monitoring kontaminácie životného prostredia - Prírodovedecká ...
monitoring kontaminácie životného prostredia - Prírodovedecká ... monitoring kontaminácie životného prostredia - Prírodovedecká ...
117 Najzávažnejšie zdravotné poruchy zapríčiňujú zlúčeniny arzénu. Veľké škody vznikajú na hovädzom dobytku, a to v dôsledku akútnej, častejšie však chronickej otravy. Akútne otravy sa prejavujú krvavými hnačkami, rýchlym chudnutím, slabosťou, vypadávaním srsti a suchosťou kože. Chronické otravy majú v podstate rovnaké príznaky ako akútne, iba s tým rozdielom, že nevznikajú náhle a pokiaľ ide o stupeň klinických príznakov sú rôzne. Zvieratá chudnú, trpia ekzémami, trvalou hnačkou a hynú za 8 až 10 týždňov po prvých symptómoch ochorenia v dôsledku oslabenia sprevádzaného ochrnutím, prípadne vodnatieľkou. Otravy arzénom sa vyskytujú nielen u hospodárskych zvierat, ale aj u lesnej zveri – jeleňov, srncov a zajacov. Okrem schudnutia možno v týchto prípadoch pozorovať vypadávanie srsti zapríčiňujúce väčšie straty vody a v zime zamrznutie. Tiež včely sú citlivé na otravy arzénom, kedy nastáva hromadné hynutie včiel, tzv. „tešínska choroba včiel“. Akútne otravy fluórom sú zriedkavé. Prejavujú sa zmenenou chuťou do jedla, hnačkami, poklesom živej hmotnosti, ochrnutím svalstva až uhynutím. Častejšie vzniká chronická otrava - fluoróza. Pre fluorózu dobytka a oviec je charakteristické nechutenstvo, schudnutie, poruchy kalcifikácia zubov a pod. Typickým príznakom fluorózy, ktorý má veľký význam aj pri určení diagnózy, je žlté až hnedé sfarbenie zubnej skloviny. Tento symptóm sa nevyskytuje pri nijakej inej chorobe zvierat. Pri akútnych otravách fluórom zmeny na zuboch nenastávajú. Pri fluóre vznikajú poruchy v tvorbe rohoviny a abnormality vo vývoji kostí, pretože fluór porušuje reguláciu vápnika. Pesticídne prostriedky pôsobia toxicky na ryby, zooplanktón a fytoplanktón žijúci vo vodných tokoch a vodných nádržiach. Škody sú jednak priame (napr. úhyn rýb), jednak nepriame, zakladajúce sa na ničení nižších vodných organizmov, čím sa zmenšuje alebo dokonca úplne ničí potravná základňa rýb. Okrem toxicky aktívnej pesticídnej látky môžu na ryby pôsobiť neraz ešte toxickejšie nevhodné rozpúšťadlá. Všeobecne najnebezpečnejšie sú aerosólové úpravy insekticídov a herbicídov. Ďalej sú to emulzie, suspenzie a najmenej nebezpečné sú poprašky. Osobitnú pozornosť si vyžaduje aplikácia herbicídov určených na ničenie rias, napr. vo vodárenských nádržiach, vodných tokoch, melioračných kanáloch a pod. Rozličné druhy rýb reagujú na ten istý pesticídny prípravok rozlične. Veľmi citlivá je skupina lososovitých rýb (napr. pstruhy), oveľa odolnejšie sú kaprovité ryby. Na toxicitu pesticídov pre ryby majú vplyv aj ďalšie faktory, z ktorých je najdôležitejšia teplota vody s vyššou teplotou nebezpečenstvo intoxikácie rýb pesticídmi sa zväčšuje. Ďalšími dôležitými faktormi sú pH vody, obsah vápnika a horčíka (tvrdosť vody), obsah kyslíka, organických zlúčenín, amoniaku a viacerých ďalších látok. Pri posudzovaní škodlivosti pesticídov pre zvieratá platí zásada, že menšie zvieratá sú ohrozené viac, pretože pomer množstva prijatej potravy k hmotnosti ich tela je oveľa väčší.
