Sborník příspěvků z workshopu MICROMYCO 2008 - Ústav půdní ...

Nigrospora oryzae je druh, ktorý sa veľmi často vyskytuje v tropických krajinách
a zriedkavo býva zaznamenaný z krajín s miernejšou teplotou. Vyskytuje sa na rozmanitých
druhoch rastlín, obzvlášť na ryži, vo vzduchu a pôde (ELLIS, 1971). Infikované zrná ryže sú
sfarbené niekedy čierno, biela farba je spôsobená narastenou masou mycélia. Kontaminácia sa
môže vyskytovať pred zberom, počas zberu i počas spracovania ryže (SEMPERE
et SANTAMATINA, 2008). Ani u jednej nami analyzovanej vzorky sme nepozorovali zmeny na
zrnách. Počet izolátov a frekvencia výskytu v našich vzorkách bola výrazne ovplyvnená
spôsobom mykologického vyšetrenia vzorky. Najviac izolátov sme detegovali z endogénne
mykocenózy povrchovo vysterilizovaných zŕn pšenice. Počas sledovaného obdobia sme
zaznamenali nárast endogénne kontaminovaných zŕn druhom Nigrospora oryzae z 1,3 %
pozitívnych zŕn v úrode zberanej v roku 2006 (1 785 analyzovaných zŕn) na 4,9 % v úrode
z roku 2007 (3 000 analyzovaných zŕn). CLEAR et PATRICK (1993) uvádzajú, že rod
Nigrospora kontaminuje každoročne viac ako 1 percento zŕn pšenice v Ontáriu. Na
Slovensku druh Nigrospora oryzae doposiaľ nebol identifkovaný. FRANKOVÁ et al. (2002)
izolovali zástupcu rodu Nigrospora – Nigrospora sphaerica (Sacc.) z vodárenskej nádrže
Nová Bystrica a z drevenej plastiky pochádzajúcej z Afriky.
Dichotomophthora
Z rodu Dichotomophthora sme izolovali len jeden izolát zo zošrotovanej vzorky
pšenice na živnej pôde MEA.
DE HOOG et al. (1983) uvádzajú dva druhy patriace do rodu Dichotomophthora. Na
základe identifikačných znakov makro a mikromorfologických sme náš izolát identifikovali
ako Dichotomophthora lutea. Na OA pri teplote 25±1 o C po siedmych dňoch sú kolónie
s priemerom 20 – 30 mm, plstnaté, trochu nadýchané, s šedým fertilným vzdušným mycéliom
vysokým 1 – 2 mm, s černastými skleróciami napoly ponorenými do média, kolónie
produkoujú difundujúci exudát, ktorý spočiatku farbí agar na bledožlto, neskôr svetlo
oranžovo; okraje nedefinované a nepravidelné; reverz černastý s oranžovými škvrnami (Obr.
5). Hýfy spočiatku hyalínne, čoskoro bledohnedé, septované. Konidiofory (Obr. 6)
vzpriamené, červenkasto hnedé, tmavšie blízko apikálneho konca, hrubostenné, jednoducho
alebo nepravidelne vetvené, merajú do 850 µm po konidiálnu hlavicu, ktorá je zvyčajne
rozdelená dva až tri krát, s početnými apikálnymi okrúhlymi alebo jemne hranatými lalokmi,
každý nesie jednotlivú apikálnu konídiu, po odpadnutí zanechávajúcu malú, subhyalínnu,
plochú jazvu. Konídie spočiatku subhyalínne, čoskoro červenkasto hnedé, s 1 – 5
pseudoseptami, hladké a hrubostenné, elipsovité až cylindrické s okrúhlou bázou a vrcholom
alebo takmer vajcovité, zriedkavo jemne zakrivené, okolo 30 – 115 x 10 – 20 µm náš izolát
mal konídie od 23,4 – 64,7 x 8,95 – 12,85 µm. Skleróciá (Obr. 7) pripomínajú nedozreté
peritéciá, sú subglobózne až globózne, tmavo hnedé až takmer čierne.
Poďakovanie
Tento príspevok vznikol s podporou projektov VEGA 1/3456/06 a KEGA 3/2080/07.
Literatúra
CLEAR, R.M., PATRICK, S.K., 1993. Prevalence of some seed-borne fungi on soft white
winter-eheat seed from Ontario, Canada. Can. Plant Dis. Sur. 73 (2): 143-149.
DE HOOG, G.S., VAN OORSCHOT, A.N., 1983. Taxonomy of the Dactylaria comples. I. Notes
on the genus Dichotomophthora. Mycology 86 (1): 55-60.
94