monitoring kontaminácie životného prostredia - Prírodovedecká ...

71
jednotlivými vrstvami nepohlcuje rovnako. Podľa teploty sa rozlišujú hlavné oblasti
vzdušného obalu Zeme. V najnižšej oblasti, troposfére, sa teplota obvykle znižuje. Troposféra
väčšinu svojej energie nezískava zo slnka, ale z povrchu Zeme radiáciou a konvekciou.
V ďalšej oblasti, stratosfére, zvyšuje sa teplota smerom nahor až do výšky asi 50 km, kde
dosahuje maximálnu hodnotu (0 °C). V mezosfére sa teplota opäť znižuje. V ionosfére sa
teplota zvyšuje. V tejto oblasti je zvýšená koncentrácia elektrónov. Elektróny spolu
s pozitívne nabitými iónmi tvoria elektricky neutrálnu vodivú plazmu. Zdrojom energie pre
ionizáciu je ultrafialové a röntgenové žiarenie slnka s vlnovou dĺžkou menej ako 102,7 nm.
Oblasť ovzdušia vyše 400 až 500 km sa nazýva voľná dráha kde nedochádza k interakcii.
Priemerná voľná dráha molekúl ovzdušia sa v tejto oblasti zväčšuje do tej miery, že častice
môžu unikať do kozmického priestoru.
4.1.2 Chemické zloženie zemskej atmosféry
Chemické zloženie zemskej atmosféry je výsledkom dlhých geologických
a biologických procesov za stáleho intenzívneho pôsobenia slnečného žiarenia. Atmosféru
tvorí zmes niekoľkých plynov, ktoré si zachovávajú do značných výšok približne stály pomer:
asi 78% dusíka, 21% kyslíka, 0,93% argónu, 0,03% oxidu uhličitého a nepatrné množstvá
iných vzácnych plynov, ako sú hélium, neón a kryptón. V spodných vrstvách zemskej
atmosféry sa vyskytuje asi 1% vodnej pary, ktorá však nie je nad zemským povrchom celkom
rovnomerne rozdelená a podlieha časovým zmenám. Podobne je premenlivý aj obsah oxidu
uhličitého, pretože vzniká pri dýchaní a spaľovaní uhlíka a spotrebúva sa pri fotosyntéze
zelených rastlín. V stratosfére bola zaregistrovaná premenlivá vrstva aerosólov, obsahujúca
sírany, kyselinu dusičnú, chlór, bróm a kremičitany. Vo vysokých vrstvách atmosféry sa
vyskytuje molekulový a atómový vodík. Medzi zložky, ktoré majú premenlivú priestorovú
distribúciu, patrí ozón. Z hľadiska chemického zloženia atmosféry sa rozlišujú dve odlišné
oblasti: homosféra približne do 100 km a heterosféra nad touto hranicou. V homosfére je
zloženie atmosféry čo sa týka hlavných zložiek približne konštantné. Veľmi výrazné sú
zmeny koncentrácie vodnej pary a ozónu. V heterosfére sa zloženie ovzdušia podstatne mení.
Atmosféra ako celok je v dynamickej rovnováhe so svojím okolím, so zemským povrchom,
hydrosférou, biosférou i s kozmickým priestorom. Všetky zložky atmosféry sa vymieňajú
väčšou alebo menšou rýchlosťou s okolitým prostredím. Kvalita ovzdušia sa charakterizuje
jeho teplotou, vlhkosťou, obsahom tuhých látok a obsahom plynných prímesí, ktoré
nezodpovedajú bežnému zloženiu vzduchu. Vzduch má niektoré osobitné vlastnosti, ktorými
sa odlišuje od iných prírodných látok. Je všadeprítomný, jeho výskyt nie je viazaný na určité
miesta, netreba ho dopravovať a jeho používanie nie je obmedzené hranicami. Čistý vzduch,