Duševné vlastníctvo 2/2010 - Úrad priemyselného vlastníctva SR

SVETOVÝ DEŇ DUŠEVNÉHO VLASTNÍCTVA – INOVÁCIE SPÁJAJÚ SVET
Ohodnocovanie
ochranných známok v SR
– legislatíva a prax
Ing. Peter KARDOŠ, PhD.
Ekonomická univerzita, Bratislava
Úvod
Význam ochranných známok a stanovenia ich hodnoty najmä v ostatných rokoch rastie a môžeme predpokladať, že v budúcnosti sa
počet takýchto ohodnocovaní bude zvyšovať, a to z rôznych dôvodov.
V súčasnosti najčastejším dôvodom ohodnocovania ochranných známok je vklad nehmotnej povahy do firmy. Ďalej je to zaraďovanie
majetku do účtovníctva (najmä pri spoločnostiach vlastnených zahraničnými subjektmi), riešenie súdnych sporov, využívanie
ochrannej známky ako predmetu záložného práva, ale aj potreba ohodnotenia nehmotného majetku a v rámci neho najmä ochrannej
známky pri kúpno-predajnej zmluve a pri uzatváraní licenčných zmlúv. Tieto skutočnosti je potrebné vnímať v širších súvislostiach,
v závislosti aj od toho, kedy dochádza v spoločnosti k postupnému uvedomovaniu si významu nehmotného majetku v podniku ako
jedného z rozhodujúcich prvkov tvorby hodnoty podniku a budúcich odčerpateľných zdrojov.
Cieľom tohto príspevku je analýza možných postupov ohodnotenia ochranných známok v podmienkach SR vrátane poukázania na
možné sporné oblasti pri ohodnotení. Výsledkom sú odporúčania ako pristupovať k riešeniu jednotlivých problematických okruhov,
pričom naše odporúčania môžu využiť najmä znalci v odbore priemyselné vlastníctvo na skvalitnenie nimi spracovávaných znaleckých
posudkov.
1. Charakteristika pojmu
ochranná známka
Pod pojmom ochranná známka rozumieme
„slovné, obrazové, priestorové alebo
kombinované označenie, ktoré je schopné
odlíšiť výrobky alebo služby pochádzajúce
od rôznych výrobcov alebo poskytovateľov
služieb a je zapísané do registra ochranných
známok v príslušnom patentovom alebo
známkovom úrade“. 1
Samozrejme, ochrannú známku je možné
zadefinovať rôzne, najmä v zahraničnej literatúre
sú uvedené viaceré súvisiace pojmy
a charakteristiky.
Už samotný názov ochrannej známky nie
je v právnom systéme jednotlivých krajín
jednotný. Vo Veľkej Británii sa používa pojem
trade mark, v USA pojem trademark.
V práve Európskej únie a v dokumentoch
Svetovej organizácie duševného vlastníctva
(WIPO) a Svetovej obchodnej organizácie
(WTO) sú využívané oba pojmy. 2 Niektorí
odborníci uvádzajú, že tieto pojmy sú totožné,
ďalší vidia v používaní pojmov „trade
mark“ a „trademark“ odlišnosti.
V podmienkach Slovenskej republiky
platí podobná definícia, akú vo svojej práci
uvádza Josef Malý, pričom samotná definícia
je upravená v zákone č. 506/2009 Z. z.
o ochranných známkach takto:
„Označenie, ktoré môže tvoriť ochrannú
známku, je akékoľvek označenie, ktoré možno
graficky znázorniť a ktoré tvoria najmä
slová vrátane osobných mien, písmená, číslice,
kresby, tvar tovaru alebo jeho obal, prípadne
ich vzájomné kombinácie, ak takéto
označenie je spôsobilé rozlíšiť tovary alebo
služby jednej osoby od tovarov alebo služieb
inej osoby.“ 3
Ochranná známka je len to označenie,
ktoré je (v podmienkach Slovenska) zapísané
v registri ochranných známok v Úrade
priemyselného vlastníctva SR.
Samozrejme, existujú a bežne sa používajú
aj nezapísané označenia. Ide o známe
logá firiem alebo výrobkov, ktoré sú používané,
ale oficiálne nie sú registrované,
a teda nemôžu požívať prvky ochrany, ktoré
má ochranná známka. Tie totiž ochranná
známka získava práve zápisom do registra
ochranných známok.
Základnou funkciou ochrannej známky
je funkcia rozlišovacia. Spoločnosti
so známou ochrannou známkou svoje vý-
1 MALÝ, J.: Obchod s nehmotnými statky. Praha : C. H. BECK, 2002, 146 s.
2 PÍTRA, V.: Zákon o ochranných známkách. Komentář. Praha : C. H. BECK, 1996, s. 23.
3 § 2 zákona. č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach.
14 duševné vlastníctvo | 2 | 2010 www.upv.sk