118 Pesticídy ohrozujú vtáky, včely a iný užitočný hmyz. Priama intoxikácia vtákov môže nastať napr. zožratím otráveného zrna určeného na ničenie hlodavcov, priamym stykom pesticídneho prípravku s telom vtákov pri postrekoch alebo poprašovaní v teréne. Menšie nebezpečenstvo vzniká pri vyzobávaní namoreného osiva vzhľadom na používané repelenty. Nepriamo sú vtáky ohrozené tým, že môžu požierať hmyz otrávený toxickými insekticídmi alebo otrávené hlodavce (myši). Životné podmienky vtákov sa zhoršujú aj tým, že aplikáciou pesticídov sa zvyšuje úbytok prirodzenej potravy. Pesticídy môžu vážne ohroziť aj včely a ďalší užitočný hmyz. Medzi látky, ktoré sú pre včely najviac jedovaté, patria viaceré prípravky na báze chlórovaných uhľovodíkov (najmä hexachlórbenzén), organofosfátov a i. Škody včelstvách a ich produkcii vznikajú aj tým, že niektoré pesticídy znižujú produkciu nektáru v poľnohospodárskych plodinách. Pesticídy v subletálnych dávkach oslabujú včelstvo a jeho rozmnožovacie schopnosti a zhoršujú ce1kový fyziologický stav včiel, takže sa zmenšuje aj úžitkovosť včelstva. 5.7 Ľudský organizmus ako bioindikátor Ľudský organizmus sa stretáva v prostredí s množstvom faktorov, ktoré môžu jeho funkcie narušovať, poškodzovať, niekedy ho aj ničiť a zapríčiniť teda chorobu alebo smrť. To znamená, že ľudský organizmus môže indikovať prítomnosť’ a veľkosť škodlivých faktorov prostredia. Okrem vlastnej škodlivosti určitého faktora je rozhodujúca dávka a prirodzene aj obranné a adaptačné schopnosti organizmu. Ak pôsobí na organizmus podnet veľkej intenzity a vysokej škodlivosti, zapríčiňuje pomerne rýchlo veľké poškodenie až akútne ochorenia (napr. pri pôsobení veľkých dávok vysokoenergetického žiarenia). Zložitejšia situácia je vtedy, keď na organizmus pôsobí chronická škodlivina v nízkej koncentrácii málo intenzívne. Potom aj reakcia organizmu je menej jasná, ťažko diagnostikovateľná. Výnimku tu tvoria tzv. alergény, vyvolávajúce v malých množstvách v precitlivenom organizme búrlivé alergické reakcie. Situácia sa ďalej komplikuje aj tým, že v prostredí pôsobí na človeka súčasne veľký počet faktorov najrôznejšieho charakteru, z ktorých niektoré sa môžu vo svojom účinku na organizmus sčítať alebo potencovať (pôsobia synergicky), ale i navzájom rušiť (pôsobia antagonisticky). Na sledovanie miery vnútornej kontaminácie ľudí chemickými škodlivinami, ktorými sú exponovaní v pracovnom alebo životnom prostredí, sa používajú expozičné testy. Zmyslom uskutočnenia expozičných testov je posudzovať stupeň zdravotného rizika, teda ohrozovania zdravia exponovaných osôb. Cieľom použitia expozičných testov je včasné odhalenie prípadnej zdravie ohrozujúcej expozície a s použitím rôznych opatrení buď riziko odstrániť,
- Page 68 and 69: 67 Technické pozorovania a merania
- Page 70 and 71: Tab. 3.1 Prehľad metód na stanove
- Page 72 and 73: 71 jednotlivými vrstvami nepohlcuj
- Page 74 and 75: 73 Pri kategorizovaní problémov z
- Page 76 and 77: 75 4.2.2 Oxidy dusíka (NO, NO2) Ox
- Page 78 and 79: 77 a nutkanie na vracanie. Človek
- Page 80 and 81: 2. Etapa Účel 24-hodinová limitn
- Page 82 and 83: 81 Tuhé častice Horná a dolná m
- Page 84 and 85: Tab. 4.2 Výpočet indexu znečiste
- Page 86 and 87: 85 * vypočítaný aritmetický sú
- Page 88 and 89: 87 Stanovenie znečistenín vo voľ
- Page 90 and 91: 89 alebo napúšťaním vzorky do n
- Page 92 and 93: 91 s adhéznou fóliou. Zariadenie
- Page 94 and 95: 93 (To = 273,15 K, po = 101325 po)
- Page 96 and 97: 95 rušivý vplyv uhľovodíkov. Ta
- Page 98 and 99: 97 ± 0,5 ppb, v časovom rozsahu 1
- Page 100 and 101: 5.1 Úvod 99 5. BIOMONITORING Na v
- Page 102 and 103: 101 Koruny stromov naklonené na je
- Page 104 and 105: Tab. 5.1 Triedy čistoty vody 103 T
- Page 106 and 107: 105 Rašelinové vody sú veľmi ky
- Page 108 and 109: 107 citlivejšie. Lišajníky sú r
- Page 110 and 111: 109 rastliny vo funkcii bioindikát
