Publikácia v PDF formáte - Prírodovedecká fakulta - Univerzita ...

Vanadinit
Pb5(VO4)3Cl
263
Stručná charakteristika minerálu. Koncentrácia vanádu v zemskej kôre je približne 135
ppm. Vanád je prvok, ktorý je v prírode veľmi rozptýlený v značnom počte minerálov, kde je
zabudovaný priamo v štruktúre minerálu alebo sa s nimi vyskytuje v podobe prímesí. Vanád
obsahuje približne 60 minerálov a zároveň ho často obsahujú aj bauxity.
Vanadinit tvorí prizmatické alebo ihličkovité kryštály oranžovočervenej farby. Je to
sekundárny minerál vznikajúci aj v oxidačných zónach olovených ložísk. V dávnej minulosti
sa vanád viazal v mikroskopických organizmoch, s ktorými sa následne dostal do ropy.
Praveké holotúrie mali vo svojich tkanivách mimoriadne vysokú koncentráciu vanádu.
Predpokladá sa, že ich obsah dosahoval až 24 hmot. %. Práve z týchto organizmov vznikol
minerál patronit VS4, ktorý sa ťažil predovšetkým v Peru ako priemyselná surovina vanádu.
Najväčšie svetové ložiská. Najväčšie ložiská vanadinitu sú v USA, Maroku, Brazílii,
Namíbii a Anglicku. Najväčšie ložiská rúd s obsahom vanádu sú v Rusku a Juhoafrickej
republike.
Výskyt na Slovensku. Na našom území sa vanadinit nevyskytuje ani ako mineralogicky
zaujímavý minerál.
Praktický význam minerálu. Vanadinit je z priemyselného hľadiska málo významným
minerálom vanádu. Tým je minerál karnotit a v minulosti bol aj minerál patronit. Vanadinit je
zároveň málo významnou vedľajšou rudou olova. Ani jeden z vedených minerálov však nie je
hlavnou surovinou tohto prvku, pretože ten sa koncentruje predovšetkým v železných rudách.
Výroba vanádu. Ročná celosvetová produkcia vanádu sa pohybuje na úrovni
7 000 ton. Vanád sa vyrába predovšetkým zo železných rúd, v ktorých sa nachádza síce
v malých koncentráciách, avšak vzhľadom na obrovský rozsah ich ťažby, je množstvo
získaného vanádu relatívne veľké. Vanád sa pri tavení železných rúd dostáva do trosky. Z nej
sa po obohatení izoluje oxid vanadičný. Vanád sa získa z tohto oxidu redukciou ferosilíciom
(zliatina železa a kremíka) v podobe zliatiny so železom (tzv. ferovanád). Pridaním oxidu
vápenatého vo forme nehaseného vápna vytvára kremík ľahko taviteľnú a dobre oddeliteľnú
trosku kremičitanu vápenatého:
2 V2O5 + 5 Si → 4 V + 5 SiO2
5 SiO2 + 5 CaO → 5 CaSiO3