Duševné vlastníctvo 2/2010 - Úrad priemyselného vlastníctva SR

ROZHOVOR AKO MOŽNÝ PREDMET OCHRANY AUTORSKÉHO PRÁVA
diela nie je právnym úkonom, ale právnou
skutočnosťou, nie je potrebné, aby mal autor
spôsobilosť na právne úkony (autorom
tak môže byť osoba mladšia ako 18 rokov či
osoba so zdravotným postihnutím, ktoré obmedzuje
jej spôsobilosť na právne úkony).
Autorom rozhovoru bude teda fyzická
osoba, ktorá rozhovor vytvorila vlastnou
tvorivou činnosť
Výsledkom spoluautorskej tvorby je dielo
jediné, pričom jednotlivé podiely spoluautorov
na tvorbe nemožno oddeliť bez toho,
aby dielo nezaniklo. Autorský zákon v § 8
hovorí, že dielom spoluautorov je dielo, ktoré
vzniklo vlastnou tvorivou duševnou činnosťou
dvoch alebo viacerých autorov ako
jediné dielo, ku ktorému patria práva všetkým
autorom spoločne a nerozdielne. Keďže
spoluautorstvom nie je každá spolupráca
na vytvorení diela, je potrebné pomenovať
jednotlivé pojmové znaky spoluautorstva
ako jednej z kolektívnych foriem
autorstva 15 :
a) tvorivé spolupôsobenie pri tvorbe
diela – na spoluautorstvo nestačí iba
podnet na vytvorenie diela či pomoc pri
tvorbe, ktorá má charakter napr. technickej
či administratívnej činnosti,
b) vznik jednotného diela ako výsledku
spoločnej tvorby – tu nie je podstatné,
či je možné príspevky jednotlivých
spoluautorov od seba navzájom odlíšiť,
záleží výlučne na tom, či sú spôsobilé
samostatného využitia, alebo či je na
využitie spôsobilý výlučne celok, čo je
prípad, kedy jedine je možné hovoriť
o spoluautorskom diele,
c) spoluautorské pôsobenie sa musí
realizovať výlučne pred dokončením
diela (musí sa týkať vlastného procesu
tvorby), v opačnom prípade by v zásade
už nešlo o tvorbu diela spoluautorského,
ale o spracovanie diela už vytvoreného
(o dodatočnú samostatnú tvorbu),
d) vedomá, (vôľovo) chcená spolupráca,
ktorá musí prebiehať medzi spoluautormi,
ktorých spolupráca na diele predstavuje
prejav ich vôle vytvoriť jednotné
autorské dielo, ale predovšetkým aj prejav
vôle byť spoluautorom 16 a
e) spolupráca spoluautorov sa musí realizovať
v rovnakom odbore tvorby – nie
je možné, aby vzniklo spoluautorstvo medzi
druhovo rôznymi oblasťami realizácie
tvorivej činnosti autorov (napr. v prípade
textu a hudby nikdy nemôže ísť o spoluautorstvo,
ale vždy len o spojenie diel).
Sekundárne možno ešte hovoriť o existencii
najmenej dvoch subjektov na strane
spoluautorov tak, ako ich pomenúva autorský
zákon, avšak treba dodať, že takýto
pojmový znak je imanentný všetkým
ostatným už uvedeným znakom, a teda ho
nie je potrebné skúmať osobitne na úrovni
posudzovania naplnenia pojmových znakov
spoluautorstva. V prípade zákonom požadovanej
plurality na strane subjektu
hovoríme o primárnom legálnom predpoklade
vzniku spoluautorstva.
http://www.commons.wikipedia.org
Všetky uvedené pojmové znaky 17 musia
byť pravdaže naplnené kumulatívne. V prípade
absencie čo i len jedného z nich nepôjde
o vytvorenie diela v režime spoluautorskom,
ale o vytvorenie singulárneho autorského
diela s prípadnou pomocou ďalších
(neautorských) subjektov.
Aplikovaním jednotlivých pojmových znakov
spoluautorstva na rozhovor vo vzťahu
subjektov dopytujúci sa a dopytovaný 18 je
možné konštatovať, že rozhovor (samozrejme
iba v prípade, že ide o autorské dielo
v zmysle pojmových znakov diela, ako sme ich
už uviedli) môže vzniknúť (byť vytvorený)
výlučne ako dielo subjektu, ktorý sa dopytuje.