- Page 112 and 113: 111 symptómom akútneho a chronick
- Page 114 and 115: 113 nekrózou, najskôr na okrajoch
- Page 116 and 117: 115 zhoršiť zdravotný stav zvier
- Page 120 and 121: 119 alebo častejšie znížiť mie
- Page 122 and 123: 121 Pôvodný projekt ČMS Biota, k
- Page 124 and 125: 6.1 Úvod 123 6. RADIAČNÝ MONITOR
- Page 126 and 127: 125 Monitorovanie jednotlivých zlo
- Page 128 and 129: 127 (MMKO) a zabezpečuje ich štvr
- Page 130 and 131: 129 4) Teritoriálna sieť meracíc
- Page 132 and 133: nGy/h 140 120 100 80 60 40 20 0 131
- Page 134 and 135: nGy/h 200 150 100 50 133 0 500 1000
- Page 136 and 137: 135 postupného výpadku jednotliv
- Page 138 and 139: 137 mesačnych hodnôt dávkového
- Page 140 and 141: 139 Spády v okolí JE EMO sa odobe
- Page 142 and 143: 6.5 Kontaminácia potravín 141 Obs
- Page 144: 143 Tölgyessy J., Harangozó M., D
118<br />
Pesticídy ohrozujú vtáky, včely a iný užitočný hmyz. Priama intoxikácia vtákov môže nastať<br />
napr. zožratím otráveného zrna určeného na ničenie hlodavcov, priamym stykom pesticídneho<br />
prípravku s telom vtákov pri postrekoch alebo poprašovaní v teréne. Menšie nebezpečenstvo<br />
vzniká pri vyzobávaní namoreného osiva vzhľadom na používané repelenty. Nepriamo sú<br />
vtáky ohrozené tým, že môžu požierať hmyz otrávený toxickými insekticídmi alebo otrávené<br />
hlodavce (myši). Životné podmienky vtákov sa zhoršujú aj tým, že aplikáciou pesticídov sa<br />
zvyšuje úbytok prirodzenej potravy.<br />
Pesticídy môžu vážne ohroziť aj včely a ďalší užitočný hmyz. Medzi látky, ktoré sú<br />
pre včely najviac jedovaté, patria viaceré prípravky na báze chlórovaných uhľovodíkov<br />
(najmä hexachlórbenzén), organofosfátov a i. Škody včelstvách a ich produkcii vznikajú aj<br />
tým, že niektoré pesticídy znižujú produkciu nektáru v poľnohospodárskych plodinách.<br />
Pesticídy v subletálnych dávkach oslabujú včelstvo a jeho rozmnožovacie schopnosti a<br />
zhoršujú ce1kový fyziologický stav včiel, takže sa zmenšuje aj úžitkovosť včelstva.<br />
5.7 Ľudský organizmus ako bioindikátor<br />
Ľudský organizmus sa stretáva v prostredí s množstvom faktorov, ktoré môžu jeho<br />
funkcie narušovať, poškodzovať, niekedy ho aj ničiť a zapríčiniť teda chorobu alebo smrť. To<br />
znamená, že ľudský organizmus môže indikovať prítomnosť’ a veľkosť škodlivých faktorov<br />
<strong>prostredia</strong>. Okrem vlastnej škodlivosti určitého faktora je rozhodujúca dávka a prirodzene aj<br />
obranné a adaptačné schopnosti organizmu.<br />
Ak pôsobí na organizmus podnet veľkej intenzity a vysokej škodlivosti, zapríčiňuje<br />
pomerne rýchlo veľké poškodenie až akútne ochorenia (napr. pri pôsobení veľkých dávok<br />
vysokoenergetického žiarenia). Zložitejšia situácia je vtedy, keď na organizmus pôsobí<br />
chronická škodlivina v nízkej koncentrácii málo intenzívne. Potom aj reakcia organizmu je<br />
menej jasná, ťažko diagnostikovateľná. Výnimku tu tvoria tzv. alergény, vyvolávajúce v<br />
malých množstvách v precitlivenom organizme búrlivé alergické reakcie. Situácia sa ďalej<br />
komplikuje aj tým, že v prostredí pôsobí na človeka súčasne veľký počet faktorov<br />
najrôznejšieho charakteru, z ktorých niektoré sa môžu vo svojom účinku na organizmus sčítať<br />
alebo potencovať (pôsobia synergicky), ale i navzájom rušiť (pôsobia antagonisticky).<br />
Na sledovanie miery vnútornej <strong>kontaminácie</strong> ľudí chemickými škodlivinami, ktorými<br />
sú exponovaní v pracovnom alebo životnom prostredí, sa používajú expozičné testy. Zmyslom<br />
uskutočnenia expozičných testov je posudzovať stupeň zdravotného rizika, teda ohrozovania<br />
zdravia exponovaných osôb. Cieľom použitia expozičných testov je včasné odhalenie<br />
prípadnej zdravie ohrozujúcej expozície a s použitím rôznych opatrení buď riziko odstrániť,
Change language