Územná samospráva (učebný text) - Filozofická fakulta UK ...

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE 

FILOZOFICKÁ FAKULTA 

ERIK LÁŠTIC 

ÚZEMNÁ SAMOSPRÁVA 

učebný text, 1. vydanie 

© Erik Láštic/Univerzita Komenského v Bratislave, 2010 

ISBN 978-‐80-‐223-‐2827-‐2

Erik Láštic 

Územná samospráva (učebný text), rozsah 5 AH (188 000 znakov) 

© Erik Láštic/ Univerzita Komenského v Bratislave, 2010 

ISBN 978-‐80-‐223-‐28227-‐2 

2

Obsah 

1. Úvod 4 

2. Základná charakteristika politického systému 

SR 10 

3. Územná samospráva v obciach a samosprávnych 

krajoch 26 

4. Vydávanie právnych predpisov a ich kontrola na 

úrovni územnej samosprávy 64 

5. Financovanie, hospodárenie a kontrola v 

územnej samospráve 79 

3

1.Úvod 

Pri prednáškach a seminároch, ktoré sa dotýkajú rôznych aspektov fungovania 

územnej samosprávy na Slovensku zvyčajne začínam krátkou anketou. V rámci nej 

sa najprv pýtam študentov na to, aké problémy ich trápia v momente, keď opustia 

dvere bytov, domov a internátov a súvisia s verejným životom. Hoci odpovede 

zvyknú re`lektovať aktuálne dianie v rámci našej krajiny, niektoré sa zvyknú 

opakovať. Nekontrolovaná výstavba, nedostatok mestskej zelene, nekvalitná 

infraštruktúra (cesty, kanalizácie). Nedostatok miesta na parkovanie, nekvalitná 

verejná doprava. Znečisťovanie životného prostredia, ale i nedisciplinovanosť 

majiteľov psov. Ilegálne skládky, i tie, ktoré budia zdanie naplnenia litery zákonov 

tejto krajiny. Kto je zodpovedný riešiť tieto problémy? Vo väčšine prípadov sú 

riešením vyššie uvedených problémov poverené jednotlivé obce alebo vyššie 

územné celky a ich orgány. Nie predseda vlády, ani prezident, ale starosta, či 

poslanec obecného zastupiteľstva môžu ovplyvniť kvalitu života v území 

výraznejšie, než ktorýkoľvek politik na národnej úrovni. 

Pôsobenie jednotiek územnej samosprávy, medzi ktoré zaraďujeme obce a vyššie 

územné celky (VÚC) je možné prirovnať ku kolektívnemu športu. Územie 

Slovenska tvorí jedno veľké ihrisko, na ktorom hrajú, s väčším, či menším 

úspechom, jednotlivé obce a vyššie územné celky. Štát, Slovenská republika, a jej 

zákonodarný zbor, ktorým je Národná rada, určuje pravidlá, podľa ktorých sa hráči 

pohybujú na ihrisku. Tieto pravidlá sú všeobecné 1 a platia súčasne pre všetkých. Vo 

väčšine prípadov sú obsiahnuté v zákonoch, čo zaručuje istú mieru ich stability, na 

strane druhej môžu byť v prípade potreby relatívne rýchlo zmenené. Napríklad 

zákon o obecnom zriadení 369/1990 Zb., ktorý je základnou právnou normou 

upravujúcou postavenie a právomoci obcí bol od svojho prijatia v septembri 1990 

novelizovaný už 35 krát (ostatná novela 102/2010 Z. z.). 

1 Výnimkou je napr. novela zákona o obecnom zriadení 267/2006 Z. z., v ktorej na konci 

volebného obdobia poslanci NR SR upravili osobitné podmienky doplnením §2, nové ods. 

7-‐9 pre vznik, rozdelenie a zánik obcí pre obce Kvakovce, Dobrá nad Ondavou, Zlaté Klasy a 

Maslovce a vznik obce Ľubické Kúpele. Alebo pozri novelu zákona o obecnom zriadení, 

535/2004 Z. z., osobitné podmienky pre Kežmarok a Ľubicu. 

4

Na základe týchto všeobecných pravidiel pôsobia na území Slovenska obce a vyššie 

územné celky, ktorým ústava a zákony garantujú samostatnosť. Konkrétnymi 

prejavmi tejto samostatnosti je právna povaha jednotiek územnej samosprávy (ide 

o právnické osoby); vlastné katastrálne územie, na ktorom môžu vydávať právne 

záväzné právne predpisy; alebo možnosť vlastniť majetok a hospodáriť s ním. V 

neposlednej rade táto samostatnosť prináša ich obyvateľom možnosť voliť a byť 

volení do orgánov obcí a vyšších územných celkov. 

Tabuľka 1: Vývoj územnej štruktúry, obce v SR 

Zdroj: Nižňanský, V. (ed.): Decentralizácia na Slovensku, Bilancia nekonečného príbehu 

1995-‐2005, Úrad vlády SR, Kancelária splnomocnenca vlády SR pre decentralizáciu verejnej 

správy, Bratislava 2005 

Na úvod terminologická poznámka. V prípade, že hovoríme o orgánoch obcí 

používame termíny starosta a obecné zastupiteľstvo, ak hovoríme o orgánoch 

mesta, používame termín primátor a mestské zastupiteľstvo. Ak sa mesto skladá z 

viacerých mestských častí, ktoré sú samostatnými samosprávnymi jednotkami, 

stojí na čele mestskej časti starosta a poslanci sú členmi miestneho zastupiteľstva. 

Dôležité je, že okrem terminologických rozdielov nie sú z hľadiska ich právomocí 

medzi orgánmi obcí a miest žiadne rozdiely. Jedinou výnimkou je osobitný status 

miest nad 100 tis. obyvateľov ktorým zákon o obecnom zriadení garantuje 

existenciu osobitného zákona, ktorý upraví ich pôsobenie. 2 U samosprávnych 

krajov alebo vyšších územných celkov (oba termíny sú v poriadku) sa zase 

stretneme s hovorovým označením “župy”, predsedu samosprávneho kraja zase 

hovorovo označujeme ako “župana”. 

2 Pozri zákon 401/1990 Zb. o meste Košice a zákon 377/1990 Zb. o hlavnom meste 

Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov. 

5

Pôsobenie územnej samosprávy na Slovensku ovplyvňuje niekoľko všeobecných 

faktorov. Prvý faktor súvisí s počtom obcí v Slovenskej republike. Ako bolo uvedené 

vyššie, ústavné a zákonné normy, ktoré upravujú územnú samosprávu sú 

všeobecné a nerobia rozdiely v rozlohe, počte obyvateľov, či ekonomickej sile 

jednotlivých obcí a miest. Zákonodarca teda očakáva, že ako Nitra s 84 070 

obyvateľmi, tak i neďaleké Kapince s 207 obyvateľmi zabezpečia odvoz 

komunálneho odpadu a výber príslušného miestneho poplatku. K 1. januáru 2009 

bolo na území Slovenska 2 891 obcí, ktoré vykonávali územnú samosprávu na 

svojom území. Rozdrobená sídelná štruktúra obcí a ich veľkosť je jedným z 

faktorov, ktoré ovplyvňujú kvalitu výkonu územnej samosprávy. Takmer 69% obcí 

na Slovensku má menej ako 1000 obyvateľov (pozri tabuľku 1). Reforma verejnej 

správy zvýšila tlak na adekvátne personálne a administratívne zabezpečenie 

výkonu samosprávnych právomocí, na strane druhej ponechala výkon samosprávy 

v rukách obcí, ktoré majú z dôvodu svojej veľkosti a ekonomickej výkonnosti 

problémy zabezpečiť základné fungovanie samosprávy. Menšie obce sú tak nútené 

spolupracovať v oblastiach hospodárskych a plánovacích služieb, či niektorých 

servisných právomocí. Zákony tiež umožňujú vytváranie spoločných obecných 

úradov pre viacero obcí naraz, či vytvorenie účelového zväzu obcí s cieľom 

spoločne poskytovať občanom a právnickým osobám (ďalej “PO”) konkrétne služby 

v jednom sídle. 3 

Druhý faktor súvisí s vývojom vzťahu medzi centrálnou vládou a územnou 

samosprávou od roku 1990. Je dôležité si uvedomiť, že k najvýraznejšej zmene v 

spravovaní obcí a miest došlo schválením zákona o obecnom zriadení 369/1990 

Zb.. K existujúcemu a hierarchicky usporiadanému systému miestnej štátnej 

správy, ktorý riadil a kontroloval štát prostredníctvom ministerstiev, krajských, 

okresných a miestnych národných výborov, pribudol systém územnej samosprávy, 

v rámci ktorého získali obce právnu subjektivitu, právomoci a majetok. Od roku 

1990 postupne dochádzalo k oslabovaniu centrálnej vlády v území a posilňovaniu 

3 Podľa údajov MV SR napríklad v oblasti územného konania a stavebného poriadku až 

93% obcí spolupracuje (existuje 201 spoločných úradov obcí). K ďalším právomociam 

pozri Koncepcia modernizácie územnej samosprávy v SR, http://www.rokovania.sk/appl/ 

material.nsf/0/8FDC02FF7A3D645AC12575F20046CC47/$FILE/Zdroj.html 

6

právomocí územnej samosprávy. Najvýraznejšie sa tento trend prejavil v období 

1998-‐2004, keď došlo k vytvoreniu druhej úrovne územnej samosprávy (VÚC) a 

komplexnej reforme verejnej správy, ktorej súčasťou bol presun stoviek právomocí 

zo štátu na územnú samosprávu a vytvorenie nového mechanizmu jej ìnancovania. 

Na jednej strane tak došlo k posilneniu princípu subsidiarity v rámci politického 

systému SR, podľa ktorého sa má výkon verejnej moci realizovať na čo najnižšej 

úrovni politického systému za predpokladu, že je výkon tejto moci uspokojivý. Na 

strane druhej, samosprávny výkon právomocí prináša situácie, v ktorých konanie 

samosprávnych orgánov, ktoré je v rozpore s platnými právnymi predpismi 

pretrváva aj potom ako orgány kontroly (hlavný kontrolór, prokuratúra, súd) 

konštatovali porušenie zákona a prikázali orgánom obce či VÚC napraviť 

pochybenie. Takíto predstavitelia samosprávy sú potom vystavení iba jedinej 

hrozbe, a to odmietnutiu voličmi v nasledujúcich voľbách do orgánov samosprávy. 

Tabuľka 2: Najhoršie mestské noviny? (http://spw.blog.sme.sk/c/211886/ 

Najhorsie-‐mestske-‐noviny-‐Mesacnik-‐Tvrdosin-‐boduje.html) 

Zneužívanie mestami vydávaných tlačovín na vlastnú propagandu starostov je starý a 

často opakovaný problém. Väčšinou ide o ignorovanie opozičných či kritických názorov, 

či pochlebovanie vedeniu mesta. Mesačník Tvrdošín však ide ešte ďalej -‐ rovno agituje aj 

pri voľbách. 

Už pred dvomi rokmi, keď robili kolegovia v Transparency prehľad nekvality 30 

slovenských radničných periodík, boli mestské noviny Tvrdošín hodnotené ako jedno z 

dvoch médií s najvyšším podielom obsahu venovanom práve vedeniu mesta. To je 

reprezentované primátorom Ivanom Šaškom, inak aj poslancom Národnej rady za SNS, a 

tiež poslancom Žilinského kraja. 

Šašku je v mestským novinách Tvrdošín ťažko prehliadnuť. V takmer každom čísle 

mesačníka s podtitulom „noviny občanov okresného mesta Tvrdošín“ je rozhovor s ním, 

či prepis jeho prejavu, najlepšie oboje. Primátor sa rád fotí, v najnovšom 8-‐stranovom 

čísle ho majú čitatelia možnosť vidieť 6krát, z toho dvakrát na prvej strane. 

Mimochodom, zo všetkých tohtoročných vydaní periodika chýbala primátorova fotka na 

prvej strane len raz. 

Posledný faktor súvisí s mediálnym pokrytím činnosti územnej samosprávy. 

Celoštátne elektronické a do istej miery to platí aj pre printové médiá sa činnosti 

územnej samosprávy venujú v menšom rozsahu ako dianiu na národnej úrovni. Pre 

občana je zložitejšie získať informácie o tom, čo sa deje v jeho obci, meste, či VÚC 

napriek tomu, že dianie v regiónoch nie je v rámci spravodajstva úplne opomínané 

(pozri napr. sieť regionálnych denníkov MY, web SME regióny, Slovenský rozhlas 

7

okruh Regina, spravodajstvo STV Regionálny denník). Prístup k vyváženým, či 

alternatívnym informáciám sťažuje aj tendencia jednotlivých samospráv ìnancovať 

lokálne noviny a televízie (pozri tabuľka 2). To isté sa dá povedať aj o aktivitách 

mimovládnych organizácií. Na rozdiel od národnej úrovne je od darcov náročnejšie 

získať prostriedky na lokálne aktivity. Napriek tomu sa v posledných rokoch našlo 

niekoľko projektov, ktoré prispievajú k lepšiemu porozumeniu toho, čo sa deje na 

lokálnej úrovni. 4 

Tento učebný text sa venuje základným oblastiam úpravy územnej samosprávy v 

právnom a politickom systéme Slovenska. 

1.1.Doplnkové zdroje 

• K problematike závislosti lokálnych médií pozri napr. Radničné noviny – tlačené 

periodiká vydávané samosprávami (správa z monitoringu), Transparency 

International, Slovensko, Bratislava, 2008, http://www.transparency.sk/ 

aktuality/sprava3_rnìn1.pdf 

• Aktuálne informácie o mestskej a obecnej štatistike nájdete na stránkach 

Štatistického úradu SR 

• Informácie o územnej samospráve na stránke civilnej sekcie ministerstva vnútra 

SR, http://www.minv.sk/?uzemna-‐samosprava 

• Webové zdroje, v ktorých môžete hľadať nielen aktuálne právne predpisy, ale i 

sledovať legislatívny proces v NR SR. Systém JASPI, ktorý beží na web stránke 

Ministerstva spravodlivosti je komplexný právny systém, ktorý umožňuje 

vyhľadávať napr. aktuálne úplné znenia zákonov. Nie ste tak odkázaný na zložité 

spájanie pôvodného zákona a jeho neskorších novelizácií do prehľadného celku, v 

systéme si jeho účinné znenie predpisu vyhľadáte sami. JASPI navyše poskytuje aj 

vyhľadávanie v súdnych rozhodnutiach, či medzinárodných zmluvách. I keď to nie 

je užívateľsky príjemný systém, keď si dáte námahu a preštudujete aspoň časť 

4 Príkladom môže byť projekt Aliancie Fair-‐Play, ktorá sa pokúsila priniesť alternatívny 

zdroj informácií a monitorovanie činnosti orgánov samosprávy v mestskej časti Bratislava-‐ 

Rača, http://www.fair-‐play.sk/vraci/index.php. Osobitný program venovaný samospráve 

vedie Transparency Slovensko, http://transparency.sk/temy/samosprava/ . 

8

priloženého textu, niečo sa možno dozviete. Ešte technická rada. Na úvodnej 

stránke JASPI si vľavo dole všimnite nastavenie internetového prehliadača. Ak 

používate Internet Explorer môžete rovno vyhľadávať. Ak ale používate napr. 

Firefox, prepnite si ponuku vľavo dole na štandard HTML. Inak Vám systém 

nebude fungovať. Druhý zdroj, ktorý odporúčam do Vašej pozornosti je web 

stránka Národnej rady SR. Na nej môžete sledovať príbeh legislatívneho procesu, 

teda, kde sa konkrétny zákon v NR SR nachádza, ktoré výbory o ňom rokujú, 

môžete si pozrieť ako poslanci hlasovali o zákone, či pozmeňovacích návrhoch. 

osobitnou sekciou je Digitálna knižnica NR SR kde nájdete informácie o 

parlamentoch v minulých volebných obdobiach, ich hlasovaniach, či stenograìcké 

prepisy rokovaní parlamentu. Je to veľmi obsiahly, i keď "mierne" neprehľadný 

archív. 

9

2.Základná charakteristika politického 

systému SR 

2.1.Právny systém SR 

Na zachovanie spoločenského poriadku je potrebné vytvoriť inštitúcie ktoré 

prijímajú a uplatňujú pravidlá. Tieto inštitúcie a pravidlá, prostredníctvom ktorých 

dochádza k regulácii spoločenských vzťahov označujeme ako právo. Umožňujú 

Tabuľka 3: Umelé prerušenie tehotenstva, postoje spoločenských skupín 

• “Ženy na Slovensku musia mať právo rozhodovať o svojom živote a o svojom tele 

rovnako ako ženy v Európskej únii a všetkých vyspelých demokratických krajinách. Za 

správnu cestu znižovania počtu interrupcií, hodnú vyspelej občianskej spoločnosti, 

považujeme osvetu, sexuálnu výchovu a objektívnu informovanosť najmä mladých ľudí, 

zvýšenie dostupnosti antikoncepcie a jej aspoň čiastočné hradenie zo zdravotného 

poistenia, zabezpečenie lepšej zdravotníckej starostlivosti a dôstojných podmienok v 

pôrodniciach a zdravotníckych zariadeniach a v neposlednom rade zlepšenie životných 

podmienok mladých rodín a rodičov s deťmi.” Petícia na podporu novely zákona o 

umelom prerušení tehotenstva, www.moznostvolby.host.sk 

• “Uvažujete o nejakých výnimkách (v prípade ústavného zákazu interupcií), 

napríklad pri znásilnení? „Náš postoj je principiálny. Tehotenstvo po znásilnení nie je 

dôvodom na interrupciu. Ako argumenty proti našim návrhom sa uvádzajú krajné 

situácie, ku ktorým takmer nedochádza. KDH si myslí, že štát by mal takejto matke 

garantovať, že jej dieťa adoptuje, ak dieťa donosí a nebude ho chcieť. Ukončenie 

tehotenstva pripadá pre nás do úvahy len pri ohrození života matky v súvislosti s 

liečebným zákrokom, ktorý musí matka podstúpiť, aby bol jej život zachránený.“ V. Palko 

(KDH) v rozhovore pre SME, február 2001 

• Od okamihu oplodnenia vaječnej bunky sa začína život, ktorý nie je životom otca ani 

matky, ale novej ľudskej bytosti, ktorá sa samostatne rozvíja. Nikdy sa nestane človekom, 

ak ním nie je od tohto momentu. ... Ľudský život je posvätný a nenarušiteľný v každom 

okamihu svojho jestvovania, aj v počiatočnej fáze, ktorá predchádza narodenie. Človek 

už v lone matky patrí Bohu, lebo ten, ktorý všetko preniká a pozná, utvára ho a formuje 

vlastnými rukami, vidí ho, keď je ešte malým, beztvarým embryom a dokáže v ňom 

vidieť dospelého človeka....Evangelium Vitae, encyklika Jána Pavla II., marec 1995 

vláde (verejnej moci) spravovanie krajiny, zabezpečujú jej legitimitu, ale súčasne by 

mali obmedzovať jej konanie iba na takú činnosť, ktorá vychádza výlučne z 

právomocí, ktoré jej udeľuje právny systém. Pravidlo intra vires predpokladá, že 

bez oìciálneho zákonného splnomocnenia v právnom systéme nemôže štát, ani 

žiadny z jeho orgánov, nič konať. Vyjadrením tohto pravidla v ústave SR je čl. 2 ods. 

10

2, ktorý ustanovuje, že štátne orgány môžu „konať iba na základe ústavy, v jej 

medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ 

Slovensko je systémom parlamentnej demokracie, v ktorom občania ako nositelia 

štátnej moci túto moc delegujú na zastupiteľov, poslancov Národnej rady SR. 

Sprostredkovateľmi tohto vzťahu sú politické strany, ktoré majú na základe 

Tabuľka 4: Umelé prerušenie tehotenstva v legislatíve SR 

• “Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.“ 

Čl. 15(1) ústavy SR 

• „Žene sa umelo preruší tehotenstvo, ak o to písomne požiada, ak tehotenstvo nepresahuje 

12 týždňov a ak tomu nebránia jej zdravotné dôvody.“ 

§4 zákona 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva 

• Nedovolené prerušenie tehotenstva 

• (1) Kto bez súhlasu tehotnej ženy umelo preruší jej tehotenstvo, potrestá sa odňatím 

slobody na tri roky až osem rokov. (2) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa 

páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) závažnejším spôsobom konania, 

alebo, b) na chránenej osobe. (3) Trestom odňatia slobody na osem rokov až pätnásť 

rokov sa páchateľ potrestá, ak činom uvedeným v odseku 1 spôsobí tehotnej žene ťažkú 

ujmu na zdraví alebo smrť. § 150 Trestného zákona, 300/2005 Z.z. v znení neskorších 

predpisov 

volebných pravidiel exkluzívne právo nominovať kandidátov v parlamentných 

voľbách. Jedným z najčastejšie využívaných nástrojov, ktorý slúži na 

transformovanie predvolebných záväzkov politických strán je právo. Prijatím 

právneho predpisu sa politická deklarácia stáva záväznou pre fyzické a právnické 

osoby. Platí pri tom, že účinné právne predpisy sú známe tým právnym subjektom, 

ktorým sú určené. Čím vyššia legitimita právnej normy (v podobe jej akceptácie) zo 

strany subjektov, ktorým je určená, tým väčšia pravdepodobnosť, že jej 

implementácia v praxi bude úspešná. To neznamená, že úspešná implementácia je 

nevyhnutne výsledkom nadšeného prijatia právneho predpisu zo strany povinných 

subjektov. Môže napríklad súvisieť s vhodne nastaveným systémom motivácií a 

sankcií. Príkladom môže byť schopnosť štátu vybrať od daňových poplatníkov daň 

z príjmu FO v deväťdesiatych rokoch a v súčasnosti. Zmeny v oblasti zdaňovania, 

ktoré kombinovali zjednodušenie systému, zníženie sadzby, sprísnenie sankcií a 

zlepšenie administratívnej kapacity daňových úradov viedli po roku 2005 ku 

nárastu výberu dane a teda príjmov štátneho rozpočtu. 

11

V každej spoločnosti pôsobí niekoľko vzájomne si konkurujúcich normatívnych 

systémov, ktoré sa pokúšajú presadzovať pravidlá správania subjektov v 

spoločnosti (napr. náboženstvá, 

ìlozoìcké systémy, ideologické 

systémy). Spoločenské skupiny sa 

prostredníctvom týchto normatívnych 

postojov pokúšajú ovplyvňovať názory 

ľudí na rôzne oblasti života ako 

napríklad otázku umelého prerušenia 

tehotenstva, eutanázie, či právnych 

zväzkov osôb rovnakého pohlavia. 

Od iných normatívnych systémov a 

pravidiel správania, ktoré tieto spoločenské skupiny presadzujú (viď tabuľka 3) sa 

právo (pozri tabuľka 4) odlišuje v troch charakteristikách: 

Tabuľka 5: Princípy právneho štátu 

(cit. podľa Bröstl, A.et al: Základy 

štátovedy. UPJŠ, Košice, 2000, 162) 

• záruky základných práv a slobôd 

• legitimita a legalita 

• suverenita ľudu 

• deľba moci 

• vzájomné brzdy a rovnovážnosť mocí 

• zvrchovanosť ústavy a zákona 

• právna istota 

• je štátom vynútiteľné (v prípade porušenia pravidla správania, ktoré ustanovuje 

zákon, napr. trestný, nasleduje udelenie a vykonanie trestu, ktoré zabezpečuje 

štát a jeho orgány: trest odňatia slobody, peňažná pokuta, prepadnutie majetku) 

• právo je monistický normatívny systém (na rozdiel od iných systémov, napr. 

náboženských, má v spoločnosti výlučné postavenie a nemá konkurenciu) 

• má štátom uznanú formu (je možné presne určiť právnu normu, pravidlo 

správania sa, na základe osobitným zákonom (o zbierke zákonov) stanovených 

požiadaviek, ktoré upravujú akú podobu má mať právny predpis 

Zákon je súbor pravidiel vydaných v mene štátu a vynucovaný štátnymi 

inštitúciami. V praxi sa termín zákon (právny predpis) používa ako všeobecný 

termín pre rôzne formy právnych predpisov-‐ ústavu, zákony, nariadenia, vyhlášky 

atď. Právny systém je systém všeobecných noriem správania sa a konania, ktoré 

vydal štát a ktoré slúžia na regulovanie spoločenských vzťahov. Zahŕňa nielen 

zákony samotné, ale aj inštitúcie, ktoré zákony vytvárajú (vláda, parlament, 

12

samospráva) a ktoré ich implementujú (súdy, správne orgány, polícia). Súhrnne je 

možné ich označovať ako orgány verejnej moci. 

Právny štát a jeho princípy 

Splnenie podmienky na existenciu právneho systému nie je náročné. 

V ktoromkoľvek politickom režime, či ide o režim totalitný alebo demokratický 

existuje právny systém. Existuje súbor noriem (či už písaných alebo nepísaných), 

ktoré v rámci štátu napríklad určujú kto, za akých podmienok a kedy môže 

nadobúdať práva. Samotná existencia právneho systému však nezaručuje jeho 

spravodlivosť, či už ju chápeme ako rovnosť pred zákonom, nárok na spravodlivý 

súdny proces, či rovnocennosť foriem vlastníctva. 

Požiadavky, ktoré sa kladú na spravodlivý právny systém sa označujú aj ako 

princípy právneho štátu. Ich praktické napĺňanie môže veľa napovedať o povahe 

politického systému v konkrétnej krajine. Princípy právneho štátu treba chápať 

ako ideálne kategórie, ich praktické napĺňanie je vždy poznačené menšími, či 

väčšími problémami. 

Záruky základných práv a slobôd. 

Ide o vyjadrenie ochrany osoby pred zásahmi štátu. Podstatou princípu je povaha 

základných práv a slobôd, ktoré existujú nezávisle na štátnej moci a človek ich 

požíva prirodzene. Vyjadrením tejto zásady v ústave SR je ustanovenie čl. 12, 

druhej vety, podľa ktorej sú „základné práva a slobody neodňateľné, nescudziteľné, 

nepremlčateľné a nezrušiteľné“. Zo strany štátu je ich existencia zaručená bez 

ohľadu na príslušnosť k pohlaviu, rase, farbe pleti, jazyku atď. Najznámejšími 

základnými právami a slobodami sú právo na život, osobnú slobodu, právo na 

vlastníctvo majetku. V ústave SR sú upravené v čl. 14 až 25. 

Legitimita a legalita. 

Legitimita právneho a politického systému vyplýva z toho, či je akceptovaný zo 

strany obyvateľov. Nemusí vždy ísť o prejavy pozitívneho postoja, postačuje, že sa 

väčšina obyvateľstva riadi predpismi zakotvenými v právnom systéme a akceptuje 

následky, ktoré prináša ich nedodržiavanie v podobe štátneho vynútenia, či už 

pôjde o príkaz zdržať sa protiprávneho konania alebo uloženie trestu. Legalita 

13

zjednodušene znamená postup orgánov verejnej moci na základe zákonov. V ústave 

SR je tento princíp vyjadrený v čl. 2 ods. 2, podľa ktorého môžu “štátne orgány 

konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví 

zákon”. Na základe platných zákonov dochádza k nadobúdaniu a odovzdávaniu 

štátnej moci. Samotnú legalitu je potrebné skúmať vždy v súvislosti 

s legitímnosťou. Aj totalitný režim môže totiž svoju činnosť odvodzovať od 

existujúcich zákonov. 

Suverenita ľudu. 

Demokracia ako vláda ľudu, prostredníctvom ľudu a pre ľud. Podľa čl. 2 ods. 1 

ústavy SR „štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom 

svojich volených zástupcov alebo priamo“. Štátna moc je teda vykonávaná 

prostredníctvom zastupiteľského systému (parlament) alebo priamo občanmi 

(priama demokracia). Pri zastupiteľskej forme výkonu štátnej moci je potrebné 

skúmať otvorenosť/uzavretosť možnosti výberu zastupiteľov. Nemenej dôležitým 

predpokladom je slobodný prístup k voleným funkciám. Ten je vyjadrený ústavnou 

formuláciou rovnakého prístupu občanov k voleným a iným verejným funkciám. 

Tieto podmienky nie sú v SR deìnované pre všetky úrovne vlády rovnako, v 

prípade parlamentných volieb musí mať kandidát na funkciu poslanca najmenej 21 

rokov a byť občanom Slovenskej republiky, v prípade volieb do obecného 

zastupiteľstva musí mať kandidát najmenej 18 rokov a postačuje, že má na území 

obce trvalý pobyt. 

Deľba moci 

V klasickom ponímaní bola deľba moci v ústavnom systéme charakterizovaná 

existenciou troch nezávislých mocí v štáte: mocou exekutívnou-‐ vláda; mocou 

zákonodarnou-‐ parlament a napokon mocou súdnou-‐ súdy. Konkrétnym prejavom 

fungovania deľby moci je napr. oddelenie vplyvu exekutívy (ministerstvo vnútra, 

polícia, vyšetrovatelia) na rozhodovanie súdov. Napriek tomu, že deľba moci 

vyplýva formálne z ústavných dokumentov demokratických štátov, je v praktickom 

fungovaní často poznačená prelínaním medzi exekutívnou a zákonodarnou mocou. 

Je to spôsobené viacerými faktormi, počnúc nárastom oblastí, ktoré reguluje štát, 

potrebou pružnej reakcie na dianie v krajine, sústredením tvorby legislatívy na 

14

ministerstvách, či mnohonásobne väčším úradníckym aparátom, ktorý má 

exekutíva k dispozícii. Princíp deľby moci je však úzko previazaný s nasledujúcim 

princípom. 

