Duševné vlastníctvo 2/2010 - Úrad priemyselného vlastníctva SR

Duševné vlastníctvo 2/2010 - Úrad priemyselného vlastníctva SR Duševné vlastníctvo 2/2010 - Úrad priemyselného vlastníctva SR

indprop.gov.sk
from indprop.gov.sk More from this publisher
28.01.2014 Views

ROZHOVOR AKO MOŽNÝ PREDMET OCHRANY AUTORSKÉHO PRÁVA rie (druhy diel) nemožno chápať striktne oddelene. Autorský zákon ustanovuje, aj keď nie expressis verbis v štruktúre právneho predpisu, pojmové znaky diela, ktoré musí daný predmet spĺňať kumulatívne, aby sme mohli povedať, že ide o autorské dielo v zmysle AZ, resp. sekundárne, že vzniká ochrana takéhoto diela podľa AZ. Pojmové znaky obsahuje jednak už citované ustanovenie § 7 ods. 1 úvodná veta AZ a jednak § 15 ods. 1 AZ, podľa ktorého autorské právo na dielo vzniká okamihom, keď je dielo vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel alebo formu jeho vyjadrenia. Na základe uvedeného zákonného vymedzenia teda rozlišujeme nasledujúce pojmové znaky diela: a) tvorivosť – dielo je výsledkom tvorivej činnosti autora (výlučne fyzickej osoby), b) jedinečnosť (pôvodnosť) – dielo je výsledkom tvorivosti, ktorá vylučuje štatistické zopakovanie vytvorenia rovnakého diela; jedinečnosť ako kvantitatívne kritérium tvorivej individuality, ktorú autor vkladá do svojho autorského diela, 5 c) povaha diela byť objektívne (zmyslovo) vnímané ako výsledok tvorivej činnosti v tvorivej oblasti (literatúry) umenia alebo vedy 6 a d) vyjadrenie v podobe objektívne vnímateľnej zmyslami 7 tretími (inými) osobami (objektívne zdieľanie diela). 8 Je potrebné zdôrazniť, že tak ako autorský zákon, ani právna veda nerozlišuje kvalitu či hodnotu diela (napr. jeho „umelecký“ charakter), ako ani mieru (kvalitu) vlastnej tvorivej činnosti, ktorú autor vynaložil na vytvorenie diela. 9 Sekundárne druhové rozdelenie autorských diel je legálne vymedzené v § 7 ods. 1 AZ v písmenách a) až j). 10 S ohľadom na toto vymedzenie a v spojení s mimoprávnymi súvislosťami charakteristík jednotlivých diel (napr. literárna veda určí pojmové znaky románu ako diela umeleckého – literárneho) možno druhovo vymedziť autorské diela ako 11 : a) literárne diela – diela slovesné (jednak vyjadrené slovom – prednáška, prejav, rozhovor, a jednak vyjadrené písmom – napr. beletristické literárne diela, básne, scenáre) – diela odborné (napr. znalecké posudky, odborné články) – iné literárne diela (napr. diela žurnalistické) b) umelecké diela – hudobné diela – fotografické diela (vrátane tzv. dokumentárnej či reportážnej fotografie, ak spĺňajú pojmové znaky autorského diela) – audiovizuálne diela (najmä dielo filmové, ale aj diela televízne či tzv. videofilmy) – výtvarné diela (dvoj- alebo trojrozmerné, najmä maľby, kresby, sochy, reliéfy a pod., ale aj grafiky či pohľadnice, alebo poštové známky) – architektonické diela – diela úžitkového umenia (napr. keramika, hračky či šperky) – iné (umelecké) diela, ktoré vzhľadom na ich povahu nemožno priradiť k predchádzajúcim skupinám, no spĺňajú pojmové znaky diela c) vedecké diela – vedecké slovesné diela (napr. vedecká monografia, prednáška na vedeckej konferencii) – kartografické diela – iné vedecké diela, teda vedecké diela, ktoré sú vyjadrené inak ako iba slovesne (napr. anatomický atlas) Netreba zabúdať, že autorským zákonom deklarovaný výpočet druhov diel je výpočtom demonštratívnym, a tak pri naplnení 5 Pojmový znak „jedinečnosti“ autorský zákon expressis verbis nepomenúva – ide tu však o legislatívny nedostatok platnej právnej úpravy, pretože tento pojmový znak diela je imanentne obsiahnutý v povahe tvorby ako neopakovateľnom procese prísne individuálneho charakteru, ktorá sa prejavuje u konkrétneho autora vytvorením konkrétneho (neopakovateľného, individuálneho) diela. Bližšie porovnaj aj TELEC, I., TŮMA, P.: Autorský zákon. Komentář. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2007, s. 19-20. 6 Tento pojmový znak vylučuje z autorskoprávnej ochrany tie výsledky tvorivej činnosti, ktoré nie sú z daných oblastí (literatúry) umenia alebo vedy. Aby bol takýto výklad presný, je potrebné uviesť, že skúmanou nie je vlastná oblasť, do ktorej dielo prináleží, ale uvedené oblasti chápeme ako kategórie tvorby autorských diel, kedy dielo musí byť vytvorené (stvárnené) tak, aby bolo vnímané ako dielo literárne, umelecké či vedecké. Tu treba poznamenať, že predmetné vymedzenie do istej miery prezumuje určitú minimálnu hranicu kvality (hodnoty) diela, čo však presahuje skúmanie pri napĺňaní pojmových znakov autorského diela ako uvádzame ďalej. K tomu porovnaj aj KNAP, K., KŘÍŽ, J., KORDAČ, J., HOLCOVÁ, I., NERUDOVÁ, V.: Autorský zákon a předpisy souvisící. Komentář. 