Glončák, P. - Technická univerzita vo Zvolene

TECHNICKÁ UNIVERZITA VO ZVOLENE 

Lesnícka fakulta 

DIPLOMOVÁ PRÁCA 

ZVOLEN 2006 PETER GLONČÁK

TECHNICKÁ UNIVERZITA VO ZVOLENE 

Lesnícka fakulta 

Posúdenie prirodzenosti drevinového zloženia 

ochranného pásma NPR Badínsky prales 

ZVOLEN 2006 PETER GLONČÁK

Čestné prehlásenie 

Prehlasujem na svoju česť, že diplomovú prácu som vypracoval samostatne s použitím 

uvedenej literatúry. 

Zvolen 26. 4 2006

Poďakovanie 

Moja veľká vďaka patrí Ing. Karolovi Ujházymu, PhD. za vytvorenie podmienok pre prácu, 

za inšpiráciu, nadšenie, odborné vedenie i priamu pomoc v teréne. V neposlednom rade za 

jeho trpezlivý, ľudský prístup a morálnu podporu pri prekonávaní prekážok. Táto práca by 

bola ochudobnená bez cenných rád a pripomienok Doc. Ing. Evy Križovej, PhD., Ing. Ivana 

Rybára, Ing. Mateja Schwarza, Ing. Slavomíra Bortela a Ing. Jozefa Vladoviča, PhD. 

a mnohých ďalších ochotných ľudí. Ďakujem im, že mi venovali svoj vzácny čas pri 

konzultáciách. Ďakujem pracovníkom bývalého Lesoprojektu Zvolen za poskytnutie 

informácií a pracovníkom Katedry hospodárskej úpravy lesov a geodézie za možnosť využiť 

prostriedky GIS pri zbieraní a spracovaní údajov a tlač veľkoformátových máp.

ABSTRAKT 

GLONČÁK, Peter: Posúdenie prirodzenosti drevinového zloženia ochranného pásma NPR Badínsky 

prales [Diplomová práca] – Technická univerzita vo Zvolene, Lesnícka fakulta, Katedra fytológie. 

Vedúci diplomovej práce: Ing. Karol Ujházy, PhD. Stupeň odbornej kvalifikácie: inžinier, v skratke 

„Ing“. Zvolen: LF TU, 2006. 45 s. 

Cieľom práce je posúdiť prirodzenosť drevinového zloženia rozšíreného ochranného pásma NPR 

Badínsky prales na základe porovnania informačných vrstiev aktualizovanej typologickej mapy 

a podrobne zmapovaného súčasného stavu drevinového zloženia. Hodnotenie sme realizovali 

metódou aproximácie súčasného drevinového zloženia voči potenciálnemu stavu, definovanému na 

základe jednotiek lesníckej typológie používanej na Slovensku (lesných typov) s využitím 

prostriedkov GIS. Súčasťou práce je model zastúpenia drevín potenciálnej prirodzenej vegetácie 

platný pre záujmové územie. Výsledkom je komplexný GIS záujmového územia, podrobné tematické 

mapy drevinového zloženia, výskytu lesných typov a mapy prirodzenosti drevinového zloženia. 

Z výslednej mapy možno priestorovo konkrétne identifikovať oblasti s nepôvodným drevinovým 

zložením, ktoré si vyžadujú pozornosť manažmentu, ak je zámerom priblíženie súčasného stavu 

drevinového zloženia ochranného pásma smerom k prirodzenému. Ak zovšeobecníme výsledky pre 

záujmové územie, celkovo možno považovať porasty z hľadiska prirodzenosti za cenné, so stupňom 

prirodzenosti 1. Na neprirodzenosti niektorých častí územia sa najviac podieľa hospodárska prímes 

smreka. Z výsledkov vyplýva aj poznatok, že hospodárske jednotky priestorového rozdelenia lesa sa 

často vyznačujú značnou vnútornou heterogenitou prírodných podmienok i drevinového zloženia, 

a preto pri využití celoplošných údajov o porastoch pre hodnotenie prirodzenosti, je potrebné počítať 

s významnejšou chybou. Výsledky práce môžu slúžiť ako podpora rozhodovania pri praktickej 

starostlivosti o chránené územie. Zároveň predkladáme metodické poznatky využiteľné pre hodnotenie 

prirodzenosti maloplošných chránených území. 

Kľúčové slová: Badínsky prales, hodnotenie drevinového zloženia, prirodzenosť porastov, GIS, 

mapovanie lesov

ABSTRACT 

GLONČÁK, Peter: The assessment of naturalness of tree species composition in the buffer zone of 

NNR Badínsky prales. [Diploma thesis] – Technical University in Zvolen, Faculty of Forestry, 

Department of Phytology. Supervisor: Ing. Karol Ujházy, PhD. Degree: engineer, in abbreviation 

„Ing“. Zvolen: 2006. 45 p. 

The main aim of this research is to make a survey on structure of wood species in extended buffer 

zone of NNR Badinsky prales (Badin primeval forest). The survey was performed on comparsion of 

information layers in updated typological map and on detailed exploration of actual status of tree 

species composition. The evaulation was realized by approximation of actual tree species composition 

to potential status which was defined on the basis of forest typology units used in Slovakia (forest 

types) with exploitation of GIS tools. The model of tree species composition represented in a 

„potentionally natural vegetation“ significant for this area is the part of this thesis. The complex GIS 

of the area, detailed thematic maps of tree species composition, occurencce of the forest types and the 

maps of natural tree species composition are the results of the research. The final map identifies 

spatially the areas with unnatural tree species composition. These areas require management’s 

observation, in case of strategic attention is the approximation of actual tree species composition to the 

natural status. The coppices in term of natural occurrence in the area could be considered as valuable 

with level 1 of natural occurrence. The commercial impurity of spruce is the cause of the 

unnaturalness of some parts of the area. The results also shows that forestry trade units are often 

sizeably inner heterogenous regarding site conditions and tree species composition hence it is 

necessary to consider significant error in utilization of full-area statements. The results of the research 

work could serve as a support in practical maintenance of protective area. We hereby introduce 

methodical knowledge which could be used in assesment of naturalness in a small protective areas. 

Key words: forest naturalness, tree species composition, Badínsky prales, forest mapping, 

GIS,

OBSAH 

1. ÚVOD........................................................................................................................... 8 

2. PROBLEMATIKA ..................................................................................................... 9 

2.1 Východiskové poznatky a predpoklady pre hodnotenie prirodzenosti lesov ......... 9 

2.2 Súčasný stav poznatkov a skúseností z hodnotenia prirodzenosti lesov .............. 10 

3. CHARAKTERISTIKA ÚZEMIA........................................................................... 12 

3.1 História a súčasný stav ochrany............................................................................ 12 

3.2 Geomorfologické pomery a geologická stavba územia........................................ 13 

3.3 Pedologické pomery ............................................................................................. 13 

3.4 Hydrologické pomery ........................................................................................... 14 

3.5 Klimatické pomery ............................................................................................... 14 

3.6 Charakteristika lesných porastov.......................................................................... 14 

3.7 Vegetačná charakteristika ..................................................................................... 15 

4. CIEĽ PRÁCE............................................................................................................ 16 

5. METODIKA.............................................................................................................. 16 

5.1 Terénne práce........................................................................................................ 16 

5.1.1 Vyhotovenie fytocenologických zápisov....................................................... 16 

5.1.2 Typologické mapovanie................................................................................. 17 

5.1.3 Tematické mapovanie drevinového zloženia................................................. 18 

5.2 Spracovanie údajov............................................................................................... 19 

5.2.1 Spracovanie mapových podkladov ................................................................ 19 

5.2.2 Spracovanie fytocenologických zápisov........................................................ 20 

5.2.3 Spracovanie údajov o súčasnom stave drevinového zloženia ....................... 20 

5.2.4 Zostavenie modelu zastúpenia drevín potenciálnej prírodnej vegetácie ....... 21 

5.2.5 Porovnanie súčasného stavu drevinového zloženia s modelom PDZ............ 22 

5.3 Zoznam použitých skratiek................................................................................... 23 

6. PREHĽAD VÝSLEDKOV....................................................................................... 25 

6.1 Vegetačná charakteristika ..................................................................................... 25 

6.2 Typologická charakteristika územia ..................................................................... 25 

6.3 Výsledky mapovania drevinového zloženia ......................................................... 27 

6.4 Model prirodzeného drevinového zloženia.......................................................... 29 

6.5 Výsledky analýz prirodzenosti porastov............................................................... 29 

7. DISKUSIA ................................................................................................................. 33 

7.1 Zhodnotenie a porovnanie výsledkov typologického prieskumu ......................... 33 

7.2 Zhodnotenie a porovnanie výsledkov mapovania drevinového zloženia ............. 34 

7.2.1 Porovnanie obrysovej mapy s priebehom hraníc v teréne ............................ 35 

7.3 Modely a poznatkové bázy prirodzeného drevinového zloženia.......................... 35 

7.4 Zhodnotenie a porovnanie výsledkov analýz a výpočtu PDZ .............................. 38 

7.4.1 Otestovanie vzorcov pre výpočet aproximácie.................................................. 39 

8. ZÁVER ...................................................................................................................... 41 

9. ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY.................................................................. 43 

10. ZOZNAM PRÍLOH................................................................................................ 45

1. ÚVOD 

V záujme zachovania hodnotných ekosystémov sa na Slovensku vytvorila rozsiahla sieť 

chránených území. Lesnatosť chránených území je viac ako 80 % (KOLEKTÍV 2005), 

z čoho je zrejmá dôležitosť lesných ekosystémov v týchto územiach. Maloplošné 

chránené územia (MCHÚ) na lesných pozemkoch predstavujú zvyšky najzachovalejších 

lesných spoločenstiev národného i európskeho významu. Tvoria ich lesné porasty so 

štruktúrou pralesových, prírodných alebo prirodzených lesov a na ne viazané rastlinné 

spoločenstvá. Hlavným cieľom starostlivosti o lesné ekosystémy v CHÚ je zachovanie 

ich biodiverzity v pôvodnom rozsahu, ochrana krajiny a osobitných prírodných hodnôt. 

Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné vytvoriť predpoklady na aktívnu diferencovanú 

starostlivosť o lesné ekosystémy v CHÚ v závislosti od stupňa ich prirodzenosti a 

zachovalosti. 

V roku 2004 sa pripravil národný zoznam území zaradených do sústavy NATURA 

2000. Jedným z území navrhnutých do zoznamu území európskeho významu je aj NPR 

Badínsky prales spolu s jeho ochranným pásmom. Ochranné pásmo Badínskeho pralesa 

sa v roku 2002 rozširovalo na súčasnú výmeru 123,43 ha, čo je viac ako 5-násobok 

pôvodnej výmery. Poslaním rozšíreného ochranného pásma je najmä zabrániť 

prenikaniu negatívnych vplyvov z okolia do vlastného chráneného územia, a z hľadiska 

dlhodobej perspektívy sa uvažuje aj s jeho začlenením do samotného jadra pralesa. 

Lesy rozšíreného ochranného pásma boli v minulosti obhospodarované bežnými 

spôsobmi, preto vznikla požiadavka ich postupnej úpravy (rekonštrukcie porastov) 

smerom k posilneniu stability, teda smerom k prirodzenému drevinovému zloženiu 

a štruktúre (RYBÁR et al. 2001). 

Otázka prirodzenosti drevinového zloženia, je však vo svojej hĺbke nesmierne 

komplikovaná. Aj keď v tejto práci vychádzame z určitých vo všeobecnosti platných 

predpokladov (ako vyplýva z problematiky), treba pripustiť, že tieto predpoklady sú 

z praktických dôvodov zjednodušené a každá naznačená problematika má svoje vlastné 

špecifiká a hĺbku. 

Hodnotenie prirodzenosti musí vychádzať z poznatkov o prírodných lesoch 

a pralesoch a z poznatkov konkrétnych (relatívne trvalých) podmienok stanovišťa. Tieto 

sú charakterizované lesníckou typológiou, ktorá má u nás to špecifikum, že je postavená 

na ekosystémovom chápaní fytocenológie (geobiocenologickom princípe sensu 

ZLATNÍK 1959, 1976). Aj keď doteraz používaný typologický systém (sensu 

HANČINSKÝ 1972) má svoje nedostatky (SCHWARZ ed. 2005), v zásade možno na 

základe jeho jednotiek rekonštruovať pravdepodobne pôvodné drevinové zoženie lesov. 

8

2. PROBLEMATIKA 

Chápanie prirodzenosti lesov nie je jednotné a stále sa vyvíja spolu s úrovňou 

poznania. Vo vzťahu k lesom sa prirodzenosť obyčajne chápe ako miera minulých 

i súčasných vplyvov činnosti človeka na les, na jeho štruktúru, na jeho schopnosť 

existovať sám o sebe. Najcennejšie poznatky o prirodzenosti čerpáme práve 

z výskumov zachovaných zvyškov prírodných lesov a pralesov. 

Za prales v užšom chápaní sa považuje človekom neovplyvnený pôvodný les, ktorý 

v danej oblasti podľa druhového zloženia predstavuje posledný článok fylogenetického 

vývoja lesa. Ide o vrcholný, klimaxový les, ako krajnú, najviac zachovanú formu 

prírodného lesa (KORPEĽ 1991). 

2.1 VÝCHODISKOVÉ POZNATKY A PREDPOKLADY PRE HODNOTENIE 

PRIRODZENOSTI LESOV 

Vývoj ekosystému, ktorého výsledkom je rastúca vnútorná organizácia a 

„rovnováha“ medzi hromadením a rozkladom organickej hmoty označujeme ako 

sukcesia. Ak sa obmedzíme iba na rastlinnú zložku ekosystému, označujeme takúto 

biocenózu ako potenciálna prírodná vegetácia. V strednej Európe by boli konečným 

štádiom sukcesie („potenciálnej prírodnej vegetácie“) pri priemernej priepustnosti pôdy 

a jej priemernom zásobení živinami rôzne typy lesných ekosystémov, označovaných 

ako klimax (MÍCHAL, PETŘÍČEK et al. 1999). 

Klimaxové alebo pralesovité porasty sa do dnešnej doby zachovali len ojedinele. 

Podľa hodnotenia WWF je 1 % rozlohy lesov Slovenska považovaných za človekom 

neovplyvnených (PICHLER, HIRJAK, BUBLINEC 2000). V súčasnosti sa v našich 

podmienkach stretávame väčšinou s lesmi do rôznej miery zmenenými. ZLATNÍK (1976) 

rozlišuje lesy podľa stôp a dokladov o bývalej ľudskej činnosti a vo vzťahu 

k prírodnému stavu na úrovni potenciálnej prírodnej vegetácie na: 

• prales (skutočný, človekom nedotknutý les); 

• prírodný les – les pralesovitého vzhľadu s druhovou skladbou, priestorovou 

a vekovou štruktúrou pralesa; 

• prirodzený les – s prirodzenou druhovou skladbou, ale s pozmenenou štruktúrou 

a je schopný prirodzenej obnovy vo svojej skladbe; 

• neprirodzený les – so stanovištne neodpovedajúcou drevinovou skladbou a do 

určitej miery pozmeňujúci pôdu, vyžadujúci umelú obnovu. 

V našom prípade sa obmedzíme len na problematiku druhového drevinového 

zloženia prírodného lesa v klimaxe, pretože práve drevinové zloženie má najbližší vzťah 

k stabilite lesného ekosystému. Prirodzené drevinové zloženie možno chápať ako 

zastúpenie drevín v poraste, ktoré sa ustálilo v dôsledku pôsobenia celého komplexu 

abiotických a biotických faktorov pôsobiacich na lesný porast, v dôsledku 

kompetičných vzťahov medzi jednotlivými drevinami a v dôsledku procesu šírenia 

drevín. Je to drevinové zloženie prírodných a prirodzených lesov (SCHWARZ 2003). Aj 

keď pojem ustálenosti je problematický, z praktických dôvodov budeme vychádzať 

z predpokladu relatívnej nemennosti klimaxového štádia prírodného lesa. 

Prirodzenosť drevinového zloženia je nevyhnutné porovnávať s trvalými 

podmienkami prostredia. Ak chceme posúdiť prirodzenosť drevinového zloženia 

konkrétneho lesného porastu, musíme poznať záverečné (klimaxové) štádium danej 

lokality. Túto informáciu nám dáva lesnícka typológia (typologické mapy 

s typologickými jednotkami). Na Slovensku sa pre typologické mapovanie používajú 

typologické jednotky pôvodne popísané Zlatníkom (skupiny lesných typov – ZLATNÍK 

9

1959, lesné typy – HANČINSKÝ 1972). Lesný typ (typ geobiocénu) je základná 

typologická jednotka, existujúca ako typ trvalých ekologických podmienok na 

segmentoch typu prírodnej geobiocenózy. Skupina lesných typov (typov geobiocénov) 

je nadradenou jednotkou lesných typov, je to súborná geobiocenologická jednotka, 

združujúca lesné typy podľa ich ekologickej podobnosti (ZLATNÍK 1976). 

Presné údaje o percentuálnom prirodzenom zastúpení drevín v konkrétnych 

jednotkách však autori, ktorí ich opísali neuvádzajú. ZLATNÍK (1959, ZLATNÍK, RAUŠER 

1966) uvádza iba vo forme tabuľkovej schémy predpokladané pôvodné zloženie 

hlavných synúzií drevín v skupinách lesných typov (príloha A.21). RANDUŠKA (1955, 

RANDUŠKA et al. 1986) v charakteristike skupín lesných typov iba všeobecne uvádza 

pravdepodobne pôvodnú drevinovú skladbu. HANČINSKÝ (1972) uvádza priemerný 

návrh drevinového zloženia vo výhľadovom cieli. Tento návrh však obsahuje tzv. 

ekonomickú prímes. 

2.2 SÚČASNÝ STAV POZNATKOV A SKÚSENOSTÍ Z HODNOTENIA 

PRIRODZENOSTI LESOV 

Metodikou praktického stanovenia prirodzenosti porastov sa v posledných rokoch 

v súvislosti s budovaním európskej siete chránených území NATURA 2000 na 

Slovensku zaoberal tím odborníkov Lesoprojektu (v súčasnosti NLC) v spolupráci so 

ŠOP SR (SCHWARZ, RIZMAN et al. 2002 a). Použila sa pri tom databáza modelov 

obsahujúca prípustné rozpätia hodnôt pravdepodobne prirodzeného drevinového 

zloženia pre HSLT. 

Poznatková báza pôvodného (rekonštruovaného) drevinového zloženia pre SLT 

(VLADOVIČ 2003) bola zostavená pracovníkmi LVÚ (v súčasnosti NLC) podľa prác 

ZLATNÍKA (1959) a ZLATNÍKA, RAUŠERA (1966). VOLOŠČUK (2001) uvádza pôvodné 

zastúpenia drevín podľa LT. 

Pri určovaní „vhodnosti“ druhového drevinového zloženia sa prevažne používa 

metóda aproximácie (GRÉK 1966, PAPÁNEK 1967 in VLADOVIČ 2003). 

Súčasný prudký rozvoj informačných technológií najmä v oblasti DPZ a GIS, 

umožňuje veľmi progresívne využitie pri získavaní podkladov potrebných pre podrobné 

plánovanie starostlivosti o chránené územia. Problematikou tematického mapovania 

súčasného stavu drevinového zloženia s uplatnením GIS a DPZ sa podrobne zaoberajú 

pracovníci LVÚ vo Zvolene (VLADOVIČ 2004). 

Otázky porastových typov, HSPT, minimálneho areálu porastového typu, ako 

aj metodiky zisťovania plošného rozmiestnenia HSPT bez ohľadu na priestorové 

rozdelenie lesa sú podrobne rozobrané v práci „Príručka prieskumu ekológie lesa“ 

(SCHWARZ ed. 2005). Využitím GIS pre praktické uplatnenie stanovištného prieskumu 

sa zaoberá tiež KMEŤOVÁ (2002). Geografické informačné systémy, umožňujú vidieť 

priestorové informácie v nových, bez ich podpory ťažko postrehnuteľných 

súvislostiach. 

Poznatky o prirodzenosti lesov je potrebné chápať aj v kontexte so všetkými 

známymi (i potenciálne možnými) historickými vplyvmi človeka na dané územie. 

Cieľom predmetného historického prieskumu lesov nie je len zistiť a popísať udalosti 

a javy, ktoré mohli mať v minulosti vplyv na rozlohu lesov, príp. na ich druhovú 

skladbu, ale hlavne vyskúmať, aké bolo pôvodné zloženie lesov v čase, keď vplyv 

človeka na lesy bol ešte minimálny. Na tento účel sú použiteľné údaje zo starých listín 

(darovacie listiny a osvedčenia, listiny o deľbe majetkov, rozriešení hraničných 

a majetkových sporov, staré urbáriá panstiev, bilancie majetkov, rôzne písomné správy 

a staré mapy, názvy miest a obcí obsahujúcich mená drevín). Najspoľahlivejším 

10

ukazovateľom porastovej skladby v minulosti sú však popisy lesov, u ktorých je 

predpoklad že boli vyhotovené odborníkmi (KORPEĽ P. in KOLEKTÍV 1958). 

Ďalším nemálo významným problémom pri hodnotení prirodzenosti je presnosť 

podkladových materiálov, najmä typologických máp. Skúsenosti nielen u nás, ale aj 

v susedných Čechách potvrdzujú potrebu presnejšieho zmapovania typologických 

jednotiek: „...Je však nutné v teréne zotrvať dlhšiu dobu, podrobne ho prechodiť 

a v nižších mierkach ako je pre lesnícke mapy obvyklé, zachytiť často i malé plochy 

odlišných LT.“ (VIEWEGH, HOKR 2003). Podrobný prieskum prírodných pomerov by 

mal byť základným podkladom pre opatrenia v lesoch a jeho význam zvlášť narastá 

v chránených územiach, kde sa predpokladá aktívna starostlivosť. „Lesnícka typológia 

je vo svojej podstate veda... (a preto) ...existujúci stav poznatkov nie je žiadúce 

konzervovať, pretože nové poznatky pribúdajú a nie je možné ich ignorovať 

a nezapracovať do existujúceho systému.“ (FLACHBART 2001). 

Obr. 2.1 Obraz pôvodného preriedeného bukového lesa a na nesprávnom mieste vysadeného 

smrekového lesa rastúceho v bezprostrednom susedstve (oblasť severného Nemecka). Ich rozličný vývoj 

je očividný (BOCKEMÜHL 2000). 

11

3. CHARAKTERISTIKA ÚZEMIA 

Predmetom nášho výskumu je ochranné pásmo národnej prírodnej rezervácie Badínsky 

Prales, ktoré sa nachádza približne 5 km od Obce Badín v okrese Banská Bystrica. 

Ochranné pásmo bolo 1.5. 2002 rozšírené na súčasnú výmeru 123,43 ha. Jeho výškové 

rozpätie je 620–1025 m.n.m., expozície prevažujú severné, severovýchodné a 

severozápadné, v niektorých častiach východné až juhovýchodné (príloha A.10). 

Obr. 3.1 Mapa záujmového územia 

3.1 HISTÓRIA A SÚČASNÝ STAV OCHRANY 

Počiatky myšlienok o vyhlasovaní rezervácií je treba hľadať už v roku 1908, keď 

vtedajší uhorský minister poľnohospodárstva dáva pokyn na spracovanie zoznamu 

prírodných pamiatok Uhorska (KOLLÁR, 

BURKOVSKÝ 1996). Badínsky prales, nazývaný 

tiež Kulisovo, bol ako zachovalý prírodný les 

vyhlásený za prísnu rezerváciu v roku 1913 

ministerstvom pôdohospodárstva v Budapešti 

a patrí teda (spolu s Dobročským pralesom) 

medzi najstaršie rezervácie na území Slovenska. 

Pôvodná výmera činila 20,51 ha. 

V roku 1974 bola rezervácia rozšírená na 

rozlohu 30,70 ha a zároveň bolo pre ňu 

stanovené ochranné pásmo v šírke približne 100 

m pozdĺž hraníc chráneného územia. V roku 

1993 bolo ochranné pásmo spresnené na 

výmeru 23,75 ha. Od 1.5. 2002 platí spresnenie 

vlastného územia NPR na 30,03 ha a rozšírenie 

OP na súčasnú výmeru 123,43 ha. (RYBÁR et al. 

2001).V Generele nadregionálneho ÚSES SR je 

Badínsky prales centrom nadregionálneho 

Obr. 3.2 Náčrt rezervácie z roku 1936. 

MIKYŠKA (1936) považoval za jadro 

rezervácie šrafovanú časť územia. 

12

iocentra Laurín a súčasťou jadrového územia NECONET (č. 22) (BURKOVSKÝ, 

CVACHOVÁ 1999 in RYBÁR et al. 2001). Zároveň by malo byť celé územie súčasťou 

potenciálnej CHKO Kremnické vrchy. 

V súčasnosti platí v celom území ochranného pásma 4. stupeň ochrany v zmysle 

zákona NR SR č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. 

Pre svoje prírodné hodnoty bol Badínsky prales spolu s ochranným pásmom 

navrhnutý do sústavy území európskeho významu – NATURA 2000 a zároveň 

nominovaný na zaradenie do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO. 

Navrhovaná priestorová diferenciácia člení územie na A zónu totožnú s ekologicko – 

funkčným priestorom s najhodnotnejšou plochou (vlastné územie NPR) a B zónu 

totožnú s ekologicko – funkčným priestorom so stredne hodnotnými plochami (územie 

ochranného pásma). Dôvodom pre zaradenie OP do zoznamu NATURA 2000 je výskyt 

lesných spoločenstiev biotopov: 9130 – Bukové a jedľové kvetnaté lesy, 9180 – 

Lipovo-javorové sutinové lesy a 8220 – Silikátové skalné steny a svahy so štrbinovou 

vegetáciou. 