Vzájomné brzdy a rovnovážnosť mocí 

Systém bŕzd a protiváh bol v rámci 

ústavných systémov prvý krát upravený 

v ústave USA. Žiadna z mocí v krajine nie 

je všemocná a jej výkon je ovplyvňovaní 

právomocami inej moci. Či už to bude 

tým, že jej rozhodnutie bude vyžadovať 

súhlas inej moci alebo tým, že 

rozhodnutia jednej bude preskúmavať 

druhá. Prejavom systému bŕzd a protiváh 

v slovenských podmienkach je napr. 

možnosť parlamentu vysloviť nedôveru ministrovi vlády, možnosť všeobecných 

súdov preskúmavať rozhodnutia štátnych orgánov alebo oprávnenie vlády 

navrhovať rozpočet pre súdy SR. 

Zvrchovanosť ústavy a zákona 

Tento princíp súvisí s hierarchickou štruktúrou usporiadania právnych predpisov 

na základe tzv. právnej sily. V tejto hierarchii má najvyššiu právnu silu ústava 

a ústavné zákony. Platí pravidlo, že všetky právne predpisy musia byť v súlade 

s ústavou. Viac k hierarchii právnych predpisov v časti 2.2. 

Právna istota 

Tabuľka 6: Zákon v Zbierke zákonov 

SR 

Podľa Bröstla sa dajú čiastkové princípy tejto požiadavky na právny štát vyjadriť 

nasledovne: a) predvídateľnosť konania štátnych orgánov; b) zrozumiteľnosť 

právnych noriem; c) ochrana dôvery; d) stanovenie hraníc pre retroaktívne 

pôsobenie právnych predpisov. V praxi to znamená, že by normotvorné orgány 

(napr. parlament, obecné zastupiteľstvo) mali pri príprave právnych predpisov 

dodržiavať pravidlá legislatívneho procesu, počnúc lehotami a končiac možnosťou 

verejnosti pripomienkovať predložené návrhy. Návrhy právnych predpisov by mali 

15

yť predkladané na základe vopred známeho plánu a čo najmenej by mali byť 

používané skrátené legislatívne postupy, ktoré minimalizujú možnosť verejnej 

diskusie. 

Znaky právnej normy 

Právne normy sú základným prvkom právneho systému, pričom majú podobne ako 

právo niekoľko charakteristík, ktoré ich odlišujú od iných pravidiel. 

• Štátom uznaná forma 

Umožňuje rozlíšiť či ide o právnu normu alebo nie. Formálne požiadavky na právny 

predpis obsahuje napr. zákon o zbierke zákonov 1/1993 Z. z., či legislatívne 

pravidlá tvorby zákonov NR SR. 

• Štátne vynútenie 

V prípade, že právny subjekt (FO alebo PO) poruší pravidlo obsiahnutého 

v právnom predpise je povinný strpieť postup orgánu verejnej moci. 

• Záväznosť 

Pôsobeniu právnych noriem podliehajú všetky fyzické a právnické osoby, na ktoré 

sa právny predpis vzťahuje. Platí súčasne, že o “všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov 

uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho 

sa to týka”. 

• Všeobecnosť 

Zákony upravujú správanie sa vopred neurčeného okruhu subjektov, napr. hovoria 

o občanoch, každom, deťoch atď. 

• Normatívnosť 

Zákony v sebe obsahujú desiatky pravidiel správania, ktoré hovoria o tom kto, čo a 

za akých podmienok môže konať. 

Pôsobnosť právnej normy 

Miestna pôsobnosť 

16

Vyjadruje fungovanie právnej normy na území. Zákony SR pôsobia na území 

Slovenskej republiky a na výsostných územiach SR, napr. na lodiach plávajúcich 

pod slovenskou vlajkou. U všeobecne záväzných nariadení samosprávy sa ich 

miestna pôsobnosť obmedzuje iba na ich územie. Všeobecne záväzné nariadenie 

obce Zázrivá o predajnom čase v obchodoch a reštauračných zariadeniach sa teda 

vzťahuje iba na územie obce Zázrivá. 

Osobná pôsobnosť 

Vyjadruje pôsobenie právnej normy vo vzťahu k právnym subjektom. Výnimky 

tvoria napr. osoby požívajúce diplomatické imunity a výhody, či poslanci Národnej 

rady v prípade niektorých právnych noriem (trestné stíhanie, zákon o 

priestupkoch). 

Časová pôsobnosť 

Vyjadruje pôsobenie právnej normy v čase, rozlišujeme viacero pojmov 

• platnosť právneho predpisu: nastáva jeho publikovaním, napr. u zákona 

v Zbierke zákonov, zákon sa tak stáva súčasťou právneho poriadku SR, ale 

nie je ešte možné podľa neho postupovať, nadobúdať práva a pod. 

• účinnosť právneho predpisu: ak nie je uvedené inak, nastáva uplynutím 15-‐ 

teho dňa od uverejnenia zákona v Zbierke zákonov, podľa právneho 

predpisu je už možné postupovať v praxi, nadobúdať práva a povinnosti. 

Účinnosť je možné deìnovať aj iným spôsobom: 1.) zákon nadobudne 

platnosť a účinnosť v rovnaký čas, teda publikovaním v Zbierke zákonov sa 

zákon stane nielen platným ale aj účinným; 2.) zákon nadobudne účinnosť 

neskôr ako uplynutím 15-‐teho dňa, využíva sa to v prípade rozsiahlejších 

právnych predpisov, ktoré sa budú dotýkať širšieho okruhu subjektov, 

zákon potom nadobúda účinnosť o niekoľko týždňov, či mesiacov neskôr 

(napr. do platnosti vstúpi 1.8.2010 a účinným sa stane od 1.4.2011); 3.) v 

dôsledku odstránenia pochybností zákonodarca ako pravidlo deìnuje 

účinnosť zákonov stanovením konkrétneho dátumu v záverečných 

ustanoveniach (§34, Tento zákon nadobúda účinnosť 1. mája 2010) 

17

• retroaktivita: znamená pôsobenie právnej normy spätne do minulosti, 

znamená to, že napr. zákon neovplyvňuje právne vzťahy iba smerom do 

budúcnosti, ale aj spätne do minulosti. Retroaktívne pôsobenie právnych 

noriem je výslovne zakázané v trestnom práve. To znamená, že nie je možné 

trestne stíhať niekoho za konanie, ktoré v čase, keď k nemu došlo, nebolo 

trestným činom. Jedinou výnimkou je situácia, ak je osoba trestne stíhaná, 

alebo už odsúdená za trestný čin a neskôr prijatý zákon trestný čin úplne 

zrušil alebo zmiernil trest. V takom prípade bude proti osobe zastavené 

trestné stíhanie, bude prepustená z výkonu trestu alebo jej bude trest 

znížený. 

• obsolétnosť-‐ právna norma je síce súčasťou právneho poriadku, ale už sa 

nepoužíva v praxi. 

2.2.Hierarchia právnych predpisov 

V právnom systéme sa stretneme s normatívnymi a individuálnymi právnymi aktmi. 

Normatívny právny akt je výsledkom tvorby práva, od individuálneho sa odlišuje 

svojou všeobecnosťou a spôsobom vzniku. Na strane druhej individuálny právny akt 

je výsledkom aplikácie normatívneho právneho aktu. Individuálnym právnym 

aktom bude rozsudok súdu o určení vlastníckeho práva k pozemku, či rozhodnutie 

dekana fakulty o prijatí uchádzača na štúdium, ktoré vydá na základe zákona o 

vysokých školách. Od normatívnych právnych aktov treba odlišovať tzv. 

organizačné normy. Tie síce môžu vykazovať niektoré znaky normatívneho 

právneho aktu (spôsob prípravy, spôsob zverejnenia), svojou povahou sa vzťahujú 

iba na vnútorné vzťahy v konkrétnej inštitúcii (napr. rokovací poriadok 

Legislatívnej rady vlády SR). V legislatívnej praxi zodpovedá termínu normatívny 

právny akt pojem všeobecne záväzný právny predpis. Z článku 125 ods. 1 ústavy 

SR, ktorý sa venuje právomoci ústavného súdu posudzovať súlad právnych 

predpisov je možné odvodiť nasledovnú hierarchiu všeobecne záväzných právnych 

predpisov: 

• ústava, ústavné zákony 

• ratiìkované a vyhlásené medzinárodné zmluvy, s ktorými vyslovila súhlas 

NR SR 

18

• zákony, medzinárodné zmluvy so silou zákona; výsledky referenda so silou 

zákona 

• nariadenia vlády podľa čl. 120 ods. 2 ústavy SR 

• nariadenia vlády podľa čl. 120 ods. 1 

• všeobecne záväzné nariadenia obcí a VÚC vydané podľa čl. 68 ústavy SR 

• vyhlášky, opatrenia a výnosy ministerstiev a ostatných ústredných orgánov 

štátnej správy 

• všeobecne záväzné nariadenia orgánov miestnej štátnej správy 

V súvislosti s už spomínaným princípom právneho štátu (zvrchovanosť ústavy 

a zákona) platí pravidlo, že právny predpis musí byť v súlade s predpismi 

umiestnenými v hierarchii nad ním. Právny predpis istej právnej sily môže zmeniť 

alebo zrušiť buď právny predpis rovnakej alebo vyššej sily. Najčastejšou formou 

zmeny právneho predpisu je jeho novelizácia právnym predpisom rovnakej sily, 

nahradenie právneho predpisu úplne novým právnym predpisom sa používa 

výnimočne. 

Ústava a ústavné zákony 

Ústava je zákonom par excellence. Upravuje základné princípy fungovania 

politického systému krajiny, právomoci najvýznamnejších inštitúcií a ľudské práva 

a slobody. Rozoznávame ústavy tzv. písané a nepísané. Písanými ústavami sú tie, 

ktoré pozostávajú z jedného uceleného textu, prípadne viacerých dokumentov, 

ktoré sa na seba nadväzujú. Slovenská ústava je ústavou písanou. Nepísaná ústava 

je charakterizovaná neexistenciou uceleného ústavného textu, ústavné princípy sú 

„roztratené“ vo viacerých, časovo a vecne nesúvisiacich dokumentoch. Nepísanú 

ústavu má napríklad Veľká Británia. Osobitné postavenie ústavy v právnom 

systéme vyjadruje aj spôsob jej prijímania, či jej zmeny. Je možné konštatovať, že vo 

všeobecnosti je prijímanie ústavy, či jej zmena podmienená prinajmenšom 

dosiahnutím osobitnej väčšiny v parlamente, prípadne splnením ďalších 

podmienok (opätovný súhlas, referendum). Existujú dokonca krajiny, ktoré vo 

svojich ústavách zakotvujú výslovný zákaz zmeny, či zrušenia niektorých 

ustanovení. 5 

5 Napr. čl. 9 ods. 2 ústavy Českej republiky, podľa ktorého “změna podstatných náležitostí 

demokratického právního státu je nepřípustná”. 

19

Na prijatie alebo zmenu ústavy na Slovensku je potrebné v Národnej rade 

dosiahnuť najmenej trojpätinovú väčšinu hlasov všetkých poslancov, teda 90 

hlasov. Takáto väčšina sa zvykne nazývať aj väčšinou ústavnou, požadovaný počet 

hlasov sa označuje ako kvórum. Požiadavka trojpätinovej väčšiny platí nielen pre 

hlasovanie o texte ústavy ako celku, ale aj pre pozmeňovacie návrhy. Ústavné 

zákony majú rovnakú právnu silu ako samotná ústava. Ich existencia je priamo 

predpokladaná ústavou, napríklad pri zmene hraníc SR či deìnovaní podmienok 

fungovania ústavných inštitúcií v čase ohrozenia republiky. Prostredníctvom 

ústavných zákonov sa vykonáva aj zmena ústavy SR. 

Raticikované a vyhlásené medzinárodné zmluvy, s ktorými vyslovila súhlas 

NR SR 

Postavenie medzinárodných zmlúv v slovenskom právnom poriadku vyplýva najmä 

z ustanovenia čl. 1 (2) ústavy SR, ktorý hovorí, že „Slovenská republika uznáva a 

dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, 

ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.“ V súčasnosti je možné na 

základe čl. 7 ústavy zaradiť medzi medzinárodné zmluvy, ktoré majú prednosť 

pred zákonmi SR nasledovné zmluvy: 

• medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách bola 

ratiìkovaná a vyhlásená pred účinnosťou novely Ústavy SR a poskytuje 

väčší rozsah základných práv a slobôd ako zákon (medzinárodné zmluvy 

podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy SR), 

• iná zmluva bola ratiìkovaná a vyhlásená pred účinnosťou novely Ústavy SR 

a na jej prednostné použitie odkazuje zákon (medzinárodné zmluvy podľa 

čl. 154c ods. 2 Ústavy SR), 

• medzinárodná zmluva bola/bude ratiìkovaná a vyhlásená po nadobudnutí 

účinnosti novely Ústavy SR a spadá pod typy zmlúv uvedené v čl. 7 ods. 5 

Ústavy SR. Článok 7 ods. 5 Ústavy SR pritom stanovuje režim prednostnej 

aplikácie pre nasledovné zmluvy: 

• medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách 

• medzinárodné zmluvy na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon 

• medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva a povinnosti fyzických 

osôb alebo právnických osôb 

Tieto medzinárodné zmluvy musí slovenský orgán aplikácie práva (najmä súd) 

uprednostniť pred zákonmi SR. 

20

Zákony, výsledky referenda so silou zákona a ostatné medzinárodné zmluvy 

Zákony sú prejavom normotvornej činnosti Národnej rady SR. Dôvodov pre vznik 

novej zákonnej úpravy, či zmeny už existujúceho zákona je niekoľko. Medzi tie 

hlavné patrí úprava vzťahov, ktoré predpokladá ústava SR; riešenie situácií, ktoré 

neboli právnymi predpismi dosiaľ pokryté; zmeny v oblastiach verejnej politiky, 

ktoré si vyžadujú zmenu príslušných predpisov a napokon potreba implementovať 

záväzky vyplývajúce z členstva SR v EÚ. 

Výsledky referenda so silou zákona predpokladajú uskutočnenie platného 

fakultatívneho referenda podľa čl. 93 ústavy SR. Jediným doteraz platným 

referendom, v ktorom nadpolovičná väčšina zúčastnených odsúhlasila referendovú 

otázku bolo referendum o vstupe SR do EÚ. Výsledok referenda bol publikovaný 

ako rozhodnutie predsedu NR SR o vyhlásení návrhu prijatého v referende konanom 

16. a 17. mája 2003, č. 175/2003 Z. z.. Je dôležité pripomenúť, že na rozdiel od 

zákonov môže byť výsledok referenda zmenený až po uplynutí troch rokov 

pomocou trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov v NR SR. 

Nariadenia vlády podľa čl. 120 ods. 2 ústavy SR 

Ide o tzv. aproximačné nariadenia vlády SR. Novela ústavy z roku 2001 v čl. 120 

ods. 2 umožnila vláde vydávať nariadenia na vykonanie Európskej dohody 

o pridružení uzatvorenej medzi ES a SR a medzinárodných zmlúv podľa čl. 7 ods. 2. 

Aproximačné nariadenia vlády sa po vstupe Slovenska do EÚ používajú na hlavne 

na implementáciu smerníc EÚ do nášho právneho poriadku. Novelizovaný čl. 13 

ods. 2 ústavy SR súčasne ustanovil, že prostredníctvom týchto nariadení môže 

vláda ukladať povinnosti fyzickým a právnickým osobám. Kým do roku 2001 

mohla FO a PO zaväzovať k povinnostiam jedine Národná rada, teraz to môže 

urobiť aj vláda SR prostredníctvom aproximačného nariadenia. Zákon 19/2002 Z. 

z. o aproximačných nariadeniach upravuje oblasti, v ktorých ich vláda môže 

vydávať (colné a bankové právo, vedenie účtov a daní obchodných spoločností, 

duševné vlastníctvo, ochrana pracovníkov na pracovisku, ìnančné služby, ochrana 

spotrebiteľa, technické predpisy a normy, využitie jadrovej energie, doprava, 

životné prostredie, pôdohospodárstvo). Na strane druhej nie je aproximačným 

21

nariadením možné upravovať medze základných ľudských práv a slobôd, štátny 

rozpočet a ďalšie veci, ktoré podľa ústavy republiky upravujú alebo majú upraviť 

zákony. Celkovo v období 2002-‐2008 vydala vláda SR 632 aproximačných 

nariadení, z toho 381 po vstupe SR do EÚ; v rovnakom období Národná rada 

schválila 900 zákonov. Transpozícia smerníc sa tak na Slovensku presunula takmer 

výlučne na úroveň vlády, čo urýchľuje legislatívny proces a obmedzuje počet 

aktérov, ktorí sa transpozície zúčastňujú. Navyše, z celkového počtu 632 

aproximačných nariadení bola väčšina (361) prijatá mimo plánu legislatívnych 

úloh. 

Nariadenia vlády podľa čl. 120 ods. 1 ústavy SR 

Tento typ nariadenia môže vláda vydať na vykonanie zákona. Nariadenie vlády 

podpisuje predseda vlády, publikuje sa v Zbierke zákonov. Nariadenie musí byť 

v súlade so zákonmi, MZ, ústavnými zákonmi a ústavou. Na vydanie nariadenia 

vláda nepotrebuje osobitné splnomocnenie v zákone. Jediným obmedzením je 

požiadavka, aby vydané nariadenie bolo vydané v medziach zákona. V legislatívnej 

praxi sa však stretávame najčastejšie so situáciou, keď vláda vydáva nariadenie na 

základe konkrétneho splnomocnenia v právnom predpise. Dôvodom na vydávanie 

vykonávacích predpisov je najmä tlak na čo najstručnejší text zákona a tiež 

zbytočnosť úpravy niektorých problémov súvisiacich s jeho praktickou realizáciou 

v samotnom zákone. Napríklad zákon č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní v 

§83 (3) ustanovuje, že „podrobnosti o zverejňovaní predbežných oznámení, 

oznámení o vyhlásení metód verejného obstarávania, súťažných podkladov a 

výsledkov verejného obstarávania ustanoví vláda nariadením.“ Na základe tejto 

úpravy vláda 8.11.2000 prijala nariadenie o zverejňovaní predbežných oznámení, 

oznámení o vyhlásení metód verejného obstarávania, súťažných podkladov a 

výsledkov verejného obstarávania, ktoré bolo publikované v Zbierke zákonov pod č. 

389/2000. 

Všeobecne záväzné nariadenia obcí a VÚC vydané podľa čl. 68 ústavy SR 

Ústava v čl. 68 oprávňuje obce a vyššie územné celky vydávať vo veciach územnej 

samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona 

22

všeobecne záväzné nariadenia (VZN). Túto normotvornú právomoc môže 

samospráva uplatniť kedykoľvek, aj bez výslovného splnomocnenia v zákone. 

Právomoc určovať pravidlá správania v právnom predpise sa orgánom územnej 

samosprávy priznáva voči všetkým, ktorí sa zdržujú na jej území. Z viacerých 

judikátov ústavného súdu je zrejmé, že tento normotvorný rozsah nie je 

neobmedzený. Predovšetkým, obce a VÚC môžu z vlastnej iniciatívy a sú pri tom 

povinné rešpektovať právne postavenie subjektov v takom rozsahu, v akom ho 

ustanovuje ústava a zákony. Orgán územnej samosprávy je teda oprávnený ukladať 

všeobecne záväzným nariadením povinnosti osobám, avšak len pri zachovaní ich 

základných práv a slobôd a len za podmienok ustanovených ústavou a zákonmi. 

Vyhlášky, výnosy a opatrenia ministerstiev a ostatných ústredných orgánov 

štátnej správy a Národnej banky Slovenska 

Ide o skupinu tzv. vykonávacích právnych predpisov. Musia byť v súlade nielen s 

ústavou, ústavnými zákonmi, MZ, zákonmi, ale aj s nariadeniami vlády. Od 

nariadení vlády sa odlišujú tým, že na ich vydanie musí ministerstvo, iný orgán 

štátnej správy alebo NBS podľa čl. 123 ústavy výslovne splnomocniť zákon. 

Napríklad zákon 529/2002 Z. z. o obaloch v §5 ods. 10 ustanovil, že „podrobnosti o 

požiadavkách na zloženie a vlastnosti obalov ustanoví všeobecne záväzný právny 

predpis, ktorý vydá Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len 

„ministerstvo“).“ Na základe tohto splnomocnenia vydalo ministerstvo životného 

prostredia vyhlášku 5/2003 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení zákona o 

obaloch. 

Akú formálnu podobu nadobudne všeobecne záväzný právny predpis v tejto 

kategórii, teda či to bude vyhláška, výnos alebo opatrenie závisí od jeho obsahu, 

počtu subjektov, ktorých sa dotýka a pod.. Podľa zákona o Zbierke zákonov budú 

ako výnos označené také právne predpisy, ktoré sa a) dotýkajú iba obmedzeného 

počtu fyzických a právnických osôb; b) ktoré upravujú podrobnosti o právach a 

povinnostiach úzkeho okruhu osôb v pracovnoprávnych vzťahoch a vo vzťahoch z 

oblasti sociálneho zabezpečenia; a ktoré c) ustanovujú podrobnosti o právach a 

povinnostiach vyplývajúcich zo služobných pomerov príslušníkov ozbrojených 

zborov a síl. Na rozdiel od vyhlášok sa výnosy v Zbierke zákonov vyhlasujú iba 

23

uverejnením oznámenia ministerstva alebo iného ústredného orgánu štátnej 

správy o vydaní výnosu 6 . 

Všeobecne záväzné nariadenia orgánov miestnej štátnej správy. 

Ide o predpisy, ktoré vydávajú orgány miestnej štátnej správy. V súčasnosti medzi 

ne patria krajské úrady, niektoré špecializované úrady miestnej štátnej správy 

(napr. obvodný lesný úrad) a pri výkone miestnej štátnej správy aj obce a VÚC. 

Základnou charakteristikou tvorby právnych predpisov na úrovni miestnej štátnej 

správy je požiadavka ich súladu aj so všeobecne záväznými právnymi predpismi 

vydávanými ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy. 

Navyše musia pri vydávaní všeobecne záväzných vyhlášok dodržať podmienky a 

rozsah ustanovený v splnomocňovacom predpise. 

Osobitnou kategóriou sú všeobecne záväzné nariadenia, ktoré vydávajú obce a VÚC 

podľa čl. 71 ods. 2 ústavy. Ide o výkon tzv. prenesenej štátnej správy a platí tu 

odlišný režim od režimu samosprávneho. Hoci je v obidvoch prípadoch výsledkom 

všeobecne záväzné nariadenie obce či VÚC, rozdiel je v účele a právnom titule 

vydania VZN. V tomto prípade je samospráva povinná riadiť sa aj uzneseniami 

vlády a internými normatívnymi aktmi ministerstiev a iných ústredných orgánov 

štátnej správy. Výkon prenesenej štátnej správy riadi a kontroluje vláda. Všeobecne 

záväzné nariadenia v tomto prípade nemôžu orgány územnej samosprávy vydať z 

vlastnej vôle, ale musia byť na ich vydanie splnomocnené priamo v zákone. 


• K problematike deľby moci v ústavnom systéme SR pozri niektoré nálezy 

Ústavného súdu SR, napr. nález ÚS SR PL. ÚS 16/95 vo veci zrušenia uznesení 

vlády SR o privatizácii zákonom NR SR. V náleze ústavný súd konštatoval, že ani 

“zákonodarca nemôže voľne disponovať s jednotlivými zložkami moci v štáte, 

pričom aj zákonodarný orgán je viazaný ústavou a jej princípmi”; alebo nález ÚS 

6 Pozri napr. oznámenie o vydaní výnosu z 9. decembra 2009 č. MF/28557/2009-32, ktorým 

sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva inancií Slovenskej republiky z 24. mája 2006 č. MF/ 

010546/2006-‐32, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 291/2002 Z. z. o 

Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 

562/2009 Z.z. 

24

SR PL. ÚS 42/95, v rámci ktorého ústavný súd posudzoval zákon NR SR, ktorým 

odňala prezidentovi SR právomoc preskúmavať, či petícia občanov, v ktorej 

žiadajú o vypísanie referenda spĺňa ústavné a zákonné požiadavky. Podľa nálezu 

však “právo prezidenta Slovenskej republiky vyhlásiť podľa čl. 95 Ústavy 

Slovenskej republiky referendum na základe petície občanov je spojené s jeho 

ústavným právom preskúmať aj ústavnosť a zákonnosť takejto petície. 

• Viac k problematike medzinárodných zmlúv pozri napr: Pravidlá pre uzatváranie 

medzinárodných zmlúv a zmluvnú prax, alebo stránku Ministerstva zahraničných 

vecí SR, na ktorej nájdete kompletný prehľad medzinárodných zmlúv, ktoré SR 

uzavrelo. 

• Viac k problematike hierarchie právnych predpisov a rozsahu úpravy práv a 

povinností pozri napr. nález ÚS SR I. ÚS 12/01 zo 4. decembra 2007 o umelom 

prerušení tehotenstva podľa ktorého “lehota na vykonanie prerušenia tehotenstva 

predstavuje natoľko podstatnú otázku zákonnej úpravy, že musí byť upravená iba 

zákonom, a preto je úprava podzákonnou normou vylúčená”. 

25

3.Územná samospráva v obciach a 

samosprávnych krajoch 

Právna úprava územnej samosprávy v Slovenskej republike nepozostáva z jedného 

uceleného predpisu. Hoci základné normy, ktoré upravujú pôsobenie obcí a VÚC 

(zákon o obecnom zriadení, zákon o vyšších územných celkoch) obsahujú základné 

nastavenia pôsobenia územnej samosprávy, jednotlivé aspekty činnosti územnej 

samosprávy sú predmetom ďaľších zákonov (ìnancovanie, hospodárenie, prechod 

právomocí, voľby). 

3.1.Územná samospráva v ústave SR 

Ústava SR v rámci IV. hlavy upravuje územnú samosprávu prostredníctvom 

deìnovania jej právneho statusu a spôsobu výkonu samosprávy na úrovni obcí a 

vyšších územných celkov. Obdobne ako v iných častiach ústavy (II. hlava a úprava 

niektorých práv a slobôd) ponecháva ústava veľký priestor pre zákonnú úpravu. V 

praxi to znamená, že kým za necelých dvadsať rokov bola IV. hlava o územnej 

samospráve predmetom jedinej novelizácie (2001, zriadenie VÚC), zákon o 

obecnom zriadení bol novelizovaný už 34 krát. 

Úprava územnej samosprávy v ústave nie je obmedzená iba na IV. hlavu. Viaceré 

ustanovenia základných článkov ústavy sa priamo vzťahujú na jednotky územnej 

samosprávy. Napríklad ustanovenia čl.2 ústavy, podľa ktorého môžu štátne orgány 

konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví 

zákon”. Ďalšie články ústavy sa dotýkajú rozsahu kontrolných právomocí 

Najvyššieho kontrolného úradu, ktorá sa vzťahuje aj na hospodárenie územnej 

samosprávy (čl. 60), požiadaviek na súlad právnych predpisov vydávaných 

samosprávou (čl. 125) alebo možnosti orgánu územnej samosprávy obrátiť na 

ústavný súd so sťažnosťou proti neústavnému či nezákonnému rozhodnutiu do vecí 

územnej samosprávy (čl. 127a). 

Podľa dôvodovej správy k novele ústavy z roku 2001 malo zakotvenie sťažnosti 

umožniť samospráve domôcť sa zrušenia rozhodnutia alebo iného konania 

26

štátneho orgánu a obnove pôvodného stavu, ak také obnovenie bolo možné. Do 

februára 2010 riešil ústavný súd osem takýchto podaní. Z rozhodovania ústavného 

súdu je zrejmé, že sťažnosť môže učiniť iba orgán samosprávy, nie samospráva ako 

taká (uznesenie I. ÚS 13/2010-‐12). Sťažnosť nie je prípustná, ak orgán samosprávy 

nevyčerpal prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu pred zásahom do veci územnej 

samosprávy poskytuje. Ak ústavný súd sťažnosti vyhovie, vysloví v náleze v čom 

spočívalo neústavné alebo nezákonné rozhodnutie, či zásah. V prípade, že k 

porušeniu došlo rozhodnutím, súd toto rozhodnutie zruší (a vráti na ďalšie 

konanie), ak išlo o iný zásah, súd zakáže pokračovať v porušovaní práva. Ak je to 

možné súčasne prikáže, aby sa obnovil stav pred porušením. Z doteraz riešených 

sťažností rozhodol ústavný súd vo veci samotnej iba v jednom prípade, zvyšné 

podnety boli buď zastavené, podané neoprávneným subjektom; jedna sťažnosť 

bola podaná oneskorene. Senát ÚS SR v sťažnosti II. ÚS 91/08-‐111 rozhodol, že 

ústavné právo mesta Vysoké Tatry na súdnu a inú právnu ochranu a základné právo 

mestského zastupiteľstva zaručené v čl. 67 ods. 1 a 3 Ústavy boli porušené 

rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 SžoKS 21/06 z 3. mája 2007. 7 

Podľa štvrtej hlavy ústavy SR je základom územnej samosprávy obec. Územnú 

samosprávu na Slovensku tvoria obce a vyššie územné celky. Obec a VÚC sú 

právnickými osobami, ktoré za podmienok ustanovených zákonom samostatne 

hospodária s vlastným majetkom a ìnančnými prostriedkami. Iba zákonom je 

možné ustanoviť, ktoré dane a poplatky sú príjmom obce alebo VÚC. Obec teda 

nemôže začať na svojom území vyberať novú daň, ktorá by nemala oporu v zákone. 