6. upravené vydání. Praha : Linde, 1998, s. 36-37. 7 Pri tomto pojmovom znaku nachádzame in fine vyjadrenie zásady bezformálnosti vzniku autorských práv, na ktorej je vybodovaný systém ochrany autorských diel v rámci kontinentálneho právneho systému. Autorské právo vzniká vytvorením diela v podobe vnímateľnej zmyslami bez potreby ďalšej registrácie či iného formálneho (napr. správneho) úkonu. Porovnaj TELEC, I., TŮMA, P.: Přehled práva duševního vlastnictví. Česká právní ochrana. 2. Brno : nakladatelství Doplněk, 2006, s. 27 alebo KŘÍŽ, J., HOLCOVÁ, I., KORDAČ, J., KŘESŤANOVÁ, V.: Autorský zákon a předpisy souvisící. Komentář. 6. aktualizované vydání. Praha : Linde, 2005, s. 44. 8 Právna veda odvodzuje ešte jeden pojmový znak autorského diela, a to „nevylúčenie z rozsahu ochrany“. Tu nachádzame tradičné delenie na (i) výtvory, ktoré zo svojej povahy nie sú autorskými dielami a zákon im teda z tohto dôvodu ochranu nepriznáva (napr. denné správy) a (ii) na výtvory, ktoré síce spĺňajú ostatné pojmové znaky autorského diela, ale z určitého dôvodu sa zákonodarca rozhodol odoprieť im právnu ochranu autorského diela (typicky tzv. úradné diela: texty zákonov či súdne rozhodnutia a pod.) K tomu porovnaj napr. TELEC, I., TŮMA, P.: Přehled práva duševního vlastnictví. Česká právní ochrana. 2. Brno : nakladatelství Doplněk, 2006, s. 29-30; ADAMOVÁ, Z.: Denné správy a novinové články z pohľadu autorského práva na Slovensku. In Duševné vlastníctvo, roč. 11, č. 1, 2007, s. 24-29. V našej analýze od tohto pojmového znaku abstrahujeme vzhľadom na skutočnosť, že v prípade ak rozhovor naplní základné štyri pojmové znaky autorského diela, uvedený piaty (negatívne vymedzený) pojmový znak sa vždy naplní automaticky (uvedené platí osobitne s odkazom na platnú právnu úpravu, podľa taxatívneho vymedzenia ktorej sa ochrana nevzťahuje jednak na (a) myšlienku, spôsob, systém, metódu, koncept, princíp, objav alebo informáciu, ktorá bola vyjadrená, opísaná, vysvetlená, znázornená alebo zahrnutá do diela, a jednak (b) text právneho predpisu, úradné rozhodnutie, verejnú listinu, verejne prístupný register, úradný spis, slovenskú technickú normu vrátane ich prípravnej dokumentácie a prekladu, denné správy a prejavy prednesené pri prerokúvaní vecí verejných; na súborné vydanie týchto prejavov a na ich zaradenie do zborníka je potrebný súhlas toho, kto ich predniesol). 9 Vo vzťahu k tvorivosti ako pojmovému znaku diela a miery jej uplatnenia pri vzniku diela však treba odlišovať činnosti výlučne podporné (výpomocné činnosti – napr. poskytnutie podkladov na vytvorenie diela, jazykovú korektúru, prepis autorského rukopisu a pod.), poskytnutie podnetu na vytvorenie diela alebo poskytnutie administratívnej či technickej pomoci, či činnosti rutinné, výkonom ktorých by k rovnakému výsledku dospelo aj viac subjektov, čo by okrem iného narušovalo aj požiadavku jedinečnosti ako pojmového znaku diela. Porovnaj TELEC, I., TŮMA, P.: Autorský zákon. Komentář. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2007, s. 117-118; KNAP, K.: Autorské právo. Praha : Orbis, 1960, s. 39. 10 Zákon demonštratívne vymenúva nasledujúce druhy diel: slovesné dielo a počítačový program, ústne podané, predvedené alebo inak vykonané slovesné dielo, najmä prejav a prednáška, divadelné dielo, predovšetkým dramatické dielo, hudobnodramatické dielo, pantomimické dielo a choreografické dielo, ako aj iné dielo vytvorené na zverejnenie, hudobné dielo s textom alebo bez textu, audiovizuálne dielo, predovšetkým filmové dielo, maľba, kresba, náčrt, ilustrácia, socha a iné dielo výtvarného umenia, fotografické dielo, architektonické dielo, predovšetkým dielo stavebnej architektúry a urbanizmu, dielo záhradnej a interiérovej architektúry a dielo stavebného dizajnu, dielo úžitkového umenia a kartografické dielo v analógovej alebo v inej forme. 11 Tu sa stotožňujeme s Telecovým vymedzením. Porovnaj TELEC, I., TŮMA, P.: Autorský zákon. Komentář. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2007, s. 27-32. 28 duševné vlastníctvo | 2 | 2010 www.upv.sk