Strategickým cieľom manažmentu CHÚ, je prostredníctvom pestovných opatrení 

vytvoriť v OP takú štruktúru, ktorá je blízka charakteru, resp. štruktúre vlastného 

územia Badínskeho pralesa. Neskôr budú porasty ponechané na prirodzený vývoj. 

Smrek ako nepôvodná zložka bude pestovnými opatreniami vylúčený z drevinovej 

skladby (RYBÁR et al. 2004). 

3.2 GEOMORFOLOGICKÉ POMERY A GEOLOGICKÁ STAVBA ÚZEMIA 

Podľa geomorfologického členenia je územie lokalizované do provincie Západné 

Karpaty, subprovincie Vnútorné Západné Karpaty, oblasti Slovenské Stredohorie, celku 

Kremnické vrchy, podcelku Flochovský Chrbát (MAZÚR, LUKNIŠ in MAZÚR 1980). 

Geologické podložie ochranného pásma (viď príloha A.4) tvoria prevažne vulkanity 

Kremnických vrchov. Juhovýchodný cíp v okolí kóty 

Laurín (1025 m.n.m.) budujú hrubé až drobné 

epiklastické vulkanické brekcie. Smerom na východ 

vystupujú lávové prúdy pyroxenických andezitov a ich 

brekcie. Pri kóte Skalica (904 m.n.m.) sa na 

geologickej stavbe podieľajú epiklastické vulkanické 

pieskovce a redeponované tufy. V severozápadnej časti 

sa smerom k juhu striedajú tufitické siltovce 

a pieskovce s polohami štrkov s neovulkanickým 

materiálom a lávové prúdy pyroxenických andezitov 

a ich brekcie. V juhozápadnej časti vystupujú na 

povrch zvyšky lávového prúdu, ktorý sa tu zachoval vo 

forme vypreparovaných skalných stien, stĺpov 

a previsov. Na strmších svahoch najmä juhovýchodých 

expozíciách sú viditeľné početné blokoviská 

a suťoviská. Sedimentárne horniny alúvia Badínskeho 

potoka zasahujú na severe až severovýchode do 

územia OP (RYBÁR et al. 2001). 

3.3 PEDOLOGICKÉ POMERY 

Obr. 3.3 Skalný útvar z andezitového 

konglomerátu. 

Na uvedenom substráte sa vyvinuli pôdy zo skupiny hnedých pôd. Z nich výrazne 

prevažujú kambizeme nad andozemami. Častý je však subtyp kambizem andozemná a 

kambizem typická v nasýtených varietach. Sú to pôdy minerálne bohaté, mierne kyslé 

13

s vysokým produkčným potenciálom. Časť pôd pozdĺž vodných tokov patrí 

fluvizemiam, teda pôdam ktoré sa tvoria na súčasných sedimentoch (BUBLINEC, 

PICHLER 2001). 

Náchylnosť pôd k erózii je mierna až stredná. Dotknuté územie je zaradené do 

pôdnogeografického regiónu, ktorý je charakterizovaný tvorbou pôd na zvetralinách 

pevných hornín s výraznou acidifikáciou a bez diferenciácie profilu (ŠÁLY 1975 in 

RYBÁR et al. 2001). 

Podľa pôdnej systematiky používanej Lesoprojektom Zvolen (TOMLAN 1971, 

upravená 1984 a 1996; in SCHWARZ ed. 2005) boli v záujmovom území vylíšené 

nasledovné typy pôd: 

• 4-4-10721: Hnedá lesná pôda, ilimerizovaná, andosolová, skeletnatá, 

slabohumózna; 

• 4-4-08120: Hnedý andosol, živný, skeletnatý. 

Podľa zrnitosti ide o pôdy hlinité, z hľadiska hĺbky ide o stredne hlboké pôdy (61–120 

cm) (LESOPROJEKT 1999). 

3.4 HYDROLOGICKÉ POMERY 

Územie OP je odvodňované Badínskym potokom a dvoma bezmennými 

pravostrannými prítokmi. Hydrologicky patrí územie do povodia Hrona. Južná až 

juhozápadná hranica OP NPR je totožná s pásmom hygienickej ochrany vodných 

zdrojov 2. stupňa (RYBÁR et al. 2001). 

3.5 KLIMATICKÉ POMERY 

Záujmové územie je lokalizované v chladnej klimatickej oblasti, v okrsku mierne 

chladnom (priemerná teplota vzduchu v júli je 12° až 16°C) (KONČEK in MAZÚR 1980). 

Z hľadiska klimaticko-geografického členenia patrí do klimaticko-geografického typu 

s horskou klímou (ktorý je charakterizovaný malou inverziou teplôt a vlhkou až veľmi 

vlhkou klímou), subtypu chladnej horskej klímy s teplotou v januári –5°C až –6°C 

a v júli 13,5°C až 16°C, s ročnou amplitúdou priemerných mesačných teplôt vzduchu 

19,5°C až 21°C s ročným úhrnom zrážok 800–1100 mm (TARÁBEK in MAZÚR 1980). 

Iný autori uvádzajú priemernú ročnú teplotu 5,3–5,8°C, ročný úhrn zrážok 850–950 

mm, územie zaraďujú do chladného horského typu s dĺžkou vegetačného obdobia 120– 

140 dní a dobou trvania snehovej pokrývky 140–150 dní v roku (BUBLINEC, PICHLER 

2001). 

3.6 CHARAKTERISTIKA LESNÝCH PORASTOV 

Územie sa nachádza v zmysle platného lesného hospodárskeho plánu so stavom k 1.1. 

1999 v lesnom hospodárskom celku Badín a lesnom užívateľskom celku (LUC) Lesy 

Badín, kde OP zahŕňa dielce č. 794 až 799, 804 až 808, 824 (časť), 826 až 828, ostatné 

lesné pozemky č. 103 (časť), 111 (časť), 115, 118 (časť), 119, 121 (časť) s celkovou 

výmerou 122,39 ha na lesných pozemkoch (viď príloha A.1). V OP majú prevahu lesy 

hospodárske (78,8 %), zvyšok tvoria lesy osobitného určenia (pôvodné ochranné pásmo 

– 21,2 %) (LESOPROJEKT 1999). 

Podľa LHP prevažujúcou drevinou zastúpenou na území OP je buk (Fagus 

sylvatica 58%), potom jedľa (Abies alba 21 %) a smrek (Picea abies 10%). Pomerne 

vysoko zastúpené sú aj cenné listnáče: javor horský (Acer pseudoplatanus 8%), jaseň 

štíhly (Fraxinus excelsior 2 %) a brest horský (Ulmus glabra 1%). V západnej časti 

územia prevažujú mladšie jednoetážové porasty v rastovej fáze tenkej kmeňoviny. 

14

Smerom na východ pribúda porastov starších ako 75 rokov a prevládajú dvojetážové 

prípadne trojetážové porasty (LESOPROJEKT 1999). 

Z ortofotomapy (príloha A.2) vidieť, že ide o ucelené lesné komplexy obklopené 

mnohými obnovnými prvkami, najmä z južnej a juhovýchodnej strany záujmového 

územia. Zároveň vidieť isté rozdiely v štruktúre porastov, pričom najnápadnejší je 

svojou štruktúrou Badínsky prales. Okrem toho sa dajú identifikovať oblasti rozšírenia 

vždyzelených ihličnatých drevín (jedľa, smrek) v záujmovom území. 

3.7 VEGETAČNÁ CHARAKTERISTIKA 

Podľa fytogeografického členenia patrí OP do 

oblasti západokarpatskej flóry (Carpaticum 

occidentale) do obvodu predkarpatskej flóry 

(Praecarpaticum), okresu Slovenské stredohorie 

a podokresu Kremnické vrchy (FUTÁK in MAZÚR 

1980). 

Podľa geobotanickej mapy (MICHALKO a kol. 

1986) sa na území vyskytovali bukové kvetnaté 

lesy (Eu-Fagenion Oberd. 1957 p. p. maj.). 

V lesoch tejto jednotky sa prirodzene uplatňuje 

buk, ktorý sa tu nachádza blízko svojho 

ekologického optima a pri väčšej vlhkosti 

a dostatku tepla sa rovnocenne uplatňuje aj jedľa. 

Na dolnej hranici výskytu jednotky býva 

sporadicky prítomný ešte aj dub zimný (Quercus 

petraea), zriedkavo hrab obyčajný (Carpinus 

Obr. 3.4 Prirodzené rozšírenie smreka 

a jedle (PAGAN, MINDÁŠ, ŠKVARENINA 

2002). Poloha záujmového územia 

vyznačená krúžkom a šípkou. 

betulus). Stálou prímesou bývajú javor horský (Acer pseudoplatanus), javor mliečny 

(Acer platanoides), brest horský (Ulmus glabra), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), lipa 

malolistá (Tilia cordata), zriedkavo a celkom vzácne aj smrek obyčajný (Picea abies). 

Podľa doterajšej typologickej mapy (viď príloha A.3) sa na území OP nachádzajú 

nasledovné typologické jednotky (sensu HANČINSKÝ 1972): 

• SLT Fagetum pauper – LT 4302 (Zubačková bučina vst) 

• SLT Fagetum typicum– LT 4312 (Marinková typická bučina) 

– LT 4313 (Živná typická bučina) 

– LT 4314 (Kamenitá typická bučina) 

• SLT Abieto-Fagetum – LT 5301 (Nízkobylinná jedľová bučina nst) 

• SLT Fagetum tiliosum– LT 4402 (Marinkovo-bažanková lipová bučina) 

– LT 4403 (Kysličkovo-bažanková lipová bučina) 

– LT 4405 (Mesačnicovo-bažanková lipová bučina) 

• SLT Fageto-Aceretum– LT 5402 (Papradinová buková javorina nst) 

– LT 5406 (Deväťsilová podmáčaná buková javorina nst) 

15

4. CIEĽ PRÁCE 

Cieľom práce je analyzovať prirodzenosť drevinového zloženia ochranného pásma NPR 

Badínsky prales, na základe porovnania mapy súčasného drevinového zloženia a 

typologickej mapy. Výsledkom by mali byť podklady v podobe podrobných 

tematických máp a odporúčania pre aktívnu praktickú starostlivosť o lesy ochranného 

pásma, smerujúcu k priblíženiu súčasného stavu smerom k prirodzenému drevinovému 

zloženiu. 

V záujme dosiahnutia čo najpresnejších výsledkov s ohľadom na stanovený cieľ 

bolo potrebné stanoviť nasledujúce čiastkové úlohy: 

– zachytiť rozmanitosť lesných spoločenstiev ochranného pásma NPR 

– spresniť typologickú mapu v priestore záujmového územia 

– podrobne zmapovať súčasné drevinové zloženie s cieľom zachytiť vnútornú 

heterogenitu jednotiek priestorového rozdelenia lesa 

– vypracovať model prirodzeného drevinového zloženia vhodný pre podmienky 

záujmového územia 

– vytvoriť tematické mapy a databázu, použiteľnú ako podpora rozhodovania pri 

praktickej starostlivosti o chránené územie 

– priestorovo definovať prirodzenosť drevinového zloženia 

5. METODIKA 

Terénne práce možno rozdeliť do troch vzájomne prepojených častí: vyhotovenie 

fytocenologických zápisov, oprava a spresnenie typologickej mapy a podrobné 

mapovanie drevinového zloženia porastov. 

Spracovanie údajov spočívalo vo vyhodnotení fytocenologických zápisov, 

spracovaní mapových podkladov do digitálnej podoby upotrebiteľnej pre analýzy GIS, 

tvorbe databázy a vlastnom porovnaní skutočného stavu drevinového zloženia 

s potenciálne prirodzeným pre zistené stanovištné podmienky. Dôležitým krokom 

pritom bolo vytvorenie modelu prirodzeného drevinového zloženia, ktorý by 

zohľadňoval špecifiká nášho záujmového územia. Využili sme pritom viacero 

poznatkových báz, ktorých porovnanie uvádzame v diskusii. Pripomíname, že sme sa 

nesnažili o vytvorenie všeobecne platného modelu, ktorý by bol použiteľný pre široké 

spektrum prírodných podmienok Slovenska, ale iba o konkretizáciu pre naše územie za 

účelom dosiahnutia cieľa výskumu. 

5.1 TERÉNNE PRÁCE 

5.1.1 Vyhotovenie fytocenologických zápisov 

S cieľom zachytiť rozmanitosť lesných spoločenstiev sme založili 32 plnohodnotných 

fytocenologických zápisov a ich polohu vyznačili v mape (Príloha A.5). Veľkosť plôch 

je rovná doporučenej veľkosti minimálneho areálu lesného spoločenstva, t.j. 400 m 2 . 

V prípade, že sme chceli zachytiť fragment fytocenózy nedosahujúci minimálnu 

veľkosť areálu, zapísali sme len fytocenologickú poznámku. Fytocenologické 

poznámky s charakterom zápisu sú taktiež zaznačené v mape (Príloha A.5). Snažili sme 

sa zachytiť rovnomerne celé územie ochranného pásma, ale ako vidieť z mapy, 

prevažná časť snímok sa nachádza vo východnej časti územia, nakoľko porasty 

v západnej časti sú vývojovo mladšie (tenká kmeňovina) a pre zaznamenanie základnej 

fytocenózy prevažne nevhodné. Tri zápisy sa nachádzajú tesne za hranicou záujmového 

16

územia (zápis č. 7, 15 a 31), ale reprezentujú fytocenózu vyskytujúcu sa v záujmovom 

území. 

Plochy majú prevažne štvorcový tvar o rozmeroch 20 x 20 m, výnimočne 

obdĺžnikový 15 x 27 m (po vrstevnici – zápis č. 18), či 10 x 40 m (pozdĺž potoka – zápis 

č. 5). Hranice zápisov sme trvalo nestabilizovali, iba sme ich vyznačili do mapy 

a zaznamenali súradnice pomocou GPS s presnosťou približne do 10 m. 

Výber plôch zodpovedá zásadám fytocenologického snímkovania (KRIŽOVÁ, NIČ 

2001). Výnimku tvorí zápis č. 28, kde sme zachytili vývojové štádium fytocenózy 

(tenká kmeňovina zodpovedajúca približne pokročilému štádiu dorastania), nakoľko 

sme chceli aspoň čiastočne zdokumentovať fytocenózu aj v tejto časti územia. 

Na ploche zápisu sme zaznamenávali nasledovné údaje: číslo plochy, číslo dielca, 

súradnice JTSK, dátum založenia plochy, nadmorskú výšku, expozíciu, sklon, reliéf, 

terénne posúdenie pôdy (farba, zrnitosť, odhad podielu skeletu v % v A horizonte 

pôdy), materskú horninu (ak v blízkosti vychádzala na povrch, alebo dodatočne – podľa 

geologickej mapy), povrchovú kamenitosť v %, slovnú charakteristiku porastu, 

zastúpenie drevín (podľa početnosti), odhad zápoja a zakmenenia, odhad veku porastu, 

výška hlavnej úrovne porastu (výškomerom Blume–Leiss, vzdialenosť od meraného 

stromu bola krokovaná), aspekt, odhad pokryvnosti bylinnej synúzie (celkový kryt). 

Dreviny na ploche sme zatrieďovali do vrstiev podľa ZLATNÍKA (1953 in KRIŽOVÁ, 

NIČ, 2001). Zaznamenávali sme projektívnu dominanciu korún stromov v %, pričom do 

odhadu sme zahŕňali aj stromy, ktoré na plochu zasahujú len časťou koruny. 

Pokryvnosť bylín sme odhadovali pomocou kombinovanej stupnice abundancie 

a dominancie podľa ZLATNÍKA (1953 in KRIŽOVÁ, NIČ, 2001). Špecifiká, ktoré by mohli 

mať význam pri zatrieďovaní snímky do syntaxónu, prípadne pri neskoršom 

typologickom mapovaní (napr. okolitá vegetácia) sme zaznamenávali v poznámkach, 

alebo priamo do mapy. 

Okrem uvedených charakteristík sme merali aj hrúbky (d1,3) všetkých drevín (podľa 

jednotlivých druhov) nachádzajúcich sa na ploche zápisu s presnosťou na 1 cm. 

Registračnou hranicou bola hrúbka 7 cm. Dreviny nachádzajúce sa na hranici snímky 

sme zaznamenali iba ak sa nachádzali väčšou časťou kmeňa vo vnútri plochy. Takto 

sme zároveň získali aj početnosť a zastúpenie drevín na ploche zápisu. 

Väčšinu plôch sme opatrili fotodokumentáciou (časť v prílohe A.22; zvyšok 

v prílohe C). 

Názvy taxónov cievnatých rastlín uvádzame podľa práce MARHOLD, HINDÁK et al. 

(1998). Názvy typologických jednotiek a ich skratky uvádzame podľa HANČINSKÉHO 

(1972). 

5.1.2 Typologické mapovanie 

Pri priebežnom vyhodnocovaní fytocenologických zápisov sme postupne získavali 

obraz o stanovištnej a fytocenologickej charakteristike územia. Najmä sme však 

identifikovali miesta, kde zistený stav bol vo významnejšom rozpore so súčasne platnou 

typologickou mapou (LESOPROJEKT 1999). Typologické mapovanie je disciplína 

náročná na bohaté skúsenosti a v istej miere závisí od subjektívneho pohľadu typológa. 

Napriek tomu sme sa pokúsili opraviť a spresniť typologickú mapu, najmä v miestach, 

kde chyby boli výrazné a ich neopravenie by viedlo ku skresleniu výsledkov 

nadväzujúcich analýz. V miestach, kde sa nevyskytovala základná fytocenóza (z 

dôvodu prehustlého, či naopak preriedleho porastu) a vymapovanie syntaxónu bolo 

problematické, sme sa spoľahli na pôvodnú typologickú mapu. V niektorých prípadoch 

bolo potrebné iba spresnenie priebehu hraníc syntaxónov, najmä ak tieto sú silne 

viazané na morfológiu terénu. Typologickú mapu sme čiastočne upravili aj v území 

17

Badínskeho pralesa, kde sme sa opierali o údaje z trvalých výskumných 

fytocenologických plôch (VANČO 2002, BEŇUŠKA 2003). Tu však bolo vylíšenie hraníc 

typologických jednotiek problematické vzhľadom na malý podiel plôch, ktoré by sme 

mohli považovať za základnú fytocenózu. 

Ako mapovací podklad sme použili základnú mapu 1:10 000 (zväčšenú do mierky 

1:5000) s ekvidištanciou 5 m (GKÚ 1990), do ktorej sme prekreslili typologickú 

a obrysovú mapu (LESOPROJEKT 1999). Pri mapovaní sme okrem nevyhnutnej buzoly, 

požívali ako podporu aj 12–kanálový mapovací GPS prijímač GeoExplorer CE – model 

GEO XT (TRIMBLE ®), do ktorého sme predtým importovali vopred pripravené 

digitálne vrstvy výškopisu, obrysovej a pôvodnej typologickej mapy. Tento sme 

používali iba ako pomôcku pri určení polohy, najmä na neprehľadných súvislých 

svahoch. 

Mapovacou jednotkou bol lesný typ. Pri mapovaní sme postupovali podľa metodiky 

ako ju uvádza RANDUŠKA (1955). Podkladom pre zaradenie fytocenózy do 

typologických jednotiek boli fytocenologické zápisy a poznámky. 

Mapovanie a vylišovanie syntaxónov často komplikovalo niekoľko skutočností. 

Okrem vývojových štádií a mozaikovitosti fragmentov fytocenóz to bol najmä častý 

výskyt fytocenóz na hranici 4. a 5. lvs, prípadne prechody edaficko–trofických radov. 

Naopak, výrazné gradienty spôsobené reliéfom, po identifikácii na kvalitnom 

výškopisnom mapovom podklade, pozitívne ovplyvňovali presnosť výsledku. 

5.1.3 Tematické mapovanie drevinového zloženia 

Cieľom bolo podrobne zmapovať vnútornú druhovú heterogenitu drevinového zloženia 

porastov, bez ohľadu na hospodárske priestorové rozdelenie lesa. 

Mapové podklady sme použili rovnaké ako pri typologickom mapovaní. Tentokrát 

sme využili aj aktívnu mapovaciu funkciu GPS prijímača GeoExplorer CE (TRIMBLE 

®), pre tvorbu digitálnych vektorových obrazov priamo v teréne. Uvedený prístroj 

dosahuje najdokonalejšiu presnosť 20–30 cm pri fázových meraniach po diferenciálnej 

korekcii (čo by však vyžadovalo neúmernú spotrebu času). Reálne sme sa snažili 

dosiahnuť presnosť (nastavením) do 5–10m. Okrem toho sme mapované hranice 

zaznačovali ručne do podkladovej mapy. 

Mapovacou jednotkou boli polygóny s relatívne homogénnym zastúpením drevín, 

ktoré sme nazvali prvkami druhovej štruktúry. Pre každý mapovaný prvok druhovej 

štruktúry (ďalej len prvok) sme zaznamenávali zastúpenie drevín, odhad zápoja a 

odhad veku (rastovej fázy). Formu zmiešania, vekovú štruktúru, zmladenie, špecifiká 

terénu a mnoho iných užitočných informácií sme sa snažili syntetizovať v poznámkach. 

Z hľadiska vertikálneho členenia sme hodnotili zastúpenia drevín pre jednotlivé vrstvy 

zvlášť. Vrstvy, ktoré pri vztiahnutí na plochu mapovaného prvku nedosiahli zápoj aspoň 

30% sme započítali spoločne do jednej. V prípade, že išlo o vertikálne i vekovo veľmi 

diferencovanú časť porastu (vertikálny zápoj), kde rozlíšenie vrstiev nebolo možné, sme 

tieto taktiež započítali do jednej a danú skutočnosť sme uviedli v poznámke. 

Zastúpenia drevín sme uvádzali podľa početnosti v percentách, a to buď priamym 

spočítaním (malé prvky s nízkym zakmenením), alebo odhadom (väčšie časti porastu). 

Odhad pri plošne väčších prvkoch sme vykonali na základe výberových (skusných) 

plôch, na ktorých sme spočítali určitý počet najbližšie sa nachádzajúcich drevín podľa 

druhu. Počet výberových plôch na jednotku plochy kolísal od 5 do 25 plôch na ha, 

v závislosti od heterogenity druhového zloženia a formy zmiešania. Počet uvažovaných 

stromov na výberovej ploche takisto kolísal od štandardných 10 ks po 20 a viac, podľa 

druhovej bohatosti drevín. 

18

Pri rozhodovaní o minimálnej výmere prvku, ktorá je ešte významná pre 

hodnotenie prirodzenosti, sme zohľadňovali doporučenú veľkosť minimálneho areálu 

pre dreviny (SCHWARZ ed. 2005), formu zmiešania, ale i predpoklad pôvodnosti drevín 

v danej oblasti. Pre zmesi drevín, ktoré sa v danej oblasti prirodzene vyskytujú, sme 

uvažovali s plochou minimálneho areálu približne 1000 m 2 (0,1 ha). Dreviny, o ktorých 

sme predpokladali že ich výskyt v danej oblasti je neprirodzený (najmä smrek), sme 

vymapovali už pri veľkosti 400 m 2 (0,04 ha), v niektorých prípadoch i na úrovni hlúčika 

(0,01 ha). Úroveň generalizácie závisela aj od výraznosti prechodu medzi jednotlivými 

prvkami (fyziognomická výraznosť), od ich veku a mozaikovitosti. Pri mapovaní sme 

postupovali od plošne menších, v teréne dobre identifikovateľných prvkov, ktoré tvorili 

kostru budúcej tematickej topológie. Celkový počet vymapovaných prvkov 

v záujmovom území bol 169. 

Skratky drevín uvádzame podľa aktualizovaného zoznamu lesných drevín (príloha 

zákona č. 217/2004 Z.z. v znení zákona 545/2004 Z.z.). Skratky drevín nenachádzajúcich 

sa v spomínanom zozname uvádzame spolu s ostatnými v kapitole 5.3. 

5.2 SPRACOVANIE ÚDAJOV 

Výstupom terénneho prieskumu boli mapové nákresy a množstvo dát z typologického 

snímkovania a mapovania drevinového zloženia. Fytocenologické zápisy bolo potrebné 

utriediť, vytvoriť databázu a zaradiť do syntaxónov. Mapové podklady sme 

georeferencovali (do súradnicového systému JTSK) a následne digitalizovali, čím 

vznikli nové tematické vektorové obrazy – mapové vrstvy GIS. Spracovaním údajov 

o drevinovom zložení štrukturálnych prvkov vznikla pomerne objemná databáza, ktorú 

sme ďalej upravovali do podoby použiteľnej pre porovnanie s modelom prirodzeného 

drevinového zloženia (PDZ). 

Pre vlastné hodnotenie prirodzenosti sme použili metódu prekrývania informačných 

GIS vrstiev. Porovnávali sme potenciálnu prírodnú vegetáciu (model prirodzeného 

drevinového zloženia pre jednotky lesníckej typológie) so skutočným stavom (podrobne 

zmapovanými prvkami druhovej štruktúry). 

5.2.1 Spracovanie mapových podkladov 

Mapy sme spracovali s využitím software ArcView GIS 3.2 (ESRI ®) a IDRISI 32 

(EASTMAN J.R. 2000). Terénne mapy sme súradnicovo pripájali na základný mapový 

podklad – GIS vrstvu obrysovej mapy (LESOPROJEKT 1999). Okrem terénnych máp sme 

súradnicovo pripájali aj geologickú, pedologickú mapu, posledné dve verzie 

typologickej mapy a farebnú analogickú podobu 

lesníckej obrysovej mapy (LESOPROJEKT 1999). 

Výškopis a polohopis základnej mapy 1:10 000 

(GKÚ 1990) sme georeferencovali podľa JTSK 

súradníc rohov mapových listov získaných 

z GKÚ Bratislava. Okrem toho sme podľa 

identických vlícovacích bodov ortofotomapy 

pripájali digitálne satelitné snímky získané 

z voľne dostupného internetového zdroja 

(http://www.googleearth.com). 

