monitoring kontaminácie životného prostredia - Prírodovedecká ...

109
rastliny vo funkcii bioindikátorov znečistenia ovzdušia závisí od rozličných faktorov, z
ktorých najdôležitejšie sú: fyzikálne a chemické vlastnosti škodliviny, druh, vegetačné
obdobie a vek rastliny, klimatické podmienky, sila a smer vetra, vzdialenosť od zdroja
znečistenia, vlastnosti pôdy a iné.
Všeobecne známa je napr. veľká citlivosť lesných a najmä ihličnatých stromov na
toxické látky. Na bioindikáciu znečistenia prostredia majú v prírodných podmienkach
najväčšiu perspektívu rozličné druhy vyšších aj nižších rastlín. Treba však vybrať správnych
zástupcov, ktorí sú vhodní na detekciu určitých typov škodlivín pri určitých podmienkach, tak
isto dôležité je aj určiť, ktoré životné prejavy jednotlivých indivíduí alebo väčších
spoločenstiev sú na indikáciu sledovaných škodlivín najvhodnejšie.
Pri fytomonitoringu sa používajú indikačné rastliny, buď voľne rastúce (pasívny monitoring)
alebo testovacie rastliny, ktoré v daných podmienkach voľne nerastú (aktívny monitoring).
Dobrým ukazovateľom zmien vplyvom imisií je sledovanie produkcie biomasy, ktorá je
vplyvom imisií znížená.
Škodliviny vyskytujúce sa v ovzduší ovplyvňujú fyziologické procesy v rastlinách rôzne:
- najdôležitejší je vplyv škodlivín na asimiláciu rastlín,
- popolček, prach a aerosóly usadené na listoch rastlín nielenže zabraňujú prístupu svetla,
ale sú bezprostrednými škodlivinami pre rastliny,
- toxické exhaláty pôsobia na rastliny cez koreňový systém.
Mechanizmus vniknutia škodlivín do vnútorných orgánov rastlín je jednoduchý. Počas
dňa sú prieduchy zelených rastlín na svetle otvorené, aby umožňovali prechod oxidu
uhličitého na asimiláciu. Sú teda otvorené aj pre škodlivé látky. V noci je to naopak, preto
poškodzovanie neprebieha tak rýchlo. Rastliny, v ktorých tento cyklus chýba (napr. zemiaky),
majú rovnakú citlivosť v tme aj na svetle.
Plynné škodliviny redukčného charakteru majú podobný mechanizmus pôsobenia na
rastliny, napr. pôsobenie oxidu siričitého (obr. 7-5). Ešte skôr, než sa na rastline prejaví
viditeľné poškodenie, nastávajú funkčné poruchy asimilačných orgánov. Pri dlhotrvajúcom
pôsobení nízkych koncentrácií nastávajú zreteľné zmeny asimilačných orgánov prejavujúce sa
miestnymi až celoplošnými farebnými zmenami, odchýlkami tvaru a veľkosti, nekrózou a
pod. Dôsledkom je opadávanie listov (čo je nápadné najmä pri ihličnatých drevinách) a
zužovanie ročných kruhov.
Odolnosť rastlín proti atmosferickému znečisteniu závisí predovšetkým od množstva
prieduchov na povrchu listov. Tiež je dôležitá fyziologická aktivita buniek v okolí
prieduchov. Bunky so zvýšenou fyziologickou aktivitou sa už pri najmenšom signále