27 - Prírodovedecká fakulta - Univerzita Komenského

ACTA ENVIRONMENTALICA UNIVERSITATIS COMENIANAE (BRATISLAVA)
Vol. 21, 1(2013): 27-38
ISSN 1335-0285
VÝSKYT INVÁZNYCH DRUHOV DREVÍN V CHRÁNENOM
AREÁLI HRABINY
Jana Ružičková 1 & Jana Lištiaková 2
1 Katedra environmentálnej ekológie, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave,
Mlynská dolina B-2, 84215 Bratislava, Slovenská republika, e-mail: ruzickova@fns.uniba.sk
2
Miestny úrad mestskej časti Bratislava-Petržalka, Oddelenie životného prostredia, Kutlíkova 17,
851 01 Bratislava, Slovenská republika, e-mail: jana.listiakova@petrzalka.sk
Abstract: The occurrence of invasive tree species in the Protected Area
Hrabiny
The presented study brings a short overview of woody plant species diversity of
the protected area (PA) Hrabiny (7.05 ha) situated in Bratislava-Petržalka.
Altogether 109 individuals belonging to 14 woody species, including 2 invasive
plant species, were recorded in the five study flats (5 x 400 m 2 ), selected within
the territory of PA. The indicative number of trees (3 913) in the overall area of PA
Hrabiny was determined by the method of extrapolation. The health status of
classified trees was good; at the time of measurement were 86.2% of healthy
trees. The presence of invasive woody species Ailanthus altissima (38
individuals) and Robinia pseudoacacia (404 individuals) with high production of
seeds means the high risk of further invasion. Among invasive tree species of PA
Hrabiny (442 individuals) was found growing share of trees with poorer health
associated with the increase of the average stem perimeter within 5 degrees of
health. Due to keep invasive plant species under control several measures have
been proposed.
Key words: invasive tree species, protected area Hrabiny, stem perimeter, health
status, management
ÚVOD
Cieľom štúdie bolo zmapovanie výskytu inváznych druhov drevín, vyhodnotenie
druhovej rozmanitosti, obvodu kmeňov a zdravotného stavu drevín
v Chránenom areáli (CHA) Hrabiny, situovanom v Bratislave na ľavom brehu
Dunaja v katastrálnom území Petržalky (obr. 1). Podľa FUTÁKA (1982) patrí
záujmové územie do oblasti panónskej flóry (Pannonicum), do
fytogeografického okresu Podunajská nížina. CHA Hrabiny (7,05 ha) bol
vyhlásený Všeobecne záväznou vyhláškou Krajského úradu v Bratislave
č. 1/2002 a platí tu 4. stupeň ochrany. Predmetom ochrany je prírodovedne
hodnotné územie lužného lesa v dotyku s intenzívne urbanizovaným prostredím
a lokalita výskytu jedinej známej populácie kriticky ohrozeného a vzácneho
27

astlinného druhu kozinca drsného (Astragalus asper Wulfen ex. Jacq.) na
Slovensku. Lesné spoločenstvo CHA Hrabiny zaradili REHÁČKOVÁ & RUŽIČKOVÁ
(2007) k asociácii Fraxino pannonicae-Ulmetum Soó in Aszód 1963 corr. Soó
1963.
Podľa hodnotenia fragmentácie lesov Petržalky (GODÁLOVÁ 2004) tvoril les
Hrabiny do roku 1945 jeden veľký lesný celok spolu s lesmi pri Veľkom a Malom
Draždiaku a pri Dostihovej dráhe. Súvislý lesný komplex bol postupne
rozdelený na 8 menších, vzájomne oddelených lesných fragmentov.
Významným dôvodom postupného zmenšovania rozlohy lesov a fragmentácie
bola výstavba sídliska Petržalka, ktorá začala v roku 1973 (KLEIBL 2012).
V roku 1988 boli viaceré pozemky (96,43 ha) včítane lesa Hrabiny,
prevedené na základe hospodárskej zmluvy zo správy Západoslovenských
štátnych lesov do starostlivosti Správy mestskej zelene ZARES Bratislava a
neskôr v roku 1991 do správy Miestneho úradu Petržalka.
MČ BRATISLAVA - PETRŽALKA
CHA Hrabiny
DUNAJ
Obr. 1: Chránený areál Hrabiny v mestskej časti Bratislava – Petržalka (Geoportál
BSK 2012, doplnené o popis prvkov)
SÚČASNÝ STAV RIEŠENEJ PROBLEMATIKY
Invázne dreviny, medzi ktoré patrí Robinia pseudoaccacia (agát biely),
Negundo aceroides (javorovec jaseňolistý), Ailanthus altissima (pajaseň
žliazkatý) a ďalšie, sú nepôvodné dreviny, ktoré boli introdukované na územie
Slovenska ako okrasné, alebo úžitkové rastliny a v súčasnosti sa v krajine
nekontrolovane šíria, prenikajú do prirodzených spoločenstiev, menia ich
druhové zloženie a ekologické väzby. Biologické invázie sú podľa BERTRANDA
(2004) druhou najvýznamnejšou príčinou ochudobňovania biodiverzity hneď po
deštrukcii prírodných biotopov a podľa ELIÁŠA (2001b) zapríčiňujú zmeny bioty
tým, že menia úlohu pôvodných druhov v spoločenstvách, narušujú evolučné
procesy a spôsobujú radikálne zmeny v početnosti druhov a vymieranie
zraniteľných druhov. Najväčšie ekologické ohrozenie predstavuje narušenie
celých ekosystémov tým, že invázna rastlina nahradí domáce druhy, čo môže
spôsobiť zmenu obehu živín, vodného režimu a energetickej bilancie v
28

prírodných ekosystémoch, dokonca blokovať smer a rozsah povodní i režimy
požiarov.
