup k individuálnym odpovediam<br />

respondentov.<br />

Rozdiely v globálnej konkurencieschopnosti<br />

pretrvávajú; Švajčiarsko, Singapur a Fínsko<br />

na vrchole rebríčka<br />

(preklad oficiálnej tlačovej správy Svetového ekonomického fóra)<br />

Ženeva, Švajčiarsko, 5. septembra 2012 – Švajčiarsko sa štvrtýkrát<br />

po sebe umiestnilo na vrchole rebríčka v Správe o globálnej<br />

konkurencieschopnosti 2012 – 2013, ktorú dnes zverejnilo Svetové<br />

ekonomické fórum. Singapur si udržal druhú priečku a Fínsko<br />

je na treťom mieste, kde vystriedalo minuloročné Švédsko (4.<br />

miesto). Severské a západoeurópske krajiny dominujú v prvej desiatke<br />

rebríčka, keď zoznam najkonkurencieschopnejších ekonomík<br />

dopĺňajú Holandsko (5.), Nemecko (6.) a Veľká Británia (8.).<br />

Z mimoeurópskych krajín sa tu umiestnili USA (7.), Hongkong (9.)<br />

a Japonsko (10.).<br />

Správa naznačuje, že Švajčiarsku a krajinám severnej Európy<br />

sa podarilo skonsolidovať svoju konkurencieschopnosť po hospodárskej<br />

a finančnej kríze z roku 2008. Na druhej strane, krajiny<br />

42 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Analýza PAS<br />

južnej Európy, t. j. Portugalsko (49.), Španielsko (36.), Taliansko<br />

(42.) a predovšetkým Grécko (96.), naďalej trpia v dôsledku nedostatku<br />

konkurencieschopnosti, ktorá vyplýva z ich makroekonomickej<br />

nerovnováhy, zlého prístupu k financovaniu, rigidnej<br />

pracovnej legislatívy a nedostatku inovácií.<br />

Napriek nárastu celkového skóre konkurencieschopnosti si USA<br />

zhoršili svoju pozíciu štvrtýkrát v rade a posunuli sa o dve miesta<br />

nižšie na 7. priečku. Popri narastajúcej makroekonomickej nestabilite<br />

vyvolávajú v podnikateľskej sfére obavy niektoré prvky týkajúce<br />

sa fungovania inštitúcií v krajine, najmä nízka dôveryhodnosť politikov<br />

a nedostatočne efektívna vláda. Pozitívom je, že krajina naďalej<br />

zostáva svetovým lídrom v inováciách a jej trhy fungujú efektívne.<br />

Pozície veľkých rozvíjajúcich sa trhových ekonomík (BRICS)<br />

sa vyvíjali rozdielne. Čína (29.) si napriek miernemu poklesu<br />

o 3 priečky naďalej udržuje vedúci pozíciu. V tejto skupine krajín<br />

sa v rebríčku posunula vyššie len Brazília (48.). Juhoafrická republika<br />

(52.), India (59.) a Rusko (67.) v rebríčku klesli.<br />

Okrem Singapuru sa v prvej dvadsiatke rebríčku umiestnili aj<br />

niektoré ďalšie ázijské krajiny– Hongkong (9.), Japonsko (10.), Tajvan<br />

(13.) a Južná Kórea (19).<br />

Z krajín Blízkeho východu a severnej Afriky sa najvyššie umiestnil<br />

Katar (11.). Saudská Arábia ostáva naďalej v prvej dvadsiatke<br />

(18.). Spojené Arabské Emiráty (24.) si medziročne polepšili, kým<br />

Kuvajt (37.) mierne klesol. Maroko (70.) a Jordánsko (63.) sa v rebríčku<br />

posunuli vyššie. Z krajín subsaharskej Afriky sa v prvej polovici<br />

rebríčka umiestnili Juhoafrická republika (52.) a Maurícius<br />

(54.). Väčšina krajín v tomto regióne však bude musieť na zlepšenie<br />

svojej konkurencieschopnosti vynaložiť viac úsilia vo všetkých<br />

hodnotených oblastiach.<br />

V Latinskej Amerike si naďalej zachováva vedúcu pozíciu Čile<br />

(33.) a viacerým krajinám, ako napr. Paname (40.), Brazílii (48.),<br />

Mexiku (53.) a Peru (61.), sa podarilo zlepšiť svoju konkurencieschopnosť.<br />

„Pretrvávajúce rozdiely v konkurencieschopnosti medzi regiónmi<br />

a v rámci regiónov, obzvlášť v Európe, sú príčinou turbulencií, ktoré<br />

dnes zažívame, a to ohrozuje našu budúcu prosperitu,“ hovorí Klaus<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

Schwab, zakladateľ a výkonný predseda Svetového ekonomického<br />

fóra a dodáva: „Žiadame vlády, aby konali rozhodne pri prijímaní<br />

dlhodobých opatrení na posilnenie konkurencieschopnosti a vrátili tak<br />

svetovú ekonomiku k udržateľnému rastu.“<br />

Xavier Sala-i-Martin, profesor ekonómie na Columbia University<br />

v USA dodáva: „Index globálnej konkurencieschopnosti zachytáva dlhodobé<br />

trendy, ktoré formujú konkurencieschopnosť ekonomík sveta. Z tohto<br />

pohľadu sme presvedčení, že Index poskytuje užitočný náhľad na kľúčové<br />

oblasti, na ktoré sa musia krajiny sústrediť, ak chcú optimalizovať úroveň<br />

produktivity, ktorá podmieňuje ich ekonomickú budúcnosť.“<br />

<br />

Zdroj: Podnikateľská aliancia Slovenska<br />

43

Komentár<br />

Keď nebude ani chlieb ani hry<br />

Soňa Motusová<br />

Foto: dreamstime.com<br />

Šičky z Vranova nad Topľou mali šťastie.<br />

Diskutabilné šťastie. Po tom, čo týmto<br />

úboho plateným ženám ich taliansky zamestnávateľ<br />

niekoľko mesiacov vôbec nevyplatil<br />

mzdy, sa rozhodol pre radikálny<br />

krok. Počas celozávodnej dovolenky mienil<br />

rozmontovať a odviezť stroje a zmiznúť,<br />

utiecť pred zodpovednosťou. Dámy zostali<br />

na ulici bez zamestnania, bez perspektívy,<br />

že im ktokoľvek zaplatí to, čo si už zarobili,<br />

že za nich niekto zaplatí nemocenské<br />

a sociálne poistenie a, predovšetkým, bez<br />

možnosti lepšieho zamestnania. Ak by totiž<br />

v tejto, jednej z mnohých hladových dolín<br />

Slovenska bola lepšia možnosť uplatnenia,<br />

už dávno by odišli od chrapúnskeho podnikateľa,<br />

ktorý ich aj tak neplatil. Možno však<br />

vranovské šičky nevyjdú naprázdno. Premiér<br />

Robert Fico sa totiž rozhodol uvoľniť<br />

milióny eur z vlastnej rezervy a ony sa svojich<br />

peňazí dočkajú. Je tu však viacero ale.<br />

Položme si otázku, prečo pán podnikateľ<br />

z Talianska vôbec prišiel na Slovensko?<br />

Žeby ho nalákala niektorá zo slovenských<br />

vlád na investičné stimuly? Alebo jednoducho<br />

vedel, že v slovenskom podnikateľskom<br />

prostredí sa jeho odsúdeniahodný<br />

skutok ľahko stratí? Pretože toto na Slovensku<br />

nerobia len vypočítaví zamestnávatelia<br />

spoza našich hraníc, ktorí sa môžu<br />

slovenským orgánom ľahko stratiť a nenájdu<br />

ich žiadni veritelia. Ani nevyplatení<br />

zamestnanci, ani zdravotné poisťovne či<br />

sociálna poisťovňa. Takto konajú často aj<br />

slovenskí zamestnávatelia s pravdepodobnosťou<br />

hraničiacou s istotou, že im samotným<br />

sa nič nestane. Podnikateľ a manažér<br />

je na Slovensku chránený druh, je takmer<br />

bohom, bežnými právnymi nástrojmi nepostihnuteľný.<br />

Tisíce ľudí potom čaká trpké<br />

sklamanie, keď zistia, že im jednoducho<br />

chýbajú odpracované roky na dôchodok.<br />

Pretože pán veľkopodnikateľ neplatil<br />

Sociálnej poisťovni. Tisíce ľudí platia zdravotným<br />

poisťovniam veľké sumy, pretože<br />

pán manažér „zabudol“. Títo všetci musia<br />

platiť aj penále za to, že niekto iný si neplnil<br />

svoje povinnosti. Štátu to v podstate vyhovuje,<br />

pretože už dvakrát predĺžil lehotu,<br />

za ktorú od vás zdravotná poisťovňa môže<br />

pýtať neodvedené čiastky – z troch na päť<br />

rokov a potom na desať. Nezriedka však<br />

pýtajú aj oveľa ďalej dozadu a neznalí zákona<br />

platia. Ak neplatia hneď, nastupujú<br />

exekútori, ktorí majú z tejto činnosti fantastické<br />

príjmy. Odpracované roky potrebné<br />

pre priznanie dôchodku nikto nikomu<br />

nevráti.<br />

Tu už nikto nič negarantuje?<br />

Pravda, je tu garančný fond. Ale ten platí<br />

namiesto postihu vypočítavých a chamtivých<br />

podnikateľov len za presne určených<br />

podmienok. Zamestnávateľ musí priznať<br />

bankrot, slušne odovzdať výpovede,<br />

priznať platobnú neschopnosť a vyčísliť,<br />

koľko vlastne zostal zamestnancom a veriteľom<br />

dlžný. Ale to spomínaný Talian<br />

z Vranova neurobil. A neurobili to ani desiatky<br />

tzv. veľkopodnikateľov, po ktorých<br />

zostali obrovské dlhy u zamestnancov i v<br />

poisťovniach, hoci disponovali rozprávkovým<br />

osobným majetkom. Dnes sú majetky<br />

upratané tak, že by ich sto audítorov<br />

nenašlo ani za sto rokov a veľkopodnikatelia<br />

veselo fungujú ďalej. Aj takí, ktorým<br />

sa podarilo zlikvidovať tradičnú výrobu<br />

a ktorí pokazili, čo sa dalo, sú dnes oceňovaní<br />

ako „šikovní manažéri“, pretŕčajú sa<br />

v „smotánkach“, pôsobia v dozorných radách<br />

a užívajú si milióny, ktoré by im vlastne<br />

patriť nemali. Nemajú strach. Nikto<br />

z nich sa neocitol za mrežami, nikoho ani<br />

len nevyšetrovali orgány činné v trestnom<br />

konaní. Basa hrozí skôr tomu, čo zobral<br />

ako úplatok pár kíl ryže alebo jabĺk.<br />

Hlupáci! Stará pravda hovorí, že kradnúť<br />

sa oplatí len v extrémne veľkých sumách.<br />

A ako vidno, dobrou cestou je aj okrádanie<br />

tých najbiednejších. Napríklad nevyplácaním<br />

ani tej štátom garantovanej minimálnej<br />

mzdy. Nedávno som v istom mienkotvornom<br />

denníku čítala o mzdách v jednej<br />

z mnohých súkromných bezpečnostných<br />

služieb, ktorá dostala príležitosť pôsobiť<br />

na jednom z ministerstiev. Redaktor sa<br />

rozčuľoval, že SBS-kári berú 8 eur na hodinu.<br />

Zdalo sa mu to priveľa. Neoveril si, koľko<br />

z toho skutočne dostane výkonný pracovník.<br />

To je len máličko, skutočne málo<br />

nad dve eurá. Ostatné berie majiteľ SBS.<br />

A všetci sú spokojní. Ministerstvo znížilo<br />

počet vlastných pracovníkov, pretože si na<br />

isté činnosti objednalo externú firmu. Majiteľ<br />

onej externej firmy, pretože na každej<br />

„človekohodine“ bezprácne zarába. A napokon<br />

aj štát, pretože znížil počet svojich<br />

zamestnancov, a predsa len má menej ne-<br />

44 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Komentár<br />

zamestnaných. Čo si o tomto postupe myslia<br />

samotní zamestnanci, to sotva niekoho<br />

zaujíma. Máme síce inšpektorát práce, ale<br />

ten sokolím okom sleduje napríklad, či ľudia<br />

nevykonávajú viac nadčasov než povoľuje<br />

zákon. Skutočnosť, že sa na mnohých<br />

miestach pracuje za menšiu ako minimálnu<br />

mzdu, inšpektorom práce uniká.<br />

Vranovské šičky mali trochu šťastia,<br />

ale ich prípad poukazuje na mnohé, čo<br />

sa v oblasti pracovného práva na Slovensku<br />

zanedbalo. Garančný fond ani rezerva<br />

predsedu vlády nemôžu stačiť na tisícky<br />

prípadov – vykorisťovania. Že ste toto<br />

slovo nečítali od čias, keď nám nanucovali<br />

učebnice marxizmu-leninizmu? Som presvedčená,<br />

že ho budeme počuť čoraz častejšie.<br />

Spolu so slovom pauperizácia, čiže<br />

zbedačovanie širokých más.<br />

My a oni<br />

Hovorí sa, že kým Američania žijú podľa<br />

zásady Štát, nestaraj sa do nás, Európania<br />

žiadajú Štát, postaraj sa o nás. Veci<br />

však nikdy nie sú také jednoduché, ako<br />

sa zdajú. Pravda, paternalistická rola štátu<br />

a sociálny rozmer ekonomiky je v Európe<br />

(Západnej) tradíciou, ale je predovšetkým<br />

úlohou štátu, aby zabránil prípadom, keď<br />

neschopní, chamtiví, lakomí a chrapúnski<br />

„podnikatelia“ ožobračujú tisíce ľudí.<br />

Je predovšetkým úlohou štátu zabezpečiť<br />

pracovné príležitosti – veď aj amerických<br />

prezidentov hodnotia podľa tohto kritéria.<br />

Obrovská masa ľudí bez práce a príjmu je<br />

pre štát nielen záťažou, ale aj priamym nebezpečenstvom.<br />

Komunistické rovnostárstvo,<br />

prirodzene, nie je riešením, ničí prirodzenú<br />

snahu jednotlivcov dosiahnuť vo<br />

svojom živote niečo viac, využiť svoje danosti,<br />

schopnosti, podnikavosť. Ale komunisti<br />

mali aj iné možnosti ako sa vyrovnať<br />

s verejnou mienkou, ktorá im nie je priaznivo<br />

naklonená. Demokracia je iná. Frfľať<br />

je možné, ale osobitne v postkomunistických<br />

krajinách neveľmi účinné. Zaujímalo<br />

by ma, aký by bol osud talianskeho podnikateľa<br />

z Vranova, keby svoj biznis rozvinul<br />

v Spojených štátoch amerických. Alebo vo<br />

Francúzsku.<br />

V postkomunistických krajinách nahráva<br />

dobrodruhom a zlodejom aj slabá vymáhateľnosť<br />

práva. Pretože aj v súdnictve<br />

existuje ohromujúca miera korupcie.<br />

Signifikantný je v tomto smere prípad Evy<br />

Varholíkovej, príslušníčky našej novodobej<br />

zlatej mládeže. Hneď po tom, ako sa<br />

jej na maďarskej diaľnici „podarilo“ opitej<br />

a možno aj sfetovanej zvlášť trýznivým<br />

spôsobom zabiť štyroch nevinných Maďarov,<br />

sa na internetových fórach objavili<br />

značne pesimistické úvahy o jej perspektívach.<br />

Väčšina diskutujúcich pripomínala,<br />

že keby došlo k podobnej udalosti na<br />

Slovensku, táto dáma z vyššej spoločnosti<br />

by sa vonkoncom ničoho nemusela báť.<br />

„Nejako by sa to urobilo.“ Príkladov totiž<br />

máme bezpočetne. Demokracia je však aj<br />

o tom, že všetci sme si rovní. O tom snívala<br />

Európa stovky rokov od Magny charty<br />

v roku 1215, na tom boli politicky postavené<br />

Spojené štáty americké v Deklarácii nezávislosti<br />

z roku 1776. Nikomu sa nechce<br />

veriť, že by podobná požiadavka bola len<br />

utópiou, nesplniteľným želaním.<br />

Ak je prerozdeľovanie bohatstva príliš<br />

nevyvážené, dostáva aj myšlienka slobody,<br />

rovnosti a bratstva na frak. Majú rovnaké<br />

práva ľudia s minimálnou mzdou, ktorí sa<br />

v dôchodku stanú námetom pre nového<br />

Kryla, a ľudia, ktorí si v divokej privatizácii<br />

a následných rozkrádačkách a korupčných<br />

kauzách dokázali „urvať“ milióny?<br />

Nie, istotne nie.<br />

Čoraz zbedačovanejšie masy (buďte trpezliví,<br />

veď je kríza) však vidia, že bohatstvo<br />

prechádza nie do rúk tých, ktorí<br />

sa skutočne o niečo zaslúžili, ale do rúk<br />

manželiek, kamarátov, synov, dcér a švagrín,<br />

z večera do rána nesmierne šikovných<br />

podnikateľov. Do rúk finančných skupín,<br />

kam ho prihrávajú politické reprezentácie.<br />

Pri zohľadnení stále platnej tézy, že zisky<br />

sú súkromné a straty a dlhy verejné, je im<br />

sveta žiť!<br />

Nie sme jedna spoločnosť. Profilujeme<br />

sa ako My a Oni. To je veľmi nebezpečná<br />

tendencia. Už rímski cisári vedeli, že aby<br />

sa ľud nebúril, treba mu dať chlieb a hry.<br />

Nová elita v postkomunistických krajinách<br />

nechce dať nič. Všetko chce pre seba.<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

