139 Spády v okolí JE EMO sa odoberajú v štvrťročných intervaloch v 15-tich SDS a následne gamaspektrometricky vyhodnocujú. V roku 2000 ani v jednej vzorke odobraného spádu obsah rádionuklidu 137 Cs neprekročil vyšetrovaciu úroveň gamaspektrometrickej analýzy. Celková beta aktivita stanovená v štvrťročných spadoch v okolí EMO je uvedená v tab. 6.2. Tab. 6.2 Celková beta aktivita v spadoch odobraných v SDS LRKO EMO I. II. III. IV. štvrťrok [Bq/m 2 ] LRKO 7,0 ± 1,3 5,0 ± 0,9 12,0 ± 2,2 7,0 ± 1,3 Levice 6,0 ± 1,1 1,0 ± 0,2 8,0 ± 1,4 1,0 ± 0,2 Kalná nad Hronom 16,0 ± 2,9 8,0 ± 1,4 13,0 ± 2,3 8,0 ± 1,4 Mochovce 9,0 ± 1,6 4,0 ± 0,7 9,0 ± 1,6 6,0 ± 1,1 Čifáre 6,0 ± 1,1 6,0 ± 1,1 11,0 ± 2,0 11,0 ± 2,0 Veľký Ďúr 3,0 ± 0,5 7,0 ± 1,3 14,0 ± 2,5 7,0 ± 1,3 Vráble 10,0 ± 1,8 2,0 ± 0,4 9,0 ± 1,6 7,0 ± 1,3 Tajná 5,0 ± 0,9 4,0 ± 0,7 8,0 ± 1,4 5,0 ± 0,9 Červený Hrádok 8,0 ± 1,4 3,0 ± 0,5 15,0 ± 2,7 8,0 ± 1,4 Nemčiňany 5,0 ± 0,9 3,0 ± 0,5 11,0 ± 2,0 7,0 ± 1,3 Malé Kozmálovce 9,0 ± 1,6 38,0 ± 6,8 13,0 ± 2,3 27,0 ± 4,9 Nový Tekov 27,0 ± 4,9 16,0 ± 2,9 54,0 ± 9,7 31,0 ± 5,6 Kozárovce 13,0 ± 2,3 9,0 ± 1,6 21,0 ± 3,8 45,0 ± 8,1 Zlaté Moravce 12,0 ± 2,2 7,0 ± 1,3 15,0 ± 2,7 9,0 ± 1,6 Rybník 6,0 ± 1,1 4,0 ± 0,7 11,0 ± 2,0 11,0 ± 2,0 V okolí EBO, spády sú odoberané pomocou veľkoplošných odberových zariadení s vodnou hladinou na plochu 0,8 m 2 v 6-tich SDS súčasne so vzorkami aerosólov. Vzorky spádov sú spracované metódou veľkoobjemového zrážania a gamaspektrometricky vyhodnocované. Vo väčšine analyzovaných vzoriek v priebehu celého roku bola koncentrácia 137 Cs pod hodnotou MDA. V spadoch zo staničiek EBO III a Trnava sa v zlievaných vzorkách rádiochemickou analýzou stanovuje obsah 90 Sr a 239/240 Pu. 6.4 Kontaminácia pôd Kontaminácia pôd jednotlivými rádionuklidmi výrazne ovplyvňuje úroveň terestriálneho žiarenia v danej lokalite, ktoré spolu s kozmickým žiarením v čase mimo havárie sú hlavnými zdrojmi externej expozície populácie. Úroveň a variácia prírodného pozadia majú vplyv na príkon dávkového ekvivalentu a teda na stanovenie signalizačnej
140 úrovne ktorej prekročenie je po overení signálom pre prechod z rutinného monitorovania na havarijné (predovšetkým v SMM SVV). Súčasťou dlhodobého kontinuálneho sledovania a hodnotenia radiačnej situácie na celom území SR je aj gamaspektrometrická analýza vzoriek pôd odobraných v referenčných miestach RMS SR. V roku 2000 bolo jednotlivými zložkami RMS odobraných celkovo 472 vzoriek pôd v rámci celého Slovenska, so zhustením odberovej matrice v okolí JEZ. V celom súbore odobraných vzoriek sú zastúpené obrábané i neobrábané pôdy, a