monitoring kontaminácie životného prostredia - Prírodovedecká ...

57
atď.), a ak sa mení v priebehu zlievania prietok, potom sa vzorky zlievajú v objemoch
úmerných k okamžitým prietokom vody.
Tam, kde znalosť denného kolísania je dôležitá, je účelné akosť vody monitorovať
pomocou automatickej analyzátorovej stanice, ktorá je schopná uskutočniť i niektoré
čiastkové hodnotenia (napr. sledovať prekročenie zadanej medznej hodnoty ukazovateľa
akosti vody s následným podrobnejším vzorkovaním a pod.).
Vzhľadom na produkciu veľkého množstva údajov z automatických analyzátorových
staníc pri krátkom intervale vzorkovania, ktoré treba uložiť do pamätí počítača, je účelné
interval vzorkovania optimalizovať.
Početnosť vzorkovania v priebehu roka by mala byť taká, aby boli postihnuté zmeny
akosti vody v priebehu roka, t.j. aby boli zachované cyklické vlastnosti časovej rady denných
hodnôt.
Časovo súvzťažný odber vzoriek sa používa spravidla k zisteniu samočistiacich
schopnosti toku, na podchytenie havarijných stavov v čistote vôd pri náhlom úniku alebo
vypustení škodlivých odpadových vôd do recipientu, hlavne vzhľadom na určenie rýchlosti
"dotoku" znečistenín v jednotlivých úsekoch riečnej trate a pod.
Vzorkovanie drobných tokov
Drobné toky (bystriny, potoky, umelé kanály, mlynské náhony) vytvárajú detailné
povodie hydrologickej siete. Ich hĺbka kolísa v desiatkach cm, šírka v rozsahu až niekoľkých
metrov a objemový prietok je menší ako 0,5 m 3 .s -l v ročnom priemere. Odber vzoriek nie je
náročný, pretože spravidla celé koryto tvorí prúdnicu. Kvalita vody však citlivo a výrazne
reaguje na každé znečistenie a zmenu prietoku. Preto pozorovanie zmien akosti vody
vyžaduje väčšiu početnosť odberu vzoriek.
Vzorkovanie veľkých tokov
Medzi veľké toky v podmienkach SR počítame hlavné toky čiastkových povodí
vrátane ich výrazných prítokov, predovšetkým ich vyústení. Za charakteristické kritériá
pokladáme: hĺbku koryta 20 m, šírka hladiny - v desiatkach metrov (veľtoky sa počítajú na
km) a objemový prietok je väčší ako l00 m 3 s -l .
Pre značnú šírku vodného toku má rozhodujúcu úlohu pri vzorkovaní tzv. riečny
profil koryta, tvorený zátopovým územím (inundanciou) a vlastným riečišťom, u ktorého
rozlišujeme pravý a ľavý breh a prúdnicu. Prúdnica spravidla vďaka konfigurácii dna a
zákrutám riečišťa sleduje stred toku. Ďalším hľadiskom významným pri vzorkovaní je poloha
toku v pozdĺžnom profile.