Áno, tá kríza<br />

Pri znižovaní miezd, masovom prepúšťaní,<br />

nevyplácaní ani toho zarobeného, pri<br />

nedodržiavaní zákona o povinnej minimálnej<br />

mzde existuje veľmi dobrá a už roky<br />

fungujúca výhovorka – je predsa kríza. Ani<br />

s krízou si však nemôžu poradiť obyčajní<br />

ľudia, aj na krízu je tu štát. Väčšina ľudí<br />

nemá ani poňatia, čo sú to hedgeové fondy,<br />

toxické úvery či druhotná platobná neschopnosť.<br />

Ani to vedieť nemusia. Mali by<br />

to vedieť vládni i medzinárodní finanční<br />

a ekonomickí experti. Na všetko dnes existuje<br />

výhovorka, že nie sú peniaze. Kamže<br />

sa to všetky peniaze podeli? Nuž, minuli<br />

ich tí pred nami. Členovia demokratických<br />

vlád veľmi dobre vedeli a vedia, že ich politický<br />

osud závisí nielen od veľkých korporácií,<br />

ktoré ich do teplučkých a pohodlných<br />

kresiel usadili. Raz za štyri roky záleží<br />

aj na voličoch. Nespokojný volič sa od<br />

svojej politickej strany odvráti – a môže sa<br />

to stať dokonca aj v čase medzi voľbami.<br />

Preto je potrebné vytvoriť silnú strednú<br />

vrstvu, spokojnú so svojou životnou úrovňou,<br />

ktorá sa vo voľbách bude vedieť odvďačiť.<br />

Priveľa nezamestnaných, príliš nízke<br />

príjmy znamenajú pre vládnucu elitu<br />

akútne nebezpečenstvo. Tak sa stalo, že<br />

toľko vychvaľovaná vysoká životná úroveň<br />

na Západe bola vlastne umelo saturovaná<br />

na úrok budúcich príjmov. Vlády sa zamotávali<br />

do dlhov. Ale prišiel čas splatnosti.<br />

Žijeme v ňom.<br />

Z krízy podľa rôznych ekonomických<br />

škôl existujú dve cesty. Jednou je šetrenie<br />

na každom kroku a touto cestou sa<br />

vydala Európa. Ťažko povedať, či aj Slovensko.<br />

Slováci neustále počúvajú o priaznivom<br />

ekonomickom rozvoji svojej krajiny,<br />

ale na vlastných príjmoch nič podobné<br />

necítia. Skôr naopak. Vláda prichádza<br />

s návrhmi stále nových daní, daňová úľava<br />

na študujúce dieťa by sa mohla končiť<br />

už v 19. roku jeho veku, dane a odvody si<br />

vo výške takmer polovice príjmu zaplatia<br />

aj ľudia pracujúci na dohodu, najnovšie<br />

sa povráva o „cirkulačnej dani“ z motorových<br />

vozidiel. Aj keď sa vláda socialistov<br />

tvári, že tieto opatrenia postihnú len vysokopríjmové<br />

skupiny obyvateľstva, opak je<br />

pravdou. Štát samotný pritom nešetrí ani<br />

v najmenšom. Ani politickí predstavitelia<br />

neboli schopní ani symbolického gesta<br />

zníženia vlastných príjmov, ako sme tohto<br />

svedkami na západ od našich hraníc. „Prebyrokratizované“<br />

Slovensko má problém<br />

nielen so slabo platenými učiteľmi, zdravotnými<br />

sestrami či šičkami, ale najnovšie<br />

sa ozývajú aj štátni úradníci. Tí sú často<br />

cieľom výpadov zo strany „skutočných“<br />

pracujúcich, ale pravdou je, že tisíce z nich<br />

pracujú za sumy, ktoré sú hlboko pod priemernou<br />

mzdou v národnom hospodárstve.<br />

Dobre platení sú na ministerstvách<br />

a v štátnych inštitúciách len tzv. politickí<br />

nominanti, ktorí sa už pred nástupom do<br />

funkcií zabezpečia lukratívnymi zmluvami<br />

a zlatými padákmi. Na „plebs“ potom peňazí<br />

nezostáva. Je to práve táto vrstva, ktorá<br />

nielenže nehorázne cicia štátny rozpočet,<br />

ale vyžaduje aj iné pôžitky. Príkladom<br />

sú extrémne lacné byty, vysokoškolské tituly<br />

zadarmo, beztrestnosť za priestupkovú,<br />

ba aj kriminálnu činnosť. Bonusom bývajú<br />

aj zahraničné cesty, kde ani tak nejde<br />

o štúdium napríklad skúseností iných<br />

krajín v sociálnej oblasti alebo hľadanie<br />

investorov pre Slovensko, ale o lukratívnu<br />

turistiku. Na odstrihnutí týchto pôžitkov<br />

a odstránení korupcie by mohlo Slovensko<br />

bezpochyby ušetriť stovky miliónov eur.<br />

Čo však, veď aj americký prezident George<br />

Bush mladší presadil nižšie zdaňovanie<br />

bohatých vrstiev spoločnosti a Barack<br />

Obama tento zákon napriek sľubom nezmenil.<br />

Ľahšie je zdierať chudobných. Ale<br />

aj kráľom, ktorí nakladali na ľud pospolitý<br />

čoraz vyššie dane, sa stávalo, že skončili<br />

pod sekerou kata.<br />

Druhou cestou ako sa dostať z krízy je<br />

podľa ekonómov podpora spotreby. Tento<br />

model znamená rozvoj a nie stagnáciu, vyžaduje<br />

však existenciu dostatočného množstva<br />

financií medzi obyvateľstvom. Práve tu<br />

chýba to, čo sa minulo v predchádzajúcich<br />

dvoch desaťročiach v záujme zachovania<br />

postavenia politikov na čele štátov a vlád,<br />

čele štátnych inštitúcií, v záujme ich fascinácie<br />

mocou a politikou všeobecne. Ak<br />

zákonodarná, výkonná a súdna moc nedokáže<br />

potrestať politikov za ich zlé rozhodnutia,<br />

kto to má dokázať? Že by samotný<br />

ľud? Anarchia, revolúcia, občianske vojny?<br />

Alebo nastúpi čas zodpovednosti? <br />

45

Esej<br />

Noc s Hamletom alebo ako ťažko je byť<br />

na Slovensku kresťanom<br />

Z<br />

leta mi ostal v mysli zvláštny zážitok.<br />

Uprostred augusta sa v mojej rodnej<br />

Banskej Štiavnici konal už desiaty ročník<br />

frankofónneho festivalu poézie Cap<br />

a l´Est – Cesta na východ. Čudný názov<br />

vymyslel jeden zo zakladateľov festivalu,<br />

milý Francúz Michel de Maulne, ktorý<br />

miluje Štiavnicu, Štiavničanov a vôbec<br />

ľudí z „Východu“. Tohtoročné dni poézie<br />

za účasti poetiek a poetov domácich i zahraničných<br />

boli venované českej literatúre.<br />

Za letnej noci sme sa zhromaždili na<br />

nádvorí Starého zámku. Toto nádvorie<br />

bolo kedysi trojloďovým gotickým chrámom.<br />

V čase tureckých nájazdov starí<br />

Štiavničania premenili farský chrám na<br />

pevnosť. Namiesto gotickej klenby vysoko<br />

nad nami je teraz hviezdnaté nebo.<br />

Pod tým nebom na mieste, kde býval oltár,<br />

je teraz pódium. Na ňom sú herci,<br />

speváci, hudobníci. V ten večer prednášali<br />

filozofickú báseň Vladimíra Holana<br />

(1905 – 1980) Noc s Hamletom dvaja herci.<br />

Francúz Michel de Maulne a Slovák Štefan<br />

Bučko. Imaginárny dialóg moderného<br />

človeka s Hamletom o zmysle života, o tom, či sa svet zmenil a prečo<br />

žijeme a čo nás teší alebo zarmucuje. Medzitým znela lutna.<br />

Michel vymyslel, že k českému básnikovi pridá ako komentáre<br />

verše slovenskej poetky Dany Podrackej (inak rodáčky zo Štiavnice).<br />

Tieto slovenské odpovede k mŕtvemu Holanovi čítala za stolíkom<br />

so sviečkou sediaca žena v bielom. Tiež štiavnická rodáčka. Volá sa<br />

Magda Vašáryová. Aj tí, čo z rôznych dôvodov pani poslankyňu nemajú<br />

v láske, museli uznať, že prednášala pekne, s citom, pokojne,<br />

civilne. Ako keby tie verše vychádzali z jej vlastného vnútra.<br />

Po predstavení sa dostalo potlesku a ovácií nielen Michelovi<br />

a milému Števovi Bučkovi s nádherným hlasom. Michel pozval na<br />

pódium aj autorku Danu Podrackú. Dostala kyticu. Potom sa obe<br />

ženy objali a Dana darovala svoju kyticu Magde.<br />

Neviem, koľkí ľudia na naplnenom nádvorí Starého zámku si<br />

uvedomili, že sú svedkami nielen rutinnej vzájomnej úcty herečky<br />

a autorky. My starší vieme, že sa tu pred obecenstvom stretli<br />

a objali dve poslankyne. A to nie hocijaké. Dana Podracká bola<br />

pred rokmi poslankyňou za HZDS, sedela v parlamente hneď vedľa<br />

pána Mečiara a napísala o ňom aj nadšenú knižku. Magda Vašáryová<br />

je doteraz poslankyňou z diametrálneho opačného politického<br />

tábora, za SDKÚ.<br />

Pán Holan mohol byť spokojný. Aj pán Shakespeare. Noc<br />

Hamletom spojila – aspoň na jeden večer – Montekovcov a Capulettovcov.<br />

Spokojní sme boli aj my, čo sme vedeli o zákulisí.<br />

Svetlá umenia, básne, zahnali politické antagonizmy do tmy, do<br />

prepadliska.<br />

Umenie, ozajstný ľudský hlas sa ukázal silnejší než politický fanatizmus.<br />

Nie je to dobrá letná inšpirácia pre Slovensko?<br />

<br />

Letný čas je pre mnohých obdobím takmer povinného zabúdania.<br />

Cez leto treba vypnúť oddýchnuť si. Žiť iný život ako počas<br />

Anton Hykisch<br />

roka. Horúce slnko nad hlavou nenúti<br />

premýšľať, chce sa znehybnieť, zabudnúť.<br />

Celý zmysel moderného komerčného<br />

turizmu je vlastne organizované zabúdanie.<br />

Nevedieť o ničom je šťastím. Kašlať<br />

na ekonomiku, politiku, na všetko.<br />

Slovenské leto 2012 veru nebolo letom<br />

zabúdania. Akoby úpal zasiahol viaceré<br />

hlavy, ktoré by inak mali ostať za každých<br />

okolností chladné a rozvážne. Kým vládny<br />

tábor sužovali zlé čísla z narastajúceho<br />

deficitu štátneho rozpočtu, kým lídri eurozóny<br />

nervózne hľadali možné východiská,<br />

kým Grécko stále krachuje a Španielsko<br />

tiež potrebuje pomoc, kým slovenský<br />

premiér musí zvažovať, ako udržať Slovensko<br />

v silnom jadre, zatiaľ doma naše<br />

mysle zamestnávali iné priority.<br />

V Európe (a možno vo svete) sú len<br />

dve akési možné ideové zoskupenia, ktoré<br />

ľuďom poskytujú isté nádeje, perspektívy,<br />

východiská. Na jednej strane sú to<br />

ľavicové socialistické strany. Na druhej<br />

pravicové, v Európe viac-menej kresťansky<br />

orientované zoskupenia. Zdá sa mi,<br />

že ľavicový tábor zosilnieva a najmä na<br />

Západe, ktorý nezažil naživo blaho reálneho<br />

socializmu. Občas nezakryto koketuje alebo priamo sa hlási<br />

k (staro)novému marxizmu. Na pravicovom kresťanskom krídle je<br />

akosi neveselo a zmätočne.<br />

<br />

Nezakryto priznávam, viac fandím pravici. Hádam už aj zo zotrvačnosti<br />

ostáva vo mne nádej (ilúzia?), že kresťanstvom inšpirované<br />

riešenia majú nám stále čo povedať. Presnejšie, mali by nám čo<br />

povedať Lenže akosi im to nejde. Obrovský monolit svetovej katolíckej<br />

cirkvi sa ocitá v krízových stavoch. Predovšetkým v Európe,<br />

v tej Európe, ktorá bola ešte nedávno úrodnou pôdou všetkých<br />

inovácií a renovácií. (Maritain, Mounier, Teilhard de Chardin, Ján<br />

XXIII., druhý vatikánsky koncil...) Všetko toto je už akosi zabudnuté,<br />

stratilo na príťažlivosti. Všetko prekryjú pedofilné škandály,<br />

hocijako nafúknuté. Pravdaže, utešujeme sa históriou. Cirkev,<br />

kresťanstvo, prešlo už všeličím. Všetko sa nakoniec prekoná,<br />

vyvrbí, zo všetkého sa vylížeme. Bolo aj horšie, a oveľa horšie –<br />

a svetová cirkev je tu.<br />

Pozrime sa na naše nábožné Slovensko. So štatisticky silnou<br />

majoritnou cirkvou. Zrazu je tu akési teologické fórum, internetové<br />

portály fungujú naplno, reformátori ako vyšití, hovoria po nemecky<br />

lepšie ako po latinsky, s odbojnými Rakúšanmi a Nemcami<br />

jedna ruka. Len nemecký pápež im nie je na výške doby.<br />

Ťažko, preťažko je byť kresťanom na Slovensku. Najmä toto<br />

leto. Taký prípad Bezák. Sám neviem, čo si o tom myslieť. Nemôžem<br />

uveriť, že pápež by vedome krivdil slovenskému redemptoristovi,<br />

ktorého pred dvoma rokmi vyznačil, vymenoval. A teraz je<br />

ten chlapík nanič. Nuž, ako katolíci dôverujeme vyššej autorite.<br />

Pápež je neomylný, pokiaľ sa vyjadruje ex cathedra vo veciach viery<br />

a mravov. Je prípad slovenského arcibiskupa, jedného z tisícov<br />

biskupov svetovej cirkvi, vecou viery a mravov? Taká hanba akurát<br />

v Roku sv. Cyrila a sv. Metoda... My obyčajní veriaci nevieme, čo<br />

46 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Esej<br />

sa stalo. Kúpanie s nevhodnými? Odvolal priveľa dekanov a farárov?<br />

Financie predchodcu? Jeden milión šesťstotisíc euro odstupného<br />

advokátskej firme syna zakladateľa najkresťanskejšej strany<br />

Slovenska? Motanie sa na Pohode? Boh je pohoďák? Vari nitky ŠtB<br />

siahajú aj do vatikánskych komnát? Ak áno, to je dôvod, aby sa<br />

veriaci katolík odstrelil, odbachol, lebo už komu možno na tomto<br />

prašivom svete veriť?<br />

Ťažko je byť katolíkom na Slovensku. Hoci má k dispozícii dve<br />

kresťanské politické strany! Taký luxus v Európe ani nie je. Ojoj!<br />

V sérii slobodných volieb za dvadsať rokov po páde komunizmu<br />

sa najkresťanskejšia strana na Slovensku dopracovala z počiatočných<br />

20 % na súčasných 7 až 9 percent. Kde je chyba? V hlúpych<br />

voličoch?<br />

Po prehratých voľbách v Európe lídri porazených strán zvyčajne<br />

podajú demisiu. U nás ostávajú. Hnusné predajné médiá vyňúrajú<br />

ich príjmy, odstupné<br />

z Európskej komisie, pridelený<br />

byt, zlaté padáky<br />

svojim kádrom, kamarátsky<br />

titul PhD. (Maďarský<br />

prezident, olympijský víťaz,<br />

Orbánov miláčik,<br />

následkom takej „prkotiny“<br />

odstúpil). U nás je<br />

všetko ako pod úpalom.<br />

Medzitým sa strana drobí<br />

a drobí ako slovenská<br />

mrvenička. Najprv odíde<br />

jeden zo zakladateľov,<br />

fundamentalisti – a ostanú<br />

na periférii. V horúcich<br />

páľavách oznámia<br />

Lipšic a mladá Žitňanská,<br />

že idú dočerta a vytvoria<br />

novú stranu. Ale<br />

inak sa nič nedeje. Všetko<br />

pod úpalom.<br />

Už ako poslanec za<br />

KDH pred dvadsiatimi rokmi som bol zdesený, aký, takmer stopercentný,<br />

bol deficit ekonomických vedomostí u poslancov a politikov<br />

tejto strany. Áno, za socializmu všetci statočne svedčili, že<br />

sú veriaci, a preto nemali ani jediného ekonóma, ani jediného sociológa,<br />

ani filozofa. Ministrom hospodárstva za KDH bol bývalý<br />

člen KSS, chudák, už nebohý. (Inak výborný človek).<br />

<br />

Absolútny deficit chladného politického myslenia v KDH pretrváva.<br />

Projekt ohlásenej strany Nová väčšina Daniela Lipšica a Jany<br />

Žitňanskej je ako z inej planéty. Títo Marsania ohlasujú, že Slovenskú<br />

republiku treba „postaviť odznova“. Škoda, že samostatnú<br />

Slovenskú republiku akosi zabudli stavať vtedy, keď to bolo aktuálne.<br />

Naopak, vznik suverénneho Slovenska ich starší kolegovia<br />

výdatne sabotovali. Blúznia o novej politike, novej ekonomike a novej<br />

morálke, pričom ani jednému, ani druhému vôbec nerozumejú.<br />

Čo sa týka morálky, bolo by nad čím sa zamyslieť. Aj nad tým,<br />

či je morálne ešte viac rozdrobiť pravicu na Slovensku – až na štrk,<br />

vhodný tak na prevalcovanie?<br />

Idea spasiteľstva je u kresťana akosi pochopiteľná. U zodpovedného<br />

politika menej. Veľmi ma pobavili perličky ako „ľudia rozhodujú<br />

zodpovednejšie ako politici“. Zakladatelia Novej väčšiny<br />

nám zabudli povedať, že v demokracii politikov volia ľudia. Akí<br />

ľudia volia neschopných politikov?<br />

Tieto mesianistické halucinácie sa na Slovensku zdvihli po odhalení<br />

prípadu Gorila. Nerozumiem logickému skratu, že nedovyšetrenie<br />

či ututlávanie Gorily si vyžaduje zavrhnúť zastupiteľskú<br />

demokraciu a prejsť k akémusi modelu „priamej demokracie“.<br />

O priamej demokracii sa mohlo hovoriť za čias gréckych mestských<br />

štátov, keď sa občania (len slobodní, nie otroci) zmestili na<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

jedno námestie a mohli kričať na svojich politikov. V 21. storočí<br />

dožadovať sa akéhosi vládnutia bez politických strán, bez parlamentu,<br />

neustálymi ľudovými hlasovaniami, je blúznením. Nemožno<br />

ho ani nazvať naivným. Skôr nebezpečným. Veľmi dobre<br />

vieme, ako zneužívali ľudové hlasovania, referendá práve totalitné<br />

a diktátorské režimy!<br />

O akej politickej zodpovednosti svedčia štedré sľuby, že najprv<br />

zvýšia platy učiteľov a že za každým 1 eurom pomoci veľkým investorom<br />

by vyplácali 3 eurá malým a stredným podnikateľom?<br />

Z čoho, o tom nehovoria. O nápade, že každý občan, ktorý sa rozhodne<br />

živiť sám, by nemal platiť dane a dávky už radšej pomlčím.<br />

Svedčia o žalostných znalostiach ekonomických reálií dobroprajných<br />

zakladateľov.<br />

<br />

Ďalší mesianistický<br />

ošiaľ ohrozuje vzdelaného<br />

právnika Radoslava<br />

Procházku. Ten pre zmenu,<br />

pokiaľ sám nezosilnie,<br />

nechce KDH rozbíjať,<br />

ale si zmyslel budovať<br />

„novú platformu“ vo<br />

vnútri hnutia. Heslo „Silná<br />

spoločnosť – jednoduchý<br />

štát“ môže byť akiste<br />

racionálne aj príťažlivé.<br />

Bude záležať na jeho<br />

obsahovom rozvinutí,<br />

ktoré sa má verejnosť<br />

čoskoro dozvedieť.<br />

Budovať zdola silnú<br />

spoločnosť nie je dielom<br />

jedného volebného obdobia.<br />

Prežil som istý čas<br />

v Kanade, prosperujúcej<br />

krajine anglosaskej tradície,<br />

občianskej spoločnosti.<br />

Taká spoločnosť je výsledkom dlhého demokratického vývoja,<br />

nerušeného vojnami, revolúciami. Predpokladá dlhodobý lineárny<br />

hospodársky rast typický pre imigrantské USA a Kanadu.<br />

Je to ako anglický trávnik – robota tak na sto dvesto rokov.<br />

Byť dobrým právnikom je skvelá vec. Právnické myslenie má<br />

však tiež svoje úskalia. Zaškatuľkovaná dôkladnosť, dôvera v hierarchicky<br />

zoradené ľudské aktivity, nádej, že všetko možno zarámcovať,<br />

legislatívne pokryť – je zradná. Politika a ekonomika je vo<br />

veľkej miere výslednicou veľmi dynamických a menlivých procesov.<br />

Práve v novom ekonomickom myslení (na rozdiel od marxovsky<br />

ponímaných nemenných „ekonomických zákonov“) sa dnes<br />

analyzujú neštandardné, neočakávané, emocionálne aktivity, ktoré<br />

ovplyvňujú ekonomický život. Dobrý politik musí byť emocionálne<br />

otvorený človek, aby úspešne zvládal politické a ekonomické<br />

situácie a nečakané výzvy.<br />

Povedal by som, že dobrý politik dneška by mal byť aj citlivým<br />

človekom. Kresťanom.<br />

Na túto výzvu však kresťania na Slovensku zatiaľ nedostali<br />

uspokojivú odpoveď. Ani z jednej, akože kresťanskej strany.<br />

<br />

Vráťme sa k Noci s Hamletom, kde Vladimír Holan píše: „Ani nevedomosť<br />

neznamená šťastie.“ Nevedomosť či nezodpovednosť časti<br />

slovenských politikov (napríklad pravicových) nie je šťastím, ale<br />

nešťastím pre slovenského voliča.<br />

Ak dnes ide o elementárny záujem Slovenska – napríklad o udržanie<br />

eura a posilnenie Európskej únie – vláda i opoziční politici<br />

by sa nemuseli objímať. Mohli by sa však aj celkom ľudsky zamyslieť,<br />

čo by sme všetci potrebovali. Povedzme, viac spolupráce pri<br />

zachovaní nášho národa a štátu v silnej Európe. <br />

<br />

Foto: dreamstime.com<br />

47

Divadlo<br />

ElledanSe – Jediná stála<br />

scéna tanca a pohybového<br />

divadla u nás<br />

Divadlo elledanse od vzniku v roku 2007 prináša pôvodné autorské diela. Prvé<br />

s názvom Canto Hondo – hlboká pieseň o nej... bolo ocenené v troch kategóriách<br />

prestížnej divadelnej ankety DOSKY – za najlepšiu inscenáciu, réžiu a hudbu sezóny<br />

2008. V ďalších sezónach vznikli tanečné inscenácie Jablko, Silent snow, Pocta kravám<br />

a Quadrans. Najnovším predstavením v repertoári je projekt Voda na vode.<br />

Malý princ ©Slávo Uhrín<br />

tutárnou zástupkyňou je choreografka Mgr.<br />

art. Šárka Ondrišová, ArtD. Tvorba divadla<br />

sa zameriava najmä na súčasný tanec, hudbu<br />

a fyzické divadlo. Inklinuje k prepájaniu<br />

jednotlivých umeleckých disciplín a tým<br />

nadväzuje na súčasný trend prelínania doposiaľ<br />

nespájaných foriem umeleckého prejavu.<br />

V spolupráci s domom T&D, s. r. o.,<br />

vytvára a poskytuje priestorové a technické<br />

zázemie pre tvorbu a realizáciu divadelných,<br />

tanečných, pohybových, výtvarných, či hudobných<br />

projektov pre domáce súbory bez<br />

stálej scény i pre zahraničné súbory za účelom<br />

hosťovania, podporuje tvorbu začínajúcich<br />

umelcov a ponúka rezidenčné pobyty.<br />

Hlavnou prioritou elledanse je vytvoriť<br />

umelecké centrum otvorené pre rôzne žánre<br />

a tvorivé skupiny. Priestor je stálou scénou<br />

Divadla, Tanečnej školy a Súkromnej umeleckej<br />

školy elledanse, Prešporského divadla,<br />

Divadla P.A.T., Debris Company a Školy Ludus.<br />

Činnosť elledanse je finančne podporovaná<br />

súkromným sektorom a Ministerstvom<br />

kultúry SR. Divadlo sa pravidelne prezentuje<br />

na domácej aj zahraničnej scéne (festival<br />

Dotyky a spojenia, Divadelná Nitra, Štyri + (1)<br />

dni tanca pre vás, Zawirowania, ProArt, Szóló<br />

-Duó a iné) a hosťuje na pôde Slovenského<br />

národného divadla. Divadlo je pravidelným<br />

miestom konania rôznych festivalov – festivalu<br />

súčasného tanca Bratislava v pohybe, Nu<br />

Dance Fest, Novej drámy a ďalších.<br />

Tanečná škola elledanse sa zameriava<br />

na súčasný tanec, ale zároveň otvára dvere<br />

všetkým so záujmom o pohyb, kreativitu<br />

a umenie. Víziou je prostredníctvom prežitých<br />

skúseností pritiahnuť záujem detí<br />

a mládeže k trvalým hodnotám a dobrým<br />

medziľudským vzťahom.<br />

Elledanse nie je len umeleckým centrom,<br />

ale aj miestom, kde si obyvatelia mestských<br />

šastí Bratislavy – Ružinova či blízkeho Nového<br />

Mesta – môžu dať dobrú kávu, prečítať časopisy<br />

o tanečnom umení, zacvičiť a zatancovať<br />

si, stráviť príjemný večer v divadle či<br />

dať deti do letných tanečných táborov. Svojimi<br />

aktivitami zároveň rekultivuje prostredie<br />

v okolí. Je jedným z mála divadiel mimo centra<br />

mesta – prináša teda kultúru tam, kam<br />

patrí, do miest, kde ľudia reálne žijú. Je jediným<br />

divadlom so stálou scénou venovanou<br />

tancu a pohybovému divadlu na Slovensku.<br />

Koncert P. Cmorika<br />

Divadlo a Tanečná škola elledanse so sídlom<br />

v dome T&D (T ako tanec a D ako<br />

divadlo) na Miletičovej ulici v Bratislave, ktoré<br />

zastrešuje občianske združenie elledanse,<br />

sa po prvýkrát otvorili divákom v roku 2007.<br />

Zakladateľkou, umeleckou riaditeľkou a šta-<br />

Výstava: 5 rokov elledanse<br />

by Noro Knap<br />

Siedmeho septembra otvorilo elledanse<br />

novú, v poradí šiestu divadelnú sezónu najlepšou<br />

Tanečnou inscenáciou roka 2012 Českej<br />

republiky – Kolik váží vaše touha? z dielne<br />

VerTeDance za hudobného sprievodu českej<br />

kapely Zrní. Pri príležitosti piatych narodenín,<br />

ktoré bude elledanse oslavovať túto<br />

jeseň, bola po slávnostnom úvode sezóny<br />

otvorená vernisáž fotografickej výstavy s názvom<br />

5 rokov elledanse by Noro Knap. Koláže<br />

fotografií umiestnené v priestoroch foyer<br />

a kaviarne prevedú diváka päťročnicou na<br />

doskách elledanse, ukážu mu top inscenácie<br />

jednotlivých sezón, tanečníkov, ktorých súbor<br />

vychoval, premenu premenu priestorov<br />

a aj ľudí, ktorí prispeli k premene bitúnku na<br />

súčasnú podobu divadla a tanečnej školy.<br />

„Minulú sezónu možno označiť za experimentálnu.<br />

Do programu sme totiž zaradili okrem tanečných<br />

a činoherných predstavení aj koncerty,<br />

48 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Divadlo<br />

diskusie, filmové premietania či vernisáže. Aj tentoraz sme pripravení pokračovať<br />

v pestrej ponuke. No najväčší priestor chceme naďalej ponúkať<br />

tanečným predstaveniam, pohybovému či fyzickému divadlu,“ povedala<br />

umelecká riaditeľka a choreografka Šárka Ondrišová. „Tanec v jeho tradičných<br />

i netradičných podobách je čoraz vyhľadávanejším univerzálnym<br />

jazykom. V spojení s hudbou, výtvarným umením, novými technológiami<br />

alebo s činohrou si vybudoval divácke zázemie práve u nás,“ vysvetlila.<br />

Spojenie s Viliamom Klimáčkom<br />

Nová sezóna bude opäť plná netradičných divadelných projektov<br />

a ponúkne štyri premiérové inscenácie z vlastnej dielne. Prvá premiéra<br />

sezóny bude patriť k veľkým novinkám. Divadlo elledanse sa<br />

prvýkrát spája so známym dramatikom, básnikom, režisérom a zakladateľom<br />

divadla GUnaGU Viliamom Klimáčkom. Z ich spolupráce<br />

vzniknú v novej sezóne hneď dve inscenácie. Prvou bude Dlhá<br />

noc už v októbri a prepojí činoherné a pohybové divadlo. Na dosky<br />

prinesie príbeh piatich obyčajných obyvateľov z jedného mesta počas<br />

jednej noci – príbeh plný protikladov, konfliktov dobra a zla. „Zámerne<br />

balansujeme na hranici tragického a komického, ktorá svojou dráždivou<br />

neurčitosťou vystihuje dnešný svet,” povedal autor a režisér inscenácie<br />

V. Klimáček.<br />

V apríli 2013 čaká na divákov premiéra alternatívneho muzikálu<br />

Bubliny v betóne. V netradičnej inscenácii pod režisérskou taktovkou<br />

V. Klimáčka o divných ľuďoch žijúcich divné životy si zahrajú známe<br />

tváre GunaGu Viktor Horján, Zuzana Šebová, Zuzana Mauréry, Tomáš<br />

Palonder a piati tanečníci elledanse. Choreografie vytvorí Šárka<br />

Ondrišová a hudbu Shina zo skupiny Longital.<br />

„V tomto projekte zohrávajú dôležitú rolu hudba a spev. Meditatívne piesne<br />

alternatívnej rockovej skupiny Longital sa striedajú s inštrumentálnymi<br />

pasážami, činohra je paralelne sprevádzaná tancom a tanec sa stretá s textom<br />

až po záverečné spoločné ,minioratórium´,” prezradil Viliam Klimáček.<br />

Nová sezóna plná úspešných projektov<br />

Do sveta fantázie zavedie elledanse detského diváka v novembri inscenáciou<br />

Prázdniny v ríši rozprávok v réžii Veroniky Pavelkovej. Dielo<br />

vznikne podľa literárnej predlohy ruského historika a spisovateľa sci-fi<br />

Kira Bulyčova. Príbeh hlavnej hrdinky, 11-ročnej Alice, ktorej voľnou<br />

inšpiráciou sa stala kultová Alica v krajine zázrakov, sa odohráva sto<br />

rokov od súčasnosti. Inscenácia spája rozprávkové motívy s fantastickými<br />

sci-fi príbehmi. Nový rok 2013 sa začne premiérou Fuga v réžii<br />

Lucie Holinovej. Celovečerné hudobno-tanečné predstavenie, prepája<br />

živú hudbu, dizajn a tanec. Príbehy ľudí pozorované zvonka cez škáry<br />

vytvorené na scéne strieda sledovanie vnútorných dejov a správania<br />

sa človeka v jeho súkromnom prostredí. Elledanse počas aktuálnej sezóny<br />

uvedie aj autorské tanečné inscenácie z minulého roka – Voda na<br />

vode, ktorá skúma ľudské sny aj zabudnuté túžby, a Jablko o vzťahoch<br />

žien a mužov, obidve v réžii a choreografii Šárky Ondrišovej.<br />

Aj aktuálnu sezónu bude elledanse pokračovať v koprodukcii na<br />

úspešnom projekte Pondelky súčasného tanca v SND. Na doskách<br />

elledanse budú opäť hosťovať festivaly Bratislava v pohybe a Nu dance<br />

fest. V Tanečnej škole sa uskutočnia aj cykly tvorivých workshopov<br />

so špičkovými choreografmi, tanečné a muzikálové tábory či kreatívne<br />

víkendy pre deti. <br />

<br />

Anna Luptáková, foto: archív elledanse<br />

Veľká tanečná sála<br />

Canto hondo<br />

Divadelný priestor ©Noro Knap<br />

Medzinárodný deň tanca © Slavo Uhrín<br />

Foyer divadla ©Noro Knap<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

49

Literatúra<br />

Čo mohlo prísť a neprišlo<br />

Gabriela Rothmayerová (1951) – prozaička, novinárka a publicistka, autorka politologických esejí.<br />