Ústava zaručuje obciam a VÚC právo na združovanie sa s inými obcami a VÚC. 

Výsledkom práva na združovanie sú organizácie ako ZMOS, či Únia miest Slovenska, 

ktoré reprezentujú územnú samosprávu na celoštátnej úrovni. 

Územná samospráva v obci sa uskutočňuje prostredníctvom zhromaždení 

obyvateľov obce, miestnym referendom a orgánmi obce. Na úrovni VÚC sa 

samospráva uskutočňuje referendom a prostredníctvom orgánov VÚC. Ústava 

deìnuje ako orgány obce obecné zastupiteľstvo a starostu. Podľa čl. 69 ods. 2 

7 Prípadom mesta V. Tatry sa ústavný súd zaoberal ešte v roku 2009, pozri I. ÚS 

363/08-‐117, http://www.concourt.sk/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=292713 

27

ústavy sú poslanci zastupiteľstva a starosta volení na štyri roky. Starosta obce je 

výkonným orgánom obce, vykonáva správu obce a zastupuje obec navonok. 

Orgánmi vyššieho územného celku sú zastupiteľstvo a predseda. Obdobne ako 

u obcí sú zastupiteľstvo i predseda VÚC volení na štyri roky. V rámci svojich 

ústavných právomocí môžu obce a VÚC vo veciach územnej samosprávy a na 

zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona vydávať všeobecne 

záväzné nariadenia, ktorých územné pôsobenie je obmedzené na územie 

konkrétnej samosprávy. Okrem samosprávy môžu obce alebo VÚC vykonávať aj 

miestnu štátnu správu (ak ju na samosprávu prenesie štát), v tomto prípade 

samospráva zastupuje štát a podlieha priamemu riadeniu a kontrole vlády SR. 

Zákonná úprava postavenia obcí a 

vyšších územných celkov je súčasťou 

všeobecných zákonov: o obecnom 

zriadení 369/1990 Zb. a samospráve 

vyšších územných celkov 302/2001 Z. z.. 

Špeciìcké pravidlá pre územnú 

samosprávu upravujú aj ďalšie zákony (o 

majetku obcí, o slobodnom prístupe k 

informáciám a pod.). Pre úplné 

preskúmanie inštitucionálneho rámca 

samosprávy je tiež potrebné venovať 

pozornosť predpisom, ktoré schvaľuje 

samotná samospráva. Ide napríklad o 

pravidlá nakladania s majetkom, rokovacie pravidlá zastupiteľstiev, či organizačné 

poriadky obecných úradov alebo úradov VÚC. 

Tabuľka 7: Ako sa rozrastala 

Bratislava, http://bratislava.sme.sk/ 

clanok_tlac.asp?cl=3381996 

Do roku 1945 tvorilo Bratislavu iba 

dnešné Staré Mesto, Nové Mesto a časti 

Ružinova (Nivy a Trnávka). Karlovu Ves 

však pričlenili už v roku 1943. Od 1. 

apríla 1946 patrí k Bratislave ďalších 

sedem obcí -‐ Devín, Dúbravka, Lamač, 

Petržalka, Prievoz, Rača a Vajnory. 

Ako hlavné mesto Slovenskej 

socialistickej republiky sa Bratislava v 

roku 1971 rozšírila o ďalších sedem 

obcí, boli to Podunajské Biskupice, 

Vrakuňa, Záhorská Bystrica, Devínska 

Nová Ves, Jarovce, Rusovce a Čunovo. 

3.2.Zákon o obecnom zriadení: orgány a 

právomoci 

Zákon 369/1990 Zb. je základným právnym predpisom, ktorý deìnoval nové 

postavenie obcí v rámci štátu po zmene politického režimu v roku 1989. Do roku 

1990 fungovali obce a mestá ako agenti štátu, pričom ich činnosť bola riadená a 

28

Tabuľka 8: Vývoj počtu obcí v SR (1930-2002) 

kontrolovaná v rámci hierarchického systému nadriadených okresných a krajských 

národných výborov, ktoré sa za svoju činnosť zodpovedali ministerstvám a 

orgánom Komunistickej strany. Prijatím zákona o obecnom zriadení sa obce a 

mestá zmenili na subjekty s vlastnou právnou subjektivitou, získali do vlastníctva 

majetok s ktorým mohli voľne nakladať a právomoci, ktoré mohli vykonávať 

samostatne. Od roku 1990 postupne dochádzalo k oslabovaniu štátu v území a 

posilňovaniu právomocí územnej samosprávy. Najvýraznejšie sa tento trend 

prejavil v období 1998-‐2004, keď došlo k vytvoreniu druhej úrovne územnej 

samosprávy (VÚC) a komplexnej reforme verejnej správy, ktorej súčasťou bol 

presun stoviek právomocí zo štátu na územnú samosprávu a vytvorenie nového 

mechanizmu jej ìnancovania. V priamej nadväznosti na posilňovanie územnej 

samosprávy došlo k postupnému oslabovaniu centrálnej vlády v území, čoho 

prejavom je napríklad zrušenie okresných úradov, pričom vláda v území zostáva 

prítomná už len vo vybraných oblastiach prostredníctvom špecializovaných úradov 

miestnej štátnej správy. Druhým trendom, ktorý je viditeľný na novelizáciách 

zákonov upravujúcich vzťahy orgánov samosprávy je posilňovanie právomocí ich 

29

výkonných orgánov (novela zákona o VÚC 334/2007 Z. z., novela zákona o 

obecnom zriadení 102/2010 Z. z.). 

Právomoci obce a štruktúru jej orgánov upravuje zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom 

zriadení. Ten deìnuje obec ako samostatný samosprávny a správny celok, ktorý 

združuje osoby majúce na jej území trvalý pobyt. Základnou povinnosťou obce 

vyplývajúcou z jej samosprávneho poslania je starostlivosť o rozvoj územia obce 

a o potreby jej obyvateľov. Územie obce spravidla tvorí jedno katastrálne územie, 

obec sa môže členiť na časti. O zriadení, zrušení alebo rozdelení obce rozhoduje 

vláda nariadením po súhlase príslušnej obce. Osobitne v deväťdesiatych rokoch 20. 

Tabuľka 9, Riešenie kalamitnej situácie dňa 24.07.2009, http://www.obeclab.sk/ 

app/ iles/Z%C3%A1p_ObZ_6_20090729.doc 

Starostka obce oboznámila prítomných rozsahu poškodenia (najviac bol poškodený 

areál športového klubu) a o riešení mimoriadnej situácie v dôsledku veternej smršte. 

Obec poskytla pomoc občanom formou likvidácie polámaných drevín, pomocnými 

rezacími prácami, likvidačné práce obec riadila v spolupráci s odbornou irmou Schwarz, 

dobrovoľníkmi obce, pracovníkmi OcÚ a členmi DHZ. Nezabudla poďakovať všetkým, 

ktorí poskytli akúkoľvek pomoc; či už to bolo poskytnutie stravy alebo strojov. Doterajšie 

náklady na PHM, minerálky a stravu sú 1 421 €. Práce budú pokračovať v rámci 

možností obce. 

storočia došlo k nárastu počtu obcí v SR. Bola to reakcia na nedobrovoľné 

administratívne pričleňovanie malých obcí k väčším celkom počas socializmu 

(pozri tabuľka 8). Liberálna úprava podmienok pre rozdelenie obce viedla k 

iniciovaniu desiatok miestnych referend o rozdelení obcí (napr. Košice, Martin). 

Reakciou zákonodarcu bolo prijatie novely zákona o obecnom zriadení 453/2001 

Z. z., ktorá sprísnila podmienky pre rozdelenie obcí, čo v posledných rokoch takmer 

úplne zastavilo nárast počtu obcí na Slovensku. Kým v roku 2000 evidoval 

Štatistický úrad 2883 obcí, z ktorých bolo 136 miest, v roku 2008 to bolo 2891 

obcí, z toho 138 miest (http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=2213). 

Obyvateľ obce 

Za obyvateľa obce sa považuje osoba, ktorá má na jej území trvalý pobyt. 

Z postavenia obyvateľa obce vyplývajú fyzickej osobe viaceré práva a povinnosti. 

Práva obyvateľa obce 

30

• voliť orgány samosprávy obce a byť zvolený do orgánu samosprávy obce, 

• hlasovať v miestnom referende 

• zúčastňovať sa na verejných zhromaždeniach obyvateľov obce a vyjadrovať na 

nich svoj názor a zúčastňovať sa na zasadnutiach obecného zastupiteľstva, 

• obracať sa so svojimi podnetmi a sťažnosťami na orgány obce, 

• používať obvyklým spôsobom obecné zariadenia a ostatný majetok obce slúžiaci 

pre verejné účely, 

• požadovať súčinnosť pri ochrane svojej osoby a rodiny a svojho majetku 

nachádzajúceho sa v obci, 

• požadovať pomoc v čase náhlej núdze. 

Povinnosti obyvateľa obce: 

• podieľať sa na rozvoji a zveľaďovaní obce a poskytovať pomoc orgánom obce, 

• ochraňovať majetok obce a podieľať sa na nákladoch obce, 

• vykonávať menšie obecné služby organizované obcou, ktoré sú určené na 

zlepšenie života, životného prostredia, ekonomických podmienok a sociálnych 

podmienok obyvateľov obce a sú vykonávané v záujme obce, 

• podieľať sa na ochrane a na zveľaďovaní životného prostredia v obci, 

• napomáhať udržiavať poriadok v obci, 

• poskytovať podľa svojich schopností a možností osobnú pomoc pri likvidácii a 

na odstraňovaní následkov živelnej pohromy alebo havárie v obci. 

Podľa zákona je obec povinná poskytnúť svojmu obyvateľovi nevyhnutnú okamžitú 

pomoc v jeho náhlej núdzi spôsobenej živelnou pohromou, haváriou alebo inou 

podobnou udalosťou, najmä zabezpečiť mu prístrešie, stravu alebo inú materiálnu 

pomoc (pozri tabuľka 9). 

Právomoci obce podľa zákona o obecnom zriadení 

Náplňou samosprávy je samostatné vykonávanie právomocí, ktoré obciam 

priznávajú zákony Slovenskej republiky. Pravidlá, podľa ktorých obec postupuje 

síce určuje štát prostredníctvom zákonodarcu, ale je na konkrétnej obci ako 

priznané právomoci využíva. Obmedzenia výkonu samosprávnej činnosti sú 

obsiahnuté v ústave, ústavných zákonoch a medzinárodných zmluvách v podobe 

ochrany ľudských práv a slobôd, ktoré obce musia napr. pri vlastnej normotvornej 

činnosti rešpektovať alebo ich ustanovujú zákony (ako napr. maximálna výška 

nenávratných ìnančných zdrojov, ktoré si obec môže požičať). 

31

Obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce 

a jej majetku, všetky záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje 

osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát alebo iná právnická 

osoba alebo fyzická osoba. 

Obec pri výkone samosprávy najmä (§4 ods. 3) 

• vykonáva úkony súvisiace s riadnym hospodárením s hnuteľným a nehnuteľným 

majetkom obce a s majetkom vo vlastníctve štátu, ktorý bol obci prenechaný do 

užívania, 

• zostavuje a schvaľuje rozpočet obce a záverečný účet obce, 

• rozhoduje vo veciach miestnych daní a vykonáva ich správu, 

• usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, 

• zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácií, 

verejných priestranstiev, obecného cintorína, kultúrnych, športových a ďalších 

obecných zariadení, kultúrnych pamiatok, pamiatkových území a pamätihodností 

obce, 

• zabezpečuje verejnoprospešné služby, najmä nakladanie s komunálnym 

odpadom a drobným stavebným odpadom, 

• udržiavanie čistoty v obci, správu a údržbu verejnej zelene a verejného 

osvetlenia, zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd a miestnu verejnú 

dopravu, 

• plní úlohy na úseku ochrany spotrebiteľa a utvára podmienky na zásobovanie 

obce; určuje nariadením pravidlá času predaja v obchode, času prevádzky služieb 

a spravuje trhoviská, 

• obstaráva a schvaľuje územno-‐plánovaciu dokumentáciu sídelných útvarov a 

zón, koncepciu rozvoja jednotlivých oblastí života obce, 

• vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme 

zabezpečenia potrieb obyvateľov obce a rozvoja obce, 

• zakladá, zriaďuje, zrušuje a kontroluje podľa osobitných predpisov svoje 

rozpočtové a príspevkové organizácie, iné právnické osoby a zariadenia, 

• zabezpečuje verejný poriadok v obci; nariadením môže ustanoviť činnosti, 

ktorých vykonávanie je zakázané alebo obmedzené na určitý čas alebo na 

určitom mieste 

Právomoci, ktoré deìnuje zákon o obecnom zriadení sú pomerne všeobecné a 

ponechávajú spôsob ich konkrétneho výkonu na samotných obciach. Kapitola číslo 

4 o normotvornej činnosti územnej samosprávy ukazuje, že takto deìnované 

právomoci boli predmetom viacerých konaní pred ústavným súdom, v ktorých 

najmä generálny prokurátor namietal také uplatňovanie samosprávnych 

32

právomocí konkrétnymi obcami, ktoré išlo nad rámec zákona (napr. usmerňovanie 

ekonomickej činnosti; zabezpečovanie verejného poriadku). 

Orgány obce podľa zákona o obecnom zriadení 

Ústava v štvrtej hlave zmieňuje iba dva orgány obce: starostu a obecné 

zastupiteľstvo. Zákon o obecnom zriadení ako ďalší orgán, ktorý je obec povinná 

zriadiť deìnuje obecného kontrolóra. Ostatné orgány, ktoré zákon upravuje môže 

obec vytvárať podľa potreby (rada, prednosta, komisie zastupiteľstva), pričom 

prihliada na veľkosť obce, náročnosť správy alebo politické zloženie zastupiteľstva. 

Z hľadiska praktického výkonu samosprávy je potrebné mať na pamäti odlišné 

podmienky, za ktorých pôsobí starosta obce a obecné zastupiteľstvo. Starosta 

vykonáva svoju funkcia ako verejnú a je v dennom kontakte s tým, čo sa deje v 

konkrétnej obci. Poslanci obecného zastupiteľstva, na rozdiel od starostu, nie sú 

uvoľnení trvalo na výkon poslaneckej funkcie a vykonávajú ju popri inej pracovnej, 

či podnikateľskej činnosti. V prípade, ak v obci nie je zriadená rada, ani poslanecké 

komisie, môže nastať situácia, že poslanec príde do styku s obecnom agendou iba 

na zasadnutiach obecného zastupiteľstva, ktoré je starosta povinný zvolávať 

najmenej raz za dva mesiace 8 . Medzi starostom a obecným zastupiteľstvom teda 

existuje výrazná informačná nerovnováha vyplývajúca z toho ako zákon upravuje 

pozíciu starostu a poslanca zastupiteľstva. 

To neznamená, že zákon o obecnom zriadení neposkytuje zastupiteľstvu niektoré 

nástroje, ktoré umožňujú zmiernenie informačného dezicitu. Okrem práva 

individuálnych poslancov interpelovať starostu a dožadovať sa vysvetlení od 

jednotlivých súčastí obecnej samosprávy môže zastupiteľstvo zriaďovať komisie, 

ktoré sa venujú vybraným oblastiam správy (ìnančná komisia, komisia pre 

vzdelávanie a pod.). Iným nástrojom je zriadenie rady zastupiteľstva. Jej členmi sú 

niektorí poslanci zastupiteľstva a zúčastňuje sa jej starosta, zástupca a ďalšie osoby. 

Zmyslom rady je zabezpečiť častejší kontakt medzi zastupiteľstvom a starostom a 

diskutovať o problémoch a návrhoch, ktoré budú predmetom budúceho zasadnutia 

zastupiteľstva. Ďalším nástrojom je funkcia zástupcu starostu, ktorého zo svojich 

8 Novela zákona o obecnom zriadení 102/2010 Z. z. predĺžila túto lehotu na tri mesiace. 

33

adov môže voliť zastupiteľstvo a ktorej význam osobitne vzrástol v prípade, ak 

starosta nebol súčasťou väčšinovej koalície v zastupiteľstve. 9 V neposlednej rade 

môže zastupiteľstvo obmedziť pôsobenie starostu presným nastavením pravidiel 

ich spolupráce, napr. pri určení zásad hospodárenia a nakladania s majetkom alebo 

schvaľovaní obecného rozpočtu. 

Ostatná novela zákona o obecnom zriadení, ktorú schválil v marci 2010 parlament 

(102/2010 Z. z.) pozíciu starostu v obci, a osobitne voči zastupiteľstvu, posilnila. 

Právomoc menovať zástupcu starostu prešla do rúk samotného starostu, ktorý má 

60 dní na to, aby si spomedzi poslancov zastupiteľstva vybral zástupcu, pričom už 

nepotrebuje súhlas zastupiteľstva. Zastupiteľstvo tiež stratilo právomoc schvaľovať 

poriadok odmeňovania zamestnancov obce, podľa novej úpravy ho bude vydávať 

starosta ako štatutárny orgán obce v pracovnoprávnych vzťahoch. Novela zákona 

tiež predĺžila obdobie v ktorom starosta musí zvolať zastupiteľstvo z dvoch na tri 

mesiace. 

Obecné zastupiteľstvo 

Ide o parlament obce. Zastupiteľstvo (jeho poslanci) reprezentujú obyvateľov obce 

a im sa za výkon svojej funkcie zodpovedajú. Sú volení na štyri roky. Zákon o 

obecnom zriadení od roku 2002 určuje maximálny počet poslancov zastupiteľstva 

podľa veľkosti konkrétnej obce v rozpätí od 3 do 41 poslancov. 

Obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä však: 

• určuje zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, 

ktorý užíva a schvaľuje najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku, 

• schvaľuje rozpočet obce a jeho zmeny, kontroluje jeho čerpanie a schvaľuje 

záverečný účet obce, schvaľuje emisiu komunálnych dlhopisov, rozhoduje o 

prijatí úveru alebo pôžičky a o prevzatí dlhu a o prevzatí ručiteľského záväzku, 

• schvaľuje územný plán obce alebo jej časti a koncepcie rozvoja jednotlivých 

oblastí života obce, 

• rozhoduje o zavedení a zrušení miestnej dane alebo miestneho poplatku podľa 

osobitných predpisov, určuje náležitosti miestnej dane alebo miestneho poplatku, 

vyhlasuje hlasovanie obyvateľov obce o najdôležitejších otázkach života a rozvoja 

obce a zvoláva verejné zhromaždenia občanov, 

9 Tento nástroj odstránila novela zákona o obecnom zriadení 102/2010 Z. z.. 

34

• uznáša sa na nariadeniach, 

• schvaľuje poriadok odmeňovania zamestnancov obce, 

• zriaďuje, zrušuje a kontroluje rozpočtové a príspevkové organizácie obce a na 

návrh starostu vymenúva a odvoláva ich vedúcich (riaditeľov). 

Zastupiteľstvo sa schádza podľa potreby, najmenej však raz za tri mesiace. Jeho 

zasadnutie zvoláva a vedie starosta. Návrh programu rokovania má byť oznámený 

a zverejnený na úradnej tabuli (minimálna podmienka) aspoň tri dni pred 

zasadnutím obecného zastupiteľstva alebo, ak ide o mimoriadne zasadnutie, aspoň 

24 hodín pred jeho konaním. 10 Obecné zastupiteľstvo rokuje vždy v zbore. 

Spôsobilé rokovať a uznášať sa je vtedy, ak je prítomná nadpolovičná väčšina 

všetkých poslancov. Na prijatie uznesenia obecného zastupiteľstva je potrebný 

súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov; na prijatie všeobecne 

záväzného nariadenia je potrebný súhlas troj-‐pätinovej väčšiny prítomných 

poslancov. Rokovania obecného zastupiteľstva sú zásadne verejné. 11 Nariadenie 

a uznesenie obecného zastupiteľstva podpisuje starosta najneskôr do 10 dní od ich 

schválenia. 

Poslanec obecného zastupiteľstva 

Podľa zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí (346/1990 Zb.) môže byť za 

poslanca zastupiteľstva zvolená osoba, ktorá ma území obce trvalý pobyt 

(občianstvo SR teda nie je podmienkou ako v prípade volieb do NR SR), najneskôr v 

deň volieb dovŕšila 18 rokov a neexistujú u nej prekážky vo výkone volebného 

práva (výkon odňatia trestu slobody; pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na 

právne úkony). 

Poslancom obecného zastupiteľstva nesmie byť starosta obce, zamestnanec obce, 

ani štatutárny orgán rozpočtovej organizácie zriadenej obcou. Poslanec je podľa 

zákona povinný obhajovať záujmy obce a jej obyvateľov. Zákon pozná niekoľko 

prípadov, kedy zo zákona zaniká mandát poslanca: uplynutím funkčného obdobia, 

10 K tomu ako vyzerá priebeh rokovania zastupiteľstva pozri napr. zápisnicu z obce 

Krivany, http://www.krivany.sk/1/pdfs/30_zasadnutie_uznesenie.pdf 

11 Niektoré samosprávy prenášajú rokovanie zastupiteľstva v priamom prenose na 

internete. Pozri napr. projekt http://www.zastupitelstvo.sk alebo zastupiteľstvo 

Bratislavského samosprávneho kraja, http://www.region-‐bsk.sk/docDetail.aspx? 

docid=10019898 

35

vzdaním sa mandátu, pozbavením spôsobilosti na právne úkony; právoplatným 

odsúdením za úmyselný trestný čin; zmenou trvalého bydliska; alebo v prípade, ak 

sa poslanec bez vážneho dôvodu tri krát po sebe nezúčastní zasadnutia obecného 

zastupiteľstva. Na rozdiel od funkcie starostu tak voliči nemajú počas volebného 

obdobia možnosť hlasovaním spôsobiť zánik funkcie poslanca. 

Poslanec je oprávnený najmä: 

• predkladať obecnému zastupiteľstvu i ostatným orgánom návrhy, 

Tabuľka 10: Pokuta za znečisťovanie životného prostredia, obec Dolná Streda, 

http://www.dolnastreda.sk/index.php?site=zp 

V Dolnej Strede bola tento týždeň udelená pokuta za vytváranie čiernej skládky. Bolo 

zistené, že odpad na novovzniknutej skládke pochádza z podnikateľskej činnosti 

seredskej irmy. Podnikateľovi Milanovi V. uložil starosta inančnú pokutu a nariadil 

skládku odstrániť. Miesto skládky na tzv. „Radodajnej“ ceste podnikateľ promptne 

vyčistil a obec je bohatšia o 100€ (3013.-‐Sk). Je to síce iba symbolická suma, ale ide aj o 

výchovný aspekt. Pri recidíve bude udelená pokuta niekoľkonásobne vyššia. 

Nie je to prvýkrát, čo bolo niekomu u nás dokázané vytváranie čiernej skládky. Vinníci si 

väčšinou môžu vybrať: buď účasť na brigáde, alebo pokuta. Vzhľadom na to, že z 

katastra obce boli odstránené všetky čierne skládky, je dnes oveľa ľahšie odhaliť vinníka, 

než tomu bolo pred tromi rokmi. Pripomíname, že stále platí odmena 166€ (cca 

5.000Sk), ktorú vypísala Komisia pre životné prostredie Dolnej Stredy, za svedectvo a 

fotogra ie, vďaka ktorým sa podarí odhaliť pôvodcov nelegálnych skládok v našom 

katastri. 

• interpelovať starostu a členov obecnej rady vo veciach týkajúcich sa výkonu ich 

práce, 

• požadovať od riaditeľov právnických osôb založených alebo zriadených obcou 

vysvetlenie vo veciach týkajúcich sa ich činnosti, 

• požadovať informácie a vysvetlenia od fyzických a právnických osôb, ktoré 

vykonávajú v obci podnikateľskú činnosť, vo veciach týkajúcich sa dôsledkov ich 

podnikania v obci, 

• zúčastňovať sa na previerkach, na kontrolách, na vybavovaní sťažností a 

oznámení, ktoré uskutočňujú orgány obce 

Starosta obce 

Starosta je predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom obce. 

Starosta: 

• zvoláva a vedie zasadnutia obecného zastupiteľstva a obecnej rady a podpisuje 

ich uznesenia, 

• vykonáva obecnú správu, 

36

• zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám, 

• rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom 

obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu. 

Okrem toho je starosta štatutárnym orgánom obce v majetkovoprávnych vzťahoch 

a pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov obce; v administratívnoprávnych 

vzťahoch je správnym orgánom. Starosta môže pozastaviť výkon uznesenia 

obecného zastupiteľstva, ak sa domnieva, že odporuje zákonu alebo je pre obec 

zjavne nevýhodné. V tomto prípade uznesenie nepodpíše v lehote 10 dní. Následne 

je možné uznesenie opätovne schváliť iba vtedy ak ho opätovne schváli 

trojpätinová väčšina hlasov všetkých poslancov. Ak sa tak nestane do dvoch 

mesiacov, uznesenie stráca platnosť. Potvrdené uznesenie už starosta nemôže 

pozastaviť. 

Tabuľka 11: Komisie obecného zastupiteľstva v obci Pruské, http:// 

www.obecpruske.sk/?id_menu=24931 

Komisia projektová, športu a mládeže; Kultúrna komisia; Komisia verejného poriadku; 

Komisia životného prostredia a sociálnych vecí; Komisia školstva a zdravotníctva; 

Komisia výstavby a stavebnej činnosti; Komisia inančno – plánovacia; Komisia na 

ochranu verejných záujmov; Komisia pre styk s miestnymi časťami 

Starosta tiež môže právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi uložiť 

pokutu do €6638 (pozri tab. 11), ak poruší nariadenie obce; neudržuje čistotu a 

poriadok na užívanom pozemku alebo na inej nehnuteľnosti, a tým naruší vzhľad 

alebo prostredie obce; alebo ak znečistí verejné priestranstvo alebo odkladá veci 

mimo vyhradených miest; nesplní v určenej lehote bez vážneho dôvodu povinnosť 

uloženú starostom poskytnúť osobnú pomoc alebo vecnú pomoc počas 

odstraňovania a pri odstraňovaní následkov živelnej pohromy alebo pri inej 

mimoriadnej udalosti. 

Obdobne ako u poslanca obecného zastupiteľstva aj mandát starostu môže byť 

ukončený predčasne z dôvodov, ktoré deìnuje zákon. Medzi ne patrí uplynutie 

funkčného obdobia, smrť starostu, právoplatné odsúdenie starostu za úmyselný 

trestný čin; pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, či odvolanie z funkcie 

starostu, o ktorom rozhodli v hlasovaní obyvatelia obce. Počas neprítomnosti 

starostu zastupuje jeho zástupca. 

37

Ďalšie orgány 

Obecná rada 

Obecná rada je jedným z orgánov, ktoré obec môže, ale nemusí zriadiť. Jej členmi sú 

poslanci zastupiteľstva (najviac 1/3), pričom by sa pri jej obsadení malo prihliadať 

na zastúpenie politických strán v zastupiteľstve. Rada je iniciatívnym, výkonným a 

kontrolným orgánom obecného zastupiteľstva. Plní úlohy podľa rozhodnutia 

obecného zastupiteľstva a je poradným orgánom starostu. Schádza sa častejšie ako 

obecné zastupiteľstvo, spravidla jeden krát za mesiac, jej zasadnutie zvoláva 

a vedie starosta. Rada slúži na riešenie akútnych problémov života v obci, ale tiež 

na prediskutovanie problémov a návrhov, ktorými sa neskôr bude zaoberať 

zastupiteľstvo. Ide teda o orgán, ktorý má za úlohu pôsobiť ako sprostredkovateľ 

medzi starostom a zastupiteľstvom. 

Komisie 

Obecné zastupiteľstvo môže zriaďovať komisie, ktorých členmi sú poslanci 

zastupiteľstva, prípadne iné osoby. Komisie môžu pôsobiť ako trvalé orgány počas 

volebného obdobia, alebo byť zriadené iba dočasne. Komisie sú zvyčajne 

špecializované, ich úlohou je predkladať zastupiteľstvu návrhy na riešenie 

konkrétnych problémov, napríklad na riešenie bytovej otázky v obci, znečistenia 

vodných tokov a podobne. Návrhy a rozhodnutia komisií majú iba poradný 

charakter. Personálne zloženie komisií schvaľuje zastupiteľstvo. 

Zákon o obecnom zriadení tiež predpokladá existenciu ďalších dvoch 

organizačných zložiek, ktorých činnosť súvisí s výkonnou mocou v obci. Obecný 

úrad je výkonným orgánom obecného zastupiteľstva a starostu. 12 Obecný úrad 

zabezpečuje organizačné a administratívne veci obecného zastupiteľstva a starostu 

ako aj orgánov zriadených obecným zastupiteľstvom. Ide najmä o zabezpečovanie 

písomnej agendy, odborných podkladov, písomných vyhotovení rozhodnutia 

starostu a výkon rozhodnutí starostu resp. zastupiteľstva. 

12 Novela zákona o obecnom zriadení 102/2010 Z.z. urobila z obecného úradu výlučne 

výkonný orgán starostu. Je to v súlade s posilnením právomocí starostu v tejto novele, 

otáznym zostáva vzťah zastupiteľstva (poslancov) k obecnému úradu. 

