monitoring kontaminácie životného prostredia - Prírodovedecká ...
monitoring kontaminácie životného prostredia - Prírodovedecká ... monitoring kontaminácie životného prostredia - Prírodovedecká ...
89 alebo napúšťaním vzorky do najskôr vyvákuovanej plynovej trubice. Jeden z najúčinnejších postupov realizácie analýzy za použitia plynových trubíc predpokladá vtlačenie roztoku činidla do vzorkou naplnenej trubice. Pri následnom pretrepaní obsahu trubice dochádza buď k absorpcii sledovanej zložky vzorky do roztoku činidla alebo k chemickej reakcii umožňujúcej napr. kolorimetrické stanovenie. V posledných rokoch sa v moderných laboratóriách s úspechom využívajú na odber a uchovávanie vzoriek vzduchu nafukovateľné vzduchotesne uzatvoriteľné plastové vrecia (polyetylénové, polypropylénové, tetrafluoretylénové, polyesterové) s objemom 1-100 L. Pri odbere vzoriek vzduchu, ktoré nie sú okamžite analyzované, je nevyhnutné zabezpečiť, aby teplota vzorky a koncentrácie vodných pár vo vzorke boli dostatočne rozdielne od podmienok rosného bodu. V opačnom prípade by dochádzalo ku kondenzácií vodných pár na vnútorných stenách odberových nádob a to by v konečnom dôsledku viedlo ku skresleniu výsledkov následnej analýzy. 4.4.3 Určenie množstva analyzovaného vzduchu Množstvo analyzovaného vzduchu (t.j. vzduchu presávaného odberovou aparatúrou) možno principiálne stanoviť troma spôsobmi: - meraním rýchlosti lineárneho prúdenia vzduchu, - meraním prietoku vzduchu, - meraním pretečeného objemu vzduchu. Rýchlosť lineárneho prúdenia vzduchu sa najčastejšie meria termomanometrami. Ich funkcia spočíva v tom, že citlivý polovodičový alebo termoodporový snímač sa stabilne umiestni do prúdu odoberaného vzduchu. Odpor snímača, závislý od rýchlosti lineárneho prúdenia vzduchu sa potom okalibruje vhodným prietokomerom, pri konštantnej teplote. Prietok vzduchu sa v laboratórnej praxi najčastejšie meria rotometrami a prierezovými alebo bublinkovými prietokomermi. Činnosť rotametrov je založená na meraní polohy plaváka nadnášaného pretekajúcim médiom v kónicky sa rozširujúcej rúrke. Sú to najčastejšie montované zariadenia do firemne dodávaných odberových aparatúr. Prierezové prietokomery pracujú na základe určenia tlakového rozdielu medzi dvoma miestami s nerovnakým prierezom. Skladajú sa z kapilár a rôzne konštruovaných otvorených manometrov naplnených vodou, silikónovým olejom alebo ortuťou. Prietok meraného média kapilárou je priamo úmerný určovanému tlakovému spádu. Bublinkové prietokomery pracujú na princípe určenia objemovej prietokovej rýchlosti mydlových bubliniek unášaných meraným plynom v kalibračnej rúrke. Ich nevýhodou je, že nepracujú kontinuálne. Z ostatných prietokomerov môžeme uviesť zariadenia pracujúce na základe prenosu tepla a turbínové prietokomery.
