monitoring kontaminácie životného prostredia - Prírodovedecká ...
monitoring kontaminácie životného prostredia - Prírodovedecká ... monitoring kontaminácie životného prostredia - Prírodovedecká ...
107 citlivejšie. Lišajníky sú rôzne citlivé aj na ťažké kovy (Pb, Zn, Cu), niektoré druhy môžu akumulovať pomerne vysoké hladiny kovových prvkov buď zo substrátov alebo z imisií, napr. Stereocaulon nanodes, známy svojou toleranciou k olovu. Niektoré lišajníky sú schopné akumulovať rádionuklidy, následkom čoho lišajníky sú zdrojom žiarenia a rádionuklidy sa reťazcom lišajníky - sob - potrava môžu dostať do tela človeka. Pre lišajníky je jedovatý fluór a preto lišajníky sú dobrými indikátormi fluórových emisií. V súčasnosti poznáme viacero rôznych metodických postupov pre využitie lišajníkov ako bioindikátorov čistoty ovzdušia, napr. chemický rozbor stielok, fyziologické testy, transplantačné pokusy, rozšírenie indikačných druhov, fytosociologické metódy. Najpoužívanejšie sú floristicko-sociologické metódy. 5.5.1 Indikácia ektomykoríznymi hubami Porasty, ktoré sú oslabené imisiami, nie sú schopné produkovať’ dostatočné množstvo asimilátov, ktoré sú nevyhnutné pre rast mykosymbionta. Tento pokles produkcie asimilátov spoločne s priamym toxickým pôsobením jednotlivých zložiek znečistenia na mycélium v pôde spôsobuje miznutie citlivých mykoríznych húb, pričom nastáva postupná deštrukcia symbiotických vzťahov. Príjem dôležitých látok (najmä fosforu), ktorý zabezpečoval hubový symbiont sa zastaví a tak dochádza k oslabeniu porastu a zníženiu jeho odolnosti. Nie je ešte presne známe, ktoré priemyselné imisie sa podieľajú na úbytku plodníc a ktoré na odumieraní mycélia. Tiež nie je známe, ktoré zložky imisií pôsobia na mycélium v pôde najtoxickejšie. 5.5.2 Fytomonitoring Bioindikačné hodnoty rastlín integrujú dlhodobé vplyvy prostredia a poskytujú informácie o ekologických faktoroch na danom stanovišti a sú dobrým podkladom na zisťovanie vzťahov k iným vlastnostiam vegetácie. Ak na rastliny pôsobia mimoriadne nepriaznivé rušivé vplyvy (stres), vyvolá sa stresová reakcia, ktorá je výsledkom úsilia o nápravu poškodenia a o prispôsobenie štruktúry pre zvládnutie novej situácie. Stresové faktory, ktoré pôsobia na rastliny, môžeme rozdeliť na prírodné (teplota, slnečné žiarenie, voda, minerálne látky, chemické látky, kalamity, epidémie, parazity) a antropické (spôsobené človekom). Medzi antropické chemické faktory patria imisie rôzneho skupenstva, pesticídy, insekticídy, priemyselné hnojivá, nafta, ropné látky, oleje, rôzne odpady.
108 Na posúdenie vplyvov znečistenia ovzdušia sa používajú rôzne diagnostické metódy. Rozdeľujeme ich do dvoch skupín: 1. analýza ovzdušia, teda fyzikálno - chemické metódy na zisťovanie koncentrácií toxických látok v ovzduší, 2. bioindikačné metódy, metódy na hodnotenie miery znečistenia ovzdušia z následkov pôsobenia na živú hmotu. K fytoindikačným metódam patria symptomatologické pozorovania. Poškodenie rastlín vplyvom znečisteného ovzdušia sa prejavuje buď poškodením asimilačných orgánov (poškodenie najmä vplyvom zlúčenín síry, fluóru, ťažkých kovov) alebo celej rastliny. Všímame si najmä depigmentáciu, nekrotizáciu a defoliáciu. Morfologické metódy majú najbohatšiu tradíciu pri ihličnatých stromoch, ktorých vysoká citlivosť je už dobre známa. Súvisí predovšetkým s tým, že ih1ičie sa na vetvičkách udrží za normálnych okolností niekoľko rokov. Je teda vystavené pôsobeniu škodlivín dlhší čas než listy na bežných listnatých rastlinách. Sledujú