Bola vedúcou redaktorkou Smeny na nedeľu, pôsobila ako poslankyňa Federálneho zhromaždenia ČSFR<br />

a potom v Národnej rade SR. Rozhovor pripravil Ľuboš Jurík.<br />

■■ Náš rozhovor bude prevažne o literatúre, o tvorbe, o literárnych<br />

dielach a o okolnostiach, ktoré s tým súvisia. Čosi mi neodbytne vraví,<br />

že by sme si ho mali rámcovať a to témou nie priamo literárnou, hoci<br />

s literatúrou silno súvisiacou: a síce hľadaním odpovede na to, čo je<br />

to ľavicový intelektuál, čo je to ľavicová kultúra... a keď už sme pri<br />

tom, čo je to ľavica v politike. Aký je teda tvoj názor na poslanie, na<br />

úlohu, význam a zmysel ľavicového spisovateľa a ľavice v politickom<br />

spektre všeobecne?<br />

Všetko, čo na svete bolo vymyslené, vrátane toho najhoršieho, pochádza<br />

z hláv intelektuálov. Kto iný by to mohol vymyslieť? Podstatné<br />

je, či intelektuál je schopný a morálne pripravený obstáť. Alebo či<br />

podľahne a nechá svoj rozum použiť, ako sme to videli v histórii – či<br />

v rokoch prvej republiky, či vo vojnových rokoch, či v rokoch reálneho<br />

socializmu alebo v rokoch reálneho kapitalizmu. Nedelím kultúru<br />

na ľavicovú a pravicovú, myslím si, že módni snobi, ktorí sa hrajú na<br />

elitu a nazývajú sa pravicou, majú ku kultúre a vlastne aj k ideálom<br />

tradičnej konzervatívnej či nebodaj liberálnej spoločnosti veľmi ďaleko.<br />

Mňa určite ovplyvnilo prostredie, v ktorom som vyrástla. Počas<br />

školských prázdnin som chodila pracovať do fabriky nazvanej Športvýroba:<br />

na nákladných autách tam vozili odkiaľsi z Čiech tony škrobu,<br />

čiernych tabletiek grafitu, žltého anilínového prášku a bandasky<br />

acetónu. Vo fabrike boli okrem majstrov zamestnané samé ženy. Vážili<br />

škrob, jemný anilín, balili grafit, prelievali do fľaštičiek acetón,<br />

a potom sa to opäť kamsi odvážalo. Samozrejme, že to bolo nevýhodné,<br />

samozrejme, že štát na tom určite prerábal: lenže čo, kto je<br />

to štát? Dostať pracovné miesto v tej špinavej, páchnucej fabričke, to<br />

bolo šťastie! Ženy si mohli privyrobiť, a tým získať sebaúctu, neboli<br />

už odkázané na slabé zárobky chlapov. Vzpriamili sa. Určite by boli<br />

radšej hrali na klavíri, alebo v rozhlasových hrách, ktoré pri tom vážení<br />

páchnucich chemikálií počúvali. No aj za tú prácu, ktorú získali,<br />

boli rady, pretože im priniesla iné spoločenské postavenie. Sociálne<br />

vylúčenie, ktoré si nevedeli pomenovať, zato ho denne okusovali, bolo<br />

možno ešte horšie, ako ten materiálny nedostatok. Do mňa sa táto<br />

skúsenosť vtlačila ako pečať do vosku, nedokážem vidieť najskôr čísla<br />

a ich efektívnosť, a až potom človeka. Myslím si, že to je podstata<br />

môjho pohľadu na svet: efektívne je to, čo pomáha človeku mať pocit<br />

dôstojnosti aj na tom poslednom stupienku spoločenského rebríčka.<br />

A dôstojnosť človek získa iba tak, že sa môže uplatniť, hoci by to bolo<br />

iba prišívanie gombíkov. Charita je ponižujúca!<br />

■■ Úvod o ľavicovej politike a hodnotovej orientácii nebol, z môjho pohľadu<br />

a pre potreby nášho dialógu, samoúčelný. Vcelku logicky totiž<br />

predpokladám, že o tebe možno hovoriť ako o ľavicovej intelektuálke<br />

a že aj literárna tvorba a politická činnosť nesie zrozumiteľné posolstvo<br />

o sociálnych postojoch, ľavicovej orientácii. Ako sa človek stáva<br />

„ľavičiarom“? Je za tým výchova, rodina, prostredie, štúdiá, prečítané<br />

knihy? Čo to znamená – byť ľavičiarom?<br />

Nikto si nevyberá, kam sa narodí. Mne sa to podarilo do rodiny,<br />

ktorá bola poriadne požehnaná. Bolo nás sedem detí a mali sme ťažko<br />

chorého invalidného otca.<br />

Z celej mojej veľkej rodiny nikto nebol v žiadnej politickej strane:<br />

ani v Hlinkovej, ani demokratickej, ani sociálnodemokratickej ani komunistickej,<br />

ani neskôr v Strane obrody či Strane slobody. Takže politika,<br />

ako starosť o veci verejné, to sa u nás nenosilo, lebo bolo dosť<br />

starostí s vecami rodinnými. Chodili sme pekne do kostola, mama<br />

prala pre faru oltárne rúcha, bratia miništrovali, taká typická slovenská<br />

rodina. Ale mala som veľké šťastie na učiteľov, prechovávam<br />

k nim – aj ako k stavu – veľkú úctu. Naša slovenčinárka Anna Palková<br />

bola najskôr rehoľná sestra, keď rehole zrušili, išla učiť. Nemala<br />

vlastných detí, zato sa tak ozajstne zaujímala o svojich žiakov. Raz sa<br />

prišla pozrieť, ako žijeme, bolo včasné ráno, umývala som sa v ľadovej<br />

vode, okná pokreslené arabeskami zamrznutých kvetov. Za nimi som<br />

videla rozmazanú postavu, otvorila som oblok, do chladnej kuchyne<br />

sa vovalil ešte studenší mrazivý vzduch a súdružka učiteľka mi dýchla<br />

na tie skrehnuté ruky. Na to sa nezabúda.<br />

■■ Po skončení štúdia žurnalistiky na FFUK v Bratislave v roku 1975 si<br />

pracovala vo viacerých periodikách, máš bohatú novinársku prax. Aké<br />

máš spomienky na svoju novinársku činnosť? Ako sa novinárske skúsenosti<br />

premietli do tvojej literárnej tvorby?<br />

No, to zase nebolo také jednoduché, kým som sa dostala na štúdium<br />

žurnalistiky. V mojej rodnej Gelnici o žurnalistike veru nechyrovali.<br />

Keď som bola nedávno na besede na našom gelnickom gymnáziu,<br />

rozprávala mi pani profesorka Faixová, ako sa celá zborovňa<br />

smiala, že tá Rothmayerová chce študovať žurnalistiku: Už len na ňu<br />

tam čakajú! Samozrejme, mali pravdu. Neprijali ma, ale asi sa niekomu<br />

v prijímacej komisii uľútilo, /neviem, kto to bol/, tak mi napísal<br />

list, aby som skúsila niekde praxovať, v nejakých novinách. A ešte mi<br />

pomohla moja spolužiačka Vera Solanová. Poslala pozdrav zo stužkovej<br />

slávnosti svojmu strýkovi Petrovi Karvašovi a na tom pozdrave<br />

bolo moje motto:<br />

Ach, zastaň chvíľa tichej nádeje,<br />

nech cítim tvoju pevnú dlaň.<br />

Pošepni, čo nám stužka priveje:<br />

belasé more, či snežnú pláň?<br />

A Peter Karvaš sa obratom v liste opýtal: „Kto je G. Rothmayerová?“<br />

Vera mu poslala hrubú obálku mojich všelijakých písačiek, no už<br />

s dôvetkom, že ma neprijali na vysokú školu. Pán Karvaš jej na to: „Že<br />

ju neprijali na žurnalistiku, je smola. Chvíľu som mal chuť odniesť jej<br />

básne do Mladej tvorby, ale ešte ju necháme, nech píše ďalej a vyzreje.“<br />

No a tak som zrela.<br />

■■ Zrela si, ako sa vtedy vravelo, v robotníckom prostredí...<br />

Nielen tam. Najskôr som brúsila radiátory vo Východoslovenských<br />

železiarňach, robilo sa tam „na kolotoč“, teda dve ranné, dve popoludňajšie,<br />

dve nočné zmeny a potom tri dni voľna. Potom vo „praxovala“<br />

vo Východoslovenských novinách: chodila som kupovať redaktorom<br />

víno a pomletú kávu Columbia, nosila som z ďalekopisu<br />

vytrhnuté výpisy a zásielky na hlavnú poštu. Po roku som sa hlásila<br />

na dramaturgiu na VŠMU, obstála som v talentovkách, ale – nevzali<br />

ma. Tak znova na prijímačky na žurnalistiku, a to už úspešne. Nebola<br />

som prenasledovaná z politických dôvodov, ako hovorím, u nás nebol<br />

nikto komunista ani z rokov päťdesiatych, ani šesťdesiatych, teda<br />

nikto nemohol byť ani rehabilitovaný, ani vylúčený a prenasledovaný.<br />

Bola som iba Nikto z Hornej Dolnej. Končila som potom vysokú školu,<br />

zúčastnila som sa už nejakých literárnych súťaží, niečo som aj povyhrávala,<br />

ale keď som sa uchádzala o prácu novinárky, v redakciách<br />

mali celkom iné starosti ako skúmať, či nebodaj mám nejaký talent.<br />

Všade sa ma opýtali, či som v strane. No, nebola som. Navyše som<br />

bola žena, a teda sa dosť oprávnene očakávalo, že sa vydám a budem<br />

mať deti. To je káder! Zase ma nikde nechceli. Na nejakom koncerte<br />

som sa zrazila s Petrom Brhlovičom, ktorého už predtým vyhodili zo<br />

žurnalistiky. Na rozdiel odo mňa, úspešnej absolventky, ktorá obhájila<br />

diplomovku na výbornú, mal však miesto v Smene, bol vedúcim<br />

oddelenia kultúry. A nielenže bol výborný textár, divadelník a novinár,<br />

bol to aj výborný kamarát. Zasadil sa za to, aby ma prijali do Smeny,<br />

najlepšej redakcie, v akej som mala česť pracovať.<br />

■■ Okrem novinárskych skúseností sú pre autora literárnych textov nesmierne<br />

cenné aj skúsenosti politické, resp. skúsenosti s priamou a ak-<br />

50 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Literatúra<br />

tívnou politikou. Bola si totiž poslankyňou Federálneho zhromaždenia<br />

ČSFR (1990 – 1992) a vzápätí aj Národnej rady SR (1992 – 1994). Napokon,<br />

z tohto obdobia – či skôr o tomto období – sú aj dve tvoje knihy:<br />

Zo zápisníka poslankyne (publicistické postrehy, 1992) a Dusno (kniha<br />

publicistiky a rozhovorov s viacerými osobnosťami z politiky, ale aj<br />

z kultúry, 1997). Pritom treba poznamenať, že si bola poslankyňou za<br />

Stranu demokratickej ľavice (SDĽ). Aké bolo tvoje pôsobenie v politike,<br />

ako ho s odstupom času hodnotíš?<br />

Možno si na to už dnes málokto spomenie, ale na začiatku ľudových<br />

zhromaždení na námestiach nerobila Praha ani Bratislava rozdiel<br />

medzi straníkmi a nestraníkmi. V Česko-Slovensku netrpeli ľudia<br />

hladom ani chladom, žili uprostred relatívneho blahobytu. A teraz<br />

mali možnosť rozbiť klietku, strihať drôty. Preto novembrové týždne<br />

vyzerali ako veľká celonárodná veselica. Pridusení ľudia mali pocit, že<br />

majú kam ísť, že sa s nimi ráta, že je niekto na ich strane. Vysvietené<br />

rozjasané námestia plné očarených, hladom<br />

nemučených ľudí. To bol politický začiatok aj<br />

pre mňa – hoci dosť nečakaný, určite neplánovaný<br />

a vlastne ani neželaný. V apríli 1990<br />

som začala pracovať v Nedeľnej Pravde – kde<br />

ma pred revolúciou nechceli... Práve som<br />

chystala rozhovor so Zdeňkom Mlynářom,<br />

podarilo sa mi zohnať si jeho telefónne číslo<br />

do Innsbrucku, kde prednášal ako profesor<br />

politológie. Sedela som pri telefóne, a skôr<br />

ako som vytočila to dlhé číslo do Innsbrucku,<br />

rozdrnčal sa bakelitový prístroj. V slúchadle<br />

som počula hlas Petra Weissa: „Nechcela by<br />

si nám pomôcť?“<br />

Samozrejme som súhlasila, myslela som si,<br />

že potrebuje niečo napísať alebo zredigovať.<br />

Prišla som na dohovorené stretnutie a Peter<br />

mi ponúkol kandidovať do rekonštruovanej<br />

Slovenskej národnej rady. Možno je to hanba,<br />

ale ja som ani poriadne nevedela, kde SNR<br />

sídli. Skôr zo sympatie k Petrovi som súhlasila.<br />

Po troch týždňoch pôsobenia v SNR sa<br />

končilo volebné obdobie tohto rekonštruovaného<br />

zboru a chystala sa kandidátna listina<br />

v prvých slobodných voľbách. Opäť mi ponúkli<br />

kandidatúru, Milan Ftáčnik sa ma však<br />

pýtal, či by som nechcela ísť radšej do Prahy,<br />

do federálneho zhromaždenia, vymenili by sme si miesto. Kandidovala<br />

som za Bratislavu a ani na chvíľu som si nemyslela, že by som<br />

mohla byť naozaj aj zvolená. Stalo sa, a mňa to veľmi prekvapilo, až<br />

zaskočilo: čo ja v tom parlamente budem vlastne robiť?<br />

■■ Musela to byť zmena, čosi celkom iné...<br />

Bolo to úplne iné. Bola som členkou kultúrnych a sociálnych výborov<br />

Snemovne ľudu a Snemovne národov FZ ČSFR, dokonca tajomníčkou<br />

výboru Snemovne ľudu. Predsedom bol sociológ Ivan Laluha,<br />

podpredsedom rocker Michal Prokop. Kolegami mi boli režisér a herec<br />

Jan Kačer, herec Rudolf Hrušínsky, režisér Jiří Svoboda, neskorší<br />

minister Pavel Dostál, spisovateľ Vladimír Mináč, hovorkyňa Charty<br />

77 Dana Němcová – ale vlastne by som mohla vymenovať všetkých<br />

členov výborov – čo meno, to osobnosť. Ach, kde tie lanské snehy<br />

sú... V ďalšom volebnom období som kandidovala do SNR a aj tu som<br />

mala vo výbore skvelých kolegov: Petra Jaroša, Ladislava Balleka, Ivana<br />

Hudeca, Jána Feketeho, Štefana Kvietika... V oboch parlamentoch<br />

som sa venovala legislatíve médií. V roku 1944 som vycúvala z politiky,<br />

vrátila som sa k svojej profesii. Najprv do Nedeľnej Pravdy, po<br />

zmene majetkových pomerov som z Pravdy odišla do literárnej redakcie<br />

Slovenského rozhlasu, kde som vlastne chcela začať pracovať<br />

hneď po skončení vysokej školy.<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

■■ Aj keď si z aktívnej politiky odišla, pozorne sleduješ spoločenské<br />

dianie, politické udalosti, vnímaš a všímaš si dobové kontexty, historické<br />

súvislosti, najmä si však všímaš problémy, nešváry, negatívne<br />

javy až na hranicu ľudskej hlúposti a obmedzenosti. Knižka Naše reality<br />

šou (2006) je akýmsi súhrnom tvojich postrehov o neveľmi veselej<br />

prítomnosti, je to prísne, ale pravdivé hodnotenie toho, aká je naša<br />

spoločnosť deformovaná, aké sú pomýlené hodnoty a ako spoločensky<br />

a ľudsky nezvládame „úlohy doby“. Čím to je, že sme obdobie po novembri<br />

1989 akosi nezvládli? Kde sa nabralo v našej spoločnosti toľko<br />

podvodov, klamstiev, zločinov, korupcie, mamonu...?<br />

Myslím si, že treba začať charakteristikou toho obdobia „pred“, aby<br />

sme pochopili, čo sa vlastne stalo. Každý sedemapoltý občan ČSSR<br />

bol v roku 1989 členom komunistickej strany. A predsa bola spoločnosť<br />

takmer rovnorodá. Okrem úzkej vrstvy ľudí privilegovaných najmä<br />

politickým systémom bol – povedané s Milanom Šimečkom – česko-slovenský<br />

ľud v podstate homogénnou masou zamestnancov štátu.<br />

Rozdielne politické a sociálne záujmy existovali v Česko-Slovensku<br />

len medzi homogénnym ľudom a úzkou vrstvou privilegovaných<br />

opôr politického systému. Zamatová revolúcia a nástup reálneho (lúpežného?)<br />

kapitalizmu splynuli na nerozoznanie<br />

– hoci nezaslúžene. Zamatovú revolúciu<br />

nadšene vítal „homogénny ľud“ ako veľkú<br />

nádej. O lúpežnom kapitalizme sa vtedy<br />

nehovorilo a nebol na programe. Ale nastal.<br />

Propagandisti píšu o tejto udalosti ako voľakedy<br />

po roku 1948 boľševici. Bez poznania,<br />

zato oduševnene a nenávistne. Nerozlišujú<br />

medzi ľuďmi, ktorým sa revolúciou otvoril<br />

svet, a preto nový režim chvália, a medzi<br />

tými, ktorí sú sociálne vylúčení. V chaose sa<br />

darí manipulátorom. Vylúčených sa nemá<br />

kto zastať. Neoliberálna vláda z predchádzajúcich<br />

rokov ich pourážala, spojili si ju s Novembrom<br />

a vlastným ponížením. Nečudujem<br />

sa tým 48 percentám ľudí, ktorí si myslia, že<br />

sa im dnes žije horšie, ako v reálnom socializme.<br />

Oni neokusujú slastný pocit zo slobody<br />

ako intelektuáli. Stratili viac, ako získali.<br />

■■ Vráťme sa teraz k tvojej literárnej tvorbe,<br />

k tvojim prvým poviedkam. Debutovala si<br />

zbierkou poviedok Lastovičie hniezdo (1982,<br />

dostala si Cenu Ivana Kraska za najlepší debut).<br />

Možno povedať, že si bola na knižný<br />

debut pripravená, mala si za sebou poviedky<br />

uverejnené v časopisoch, aj pomerne bohatú<br />

publicistickú činnosť. Možno tiež povedať, že akýmsi domicilom Lastovičieho<br />

hniezda je banícke prostredie (povedzme, že je to rodná Gelnica)<br />

a hlavnou hrdinkou je mladá žena – Eva. Hrdinka hľadá istotu,<br />

hľadá svoje lastovičie hniezdo, pocit bezpečia a zmysluplnosti. Čiže,<br />

duševné i životné situácie, ktoré viac či menej zodpovedajú tvojej reálnej<br />

situácii. Aký bol ten životný, profesionálny impulz, ktorý ťa – takpovediac<br />

