Duševné vlastníctvo 2/2010 - Úrad priemyselného vlastníctva SR

Duševné vlastníctvo 2/2010 - Úrad priemyselného vlastníctva SR Duševné vlastníctvo 2/2010 - Úrad priemyselného vlastníctva SR

indprop.gov.sk
from indprop.gov.sk More from this publisher
28.01.2014 Views

Hľadáte patentové informácie? Zaujímajú vás detaily opisu vynálezu? Nie je vám jasný stav techniky v danej oblasti? Je pre vás dilemou možnosť ochrany príslušného predmetu priemyselných práv? Ako vyzerá grafika známej ochrannej známky? Aké patenty vlastní známa firma? REŠERŠNÉ SLUŽBY ÚPV SR Príliš veľa otázok? Odpovede môžete získať aj v podobe rešeršnej správy vypracovanej na oddelení patentových informácií ÚPV SR. Experti na patentové informácie vám poskytnú komplexné služby: vyhľadanie a systematizácia patentových informácií rešerše na stav techniky známkové a dizajnové rešerše bibliografické rešerše konzultácie súvisiace so získavaním patentových informácií Kontakt: +421 48 4300 317 (312) | E-mail: resers@indprop.gov.sk Upozornenie: Táto služba je spoplatnená podľa Cenníka produktov a služieb ÚPV SR. Dokumenty uvedené v rešeršnej správe majú výlučne informatívny charakter. Výsledok rešerše nie je podkladom na vydanie rozhodnutia úradu o zápise do registra!