Po polohovom zjednotení máp (v JTSK), 

nasledovala digitalizácia mapových tematických 

vrstiev. Problém drobných nesúrodostí medzi 

mapovými podkladmi sme sa snažili eliminovať 

Obr. 5.1 Georeferencovaná snímka 

(http://www.googleearth.com). Na jarnej 

snímke sú dobre identifikovateľné ihličnaté 

dreviny (tmavé polygóny). 

19

použitím toho podkladu, ktorý sa z kontextu javil ako presnejší (napr. GPS merania 

korešpondujúce s digitálnou ortofotomapou a základnou geodetickou mapou). Takto 

sme sa snažili opraviť aspoň najhrubšie chyby v obrysovej mape zistené už pri práci 

v teréne. Pôvodnú obrysovú mapu sme v prípade niektorých menších nepresností 

rešpektovali kvôli zachovaniu priestorových katastrálnych vzťahov (katastrálne hranice 

dielcov, chráneného územia a ich výmery). 

Vzniknuté topologické prvky (vektorové vrstvy s bodmi, líniami a polygónmi) sme 

doplnili databázou a niektoré následne konvertovali do rastrového formátu. 

5.2.2 Spracovanie fytocenologických zápisov 

Údaje z fytocenologických zápisov sme vložili do databázy v programe Microsoft 

Access a ďalej ich spracúvali v programe Microsoft Excel. Druhy bylinnej vrstvy sme 

zatriedili do ekologických skupín platných pre lesné spoločenstvá (KRIŽOVÁ, NIČ 2001). 

Zápisy sme postupne zatrieďovali do syntaxónov (HANČINSKÝ 1972) na základe účasti 

a dominancie príslušných diferenciálnych druhov (resp. ekologických skupín), pri 

zohľadnení podmienok stanovišťa (najmä podiel skeletu v A horizonte pôdy). Pri 

určovaní zápisov sme ako rámcovú pomôcku použili aj numerickú metódu – ordinačný 

graf zostrojený pomocou nepriamej gradientovej analýzy DCA (detrendovaná 

korešpodenčná analýza) v programe CANOCO. 

5.2.3 Spracovanie údajov o súčasnom stave drevinového zloženia 

Údaje z terénneho mapovania sme zatriedili do prehľadnej tabuľkovej formy tvoriacej 

vlastne legendu k mape drevinového zloženia (príloha A.11). Okrem toho, sme pre 

potreby analýz vytvorili nasledovne štrukturovanú databázu: v riadkoch čísla 

zmapovaných plôch (polygónov, či prvkov), v stĺpcoch jednotlivé dreviny, zápoj 

zmapovaného prvku, odhad veku a poznámka (viď tab. 5.1). 

Keďže sme chceli zachytiť v databáze aj dreviny ojedinele, či akcesoricky sa 

vyskytujúce (označené v terénnych zápisníkoch znamienkami + a –), pridelili sme im 

relatívne hodnoty v % (pre znamienko +: 0,5 %; pre znamienko –: 0,1 %). Takto nám 

mohla vyjsť suma zastúpenia v jednotlivých prvkoch viac ako 100%, čo sme 

eliminovali rozpočítaním vzniknutej odchýlky medzi zastúpenia jednotlivých drevín. 

Ďalej sme pre potreby analýz museli zmapované prvky z hľadiska veku rozdeliť do 

dvoch kategórií: nad 60 rokov (vrstva 1) a do 60 rokov (vrstva 2). Pri odhade veku sme 

sa čiastočne opierali o údaje z LHP (rok obnovy 1999), najmä však z terénneho 

posúdenia rastových fáz definovaných Korpeľom (KORPEĽ et. al. 1991). Prechod medzi 

vrstvami 2 a 1 teda tvoril prechod z rastovej fázy žrďoviny do fázy tenkej kmeňoviny. 

Vznikli nám dve informačné vrstvy, ktoré sme v ďalšom spracovaní posudzovali každú 

zvlášť. 

Tab. 5.1 Ukážka štruktúry databázy drevinového zloženia (čísla 1 a 2 za skratkami drevín znamenajú 

označenie vertikálnej vrstvy, charakterizovanej vekom, t.j. 1 – nad 60 rokov, 2 – do 60 rokov) 

ID ZAP.1 VEK1 BK1 JH1 JD1 SM1 JS1 BH1 ... ZAP.2 VEK2 BK2 JH2 JD2 SM2 JS2 ... JL2 DAT. POZN. 

... ... ... ... ... ... ... ... ... ... ... ... ... ... ... ... ... ... ... ... ... 

91 75 85 10,0 0,5 10,0 80,0 ... ... 22.9.2005 DE: bk, sm, jd... 

92 80 70 26,0 20,0 10,0 10,0 1,0 ... 50 35 25,0 0,5 0,5 30,0 ... 22.9.2005 roznoveky, ne... 

93 60 85 10,0 5,0 0,5 85,0 0,1 ... 95 20 10,0 5,0 0,5 0,5 10,0 ... 23.9.2005 sm v nadurov... 

... ... ... ... ... ... ... ... ... ... ... ... ... ... ... ... ... ... ... ... ... 

Doplnkovou databázou je databáza reálneho výskytu drevín, ktorú sme získali 

redukovaním pomerného zatúpenia drevín zápojom. Po pripojení týchto databáz 

k vektorovým polygónom v programovom prostredí ArcView GIS 3.2, vznikol 

20

efektívny informačný systém s možnosťou jednoduchého zobrazovania výskytu 

jednotlivých drevín v záujmovom území (príloha C). 

V snahe o syntetizáciu informácií o drevinovom zložení do jedného mapového 

obrazu, sme zmapované prvky druhovej štruktúry zatriedili do kategórií podľa 

podobnosti (prevažujúceho zastúpenia drevín) tak, aby sa čo najviac znížil ich počet 

a zároveň aby sa nestratila ich informačná hodnota. Tieto kategórie sme nazvali ako typ 

drevinového zloženia. Pre potreby hrubého orientačného členenia sme tieto opäť 

syntetizovali na základe jednej prevládajúcej dreviny do niekoľkých súborov. Toto 

hrubé členenie sme použili iba v mape drevinového zloženia (príloha B), aj to iba ako 

prehľadný farebný podklad doplňujúci hlavnú mapovú tému (obsahujúcu jednotlivé 

prvky druhovej štruktúry). 

Prehľady o zastúpení 

drevín v typologických 

jednotkách, v dielcoch 

a v celom území, sme získali 

spracovaním rastrových 

obrazov (grid analýzy) 

v programovom prostredí 

IDRISI, ako vážený 

aritmetický priemer 

zastúpení drevín, kde váhou 

bola výmera, resp. počet 

buniek nesúcich hodnoty 

zastúpenia, ktoré sa 

priestorovo nachádzajú 

v definovaných častiach 

územia (modul EXTRACT). 

Do výpočtu vstupovali Obr. 5.1 Programové prostredie IDRISI 32 

zastúpenia drevín redukované zápojom. 

5.2.4 Zostavenie modelu zastúpenia drevín potenciálnej prírodnej vegetácie 

Pri stanovení modelu zastúpenia drevín potenciálnej prírodnej vegetácie (model PDZ) 

sme vychádzali z typologických jednotiek u nás klasifikovaných na 

geobiocenologickom princípe (sensu ZLATNÍK 1959, HANČINSKÝ 1972). Rámcovo sme 

vychádzali z poznatkových báz rekonštruovaného pôvodného drevinového zloženia 

(VLADOVIČ 2003, VOLOŠČUK 2001), najmä však z databázy modelov pre účely 

budovania siete NATURA 2000 (SCHWARZ, RIZMAN 2002 b). Snažili sme sa zohľadniť 

špecifiká a poznatky o pôvodnosti drevín v záujmovom území (BLATTNÝ, ŠŤASTNÝ 

1959; FUTÁK 1980), ako aj poznatky historického prieskumu (BARTÁK 1929; MIKYŠKA 

1936; KORPEĽ P. in KOLEKTÍV 1957) a údaje z výskumov Badínskeho pralesa (KORPEĽ 

Š. 1989; SANIGA 1999; KRIŽOVÁ 2000; VANČO 2002, BEŇUŠKA 2003). Určitým 

rámcovým poznatkom pre zostavenie modelu bol aj vlastný terénny stanovištný 

prieskum, najmä údaje z fytocenologických zápisov v prirodzenejších častiach 

ochranného pásma. Model uvádzame vo výsledkoch (tab. 6.2). 

Použili sme metódu prípustných rozpätí hodnôt. Pri tvorbe intervalov (prípustných 

rozpätí) sme zohľadňovali matematické podmienky modelov: maximálne zastúpenie 

ľubovoľnej dreviny + suma minimálnych zastúpení ostatných drevín ≤ 100; minimálne 

zastúpenie ľubovoľnej dreviny + suma maximálnych zastúpení ostatných drevín ≥ 100 

(SCHWARZ, RIZMAN 2002 a). 

21

Porovnanie modelov PDZ predkladaných a použitých rôznymi autormi uvádzame 

v prílohe A.20. Podrobne sa zhodnoteniu použitého modelu venujeme v diskusii. 

5.2.5 Porovnanie súčasného stavu drevinového zloženia s modelom PDZ 

Porovnanie súčasného stavu drevinového zloženia s modelom PDZ sme vykonali 

prekrytom informačných vrstiev typologickej mapy (obsahujúcej priestorové údaje 

o modelovom PDZ) a mapy súčasného stavu drevinového zloženia. Prekryt sme 

realizovali pomocou GIS v programovom prostredí IDRISI 32. Pre vlastný výpočet 

aproximácie sme použili dva varianty vzorcov. Vzorec (5.1) podľa algoritmu výpočtu 

použitého v práci ŠVOČ (GLONČÁK in msc. 2004). Vzorec (5.2) podľa PAPÁNKA (1967, 

doplnok k zlepšovaciemu návrhu GRÉKA 1966 in VLADOVIČ 2003). 

[ ∑O KL ∑O 

] 

a = 100 − MAX ; Z 

(5.1) 

a – aproximácia (%) 

∑OKL – suma odchýlok skutočného zastúpenia od modelového maxima 

∑OZ – suma odchýlok skutočného zastúpenia od modelového minima 

⎛ 

⎞ 

⎜ ∑O a = 100⋅ 

1− 

⎟ 

(5.2) 

⎜ 

⎟ 

⎝ ∑ MIN + 100 ⎠ 

∑O – suma odchýlok skutočného zastúpenia od modelového 

∑MIN – súčet minimálnych zastúpení drevín uvedených v modeli 

Prirodzenosť drevinového zloženia sme vzťahovali zvlášť pre informačné vrstvy 1 

a 2 (nad 60 rokov a do 60 rokov). Rastrové (grid) analýzy sme vykonali dvoma 

spôsobmi – bez generalizácie a s použitím generalizácie. Pri metóde automatizovanej 

generalizácie sme stanovili veľkosť bunky rastra rovnajúcu sa minimálnemu areálu pre 

dreviny na 30x30m (900 m 2 ). 

V ďalšom texte sa budeme podrobnejšie venovať postupu spracovania rastrových 

obrazov v programovom prostredí IDRISI. Generalizácia prebehla na princípe expanzie 

buniek rastra, pričom nové bunky obsahovali priemerné hodnoty pôvodných buniek 

(modul CONTRACT – ponuka „pixel aggregation“). Keďže rastrový obraz má zvyčajne 

nulovú hodnotu pozadia, pri tomto spôsobe generalizácie vznikol nežiadúci jav, tzv. 

„okrajový efekt“, pri ktorom sa do hodnôt okrajových buniek spriemerovala hodnota 

pozadia. Aby sme eliminovali tento nežiadúci jav, museli sme pre vstupné rastrové 

obrazy vytvoriť nárazníkovú (obalovú) zónu, tzv. „buffering“. Takýmto spôsobom sa 

hodnota okrajových buniek preniesla do hodnôt susedných buniek pozadia. Z tejto 

skúsenosti vyplýva poznatok (ak sa chceme vyvarovať zbytočným komplikáciám pri 

spracovaní dát), že pri terénnom prieskume je žiadúce mapovať s presahom hraníc 

záujmového územia aspoň v šírke predpokladanej veľkosti minimálneho areálu 

(budúcej veľkosti bunky rastra). 

Keďže bunky rastra obsahujú iba jednu hodnotu, museli sme vytvoriť rastrové 

obrazy pre každú drevinu, resp. skupiny drevín zvlášť. Vzniklo nám 7 obrazov 

skutočného zastúpenia drevín (bk, jd, sm, cl, jl, osp, osn – viď kapitola 5.3), 7 obrazov 

minimálneho modelového zastúpenia drevín a 7 obrazov maximálneho modelového 

zastúpenia drevín. Prekrývanie rastrových vrstiev sme vykonali modulom OVERLAY, 

záporné hodnoty sme odstránili použitím modulu RECLASS a na zložitejšie 

22

matematické operácie z obrazmi sme použili modul MODELING – IMAGE 

CALCULATOR. Ďalším problémom, ktorý sme museli riešiť bola skutočnosť, že 

niektoré výsledné oblasti s nulovou prirodzenosťou, mali tým pádom rovnakú hodnotu 

ako pozadie. Týmto oblastiam sme museli priradiť (prekrytom vrstiev) aspoň 

symbolickú hodnotu (napr. 0,1). 

Hodnoty prirodzenosti drevinového zloženia sme zaradili do štyroch stupňov (sensu 

SCHWARZ, RIZMAN et al. 2002a): 

1. porasty s prirodzeným drevinovým zložením: ≥ 85% 

2. porasty s mierne pozmeneným drevinovým zložením: 75–84% 

3. porasty so stredne pozmeneným drevinovým zložením: 50–74% 

4. porasty s prevahou stanovištne nepôvodných drevín: ≤ 49% 

5.3 ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK 

Abecedný zoznam skratiek drevín: 

BH Brest horský Ulmus glabra 

BK Buk lesný Fagus sylvatica 

BO Borovica lesná Pinus sylvestris 

BR Breza bradavičnatá Betula pendula syn. Betula verrucosa 

BZ Baza čierna Sambucus nigra 

CS Čerešňa vtáčia Cerasus avium 

DG Duglaska tisolistá Pseudotsuga menziesii 

DZ Dub zimný Quercus petraea 

GK Pagaštan konský Aesculus hippocastanum 

JB Jarabina vtáčia Sorbus aucuparia 

JD Jedľa biela Abies alba 

JH Javor horský Acer pseudoplatanus 

JL Jelša lepkavá Alnus glutinosa 

JM Javor mliečny Acer platanoides 

JP Javor poľný Acer campestre 

JS Jaseň štíhly Fraxinus excelsior 

LS* Lieska obyčajná Corylus avellana 

LV Lipa veľkolistá Tilia platyphyllos 

OS Topoľ osikový (osika) Populus tremula 

RKT* Vŕba rakytová Salix caprea 

SC Smrekovec opadavý Larix decidua 

SM Smrek obyčajný Picea abies 

TB Topoľ biely Populus alba 

TP Čremcha obyčajná Padus avium 

TJ* Tuja západná Thuja occidentalis 

TX Tis obyčajný Taxus baccata 

VK Vŕba (krovité druhy) Salix sp. 

*druhy nenachádzajúce sa v aktualizovanom zozname v prílohe zákona 545/2004 Z. z. 

Použité skratky pre skupiny drevín: 

CL – cenné listnáče – súhrnné označenie pre dreviny rodov Acer, Ulmus, Fraxinus 

a Tilia 

23

OSP – ostatné pôvodné dreviny – pionierske a ostatné ojedinele sa vyskytujúce dreviny, 

u ktorých je predpoklad, že sa v danom území vyskytujú prirodzene (br, dz, jb, cs, 

os, rkt, bz, ls, vk) 

OSN – ostatné nepôvodné a introdukované dreviny (sc, dg, bo, tj) 

PD – pionierske (prípravné) dreviny 

Ostatné skratky a symboly použité v texte a v tabuľkách: 

DE – dolná etáž 

ESD – ekologické skupiny druhov 

HE – horná etáž 

HSPT – hospodársky súbor porastových typov 

JPRL – jednotky priestorového rozdelenia lesa 

JTSK – súradnicový systém Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej 

KZ – kruhová základňa 

LHC – lesný hospodársky celok 

LHP – lesný hospodársky plán 

LT – lesný typ 

LUC – lesný užívateľský celok 

LVS – lesný vegetačný stupeň 

LVÚ – Lesnícky výskumný ústav (v súčasnosti NLC) 

NLC – Národné lesnícke centrum Zvolen (bývalý Lesoprojekt a LVÚ) 

NPR – národná prírodná rezervácia 

NST – nižší stupeň 

OP – ochranné pásmo 

PDZ – prirodzené drevinové zloženie 

PDZ % – prirodzenosť drevinového zloženia v % (synonymum – aproximácia) 

PT – porastový typ 

SLT – skupina lesných typov 

ŠOP SR – Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky 

ÚSES – územný systém ekologickej stability 

VST – vyšší stupeň 

μ – aritmetický priemer 

σx – smerodajná odchýlka 

24

6. PREHĽAD VÝSLEDKOV 

6.1 VEGETAČNÁ CHARAKTERISTIKA 

V záujmovom území sme založili 32 fytocenologických zápisov. Zápisy sú vyznačené 

v mape (príloha A.5) a porovnané v syntetickej tabuľke uvedenej v prílohách (A.7, 

A.8). Výsledky meraní drevín na plochách zápisov (hrúbky d1,3, početnosť, zastúpenie, 

kruhová základňa) sú zhodnotené vo forme tabuliek a grafov (príloha A.9). 

Charakteristiku jednotlivých plôch (tzv. hlavičkové údaje) uvádzame v prílohe A.6. 

Fytocenologické poznámky s charakterom zápisu uvádzame kompletne aj so súpisom 

druhov taktiež v prílohe A.6 

Na území OP sme zaznamenali (na lesných biotopoch) 140 druhov cievnatých 

rastlín (34 drevín, 106 bylín). Najväčšia druhová diverzita je v SLT FrAl (zápis č. 31), 

kde sme zaznamenali až 69 druhov cievnatých rastlín (12 drevín, 57 bylín) na ploche 

400 m 2 . 

Prevládajúcimi ekologickými skupinami v súbore všetkých 32 plôch sú druhy 

nitrofilné (Lunaria rediviva, Mercurialis perennis, Geranium Robertianum), bučinové 

(Galium odoratum, Galeobdolon luteum, Rubus hirtus, Dentaria bulbifera) a vysoké 

byliny a papradiny (Dryopteris filix–mas, Athyrium filix–femina). Najvyššiu stálosť 

(97%) dosiahol druh Dryopteris filix–mas. Za ním nasledujú druhy Geranium 

robertianum, Dentaria bulbifera, Galium odoratum, Mercurialis perennis, Oxalis 

acetosella, Senecio ovatus a Mycelis muralis. 

Pre dotknuté územie je charakteristická pomerne rovnomerná a stála účasť 

nitrofilných a heminitrofilných druhov, čo svedčí o dobrej zásobenosti tunajších pôd 

disponibilným dusíkom. Charakteristická je tiež hojná až dominantná účasť vysokých 

bylín a papradín, čo svedčí o prechode k 5. LVS. 

6.2 TYPOLOGICKÁ CHARAKTERISTIKA ÚZEMIA 

Tab. 6.1 Zastúpenie typologických jednotiek v OP NPR 

SLT Rad VS LT 

Pôvodný vedecký názov 

(ZLATNÍK 1959) 

Slovenský názov 

(HANČINSKÝ 1972) 

ha % 

Fp vst B 4 Fagetum pauper Bučina 22,48 18,3 

4302 Zubačková bučina vst 21,62 17,6 

4305 Kamenitá papradinová bučina vst 0,87 0,7 

Ft B 4 Fagetum typicum Typická bučina 68,72 56,1 

4312 Marinková typická bučina 40,06 32,7 

4313 Živná typická bučina 6,89 5,6 

4314 Kamenitá typická bučina 1,35 1,1 

4316 Nitrofilná typická bučina 20,42 16,7 

AF nst B 5 Abieto - Fagetum nst Jedľová bučina nižší stupeň 3,10 2,5 

5304 Nitrofilná papradinová typická bučina nst 3,10 2,5 

Ftil B/C 4 Fagetum tiliosum Lipová bučina 13,15 10,7 

4402 Marinkovo-bažanková lipová bučina 6,24 5,1 

4405 Mesačnicovo-bažanková lipová bučina 2,93 2,4 

4406 Kamenitá lipová bučina 3,98 3,2 

FAc nst B/C 5 Fageto - Aceretum nst Buková javorina nižší stupeň 10,48 8,6 

5402 Papradinová buková javorina nst 5,32 4,3 

5404 Mesačnicová buková javorina nst 4,75 3,9 

5406 Deväťsilová podmáčaná buková javorina nst 0,41 0,3 

TAc vst C 4 Tilieto - Aceretum vst Lipová javorina vyšší stupeň 1,35 1,1 

4501 Balvanitá lipová javorina vst 1,35 1,1 

FrAc nst C 5 Fraxineto - Aceretum nst Jaseňová javorina nižší stupeň 0,60 0,5 

5502 Sutinová mesačnicová jaseňová javorina nst 0,60 0,5 

FrAl "c" 901 Fraxineto - Alnetum Jaseňová jelšina 2,67 2,2 

25

Obr. 6.1 Aktualizovaná mapa SLT pre OP NPR Badínsky prales 

Podrobnú mapu lesných typov s vyznačenými plochami zápisov uvádzame 

v prílohe A.5. Mapa obsahuje mapové tematické vrstvy: polohopis upravenej obrysovej 

mapy, výškopis s ekvidištanciou 5 m, vrstvu skalných biotopov, lesných ciest, 

opustených kameňolomov, vodných tokov, tematickú vrstvu lesných typov 

a fytocenologických zápisov a poznámok. 

Okrem tlačenej analógovej mapy sme vytvorili aj jej digitálnu formu s databázou 

(príloha C). Táto spolu s ostatnými mapami tvorí systém GIS, s možnosťou 

interaktívneho pripojenia na databázu. 

Okrem toho sme sa pokúsili o priestorovú reliéfnu analýzu (prepojením 

s digitálnym modelom terénu), v ktorej sme sa snažili nájsť závislosť výskytu lesných 

typov od expozície, sklonu a nadmorskej výšky (príloha A.10). Z grafov možno usúdiť, 

že výskyt lesných typov v záujmovom území, nemá výraznú súvislosť s nadmorskou 

výškou a sklonom terénu. Zaujímavým je však náznak systematickej expozičnej 

závislosti výskytu vegetačných jednotiek. Pre dotknuté územie platí špecifický jav, 

pozorovaný už pri prácach v teréne. Skupiny lesných typov Fagetum pauper vst sú 

viazané prevažne na severné až severozápadné svahy, SLT Fagetum typicum a Abieto– 

Fagetum nst sa vyskytujú prevažne na severovýchodných expozíciách a výskyt SLT 

edaficko–trofického radu B/C a C je posunutý na východné až juhovýchodné expozície. 

Pochopiteľnou výnimkou je SLT FrAl a LT 5406 (Deväťsilová podmáčaná buková 

javorina nst), ktoré sú viazané na údolné reliéfy. Ak tento poznatok zovšeobecníme, 

možno konštatovať, že v dotknutom území sa „chudobnejšie“ fytocenózy vyskytujú na 

severných a severozápadných svahoch a výskyt „bohatších“ nitrofilných spoločenstiev 

je viazaný prevažne na východné a juhovýchodné expozície. 

Je potrebné pripomenúť, že prechody vegetačnej stupňovitosti a edafickotrofických 

radov mali v skutočnosti často spojitý charakter a výrazné hranice boli 

výnimkou. Preto aj zaraďovanie do kategórií (syntaxónov) bolo často problematické. 

26

6.3 VÝSLEDKY MAPOVANIA DREVINOVÉHO ZLOŽENIA 

Podrobnú mapu súčasného stavu drevinového zloženia mapovaného v období august až 

október 2005 prikladáme vo forme veľkoformátovej mapy (príloha B). Mapa obsahuje 

výškopis, polohopis upravenej obrysovej mapy, lesných ciest, opustených 

kameňolomov, vodných tokov a tematickú mapovú vrstvu drevinového zloženia. Téma 

drevinového zloženia sa skladá z prvkov druhovej štruktúry označených číslom, 

niekoľkých bodových objektov (napr. skupinky sm), a farebných polygónov 

označujúcich zjednodušené skupiny prvkov združené na základe prevládajúcej dreviny 

(kvôli prehľadnosti). V jednom prípade (prvok 112) sme dodatočne spresnili priebeh 

hranice zvýšeného výskytu jedle (na základe georeferencovanej leteckej snímky). 

Nevyhnutnou súčasťou mapy je popis prvkov, ktorý uvádzame v tabuľkovej forme v 

prílohe A.11. 

Podobne ako typologická mapa, aj mapa drevinového zloženia je súčasťou GIS 

s databázou (príloha C). Zastúpenie vybraných druhov drevín je priestorovo znázornené 

v podobe prehľadných mapiek v prílohe A.14. Kvôli celkovému prehľadu sme 

jednotlivé prvky združili na základe dominantného zastúpenia do kategórií – typov 

drevinového zloženia (obr. 6.2). 

Obr. 6.2 Ilustračná mapka typov drevinového zloženia. Dreviny oddelené v legende medzerou sa 

vyskytujú v približne rovnocennom zastúpení, dreviny v zátvorke tvoria charakteristickú prímes. 

27

jh 

11% 

zastúpenie drevín v OP - vrstva nad 60 r. 

sm 

7% 

jd 

16% 

js 

3% 

bh 

1% 

jm 

1% ost. 

