monitoring kontaminácie životného prostredia - Prírodovedecká ...
monitoring kontaminácie životného prostredia - Prírodovedecká ... monitoring kontaminácie životného prostredia - Prírodovedecká ...
1.3 Literatúra 19 Koncepcia monitorovania životného prostredia pre územie Slovenskej republiky a Koncepcia integrovaného informačného systému o životnom prostredí Slovenskej republiky, Slovenská komisia pre životné prostredie, Bratislava, dec. 1991. Duša I.: Monitoring životného prostredia v Slovenskej republike, Životné prostredie, 29, 117- 120 (1995). Tölgyessy J., Harangozó M., Daxnerová O.: Monitoring životného prostredia, Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica 2000.
2.1 Úvod 20 2. MONITORING PÔD Zmeny vlastností pôd v negatívnom i pozitívnom zmysle, ako aj znečisťovanie pôd súvisiace s aktivitami človeka sa prehĺbili s rozvojom priemyslu, intenzívneho spaľovania fosílnych palív, ako aj s rozvojom poľnohospodárstva používajúceho agrochemikálie a mechanizáciu obrábania pôd. Dochádza tým k poškodeniu najcitlivejších biologických zložiek krajiny, zhoršovaniu zdravotného stavu obyvateľstva a v rôznej miere postihuje aj pôdy. Zmeny v pôdnych vlastnostiach prebiehajú spravidla pomalšie, majú však trvalejší charakter a veľmi ťažko sa naprávajú. Pôda v porovnaní s ostatnými zložkami životného prostredia má celý rad špecifík – obsahuje anorganické aj organické zložky, jednotlivé vlastnosti pôd majú svoje osobitosti, môžu byť relatívne stabilné, pozvoľne sa meniace, ale i značne dynamické vykazujúce výrazné zmeny nielen počas niekoľkých rokov alebo roka, ale aj v priebehu sezóny, mesiaca, týždňa, ba i dňa. Niektoré zmeny vlastností pôd môžu mať ireverzibilný iné zas reverzibilný charakter. Pôda je kyprá povrchová vrstva zemskej kôry, ktorá sa vytvorila z hornín vplyvom rastlín, živočíchov, vody, ovzdušia a ďalších pôdotvorných činiteľov. Výsledkom pôdotvorného procesu sú vrstvy pôdy – horizonty, ktoré sa líšia farbou aj vlastnosťami. Pôdny profil ako kolmý rez pôdou má štyri horizonty: A – nevyzretý humus, najvrchnejšia vrstva pôdy obsahujúca najmä rozkladajúce sa zvyšky organizmov, B – vyzretý humus, obsahuje vodou splavené rozložené zvyšky organizmov, C – zvetraná materská hornina, D – materská hornina. Podľa horizontov sa rozlišujú aj jednotlivé pôdne typy. Černozem má výrazný horizont A obsahujúci humus a živiny, je veľmi úrodná, má neutrálnu pôdnu reakciu. Hnedozem má menšiu vrstvu humusu s dostatkom živín, pôdna reakcia je neutrálna alebo slabo kyslá. Ilimerizovaná pôda má ílovité častice z horizontu A splavené do horizontu B, pôdna reakcia je slabo kyslá. Hnedé pôdy nasýtené majú výrazný horizont B, humusová vrstva nie je mohutná, humus je pomerne kvalitný, pôdna reakcia neutrálna. Hnedé pôdy nenasýtené majú slabú humusovú vrstvu s nekvalitným humusom. Rendziny sú prevažne
- Page 1 and 2: Univerzita Komenského v Bratislave
- Page 3 and 4: 3.1.9 Odber v úpravniach vody, z v
- Page 5 and 6: 6.4 Kontaminácia pôd 139 6.5 Kont
- Page 7 and 8: 1.1. Úvod 1. MONITOROVANIE ŽIVOTN
- Page 10 and 11: 10 Monitoring životného prostredi
- Page 12 and 13: 11 1.2 Koncepcia monitorovania živ
- Page 14 and 15: 13 Celoplošný monitorovací syst
- Page 16 and 17: 15 Čiastkový monitorovací systé
- Page 18 and 19: 17 rastlinného a živočíšneho p
- Page 22 and 23: 21 plytké horské pôdy, ktoré ma
- Page 24 and 25: 23 kontaminácii pôd, erózii pôd
- Page 26 and 27: 25 2.3.2 Výber a identifikácia mo