90 Objem pretečeného vzduchu sa v laboratórnych podmienkach meria mokrými alebo suchými plynomermi. Mokré plynomery (tzv. vodné plynové hodiny) pracujú na základe postupného napĺňania a vyprázdňovania štyroch radiálne umiestnených komôr, na osi plynomeru. Pri postupnom napĺňaní pretekajúcim plynom sa komory vynárajú z pracovnej kvapaliny a ich pohyb sa prenáša na počítadlo. Základnými konštrukčnými prvkami suchých plynomerov sú dve komory, v ktorých sa pohybujú deliace steny, vytvárajúce štyri merné priestory. Pohyb deliacich stien sa mechanicky prenáša ventilovým rozvodovým mechanizmom. Odsávanie vzoriek sa uskutočňuje podľa náročnosti odberovej aparatúry: ručnými čerpadlami, aspirátormi, vodnými vývevami, membránovými čerpadlami a olejovými rotačnými vývevami. Na odber neveľkých objemov vzoriek (do 2 litrov), ktoré sa zväčša súčasne s odberom podrobujú analýze, sa často používajú ručné čerpadlá ako aj veľkoobjemové injekčné striekačky. Na odber objemov okolo 10 litrov sa používajú rôzne zostavy aspirátorov. Nedostatkom vodných vývev je to, že ich nemožno inštalovať v teréne. Medzi najrozšírenejšie odsávacie zariadenia patria membránové čerpadlá. Olejové rotačné vývevy sa používajú na odsávanie vzoriek v tých odberových aparatúrach, ktoré vyžadujú vyšší podtlak, ako zabezpečujú membránové čerpadlá. 4.4.4 Imisný odber tuhých nečistôt ovzdušia a aerosólov. Na imisný odber tuhých nečistôt ovzdušia a aerosólov sa používajú principiálne podobné aparatúry ako na imisný odber plynov. Tieto zariadenia sa od seba zásadne líšia len v prvých dvoch funkčných súčastiach a to v spôsobe privádzania analyzovaného vzduchu a v spôsobe pohltenia, resp. fixácie stanovovanej látky. Aparatúry na imisný odber tuhých nečistôt ovzdušia sa delia na maloobjemové, veľkoobjemové a zachytávače sedimentujúceho prachu. Kým maloobjemové odberové aparatúry sú určené na presávanie podobných množstiev analyzovaného vzduchu ako aparatúry na odber plynných nečistôt, veľkoobjemové vzorkovače sa konštruujú na presávanie 20 až 200 m 3 vzduchu za hodinu. Prívod analyzovaného vzduchu do aparatúry sa volí čo najkratší a najčastejšie ho tvorí iba odberová hlavica s držiakmi alebo bez držiakov filtrov. Pohltenie, resp. fixácia tuhých nečistôt ovzdušia a aerosólov sa uskutočňuje pomocou papierových, membránových, polyesterových, umelovláknitých a sklenovláknitých filtrov. Zachytenie sedimentujúceho prachu Na imisné zachytenie hrubej frakcie prachu (častice s priemerom väčším ako 10 nm) sa používajú: jednoduché zachytávače prachu s horizontálnym otvorom a zachytávače prachu
- Page 40 and 41: antracén 10 100 fluorantén 10 100
- Page 42 and 43: 41 V smernici ministerstva pôdohos
- Page 44 and 45: 43 3. MONITORING VODY Voda je najro
- Page 46 and 47: 45 Orientačné údaje poskytujú i
- Page 48 and 49: 47 - fázový stav vody v mieste od
- Page 50 and 51: 49 - minimálny rozsah častí umie
- Page 52 and 53: 51 Podľa hľadísk spoľahlivosti
- Page 54 and 55: 53 Súbor evidenčných kariet tvor
- Page 56 and 57: 55 Centrálna sieť s centrálne or
- Page 58 and 59: 57 atď.), a ak sa mení v priebehu
- Page 60 and 61: 59 Za najstarší typ hlbinného vz
- Page 62 and 63: 61 zariadenia zahraničných výrob
- Page 64 and 65: 63 Odber vzoriek pri havarijných s
- Page 66 and 67: 65 vzorkovačom, vrátane prívodu
- Page 68 and 69: 67 Technické pozorovania a merania
- Page 70 and 71: Tab. 3.1 Prehľad metód na stanove
- Page 72 and 73: 71 jednotlivými vrstvami nepohlcuj
- Page 74 and 75: 73 Pri kategorizovaní problémov z
- Page 76 and 77: 75 4.2.2 Oxidy dusíka (NO, NO2) Ox
- Page 78 and 79: 77 a nutkanie na vracanie. Človek
- Page 80 and 81: 2. Etapa Účel 24-hodinová limitn
- Page 82 and 83: 81 Tuhé častice Horná a dolná m
- Page 84 and 85: Tab. 4.2 Výpočet indexu znečiste
- Page 86 and 87: 85 * vypočítaný aritmetický sú
- Page 88 and 89: 87 Stanovenie znečistenín vo voľ
- Page 92 and 93: 91 s adhéznou fóliou. Zariadenie
- Page 94 and 95: 93 (To = 273,15 K, po = 101325 po)