ROZHOVOR AKO MOŽNÝ PREDMET OCHRANY AUTORSKÉHO PRÁVA všetkých pojmových znakov autorského diela, ktoré sme opísali, vzniknú výlučné práva a autorskoprávna ochrana aj na dielo, ktoré nemožno zaradiť ani do jedného z uvedených druhov (kategórií). 2. Rozhovor ako predmet ochrany autorského práva Rozhovor ako potenciálny predmet ochrany autorského práva je potrebné, vždy prísne individuálne v každom jednotlivom prípade, posúdiť prostredníctvom jednotlivých pojmových znakov autorského diela. V prvom rade musí rozhovor naplniť pojmový znak tvorivosti v spojení s pojmovým znakom jedinečnosti (pôvodnosti), teda musí ísť o jedinečný výsledok tvorivej duševnej činnosti fyzickej osoby – autora. Ale zároveň treba konštatovať, že toto kritérium vylučuje rozhovor, ktorý predstavuje vypracovanie a vyplnenie dotazníkov či anketových otázok, ktoré nenaplnia kritérium jedinečnosti, teda štatistickej neopakovateľnosti diela (napr. anketový prieskum volebných preferencií bude v prípade rôznych subjektov skúmajúcich verejnú mienku v tejto oblasti spoločenského života zrejme obsahovať podobné, ak nie rovnaké otázky). Naopak, tvorivým a jedinečným spôsobom je možné vytvoriť rozhovor napríklad s významnou osobnosťou kultúrneho života v prípade, ak autor (dopytujúci sa) kladie otázky, ktoré majú za cieľ zdokumentovať konkrétny „rozmer“ osobnosti dopytovanej osoby. Otázky v takomto type rozhovoru umožnia vznik jedinečného výsledku. Aby však nastal práve takýto stav, je potrebné vyhnúť sa v otázkach zisťovaniu „bežných“ údajov, ako napr. miesto narodenia, rodinné pomery či profesijné pôsobenie. Až prekonaním tejto informatívnej časti je možné hovoriť o potenciálnom naplnení pojmového znaku jedinečnosti. Naplnenie pojmového znaku tvorivosti je v naznačenom type rozhovoru potrebné hľadať predovšetkým u dopytujúceho sa subjektu, ktorý nad rámec schematických (dotazníkových) otázok určuje tempo, hĺbku i kvantitu a kvalitu rozhovoru ako autorského diela. Pokiaľ ide o naplnenie pojmového znaku rozhovoru ako výsledku tvorivej činnosti v tvorivej oblasti (literatúry) umenia alebo vedy, rozhovor možno v rámci uvedenej sekundárnej kategorizácie autorských diel zaradiť medzi diela literárne 12 , konkrétne diela slovesné. Pri napĺňaní pojmového znaku vyjadrenia v podobe objektívne vnímateľnej zmyslami možno ďalej rozlišovať medzi ústne podávaným dielom, teda rozhovorom, ktorý nie je zachytený v písomnej podobe, a dielom zachyteným písomne na hmotný podklad, ako napr. papier (alebo obdobný podklad), resp. alternatívne písomne elektronicky na hmotný podklad, ako napr. pevný disk počítača. Je potrebné tiež poukázať na možnú alternatívu pri rozhovore, kedy sa uplatní tzv. kolektívna forma autorstva, a to spojenie diel. 13 Možno rozlíšiť situáciu, keď v rozhovore, ktorý naplní pojmové znaky autorského diela, najmä dopytovaný subjekt „vloží“ do svojej odpovede samostatné autorské dielo, či už vlastné, alebo cudzie (napr. báseň alebo text piesne). V takomto prípade potom pôjde o spojenie diela autora rozhovoru (dopytujúci sa) a autora (zväčša krátkeho) diela (dopytovaný subjekt, resp. tretia osoba). Aby však išlo o naznačené spojenie diel, musí byť s rozhovorom spojené celé (iné, ďalšie) dielo. Pri takomto spojení diel sa uplatňujú štandardné pojmové znaky spojenia diel, a to rozoznateľnosť jednotlivých príspevkov (autorských diel – v našom prípade rozhovoru a iného krátkeho diela), ich oddeliteľnosť a možnosť samostatného použitia (oddelením jednotlivé príspevky nezanikajú – tak rozhovor, ako ani ďalšie dielo). 