2% 

bk 

59% 

Obr. 6.3 Zastúpenie drevín v OP vztiahnuté na informačnú vrstvu 1 (nad 60 rokov). Do výpočtu 

vstupovali zastúpenia redukované zápojom prvkov, ako vážený aritmetický priemer, kde váhou bola 

plocha prvkov. Vzťahovaná plocha (116,1 ha) je znázornená v pravej časti obrázka. Ost. = ostatné, 

ojedinele a akcesoricky sa vyskytujúce dreviny (sc, lv, jl, os, dz, br, rkt, cs, jb, dg, bo) 

jd 

10% 

js 

7% 

ls 

12% 

zastúpenie drevín v OP - vrstva do 60 r. 

bh 

6% 

rkt 

2% 

jm 

1% 

jl 

1% 

jh 

14% 

ost. 

1% 

bk 

30% 

sm 

16% 

Obr. 6.4 Zastúpenie drevín v OP vztiahnuté na informačnú vrstvu 2 (do 60 rokov). Do výpočtu 

vstupovali zastúpenia redukované zápojom prvkov, ako vážený aritmetický priemer, kde váhou bola 

plocha prvkov. Vzťahovaná plocha (20,5 ha) je znázornená v pravej časti obrázka. Ost. = ostatné, 

ojedinele a akcesoricky sa vyskytujúce dreviny (jb, os, tx, lv, bz, dz, vk, bo, br, sc, tj, jp, gk) 

100% 

80% 

60% 

40% 

20% 

0% 

4302 

4305 

4312 

4313 

4314 

4316 

Zastúpenie drevín v LT 

Obr. 6.5 Zastúpenie drevín v lesných typoch – vrstva 1 (nad 60 rokov). 

5304 

4402 

4405 

4406 

5402 

5404 

5406 

4501 

5502 

901 

LT 

ost. 

sm 

jl 

jm 

lv 

bh 

js 

jh 

jd 

bk 

28

Zápoj a veková štruktúra prvkov je znázornená v mapovom prehľade (prílohy 

A.12, A.13). 

Priemerné hodnoty zastúpenia drevín pre celé územie OP vidieť z obr. 6.3 a 6.4. 

Priemerné hodnoty zastúpenia drevín v JPRL uvádzame v tabuľkovej forme v prílohe 

A.15. Zastúpenia drevín v lesných typoch vztiahnuté na informačnú vrstvu 1 (nad 60 

rokov) sú graficky znázornené na obrázku 6.5. Lesné typy sú zoradené štandardným 

spôsobom (sensu HANČINSKÝ 1972), teda podľa edaficko-trofických radov. Z grafu 

vidieť ako s pribúdaním trofnosti klesá podiel buka a stúpa podiel cenných listnáčov. 

Tabuľkový prehľad zastúpenia drevín v lesných typoch uvádzame v prílohe A.16. 

Skratky drevín sú zjednotené podľa kapitoly 5.3. V tabuľkovom prehľade sme drevinám 

s malými hodnotami zastúpenia pridelili znamienka + a – (0,1 až 0,9 % a menej ako 0,1 

%). 

6.4 MODEL PRIRODZENÉHO DREVINOVÉHO ZLOŽENIA 

V tabuľke 6.2 uvádzame model prirodzeného drevinového zloženia (zastúpenia drevín 

potenciálnej prirodzenej vegetácie podľa typologických jednotiek). Tento model tvorí 

porovnávacie kritérium pre hodnotenie prirodzenosti drevinového zloženia pre 

dotknuté územie. Metodiku pre zostavenie modelu uvádzame v kapitole 5.2.4. Odlišné 

modely, prístupy a poznatkové bázy porovnávame v diskusii. 

Tab. 6.2 Model zastúpenia drevín potenciálnej prirodzenej vegetácie (model PDZ) 

SLT LT 

bk 

min max 

jd 

min max 

sm 

min max 

CL* 

min max 

jl 

min max 

OSP* 

min max 

OSN* 

min max 

Fp vst 70 100 0 25 0 0 0 30 0 0 0 5 0 0 

4302 75 100 0 25 0 0 0 10 0 0 0 5 0 0 

4305 70 100 0 25 0 0 0 30 0 0 0 5 0 0 

Ft 50 100 0 35 0 0 0 35 0 2 0 5 0 

4312 60 100 0 35 0 0 0 20 0 2 0 5 0 

4313 55 100 0 30 0 0 0 30 0 2 0 5 0 

4314 50 100 0 25 0 0 0 30 0 0 0 5 0 

4316 50 100 0 25 0 0 5 35 0 2 0 5 0 

AF nst 5304 40 90 10 60 0 5 5 35 0 2 0 5 0 0 

Ftil 10 80 0 25 0 0 10 90 0 0 0 5 0 0 

4402 15 80 0 25 0 0 10 80 0 0 0 5 0 0 

4405 10 80 0 25 0 0 10 90 0 0 0 5 0 0 

4406 10 70 0 15 0 0 25 90 0 0 0 5 0 0 

FAc nst 10 80 5 50 0 5 20 90 0 10 0 5 0 0 

5402 10 70 5 50 0 5 20 90 0 2 0 5 0 0 

5404 10 70 5 50 0 5 20 90 0 2 0 5 0 0 

5406 10 80 0 50 0 5 20 90 0 10 0 5 0 0 

TAc vst 4501 0 50 0 15 0 0 40 100 0 0 0 5 0 

FrAc nst 5502 0 50 0 25 0 5 40 100 0 5 0 5 0 

FrAl 901 0 20 0 5 0 5 0 70 30 100 0 20 0 0 

*CL= jh, js, lv, jm, bh; OSP= ostatné pôvodné (br, dz, jb, cs, os, rkt); OSN= ostatné nepôvodné (sc, dg, bo) 

6.5 VÝSLEDKY ANALÝZ PRIRODZENOSTI PORASTOV 

Výsledkom je aproximácia (miera priblíženia) súčasného stavu drevinového zloženia 

voči zastúpeniu drevín potenciálne prirodzenej vegetácie charakterizovanej 

typologickými jednotkami. Hlavný výsledok je vo forme mapy prirodzenosti, v ktorej 

0 

0 

0 

0 

0 

0 

0 

29

sú priestorovo definované časti porastov líšiace sa rôznou mierou priblíženia 

k prirodzenému (modelovému) drevinovému zloženiu (obr. 6.6). 

prirodzenosť (%) 

n 

Obr. 6.6 Mapa prirodzenosti drevinového zloženia porastov. Výstup je platný pre informačnú vrstvu 1 

( ad 60 rokov). Pre výpočet bol použitý vzorec 5.1 a metóda generalizácie (veľkosť bunky rastra 

30x30m). 

Ako vyplýva z metodiky, výstupom analýz je niekoľko variant výsledkov. 

Jednotlivé varianty sa líšia použitím vzorca pre výpočet aproximácie (vzorec 5.1 a 5.2), 

generalizáciou (bez generalizácie – veľkosť bunky rastra 1x1m; použitím generalizácie 

– veľkosť bunky rastra 30x30m) a vzťahovanou informačnou vrstvou (vrstva do 60 

rokov a nad 60 rokov). Porovnanie jednotlivých variant uvádzame v prílohe A.17. 

V ďalšom texte budeme uvažovať s jednou vybranou variantou, a to s aproximáciou 

drevinového zloženia nad 60 rokov, počítanou vzorcom 5.1 a metódou generalizácie 

s veľkosťou bunky rastra 30x30m (obr. 6.6; príloha A.17 – obr. 28a). 

Na obrázku 6.6 možno identifikovať rozsiahlejšie tmavozelené polygóny značiace 

oblasti s drevinovým zložením veľmi blízkym modelovému (prirodzenému). Žlté 

polygóny identifikujú oblasti s drevinovým zložením už do značnej miery (približne 

50%) odchýleným od prirodzeného. Za najkritickejšie z hľadiska prirodzenosti (a teda 

aj z hľadiska ekologickej stability) možno považovať oblasti identifikované oranžovou 

a červenou farbou. 

Pre správnu interpretáciu je však potrebné poznať, čo v jednotlivých častiach 

územia spôsobuje najväčšie odchýlky od PDZ. Preto uvádzame (v prílohe A.18) 

prehľadné mapky odchýlok skutočného zastúpenia vybraných drevín od modelového. 

Odchýlky možno rozdeliť na kladné (odchýlky od modelového maxima, t.j. „to, čo je 

navyše“) a záporné (odchýlky od modelového minima, t.j. „čoho je nedostatok“). 

Z uvedených prehľadov vyplýva, že najvýraznejšie sa na neprirodzenosti podieľa 

drevina smrek. Za výrazný vplyv možno v niektorých častiach územia považovať 

nedostatok buka, čo však súvisí s nadbytkom iných drevín, najmä spomínaného smreka. 

Značná je aj oblasť výskytu jedle so zastúpením nad stanovenú modelovú hranicu. Túto 

skutočnosť je potrebné dať do súvislosti s poznatkami z typologického prieskumu (v 

30

danej oblasti sme síce vymapovali slt Fagetum typicum, ale fytocenóza má charakter 

prechodu k 5.lvs s fragmentami slt Abieto–Fagetum nst). Prirodzenosť dominantného 

zastúpenia jedle v spomínanej oblasti je teda sporná. Z prehľadu ďalej vidieť vplyv 

prímesi smrekovca (najmä časť porastu 795) a pomiestny vplyv nadmerného výskytu 

cenných listnáčov. Tento možno považovať takisto za sporný, ak pripustíme že ide 

o prirodzené vývojové štádium so zvýšeným podielom cenných listnáčov. 

Priemernú prirodzenosť pre územie OP sme vypočítali s využitím modulu 

EXTRACT v prostredí IDRISI, ako vážený aritmetický priemer hodnôt prirodzenosti 

priestorovo sa nachádzajúcich na území OP s porastami nad 60 rokov (informačná 

vrstva 1, viď. obr. 6.3). Celková prirodzenosť v OP platná pre porasty nad 60 rokov je 

87,2 %. Po tomto zovšeobecnení možno porasty nachádzajúce sa v záujmovom území 

považovať z hľadiska prirodzenosti drevinového zloženia za cenné, so stupňom 

prirodzenosti 1 (porasty s prirodzeným drevinovým zložením). 

Priemerné hodnoty prirodzenosti vypočítané pre jednotlivé JPRL, resp. ich časti 

uvádzame spolu s mapkou v obr. 6.7. 

dielec 

794 

PDZ% 

97 

0 % 

795 73 

796 95 

797 97 

798 

799 -1 

89 

50 

50 

803 časť 100 

804 89 

805 84 

806 94 

807a 84 

100 

807b 32 

808 71 

824 86 

826 -1 91 

826 -2 92 

827 98 

828 60 

Obr. 6.7 Priemerné hodnoty prirodzenosti pre JPRL (s vyňatím častí porastov mladších ako 60 rokov) 

Aj keď uvedený variant výsledku považujeme za najvýstižnejší (nakoľko model 

PDZ bol stavaný pre typologické jednotky vylíšené pre základnú fytocenózu), v snahe 

podchytiť mladšiu vrstvu porastov sme sa pokúsili vyhodnotiť aj prirodzenosť častí 

porastov mladších ako 60 rokov (informačná vrstva 2). Z obr. 28b (príloha A.17) možno 

vidieť odchýlky od prirodzenosti drevinového zloženia mladých porastov vo 

vývojovom štádiu. Z obr.29 v prílohe A.18 vidieť, že najvýznamnejšou mierou sa na 

neprirodzenosti podieľa opäť smrek. Pre túto vrstvu je však charakteristický zvýšený 

výskyt pionierskych drevín (najmä liesky) a cenných listnáčov na úkor buka. 

Z nezgeneralizovaného variantu (obr. 28f a 28h) možno v niektorých častiach územia 

pozorovať, že staršia neprirodzená vrstva podrastá mladšou prirodzenejšou (prvok 90, 

93, 94, 149 – viď príloha B). Celková prirodzenosť drevinového zloženia vrstvy do 60 

rokov je 74 % pri použití metodiky generalizácie a len 68 % pri použití metodiky bez 

generalizácie. Vzniknutý rozdiel je spôsobený skreslením pri generalizácii, pretože išlo 

prevažne o plošne menšie prvky obklopené prevažne prirodzenejšími porastami, čo sa 

odrazilo pri priemerovaní hodnôt buniek rastra. 

Umelé rozdelenie drevinového zloženia do dvoch informačných vrstiev (podľa 

veku) bolo síce pre potreby hodnotenia prirodzenosti účelné, ale z praktického hľadiska 

31

je vhodné pokúsiť sa aspoň čiastočne syntetizovať informácie do jednej informačnej 

vrstvy. Túto požiadavku sme riešili prekrytom vrstiev, keď sme vrstvu 2 (do 60 rokov) 

prekryli hodnotami vrstvy 1 (nad 60 rokov – okrem buniek s nulovou hodnotou), čím sa 

vlastne vrstva 1 doplnila hodnotami vrstvy 2 v miestach kde sa vyskytuje iba mladší 

porast. V miestach, kde sa priestorovo vyskytovali obe vrstvy sa takýmto spôsobom 

mladšia vrstva zanedbala. Priemerné hodnoty prirodzenosti pre územie OP, JPRL 

a typologické jednotky uvádzame v tabuľkovej forme v prílohe A 19 (tab. 12, 13, 14). 

Číselný prehľad hodnôt prirodzenosti a stupňov prirodzenosti (sensu SCHWARZ, 

RIZMAN et al. 2002a) pre jednotlivé prvky, ako aj ich porovnanie (počítané vzorcom 5.1 

a 5.2) uvádzame v prílohe A.19 (tab. 11). 

Tab. 6.3 Porovnanie skutočného a modelového zastúpenia 

drevín pre územie OP (vztiahnuté na informačnú vrstvu 1 – 

nad 60 rokov) 

zastúpenie drevín bk jd sm CL jl OSP OSN 

skutočné 57,7 16,1 7,2 17,5 0,5 0,5 0,5 

modelové minimum 48,2 0,6 0,0 5,4 0,2 0,0 0,0 

modelové maximum 93,1 31,3 0,7 38,2 2,2 5,1 0,0 

odchýlka od modelu 0,0 0,0 6,5 0,0 0,0 0,0 0,5 

32

7. DISKUSIA 

7.1 ZHODNOTENIE A POROVNANIE VÝSLEDKOV TYPOLOGICKÉHO 

PRIESKUMU 

Bylinná synúzia v záujmovom území je okrem bučinových druhov charakteristická 

pomerne rovnomernou a stálou účasťou nitrofilných a heminitrofilných druhov, čo 

potvrdzuje poznatok pedológov, že ide o pôdy minerálne bohaté s vysokým 

produkčným potenciálom (BUBLINEC, PICHLER 2001). 

V porovnaní s pôvodnou typologickou mapou, sme podrobným mapovaním zistili 

o čosi pestrejší výskyt typologických jednotiek, ktoré v doterajšej mape neboli 

zohľadnené (obr. 7.1). Vylíšili sme niektoré SLT, ktoré v danom území neboli 

zaznamenané: sutinové spoločenstvá edaficko-trofického radu C (TAc vst, FrAc nst) 

a spoločenstvá hydrického súboru „c“ (FrAl). V niektorých častiach badať výrazné 

rozdiely vo vylíšení typologických jednotiek (rozdiel radu, resp. LVS). S podobnými 

skúsenosťami s typologickými mapami sa stretávajú viacerí súčasní typológovia (napr. 

VIEWEGH, HOKR 2003, FLACHBART 2001). 

Obr. 7.1 Porovnanie pôvodnej (vľavo) a nami zmapovanej typologickej mapy (vpravo). Pôvodná mapa 

bola poskytnutá LESOPROJEKTOM (1999). 

Spoľahlivosť vylíšenia typologických jednotiek v severozápadnej tretine územia je 

sporná, vzhľadom na malý plošný výskyt spoločenstiev, ktoré by sme mohli považovať 

za základnú fytocenózu. Tu sme sa opierali o pôvodnú typologickú mapu, iba sme 

čiastočne upravili hranice typologických jednotiek. V priestore NPR sme sa opierali 

najmä o výsledky minulých výskumov (VANČO 2002, BEŇUŠKA 2003). Tieto výsledky 

však možno považovať za predbežné vzhľadom na nedostatok plôch v štádiu optima. 

KRIŽOVÁ (2000) uvádza výskyt fragmentu hydricky podmieneného spoločenstva 

SLT FrAl pri východnej hranici rezervácie. Spomínané územie sme však v mape 

zahrnuli do SLT FAc nst, LT 5406 (deväťsilová podmáčaná buková javorina), pretože 

išlo o plošne malé nesúvislé fragmenty, ktoré sa do mapy nedali zakresliť. Podobné 

fragmenty s výskytom hygrofilných druhov sme nachádzali aj v iných častiach územia 

vo vlhkých dolinkách, pozdĺž potokov a v blízkosti prameňov (napr. pozdĺž Badínskeho 

potoka, ďalej v lokalite Masná dolinka a Pažiť - viď príloha A.1). 

Ak porovnáme aktualizovanú typologickú mapu obsahujúcu typologické zápisy 

(príloha A.5) so syntetickou tabuľkou (príloha A.7), možno si všimneme rozdiel 

v zaradení niektorých zápisov a vylíšením jednotky na mape. Je to spôsobené tým, že 

zápisom sme výnimočne zachytili nezmapovateľný fragment inej fytocenózy ako je 

prevažujúce okolie (zápis č. 3, 14, 20, 26 a 34). 

33

Už v predošlých kapitolách spomínaný prechodný charakter fytocenóz s častým 

mozaikovým výskytom fragmentov komplikoval postup mapovania. V prírode sa 

väčšinou stretávame so spojitými veličinami, ktoré sa snažíme systematicky utriediť do 

umelých kategórií, pričom sa musíme zmieriť s istou chybou zo zovšeobecnenia. Preto 

je pri aplikácii takýchto informácií veľmi dôležitá interpretácia. V našom prípade je to 

poznatok, že pri stanovení modelu potenciálnej prirodzenej vegetácie je potrebné určiť 

pomerne široké intervaly zastúpenia drevín pre jednotlivé typologické jednotky, aby sa 

zohľadnila ich variabilita a eliminovala ostrá hranica medzi jednotlivými kategóriami. 

Aj napriek nedostatočným skúsenostiam s typologickým mapovaním (ktoré mohli 

viesť v istej miere k subjektivite) možno celkovo povedať, že sme spresnili a doplnili 

doterajšiu typologickú mapu v záujmovom území. Presnosť výsledku vyplýva z toho, že 

sme venovali dostatok času podrobnému prechodeniu a zmapovaniu všetkých častí 

územia a používali sme podkladové mapy väčších mierok (1:5000), obsahujúce 

kvalitný výškopis (ekvidištancia 5 m). Uvedené výsledky považujeme síce za primerane 

presné, ale nie konečné. V budúcnosti, keď bude viac údajov z výskumov dynamiky 

fytocenóz Badínskeho pralesa a keď sporné územia s výskytom vývojových štádií 

fytocenóz začnú mať charakter základnej fytocenózy, doporučujeme spresniť 

a prehodnotiť nami predkladanú typologickú mapu. 

7.2 ZHODNOTENIE A POROVNANIE VÝSLEDKOV MAPOVANIA 

DREVINOVÉHO ZLOŽENIA 

Z výsledkov (obr.6.2) dobre vidieť, že väčšina JPRL sa vyznačuje značnou heterogenitou 

drevinového zloženia. Táto rôznorodosť vyplýva jednak z rozdielnych 

prírodných podmienok (expozícia, sklon, terénne špecifiká, pôdne a mikroklimatické 

podmienky), jednak z hospodárenia v minulosti (pridávanie hospodárskych prímesí 

nepôvodných drevín do obnovného zastúpenia a pod.). 

V porovnaní so zastúpením drevín v Badínskom pralese (SANIGA 1999), kde je 

dominancia buka jednoznačná (objemové i početnostné zastúpenie 85%), je zastúpenie 

drevín v OP diferencovanejšie (obr. 6.3 a 6.4). Je to spôsobené pestrejšími stanovištnými 

podmienkami (obr. 6.1). 

Pre porovnanie uvádzame zastúpenie drevín podľa LHP. 

jh 

11% 

jd 

16% 

podľa našej metodiky 

js 

3% 

sm 

7% 

bh 

1% 

jm 

1% 

ost. 

2% 

bk 

59% 

jh 

8% 

jd 

21% 

sm 

10% 

js 

2% 

podľa LHP 

Obr. 7.2 Porovnanie priemerného zastúpenia v OP podľa našej metodiky a podľa LHP. 

RYBÁR (in msc. 2004) uvádza pre OP (okrem nami zaznamenaných drevín) ešte 

výskyt lipy malolistej (Tilia cordata), hraba obyčajného (Carpinus betulus) a jarabiny 

mukyňovej (Sorbus aria). Tieto druhy drevín sme pravdepodobne prehliadli a vo 

výsledkoch ich neuvádzame. 

bh 

1% 

bk 

58% 

34

Tab. 7.1 Zastúpenie drevín v JPRL podľa LHP. Ako výmeru uvádzame plochu skutočnú. 

dielec ha zakm bk jd sm jh bh js bo os dielec ha zakm bk jd sm jh bh js bo os 

794 0,63 0,9 30 10 60 807 b 0,49 0,8 20 50 30 

795 12,49 0,9 65 5 30 808 10,01 0,8 30 60 5 5 

796 7,82 0,8 75 10 10 5 824 --1 7,01 0,6 49 20 5 15 1 10 

797 4,00 0,9 85 5 10 824 --2 2,33 0,2 90 10 

798 7,13 0,9 90 10 824 --3 2,33 0,2 50 10 20 20 

799 -1 0,24 1,0 100 826 -11 3,44 0,5 60 10 5 15 10 

799 -2 2,52 0,9 40 10 30 20 826 -12 2,07 0,3 100 

804 15,60 0,8 40 40 10 5 5 826 -13 1,38 0,2 70 15 15 

805 6,15 0,8 60 10 20 10 826 -2 0,80 1,0 20 60 20 

806 --1 7,18 0,7 40 20 10 25 5 827 --1 8,70 0,5 83 12 5 

806 --2 1,80 0,2 65 5 10 20 827 --2 3,73 0,3 95 5 

807 a-1 8,16 0,7 35 20 5 30 10 828 2,41 0,9 30 15 20 15 20 

807 a-2 2,04 0,2 60 10 10 20 

7.2.1 Porovnanie obrysovej mapy s priebehom hraníc v teréne 

Katastrálne hranice dielcov často nekorešpondujú s reálnym výskytom hraníc v teréne, 

čo spôsobuje isté komplikácie pri spracovaní mapových podkladov. Rozhodnúť, ktorý 

mapový podklad je presnejší je problematické. Hranice znázornené na obr. 7.6 červenou 

farbou však považujeme za presnejšie, nakoľko sme dosiahli vysoký prekryt 

s geodetickou mapou, ortofotomapou a meraniami GPS. Do budúcnosti odporúčame 

spresniť hranice dielcov v záujme presnejšieho manažmentu a zjednodušenia 

mapovacích prác. 

Obr. 7.6 Porovnanie mapovej vrstvy originálu obrysovej mapy (LESOPROJEKT 1999) s mapovou vrstvou 

upravenou na reálny priebeh hraníc v teréne. 

7.3 MODELY A POZNATKOVÉ BÁZY PRIRODZENÉHO DREVINOVÉHO 

ZLOŽENIA 

Model prirodzeného drevinového zloženia (alebo zastúpenia drevín potenciálnej 

prirodzenej vegetácie) je pri hodnotení prirodzenosti kľúčovým problémom. Už sme 

spomínali, že model by mal vychádzať z poznatkov o pôvodnom drevinovom zložení 

rekonštruovanom na základe jednotiek lesníckej typológie, na Slovensku opísaných 

ZLATNÍKOM (1959) a neskôr HANČINSKÝM (1972). Ako vyplýva už z ich definície, tieto 

jednotky boli opísané na geobiocenologickom princípe a nesú v sebe informáciu 

35

o pravdepodobnom pôvodnom drevinovom zložení. Táto informácia je však iba 

približná, čo je pochopiteľné, ak si uvedomíme dve najdôležitejšie skutočnosti: 1) 

syntaxóny sú kategorické veličiny a reálna biocenóza ma väčšinou spojitý charakter bez 

„ostrých hrán“ a 2) syntaxóny sa vyznačujú na rôznych miestach Slovenska istými 

geografickými variantmi, ktoré sa líšia aj drevinovým zložením (napr. vplyvom šírenia 

drevín v poľadových dobách). Stanovenie prirodzeného drevinového zloženia, 

komplikuje aj niekoľko ďalších skutočností, najmä nedostatok historických údajov 

a nedostatočné množstvo pralesov, ktoré by reprezentovali všetky stanovištné pomery. 

V nasledujúcich riadkoch sa pokúsime zhrnúť poznatkové bázy a zdôvodniť model PDZ 

použitý pre túto prácu (viď tab. 6.2), ako aj porovnať modely uvádzané inými autormi 

a dať všetky poznatky do kontextu s nájdenými historickými údajmi. 

Rámcovo sme vychádzali zo slovných opisov zastúpenia drevín v typologických 

jednotkách (ZLATNÍK 1959, RANDUŠKA 1955, RANDUŠKA, VOREL, PLÍVA 1986). 

Ilustračnú schému predpokladaného pôvodného drevinového zloženia podľa Zlatníka 

uvádzame v prílohe A.21. Ďalej sme zohľadnili práce VOLOŠČUK (2001), VLADOVIČ 

(2003) a databázu modelov zastúpenia drevín použitú pri budovaní siete chránených 

území európskeho významu NATURA 2000 (SCHWARZ, RIZMAN 2002b). Porovnanie 

spomenutých poznatkových báz uvádzame v tabuľkovej forme v prílohe A.20. 