Biotická rezistencia aj invazibilita ekosystému podľa ELIÁŠA (2001a) závisia
od abiotických podmienok prostredia. Biotické invázie sa často spájajú s
narušením stanovišťa alebo s antropickou zmenou prostredia. Je zrejmé, že
disturbancia a fragmentácia klimaxových spoločenstiev podporujú invázie.
Ďalším faktorom, ktorý podporuje prenikanie cudzích druhov do prirodzených
spoločenstiev je eutrofizácia. Iba málo druhov sa uplatní v spoločenstvách
záverečných štádií sukcesie. Spoločenstvá na mezických stanovištiach sú viac
náchylné na invázie ako spoločenstvá v extrémnych podmienkach. Aj globálna
zmena klímy môže uľahčiť expanziu druhov za hranice súčasného rozšírenia.
V rámci manažmentu udržania inváznych drevín pod kontrolou je podľa
HOBBSA & HUMHRIESA (1995) potrebné k riešeniu pristupovať na viacerých
úrovniach, najmä s ohľadom na invázny organizmus, charakteristiku systému,
ktorý bol napadnutý a na ľudské vplyvy a spôsoby, ako ho ovplyvňujú.
Problémy, ktoré invázne druhy spôsobujú v životnom prostredí, je potrebné
riešiť podľa ELIÁŠA (2001a) na genetickej, druhovej, ako i ekosystémovej úrovni.
Manažment musí obsahovať karanténne opatrenia, analýzu rizika, rozvoj
legislatívnych a ekonomických nástrojov. Právny rámec v Slovenskej republike
predstavuje zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej „zákon“)
v znení neskorších predpisov a vykonávacia vyhláška MŽP SR č. 24/2002 Z. z.,
ktorou sa vykonáva citovaný zákon (ďalej „vyhláška“). Zákon v § 7 ods. 1-7
upravuje ochranu prirodzeného druhového zloženia ekosystémov, do ktorej
zahŕňa podľa ods. 1 písm. a) reguláciu zámerného rozširovania nepôvodných
druhov za hranicami zastavaného územia obce; písm. b) sledovanie výskytu,
veľkosti populácií a spôsobu šírenia nepôvodných druhov a podľa písm. c)
odstraňovanie nepôvodných druhov, ktoré sa samovoľne šíria a vytláčajú
pôvodné druhy z ich prirodzených biotopov a znižujú biologickú rozmanitosť.
Podľa § 7 ods. (2) citovaného zákona je zakázané invázne druhy dovážať,
držať, pestovať, rozmnožovať a obchodovať s nimi. V prílohe č. 2 citovanej
vyhlášky je zoznam inváznych druhov rastlín, avšak ani jedna z nich nie je
drevina. V navrhovanej novele zákona sú obsiahnuté aj dva druhy drevín, a to
Ailanthus altissima a Negundo aceroides.
Ailanthus altissima bol v Bratislave a okolí sledovaný v osemdesiatych
rokoch minulého storočia (GUTTE et al. 1987). Na Žitnom ostrove a na pravej
strane Dunaja sa vyskytoval ojedinele takmer v celom území, pričom najbohatší
výskyt bol v úseku od Bratislavy po Šamorín, kde mal miestami v lesných
porastoch až 50 % zastúpenie (BENČAŤ et al. 1984). Podľa UHERČÍKOVEJ (2001)
sa nachádzal bežne na štrkových laviciach pozdĺž starého koryta Dunaja,
napríklad medzi obcami Dobrohošť a Vojka i na okrajoch lesných porastov. V
zapojených porastoch mäkkého lužného lesa nebol zaznamenaný, vyskytoval
sa v porastoch tvrdého lužného lesa (asociácia Fraxino pannonicae-Ulmetum)
pod Bratislavou (Čunovo, Ostrovné lúčky).
Prvé výsevy agáta boli na južnom Slovensku v roku 1801, výsadby vrcholili v
druhej polovici 19. storočia (BENČAŤ 1982). Podľa UHERČÍKOVEJ (2001) agát
biely spomenul ENDLICHER (1830) ako drevinu pestovanú v Bratislave a okolí v
záhradách a pri chodníkoch, ale už aj svojvoľne sa šíriacu. UHERČÍKOVÁ & PIŠÚT
(2000) riešili výskyt inváznych druhov drevín vrátane pajaseňa žliazkatého a
agáta bieleho v dunajských lužných lesoch v Bratislave-Petržalke ako aktuálny
29

problém a spracovali návrh manažmentových opatrení, ktorý obsahuje aj
návrhy likvidácie cudzokrajných, inváznych drevín. Zastúpenie Robinia
pseudoacacia a Ailanthus altissima v lese Hrabiny zaznamenali vo
fytocenologických zápisoch REHÁČKOVÁ & RUŽIČKOVÁ (2007).