3. Autorstvo a spoluautorstvo Podľa § 6 ods. 1 autorského zákona je autorom diela fyzická osoba, ktorá toto dielo vytvorila. 14 Autorské právo vzniká výlučne fyzickej osobe na základe právnej skutočnosti vytvorenia diela. Keďže vytvorenie Foto: www.samphotostock.cz 12 V rámci primárnej druhovej kategorizácie autorských diel, ktorej sa pre potreby ďalšieho výkladu vo vzťahu k rozhovoru detailne ďalej nevenujeme, možno povedať, že rozhovor je dielom umeleckým. Treba však poukázať aj na alternatívne primárne druhové vymedzenie, ktoré predkladá J. Švidroň (pozn. č. 4), ktoré sa nám javí práve pri predmete ako rozhovor vhodnejším: rozhovor možno teda zaradiť medzi diela vecné. 13 Spojenie dvoch alebo viacerých samostatných diel upravuje § 9 AZ, podľa ktorého takéto spojenie možno uskutočniť len so súhlasom ich autorov, a to na dohodnutý účel; so spojenými dielami nakladajú autori spoločne. Práva autorov nakladať s dielami, ktoré boli takto spojené iným spôsobom ako v tomto spojení, zostávajú nedotknuté. Podstatou spojených diel je skutočnosť, na základe ktorej sa autori dvoch alebo viacerých diel rozhodli spojiť svoje diela do jedného celku (obvykle s cieľom spoločného hospodárskeho využitia diel). Typickým príkladom spojenia diel je dielo literárne (román) a dielo výtvarné (ilustrácia) alebo dielo slovesné (text piesne, libreto opery) a dielo hudobné (melódia). Základom kolektívnej formy autorstva – spojených diel je existencia dvoch alebo viacerých samostatných autorských diel, ktoré môžu byť (a spravidla aj sú) rôznych druhov (naproti dielu spoluautorskému, kde sa táto skutočnosť podstatou jediného diela neuplatní), a vôľa autorov spájaných diel takto (spoločne) so svojimi dielami nakladať. 14 Zákon č. 383/1997 Z. z. Autorský zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Colný zákon v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 234/2000 Z. z., legálnu definíciu autora neobsahoval, no v § 42 upravoval vyvrátiteľnú domnienku (predpoklad autorstva), podľa ktorej fyzická osoba, ktorej meno je uvedené na diele zvyčajným spôsobom ako meno autora, sa považuje za autora diela, ak nie je preukázané niečo iné. Výkladom sa však dalo dospieť k rovnakému vymedzeniu autora, teda ako fyzickej osoby, ktorá vytvorila dielo vlastnou duševnou tvorivou činnosťou, a to spojením obsahu ustanovení § 42 a § 6 ods. 1 úvodná veta (predmetom autorského práva je (...) dielo, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora). Zákon č. 35/1965 Zb. o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach (autorský zákon) rovnako neobsahoval legálnu definíciu autora. Používal iba legislatívnu skratku „autor“, pričom v § 2 ods. 1 priznával autorovi schopnosť tvorby: predmetom autorského práva sú (...) diela, ktoré sú výsledkom tvorivej činnosti autora. Doktrinálne však aj tento právny predpis vychádzal z toho, že jedine fyzická osoba je spôsobilá tvorivej činnosti, na rozdiel od osoby právnickej, ktorá sa môže na vytvorení autorského diela podieľať napr. jeho iniciovaním či zabezpečením technických či iných podmienok na tvorbu, no vždy bez tvorivého potenciálu. Zo skoršej literatúry porovnaj KNAP, K.: Autorské právo. Praha : Orbis, 1960, s. 36-38. duševné vlastníctvo | 2 | 2010 29