– naštartoval?<br />

Mojím dobrým duchom je (bol) Vinco Šikula, na Wolkrovej Polianke,<br />

súťažnej prehliadke mladých talentov, si ma nejako všimol,<br />

potom prišiel za mnou na Suvorák, internát filozofickej fakulty. Dostal<br />

práve nejaký honorár, tak sa prišiel podeliť. Doslova! Doniesol<br />

mi sto korún – a to bol dosť veľký peniaz! - len tak, aby som si niečo<br />

kúpila. Baby na izbe – bývalo nás tam šesť – mi strašne závideli,<br />

nie tých sto korún, ale toho človeka, ktorý svojím rozprávaním bol<br />

okamžite miláčikom všetkých mojich kamarátok. Vinco sa ma potom<br />

z času na čas pýtal, ako sa mi pri písaní darí, a keď som už začala<br />

pracovať v Smene, hovorí:<br />

„A nemáš ešte na knižku?“ Rukopis Lastovičieho hniezda som mu<br />

odovzdala s malou dušičkou, mala som pred ním veľký rešpekt. Asi<br />

po mesiaci sme sa stretli, ale Vinco nič nehovoril, a ja som sa nejako<br />

ostýchala opýtať. No po nejakom ďalšom týždni mi oznámil, že už<br />

má posudky. „Aké posudky?“ nechápala som. „No, vyjde to, obidva<br />

sú kladné.“<br />

Anička Šikulová mi potom rozprávala, ako Vinco rukopis čítal,<br />

ba ako niektoré pasáže z textu hral, aby si overil, či to môže fungovať.<br />

Prikázal mi čítať „ťažké“ knihy, Prousta, Joyca, a zároveň nikoho<br />

nikdy nenapodobovať, zostať svoja.<br />

Foto: K. Schreiberová<br />

51

Literatúra<br />

Moja prvotina je vlastne Vincova zásluha, bez neho by som sa<br />

nikdy neodvážila ponúknuť ju vydavateľstvu.<br />

■■ Druhá kniha poviedok s názvom Po prvej skúške (1984, je v nej desať<br />

poviedok) už zreteľne naznačovala pôdorys tvojich literárnych tém<br />

a spôsob ich stvárnenia: stredobodom tvojho záujmu sú ženy, a to<br />

ženy nielen rôzneho veku, ale aj odlišného sociálneho postavenia. Každá<br />

je iná, každá má iné skúsenosti, iné vzťahy – no čo ich spája, v čom<br />

je ich úsilie takmer totožné, je túžba po rovnoprávnosti, emancipácii,<br />

po plnohodnotnom živote. Súhlasíš s touto stručnou charakteristikou?<br />

Aký si mala zámer pri písaní týchto poviedok?<br />

Keď mi vyšla prvá knižka, kritika bola priaznivá, veľmi známy<br />

a dobrý recenzent Ivan Sulík sa vtedy venoval novej mladej tvorbe.<br />

Okrem iného napísal: Rothmayerová píše ako chlap! Bola to veľká poklona,<br />

lenže ja som si uvedomila, čo škodí hrdinkám možno aj niektorých<br />

dobrých autoriek: keď nemajú ani trochu zmyslu pre humor.<br />

Moje hrdinky, ak sa im darí byť sebaironickými a so zmyslom pre humor<br />

– sú harmonické, jednoducho sa nedajú odrovnať. Taký životopis<br />

som im vnucovala, ale sem-tam sa, potvory, vymkli.<br />

■■ Tematickým pokračovaním predošlých knižiek je novela Šťastie je<br />

drina (1989), v ktorej je hlavnou hrdinkou opäť žena, mladá psychologička.<br />

Aj ona, resp. jej príbeh, jej citovo nenaplnené manželstvo a túžba<br />

po dieťati, ti slúži ako prostriedok na to, aby si ukázala spoločenské<br />

postavenie žien v spoločnosti. Čo ti dalo impulz k napísaniu tejto novely?<br />

Myslíš si, že postavenie žien v spoločnosti je znevýhodnené?<br />

V našom svete vládne mužský princíp: ak chce byť žena úspešná,<br />

preberá mužské vzory správania. Bojuje, pestuje si tvrdosť, nekompromisnosť,<br />

riadi sa heslom ako pri futbale: nedáš, dostaneš!<br />

Ženský prístup, teda byť bránou do života a ten život chrániť, aj<br />

keby to malo byť v tej chvíli nevýhodné, je takmer úplne vytesnený.<br />

Na druhej strane múdre ženy vedia, že sa musia tak trochu<br />

skryť, nevystrašiť mužov svojou inteligenciou, hrať s nimi komédiu,<br />

aby mali pocit sily a mužnosti. Ale hovorím skôr o intelektuálkach,<br />

pretože tam dolu, v každodennej starosti o rodinu, sú ženy<br />

stále najväčšou oporou svojim deťom a aj mužom.<br />

■■ O hľadaní zmyslu života, životných hodnôt, o zmene hierarchie – aj<br />

o týchto zásadných osudových postulátoch – môžeme hovoriť pri hodnotení<br />

obsiahlej novely (románu) Tak o čo ide? (2004). Hlavná hrdinka<br />

je konfrontovaná s vážnou chorobou, no namiesto depresií a rezignácie<br />

si našla iný, nový – a lepší zmysel života. Kniha Tak o čo ide? je aj<br />

metaforou, je akýmsi posolstvom o nádeji, o nezúfaní. Ako ju ty vnímaš?<br />

Čo ti dalo impulz k napísaniu tohto príbehu?<br />

Mala som kamarátku, zoznámili sme sa práve pri mojej epizóde<br />

v politike. Mladá, výnimočne ambiciózna žena, ekonómka, prednášala<br />

na vysokej škole, stala sa akademickou funkcionárkou, dokonca<br />

nejaký čas poslankyňou. Chodievala som s ňou na mítingy po celom<br />

Slovensku a videla som, ako ju ničí túžba vyniknúť, byť najlepšia.<br />

Niežeby jej chýbalo na chlieb alebo handry, ona potrebovala pocit<br />

akejsi výlučnosti, slávy (?). Žila sólo s dcérkou, ale o nej hovorievala<br />

čo najmenej, omnoho viac ju zožierali také funkcionárske techtlemechtle.<br />

Potom sme sa nejaký čas nevideli, bola som v Prahe, ona<br />

Bratislave, a stretli sme sa náhodou pred onkologickou nemocnicou.<br />

V prvej chvíli som ju nepoznala – bola po chemoterapii a už jej vyrástli<br />

nové vlasy, ibaže úplne šedivé. Ale nie jej zmenený výzor, mňa<br />

najviac ohromil jej duševný pokoj, vyrovnanosť. Usmievala sa, zaujímali<br />

ju ženské pletky, kto mi šil kostým a že aj ona si dá taký ušiť,<br />

rozprávala mi o svojich kamarátkach z nemocničnej izby, rozprávala<br />

mi o svojej láske, lebo sa – v chorobe – vydala, jej manžel bol krásny<br />

zdravý muž, mal ju veľmi rád. Veľmi sa upokojila, už ju zaujímal každý<br />

pekný okamih tu a teraz, nie nejaká vzdialená svetlá budúcnosť.<br />

Sama svietila. Pokúsila som sa toto posolstvo dostať do románu, ale<br />

myslím, že sa k tej téme ešte vrátim.<br />

■■ Myslíš si že spisovateľ má v našej spoločnosti, v našej prítomnosti<br />

ešte nejakú vážnosť? Čo ešte zmôže a na čo už dávno nestačí?<br />

Všetko sa tu meria podľa výkonnosti, hmotnosti, kvanta, sledovanosti,<br />

spotreby. Už roky a bez ohľadu na režimy, iba sa to čoraz<br />

viac zhoršuje. Čo zmôže spisovateľ? V akejkoľvek spoločenskej komunite<br />

je menšia skupina tých, ktorí si denne brúsia vkus štúdiom<br />

či prostým zušľachťovaním vlastného prežívania. Nikomu to nie je<br />

podozrivé – takí sme. No ak by nebolo práve tých niekoľkých jedincov,<br />

nepodliehajúcich stádu, nikdy by sme nemali žiadneho Tolstého.<br />

A bez neho skončíme všetci najprv v košiari, a potom, bečiac<br />

rovnakú nenáročnú pesničku a ani netušiac, čo sa s nami robí, na<br />

bitúnku.“<br />

■■ Hovoríme o osudoch žien, ich spoločenskom postavení, emancipácii<br />

– resp. o literatúre o ženách, pre ženy. Na knižný trh sa dostáva veľa<br />

kníh, ktoré sa vyjadrujú k tejto téme, prichádzajú autorky, ktoré s nekonečnou<br />

ľahkosťou ponúkajú sladučké, banálne a neraz až primitívne<br />

príbehy. A čuduj sa svete, majú úspech! Čím si vysvetľuješ taký záujem<br />

čitateliek o plytké ženské romány? O čom to svedčí?<br />

Nie som taká pyšná, aby som ohrdla nosom nad čitateľkami<br />

a čitateľmi nenáročnej literatúry. To je podobné, ako keď politici<br />

ohŕňajú nosom nad „nekvalitným“ voličským elektorátom. Ak<br />

jednoduché príbehy pomáhajú čitateľkám a čitateľom mať pekné<br />

zážitky, to je v poriadku, no ak niekto chce cez tie plytkosti manipulovať<br />

jednoduchými ľuďmi a ich mysľou, tak to je tristné a prekáža<br />

mi to. A najviac mi prekáža, ak tých jednoduchých ľudí odsudzujú<br />

intelektuáli, ktorí sa im odcudzili a nestoja o nich.<br />

■■ Ale literatúra ženských autoriek, žien-spisovateliek, nie je – prirodzene<br />

– len plytká, nenáročná, podpriemerná. Naopak, úroveň vskutku<br />

dobrých slovenských spisovateliek je pozoruhodná, v mnohých ohľadoch<br />

a v kontexte slovenskej literatúry smerodajná. Ako ty hodnotíš<br />

literatúru, ktorú tvoria na Slovensku kvalitné ženské autorky?<br />

Súčasné slovenské spisovateľky majú vynikajúce svetlonosky:<br />

Timravu, Vansovú, Podjavorinskú, Rázusovú-Martákovú, Haľamovú,<br />

Ďuríčkovú, Jarunkovú... Sú to umelkyne, pretože zaľudnili<br />

literárnu mapu neobyčajným spôsobom bez ohľadu na to, či sú<br />

ženy alebo muži. A aj Etela Farkašová, Helena Dvořáková, Oľga<br />

Feldeková, Milka Zimková, Mária Bátorová, Viera Švenková, Jana<br />

Juráňová, z mladších Veronika Šikulová, Svetlana Žuchová, Ivana<br />

Dobrakovová či Monika Kompaníková majú túto neobyčajnú<br />

schopnosť. Ony sú neprehliadnuteľné.<br />

■■ Román Vtedy na Východe (2008) je širokým záberom spoločnosti<br />

a atmosfére v nej po novembri 1989 – tak ako sa zmeny prejavili v celej<br />

štruktúre spoločnosti, najmä však v individuálnych osudoch. Je to<br />

čiastočne aj román ideí: snažíš sa zachovať si odstup od minulosti,<br />

predovšetkým si kritická k prítomnosti. Dôležitá je aj skutočnosť, že<br />

si prózu umelecky zvládla, že si sa vyhla klišé, čiernobielemu videniu.<br />

Predsa však... cítiť miernu nostalgiu za tým, čo bolo, a obavu z toho,<br />

čo je, resp. čo bude.<br />

Novembrová revolúcia z roku 1989 zbúrala byrokratickú neživú<br />

štruktúru moci. Bola modernistická, mala ideál. Nikto už nechcel<br />

žiť tak, ako predtým, ani ľudia združujúci sa v nových politických<br />

stranách, ani ľudia oslobodzujúci sa zo starých politických strán.<br />

Dôležitý bol spôsob, akým kto prevzal za svoj život zodpovednosť.<br />

Kto bol konformný, konformný zostal, pochopil iba jedno: treba<br />

sa pridať k víťazom. Ale to nie je očista, iba zbabelosť. Čo nasledovalo<br />

ďalej, nemá už s heslami modernistickej revolúcie nič spoločné.<br />

Homogénny ľud sa premenil na veľmi konkrétnych ľudí, s konkrétnymi<br />

menami. „Ľud“ sa premenil na „lepšiu“ triedu, ako túto<br />

vrstvu nazvala manželka politika Jána Slotu. Ako nazvať vytváranie<br />

väčšiny sociálne menejcenných skupín obyvateľstva, ktoré<br />

sa previnili len tým, že uverili prvým heslám zamatovej revolúcie<br />

a v dobrej viere, nič netušiac, prišli odzvoniť svojmu spokojnému<br />

životu? Toto majú oslavovať? Toho sa mám zastávať? „Výročisti“,<br />

neurážajte ich!, napísala som k jednej oslave novembra a myslím<br />

to vážne. Vôbec nie nostalgicky za minulým režimom, ale v smútku<br />

za tým, čo mohlo prísť, a neprišlo.<br />

<br />

Dialóg s Gabrielou Rothmayerovou vyšiel v knihe Ľuboša Juríka<br />

Rozhovory po rokoch vydavateľstvo Literárne informačné centrum.<br />

Autor dostal za knihu čestné uznanie Ceny Egona E. Kischa.<br />

52 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Nové knihy<br />

Nové knihy<br />

Ivan Bohuš<br />

J. G. Rainer a Vysoké Tatry<br />

Vydavateľstvo I a B, Tatranská Lomnica 2012,<br />

s. 71<br />

Obsahom historicky<br />

hodnotnej knižky<br />

je život jedného z prvých<br />

organizátorov<br />

turistického ruchu<br />

v našich veľhorách,<br />

zakladateľa prvej turistickej<br />

chaty, obdivovateľa<br />

a bádateľa<br />

tatranskej prírody Johanna<br />

Georga Rainera<br />

(1800 – 1872), rodáka zo Spišskej Soboty.<br />

Jeho otcom bol mäsiar, živnostník a ukázalo<br />

sa, že aj syn sa zaujíma o toto povolanie.<br />

Pravda, mal väčšie ambície ako otec, lebo<br />

Jozef Banáš<br />

Posledná nevera<br />

Ikar, Bratislava 2012, s. 198<br />

Vzťahy medzi mužom<br />

a ženou sú v reálnom<br />

živote zvyčajne<br />

spojené s istým<br />

zdrojom akéhosi<br />

dramatického napätia,<br />

preto nečudo,<br />

že často podnecovali<br />

fantáziu mnohých<br />

umelcov. Tak sa stalo,<br />

že interakcia medzi<br />

mužom a ženou<br />

je od nepamäti obsahom<br />

mnohých operných, dramatických či<br />

literárnych diel. Niekedy je pohľad na tieto<br />

vzťahy dramatický, inokedy má nádych<br />

frašky, ba aj tragikomédie. V literatúre je<br />

roku 1833 požiadal grófa Čákiho z Iliašoviec,<br />

vlastníka pozemkov v Tatrách, o prenájom<br />

novozaloženej osady Šmeks (neskoršie po<br />

vzniku osady Nový Smokovec nazvanej Starý<br />

Smokovec), a aj jeho pričinením sa z nenápadnej<br />

osady stali „svetoznáme kúpele.“<br />

Autorom sa podarilo zozbierať zaujímavý<br />

archívny materiál, ktorý predstavuje nielen<br />

autentický pohľad na život pod horami, ale<br />

aj momenty zvýrazňujúce rozvoj turistiky<br />

či skultúrnenie prostredia v Tatrách (úprava<br />

chodníkov, postavenie altánkov, budovanie<br />

lavičiek, obnova chátrajúcich budov a pod.).<br />

Takýmto ozdravujúcim momentom v tom<br />

čase bolo aj postavenie útulne, ktorá slúžila<br />

na oddych poľovníkov, ktorí sa často nestačili<br />

vrátiť domov a v útulni prespali. Kuriozitou<br />

je, že Rainerova chata je v činnosti aj<br />

v súčasnosti a je zvyčajne prvou zástavkou<br />

táto téma obsahom všetkých žánrov, no<br />

veľkej obľube sa teší najmä v poviedkach.<br />

To preto, že z teoretického hľadiska jej výstavba<br />

predstavuje určitú konštruktívnu<br />

jednoduchosť, jednoduchšiu, ako si to vyžadujú<br />

román či novela. V poviedke dominuje<br />

jedna udalosť, vystupuje v nej menší<br />

počet postáv, je v nej menej reflexií a epizód.<br />

Tento žáner po vydaní rozsiahlejších<br />

diel (Zóna nadšenia, Zastavte Dubčeka,<br />

Kód 9, Sezóna potkanov) očaril aj Jozefa<br />

Banáša, aby pripravil zbierku poviedok. Poviedky<br />

vznikali postupne, niektoré z nich<br />

napísal už roku 1984. Postupne ich dopĺňal,<br />

až zistil, že osemnásť z nich je súcich<br />

na vydanie. Možno povedať, že jeho poviedky<br />

dýchajú atmosférou všedných dní,<br />

ktoré však dokáže narušiť čosi dramatické,<br />

nevšedné, čo poviedkam dodáva istú príťažlivosť.<br />

Emotívne napätie dosahuje širokou<br />

škálou emócií. Vie sa v nich vyrovnať<br />

pre turistov smerujúcich z Hrebienka k Obrovskému<br />

vodopádu či na Zamkovského chatu<br />

(Chatu kapitána Nálepku). Bohušovci do<br />

knihy zakomponovali aj kapitolu čerpajúcu<br />

údaje z pamätnej knihy návštev vo Vysokých<br />

Tatrách. Tak sa nám zachovalo aj svedectvo<br />

o prítomnosti saského kráľa Fridricha Augusta<br />

II. v našich veľhorách, ktoré navštívil roku<br />

1840. V knihe sú zaznamenané aj návštevy<br />

známeho levočského maliara Jozefa Czauczika<br />

či maliara Karola Tibélyho. Výsledkom<br />

týchto návštev sú maliarske diela zaznamenávajúce<br />

stav veľhôr či osád v dávnych časoch<br />

prvej polovice 19. storočia. Záver knihy<br />

patrí opisu Rainerových zásluh o rozvoj Tatier<br />

s poukázaním na články, ktoré sa o tom<br />

zmieňujú. Publikáciu dopĺňajú dobové fotografie<br />

a portrét J. G. Rainera, čo umocňuje<br />

zážitok z čítania tejto zaujímavej knihy.<br />

s vášňou, nádejou i so sklamaním, s víťazstvom<br />

i pádmi. Práve tento kontrapunktový<br />

prístup drží čitateľa v určitom napätí. Popri<br />

poviedkach s nádychom ľahkej lascívnosti<br />

(Kde som mal hlavu...), zobrazením tragických<br />

životných udalostí (Messiho zázrak)<br />

či tragikomickým pohľadom na muža, ktorý<br />

chce, no nedokáže byť neverný (Posledná<br />

nevera), je príťažlivo spracovaná aj téma<br />

návštevy gruzínskeho režiséra na Slovensku,<br />

ktorý sa dostal na územie bojov počas<br />

druhej svetovej vojny (Suliko). Jej lyrický<br />

podtón upozorňuje na autorov široký register<br />

emócií... Podnetom pre Banášove<br />

poviedky sú vlastné zážitky či rozprávanie<br />

druhých, ktoré dokázal spracovať do tohto<br />

poviedkového žánru. Poviedka z pera slovenských<br />

autorov sa v ostatnom čase na<br />

našom knižnom trhu objavuje čoraz menej.<br />

Aj z tohto pohľadu priniesla Banášova<br />

zbierka určité oživenie.<br />

Anton Hykisch<br />

Milujte kráľovnú<br />

Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov,<br />

Bratislava 2012, s. 493<br />

Hykischov historický<br />

román o kráľovnej<br />

Márii Terézii<br />

vzbudil zaslúženú<br />

pozornosť už pri jeho<br />

prvom vydaní roku<br />

1984. Odvtedy vyšli<br />

tri vydania v českom<br />

jazyku, dve v Nemecku<br />

a čítať ho mohli aj<br />

v Poľsku, Chorvátsku<br />

a Rumunsku. Hlavnou<br />

témou je biografia tejto panovníčky, ktorá<br />

priniesla veľa pokrokových reforiem do<br />

často tápajúcich činov jej predchodcov. Kontrapunktom<br />

k osvietenstvu Márie Terézie je<br />

boj s pruským kráľom Fridrichom II. Autor<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

často necháva čitateľa na vážkach a umožní<br />

mu uvažovať, kto môže byť v tomto boji víťazom.<br />

Samozrejme, román nie je kronika, preto<br />

si autor vyberá z bohatého pôsobenia cisárovnej<br />

iba kľúčové momenty. Anton Hykisch<br />

vedel do tohto súboja umne vsadiť aj obraz<br />

tereziánskej doby na Slovensku. Vyberá si<br />

epizódy zo života slovenských vzdelancov,<br />

poukazuje na ich postoje. No komponuje ich<br />

na rovnocennej úrovni s osobnosťami európskej<br />

filozofie, umenia, predovšetkým hudby.<br />

Umožňujú mu to i fakty, že viacerí hudobníci<br />

mali vzťah k vtedajšiemu Prešporku. Žili<br />

v ňom alebo aspoň v ňom koncertovali, či<br />

mesto na Dunaji navštívili (Mozart, Haydn).<br />

Panovníčkin život je zaujímavý aj tým, že sa<br />

na trón dostala pomerne v mladom veku, čo<br />

nebolo po chuti pruskému kráľovi Fridrichovi,<br />

ktorý si robil nárok na mocenské dedičstvo.<br />

Nekonečné ťahanice a boje autor opisuje<br />

so znalosťou nielen historického pozadia,<br />

ale aj detailov, ktoré iba podčiarkujú hodnovernosť<br />

jeho pohľadu. Práca s detailom je<br />

však súčasťou aj iných momentov románu.<br />

Pravda, často ide o fikciu.<br />

Román sa odohráva na viacerých miestach.<br />

S hrdinami sa ocitneme vo Viedni, v Bratislave,<br />

inokedy v Prahe, Berlíne či Paríži alebo<br />

vo Vatikáne. Na opisovanie atmosféry palácov,<br />

kde sa dej odohráva, je Anton Hykisch<br />

majster, tak ako aj v tvorbe dialógov, ktoré sú<br />

vecné a posúvajú dej dopredu.<br />

Spisovateľovi sa dostalo uznania aj za hranicami<br />

Slovenska. V nemeckom týždenníku<br />

Sonntag autor recenzie konštatoval, že Anton<br />

Hykisch svoje dielo „napísal ako súčasný<br />

román o moci a jej zodpovednosti, o spolužití<br />

európskych národov, ako román o tolerancii...“<br />

Aj nové vydanie románu iba podčiarkuje<br />

jeho úspech a predikát „jeden z najúspešnejších<br />

historických románov v slovenskej<br />

literatúre.“<br />

<br />

Ivan Szabó<br />

53

Výtvarné umenie<br />

Frank jalšovský – kozmická inšpirácia<br />

Na slovenskú výtvarnú scénu sa Frank Jalšovský vrátil pod dlhoročnom pobyte v Kanade, kde sa mu podarilo zaujať publikum aj<br />

výtvarnú kritiku. V tvorbe pokračoval aj po návrate na Slovensko, má za sebou niekoľko mimoriadne úspešných výstav.<br />

„Vo svojich výtvarných dielach sa usilujem<br />

hlbšie preniknúť do ľudskej podstaty, dotknúť<br />

sa pomocou psychologickej sondy vedomia<br />

a duše človeka, pootvoriť dvere duchovných<br />

a spirituálnych svetov, ktoré sú ešte aj dnes<br />

opomínané, potlačované a neuznávané, hoci<br />

vieme, že sú najdôležitejšie,“ hovorí na margo<br />

svojej tvorivej činnosti svojrázny a originálny<br />

výtvarník, akademický maliar Frank<br />

Jalšovský.<br />

Umelec zostáva verný svojim tematickým<br />

oblastiam: filozofickým až kozmologickým<br />

meditáciám, existencialistickým<br />

a znepokojujúcim kompozíciám, sugestívnym<br />

grafikám so surrealistickou poetikou,<br />

krajinkám z jeho potuliek po Slovensku.<br />

Cítiť z nich latentnú energiu, napätie,<br />

ale aj clivú nostalgiu a čistú túžbu po radosti,<br />

cítiť z nich inšpiráciu nekonečnom<br />

v priestore a večnosťou v čase.<br />

Diela Franka Jalšovského sú zastúpené<br />

v mnohých galériách, ako aj v súkromných<br />

zbierkach po celom svete, jeho meno figuruje<br />

aj v medzinárodnej Encyklopédii žijúcich<br />

umelcov. Franka Jalšovského právom<br />

považujú za výtvarníka so svetovým renomé.<br />

<br />

Ľuboš Jurík<br />

Foto: Archív a Aneta Balážová<br />

54 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Výtvarné umenie<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

55

Ľudia a udalosti<br />

Cena o najslušnejšieho občana Bratislavy<br />

Spoločnosť Ferdinanda Martinenga, City Pressburg, s. r. o., a Bratislavské<br />

kultúrne a informačné stredisko usporiadali v bratislavskej<br />

letnej čitárni U červeného raka už VI. ročník Ceny o najslušnejšieho<br />

občana Bratislavy v rámci programu Schöne Náci opäť s nami.<br />

Program sa niesol v duchu a atmosfére starej priateľskej Bratislavy<br />

a vzájomnej kresťansko-židovskej úcty. Hosťami boli Eva Siracká, Ladislav<br />

Ballek, Tomáš Janovic, Anton Srholec, Juraj Šebo, Ľuboš Jurík,<br />

Oľga Feldeková, Iveta Radičová, manželia Nágelovci, skupina LOJZO,<br />

Katka Feldeková, folklórna skupina Spevule a i. Program uvádzal Peter<br />

Kurhajec. Cenu najslušnejšieho Bratislavčana získal organizátor<br />

kultúrnych podujatí Dušan Roll. Na snímke zľava Iveta Radičová, Anton<br />

Srholec, Dušan Roll a Eva Siracká.<br />

Text a foto: Silvia Važanová<br />

Krst knihy Ľuba Olacha<br />

Básnik a prozaik Ľubo Olach (na obr. v strede) spolu so známym<br />

spevákom Paľom Hammelom (vľavo) a moderátorom Milanom Blahom<br />

(vpravo) uviedli do života nový Olachov román s názvom Nádenník<br />

pera vo francúzskych službách. „Knihu prezentuje ľahkosť, dôvtip<br />

a hravosť s úskokmi. Obsahuje živé životné príbehy, pútajúce v kompozícii,“<br />

skonštatoval Milan Blaha a o autorovi ešte dodal: „Nenarodil sa ako básnik<br />

a prozaik, ale sa ním stal.“<br />

Text a foto: Silvia Važanová<br />

Prezentácia<br />

Vinohradníckych povestí<br />

Vydavateľstvo Matice slovenskej v rámci vinobrania v Rači a v spolupráci<br />

s MÚ v Rači prezentovalo knižnú publikácia s názvom Vinohradnícke<br />

povesti od autoriek Dobroslavy Luknárovej a Zuzany Kuglerovej.<br />

Riaditeľ vydavateľstva MS Stanislav Muntág skonštatoval: „V knihe je pre<br />

každého niečo pre obyvateľov Rače a kus dobrého čítania pre všetkých ostatných.“<br />