METODIKA
Dendrologický výskum v CHA Hrabiny bol vykonaný v roku 2011 na piatich
študijných plochách (ďalej ŠP 1-5) s výmerou 400 m 2 , spolu 2000 m 2 (0,2 ha),
čo predstavuje 2,9 % celkovej rozlohy CHA. Študijné plochy (tab. 1, obr. 2) boli
vyberané reprezentatívne, zastúpené boli redšie i hustejšie porasty, okrajové
časti s vyšším výskytom inváznych drevín a tiež vnútorné, ekologicky
stabilnejšie časti s drevinovým zložením tvrdého lužného lesa.
Tab. 1: Lokalizácia piatich študijných plôch (ŠP 1-5), vymedzených v CHA Hrabiny
ŠP 1 ŠP 2 ŠP 3 ŠP 4 ŠP 5
S 48° 07'29,85" 48° 07'28,88" 48° 07'23.14" 48° 07'20.96" 48° 07'27.50"
V 17° 08'09,21" 17° 08'04,52" 17° 08'9.71" 17° 08'08.02" 17° 08'10.52"
Vysvetlivky: S – severná zemepisná šírka, V – východná zemepisná dĺžka
Obr. 2: Študijná plocha ŠP1 v SZ časti CHA Hrabiny (Foto: Lištiaková 04/2012)
Na piatich študijných plochách boli hodnotené všetky jedince domácich a
inváznych druhov drevín s obvodom kmeňa 40 cm a viac, meraným vo výške
130 cm nad zemou, alebo pod rozkonárením. Priemerné obvody kmeňov boli
vypočítané z nameraných obvodov kmeňov všetkých hodnotených jedincov
daného druhu. Počet všetkých drevín s obvodom kmeňa nad 40 cm na celej
ploche CHA Hrabiny bol stanovený pomocou extrapolácie na základe ich
zastúpenia na študijných plochách.
V rámci terénneho výskumu bolo na študijných plochách zisťované aj
druhové zloženie krovinovej vrstvy.
Na celej ploche CHA Hrabiny (7,05 ha) boli zaznamenané všetky jedince
inváznych druhov drevín s obvodom kmeňa 40 cm a viac. Pri domácich aj
30

inváznych druhoch drevín boli zaznamenávané údaje: obvod kmeňa a
zdravotný stav dreviny. U inváznych druhov drevín bol sledovaný aj výskyt
semien na drevine, výskyt semenáčikov v okruhu 3 m od hodnoteného jedinca,
výskyt koreňových výmladkov a zmladzovanie podzemnými výhonkami.
Zdravotný stav drevín bol určovaný podľa modifikovanej stupnice MACHOVCA
(1982) pre hodnotenie zdravotného stavu nasledovne:
stupeň 1: dreviny zdravé, prípadný výskyt hubových ochorení alebo
živočíšnych škodcov je obmedzený len na asimilačné orgány v
zanedbateľnom rozsahu,
stupeň 2: dreviny zdravé, prípadný výskyt hubových ochorení alebo
živočíšnych škodcov je obmedzený len na asimilačné orgány v rozsahu,
ktorý vedie k oslabeniu jedinca a zhoršeniu zdravotného stavu s preschnutím
koruny v rozsahu max. 10 %;
stupeň 3: dreviny so zhoršeným zdravotným stavom, preschnutie koruny
max. 25 %, alebo sú prítomné dutiny na kmeni, či hrubých konároch,
nepresahujúce 1/3 ich hrúbky,
stupeň 4: dreviny so zlým zdravotným stavom, preschnutie koruny je v
rozsahu max. 50 %, alebo sú prítomné dutiny na kmeni, či hrubých konároch,
nepresahujúce 2/3 ich hrúbky, alebo je zaznamenaná prítomnosť plodníc
drevokazných húb,
stupeň 5: dreviny hynúce, preschnutie koruny presahuje 50 % jej objemu,
alebo sa vyskytuje na kmeni dutina presahujúca 2/3 jeho hrúbky.
Pri hodnotení súvislosti medzi stupňom zdravotného stavu a priemerným
obvodom drevín boli vypočítané priemerné obvody kmeňov inváznych druhov v
rámci jednotlivých stupňov zdravotného stavu.
VÝSLEDKY
Druhové zloženie CHA Hrabiny zodpovedá tvrdému lužnému lesu. Na piatich
študijných plochách bolo zaregistrovaných 109 jedincov drevín s obvodom
kmeňa 40 cm a viac, ktoré tvorilo 14 druhov, z toho 12 domácich a 2 invázne
druhy (tab. 2). Orientačný počet drevín na celej ploche CHA Hrabiny bol určený
metódou extrapolácie. V CHA Hrabiny by sa malo nachádzať 3 913 kusov
(ďalej ks) drevín, z toho 3 420 ks (87,4 %) domácich drevín a 493 ks (12,6 %)
inváznych drevín. Priemerný obvod kmeňov prevládajúcich druhov drevín –
Acer campestre, A. platanoides a Fraxinus excelsior sa pohyboval v intervale
80-100 cm (tab. 2). Najväčší priemerný obvod zo všetkých stromov (177 cm) na
študijných plochách mal Populus alba. Najväčší obvod kmeňa (288 cm)
dosiahol Quercus robur. Robinia pseudoacacia mal priemerný obvod kmeňa 92
cm a Ailanthus altissima 78 cm (tab. 2). Z ďalších druhov rástla na hodnotených
plochách Tilia platyphyllos s obvodom kmeňa pod 40 cm. Mimo študijných plôch
sme zaznamenali dva stromy výnimočných rozmerov, a to Fraxinus excelsior s
obvodom kmeňa 435 cm a Quercus robur s obvodom kmeňa 320 cm.
