Publikácia v PDF formáte - Prírodovedecká fakulta - Univerzita ...
Publikácia v PDF formáte - Prírodovedecká fakulta - Univerzita ... Publikácia v PDF formáte - Prírodovedecká fakulta - Univerzita ...
165 Výroba cínu. Celková ročná svetová produkcia cínu je približne 140 000 ton. Cín sa vyrába z kasiteritu v šachtových peciach redukciou koksom. Princíp metódy vyjadruje reakcia: SnO2 + 2 C → Sn + 2 CO Pri tejto metóde značná časť cínu zostáva v troske v podobe kremičitanu vápenatého CaSiO3. Z nej možno cín získať redukciou oxidom vápenatým (nehaseným vápnom) a uhlíkom (koksom): SnSiO3 + CaO + C → Sn + CaSiO3 + CO Druhá metóda je tavenie so železom: SnSiO3 + Fe → FeSiO3 + Sn Použitie cínu. Najväčšie množstvo tohto kovu sa vo svete spotrebuje na pokovovanie železných plechov. Veľká časť z nich sa používa na výrobu plechoviek a kontajnerov pre potravinárske výrobky. V minulosti sa miesto dnešných hliníkových obalových fólií na tuhé potravinové produkty často používal práve cín. Fólie z neho sa nazývali staniol. Táto aplikácia bola pokračovaním niekdajších nádob na potraviny, ktoré boli vyrobené zo zliatin cínu. Zvyčajne obsahovali okolo 90 hmot. % cínu, takže sa zjednodušene označovali ako „cínové“. Cín je dnes zložkou mnohých zliatin, vrátane dentálnych amalgámov. Zliatina nióbu s cínom sa používa v supravodivých magnetoch. Cín je pájkovacím kovom, používaným v elektrických obvodoch, takže je súčasťou každého výrobku dnešnej spotrebnej elektroniky. Jeho teplota topenia je 232 o Obr. 5. 57 Cín C. SnO2 sa tiež používa pri výrobe mliečneho skla, keramiky, bielych glazúr, leštiacich práškov a plynových senzorov. Zlúčeniny cínu sa používajú vo farbách, pigmentoch, plastoch a v pesticídoch.
166 Obr. 5. 58 Nízkotaviteľná pájka cínu a olova. Samotný cín má teplotu tavenia 232 o C. Teplota tavenia pájky závisí od hmotnostného pomeru oboch kovov, pričom najnižšia teplota je tesne nad 180 o C. Pb-Sn pájky s obsahom bizmutu môžu mať teplotu tavenia pod 100 o C
- Page 115 and 116: 114 Fluorit, väčšinou však ako
- Page 117 and 118: 116 Roger Weller, http://skywalker.
- Page 119 and 120: Ľad H2O 118 Stručná charakterist
- Page 121 and 122: Kuprit Cu2O 120 Stručná charakter
- Page 123 and 124: 122 Oxidácia prebieha pri teplote
- Page 125 and 126: Chryzoberyl BeAl2O4 124 Stručná c
- Page 127 and 128: 126 Výroba chrómu. Chróm vo form
- Page 129 and 130: 128 Obr. 5. 10 Magnetofónové pás
- Page 131 and 132: Hematit Fe2O3 130 Stručná charakt
- Page 133 and 134: 132 C + O2 → CO2 C + CO2 → 2 CO
- Page 135 and 136: 134 Obr. 5. 18 Železo tvorí v sú
- Page 137 and 138: Ilmenit Fe 2+ TiO3 136 Stručná ch
- Page 139 and 140: 138 Použitie titánu. Titán je ľ
- Page 141 and 142: Kremeň SiO2 140 Stručná charakte
- Page 143 and 144: 142 Obr. 5. 26 Kremenná drúza Obr
- Page 145 and 146: 144 Obr. 5. 30 Hornina kremenec z l
- Page 147 and 148: 146 Obr. 5. 34 Na obrázku je závo
- Page 149 and 150: 148 Rozsievková hornina diatomit s
- Page 151 and 152: 150 Veľmi čistý kremík možno t
- Page 153 and 154: 152 Obr. 5. 37 Napriek veľmi podob
- Page 155 and 156: 154 Obr.5. 39 Porovnanie objemu rov
- Page 157 and 158: 156 Obr. 5. 43 Rúrka z kremenného