Prednosta Rače Peter Pilinský vetvičkou pokrstil novú knihu príbehov<br />

o víne spolu so spisovateľom Gustávom Murínom a pánom Jánom<br />

Pavlovičom na Miestnom úrade v Rači.<br />

Text a foto: Silvia Važanová<br />

Študijný program s podporou<br />

spoločnosti Samsung<br />

Spoločnosť Samsung Electronics Czech and Slovak počas slávnostného otvorenia<br />

nového bakalárskeho programu Kórejské štúdiá na Filozofickej fakulte Univerzity<br />

Komenského v Bratislave venovala 10 tabletov Samsung GALAXY Tab 2 10.1. Symbolický<br />

šek o ich poskytnutí prevzal z rúk Petra Tvrdoňa, riaditeľa slovenskej pobočky<br />

Samsung Electronics Czech and Slovak (na obr. vpravo), dekan Filozofickej fakulty<br />

Univerzity Komenského, prof. PhDr. Jaroslav Šušol, PhD. (na obr. vľavo).<br />

„Spoločnosť Samsung pôsobí na Slovensku už niekoľko rokov. Preto sme privítali rozhodnutie<br />

Filozofickej fakulty UK otvoriť tento bakalársky program. Zároveň nás teší, že aj prostredníctvom<br />

neho sa slovenskí študenti môžu viac dozvedieť o kórejskej kultúre,“ uviedol pri tejto<br />

príležitosti Peter Tvrdoň. Tablety budú študentom k dispozícii v Ústrednej knižnici<br />

FiF UK. „Rozhodnutie spoločnosti Samsung darovať našej fakulte učebné pomôcky v dobe<br />

digitalizácie a rozširovania internetového obsahu nás potešilo. Pevne verím, že spolupráca<br />

bude pokračovať aj pri iných projektoch,“ uviedol dekan Jaroslav Šušol. (red.)<br />

Foto: archív<br />

56 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Ľudia a udalosti<br />

Deň bezpečnosti na železničných priecestiach<br />

Železnice Slovenskej republiky sa už po štvrtýkrát pripojili k medzinárodnému dňu<br />

bezpečnosti na železničných priecestiach. Okrem už tradičných kontrol, ako sa vodiči<br />

a chodci správajú na železničných priecestiach, v tomto roku zorganizovali simulované<br />

porovnanie brzdnej dráhy rušňa a osobného auta pri rýchlosti 30, 50 a 80 km za hodinu.<br />

Akcia sa uskutočnila v priestoroch najmodernejšej zriaďovacej stanice Žilina –Teplička<br />

a výsledkom je preventívno-bezpečnostné DVD pre širokú verejnosť o neporovnateľne<br />

rozdielnych brzdných dráhach (pri 80 km rýchlosti až vyše 200 metrov) v neprospech ťažkého<br />

a silného vlaku.<br />

(red.)<br />

Reding Tower 2 je skolaudovaný<br />

Administratívny<br />

komplex Reding<br />

Tower 2<br />

v Ra či dokončili<br />

podľa plánov. Ide<br />

o nízkoenergetickú<br />

budovu, pri ktorej sa spoločnosť YIT Reding rozhodla prispôsobiť<br />

priestory aj menším nájomcom. „Veríme, že myšlienka energetickej<br />

úspornosti, ale aj dostupná lokalita a príjemné prostredie pod Malými Karpatami<br />

osloví viaceré firmy či inštitúcie, ktoré hľadajú práve túto kombináciu.<br />

Keďže v lokalite chýba aj ponuka vysoko kvalitných priestorov pre malé<br />

firmy a dopyt o malé priestory bol veľký, rozhodli sme sa ponuku rozšíriť<br />

aj týmto smerom,“ uviedol riaditeľ pre developerské projekty YIT Reding<br />

Milan Murcko. V spolupráci s občianskym združením Cyklokoalícia<br />

developer podporuje aj alternatívnu dopravu a v súčasnosti rieši<br />

vybudovanie interiérových, t. j. krytých, a exteriérových stojanov na<br />

uzamknutie bicyklov. Interiérové budú slúžiť predovšetkým pre užívateľov<br />

budovy, pričom exteriérové budú slúžiť pre návštevy. Inštalácia<br />

stojanov prebehne do konca októbra 2012.<br />

(red.)<br />

Foto: archív<br />

Foto: archív<br />

Už 125 rokov staviame svet, v ktorom chceme sami žiť<br />

Rok 2012 predstavuje pre Skanska 125. rok pôsobenia<br />

na svetovom stavebnom trhu. Od skromných začiatkov<br />

v malom mestečku na juhu Švédska v roku 1887 až<br />

po dnešnú pozíciu vedúceho svetového hráča. Zakladateľ<br />

spoločnosti, švédsky chemik Rudolf Fredrik Berg (na obr.),<br />

bol zanieteným odborníkom, ktorý sa usiloval o inovácie<br />

a veril, že svojou prácou môže pomôcť zmeniť život ľudí<br />

i celú spoločnosť<br />

k lepšiemu. V neposlednom<br />

rade<br />

nezabúdal ani na<br />

svojich zamestnancov.<br />

Záujmy<br />

R. F. Berga predstavujú<br />

charakteristické<br />

hodnoty,<br />

ktoré sú firme<br />

Skanska dodnes<br />

vlastné. Jeho posolstvo si pripomenuli aj zamestnanci spoločnosti na Slovensku. K oslavám 125. výročia<br />

sa pripojili spolu so svojimi rodinami počas Letného dňa Skanska, ktorý bol pre všetkých zamestnancov<br />

i priaznivcov pripravený v Bojniciach. <br />

<br />

(red.)<br />

Foto: archív<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

57<br />

Foto: archív

SLOVENSKÁ TLAČOVÁ AGENTÚRA<br />

SLOVAK NEWS AGENCY<br />

EFEKTÍVNE<br />

PRIAMO VEDÚCE<br />

K ZVÝŠENIU PREDAJA<br />

Keynote speaker:<br />

Kevin Thomson, konzultant, Veľká Británia<br />

Komunikujte so zákazníkom rečou jeho kmeňa!<br />

Aké jednoduché! Ale ako zistiť ku ktorému<br />

kmeňu patrí?<br />

03. 10. 2012, NH GATE ONE, Bratislava, www.informslovakia.sk<br />

Generálny partner:<br />

Partneri:<br />

Mediálni partneri:

Diplomati<br />

Nemecké štátne<br />

vyznamenanie<br />

Veľvyslanec Spolkovej republiky Nemecko v SR dr. Axel Hartmann<br />

(vľavo) odovzdal riaditeľovi Slovenského národného múzea – Múzea<br />

kultúry karpatských Nemcov dr. Ondrejovi Pössovi vysoké nemecké<br />

štátne vyznamenanie Spolkový kríž za zásluhy. Vyznamenanie mu prepožičal<br />

nemecký prezident Joachim Gauck za jeho mnohoročnú prácu<br />

v prospech karpatských Nemcov, založenie Múzea kultúry karpatských<br />

Nemcov a prínos k slovensko-nemeckým vzťahom.<br />

Náš spoločný osud<br />

Žiť v slobode je najdôležitejší cieľ každého národa – zdôraznila na vernisáži<br />

výstavy Záhreb 30. rokov zorganizovanej k oslavám 21. výročia Chorvátskej<br />

republiky v Bratislave chargé d´affaires Chorvátskeho veľvyslanectva v SR<br />

Tuga Tarle (na snímke s manželom). Budúcnosťou jej domoviny je Európska<br />

únia a Chorváti urobia všetko, aby sa stali jej plnohodnotným členom.<br />

Júl v znamení Francúzska<br />

V júli sa Bratislava už tradične teší na oslavy francúzskeho štátneho sviatku –<br />

Pádu Bastily, ktoré sa konajú na nádvorí Starej radnice a Hlavnom námestí v Bratislave.<br />

„Francúzsko a Slovensko majú vlády, ktoré sú schopné riešiť zložité situácie,<br />

vyvolané súčasnou svetovou krízou,“ povedal v prejave veľvyslanec Francúzskej republiky<br />

v SR Jean-Marie Bruno. Spomenul aj nadštandardné<br />

bilaterálne vzťahy medzi svojou vlasťou<br />

a Slovenskom.<br />

Na snímke veľvyslanec Jean – Marie Bruno v rozhovore<br />

s ministrom zahraničných vecí SR Miroslavom<br />

Lajčákom (vpravo).<br />

Na čele Rady EÚ<br />

Predsedajúcou krajinou Rady Európskej únie sa od 1. júla 2012 stal<br />

Cyprus. „Naša ,loď´v EÚ je malá, ale hrdá ako náš ostrov. Budeme zodpovedne<br />

a spoľahlivo pracovať pre lepšiu a úspešnejšiu Európu,“ povedal na<br />

oslavách preberania predsedníctva na Hlavnom námestí v Bratislave<br />

veľvyslanec Cyperskej republiky v SR Marios Kountourides. Medzi<br />

najdôležitejšie úlohy, ktoré si Cyprus vytýčil, patria snaha o oživenie<br />

hospodárstva, zamestnanosti, zlepšenie fungovania jednotného trhu<br />

v EÚ a upevňovanie vzťahov so svojimi susedmi. Na snímke je veľvyslanec<br />

Cypru v rozhovore s primátorom Bratislavy Milanom Ftáčnikom<br />

počas neformálnych osláv v našom hlavnom meste.<br />

Dobrí priatelia<br />

Na oslavách štátneho sviatku Slovinskej republiky sa v Bratislave stretli diplomati, osobnosti spoločenského<br />

a kultúrneho života a podnikatelia zo Slovinska a Slovenska. Veľvyslanec Slovinskej republiky<br />

v SR Stanislav Vidovič zdôraznil, že vlani boli hospodárske kontakty medzi Slovinskom a Slovenskom<br />

rekordné a vyjadril vieru, že také budú aj tohto roku.<br />

<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

Text a snímky Tatiana Jaglová<br />

59

Európska komisia<br />

Európska komisia<br />

EURÓPSKa KOMISIa<br />

Investície do výskumu<br />

V rámci siedmeho rámcového programu<br />

(FP7) Európska komisia podporí projekty<br />

a myšlienky, ktoré zvýšia konkurencieschopnosť<br />

Európy a budú sa zaoberať riešením takých<br />

oblastí, akými sú ľudské zdravie, ochrana<br />

životného prostredia a hľadanie nových<br />

riešení pre narastajúce výzvy súvisiace s urbanizáciou<br />

a nakladaním s odpadom sumou<br />

8,1 miliárd eur. Je to leví podiel na navrhovanom<br />

rozpočte EÚ pre výskum vo výške 10,8<br />

miliardy eur na rok 2013.<br />

Nezamestnanosť mládeže<br />

Alarmujúco vysoká miera nezamestnanosti<br />

u mladých ľudí v Európe si vyžaduje<br />

okamžitý zásah zo strany členských štátov.<br />

Jednou z priorít bude zabezpečiť plynulý<br />

prechod mladých ľudí zo školy do zamestnania.<br />

Dve štúdie vypracované Európskou<br />

komisiou na tému učňovského vzdelávania<br />

a stáží vo všetkých členských štátoch EÚ odporúčajú<br />

zlepšiť schopnosť týchto vzdelávacích<br />

programov reagovať na požiadavky trhu<br />

práce, zvýšiť ich potenciál na prispôsobenie<br />

sa potrebám podnikov a ponúknuť viac záruk<br />

z hľadiska kvality a možností uplatnenia<br />

mladých ľudí. Ich závery sú východiskom<br />

k príprave dvoch iniciatív EK. Prvou je návrh<br />

odporúčania Rady EÚ týkajúceho sa záruk<br />

pre mládež, ktoré majú mladým ľuďom garantovať,<br />

že do 4 mesiacov po skončení školy<br />

budú zapojení buď do pracovného procesu,<br />

ďalšieho vzdelávania, alebo do odbornej prípravy,<br />

a tou druhou je vymedzenie kvalitatívneho<br />

rámca týkajúceho sa stáží.<br />

Skúšanie liekov<br />

Klinický výskum v Európe sa má podľa<br />

EK oživiť prostredníctvom zjednodušenia<br />

pravidiel v oblasti vykonávania klinického<br />

skúšania. Klinické skúšanie je testovanie liekov<br />

na ľuďoch a sprístupnenie inovatívnych<br />

spôsobov liečby pacientom. Napríklad ak sa<br />

preukáže, že kombinácia dvoch liekov môže<br />

znížiť riziko infarktu. Klinický výskum v EÚ<br />

s ročnými investíciami viac ako 20 miliárd<br />

eur predstavuje zároveň významný príspevok<br />

pre politiku rastu v rámci stratégie EÚ<br />

2020. No počet klinických skúšok v Európe<br />

znepokojujúco klesá, v posledných rokoch<br />

dokonca až o štvrtinu. Komisia navrhuje, aby<br />

pravidlá vykonávania klinického skúšania<br />

boli jednotné v celej EÚ.<br />

Digitálna agenda<br />

Európska komisia prichádza s plánom na<br />

riešenie problému s nárastom mobilných<br />

a bezdrôtových dátových prenosov. Tieto<br />

technológie vrátane širokopásmových služieb<br />

budú môcť využívať aj rádiové spektrum.<br />

Vďaka tejto novinke dôjde k zvýšeniu kapacity<br />

siete, zníženiu cien širokopásmových služieb<br />

a vzniku nových trhov. Odhaduje sa, že<br />

celosvetový objem mobilných dátových prenosov<br />

vzrastie do roku 2015 o 26 %. Dovtedy<br />

bude existovať 7 miliárd telefónov, tabletov<br />

a iných mobilných zariadení, ktoré sa budú<br />

môcť pripojiť k internetu. K ďalším bezdrôtovým<br />

inováciám, ktoré používajú spektrum,<br />

patria bezdrôtové snímače a diaľkové ovládanie<br />

inteligentných systémov (napríklad zhasínanie<br />

svetiel, keď nie sme doma, alebo regulácia<br />

klimatizácie podľa teploty).<br />

Boj proti podvodom<br />

V roku 2011 sa zmenšil počet podvodov,<br />

ktoré sa dotýkajú rozpočtu EÚ o 35 %. Zlepšilo<br />

sa vymáhanie prostriedkov EÚ, v ktorých<br />

prípade boli zistené nezrovnalosti alebo<br />

podvod. Komisii sa minulý rok podarilo<br />

vymôcť asi 2 mld. eur v rámci finančných<br />

korekcií a vyžadovania vrátenia prostriedkov.<br />

Členské štáty dosiahli takisto zlepšenie<br />

v oblasti vymáhania vrátenia prostriedkov od<br />

konečných príjemcov, a to najmä v oblasti<br />

predvstupovej pomoci. Nedávno predložený<br />

návrh Komisie týkajúci sa boja proti podvodom<br />

poškodzujúcim finančné záujmy Únie<br />

prostredníctvom trestného práva by značne<br />

mohol pomôcť pri vymáhaní prostriedkov<br />

a odradiť podvodníkov.<br />

Šťastnú cestu<br />

Ako sa dovolenkári môžu domáhať náhrady<br />

škody, ak sú obeťami nehody v inej krajine<br />

než je ich vlastná? Kde môžu podať žiadosť<br />

o uplatnenie svojho nároku? A aká je<br />

lehota pre žalobu o náhradu škody? EK celé<br />

leto až do 19 novembra poskytuje konzultácie<br />

účastníkom cezhraničných dopravných<br />

nehôd, ktorí sa v súčasnosti môžu stretávať<br />

s ťažkosťami pre rozdielne časové lehoty na<br />

uplatnenie nároku na náhradu škody v prípade<br />

nehody v zahraničí v rámci EÚ. Rozdielne<br />

pravidlá v jednotlivých krajinách dnes spôsobujú<br />

zmätok pre obete, ktoré môžu premeškať<br />

niekedy pomerne krátke lehoty a skončiť<br />

bez nároku na akékoľvek odškodnenie.<br />

Životné prostredie<br />

Európska komisia schválila financovanie<br />

202 nových projektov v rámci programu<br />

LIFE+, fondu EÚ pre životné prostredie. Projekty<br />

sa týkajú akcií v oblasti ochrany prírody,<br />

environmentálnej politiky, zmeny klímy<br />

a informovanosti a komunikácie o otázkach<br />

životného prostredia. Celkové investičné náklady<br />

na tieto projekty predstavujú približne<br />

516,5 milióna eur, z ktorých EÚ poskytne<br />

268,4 milióna eur. Komisia dostala 1 078 žiadostí<br />

z 27 členských štátov EÚ.<br />

Elektronický odpad<br />

Pre zber a spracovanie elektronického odpadu<br />

platia nové vylepšené pravidlá, ktoré<br />

poskytujú členským štátom účinnejšie nástroje<br />

boja proti vážnemu problému - nezákonnému<br />

vyvážaniu odpadu. Systematický<br />

zber a vhodné spracovanie sú nevyhnutným<br />

predpokladom recyklácie materiálov ako zlato,<br />

striebro, meď a vzácne kovy, ktoré sa používajú<br />

v televízoroch, laptopoch a mobilných<br />

telefónoch. Najneskôr do 14. februára 2014<br />

musia členské štáty zmeniť a doplniť svoje<br />

existujúce právne predpisy v tejto oblasti<br />

a zosúladiť ich s novou smernicou a novými<br />

cieľmi.<br />

Od roku 2016 sa od členských štátov bude<br />

vyžadovať, aby zabezpečili, že sa vyzbiera<br />

45 % elektrických a elektronických zariadení<br />

predaných v každej krajine. Od roku<br />

2018 sa rozsah pôsobnosti smernice rozšíri<br />

z dnešných kategórií na všetky elektrické<br />

a elektronické zariadenia. Od roku 2019 sa<br />

cieľ zozbieraného odpadu zvýši na 65 % predaných<br />

elektrických a elektronických zariadení<br />

alebo alternatívnu mieru 85 % vytvoreného<br />

elektronického odpadu.<br />

Podpora výskumníkov<br />

Európska rada pre výskum (ERC) vybrala<br />

536 špičkových začínajúcich výskumných<br />

pracovníkov, ktorí získajú financovanie vo<br />

výške takmer 800 miliónov eur. Granty ERC<br />

pre začínajúcich výskumných pracovníkov<br />

do výšky 2 miliónov eur na projekt umožnia<br />

najsľubnejším vedcom rozvíjať myšlienky<br />

na hranici poznania. Vďaka nim budú môcť<br />

takisto budovať svoje výskumné tímy zahŕňajúce<br />

viac než 3 000 postdoktorandských<br />

a doktorandských študentov, čím sa podporí<br />

nová generácia špičkových vedcov v Európe.<br />

V rámci svojho doteraz najväčšieho grantu<br />

ERC podporí v 21 európskych krajinách výskumných<br />

pracovníkov pochádzajúcich zo<br />

41 štátov.<br />

Peniaze na dopravu<br />

Európska komisia vybrala 74 projektov, na<br />

ktoré sa v rámci spolufinancovania zo strany<br />

EÚ vyčlení v programe transeurópskej<br />

dopravnej siete (TEN-T) takmer 200 miliónov<br />

eur na ďalšie skvalitňovanie dopravnej<br />

infraštruktúry v celej EÚ. Pri týchto 74 projektoch,<br />

vybraných na základe výzvy na rok<br />

2011, sa finančná podpora EÚ použije na rôzne<br />

účely, od vybudovania a/alebo modernizácie<br />

súčasných spojov, podpory dopravných<br />

koridorov, verejno-súkromných partnerstiev<br />

a inovačných finančných nástrojov. Prostredníctvom<br />

výzvy v rámci programu na rok 2011<br />

boli poskytnuté celkové prostriedky vo výške<br />

198,3 milióna eur, určené na financovanie<br />

5 najvyšších priorít siete TEN-T. <br />

Podrobnosti o jednotlivých rozhodnutiach<br />

a činnosti Európskej komisie nájdete na stránke:<br />

http://ec.europa.eu<br />

60 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Veľvyslanec<br />

Francúzskej republiky v SR<br />

Európa rešpektuje národné identity<br />

Čoraz častejšie sa hovorí o presune viacerých kompetencií do Bruselu, o Spojených štátoch európskych alebo Európskej federácii.<br />

Na túto tému hovorila s veľvyslancom Francúzskej republiky v SR Jeanom-Marie Brunom novinárka Tatiana Jaglová.<br />

■■ Niektorí kritici hovoria, že špičkoví<br />

politici v Bruseli, ktorí tvoria súčasnú<br />

víziu Európy, rozumejú finančníctvu<br />

a politike ale nerozumejú Európe, životu,<br />

a potrebám ľudu. Aká by mala byť,<br />

podľa vášho názoru Európa, aby sa v nej<br />

francúzsky ľud cítil čo najlepšie?<br />

Súlad medzi rozhodnutiami politikov<br />

a očakávaniami ich voličov je základnou<br />

otázkou v našich európskych<br />

demokraciách, v ktorých sa významná<br />

časť kompetencií odteraz vykonáva<br />

spoločne. Cieľom stále prebiehajúcich<br />

úvah je posilnenie demokratického charakteru<br />

našich inštitúcií. Priame voľby<br />

európskych poslancov v roku 1979 boli<br />

počinom, ktorý položil základy legitimity<br />

Európskeho parlamentu. Projekt, ktorý<br />

predpokladá, že raz bude možné istú časť<br />

európskych poslancov voliť na nadnárodnej<br />

kandidátke vytvorenej európskymi politickými<br />

stranami, a nie jednotlivými stranami<br />

členských štátov, by mohol dostať konkrétne<br />

kontúry už počas budúcich rokov. Európska<br />

konštrukcia by tak získala novú, dokonalejšiu<br />

dimenziu.<br />

Myslím si, že veľká väčšina mojich spoluobčanov<br />

sa cíti dobre v Európskej únii, lebo<br />

je nielen garantom hodnôt, ktoré obhajuje aj<br />

Francúzsko, ale aj mieru v Európe. EÚ nie je<br />

bezchybná, ale národom, ktoré do nej patria,<br />

už priniesla veľa pozitívneho. Je dôležité, aby<br />

európski občania cítili výhody a vedeli, že<br />

im EÚ neustále bude veľa dávať. Preto treba<br />

zlepšiť komunikáciu o nevyhnutných opatreniach.<br />

Nemožno očakávať, že občania hneď<br />

všetko pochopia a príjmu – je to totiž dlhodobý<br />

cieľ.<br />

■■ Francúzom svedčí ich svetoznáme slovné<br />

spojenie Savoir vivre – Umenie žiť. Vaša krajina<br />

má celkom inú mentalitu ako Nemecko.<br />

Ak by teda malo prísť k Spojeným štátom európskym,<br />

ako by sa tieto dva vedúce národy<br />

navzájom prispôsobili?<br />

Ak by sa koncept európskej federácie kontretizoval,<br />

národy by si bezpochyby zachovali<br />

svoj jazyk, kultúru a hodnoty, pretože to<br />

je to, čo od začiatkov EÚ tvorí jej bohatstvo<br />

a je jej hnacím motorom. Netreba preto proti<br />

sebe umelo stavať Francúzov a Nemcov alebo<br />

iné krajiny EÚ, ale úprimne v tejto ceste<br />

pokračovať. Jacques Delors povedal, že Európa<br />

by mala rešpektovať „vernosť národu<br />

a domovu“. Mala by tiež ,,myslieť na význam<br />

zachovania našich národov ako miesta zakorenenia<br />

ich príslušníkov“. To je dôvod, prečo<br />

sa zdá rozumnejšie hovoriť o projekte federácie<br />

európskych národov a nepoužívať výraz<br />

Spojené štáty európske.<br />

Presun kompetencií smerom k EÚ umožňuje<br />

lepšiu spoluprácu, vytvorenie základov<br />

spoločných pravidiel v určitých sektoroch,<br />

ale nie je synonymom uniformizácie kultúr<br />

a hodnôt.<br />

Projekt „európskej federácie“, o ktorom<br />

sa hovorí, je dlhodobý. Zaujímavé diskusie<br />

o ňom sa vedú už niekoľko rokov, najskôr<br />

však treba vyriešiť problémy, ktorým čelia<br />

krajiny EÚ. Členské štáty si neželajú napredovať<br />

v rovnakom rytme a nemajú rovnaké<br />

túžby a predstavy. Na našej ceste budeme<br />

konfrontovaní s rôznymi úrovňami integrácie.<br />

Jedného dňa sa možno vyvinie federálna<br />

identita, ktorá nespochybní iné formy solidarity<br />

a deľbu spoločných kompetencií.<br />

■■ V tejto súvislosti ešte jedna otázka: Aký by<br />

mohol byť úradný jazyk? Doteraz víťazí angličtina<br />

ako akési esperanto. Vo federácii európskych<br />

štátov by to asi nebolo ideálne riešenie...<br />

V dnešnej EÚ sa hovorí 23 oficiálnymi jazykmi,<br />

niektorými jazykmi sa hovorí aj vo<br />

viacerých krajinách naraz (francúzština,<br />

nemčina, gréčtina). Angličtina je najpoužívanejším<br />

jazykom v EÚ nie preto, že by bola<br />

rodným jazykom väčšej časti občanov EÚ,<br />

ale preto, že je prvým cudzím jazykom približne<br />

tretiny z nich. Jazyky, ktoré by mali<br />

najviac príslušníkov, sú nemčina a francúzština.<br />

Európsky občan môže s európskymi inštitúciami<br />

komunikovať v jednom z 23 jazykov,<br />

medzi ktorými je aj jeho rodný. Európsky<br />

parlament používa všetkých 23 oficiálných<br />

jazykov. Následkom administratívnych<br />

a finančných obmedzení sa stretnutia iných<br />

európskych inštitúcií konajú v užšom počte<br />

jazykov. Pracovné jazyky Európskej komisie<br />

a komisie stálych predstaviteľov (Coreper) sú<br />

francúzština, angličtina a nemčina. V niektorých<br />

pracovných skupinách bez tlmočnia sa<br />

používajú iba francúzština a angličtina. Francúzština<br />

zostáva druhým najpoužívanejším<br />

jazykom v internej a externej kominikácii európskych<br />

inštitúcií po angličtine. Myslí, že je<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