V rámci mapovania výskytu inváznych druhov na celej ploche CHA Hrabiny
sme zaznamenali reálny výskyt 404 ks Robinia pseudoacacia s priemerným
obvodom kmeňa 92 cm (najväčší obvod – 202 cm) a 38 ks Ailanthus altissima s
priemerným obvodom kmeňa 78 cm (najväčší obvod – 156 cm, tab. 2).
31

Tab. 2: Druhy drevín a počet jedincov (s obvodom kmeňa 40 cm a viac) na piatich
študijných plochách a v CHA Hrabiny v roku 2011
Vedecký názov
N VD-SP
(ks)
Podiel
(%)
O P/ O N
(cm)
N-EX VD-CHA
(ks)
N InD-CHA
(ks)
O P/ O MAX
(cm)
Invázne dreviny
Ailanthus altissima 1 0,9 117/ 117 35 38 78/ 156
Robinia pseudoacacia 13 11,9 109/ 198 458 404 92/ 202
Domáce dreviny
Acer campestre 35 32,1 98/ 224 1234 - -
Acer platanoides 22 20,2 84/ 147 776 - -
Acer pseudoplatanus 3 2,8 103/ 116 106 - -
Cornus mas 1 0,9 40/ 40 35 - -
Fraxinus excelsior 13 11,9 99/ 168 458 - -
Populus alba 3 2,8 177/ 188 106 - -
Quercus robur 4 3,7 171/ 288 141 - -
Sambucus nigra 1 0,9 44/ 44 35 - -
Tilia cordata 3 2,8 88/ 106 106 - -
Ulmus glabra 6 5,5 51/ 58 212 - -
Ulmus laevis 2 1,8 75/ 89 71 - -
Ulmus minor 2 1,8 42/ 43 71 - -
Spolu 109 100,0 - 3913 - -
Vysvetlivky: N VD-SP – počet všetkých drevín na študijných plochách, O P – priemerný
obvod kmeňa daného druhu, O MAX – najväčší nameraný obvod kmeňa daného druhu, N-
EX VD-CHA – počet drevín na celej ploche CHA, stanovený extrapoláciou, N InD-CHA – počet
inváznych drevín, zaznamenaných na celej ploche CHA
V porovnaní s odhadom metódou extrapolácie bol reálny výskyt v prípade
Robinia pseudoacacia o 54 ks nižší, naopak v prípade Ailanthus altissima o 3
ks vyšší. Invázne dreviny rástli viac na okraji lesa, ale prenikali aj do vnútra
prirodzených porastov. Zvýšený výskyt Robinia pseudoacacia sme zaznamenali
v severozápadnej časti aj na juhovýchodnom okraji CHA Hrabiny, Ailanthus
altissima sa hojnejšie vyskytoval v juhovýchodnej časti územia.
Na okrajoch lesa rástli vo väčšom množstve mladé jedince inváznych drevín
s obvodom kmeňa pod 40 cm. Pokryvnosť krovinovej vrstvy bola na piatich
študijných plochách v rozpätí 30-70 %, z krovín boli zaznamenané druhy:
Cornus mas, Corylus avellana, Crataegus monogyna, C. laevigata, Euonymus
europaeus, Lonicera xylosteum, Ligustrum vulgare, Padus avium, Sambucus
nigra, Staphylea pinnata, Swida sanguine a Viburnum lantana.
Zdravotný stav drevín
Zdravotný stav meraných drevín (109 ks) na piatich študijných plochách bol v
čase merania dobrý (tab. 3), nakoľko 86,2 % drevín bolo hodnotených v 1. a 2.
stupni. Ailanthus altissima na piatej študijnej ploche bol hodnotený v 2. stupni,
jedince Robinia pseudoacacia boli v dobrom stave v 1. a v 2. stupni.
Na celej ploche CHA Hrabiny v rámci 442 ks meraných inváznych drevín
(tab. 4) boli jedince Ailanthus altissima v relatívne dobrom zdravotnom stave, v
1. a 2. stupni bolo zaradených 76,3 %. V prípade Robinia pseudoacacia bolo v
dobrom zdravotnom stave 56,7 % jedincov, pričom väčšina z nich bola
32

zaradená v 2. stupni. Zhoršený stav v 3. stupni malo 26,73 % drevín, zlý
zdravotný stav (4. stupeň) malo 13,6 % a 3 % tvorili veľmi poškodené dreviny.
