Duševné vlastníctvo 2/2010 - Úrad priemyselného vlastníctva SR

PRÁVO DUŠEVNÉHO VLASTNÍCTVA V INFORMAČNEJ SPOLOČNOSTI A V SYSTÉME PRÁVA
Takto vytýčené smerovanie rozvinieme
(autori článku) aj o vlastný príspevok do
interdisciplinárnej diskusie, ktorá sa týmto
seminárom ešte len začala.
Aby sme vôbec mohli hovoriť o akejkoľvek
forme spolupráce, je potrebná živá komunikácia
a vzájomné počúvanie jeden druhého.
„Veľkosťou osobnosti je paradoxne pokora,
z ktorej potom vyžaruje otvorenosť, priateľskosť,
ochota vypočuť druhých, a to s jediným
cieľom: pomôcť im obstáť v živote.“ 14
V spoločnom dialógu hľadania pravdy
v podobe najlepšieho riešenia môžeme dospieť
aj k porozumeniu reči i textu. Význam
diskusie môže spočívať v uchopení príčin,
súvislostí a dôsledkov samotného vývoja.
Aby sa uvedený zámer mohol premeniť
na skutočnosť, je potrebná dôvera a otvorenosť.
Na transcendujúci prvok prítomný
v dialógu upozorňuje náuka o výklade
– hermeneutika. Skutočné myslenie sa
môže odohrávať iba v hraniciach kritického
a otvoreného dialógu, ktorý nie je deformovaný
ideologickým výkladom politickej,
štátnej či ekonomickej reality. Hľadanie
pravdy v rozhovore je dôležité nielen pre
naše myslenie, ale aj pre každodenné rozhodovanie.
Dosahovať zmysluplné poznanie
je možné iba vzájomným dopĺňaním
empirického a normatívneho prístupu. Jednostranný
empirický prístup koncentrujúci
svoju pozornosť primárne na zber, opis
a analýzu empiricky overiteľných dát
v ľudskom správaní je redukcionistický,
krátkozraký, neumožňuje vystihnúť význam
vecí v ich komplexnosti. Nie je možné
ani určiť skutočnú hodnotu jednotlivých
poznatkov. 15 „Celok ľudskej skúsenosti s jej
existenciálnou hĺbkou nemôžu totiž sprostredkovať
špeciálne vedy, ale jedine filozofia
v úzkej spolupráci s teológiou.“ 16 Bolo by
potrebné, aby sa špecialisti z jednotlivých
vedných disciplín otvorili filozofickému
mysleniu, osobitne metodologickým prístupom
a pravdám, ku ktorým toto myslenie
dospelo. 17
Zdá sa, akoby špeciálne vedy v procese
svojej špecializácie odsunuli zo stredobodu
záujmu hodnoty, najmä dobro, pravdu
a krásu. Tieto hodnoty sa potom javia ako
menej dôležité ako samotné výdobytky
vied. Zo stredobodu svojho skúmania sa
špeciálne vedy usilujú byť primárne bezhodnotové,
no právny systém, aplikácia
vedeckých poznatkov a kultúra musia byť
vymedzené práve týmito hodnotami. Zvažovanie
dôsledkov rozhodovania o zavádzaní
nových objavov a technológií treba
vždy vnímať v celkovom kontexte ich pôsobenia
na chod celej spoločnosti. Iba tak
možno vnímať ich celkový prínos a zmysel,
ktorý v záujme ďalšieho vývoja spoločnosti
nesmie byť redukovaný len na okamžitý ekonomický
prospech a krátkodobú užitočnosť.
A. Škreko v rámci diskusie spomenul
problémové oblasti spojené s manažmentom
duševného vlastníctva. Celá táto oblasť
súvisí s praxou v rámci podnikov, jednotlivých
pracovísk a so vzdelávacou činnosťou.
Spoločnosť by mala venovať väčšiu pozornosť
situácii vo vede a výskume, ktoré neustále
bojujú s problémom nedostatočných
finančných zdrojov. A to aj napriek faktu, že
podpora bádania znamená napredovanie
a ďalší posun. Poukázal na skutočnosť, že
Slovenská republika nemá doteraz vypracovaný
národný strategický dokument pre
ochranu duševného vlastníctva ako výraz
podpory vedy a výskumu.
Na uvedenú skutočnosť nadväzovalo
aj pripomenutie myšlienky významného
slovenského právnika svetového formátu
prof. Štefana Lubyho, ktorý už v 60. rokoch
minulého storočia poukázal na potrebu
vytvorenia špecializovaného vedeckého
pracoviska v oblasti duševného vlastníctva.
Zámer sa podarilo zrealizovať na pôde
Právnickej fakulty Trnavskej univerzity
v Trnave, kde bol zriadený a od júna 2007
začal vyvíjať činnosť Ústav PDV.
V ďalšom vývoji diskusie P. Vojčík poukázal
na nutnosť väčšieho využívania
a uplatňovania výsledkov vedeckej tvorby
i v rámci legislatívneho procesu. Z. Adamová
upozornila na sociálne a kultúrne oblasti
organizácií kolektívnej správy. Na slabé
prepojenie legislatívy a vedy poukázal neskôr
počas diskusie aj prodekan Právnickej
fakulty Trnavskej univerzity v Trnave
G. Dianiška. Vďaka otázke riaditeľa Ústavu
štátu a práva SAV P. Colotku: „Je skutočne to,
čo je efektívne správne, či len pekné?“ dostala
priestor aj problematika týkajúca sa doménového
mena EÚ. P. Colotka upozornil na
skutočnosť, že Európska únia prevzala symboliku
Rady Európy. Ako podnet na zamyslenie
nastolil konkrétnu otázku, či označením
Made in Europe nestrácajú jednotlivé
členské krajiny vlastnú identitu.
J. Švidroň upozornil na momentálny
trend „oslabovania vedy“. Veda sa pri hypertrofii
práva a politiky zdá čím ďalej, tým
viac bezmocnejšia. Za veľký nedostatok
označil problém personálneho výpadku,
s ktorým súvisí aj nedostatok možností školenia
nových mladých doktorandov. Hypertrofia
práva, ktorá sa spustila po roku 1989,
14 HREHOVÁ, H.: Idea univerzity v stredoveku a dnes alebo rozprava o „gaudium veritatis“. In Acta Philosophica Tyrnaviensia 13. Poslanie filozofie na univerzite
v súčasnej dobe. Katedra filozofie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave : Trnava, 2007, s. 65.
15 K načrtnutým aktuálnym otázkam postavenia filozofie v súčasnej postmodernej spoločnosti, otázkam hľadania pravdy, hodnoty, zmyslu, bytia a pod.
Pozri Acta Philosophica Tyrnaviensia 13. Poslanie filozofie na univerzite v súčasnej dobe. Katedra filozofie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave
: Trnava, 2007, 152 s.
16 LETZ, J.: Dielo cit. v pozn. č. 12, s. 19.
17 Tamže LETZ, J., s. 19-26.
duševné vlastníctvo | 2 | 2010
25