ROZHOVOR AKO MOŽNÝ PREDMET OCHRANY AUTORSKÉHO PRÁVA<br />

rie (druhy diel) nemožno chápať striktne<br />

oddelene.<br />

Autorský zákon ustanovuje, aj keď nie<br />

expressis verbis v štruktúre právneho predpisu,<br />

pojmové znaky diela, ktoré musí<br />

daný predmet spĺňať kumulatívne, aby<br />

sme mohli povedať, že ide o autorské dielo<br />

v zmysle AZ, resp. sekundárne, že vzniká<br />

ochrana takéhoto diela podľa AZ. Pojmové<br />

znaky obsahuje jednak už citované ustanovenie<br />

§ 7 ods. 1 úvodná veta AZ a jednak<br />

§ 15 ods. 1 AZ, podľa ktorého autorské právo<br />

na dielo vzniká okamihom, keď je dielo<br />

vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami<br />

bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu,<br />

účel alebo formu jeho vyjadrenia. Na základe<br />

uvedeného zákonného vymedzenia teda rozlišujeme<br />

nasledujúce pojmové znaky diela:<br />

a) tvorivosť – dielo je výsledkom tvorivej<br />

činnosti autora (výlučne fyzickej osoby),<br />

b) jedinečnosť (pôvodnosť) – dielo je výsledkom<br />

tvorivosti, ktorá vylučuje štatistické<br />

zopakovanie vytvorenia rovnakého<br />

diela; jedinečnosť ako kvantitatívne kritérium<br />

tvorivej individuality, ktorú autor<br />

vkladá do svojho autorského diela, 5<br />

c) povaha diela byť objektívne (zmyslovo)<br />

vnímané ako výsledok tvorivej činnosti<br />

v tvorivej oblasti (literatúry) umenia<br />

alebo vedy 6 a<br />

d) vyjadrenie v podobe objektívne vnímateľnej<br />

zmyslami 7 tretími (inými)<br />

osobami (objektívne zdieľanie diela). 8<br />

Je potrebné zdôrazniť, že tak ako autorský<br />

zákon, ani právna veda nerozlišuje kvalitu<br />

či hodnotu diela (napr. jeho „umelecký“<br />

charakter), ako ani mieru (kvalitu) vlastnej<br />

tvorivej činnosti, ktorú autor vynaložil na<br />

vytvorenie diela. 9<br />

Sekundárne druhové rozdelenie autorských<br />

diel je legálne vymedzené v § 7<br />

ods. 1 AZ v písmenách a) až j). 10 S ohľadom<br />

na toto vymedzenie a v spojení s mimoprávnymi<br />

súvislosťami charakteristík jednotlivých<br />

diel (napr. literárna veda určí pojmové<br />

znaky románu ako diela umeleckého<br />

– literárneho) možno druhovo vymedziť<br />

autorské diela ako 11 :<br />

a) literárne diela<br />

– diela slovesné (jednak vyjadrené slovom<br />

– prednáška, prejav, rozhovor, a jednak<br />

vyjadrené písmom – napr. beletristické<br />

literárne diela, básne, scenáre)<br />

– diela odborné (napr. znalecké posudky,<br />

odborné články)<br />

– iné literárne diela (napr. diela žurnalistické)<br />

b) umelecké diela<br />

– hudobné diela<br />

– fotografické diela (vrátane tzv. dokumentárnej<br />

či reportážnej fotografie, ak spĺňajú<br />

pojmové znaky autorského diela)<br />

– audiovizuálne diela (najmä dielo filmové,<br />

ale aj diela televízne či tzv. videofilmy)<br />