38

V obciach s väčším počtom obecných zamestnancov môže byť zriadená funkcia 

prednostu obecného úradu. Úlohou prednostu je viesť a organizovať prácu 

obecného úradu. Prednosta je zamestnancom obce a za svoju činnosť zodpovedá 

starostovi. Môže sa zúčastňovať rokovaní zastupiteľstva, na ktorých má poradný 

hlas. 

Osobitné ustanovenia- mestá 

Zákon o obecnom zriadení v §22 upravuje podmienky 13 za ktorých môže vláda 

vyhlásiť obec za mesto. S prihliadnutím na veľkosť a náročnosť výkonu 

samosprávy si môžu mestá zriaďovať v mestských častiach výbory, ktorých členmi 

sú poslanci zvolení v príslušnej mestskej časti. Výbory reprezentujú obyvateľov 

mestskej časti. Zákon súčasne predpokladá, že právne postavenie, územné 

usporiadanie a orgány samosprávy u miest s počtom obyvateľov nad 200 tisíc 

upraví osobitný zákon. V súčasnosti majú osobitné zákony Košice, ktoré majú 22 

mestských častí ( zákon 401/1990 Zb. o meste Košice) a Bratislava, ktorá má 17 

mestských častí (zákon 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky 

Bratislave). Dlhoročným problém územnej samosprávy, osobitne v Bratislave, bol 

vzťah medzi mestom a mestskými časťami pri výkone územnej samosprávy a jej 

ìnancovaní. Novela zákona o Bratislave 535/2008 Z. z. upravila všeobecné 

rozdelenie právomocí medzi Bratislavu a jej mestské časti priamo v zákone (§6a, 

§7a), pričom podrobnejšie pravidlá ohľadom rozdelenia právomocí a ìnančných 

tokov (napr. rozdeľovanie daňových príjmov) ponechala na štatút mesta Bratislavy. 

3.3.Zákon o vyšších územných celkoch: orgány 

a právomocí 

Súčasťou reformy verejnej správy, ktorú postupne presadili dve vlády M. Dzurindu 

v období 1998-‐2006 bolo v roku 2001 vytvorenie druhej úrovne územnej 

13 NR SR môže vždy k 1. januáru na návrh vlády vyhlásiť za mesto obec, ktorá a) je 

hospodárskym, administratívnym a kultúrnym centrom alebo centrom cestovného ruchu, 

alebo kúpeľným miestom, b) zabezpečuje služby aj pre obyvateľov okolitých obcí, c) má 

zabezpečené dopravné spojenie s okolitými obcami, d) má aspoň v časti územia mestský 

charakter zástavby, e) má najmenej 5 000 obyvateľov. (2) Obec možno vyhlásiť za mesto, aj 

keď nespĺňa podmienku počtu obyvateľov, ak je to opodstatnené vzhľadom na splnenie 

ostatných predpokladov uvedených v odseku 1. 

39

samosprávy, vyšších územných celkov. Prenesenie stoviek právomocí zo štátu na 

obce a VÚC, oslabenie miestnej štátnej správy a nastavenie nového mechanizmu 

ìnančného prerozdeľovania (ìškálna decentralizácia) je možné označiť za jeden z 

najvýznamnejších politických procesov od roku 1989. Na strane jednej reforma 

verejnej správy umožňuje spravovanie vecí verejných, ktoré je bližšie obyvateľom 

jednotlivých obcí, či regiónov, na strane druhej vytvára nové príležitosti pre 

netransparentné a korupčné správanie tých, ktorí na miestnej úrovni nové 

právomoci vykonávajú. 

Tabuľka 12: Vyššie územné celky v SR 

Vznik druhej úrovne samosprávy bol už od počiatku sprevádzaný polemikou o ich 

mieste v rámci politického systému SR. Novela ústavy z roku 2001, ktorej súčasťou 

bola aj zmena IV. hlavy ústavy SR a zriadenie samosprávnych krajov, sa stala 

predmetom kritiky opozičných strán HZDS a SNS, podľa ktorých vytváranie VÚC 

ohrozovalo územnú suverenitu Slovenska. Namiesto pôvodne navrhovaných 12 

samosprávnych krajov 14 priniesla politická dohoda časti koalície (SDĽ) a opozície 

(HZDS, SNS) zriadenie samosprávnych krajov založenom na územno-‐správnom 

členení 8 krajov, ktoré nie vždy rešpektovalo prirodzené hranice niektorých 

14 Navrhovaných 12 krajov: Bratislava, Trnavský, Trenčiansky, Nitriansky, Žilinský, 

Liptovsko-‐oravsko-‐turčiansky, Zvolenský, Gemersko-‐novohradský, Spišský, Šarišský, 

Zemplínsky, Košický. 

40

egiónov (rozdelenia Spiša medzi Prešovský a Košický VÚC). Ďalšími zmenami 

oproti pôvodnému návrhu zákona o samosprávnych krajoch bolo zavedenie 

dvojkolovej voľby predsedu VÚC a zakotvenie právomoci vlády SR v § 8 ods. 3 

vetovať nariadenia schválené zastupiteľstvom VÚC v prípade, ak sa vláda 

domnievala, že je v rozpore s národnými záujmami alebo so záujmami iných VÚC 

alebo obcí. Ak nariadenie zastupiteľstvo opätovne schválilo v znení námietok vlády, 

nadobudlo účinnosť v lehote do 15 dní, ak neschválilo, stratilo platnosť ak o tom 

rozhodol krajský súd na návrh vlády. 

Všetky tri zmeny mali spoločného menovateľa. Snahu parlamentnej väčšiny, ktorá 

zmeny presadila, zamedziť vplyvu maďarskej menšiny na území niektorých VÚC. 

Tým, že sa základom pre územné členenie VÚC stali už existujúce kraje v rámci 

územnosprávneho členenia SR, došlo k rozdeleniu 

relatívne kompaktného územia, na ktorom žije 

maďarská menšina (pozri tabuľku 13). Zvýšenie kvóra 

potrebného na zvolenie predsedu VÚC v prvom kole a 

zavedenie druhého kola v prípade, že žiadny z 

kandidátov nezíska nadpolovičnú väčšinu 

odovzdaných hlasov efektívne zamedzilo zvoleniu 

kandidáta maďarskej menšiny v prvom kole. Navyše 

spôsobilo, že sa súboj dvoch najúspešnejších 

kandidátov v druhom kole môže zmeniť na 

rozhodovanie medzi slovenským a maďarským 

kandidátom. 15 Na strane druhej, hoci väčšinový 

Tabuľka 13: Podiel 

zastúpenia obyvateľstva 

slovenskej a maďarskej 

národnosti v niektorých 

VÚC (slovenská/ 

maďarská, v %) 

• Bratislavský, 91,3/4,6 

• Trnavský, 73,9/23,7 

• Nitriansky, 70,1/27,6 

• Banskobystrický, 

83,7/11,7 

• Košický, 81,8/11,2 

volebný systém, ktorý sa používa pri voľbe zastupiteľstiev a predsedov VÚC 

prináša jasnejšiu politickú zodpovednosť a umožňuje kandidovanie nezávislých 

kandidátov, môže viesť aj k výraznej nadreprezentácii niektorých skupín voličov 

ako napríklad vo voľbách do zastupiteľstva Nitrianskeho VÚC v roku 2001. V 

samosprávnom kraji s takmer 30% podielom obyvateľov maďarskej menšiny, 

15 Takýto predpoklad sa naplnil vo voľbách predsedu VÚC v Nitrianskom kraji v roku 2001. 

Vo voľbách 2005 sa kandidát SMK na predsedu VÚC vzdal účasti v druhom kole, v roku 

2009 došlo k zjednoteniu tzv. slovenskej koalície, čo viedlo k zvoleniu jej kandidáta už v 

prvom kole. 

41

získala Strana maďarskej koalície (SMK) v zastupiteľstve VÚC väčšinu, a etnicky 

vyhrotený súboj o predsedu VÚC skončil v druhom kole víťazstvom kandidáta 

slovenských politických strán M. Belicu. Výsledkom bol právno-‐politický chaos, v 

ktorom nebolo po celé volebné obdobie zrejmé kto Nitrianskemu kraju vládne 

(pozri bližšie časť 3.5.). Tento typ sporov potom prekrýva diskusiu a hodnotenie 

toho, čo VÚC a ich orgány v skutočnosti robia. Zodpovedajú pritom za sieť 

stredných škôl, majú rozsiahle právomoci v oblasti zdravotníckych a sociálnych 

zariadení, spravujú pozemné komunikácie II. a III. triedy, či regionálnu dopravu. 

Vyššie územné celky sú právnickými osobami, vlastnia majetok, zostavujú svoj 

rozpočet, sú personálne a ìnančne nezávislé, môžu podnikať. Zákon im umožňuje, 

aby sa zúčastňovali medzinárodnej, cezhraničnej a vnútroštátnej spolupráce. 

Vyššie územné celky vydávajú všeobecne záväzné nariadenia. Ústava predpokladá, 

že vyššie územné celky vykonávajú samosprávu prostredníctvom referenda 

(doteraz sa ani v jednom VÚC neuskutočnilo) a orgánmi VÚC. Ustanovenia 

pôvodného zákona o VÚC boli inšpirované úpravou na obecnej úrovni. Toto 

ovplyvňovanie však nie je jednostranné. Posilnenie právomocí predsedu VÚC voči 

zastupiteľstvu v novele zákona o VÚC v roku 2007 zase bolo vzorom pre obdobnú 

úpravu v novele zákona o obecnom zriadení, ktorú parlament schválil v marci 

2010. 

Podľa zákona o VÚC sa samosprávny kraj pri výkone samosprávy stará o všestranný 

rozvoj svojho územia a o potreby svojich obyvateľov. V rámci toho samosprávny kraj 

a) obstaráva, prerokúva a schvaľuje územno-‐plánovacie podklady samosprávneho 

kraja a územné plány regiónov, b) vykonáva vlastnú investičnú činnosť a 

podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov samosprávneho 

kraja a rozvoja samosprávneho kraja a c) zakladá, zriaďuje, zrušuje a kontroluje 

svoje rozpočtové a príspevkové organizácie a iné právnické osoby podľa osobitných 

predpisov. 

Ďalšie právomocí, ktoré sú deìnované priamo v zákone v § 4 (písm. a-‐ r) realizuje 

samosprávny kraj najmä v spolupráci s obcami na vlastnom území. V konkrétnych 

oblastiach správy je kraj zodpovedný predovšetkým za utváranie podmienok 

42

(sociálne služby; zdravotníctvo; stredné školstvo; kultúra; cestovný ruch) a tvorbu 

programov (sociálny a ekonomický rozvoj). 

Podobne ako u obcí sa obyvateľ samosprávneho kraja zúčastňuje na jeho 

samospráve prostredníctvom orgánov VÚC alebo referenda. Má právo voliť a byť 

volený do zastupiteľstva VÚC a za predsedu VÚC, hlasovať v referende, zúčastňovať 

sa na zasadnutiach zastupiteľstva a obracať sa so svojimi podnetmi na predsedu, 

zastupiteľstvo a iné orgány VÚC. 

Orgány VÚC 

Ako bolo uvedené vyššie, inštitucionálna štruktúra VÚC je priamo inšpirovaná 

obecnou úrovňou. Podobne ako starosta obce je predseda VÚC priamo volený a 

stojí na čele VÚC, zastupiteľstvo VÚC zase plní obdobné úlohy ako obecné 

zastupiteľstvo. Vzťah medzi predsedom VÚC a zastupiteľstvom je podobne ako na 

obecnej úrovni nevyvážený, nerovnováha je navyše posilnená veľkosťou 

samosprávnych krajov. Ak sa predseda VÚC domnieva, že uznesenie zastupiteľstva 

je v rozpore so zákonom alebo je pre samosprávny kraj nevýhodné, môže 

pozastaviť jeho výkon 16 . Zastupiteľstvo môže pozastavené uznesenie potvrdiť 

trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov. Výkon potvrdeného uznesenia 

nemôže predseda pozastaviť. Ak zastupiteľstvo uznesenie nepotvrdí do dvoch 

mesiacov od jeho schválenia, uznesenie stráca platnosť. Novela zákona 334/2007 

Z. z. o VÚC umožnila predsedovi navrhovať zastupiteľstvu kandidátov na 

podpredsedov a určiť im rozsah zastupovania. Počet orgánov, ktoré na úrovni 

samosprávnych krajov musia byť zriadené je väčší ako u obcí. Ústava predpokladá 

existenciu zastupiteľstva a predsedu, zákon o VÚC k tomu pridáva ešte pozíciu 

hlavného kontrolóra, komisie a úrad samosprávneho kraja. 

Zastupiteľstvo samosprávneho kraja 

Zastupiteľstvo sa skladá z poslancov samosprávneho kraja, ktorí boli zvolení v 

priamych voľbách. Schádza sa podľa potreby, najmenej však raz za dva mesiace; 

jeho zasadnutie zvoláva a vedie predseda VÚC. Zastupiteľstvo rokuje vždy v zbore. 

16 Okrem uznesenia o voľbe a odvolaní hlavného kontrolóra. 

43

Rokovanie zastupiteľstva je verejné, ak zastupiteľstvo nevyhlási rokovanie za 

neverejné. 17 Je spôsobilé rokovať a uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná 

väčšina všetkých poslancov. Na prijatie uznesenia zastupiteľstva je potrebný súhlas 

nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Na prijatie nariadenia je potrebný 

súhlas trojpätinovej väčšiny hlasov všetkých poslancov. Právomoci zastupiteľstva 

(§ 11, písm. a-‐ q) sa dotýkajú najmä normotvornej činnosti (schvaľovanie uznesení a 

všeobecne záväzných nariadení), hospodárenia a nakladania s majetkom (určovanie 

zásad; schvaľovanie rozpočtu a záverečného účtu, schvaľovanie úverov a pôžičiek), 

a kreačnej činnosti (voľba podpredsedu, hlavného kontrolóra, zriaďovanie komisií, 

zriaďovanie a zrušovanie PO samosprávneho kraja). 

Medzi právomoci poslanca zastupiteľstva patrí okrem iniciovania návrhov najmä 

kontrolná činnosť, či už v podobe možnosti interpelovať predsedu VÚC, alebo 

požadovať informácie od PO zriadených krajom alebo FO a PO vykonávajúcich 

podnikateľskú činnosť na území kraja. Funkcia poslanca, podobne na úrovní obcí 

sa vykonáva spravidla bez prerušenia pracovného pomeru, pričom poslancovi 

možno za výkon funkcie poskytnúť odmenu v kalendárnom roku najviac v sume 

dvadsať násobku minimálnej mesačnej mzdy. Výška mesačnej odmeny poslanca v 

Žilinskom samosprávnom kraji bola v roku 2009 € 492,50. 18 

Predseda samosprávneho kraja 

Predsedu VÚC volia obyvatelia samosprávneho kraja v priamych voľbách. 

Zastupuje samosprávny kraj navonok, v majetkovoprávnych, pracovnoprávnych a 

iných vzťahoch je štatutárnym orgánom. Rozhoduje tiež o veciach, v ktorých zákon 

zveruje samosprávnemu kraju rozhodovanie o právach a povinnostiach 

17 Zastupiteľstvo vyhlási rokovanie vždy za neverejné, ak predmetom rokovania sú 

informácie alebo veci chránené podľa osobitných zákonov; to neplatí, ak je predmetom 

rokovania zastupiteľstva a) použitie verejných prostriedkov na platy, odmeny a iné 

náležitosti spojené s výkonom funkcie orgánov samosprávneho kraja, členov orgánov 

samosprávneho kraja, zamestnancov samosprávneho kraja alebo osôb, ktoré vykonávajú 

za odplatu činnosť pre samosprávny kraj, b) nakladanie s majetkom vo vlastníctve 

samosprávneho kraja, najmä prevod vlastníctva k majetku vo vlastníctve samosprávneho 

kraja, nadobudnutie majetku do vlastníctva samosprávneho kraja alebo prenechanie 

majetku samosprávneho kraja do užívania iným osobám. 

18 Pozri viac: http://orava.sme.sk/c/5087949/kolko-‐berie-‐predseda-‐a-‐poslanci-‐zsk.html , 

Koľko berie predseda a poslanci ŽSK. 

44

právnických osôb a fyzických osôb (správny orgán). Ak sa predseda domnieva, že 

uznesenie zastupiteľstva je v rozpore so zákonom alebo že je pre samosprávny kraj 

nevýhodné, môže pozastaviť jeho výkon tak, že ho nepodpíše. Na opätovné 

schválenie uznesenia je potrebné dosiahnuť súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých 

poslancov zastupiteľstva. Podobne ako starostu obce je možné predsedu VÚC 

odvolať z funkcie prostredníctvom referenda, 

ktoré vyhlasuje zastupiteľstvo v prípade, ak a) 

je neprítomnosť alebo zdravotná 

nespôsobilosť predsedu na výkon funkcie 

dlhšia ako šesť mesiacov, b) hrubo alebo 

opakovane zanedbáva povinnosti predsedu, a 

tým vznikajú vážne nedostatky v správe 

samosprávneho kraja, alebo, c) o to petíciou 

požiada aspoň 30 % oprávnených voličov. 

Platnosť referenda je podmienená účasťou 

najmenej polovice oprávnených voličov, 

priemerná účasť v doterajších voľbách do 

orgánov VÚC sa pritom pohybuje pod 20%. 

Iné orgány samosprávneho kraja 

Komisie 

Zákon predpokladá, že samosprávny kraj prostredníctvom zastupiteľstva zriadi 

prinajmenšom mandátovú a ìnančnú komisiu, existenciu ďalších komisií môže 

ustanoviť osobitný zákon alebo ich môže zriaďovať zastupiteľstvo ako svoje stále či 

dočasné poradné, iniciatívne a kontrolné orgány. Členom komisie môže poslanec a 

ďalšie osoby zvolené zastupiteľstvom. 

Úrad 

Tabuľka 14: Komisie 

Trnavského samosprávneho 

kraja, 2009-2013 

• Mandátová komisia, 

• Finančná komisia 

• Komisia hospodárenia a 

nakladania s majetkom 

• Komisia pre regionálny rozvoj, 

cestovný ruch a cezhraničnú 

spoluprácu 

• Komisia pre pozemné 

komunikácie a dopravu 

• Komisia pre školstvo, telesnú 

kultúru a kultúru 

• Komisia pre zdravotníctvo 

• Komisia pre sociálnu oblasť 

• Komisia pre životné prostredie 

a rozvoj vidieka 

• Komisia pre nezlučiteľnosť 

funkcií 

Úlohou úradu je administratívne a organizačné zabezpečenie činnosti 

zastupiteľstva, predsedu a ďalších orgánov zriadených zastupiteľstvom. Zákon 

ponecháva na predsedovi, aby vydal organizačný poriadok, ktorý ustanovuje 

45

vnútornú organizáciu úradu, počet zamestnancov a skladbu ich pracovných funkcií. 

Tým, že predseda samosprávneho kraja súčasne vystupuje ako štatutárny orgán v 

pracovnoprávnych vzťahoch, je úrad VÚC predovšetkým výkonným orgánom 

pracujúcim pre predsedu VÚC. V roku 2007 mal napríklad úrad Prešovského VÚC 

158 zamestnancov 19 . 

3.4.Priama demokracia na lokálnej úrovni 

Slovenský právny poriadok obsahuje viacero nástrojov, ktoré umožňujú občanom 

ovplyvňovať Okrem celoštátneho inštitútu referenda a ľudového hlasovania 

o odvolaní prezidenta obsahuje niektoré inštitúty priamej demokracie aj na 

lokálnej úrovni. Už novela federálnej ústavy č. 294/1990 Zb. v čl. 86 ustanovila, že 

„o veciach miestnej samosprávy rozhodujú občania na obecných zhromaždeniach 

alebo referendom alebo prostredníctvom zastupiteľstva obce.“ Ústava SR túto 

úpravu prevzala, pričom v súvislosti so zriadením druhého stupňa samosprávy v 

novele ústavy z roku 2001 bolo referendum rozšírené aj na úroveň VÚC. Čl. 67 

ústavy SR teda predpokladá, že územnú samosprávu v obciach a vyšších územných 

celkoch je možné vykonávať aj prostredníctvom miestneho referenda (obec), či 

referenda na území VÚC. Konkrétnu podobu a podmienky výkonu lokálneho 

referenda ústava ponechala na zákonnú úpravu. 

Priama demokracia na úrovni obcí 

Pôvodný zákon 369/1990 Zb. o obecnom zriadení zakotvil v §11 miestne 

referendum. Do konca roku 2001 umožňoval zákon okrem referenda aj hlasovanie 

obyvateľov o zavedení, či zrušení miestnej dane, verejnej dávky alebo poplatku. 

Pôvodná úprava tiež výslovne ustanovovala, že výsledok hlasovania obyvateľov 

nahrádza rozhodnutie obecného zastupiteľstva. Novela zákona 421/1991 Zb. 

spresnila vzťah medzi právomocou obecného zastupiteľstva rozhodnúť o zavedení 

miestneho poplatku a možnosťou obyvateľov obce rozhodnúť o zavedení (zrušení) 

miestneho poplatku prostredníctvom miestneho referenda. Podľa vtedajšieho 

znenia §11 ods. 6 v prípade, ak obyvatelia obce v referende rozhodli o zrušení 

19 http://www.vucpo.sk/zasadnutia/2007/13-‐zasadnutie-‐06.02.2007/navrh-‐poctu-‐ 

zamestnancov-‐uradu-‐psk-‐v-‐ramci-‐platnej-‐organizacnej-‐struktury/dovodova-‐sprava/ 

46

v obci už zavedenej miestnej dane alebo miestneho poplatku, resp. odmietli 

zavedenie takéhoto poplatku, mohlo obecné zastupiteľstvo o zavedení takejto 

miestnej dane alebo miestneho poplatku vo svojej pôsobnosti rozhodnúť až po 

uplynutí jedného roka odo dňa, keď sa miestne referendum uskutočnilo. 

Zmenu úpravy priamej demokracie na obecnej úrovni priniesla novela zákona o 

obecnom zriadení 453/2001 Z. z.., ktorá nadobudla účinnosť od roku 2002. Okrem 

vypustenia ustanovení, o ktorých hovorí predchádzajúci odsek novela zvýšila 

požiadavku na počet obyvateľov obce, ktorí môžu petíciou požiadať o vypísanie 

miestneho referenda z pôvodných 20 na 30% voličov obce. 

Miestne referendum 

Aktuálna úprava miestneho referenda predpokladá, že referendum musí 

zastupiteľstvo v niektorých situáciách vyhlásiť priamo zo zákona(obligatórne 

referendum) alebo môže byť iniciované prostredníctvom zastupiteľstva alebo 

petície občanov (fakultatívne referendum). Obecné zastupiteľstvo má povinnosť 

vyhlásiť miestne referendum v prípade ak ide o zlúčenie, rozdelenie alebo zrušenie 

obce ako aj zmenu názvu obce. V prípade rozdelenie obce ale §11a ods. 2 

podmieňuje vyhlásenie miestneho referenda splnením podmienok, ktoré deìnuje 

zákon v §2. Zákon o obecnom zriadení však tiež v tom istom §11a, ods. 3 

(overovanie petície) naznačuje, že poslanci obecného zastupiteľstva mimo iného 

skúmajú, ak ide o rozdelenie obce, či petícia občanov spĺňa deìnovaná §11a ods. 2. 

To by naznačovalo, že miestne referendum vo veci rozdelenia obce môžu iniciovať 

aj voliči prostredníctvom petície. Vzhľadom na to, že zákon o obecnom zriadení 

nevylučuje ako predmet miestneho referenda žiadnu otázku, nie je dôvod 

domnievať sa, že predmetom petičnej akcie občanov nemôže byť aj vyhlásenie 

miestneho referenda o rozdelení obce. Tento názor podporuje aj judikatúra 

ústavného súdu. 

Podľa §11a ods. 4 môže obecné zastupiteľstvo vyhlásiť hlasovanie obyvateľov obce 

aj pred rozhodnutím o ďalších dôležitých veciach samosprávy obce, tak ako ich 

vymedzuje §4 zákona o obecnom zriadení. V tomto prípade nie je zrejmé, do akej 

miery môže obecné zastupiteľstvo disponovať predmetom hlasovania v miestnom 

47

eferende. Zákon tiež nehovorí nič o záväznosti výsledku takéhoto hlasovania pre 

orgány obce, či už ide o starostu alebo obecné zastupiteľstvo. 

Okrem zastupiteľstva môžu miestne referendum iniciovať aj obyvatelia obce 

prostredníctvom petície. Na vyhlásenie miestneho referenda sa vyžaduje, aby 

petíciu podpísalo aspoň 30% oprávnených voličov v obci. Petíciu overuje starosta a 

najmenej traja poslanci určení obecným zastupiteľstvom, ktorí nemôžu byť členmi 

petičného výboru. 

Hlasovanie obyvateľov obce o odvolaní starostu 

Zákon o obecnom zriadení umožňuje počas trvania funkčného obdobia odvolať 

starostu obce. Obdobne ako pri miestnom referende vyhlasuje hlasovanie 

obyvateľov zastupiteľstvo. To musí vyhlásiť hlasovanie o odvolaní starostu 

v prípade, ak (§13a ods. 3 písm. a)) starosta obce hrubo alebo opakovane 

zanedbáva povinnosti starostu, porušuje Ústavu SR, ústavné zákony, zákony a 

ostatné všeobecne záväzné právne predpisy. Zastupiteľstvo tiež musí vyhlásiť 

hlasovanie o odvolaní starostu obce ak o to petíciou požiada aspoň 30% 

oprávnených voličov v obci.V prípade, že neprítomnosť alebo nespôsobilosť 

starostu na výkon funkcie trvá dlhšie ako šesť mesiacov môže sa zastupiteľstvo 

rozhodnúť, či hlasovanie vyhlási alebo nie. 

Výsledky hlasovania 

Ako u miestneho referenda, tak aj v prípade hlasovania obyvateľov obce o odvolaní 

starostu sú výsledky hlasovania platné, ak sa na ňom zúčastnila aspoň polovica 

oprávnených voličov a rozhodnutie bolo prijaté nadpolovičnou väčšinou platných 

hlasov. Obecné zastupiteľstvo vyhlási výsledky hlasovania obyvateľov obce do troch 

dní od doručenia zápisnice o výsledkoch hlasovania na úradnej tabuli. 

Konkrétny výkon priamej demokracie na lokálnej úrovni nie je zmapovaný. 

Vzhľadom na to, že obce nemajú povinnosť oznamovať vypísanie miestneho 

referenda, či hlasovanie o odvolaní starostu, neexistujú presné štatistiky o 

uskutočnených hlasovaniach. Z nárastu počtu obcí v deväťdesiatych rokoch je 

možné vyvodiť, že boli sprevádzané desiatkami miestnych referend o rozdelení 

48

obce. Judikatúra ústavného súdu zase ukazuje, že niektoré zastupiteľstvá pri (ne) 

vyhlasovaní referend išli nad rámec požiadaviek zákona a bránili obyvateľom obcí 

vo výkone ich práv. Je tiež zrejmé, že podmienenosť platnosti referenda, či 

miestneho hlasovania o odvolaní starostu najmenej 50% účasťou oprávnených 

voličov oslabuje praktický význam priamej demokracie. 

Priama demokracia na území vyšších územných celkov. 

Priamu demokraciu na úrovni samosprávnych krajov v podobe referenda a 

hlasovania o odvolaní predsedu VÚC upravuje predpokladá IV. hlava ústavy a 

konkrétne upravuje zákon o VÚC. Obdobne ako na úrovni obcí môže byť 

referendum iniciované uznesením zastupiteľstva samosprávneho kraja alebo 

petíciou najmenej 30% oprávnených voličov. Či petícia požadujúca vyhlásenie 

referenda spĺňa náležitosti predpokladané zákonom posudzuje najmenej 

trojčlenná komisia zložená z poslancov zastupiteľstva, ktorí nesmú byť členmi 

petičného výboru. Zákon tiež ustanovuje časové obmedzenie pre opätovné 

uskutočnenie referenda v tej istej veci. To je možné vykonať až po tom, čo od 

posledného hlasovania uplynulo najmenej 24 mesiacov, s výnimkou hlasovania o 

odvolaní predsedu VÚC. Výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastnila 

aspoň polovica oprávnených voličov) a rozhodnutie bolo prijaté nadpolovičnou 

väčšinou platných hlasov účastníkov referenda. 

Odvolanie predsedu VÚC je zastupiteľstvo VÚC povinné zo zákona iniciovať v dvoch 

prípadoch: 1. ak je neprítomnosť alebo nespôsobilosť predsedu na výkon funkcie 

dlhšia ako 6 mesiacov; alebo 2. ak predseda hrubo alebo opakovane zanedbáva 

povinnosti predsedu, a tým vznikajú vážne nedostatky v správe samosprávneho 

kraja. Petíciou môže o odvolanie predsedu VÚC požiadať najmenej 30% 

oprávnených voličov. Podobne ako v zákone o obecnom zriadení zaniká mandát 

predsedu VÚC vyhlásením výsledku referenda, ktorým sa rozhodlo o jeho odvolaní. 

Podrobnosti o organizácii referenda si ustanoví zastupiteľstvo VÚC uznesením. V 

doterajšej histórii VÚC sa referendum ani hlasovanie o odvolaní predsedu 

neuskutočnilo. 

