FYTOGEOGRAFICKÝ PREHĽAD SLOVENSKA

FYTOGEOGRAFICKÝ PREHĽAD SLOVENSKA
• podľa podobnosti resp. odlišnosti vegetácie zaraďujeme jednotlivé časti
Slovenska do tzv. fytogeografických jednotiek :
oblasť západokarpatskej flóry
- väčšina územia SR
oblasť východokarpatskej flóry
- malá časť SR – severovýchodné Slovensko
oblasť panónskej flóry
- južná časť SR (teplomilná flóra)
• Fytogeografická jednotka (oblasť) sa delí na nižšie fytofeografické jednotky:
obvody a okresy

Výškové vegetačné stupne
Klimatické a vegetačné pásma:
- od pólov k rovníkom
- s nadmorskou výškou – výškové vegetačné stupne
(výšková zonálnosť – výšková stupňovitosť rastlinstva)
Výškové vegetačné stupne
- vertikálne úseky s určitým typom vegetácie
(tvoria ich typické spoločenstvá rastlín a živočíchov)
- každý – charakteristická vegetácia a živočíšstvo
- podmienené klímou
1.stupeň nížinný (planárny) - do 200 m n. m.
(výnimočne 300 m n. m.) južné Slovensko
- v súčasnosti – kultúrna krajina (polia)
Pôvodná krajina: - teplomilné dúbravy –
- lužné lesy - mäkký lužný les, tvrdý lužný les
Mäkký lužný les:
- typické – pravidelné záplavy (nivy riek – Dunaj, Latorica)dreviny s mäkkým
drevom – vŕba biela, vŕba krehká, topoľ čierny
- živočíchy – bocian biely, kormorán veľký, volavka biela, volavka
striebristá, bobor európsky
Tvrdý luh:
- mimo pravidelných záplav- dreviny s tvrdým drevom – dub, jaseň, brest
- haja červená, cesnak medvedí
Lúky, polia:
- drop fúzatý (náš najväčší vták, Podunajská nížina), jarabica poľná, sokol
červenonohý
Spoločenstvo pieskov:
- kyslé piesky – Záhorská nížina - trávy, fialka trojfarebná
- zásadité piesky – Podunajská, Ipeľská a Východoslovenská nížina
- charakter stepí

2. stupeň pahorkatinový (kolínny) - do 400 – 500 m n. m.
- dubovo-hrabové lesy – minerálne bohatšie pôdy, kyslé dubiny – kyslé,
minerálne chudobné pôdy
- dub cérový, hrab, smolnička obyč., prilbica jetvojova
- živočíchy – lajniak obyč., roháč obyč., fúzač veľký (chrobáky), myšiarka ušatá
(sova), dudok chochlatý
- lesostep – suchomilné zmiešané dubové lesy (južné Slovensko)
- dub plstnatý, jaseň manový
- byliny – hlaváčik jarný, kosatec nízky, poniklec lúčny, klinček včasný
- živočíchy – krátkonôžka štíhla, jašterica zelená,
- vysoká biodiverzita hmyzu (modlivka zelená)
3. stupeň podhorský (submontánny) - do 600–700m n. m.
- bukové lesy, zmiešané bukové lesy (lipovo-javorové, bukovo-jedľové)
- najstaršia prírodná rezervácia v Európe – Badínsky prales - chránený od 1913
(jedle staré 300 rokov, buky 200 rokov)
- rastlinstvo – bazídiové huby (hríby, kozáky...) –orchidea lesná, črievičník
papučkový, konvalinka voňavá
- živočíchy – bocian čierny, jastrab krahulec, sojka škriekavá, ďateľ veľký,
ďateľ čierny, kuvik kapcavý, oriešok hnedý, orol krikľavý, plch lieskový,
mačka divá
- skalnaté oblasti (vápencové skalné steny) - borovica lesná, astra alpínska,
klinček včasný, sokol rároh, krkavec čierny, jasoň červenooký (motýľ)
- planiny krasových území – xerotermná step s krovinatým porastom
- jaskyne - netopiere
4. horský stupeň (montánny) - do 1100 – 1200 m n. m.
- jedľobučiny, kyslé bučiny
- podrast – machy, huby
- jašterica živorodá, mlok karpatský, tetrov hlucháň, kuna lesná, jeleň obyčajný,
medveď hnedý, vlk obyčajný, rys ostrovid, orol skalný, sova dlhochvostá,
holub hrivnák, jastrab lesný
5. vyšší horský stupeň (supramontánny) do 1200 – 1500 m n. m.
- smrečiny- hornú hranicu tvorí horná hranica lesa
6.stupeň nižší vysokohorský (subalpínsky) do 1800 – 1850 m n. m.
- kosodreviny, trávnaté spoločenstvá (horské pasienky)
- borovica limba, kosodrevina
- brusnica, archangelika lekárska (relikt), horec, zvončeky, astrovité, vstavače
- drozd holohrivý
7.stupeň vysokohorský (alpínsky) 1900 – 2400 m n. m.
- Nízke Tatry, Vysoké Tatry
- alpínske lúky, prameniská, potoky, plesá, skalné steny, sutiny
- 1300 druhov vyšších rastlín – mnoho endemitov a reliktov
- živočíchy – kamzík vrchovský, svišť vrchovský, murárik červenokrídly

