monitoring kontaminácie životného prostredia - Prírodovedecká ...
monitoring kontaminácie životného prostredia - Prírodovedecká ... monitoring kontaminácie životného prostredia - Prírodovedecká ...
65 vzorkovačom, vrátane prívodu elektrickej energie a prístupových komunikácií. Na hlbokých vodných tokoch, nádržiach a moriach možno ako pomocné zariadenia klasifikovať aj loďky potrebné na vzorkovanie, pontóny, príp. oceánografické lode a plávajúce laboratória, vybavené technikou pre vzorkovanie a pomocné merania a pozorovania. Do tejto kategórie patria tiež batyskafy a ponorky, pokiaľ sa z nich pod hladinou odoberajú vzorky. 3.1.8 Odber podzemnej vody Spoľahlivý odber vzoriek podzemných vôd spravidla vyžaduje trvalý prítok alebo prietok vody v objekte. Iba výnimočne sú požadované vzorky z objektov, kde táto podmienka nie je splnená, u ktorých majú byť odberom vzoriek preukázané procesy podmienenej stagnácie. Prieskumom uskutočneným v SR bolo zistené, že asi 95 % požiadaviek na odber podzemných vôd možno riešiť povrchovým vzorkovaním, väčšinou priamym napúšťaním vzoriek do vzorkovnice. Menšia časť vyžaduje použitie ďalších zariadení na odber. Len asi 5 % vzoriek treba odobrať hlbinným vzorkovaním z definovanej hĺbky, výnimočne sa uskutočňuje zonačné vzorkovanie z niekoľkých hĺbkových úrovní. Z prameňov sa vzorka odoberá pod hladinou priamo do vzorkovnice alebo z výtokovej rúry. Niekedy sa prameň musí dopredu vyčistiť, a to vždy o deň skôr. Dno sa tesne u miesta výveru prehĺbi tak, aby sa potom mohla bez prekážok ponoriť vzorkovnica alebo iná nádoba. Je výhodné odoberať vzorky prameňov súčasne v čase, keď sa uskutočňuje čerpací pokus, príp. po daždi, aby sa zistila stála akosť vody, alebo naopak znečistenie povrchovou vodou. Pri odbere vzoriek vody zo studní sa najprv voda odčerpáva. Ak bola studňa málo používaná, čerpá sa 20 minút i dlhšie, až čerpaná voda vykazuje stálu teplotu. Pritom sa dbá na to, aby odčerpaná voda odtekala mimo obvod studne a nemohla vtiecť alebo vsakovať späť. Až potom sa plní vzorkovnica alebo vzorkovacia nádoba. Ak sa má zabrániť úniku rozpustených plynov, použije sa lievik, do ktorého sa ponorí hrdlo výtokovej rúry čerpadla. Lievik sa čerpaním naplní, nechá sa chvíľu pretekať a potom sa stonka lievika zavedie ku dnu vzorkovnice. Po naplnení vzorkovnice sa nechá voda chvíľu pretekať. Ak sa studňa dlho nepoužívala, vyčerpá sa jej obsah, znova sa nechá naplniť až potom sa odoberie vzorka. Zo studne je výhodné odobrať vzorky za letného sucha, kedy je najväčšia spotreba a výmena vody.