vhodné, aby to tak zostalo a ďalšie jazyky<br />

by mohli byť ďalej používané vnútri<br />

EÚ. Únia rešpektuje národné identity<br />

svojich členských štátov.<br />

■■ Francúzsky kultúrny inštitút v Bratislave,<br />

ako aj francúzske veľvyslanectvo,<br />

organizujú množstvo atraktívnych akcií<br />

pre našich obyvateľov – spomeňme napríklad<br />

časté vernisáže. Na poslednej –<br />

Mladé európske umenie – ste hovorili<br />

o tom, že umenie žije, rozvíja sa a rozširuje<br />

aj v čase súčasnej globálnej krízy...<br />

Francúzsko venuje kultúre pozornosť<br />

aj na politickej úrovni: všetky vlády, či<br />

už ľavicové alebo pravicové, kladú dôraz<br />

na podporu kultúry, kultúrneho dedičstva<br />

a vzdelávania. Viac ako koníček či<br />

voľnočasová aktivita sa kultúra vníma ako<br />

výnimočný fenomén, ktorý nám umožňuje<br />

vyjadriť sa, obohacuje našu víziu sveta,<br />

vyzýva k úvahám o svete. Teda, kultúra je<br />

niečo ako nástroj demokratického života. Je<br />

nevyhnutnosťou aj v čase krízy. Napríklad:<br />

ak aj ekonomické prostriedky domácnosti<br />

nedovoľujú ísť na dovolenku, možno sa vyžiť<br />

v kultúrnych aktivitách, ktoré sú únikom<br />

z každodennosti. Myslím, že všetci potrebujeme<br />

kultúru aj na to, aby sme vedeli čeliť<br />

stresom, na oddych, ale aj ako podnet na<br />

premýšľanie o víziách do budúcnosti, určitý<br />

kultúrny kompas, ktorý nám ukáže hodnotový<br />

smer a cestu napred.<br />

Umelci boli nielen svedkami, ale aj aktérmi<br />

spoločenských prevratov a zmien. Uvediem<br />

príklad zo Slovenska: po príchode<br />

k vám som bol dojatý objavením diel umelcov<br />

60. a 70. rokov: celá táto generácia svojím<br />

umením podala úžasnú výpoveď o situácii,<br />

pozdvihla sa nad problémy a príkoria,<br />

oslobodila sa odmietnutím existujúceho poriadku.<br />

Preto si myslím, že aj situácia, ktorú<br />

zažívame dnes – ekonomická kríza a politické<br />

transformácie – povedú k zrodu veľkých<br />

autorov.<br />

Foto: P. Urbi<br />

■■ Ste už istý čas na Slovensku. Čo si na Slovákoch<br />

najviac ceníte?<br />

Disponibilitu, srdečnosť, charakter a priamosť<br />

vo vzťahoch, a, napríklad, aj dochvíľnosť.<br />

Naše krajiny spája staré priateľstvo, potvrdené<br />

najmä skúškami v dvoch svetových<br />

vojnách, ale aj rovnaké ekonomické a politické<br />

záujmy. Silnou motiváciou je pre mňa<br />

záujem Slovákov o všetko, čo sa týka Francúzska.<br />

Počas dvoch rokov som mal možnosť<br />

oceniť húževnatosť a výnimočnú kapacitu<br />

slovenskej spoločnosti, schopnosť sebareflexie<br />

a prispôsobenia sa nevyhnutnému vývoju<br />

v Európe. A viem, že Európa počúva a rešpektuje<br />

aj váš – slovenský hlas. <br />

<br />

61

Európsky parlament<br />

Európsky parlament<br />

Septembrové zasadnutie Európskeho parlamentu<br />

Údajné väznice CIA v Európe<br />

Členské štáty EÚ musia vyšetriť, či na ich<br />

území existovali tajné väznice alebo zariadenia<br />

CIA, v ktorých boli začiatkom tohto storočia<br />

zadržiavané osoby v rámci programu<br />

CIA pre vydávanie a tajné zadržiavanie osôb,<br />

uvádza sa v nelegislatívnom uznesení, ktoré<br />

schválil Európsky parlament.<br />

Text vyzýva na začatie alebo pokračovanie<br />

nezávislého vyšetrovania najmä Litvu, Poľsko<br />

a Rumunsko.Uznesenie vyjadruje znepokojenie<br />

v súvislosti s prekážkami, s ktorými<br />

sa stretáva vnútroštátne parlamentné a súdne<br />

vyšetrovanie zapojenia niektorých členských<br />

štátov do programu CIA. Tie sa týkajú<br />

nedostatočnej transparentnosti, utajovania<br />

dokumentov, prevládania vnútroštátnych<br />

a politických záujmov, úzkej právomoci pri<br />

vyšetrovaní, obmedzení práva obetí na účinnú<br />

účasť a obhajobu a absencie dôkladných<br />

vyšetrovacích postupov a spolupráce vyšetrovacích<br />

orgánov v EÚ.<br />

Práva pre všetky obete<br />

trestných činov v EÚ<br />

Všetky obete trestných činov naprieč EÚ<br />

získajú rovnaké základné práva a ich špecifické<br />

potreby budú individuálne posúdené.<br />

Stane sa tak na základe smernice, ktorú<br />

schválil EP. Bezplatné služby ako podpora<br />

psychológa budú dostupné pre všetky obete,<br />

ktoré budú mať zároveň právo absolvovať<br />

výsluch a súdne pojednávanie v jazyku, ktorému<br />

rozumejú. Každoročne sa stane obeťou<br />

trestného činu v EÚ 75 miliónov ľudí.<br />

Obete trestných činov, ktoré sú spáchané<br />

v zahraničí, môžu byť vystavené vážnym<br />

problémom v dôsledku kultúrnych, jazykových<br />

a právnych rozdielov. Text, na ktorom<br />

sa už poslanci dohodli so zástupcami členských<br />

štátov a ktorý podporil EP, si preto kladie<br />

za cieľ, aby obete akéhokoľvek trestného<br />

činu požívali počas trestného konania rovnaké<br />

práva, a aby sa k nim pristupovalo dôstojne<br />

a s rešpektom. Nové pravidlá by im tiež<br />

mali zabezpečiť lepšiu ochranu pred opakovaný<br />

páchaním trestnej činnosti a prístup<br />

k službám na podporu obetí, k spravodlivosti<br />

a odškodneniu. Poslanci presadili, aby boli<br />

špecifické potreby každej obete individuálne<br />

a včasne posúdené. V závislosti od veku,<br />

pohlavia, rasy, vierovyznania a sexuálnej<br />

orientácie, ako aj povahy a okolností trestného<br />

činu, môže byť potreba ochrany u každej<br />

obete špecifická, uvádza sa v texte smernice.<br />

Strategická a hodnotovo<br />

orientovaná zahraničná politika<br />

Dosiahnutie súdržnej, konzistentnej<br />

a účin nej zahraničnej politiky EÚ si vyžaduje<br />

novú ucelenú stratégiu zahraničnej politiky<br />

EÚ, ktorá sa bude opierať o dostatočné zdroje<br />

na jej napĺňanie, uvádza sa v uznesení,<br />

ktoré schválil Európsky parlament v reakcii<br />

na výročnú správu o spoločnej zahraničnej<br />

a bezpečnostnej politike (SZBP).<br />

Napriek tomu, že Lisabonská zmluva vytvára<br />

v rámci zahraničnej politiky EÚ nový<br />

impulz predovšetkým tým, že poskytuje inštitucionálne<br />

a funkčné nástroje, prebiehajúca<br />

finančná a dlhová kríza oslabuje jej<br />

účinnosť a dlhodobú udržateľnosť. Samotná<br />

konzistencia politík, jej aktérov a inštitúcií<br />

nestačí , aby sa EÚ presadila na medzinárodnej<br />

scéne. EÚ potrebuje reálnu strategickú<br />

koncepciu jej politík a nevyhnutné finančné,<br />

personálne a diplomatické zdroje na jej napĺňanie.<br />

Podľa poslancov len komplexné prístupy,<br />

ktoré spájajú diplomatické, hospodárske,<br />

rozvojové a v krajnom prípade a v úplnom<br />

súlade s ustanoveniami Charty OSN aj vojenské<br />

prostriedky, sú vhodné na riešenie<br />

globálnych hrozieb a problémov. EÚ musí<br />

zabezpečiť súdržnosť rôznych zložiek zahraničnej<br />

politiky a presadiť strategický prístup,<br />

ktorý bude realistický, pragmatický a orientovaný<br />

na budúcnosť, uvádza sa v uznesení.<br />

V snahe systematicky zadefinovať ciele zahraničnej<br />

politiky a zdroje na ich dosahovanie<br />

poslanci navrhujú vytvorenie jasných porovnávacích<br />

kritérií.<br />

Stav únie: hospodárska kríza<br />

a demokracia<br />

Vízia predsedu Európskej komisie Barrosa<br />

sa v EP stretla so zmiešanými reakciami. Poslanci<br />

vo všeobecnosti uvítali myšlienku silnejšej<br />

Európy, ktorá však podľa niektorých<br />

mohla byť ambicióznejšia, a zdôraznili potrebu<br />

väčšieho dôrazu na sociálne otázky. Najväčšie<br />

politické skupiny žiadavali silný viacročný<br />

rozpočet EÚ, ktorý dokáže stimulovať<br />

rast a investície. Výzva na „menej EÚ“ dominovala<br />

u poslancov, ktorí sú viac napravo od<br />

politického stredu.<br />

Štvorhodinovú debatu na pôde parlamentu<br />

odštartoval prejav predsedu EK José Manuela<br />

Barrosa, ktorý sa zameral najmä na<br />

dôsledky hospodárskej krízy a demokraciu.<br />

V súčasnej dobe je podľa neho žiaduce, aby si<br />

členské štáty uvedomili, že samostatne svoje<br />

problémy nevyriešia. Následne predstavil<br />

svoju víziu silnej hospodárskej únie založenej<br />

na politickej únii, ktorá by mala formu federácie<br />

národných štátov. Otázka dôsledkov<br />

krízy pre budúcnosť EÚ a jej občanov bola<br />

pre mnohých poslancov kľúčová.<br />

Kvalita a zodpovednosť<br />

základom bankového dohľadu<br />

Plánované pravidlá európskeho bankového<br />

dohľadu musia spĺňať kritériá kvality, ale<br />

aj povinnosti zodpovedať sa za prijaté rozhodnutia.<br />

Súčasné postoje členských štátov<br />

však brzdia jeho efektivitu a verejnosti môžu<br />

zaslať negatívny signál.<br />

Uznesenie, ktoré schválil EP, je reakciou<br />

na dva zverejnené návrhy EK v oblasti posilnenia<br />

bankového dohľadu. Text vymenúva<br />

hlavné obavy poslancov, ktoré chcú poslanci<br />

v priebehu schvaľovacieho procesu vyriešiť.<br />

Uznesenie víta fakt, že dva roky potom, ako<br />

Európsky parlament vyzval na integrovaný<br />

dohľad na bankami, túto potrebu priznávajú<br />

aj členské štáty. Poslanci však zároveň varujú<br />

pred zjavnou snahou vlád vyhnúť sa vytvoreniu<br />

systému, ktorý by bol transparentný<br />

a demokraticky zodpovedný.<br />

Uznesenie tiež poukazuje na niekoľko<br />

dôležitých bodov, o ktorých by sa v priebehu<br />

procesu schvaľovania pravidiel bankového<br />

dohľadu mala viesť diskusia. Ide napríklad<br />

o rekapitalizáciu bánk, ktorá by podľa<br />

poslancov mohla byť realizovaná priamo<br />

Európskym stabilizačným mechanizmom<br />

(ESM). Ďalším je potreba navrhnúť systém,<br />

ktorý sa dokáže vyrovnať s účinkom presahovania<br />

vplyvu bankovej únie na členské štáty<br />

mimo eurozóny.<br />

Smutný príklad<br />

politického zastrašovania<br />

Situácia ohľadom ľudských práv sa v Rusku<br />

v posledných mesiacoch drasticky zhoršila,<br />

a to aj v súvislosti so súborom nedávno<br />

schválených právnych predpisov, ktoré môžu<br />

byť použité na ďalšie obmedzovanie zástupcov<br />

opozície a ohrozovať slobodu prejavu,<br />

uvádza sa v uznesení, ktoré vo štvrtok schválil<br />

Európsky parlament. Ako príklad poslanci<br />

uviedli kauzu punkovej skupiny Pussy Riot<br />

a prípad Gennadija Gudkova.<br />

Poslanci vyjadrili znepokojenie nad zhoršením<br />

podmienok pre rozvoj občianskej spoločnosti<br />

v Rusku, a to najmä v súvislosti s nedávno<br />

prijatým súborom zákonov právne upravujúcich<br />

otázky demonštrácií, mimovládnych<br />

organizácií, ochrany osobnosti a internetu.<br />

Parlament je hlboko znepokojený neprimeraným<br />

rozsudkom v prípade členiek<br />

punkovej skupiny Pussy Riot, ktorý je podľa<br />

poslancov ďalším príkladom politicky motivovaného<br />

zastrašovania a prenasledovania<br />

opozičných aktivistov. Plénum však vyjadrilo<br />

vieru, že tento rozsudok bude prehodnotený<br />

a zrušený v súlade s medzinárodnými<br />

záväzkami Ruska. Uznesenie tiež pripomína<br />

prípad Sergeja Magnitského ako jeden<br />

z viacerých príkladov zneužitia právomocí<br />

ruskými orgánmi činnými v trestnom konaní<br />

a tiež poukazuje na kroky ruskej generálnej<br />

prokuratúry voči Genadijovi Gudkovovi,<br />

členovi opozičnej strany Spravodlivé Rusko,<br />

ktorých cieľom je zbaviť do poslaneckého<br />

mandátu. <br />

<br />

62 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Infoservis prezidentskej kancelárie<br />

Infoservis prezidentskej kancelárie<br />

Na spomienkovom zhromaždení k výročiu SNP<br />

29. august 2012<br />

Prijatie švajčiarskou spolkovou prezidentkou<br />

10. september 2012<br />

Prezident SR Ivan Gašparovič sa v Banskej Bystrici zúčastnil na spomienkovom<br />

zhromaždení pri príležitosti 68. výročia SNP. Na úvod<br />

si hlava štátu uctila pamiatku obetí protifašistických bojov položením<br />

venca v pietnej sieni Pamätníka SNP. V príhovore zdôraznil, že Slovenské<br />

národné povstanie sa stalo príkladom dejinného vzdoru proti<br />

fašizmu: „Hľadajme v SNP posolstvo pre dnešok, jeho dejinný pohyb. Oprime<br />

sa aj dnes o túto skutočnosť, bráňme nevinných ľudí, aby nepodľahli neviditeľnej<br />

a zákernej ruke, nepodriaďovali sa samozvancom a uzurpátorom,<br />

ktorí priživujú svoje ideologické bludy na životoch iných. Neofašizmus, terorizmus,<br />

žiadne bezuzdné násilie, ktoré v napätí dnešného sveta hľadajú<br />

svoju živnú pôdu nesmú nanovo nezmyselne rozdeliť svet... Prial by som<br />

si, aby hrdosť na SNP prenikla do povedomia všetkých generácií. Aby sa<br />

stala zdrojom národného uvedomenia a vlasteneckého cítenia,“ zdôraznil<br />

Ivan Gašparovič.<br />

Prezident si uctil 20. výročie prijatia Ústavy SR<br />

31. august 2012<br />

Prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča prijala na pôde<br />

svojej rezidencie v Manor Lohn v meste Kehrsatz neďaleko Bernu<br />

s najvyššími poctami spolková prezidentka Švajčiarskej konfederácie<br />

Eveline Widmer–Schlumpfová. „Teším sa, že som mohol vašu krajinu<br />

navštíviť ako historicky prvý prezident samostatnej SR. Mojím cieľom<br />

je ešte viac rozšíriť súčasnú dobrú úroveň našich vzájomných vzťahov so<br />

Švajčiarskom,“ konštatoval I. Gašparovič. Podľa neho za kľúčové považujeme<br />

rozšírenie našej obchodnej výmeny a investícií. „Máme veľký<br />

záujem o spoluprácu vo vede, výskume a inováciách, v ktorých patríte<br />

k absolútnej svetovej špičke,“ uviedol. Prezidentka Švajčiarska zdôraznila<br />

význam vedy a výskumu pre rozvoj krajiny a preto privítala<br />

záujem slovenskej strany o organizáciu spoločného inovačného fóra<br />

Swissness 2012 v októbri v Bratislave. „Švajčiarsko môže prispievať svojou<br />

kvalitou odborného vzdelávania, ktoré je na vysokej úrovni,“ konštatovala<br />

Eveline Widmer–Schlumpfová. Obaja štátnici sa dotkli aj témy<br />

podpory cestovného ruchu, na ktorého rozvoj majú Slovensko i Švajčiarsko<br />

ideálne predpoklady.<br />

Vystúpenie v Rade OSN pre ľudské práva v Ženeve<br />

11. september 2012<br />

Prezident SR Ivan Gašparovič sa zúčastnil na slávnostnom zasadnutí<br />

poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pri príležitosti<br />

20. výročia prijatia Ústavy Slovenskej republiky. Vystúpil s prejavom,<br />

podčiarkol historický význam tohto konštitučného aktu, keď: „Slovenský<br />

národ, národ štátotvorný, ustanovil Slovensko ako subjekt medzinárodného<br />

práva – suverénnou, zvrchovanou Slovenskou republikou.“ V slávnostnom<br />

príhovore ďalej zdôraznil: „Ústavou sme konštituovali nielen<br />

štát sebe, ale aj princípy a hodnoty medzinárodných a medziľudských vzťahov.<br />

Vymedzili sme formy a prístupy k veciam verejného záujmu. A prišli<br />

aj prirodzené konfrontácie litery ústavy so skutočnosťou. Aj preto po 20<br />

rokoch existencie ústavy poukazujeme popri inom aj na to, čo tvorí jeden<br />

z jej identifikačných znakov – čoraz nástojčivejšie odmietame sebectvo a požadujeme<br />

