monitoring kontaminácie životného prostredia - Prírodovedecká ...
monitoring kontaminácie životného prostredia - Prírodovedecká ... monitoring kontaminácie životného prostredia - Prírodovedecká ...
43 3. MONITORING VODY Voda je najrozšírenejšou látkou na zemskom povrchu. Napriek jej obrovským zásobám stáva sa čoraz väčším celosvetovým problémom. Krivka spotreby vody veľmi úzko súvisí s krivkou demografického rastu a s rozvojom priemyslu a poľnohospodárstva. Voda je základnou súčasťou živej a neživej prírody, dôležitou zložkou ľudskej výživy a výživy zvierat, podmienkou čistoty a zdravia, dôležitou priemyselnou surovinou, predpokladom úspešnej poľnohospodárskej a lesnej výroby, dôležitým energetickým, dopravným a rekreačným prostriedkom. Človek priamo i nepriamo negatívne ovplyvňuje vodstvo. Nepriamo sa prejavujú nepriaznivé antropogénne vplyvy na hydrosféru najmä prostredníctvom zrážok, pretože atmosféra obsahuje v dôsledku ľudskej činnosti veľké množstvo rôznych znečistenín. Priamo ovplyvňuje človek hydrosféru znečisťovaním vodných tokov, jazier, umelých vodných nádrží, morí a oceánov rôznymi odpadovými vodami z priemyslu, poľnohospodárstva i ľudských sídlisk. Nedodržanie potrebnej akosti vody alebo jej nadmerné znečistenie má za následok zníženie využiteľnosti vody, prípadne i jej úplné vylúčenie z používania. 3.1 Odber vzoriek vôd Pri odbere a analýze vzoriek vôd je potrebné: - stanoviť účel odberu vzoriek, - určiť typ, rozsah a presnosť uskutočňovaných analýz, - určiť charakter vyžadovaných vzoriek (vzorky vody, plávajúcich organizmov, sedimentov, nárastov, atď.), - stanoviť lokalitu, vzorkované objekty, príp. odberové miesta na týchto lokalitách. Lokalita - napr. orientačné určenie pozemku v katastrálnej mape, bežného kilometra v pozdĺžnom profile vodného toku alebo nádrže, s označeným menom najbližšej obce, najbližšieho riečneho prítoku a pod. Objekt - konkrétna studňa alebo vrt, žriedlo minerálnej vody. Miesto odberu vzorky - presne stanovené plošné alebo priestorové miesto na odber vzorky. U zrážkových vôd miesto uloženia a plocha vymedzená plochou vzorkovača zrážok,
44 u povrchových a pôdnych vôd bod vymedzený súradnicami na mape, príp. hĺbkou pod povrchom, u podzemných vôd napr. hĺbka odberu pod ústím objektu definovaným nadmorskou výškou. Je potrebné: - zistiť prírodné a technické podmienky v okolí skúmaných lokalít a objektov, - plánovať optimálny program odberu vzoriek, - vyberať vhodnú vzorkovaciu a meraciu techniku, - určiť vhodné postupy a vybavenie na manipuláciu so vzorkami po odbere, hlavne na ich transport do laboratória a na prípadné skladovanie, - zvážiť možnosť uskutočnenia a rýchlej interpretácie analýz vzoriek na mieste i v laboratóriu na overenie ich spoľahlivosti, príp. reprodukovateľnosti a možných vplyvov na presnosť výsledkov analýz, - stanoviť predpoklady na okamžité využitie výsledkov analýz alebo na ich uloženie ako prvotnej informácie k neskoršiemu využitiu i dlhodobým (prognostickým) cieľom a určeniu spôsobu dokumentácie vzoriek. Účel vzorkovania u zrážkových vôd: výskum procesov v atmosfére (atmosferické