66 Vzorky z vrtov (sond) sa odoberajú úzkym hlbinným odberovým prístrojom alebo čerpadlom. Vzorky z vrtov, v ktorých dlho stála voda alebo ktorých horný otvor nebol, dobre uzavretý, nie sú spoľahlivé. Drenážna voda sa odoberá do vzorkovnice priamo z výtoku drenáže. Hlbinné vzorkovanie sa uskutočňuje z týchto dôvodov: - hladina vody v objekte je znížená na úroveň neumožňujúcu priame ponorenie vzorkovnice rukou, - celkové zloženie vody alebo obsah sledovanej zložky sa čerpaním a povrchovým odberom mení, dochádza k uvoľneniu rozpustených plynov, kontaminácii zložkami vzduchu (plynmi, aerosólmi, baktériami), ochladením vody prúdením, alebo naopak k ohrevu motorom čerpadla, k porušeniu viacbunkových organizmov čerpaním a pod.), - výstroj objektu nezaručuje odber spoľahlivých vzoriek čerpaním z dvoch a viacerých otvorených zvodnených kolektorov, dochádza k premiešaniu vôd v pomere prítokov a i., - povrchové vzorkovanie je neuskutočniteľné (objekt nie je vybavený na čerpanie) a orientačná hlbinná vzorka vyhovuje pre daný účel analýz. 3.1.8.1 Pomocné merania, pozorovania a zariadenia pri vzorkovaní podzemných vôd Základné meteorologické merania (teploty a tlaku vzduchu) sa uskutočňujú pri každom odbere podzemnej vody. Teplota vzduchu ovplyvňuje predovšetkým samotnú vzorku. Tlak vzduchu ovplyvňuje jednak hydrogeologický režim podzemnej vody v objekte (má vplyv napr. na ich výdatnosť), jednak samotnú vzorku (napr. koncentráciu plynov). Hydrologické merania a pozorovania charakterizujú podmienky pri odbere vzoriek, spravidla sa obmedzujú na tieto údaje: - určenie polohy hladiny, príp. tlaku pri ústí objektu, - určenie objemového prietoku vody z objektu (pri prelive i čerpania), - určenie teploty na ústí objektu, príp. v mieste odberu vzoriek. Z fyzikálnochemických meraní sa používa predovšetkým meranie elektrolytickej konduktivity, meranie obsahu CO2, príp. celkový rozbor plynov pomocou plynových chromatografov. Biologické pozorovania sa uskutočňujú najčastejšie v okolí prirodzených výverov podzemných vôd, príp. chránených objektov zdrojov podzemných vôd pitných a minerálnych (liečivých i stolových). Majú význam z hľadiska možnej kontaminácie objektov odumretými organizmami a uskutočňujú sa vždy v súvislosti s odberom vzoriek k biologickým a bakteriologickým rozborom, hlavne zo zdrojov pitnej vody.
- Page 16 and 17: 15 Čiastkový monitorovací systé
- Page 18 and 19: 17 rastlinného a živočíšneho p
- Page 20 and 21: 1.3 Literatúra 19 Koncepcia monito
- Page 22 and 23: 21 plytké horské pôdy, ktoré ma
- Page 24 and 25: 23 kontaminácii pôd, erózii pôd
- Page 26 and 27: 25 2.3.2 Výber a identifikácia mo
- Page 28 and 29: 27 V rámci základnej monitorovace
- Page 30 and 31: 29 časť a pri trvalo trávnatých
- Page 32 and 33: 31 2.3.7.2 Metódy stanovenia ukazo
- Page 34 and 35: 33 - Stanovenie organického uhlík
- Page 36 and 37: 35 V rámci monitoringu pôd SR sa
- Page 38 and 39: 37 V porovnaní s celosvetovou poza
- Page 40 and 41: antracén 10 100 fluorantén 10 100
- Page 42 and 43: 41 V smernici ministerstva pôdohos
- Page 44 and 45: 43 3. MONITORING VODY Voda je najro
- Page 46 and 47: 45 Orientačné údaje poskytujú i
- Page 48 and 49: 47 - fázový stav vody v mieste od
- Page 50 and 51: 49 - minimálny rozsah častí umie
- Page 52 and 53: 51 Podľa hľadísk spoľahlivosti
- Page 54 and 55: 53 Súbor evidenčných kariet tvor
- Page 56 and 57: 55 Centrálna sieť s centrálne or
- Page 58 and 59: 57 atď.), a ak sa mení v priebehu
- Page 60 and 61: 59 Za najstarší typ hlbinného vz
- Page 62 and 63: 61 zariadenia zahraničných výrob
- Page 64 and 65: 63 Odber vzoriek pri havarijných s
- Page 68 and 69: 67 Technické pozorovania a merania
- Page 70 and 71: Tab. 3.1 Prehľad metód na stanove