– výtvarné diela (dvoj- alebo trojrozmerné,<br />

najmä maľby, kresby, sochy, reliéfy<br />

a pod., ale aj grafiky či pohľadnice,<br />

alebo poštové známky)<br />

– architektonické diela<br />

– diela úžitkového umenia (napr. keramika,<br />

hračky či šperky)<br />

– iné (umelecké) diela, ktoré vzhľadom<br />

na ich povahu nemožno priradiť<br />

k predchádzajúcim skupinám, no spĺňajú<br />

pojmové znaky diela<br />

c) vedecké diela<br />

– vedecké slovesné diela (napr. vedecká<br />

monografia, prednáška na vedeckej<br />

konferencii)<br />

– kartografické diela<br />

– iné vedecké diela, teda vedecké diela,<br />

ktoré sú vyjadrené inak ako iba slovesne<br />

(napr. anatomický atlas)<br />

Netreba zabúdať, že autorským zákonom<br />

deklarovaný výpočet druhov diel je výpočtom<br />

demonštratívnym, a tak pri naplnení<br />

5 Pojmový znak „jedinečnosti“ autorský zákon expressis verbis nepomenúva – ide tu však o legislatívny nedostatok platnej právnej úpravy, pretože tento<br />

pojmový znak diela je imanentne obsiahnutý v povahe tvorby ako neopakovateľnom procese prísne individuálneho charakteru, ktorá sa prejavuje u konkrétneho<br />

autora vytvorením konkrétneho (neopakovateľného, individuálneho) diela. Bližšie porovnaj aj TELEC, I., TŮMA, P.: Autorský zákon. Komentář.<br />

1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2007, s. 19-20.<br />

6 Tento pojmový znak vylučuje z autorskoprávnej ochrany tie výsledky tvorivej činnosti, ktoré nie sú z daných oblastí (literatúry) umenia alebo vedy. Aby bol<br />

takýto výklad presný, je potrebné uviesť, že skúmanou nie je vlastná oblasť, do ktorej dielo prináleží, ale uvedené oblasti chápeme ako kategórie tvorby autorských<br />

diel, kedy dielo musí byť vytvorené (stvárnené) tak, aby bolo vnímané ako dielo literárne, umelecké či vedecké. Tu treba poznamenať, že predmetné<br />

vymedzenie do istej miery prezumuje určitú minimálnu hranicu kvality (hodnoty) diela, čo však presahuje skúmanie pri napĺňaní pojmových znakov autorského<br />

diela ako uvádzame ďalej. K tomu porovnaj aj KNAP, K., KŘÍŽ, J., KORDAČ, J., HOLCOVÁ, I., NERUDOVÁ, V.: Autorský zákon a předpisy souvisící. Komentář.<br />

6. upravené vydání. Praha : Linde, 1998, s. 36-37.<br />

7 Pri tomto pojmovom znaku nachádzame in fine vyjadrenie zásady bezformálnosti vzniku autorských práv, na ktorej je vybodovaný systém ochrany<br />

autorských diel v rámci kontinentálneho právneho systému. Autorské právo vzniká vytvorením diela v podobe vnímateľnej zmyslami bez potreby ďalšej<br />

registrácie či iného formálneho (napr. správneho) úkonu. Porovnaj TELEC, I., TŮMA, P.: Přehled práva duševního vlastnictví. Česká právní ochrana.<br />

2. Brno : nakladatelství Doplněk, 2006, s. 27 alebo KŘÍŽ, J., HOLCOVÁ, I., KORDAČ, J., KŘESŤANOVÁ, V.: Autorský zákon a předpisy souvisící. Komentář.<br />