solidaritu.“<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

Prezident Ivan Gašparovič počas oficiálnej návštevy Švajčiarska<br />

predniesol príhovor v Rade OSN pre ľudské práva v Ženeve.<br />

Išlo o historicky prvé takéto vystúpenie slovenského prezidenta.<br />

V príhovore vyzdvihol výsadné postavenie Ženevy ako ľudskoprávnej<br />

centrály v systéme OSN. „Organizácia Spojených národov vykonala<br />

úctyhodný kus práce v oblasti ľudských práv, zdokonaľovala procedúry<br />

a mechanizmy ich ochrany. No stále existuje priestor na ich ďalšie<br />

zlepšovanie,“ uviedol I. Gašparovič a pokračoval: „Ubezpečujem vás,<br />

že po zavŕšení historicky prvého slovenského mandátu v Rade OSN pre<br />

ľudské práva, zostáva SR vo svojej zahraničnej politike pevne zaviazaná<br />

aktívne pokračovať a podieľať sa na jej činnosti vrátane subsidiárnych<br />

mechanizmov. Je pripravená pozitívne spolupracovať v konštruktívnom<br />

duchu so všetkými relevantnými aktérmi vrátane zástupcov občianskej<br />

spoločnosti.“ Návšteva Úradovne OSN v Paláci národov v Ženeve<br />

bola posledným bodom v rámci historicky prvej návštevy slovenského<br />

prezidenta vo Švajčiarsku.<br />

<br />

Foto: Martin Garaj<br />

63

Infoservis Úradu vlády SR<br />

Infoservis Úradu vlády SR<br />

Úrad vlády Slovenskej republiky<br />

Námestie slobody 1<br />

813 70 Bratislava<br />

Tel: +421 2 572 95 111<br />

E-mail: info@vlada.gov.sk,<br />

urad@vlada.gov.sk<br />

Informácie z tohto InfoServisu a mnoho<br />

ďalších nájdete na internetových stránkach<br />

úradu vlády Slovenskej republiky<br />

na adrese www.vlada.gov.sk<br />

Kontakt pre médiá:<br />

Tlačový a informačný odbor<br />

Úradu vlády SR<br />

Telefón: 02/572 95 248<br />

Fax: 02/524 97 625<br />

E-mail: tlacovyodbor@vlada.gov.sk<br />

Podateľňa Úradu vlády SR:<br />

Pondelok - Piatok: 8.00 - 15.00 hod.<br />

Prestávka: 11.45 - 12.15 hod.<br />

E-mail: podatelna@vlada.gov.sk<br />

EuroInfo centrum:<br />

Hlavné námestie 8 (Miestodržiteľský palác)<br />

813 70 Bratislava<br />

Telefón: 0800/103 104<br />

Mobil: 0905/387638<br />

Poskytovanie informácií<br />

v pracovných dňoch: 8.00 - 18.00 hod.<br />

24. august 2012<br />

Prezentácia programu ESO<br />

na Úrade vlády SR<br />

Predseda vlády SR Robert Fico a podpredseda<br />

vlády a minister vnútra SR Robert<br />

Kaliňák spoločne predstavili reformu<br />

štátnej správy ESO (Efektívna, spoľahlivá<br />

a otvorená štátna správa), ktorá štátu<br />

ušetrí milióny eur. Jej cieľom je redukcia<br />

613 úradov miestnej štátnej správy na 79<br />

okresných úradov. Pre vybavovanie administratívnej<br />

agendy sa plánuje vznik kontaktných<br />

centier pre občanov – KAMO<br />

(kontaktné administratívne miesta občana).<br />

Novinkou je, že občania nebudú musieť<br />

cestovať na úrad v mieste svojho trvalého<br />

pobytu, ale budú sa môcť obrátiť na<br />

ktorékoľvek kontaktné centrum na Slovensku.<br />

28. august 2012<br />

Výročie Slovenského národného povstania<br />

„Z historických udalostí čerpáme odvahu<br />

prekonávať prekážky, dokonca sme schopní<br />

prekonávať sa sami aj v súčasnosti,“ povedal<br />

predseda vlády SR Robert Fico pri pamätníku<br />

SNP v Banskej Bystrici na oslavách<br />

68. výročia Slovenského národného<br />

povstania. Podľa premiéra je 68. výročie<br />

dobrou príležitosťou na pripomenutie si<br />

hodnôt, ktoré sú stavebnými kameňmi<br />

nášho nazerania na svet - spolupatričnosť,<br />

spravodlivosť a sloboda.<br />

Spolupatričnosť potrebujeme aj dnes,<br />

pri neistých vlnách Európy. „Potrebujeme,<br />

aby sme o tomto projekte nepochybovali, ale<br />

verili mu a považovali ho za našu vlastnú nádej<br />

a istotu pre budúcnosť, “ povedal premiér<br />

a pokračoval: „Skúsenosť z bojov v povstaní,<br />

ktorú Slováci získali v priamej konfrontácii<br />

s nehumánnosťou, odvaha postaviť sa zlu so<br />

zbraňou v ruke, naučila Slovenky a Slovákov<br />

vážiť si hodnoty spravodlivosti.“ Premiér počas<br />

príhovoru zdôraznil, že Slovenská republika<br />

má povinnosť ukázať príklady takýchto<br />

osobností, ktorých životné cesty je<br />

hodné nasledovať. Osobnosti ako Lettrich,<br />

Novomeský, Ursíny, Golián a iní.<br />

Povstanie z rokov 1944, ale aj 1848 Slováci<br />

síce nevyhrali, ale do povedomia priniesli<br />

vzácne hodnoty. „Ochotu bojovať za<br />

vlastnú národnú slobodu. Priniesli skúsenosť<br />

aj poznanie, že sloboda nie je prostý dar, ale<br />

platí sa za ňu životmi živých,“ dodal premiér.<br />

30. august 2012<br />

Na oslavách 20. výročia prijatia Ústavy SR<br />

V piatok 31. augusta 2012 sa v priestoroch<br />

historickej budovy NR SR na Župnom<br />

námestí v Bratislave zúčastnil predseda vlády<br />

SR Robert Fico spolu s prezidentom SR<br />

Ivanom Gašparovičom a predsedom NR<br />

SR Pavlom Paškom na oslavách 20. výročia<br />

prijatia Ústavy Slovenskej republiky.<br />

„Demokratická Ústava SR prijatá 1. septembra<br />

1992 symbolizuje najmä štátnu identitu<br />

občanov. Dielo, ktoré vyšlo spod rúk expertnej<br />

skupiny odborníkov, je dôkazom, že obsah,<br />

duch Ústavy aj prejavená úcta voči politickým<br />

právam, základným ľudským právam a slobodám,<br />

kultúrnemu dedičstvu nesú pečať tých<br />

najlepších európskych štátoprávnych tradícií,“<br />

povedal v príhovore počas slávnostného<br />

galavečera na Bratislavskom hrade predseda<br />

vlády SR Robert Fico.<br />

3. september 2012<br />

Predseda vlády navštívil banské sídla<br />

na Hornej Nitre<br />

„V mene svojom aj vlády vám chcem poďakovať<br />

za výkony, ktoré podávate,“ povedal<br />

baníkom predseda vlády SR Robert Fico,<br />

ktorý pri príležitosti regionálnych osláv<br />

Dňa baníkov sfáral priamo do Bane Cigeľ.<br />

„Verím, že plány, ktoré Hornonitrianske bane<br />

Prievidza majú, pokiaľ ide o udržanie ťažby, sú<br />

reálne a chcem prisľúbiť, že vláda bude v tejto<br />

veci maximálne nápomocná,“ uviedol premiér.<br />

Zdôraznil, že región Hornej Nitry<br />

nemôže byť bez baníctva, pretože v tomto<br />

sektore je zamestnaných niekoľko tisíc<br />

ľudí, ktorí potrebujú mať istotu pracovných<br />

miest aj do budúcnosti. „Bane budú<br />

mať aj naďalej podporu vlády SR, to hovorím<br />

veľmi jasne,“ podčiarkol.<br />

Predseda vlády SR Robert Fico navštívil<br />

aj Handlovú, kde si uctil pamiatku obetí<br />

banských nešťastí pri hornonitrianskom<br />

Pamätníku obetiam banských nešťastí.<br />

„Nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch.<br />

No všade, kde to je možné, usilujeme sa pomôcť<br />

a robíme všetko preto, aby sme zmiernili dopady<br />

tragických udalostí,“ uviedol premiér.<br />

„Chcem vás priateľsky poprosiť, aby ste sa aj<br />

v tých najkritickejších chvíľach neopúšťali, aby<br />

vo vás nezhasla obyčajná ľudskosť. Prosím, aby<br />

sme boli k sebe žičliví a ľudskí, pretože život<br />

nám môže pripraviť nástrahy, o ktorých ani netušíme,<br />

ale prejaviť ľudskosť, správať sa najmä<br />

k tým, ktorých srdcia zasiahli tragické udalosti<br />

64 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Infoservis Úradu vlády SR<br />

slušne, na to netreba ani veľkú odvahu, ani veľkú<br />

námahu,“ vyzval premiér Robert Fico.<br />

6. september 2012<br />

Na zahraničnej pracovnej ceste<br />

v Českej republike<br />

Pri príležitosti 20. výročia prijatia Ústavy<br />

Slovenskej republiky sa predseda vlády SR<br />

Robert Fico zúčastnil na zahraničnej pracovnej<br />

ceste v Českej republike.<br />

Výročie Ústavy SR si predseda vlády Robert<br />

Fico spoločne s predsedom vlády Českej<br />

republiky Petrom Nečasom uctilna slávnostnej<br />

recepcii usporiadanej veľvyslanectvom<br />

Slovenskej republiky v Prahe. Počas<br />

podujatia vystúpia obidvaja premiéri s príhovorom.<br />

Pracovnú cestu v Českej republike<br />

ukončil predseda vlády na diskusnom<br />

fóre Okrúhly stôl Comenia, na ktorom spoločne<br />

s predsedom vlády Českej republiky<br />

diskutoval o aktuálnych otázkach. Diskusné<br />

fórum zorganizovala Comenius – Paneurópska<br />

spoločnosť pre kultúru, vzdelávanie<br />

a vedecko-technickú spoluprácu založená<br />

v roku 1990 v Prahe.<br />

9. september 2012<br />

Držme v týchto krízových časoch pohromade<br />

V nedeľu 9. septembra 2012 v Bratislave<br />

pri Pamätníku obetiam holokaustu na Rybnom<br />

námestí sa predseda vlády SR Robert<br />

Fico zúčastnil na pietnom akte kladenia vencov<br />

pri príležitosti Dňa obetí holokaustu<br />

a rasového násilia. Počas podujatia vystúpil<br />

s príhovorom.<br />

Pri tejto príležitosti vyzval občanov k súdržnosti.<br />

„Povznesme sa nad malicherné spory,<br />

aby sme spoločne čelili vážnej kríze, ktorá zasiahla<br />

Európu. Zo srdca by som si želal, aby sa<br />

náš svet zblížil.“<br />

Premiér skonštatoval, že život je to najcennejšie,<br />

čo sme na svete dostali do daru, preto<br />

si ho musíme vážiť. Aby už nebolo možné zopakovať<br />

tragické udalosti, ktoré sa odohrali<br />

v minulosti, je podľa slov Roberta Fica nevyhnutné<br />

pamäť národa a pamäť ľudí neustále<br />

obnovovať. Tento rok si pripomíname 250.<br />

výročie narodenia najväčšieho židovského<br />

vzdelanca rabína Moše Schreibera, známeho<br />

pod menom Chatam Sófer. „Chýr o ňom<br />

sa rozletel po svete najmä preto, lebo hľadal také<br />

formy spolužitia, ktoré charakterizovalo vzájomné<br />

pochopenie,“ povedal Robert Fico.<br />

11. september 2012<br />

Novela Zákonníka práce<br />

je výsledok zdravého kompromisu<br />

„Toto pracovné stretnutie bolo príkladom<br />

veľmi intenzívneho sociálneho dialógu, ktorý<br />

sa stal základným pracovným nástrojom tejto<br />

vlády,“ povedal premiér SR Robert Fico po<br />

rokovaní so zástupcami zamestnávateľov<br />

a odborov. Zákonník práce je preto podľa<br />

jeho slov výsledok zdravého kompromisu.<br />

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR<br />

Ján Richter doplnil, že prijatý kompromis<br />

umožní využívať nástroje Zákonníka práce<br />

na ochranu zamestnancov a zároveň vytvorí<br />

zamestnávateľom predpoklady na rozvoj<br />

podnikateľskej činnosti. Rovnaký názor<br />

prezentovali aj predstavitelia najvýznamnejších<br />

výrobných zväzov v priemysle<br />

a zástupcovia odborov. Zároveň existuje<br />

dohoda, že ak niektoré ustanovenia v Zákonníku<br />

práce spôsobia ťažkosti na strane<br />

zamestnancov alebo zamestnávateľov,<br />

budú prehodnotené a bude sa hľadať riešenie<br />

najvhodnejšie pre obe strany.<br />

Novela Zákonníka práce je predmetom<br />

diskusie na aktuálnej schôdzi Národnej<br />

rady SR. „Som presvedčený, že v parlamente<br />

bude pri diskusii o Zákonníku práce uprednostnená<br />

logika a zdravý rozum pred čisto politickými<br />

argumentmi,“ povedal premiér. Robert<br />

Fico uviedol, že základná úprava vzťahu<br />

medzi zamestnancom a zamestnávateľom<br />

by nemala podliehať pravidelným zmenám,<br />

ale podstata pracovného práva by<br />

mohla byť zakotvená v ústavnom zákone.<br />

12. september 2012<br />

Stretnutie s veľvyslancami členských krajín EÚ<br />

Vo štvrtok 13. septembra 2012 sa predseda<br />

vlády SR Robert Fico v Zrkadlovej sále<br />

Úradu vlády SR v Bratislave stretol s veľvyslancami<br />

členských krajín Európskej únie<br />

na spoločnom pracovnom obede. Stretnutie<br />

sa uskutočnilo v rámci polročného cyperského<br />

predsedníctva v Rade EÚ.<br />

13. september 2012<br />

Robert Fico paralympionikom:<br />

Vyjadrujem vám svoj obdiv a ďakujem vám<br />

za skvelú reprezentáciu Slovenska<br />

Predseda vlády SR Robert Fico prijal pozvanie<br />

Slovenského paralympijského výboru<br />

a v piatok 14. septembra 2012 prišiel do<br />

Piešťan slávnostne otvoriť Chodník slávy<br />

úspešných paralympionikov. „Vaše výsledky<br />

v Londýne sú métou, s ktorou sa môžu merať<br />

aj zdraví športovci,“ uviedol v príhovore<br />

Robert Fico. Paralympionici, ktorí sa každý<br />

deň vyrovnávajú so svojimi hendikepmi, sú<br />

podľa jeho slov príkladom aj pre politikov.<br />

„Aj politici musia ukázať schopnosť prekonávať<br />

sa vo výkonoch, ktoré treba zvládnuť predovšetkým<br />

teraz na prekonanie veľkej krízy“.<br />

Robert Fico pripomenul slová predsedu<br />

Slovenského paralympijského výboru Jána<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