- Page 72 and 73: 71 jednotlivými vrstvami nepohlcuj
- Page 74 and 75: 73 Pri kategorizovaní problémov z
- Page 76 and 77: 75 4.2.2 Oxidy dusíka (NO, NO2) Ox
- Page 78 and 79: 77 a nutkanie na vracanie. Človek
- Page 80 and 81: 2. Etapa Účel 24-hodinová limitn
- Page 82 and 83: 81 Tuhé častice Horná a dolná m
- Page 84 and 85: Tab. 4.2 Výpočet indexu znečiste
- Page 86 and 87: 85 * vypočítaný aritmetický sú
- Page 88 and 89: 87 Stanovenie znečistenín vo voľ
- Page 90 and 91: 89 alebo napúšťaním vzorky do n
- Page 92 and 93: 91 s adhéznou fóliou. Zariadenie
- Page 94 and 95: 93 (To = 273,15 K, po = 101325 po)
- Page 96 and 97: 95 rušivý vplyv uhľovodíkov. Ta
- Page 98 and 99: 97 ± 0,5 ppb, v časovom rozsahu 1
- Page 100 and 101: 5.1 Úvod 99 5. BIOMONITORING Na v
- Page 102 and 103: 101 Koruny stromov naklonené na je
- Page 104 and 105: Tab. 5.1 Triedy čistoty vody 103 T
- Page 106 and 107: 105 Rašelinové vody sú veľmi ky
- Page 108 and 109: 107 citlivejšie. Lišajníky sú r
- Page 110 and 111: 109 rastliny vo funkcii bioindikát
- Page 112 and 113: 111 symptómom akútneho a chronick
- Page 114 and 115: 113 nekrózou, najskôr na okrajoch
66<br />
Vzorky z vrtov (sond) sa odoberajú úzkym hlbinným odberovým prístrojom alebo<br />
čerpadlom. Vzorky z vrtov, v ktorých dlho stála voda alebo ktorých horný otvor nebol, dobre<br />
uzavretý, nie sú spoľahlivé.<br />
Drenážna voda sa odoberá do vzorkovnice priamo z výtoku drenáže.<br />
Hlbinné vzorkovanie sa uskutočňuje z týchto dôvodov:<br />
- hladina vody v objekte je znížená na úroveň neumožňujúcu priame ponorenie<br />
vzorkovnice rukou,<br />
- celkové zloženie vody alebo obsah sledovanej zložky sa čerpaním a povrchovým<br />
odberom mení, dochádza k uvoľneniu rozpustených plynov, kontaminácii zložkami<br />
vzduchu (plynmi, aerosólmi, baktériami), ochladením vody prúdením, alebo naopak k<br />
ohrevu motorom čerpadla, k porušeniu viacbunkových organizmov čerpaním a pod.),<br />
- výstroj objektu nezaručuje odber spoľahlivých vzoriek čerpaním z dvoch a viacerých<br />
otvorených zvodnených kolektorov, dochádza k premiešaniu vôd v pomere prítokov a i.,<br />
- povrchové vzorkovanie je neuskutočniteľné (objekt nie je vybavený na čerpanie) a<br />
orientačná hlbinná vzorka vyhovuje pre daný účel analýz.<br />
3.1.8.1 Pomocné merania, pozorovania a zariadenia pri vzorkovaní podzemných vôd<br />
Základné meteorologické merania (teploty a tlaku vzduchu) sa uskutočňujú pri<br />
každom odbere podzemnej vody. Teplota vzduchu ovplyvňuje predovšetkým samotnú vzorku.<br />
Tlak vzduchu ovplyvňuje jednak hydrogeologický režim podzemnej vody v objekte (má<br />
vplyv napr. na ich výdatnosť), jednak samotnú vzorku (napr. koncentráciu plynov).<br />
Hydrologické merania a pozorovania charakterizujú podmienky pri odbere vzoriek,<br />
spravidla sa obmedzujú na tieto údaje:<br />
- určenie polohy hladiny, príp. tlaku pri ústí objektu,<br />
- určenie objemového prietoku vody z objektu (pri prelive i čerpania),<br />
- určenie teploty na ústí objektu, príp. v mieste odberu vzoriek.<br />
Z fyzikálnochemických meraní sa používa predovšetkým meranie elektrolytickej<br />
konduktivity, meranie obsahu CO2, príp. celkový rozbor plynov pomocou plynových<br />
chromatografov.<br />
Biologické pozorovania sa uskutočňujú najčastejšie v okolí prirodzených výverov<br />
podzemných vôd, príp. chránených objektov zdrojov podzemných vôd pitných a minerálnych<br />
(liečivých i stolových). Majú význam z hľadiska možnej <strong>kontaminácie</strong> objektov odumretými<br />
organizmami a uskutočňujú sa vždy v súvislosti s odberom vzoriek k biologickým a<br />
bakteriologickým rozborom, hlavne zo zdrojov pitnej vody.
Change language