Tab. 3: Zdravotný stav drevín na piatich študijných plochách (rok 2011) CHA Hrabiny
Druhy drevín
na študijných
plochách
Zdravotný stav drevín
(stupne podľa modifikovanej stupnice
Machovca 1982)
1 2 3 4 5
ks % ks % ks % ks % ks %
Spolu
drevín
ks %
Invázne dreviny
Ailanthus altissima - - 1 0,9 - - - - - - 1 0,9
Robinia
pseudoacacia
3 2,8 7 6,4 2 1,8 - - 1 0,9 13 11,9
Domáce dreviny
Acer campestre 10 9,2 17 15,6 6 5,5 1 0,9 1 0,9 35 32,1
Acer platanoides 16 14,7 5 4,6 1 0,9 - - - - 22 20,2
Acer
pseudoplatanus
2 1,8 - - - - 1 0,9 - - 3 2,8
Cornus mas 1 0,9 - - - - - - - - 1 0,9
Fraxinus excelsior 8 7,3 3 2,8 2 1,8 - - - - 13 11,9
Populus alba 3 2,8 - - - - - - - - 3 2,8
Quercus robur - - 4 3,7 - - - - - - 4 3,7
Sambucus nigra 1 0,9 - - - - - - - - 1 0,9
Tilia cordata 1 0,9 2 1,8 - - - - - - 3 2,8
Ulmus glabra 6 5,5 - - - - - - - - 6 5,5
Ulmus laevis 1 0,9 1 0,9 - - - - - - 2 1,8
Ulmus minor 1 0,9 1 0,9 - - - - - - 2 1,8
Spolu 53 48,6 41 37,6 11 10,1 2 1,8 2 1,8 109 100,0
Tab. 4: Zdravotný stav inváznych drevín CHA Hrabiny (rok 2011)
Invázne druhy
drevín
v CHA Hrabiny
Ailanthus
altissima –
všetky dreviny
podiel drevín s
obvodom kmeňa
nad 100 cm
Robinia
pseudoacacia –
všetky dreviny
podiel drevín s
obvodom kmeňa
nad 100 cm
Zdravotný stav drevín (stupne podľa modifikovanej
stupnice Machovca 1982)
Spolu
1 2 3 4 5
ks % ks % ks % ks % ks % ks %
15 39,5 14 36,8 7 18,4 1 2,6 1 2,6 38 100
2 5,3* 2 5,3 3 7,9 1 2,6 1 2,6 9 23,7*
43 10,6 186 46,0 108 26,7 55 13,6 12 3,0 404 100
1 0,2 35 8,7 45 11,1 49 12,1 6 1,5 136 33,7*
* podiel zo 100 % t.j. z 38 ks Ailanthus altissima a 404 ks Robinia pseudoaccacia
33

Priemerný obvod kmeňov ( ZS)
180
160
140
120
100
80
60
40
20
0
stupeň 1 stupeň 2 stupeň 3 stupeň 4 stupeň 5
Ailanthus altissima
Robinia pseudoacacia
Obr. 3: Trend zhoršovania zdravotného stavu inváznych drevín v súvislosti s rastúcim
priemerným obvodom kmeňov stromov s rovnakým stupňom zdravotného stavu
Pri inváznych drevinách celého územia CHA Hrabiny, je zrejmý trend
zhoršovania zdravotného stavu stromov v súvislosti s rastúcim priemerným
obvodom kmeňov stromov s rovnakým stupňom zdravotného stavu, teda aj s
ich vyšším vekom (obr. 3). V prípade Robinia pseudoacacia tento trend potvrdil
aj vyšší počet jedincov s obvodom kmeňa nad 100 cm (tab. 4, obr. 3).
Výskyt semien a semenáčikov
Zdravotný stav drevín (ZS)
Výskyt semien bol zaznamenaný na 403 exemplároch Robinia pseudoacacia
(99,8 %) a na všetkých 35 ks Ailanthus altissima (100 %). Vysoké zastúpenie
jedincov s výskytom semien, navyše v hojnom počte, indikuje ich vysoký
invázny potenciál.
Pri 19 jedincoch (54,3 %) pajaseňa žliazkatého, najmä v juhovýchodnej časti
CHA Hrabiny, bola zistená aj prítomnosť semenáčikov drevín. Výskyt
výmladkov a zmladzovanie podzemnými výhonkami nebolo zachytené, čo
zrejme súvisí s opatreniami, ktoré sú na tomto území vykonávané pod
dohľadom Štátnej ochrany prírody SR.
Tab. 5: Výskyt semien na inváznych drevinách a výskyt semenáčikov v okruhu 3 m od
hodnotených inváznych drevín v CHA Hrabiny (rok 2011)
Invázne druhy drevín
v CHA Hrabiny
Celkovo Výskyt semien Výskyt semenáčikov
ks ks % ks %
Ailanthus altissima 38 38 100 21 55,3
Robinia pseudoacacia 404 403 99,8 0 0
MANAŽMENTOVÉ OPATRENIA
Pri koncipovaní návrhu manažmentu vybraných inváznych druhov drevín v CHA
Hrabiny je potrebné brať do úvahy okrem výsledkov výskumu aj platné právne
normy: zákon č. 543/2002 Z. z. a Všeobecne záväznú vyhlášku Krajského
úradu v Bratislave č. 1/2002, ktorou bol vyhlásený CHA Hrabiny.