49

3.5.Reforma verejnej správy a zákon 

o prechode právomocí 416/2001 Z. z 

Od roku 1993 sa každá vláda pokúšala zasahovať do systému verejnej správy, či už 

z politických alebo vecných dôvodov. V roku 1996 na návrh vlády parlament 

schválil nové územnosprávneho členenia, ktoré prinieslo rozšírenie počtu okresov 

z 37 na 79 a rozdelenie pôvodných troch krajov na súčasných osem. Nárast počtu 

okresov priniesol zvýšenie počtu príležitostí pre vládne politické strany na 

obsadzovanie pozícií v rámci existujúcich a novovytvorených úradov miestnej 

štátnej správy. 

Tabuľka 15: Okresy v Slovenskej republike 

Tieto zmeny sa neodohrávajú vo vzduchoprázdne, dotýkajú sa konkrétnych ľudí 

žijúcich na Slovensku. Namiesto jedného okresu vznikli tri (rozdelenie pôvodného 

okresu Dolný Kubín na tri nové: Dolný Kubín, Trstená a Námestovo). Obyvatelia 

zvyknutí celý život dochádzať do jedného okresného mesta musia začať chodiť do 

iného. V každom okrese musia sídliť úrady, viesť sa osobitné evidencie. Lenže 

rozčlenenie územia je iba prvým krokom. Treba sa zamyslieť aj nad tým, ktorý 

orgán bude za čo zodpovedný. Kto bude povoľovať stavebníkovi výstavbu nového 

domu? Kam budú musieť ísť manželia, ak sa im narodí dieťa a oni ho budú chcieť 

zapísať do matriky? Kto bude zodpovedať za cestu druhej triedy prechádzajúcu cez 

50

obec? Kto za pouličné osvetlenie? Kam si občan bude musieť ísť po nový občiansky 

preukaz? To je len príklad otázok z bežného života, ktoré môžu napomôcť 

porozumieť problematike reformy verejnej správy. Tá najrozsiahlejšia bola 

zahájená prijatím uznesenia vlády č. 659/1999 Z. z. o Stratégii reformy verejnej 

správy. 

Stratégia reformy verejnej správy (júl 1999) 

Vláda v prijatej stratégii rozhodla o tom, že verejnú správu bude zabezpečovať 

štátna správa (vláda) a územná samospráva (teda obce a VÚC). Stratégia 

predpokladala, že dôjde k výraznému presunu právomocí zo štátnej správy na 

územnú samosprávu, k zníženiu vplyvu štátnej správy v území a celkovému 

zníženiu výdavkov na verejnú správu. Tieto princípy boli neskôr rozvinuté 

v ďalšom dokumente. V máji 2001 vláda predložila 207 stranový materiál s názvom 

Koncepcia decentralizácie a modernizácie verejnej správy. 

Koncepcia decentralizácie a modernizácie verejnej správy (máj 2001) 

Prvá verzia koncepcie decentralizácie a modernizácie verejnej správy bola do vlády 

predložená v marci 2000, konečnú verziu schválila vláda v máji 2001. Cieľom 

reformy verejnej správy bolo podľa koncepcie dosiahnutie nasledovných cieľov 

• jasné rozdelenie pôsobností, právomocí a zodpovedností medzi inštitúciami vo 

vzťahu ku občanovi 

• kvalitná legislatíva 

• dodržiavanie a schopnosť vynucovania práva 

• profesionalita a etika zamestnancov verejnej správy 

Koncepcia navyše identiìkovala nasledovné problémy existujúceho stavu verejnej 

správy: 

• nedokončený model usporiadania verejnej správy 

• nedostatočná kontrola 

• neefektívnosť výdavkov vo verejnej správe 

• nedoriešené ìnancovanie verejnej správy 

• vzťah medzi VS a ekonomickým rozvojom 

• územnosprávne usporiadanie 

Koncepcia odporučila: 

• mieru decentralizácie právomocí a návrh organizácie VS 

• zmenu územného a správneho usporiadania 

51

• deìnovať zásady súvisiacich koncepcií 

• posúdiť ekonomickú a personálnu náročnosť reformy 

• postup prípravy a riadenia procesu reformy VS 

Miera decentralizácie? 

Základnou otázkou reformy bolo koľko zodpovednosti, právomocí a ìnancií 

odovzdá štát (štátna správa) obciam a vyšším územným celkom? Koľko právomocí 

si teda bude chcieť ponechať centrálna vláda v Bratislave a koľko právomocí bude 

mať starosta a obecné zastupiteľstvo obce Žaškov v okrese Dolný Kubín? 

Právomoci 

Existovali tri možné riešenia: 

• odovzdanie minimálnych právomocí, obce by zabezpečovali iba niektoré miestne 

služby (osvetlenie, odvoz odpadu a pod.) 

• posilnenie miestnych služieb, avšak bez sociálnej infraštruktúry a právomocí 

s ňou súvisiacich (vzdelávanie, školstvo a zdravotníctvo) 

• na obce a VÚC prejdú všetky možné právomoci 

Financie 

Druhou významnou oblasťou, ktorá je nevyhnutná pre vykonávanie právomocí je 

ich ìnancovanie. Do majetku obce síce prejde miestna základná škola, ale z čoho 

bude hradená jej prevádzka a platy učiteľov? Rozdelenie ìnancovania medzi štát 

a územnú samosprávu malo nasledovné alternatívy: 

• obce a VÚC budú mať nízku daňovú právomoc, štát bude na obce a VÚC posielať 

minimum prostriedkov 

• obce a VÚC budú mať nízku daňovú právomoc, ale štát im bude ich náklady 

hradiť prostredníctvom transferov. Štát teda vyberie od občanov a ìriem dane 

a následne ich bude rozdeľovať na obce a VÚC 

• obce a VÚC si budú môcť samostatne deìnovať vlastné daňové príjmy, prípadne 

stanovovať aj ich rozsah Obec by napríklad mohla rozhodnúť o tom, že kvôli 

výstavbe čističky odpadových vôd zvýši daň z príjmu fyzických osôb o 3% počas 

obdobia 10 rokov. 

52

Politická decentralizácia 

Poslednou oblasťou reformy bolo určiť kto bude rozhodovať o tom, kam a za akých 

podmienok budú ìnančné prostriedky rozdelené. Kto rozhodne o tom, že sa v obci 

vybuduje domov dôchodcov? 

• na čele obcí a VÚC budú osoby menované a zodpovedné priamo vláde 

• zachová sa existujúci stav a obyvatelia obcí a VÚC si budú naďalej priamo voliť 

svoje zastupiteľstvá a starostov, či predsedov VÚC a tieto orgány budú priamo 

zodpovedné svojim voličom 

Podľa odporúčaní Koncepcie mala realizácia reformy verejnej správy zmysel iba 

vtedy, ak obce získajú čo najviac právomocí, budú si samostatne stanovovať vlastné 

príjmy a mať na čele priamo volených zástupcov. 

Decentralizácia právomocí 

Právomoci je možné deliť podľa rôznych kritérií. Môžu mať hospodársky charakter, 

či charakter administratívno-‐právny. Zákon ich môže stanoviť ako povinné (tie, 

ktoré musí obec zabezpečovať zo zákona) a nepovinné (tie, ktoré obec môže, ale 

nemusí zabezpečovať). Na výkon povinných právomocí zvyčajne dohliada ešte 

ďalší orgán. Medzi povinné právomoci patrí napríklad zabezpečovanie zdravotných 

a sociálnych služieb, školstvo, územné plánovanie, ochrana životného prostredia, 

alebo doprava. 

Medzi nepovinné právomoci patrí napríklad zabezpečovanie kultúrnych aktivít 

v obci, športových podujatí, budovanie a spravovanie nájomných bytov, či niektoré 

ekonomické služby. Obec teda môže postaviť na svojom území nájomný obytný 

dom, ktorí budú môcť využívať obyvatelia obce. Využívanie tzv. nepovinných 

právomocí závisí predovšetkým od ekonomických, administratívnych 

a personálnych možností obce. 

V súvislosti s decentralizáciou bolo tiež potrebné určiť, ktoré právomoci sa budú 

vykonávať ako výlučné a ktoré ako delené. Výlučná právomoc prináleží iba jednému 

subjektu, či už obci, VÚC alebo štátu. U delenej právomoci sa na jej realizácii 

53

podieľajú spoločne viaceré stupne, napríklad o útulky pre bezdomovcov sa môžu 

súčasne starať štát, VÚC i obec, na území ktorej je útulok umiestnený. 

Aké všetky aktivity spadajú pod vybranú oblasť správy? Napríklad oblasť tzv. 

všeobecnej správy zahŕňa evidenciu obyvateľstva, povoľovanie živností, matriku, 

overovanie podpisov, organizovanie volieb, priestupkové konanie či ochranu 

spotrebiteľa. 

Decentralizácia verejných Winancií 

Finančné prostriedky sú potrebné na akýkoľvek výkon právomocí. K tomu, aby 

mohli samosprávy pridelené právomoci využívať, bolo potrebné nastaviť systém 

ich ìnancovania, ktorý si vyžiadal zásahy v oblasti sústavy daní, daňového určenia 

a právomocí, rozpočtových pravidiel, zmenu kritérií na rozdeľovanie podielových 

daní, prevod a prechod majetku štátu na obce a VÚC, posilnenie ìnančnej 

autonómie územnej samosprávy (voľnosť pri stanovovaní výšky daní, poplatkov 

a cien za služby) a zavedenie prísnejšieho kontrolného mechanizmu zo strany 

štátu. 

Koncepcia reformy verejnej správy navrhla upustiť od tzv. účelových dotácií 

a nahradiť ich dotáciami blokovými. Obec by tak namiesto osobitných dotácií na 

mzdy učiteľov, opravu telocvične a nákup techniky dostala jednu blokovú dotáciu 

a mohla sama rozhodnúť koľko ìnančných prostriedkov venovať na osobné 

ohodnotenie učiteľov, či zariadenie počítačovej učebne. 

Organizácia verejnej správy 

Reforma verejnej správy sa dotkla všetkých troch úrovní vládnutia na Slovensku: 

úrovni obcí a miest; vyšších územných celkov a centrálnej vlády. Na každej z nich 

pôsobia priamo volení zástupcovia. Z hľadiska uvažovania o budúcej organizácii 

verejnej správy bolo treba brať do úvahy aj štruktúru osídlenia SR. Vysoký podiel 

obcí s nízkym počtom obyvateľstva ovplyvňuje výkon niektorých právomocí obcí. 

Pôvodná stratégia pri reforme územného a správneho členenia navrhla, aby bolo 

Slovensko rozdelené do 12 územnosprávnych krajov. Návrh vychádzal z 

54

ešpektovania hraníc tzv. prirodzených regiónov a snahy čo najrýchlejšie 

vyrovnávať existujúce rozdiely medzi centrom (Bratislava, Košice) a perifériou. 

Zákon o prechode niektorých pôsobností 416/2001 Z. z. 

Zákon o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a VÚC 

416/2001 Z. z. je právnym predpisom, ktorým sa v praxi realizoval jeden zo 

základných princípov reformy verejnej správy: decentralizácia právomocí. 

Návrh zákona bol vypracovaný pod gesciou Ministerstva vnútra SR na základe 

uznesení vlády č. 293 z 1. apríla 2001a č. 400 z 9. mája 2001. Návrh zákona 

prerokovala legislatívna rada vlády v júli 2001 s tým, že odporučila vykonať vecné 

a legislatívne zmeny. Rada hospodárskej a sociálnej dohody (tripartita) v júli 2001 

návrh zákona neprerokovala kvôli odmietavým stanoviskám sociálnych partnerov. 

Následne vyjadrilo k návrhu zásadné pripomienky Ministerstvo ìnancií. Tie sa 

dotýkali najmä nedostatočne špeciìkovaných dopadov prijatia návrhu zákona na 

štátny rozpočet a rozpočty obcí a VÚC. Návrh zákona bol napokon ministrom 

vnútra 15. augusta 2001 stiahnutý z rokovania vlády. Koordináciu postupu na 

zákone prevzal predseda vlády, ktorý zriadil osobitnú pracovnú skupinu. Tá po 

rokovaniach s ministerstvami a ostatnými orgánmi ústrednej štátnej správy 

rozšírila počet a obsah presúvaných právomocí, najmä v oblasti vodného 

hospodárstva, matrík a zdravotníctva. 

Samotný zákon o prechode niektorých pôsobností tvorí 22 článkov, z ktorých 20 

má povahu noviel zákonov. Predmetom zákona je presun právomocí krajských a 

okresných úradov do pôsobnosti obcí a vyšších územných celkov (samosprávnych 

krajov). Išlo o zriaďovateľské a rozhodovacie právomoci na úsekoch dopravy, 

vodného hospodárstva, civilnej ochrany obyvateľstva, matrík, sociálnej pomoci, 

územného plánovania a stavebného poriadku, ochrany prírody, školstva, kultúry a 

zdravotníctva. K presunu časti právomocí došlo na základe novelizácií iných 

zákonov (zákon o podpore regionálneho rozvoja, zákon o osvedčovaní listín a 

podpisov na listinách). 

Článok I zákona deìnoval prechod pôsobností ako „prenesenie výkonu pôsobností 

štátnej správy na obce a VÚC a prechod pôsobností v rozsahu ustanovenom zákonom 

55

z orgánov štátnej správy do samosprávnej pôsobnosti obcí a VÚC”. Paragrafy 2 a 3 

obsahovali rámcové zoznamy pôsobností, ktoré postupne prechádzali zo štátnych 

orgánov na obce (§ 2) a na samosprávne kraje (§ 3). Podľa §4 obce a VÚC 

zabezpečujú plnenie svojich úloh z vlastných rozpočtov. Na prenesený výkon 

štátnej správy sa im poskytujú prostriedky štátneho rozpočtu podľa osobitného 

zákona. V odseku §4 ods. 2 zákon deìnoval tzv. interpretačné pravidlo, podľa 

ktorého ak zákon neustanovil, že ide o prenesený výkon pôsobností štátnej správy, 

platilo, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce a VÚC. 

Články II až XXI obsahujú novely 20 zákonov, ktoré upravovali pôsobnosti orgánov 

štátnej správy na rôznych úsekoch výkonu verejnej správy. Záverečný článok XXII 

obsahoval ustanovenia o účinnosti zákona. Prechod právomocí bol rozdelený na 

niekoľko rokov, aby samospráva získala dostatok času na prípravu. 

Časový harmonogram prechodu 

Od 1. januára 2002 nadobudli účinnosť: 

• čl. I – ustanovenia o predmete zákona, rámcové zoznamy prechádzajúcich 

pôsobností a spoločné ustanovenia (interpretačné pravidlo, ìnančné 

zabezpečenie plnenia úloh …), 

• čl. III – prechod pôsobností na úseku dráh – týkajú sa len samosprávnych krajov, 

• čl. V – prechod pôsobností na úseku vodného hospodárstva, týkajú sa len obcí, 

• čl. VI – nové pôsobnosti na úseku civilnej ochrany – týkajú sa len samosprávneho 

kraja, 

• čl. VII – vedenie matrík – týka sa len obcí, 

• čl. X – prechod Pôsobnosti na jednotlivých úsekoch neprejdú na samosprávne 

orgány naraz, resp. od jedného časového okamihu. 

Od 1. apríla 2002 nadobudli účinnosť: 

• čl. IV – pôsobnosti na úseku cestnej dopravy, týka sa len samosprávnych krajov, 

• čl. VIII – pôsobnosti na úseku sociálnej pomoci, týkajú sa obcí aj samosprávnych 

krajov (okrem dvoch bodov, ktoré nadobúdajú účinnosť až od 1. 1. 2003), 

56

• čl. XV – pôsobnosti na úseku divadelnej činnosti, týkajú sa obcí aj samosprávnych 

krajov, 

• čl. XVI – pôsobnosti na úseku múzeí a galérií (zakladanie, zlučovanie a pod.), týka 

sa len samosprávnych krajov, 

• čl. XVII – pôsobnosti na úseku osvetovej činnosti, týka sa len samosprávnych 

krajov, 

• čl. XVIII – pôsobnosti na úseku knižníc, týka sa len samosprávnych krajov. 

Od 1. júla 2002 nadobudli účinnosť: 

• čl. XII – pôsobnosti na úseku školstva (štátna správa školstva a školská 

samospráva), týka sa obcí aj samosprávnych krajov, 

• čl. XIII – pôsobnosti na úseku školstva – školských zariadení (zriaďovanie, 

združovanie, zrušovanie a pod.), týka sa obcí aj samosprávnych krajov, 

• čl. XIV – pôsobnosti na úseku telesnej kultúry, týkajú sa obcí aj samosprávnych 

krajov, 

• čl. XIX – pôsobnosti na úseku zdravotnej starostlivosti, týkajú sa obcí aj 

samosprávnych krajov (okrem dvoch bodov, ktoré nadobúdajú účinnosť až 1. 1. 

2003), 

• čl. XX – pôsobnosti na úseku humánnej farmácie (zákon o liekoch a 

zdravotníckych pomôckach), týka sa len samosprávnych krajov. 


• čl. II bod 3 – v § 3a ods. 3 zákona o pozemných komunikáciách (cestný zákon) 

nahradili slová „okresný úrad“ slovom „obce“, 

• čl. VIII – pôsobnosti na úseku sociálnej pomoci, bod 28, § 8 písm. a) tretí bod: 

vypúšťa sa až od 1. 1. 2003, celý ostatný zákon je účinný od 1. 4. 2002, 

• čl. VIII – pôsobnosti na úseku sociálnej pomoci, bod 67, § 112c ods. 2: „O 

žiadostiach o poskytovanie opatrovateľskej služby a o úhrade za poskytnutú 

opatrovateľskú službu, ktoré boli podané a o ktorých príslušný orgán nerozhodol 

57

do 31. decembra 2002, rozhoduje príslušný orgán podľa tohto zákona.“ Toto 

ustanovenie je účinné až od 1. 1. 2003, zákon ako celok od 1. 4. 2002. 

• čl. IX – pôsobnosti na úseku územného plánovania a stavebného poriadku, týka sa 

to obcí aj samosprávnych krajov, 

• čl. XIX bod 2 – pôsobnosť na úseku zdravotníctva; ide o prechod zriaďovateľskej 

kompetencie k rôznym zariadeniam (v zákone vymenovaným) na obce, 

samosprávny kraj a ministerstvo zdravotníctva. Zriaďovateľské kompetencie k 

týmto zariadeniam teda prechádzajú až od 1. 1. 2003. Ostatné zmeny na tomto 

úseku sú účinné od 1. 7. 2002. 

• čl. XIX bod 19, § 78a písm. a) a b) – pôsobnosť na úseku zdravotníctva; 

„Samosprávny kraj zriaďuje a spravuje stredné zdravotnícke školy, zakladá 

zdravotnícke zariadenia podľa osobitného predpisu.“ Tieto ustanovenia o 

prechode zriaďovateľských funkcií na samosprávny kraj sú účinné až od 1. 1. 

2003. 


• čl. II – pôsobnosti na úseku pozemných komunikácií, týka sa obcí aj 

samosprávnych krajov. 

3.6.Prípad Nitrianskeho VÚC: Keď ani zákon 

nestačí 

Nasledujúci text popisuje situáciu, v ktorej spor medzi predsedom VÚC a 

zastupiteľstvom viedol k paralýze samosprávy na území Nitrianskeho 

samosprávneho kraja v rokoch 2001-‐05. V prípade si všimnite rozpor medzi 

konaním predsedu VÚC a tým, na čo ho oprávňoval vtedajší zákon o VÚC, právne 

sporné prevzatie moci zo strany podpredsedu VÚC, ktorý sa rozhodol zastupovať 

predsedu VÚC aj napriek jeho prítomnosti. Celý prípad iba dokreslil 30-‐ročný 

prenájom zariadení sociálnej starostlivosti neziskovým organizáciám, v ktorých 

sedeli, čuduj sa svete, poslanci VÚC. V súvislosti s prípadom si tiež pozrite novelu 

zákona o samosprávnych krajoch 334/2007 Z. z., ktorá reagovala práve na dianie v 

Nitre presnejšou úpravou vzťahov medzi predsedom, podpredsedom a 

58

zastupiteľstvom VÚC. Nasledujúci text je upravená verzia pôvodnej reportáže 

ekonomického týždenníka Trend z 28.októbra 2005. 

28.10.2005, TREND, krátené 

Poslanci VÚC zvolení za SMK koalície a niektorí nezávislí poslanci si v lete 2005 

odsúhlasili prenájom sociálnych zariadení vlastným neziskovým organizáciám bez 

výberového konania. Neziskové organizácie by mali ročne spravovať vyše pol 

miliardy korún – časť zo štátneho rozpočtu, časť od klientov zariadení. Celých 

tridsať rokov by kraju za prenájom majetku platili jednu korunu ročne. Výdavky s 

majetkom aj investíciami by znášal kraj. Sami poslanci vraj v neziskovkách sedia 

preto, aby v nich obhajovali záujmy kraja. Projekt transformácie a prenájmu 

sociálnych zariadení neziskovým organizáciám je zatiaľ najväčším sporom 

predsedu Nitrianskeho kraja za HZDS M. Belicu s väčšinou zastupiteľstva z SMK a 

spomedzi nezávislých. Hádali sa aj na desiatkach iných vrátane úveru 270 miliónov 

korún na kúpu neexistujúceho sídla kraja, na predaji budovy komárňanskej 

polikliniky či ručenia za úvery zmenkami ohrozujúcimi likviditu kraja. 

M. Belica nepodpisuje uznesenia zastupiteľstva vo veľkom. Za štyri roky ich 

odmietol takmer stovku. Je presvedčený, že porušujú zákony. Napríklad ten, podľa 

ktorého má kraj narábať s majetkom hospodárne a efektívne. O tom, či sa mýli 

alebo nie, už v niektorých prípadoch rozhoduje súd. Ten zatiaľ žiaden verdikt 

nevydal. Spory sa naň dostali po tom, čo štatutár kraja M. Belica posúval 

nepodpísané uznesenia na krajskú prokuratúru, aby posúdila, či sú v rámci zákona. 

Tá síce povedala, že niektoré sú nezákonné, to však poslancov netrápilo. Preto sa 

šlo k súdu. 

Obvinenia z porušovania zákona sú v Nitre úplne bežné, používajú ich aj členovia 

SMK, keď hovoria o svojich protivníkoch. Pre nepodpisovanie opätovne 

schválených uznesení a z nich vyplývajúcich zmlúv už skupina maďarských 

poslancov a nezávislých podala na predsedu kraja trestné oznámenie. S 

podozrením na zneužívanie právomoci verejného činiteľa. Citujú pritom zákon o 

vyšších územných celkoch, ktorý opätovne schválené uznesenie považuje za 

vykonateľné. M. Belica teda podľa nich podpisovať musí. Aj oni sa opierajú o 

59

prokuratúru, dokonca generálnu. Predsedovu nečinnosť sa podujal vyriešiť jeho 

podpredseda a zároveň krajský poslanec za SMK Miklós Fehér. Tvrdí, že v čase 

neprítomnosti predsedu za neho niektoré zmluvy podpísal sám. Aj tie týkajúce sa 

prenájmu zariadení neziskovkám. Kde sú originály, M. Fehér TRENDU nepovedal, 

nevie to ani štatutár M. Belica, ani riaditeľ úradu Ján Kovarčík. „Dal som ich tam, 

kde to určuje organizačný poriadok kraja. Ak si ho obaja páni prečítajú, zmluvy 

nájdu,“ považuje vec za vybavenú M. Fehér. 

M. Belica o ňom hovorí ako o dobrodruhovi. Je zvedavý, ako jeho formálny zástupca 

súdu v budúcnosti dokáže, že zmluvy podpisoval v čase, keď bol on ako predseda 

neprítomný. A teda nemohol zmluvy podpísať sám, ak by chcel. Predseda Milan 

Belica: Je mi z toho zle. Istota M. Belicu vychádza z toho, že už štyri roky poriadne 

nedovolenkuje. Lebo sa bojí, čo všetko by za neho mohol M. Fehér podpísať. „A aj 

keď som dovolenku mal, nechal som si poštu a dokumenty na podpisovanie voziť 

domov,“ vysvetľuje predseda kraja. Slovo dobrodruh sa na M. Fehéra hodí podľa M. 

Belicu aj preto, lebo mu žiadne splnomocnenie na podpis zmlúv nedal. A uznesenie, 

v ktorom zastupiteľstvo pred pol rokom prenieslo v prípade neprítomnosti 

predsedu na M. Fehéra všetky predsedove právomoci, M. Belica nepodpísal a 

poslanci neschválili. Takže neplatí. 

Keď hovoria o tom druhom, vtedy sa M. Fehér a M. Belica na seba podobajú. Ten 

druhý porušuje zákony, zneužíva svoje postavenie, je nekompetentný... A klame. 

Podpredseda je napríklad presvedčený, že keď zmluvy podpisoval, mal M. Belica 

dovolenku a nemohol vykonávať svoju funkciu. Ako to vie? Ak podľa neho niekto 

zavolá na sekretariát a povedia mu, že predseda tam nie je, je logicky neprítomný. 

„Ale viem si to zistiť aj inak,“ hovorí štýlom detektívky o práci úradníka M. Fehér. 

Uznesenie s vymedzením zastupovania nepotrebuje. Vyhlasuje, že na to stačí jediná 

veta v štatúte kraja: Predsedu počas neprítomnosti alebo nespôsobilosti na výkon 

funkcie zastupuje podpredseda. 

Riaditeľ úradu Nitrianskeho kraja J. Kovarčík sa snaží ubezpečovať, že občan ani 

podnikateľ rozkol necíti. Hoci ani jeho pozícia nie je vôbec jednoznačná. 

Zastupiteľstvo ho už odvolalo (dvakrát), príslušné uznesenie M. Belica ani raz 

60

nepodpísal. Krajskí poslanci preto pred dvoma týždňami právomoc vymenúvať a 

odvolávať riaditeľa úradu kraja preniesli na seba. Ako si v takejto situácii môže byť 

podnikateľ, ktorý rokuje s J. Kovarčíkom, istý, že slovo či podpis riaditeľa úradu 

naozaj platí? Nemal by hovoriť aj s alternatívnym riaditeľom, ktorého pred dvoma 

týždňami vymenovalo zastupiteľstvo? Alebo: S kým má vlastne rokovať? J. Kovarčík 

chodí naďalej do práce, uznesenie o svojom odvolaní nepovažuje za relevantné. Len 

sa nad ním usmieva. Rovnako ako nad tým, ako ho poslanci zaviazali robiť si každú 

štvrťhodinu odpočet činnosti. Zastupiteľstvo tak chcelo mať prehľad, či sa riaditeľ 

venuje práci poriadne. I. Farkas o tom pochybuje dodnes. Keď v Bratislave zasadá 

Národná rada SR, J. Kovarčík sa podľa neho neobjaví v Nitre na úrade poriadne 

dlho. Svojmu zástupcovi žiadne právomoci nedelegoval, chod úradu je ochromený. 

HZDS aj SMK v Nitre sa zhodujú iba v jedinom. Do konca tohto volebného obdobia 

sa na rozklade úradu nič nezmení. 

Obavy o budúcnosť majú viacerí. Pre ošetrujúci personál to znamená zvýšenú 

pohotovosť. Musia upokojovať, vysvetľovať, počúvať, ale aj pozornejšie sledovať 

zdravotný stav dôchodcov. Pretože tí sú naozaj nervóznejší, mnohým počas 

ostatných búrlivých týždňov stúpa krvný tlak. Hoci sa zamestnanci pri 

ubezpečovaní tvária presvedčivo, sami sú neistí. Aj im je ťažké orientovať sa. 

Napríklad preto, lebo riaditelia zariadení dostávajú pravidelne listy s 

protichodnými príkazmi. Nech sa zachovajú akokoľvek, nezbavia sa hrozieb, že 

porušujú zákony. M. Belica im opakuje, že uznesenia zastupiteľstva o zrušení 

rozpočtových organizácií a prenájme zariadení neziskovkám od októbra tohto roka 

neplatia. Riaditelia majú pracovať v takom istom režime ako doteraz. Inak konajú 

protiprávne. A ako to už v Nitre chodí, trestnoprávnou zodpovednosťou im hrozia 

aj šéfovia neziskoviek podporovaní podpredsedom kraja M. Fehérom. Upozorňujú 

riaditeľov zariadení na porušovanie zákonov a vyzývajú na nápravu. „Od 1. 10. 

2005 v súlade s platnou nájomnou zmluvou patrí akýkoľvek výkon činností v 

priestoroch, ktoré od 1. 10. 2005 neoprávnene užívate, výhradne do práva našej 

neziskovej organizácie,“ písala riaditeľom riaditeľka neziskovky Neha Jarmila 

Némethová začiatkom októbra. Odvoláva sa aj na hlavného kontrolóra kraja a jeho 

stanovisko, že uznesenia sú platné a účinné. Svoj list nepodpísala. „Pre mňa je 

61

štatutárom kraja predseda, rešpektujem jeho výzvu, nie výzvu neziskovky alebo 

podpredsedu kraja,“ opisuje TRENDU svoje konanie jeden z riaditeľov František 

Lisý. S tým, že ho môže zastupiteľstvo ešte do volieb odvolať, sa už vyrovnal. Potom 

pôjde na súd. Výzvy, aby zrušil účet rozpočtovej organizácie a peniaze na chod 

domova posielal na účet neziskovky, neposlúcha. 