8. stupeň nižší snehový (subniválny) - nad 2400 m n. m.
- Slovensko – Vysoké Tatry
- machy, lišajníky
9.stupeň snežný (niválny) 2500 – 3550 m n. m.
- na Slovensku – nie je- Alpy

RASTLINNÉ SPOLOČENSTÁ SLOVENSKA
Rastlinné spoločenstvá Slovenska:
• prirodzené
• druhotné (sekundárne, umelé) – po zásahoch človeka
Pôvodná krajina – takmer úplne lesnatá.
Druhotné spoločenstvá:
- hospodárske lúky a pasienky
- burinné spoločenstvá poľných kultúr (polia, obilniny, okopaniny)
- spoločenstvá zošľapových miest (chodníky, odpočívadlá)
- ruderálne spoločenstvá (sídliská, pozdĺž ciest ...)
- invázne druhy rastlín – nepôvodné druhy
PRIRODZENÉ RASTLINNÉ SPOLOČENSTVÁ (50 %):
lesné spoločenstvá
vysokohorské spoločenstvá
spoločenstvá skál a sutín
slanomilné spoločenstvá
slatinné a rašelinové spoločenstvá
spoločenstvá pieskov
vodné a močiarne spoločenstva
Lesné spoločenstvá:

LESNÉ SPOLOČENSTVÁ
• pôvodne – 90 % územia SR
• súčasnosť – 40 %
• stredné Slovensko – 47 %
• východné Slovensko – 33 %
• západné Slovensko – 19 %
• najčastejšie vyskytujúci sa typ lesa:
-pôvodne - jedľovobukový,
- najčastejšie dreviny – jedľa, buk
-súčasnosť – najčastejšie: buk, smrek
Bukové a zmiešané bukové lesy:
- najrozšírenejšie lesy na Slovensku
- 400 m n. m. – 1100 m n. m.
- bukové a jedľové kvetnaté lesy, kyslomilné bukové lesy podhorské a horské,
vápnomilné bukové lesy, lipovo-javorové)
Dubovo – hrabové lesy:
- do 600 m n. m. (panónske, karpatské)
- súčasnosť – ojedinelé (zbytky) – polia
Teplomilné a suchomilné zmiešané dubové lesy:
- na najsuchších a najteplejších stanovištiach
- v SR – malé plochy – Východoslovenská nížina, Košická kotlina
Dubové a borovicové lesy kyslomilné lesy:
- extrémne podmienky, piesčité suché stanovištia, zamokrené zníženiny
- 250 – 700 m n. m.
- Záhorská nížina, karpatské kotliny – Turčianska, Košická, Zvolenská
Vápnomilné a reliktné borovicové lesy:
- bukovo-borovicové, smrekovo-borovicové, smrekovo-smrekovcové)
- centrum rozšírenia v Alpách
- SR – stredohorské a vysokohorské polohy (len zbytky)
- 400 – 1500 m n. m.
Eurosibírske ihličnaté lesy:
- charakteristický výskyt nízkych kríčkovitých druhov
- ako súvislý areál začínajú nad lesmi bukovými, končia v subalpínskom až
alpínskom stupni (Tatry, Fatra)
Kosodrevinové porasty:
- nad hornou hranicou lesa, v subalpínskom stupni
- 1400 – 1800 m n. m.

VYSOKOHORSKÉ SPOLOČENSTVÁ
• nad hornou hranicou lesa
• alpínska a niválna klíma
• veľmi krátke vegetačné obdobie
• tuhé, dlhé zimy, veľa snehu, studené a silné vetry
• svojrázna vegetácia – vyvinula sa po poslednej dobe ľadovej
SPOLOČENSTVÁ SKÁL A SUTÍN
•povrch skalných stien, štrbiny skál, skalné sutiny
•najvyššie polohy slovenských pohorí, horský stupeň, ale aj pahorkatiny
SLANOMILNÉ SPOLOČENSTVÁ
• v niektorých kotlinách – Ipeľská, Košická
• veľké nížiny – Východoslovenská, Podunajská, Záhorská
• zasolené pôdy – často výsledkom antropogénnej činnosti človeka
SLATINNÉ a RAŠELINOVÉ
SPOLOČENSTVÁ
- miesta, kde sa hromadí organický odpad, väčšinou z odumretých tiel rastlín –
zväčša – voda bez odtoku – postupne sa vytvára hrubšia vrstva organickej
hmoty s obsahom minerálnych látok – vznik rašeliniská (kyslé) a slatiny
(mierne kyslé až zásadité)
SPOLOČENSTVÁ PIESKOV
• slanomilné druhy rastlín
• spevňujú piesky
• SR – kyslé chudobné piesky Záhorskej nížiny, vápnité piesky Podunajskej,
Ipeľskej a Východoslovenskej nížiny
VODNÉ a MOČIARNE SPOLOČENSTVÁ
• najviac ohrozené
• močiare, mŕtve ramená, rybníky, vodné nádrže
• Záhorská, Podunajská, Východoslovenská nížina