- Page 96 and 97: 95 rušivý vplyv uhľovodíkov. Ta
- Page 98 and 99: 97 ± 0,5 ppb, v časovom rozsahu 1
- Page 100 and 101: 5.1 Úvod 99 5. BIOMONITORING Na v
- Page 102 and 103: 101 Koruny stromov naklonené na je
- Page 104 and 105: Tab. 5.1 Triedy čistoty vody 103 T
- Page 106 and 107: 105 Rašelinové vody sú veľmi ky
- Page 108 and 109: 107 citlivejšie. Lišajníky sú r
- Page 110 and 111: 109 rastliny vo funkcii bioindikát
- Page 112 and 113: 111 symptómom akútneho a chronick
- Page 114 and 115: 113 nekrózou, najskôr na okrajoch
- Page 116 and 117: 115 zhoršiť zdravotný stav zvier
- Page 118 and 119: 117 Najzávažnejšie zdravotné po
- Page 120 and 121: 119 alebo častejšie znížiť mie
- Page 122 and 123: 121 Pôvodný projekt ČMS Biota, k
- Page 124 and 125: 6.1 Úvod 123 6. RADIAČNÝ MONITOR
- Page 126 and 127: 125 Monitorovanie jednotlivých zlo
- Page 128 and 129: 127 (MMKO) a zabezpečuje ich štvr
- Page 130 and 131: 129 4) Teritoriálna sieť meracíc
- Page 132 and 133: nGy/h 140 120 100 80 60 40 20 0 131
- Page 134 and 135: nGy/h 200 150 100 50 133 0 500 1000
- Page 136 and 137: 135 postupného výpadku jednotliv
- Page 138 and 139: 137 mesačnych hodnôt dávkového
89<br />
alebo napúšťaním vzorky do najskôr vyvákuovanej plynovej trubice. Jeden z najúčinnejších<br />
postupov realizácie analýzy za použitia plynových trubíc predpokladá vtlačenie roztoku<br />
činidla do vzorkou naplnenej trubice. Pri následnom pretrepaní obsahu trubice dochádza buď<br />
k absorpcii sledovanej zložky vzorky do roztoku činidla alebo k chemickej reakcii<br />
umožňujúcej napr. kolorimetrické stanovenie. V posledných rokoch sa v moderných<br />
laboratóriách s úspechom využívajú na odber a uchovávanie vzoriek vzduchu nafukovateľné<br />
vzduchotesne uzatvoriteľné plastové vrecia (polyetylénové, polypropylénové,<br />
tetrafluoretylénové, polyesterové) s objemom 1-100 L.<br />
Pri odbere vzoriek vzduchu, ktoré nie sú okamžite analyzované, je nevyhnutné zabezpečiť,<br />
aby teplota vzorky a koncentrácie vodných pár vo vzorke boli dostatočne rozdielne od<br />
podmienok rosného bodu. V opačnom prípade by dochádzalo ku kondenzácií vodných pár na<br />
vnútorných stenách odberových nádob a to by v konečnom dôsledku viedlo ku skresleniu<br />
výsledkov následnej analýzy.<br />
4.4.3 Určenie množstva analyzovaného vzduchu<br />
Množstvo analyzovaného vzduchu (t.j. vzduchu presávaného odberovou aparatúrou)<br />
možno principiálne stanoviť troma spôsobmi:<br />
- meraním rýchlosti lineárneho prúdenia vzduchu,<br />
- meraním prietoku vzduchu,<br />
- meraním pretečeného objemu vzduchu.<br />
Rýchlosť lineárneho prúdenia vzduchu sa najčastejšie meria termomanometrami. Ich funkcia<br />
spočíva v tom, že citlivý polovodičový alebo termoodporový snímač sa stabilne umiestni do<br />
prúdu odoberaného vzduchu. Odpor snímača, závislý od rýchlosti lineárneho prúdenia<br />
vzduchu sa potom okalibruje vhodným prietokomerom, pri konštantnej teplote.<br />
Prietok vzduchu sa v laboratórnej praxi najčastejšie meria rotometrami a prierezovými alebo<br />
bublinkovými prietokomermi. Činnosť rotametrov je založená na meraní polohy plaváka<br />
nadnášaného pretekajúcim médiom v kónicky sa rozširujúcej rúrke. Sú to najčastejšie<br />
montované zariadenia do firemne dodávaných odberových aparatúr. Prierezové prietokomery<br />
pracujú na základe určenia tlakového rozdielu medzi dvoma miestami s nerovnakým<br />
prierezom. Skladajú sa z kapilár a rôzne konštruovaných otvorených manometrov naplnených<br />
vodou, silikónovým olejom alebo ortuťou. Prietok meraného média kapilárou je priamo<br />
úmerný určovanému tlakovému spádu. Bublinkové prietokomery pracujú na princípe určenia<br />
objemovej prietokovej rýchlosti mydlových bubliniek unášaných meraným plynom<br />
v kalibračnej rúrke. Ich nevýhodou je, že nepracujú kontinuálne. Z ostatných prietokomerov<br />
môžeme uviesť zariadenia pracujúce na základe prenosu tepla a turbínové prietokomery.
Change language