Projekt transformácie aj so súvisiacimi zmluvami s neziskovými organizáciami 

prijalo zastupiteľstvo nitrianskej župy v júni tohto roka. Opätovne ho potvrdilo v 

júli, keď to pôvodné jej predseda Milan Belica nepodpísal. Ten platnosť opätovne 

schváleného uznesenia spochybňuje, lebo jeho obsah sa podľa neho s prvým 

uznesením nezhoduje. Celý projekt, ktorý sa mal rozbehnúť od októbra tohto roka 

zrušením rozpočtových organizácií a prenájmom zariadení na 30 rokov 

neziskovkám, považuje za neplatný. Zmluvy medzi krajom a neziskovkami 

nepodpísal, urobil to za neho jeho podpredseda Miklós Fehér. Podľa predkladateľa 

projektu, nezávislého poslanca Karola Jenisa, inak bývalého riaditeľa 

skrachovaného Družstva vzájomnej pomoci v Nitre, prenájom odbremení rozpočet 

kraja. Neziskovky sa sústredia na viaczdrojové ìnancovanie, hlavne na eurofondy. 

Zvýši sa kvalita starostlivosti. Podľa I. Farkasa aj riadenie zariadení. Rozumie tým 

nahradenie „monokratického svojvoľného rozhodovania riaditeľov kolektívnym 

orgánom neziskoviek a dozornou radou, v ktorej budú záujmy kraja zastupovať 

krajskí poslanci.“ 

Ani odbremenenie rozpočtu a ìnančnej výhodnosti pre kraj nie je jednoznačné. 

Kraj má totiž dostať za prenájom jednu korunu ročne, no kapitálové výdavky, 

odpisy, daň z nehnuteľností či poistenie majetku platí naďalej on. I. Farkas pripúšťa, 

že tieto náklady sa mali do výšky prenájmu premietnuť: „Nájomné zmluvy bude 

treba jednoznačne opraviť.“ Na otázku, prečo to teda jeho ìnančná komisia aj 

poslanci odsúhlasili, odpovedal, že „nikomu to vo ìnančnej komisii nenapadlo, 

nikto nepredložil pozmeňujúce návrhy. Až neskôr pri detailnejšom preštudovaní 

zmlúv.“ Uznáva, že bola chyba nominovať poslancov kraja aj do správnych rád, kde 

mali byť skôr odborníci. Miesto poslancov je v dozorných radách, v jednej sedí aj I. 

Farkas. Tender na prenájom by bol transparentnejší ako priame zdanie kontraktu 

62

vybraným organizáciám, nazdáva sa krajský šéf SMK. Nevylučuje, že v regióne 

existujú neziskové organizácie, ktoré by vedeli predložiť lepšie projekty. 


• K zhodnoteniu reformy verejnej správy a problematickým miestam pozri správu 

splnomocnenca vlády pre reformu verejnej správy z apríla 2003, Decentralizácia 

verejnej správy 2003-‐06 

• K prehľadu zmien v oblasti územnosprávneho členenia na Slovensku pozri 

napríklad Klimovský, D: Territorial Consolidation and Intercommunal 

Cooperation at the Local Level in the Slovak Republic,s. 237-‐255, In: Territorial 

Consolidation Reform in Europe, ed. Swianiewicz, P., Local Government and 

Public Service Reform Initiative, Open Society Institute–Budapest, OSI/LGI, 2010 

• K celkovému prehľadu reformy verejnej správy pozri Nižňanský, V. (ed.): 

Decentralizácia na Slovensku, Bilancia nekonečného príbehu 1995-‐2005, Úrad 

vlády SR, Kancelária splnomocnenca vlády SR pre decentralizáciu verejnej správy, 

Bratislava 2005 alebo Klimovský, D.: Reform of the Public Administration System 

at the Local and Regional Levels in the Slovak Republic, Working Paper 1/ 2008, 

Centre for Small State Studies University of Iceland 

• K hodnoteniu pôsobenia samosprávnych krajov pozri napr. Vivat samosprávy, 

Týždeň, 44/2009, http://www.tyzden.sk/casopis/2009/44/vivat-‐ 

samospravy.html 

63

4.Vydávanie právnych predpisov a ich 

kontrola na úrovni územnej samosprávy 

Ústava predpokladá, že obce a VÚC pri výkone svojej činnosti môžu vydávať právne 

záväzné predpisy. Všeobecne záväzné nariadenia (VZN) obce a VÚC umožňujú 

bližšie upravovať spoločenské vzťahy na ich území. Požiadavky na súlad VZN s 

inými právnymi predpismi, ktoré ustanovuje čl. 125 ods. 1 ústavy SR, sa líšia podľa 

toho, či sú VZN vydávané pri realizácii samosprávnych právomocí (čl. 68 ústavy 

SR) alebo pri výkone tzv. prenesenej štátnej správy (čl. 71 ods. 2). V rámci výkonu 

samosprávy môže obec napríklad upraviť pravidlá odpredaja obecných bytov a 

nebytových priestorov v bytových domoch. V rámci preneseného výkonu štátnej 

správy môže obec na základe § 34 ods. 1 písm. i zákona o ovzduší vydať VZN s 

cieľom určiť zóny s obmedzením prevádzky mobilných zdrojov. V obidvoch 

prípadoch je výsledkom normotvornej činnosti právny predpis s názvom všeobecne 

záväzné nariadenie. Odlišné požiadavky na súlad ale znamenajú, že kým pri 

vydávaní VZN podľa čl. 68 ústavy SR majú samosprávne zastupiteľstvá voľnejšiu 

ruku v regulácii, u VZN vydávaných podľa čl. 71 ods. 2 musia postupovať výhradne 

na základe splnomocnenia v zákone. 20 

Významnú úlohu pri normotvornej činnosti samosprávy zohrávajú orgány, ktoré 

môžu na základe ústavy a zákonov kontrolovať jej výkon. S výnimkou právomoci 

20 Príklad splnomocnenia podľa čl. 71 ods. 2 ústavy: §34 zákona o ovzduší 478/2002 Z.z., § 

34 (1) Obec v prenesenom výkone štátnej správy vo veciach ochrany ovzdušia a) podieľa 

sa na vypracovaní a realizácii programu a integrovaného programu (§ 11 ods. 1),b) 

kontroluje dodržiavanie povinností prevádzkovateľov malých zdrojov (§ 20 ),c) vydáva 

súhlas na vykonávanie činností uvedených v zozname, ktorý ministerstvo uverejňuje vo 

vestníku [§ 22 ods. 1 písm. b)],d) vydáva súhlas na vydanie rozhodnutí o povolení stavieb 

malých zdrojov vrátane ich zmien a na ich užívanie [§ 22 ods. 1 písm. a) ],e) vydáva súhlas 

na zmeny používaných palív a surovín, na zmeny technologických zariadení malých 

zdrojov a na zmeny ich využívania a na ich prevádzku po vykonaných zmenách [§ 22 ods. 1 

písm. d) ],f) ukladá prevádzkovateľom malých zdrojov opatrenia na nápravu (§ 27 ods. 

1),g) ukladá prevádzkovateľom malých zdrojov pokuty (§ 38), h) môže nariadiť 

obmedzenie alebo zastavenie prevádzky malého zdroja (§ 38 ods. 10),i) môže ustanoviť 

všeobecne záväzným nariadením zóny s obmedzením prevádzky mobilných zdrojov, j) 

určuje rozsah a požiadavky vedenia prevádzkovej evidencie malých zdrojov, k) vydáva 

súhlas na inštaláciu technologických celkov patriacich do kategórie malých zdrojov, na ich 

zmeny a na ich prevádzku, ak ich povoľovanie nepodlieha stavebnému konaniu, l) 

nariaďuje zastavenie prevádzky malého zdroja, ak sa prevádzkuje bez súhlasu podľa § 22 

ods. 1 písm. h). (2) Obec v súhlasoch podľa odseku 1 môže určiť podmienky 

prevádzkovania malých zdrojov. 

64

starostu alebo predsedu VÚC pozastaviť výkon uznesenia zastupiteľstva ide o 

kontrolu následnú. Systém kontroly ale nie je jednotný a kontrola aktov 

samosprávy netvorí hlavný predmet činnosti zodpovedných orgánov. S výnimkou 

úradu hlavného kontrolóra je kontrola normotvornej činnosti samosprávy externá. 

Hlavný kontrolór obce alebo VÚC kontroluje dodržiavanie právnych predpisov zo 

strany obce alebo VÚC, vrátane VZN a uznesení, ktoré vydávajú. Vláda SR je na 

základe ústavy poverená kontrolovať prenesený výkon štátnej správy, ktorú 

vykonávajú obce a VÚC, pričom môže využiť písomné upozornenie alebo vziať 

výkon štátnej správy späť. Prokurátor má vo vzťahu k ovplyvňovaniu normotvornej 

činnosti samosprávy najširšie právomoci. V rámci vlastného dozoru, alebo po 

podnete zo strany právnych subjektov môže prokurátor preskúmať zákonnosť 

postupu územnej samosprávy v rámci dvoch konaní: upozornenie a protest. V 

prípade, že samospráva neakceptuje názor prokurátora môže sa generálny 

prokurátor obrátiť sa na ústavný súd s návrhom preskúmať súlad právne 

záväzného predpisu obce alebo VÚC. Ak ide o iné rozhodnutie samosprávy môže 

dať prokurátor návrh na jeho zrušenie na okresný súd. 

Posledná časť tejto kapitoly obsahuje dva prípady normotvornej činnosti obcí, 

ktoré boli predmetom posudzovania ústavného súdu. Na základe doterajšej 

judikatúry ústavného súdu je možné identiìkovať niekoľko problémových miest 

normotvornej činnosti samosprávy. Prvým je vydávanie právnych predpisov 

obcami a mestami, ktoré zasahujú do práv a slobôd garantovaných ústavou SR a 

medzinárodnými dohovormi. Táto tendencia súvisí aj s tým, že obce v období 

deväťdesiatych rokov často iba hľadali konkrétny obsah všeobecne deìnovaných 

právomocí v zákone o obecnom zriadení (napr. regulovanie podnikateľskej 

činnosti) 21 , prípadne reagovali na niektoré udalosti, ktoré právny systém osobitne 

21 Pozri napr. nález ÚS SR I. ÚS 54/00 v ktorom sa ústavný súd zaoberal súladom 

všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti Bratislava-‐ Podunajské Biskupice č. 

5/1994 z 27. júna 1994 o vydávaní záväzných stanovísk k začatiu podnikateľskej činnosti 

právnických a fyzických osôb podnikajúcich na území mestskej časti. 

65

neriešil (útoky psov a regulácia chovu zvierat 22 ). Druhým problémovým miestom 

normotvornej činnosti územnej samosprávy je jej jednoduchá prenosnosť. Takýto 

regulačný transfer uľahčuje situáciu obciam, ktoré nemajú vlastnú administratívnu 

kapacitu na tvorbu právnych predpisov, na strane druhej “kopírovanie” môže viesť 

k rozšíreniu problematických riešení na širšie územie. Snaha regulovať požívanie 

alkoholických nápojov na verejnosti viedla k prijatiu nariadení v rámci jednotlivých 

mestských častí Bratislavy, ktoré veľmi podobným spôsobom zasahovali do 

ústavou garantovaných práv. Obdobným prípadom bola snaha viacerých obcí na 

konci deväťdesiatych rokov regulovať chov zvierat, osobitne psov na ich území. 

Tretím problémom normotvorby je nedostatočné odlišovanie výkonu samosprávy 

od prenesenej štátnej správy, čo v prípade vydávanie právne záväzných predpisov 

znamená odlišné požiadavky na súlad takýchto VZN. Obec vykonávajúca štátnu 

správu tak môže v rámci regulácie ísť nad rámec splnomocnenia obsiahnutého v 

zákone. 

4.1.Legislatívny proces na úrovni samosprávy 

Obec alebo VÚC môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia, ktoré 

musí byť v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými 

zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré 

boli ratiìkované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. 

VZN na úrovni obcí 

Vyhlásenie nariadenia 

Nariadenie, ktoré schválilo zastupiteľstvo obce sa musí vyhlásiť. Vyhlásenie sa 

vykoná vyvesením nariadenia na úradnej tabuli v obci najmenej na 15 dní; 

účinnosť nadobúda pätnástym dňom od vyvesenia, ak v ňom nie je ustanovený 

neskorší začiatok účinnosti. V prípade živelnej pohromy alebo všeobecného 

ohrozenia, ak je to potrebné na odstraňovanie následkov živelnej pohromy alebo 

22 Pozri napr. nález ústavného súdu II.ÚS 76/01 ohľadom všeobecne záväzného nariadenia 

mesta Rožňava č. 26/2000 zo 6. júna 2000 o usmerňovaní a evidovaní chovu 

hospodárskych zvierat a zvierat chovaných v domácnostiach, o zabezpečení a ochrane 

zdravých podmienok života a práce obyvateľov obce a o zabezpečení verejného poriadku, 

verejnej dopravy a čistoty na území mesta Rožňava. 

66

na zabránenie škodám na majetku, možno určiť skorší začiatok účinnosti 

nariadenia. Vyvesenie nariadenia na úradnej tabuli v obci je podmienkou jeho 

platnosti; okrem toho sa nariadenie zverejní aj spôsobom v obci obvyklým. 

Nariadenia musia byť každému prístupné na obecnom úrade obce, ktorá ich 

vydala. Vyvesenie nariadenia je minimálnou podmienkou pre jeho sprístupnenie, 

obec môže využiť aj ďalšie informačné nástroje na jeho propagáciu (internet, 

miestny rozhlas, miestne noviny). Novela zákona o obecnom zriadení 369/2004 Z. 

z. umožnila verejnosti aspoň čiastočne vstúpiť do procesu schvaľovania VZN v obci. 

Návrh nariadenia, o ktorom má rokovať obecné zastupiteľstvo je obec povinná 

zverejniť jeho vyvesením na úradnej tabuli v obci najmenej 15 dní pred rokovaním 

obecného zastupiteľstva o návrhu nariadenia. Návrh sa zverejní aj na internetovej 

adrese obce, ak ju má obec zriadenú, alebo iným spôsobom v obci obvyklým. Dňom 

vyvesenia návrhu nariadenia začína plynúť najmenej desaťdňová lehota, počas 

ktorej môžu fyzické a právnické osoby uplatniť pripomienku k návrhu nariadenia v 

písomnej forme, elektronicky alebo ústne do zápisnice na obecnom úrade. 

Pripomienkou možno v určenej lehote navrhnúť nový text alebo odporučiť úpravu 

textu, a to doplnenie, zmenu, vypustenie alebo spresnenie pôvodného textu. 

Z pripomienky musí byť zrejmé kto ju podáva. Vyhodnotenie pripomienok 

uskutoční navrhovateľ nariadenia s príslušnou komisiou, ak je zriadená. 

Vyhodnotenie obsahuje stručný obsah pripomienky, údaje o tom, kto predložil 

pripomienku, ktorým pripomienkam sa vyhovelo alebo nevyhovelo a z akých 

dôvodov. Vyhodnotenie pripomienok sa musí predložiť poslancom obecného 

zastupiteľstva v písomnej forme najneskôr tri dni pred rokovaním obecného 

zastupiteľstva o návrhu nariadenia. 

Na prijatie uznesenia obecného zastupiteľstva je potrebný súhlas nadpolovičnej 

väčšiny prítomných poslancov; na prijatie nariadenia je potrebný súhlas 

trojpätinovej väčšiny prítomných poslancov. 

Všeobecne záväzné nariadenie obce pri výkone štátnej správy 

Vo oblastiach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy, môže vydávať nariadenie 

len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. Nariadenie nesmie byť 

v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými 

67

zmluvami, ktoré boli ratiìkované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, so 

zákonmi, s nariadeniami vlády, so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a 

ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Normotvornú činnosť, ktorú 

zastupiteľstvá vykonávajú v prípadoch, keď plnia úlohy štátnej správy, nemožno 

zamieňať s normotvornou činnosťou, ktorú orgány územnej samosprávy 

vykonávajú na plnenie úloh samosprávy obce. Hoci v oboch prípadoch je výsledok 

zdanlivo totožný, pretože orgán samosprávy vydá VZN, podstatný rozdiel je v účele 

vydania všeobecne záväzného nariadenia, ako aj v právnom titule vydania 

všeobecne záväzného nariadenia. VZN v prípadoch, v ktorých orgány plnia úlohy 

štátnej správy, vydáva orgán územnej samosprávy pre potreby zabezpečenia úloh 

štátnej správy v regióne orgánu územnej samosprávy. Všeobecne záväzné 

nariadenia v prípadoch, v ktorých plnia úlohy štátnej správy, nemôžu orgány 

územnej samosprávy vydať z vlastnej vôle. Môžu ich vydať jedine na základe 

splnomocnenia obsiahnutého v zákone a v jeho medziach. Pre prijímanie týchto 

nariadení a nadobúdanie ich platnosti a účinnosti platia rovnaké podmienky ako 

pre nariadenia prijímané v rámci samosprávnej právomoci. 

VZN na úrovni vyšších územných celkov. 

Obdobne ako obce môžu VÚC vydávať VZN pri výkone samosprávy alebo výkone 

prenesenej štátnej správy. Podobne ako na úrovni obcí sa návrhy nariadení, o 

ktorých má rokovať zastupiteľstvo, zverejňujú na úradnej tabuli a na web stránke 

samosprávneho kraja aspoň 15 dní pred rokovaním zastupiteľstva. Dňom 

vyvesenia návrhu nariadenia začína plynúť najmenej desaťdňová lehota, počas 

ktorej môžu FO a PO uplatniť pripomienku k návrhu nariadenia. Vyhodnotenie 

pripomienok sa musí predložiť poslancom zastupiteľstva v písomnej forme 

najneskôr tri dni pred rokovaním zastupiteľstva o návrhu nariadenia. V prípade, že 

spoločnú pripomienku zašle aspoň 200 FO alebo PO, udelí zastupiteľstvo 

splnomocnenému zástupcovi slovo na rokovaní zastupiteľstva v tej časti rokovania, 

ktorého sa pripomienka týka. 

Zastupiteľstvo VÚC rokuje vždy v zbore. Je spôsobilé rokovať a uznáša: sa, ak je 

prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Na prijatie uznesenia 

zastupiteľstva je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Na 

68

prijatie nariadenia je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny hlasov všetkých 

poslancov. Nariadenie sa vyhlasuje vyvesením jeho úplného znenia na úradnej 

tabuli samosprávneho kraja najmenej na 15 dní; účinnosť nadobúda 15. dňom od 

vyvesenia, ak v ňom nie je ustanovený neskorší začiatok účinnosti. Ak je to 

odôvodnené naliehavým verejným záujmom, môže sa v nariadení výnimočne 

ustanoviť skorší začiatok jeho účinnosti, najskôr však dňom vyhlásenia. 

4.2.Kontrola normotvornej činnosti 

samosprávy zo strany prokuratúry 

Kontrola normotvornej činnosti územnej samosprávy je rozdelená medzi viacero 

aktérov na rôznych úrovniach. Vnútornú kontrolu zabezpečuje hlavný kontrolór 

obce alebo VÚC, externú kontrolu môžu v rôznych fázach vykonávať vláda SR, 

prokurátor, súdy a ústavný súd. Problematickým miestom vonkajšej kontroly v 

prípade rozhodnutí, ktoré samospráva vykonáva v rámci čl. 68 ústavy je ich 

vynútiteľnosť. 

Prokuratúra SR vo vzťahu k územnej samospráve 

Miestne príslušný prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a 

ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy v 

rozsahu ustanovenom zákonom o prokuratúre 153/2001 Z. z.. V rámci dozornej 

činnosti skúma prokurátor zákonnosť VZN, rozhodnutí vydaných v jednotlivých 

veciach a postup orgánov verejnej správy pri vydávaní opatrení a rozhodnutí. 

Právnymi prostriedkami, ktorými prokurátor dozor vykonáva sú: 

• protest prokurátora, 

• upozornenie prokurátora, 

• návrh na začatie konania pred súdom 

Protest prokurátora 

Prokurátor je oprávnený podať protest proti a) všeobecne záväznému nariadeniu 

územnej samosprávy, b) všeobecne záväznému právnemu predpisu orgánu 

miestnej štátnej správy, c) opatreniu, d) rozhodnutiu, ktorými bol porušený zákon 

alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. V proteste prokurátor uvedie, proti 

ktorým konkrétnym ustanoveniam protestuje, v čom sú ustanovenia v rozpore so 

69

zákonom alebo inými predpismi, odôvodnenie a návrh na zmenu nariadenia alebo 

jeho zrušenie. Orgán samosprávy, ktorý vybavuje protest prokurátora, je povinný 

umožniť prokurátorovi účasť na rokovaní o proteste, ak o to prokurátor požiada. 

Obec (VÚC) je povinná o proteste rozhodnúť do 30 dní od jeho doručenia. Ak 

protestu vyhovie, je povinná bez zbytočného odkladu, najneskôr do 90 dní od jeho 

doručenia, nezákonný predpis zrušiť, prípadne nahradiť predpisom, ktorý bude v 

súlade so zákonom a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ak 

protestu nevyhovie, vyhovie mu iba čiastočne, alebo v ustanovenej lehote vôbec o 

proteste nerozhodne, môže generálny prokurátor podať ústavnému súdu návrh na 

začatie konania o súlade právnych predpisov. 

Upozornenie prokurátora 

Menej formálnym prostriedkom dozornej činnosti prokurátora je upozornenie. 

Jeho účelom je odstránenie porušovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných 

právnych predpisov, ku ktorému došlo v postupe orgánu verejnej správy pri 

vydávaní opatrenia alebo jeho nečinnosťou. 

Prokurátor podáva upozornenie spravidla orgánu, proti ktorého postupu alebo 

nečinnosti upozornenie smeruje. Upozornenie však môže podať aj bezprostredne 

nadriadenému orgánu alebo dozorujúcemu orgánu, ktorý je oprávnený vykonať 

nápravu vo veci. Ak porušenie zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych 

predpisov spočíva v nečinnosti orgánu verejnej správy, prokurátor vždy zašle 

upozornenie na vedomie aj jeho bezprostredne nadriadenému orgánu alebo 

dozorujúcemu orgánu. 

Orgán samosprávy je povinný vybaviť upozornenie prokurátora a odstrániť 

protiprávny stav bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 30 dní od doručenia. 

upozornenia prokurátora. O prijatých opatreniach je povinný informovať v 

rovnakej lehote prokurátora. Orgán samosprávy, ktorý vybavuje upozornenie 

prokurátora, je povinný umožniť prokurátorovi účasť na prejednávaní 

upozornenia, ak o to prokurátor požiada. 

70

Kontrola územnej samosprávy zo strany prokuratúry v praxi 

Aký je rozsah kontrolnej činnosti prokuratúry? Kvantitatívnu odpoveď poskytujú 

pravidelné správy prokuratúry o činnosti, ktoré informujú o jej činnosti vo vzťahu 

k orgánom územnej samosprávy. Správy obsahujú nielen údaje o konkrétnych 

postupoch prokurátorov, ale vyhodnocujú aj ich úspešnosť. V roku 2008 podali 

prokurátori proti VZN obcí, miest a vyšších územných celkov celkom 209 protestov 

prokurátora a 74 upozornení prokurátora (v roku 2007 podali 218 protestov a 75 

upozornení). K 31. 12. 2008 obce nerozhodli o 8 protestoch prokurátora a 12 

upozorneniach prokurátora. Úspešnosť protestov bola 95,5 % a upozornení 100 %. 

Tabuľka 16: Prehľad činnosti prokuratúry za rok 2008, napadnuté VZN (vľavo), 

napadnuté rozhodnutia starostov (vpravo), zdroj Správa o činnosti prokurátury SR 

za rok 2008, http://www.genpro.gov.sk/vdok_simple-sprava-2009cast-3/50881s50911c 

Proti rozhodnutiam starostov a primátorov miest prokurátori v roku 2008 podali 

278 protestov prokurátora (v roku 2007-‐ 244) a 738 upozornení prokurátora (v 

roku 2007 -‐ 586). O 28 protestoch prokurátora k 31. 12. 2008 starostovia obcí a 

primátori miest nerozhodli a taktiež nerozhodli o 26 upozorneniach. Úspešnosť 

protestov prokurátora bola 94,4% a upozornení prokurátora 98,8 %.” Napríklad v 

okrese Galanta sa prokuratúra zamerala na skúmanie 12 obcí a nimi prijatých VZN 

o náležitostiach miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné 

odpady. V rámci kontroly zistila, že obce v rámci VZN neupravujú náležitosti, ktoré 

výslovne ukladá zákon 582/2004 Z. z. o miestnych daniach (dĺžku obdobia, na 

ktoré sa poplatok určuje, vznik a zánik povinnosti platenia poplatku, ohlasovaciu 

71

povinnosť). Niektoré obce išli v rámci VZN nad rámec zákona (vo VZN obce Horné 

Saliby spôsob výpočtu poplatku nezodpovedal zákonu). 23 

Iný pohľad na kontrolnú činnosť prokuratúry a súdov prináša diplomová práca M. 

Jedličkovej (2009), ktorá sa zamerala na hodnotenie jednotlivých nástrojov 

kontroly územnej samosprávy, pričom skúmala najmä právomoci prokuratúry vo 

vzťahu k rozhodovacej činnosti samosprávy. Na prípadovej štúdii obce Brunovce 

ukazuje limity kontrolnej činnosti prokuratúry, osobitne vo vzťahu k iniciovaniu 

kontroly a vynútiteľnosti rozhodnutí. Výsledkom je pôsobenie samosprávy, ktoré sa 

dlhodobo odohráva na hranici zákona a vo viacerých prípadoch za ňou. 24 

4.3.Kontrola normotvornej činnosti 

samosprávy zo strany súdov (ústavný súd) 

Právne predpisy, ktoré vydáva samospráva a jej iné rozhodnutia môžu byť 

predmetom súdneho preskúmania. V prípade, že obce a ich orgány konajú ako 

správne orgány, sú ich rozhodnutia v rámci tzv. správneho súdnictva 

preskúmateľné súdom. Ide o situácie, keď obce, alebo VÚC majú priamo zo zákona, 

alebo na jeho základe, možnosť konať o právach a povinnostiach fyzických a 

právnických osôb. Napríklad §13 ods. 9 zákona o obecnom zriadení umožňuje 

starostovi obce uložiť peňažnú pokutu podnikateľskému subjektu v prípade 

porušenia VZN. Ukladanie pokuty sa riadi zákonom o správnom konaní 71/1967 

Zb. a rozhodnutie starostu o uložení pokuty môže preskúmať súd. 25 

Ústavný súd SR (ÚS SR) zase môže byť požiadaný o preskúmanie súladu všeobecne 

záväzného nariadenia obce alebo VÚC s inými právnymi normami. V prípade, že ide 

o VZN, ktoré bolo vydané v rámci čl. 68 (samospráva), skúma ústavný súd súlad 

VZN s ústavou, ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými 

23 Zdroj: Správa o činnosti prokuratúry SR za rok 2008, http://www.genpro.gov.sk/ 

vdok_simple-‐sprava-‐2009-‐cast-‐3/50881s50911c 

24 Pozri aj reportáž Slovenského rozhlasu z marca 2010, ktorá poukazuje na aktuálne 

problémy výkonu samosprávy v obci Brunovce. Nepotrestané porušovanie zákonov v 

Brunovciach, 30/3/2010, Slovenský rozhlas 

25 Pozri napr. http://nitra.sme.sk/c/5119825/primatorka-‐nevymenovala-‐kontrolora-‐ 

podla-‐sudu-‐konala-‐nezakonne.html, SME, Primátorka nevymenovala kontrolóra. Podľa 

súdu konala nezákonne. 

72

vyslovila súhlas NR SR a ktoré boli ratiìkované a vyhlásené spôsobom 

ustanoveným zákonom, a so zákonmi, ak o nich nerozhoduje iný súd. V prípade, že 

samospráva vydala VZN pri prenesenom výkone štátnej správy (čl. 71 ods. 2) 

preskúmava ústavný súd jeho súlad aj s nariadeniami vlády a so všeobecne 

záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov 

štátnej správy, ak o nich nerozhoduje iný súd. Hoci konanie o preskúmaní súladu 

VZN môže iniciovať viacero subjektov (najmenej 1/5 poslancov NR SR, prezident, 

vláda, súd, generálny prokurátor, či verejný ochranca práv), v praxi je 

najaktívnejším generálny prokurátor a súdy. Aktivita generálneho prokurátora 

vyplýva z kontrolnej právomoci prokuratúry voči územnej samospráve 

prostredníctvom inštitútu protestu a upozornenia. Generálny prokurátor sa tak 

môže obrátiť na ústavný súd v prípadoch, keď samospráva napriek upozorneniu 

neodstránila pochybenia v rámci VZN a tieto majú spôsobilosť zasahovať do práv a 

slobôd právnych subjektov. 