Z porovnania vidieť, že sme pre jedľu pripustili vyššie zastúpenie (SLT Ft a Fp 

vst) ako uvádzajú ostatní autori. Už MIKYŠKA (1936) uvádza v Badínskom pralese 

miernu prevahu jedle (60%) nad 

bukom. Podľa historických údajov, 

ktoré uvádza SANIGA (1999), v roku 

1957 sa jedľa podieľala až 65% 

objemovým a 46% početnostným 

zastúpením v Badínskom pralese. 

Hojný výskyt jedle sa tu vysvetľuje 

(MIKYŠKA 1936, BLATTNÝ, ŠŤASTNÝ 

1959) blízkosťou stredokarpartského 

ohniska šírenia tejto dreviny. 

Z ekologického hľadiska tu má 

optimálne pôdne a klimatické 

podmienky (KRIŽOVÁ 2000). Výsledky 

analýz (SANIGA 1999) však poukazujú 

Obr. 7.3 Pálenie drevného uhlia v lese. (Lesnícke 

a drevárske múzeum vo Zvolene in MIĽANOVÁ, 

JÓZSOVÁ 2003) 

na podstatný pokles zastúpenia jedle za posledných 50 rokov. Hypotézy vysvetľujúce 

túto skutočnosť sú rôzne (napr. PECHÁČEK, KOLBEL, URBAN 1997). Zaujímavé sú v tejto 

súvislosti historické analýzy českých „pralesológov“ (VRŠKA, HORT, ADAM 2004), ktorí 

spomínajú historickú zámenu buka jedľou vplyvom pastvy na území niekoľkých 

českých jedľo-bukových rezervácií (NPR Mionší, Razula, Salajka). Podľa týchto 

autorov ústup jedle nie je spôsobený primárne žiadnou z predtým publikovaných teórií. 

Výskyt jedle v dominantnom zastúpení v prvej polovici 20. storočia v spomínaných 

rezerváciách je podmienený minulými vplyvmi činnosti človeka. Ide o tzv. „pastevnú 

generáciu“ jedle. Aj keď o pastve v okolí Badínskeho pralesa sa doteraz nenašli žiadne 

záznamy, vzhľadom na veľký počet nájdených milierov sa táto možnosť nedá úplne 

vylúčiť. BARTÁK (1929) vo svojom diele uvádza: „...drevárski a uhliarski majstri so 

svojimi robotníkmi... ...k svojej výžive brali si sebou živý statok a pasúc ho v lese 

zničili temer všetko to, čo príroda vlastnou silou mohla zachrániť...“ Pritom 

predpokladá, že na miliarenie sa uprednostňoval buk: „...pre tajovníctvo (hutníctvo) 

obzvlášť cennú hmotu poskytovaly bukové lesy a z toho dreva vyrobené cennejšie 

36

uhlie...“. KORPEĽ P. (in KOLEKTÍV 1958) uvádza v historickom prieskume preklad 

Popisu lesov zo zápisnice kráľovských komisárov z r. 1563, ktorý je súčasťou 

maximiliánovho lesného poriadku (pozn.: tento preklad uvádza Pavel Korpeľ podľa 

Júliusa Bartáka, citovaná časť sa však v BARTÁKOVOM diele nenachádza). V tomto 

popise sa okrem mnohých zaujímavých údajov o lesoch v okolí Banskej Bystrice v 16. 

storočí uvádza: „...Potom sme prišli idúc dolu Hronom opäť k robotníkom Leonharda 

Euxelspergera na pravú ruku v badínskom lese (in der Wadiner wald) a tu sme našli až 

155 milierov zrúbaného a poukladaného dreva, odtiaľ hore na rígeľ idúc sme 

spozorovali pekný les, ale aj stredne veľkú škodu spôsobenú valachmi v základoch. 

Z výšin badínskeho listnatého lesa nemožno spozorovať iný les ako listnatý. Ale od 

hrebeňa vrchu smerom na Kremnicu hraničia s nami akísi Lipcheyovci zo Šašova, ktorý 

hrad je našim vlastníctvom a Lipcheyovci ho majú iba v zálohu, na pol druhej míle...“. 

Slovom listnatý les označovali komisári všeobecne bučiny, čo možno zistiť pri 

porovnávaní latinského a nemeckého textu listiny (KŇAZOVICKÝ in RANDUŠKA et al. 

1959). 

Odhliadnuc od predošlých sporných úvah v prospech či neprospech jedle, možno na 

základe našich zistení konštatovať, že jedľa sa vyskytuje v celom území konštantným 

podielom, s niekoľkými oblasťami zvýšeného výskytu (Príloha A.14, obr. 23). Podľa 

údajov meraní drevín na plochách zápisov sa jedľa vyskytuje v SLT Fp vst a Ft 

v zastúpení 0 až 36% podľa početnosti (príloha A.9). Podľa celoplošného priemeru (obr. 

6.5) sa jedľa v spomínaných SLT vyskytuje v zastúpení 7–24%. Posledné údaje je však 

potrebné dať do súvisu aj s tým, že ide o človekom ovplyvnené hospodárske lesy. 

V pralese sa vzhľadom na výrazné zníženie stavov zveri do budúcnosti predpokladá 

zachovanie jedle na úrovni 15–30% (BUBLINEC, PICHLER 2001). 

Zvýšený podiel cenných listnáčov (Acer pseudoplatanus, Acer platanoides, Ulmus 

glabra, Fraxinus excelsior, Tilia platyphyllos) na úkor buka v modelovom zastúpení 

pre SLT Ftil, FAc nst, TAc a FrAc sme stanovili na základe údajov a pozorovaní 

z terénu. Na plochách 

fytocenologických zápisov sa v SLT 

Ftil a FAc nst vyskytuje buk 

v zastúpení iba 5-43% (príloha A.9). 

Podľa celoplošného priemeru (obr. 

6.5) sa v týchto jednotkách 

dominantne uplatňujú cenné listnáče, 

pričom ich výskyt ťažko označiť za 

neprirodzený. Zvýšený výskyt 

cenných listnáčov na úkor buka by sa 

dal pripísať v niektorých prípadoch 

vývojovému štádiu lesa. 

Smrek v záujmovom území leží 

mimo oblasť svojho prirodzeného 

rozšírenia (BLATTNÝ, ŠŤASTNÝ 

1959). Podľa FUTÁKA (1972 in 

KRIŽOVÁ 2000) je smrek 

v Kremnických vrchoch prirodzene 

primiešaný iba v najvyšších 

polohách bučín (napr. neďaleká 

Zlatá Studňa 1265 m.n.m). Táto 

drevina sa v bukovom vegetačnom 

Obr. 7.4 Pálenie drevného uhlia na Pohroní okolo roku 

1896 (Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici in 

MIĽANOVÁ, JÓZSOVÁ 2003). Veľký počet nájdených plošín 

so stopami po drevnom uhlí svedčí, že podobne ako na 

obrázku to mohlo vyzerať aj na mnohých miestach 

v okolitých lesoch Badínskeho pralesa v 16.-19. storočí. 

37

stupni (na normálne drénovaných pôdach) ešte nevyskytuje (ZLATNÍK 1976, RANDUŠKA, 

VOREL, PLÍVA 1989 in KRIŽOVÁ 2000). Preto sme vo 4. LVS s účasťou smreka v modeli 

PDZ neuvažovali (tab. 6.2). V 5. LVS sme pripustili ojedinelý výskyt smreka 

v zastúpení do 5%. 

Aj keď sme v tejto práci vychádzali zo zjednodušeného predpokladu ustálenosti 

prirodzeného drevinového zloženia klimaxového lesa (viď problematika), je vhodné 

spomenúť, že komplexne chápaná otázka prirodzenosti je oveľa zložitejšia. Prirodzené 

drevinové zloženie možno chápať nielen ako ustálenú veličinu, ale aj ako veličinu 

dynamickú, ktorá je momentálnou výslednicou pôsobenia všetkých prirodzených 

faktorov, ktoré neustále prebiehajú (SCHWARZ 2003). V posledných desaťročiach sa 

k týmto faktorom pridávajú globálne klimatické zmeny, ktoré túto dynamiku urýchľujú. 

Reakcia pralesov na očakávané globálne dôsledky antropogénnej činnosti 20. storočia 

(najmä možný posun vegetačnej stupňovitosti) sa stáva ďalšou z aktuálnych oblastí 

výskumu. Výsledky analýz modelového nárastu teploty naznačujú, že v oblasti 

pôvodných stredohorských zmiešaných lesov so smrekom, jedľou a bukom ako 

prevládajúcimi drevinami by mohla nastať úplná absencia ihličnatých druhov a výrazné 

zvýšenie zastúpenia javorov a jaseňa, alebo rozšírenie dubov (BUBLINEC, PICHLER 

2001). 

7.4 ZHODNOTENIE A POROVNANIE VÝSLEDKOV ANALÝZ A VÝPOČTU 

PDZ 

Cieľom našej práce nebolo iba stanoviť a konštatovať nakoľko sú prirodzené porasty 

OP, ale oveľa praktickejšie určenie konkrétne lokalizovaných častí územia, ktoré si 

vyžadujú pozornosť manažmentu CHÚ, ak je zámerom priblížiť súčasný stav smerom 

k prirodzenému drevinovému zloženiu. Praktickým výstupom je aj priestorové 

znázornenie odchýlok skutočného zastúpenia jednotlivých drevín od potenciálne 

prirodzeného zastúpenia (príloha A.18). 

Metódami stanovenia prirodzenosti drevinového zloženia, resp. stanovením stupňa 

vhodnosti drevinového zloženia a podobnými súvisiacimi prácami sa v posledných 

rokoch zaoberali viacerí autori (napr. VOLOŠČUK 2000, VLADOVIČ, PÔBIŠ 2002, 

VLADOVIČ 2003, 2004; SCHWARZ, RIZMAN et al. 2002), najmä v súvislosti 

s hodnotením ekologickej stability lesov, alebo v súvislosti s budovaním siete 

chránených území NATURA 2000. Aj keď väčšina metód vychádza z porovnania 

skutočného stavu drevinového zloženia s potenciálnym, rekonštruovaným na základe 

jednotiek lesníckej typológie, boli použité rozdielne postupy a poznatkové bázy PDZ, 

pri rôznej úrovni podrobnosti, od celého územia Slovenska cez lesné oblasti až po 

jednotlivé porasty, resp. štrukturálne prvky. 

Určením stupňa prirodzenosti drevinového zloženia pre potreby vyčlenenia území 

európskeho významu sa podrobne venoval tím pracovníkov Lesoprojektu Zvolen (teraz 

NLC) v spolupráci so ŠOP SR (SCHWARZ, RIZMAN et al. 2002a). Boli pri tom použité 

databázy LHP obsahujúce informácie o skutočnom drevinovom zložení a plošnom 

zastúpení troch najzastúpenejších lesných typov v rámci jednotlivých porastov. Táto 

metodika bola použitá s dôrazom na automatizáciu procesu pre potreby celoslovenského 

hodnotenia v rámci spracovania údajov o lesných biotopoch. Metodika ako aj 

zhodnotenie použiteľnosti tejto metódy pre dosiahnutie konkrétnych cieľov sú 

podrobnejšie uvedené v citovanej práci. 

Z porovnania na obr. 7.5 možno vidieť rozdiely výsledkov spôsobené najmä 

odlišným modelom PDZ, ale vo veľkej miere aj použitím dát o skutočnom zastúpení 

drevín (viď obr. 6.2) a typologických jednotiek (porovnanie na obr. 7.1). 

38

Obr. 7.5 Porovnanie výsledkov hodnotenia stupňov prirodzenosti. Vľavo - výsledok podľa našej 

metodiky vztiahnutý na porovnávaciu bázu jednotiek JPRL; vpravo - výňatok z databázy obsahujúcej 

stupne prirodzenosti NATURA 2000, kde hodnotenie prirodzenosti bolo súčasťou metodiky budovania 

siete chránených území (SCHWARZ, RIZMAN 2002b). Stupne prirodzenosti: 1 - porasty s prirodzeným 

drevinovým zložením, 2 - porasty s mierne pozmeneným drevinovým zložením, 3 - porasty so stredne 

pozmeneným drevinovým zložením, 4 - porasty s prevahou stanovištne nepôvodných drevín 

Smerodajná odchýlka hodnôt prirodzenosti (príloha A.19 - tab. 12) sa pohybuje 

u jednotlivých porastov od 6 do 33%, čo svedčí o značnej heterogenite JPRL. 

7.4.1 Otestovanie vzorcov pre výpočet aproximácie 

Pre samotný výpočet aproximácie sme použili dva výpočty. Vzorec (5.1) je jednoduchší 

a pochopiteľnejší. Rozdeľuje na odchýlky od modelového minima (nedostatok) 

a odchýlky od maxima (prebytok). Vychádza z predpokladu tzv. „spojitých nádob“, keď 

nedostatok určitej dreviny je dôsledkom prebytku inej dreviny. Z absolútnych hodnôt 

oboch typov odchýlok berie do úvahy vždy tú väčšiu odchýlku, pričom rovnakú váhu 

prikladá nedostatku ako i prebytku určitej dreviny. Keďže tento jednoduchý vzorec sme 

už predtým otestovali a dával nám reálne primerane dobré výsledky, vo výsledkoch 

uvádzame prirodzenosť vypočítanú práve týmto vzorcom. 

[ ∑OKL ∑O 

] 

a = 100 − MAX ; Z 

(5.1) 

Vzorec (5.2) prvý krát v uvedenej podobe publikuje PAPÁNEK (1967 in VLADOVIČ 

2003) ako doplnok k zlepšovaciemu návrhu GRÉKA (1966 in VLADOVIČ 2003). Bol 

určený pre výpočet aproximácie (priblíženia) súčasného drevinového zloženia 

vzhľadom na výhľadový cieľ. Má dve variety: varieta pre výhľadový cieľ udávaný 

rozpätím a varieta pre výhľadový cieľ udávaný bez rozpätia (jedným číslom). V tejto 

práci uvádzame a používame práve prvú varietu tohoto vzorca. Tento vzorec 

považujeme za komplikovanejší a menej „priehľadný“. Odchýlky od modelového 

minima zohľadňuje iným spôsobom ako vzorec (5.1). Porovnanie výsledkov počítaných 

oboma vzorcami uvádzame v tabuľkovej forme (príloha A.19 - tab. 11) a obrazovej 

forme (príloha A.17). 

⎛ 

⎞ 

⎜ ∑O a = 100⋅ 

1− 

⎟ 

(5.2) 

⎜ 

⎟ 

⎝ ∑ MIN + 100 ⎠ 

Z porovnania v prílohe A.19 (tab. 14), ako aj v prílohe A.17 vidieť, že rozdiely 

hodnôt prirodzenosti počítané jednotlivými vzorcami pri vztiahnutí na väčšie územie sú 

minimálne. Významnejšie rozdiely možno vidieť pri podrobnejšom skúmaní na úrovni 

39

zmapovaných prvkov. Po odstránení extrémnych hodnôt použitím smerodajnej 

odchýlky, sme zistili že 68% hodnôt rozdielov sa pohybuje v rozmedzí -3,5 až +5%, čo 

zároveň svedčí o miernom nadhodnotení hodnôt prirodzenosti podľa vzorca (5.1). Z tab. 

11 (príloha A.19) vidieť že rozdiely nemajú výraznú systematickú tendenciu, ale kolíšu 

okolo nulovej hodnoty, čo sa v konečnom dôsledku prejavilo spomínaným minimálnym 

rozdielom výsledkov vztiahnutých na celé územie. 

Tab. 7.2 Výber prvkov s najväčšími rozdielmi vypočítaných hodnôt PDZ; a1 – aproximácia počítaná 

podľa vzorca (5.1), a2 – podľa vzorca (5.2); ∑OKL – suma odchýlok od modelového maxima (prebytok), 

∑OZ – od modelového minima (nedostatok). ∑MIN – suma minimálnych hodnôt v modeli (vstupná 

veličina vzorca 5.2); skut. – skutočné zastúpenie dreviny. Skratky drevín zjednotené podľa kapitoly 5.3. 

Hodnoty v %. Odchýlky, ktoré sa najviac podieľajú na celkovej neprirodzenosti sú zvýraznené. 

bk 

model 

jd 

model 

sm 

model 

OSN 

model 

odchýlky 

∑MIN 

PDZ% 

min max min max min max min max ∑OKL ∑OZ ∑O a1 a2 4 49 56 98 -7 1 0 36 0 5 0 0 +5 44 0 0 +40 49 12 61 58 51 62 10 

16 60 53 96 0 1 1 37 0 10 0 1 +9 30 0 0 +30 39 3 42 57 61 73 12 

22 60 60 100 0 1 0 35 0 40 0 0 +40 0 0 0 0 40 0 40 60 60 75 15 

102 1 58 99 -57 89 0 35 +54 10 0 0 +10 0 0 0 0 64 59 123 59 36 22 -13 

127 50 56 100 -6 0 0 31 0 50 0 0 +50 0 0 0 0 50 6 56 56 50 64 14 

129 40 60 100 -20 0 0 35 0 60 0 0 +60 0 0 0 0 60 20 80 60 40 50 10 

131 55 60 100 -5 5 0 35 0 40 0 0 +40 0 0 0 0 40 5 45 60 60 72 12 

132 50 58 100 -8 1 0 33 0 50 0 0 +50 0 0 0 0 50 8 58 58 50 63 13 

137 46 55 98 -9 2 0 34 0 50 0 0 +50 0 0 0 0 50 13 63 56 50 60 10 

č. prvku 

skut. 

odch. 

skut. 

odch. 

skut. 

odch. 

Na príklade vybraných údajov v tab. 7.2 možno pri dôkladnejšom skúmaní vytušiť, 

aký vplyv má použitie spomínaných vzorcov na celkové výsledky. Pripomíname, že 

boli vybrané prvky s najvyšším rozdielom medzi hodnotami prirodzenosti dosiahnutými 

príslušnými výpočtami (extrémy). Výpočet (5.2) po dôkladnom preskúmaní 

nadhodnocuje vplyv odchýlok od modelového minima (nedostatok). Menšiu váhu 

kladie na odchýlky od modelového maxima (prebytok). Ak si vezmeme napríklad prvok 

č. 22: smrek má „nadbytok“ 40%, buk je na hranici „nedostatku“, z toho logicky 

vyplýva, že neprirodzených je 40%, a teda celková prirodzenosť by mala byť 60%. 

Podľa vzorca (5.2) však vychádza prirodzenosť vyššia - až 75%. Je to spôsobené 

zohľadnením sumy minimálnych zastúpení v modeli (∑MIN), z čoho vyplýva, že 

prebytok neprirodzeného smreka tomuto spôsobu výpočtu natoľko „nevadí“, čo 

považujeme za určitý nedostatok. Podobný princíp možno vidieť na príklade prvku č. 

102: jedle je „prebytok“ 54%, smreka 10%, spolu odchýlka od modelového maxima 

64%. Buka „chýba“ 57%, čo je však spôsobené „prebytkom“ spomínaných drevín 

a preto by sa malo uvažovať iba s hodnotou „prebytku“, ktorá je vyššia. Celková 

prirodzenosť by teda mala byť 100-64=36%, čo korešponduje so skutočnosťou, že suma 

reálneho prirodzeného zastúpenia drevín (v intervale tolerancie) je 36%. Podľa vzorca 

(5.2) však vychádza nižšia prirodzenosť (22%), čo je spôsobené nadhodnotením 

„nedostatku“ buka. Nedostatky tohoto spôsobu výpočtu by bolo možné eliminovať 

použitím podmienok modelu, kedy by sa suma minimálnych zastúpení v modeli rovnala 

100. Tento spôsob však nevyhovuje našej metodike použitia intervalu prípustných 

hodnôt (viď tab. 6.2). 

Z posledných úvah vyplýva, že použitím aproximačného vzorca (5.2) (PAPÁNEK 

1967, GRÉK 1966 in VLADOVIČ 2003) pre výpočet prirodzenosti drevinového zloženia, 

dosiahneme primerane dobré výsledky iba pri vztiahnutí priemerných hodnôt 

prirodzenosti na väčšie územie. Domnievame sa, že pre dosiahnutie presnejších 

výsledkov v detailoch (jednotlivé zmapované prvky), je vhodnejšie použiť vzorec (5.1). 

skut. 

odch. 

rozdiel 

40

8. ZÁVER 

Cieľom našej práce bolo zhodnotenie prirodzenosti drevinového zloženia ochranného 

pásma NPR Badínsky prales so zameraním na praktickú využiteľnosť dosiahnutých 

výsledkov pri starostlivosti o chránené územie. 

K danej problematike sme sa snažili pristupovať čo najkomplexnejšie, či už 

podrobným terénnym prieskumom stanovištných pomerov a reálneho drevinového 

zloženia, ako aj pri vlastnom spracovaní údajov s použitím prostriedkov GIS, s využitím 

poznatkov fytocenológie a lesníckej typológie v kontexte s nájdenými historickými 

údajmi. 

Najdôležitejšie praktické výsledky práce možno zhrnúť do nasledovných bodov: 

• vegetačná charakteristika územia 

• aktualizovaná mapa lesných typov 

• podrobná mapa drevinového zloženia 

• mapy prirodzenosti drevinového zloženia 

• databáza GIS 

Po zovšeobecnení výsledkov analýz možno považovať porasty OP z hľadiska 

prirodzenosti za cenné (celková prirodzenosť 86%) so stupňom prirodzenosti 1 (porasty 

s prirodzeným drevinovým zložením). Pri podrobnejšom pohľade na výstupné mapy 

prirodzenosti však možno identifikovať kritické oblasti, vyžadujúce pozornosť 

manažmentu CHÚ, ak je zámerom priblížiť súčasný stav porastov smerom 

k prirodzenému (a teda k ekologicky stabilnému), aby boli časom schopné samostatnej 

existencie podľa svojich vlastných prirodzených zákonitostí. Na neprirodzenosti 

niektorých častí územia sa najviac podieľa nepôvodný smrek, výnimočne smrekovec. 

V týchto častiach odporúčame citlivý zásah za účelom postupného vylúčenia 

nepôvodných drevín z drevinovej skladby, čím sa zároveň rozdiferencuje homogénny 

charakter priestorovej štruktúry porastov. Pomiestny výskyt porastov s dominanciou 

jedle alebo cenných listnáčov na stanovištiach typickej bučiny je z hľadiska 

prirodzenosti sporný, ale výrazne neohrozuje prirodzený charakter biocenózy, a preto 

tieto časti územia navrhujeme ponechať spolu s ostatnými prirodzenými časťami na 

samovývoj. Osobitne na svojom význame nadobúdajú oblasti výskytu sutinových lesov 

(SLT Ftil, TAc vst, FrAc nst) s vysokým stupňom prirodzenosti, ktoré nie sú zastúpené 

v jadre rezervácie (alebo len v minimálnej miere). Prípadným začlenením do A zóny 

CHÚ a ponechaním na samovývoj, by sa zároveň prispelo k diverzite spoločenstiev 

zastúpených v prírodných lesoch a pralesoch Slovenska. 

V prípade plánovania výraznejších zásahov do porastov odporúčame podrobnejší 

pedologický prieskum v celom území, ktorý by vhodne doplnil naše výsledky najmä 

v sporných oblastiach, čím by sa vytvoril predpoklad pre ďalšie spresňovanie 

typologickej mapy. V takomto prípade navrhujeme aj výskum priestorovej štruktúry 

porastov ochranného pásma, ktorý by v spojení s našimi výsledkami na báze GIS 

umožnil návrh priestorovej identifikácie zón bez zásahu, zón vyžadujúcich prioritnú 

úpravu drevinového zloženia, prípadne zón vyžadujúcich rekonštrukčné zásahy za 

účelom výškovej a hrúbkovej diferenciácie porastov. Navrhujeme doplniť a upraviť 

výmery a lokalizáciu biotopov NATURA 2000 na území súčasného OP s využitím 

spresnenej typologickej mapy. 

V nasledujúcich riadkoch predkladáme najdôležitejšie metodické poznatky pre 

hodnotenie prirodzenosti drevinového zloženia maloplošných chránených území: 

• hodnotenie prirodzenosti lesov s použitím celoplošných údajov o porastoch 

(ktoré nezohľadňujú ich vnútornú heterogenitu) bude zaťažené významnejšou 

41

chybou, a preto je informačná hodnota takýchto výsledkov pre manažment 

maloplošných CHÚ relatívne nižšia. 

• na výsledku sa významne podieľa presnosť mapových podkladov, najmä 

typologickej mapy, a preto je potrebné venovať pozornosť podrobnému 

terénnemu prieskumu, ktorý by overil použiteľnosť súčasných mapových 

podkladov pre tento účel 

• pri metodike spracovania údajov pomocou GIS je potrebné mapovať s určitým 

presahom hraníc záujmového územia aspoň o veľkosť zvoleného minimálneho 

areálu pre dreviny, aby sa predišlo tzv. „okrajovému efektu“ 

• pri tvorbe modelu PDZ je potrebné stanoviť relatívne široké intervaly 

prípustných hodnôt zastúpenia pôvodných drevín, aby sa zohľadnila variabilita 

v rámci typologických jednotiek a eliminovala ostrá hranica medzi jednotlivými 

syntaxónmi. 

• predkladáme na úvahu použiteľnosť overovaných vzorcov pre výpočet 

aproximácie drevinového zloženia 

Predpokladáme, že nami predložená metodika bude v budúcnosti využiteľná pre 

podrobné hodnotenie prirodzenosti menších území. Určitou nevýhodou tejto metodiky 

je jej prácnosť. Na podrobné zmapovanie drevinového zloženia 123 ha OP bolo 

potrebných 13 dní intenzívnej práce v teréne. Spolu so stanovištným prieskumom to 

bolo približne 6 týždňov terénnych prác, nehovoriac o komplikovanosti spracovania 

údajov. Z toho vyplýva pravdepodobne nereálnosť použitia tejto metodiky pre 

veľkoplošné hodnotenie, napr. pre územie celého Slovenska. Maloplošné územia 

a zvlášť tie chránené a osobitne cenné, akým je nesporne Badínsky prales a jeho 

ochranné pásmo, si však takúto pozornosť iste zaslúžia. 

