Publikácia v PDF formáte - Prírodovedecká fakulta - Univerzita ...

12
Praktický význam minerálu. Tento kov zohral v dejinách ľudstva mimoriadnu úlohu.
Najstaršia história ťažby a separácie zlata sa začala v starom Egypte asi 3000 rokov pred
našim letopočtom. Zlato sa ťažilo v kremennej hornine na území Núbie (dnešnej Etiópie),
zlato nazývali Egypťania nub. Hornina sa po vyťažení drvila a po separácii sa oddelila
tavením s olovom a kuchynskou soľou. Egypťania dokázali spracovať zlato a striebro na
pliešky s hrúbkou asi jedného mikrometra. Všeobecne sa zlato v histórii ľudstva využívalo
v rôznych formách ako platidlo a materiál na výrobu šperkov. V oboch prípadoch
rozhodujúce pre takéto využitie bolo, že sa jednalo o vzácny kov, ktorý navyše nepodliehal
korózii a vyskytoval sa v čistom stave, to znamená, že nebolo nutné hľadať zložitú metódu
jeho separácie, tak ako napríklad v prípade železa. Aktivity zamerané na získanie zlata
výrazne poznačili značnú časť histórie ľudskej civilizácie. Boli napríklad hybnou silou
objavovania a osídľovania amerického kontinentu, najmä však oblastí dnešného Mexika,
Strednej a Južnej Ameriky. Prví španielski dobyvatelia objavili začiatkom šesťnásteho
storočia rozvinuté ríše Aztékov a Inkov. Obvyklou vlastnosťou spoločenstiev so silne
centralizovanou mocou, ktorými sa vyznačovali obe ríše, bola vysoká koncentrácia
„nadštandardného“ bohatstva práve v podobe zlatých šperkov a drahokamov. Väčšina
z týchto pokladov bola prevezená do Španielskeho kráľovstva; časť z neho ulúpili anglickí
piráti v službách Anglickej kráľovnej. Tieto poklady boli zničené roztavením. Termín
„zničené“ znamená, že historická cena šperkov vysoko prekračuje cenu zlata v podobe
nespracovaného kovu.
Metódy získavania zlata. Zlato je jeden z mála kovov, ktoré sa v prírode vyskytujú
v nezlúčenom stave. Na druhej strane sa vyskytuje aj v podobe zliatin s inými kovmi a tiež
ako jemne dispergovaná hmota v rudách iných kovov. Zlato sa v súčasnosti získava
predovšetkým zo štrkopieskov, kremenných žíl a z niektorých sulfidických rúd.
Vo všeobecnosti metóda separácie zlata závisí na forme, v ktorej sa zlato v hornine
vyskytuje a na veľkosti jeho častíc v tejto hornine. Najjednoduchšie metódy separácie zlata sa
zakladajú na gravitačnej separácii, pri ktorej sa využíva značný rozdiel v hustote zlata a iných,
v rude prítomných minerálov. (Hustota zlata je 19,3 g · cm -3 .) Najväčšie doteraz nájdené kusy
rýdzeho zlata dosahovali hmotnosť takmer 100 kg. Väčšina v súčasnosti ťaženého kovu je
však vo forme mikroskopických častíc. V takom prípade gravitačné separačné metódy sú bez
použitia odstrediviek neúčinné, pretože tie sa obmedzujú iba na separáciu častíc s veľkosťou
menšou ako približne 1 μm. Separácia častíc zlata nanometrových rozmerov je ťažko
zvládnuteľným technologickým problémom s vysokými nákladmi.