V rámci konania o súlade právnych predpisov skúma ústavný súd konkrétny 

právny titul (dôvod), na základe ktorého samospráva VZN vydala (samospráva/ 

prenesená štátna správa); rozsah splnomocnenia ale i obsah nariadenia vo vzťahu 

k právam a slobodám, ktoré garantuje ústava a medzinárodné zmluvy. V prípade, že 

ústavný súd príjme podanie na ďalšie konanie môže rozhodnúť o predbežnom 

pozastavení účinnosti VZN až do doby, dokým nerozhodne vo veci samotnej. Ak súd 

v náleze rozhodne, že VZN alebo jeho časť nie je v súlade s ústavou a ďalšími 

predpismi, strácajú dňom rozhodnutia príslušné ustanovenia účinnosť. Ak obec 

alebo VÚC, ktorá VZN vydala, nedá predmetné ustanovenie do súladu s ústavou 

v zmysle rozhodnutia ÚS SR, strácajú tieto ustanovenia platnosť po uplynutí 

šiestich mesiacov od rozhodnutia súdu. Do roku 2001 riešil ústavný súd celkovo 51 

podaní voči VZN, po roku 13, pričom sa všetky dotýkali posudzovania súladu VZN 

vydaných v rámci výkonu samosprávy obcí. 

Obce na území Slovenska ročne vydávajú stovky všeobecne záväzných nariadení, 

ktorými ovplyvňujú život na svojom území. Čas od času sa stane, že VZN obce 

upravuje povinnosti takým spôsobom, že to vyvoláva podozrenie z porušenia 

ústavy SR, medzinárodných dohovorov, či zákonov Slovenskej republiky. 

73

Nasledovné dva prípady sú príkladom prekročenia samosprávnej právomoci 

územnej samosprávy v snahe regulovať konanie právnych subjektov. 

Požívanie alkoholu na verejnom priestranstve, II.ÚS 94/95, Č. 10/95 

Miestne zastupiteľstvo mestskej časti Bratislava-‐ Karlova Ves schválilo 11. apríla 

1995 pod č. 23/1995 všeobecne záväzné nariadenie o zákaze požívania 

alkoholických nápojov na verejných priestranstvách v mestskej časti Bratislava-‐ 

Karlova Ves (ďalej len "všeobecne záväzné nariadenie"). 

Všeobecne záväzné nariadenie riešilo problematiku požívania alkoholických 

nápojov na verejných priestranstvách v mestskej časti Bratislava-‐ Karlova Ves a to 

tak, že zakázalo požívanie alkoholických nápojov na verejných priestranstvách 

v tejto mestskej časti. 

Za verejné priestranstvo určilo VZN priestory ako ulica, námestie, cesta, chodník, 

parkovisko, nábrežie, most, priechod, podchod, nadchod, schody, park, detské 

ihrisko a trhovisko, pričom v pochybnostiach, či išlo o verejné priestranstvo, mal 

rozhodnúť starosta mestskej časti. Za požívanie alkoholických nápojov na 

verejnom priestranstve sa podľa VZN považovalo požívanie liehovín, destilátov, 

vína, piva a iných nápojov, ktoré obsahujú viac ako 0,75 objemového percenta 

alkoholu. Miestne zastupiteľstvo mestskej časti Bratislava-‐Karlova Ves prijalo VZN 

na základe oprávnenia vyplývajúceho preň z ustanovenia § 4 ods. 3 písm. m) 

zákona o obecnom zriadení na zabezpečenie verejného poriadku. 

Mestská časť Karlova ves je podľa zákona o obecnom zriadení zodpovedná za 

zabezpečovanie verejného poriadku v mestskej časti. V snahe riešiť časté 

znečisťovanie verejných priestranstiev, poškodzovanie majetku mestskej časti i 

občanov, výtržnosti i ublíženia na zdraví, vzbudzovanie verejného pohoršenia, 

narúšanie nočného kľudu a pod. sa mestská časť rozhodla prijať VZN. 

Podľa stanoviska mestskej časti sa zistilo, že „najmä spoločensky neprispôsobiví 

občania pod vplyvom alkoholu požívaného na verejných priestranstvách páchajú 

uvedené priestupky, vulgárnymi rečami a neprístojným správaním ohrozujú 

mravnú výchovu detí a mládeže a rozbíjaním `liaš od alkoholu vytvárajú v zeleni i 

74

na detských ihriskách možnosti poranenia hrajúcich sa detí a sťažujú použitie 

mechanizmov pri čistení a kosení.“ Mestská časť sa teda rozhodla tento problém 

riešiť prijatím VZN, s tým, že za požívanie alkoholických nápojov deìnovala ako 

priestupok podľa zákona o priestupkoch a umožnila tým jeho sankcionovanie. 

Generálny prokurátor namietol, že obec nemôže zasahovať do ústavou 

garantovaných práv a obmedzovať ich. Konkrétne obec nemôže zakázať samotné 

požívanie alkoholických nápojov na verejnosti, ak sa osoba nedopustí žiadneho 

ďalšieho konania, ktoré by bolo v rozpore s priestupkovým zákonom. Teda fakt, že 

osoba požíva alkoholický nápoj na verejnosti ešte automaticky neznamená, že 

osoba vzbudzuje verejné pohoršenie, poškodzuje majetok mesta a občanov a pod. 

Naviac tým, že VZN stanovilo ako verejné priestranstvo aj objekty, ktoré neboli vo 

vlastníctve mestskej časti, zasiahlo do úpravy vlastnícke práva podľa ústavy, kde 

obmedzenia výkonu vlastníckeho práva je možné deìnovať iba prostredníctvom 

zákona. 

Vo svojom náleze ústavný súd konštatoval: 

Orgán územnej samosprávy je oprávnený ukladať všeobecne záväzným nariadením 

povinnosti osobám, avšak len pri zachovaní ich základných práv a slobôd a len za 

podmienok ustanovených ústavou a zákonom. 

Splnomocnenie priznané v § 48 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení 

neskorších predpisov sú orgány územnej samosprávy povinné vykladať a 

uplatňovať v súlade s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Za konanie, ktoré je priestupkom, 

lebo sa ním ohrozí alebo naruší verejný poriadok, môžu orgány územnej 

samosprávy vo všeobecne záväznom nariadení ustanoviť len také správanie, 

ktorým sa neuplatňuje ústavou priznané základné právo alebo sloboda. 

Účelom ústavou priznaného práva na súkromie je nielen poskytnúť ochranu práv 

priznaných podľa § 11 Občianskeho zákonníka, ale zároveň aj zabrániť štátnym 

orgánom i orgánom územnej samosprávy, aby zasahovali do správania jednotlivca 

nad nevyhnutnú mieru a príliš neprimerane riadili jeho súkromný život. 

75

Chov domácich zvierat, II. ÚS 19/97, č. 8/97 

V marci 1996 prijalo mestské zastupiteľstvo v Bratislave všeobecne záväzné 

nariadenie o chove zvierat na území hlavného mesta. VZN riešilo problematiku 

chovu zvierat na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, pričom 

upravovalo práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb najmä tým, že im 

stanovilo konkrétne zákazy, povinnosti a podmienky chovu a držby zvierat, 

obzvlášť s dôrazom na chov spoločenských zvierat. 

Predmetné nariadenie nútilo obyvateľov mesta odstrániť zo svojej priamej 

dispozície v bytoch a obytných domoch určité plemená psov, z iných "povolených" 

plemien chovať len určitý počet jedincov po určitú dobu, aj to len so súhlasom 

iných osôb, než sú vlastníci týchto jedincov. Nariadenie tiež obmedzilo 

disponovanie so zvieratami na verejných priestranstvách. 

Podľa nariadenia bolo zakázané chovať 

• trvale psov, mačky a hospodárske zvieratá na balkónoch, loggiách, povalách, v 

pivničných priestoroch alebo garážach, 

• v bytovej jednotke a obytných domoch, okrem registrovaných chovateľských 

staníc, psov, ktorí zvýšenou agresivitou ohrozujú ľudí a zvieratá, a to nasledovné 

plemená a ich kríženci: Rottweiler, Nemecká doga, Mastiff, Staffordshire Bull 

Terrier, Bullmastiff, Rhodesian Ridgeback, Dobermann. Mestská časť môže tento 

zoznam rozšíriť v osobitnom predpise." 

Mesto Bratislava tak prekročilo rozsah svojich právomocí garantovaných územnej 

samospráve. Tým, že zakázalo chovanie istých plemien a obmedzilo pohyb iných po 

verejných priestranstvách zasiahla do výkonu vlastníckeho práva garantovaného 

ústavou. Obec teda nemôže sama, na základe VZN, obmedzovať výkon vlastníckeho 

práva svojich obyvateľov. Môže tak urobiť jedine štát, buď priamo prostredníctvom 

zákona, alebo tým, že v zákone výslovne splnomocní niektorú inštitúciu. Keďže 

právne predpisy nesplnomocňovali obce na vydanie VZN obmedzujúceho výkon 

vlastníckeho práva, takéto VZN je v rozpore s ústavou SR. 

Ústavný súd teda rozhodol: 

76

Všeobecne záväzné nariadenie hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 

2/1996 z 28. marca 1996 o chove zvierat na území hlavného mesta Slovenskej 

republiky Bratislavy nie je v súlade s čl. 2 ods. 3, čl. 12 ods. 1 druhou vetou, čl. 13 

ods. 2 a 3, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 68 a čl. 71 ods. 2 Ústavy 

Slovenskej republiky, s § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení 

neskorších predpisov, s § 4 ods. 1 a 3 písm. g), m) a § 6 ods. 1 zákona Slovenskej 

národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, 

ani s § 29 a §37 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 115/1995 Z. z. 

o ochrane zvierat. 

Normotvornú právomoc podľa čl. 68 Ústavy Slovenskej republiky môže obec 

uplatniť kedykoľvek, bez splnomocnenia v zákone. Túto právomoc nemôže obec 

uplatňovať v neobmedzenej miere na úpravu všetkých spoločenských vzťahov 

existujúcich v územnom obvode orgánu územnej samosprávy. Normotvornú 

právomoc môže uplatňovať len v tej časti správy svojich vnútorných vecí, ktorou 

realizujú územnú samosprávu podľa čl. 65 Ústavy Slovenskej republiky. 

Aj v právnych vzťahoch, ktorých predmetom je zviera, sa zaručujú základné práva 

a slobody oprávnených osôb. Majetok, ktorý je predmetom ochrany zaručenej 

podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, zahŕňa nielen veci, ale aj práva a iné 

majetkové hodnoty. Preto zviera podľa okolností právneho vzťahu môže mať aj 

povahu objektu práva vlastniť majetok zaručeného podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej 

republiky. 

Všeobecne záväzné nariadenie obce nemá povahu prameňa práva, ktorým v súlade 

s Ústavou Slovenskej republiky možno ustanoviť oprávnené zásahy do 

súkromného a rodinného života. 


• Viac ku analýze správneho súdnictva v rámci územnej samosprávy a zahraničným 

modelom správneho súdnictva pozri napr. Kol. autorov: K reforme správneho 

konania a správneho súdnictva na Slovensku, MESA 10, Bratislava, 2009 

• Nálezy ústavného súdu, ktorých predmetom bolo konanie podľa čl. 125 ods. 1 c) a 

d)(konanie o súlade) a čl. 127a (ústavná sťažnosť) nájdete v rámci Zbierky 

nálezov a rozhodnutí Ústavného súdu SR 

77

• K problematike vynucovania rozhodnutí voči orgánom územnej samosprávy 

pozri napr. Mária Jedličková: Dozor prokurátora nad zachovávaním zákonnosti: 

Prípadová štúdia obce Brunovce, diplomová práca, Ústav verejnej politiky, FSEV 

UK, 2009. Práca vyhodnocuje jednotlivé nástroje kontroly územnej samosprávy, 

pričom sa zameriava hlavne na právomoci prokuratúry vo vzťahu k rozhodovacej 

činnosti samosprávy. Na prípadovej štúdii obce Brunovce práca ukazuje limity 

kontrolnej činnosti prokuratúry, osobitne vo vzťahu k iniciovaniu kontroly a 

vynútiteľnosti rozhodnutí. 

78

5.Financovanie, hospodárenie a kontrola 

v územnej samospráve 

Neoddeliteľnou súčasťou transformácie obcí na samosprávne jednotky v zákone o 

obecnom zriadení 369/1990 Zb. bolo ich deìnovanie ako právnych subjektov. To 

obciam umožnilo vlastniť majetok, hospodáriť s ním, vykonávať podnikateľskú 

činnosť priamo alebo prostredníctvom nimi založených subjektov. Podstatnú časť 

ich príjmov však tvorili účelovo viazané dotácie, ktoré poskytoval územnej 

samospráve štát. Takýto systém ìnancovania bol závislý od politického 

rozhodovania a výška prostriedkov, ktoré vláda a NR SR prideľovala samospráve 

bola predmetom politických rokovaní a lobingu záujmových skupín. Systém 

ìnancovania tak umožňoval zohľadňovať záujmy parlamentnej väčšiny aj na úrovni 

územnej samosprávy a súčasne neumožňoval samosprávam dlhodobejšie 

rozpočtové plánovanie. 

5.1.Fiškálna decentralizácia 

Reforma verejnej správy, ktorú zahájila prvá Dzurindova vláda (1998-‐02) výrazne 

zmenila výkon štátnej moci v rámci SR. V rámci procesu decentralizácie boli 

najskôr prostredníctvom zákona 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností 

z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky prenesené desiatky 

právomocí v jednotlivých oblastiach verejnej politiky (pozri kapitolu 3.5.). Počas 

druhej Dzurindovej vlády (2002-‐06) bola reforma formálne uzavretá schválením 

zákonov, ktoré nastavili podmienky tzv. ìškálnej decentralizácie. Jej podstatou bola 

zmena spôsobu, akým štát ìnancuje tzv. originálne právomoci územnej 

samosprávy (čl. 68 ústavy SR). Do jej prijatia dostávala územná samospráva na 

ìnancovanie svojich právomocí (napr. školské zariadenia, sociálne zariadenia, 

niektoré nemocnice, komunálny odpad) účelovo viazané dotácie zo štátneho 

rozpočtu. V rámci nového mechanizmu získali obce a VÚC podiel na dani z príjmov 

fyzických osôb, ktorú vyberá štát a bola im ponechaná možnosť vyberať vlastné 

dane a poplatky. 

79

Nastavenie kritérií a mechanizmu rozdeľovania dane z príjmov FO 

Zákon 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej 

samospráve upravil základné parametre rozdeľovania dane z príjmov FO medzi 

obce a VÚC. Na jeho základe získavajú obce v príslušnom rozpočtovom roku výnos 

dane z príjmu FO vo výške 70, 3 %, VÚC vo výške 23, 5 %, zvyšok si ponecháva štát. 

V každoročnom prepočte zverejňuje ministerstvo ìnancií podiely jednotlivých obcí 

a VÚC na dani z príjmov FO 26 . V roku 2010 by tak mesto Martin s 58 433 

obyvateľmi, z ktorých 8 449 je starších ako 62 rokov, pri prepočítaní počtu žiakov 

(90 806,6) a počtu neštátnych ZUŠ a školských zariadení malo dostať ako podiel 

dane z príjmov FO sumu € 12 766 106. Ide o predpokladaný príjem, v skutočnosti 

pridelená suma závisí od výberu dane v danom roku. To môže znamenať, že 

skutočné príjmy samosprávy budú vyššie (v roku 2008 štát vybral na dani oproti 

plánovaným 50 503 mil. Sk až 55 043,9 mil. Sk, v roku 2009 zase došlo k poklesu 

celkového výberu dane z príjmov FO (plán € 1 639 112 mil., pričom sa podarilo 

vybrať iba 82,7% tejto sumy). Kritériá a ich váhu, na základe ktorých rozdeľuje 

vláda jednotlivým obciam a VÚC prostriedky z vybranej dane z príjmov FO určuje 

vláda pomocou nariadenia. 27 

I keď je systém ìnancovania územnej samosprávy zo štátneho rozpočtu v 

súčasnosti nastavený ako politicky neutrálny, neznamená to, že vplyv centrálnej 

vlády na príjmy samosprávy neexistuje. Uveďme dva príklady. Mechanizmus 

rozdeľovania je naviazaný na výnosy z dane FO, čo znamená, že zmeny nastavenia 

dane majú priamy dopad na príjmy samosprávy. Príkladom môže byť situácia z 

roku 2009, keď NR SR v zákone zvýšila sumu nezdaniteľného základu dane pre FO, 

čo v kombinácii s celkovo nižším výberom daní v dôsledku ìnančnej krízy prispelo 

k poklesu príjmov samosprávy. V reakcii na to parlament (novela 54/2009 Z. z.) 

umožnil samospráve dočasne (do konca roku 2010) nedodržiavať niektoré 

podmienky zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy (napr. 

povinnosť obcí a VÚC zostavovať rozpočet ako vyrovnaný alebo prebytkový). Ako 

26 Pozri napr. Východiskové štatistické údaje a podiel obcí na výnose DPFO pre rok 2010 

27 Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 668/2004 Z. z. o rozdeľovaní výnosu dane z 

príjmov územnej samospráve v znení neskorších predpisov, aj s dôvodovými správami a 

prílohami nájdete na stránke Ministerstva inancií SR 

80

druhý príklad je možné uviesť existenciu viacerých typov dotácií, ktoré poskytuje 

centrálna vláda a ktoré ponechávajú priestor pre politický vplyv. Časti pri tom ide o 

dotácie, ktoré nie sú nárokovateľné a sú nenávratné. Používajú sa napríklad na 

podporu výstavby priemyselných parkov alebo výstavbu nájomných bytov. Prehľad 

jednotlivých dotácií a programov nájdete na stránkach Transparency International 

Slovensko. 

Kritériá rozdeľovania dane z príjmov FO, obce 

• Počet obyvateľov, váha 23%- zohľadňuje počet obyvateľov s trvalým pobytom na 

území obce/mesta, každoročne aktualizovaný, kombinuje sa s osobitným 

koeìcientom nadmorskej výšky, ktorý zohľadňuje zvýšené náklady na 

zabezpečovanie služieb vo vyššie položených obciach počas zimnej sezóny 28 

• Počet obyvateľov upravený o veľkostný koezicient, váha 32%- zohľadňuje zvýšené 

náklady tých obcí a miest, ktoré zabezpečujú samosprávne pôsobnosti pre iné 

obce, cieľom je zmierniť externality, osobitne u väčších samosprávnych jednotiek. 

Koeìcient sa zvyšuje s veľkosťou sídla 

• Počet žiakov (detí) základných umeleckých škôl a školských zariadení- váha 40%- 

naviazané na samosprávne právomoci v oblasti školstva, zabezpečuje 

ìnancovanie základných umeleckých škôl, materských škôl, školských klubov 

detí, školských stredísk záujmovej činnosti, centier voľného času, jazykových škôl 

pri základných školách, zariadení školského stravovania pre žiakov základných 

škôl a pre deti materských škôl. Koeìcient je stanovený odlišne podľa typu 

zriaďovateľa (obec/cirkev/PO). Je viazaný na počet detí v zariadení, bez ohľadu 

na ich trvalý pobyt 

28 Pozri napr. Dôvodová správa k nariadeniu vlády SR o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov 

územnej samospráve (aktualizácia 27.3.2007), v ktorej sa “rieši uvedený problém v časti 

kritéria rozdelenia výnosu dane podľa počtu obyvateľov zmenou pomeru upravovaného 

nadmorskou výškou zo 44 % na 57 % a v prílohe č. 1 zvýšením strmosti koe icientu 

nadmorskej výšky z rozsahu od 0,8500 do 1,3500 na hodnoty od 0,7500 do 2,0000. 

Aktualizovaný vzorec pre výpočet koe icientu nadmorskej výšky pre obec „i“ je 

nasledovný: knv = (nadm. výška obce „i“ – 98) * (1,2500/917) + 0,7500, kde: 98 = 

nadmorská výška najnižšie položenej obce v SR (Svätá Mária), 1,2500 = rozdiel strmosti 

koe icientu (0,7500 – 2,0000), 917 = rozdiel medzi najnižšie a najvyššie položenou obcou v 

SR (Lom nad Rimavicou). Koe icient pre každú obec je uvedený v prílohe nariadenia vlády. 

81

Tabuľka 17: Prerozdeľovanie výnosu dane z príjmov, váha kritérií, obce 

• Počet obyvateľov obce, ktorí dovŕšili 62 rokov, váha 5%- zabezpečuje ìnancovanie 

opatrovateľskej služby pre osoby staršie ako 62 rokov 

Kritériá rozdeľovania dane z príjmov FO, VÚC 

• Počet obyvateľov VÚC, váha 15%-‐ zohľadňuje ìnancovanie všeobecných 

samosprávnych právomocí VÚC (zabezpečovanie sociálneho, ekonomického a 

kultúrneho rozvoja kraja) 

• Počet obyvateľov vo veku 15-18 rokov, váha 15%- zabezpečuje ìnancovanie 

právomocí VÚC v oblasti stredného školstva (záujmovo-‐vzdelávacie zariadenia, 

domovy mládeže, zariadenia školského stravovania, zariadenia praktického 

vyučovania, školy v prírode, centrá voľného času, školské strediská záujmovej 

činnosti a strediská služieb škole) 

• Počet obyvateľov, ktorí dovŕšili vek 62 rokov, váha 32 %-‐ zabezpečuje ìnancovanie 

právomocí VÚC v oblasti sociálnych služieb (domovy sociálnych služieb pre 

dospelých a domovy dôchodcov, stanice opatrovateľskej služby, zariadenia 

82

chráneného bývania, útulky ako aj neštátne subjekty, ktoré poskytujú prevažne 

sociálne služby) 

Tabuľka 18: Prerozdeľovanie výnosu dane z príjmov, váha kritérií, VÚC 

• Obrátená hustota obyvateľstva, váha 9%-‐ kritérium je určené na kompenzáciu 

nákladov verejnej autobusovej dopravy, vykonávanej vo verejnom záujme 

v oblastiach s nižšou koncentráciou obyvateľstva 

• Dĺžka ciest II. a III. triedy, váha 20 %-‐ zohľadňuje vlastníctvo ciest II. a III. triedy 

• Rozloha VÚC, váha 9%- zohľadňuje veľkosť územia VÚC, nie je viazané na 

konkrétne právomoci 

Zákon o miestnych daniach 582/2004 Z. z. 

Ďalšou normou ìškálnej decentralizácie je zákon o miestnych daniach a miestnom 

poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady 582/2004 Z. z., ktorý 

nahradil dovtedajšie zákony o miestnych poplatkoch, dani z nehnuteľností a 

cestnej dani. 

83

Samospráve sa tak ponechala možnosť vyberať vlastné dane, pričom došlo k 

sprehľadneniu pôvodného systému miestnych daní a zjednodušeniu jeho správy. 

Okrem dane z motorových vozidiel 29 , ktorú vyberajú samosprávne kraje, sú zvyšné 

dane v správe obcí. Okrem poplatku za komunálny odpad a drobný stavebný odpad, 

Tabuľka 19: Daňové úniky páchajú už aj psíčkari, http://orava.sme.sk/c/5114780/ 

danove-‐uniky-‐pachaju-‐uz-‐aj-‐psickari.html 

Niektorí dolnokubínski psíčkari sú vynaliezaví. Aby nemuseli zaplatiť daň za psa, ktorá 

je v meste mnohonásobne vyššia ako v dedinách, prihlasujú svojich štvornohých 

miláčikov v susedných obciach.Majiteľ za psa zaplatí v Dolnom Kubíne ročnú daň 39,60 

€ (cca 1200 Sk). Pre obyvateľov žijúcich v rodinných domoch alebo v mestských častiach 

je výška poplatku nižšia, 7,92 € (cca 230 Sk). Výšku poplatku si určujú samosprávy. 

V poslednom období pribúda prípadov, kedy si ľudia z mesta prihlasujú psov v 

susedných obciach. Dôvod je prostý -‐ chcú sa vyhnúť dani za psa, ktorá je v meste vyššia 

ako na dedinách. Mestskí policajti na to prišli pri náhodných kontrolách. „Prihlasujú ich 

napríklad na svojich rodičov, alebo súrodencov. Pes ale trávi čas s nimi v meste. Zaťažuje 

a znečisťuje tunajšie prostredie, no majiteľ odvádza poplatok inej obci," konštatuje 

náčelník. 

ktorý obce musia vyberať, sú zvyšné miestne dane upravené ako fakultatívne, čo 

umožňuje samosprávam nastaviť daňové zaťaženie podľa miestnych potrieb a 

reagovať na aktuálny vývoj hospodárenia. Mesto Trenčín napríklad v roku 2008 

obnovilo výber dane za psa po štvorročnej pauze. Sadzba dane na rok 2010 za 

jedného psa sa líši podľa toho, či ide o psa držaného na území celého mesta, okrem 

rodinných domov a iných nehnuteľností s výbehom pre psa (€24,89) alebo psa 

chovaného alebo držaného nepretržite v rodinnom dome a iných nehnuteľnostiach 

s výbehom pre psa (€8,29). 

Zákon v niektorých prípadoch obmedzuje hornú sadzbu u niektorých daní (daň z 

nehnuteľností u stavieb), daň z motorových vozidiel, pozri bližšie prílohy zákona); 

u iných (daň z nehnuteľností u pozemkov)ponechal samosprávam možnosť 

stanoviť daň na základe trhových cien. K najvýraznejšiemu nárastu došlo u dane z 

nehnuteľností. Podľa dlhodobého monitoringu Podnikateľskej aliancie Slovenska, 

ktorá sleduje vývoj tejto dane v okresných mestách, došlo v období 2004-‐2010 k 

29 Jej predmetom sú motorové a prípojné vozidlá, ktoré sa používajú na podnikanie alebo 

na činnosti, z ktorých plynúce príjmy sú predmetom dane z príjmov. 

84

takmer dvojnásobnému nárastu dane, pričom táto rástla v každom sledovanom 

roku s výnimkou roku 2010. 30 

Zákon o miestnych daniach tiež splnomocnil obce, aby prostredníctvom VZN 

ustanovili podrobnosti k jednotlivým daniam a ich výberu, ktoré sa dotýkajú najmä 

náležitostí a lehôt oznamovacej povinnosti platiteľa dane, sadzby dane, spôsobu 

vyberania dane, náležitostí potvrdenia o zaplatení dane, lehoty a spôsoby jej 

odvodu obci, oslobodenia od tejto dane alebo zníženia dane. Už spomínané mesto 

Trenčín tak v rámci VZN napríklad poskytuje oslobodenie od dane zo stavieb 

stavbám, ktoré slúžia školám a školským zariadeniam, či stavbám, v ktorých sídlia 

kultúrne inštitúcie (divadlá, knižnice atď.). Nárok na zníženie dane o 50% u 

pozemkov-‐ záhrad majú vlastníci starší ako 70 rokov, ak pozemky slúžia výhradne 

na ich osobnú potrebu. 31 

5.2.Zákon o rozpočtových pravidlách územnej 

samosprávy 

Zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy 583/2004 Z. z. je rozdelený 

do viacerých častí, v rámci ktorých sa deìnuje postavenie a obsah rozpočtov obcí a 

vyšších územných celkov; rozpočtový proces a pravidlá hospodárenia s 

rozpočtovými prostriedkami. Hoci zákon o rozpočtových pravidlách územnej 

samosprávy vychádza zo zákona 303/1995 Z. z., v zásade ide o nový právny 

predpis. Na rozdiel od pôvodnej úpravy došlo ku komplexnej úprave postavenia a 

obsahu rozpočtov obcí a VÚC a jednotlivých etáp rozpočtového procesu. 

Rozpočet obce a VÚC 

Zákon 583/2004 Z. z. deìnuje rozpočet obce a rozpočet VÚC ako základné nástroje 

ìnančného hospodárenia v príslušnom rozpočtovom roku. Rozpočty samosprávy 

tvoria súčasť rozpočtu sektora verejnej správy. Rozpočtový rok je zhodný s 

kalendárnym rokom. Samospráva je povinná do rozpočtu zahrnúť aj rozpočty, 

30 Pozri bližšie: Rebríčky a kalkulácia daní z nehnuteľností 2010, Podnikateľska aliancia 

Slovenska 

31 Všeobecne záväzné nariadenie mesta Trenčín 17/2008 o miestnych daniach 

85

príspevky a ìnančné vzťahy so subjektmi, ktoré sú na samosprávu napojené, 

konkrétne ide o: 

• rozpočty príjmov a výdavkov rozpočtových organizácií (napr. školy, centrá voľného 

času, zariadenia pre seniorov), 

• príspevky príspevkovým organizáciám, ktoré obec alebo VÚC zriadili (v Bratislave 

napr. Galéria hl. mesta Bratislavy, Mestské lesy, Marianum-‐ pohrebníctvo mesta 

Bratislavy), ako aj 

• zinančné vzťahy k právnickým osobám, ktorých je samospráva zakladateľom (v 

Bratislave napr. Dopravný podnik mesta BA, Odvoz a likvidácia odpadu, a.s., 

Mestský parkovací systém, s.r.o.). 

Tabuľka 20: Príjmy mesta Senec (16019 obyvateľov), 2009-10, podiel na daniach a 

miestne dane, http://www.senec.sk/downloads/dokumenty/ 

rozpocet_prijmov_bilancia_2010.xls 

Príjmy, v € 2009 2010 

Výnos dane z príjmov 4,446,140 4,283,425 

daň z nehnuteľností pozemky, 

stavby, byty 

2,256,640 2,363,000 

Za psa 9,960 9,000 

Za zábavné hracie prístroje a 

nevýher. 