sa rozličné prejavy poškodenia. Jedným z citlivých ukazovateľov je dĺžka života ihlíc. Kým v málo zamorených oblastiach rastie ihličie približne štyri roky, s intenzívnejším zamorením sa znižuje vek ihlíc postupne až na jeden rok. Spolu s anatomickými príznakmi sa objavujú aj morfologické zmeny. Väčšinou sa, najmä okolo prieduchov vytvárajú na ihliciach rozlične veľké zóny odumretých buniek, čo sa prejavuje tvorbou nekrotických oblastí s rozličným stupňom hnedého sfarbenia. Dĺžka ihlíc sa takisto mení, ale pre potreby bioindikácie ju možno len raz použiť - niekedy sa vplyvom škodlivín ihličie skracuje, inokedy predlžuje. Niekedy sa objaví aj určitý kompenzačný účinok, keď kratšiu životnosť ihlíc sa rastliny usilujú eliminovať väčšími ročnými prírastkami vetvičiek. Tento parameter možno použiť aj napriek tomu, že dĺžka prírastkov sa v rozličných rokoch zmení podľa klimatických podmienok. Posudzovaním vonkajšieho vzhľadu zalesnenej krajiny sa môžu vymedziť pásma odstupňovaného imisného zaťaženia. Je to bežná prax pri zisťovaní strát a plánovaní rekonštrukcie. Mapovanie v tomto prípade (pri vhodne zvolených kritériách pre jednotlivé stupne poškodenia) je pomerne ľahké. Pretože sa však zreteľné poškodenie drevín prejaví až po niekoľkoročnej akumulácii škodlivého pôsobenia a vonkajšie príznaky poškodenia nie sú väčšinou dosť spoľahlivé, je potrebné oprieť túto veľkoplošnú diagnózu o spoľahlivý dôkaz príčin poškodenia. Treba totiž vylúčiť možnosť, že by príznaky mohlo zapríčiňovať napr. sucho, zamokrenie či iné faktory. Rastliny sú vhodným materiálom, ktorý možno s úspechom použiť pri kontrole znečistenia ovzdušia, aj na lokalizáciu zamoreného územia. Niektoré rastliny špecificky reagujú na určité škodliviny ovzdušia - indikujú ich prítomnosť v ovzduší. Možnosť využiť
- Page 58 and 59: 57 atď.), a ak sa mení v priebehu
- Page 60 and 61: 59 Za najstarší typ hlbinného vz
- Page 62 and 63: 61 zariadenia zahraničných výrob
- Page 64 and 65: 63 Odber vzoriek pri havarijných s
- Page 66 and 67: 65 vzorkovačom, vrátane prívodu
- Page 68 and 69: 67 Technické pozorovania a merania
- Page 70 and 71: Tab. 3.1 Prehľad metód na stanove
- Page 72 and 73: 71 jednotlivými vrstvami nepohlcuj
- Page 74 and 75: 73 Pri kategorizovaní problémov z
- Page 76 and 77: 75 4.2.2 Oxidy dusíka (NO, NO2) Ox
- Page 78 and 79: 77 a nutkanie na vracanie. Človek
- Page 80 and 81: 2. Etapa Účel 24-hodinová limitn
- Page 82 and 83: 81 Tuhé častice Horná a dolná m
- Page 84 and 85: Tab. 4.2 Výpočet indexu znečiste
- Page 86 and 87: 85 * vypočítaný aritmetický sú
- Page 88 and 89: 87 Stanovenie znečistenín vo voľ
- Page 90 and 91: 89 alebo napúšťaním vzorky do n
- Page 92 and 93: 91 s adhéznou fóliou. Zariadenie
- Page 94 and 95: 93 (To = 273,15 K, po = 101325 po)
- Page 96 and 97: 95 rušivý vplyv uhľovodíkov. Ta
- Page 98 and 99: 97 ± 0,5 ppb, v časovom rozsahu 1
- Page 100 and 101: 5.1 Úvod 99 5. BIOMONITORING Na v
- Page 102 and 103: 101 Koruny stromov naklonené na je
- Page 104 and 105: Tab. 5.1 Triedy čistoty vody 103 T
- Page 106 and 107: 105 Rašelinové vody sú veľmi ky
- Page 110 and 111: 109 rastliny vo funkcii bioindikát
- Page 112 and 113: 111 symptómom akútneho a chronick
- Page 114 and 115: 113 nekrózou, najskôr na okrajoch
- Page 116 and 117: 115 zhoršiť zdravotný stav zvier
- Page 118 and 119: 117 Najzávažnejšie zdravotné po
- Page 120 and 121: 119 alebo častejšie znížiť mie
- Page 122 and 123: 121 Pôvodný projekt ČMS Biota, k
- Page 124 and 125: 6.1 Úvod 123 6. RADIAČNÝ MONITOR