34

Ailanthus altissima a Robinia pseudoacacia predstavujú v počte 442
jedincov (12,6 %) a s takmer 100 % produkciou semien pomerne vysoké riziko
ďalšej invázie do lesného porastu. Agát biely je v súčasnosti v Hrabinách
početnejší. Na kontrolu agáta je odporúčaná kombinácia mechanického a
chemického ošetrenia, narezanie stromu pri báze kmeňa, prípadne jeho
vypílenie a následné použitie arboricídu na peň. Táto metóda je šetrná k
životnému prostrediu, pretože je možné jej účinné použitie selektívne k
cieľovému stromu (SABO 2000). Napriek tomu, že zastúpenie pajaseňa
žliazkatého v CHA Hrabiny je početne nižšie, potenciál jeho rozširovania je
veľmi vysoký. Tento druh je schopný rozmnožovať sa rovnako dobre
koreňovými a pňovými výhonkami, ako aj semenami, ktoré produkuje vo veľkom
množstve. Pre Ailanthus altissima je charakteristický rýchly juvenilný rast
(MILLER 1990). Jeho koreňové a pňové výhonky majú prírastky 3 až 4 m v
priebehu prvého roka, zatiaľ čo u semenáčikov bol zaznamenaný rast 1 až 2 m
v prvom roku (ADAMIK & BRAUN 1957; MILLER 1990). Strom môže dosiahnuť
výšku 15 až 24 m a nezdá sa byť obmedzený nepriaznivými stanovištnými
podmienkami (HARLOW et al. 1996).
Pasenie v prípade pajaseňa žliazkatého skôr podporuje rast stromov,
zvieratá ho nekonzumujú a rastliny zostávajú na ploche bez konkurencie.
Takúto situáciu možno pozorovať napr. na ohradenom pasienku kôz v k. ú.
Podunajské Biskupice na pravom brehu Dunaja, kde z drevín zostávajú rásť
predovšetkým mladé aj staršie jedince pajaseňa žliazkatého, hlavne na okraji
pasienku.
Pri manažmente inváznych drevín je potrebné kombinovať mechanické
spôsoby s chemickými prípravkami, aby sa zabránilo zmladeniu drevín, na čo
upozorňujú autori BÖCKER & DIRK (2004), BURCH & ZEDAKER (2003), CVACHOVÁ
& GOJDIČOVÁ (2003), LUKEN et al. (1997), ROTHRÖCKL (1986), VEVERKOVÁ
(2009) a VÍTKOVÁ (2011). Nevýhodou použitia chemického ošetrenia väčších
plôch podľa DELOACHA (1997) je okrem finančnej náročnosti aj možné
poškodzovanie necieľových organizmov a ohrozenie kvality podzemnej vody.
Z dôvodu udržania inváznych druhov drevín v CHA Hrabiny pod kontrolou s
cieľom trvalej eliminácie ich výskytu by bolo potrebné pri manažmente územia
zabezpečovať nasledovné opatrenia:
prakticky overiť a realizovať najvhodnejší postup eliminácie inváznych drevín
mechanickým (výrub, vytrhávanie semenáčikov a juvenilných rastlín),
chemickým, či kombinovaným spôsobom,
postupne nahradzovať invázne dreviny domácimi, stanovištne prirodzenými
druhmi drevín výsadbou a/alebo kontrolovanou prirodzenou sukcesiou,
eliminovať mladé nálety drevín zo všetkých okrajových plôch lesa a vytvoriť
prirodzený lesný plášť stanovištne prirodzených stromov a krovín.
vykonávať pravidelný monitoring výskytu inváznych druhov, vrátane výskytu
semenáčikov a jedincov zmladených z podzemných výhonkov, výskytu
pňových a kmeňových výmladkov s osobitným zameraním na presvetlené
miesta, narušené plochy a okraje lesa.
zapojiť občianske združenia, dobrovoľníkov a školy pri organizovaní
dobrovoľníckych brigád, cieľom ktorých bude odstraňovanie semenáčikov a
35

jedincov inváznych druhov drevín, zmladených z podzemných výhonkov,
odstraňovanie ich pňových a kmeňových výmladkov.
informovať prostredníctvom miestnych masovokomunikačných prostriedkov
(Bratislavská televízia, Petržalské noviny a pod.) verejnosť o inváznych
druhoch drevín, spôsobe ich rozmnožovania, šírenia, o možnostiach ich
odstraňovania, o preventívnych opatreniach v aktuálnom vegetačnom období
s ohľadom na štvrtý stupeň ochrany a o termínoch konania dobrovoľníckych
brigád.
DISKUSIA A ZÁVER
Invázne druhy drevín v hodnotenom území prenikajú hlboko do prirodzeného
lesného porastu, sú v relatívne dobrom zdravotnom stave a tvoria veľké
množstvo semien. Pozorovaný bol aj výskyt mladých semenáčikov, čo môže
ďalej negatívne ovplyvňovať prirodzený charakter lesného porastu tvrdého
lužného lesa CHA Hrabiny. Negatívny vplyv inváznych drevín na druhové
zloženie lesov sa prejavuje vo viacerých aspektoch. Mení sa druhové zloženie
drevín aj bylinnej vrstvy, čo má vplyv na pôdu, vodný režim, svetelné
podmienky aj na potravnú ponuku pre živočíchy. Kôra a listy pajaseňa
žliazkatého obsahujú saponíny a ďalšie horké zlúčeniny, ktoré odrádzajú od
jeho konzumácie (ANSARI & ALI 2003; HEISEY 1996). Agát biely aj pajaseň
žliazkatý produkujú látky, ktoré obmedzujú rast ostatných drevín. Obnovenie
druhového zloženia po odstránení agátu na lesy pôvodného zloženia býva
často spojené s pomalou kolonizáciou prirodzenými druhmi drevín a lesnými
bylinami (LEE et al. 2004, VÍTKOVÁ 2011). Podľa MAGICA (1997) prirodzený nálet
pajaseňa žliazkatého agresívne zasahuje do sukcesie lesa.
