Publikácia v PDF formáte - Prírodovedecká fakulta - Univerzita ...

Publikácia v PDF formáte - Prírodovedecká fakulta - Univerzita ... Publikácia v PDF formáte - Prírodovedecká fakulta - Univerzita ...

22.10.2013 Views

203 Z hľadiska objemu výroby je v súčasnosti najdôležitejším produktom cement. Z vyššie uvedenej reakčnej schémy vidno, že cementárne sú zároveň aj najväčšie podniky produkujúce oxid uhličitý. Tento plyn je jednak reakčným produktom rozkladnej reakcie kalcitu a jednak produktom oxidácie palív, ktoré sú potrebné na dosiahnutie teploty rozkladu tohto minerálu. Na druhej strane, je celková bilancia oxidu uhličitého, týkajúca sa samotného kalcitu, takmer nulová, pretože pri aplikácii cementu a vápna dochádza pri ich tvrdnutí ku spätnej väzbe oxidu uhličitého. Táto reakcia je podstatou vytvrdzovania uvedených stavebných hmôt: CaO + CO2 → CaCO3 Hasené vápno je tradičný pojivový materiál používaný v stavebníctve. Vzniká zo zmesi oxidu vápenatého a vody: CaO + H2O → Ca(OH)2 Jeho tvrdnutie je spôsobené interakciou so vzdušným oxidom uhličitým: Ca(OH)2 + CO2 → CaCO3 + H2O Zvetrávanie stavebných materiálov na báze kalcitu je spôsobené tvorbou bis(hydrogénuhličitanu) vápenatého pôsobením CO2 prítomného vo vode: CaCO3 + CO2 + H2O → Ca(HCO3)2 K spätnému vyzrážavaniu CaCO3 dochádza pri poklese koncentrácie oxidu uhličitého: Ca(HCO3)2 → CaCO3 + CO2 + H2O Obe reakcie sa podieľajú aj na obrovskom rozsahu transportu vápnika v prírode. Reprezentatívnou ukážkou tohto deja je vznik jaskýň vo vápencoch. Z hľadiska objemu výroby je v súčasnosti najvýznamnejším sofistikovaným produktom vyrábaným z vápenca cement. Termín cement zahrňuje pomerne širokú paletu rôznych látok, ktoré sú vyrábané podobnými technologickými postupmi. Hlavnou surovinou pre ich výrobu je vápenec (70 až 80 %) a niektoré hlinitokremičité horniny (20 – 30 %), reprezentované

204 predovšetkým ílmi (menej slieňmi alebo bridlicami). Okrem hlavných zložiek môže surovina obsahovať aj do 5 hmot. % iných (korekčných) prísad, ktorými sú najmä kremenný piesok, železná ruda a niektoré typy priemyselných odpadov. Zloženie východiskových zmesí sa často vyjadruje v podobe zastúpenia oxidu vápenatého, oxidu kremičitého, oxidu hlinitého a oxidu železitého. Jedná sa o fiktívne zložky, pretože oxidy uvedených prvkov sa ako samostatné zlúčeniny v cementárskych surovinách zvyčajne nenachádzajú, resp. ich obsah je v nich veľmi nízky. Vzájomný pomer uvedených oxidov výrazným spôsobom ovplyvňuje také vlastnosti cementu ako napr. rýchlosť tuhnutia, veľkosť hydratačného tepla, pevnosť a všeobecne jeho mechanické vlastnosti. Uvedené suroviny sa melú a následne sa vypaľujú v rotačných peciach. Tieto pece sú asi 150 m dlhé mierne naklonené rúry s priemerom 2 až 3,5 m obložené šamotovou výmurovkou. Na jednom konci sa pridáva do pece surovina a na druhom konci je horák spaľujúci uholný prach, zemný plyn, vykurovacie oleje alebo mazut. Na nižšie položenom konci s horákom vypadáva z pece vypálená surovina (slinok). Teplota v peci dosahuje až 1500 o C. Ochladený slinok sa následne melie spolu so sadrovcom (do 3 hmot %) na jemný konečný produkt s požadovanou distribúciou veľkosti častíc. Hlavnou zložkou najrozšírenejšieho portlandského cementu sú kalcium silikáty a kalciumalumináty, ktoré sú produktom reakcie vznikajúceho oxidu vápenatého s hlinitokremičitanmi. Kalcit, ako hlavná zložka vápenca, sa používa aj pri výrobe železa. Tu je troskotvornou prísadou, ktorá sa tepelne rozkladá na oxid vápenatý a následne s kremeňom, resp. silikátmi, tvorí trosku: CaCO3 → CaO + CO2 CaO + SiO2 → CaSiO3 Kalcit je zároveň aj dôležitou chemickou surovinou, z ktorej sa vyrábajú bieliace a pracie prípravky. Používa sa v gumárenskom, sklárskom a keramickom priemysle. V potravinárskom priemysle sa používa najmä pri rafinácii cukru. Jemne mletý kalcit slúži ako pôdny kondicionér upravujúci pH hodnoty pôdy. V poľnohospodárstve je jeho využitie pomerne široké. Využíva sa tiež ako filtračný a bieliaci materiál, aditívum do rôznych materiálov a v malej miere aj pri výrobe žiaruvzdorných materiálov. Čisté a priehľadné formy kalcitu sa používajú v optike.