V zmysle strategických cieľov definovaných v programe starostlivosti o CHÚ, 

predpokladáme v dohľadnej dobe postupné rozširovanie jadra rezervácie na celé územie 

súčasného ochranného pásma, čím sa zabezpečí spontánny nerušený vývoj porastov, 

ktoré budú postupne nadobúdať pralesový charakter. Veríme, že súčasné ochranné 

pásmo nadobudne na svojom význame natoľko, že preň v budúcnosti bude vyčlenené 

vlastné ochranné pásmo... 

42

9. ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY 

BARTÁK, J. 1929: Z minulosti štátneho lesného hospodárstva v okolí Banskej Bystrice a Starých hôr. 

Kníhtlačiareň Slovenská Grafia, Banská Bystrica, 207 pp. 

BEŇUŠKA, J. 2003: Zmeny fytocenóz kvetnatých a holých bučín počas vývojového cyklu prírodného lesa 

[Diplomová práca], msc., depon in Katedra fytológie, lesnícka fakulta, Technická univerzita Zvolen, 

51 pp. 

BLATTNÝ, T., ŠŤASTNÝ, T. 1959: Prirodzené rozšírenie lesných drevín na Slovensku. Slovenské 

vydavateľstvo poľnohospodárskej literatúry, Bratislava, 402 pp. 

BOCKEMÜHL, J. 2000: Umierajúce lesy – otázka vedomia. Vydavateľstvo Abies, 99 pp. 

BUBLINEC, E., PICHLER, V. 2001: Slovenské pralesy – diverzita a ochrana. Ústav ekológie lesa SAV vo 

Zvolene, Zvolen, 200 pp. 

EASTMAN, J.R. 2000: Návody na cvičenia pre začiatočníkov IDRISI pre Windows, Verzia 2.0. Spojené 

České a Slovenské regionálne centrum IDRISI pri MZLU Brno a TU Zvolen, 162 pp. 

FLACHBART, B. 2001: Potrebujeme prieskum ekológie lesa? Spravodajca Lesoprojektu, č. 4, roč. 33 

FUTÁK, J. 1980: Fytogeografické členenie. In: E. Mazúr et al., Atlas SSR, SAV a SUGK Bratislava, p. 

88. 

GKÚ, 1990: Základné mapy ČSFR 1:10 000, mapové listy 36-14-21, 36-14-22, 36-32-01 a 36-32-02 

GLONČÁK, P. 2004: Posúdenie prirodzenosti porastov ochranného pásma NPR Badínsky prales 

v prostredí GIS [Práca ŠVOČ], msc., depon in Katedra fytológie, Lesnícka fakulta, Technická 

univerzita Zvolen, 8 pp. 

HANČINSKÝ, L. 1972: Lesné typy Slovenska. Príroda, Bratislava, 307 pp. 

KMEŤOVÁ, Z. 2002: Návrh priestorového riešenia stanovištnej klasifikácie s použitím rozhodovacieho 

podporného systému. Spravodajca Lesoprojektu 1/2002, roč. 34, Lesoprojekt Zvolen 

KOLEKTÍV 2005: Správa o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike 2005, Zelená správa. Ministerstvo 

pôdohospodárstva SR Bratislava a Lesnícky výskumný ústav Zvolen, 201 pp. 

KOLEKTÍV 1958: Typologický prieskum LZ Banská Bystrica 1957–1958, Lesoprojekt, Ústav pre 

hospodársku úpravu lesov Zvolen, Pobočka typologického prieskumu, Zvolen, 311 pp. 

KOLLÁR, Š., BURKOVSKÝ, J. 1996: Časom zaviata rezervácia. Chránené územia Slovenska, č. 28 (1996), 

p. 2–3 

KORPEĽ, Š. et al. 1991: Pestovanie lesa. Príroda, Bratislava, 465 pp. 

KRIŽOVÁ, E. 1995: Fytocenológia a lesnícka typológia. Vydavateľstvo TU vo Zvolene, Zvolen, 203 pp. 

KRIŽOVÁ, E. 2000: Lesné spoločenstvá NPR Badínsky prales. Chránené územia Slovenska č. 46/2000, 

ŠOP-COPK Banská Bystrica. 

KRIŽOVÁ, E., NIČ J. 2001: Fytocenológia a lesnícka typológia – návody na cvičenia, Vydavateľstvo TU 

vo Zvolene, Zvolen, 116 pp. 

LESOPROJEKT 1999: Lesný hospodársky plán pre LUC Lesy Badín so stavom k 1.1. 1999 

LEXA, J. et al. 1998: Geologická mapa Kremnických vrchov. Geologická služba Slovenskej republiky, 

Vydavateľstvo Dionýza Štúra, Bratislava 

MARHOLD, K., HINDÁK, F. et al. 1998: Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska, Veda – vydavateľstvo 

SAV, Bratislava, 687 pp. 

MAZÚR, E. et al. 1980: Atlas SSR. SAV a SUGK Bratislava, 296 pp. 

MÍCHAL, I. 1992: Ekologická stabilita, Veronica, ekologické stredisko ČSOP pre MŽP ČR, Brno, 243 pp. 

MÍCHAL, I., PETŘÍČEK, V. et al. 1999: Péče o chráněná území – II. Lesní společenstva. Praha, 713 pp. 

MICHALKO, J. et al. 1986: Geobotanická mapa ČSSR. Veda, Bratislava, 162 pp. 

MIĽANOVÁ, Ľ., JÓZSOVÁ, V. 2003: Od lesov kráľovských k lesom štátnym. Lesy SR, Š.P., Banská 

Bystrica, Lesnícke a drevárske múzeum vo Zvolene, 91 pp. 

PECHÁČEK, P., KOLBEL, M., URBAN, P. 1997: Budúcnosť jedle v pralesoch východnej Európy. Životné 

prostredie, č. 1, roč. 1997, Ústav krajinnej ekológie SAV Bratislava 

PICHLER, V, HIRJAK, E., BUBLINEC, E. 2000: Stav slovenských lesov v európskom kontexte. Technický 

čtrnáctideník časopis o papírenské výrobě a polygrafii 3(2000), http://www.papirnik.cz/casopis/232000/prednaska1.htm 

RANDUŠKA, D. 1955: Stanovištný prieskum v lesníckej praxi. ŠPN Bratislava, 205 pp. 

RANDUŠKA, D. et al. 1959: Prehľad stanovištných pomerov lesov Slovenska. Slovenské vydavateľstvo 

pôdohospodárskej literatúry, Bratislava, 258 pp. 

RANDUŠKA, D., VOREL, J., PLÍVA, K. 1986: Fytocenológia a lesnícka typológia. Príroda, Bratislava, 339 

pp. 

RYBÁR, I. et al. 2004: Program starostlivosti – NPR Badínsky prales. msc., depon in ŠOP SR Správa 

CHKO-BR Poľana. 

43

RYBÁR, I. et al., 2001: Projekt NPR Badínsky prales (Rezervačná kniha). msc., depon in ŠOP SR 

Správa CHKO-BR Poľana, 30 pp. 

SANIGA, M. 1999: Štruktúra, produkčné pomery a regeneračné procesy Badínskeho pralesa. Journal of 

forest science vol. 45, 3/1999, p. 121–130 

SANIGA, M. 2002: Pestovanie lesa. Vydavateľstvo TU vo Zvolene, Zvolen, 246 pp. 

SCHWARZ, M. 2003: Problematika drevinového zloženia lesných porastov. Spravodajca Lesoprojektu 

1/2002, roč. 34, Lesoprojekt Zvolen 

SCHWARZ, M. ed. 2005: Príručka prieskumu ekológie lesa, http://www.lesoprojekt.sk/ekoprirucka.html 

SCHWARZ, M., RIZMAN, I. et al. 2002a: Spracovanie dát o lesných biotopoch pre potreby vyčlenenia 

území európskeho významu, http://www.sopsr/natura/doc/metodiky/spracovanie_dat.doc 

SCHWARZ, M., RIZMAN, I. 2002b: Databáza modelov pre účely budovania siete chránených území 

európskeho významu NATURA 2000. Nepublikované. Lesoprojekt Zvolen. 

SVOBODA, P., PAGAN, J. 1965: Lesnícka dendrológia I. VŠLD vo Zvolene, Bratislava, 296 pp. 

ŠÁLY, R. 1998: Pedológia. Vydavateľstvo TU vo Zvolene, Zvolen, 177 pp. 

ŠMELKO, Š. 2000: Dendrometria. Vydavateľstvo TU vo Zvolene, Zvolen, 399 pp. 

VANČO, M. 2002: Dynamika bylinnej zložky fytocenóz Badínskeho pralesa [Diplomová práca], msc., 

depon in Katedra fytológie, lesnícka fakulta, Technická univerzita Zvolen, 44 pp. 

VIEWEGH, J., HOKR J. 2003: Přesná typologická mapa – důležitý podklad pro hospodářská opatření 

v rezervacích. Příklad z části NPR Břehyně – Pecopala, in. Geobiocenologické spisy, svazek č.7. 

Zemědělská a lesnická univerzita v Brně Mendelova, Brno, p. 255-259 

VLADOVIČ, J. 2003: Oblastné východiská a princípy hodnotenia drevinového zloženia a ekologickej 

stability lesov Slovenska. Príroda, Bratislava, 160 pp. 

VLADOVIČ, J. 2004: Poznatky z výskumu štruktúry a ekologickej stability horských lesov v Nízkych 

Tatrách. Príroda Nizkych Tatier 1, ŠOP SR, Banská Bystrica, p. 315-328 

VLADOVIČ, J., PÔBIŠ I., 2002: Hodnotenie stavu a vývoja horských lesov. In: Moravčík M. a kol.: 

Hospodárska úprava horských lesov z hľadiska ekologizácie lesného hospodárstva. Záverečná správa 

ČVTP 2730-06, Lesnícky výskumný ústav, Zvolen, 217 pp. 

VOLOŠČUK, I. 2001: Teoretické a praktické problémy ekologickej stability lesných ekosystémov. 

Technická univerzita vo Zvolene, 89 pp. 

VRŠKA, T., HORT, L., ADAM, D. 2004: Historická záměna buku jedlí a dynamika jedlobučin 

Západních Karpat. In. Geobiocenologické spisy, svazek č. 9, Sborník příspěvků z mezinárodní 

konference (15.-16. 8. 2004). MZLU Brno 

ZLATNÍK, A. 1959: Přehled slovenských lesů podle skupin lesních typů. LF VŠZ v Brně, Brno, 195 pp. 

ZLATNÍK, A. 1976: Lesnická fytocenologie. SZN, Praha, 495 pp. 

ZLATNÍK, A., RAUŠER J. 1966: Biogeografia I. mapa č. 21 in Atlas ČSSR. vyd. ČSAV a ÚSGK, Praha. 

Zákon NR SR č. 217/2004 Z.z o lesnom reprodukčnom materiáli a o zmene niektorých zákonov 

Zákon NR SR č. 545/2004 Z.z, ktorým sa mení zákon NRSR č. 259/1993 Z.z. o Slovenskej lesníckej 

komore v znení neskorších predpisov 

http://www.googleearth.com (digitálne ortofotosnímky) 

44

10. ZOZNAM PRÍLOH 

A – Klasické prílohy: 

A.1 Obrysová mapa záujmového územia 

A.2 Ortofotomapa záujmového územia 

A.3 Mapa lesných typov 

A.4 Geologická mapa s popisom geologických jednotiek 

A.5 Aktualizovaná mapa lesných typov 

A.6 Stručná charakteristika jednotlivých fytocenologických zápisov 

A.7 Syntetická tabuľka bylinnej vrstvy (vrstva 6) 

A.8 Syntetická tabuľka drevín (vrstvy 1 až 52) 

A.9 Dendrometrická charakteristika plôch zápisov 

A.10 Výsledky reliéfnej analýzy výskytu lesných typov 

A.11 Popis prvkov druhovej štruktúry (legenda k mape drevinového zloženia) 

A.12 Prehľadná mapa zápoja prvkov 

A.13 Prehľadná mapa vekovej štruktúry prvkov 

A.14 Prehľadné mapy zastúpenia vybraných druhov drevín 

A.15 Priemerné hodnoty zastúpenia drevín v JPRL 

A.16 Priemerné hodnoty zastúpenia drevín v lesných typoch 

A.17 Porovnanie variant výsledkov aproximácie drevinového zloženia (mapy) 

A.18 Odchýlky vybraných druhov drevín od modelového zastúpenia 

A.19 Hodnoty prirodzenosti a stupňov prirodzenosti (pre prvky, porasty, LT) 

A.20 Porovnanie modelov prirodzeného drevinového zloženia podľa rôznych autorov 

A.21 Schéma predpokladaného pôvodného drevinového zloženia podľa ZLATNÍKA 

(1959) 

A.22 Fotodokumentácia 

B – Veľkoformátové mapy 

1. Mapa drevinového zloženia 

2. Podkladová mapa 

C – Digitálna príloha (CD nosič) 

1. Fotodokumentácia (.jpg) 

2. Databáza drevinového zloženia (.dbf) 

3. Komplexná databáza obsahujúca údaje o prirodzenosti (.dbf) 

4. Vektorové obrazy (.shp) 

5. Ostatné vektorové a rastrové obrazy (prevažne pre IDRISI 32) 

6. Diplomová práca – texty 

7. Diplomová práca – prílohy 

45

Príloha A.1 Mapa záujmového územia (NLC - Lesoprojekt Zvolen) 

Obr. 1 Obrysová mapa (LESOPROJEKT 1999), doplnená súradnicami JTSK

Príloha A.2 Ortofotomapa záujmového územia 

Obr. 2 Ortofotomapa vzniknutá pospájaním a georeferencovaním jednotlivých snímok (http://www.googleearth.com). Snímka z jarného obdobia pravdepodobne z roku 2001 (podľa 

postupu obnovných prvkov). Obraz bol mierne korigovaný v grafickom programe. Na snímke vidieť kontrast medzi listnáčmi a ihličňanmi (sm a jd). Výrazná je tiež štruktúra pralesa so 

sukcesnou plochou. Červenou farbou je znázornená vrstva upravenej obrysovej mapy.

Príloha A.3 Mapa lesných typov (NLC - Lesoprojekt Zvolen) 

Obr. 3 Typologická mapa poskytnutá LESOPROJEKTOM (1999) 

4302 - Zubačková 

bučina vst 

4312 - Marinková 

typická bučina 

4313 - Živná typická 

bučina 

4314 - Kamenitá typická 

bučina 

5301 - Nízobylinná 

jedľová bučina nst 

4402 - Marinkovo- 

-bažanková lipová 

bučina 

4403 - Kysličkovo 

-bažanková lipová 

bučina 

4405 - Mesačnicovo 

bažanková lipová 

bučina 

5402 - Papradinová 

buková javorina nst 

5406 - Deväťsilová 

podmáčaná buková 

javorina nst

Príloha A.4 Geologická mapa (pôvodná a zjednodušená) s popisom geologických jednotiek 

2 - fluviálne nivné sedimenty: nivné hliny, piesčité hliny, štrkové hliny; 12 - fluviálne piesčité štrky; 34a - 

deluviálno-fluviálne splachové hliny a piesčité hliny; 36 - polygenetické svahové hliny, sčasti ílovité alebo 

kamenité; 38 - svahové sutiny: hlinito-kamenité a kamenité; 40 - svahoviny vcelku (litofaciálne nerozčlenené 

svahové hliny a sutiny); 42 - zosuvné uloženiny: hlinité a hlinito-kamenité uloženiny s balvanmi a blokmi hornín; 

81 - lávové prúdy pyroxenických andezitov; 82 - pyroklastické prúdy pyroxenických andezitov; 83 - epiklastické 

vulkanické brekcie s polohami tufov a aglomerátov; 86 - epiklastické vulkanické pieskovce a tufy; 90 - 

pyroklastické prúdy amfibolicko-pyroxenických andezitov; 92b, 93 - epiklastické vulkanické brekcie; 94 - 

epiklastické vulkanické konglomeráty; 95 - epiklastické vulkanické pieskovce s polohami redeponovaných tufov; 

158, 159 - lávové prúdy pyroxenických andezitov a ich brekcie; 164-167 - epiklastické vulkanické brekcie a 

konglomeráty s polohami pieskovcov; 169 - epiklastické vulkanické konglomeráty a pieskovce; 171 - 

redeponované tufy a epiklastické vulkanické pieskovce; 173 - extrúzie hyperstenicko-amfibolických andezitov 

a ich brekcie; 176 - tufitické silitovce a pieskovce s polohami štrkov s neovulkanickým materiálom; 193 - 

gutensteinské vápence: tmavosivé až čierne; 195 - nečlenené dolomity; 204 - slienité vápence, slieňovce, slienité 

bridlice; 205 - pestré rohovcové vápence a rádiolarity; 206 - tmavosivé škvrnité kremité slieňovce a vápence; 208 - 

tmavosivé škvrnité slienité bridlice a vápence; 212 - karpatský keuper: pestré ílovité bridlice, pieskovce, dolomity

Príloha A.5 Aktualizovaná mapa lesných typov 

Obr. 5 Aktualizovaná mapa lesných typov s vyznačenými plochami fytocenologických zápisov (mapované v auguste 2005). Mierka približne 1:7500. Interval vrstevníc 5 m.

Príloha A.6 Stručná charakteristika plôch fytocenologických zápisov 

Zo zápisov tu uvádzame iba tzv. „hlavičkové“ údaje. Vegetačná charakteristika je zrejmá 

zo syntetickej tabuľky. Vyhodnotenie meraní hrúbok drevín uvádzame v tabuľkách 

a grafoch v prílohe A.9. Fytocenologické poznámky s charakterom zápisu (fragmenty 

s menšou výmerou základnej fytocenózy) tu uvádzame kopmletne aj so súpisom druhov. 

*č. geol. = číslo geologického podložia odčítané z geologickej mapy. Geologická 

mapa s legendou je v prílohe A.4. 

Zápis č. 1 

dielec: 807 A súradnice (x;y): -424 889,34; -1 233 575,30 dátum: 12.7.2004 

nadm. výška: 782 m n. m. JV 135° sklon: 6° aspekt: letný celkový kryt: 10% 

reliéf: nevýrazný vypuklý hrebeň, vrchná časť hrebeňa sa zvažuje do sedla, mierne zvlnený 

povrchová kamenitosť: 30% č. geol.*: 159 hornina: andezit z lávových prúdov 

pôda: bez záznamu. 

char. por.: hosp. les, prevažne dospelá kmeňovina, jd vtrúsená jednotlivo, výška 30m 

zast.: bk75, jd25 vek: 90 r. zakm.: 0,9 záp.: 90% 

poznámka: pravdepodobne vývojové štádium na prechode k základnej fytocenóze, plocha 

tvaru kosoštvorca, vedľa chodníka. 

Zápis č. 2 


760 m n. m. JV 135° sklon: 27° aspekt: letný celkový kryt: 65% 

reliéf: kamenitá až balvanitá sutina, strmý súvislý svah sa zvažuje od hrebeňa do údolia, po 

vrstevnici mierne zvlnený. 

povrchová kamenitosť: 85% č. geol.*: 165 hornina: andezitové brekcie 

pôda: bez záznamu 

char. por.: dospelá kmeňovina, ochranný les, zmiešanie pravidelné jednotlivé, bk v 

skupinkách, výška 33m 

zast.: jh35, jm35, bk15, jd10, js5 vek: 90 r. zakm.: 0,7 záp.: 80% 

Zápis č. 3 

dielec: 808 súradnice (x;y): -424 615,17; -1 233 343,97 dátum: 13.7.2004 

740 m n. m. SV 45° sklon: 16° aspekt: letný celkový kryt: 50% 

reliéf: súvislý svah mierne vypuklý, časté preliačeniny po vývratoch. 


pôda: bez záznamu. 

char. por.: rôznoveký, zmiešaný por. s prevahou jd, zmiešanie jednotlivé, pravidelné, výška 

por. 34 m zast.: jd70, jh15, bk15 vek: 70-100 r. zakm.: 0,8 záp.: 80% 

poznámka: v okolí na vlhkejších kamenitejších miestach prechádza do nezmapovateľných 

fragmentov AF nst 

Zápis č. 4 


770 m n. m. JJV 157,5° sklon: 35° aspekt: letný celkový kryt: 40-50% 

reliéf: mierne vypuklý svah (hrebienok) na strmom zrázovitom svahu - kamenitá až 

balvanitá sutina pod skalnými zrázmi, č. geol.*: 165 hornina: andezitové prúdy 

pôda: nevyvinutá pôda

char. por.: rôznoveký zmiešaný por. výmladkový, jednotlivo vtrúsená jd. js, lv a jm v 

bioskupinkách z výmladkov, výška 27 m zast.: lv80, js15, jh5, jm+, bh+, jd+ 

vek: rôznoveký (70) r. zakm.: 0,8 záp.: 70-80% v okolí medzernatý 

Zápis č. 5 


718 m n. m. SV 45° sklon: 8° aspekt: letný celkový kryt: 80-95% 

reliéf: alúvium potoka, tok sa rozvetvuje a tvorí ostrovčeky - suchšie vyvýšeniny č. 

geol.*: 34a hornina: deluviálno-fluviálne hliny 

pôda: fluvizem humózna 

char. por.: smrekovo jaseňový porast pozdĺž potoka v údolí, js tvorí dvojaky, výška 35 m 

zast.: sm50, js50, os+ vek: 70-90 r. zakm.: 0,7 záp.: 70-80% 

poznámka: prechod k súboru „c“, fragmenty FrAl nezmapovateľné 

Zápis č. 6 


845 m n. m. VSV 67,5° sklon: 16° aspekt: letný celkový kryt: 20% 

reliéf: mierne vypuklý svah zvažujúci sa do údolia, preliačiny po vývratoch, povrchová 

kam. 8% č. geol.*: 165 hornina: andezitové brekcie 

pôda: svetlejšie hnedá, skelet A hor. 25% štrkovitá frakcia 

char. por.: viacetážový - hornú et. tvoria dospelé bk, jh, jd, občas bh, spodnú et. tvorí 

prevažne bk. V okolí prevládajú mladšie stromy so značnou hrúbkovou diverzitou, 

výšková rôznorodosť nevýrazná... výskyt rozpadávajúcich sa pňov odumretých ihličňanov, 

výška 29m zast.: bk80, jh15, jd5 vek: 50-80 r. zakm.: 0,8 záp.: 95% 

poznámka: plocha sa nachádza v skupinke starších dospelých stromov (inak tenká 

kmeňovina: +- štádium dorastania) V okolí časté ostrovčeky Merc. p.+ -3 , Salvia g.+ 1 , 

Carex s.1, Rubus i.+, Ajuga r.1 +2 , na presvetl. miestach celkovo vyššia pokryvnosť byl. 

syn. 

Zápis č. 7 



reliéf: nevýrazný hrebeň sa zvažuje do sedla 


pôda: skelet A horizontu - nevýrazný 

char. por.: rôznoveký pralesovitý zvyšok, na ploche 2ks odumreté stojace bh!, 10m pod J 

okrajom plochy začína sm-bk mladina! výška por. 32m zast.: jh40, bh20, jd20, bk20 

vek: 50-130 r. zakm.: 0,8 záp.: 85% 

poznámka: S okraj plochy tvorí hranica porastu (LUC i ochranného pásma) - plocha je už 

mimo OP, papradinový vysokobylinný vzhľad - efekt vrcholovej plošiny... 

Zápis č. 8 



reliéf: mierne vypuklý - vrcholová plošina sa mierne zvažuje do svahu, terén zvlnený po 

vývratoch 

povrchová kamenitosť: 8%, občas balvany... č. geol.*: 90 hornina: andezit z 

lávových prúdov 

pôda: hnedá skeletnatá, skelet A hor. 50%

char. por.: zmiešaný jd-bk, rôznoveký, zakmenenie miestami husté, miestami riedke (v 

okolí kolíše od 0,7-1,0) priestor vypĺňa stredná vrstva, stojace sucháre (d1,3): bh14, jd33,21, 

24, jh13, 18; časté rozkladajúce sa pne odumretých ihličňanov veľkých dimenzií, veľa 

ležaniny zast.: bk50, jd40, jh10 vek: 50-100 r. zakm.: 0,9 záp.: 90% 

poznámka: plocha 15x27m ! v blízkosti presvetlenosť. Ostrovčeky tvorí Salvia. Dryopteris 

v jednej časti viacej. Ostatné druhy +- rovnomerne po ploche s hojným výskytom. 

Zápis č. 9 


915 m n. m. SV 45° sklon: 30° aspekt: letný celkový kryt: 8-10% 

reliéf: súvislý svah vedľa hrebienka, časté balvany a jamy po vývratoch, nad plochou 

výrazný skalný útvar z andezitováho konglomerátu. 


pôda: svetlejšie hnedá, miestami do siva, skelet A hor. 35% 

char. por.: rovnorodý bk porast, vtrúsená jednotlivo jd, stredná etáž nevýrazná, výška 32m. 

3ks sucháre (7-18cm), tenšie jedince dosahujú hlavnú úroveň, časté rozpadajúce sa pne po 

odumretých stromoch veľkých dimenzií..... zast.: bk98, jd2 vek: 70-80 r. zakm.: 

0,95 záp.: 95% 

poznámka: nudálny vzhľad, plocha je asi 40 m na V od výrazného skalného útvaru, hneď 

vedľa hrebienka. Vegetácia za hrebienkom (Z) podobná +: Pren.+ 1 , Galium o.+ 1 , 

Mycelis+ 1 , viac zmlad. bk a jvh, smerom k údoliu stúpa pokryvnosť byl. syn. 