koncentrácia jednotlivých rádionuklidov bola stanovená v povrchovej vrstve i v hĺbkovom profile, v niektorých referenčných miestach až do hĺbky 30 cm. Vo všetkých vzorkách sa stanovila hmotnostná aktivita prírodných rádionuklidov (uránová premenová rada – 226 Ra, thóriová premenová rada – 232 Th a izotop 40 K) a hmotnostná aktivita 137 Cs, prípadne iných umelých rádionuklidov. V pôdach, ako v jednej z mála zložiek <strong>životného</strong> <strong>prostredia</strong>, je 137 Cs dobre detegovateľné ešte aj dnes. Na základe všetkých dodaných gamaspektrometrických výsledkov jednotlivých laboratórii RMS SR bola stanovená priemerná, minimálná a maximálná hmotnostná aktivita 40 K, 226 Ra, 232 Th a 137 Cs. V tab. 6.3 je uvedený prehľad týchto hodnôt pre jednotlivé kraje SR a celé územie SR. Tab. 6.3 Priemerná, minimálná a maximálná hmotnostná aktivita [Bq/kg] 40 K, 226 Ra, 232 Th a 137 Cs v jednotlivých krajoch SR 1 2 3 4 5 6 7 8 SR Min 294 107 141 251 264 255 349 341 107 40 K Max 959 603 707 839 1188 603 5420 1129 5420 Priem. 626 355 430 473 479 429 739 619 519 Min 5 4 19 4 10 11 18 21 4 226 Ra Max 43 52 81 58 71 48 70 72 81 Priem. 24 28 33 32 34 30 42 37 32 Min 5 9 14 19 13 5 21 20 5 232 Th Max 59 52 69 55 57 47 75 92 92 priem. 32 31 34 40 41 26 45 41 36 min 2 2 2 2 1 2 2 2 1 137 Cs max 35 117 67 67 86 210 152 60 210 priem. 19 60 16 15 19 106 28 31 37 Poznámka: 1 – Bratislavský, 2 – Nitriansky, 3 – Žilinský, 4 – Trenčiansky, 5 – Bansko Bystrický, 6 – Trnavský, 7 – Košický, 8 –Prešovský kraj
- Page 1 and 2:
Univerzita Komenského v Bratislave
- Page 3 and 4:
3.1.9 Odber v úpravniach vody, z v
- Page 5 and 6:
6.4 Kontaminácia pôd 139 6.5 Kont
- Page 7 and 8:
1.1. Úvod 1. MONITOROVANIE ŽIVOTN
- Page 10 and 11:
10 Monitoring životného prostredi
- Page 12 and 13:
11 1.2 Koncepcia monitorovania živ
- Page 14 and 15:
13 Celoplošný monitorovací syst
- Page 16 and 17:
15 Čiastkový monitorovací systé
- Page 18 and 19:
17 rastlinného a živočíšneho p
- Page 20 and 21:
1.3 Literatúra 19 Koncepcia monito
- Page 22 and 23:
21 plytké horské pôdy, ktoré ma
- Page 24 and 25:
23 kontaminácii pôd, erózii pôd
- Page 26 and 27:
25 2.3.2 Výber a identifikácia mo
- Page 28 and 29:
27 V rámci základnej monitorovace
- Page 30 and 31:
29 časť a pri trvalo trávnatých
- Page 32 and 33:
31 2.3.7.2 Metódy stanovenia ukazo
- Page 34 and 35:
33 - Stanovenie organického uhlík
- Page 36 and 37:
35 V rámci monitoringu pôd SR sa
- Page 38 and 39:
37 V porovnaní s celosvetovou poza
- Page 40 and 41:
antracén 10 100 fluorantén 10 100
- Page 42 and 43:
41 V smernici ministerstva pôdohos
- Page 44 and 45:
43 3. MONITORING VODY Voda je najro
- Page 46 and 47:
45 Orientačné údaje poskytujú i
- Page 48 and 49:
47 - fázový stav vody v mieste od
- Page 50 and 51:
49 - minimálny rozsah častí umie
- Page 52 and 53:
51 Podľa hľadísk spoľahlivosti
- Page 54 and 55:
53 Súbor evidenčných kariet tvor
- Page 56 and 57:
55 Centrálna sieť s centrálne or
- Page 58 and 59:
57 atď.), a ak sa mení v priebehu
- Page 60 and 61:
59 Za najstarší typ hlbinného vz
- Page 62 and 63:
61 zariadenia zahraničných výrob
- Page 64 and 65:
63 Odber vzoriek pri havarijných s
- Page 66 and 67:
65 vzorkovačom, vrátane prívodu
- Page 68 and 69:
67 Technické pozorovania a merania
- Page 70 and 71:
Tab. 3.1 Prehľad metód na stanove
- Page 72 and 73:
71 jednotlivými vrstvami nepohlcuj
- Page 74 and 75:
73 Pri kategorizovaní problémov z
- Page 76 and 77:
75 4.2.2 Oxidy dusíka (NO, NO2) Ox
- Page 78 and 79:
77 a nutkanie na vracanie. Človek
- Page 80 and 81:
2. Etapa Účel 24-hodinová limitn
- Page 82 and 83:
81 Tuhé častice Horná a dolná m
- Page 84 and 85:
Tab. 4.2 Výpočet indexu znečiste
- Page 86 and 87:
85 * vypočítaný aritmetický sú
- Page 88 and 89:
87 Stanovenie znečistenín vo voľ
- Page 90 and 91: 89 alebo napúšťaním vzorky do n
- Page 92 and 93: 91 s adhéznou fóliou. Zariadenie
- Page 94 and 95: 93 (To = 273,15 K, po = 101325 po)
- Page 96 and 97: 95 rušivý vplyv uhľovodíkov. Ta
- Page 98 and 99: 97 ± 0,5 ppb, v časovom rozsahu 1
- Page 100 and 101: 5.1 Úvod 99 5. BIOMONITORING Na v
- Page 102 and 103: 101 Koruny stromov naklonené na je
- Page 104 and 105: Tab. 5.1 Triedy čistoty vody 103 T
- Page 106 and 107: 105 Rašelinové vody sú veľmi ky
- Page 108 and 109: 107 citlivejšie. Lišajníky sú r
- Page 110 and 111: 109 rastliny vo funkcii bioindikát
- Page 112 and 113: 111 symptómom akútneho a chronick
- Page 114 and 115: 113 nekrózou, najskôr na okrajoch
- Page 116 and 117: 115 zhoršiť zdravotný stav zvier
- Page 118 and 119: 117 Najzávažnejšie zdravotné po
- Page 120 and 121: 119 alebo častejšie znížiť mie
- Page 122 and 123: 121 Pôvodný projekt ČMS Biota, k
- Page 124 and 125: 6.1 Úvod 123 6. RADIAČNÝ MONITOR
- Page 126 and 127: 125 Monitorovanie jednotlivých zlo
- Page 128 and 129: 127 (MMKO) a zabezpečuje ich štvr
- Page 130 and 131: 129 4) Teritoriálna sieť meracíc
- Page 132 and 133: nGy/h 140 120 100 80 60 40 20 0 131
- Page 134 and 135: nGy/h 200 150 100 50 133 0 500 1000
- Page 136 and 137: 135 postupného výpadku jednotliv
- Page 138 and 139: 137 mesačnych hodnôt dávkového
- Page 142 and 143: 6.5 Kontaminácia potravín 141 Obs
- Page 144: 143 Tölgyessy J., Harangozó M., D