Mladé nálety inváznych drevín sa v CHA Hrabiny sústreďujú na okraji lesa a
na presvetlených a narušených plochách, čo zodpovedá ekologickým nárokom
sledovaných inváznych drevín. Ailanthus altissima sa považuje za svetlomilný
druh, čo netoleruje zatienenie, na čo upozornil napr. HAISEY (1990), preto by
nemal konkurovať drevinám v lesnom prostredí (FERET 1985). Napriek tomu
uvedený druh do lesných porastov preniká. Autori KNAPP, CANHAM (2000)
skúmali spôsob invázie pajaseňa žliazkatého do staršieho, prirodzeného
listnatého lesného porastu v Hudson Valley v štáte New York. Podľa výsledkov
štúdie využíva Ailanthus altissima stratégiu prieniku do malých lesných čistiniek,
alebo vzniknutých medzier v prirodzenom lese, kde bez ohrozenia zverou
dosahuje v dôsledku vysokých prírastkov v krátkom čase výšku okolitých
porastov. Stratégiu osídľovania lesných čistiniek nazvali autori „gap-obligate
strategy“.
Výskyt inváznych drevín v CHA Hrabiny bol zaznamenaný najmä v
okrajových, preslnených častiach lesa. Prienik inváznych druhov do vnútra
porastu podporujú viaceré faktory, ako otvorené okraje lesa bez prirodzeného
lesného plášťa, narušené plochy s odpadmi, prirodzene rozvoľnené porasty
napr. po vypadnutí niektorých stromov a podobne. Z dôvodu zachovania
hodnotného prirodzeného porastu CHA Hrabiny by mal byť pri manažmente
územia uplatnený systematický postup realizácie navrhovaných opatrení s
cieľom úplnej substitúcie introdukovaných a zároveň inváznych druhov
pôvodnými drevinami tvrdého lužného lesa.
36

POĎAKOVANIE
Príspevok bol spracovaný s podporou grantu VEGA č. 1/1139/11.
LITERATÚRA
ADAMIK K. & BRAUN F. E. 1957. Ailanthus altissima as pulpwood. TAPPI, 40: 522-526.
ANSARI S. H. & ALI M. 2003. Two new phytosterols from Ailanthus altissima (Mill) Swingle.
In: BERNATH J.; SZOKE E.; MATHE I.; BLUNDEN G. & KERY A. (eds.): Proceedings,
international conference on medicinal and aromatic plants (Part II); 2001 July 8-11;
Budapest, Hungary. In: Acta Horticulture. Leuven, Belgium: International Society for
Horticultural Science; 597: 91-94
BENČAŤ F. 1982. Atlas rozšírenia cudzokrajných drevín na Slovensku a rajonizácia ich
pestovania. Bratislava: Veda, 368 p., mapová časť 451 p.
BENČAŤ F., HANÁKOVÁ G., HRAŠKO J., HRUBÍK P., JUHÁSOVÁ G., MERCEL F., POŽGAJ J.,
SUPUKA J., TOKÁR F., VREŠTIAK P. & SZABÓ J. 1984. Rozšírenie drevín v záujmovom
území dunajského diela. Acta Dendrobiologica, 6: 1-164.
BÖCKER R. & DIRK M. 2004. Ansatz und Bewertung von Kontrollmaßnahmen und ihrer
praktischen Umsetzung bei Robinia pseudoacacia L.. Ber. Inst. Landschafts-
Pflanzenökologie. 13/13: 41-56.
BORIN L. R. & SWANK W. T. 1984. The role of black locust (Robinia pseudoacacia) in forest
succession. J. Ecol., 72: 749-766.
BURCH P. L. & ZEDAKER S. M. 2003. Removing the invasive tree Ailanthus altissima and
restoring natural cover. Journal of Arboriculture, 29(1): 18-24.
CVACHOVÁ A. & GOJDIČOVÁ E. 2003. Usmernenie na odstraňovanie inváznych druhov
rastlín; Štátna ochrana prírody SR Centrum ochrany prírody a krajiny Banská
Bystrica, 65 p.
ELIÁŠ P. 2001a. Biotické invázie a invázne organizmy. Životné prostredie. Bratislava,
35(2): 61-67.
ELIÁŠ P. 2001b. Invázny potenciál introdukovaných druhov rastlín a možnosti jeho
stanovenia. Životné prostredie. Bratislava, 35(2): 83-86.
ENDLICHER S. 1830. Flora Posoniensis. Posonii, apud Josephum Landes, Bibliopolam,
1830, 493 p.
FERET P. P. 1985. Ailanthus: variation, cultivation and frustration. J. Arbor. 11: 361-368.
FUTÁK J. 1982. Fytogeografické členenie M 1 : 1 000 000. In: Mazúr E. (ed.): Atlas SSR,
Slovenský ústav geografie a kartografie SAV, Bratislava.