EDITORIÁL Máme svoje priority ujasnené? Vážení čitatelia, pred desiatimi rokmi Svetová organizácia duševného vlastníctva vyhlásila 26. apríl za Svetový deň duševného vlastníctva. Zámerom bolo pozdvihnúť povedomie verejnosti o význame duševného vlastníctva v každodennom živote, posilniť rešpekt voči právam z duševného vlastníctva a pripomenúť si vklad inovátorov aj umelcov do rozvoja spoločnosti na celom svete. Zámer nepochybne ušľachtilý, ak ho chápeme vo všetkých jeho podstatných súvislostiach. Ale chápeme ho tak? Myslím si, že nie. V súvislosti s duševným vlastníctvom sa často zdôrazňuje nevyhnutnosť podpory tvorivosti a inovácií, no v praktickom živote akoby sa všetka optika zužovala iba na majetkový efekt a „vymožiteľnosť“ týchto práv, bez akéhokoľvek hodnotového základu okrem „ekonomického“. Aký je však ich skutočný zmysel? Iba „mať“ – alebo aj „byť“? Technologický a informačný pokrok, ktorého sme účastníkmi, bol pred dvoma desaťročiami pre väčšinu ľudí nepredstaviteľný. Jeho mimoriadne zrýchlenie s dosahom na všetky oblasti života zásadne zmenilo spôsob nášho života. Tradičnejšie spôsoby komunikácie medzi ľuďmi a ich spoločenstvami sa stávajú v „informačnej spoločnosti“ pologramotnosťou, ak nie priamo „negramotnosťou“, archaizmom... Pribudlo však s novými informačnými technológiami v spoločnosti aj viac ľudskosti? Viac dôvery medzi ľuďmi a ich rozmanitými spoločenstvami? Podporila ich práve aj „právna podpora“, ktorá sa výlučným právam duševného vlastníctva poskytuje vo výrazne zvýšenej miere osobitne po prijatí Dohody TRIPS s jej dôrazom na „obchodné aspekty duševného vlastníctva“ a „vymožiteľnosť práv“? Tento trend s prízvukom na majetkové aspekty práv duševného vlastníctva a ich vymožiteľnosť sa najnovšie ďalej posilňuje osobitne tiež v rámci Európskej únie. Často sa mi to javí tak, že aj pod vplyvom zatiaľ humanitne nie celkom zvládnutých vymožeností technologického a informačného pokroku pribudlo odcudzenie medzi ľuďmi. A navyše je to umocnené i extrémnymi majetkovými rozdielmi, ktoré po roku 1989 vznikli a vyhrotili sa v našej spoločnosti, predtým politicky a ideologicky dlhodobo vedenej úplne iným smerom. Mohla väčšina populácie v dňoch nadšenia rokov 1989 – 1990 vôbec tušiť alebo predpokladať, že dôjde k takým majetkovým rozdielom? Povedal by som, že ich vznik nemohla ani reálne ovplyvniť. Lebo účasť občana vo voľbách znamená síce podstatný prvok a prejav demokracie, no reálnu politiku už nevykonáva bežný občan, ale jeho zvolení zástupcovia. A reálna politika a riadenie spoločnosti, ktorú zvolení zástupcovia a nimi etablovaná výkonná moc ďalej uskutočňujú, bola za „ostatných 20 rokov“ vo svojich výsledkoch na konci volebného obdobia veľmi často „na hony“ vzdialená od pôvodných očakávaní občana – voliča pred voľbami... Nejeden z nás už dávnejšie dospel k názoru, že politické subjekty sledujú väčšinou svoje parciálne záujmy a nie záujem radového občana. Zatiaľ čo rozumný človek uvažuje veľkoryso v rovine – „dobré je to, čo je dobré pre mňa i pre iných“, nejeden politik sa drží „zásady“ – „dobré je to, čo pokladá za dobré moja politická strana“. Takáto je 20-ročná skúsenosť mnohých našich občanov s našou „demokraciou“ po opustení predchádzajúcej ideológie a obnovení „slobodného trhu“ s jeho imanentnou dravou súťaživosťou... Pri takomto rozdielnom prístupe k „veciam verejným“ sa však ťažko možno zhodnúť na hodnotách, ktoré by naša spoločnosť mala mať ujasnené, a ich aj napĺňať v dlhodobej perspektíve a kontinuite, bez ohľadu na konkrétne volebné obdobie s jeho špecifikami. Samozrejme, Slovenská republika nie je „izolovaný ostrov duševného vlastníctva“, aby mohla aj pri najlepšej vôli svojich štátnikov a aj pri tom najsúladnejšom zmýšľaní, hoci aj väčšiny politikov vo všetkých zvolených orgánoch demokratického spoločenstva, sama zmeniť „medzinárodne naštartovaný trend“ v otázkach duševného vlastníctva, sama iba v politickej rovine, v rovine vládnej exekutívy. Tu by jej mala byť nápomocná na prvom mieste veda. Som presvedčený o tom, že právna veda so zameraním na oblasť práva duševného vlastníctva to už dlhodobo robí. Najnovšie o tom svedčí aj interdisciplinárny vedecký seminár, o ktorom sa možno dočítať i v tomto čísle Duševného vlastníctva. Úspech však závisí aj od toho, nakoľko politická a štátna sféra dokážu neobchádzať výsledky vedy a vo svojej praktickej činnosti ich aj aplikačne využiť. Ale to je, samozrejme, tiež otázka riadenia vedy, školstva a kultúry. Ignorovaním upozorňovaní z oblasti školstva a vedy na alarmujúci stav, ale aj jednotlivých predstaviteľov kultúry, múdrych, ale často osamelých ľudí, nepokročíme s dobrými vyhliadkami ani na dobrej ceste, aj keď už možno i vieme, ktorá to je, no rozhodne by sme mali na ňu smelšie vykročiť. Aj malé spoločenstvo môže byť motorom veľkých premien, ak vie, čo chce, a sleduje hodnotovo ušľachtilé ciele. Len tak si môže získať aj úctu a inšpirovať i „veľkých“. Prof. JUDr. Ján Švidroň, CSc. Ústav práva duševného vlastníctva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave a Ústav štátu a práva SAV duševné vlastníctvo | 2 | 2010 3

Hľadáte<br />

patentové informácie?<br />

Zaujímajú vás detaily<br />

opisu vynálezu?<br />

Nie je vám jasný<br />

stav techniky<br />

v danej oblasti?<br />

Je pre vás dilemou<br />

možnosť ochrany<br />

príslušného predmetu<br />

priemyselných práv?<br />

Ako vyzerá<br />

grafika známej<br />

ochrannej známky?<br />

Aké patenty vlastní<br />

známa firma?<br />

REŠERŠNÉ SLUŽBY ÚPV <strong>SR</strong><br />

Príliš veľa otázok?<br />

Odpovede môžete získať aj v podobe rešeršnej správy vypracovanej na oddelení patentových informácií ÚPV <strong>SR</strong>.<br />

Experti na patentové informácie vám poskytnú komplexné služby:<br />

vyhľadanie a systematizácia patentových informácií<br />

rešerše na stav techniky<br />

známkové a dizajnové rešerše<br />

bibliografické rešerše<br />

konzultácie súvisiace so získavaním patentových informácií<br />

Kontakt: +421 48 4300 317 (312) | E-mail: resers@indprop.gov.sk<br />

Upozornenie:<br />

Táto služba je spoplatnená podľa Cenníka produktov a služieb ÚPV <strong>SR</strong>. Dokumenty uvedené v rešeršnej správe<br />

majú výlučne informatívny charakter. Výsledok rešerše nie je podkladom na vydanie rozhodnutia úradu o zápise do registra!

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!