- Page 159 and 160: 158 Obr. 5. 47 Silikagél je bežn
- Page 161 and 162: 160 OFZ a.s., Istebné Obr. 5. 50 V
- Page 163 and 164: 162 Obr. 5. 52 Kremík ako práško
- Page 165: Kasiterit SnO2 164 Stručná charak
- Page 169 and 170: 168 Robert Lavinsky; http://www.iro
- Page 171 and 172: 170 Melinda Vargová Obr. 5. 64 Det
- Page 173 and 174: 172 Praktický význam minerálu. P
- Page 175 and 176: 174 OFZ, a.s., Istebné Obr.5 . 69
- Page 177 and 178: 176 Výroba nióbu a tantalu. Niób
- Page 179 and 180: 178 V jadrových elektrárňach sa
- Page 181 and 182: 180 http://www.sciencephoto.com/ima
- Page 183 and 184: 182 Praktický význam minerálu. P
- Page 185 and 186: 184 Obr. 5. 78 Keramické peny na b
- Page 187 and 188: Diaspor AlO(OH) 186 Stručná chara
- Page 189 and 190: 188 Obr. 5. 82 Goethit
- Page 191 and 192: Brucit Mg(OH)2 190 Stručná charak
- Page 193 and 194: Gibbsit Al(OH)3 192 Stručná chara
- Page 195 and 196: 194 Metódy výroby hliníka. Hlin
- Page 197 and 198: 196 Obr.5. 89 Hliník s vysokou či
- Page 199 and 200: 198 Obr. 5. 93 Veľká časť celko
- Page 201 and 202: Limonit 200 Stručná charakteristi
- Page 203 and 204: Kalcit CaCO3 202 Stručná charakte
- Page 205 and 206: 204 predovšetkým ílmi (menej sli
- Page 207 and 208: 206 Výroba vápnika. Vápnik je zl
- Page 209 and 210: 208 Obr. 6. 6 Vápno je najstarší
- Page 211 and 212: 210 Obr. 6. 9 Na obrázku je betón
- Page 213 and 214: 212 Obr. 6. 10 Aragonit
- Page 215 and 216: Stroncianit SrCO3 214 Stručná cha
165<br />
Výroba cínu. Celková ročná svetová produkcia cínu je približne 140 000 ton. Cín sa<br />
vyrába z kasiteritu v šachtových peciach redukciou koksom. Princíp metódy vyjadruje<br />
reakcia:<br />
SnO2 + 2 C → Sn + 2 CO<br />
Pri tejto metóde značná časť cínu zostáva v troske v podobe kremičitanu vápenatého CaSiO3.<br />
Z nej možno cín získať redukciou oxidom vápenatým (nehaseným vápnom) a uhlíkom<br />
(koksom):<br />
SnSiO3 + CaO + C → Sn + CaSiO3 + CO<br />
Druhá metóda je tavenie so železom:<br />
SnSiO3 + Fe → FeSiO3 + Sn<br />
Použitie cínu. Najväčšie množstvo<br />
tohto kovu sa vo svete spotrebuje na<br />
pokovovanie železných plechov. Veľká<br />
časť z nich sa používa na výrobu<br />
plechoviek a kontajnerov pre potravinárske<br />
výrobky. V minulosti sa miesto<br />
dnešných hliníkových obalových fólií na<br />
tuhé potravinové produkty často<br />
používal práve cín. Fólie z neho sa nazývali staniol. Táto aplikácia bola pokračovaním<br />
niekdajších nádob na potraviny, ktoré boli vyrobené zo zliatin cínu. Zvyčajne obsahovali<br />
okolo 90 hmot. % cínu, takže sa zjednodušene označovali ako „cínové“.<br />
Cín je dnes zložkou mnohých zliatin, vrátane dentálnych amalgámov. Zliatina nióbu<br />
s cínom sa používa v supravodivých magnetoch. Cín je pájkovacím kovom, používaným<br />
v elektrických obvodoch, takže je súčasťou každého výrobku dnešnej spotrebnej elektroniky.<br />
Jeho teplota topenia je 232 o Obr. 5. 57 Cín<br />
C. SnO2 sa tiež používa pri výrobe mliečneho skla, keramiky,<br />
bielych glazúr, leštiacich práškov a plynových senzorov. Zlúčeniny cínu sa používajú vo<br />
farbách, pigmentoch, plastoch a v pesticídoch.
Change language