GEOPORTÁL BSK [online], http://www.region-bsk.sk/clanok/geoportal-bsk-informacnysystem-verejnej-spravy-552047.aspx
[cit. 2012-08-19]
GODÁLOVA M. 2008. Hodnotenie biotopov lužných lesov z hľadiska historického vývoja na
území Bratislavy. Diplomová práca. In dep. Katedra environmentálnej ekológie
Prírodoveecká fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave, 85 p.
GUTTE P., KLOTZ S., LAHR CH., TREFFLICH A., 1987. Ailanthus altissima (Mill.) Swingle -
eine vergleichend pflanzengeographische Studie. Folia Geobot. et Phytotax., 22(3):
241-262.
HAISEY R. M. 1990. Evidence for allelopathy by tree-of-heaven (Ailanthus altissima). J.
Chem. Ecol., 16: 2039-2055.
HEISEY R. M. 1996. Identification of an allelopathic compound from Ailanthus altissima
(Simaroubaceae) and characterization of its herbicidal activity. American Journal of
Botany, 83(2): 192-200.
37

HARLOW W. H., HARRAR E. S., HARDIN J. W. & WHITE F. M. 1996. Textbook of Dendrology
(8th ed.). McGraw-Hill, New York. NY, p. 459-460.
HOBBS R. J. & HUMPHRIES S. E. 1995. An integrated approach to the ecology and
management of plant invasions. Conservation Biology, 9: 761-770.
KLEIBL M. 2012. Petržalka – turistický sprievodca. Devin Printing House, s.r.o.,
Bratislava, 64 p.
KNAPP L. B. & CANHAM C. D. 2000. Invasion of an old-growth forest in New York by
Ailanthus altissima: sapling growth and recruitment in canopy gaps. Journal of the
Torrey Botanical Society, 127(4): 307-315.
LEE C. S., CHO H. J. & YI H. 2004. Stand dynamics of introduced black locust (Robinia
pseudoacacia L.) plantation under different disturbance regimes in Korea. For. Ecol.
Manage., 189(1-3): 281-293.
LUKEN J. O. & THIERET J. W. (eds.) 1997. Assessment and Management of Plant
Invasions. Springer-Verlag, Environmental Management Series, New York., 324 pp.
MAGIC D. 1997. Introdukcia a subspontánne prenikanie cudzích drevín do podunajských
lužných lesov. In.: ELIÁŠ, P. (ed.): Invázie a invázne organizmy. SNK SCOPE, SEKOS
pri SAV. Nitra, p. 167-181.
MACHOVEC J. 1982. Sadovnická dendrologie. Praha : SPN, 1982. 246 pp.
MILLER J. H. 1990. Ailanthus altissima, pp. 101-105. In Burns R. M. & Honkala B. H.
(Eds.). Silvics of North America, Vol. 2: Hardwoods. USDA Agricultural Handbook.
654 pp.
PIŠÚT P. & UHERČÍKOVÁ E. 2000. A contribution to the Knowledge of Floodplain Forest
Succession in Bratislava. Ekológia, Bratislava, 19: 157-180.
REHÁČKOVÁ T., LEHOTSKÁ B., NEVŘELOVÁ M., PAUDITŠOVÁ E. & RUŽIČKOVÁ J. 2007:
Fragmenty lesov v zastavanom území Bratislavy, Cicero, Bratislava, 173 pp.
ROTHRÖCKL T. 1986. Trnovník akát z hlediska péče o chráněná území. In: Al.,
Konference o akátu – sborník referátů. Praha, p. 25-35.
SABO A. E. 2000. Robinia pseudoacacia invasions and control in North America and
Europe. In: Restoration and Reclamation Review. Student OnLine Journal. Vol.6,
No.3, Fall 2000. Department of Horticultural Science. University of Minnesota, St.
Paul, MN, 9 pp. http://conservancy.umn.edu/bitstream/59729/1/6.3.Sabo.pdf
SOLECKI M. K. 1997. “Controlling Invasive Plants” In: Packard S., Mutel, C.F. [Eds.] The
tallgrass restoration handbook for prairies, savannas, and woodlands. Island Press,
Washington D.C.: Island Press: p. 251-278.
UHERČÍKOVÁ E. 2001. Invázne druhy rastlín v lužných lesoch na Dunaji. Životné
prostredie, 35(2): 78-82.
UHERČÍKOVÁ E. & PIŠÚT P. 2000. Poznámky k súčasnému stavu, biodiverzite a
ohrozenosti lužných lesov Bratislavy. Acta Environmentalica Universitatis
Comenianae (Bratislava), 10(1): 125-130.
VEVERKOVÁ Z. 2009. Boj s akátem (metodický list). Daphne ČR – Institut aplikované
ekologie České Budějovice, 8 pp.
VÍTKOVÁ M. 2011. Péče o akátové porosty. Ochrana přírody, Praha, 6: 7-12.
VŠEOBECNE ZÁVÄZNÁ VYHLÁŠKA Krajského úradu v Bratislave č. 1/2002 z 1. februára 2002.
VYHLÁŠKA MŽP SR č. 24/2002 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR č. 543/2002 Z. z.
o ochrane prírody a krajiny.
YANCEY M. 2009. Invasive Exotic Plant Species: Ailanthus altissima; Virginia Cooperative
extension, publication p. 420-322; www.ext.vt.edu
ZÁKON NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších
predpisov.
38