59,750 600 

Za predajné automaty 1,000 900 

Za ubytovanie 82,980 80,000 

Za užívanie verej.priestranstva 33,190 37,000 

Za komunálny odpad 298,750 400,000 

Rozpočet obce a VÚC obsahuje aj zámery a ciele, ktoré budú realizovať z výdavkov 

rozpočtu “tzv. programy”. Ide o snahu zákona zaviesť do rozpočtovania samosprávy 

rozmer plánovania a previazať tak výdavkovú časť rozpočtu s konkrétnymi 

aktivitami. To by malo prispieť k väčšej transparentnosti hospodárenia a 

86

zúčtovateľnosti samosprávnych orgánov. 32 Napríklad rozpočet mesta Šaľa na rok 

2009-‐11 sa v rámci výdavkovej časti člení na 15 oblastí, ktoré zahŕňajú programy 

ako služby občanom, bezpečnosť, komunikácie, doprava, či odpadové 

hospodárstvo. V rámci programu 2: Propagácia a marketing, chce mesto dosiahnuť 

“pozitívny imidž mesta doma i v zahraničí”, pričom bude ìnancovať “internetový 

portál mesta, aktivity zamerané na medializáciu mesta, propagačné materiály, 

informovanie obyvateľov pomocou SMS Centra, TV Zobor, TV KREA a mesačníka 

Šaľa, infokiosky na sprostredkovanie prístupu na stránky verejnej správy, 

podujatia na zlepšenie imidžu mesta a vzťahy s partnerskými mestami v zahraničí.” 

Celkovo plánované výdavky mesta Šaľa v rámci tohto programu mali v roku 2009 

dosiahnuť 92 279€. 

Okrem zavedenia programového rozpočtovania výdavkov zaviedla novela zákona o 

rozpočtových pravidlách 583/2004 Z. z. aj povinnosť zostavovať viacročný 

rozpočet. Obec a VÚC tak musia rozpočet zostaviť nielen na príslušný rok (2011), 

ale v rovnakom členení aj na ďalšie dva roky (2012 a 2013). Takéto rozpočtovanie 

umožňuje samospráve strednodobé plánovanie aktivít v území. Treba pripomenúť, 

že rozpočtové plánovanie samosprávy je priamo naviazané na schopnosť 

centrálnej vlády odhadnúť v horizonte niekoľkých rokov hospodársky rast, a 

osobitne príjmovú časť štátneho rozpočtu. 

Príjmy rozpočtu obce 

V §5 zákona o rozpočtových pravidlách je deìnovaných celkovo 15 možných 

príjmov rozpočtu obce, ktoré sa líšia podľa toho, či s nimi obec môže nakladať 

voľne (vlastné príjmy) alebo ich musí použiť na presne stanovený účel (účelové 

príjmy), na ktorý boli poskytnuté. Medzi vlastné príjmy rozpočtu obce patria: a) 

výnosy miestnych daní a poplatkov, b) nedaňové príjmy z vlastníctva a z prevodu 

vlastníctva majetku obce a z činnosti obce a jej rozpočtových organizácií, c) výnosy 

z ìnančných prostriedkov obce, d) sankcie za porušenie ìnančnej disciplíny 

uložené obcou, e) dary a výnosy dobrovoľných zbierok v prospech obce, f) podiely 

na daniach v správe štátu. Medzi účelové príjmy rozpočtu obce patria a) dotácie zo 

32 Metodické pokyny, informácie a príklady programového rozpočtovania nájdete na 

stránke Min. inancií SR, http://www. inance.gov.sk/Default.aspx?CatID=6962 

87

štátneho rozpočtu na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy a 

dotácie zo štátnych fondov, b) ďalšie dotácie zo štátneho rozpočtu, c) účelové 

dotácie z rozpočtu VÚC alebo inej obce alebo inej obce na realizáciu zmlúv, d) 

prostriedky z EÚ a iné prostriedky zo zahraničia poskytnuté na konkrétny účel, e) 

iné príjmy ustanovené osobitnými predpismi. Obec môže navyše vo výdavkovej 

časti rozpočtu použiť aj a) prostriedky mimorozpočtových peňažných fondov, b) 

zisk z podnikateľskej činnosti, c) návratné zdroje ìnancovania alebo d) združené 

prostriedky. Obdobným spôsobom upravuje zákon v §6 príjmy VÚC. 

Výdavky rozpočtov samosprávy 

V §7 a 8 upravuje zákon o rozpočtových pravidlách úhrady, ktoré poskytuje 

samospráva z vlastného rozpočtu. Ide najmä o obligatórne výdavky, cez ktoré 

samospráva zabezpečuje plnenie povinností vyplývajúcich z právnych noriem, 

samosprávnych právomocí, či preneseného výkonu štátnej správy. Zákon tiež 

umožňuje samospráve poskytovať z rozpočtu dotácie PO, ktorých je zakladateľom, 

pričom tieto musia byť poskytnuté na konkrétne úlohy a akcie vo verejnom záujme 

alebo v prospech rozvoja územia obce. V prípade, že obec alebo VÚC chcú 

poskytnúť rozpočtové prostriedky iným PO a FO-‐ podnikateľovi, ktorí pôsobia na 

území samosprávy, môžu tak urobiť iba za podmienok ustanovených v rámci VZN a 

len na podporu všeobecne prospešných služieb a účelov alebo na podporu 

podnikania a zamestnanosti. 33 

Rozpočtový proces 

Zákon o rozpočtových pravidlách vyžaduje, aby obce a VÚC členili svoje rozpočty 

na: 

• bežné príjmy a bežné výdavky (tzv. “bežný rozpočet"), 

• kapitálové príjmy a kapitálové výdavky (tzv. "kapitálový rozpočet"), 

• ìnančné operácie 

Bežnými príjmami rozpočtu obce alebo VÚC sú najmä príjmy podľa § 5 ods. 1 alebo 

podľa § 6 ods. 1 zákona s tým, že rozlíšenie toho, či ide o prostriedky v bežnom 

33 Pozri napr. VZN mesta Šaľa o dotáciách, http://www.sala.sk/cms/index.php?id=1400 

88

alebo kapitálovom rozpočte poskytuje rozpočtová klasiìkácia 34 , ktorú vydáva 

Ministerstvo ìnancií. Finančné operácie sú prevody ìnančných prostriedkov, cez 

ktoré sa realizujú návratné zdroje ìnancovania, ich splácanie, ale aj poskytnuté 

pôžičky a návratné ìnančné výpomoci z rozpočtu. Finančné operácie nie sú 

súčasťou príjmov a výdavkov rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku. 

Novela zákona z roku 2004 výslovne ustanovila, že obce alebo VÚC môžu 

poskytnúť návratnú ìnančnú výpomoc zo svojho rozpočtu iba PO, ktoré založili, 

pričom na tento účel nemôžu použiť návratné zdroje ìnancovania. Novela tak 

ukončila prax niektorých samospráv, ktoré poskytovali napr. záruky v podobe 

ručenia obecným majetkom v prospech podnikateľských aktivít iných právnych 

subjektov v ktorých nemali žiadnu majetkovú účasť. 35 

Obce alebo VÚC sú zo zákona povinné zostavovať vyrovnané alebo prebytkové 

rozpočty. 36 Zákon však ustanovuje viacero výnimiek, napr. kapitálový rozpočet 

môže samospráva zostaviť ako schodkový, ak tento schodok možno kryť 

zostatkami ìnančných prostriedkov obce alebo VÚC z minulých rokov, návratnými 

zdrojmi ìnancovania, alebo je tento schodok krytý prebytkom bežného rozpočtu v 

príslušnom rozpočtovom roku. Zákon tiež umožňuje samospráve dočasné 

presúvanie príjmov, ktoré slúži na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a 

výdavkami bežného rozpočtu možno použiť príjmy kapitálového rozpočtu, ak sa 

vrátia do termínu ich použitia na rozpočtovaný účel, najneskôr však do konca 

rozpočtového roka. 

V prípade, že zastupiteľstvo obce alebo VÚC neschváli rozpočet do 31.12. bežného 

roka, hospodári samospráva podľa predchádzajúceho rozpočtu. Táto situácia môže 

nastať v prípade politických nezhôd v zastupiteľstve, alebo ak sa voľby do orgánov 

samosprávy konajú v posledných mesiacoch roka. Ide o tzv. rozpočtové 

provizórium. Platí, že výdavky v tomto období nesmú v každom mesiaci 

34 Opatrenie Ministerstva inancií SR z 8.decembra 2004 č. MF/010175/2004-‐42, ktorým 

sa ustanovuje druhová klasi ikácia, organizačná klasi ikácia a ekonomická klasi ikácia 

rozpočtovej klasi ikácie v znení opatrenia z 28. marca 2006 (č. MF/008978/2006-‐421) a 

opatrenia z 23. apríla 2008 (č. MF/009212/2008-‐421) 

35 Pozri napr. analýzu týždenníka Trend, Ako sa potápajú samosprávy, 26.5.2008, http:// 

ekonomika.etrend.sk/ekonomika-‐slovensko/ako-‐sa-‐potapaju-‐samospravy.html 

36 Takúto povinnosť nemá vláda SR pri zostavovaní štátneho rozpočtu. 

89

ozpočtového roka prekročiť 1/12 celkových výdavkov predchádzajúceho 

rozpočtu. 

Obce a VÚC môžu v schválenom rozpočte v priebehu rozpočtového roka vykonávať 

zmeny a reagovať tak na vývoj príjmovej a výdavkovej strany rozpočtu. V roku 

2009 bolo revidovanie samosprávnych rozpočtov nevyhnutnosťou vzhľadom na 

neschopnosť centrálnej vlády presne odhadnúť pokles príjmov štátneho rozpočtu, 

ku ktorému došlo v spojitosti s globálnou krízou. Samospráva bola nútená 

revidovať príjmovú časť rozpočtu (pokles príjmov z podielu na dani z príjmu FO a 

pokles príjmov z miestnych daní, predaja a prenájmu majetku) a súčasne 

výdavkovú časť (obmedzenie alebo zastavenie investičných aktivít, redukcia 

zamestnancov, zníženie administratívnych výdavkov a pod.). 37 

Najneskôr do šiestich mesiacov po uplynutí rozpočtového roka je obec alebo VÚC 

povinná prerokovať návrh záverečného účtu, ktorý obsahuje údaje o rozpočtovom 

hospodárení v uplynulom roku. Samospráva je povinná nechať si overiť účtovnú 

závierku audítorom. Ak audítor pri overovaní účtovníctva zistí porušenie 

povinností vyplývajúcich zo zákona, je povinný tieto skutočnosti písomne oznámiť 

ministerstvu ìnancií. Ministerstvo ìnancií alebo ním poverená správa ìnančnej 

kontroly je oprávnená tieto skutočnosti preveriť. 

Pravidlá používania návratných zdrojov Winancovania (obce) a uzatvárania 

zmlúv 

V dôsledku predpokladaného nárastu ìnančných prostriedkov plynúcich do 

samosprávnych rozpočtov a v snahe zamedziť neodôvodnenému zvyšovaniu 

zadlžovania územných samospráv sprísnila novela zákona o rozpočtových 

pravidlách samosprávy 583/2004 Z. z pôvodné podmienky prijímania návratných 

zdrojov ìnancovania. Zákon navyše umožnil min. ìnancií zasiahnuť vo 

vymedzených prípadoch do hospodárenia samosprávy cez tzv. ozdravný režim 

alebo tzv. nútenú správu (pozri bližšie časť 5.3.) 

Väčšina týchto pravidiel má všeobecnú povahu, samospráva podľa nich 

37 Pozri napr. článok SME, 27.3.2010, Župy hlásia totálny prepad príjmov, http:// 

www.sme.sk/c/5304111/zupy-‐hlasia-‐totalny-‐prepad-‐prijmov.html 

90

• môže použiť návratné zdroje ìnancovania (napr. úverové produkty, leasing, 

komunálne obligácie) len na úhradu kapitálových výdavkov; 

• môže vstupovať len do takých záväzkov vyplývajúcich z návratných zdrojov 

ìnancovania, ktorých úhrada dlhodobo nenaruší vyrovnanosť bežného rozpočtu 

v nasledujúcich rokoch, 

• nesmie prevziať záruku za úver, pôžičku alebo iný dlh FO alebo PO s výnimkou 

záruky prevzatej obcou za poskytnutie návratnej ìnančnej výpomoci zo štátneho 

rozpočtu. 

Zákon pre obce nastavuje maximálnu výšku návratných zdrojov ìnancovania, 

ktorú môžu prijať, pričom táto je nastavená ako kombinácia dvoch podmienok: 

• celková suma dlhu 38 neprekročí 60 % skutočných bežných príjmov 

predchádzajúceho rozpočtového roka a 

• suma ročných splátok návratných zdrojov ìnancovania vrátane úhrady výnosov 

neprekročí 25 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového 

roka. 

Novela zákona 611/2005 Z. z. o rozpočtových pravidlách navyše zaviedla osobitné 

pravidlá pre obce alebo VÚC v prípade, že postupujú podľa zákona o verejnom 

obstarávaní pri zadávaní koncesie na stavebné práce. 

5.3.Kontrola hospodárenia samosprávy 

Fiškálna decentralizácia a sprísnenie pravidiel hospodárenia samosprávy neriešili 

iba primárnu otázku ìnancovania prenesených právomocí, ale aj snahu vlády 

zachovať si nad rozpočtami obcí a VÚC dohľad v situácii, keď zmeny rozpočtových 

pravidiel na centrálnej úrovni a vstup SR do EÚ zvýšil tlak na prehľadnejšie 

38 Pod celkovou sumou dlhu rozumie zákon ako súhrn záväzkov vyplývajúcich zo splácania 

istín návratných zdrojov inancovania ku koncu rozpočtového roka a suma ručiteľských 

záväzkov. Do celkovej sumy dlhu sa nezapočítavajú niektoré záväzky (napr. z úverov 

poskytnutých z bývalých štátnych fondov, ŠFRB na výstavbu obecných nájomných bytov; 

záväzky z návratných zdrojov inancovania prijatých na zabezpečenie pred inancovania 

spoločných programov SR a EÚ). 

91

ozpočtové účtovníctvo verejnej správy. Rozpočty samosprávy ako súčasť 

celkového rozpočtu verejnej správy tak vplývajú nielen na rating Slovenska na 

ìnančných trhoch, ale priamo ovplyvňovali niektoré kritériá prístupu Slovenska k 

spoločnej mene EURO. V rámci ìškálnej decentralizácie došlo k prepracovaniu 

pôvodných nástrojov kontroly. 

Vnútorná kontrola: Hlavný kontrolór 

V priamej nadväznosti na posilňovanie právomocí a nový systém ìnancovania 

samosprávy došlo v zákonoch upravujúcich postavenie orgánov obcí a VÚC k 

posilneniu právomocí a postavenia hlavného kontrolóra (napr. novela zákona o 

obecnom zriadení 369/2004 Z. z.). Dovtedajšia úprava zákona síce predpokladala, 

že obce budú pozíciu hlavného kontrolóra zriaďovať, ale často sa tak nedialo. 39 

Nová úprava tak od hlavného kontrolóra vyžaduje úplné stredoškolské vzdelanie/u 

VÚC vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, deìnuje nezlučiteľnosť jeho pozície s 

inými pozíciami v rámci obce/VÚC a podmieňuje výkon niektorých iných činností 

(podnikanie) súhlasom zastupiteľstva. Snaha o posilnenie nezávislosti hlavného 

kontrolóra sa odrazila v predĺžení funkčného obdobia zo 4 na 6 rokov, v 

špeciìkovaní dôvodov, na základe ktorých môže zastupiteľstvo kontrolóra odvolať 

(§18a ods. 8 a 9) 40 , či v určení výšky jeho platu. 41 

Právomoci hlavného kontrolóra sa vzťahujú najmä na kontrolu zákonnosti a 

hospodárenia. Kontrola zákonnosti zahŕňa preskúmavanie vybavovania sťažností a 

petícií, dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov (napr. zákonov a 

VZN), plnenia uznesení zastupiteľstva či dodržiavanie interných predpisov obce. 

39 Pozri napr. článok SME, 21.6.2004, Kontrolóra má mať každá obec, ale poslanci ho môžu 

zablokovať, http://www.sme.sk/c/1649082/kontrolora-‐ma-‐mat-‐kazda-‐obec-‐ale-‐poslanci-‐ 

ho-‐mozu-‐zablokovat.html 

40 Neznamená to odstránenie politicky motivovaného rozhodnutia zastupiteľstva odvolať 

hlavného kontrolóra. V marci 2006 napríklad poslanci mestského zastupiteľstva v Banskej 

Bystrici odvolali hlavného kontrolóra, pretože “mal obzvlášť hrubým spôsobom porušiť 

pracovnu ́ disciplínu a zákon, keď mal médiá poskytnúť nepravdivé informácie a nedodržal 

mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel pri kontrole”. Treba ale pripomenúť, že 

uznesenie o odvolaní hlavného kontrolóra je preskúmateľné prokurátorom alebo súdom. 

http://data.pravda.sk/sk/dp/pdf/060310-‐bb-‐02-‐xx-‐01.pdf 

41 Ten je odvodený od priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve a koe icientu 

veľkosti obce/u VÚC 70 % platu predsedu vrátane paušálnych náhrad. Zákon umožňuje, 

aby kontrolór vykonával kontrolnú činnosť pre viaceré obce. 

92

Kontrola hospodárenia (zahŕňajúca aj kontrolu efektívnosti a hospodárnosti) sa 

dotýka majetku a majetkových práv, majetku, ktoré obec používa podľa osobitných 

predpisov a kontroly príjmov, výdavkov a ìnančných operácií. Hlavný kontrolór 

môže kontrolovať a) obecný úrad/ úrad VÚC, b) rozpočtové a príspevkové 

organizácie zriadené samosprávou, c) PO, v ktorých má samospráva majetkovú 

účasť, a iné osoby, ktoré nakladajú/užívajú s majetkom samosprávy, d) osoby, 

ktorým boli poskytnuté z rozpočtu obce účelové dotácie alebo návratné ìnančné 

výpomoci, či nenávratné ìnančné výpomoci v rozsahu nakladania s týmito 

prostriedkami. V rámci stanoveného rozsahu je kontrolór oprávnený nahliadať do 

dokladov a iných dokumentov. 

Zákon ustanovuje, akým spôsobom kontrolór postupuje a informuje o svojej 

činnosti. Zúčastňuje sa na zasadnutiach zastupiteľstva a rady s poradným hlasom; 

môže sa zúčastňovať aj na zasadnutiach komisií. Raz ročne je povinný predložiť 

zastupiteľstvu správu o kontrolnej činnosti 42 , taktiež je povinný predložiť 

stanovisko k návrhu rozpočtu a návrhu záverečného účtu. Každých šesť mesiacov 

predkladá zastupiteľstvu návrh plánu kontrolnej činnosti, to má možnosť požiadať 

ho o vykonanie kontroly aj mimo tohto plánu. 

Vonkajšia kontrola: Najvyšší kontrolný úrad a Ministerstvo. cinancií 

Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) 

Ďaľšou zmenou, ktorá súvisela s ìškálnou decentralizáciou a sprísnením kontroly 

nad hospodárením obcí a VÚC bolo rozšírenie kontrolnej právomoci Najvyššieho 

kontrolného úradu v novele ústavy 463/2005 Z. z. na celé hospodárenie územnej 

samosprávy. Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) tak od 1.januára 2006 kontroluje 

hospodárenie obcí a vyšších územných celkov pri výkone činnosti podľa čl. 68 

ústavy (samospráva) a čl. 71 ods. 2 (prenesený výkon štátnej správy). 

NKÚ teda môže obce a VÚC kontrolovať v prípade, ak narábajú 

a) s prostriedkami, ktoré im boli poskytnuté priamo v štátnom rozpočte, 

42 Pozri napr. Správu hlavného kontrolóra mesta Hnúšťa za rok 2009, http://hnusta.sk/ 

iles/Rocna_sprava_o_KC_2009.pdf 

93

) ak ide o prostriedky poskytnuté v rámci výkonu prenesenej štátnej správy, 

c) s prostriedkami, ktoré boli poskytnuté v rámci rozvojových programov, 

d) s prostriedkami, ktoré samospráva získala na základe vlastnej činnosti a ktoré 

využíva v rámci výkonu svojich samosprávnych kompetencií. 

Vzhľadom na počet obcí a VÚC na Slovensku je kontrolná činnosť NKÚ vykonávaná 

iba náhodne. V praxi to znamená, že NKÚ kontroluje iba vybrané samosprávy podľa 

vlastného uváženia (napríklad okresné mestá). Pri kontrole mesta Komárno sa v 

roku 2008 NKÚ zameral na zriaďovateľskú a zakladateľskú pôsobnosť mesta 

(rozpočtové a príspevkové organizácie, obchodné spoločnosti a iné PO s účasťou 

majetku mesta), rozpočet a záverečný účet mesta (zostavenie, schválenie, 

čerpanie), vedenie účtovníctva, a účinnosť vnútorného kontrolného systému 

mesta. V rámci kontroly čerpania výdavkov mesta NKÚ napr. zistil, že zo “106 

dohôd o vykonaní práce (ďalej len „DoVP“) za rok 2008 boli tri DoVP uzatvorené v 

deň začatia výkonu práce, čím mesto porušilo ustanovenie § 226 ods. 2 zákona č. 

311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,ZP“).” 

Výsledky kontroly oznamuje NKÚ zastupiteľstvu, pričom kontrolou zistené 

nedostatky je samospráva povinná odstrániť v lehote určenej úradom. NKÚ však 

nemá voči kontrolovaným subjektom žiadnu sankčnú právomoc (pokutu môže 

udeliť iba FO, ktorá marí výkon kontroly), a tiež nemá nástroje na to, aby vynútil 

nápravu. Z kontrolnej správy v Komárne je tiež zrejmé, že NKÚ nijako nehodnotí a 

neklasiìkuje závažnosť porušení, ktoré zistí. To znamená, že administratívny 

nedostatok vo vedení evidencie majetku mesta získa v správe rovnaký priestor ako 

podozrenie z neefektívneho nakladania s majetkom samosprávy. 

Ministerstvo Winancií SR 

Vzťahy ministerstva ìnancií a samosprávy v oblasti kontroly hospodárenia majú 

dvojakú podobu. V prvom prípade ide o oznamovacie povinnosti samosprávy voči 

ministerstvu, ktoré súvisia s jej hospodárením. 

1.) Podľa zákona o rozpočtových pravidlách sú obce a VÚC povinné poskytovať 

ministerstvu údaje o svojom hospodárení (na účely zostavenia návrhu rozpočtu 

verejnej správy, štátneho rozpočtu atď.). 

94

2.) Audítor, ktorý overuje účtovnú uzávierku obce alebo VÚC je v prípade, že zistí 

porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona o rozpočtových pravidlách je 

povinný tieto skutočnosti písomne oznámiť ministerstvu ìnancií. 

3.) V prípade, že obce a VÚC nedodržia zákonné pravidlá, ktoré sa dotýkajú 

prijímania návratných zdrojov ìnancovania a uzatvárania zmlúv, má bezodkladnú 

oznamovaciu povinnosť voči ministerstvu hlavný kontrolór. 

4.) Ak samospráva postupuje pri zadávaní koncesií na stavebné práce podľa zákona 

o verejnom obstarávaní, musia obce a VÚC, a nimi zriadené a založené PO 

oznamovať ministerstvu ìnancií začatie zadávania koncesie a predkladať mu 

návrh koncesnej zmluvy na stavebné práce pred jej uzavretím, pričom ministerstvo 

ìnancií tento návrh posudzuje. 

Vo všetkých prípadoch platí, že ak obec alebo VÚC neplnia povinnosti vyplývajúce 

zo zákona o rozpočtových pravidlách, môže ministerstvo ìnancií až do ich splnenia 

pozastaviť poskytovanie ìnančných prostriedkov z dotácií zo štátneho rozpočtu. 

Druhú skupinu vzťahov v oblasti kontroly tvoria osobitné režimy hospodárenia 

obce, ktoré vznikajú v prípade, že obec pri prijímaní nenávratných zdrojov porušila 

pravidlá ìnancovania. Tzv. ozdravný režim a nútená správa majú obci umožniť 

stabilizovanie jej ìnančnej situácie, s cieľom dosiahnuť opätovné plnenie kritérií 

deìnovaných v zákone o rozpočtových pravidlách. 

V prípade splnenia podmienok deìnovaných §19 zákona o rozpočtových 

pravidlách nastupuje najprv 43 ozdravný režim, ktorý predchádza zavedeniu nútenej 

správy. Obec je povinná ho zaviesť v prípade, ak celková výška jej záväzkov po 

lehote splatnosti presiahne 15 % skutočných bežných príjmov obce 

predchádzajúceho rozpočtového roka a súčasne neuhradila niektorý uznaný 

záväzok do 60 dní odo dňa jeho splatnosti. Ak obec tieto podmienky naplnila, je 

povinná to do troch dní oznámiť ministerstvu ìnancií. Starosta do 15 dní vypracuje 

a predloží zastupiteľstvu návrh na zavedenie ozdravného režimu, ktorý tvorí návrh 

ozdravného rozpočtu a návrh opatrení na stabilizáciu rozpočtového hospodárenia. 

43 S výnimkou situácie ak nastali podmienky pre zavedenie ozdravného režimu a obec ho 

nezaviedla. 

95

Po jeho schválení zastupiteľstvom musí obec predložiť oba návrhy ministerstvu 

ìnancií. Počas ozdravného režimu môže obec používať vlastné ìnančné 

prostriedky iba v súlade so schváleným ozdravným rozpočtom, pričom každé 

použitie ìnančných prostriedkov musí vopred písomne odsúhlasiť hlavný 

kontrolór. Starosta je povinný každý mesiac predkladať zastupiteľstvu správu o 

plnení ozdravného režimu. Po uplynutí 90 dní od zavedenia ozdravného režimu je 

obec povinná oznámiť ministerstvu ìnancií jeho výsledky. Ak preukáže, že 

ozdravný režim viedol k zlepšeniu výsledkov hospodárenia a zníženiu záväzkov 

obce, môže ministerstvo ìnancií predĺžiť ozdravný režim najviac o 90 dní. 

V prípade, že obec nezaviedla ozdravný režim, i keď boli splnené zákonné 

podmienky alebo po skončení ozdravného režimu stále trvajú skutočnosti, na 

základe ktorých bol ozdravný režim zriadený zavedie ministerstvo nútenú správu. 44 

Za hospodárenie v obci preberá zodpovednosť nútený správca, ktorého do funkcie 

ustanovuje ministerstvo ìnancií. Jeho súhlasu podliehajú všetky ìnančné 

transakcie, ktoré obec uskutočňuje. Pre tento účel sa do 7 dní zriadi osobitný účet 

nútenej správy, kde sa presunú všetky ìnančné prostriedky obce. Peňažné 

prostriedky na všetkých účtoch môže počas nútenej správy obec použiť len s 

predchádzajúcim písomným súhlasom núteného správcu. Do 30 dní od zavedenia 

správy je obec povinná zostaviť krízový rozpočet, v ktorom sa môžu rozpočtovať 

len nevyhnutné bežné výdavky (podľa § 7 ods. 1 písm. a-‐ c) a kapitálové výdavky, 

ak ich úhrada je zabezpečená ìnančnými prostriedkami zo štátneho rozpočtu, 

rozpočtu EÚ, alebo zo zmlúv uzavretých pred zavedením nútenej správy. Počas 

trvania nútenej správy nesmie byť starostovi, poslancom obecného zastupiteľstva, 

hlavnému kontrolórovi ani ostatným zamestnancom obce vyplatená odmena a 

obec nesmie vstupovať do nových záväzkov vyplývajúcich z prijatia návratných 

zdrojov ìnancovania, s výnimkou prijatia návratného zdroja ìnancovania po 

predchádzajúcom písomnom súhlase núteného správcu. Nútená správa skončí 

rozhodnutím ministerstva ìnancií potom, čo pominuli dôvody na jej trvanie. 45 

44 Ide o konanie ministerstva, voči ktorému je možné sa odvolať, nemá však odkladný 

účinok. 

45 K nútenej správe v praxi pozri napríklad reportáž týždenníka Trend o mestskej časti 

Bratislava-‐Devín, http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-‐slovensko/ako-‐sa-‐potapaju-‐ 

samospravy.html 

96


• K možnostiam verejnej kontroly samosprávy pozri napríklad Pirošík, V.(ed.): 

Verejná kontrola samosprávy (vybrané texty z rokov 2004-‐2006). TIS, Bratislava, 

2006. 

• Správy o výsledku kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu SR 

• Materiály a analýzy venované ìškálnej decentralizácii a ìnancovaniu územnej 

samosprávy na stránke Min. ìnancií, ktoré obsahujú aktualizované informácie o 

legislatíve, východiskových štatistických údajoch a podieloch obcí a VÚC na 

výnose dane z príjmov FO. 

• Ekonomické nástroje: rozpočtové pravidlá územnej samosprávy. In: Jedenásť 

statočných: prípadové štúdie protikorupčných nástrojov na Slovensku. Bratislava: 

Transparency international Slovensko, 2008. -‐ ISBN 978-‐80-‐89244-‐30-‐0. -‐ S. 109-‐ 

128 

• Príklady transparentných praktík samospráv na Slovensku v oblasti 

hospodárenia nájdete na stránkach Transparency International Slovensko 

• K nútenej správe v praxi pozri napríklad reportáž týždenníka Trend o mestskej 

časti Bratislava-‐Devín, http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-‐slovensko/ako-‐ 

sa-‐potapaju-‐samospravy.html, alebo rozhovor so starostkou mestskej časti v SME, 

http://bratislava.sme.sk/c/3821773/devin-‐sami-‐sa-‐z-‐toho-‐nedostaneme.html 

97

Územná samospráva (učebný text) - Filozofická fakulta UK ...

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?