- Page 126 and 127: 125 Monitorovanie jednotlivých zlo
- Page 128 and 129: 127 (MMKO) a zabezpečuje ich štvr
- Page 130 and 131: 129 4) Teritoriálna sieť meracíc
- Page 132 and 133: nGy/h 140 120 100 80 60 40 20 0 131
- Page 134 and 135: nGy/h 200 150 100 50 133 0 500 1000
- Page 136 and 137: 135 postupného výpadku jednotliv
- Page 138 and 139: 137 mesačnych hodnôt dávkového
- Page 140 and 141: 139 Spády v okolí JE EMO sa odobe
- Page 142 and 143: 6.5 Kontaminácia potravín 141 Obs
- Page 144: 143 Tölgyessy J., Harangozó M., D
108<br />
Na posúdenie vplyvov znečistenia ovzdušia sa používajú rôzne diagnostické metódy.<br />
Rozdeľujeme ich do dvoch skupín:<br />
1. analýza ovzdušia, teda fyzikálno - chemické metódy na zisťovanie koncentrácií<br />
toxických látok v ovzduší,<br />
2. bioindikačné metódy, metódy na hodnotenie miery znečistenia ovzdušia z následkov<br />
pôsobenia na živú hmotu. K fytoindikačným metódam patria symptomatologické<br />
pozorovania. Poškodenie rastlín vplyvom znečisteného ovzdušia sa prejavuje buď<br />
poškodením asimilačných orgánov (poškodenie najmä vplyvom zlúčenín síry, fluóru,<br />
ťažkých kovov) alebo celej rastliny. Všímame si najmä depigmentáciu, nekrotizáciu a<br />
defoliáciu.<br />
Morfologické metódy majú najbohatšiu tradíciu pri ihličnatých stromoch, ktorých<br />
vysoká citlivosť je už dobre známa. Súvisí predovšetkým s tým, že ih1ičie sa na vetvičkách<br />
udrží za normálnych okolností niekoľko rokov. Je teda vystavené pôsobeniu škodlivín dlhší<br />
čas než listy na bežných listnatých rastlinách. Sledujú sa rozličné prejavy poškodenia. Jedným<br />
z citlivých ukazovateľov je dĺžka života ihlíc. Kým v málo zamorených oblastiach rastie<br />
ihličie približne štyri roky, s intenzívnejším zamorením sa znižuje vek ihlíc postupne až na<br />
jeden rok. Spolu s anatomickými príznakmi sa objavujú aj morfologické zmeny. Väčšinou sa,<br />
najmä okolo prieduchov vytvárajú na ihliciach rozlične veľké zóny odumretých buniek, čo sa<br />
prejavuje tvorbou nekrotických oblastí s rozličným stupňom hnedého sfarbenia. Dĺžka ihlíc sa<br />
takisto mení, ale pre potreby bioindikácie ju možno len raz použiť - niekedy sa vplyvom<br />
škodlivín ihličie skracuje, inokedy predlžuje. Niekedy sa objaví aj určitý kompenzačný<br />
účinok, keď kratšiu životnosť ihlíc sa rastliny usilujú eliminovať väčšími ročnými prírastkami<br />
vetvičiek. Tento parameter možno použiť aj napriek tomu, že dĺžka prírastkov sa v rozličných<br />
rokoch zmení podľa klimatických podmienok.<br />
Posudzovaním vonkajšieho vzhľadu zalesnenej krajiny sa môžu vymedziť pásma<br />
odstupňovaného imisného zaťaženia. Je to bežná prax pri zisťovaní strát a plánovaní<br />
rekonštrukcie. Mapovanie v tomto prípade (pri vhodne zvolených kritériách pre jednotlivé<br />
stupne poškodenia) je pomerne ľahké. Pretože sa však zreteľné poškodenie drevín prejaví až<br />
po niekoľkoročnej akumulácii škodlivého pôsobenia a vonkajšie príznaky poškodenia nie sú<br />
väčšinou dosť spoľahlivé, je potrebné oprieť túto veľkoplošnú diagnózu o spoľahlivý dôkaz<br />
príčin poškodenia. Treba totiž vylúčiť možnosť, že by príznaky mohlo zapríčiňovať napr.<br />
sucho, zamokrenie či iné faktory.<br />
Rastliny sú vhodným materiálom, ktorý možno s úspechom použiť pri kontrole<br />
znečistenia ovzdušia, aj na lokalizáciu zamoreného územia. Niektoré rastliny špecificky<br />
reagujú na určité škodliviny ovzdušia - indikujú ich prítomnosť v ovzduší. Možnosť využiť
Change language