204<br />

predovšetkým ílmi (menej slieňmi alebo bridlicami). Okrem hlavných zložiek môže surovina<br />

obsahovať aj do 5 hmot. % iných (korekčných) prísad, ktorými sú najmä kremenný piesok,<br />

železná ruda a niektoré typy priemyselných odpadov. Zloženie východiskových zmesí sa<br />

často vyjadruje v podobe zastúpenia oxidu vápenatého, oxidu kremičitého, oxidu hlinitého<br />

a oxidu železitého. Jedná sa o fiktívne zložky, pretože oxidy uvedených prvkov sa ako<br />

samostatné zlúčeniny v cementárskych surovinách zvyčajne nenachádzajú, resp. ich obsah je<br />

v nich veľmi nízky. Vzájomný pomer uvedených oxidov výrazným spôsobom ovplyvňuje<br />

také vlastnosti cementu ako napr. rýchlosť tuhnutia, veľkosť hydratačného tepla, pevnosť a<br />

všeobecne jeho mechanické vlastnosti. Uvedené suroviny sa melú a následne sa vypaľujú<br />

v rotačných peciach. Tieto pece sú asi 150 m dlhé mierne naklonené rúry s priemerom 2 až<br />

3,5 m obložené šamotovou výmurovkou. Na jednom konci sa pridáva do pece surovina a na<br />

druhom konci je horák spaľujúci uholný prach, zemný plyn, vykurovacie oleje alebo mazut.<br />

Na nižšie položenom konci s horákom vypadáva z pece vypálená surovina (slinok). Teplota<br />

v peci dosahuje až 1500 o C. Ochladený slinok sa následne melie spolu so sadrovcom (do<br />

3 hmot %) na jemný konečný produkt s požadovanou distribúciou veľkosti častíc. Hlavnou<br />

zložkou najrozšírenejšieho portlandského cementu sú kalcium silikáty a kalciumalumináty,<br />

ktoré sú produktom reakcie vznikajúceho oxidu vápenatého s hlinitokremičitanmi.<br />

Kalcit, ako hlavná zložka vápenca, sa používa aj pri výrobe železa. Tu je troskotvornou<br />

prísadou, ktorá sa tepelne rozkladá na oxid vápenatý a následne s kremeňom, resp. silikátmi,<br />

tvorí trosku:<br />

CaCO3 → CaO + CO2<br />

CaO + SiO2 → CaSiO3<br />

Kalcit je zároveň aj dôležitou chemickou surovinou, z ktorej sa vyrábajú bieliace<br />

a pracie prípravky. Používa sa v gumárenskom, sklárskom a keramickom priemysle.<br />

V potravinárskom priemysle sa používa najmä pri rafinácii cukru. Jemne mletý kalcit slúži<br />

ako pôdny kondicionér upravujúci pH hodnoty pôdy. V poľnohospodárstve je jeho využitie<br />

pomerne široké. Využíva sa tiež ako filtračný a bieliaci materiál, aditívum do rôznych<br />

materiálov a v malej miere aj pri výrobe žiaruvzdorných materiálov. Čisté a priehľadné formy<br />

kalcitu sa používajú v optike.

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!