SbornÃk pÅÃspÄvků z workshopu MICROMYCO 2008 - Ãstav půdnà ...
SbornÃk pÅÃspÄvků z workshopu MICROMYCO 2008 - Ãstav půdnà ...
SbornÃk pÅÃspÄvků z workshopu MICROMYCO 2008 - Ãstav půdnà ...
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Legenda: Konvenčné I.- konvenčné poľnohospodárstvo, Konvenčné II. - konvenčné poľnohospodárstvo bez<br />
použitia fungicídnej ochrany<br />
Graf 2 udáva celkovú diverzitu penicilií z jednotlivých pšeničných zŕn vypestovaných z<br />
troch rôznych spôsoboch obhospodarovania pôdy. Celkovo bolo diagnostikovaných 22<br />
druhov, pričom 4 sa vyskytovali pri všetkých spôsoboch obhospodarovania: P.<br />
aurantiogriseum, P. brevicompactum, P. expansum a P. griseofulvum.<br />
Invázia obilných zŕn mikroskopickými hubami je často spájaná so závažným rizikom<br />
kontaminácie mykotoxínmi. Avšak predpovedať prítomnosť mykotoxínov v zrne nie je<br />
možné, a preto je potrebné určiť ich výskyt v rámci prieskumu a experimentálnych štúdií<br />
(AYALEW et al., 2006). Výskyt mykotoxínov v zrnách je objektom mnohých výskumov<br />
po celom svete (JELINEK et al., 1989, PLACINTA et al., 1999 atď.). Podľa PITT et LEISTNER<br />
(1991) medzi najdôležitejšie mykotoxíny produkované druhmi rodu Penicillium patria<br />
ochratoxín A, patulín a citrinín. Prevažne terverticilátne peniciliá sú známe produkciou<br />
mykotoxínov vyskytujúcich sa v potravinách (FRISVAD et FILTENBORG, 1989).<br />
Z ôsmych vzoriek pšenice z konvenčného poľnohospodárstva bolo testovaných 54<br />
kmeňov desiatich potencionálne toxinogénnych druhov penicilií (Tab. 4). P. expansum<br />
z endomykobioty produkoval patulín aj roquefortín C, produkcia citrinínu nebola potvrdená<br />
ani pri ňom ani pri P. cf. miczynskii. Jeden kmeň P. raistrickii z desiatich neprodukoval<br />
griseofulvín a jeden kmeň P. griseofulvum z troch z oplachu neprodukoval patulín, ostatné<br />
sledované toxíny - kyselina cyklopiazonová, grizeofulvín a roquefortín C produkovali všetky<br />
testované kmene. Schopnosť produkovať sledované mykotoxíny v podmienkach in vitro bola<br />
potvrdená pri všetkých ďalších testovaných druhov.<br />
Tab. 4. Testované kmene rodu Penicillium vyizolované z endomykoty, oplachu a šrotu pšenice na schopnosť<br />
produkovať mykotoxíny v podmienkach in vitro z konvenčného poľnohospodárstva.<br />
Testovaný Endogénna mykobiota Oplach Šrot<br />
druh C CPA G P PA RC C CPA G P PA RC C<br />
P.canescens 1.I<br />
P.citrinum 5.V 2.II 8.VIII<br />
P.coprophilum 1*/1** 1.I<br />
P. crustosum. 1.I 1.I 3.III 3.III<br />
P. expansum 0/1 1.I 1.I<br />
P.griseofulvum 16/16 16/16 16/16 16/16 3.III 3.III 2.III 3.III<br />
P hordei 1.I<br />
P.c.f.miczynskii 0/1<br />
P.c.f.palitans 1.I<br />
P. raistrickii 9.X<br />
* - počet pozitívnych izolátor; ** - počet testovaných izolátov<br />
C – citrinín, CPA – cyklopiazónová kyselina, G – grizeofulvín, P – patulín, PA – penitrém A, RC – roquefortín C<br />
Z piatich vzoriek pšenice z konvenčného poľnohospodárstva bez použitia fungicídnej<br />
ochrany (endogénna izolácia a oplach) bolo screeningovaných 8 kmeňov štyroch<br />
potencionálne toxinogénnych druhov penicilií (Tab. 5). Žiaden z dvoch kmeňov P. expansum<br />
z endomykobioty neprodukoval citrinín, jeden kmeň produkoval roquefortín C, produkcia<br />
patulínu bola zaznamenaná pri obidvoch kmeňoch. Z oplachu bola potvrdená toxinogénnosť<br />
20