Zápis č. 10 


915 m n. m. V 90° sklon: 27° aspekt: letný celkový kryt: 45% 

nerovnomerne% 

reliéf: vypuklý snvah zvlnený po vývratoch povrchová kamenitosť 15% č. geol.*: 92b 

hornina: vulkanické brekcie a andezity 

pôda: stredne až tmavohnedá, štrkovitá s ojedinelými kameňmi, skelet A hor. 30% 

char. por.: zmiešaný s pňami po odumretých starých jd, prevažujú tenšie jh, výška 28m, 

zast.: jh80, bk8, jd5, js7, bh+ vek: 60-80 r. zakm.: 0,85 záp.: 75% 

poznámka: možnože teraz vývojové štádium s jh, nie je to sutina! vedľa plochy 

presvetlenie - graduje kryt na 90% vysokých druhov (Dryo, Salv, Sene, Rubhir), ale 

druhovo to isté, Lunaria nie je v dominante... Prechod do FAc?, pokryvnosť bylín pod 

korunou bk znižuje priemer. 

Zápis č. 11 


850 m n. m. VJV 112,5° sklon: 24° aspekt: letný celkový kryt: 25% 

reliéf: súvislý svah 

povrchová kamenitosť: 5% č. geol.*: 92b hornina: vulkanické brekcie a andezity 

pôda: tmavohnedá skeletnatá, skelet A hor. 45% - hrubšie frakcie 

char. por.: zmiešaný rôznoveký, časť plochy zakmenená dobre, časť riedko, ale v korunách 

zapojená dobre, stredná a spodná etáž vypĺňa medzery v hornej etáži..., 2ks sucháre jh 

(26cm) zast.: jh60, bk35, jd5 vek: 80-100 r. zakm.: 0,9 záp.: 95% 

Zápis č. 12 



reliéf: mierne vydutá dolinka

povrchová kamenitosť: štrk 60%, občas kamene č. geol.*: 92b hornina: vulkanické 

brekcie a andezity 

pôda: hnedá, skelet A hor. 60-70% štrkovitá frakcia 

char. por.: dospelá kmeňovina, na ploche je jedna veľká medzera! 

zast.: jh80, bh20, jm+, bh+ vek: 80-100 r. zakm.: 0,7 záp.: 75% 

poznámka: presvetlenosť, v okolitom zapojenejšom poraste (mimo dolinky) prechod do 

FAc! 

Zápis č. 13 



reliéf: svah zvažujúci sa do údolia 


pôda: hnedá skeletnatá, skelet A hor. 40% 

char. por.: dospelý zmiešaný porast s prevahou jh hraničí s mladším sm. Rôznoveký, bez 

spodnej etáže, strednú etáž tvorí sporadicky jh, 2 sucháre sm (12cm) na ploche 

výška 34m zast.: jh70, sm15, jd8, bk7 vek: 80-100 r. zakm.: 0,9 záp.: 95% 

poznámka: v údolí presvetlené - Impatiens n.-t. až -5 s !! Dryopteris+ +2 , Geranium2 s ,... 

fragment FrAc nezmapovateľný. Na hranici plochy 5 ks Prenanthes p., hneď vedľa 

Petasites+3. Celý svah je Ftil ? na prechode k 5. lvs a k radu C, s fragmentami FAc, FrAc, 

Tac ?... 

Zápis č. 14 



reliéf: nevýrazná dolinka vo svahu, časté balvany, priehlbiny po vývratoch 


pôda: hnedá, skelet A hor. 15% štrkovitá frakcia 

char. por.: hospodársky les, tenká kmeňovina, sporadicky jedince spodnej etáže - často 

odumierajú al. prežívajú , výška 24m zast.: bk75, sm25, bh+ vek: 60-80 r. zakm.: 

0,8 záp.: 85% 

poznámka: plocha sa nachádza na okraji sm porastu na presvetlenejšom mieste zapojenom 

konármi bk, okolie +- pokročilé štádium dorastania (základná fytocenóza sporná...). V 

blízkosti plochy stopy po pálení drev. uhlia - milier !! 

Zápis č. 15 



reliéf: vypuklý - vrcholová plošinka kóty sa mierne zvažuje do svahu, mierne zvlnený 


pôda: svetlejšie hnedá, jemnejšia konzistencia, skelet A hor. 30% 

char. por.: zmieš. les, uvoľnený zápoj, výškovo a hrúbkovo diferencovaný, časté stojace 

sucháre, časté zlomy, veľa ležaniny zast.: bk10, jm10, jd25, jh50, bh5 vek: 80-100 

r.zakm.: 0,75 záp.: 75% 

poznámka: zápis sa nachádza na hranici LUC - porasty 827, 828, 829! 

Zápis č. 16 



reliéf: mierne vypuklý svah, kamenitý až balvanitý, časté priehlbiny po vývratoch


pôda: svetlejšie hnedá, skelet A hor. 50% hrubšej frakcie až kamenitý (+-10cm) 

char. por.: dospelý les hrubých dimenzií, zmiešaný, stred.a dol. etáž nevýrazná, veľa 

ležaniny, občas stojace zlomy a sucháre... v okolí ešte bh a js ! , výška por. 31m 

zast.: bk40, jd35, jh25 vek: 100 r. zakm.: 0,8 záp.: 85% 

poznámka: Pod vrchol. ploš. kóty 903 (plocha 15), sú skal. zrázy a strmá sutina, kt. 

prechádza do blokoviska (plocha 29). Na SV strane svahu (plocha 16) sa tvorí 

spoločenstvo Ftil vst, ktoré postupne prechádza do nitrofil. Ft (plocha 17) 

Zápis č. 17 


820 m n. m. SV 45° sklon: 32° aspekt: letný celkový kryt: 15-20 (0)% 

reliéf: strmý súvislý svah rozbitý po vývratoch... povrchová kam. 10% č. geol.*: 92b 

hornina: vulkanické brekcie a andezity 

pôda: svetlejšie hnedá (do siva) - pôdny horizont je premiešaný kvôli častým vývratom ! 

skelet A hor. 30% , miestami až 10 cm hrubý humusový horizont, miestami zas holá 

kamenitá pôda... 

char. por.: rôznoveký, zmiešaný, viacetážový, SE prevažuje nad DE... veľa vývratov, pňov, 

zlomov, ležaniny... stojaci zlom: jd 42 cm + padnutá veľká čerešňa. V okolí viac bh a js , 

výška 28m zast.: bk50, jd25, jh20, bh5 vek: 60-90 r. zakm.: 0,95 záp.: 95% 

poznámka: asi nitrofilné Ft, +- vplyv bočného svetla, pod plochou (pod chodníkom) chýba 

Mercurialis p. - typ Salvia-Rubus... Fytoc. v okolí: najviac je Geranium r. a Mercurialis p., 

Galium o.+/1, Symphytum t.+, Poa n.+, v 5b lv- (v zatien. pokr. 0%) 

Zápis č. 18 



reliéf: mierne vypuklý hrebienok v inak súvislom svahu 


pôda: tmavšie hnedá, vlhká, tažšia, skelet A hor. 20% štrkovitá frakcia (2 cm a menej ) 

char. por.: rôznoveký, zmiešaný por, 3-etážový, časté diery v zápoji, les má pralesovitú 

štruktúru (až na dimenzie...) so striedaním štádií rozpadu a dorastania, resp. optima, veľa 

ležaniny, v blízkosti plochy 1ks čerešňa, neďaleko skupinka dospelých smrekov zast.: 

jh65, bk10, sm10, jd5, js5, bh5 vek: 50-90 r. zakm.: 0,9 záp.: 95% 

poznámka: plocha 15x27m po traverze!! vegetácia zčasti zdupaná a ohryzená zverou... v 

okolí presvetlené časti: Lunaria -4, alebo Petasites-4, Salvia glutinosa1 +3 

Zápis č. 19 


850 m n. m. SZ 315° sklon: 29° aspekt: letný celkový kryt: 0% 

reliéf: súvislý kamenitý svah, mierne vypuklý 

povrchová kamenitosť: 30% ! č. geol.*: 92b hornina: vulkanické brekcie a 

andezity 

pôda: na povrchu sivá ! (asi vymytá), sivo-hnedá, skelet A hor. 50% hrubšie frakcie (2- 

5cm) 

char. por.: rovnorodý bk porast, výškovo rovnorodý, hrúbkovo diferencovaný, dospelá 

kmeňovina, v SE +- tenká kmeňovina, vtrúsená jd !, hospodársky les, smerom na V sa javí 

mladší. Nad plochou skup. osík (prevažne sucháre a zlomy...), výška 31m zast.: bk100 

vek: 80 r. zakm.: 1 záp.: 100%

poznámka: nudálny vzhľad - prevažujú dreviny, v okolí na presvetlenejších miestach 

vyššia pokryvnosť bylín: Rub. i., Sen., Pren., Rub. h., vo vlhkých dolinkách výrazné 

zmlad. jd!, v dolinkách Impatiens n.-t., Circaea l., Merc. p., Polygonatum vert..... 

Zápis č. 20 


815 m n. m. SSV 22,5° sklon: 14° aspekt: neskorý letný celkový kryt: 55% 

reliéf: mierne vydutý svah, mierne zvlnený 


pôda: svetlejšie hnedá, skelet A hor. 30% 

char. por.: rôznoveký zmiešaný, medzernatý zápoj, skupinky zmladenia bk a jh, v okolitom 

poraste prevláda bk a jd, vedľa plochy jaseň d1,3: 80 cm !! zast.: jh45, bk45, js5, jd5 

vek: 60-100 r. zakm.: 0,8 záp.: 75% 

poznámka: vegetácia v okolí: podobne... Galeobdolon+, Geranium-2, Galium-2, Rub hir1, 

Dryop. f.-m.1 -2 , Salvia g.+ +2 , Mercurialis+ 1 , Circaea lut.+ 1 , Polygonatum vert.- ... 

Zápis č. 21 


670 m n. m. SSV 22,5° sklon: 16° aspekt: neskorý letný celkový kryt: 40% 

reliéf: mierne vydutú ( nevýrazná dolinka), po vrstevnici mierne zvlnený 


pôda: hrdzavohnedá, vlhká, skelet A hor. 30-40% jemnejšia frakcia 

char. por.: zmiešaný, 2-etážový, spodná etáž chýba, dospelá kmeňovina, v zápoji medzery, 

hosp. les - pne po ťažbe, zmlad. js, bk, jh, v okolí ešte js a bh ! zast.: bk30, jh35, jd35 

vek: 80 r. zakm.: 0,8 záp.: 85% 

poznámka: +-vplyv bočného svetla 

Zápis č. 22 



reliéf: súvislý svah, občas kamenitý (asi 20m nad plochou je násyp odvoznej cesty !) 

povrchová kamenitosť: na ploche iba 2% č. geol.*: 165 hornina: andezitové brekcie 

pôda: hnedá, vlhká, skelet A hor. 20% štrkovitá frakcia (1-5cm) 

char. por.: zmiešaný, rôznoveký, spodná a stredná etáž nevýrazná, výskyt zlomov, 

vývratov, ležaniny, v blízkosti kalamita, dole smerom k údoliu prímes sm ! v okolí ešte 

jm, vyšší podiel bk a bh, na ploche 1ks zlom: jd 28cm, výška por. 34m zast.: jh50, 

bk25, jd17, sm8 vek: 50-80 r. zakm.: 0,8 záp.: 85% 

poznámka: +- vplyv bočného svetla z neďalekej kalamity, fytocenóza v okolí: výrazné 

ostrovčeky Galium o.+ +3 , Aliaria p.+, v 100% zapojených častiach por. pod bukom 

pokryvnosť len do 10% ! druhové zast. +- to isté. Smerom k údoliu menej svetla... 

Zápis č. 23 


785 m n. m. SZ 315° sklon: 27° aspekt: letný celkový kryt: 0% 

reliéf: mierne vypuklý svah prechádza na hrebienok 

povrchová kamenitosť: 35% (miestami až 80%) na hrebienku až sutinový vzhľad !! 

č. geol.*: 92b hornina: vulkanické brekcie a pieskovce žltej farby (vzorka) 

pôda: svetlejšie sivohnedá, tenká hum. vrstva... skelet A hor. 25% (premiešanie 

horizontov? - miestami skelet až 80%!)

char. por.: rovnorodý bk porast, hrúbkovo diferencovaný, stred. a spod. etáž nevýrazná 

(zatienená, odumierajúca). V okolí prímes jd, bh v smerom k údoliu. Pod plochou 

smreková mladina !! výška 35m zast.: bk100 vek: 60-70 r. zakm.: 0,9 záp.: 97% 

poznámka: nudálny vzhľad, v okolí sa ešte vysk. Rubus hirtus 

Zápis č. 24 


720 m n. m. VJV 112,5° sklon: 35° aspekt: letný celkový kryt: 25% 

reliéf: mierne vypuklý (hrebienkovitý) svah - sutina pod skalnými zrázmi č. geol.*: 165 

hornina: andezit s typickou doskovitou odlučnosťou 

pôda: nevyvinutá - na doskovite odlupčivej andezitovej sutine sa tvorí čierna humusová 

vrstva zeminy 

char. por.: extrémne stanovište - výmladkový les, rôznoveký, zmiešaný zast.: jm45, 

lv40, bh 15 vek: 50-80 r. zakm.: 0,8 záp.: 80% 

poznámka: Dentaria bulbifera 1 v jarnom aspekte! (inak na -), na skalách machy, nápadné 

sú zoschnuté Cygnoglossum germanicum s plodmi... 

Zápis č. 25 


843 m n. m. VJV 112,5° sklon: 25° aspekt: neskorý letný celkový kryt: priem. 

70 (40/100)% 

reliéf: bočný svah údolia sa zvažuje do údolia 

povrchová kamenitosť: 2% v údolí viac balvanov č. geol.*: 165 hornina: andezitové 

brekcie 

pôda: svetlejšie hnedá, kyprá, vlhká, štrkovitá frakcia skeletu +-2cm, skelet A hor. v údolí 

50% (štrk), vo svahu 10% (štrk - kam.) 

char. por.: rôznoveká jasenina s javorom, viacetážový, zápoj medzernatý - diery vyplnené 

dolnými etážami, množstvo stojacich odumretých bh (na ploche 5ks) zast.: jh40, bk30, 

js15, bh15, sm+ vek: 60-90 r. zakm.: 0,8 záp.: 75% 

poznámka: údolie je presvetlené: Lunaria +4, viac Senecia a Petasites, smerom do svahu 

stúpa zápoj, klesá pokryvnosť bylinnej synúzie, stúpa podiel bk a jd! vo svahu spoludom. 

nitr. a buč. ... na celkovom kryte bylín sa podieľa svetlo - v údolí 100%, vo svahu 40% 

Zápis č. 26 


725 m n. m. VSV 67,5° sklon: 20° aspekt: letný celkový kryt: 20% 

reliéf: mierne vydutý, ale inak súvislý svah medzi dvoma hrebienkami, nižšie pod plochou 

začína údolie, mierne zvlnený ter. povrchová kam. 5-10% č. geol.*: 167 hornina: 

andezitové brekcie 

pôda: hnedá, kyprá, skeletnatá, skelet A hor. 30% štrkovitá frakcia 

char. por.: dospelý por. bk s prímesou jd, jh, bh, spodná etáž nevýrazná - sporadicky bh a 

bk, hosp. les - stopy po pňoch z ťažby, okolitý por.: v medzerách zmlad., viac jh a jd, 

jednotlivo až v skup. sm !!, zriedkavo js, neďaleko plochy čerešňa ! zast.: bk75, jd5, 

jh10, bh10 vek: 80 r. zakm.: 0,85 záp.: 95% 

poznámka: okolitá veg.: +- podobne, ale na presvetlených miestach vyššia pokryvnosť, 

viac Petasites a humideštruktívnych druhov, Impatiens n.-t.1/+2 !, Aliaria-, Stachys s.1, 

Pren. p.+, Cygnoglossum g.-, spoludom. nit. a buč. 

Zápis č. 27 

dielec: 804 súradnice (x;y): -425 341,57; -1 233 453,80 dátum: 18.8.2005

863 m n. m. SSV 22,5° sklon: 20° aspekt: letný celkový kryt: 30% 

reliéf: mierne vudutý svah (dolinka) medzi dvoma hrebeňmi, zvlnený po vývratoch, občas 

kamene až balvany 


pôda: hnedá do siva, kyprá, skelet A hor. 25% štrkovitá frakcia 

char. por.: hospodársky les, stredná kmeňovina, prímes jd a sm, občas jh, v okolí vyšší 

podiel jd, výška 28m zast.: bk75, jd10, jh10, sm5 vek: 50-70 r. zakm.: 0,95 záp.: 95% 

poznámka: pod plochou prales v štádiu rozpadu - vplyv bočného svetla, okolitá veg.: 

podobne + Stachys+/1, Brachypodium s.-, Scrophularia n.-, Petasites a.-, Atropa b.-d.- 

Zápis č. 28 



reliéf: mierne vypuklý svah zvažujúci sa z nevýrazného hrebienka; zvlnený po vývratoch, 

občas kamene 


pôda: sivohnedá, skelet A hor. 40% jemnejšia frakcia 

char. por.: rôznoveká časť porastu - jedle v nadúrovni ! 2-3 vrstvový , výška 23m (hlavná 

úroveň), inak tenká kmeňovina zast.: bk90, jd10 vek: 50 (100) r. zakm.: 0,9 záp.: 

98% 

poznámka: vývojové štádium, +- dorastanie... nudálny vzhľad pravdepodobne podmienený 

vysokým zápojom... V okolí ešte výskyt Asarum europaeum 

Zápis č. 29 


885 m n. m. SSZ 337,5° sklon: 15° aspekt: letný celkový kryt: 15-20% 

reliéf: balvanitý mierny svah pod strmšou sutinou z andezitových skál (pod vrcholovou 

plošinkou kóty 903), jamy po vývratoch 

povrchová kamenitosť: 60% - kamene až balvany č. geol.*: 86 hornina: tmavé a 

červené pórovité andezity a tufy (vzorka) 

pôda: väčšinou čiernohnedá humusová vrstva medzi kameňmi, miestami svetlo sivo-hnedá, 

plytká skeletnatá, skelet A hor. 70-100% prevažne hrubšie - kamenité frakcie (aj štrkovité). 

Miest. až 10-15cm hrubá vrstva hrabanky. Na kopčeku po vývrate hrdzavohnedá - 

premiešané pôdne horizonty! 

char. por.: dospelý porast bk a jd, spodná etáž chýba, stredná etáž nevýrazná, jh sa 

vyskytuje na V od plochy a potom na sutine nad plochou (1ks náhodou na hranici plochy) 

zast.: bk60, jd40, jh+ vek: 80 r. zakm.: 0,95 záp.: 90% 

poznámka: typ: FilicesGeroOxMepe(nudum); machy na skalách, plocha sa nachádza pod 

sutinou, ktorá sa rozpadá zo zvyšku lávových prúdov andezitu s typickou doskovitou 

odlupčivosťou; sutina nad plochou: Rosa pendulina!, typ: GeroUrdiGrossFilices 

Zápis č. 30 



reliéf: kamenitý až balvanitý, zvlnený až rozbitý mierny svah tvorí naklonenú plošinu 

mierne vydutú 

povrchová kamenitosť: 40% kamene až balvany č. geol.*: 159 hornina: andezit z 

lávových prúdov 

pôda: hnedá vlhká, skeletnatá, miestami sutina s tvoriacou sa čiernohnedou humusovou 

vrstvou, skelet A hor. 50% štrkovitá frakcia, miestami kamenitá sutina

char. por.: zmiešaný rôznoveký, zastúpené sú všetky etáže, 1ks stojaci mŕtvy bh, v okolí 

často medzery, pod plochou vysadený sm! ,(inak: jh30, jm20, bk20, js10, jd10, sm10), 

výška 28m (js v nadúrovni až 36m!) zast.: jh45, bh25, bk10, js8, jm7 vek: 40-100 r. 

zakm.: 0,9 záp.: 95% 

poznámka: V okolí v medzerách na vlhkejších miestach Petasites albus v dominante! 

(fragmenty lt 5405 ), machy na kameňoch 

Zápis č. 31 


620 m n. m. JV 135° sklon: 2° aspekt: jesenný celkový kryt: 80% 

reliéf: alúvium Badínskeho potoka, rovinatý zvlnený terén, miestami výraznejšie suchšie 

vyvýšeniny, veľa padnutých rozkladajúcich sa pňov č. geol.*: 2 hornina: fluviálne 

sedimenty 

pôda: fluvizem humózna, skelet A hor. 5%, alúvium Badínskeho potoka 

char. por.: jelšina - výška 22m, mladší hustejší por. výškou dosahuje staršie jelše neďaleko 

plochy, rôznoveký, veľa padnutých pňov, vedľa plochy staré krásne jelše... zast.: jl90, 

jh10, rkt+ vek: 40-80 r. zakm.: 1 záp.: 85% 

poznámka: častá zverou zošľapaná obnažená pôda (15-20%) - chodníčky od zveri 

Zápis č. 34 


840 m n. m. V 45° sklon: 17° aspekt: jesenný celkový kryt: 40-60% 

reliéf: mierne preliačený (vydutý) svah, ojedinele andezitové balvany č. geol.*: 165 

hornina: andezitové brekcie 

pôda: kambizem andozemná, sketet A horizontu 30% (štrk až kameň) 

char. por.: vyspelý porast, rôznoveký, výška 35 m zast.: bk60, jh25, bh10, jd5 vek: 40- 

120 r. zakm.: 0,8 záp.: 90% 

poznámka: v okolí prevažuje Ft nitrofilné, na vlhkejších kamenitejších miestach prechod 

do Ftil (FAc) - nezmapovateľné fragmenty. Dentaria bulbifera -2 v jarnom aspekte ! 

Fytocenologická poznámka 32 



reliéf: Alúvium potoka, rozvetvené koryto potoka, vyvýšeniny do 50cm č. geol.*: 34a 

hornina: deluviálno-fluviálne hliny 

pôda: fluvizem 

char. por.: starší jelšový porast zast.: jl60, jh10, js10, bk10, bh5, jd5 vek: 60 r. 

zakm.: 0,9 záp.: 95% 

poznámka: výrazná mozaikovitosť fytocenózy. Nižšie v presvetl. častiach: Scirpus 

Sylvaticus, Chrysospl. alt., Mentha lon., Chaeroph. hir., Ran. rep., Car. rem., Simeria 

plicata, Veron. bec., Rumex, opt., Circaea alp., Juncus eff., Cardamine am., Urtica d., 

Carex syl., Crepis pal., Festuca gig., Eupatorium cannabium, Equisetum pal., Caltha pal., 

Galeopsis speciosa 

2 jl 60 Stellaria nemorum +2 

jh 10 Petasites albus + +2 

js 10 Galeobdolon luteum -2 

bk 10 Oxalis acetosella 1 

bh 5 Athyrium filix-femina 1/-2 

jd 5 Asarum europaeum +

3 jh 5 Dryopteris filix-mas - 

bh 5 Ranunculus lanuginosus - 

jl 2 Cardamine amara ssp. amara + 

bk+ Aruncus vulgaris - 

51a jh+ Dryopteris carthusiana agg. - 

51b js+ Impatiens noli-tangere - 

jd+ Symphytum tuberosum agg. - 

bk+ Veronica montana - 

jm+ Polygonatum verticillatum - 

52 js 5 Circaea lutetiana - 

jh+ Salvia glutinosa - 

jd+ Pulmonaria obscura - 

Sanicula europaea - 

Fytocenologická poznámka 33a 



reliéf: alúvium medzi svahom a les. cestou pretkané rozvetveným potokom, reliéf výrazne 

zvlnený, miestami balvanitý, miestami suchšie vývýšeniny č. geol.*: 34a hornina: 

deluviálno-fluviálne hliny 

pôda: ľahšie hnedé bahno s bohatým skeletom 

char. por.: fragment jelšovej mladiny pod obnovným prvkom, výška 12m, zväčša 

výmladkového pôvodu zast.: jl100, bk+ vek: 20 r. zakm.: 0,7 záp.: 70% 

poznámka: plocha 7x25 m, plocha presvetlená zboku. 

2 jl 70 

4 jl 2 

bk 1 

51a bh + 

js + 

jh + 

jl + 

51b jd + 

jh + 

js + 

Petasites albus -3 

Chrysosplenium alternifolium +2 

Athyrium filix-femina -2/+2 

Chaerophyllum hirsutum -2 

Stellaria nemorum -2 

Cardamine amara ssp. amara 1 

Carex remota 1 

Galeobdolon luteum 1 

Milium effusum 1 

Stachys sylvatica +/1 

Myosotis scorpioides + 1 

Urtica dioica + 1s 

Asarum europaeum + 

Dryopteris filix-mas + 

Equisetum arvense + 

Eupatorium cannabinum + 

Festuca gigantea + 

Filipendula ulmaria + 

Galeopsis speciosa + 

Geranium robertianum + 

Glyceria notata + 

Impatiens noli-tangere + 

Lunaria rediviva + 

Oxalis acetosella + 

Ranunculus lanuginosus + 

Ranunculus repens + 

Rumex obtusifolius + 

Salvia glutinosa + 

Scirpus sylvaticus + 

Scrophularia nodosa + 

Senecio ovatus + 

Veronica beccabunga + 

Brachypodium sylvaticum - 

Caltha palustris- 

Cardamine impatiens - 

Carex sylvatica- 

Circaea lutetiana - 

Dentaria bulbifera - 

Dryopteris carthusiana - 

Epilobium montanum - 

Euphorbia amygdaloides - 

Galium odoratum - 

Mentha longifolia - 

Mycelis muralis - 

Poa nemoralis - 

Pulmonaria obscura - 

Rubus hirtus s.lat. - 

Rubus idaeus - 

Symphytum tuberosum agg. - 

Veronica montana -

Fytocenologická poznámka 33b 


750 m n. m. SV 48° sklon: 5° aspekt: jesenný celkový kryt: 90% 

reliéf: alúvium medzi svahom a les. cestou pretkané rozvetveným potokom, reliéf výrazne 

zvlnený, miestami balvanitý, miestami suchšie vývýšeniny č. geol.*: 34a, hornina: 

deluviálno-fluviálne hliny 

pôda: fluvizem 

poznámka: fytocenóza má podobný charakter ako plocha 33a, ale vyskytuje sa tu Petasites 

hybridus +3 ! (plocha oválneho tvaru 12x25 m s výskytom 2 mladých jelší) 

Obr. 6 Jeden z fragmentov jaseňovej jelšiny. Fytocenologická poznámka 32.