Tento záver vyplynul z faktu, že dopytujúci
sa je nielen iniciátorom vzniku diela, ale
jeho vytvorenie aj ďalej tvorivo a technicky
zabezpečuje a usmerňuje. Tvorivé zabezpečenie
spočíva najmä v postavení otázok, ktoré
nasmerúvajú subjekt dopytovaného k výpovedi
podľa konečnej tvorivej predstavy autora
(dopytujúceho sa); možno hovoriť o tvorivom
modelovaní smerovania subjektívnych výpovedí
dopytovaného ako objektu autorského
spracovania. 19
Najvýznamnejšie absentujúcim pojmovým
znakom spoluautorstva pri rozhovore,
vo vzťahu subjektov dopytujúci
sa a dopytovaný, je vôľová spolupráca
na diele vo forme spoluautorského pôsobenia.
Nie je teda naplnený ani primárny
legálny predpoklad vzniku spoluautorstva,
a to pluralita na strane autorov,
ani pojmový znak vedomej, chcenej
spolupráce medzi spoluautormi. Ak by
mal dopytovaný subjekt vôľu od začiatku
byť spoluautorom rozhovoru, musel by
sám formovať kladené otázky. Týmto by
samozrejme vylúčil spoluautorské pôsobenie
druhého subjektu – dopytujúceho
sa, ktorého spolupôsobenie by nevzniklo.
V takomto prípade by išlo o tzv. fingovaný
rozhovor (typickým príkladom sú Platónove
dialógy). Uvedené platí aj napriek sku-
15 Ku kolektívnym formám autorstva patrí: spoluautorstvo, spojenie diel, spoločné dielo (označované aj ako kolektívne), súborné dielo a napokon (najmä
doktrinálne osobitne pomenované) audiovizuálne dielo.
16 Pri skúmaní uplatňovania vôle v procese tvorby autorského diela musíme oddeľovať realizáciu vôle ako predpokladu vzniku právneho vzťahu, ktorá sa
v tomto zmysle nemusí uplatniť, keďže vytvorenie autorského diela je právnou skutočnosťou, nie právnym úkonom (aj napriek potenciálnej pluralite
na strane tvorcov – autorov). Aj keď spolupráca spoluautorov nemusí byť vopred zamýšľaná či súčasná (prebiehajúca v rovnakom čase), bez zhodnej
vôle autorov nemôže vzniknúť spoluautorské dielo. Porovnaj KNAP, K., KŘÍŽ, J., KORDAČ, J., HOLCOVÁ, I., NERUDOVÁ, V.: Autorský zákon a předpisy
souvisící. Komentář. 6. upravené vydání. Praha : Linde, 1998, s. 49.
17 Pojmové znaky spoluautorského diela nevyplývajú priamo z legálnej definície, vyvodzuje ich právna veda ako základné kritériá na posúdenie vzniku spoluautorstva,
pretože skúmanie spoluautorských podielov je z povahy veci vylúčené a v momente relativizácie výlučných práv spoluautorov môže vznikať
potreba posúdenia ich skutočného autorského spolupôsobenia. Porovnaj KNAP, K.: Autorské právo. Praha : Orbis, 1960., s. 38-41; TELEC, I., TŮMA, P.:
Autorský zákon. Komentář. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2007, s. 115-124.
18 Predkladaná analýza abstrahuje od potenciálnej plurality na strane dopytujúcich sa, ktorá by samozrejme mohla založiť vzťah spoluautorstva. Naším
predmetom záujmu je skúmanie možnosti či nemožnosti spoluautorstva medzi dopytujúcim sa a dopytovaným.
19 Rozdiel medzi biografickým literárnym spracovaním konkrétnej osoby a rozhovorom ako literárnym útvarom je iba v charaktere autorsky spracovávanej
matérie: autor biografie spracováva písomné dokumenty (okrem iného zväčša sprostredkovanú, už zachytenú či spracovanú výpoveď subjektu, ktorý je
objektom záujmu) a autor rozhovoru (zväčša) hovorené slovo (priamu výpoveď dopytovaného). V charaktere autorskej (tvorivej činnosti) však vždy ide
výlučne o autorstvo na strane „spracovateľa“, nie na strane subjektu, ktorý je objektom „spracovania“.
30 duševné vlastníctvo | 2 | 2010 www.upv.sk