chemické reakcie, procesy vypršania a vymývanie, tvorba oblakov, riešenie otázok meteorológie a klimatológie), údaje potrebné pre hydrológiu, geológiu a geochémiu, vodné hospodárstvo, lesníctvo, poľnohospodárstvo, biologické odbory, pedológiu, atď. U povrchových vôd: posudzovanie akosti vody z hľadiska jej využitia (vodárenstvo, závlahy, rybárstvo) a stupňa znečistenia (saprobita), štúdium podmienok organického života (vytváranie biocenóz), pôsobenie povrchových vôd na hydrotechnické stavby, podzemné vody, atď. U podzemných vôd: posudzovanie a prognóza zloženia vody a jej vzťahu k prírodným a umelým faktorom (riešenie otázok pôvodu podzemných vôd a ciest i rýchlosti ich pohybu). Najčastejšie sa uskutočňuje pri hydrogeologickom a geochemickom mapovaní, pri hydrodynamických skúškach a pri periodickom pozorovaní podzemných vôd. Výsledky analýz slúžia vodohospodárskemu využitiu a ochrane podzemných vôd pred znečistením a vyčerpaním, pri uskladňovaní odpadov, pri ťažbe minerálnych vôd i pri využívaní geotermálnej energie a pod. Informácie o zložení všetkých druhov prírodných vôd sú jedným zo základných podkladov pre riešenie otázok starostlivosti o životné prostredie. Údaje, ktoré sa majú získať analýzou možno z hľadiska požiadaviek na rozsah a presnosť uskutočnených analýz rozdeliť na údaje orientačné, komplexné, podrobné a špeciálne.
- Page 1 and 2: Univerzita Komenského v Bratislave
- Page 3 and 4: 3.1.9 Odber v úpravniach vody, z v
- Page 5 and 6: 6.4 Kontaminácia pôd 139 6.5 Kont
- Page 7 and 8: 1.1. Úvod 1. MONITOROVANIE ŽIVOTN
- Page 10 and 11: 10 Monitoring životného prostredi
- Page 12 and 13: 11 1.2 Koncepcia monitorovania živ
- Page 14 and 15: 13 Celoplošný monitorovací syst
- Page 16 and 17: 15 Čiastkový monitorovací systé
- Page 18 and 19: 17 rastlinného a živočíšneho p
- Page 20 and 21: 1.3 Literatúra 19 Koncepcia monito
- Page 22 and 23: 21 plytké horské pôdy, ktoré ma
- Page 24 and 25: 23 kontaminácii pôd, erózii pôd
- Page 26 and 27: 25 2.3.2 Výber a identifikácia mo
- Page 28 and 29: 27 V rámci základnej monitorovace
- Page 30 and 31: 29 časť a pri trvalo trávnatých
- Page 32 and 33: 31 2.3.7.2 Metódy stanovenia ukazo
- Page 34 and 35: 33 - Stanovenie organického uhlík
- Page 36 and 37: 35 V rámci monitoringu pôd SR sa
- Page 38 and 39: 37 V porovnaní s celosvetovou poza
- Page 40 and 41: antracén 10 100 fluorantén 10 100
- Page 42 and 43: 41 V smernici ministerstva pôdohos
- Page 46 and 47: 45 Orientačné údaje poskytujú i
- Page 48 and 49: 47 - fázový stav vody v mieste od
- Page 50 and 51: 49 - minimálny rozsah častí umie
- Page 52 and 53: 51 Podľa hľadísk spoľahlivosti
- Page 54 and 55: 53 Súbor evidenčných kariet tvor
- Page 56 and 57: 55 Centrálna sieť s centrálne or
- Page 58 and 59: 57 atď.), a ak sa mení v priebehu
- Page 60 and 61: 59 Za najstarší typ hlbinného vz
- Page 62 and 63: 61 zariadenia zahraničných výrob
- Page 64 and 65: 63 Odber vzoriek pri havarijných s
- Page 66 and 67: 65 vzorkovačom, vrátane prívodu
- Page 68 and 69: 67 Technické pozorovania a merania
- Page 70 and 71: Tab. 3.1 Prehľad metód na stanove