- Page 28 and 29: 27 V rámci základnej monitorovace
- Page 30 and 31: 29 časť a pri trvalo trávnatých
- Page 32 and 33: 31 2.3.7.2 Metódy stanovenia ukazo
- Page 34 and 35: 33 - Stanovenie organického uhlík
- Page 36 and 37: 35 V rámci monitoringu pôd SR sa
- Page 38 and 39: 37 V porovnaní s celosvetovou poza
- Page 40 and 41: antracén 10 100 fluorantén 10 100
- Page 42 and 43: 41 V smernici ministerstva pôdohos
- Page 44 and 45: 43 3. MONITORING VODY Voda je najro
- Page 46 and 47: 45 Orientačné údaje poskytujú i
- Page 48 and 49: 47 - fázový stav vody v mieste od
- Page 50 and 51: 49 - minimálny rozsah častí umie
- Page 52 and 53: 51 Podľa hľadísk spoľahlivosti
- Page 54 and 55: 53 Súbor evidenčných kariet tvor
- Page 56 and 57: 55 Centrálna sieť s centrálne or
- Page 58 and 59: 57 atď.), a ak sa mení v priebehu
- Page 60 and 61: 59 Za najstarší typ hlbinného vz
- Page 62 and 63: 61 zariadenia zahraničných výrob
- Page 64 and 65: 63 Odber vzoriek pri havarijných s
- Page 66 and 67: 65 vzorkovačom, vrátane prívodu
- Page 68 and 69: 67 Technické pozorovania a merania
2.1 Úvod<br />
20<br />
2. MONITORING PÔD<br />
Zmeny vlastností pôd v negatívnom i pozitívnom zmysle, ako aj znečisťovanie pôd<br />
súvisiace s aktivitami človeka sa prehĺbili s rozvojom priemyslu, intenzívneho spaľovania<br />
fosílnych palív, ako aj s rozvojom poľnohospodárstva používajúceho agrochemikálie a<br />
mechanizáciu obrábania pôd. Dochádza tým k poškodeniu najcitlivejších biologických<br />
zložiek krajiny, zhoršovaniu zdravotného stavu obyvateľstva a v rôznej miere postihuje aj<br />
pôdy. Zmeny v pôdnych vlastnostiach prebiehajú spravidla pomalšie, majú však trvalejší<br />
charakter a veľmi ťažko sa naprávajú.<br />
Pôda v porovnaní s ostatnými zložkami <strong>životného</strong> <strong>prostredia</strong> má celý rad špecifík –<br />
obsahuje anorganické aj organické zložky, jednotlivé vlastnosti pôd majú svoje osobitosti,<br />
môžu byť relatívne stabilné, pozvoľne sa meniace, ale i značne dynamické vykazujúce<br />
výrazné zmeny nielen počas niekoľkých rokov alebo roka, ale aj v priebehu sezóny, mesiaca,<br />
týždňa, ba i dňa. Niektoré zmeny vlastností pôd môžu mať ireverzibilný iné zas reverzibilný<br />
charakter.<br />
Pôda je kyprá povrchová vrstva zemskej kôry, ktorá sa vytvorila z hornín vplyvom<br />
rastlín, živočíchov, vody, ovzdušia a ďalších pôdotvorných činiteľov. Výsledkom<br />
pôdotvorného procesu sú vrstvy pôdy – horizonty, ktoré sa líšia farbou aj vlastnosťami. Pôdny<br />
profil ako kolmý rez pôdou má štyri horizonty:<br />
A – nevyzretý humus, najvrchnejšia vrstva pôdy obsahujúca najmä rozkladajúce sa zvyšky<br />
organizmov,<br />
B – vyzretý humus, obsahuje vodou splavené rozložené zvyšky organizmov,<br />
C – zvetraná materská hornina,<br />
D – materská hornina.<br />
Podľa horizontov sa rozlišujú aj jednotlivé pôdne typy. Černozem má výrazný<br />
horizont A obsahujúci humus a živiny, je veľmi úrodná, má neutrálnu pôdnu reakciu.<br />
Hnedozem má menšiu vrstvu humusu s dostatkom živín, pôdna reakcia je neutrálna alebo<br />
slabo kyslá. Ilimerizovaná pôda má ílovité častice z horizontu A splavené do horizontu B,<br />
pôdna reakcia je slabo kyslá. Hnedé pôdy nasýtené majú výrazný horizont B, humusová<br />
vrstva nie je mohutná, humus je pomerne kvalitný, pôdna reakcia neutrálna. Hnedé pôdy<br />
nenasýtené majú slabú humusovú vrstvu s nekvalitným humusom. Rendziny sú prevažne
Change language