Publikácia v PDF formáte - Prírodovedecká fakulta - Univerzita ...

148
Rozsievková hornina diatomit sa v minulosti používala na stabilizáciu výbušniny
trinitroglycerínu (glyceroltrinitrát). V súčasnosti sa používa najmä ako filtračný, sorpčný,
abrazívny, koagulačný a termoizolačný materiál. Spolu s alginitom má aj iné aplikácie
v poľnohospodárstve, lesnom a odpadovom hospodárstve.
Z kremeňa sa vyrába kremík a karbid kremičitý. Priehľadné a čisté formy kremeňa bez
optických defektov sa používajú pri výrobe meracích prístrojov, v optike a elektronike. Pri
týchto aplikáciách sa využíva jeho priehľadnosť v ultrafialovej a infračervenej oblasti
žiarenia, optická otáčavosť a piezoelektrické vlastnosti. Kremenné oscilačné zdroje sú
najrozšírenejšou aplikáciou kremenných kryštálov. Používajú sa v hodinkách, spotrebnej
elektronike, vojenskej technike a meracích prístrojoch.
Amorfná forma oxidu kremičitého (kremenné sklo), sa oproti bežným typom skla
vyznačuje veľmi nízkym koeficientom tepelnej rozťažnosti. Táto vlastnosť umožňuje z neho
vyrábať produkty, ktoré môžu byť vystavené veľkým tepelným zmenám. Najčastejšie sú to
rôzne chemické nádoby a aparatúry. Zároveň v dôsledku transparencie kremenného skla pre
ultrafialové svetlo, možno z neho vyrábať reakčné nádoby pre fotokatalýzu. Surovinou pre
výrobu kremenného skla je najčastejšie žilný kremeň. Kremenné sklo vysokej čistoty sa
používa pre výrobu optických káblov a elektrických izolátorov. Povlaky a tenké filmy na báze
SiO2 sú povrchovými vrstvami na veľkom počte optických a elektronických súčiastok, ako aj
bežných spotrebných produktoch (napr. okuliaroch).
Kremeň vysokej čistoty je východiskovou surovinou pre výrobu mimoriadne tvrdej
látky, karbidu kremičitého SiC (karborundum). Vyrába sa v elektrických peciach zo zmesi
kremenného piesku a koksu pri teplotách od 1600 do 2500 o C:
SiO2 + 2 C → SiC + CO2
Táto látka je odolná voči korózii kyslíkom, pretože ju možno pasivovať zahriatím nad
teplotu 1000 o C, v dôsledku čoho sa vytvára povrchová vrstva oxidu kremičitého, zabraňujúca
ďalšej oxidácii tohto materiálu. SiC sa používa ako abrazívna látka, pre výrobu nástrojov pre
strojárenstvo, prekurzor pre výrobu konštrukčnej keramiky a polovodičov. Tenké vrstvy SiC,
ako aj SiC vysokej čistoty, sa však zvyčajne pripravujú depozíciou z plynnej fázy
(CVD metódou) alebo rozkladom organických zlúčenín kremíka.