- Page 72 and 73: 71 jednotlivými vrstvami nepohlcuj
- Page 74 and 75: 73 Pri kategorizovaní problémov z
- Page 76 and 77: 75 4.2.2 Oxidy dusíka (NO, NO2) Ox
- Page 78 and 79: 77 a nutkanie na vracanie. Človek
- Page 80 and 81: 2. Etapa Účel 24-hodinová limitn
- Page 82 and 83: 81 Tuhé častice Horná a dolná m
- Page 84 and 85: Tab. 4.2 Výpočet indexu znečiste
- Page 86 and 87: 85 * vypočítaný aritmetický sú
- Page 88 and 89: 87 Stanovenie znečistenín vo voľ
- Page 90 and 91: 89 alebo napúšťaním vzorky do n
- Page 92 and 93: 91 s adhéznou fóliou. Zariadenie
44<br />
u povrchových a pôdnych vôd bod vymedzený súradnicami na mape, príp. hĺbkou pod<br />
povrchom, u podzemných vôd napr. hĺbka odberu pod ústím objektu definovaným<br />
nadmorskou výškou. Je potrebné:<br />
- zistiť prírodné a technické podmienky v okolí skúmaných lokalít a objektov,<br />
- plánovať optimálny program odberu vzoriek,<br />
- vyberať vhodnú vzorkovaciu a meraciu techniku,<br />
- určiť vhodné postupy a vybavenie na manipuláciu so vzorkami po odbere, hlavne na ich<br />
transport do laboratória a na prípadné skladovanie,<br />
- zvážiť možnosť uskutočnenia a rýchlej interpretácie analýz vzoriek na mieste i v<br />
laboratóriu na overenie ich spoľahlivosti, príp. reprodukovateľnosti a možných vplyvov<br />
na presnosť výsledkov analýz,<br />
- stanoviť predpoklady na okamžité využitie výsledkov analýz alebo na ich uloženie ako<br />
prvotnej informácie k neskoršiemu využitiu i dlhodobým (prognostickým) cieľom a<br />
určeniu spôsobu dokumentácie vzoriek.<br />
Účel vzorkovania u zrážkových vôd: výskum procesov v atmosfére (atmosferické<br />
chemické reakcie, procesy vypršania a vymývanie, tvorba oblakov, riešenie otázok<br />
meteorológie a klimatológie), údaje potrebné pre hydrológiu, geológiu a geochémiu, vodné<br />
hospodárstvo, lesníctvo, poľnohospodárstvo, biologické odbory, pedológiu, atď. U<br />
povrchových vôd: posudzovanie akosti vody z hľadiska jej využitia (vodárenstvo, závlahy,<br />
rybárstvo) a stupňa znečistenia (saprobita), štúdium podmienok organického života<br />
(vytváranie biocenóz), pôsobenie povrchových vôd na hydrotechnické stavby, podzemné<br />
vody, atď. U podzemných vôd: posudzovanie a prognóza zloženia vody a jej vzťahu k<br />
prírodným a umelým faktorom (riešenie otázok pôvodu podzemných vôd a ciest i rýchlosti<br />
ich pohybu). Najčastejšie sa uskutočňuje pri hydrogeologickom a geochemickom mapovaní,<br />
pri hydrodynamických skúškach a pri periodickom pozorovaní podzemných vôd. Výsledky<br />
analýz slúžia vodohospodárskemu využitiu a ochrane podzemných vôd pred znečistením a<br />
vyčerpaním, pri uskladňovaní odpadov, pri ťažbe minerálnych vôd i pri využívaní<br />
geotermálnej energie a pod.<br />
Informácie o zložení všetkých druhov prírodných vôd sú jedným zo základných<br />
podkladov pre riešenie otázok starostlivosti o životné prostredie.<br />
Údaje, ktoré sa majú získať analýzou možno z hľadiska požiadaviek na rozsah a<br />
presnosť uskutočnených analýz rozdeliť na údaje orientačné, komplexné, podrobné a<br />
špeciálne.