Riapoša, ktorý povedal, že aj úraz treba<br />

prijať ako dar. „Tieto slová sú posolstvom aj<br />

pre nás zdravých, aby sme sa učili pobiť so životom,<br />

s jeho neľahkými podmienkami a aby<br />

sme sa neučili hľadať výhovorky tam, kde je<br />

naša osobná zodpovednosť,“ podčiarkol slovenský<br />

premiér.<br />

„Som vám nesmierne vďačný za ľudský príklad,<br />

ktorý dávate našej spoločnosti a chcem<br />

Vám za to vyjadriť svoj obdiv. Ďakujem za<br />

skvelú reprezentáciu Slovenskej republiky,“<br />

uzavrel Robert Fico.<br />

18. september 2012<br />

Prijatie predsedu Európskeho parlamentu<br />

Martina Schulza<br />

V utorok 18. septembra 2012 v priestoroch<br />

Úradu vlády SR v Bratislave sa stretol<br />

predseda vlády SR Robert Fico s predsedom<br />

EP Martinom Schulzom.<br />

Témami spoločného rokovania boli aktuálne<br />

európske otázky, vývoj v oblasti<br />

prehlbovania európskej integrácie, ďalšie<br />

smerovanie Európskej únie ako aj hospodárska,<br />

finančná stabilizácia a posilnenie<br />

ekonomického rastu v EÚ.<br />

19. september 2012<br />

Ministri nechali limuzíny doma, využili<br />

alternatívnu dopravu<br />

Členovia vlády SR sa rozhodli podporiť<br />

myšlienku Európskeho týždňa mobility, preto<br />

sa na rokovanie vlády nepriviezli limuzínami,<br />

ale využili alternatívnu dopravu.<br />

Prvý prišiel minister hospodárstva Tomáš<br />

Malatinský na bicykli a v neformálnom oblečení.<br />

Aj minister práce, sociálnych vecí a rodiny<br />

SR Ján Richter využil bicykel, hoci išlo<br />

o technickú novinku, elektrobicykel. „Snažil<br />

som sa v maximálnej miere ťahať sám, preto som<br />

aj zadýchaný,“ povedal Ján Richter v oranžovej<br />

reflexnej veste. „Nie je možné takto do<br />

práce chodiť stále, no je potrebné nájsť si nejaký<br />

priestor a čas, aby sme odbremenili životné<br />

prostredie a podporili myšlienku Európskeho<br />

týždňa mobility,“ dodal minister s tým, že ak<br />

to počasie umožní, využije takýto spôsob dopravy<br />

do práce aj inokedy.<br />

Predseda vlády SR Robert Fico prišiel pešo<br />

zo svojho bytu na Čmeľovci. Nevynechal<br />

však ani svoje pravidelné ranné behanie. „Ak<br />

ma nezastavilo asi tridsať ľudí, tak ani jeden, vybavil<br />

som pol sveta a takmer som zmeškal, ale je<br />

to veľmi príjemné,“ skonštatoval premiér. Ľudia,<br />

samozrejme, využili príležitosť stretnúť<br />

sa s ním. „Mnohí riešili svoje osobné veci, mnohí<br />

potrebovali niečo vybaviť, niekto potreboval<br />

robotu, tak som absolvoval malý prehľad bratislavských<br />

problémov, kým som zišiel sem dole,“<br />

povedal s úsmevom Robert Fico. <br />

65

Infoservis NR SR<br />

ŠTVRTÁ schôdza<br />

Národnej rady<br />

Slovenskej republiky<br />

Poslanci si zrušili<br />

trestnoprávnu imunitu<br />

Trestnoprávna imunita poslancov Národnej<br />

rady Slovenskej republiky zanikla<br />

1. septembra. Snemovňa totiž 144 hlasmi<br />

schválila zmenu Ústavy Slovenskej republiky<br />

a za príslušnú novelizáciu Trestného<br />

poriadku zahlasovalo 145 poslancov. Proti<br />

nebol nikto. Priestupkovú imunitu si poslanci<br />

zrušili už koncom minulého volebného<br />

obdobia. Na zrušení trestnoprávnej<br />

imunity sa dohodli spoločne všetky parlamentné<br />

strany. Poslanci budú po novom<br />

nepostihnuteľní už len za výroky prednesené<br />

v pléne alebo orgánoch Národnej<br />

rady Slovenskej republiky a za hlasovanie,<br />

a to aj po skončení ich mandátu. Na<br />

vzatie poslanca do väzby však bude nevyhnutný<br />

súhlas parlamentu, Na zadržanie<br />

člena snemovne v prípade pristihnutia pri<br />

páchaní trestného činu bude potrebný súhlas<br />

mandátového a imunitného výboru.<br />

Ak k nemu nedôjde, bude poslanec okamžite<br />

prepustený. O prichytení zákonodarcu<br />

pri čine bude musieť polícia upovedomiť<br />

predsedu národnej rady a šéfa spomínaného<br />

výboru. Poslanci však trestnoprávnu<br />

imunitu v rozsahu, akú mali doteraz členovia<br />

zákonodarného zboru, naďalej ponechali<br />

sudcom. „Rozhodli sme sa, že v tejto<br />

chvíli budeme plniť objednávku v tom rozsahu,<br />

v akom ju chápeme, že od verejnosti prišla.<br />

Teda zrušenie trestnoprávnej imunity poslancov,“<br />

vysvetlil pred časom poslanec KDH<br />

Radoslav Procházka a dodal, že na jeseň<br />

po dokreovaní Súdnej rady Slovenskej republiky<br />

by sa však malo začať pracovať na<br />

zmene. Predseda parlamentu Pavol Paška<br />

(Smer-SD) takýto zámer potvrdil, avšak<br />

zdôraznil potrebu diskusie. Verí, že v spolupráci<br />

so zástupcami sudcovského stavu<br />

a ministra spravodlivosti vznikne novela<br />

ústavy, ktorou prídu sudcovia o trestnoprávnu<br />

imunitu.<br />

Stiahneme vojakov z Afganistanu<br />

Slovenská republika do júna 2013 postupne<br />

stiahne z operácie ISAF v Afganistane<br />

do 289 príslušníkov Ozbrojených síl<br />

Slovenskej republiky. Tento návrh rezortov<br />

obrany a diplomacie 142 hlasmi schválili<br />

poslanci národnej rady. Zmena mandátu<br />

bude postupná. V prvej fáze do konca tohto<br />

roku má operáciu NATO opustiť 104 slovenských<br />

vojakov. Zhruba polovicu z nich (53)<br />

tvoria príslušníci strážnej čaty na základni<br />

Tarin Kowt. Zvyšní vojaci sú členmi multifunkčnej<br />

ženijnej jednotky, ktorá pôsobí na<br />

leteckej základni v Kandahare. Ďalší vojaci<br />

by mali byť stiahnutí v prvej polovici roku<br />

2013. Do apríla sa má na Slovensko vrátiť<br />

20-členná jednotka špeciálnych síl. Do júna<br />

2013 plánuje ministerstvo obrany stiahnuť<br />

do 165 príslušníkov strážnej jednotky na základni<br />

Kandahar Airfield. Poslanci odobrili<br />

aj vyslanie do 33 príslušníkov ozbrojených<br />

síl do Afganistanu ešte v priebehu tohto<br />

roku. Do misie by tak mohli ešte zasiahnuť<br />

príslušníci Vojenskej polície i vojenského<br />

poradného tímu.<br />

Kandidáti Andreja Kolesíka<br />

neuspeli vo voľbách<br />

Poslanci národnej rady ani v druhom<br />

kole nezvolili dvoch nových členov Správnej<br />

rady Ústavu pamäti národa. Už v prvom<br />

kole sa ako najvážnejší kandidáti<br />

spomínali nominanti Smeru-SD Roman<br />

Lebeda a Ján Hrubý, ktorých presadzoval<br />

najmä poslanec Andrej Kolesík. Napriek<br />

jeho viere, že títo nominanti budú v druhom<br />

kole zvolení, sa tak nestalo. Romana<br />

Lebedu podporilo 68 zo 144 poslancov,<br />

Jána Hrubého 66 zákonodarcov. V hlasovaní<br />

však neuspeli ani zvyšní piati kandidáti.<br />

Voľbu si zrejme zopakujú na septembrovej<br />

schôdzi parlamentu. Poslanci majú<br />

zvoliť dvoch nových členov Správnej rady<br />

Ústavu pamäti národa, lebo 16. marca a 20.<br />

apríla 2012 sa skončilo funkčné obdobie<br />

dvom členom rady.<br />

Smeráci sa zrejme zľakli<br />

podania na ústavný súd<br />

Vládnuca strana Smer-SD presadila do<br />

programu 4. schôdze skrátené legislatívne<br />

konanie novely zákona o sociálnom poistení.<br />

Prišiel ho obhajovať aj predseda vlády<br />

Robert Fico a poslanci o ňom niekoľko<br />

dní vášnivo diskutovali. Pred hlasovaním<br />

o jeho posunutí do ďalšieho legislatívneho<br />

procesu však opozícia spochybnila jeho zaradenie<br />

do programu schôdze, pretože na<br />

tento krok je podľa zákona o rokovacom<br />

poriadku potrebný súhlas troch poslaneckých<br />

klubov. Keďže Smer-SD ako vládnuca<br />

strana má iba jeden poslanecký klub,<br />

opozícia argumentovala, že je to porušenie<br />

spomínaného zákona, a preto nie je možné<br />

o tejto novele ďalej rokovať. Opoziční<br />

poslanci sa vyhrážali, že ak si smeráci odhlasujú<br />

ďalšie pokračovanie o tomto bode<br />

programu, obrátia sa na ústavný súd. Po<br />

zasadnutí poslaneckého grémia predseda<br />

parlamentu Pavol Paška (Smer-SD) ukončil<br />

4. schôdzu s tým, že zvolá ďalšiu, na<br />

program ktorej bude novela zákona o sociálnom<br />

poistení normálne zaradená a prerokovaná<br />

v skrátenom legislatívnom konaní<br />

spolu s ostatnými neprerokovanými<br />

bodmi z tejto schôdze.<br />

PIATA SCHÔDZA<br />

NÁRODNEJ RADY<br />

SLOVENSKEJ REPUBLIKY<br />

Uskutočnila sa 1. augusta a jej jediným<br />

bodom bola voľba generálneho riaditeľa<br />

Rozhlasu a televízie Slovenska. O tento<br />

post malo záujem 11 kandidátov. Národná<br />

rada z nich vybrala jedného a novým generálnym<br />

riaditeľom rozhlasu a televízie sa<br />

stal Václav Mika. Bývalý riaditeľ TV Markíza<br />

zvíťazil v tajnej voľbe, keď mu svoj hlas<br />

odovzdalo 74 poslancov. Na zvolenie potreboval<br />

získať nadpolovičnú väčšinu hlasov.<br />

Za Mikovho najväčšieho konkurenta, šéfa<br />

Tlačovej agentúry Slovenskej republiky Jaroslava<br />

Rezníka hlasovali len dvaja poslanci.<br />

Okrem vládnych sociálnych demokratov<br />

sa na voľbe zúčastnili aj poslanci osobitnej<br />

ľudovej a nevypočitateľnej občiny<br />

združenej v parlamente pod názvom Obyčajní<br />

ľudia a nezávislé osobnosti. Hlasovalo<br />

spolu 95 poslancov. Václav Mika by mal<br />

vo verejnoprávnom médiu presadzovať<br />

svoj projekt riadenia a rozvoja Bez bariér.<br />

V ňom napríklad pripúšťa možnosť opätovného<br />

spustenia Trojky, ktorá by vysielala<br />

šport. Jednotka by sa mala zamerať na<br />

štandardný európsky formát verejnoprávnych<br />

médií, cieľovým publikom Dvojky<br />

bude náročný divák. Televízia by sa mala<br />

navyše vrátiť ki investigatívnej publicistike<br />

a viac spolupracovať s verejnoprávnou<br />

Českou televíziou. Zlepšiť program Slovenskej<br />

televízie má najlepšie spravodajstvo<br />

a menší počet repríz. Od týchto zmien<br />

si Václav Mika sľubuje zabezpečenie stabilnejšej<br />

programovej štruktúry, ale aj väčšiu<br />

sledovanosť Slovenskej televízie.<br />

ŠIESTA SCHÔDZA<br />

NÁRODNEJ RADY<br />

SLOVENSKEJ REPUBLIKY<br />

More zmien<br />

v oblasti sociálneho systému<br />

Predseda parlamentu Pavol Paška tak ako<br />

sľúbil po predčasnom ukončení 4. schôdze,<br />

zvolal 6. zasadnutie národnej rady najmä<br />

preto, aby sa Smer-SD definitívne vysporiadal<br />

so zmenami v dôchodkovom systéme<br />

a aby to bolo aj právne v poriadku. Túto<br />

tému poslanci päť dní rozpitvávali na štvrtej<br />

schôdzi a ani na novozvolanej opozícia<br />

nesúhlasila s jej prerokovávaním v skrátenom<br />

legislatívnom konaní. Upozorňovala<br />

na neopodstatnenosť zrýchleného konania<br />

a navrhovaných zmien, a preto sa opozičné<br />

strany samotného hlasovania nezúčastnili.<br />

Na protest proti postupu vlády opozícia<br />

v sále rozprestrela čierny transparent<br />

Smer-SD-zlodeji dôchodkov.<br />

Už na štvrtej schôdzi prišiel zrýchlené<br />

legislatívne konanie obhajovať predseda<br />

vlády Robert Fico. „Garantujem vám, ako tu<br />

stojím, že deficit rozpočtu v roku 2012 bude<br />

4,6 %, nech to stojí čokoľvek. My si túto domácu<br />

úlohu naplníme za pomoci našej predstavy,<br />

ktorá je typicky sociálnodemokratická,“ vyhlásil<br />

Robert Fico. V skrátenom režime sa tak<br />

majú znížiť odvody do druhého piliera z 9<br />

percent na 4 percentá a rozdiel sa má pre-<br />

66 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Infoservis NR SR<br />

niesť do prvého piliera, čo má pomôcť neudržateľnému<br />

dôchodkovému systému na<br />

Slovensku. „Rešpektujem právo opozície na<br />

kritiku, pretože aj ja som pôsobil v opozícii pomerne<br />

dlho. Ale aj na kritiku treba racionálny<br />

dôvod a niekedy aj morálne právo,“ povedal<br />

premiér. Opozícia podľa neho nepriniesla<br />

dostatočnú alternatívu na to, ako konsolidovať<br />

verejné financie. Podľa Roberta Fica<br />

chýba v rozpočte na tento rok 500 miliónov<br />

eur, čo je pozostatok po bývalej vláde<br />

Ivety Radičovej. Premiér zároveň vyzval<br />

opozíciu na rokovanie v prípade dosiahnutia<br />

vyrovnaného rozpočtu o tom, že by sa<br />

následne odvod do druhého piliera opätovne<br />

zvýšil zo štyroch na šesť percent.<br />

Niekoľko myšlienok z rozpravy<br />

Podpredseda parlamentu za KDH Ján Figeľ<br />

upozornil, že zásahom do druhého piliera<br />

sa vykráda špajza, pokladníčka mladých<br />

ľudí a z kapitalizačného piliera sa stáva<br />

pilierik. „Ide tu predovšetkým o peniaze,<br />

o peniaze sporiteľov,“ zdôraznil opozičný poslanec<br />

Ivan Štefanec z SDKÚ-DS s tým, že<br />

Robert Fico sa snaží získanie týchto zdrojov<br />

prekryť tvrdeniami o potrebe získať dodatočných<br />

500 miliónov eur do štátnej kasy.<br />

Túto likvidáciu druhého piliera označil Richard<br />

Sulík (SaS) za neuveriteľne krátkozrakú.<br />

„Pošliapávate demokraciu, zneužívate<br />

svoju moc,“ reagoval opozičný politik Ľudovít<br />

Kaník (SDKÚ-DS). „Musíme byť zodpovední<br />

za dôchodky svojich rodičov, starých<br />

rodičov, ale aj budúcich generácií,“ obhajovala<br />

plánované zmeny poslankyňa vládnej strany<br />

Jana Vaľová. „Na základe sekery 500 miliónov<br />

eur, ktorá tu vznikla za pol roka, je tých<br />

40 miliónov eur veľmi dôležitých,“ povedal<br />

šéf rezortu práce Ján Richter, ktorý tento<br />

stav považuje za dostatočne objektívny na<br />

skrátené konanie. „Pri tomto návrhu by tak<br />

nemali byť víťazi ani porazení, ale vyhrať by<br />

mala zodpovednosť,“ povedal minister práce,<br />

sociálnych vecí a rodiny.<br />

Vládna väčšina záverečné<br />

hlasovanie zvládla<br />

Národná rada napokon 10. augusta<br />

schválila novelu zákona o sociálnom poistení.<br />

Zo 128 prítomných za ňu hlasovalo<br />

80 zákonodarcov, proti boli 46 poslanci,<br />

2 sa zdržali a 22 bolo neprítomných. Keďže<br />

ide o veľmi rozsiahlu úpravu, spomeňme<br />

aspoň niektoré zmeny. Sporitelia v druhom<br />

dôchodkovom pilieri majú od začiatku<br />

septembra do konca roku 2016 znížené<br />

príspevky z 9 na 4 percentá hrubej mzdy.<br />

Od roku 2017 sa má príspevková sadzba<br />

každoročne zvyšovať o 0,25 percentuálneho<br />

bodu na konečných 6 percent v roku<br />

2024. Druhý dôchodkový pilier je otvorený<br />

od 1. septembra do 31. januára budúceho<br />

roku. Súčasná výška poplatku za správu<br />

dôchodkového fondu vo výške 0,3 percenta<br />

ročne z čistej hodnoty úspor nakoniec<br />

zostane v garantovanom aj negarantovanom<br />

fonde. Zvýši sa poplatok za zhodnotenie<br />

majetku, a to z terajších 5,6 percent<br />

zo zhodnotenia na 10 percent zo zhodnotenia<br />

penzijných úspor. Menej si pritom<br />

bude z prostriedkov určených na dôchodkové<br />

sporenie účtovať aj Sociálna poisťovňa.<br />

Tá si v súčasnosti ponecháva 0,50 percenta<br />

z výšky príspevku na vlastnú správu.<br />

Po novom bude poisťovňa tvoriť svoj<br />

správny fond len z 0,25 percenta z čistého<br />

vlastného príjmu.<br />

SIEDMA SCHÔDZA<br />

NÁRODNEJ RADY<br />

SLOVENSKEJ REPUBLIKY<br />

Toto siedme stretnutie zákonodarcov<br />

v 6. volebnom období malo na začiatku<br />

predohru v podaní Igora Matoviča. Ten<br />

zneužil možnosť pri návrhoch na doplnenie<br />

programu schôdze na jeden zo svojich<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

Foto: archív<br />

exibicionistických kúskov. Po tom, čo slovne<br />

zaútočil na poslanca Martina Poliačika<br />

(SaS) za jeho predchádzajúce slová o neškodnosti<br />

požívania heroínu, vysypal mu<br />

na hlavu injekčné striekačky, aké používajú<br />

narkomani pri pichaní si drog.<br />

Správne poplatky budú vyššie<br />

Súdny poplatok pri náhradách na náhradu<br />

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím<br />

orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym<br />

postupom bude 20 eur. Prešiel<br />

aj pozmeňovací návrh, ktorým poslanci<br />

Smeru-SD znížili neprimerane vysoké súdne<br />

poplatky v rámci správneho súdnictva.<br />

Zvýšia sa poplatky v rámci stavebnej pomoci<br />

či v oblasti dopravy. Vyššie poplatky<br />

čakajú aj motoristov pri prvom zápise motorového<br />

vozidla kategórie L, M1 a niektorých<br />

typov N1 do evidencie vozidiel. Za<br />

prvý zápis vozidla do výkonu motora<br />

80 kW je sadzba poplatku stanovená na<br />

výšku 33 eur. Zmeny čakajú aj zákon o hazardných<br />

hrách, kde sa napríklad upravuje<br />

percento odvodu do štátneho rozpočtu pri<br />

číselných lotériách, a to z 18 na 20 percent.<br />

Na základe novely sa posúva termín zrušenia<br />

kolkových známok z januára 2013 na<br />

január 2014. Poslanci odsúhlasili aj to, aby<br />

mohol Fond národného majetku Slovenskej<br />

republiky použiť svoje prostriedky aj<br />

na náklady spojené s prípravou ukončenia<br />

jeho činnosti.<br />

Fajčenie bude drahšie<br />

Spotrebná daň z tabakových výrobkov<br />

stúpne už od októbra tohto roku o viac, ako<br />

pôvodne navrhovalo ministerstvo financií<br />

ešte za predchádzajúcej vlády. Zvýšenie<br />

sadzby dane na tabakové výrobky bude<br />

mať negatívny vplyv na domácnosti fajčiarov,<br />

a to z dôvodu zvýšenia ceny za škatuľku<br />

cigariet o zhruba 0,10 eur. Špecifická<br />

časť spotrebnej dane z cigariet vzrastie od<br />

októbra o 2,59 percenta na 59,50 eura na<br />

tisíc kusov. Sadzba spotrebnej dane z cigár<br />

a cigariet stúpne o 2,4 percenta. A rovnako<br />

aj sadzba spotrebnej dane na tabak<br />

vzrastie o 2,4 percenta.<br />

Právomoci podpredsedu vlády<br />

pre ľudské práva a menšiny<br />

rozparcelovali<br />

Právomoci niekdajšieho podpredsedu<br />

vlády si rozdelia ministerstvá a Úrad<br />

vlády Slovenskej republiky. Stane sa tak<br />

po schválenej novele kompetenčného zákona.<br />

Kompetencie v oblasti rodovej rovnosti<br />

a rovnosti príležitosti má po novom<br />

prebrať ministerstvo práce. Právomoci<br />

týkajúce sa podpory kultúry národnostných<br />

menšín prejdú na úrad vlády. Ten<br />

bude vykonávať aj jednotlivé ustanovenia<br />

vyplývajúce zo zákona o jazykoch národnostných<br />

menšín. V čase uzávierky tohto<br />

čísla rokovanie 7. schôdze národnej rady<br />

pokračovalo.<br />

<br />

Pripravil František Meliš<br />

67

Summary<br />

Foto: archív<br />

Excerpt from an Interview with the<br />

Minister of Transport, Construction and<br />

Regional Development of the Slovak<br />

Republic, Ján Počiatek<br />

■■ The issue when the City of Bratislava<br />

will be connected with the City of Košice in<br />

a highway across Slovakia still remains to be<br />

open. Any of the published deadlines for the<br />

Bratislava – Košice highway completion was<br />

not met so far. Mr Fico, the Prime Minister<br />

called for the 2010 year, the then Transport<br />

Minister Ján Figeľ scheduled the 2017 year. Is<br />

it realistic to keep the year announced by the<br />

then Government?<br />

No one can outline the exact date<br />

for the highway completion these days.<br />

The only thing I can confirm is that the<br />

deadline announced by the then Cabinet<br />

is not realistic. I cannot tell you the exact<br />

year of the said highway completion.<br />

Environmental survey reviewing of D1<br />

Turany – Hubová section is subjected to<br />

the European Commission assessment.<br />

The said D1 highway section is part of the<br />

highway completion between the cities of<br />

Bratislava and Košice. Therefore, it would<br />

be irresponsible to give you any deadline<br />

for the highway completion and to publish<br />

it openly. However, I may say that we will<br />

neither omit nor underestimate anything<br />

under the construction preparation stage<br />

in order to push agenda forward to its<br />

entirety.<br />

■■ Thus, the most important Slovakia’s<br />

highway completion depends on Brussels,<br />

doesn’t it?<br />

Absolutely. We will be able to deliver the<br />

date assumption after the environmental<br />

issue related to town of Martin vicinity is<br />

solved out. I can see the solution optimistic<br />

and within a few months we will be<br />

enabled to say the prospects regarding the<br />

pending section.<br />

■■ The issue of financing the highways is<br />

widely-spoken about these days. What model<br />

do you prefer to stick with?<br />

The matter is the Euro funds financing;<br />

it is obvious. It is the least costly mode<br />

of financing not burdening the public<br />

finance.<br />

■■ Have you been considering the option to<br />

spend the Public Private Partnership (PPP)<br />

resources on highways construction?<br />

Prior to stick with PPP projects aimed<br />

at financing it is a must to use the options<br />

given by the operational programmes<br />

via Euro funds and then the supporting<br />

resources can be taken into account to be<br />

considered both loans and PPP. Today’s<br />

real threat is that Euro funds of the<br />

programmatic period designed for roads<br />

don’t need to be spent as there is not<br />

sufficient amount of projects developed.<br />

I have been taken over the issue from<br />

the then Cabinet and we have to deal<br />

with it until it is solved out. To avoid<br />

such ups and downs we have intensified<br />

the preparation of highway construction<br />

projects designed on Euro Funds spending<br />

out of programmatic period for the 2014<br />

to 2020 years. We make every effort not to<br />

face the situation when there is money but<br />

there is a lack of projects developed. We<br />

are in a frequent contact communicating<br />

with the European Commission in order<br />

to facilitate procedure of approving the<br />

projects in Brussels and to make it smooth.<br />

The then Cabinet did not always succeed<br />

to meet those achievements.<br />

In financing both road and highway<br />

infrastructure there can be further<br />

resources warmly met including private<br />

funds, id est PPP projects. However, the<br />

terms of financing are utmost important<br />

as those must be favourable not only for<br />

private creditors but also for the State.<br />

Excerpt from an Interview with the State<br />

Secretary of the Ministry of Transport,<br />

Construction and Regional Development<br />

of the Slovak Republic, František Palko<br />

■■ A few weeks ago you held the talks with<br />

the Organization for Economic Cooperation<br />

and Development (OECD) representatives<br />

discussing the possibilities how to accelerate<br />

the EU Funds spending and prepare the<br />

forthcoming 2014 – 2020 financing term.<br />

What outlines were presented for Slovakia<br />

by the OECD?<br />

The talks occurred to be fruitful. We have<br />

been informing the OECD representatives<br />

about the adopted measures in order to<br />

make the EU structural funds and the EU<br />

Cohesion Fund spending accelerated. The<br />

matter was to project the coordination<br />

mechanism for the euro funds at the<br />

level of the State Secretaries in the form<br />

of reallocating the funds in the benefit<br />

of those operational programmes of the<br />

favourable absorption capacity and added<br />

social value, or, they are solving the issue<br />

of unemployment of small businesses<br />

and back-up of small and medium-size<br />

enterprises. The OECD representatives have<br />

assessed the measures and concurrently<br />

recommended Slovakia’s focusing on<br />

“the intelligent specialisation” primarily<br />

in the fields of competitive advantage to<br />

the extent of new programmatic term in<br />

compliance with the EU strategy.<br />

■■ The National System of Transport<br />

Information should be part of the EU common<br />

intelligent transport system according to<br />

Brussels envisaged planning and it is the EU<br />

wish to back it up financially. Does Slovakia<br />

already deal with solving the intelligent<br />

transport system?<br />

We are on it. The presupposition is<br />

that the said system could be financed by<br />

us under the forthcoming programmatic<br />

period 2014 – 2020. We intend to review the<br />

scope, structure, inevitability and amount<br />

of costs designed for huge Slovakia-wide<br />

National System of Transport Information.<br />

Costs foreseen for the project developed<br />

are amounting to 150 million euro and the<br />

assumption covers the system to its entirety.<br />

Foto: archív<br />

68 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Summary<br />

We think the amount is too much. There will<br />

be a transparent bid called for the system<br />

after the National System of Transport<br />

Information concept is re-evaluated. We<br />

assume that the price to be paid for it by<br />

Slovakia will be reasonably lowered than<br />

the said upper assumption of the costs.<br />

■■ What significance is the system of<br />

for common users of roads and city<br />

communications?<br />

The National System of Transport<br />

Information will launch the modern<br />

information technologies in transport. It<br />

will enable the monitoring, assessment<br />

and controlling of the transport procedure<br />

to the extent of time and space in order to<br />

avoid unwished time losses. Concurrently<br />

the system will enable to set up efficiently<br />

the planning of transport infrastructure<br />

construction in compliance with the<br />

realistic transport demands in respective<br />

road sections accordingly.<br />

■■ The Ministry of Transport is preparing<br />

a new strategy in tourism. What does it<br />

differ from the current strategy viewing<br />

the fact that development in tourism is not<br />

corresponding to the existing possibilities?<br />

It is our wish to develop tourism<br />

significantly faster than before. If we<br />

succeed to meet it, it will help entire<br />

Slovakia’s economy a lot. We would like<br />

to promote Slovakia abroad in far-away<br />

countries jointly with the V4-Group<br />

countries. In our opinion it will be better<br />

and more efficient for the entire region. We<br />

would like to back up Slovakia’s promotion<br />

in the neighbouring countries.<br />

■■ Which sectors do you intend to promote?<br />

We wish to promote the sectors we are<br />

good at obviously. We may speak about<br />

the stays in thermal springs areas as there<br />

are sufficient spots of them Slovakia-wide;<br />

and they are available anytime all year<br />

round regardless the weather. Further to<br />

this, we focus on the stays to be spent in<br />

spectacular open nature jointly with ecofriendly<br />

tourism. In winter-time primarily<br />

those who go in for sports centres can be<br />

provided with skiing. Slovakia’s Tatras<br />

Mountains and the High Fatra and the<br />

Low Fatra mountains are deemed to be<br />

undoubtedly the best of the best to the<br />

East from the Alps. Moreover, we mustn’t<br />

forget about weekend tourism which is of<br />

utmost significance, however, it is a rather<br />

neglected segment.<br />

Excerpt from an Interview with the State<br />

Secretary of the Ministry of Transport,<br />

Construction and Regional Development<br />

of the Slovak Republic, Andrej Holák<br />

■■<br />

■■ How is the road transport construction in<br />

Slovakia going on?<br />

This year the left line tracking D1<br />

highway Jablonov – Studenec should be<br />

put into operation. In 2013 we are planning<br />

to launch nine kilometre long section of D1<br />

highway Jánovce – Jablonov and fourteen<br />

kilometre section of speed road R4 Košice<br />

– Milhosť into operation.<br />

Preparation stage and implementation<br />

of the most demanding and concurrently<br />

the most costly work portions of D1<br />

highway are in front of us; further to<br />

this the works on three utmost needed<br />

sections of speed road R2, being under<br />

advanced prep stage. We are proceeding<br />

in the project documentation and<br />

working documentation related to further<br />

constructions, e.g. the North – South<br />

interconnection of Slovakia.<br />

■■ What goals have been determined in<br />

railway transport?<br />

Viewing the train transport we are at<br />

the starting point. To establish transport<br />

authority is deemed to be a principal<br />

step to be taken in passenger transport<br />

harmonization. It is aimed at not spending<br />

public resources designed for ensuring<br />

both railway and coach transport in dual<br />

and uncoordinated way. Updating the<br />

railway companies’ revitalization is under<br />

prep stage progress aimed at measures<br />

in making railway transport efficient. We<br />

are determined to reach balanced and<br />

reasonable management of The Railways<br />

of the Slovak Republic already this year if<br />

possible and subsequently to this we are<br />

ready to cover the acknowledged liabilities<br />

of the State towards the railway entities<br />

from the past years by portions.<br />

Concerning the freight transport it<br />

is our ambition to shift goods flows<br />

from overloaded roads to railways due<br />

to capacity and ecological grounds and<br />

to back up the freight railway transport<br />

in market. Gradual balancing between<br />

railway and road transport and starting<br />

the building up the terminals of combined<br />

transport are the two necessities of utmost<br />

importance.<br />

Foto: archív<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

Foto: archív<br />

■■ The EU Danube strategy has been designed<br />

to augment the cargo transport on the<br />

69

Summary<br />

Danube River by twenty per cent by 2020.<br />

To what extent is Slovakia involved in the<br />

foreseen planning?<br />

From the beginning Slovakia takes<br />

an active part in preparations and<br />

implementation of the EU strategy for the<br />

Danube region. It can be proved by the<br />

fact that the latest session of the strategy<br />

managing committee was held in Bratislava<br />

this spring and it was attended by the<br />

European Commissioner for the regional<br />

development, Mr Johannes Hahn.<br />

As for us the most important objective is<br />

to improve infrastructure and to remove the<br />

obstructions in sailing the Danube River.<br />

To be honest there are such sections on<br />

the Slovakian and Austrian and Slovakian<br />

and Hungarian stream of the Danube<br />

river where there is impossible to reach<br />

a favourable state making other measures<br />

than constructing the water work.<br />

Next obstruction to sailing the Danube<br />

River occurred to be the Old Bridge in<br />

Bratislava the reconstruction of which<br />

over two years will help to achieve<br />

a needed height of under-bridge for the<br />

vessels. Long-term sustainability of the<br />

adopted measures is crucial. It requires<br />

an international cooperation which can be<br />

seen primarily just in the frame of the EU<br />

Strategy for the Danube region. Therefore,<br />

we are awaiting the real solutions for the<br />

domestic water transport development<br />

from the conclusions adopted at the talks<br />

held by respective working groups and the<br />

managing committee within the Danube<br />

strategy.<br />

Excerpt from an Interview given by<br />

His Excellency, the Ambassador of the<br />

Republic of France to the Slovak Republic,<br />

Mr Jean-Marie Bruno<br />

■■ Some critics say that top politicians in<br />

Brussels who project the present vision of<br />

Europe can understand both financing and<br />

politics however they do not understand<br />

Europe, the life and needs of people.<br />

Your Excellency, what Europe, in your<br />

opinion, should make French people feel as<br />

comfortable as they could?<br />

Harmony between decisions made<br />

by politicians and expectations of their<br />

voters is the essential issue in European<br />

Foto: P. Urbi<br />

democracies where the significant portion<br />

of competencies has been exercised<br />

jointly since now. The goal of currently<br />

ongoing considerations is to strengthen<br />

democratic character of the institutions.<br />

Direct elections of European deputies<br />

in 1979 turned to be the big deal for the<br />

fundamentals of the European Parliament<br />

legitimacy. Project envisaging the vision<br />

that it will be possible to vote a certain<br />

portion of European deputies on the<br />

supranational candidacy made up by<br />

the European political parties and not<br />

by respective parties of the member<br />

countries could turn to be already realistic<br />

in forthcoming years prospectively. Thus,<br />

European structure would gain a new,<br />

more polished dimension.<br />

I think that majority of French people<br />

can feel comfortable in the European Union<br />

as the European Union is not only the<br />

guarantor of the values being defended by<br />

France to be honest but also the guarantor<br />

of peace in Europe. The EU is not of no<br />

mistake, however, it has brought a good<br />

deal of the positive aspects to nations they<br />

are part of the EU. The matter is that the<br />

Europeans could feel advantages and they<br />

would be aware of being able to benefit<br />

a lot from the EU further in near future.<br />

Therefore, communication about the<br />

inevitable measures has to be ameliorated.<br />

It cannot be expected that citizens may<br />

understand everything right away and<br />

accept it – it is a long term target to be<br />

achieved.<br />

■■ French people are wellknown<br />

for Savoir vivre<br />

– The art to live. France<br />

is a completely different<br />

country from Germany. If<br />

the United States of Europe<br />

were originated how would<br />

the two leading nations<br />

adapt to it?<br />

If the concept of the<br />

European Federation<br />

was specified the nations<br />

would keep obviously<br />

their language, culture<br />

and values as this is just<br />

what predetermines<br />

the EU welfare since it<br />

has been originated; it<br />

is its drive. Therefore, there is no need<br />

to project French people and Germans<br />

against each other and make them, or,<br />

other EU countries, the fighting enemies,<br />

but it is important to stick with the<br />

outlined modus vivendi. Jacques Delors<br />

said: “Europe should respect “loyalty to<br />

the nation and home”. Moreover, “Europe<br />

should be thinking of the significance to<br />

save our nations as the venue of rooting<br />

their citizens.” This is the reason why it<br />

is more reasonable to speak about the<br />

project related to the European Nations<br />

Federation, and not to use the expression<br />

of the United States of Europe.<br />

To shift the competences towards the<br />

EU enables a more favourable cooperation,<br />

setting up the fundamentals of common<br />

rules in certain sectors but it does not<br />

stand for the synonym of uniformed<br />

cultures and values.<br />

The European Federation Project that is<br />

widely-spoken about is a long term process.<br />

Interesting discussions have been held for<br />

a few years already; however, the outstanding<br />

issues have to be solved out first the EU<br />

countries are facing. The member countries<br />

do not wish to proceed in the same pace<br />

and they do not share the identical wishes<br />

and ideas. We will be allowed to experience<br />

different levels of integration on our way<br />

forward. Once the federal identity may<br />

be raised which will not put other forms<br />

of solidarity and common competences<br />

distribution under doubt.<br />

<br />

English-written by © Mária Vrabcová<br />

70 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Kvalitnejšia dopravná<br />

sieť pre Slovensko<br />

Modernizujeme dopravnú sieť Slovenska, vytvárame pritom množstvo pracovných príležitostí, ideme<br />

za lepším prístupom k slovenským regiónom a za následným ekonomickým prínosom pre všetkých.<br />

Operačný program Doprava prináša:<br />

integráciu Slovenska do Európskeho dopravného systému,<br />

pulzujúci život vďaka kvalitnému prepojeniu vlastných regiónov,<br />

cestné a železničné komunikácie vysokej kvality, bezpečnosti a spoľahlivosti,<br />

rozvinutú verejnú osobnú dopravu a infraštruktúru prepravy tovarov.<br />

Vieme, kam chceme ísť, a vieme, ako sa tam dostať.<br />

Naša cesta k cieľu<br />

Operačný program Doprava je spolufinancovaný<br />

z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a z Kohézneho fondu.

logo

products

Resources

Company

Terms of service
Privacy policy
Cookie policy
Cookie settings
Imprint
Change language
Made with love in Switzerland
© 2024 Yumpu.com all rights reserved

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!