6. aktualizované vydání. Praha : Linde, 2005, s. 44.<br />

8 Právna veda odvodzuje ešte jeden pojmový znak autorského diela, a to „nevylúčenie z rozsahu ochrany“. Tu nachádzame tradičné delenie na (i) výtvory,<br />

ktoré zo svojej povahy nie sú autorskými dielami a zákon im teda z tohto dôvodu ochranu nepriznáva (napr. denné správy) a (ii) na výtvory, ktoré síce<br />

spĺňajú ostatné pojmové znaky autorského diela, ale z určitého dôvodu sa zákonodarca rozhodol odoprieť im právnu ochranu autorského diela (typicky<br />

tzv. úradné diela: texty zákonov či súdne rozhodnutia a pod.) K tomu porovnaj napr. TELEC, I., TŮMA, P.: Přehled práva duševního vlastnictví. Česká právní<br />

ochrana. 2. Brno : nakladatelství Doplněk, 2006, s. 29-30; ADAMOVÁ, Z.: Denné správy a novinové články z pohľadu autorského práva na Slovensku. In<br />

Duševné vlastníctvo, roč. 11, č. 1, 2007, s. 24-29. V našej analýze od tohto pojmového znaku abstrahujeme vzhľadom na skutočnosť, že v prípade ak rozhovor<br />

naplní základné štyri pojmové znaky autorského diela, uvedený piaty (negatívne vymedzený) pojmový znak sa vždy naplní automaticky (uvedené<br />

platí osobitne s odkazom na platnú právnu úpravu, podľa taxatívneho vymedzenia ktorej sa ochrana nevzťahuje jednak na (a) myšlienku, spôsob, systém,<br />

metódu, koncept, princíp, objav alebo informáciu, ktorá bola vyjadrená, opísaná, vysvetlená, znázornená alebo zahrnutá do diela, a jednak (b) text právneho<br />

predpisu, úradné rozhodnutie, verejnú listinu, verejne prístupný register, úradný spis, slovenskú technickú normu vrátane ich prípravnej dokumentácie a<br />

prekladu, denné správy a prejavy prednesené pri prerokúvaní vecí verejných; na súborné vydanie týchto prejavov a na ich zaradenie do zborníka je potrebný<br />

súhlas toho, kto ich predniesol).<br />

9 Vo vzťahu k tvorivosti ako pojmovému znaku diela a miery jej uplatnenia pri vzniku diela však treba odlišovať činnosti výlučne podporné (výpomocné<br />

činnosti – napr. poskytnutie podkladov na vytvorenie diela, jazykovú korektúru, prepis autorského rukopisu a pod.), poskytnutie podnetu na vytvorenie<br />

diela alebo poskytnutie administratívnej či technickej pomoci, či činnosti rutinné, výkonom ktorých by k rovnakému výsledku dospelo aj viac subjektov,<br />

čo by okrem iného narušovalo aj požiadavku jedinečnosti ako pojmového znaku diela. Porovnaj TELEC, I., TŮMA, P.: Autorský zákon. Komentář. 1. vydání.<br />

Praha : C. H. Beck, 2007, s. 117-118; KNAP, K.: Autorské právo. Praha : Orbis, 1960, s. 39.<br />

10 Zákon demonštratívne vymenúva nasledujúce druhy diel: slovesné dielo a počítačový program, ústne podané, predvedené alebo inak vykonané slovesné<br />

dielo, najmä prejav a prednáška, divadelné dielo, predovšetkým dramatické dielo, hudobnodramatické dielo, pantomimické dielo a choreografické dielo,<br />

ako aj iné dielo vytvorené na zverejnenie, hudobné dielo s textom alebo bez textu, audiovizuálne dielo, predovšetkým filmové dielo, maľba, kresba, náčrt,<br />

ilustrácia, socha a iné dielo výtvarného umenia, fotografické dielo, architektonické dielo, predovšetkým dielo stavebnej architektúry a urbanizmu, dielo<br />

záhradnej a interiérovej architektúry a dielo stavebného dizajnu, dielo úžitkového umenia a kartografické dielo v analógovej alebo v inej forme.<br />

11 Tu sa stotožňujeme s Telecovým vymedzením. Porovnaj TELEC, I., TŮMA, P.: Autorský zákon. Komentář. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2007, s. 27-32.<br />

28 duševné vlastníctvo | 2 | <strong>2010</strong> www.upv.sk

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!