monitoring kontaminácie životného prostredia - Prírodovedecká ...

21
plytké horské pôdy, ktoré majú v horizonte A veľký obsah humusu ležiaceho priamo na
materskej hornine tvorenej vápencom alebo dolomitom, pôdna reakcia je neutrálna alebo
slabo zásaditá. Podzolove pôdy vznikajú prevažne na minerálne chudobných horninách, sú
málo úrodné, ich reakcia je kyslá. Nivné pôdy vznikajú pozdĺž riek a potokov, môžu byť
štrkovité alebo ílovité, preto ich úrodnosť je rôzna. Lužné pôdy sa nachádzajú na širokých
poriečnych rovinách, majú mocný humusový horizont. Glejovité pôdy sú prevažnú časť roka
prevlhčené podzemnou vodou, sú zliate, málo pórovité a málo úrodné, ich reakcia je kyslá.
Pôda je zložená z minerálnych anorganických zlúčenín z rozrušenej materskej horniny,
ako aj organických zlúčenín z odumretých rastlín a živočíchov alebo vytvorených činnosťou
pôdnych mikroorganizmov. Najrozšírenejšie prvotné pôdne minerály - kremeň, živce, sľudy a
amfiboly sa vyskytujú v pôde ako jemné častice veľkosti zlomkov milimetra. Prvkové
zloženie minerálnej časti pôdy je: kyslík 49,5, kremík 25,7, hliník 7,5, železo 4,7, vápnik 3,4,
sodík 2,6, draslík 2,4, horčík 2,0, vodík 1,0, titán, uhlík, mangán, chlór, síra a fosfor 0,1 až
0,5% hm., a ostatné prvky menej. Medzi mikroelementy patria prvky, ktoré sú obsiahnuté
v pôde a rastlinách vo veľmi malom množstve – bárium, kobalt, lítium, meď, nikel, titán,
fluór, zinok a ďalšie. Do pôdy sa dostávajú v dôsledku zvetrávania hornín, majú veľký vplyv
na pôdne procesy, flóru a faunu.
Organický podiel pôdy zahrňuje najmä pentózy, hexózy, kys. vínnu, citrónovú a
šťavelovú, albumíny, globulíny, živice, triesloviny, tuky, oleje, vosky, celulózu, hemicelulózu
a lignín. Organické zvyšky sa ďalej rozkladajú pôsobením pôdnych živočíchov
Sledovanie zmien pôd je úlohou čiastkového monitorovacieho systému Pôda. Pôda –
konkrétnejšie pôdny kryt je nenahraditeľnou zložkou krajiny pre produkciu a výrobu potravín
a dôležitých surovín, ako aj zložka krajiny s obrovským regulačným a detoxikačným
potenciálom. Monitoring má poskytnúť objektívne informácie o stave a vývoji tejto dôležitej
zložky životného prostredia. Cieľom monitoringu poľnohospodárskych a lesných pôd je
sledovanie vývoja najmä tých vlastností, ktoré sú dôležité z hľadiska úrodnosti pôd, z
hľadiska ekologických (neprodukčných) funkcií pôd, ako aj sledovanie ich kontaminácie
rizikovými látkami, ktoré by mohli vstupovať do potravinového reťazca. Pre zhodnotenie
zdravotného stavu lesov sa sleduje a dokumentuje priebeh zmien tých vlastností pôd, ktoré
určujú ich citlivosť k pôsobeniu imisií, ako aj vyhodnocujú vzťahy medzi pôdnymi
vlastnosťami a stavom drevinovej zložky lesa s cieľom prispieť k objasneniu súvislostí
poškodzovania lesov imisiami.
Výskum zmien pôdnych vlastností je súčasťou medzinárodných programov štúdia
zmien ekosystémov, zahrňujúcich aj globálne pôdne zmeny a problémy ich monitorovania.