Príloha A.7 Syntetická tabuľka bylinnej vrstvy (vrstva 6) 

Tab. 1 Syntetická tabuľka bylinnej vrstvy. Zápisy v stĺpcoch zoradené podľa SLT, druhy v riadkoch zoradené podľa ekologických skupín druhov (ESD). Údaje pokryvnosti prepočítané na %. 

ESD 

etáž 6: SLT 

č. zápisu 23 19 09 01 29 28 34 14 06 08 26 27 17 03 21 20 30 22 02 11 16 07 10 15 18 05 24 04 13 12 25 31 

Fp vst 

Fp vst 

Fp vst 

Fp vst 

Fp vst 

Ft 

Ft 

Ft 

Ft 

Ft 

Ft 

Ft 

Ft 

AF nst 

LT 4302 4302 4302 4302 4305 4311 4312 4313 4313 4316 4316 4316 4316 5303 5304 4402 4402 4402 4402 4405 4406 5402 5402 5402 5404 5406 4501 4501 4504 5502 5502 911 

rad B B B B B B B B B B B B B B B B/C B/C B/C B/C B/C B/C B/C B/C B/C B/C B/C C C C C C "c" 

LVS 4 4 4 4 4 4 4 4 4 4 4 4 4 5 5 4 4 4 4 4 4 5 5 5 5 5 4 4 4 5 5 

druh 

Dryopteris filix-mas 0,5 0,5 3,0 0,5 7,3 3,0 10,0 3,0 5,4 15,0 3,0 6,5 7,3 0,5 10,0 15,0 20,0 15,0 20,0 11,5 15,3 44,0 20,0 20,5 13,3 1,8 20,0 3,0 10,0 10,0 10,0 31 97 

Senecio ovatus * 0,5 0,1 0,1 0,5 0,1 1,8 0,5 0,5 0,1 0,5 0,5 0,5 0,1 0,5 0,1 0,5 1,8 4,8 4,8 10,0 3,0 0,5 0,1 3,0 0,1 0,5 5,4 27 84 

Athyrium filix-femina 0,1 0,1 0,5 0,5 3,0 3,0 3,0 0,5 1,8 0,5 3,0 0,5 20,0 3,0 3,0 3,0 3,0 0,5 1,8 0,5 0,5 7,3 3,0 0,5 10,0 25 78 

Dryopteris carthusiana agg. 0,1 0,5 0,1 0,1 0,5 0,1 0,5 0,1 0,1 0,5 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 15 47 

Dentaria bulbifera 1,1 1,1 3,0 6,5 0,5 3,0 3,0 0,5 3,0 3,0 1,8 1,8 3,0 3,0 1,8 3,0 1,8 0,5 0,5 3,0 3,0 1,8 0,5 3,0 0,5 3,0 0,5 0,5 1,8 0,1 30 94 

Galium odoratum 0,1 0,5 0,5 0,5 23,5 10,0 5,4 6,5 11,5 5,4 3,0 11,5 13,3 20,0 2,9 10,0 20,0 1,1 7,3 10,0 4,8 20,0 1,1 1,1 0,1 8,1 0,5 3,0 0,5 29 91 

Mycelis muralis 0,5 0,5 0,1 0,5 0,1 1,8 0,5 1,8 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 3,0 0,1 0,5 0,1 0,5 3,0 0,5 0,5 1,8 0,5 0,5 0,5 1,8 0,1 27 84 

Rubus hirtus s.lat. 1,8 1,8 0,5 0,5 0,1 1,8 3,0 3,0 1,8 0,5 1,8 3,0 6,5 10,0 6,5 0,5 1,8 1,8 0,5 4,8 0,5 1,8 3,0 0,5 10,0 25 78 

Galeobdolon luteum 0,1 0,5 0,5 0,5 3,0 3,0 3,0 0,5 1,8 3,0 3,0 3,0 3,0 3,0 1,8 0,5 0,5 1,8 1,8 0,1 3,0 1,8 0,5 31,0 24 75 

Viola reichenbachiana 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 3,0 0,5 0,5 0,5 1,8 1,8 0,5 0,1 0,5 0,5 1,8 0,5 0,1 3,0 1,8 3,0 0,1 24 75 

Pulmonaria obscura 0,5 1,8 0,1 0,5 1,1 1,8 3,0 3,0 3,0 1,8 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 1,8 1,8 0,1 0,5 1,8 0,1 21 66 

Sanicula europaea 0,1 0,5 0,5 1,1 0,5 1,8 1,8 3,0 3,0 6,5 0,1 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 1,8 0,1 0,1 0,5 20 63 

Euphorbia amygdaloides 0,1 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 0,1 0,5 0,1 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 1,8 0,5 0,5 0,5 0,1 19 59 

Actaea spicata 0,1 0,1 1,8 0,1 0,5 0,1 0,1 0,5 3,0 3,0 0,1 0,5 0,5 0,5 0,1 0,5 1,1 0,5 0,5 19 59 

Asarum europaeum 5,4 0,5 1,1 0,1 2,9 7,3 0,5 0,5 0,5 0,1 1,1 3,0 20,0 1,8 0,1 0,5 0,5 2,9 18 56 

Hordelymus europaeus 0,5 0,1 0,1 3,0 0,5 0,5 0,1 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 1,8 0,5 15,0 0,5 0,5 0,5 18 56 

Symphytum tuberosum agg. 0,1 0,5 0,5 0,1 0,5 0,1 0,5 0,5 0,5 3,0 1,8 1,8 3,0 0,1 0,1 15 47 

Carex sylvatica 0,5 0,1 0,5 0,5 0,5 0,5 1,8 1,1 0,5 9 28 

Brachypodium sylvaticum 0,1 0,5 0,5 0,5 0,1 0,5 0,5 0,1 8 25 

Paris quadrifolia 1,1 0,5 0,1 0,5 0,1 0,5 0,1 7 22 

Bromus benekenii 0,1 0,5 0,1 0,1 4 13 

Poa nemoralis 0,1 0,1 0,5 3 9 

Polygonatum multiflorum 0,1 0,1 0,1 3 9 

Milium effusum 0,5 1 3 

Cardamine impatiens 0,1 1 3 

Geum urbanum 0,1 1 3 

Oxalis acetosella 1,1 1,1 1,8 1,8 3,0 3,0 10,0 3,0 3,0 3,0 3,0 3,0 3,0 3,0 1,8 3,0 1,8 0,5 0,5 3,0 0,5 0,5 0,5 0,1 3,0 0,1 0,5 27 84 

Prenanthes purpurea 0,5 0,1 0,1 0,5 1,8 0,5 0,5 0,5 1,8 0,5 1,8 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 0,1 0,5 18 56 

Polygonatum verticillatum 0,5 0,1 0,1 0,5 0,5 0,5 0,5 1,8 0,5 1,1 0,5 0,5 0,5 0,1 0,1 0,1 0,5 0,5 18 56 

Veronica montana 0,1 0,5 1,8 0,5 1,8 0,1 0,5 0,5 0,5 0,5 0,1 11 34 

Polystichum aculeatum 0,5 1,8 2 6 

Festuca altissima 0,5 1 3 

Geranium robertianum 0,5 0,5 0,5 6,5 0,5 10,0 3,0 3,0 3,0 1,8 10,0 3,0 0,5 1,8 11,5 0,1 11,5 3,0 6,5 6,5 0,5 0,5 0,5 3,0 0,5 11,5 31,0 13,3 0,5 0,1 30 94 

Mercurialis perennis 0,5 0,5 2,9 0,5 0,5 1,8 3,0 10,0 5,4 4,8 0,5 1,1 5,4 15,0 27,0 6,5 11,5 20,5 3,0 6,5 6,5 7,3 7,3 10,0 8,1 20,0 7,3 27 84 

Salvia glutinosa 0,1 0,5 5,4 8,1 1,1 1,1 1,1 0,5 1,1 8,1 10,0 7,3 0,5 5,4 2,9 6,5 10,0 2,9 5,4 0,5 0,5 0,1 13,3 7,3 0,5 25 78 

Circaea lutetiana 3,0 0,5 1,8 1,8 0,5 0,1 3,0 3,0 1,8 3,0 0,5 1,8 0,5 3,0 3,0 3,0 0,5 3,0 0,5 3,0 0,5 21 66 

Stachys sylvatica 0,5 0,5 0,5 1,8 0,5 1,1 1,1 3,0 1,1 0,1 0,5 3,0 3,0 0,5 1,1 0,1 0,5 1,8 6,5 19 59 

Urtica dioica * 0,1 0,1 0,1 0,5 0,5 0,5 0,5 1,1 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 10,0 3,0 0,5 19 59 

Impatiens noli-tangere 0,1 0,5 0,5 0,1 0,1 0,5 0,5 0,5 0,1 0,1 0,5 1,8 0,5 39,5 1,8 1,8 0,1 17 53 

Lamium maculatum 0,5 0,5 0,1 0,5 0,5 1,1 0,5 0,1 0,1 0,5 0,5 0,1 1,8 1,8 0,5 1,8 16 50 

Lunaria rediviva 0,5 0,5 0,1 6,5 0,5 15,0 3,0 25,5 31,0 11,5 69,0 44,5 11,4 13 41 

Glechoma hirsuta 0,5 0,1 0,5 3,0 0,5 0,1 0,5 0,5 8 25 

Alliaria petiolata 0,5 10,0 0,5 0,5 10,0 0,5 6 19 

Stellaria nemorum 1,8 1,1 0,1 25,5 4 13 

Chelidonium majus 0,1 0,5 0,5 3 9 

Arum alpinum 0,1 0,5 2 6 

Fallopia dumetorum 0,1 0,5 2 6 

Galium aparine 1,8 1 3 

Isopyrum thalictroides 0,5 1 3 

Senecio ovatus * 0,5 0,1 0,1 0,5 0,1 1,8 0,5 0,5 0,1 0,5 0,5 0,5 0,1 0,5 0,1 0,5 1,8 4,8 4,8 10,0 3,0 0,5 0,1 3,0 0,1 0,5 5,4 27 84 

Urtica dioica * 0,1 0,1 0,1 0,5 0,5 0,5 0,5 1,1 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 10,0 3,0 0,5 19 59 

Rubus idaeus 0,1 0,5 0,1 0,5 0,5 1,8 0,5 0,5 0,5 0,5 0,1 0,5 0,5 0,5 1,8 0,5 0,5 0,1 18 56 

Galeopsis speciosa 0,1 0,5 0,5 0,1 0,5 0,5 0,5 7 22 

Galeopsis sp. 0,1 0,5 0,1 0,1 3,0 5 16 

Fragaria vesca 0,1 0,1 0,5 0,1 0,5 5 16 

Atropa bella-donna 0,5 1 3 

Eupatorium cannabinum 0 0 

Cicerbita alpina 0,5 1 3 

Poa chaixii 0,1 1 3 

Aegopodium podagraria 1,1 25,5 2 6 

Chrysosplenium alternifolium 0,5 0,5 2 6 

Caltha palustris 0,5 20,0 2 6 

Chaerophyllum hirsutum 4,1 3,0 2 6 

Crepis paludosa 0,5 10,0 2 6 

Cardamine amara ssp. amara 0,5 2,9 2 6 

Filipendula ulmaria 25,5 1 3 

Carex remota 0,1 1 3 

Veronica beccabunga 0,5 1 3 

Cirsium oleraceum 0,5 1 3 

Carduus personata 0,1 1 3 

Thalictrum aquilegiifolium 0,1 1 3 

Lycopus europaeus 0,1 1 3 

Lysimachia nummularia 0,1 1 3 

Scirpus sylvaticus 0 0 

Mentha longifolia 0 0 

Petasites albus 0,1 0,5 0,5 6,5 10,0 5,4 2,9 0,5 31,0 50,0 2,9 1,1 12 38 

Anthriscus nitidus 0,5 0,1 0,5 0,1 3,0 0,1 0,1 0,5 0,1 8,1 10 31 

Ajuga reptans 0,1 0,5 0,5 0,1 1,8 0,5 0,1 1,8 0,5 9 28 

Scrophularia nodosa 0,1 0,1 0,5 0,1 0,5 0,1 0,1 0,1 8 25 

Epipactis helleborine 0,5 0,1 0,1 0,5 0,1 0,1 0,1 0,5 8 25 

Epilobium montanum 0,1 0,5 0,1 0,5 0,1 0,1 6 19 

Cynoglossum germanicum 0,1 0,1 0,5 1,8 0,5 5 16 

Moehringia trinervia 0,5 0,1 0,1 0,5 0,5 5 16 

Ranunculus lanuginosus 0,1 0,1 0,1 3,0 4 13 

Arctium tomentosum 0,1 0,5 0,5 3 9 

Neottia nidus-avis 0,1 0,1 0,1 3 9 

Myosotis scorpioides 0,5 0,1 2 6 

Equisetum arvense 0,1 0,1 2 6 

Asplenium trichomanes 1,8 0,5 2 6 

Lapsana communis 0,5 0,5 2 6 

Polypodium vulgare 0,5 0,1 2 6 

Festuca gigantea 0,5 1 3 

Ranunculus repens 0,5 1 3 

Rumex obtusifolius 0,5 1 3 

Gymnocarpium dryopteris 1,1 1 3 

Arctium lappa 0,5 1 3 

Circaea alpina 0,5 1 3 

Heracleum sphondylium 0,5 1 3 

Impatiens parviflora 0,5 1 3 

Myosotis sylvatica 0,5 1 3 

Angelica sylvestris 0,1 1 3 

Hypericum hirsutum 0,1 1 3 

Chaerophyllum aromaticum 0,1 1 3 

Juncus sp. 0,1 1 3 

Prunella vulgaris 0,1 1 3 

Vicia dumetorum 0,1 1 3 

Glyceria notata 0 0 

Aruncus vulgaris 0 0 

vysoké byl. a papr. spolu 0,6 0,6 3,6 1,6 7,9 6,0 13,1 6,5 6,1 19,0 4,1 10,5 7,9 21,0 13,5 18,5 20,1 18,6 20,1 15,0 17,6 51,0 25,4 30,5 16,8 9,6 20,2 3,1 16,0 10,6 10,5 15,5 32 100 

bučinové + mezotrof. spolu 1,1 2,1 6,1 10,7 3,1 5,2 28,8 25,1 14,1 25,4 23,2 12,6 6,0 11,8 27,4 31,6 53,3 21,1 25,3 31,0 16,7 19,6 17,8 36,1 30,6 31,0 15,7 6,6 17,5 8,0 9,5 43,5 32 100 

podhorské spolu 1,6 1,2 1,8 1,9 3,6 3,6 10,5 4,9 5,3 4,0 4,0 4,8 3,5 4,1 5,8 4,0 4,0 1,6 0,5 1,0 4,0 1,5 1,1 1,1 0,7 4,1 1,8 1,0 0,6 0,5 0,6 31 97 

nitrofilné spolu 0,5 1,0 1,2 9,4 1,0 15,1 12,7 5,4 16,9 15,2 18,0 10,0 3,4 10,4 29,7 31,4 52,6 21,8 32,7 31,6 32,2 26,0 39,9 53,3 3,9 20,1 54,9 93,2 104,0 68,8 47,3 31 97 

humideštruktívne spolu 0,7 0,6 0,3 0,7 0,2 2,3 2,0 1,6 1,9 1,0 1,5 1,0 1,2 3,1 0,7 1,1 2,3 5,8 5,9 10,5 5,8 1,5 0,7 1,0 4,0 10,2 3,5 9,0 28 88 

hygrofilné spolu 1,2 6,1 88,8 3 9 

subalpínske spolu 0,5 0,1 2 6 

nezaradené spolu 0,5 0,1 0,1 0,5 0,1 1,0 0,1 2,0 0,3 0,5 1,9 0,1 8,4 11,1 6,5 0,1 3,6 0,6 0,5 0,6 34,4 0,2 1,5 0,2 53,0 4,1 2,3 1,0 0,1 3,0 16,8 31 97 

celkový počet druhov bylín na zápise 6 9 14 27 17 16 23 31 22 27 34 23 18 27 36 29 31 31 28 29 31 39 32 31 34 35 27 34 29 19 25 57 

VBaP 

Bučinové a mezotrofné mezofyty 

Podhorské 

Nitrofilné 

Humideštruktívne 

SA 

Hygrofilné 

Nezaradené 

∑ podľa ESD 

AF nst 

Ftil 

Ftil 

Ftil 

Ftil 

Ftil 

Ftil 

FAc nst 

FAc nst 

FAc nst 

FAc nst 

FAc nst 

TAc vst 

TAc vst 

TAc vst 

FrAc nst 

FrAc nst 

FrAl 

frekvencia (N) 

stálosť (%)

Príloha A.8 Syntetická tabuľka drevín (vrstvy 1 až 5 2) 

Tab. 2 Plošné zastúpenia drevín na plochách zápisov. Zápisy v stĺpcoch zoradené podľa SLT, druhy v riadkoch zoradené podľa vrstiev v zmysle ZLATNÍKA (1953) 

č. zápisu 23 19 9 1 29 28 34 14 6 8 26 27 17 3 21 20 30 22 2 11 16 7 10 15 18 5 24 4 13 12 25 31 

etáž druh 

SLT Fp vst 

Fp vst 

Fp vst 

Fp vst 

Fp vst 

Ft 

Ft 

Ft 

Ft 

Ft 

Ft 

Ft 

Ft 

AF nst 

AF nst 

Ftil 

LT 4302 4302 4302 4302 4305 4311 4312 4313 4313 4316 4316 4316 4316 5303 5304 4402 4402 4402 4402 4405 4406 5402 5402 5402 5404 5406 4501 4501 4504 5502 5502 911 

rad B B B B B B B B B B B B B B B B/C B/C B/C B/C B/C B/C B/C B/C B/C B/C B/C C C C C C "c" 

LVS 4 4 4 4 4 4 4 4 4 4 4 4 4 5 5 4 4 4 4 4 4 5 5 5 5 5 4 4 4 5 5 

1 Abies alba 2 10 3 8 4 13 

1 Fraxinus excelsior 5 20 20 3 9 

1 Fagus sylvatica 2 1 3 

1 Picea abies 5 1 3 

2 Fagus sylvatica 95 95 95 65 50 80 80 70 50 60 80 70 80 15 60 20 25 15 15 40 50 20 0,5 10 30 20 10 10 28 88 

2 Acer pseudoplatanus 5 10 40 10 5 5 5 10 5 25 20 60 50 50 15 32 65 2 55 3 70 60 40 5 24 75 

2 Abies alba 1 10 20 5 15 2 5 5 30 10 7 10 5 15 7 0,5 4 17 53 

2 Fraxinus excelsior 8 5 4 5 50 8 6 19 

2 Ulmus glabra 1 5 15 10 1 5 16 

2 Acer platanoides 10 10 40 5 2 5 16 

2 Alnus glutinosa 80 1 3 

2 Picea abies 10 30 1 3 9 

2 Tilia platyphyllos 70 70 2 6 

3 Fagus sylvatica 5 5 5 15 10 15 5 0,5 5 10 8 15 10 10 4 20 3 2 0,5 5 20 63 

3 Acer pseudoplatanus 5 4 5 10 5 3 2 5 1 10 10 3 0,5 0,5 1 0,5 2 0,5 18 56 

3 Ulmus glabra 1 0,5 2 2 5 0,5 5 0,5 2 5 1 5 12 38 

3 Abies alba 10 0,5 1 10 2 0,5 1 2 8 25 

3 Acer platanoides 2 10 0,5 3 9 

3 Picea abies 3 0,5 1 3 9 

3 Alnus glutinosa 0,5 1 3 

3 Fraxinus excelsior 0,5 1 3 

3 Populus tremula 0,5 1 3 

3 Tilia platyphyllos 0,5 1 3 

4 Fagus sylvatica 3 1 1 2 5 1 2 10 4 3 2 5 0,1 0,1 5 2 10 2 0,5 5 3 1 0,5 0,5 7 25 78 

4 Abies alba 1 0,5 0,5 3 3 3 2 1 1 0,1 10 31 

4 Ulmus glabra 2 0,5 1 0,5 0,1 1 0,5 7 22 

4 Acer pseudoplatanus 0,1 0,5 0,5 0,5 3 5 16 

4 Corylus avellana 4 0,5 1 0,5 4 13 

4 Fraxinus excelsior 0,5 0,5 0,5 2 4 13 

4 Picea abies 2 2 0,1 1 4 13 

4 Acer platanoides 0,5 2 2 6 

4 Alnus glutinosa 0 0 

4 Crataegus sp. 0,1 1 3 

4 Sambucus nigra 0,5 1 3 

4 Sorbus aucuparia 0,1 1 3 

4 Tilia platyphyllos 0,5 1 3 

5 1a Fraxinus excelsior 0,5 0,5 0,5 5 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 0,1 1 2 2 0,5 20 0,5 0,5 5 10 0,5 2 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 1 27 84 

5 1a Ulmus glabra 0,1 0,1 0,5 0,5 0,5 0,5 1 0,5 0,1 0,5 0,5 1 0,5 0,5 0,5 0,5 0,1 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 1 0,5 0,5 25 78 

5 1a Acer pseudoplatanus 0,1 0,5 3 0,5 0,1 0,5 0,5 0,5 0,1 1 0,5 0,5 0,5 0,1 0,1 0,5 0,5 0,1 0,1 0,5 5 21 66 

5 1a Fagus sylvatica 0,5 0,5 0,5 1 0,1 0,5 0,5 3 0,1 1 0,5 5 3 2 0,5 0,5 0,5 2 0,5 1 20 63 

5 1a Sambucus nigra 0,1 0,5 0,5 0,1 0,1 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 0,1 0,1 0,5 0,1 0,5 0,5 0,1 0,5 18 56 

5 1a Abies alba 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 0,1 0,1 0,1 0,5 0,5 0,1 0,5 12 38 

5 1a Acer platanoides 0,1 0,5 0,5 2 0,5 0,1 0,5 1 0,5 0,5 0,5 11 34 

5 1a Sorbus aucuparia 0,1 0,5 0,5 0,1 0,5 0,5 0,5 0,5 8 25 

5 1a Ribes uva-crispa 0,5 0,5 0,1 0,5 0,5 0,1 0,1 7 22 

5 1a Tilia species 0,1 0,5 0,1 0,5 4 13 

5 1a Corylus avellana 0,5 0,5 0,5 3 9 

5 1a Daphne mezereum 0,1 0,5 0,1 3 9 

5 1a Alnus glutinosa 0 0 

5 1a Cornus sanguinea 0,5 1 3 

5 1a Picea abies 0,5 1 3 

5 1a Rosa sp. 0,5 1 3 

5 1a Tilia platyphyllos 0,1 1 3 

5 1b Acer pseudoplatanus 0,5 0,5 0,5 1 0,5 2 5 0,5 2 0,5 2 1 0,5 0,5 0,5 0,5 0,1 0,5 0,5 0,5 0,5 1 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 1 0,5 29 91 

5 1b Abies alba 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 23 72 

5 1b Fraxinus excelsior 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 1 0,5 0,5 0,5 0,1 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 1 0,5 0,5 0,5 0,1 0,5 23 72 

5 1b Fagus sylvatica 0,5 0,5 0,5 0,5 0,1 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 0,1 0,1 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 20 63 

5 1b Acer platanoides 0,5 0,1 0,5 0,5 0,5 0,5 0,1 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 1 0,5 15 47 

5 1b Ulmus glabra 0,1 0,1 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 0,1 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 0,1 15 47 

5 1b Sorbus aucuparia 0,1 0,5 0,5 0,5 0,5 0,1 0,1 0,5 0,1 0,1 0,1 11 34 

5 1b Sambucus nigra 0,1 0,1 0,5 3 9 

5 1b Corylus avellana 0,1 0,5 2 6 

5 1b Picea abies 0,5 1 3 

5 1b Cerasus avium 0,1 1 3 

5 2 Fraxinus excelsior 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 0,1 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 1 1 0,5 0,5 0,5 21 66 

5 2 Abies alba 0,1 0,5 0,5 0,1 0,5 0,1 0,5 0,5 0,1 0,5 0,1 0,1 0,5 0,5 14 44 

5 2 Fagus sylvatica 0,1 0,5 0,5 0,1 0,1 0,1 0,1 0,5 0,1 9 28 

5 2 Acer pseudoplatanus 0,1 2 0,1 0,5 0,5 0,1 0,5 7 22 

5 2 Acer platanoides 0,1 1 3 

5 2 Picea abies 0,1 1 3 

∑1 2 10 3 5 5 20 8 20 2 9 28 

∑2 95 95 96 75 75 85 90 81 90 85 92 80 90 55 75 60 70 85 80 95 80 62 69,5 60 90 80 75 81,5 95 72 50 85 32 100 

∑3 5 5 5 15 20 15 1,5 5 0,5 6,5 5 14 15 25 14 15 8,5 4 16 5,5 5 30,5 15 10 2,5 15 1,5 2 1,5 12 1 31 97 

∑4 3 1 1 3 0,5 5 1 2 10 4 5 2 5,5 0,1 0,2 5 9,5 12 5 2 0,5 8,5 6,5 2 5 1,2 2 0,8 1,5 8 6,5 31 97 

∑5 1a 1 0,6 1,3 1,6 2 9,6 1,1 2 2,6 5,2 1,7 3,1 1,9 8,7 6,1 9,5 2,5 22,7 2,3 3,2 7,2 11 4 3,5 2,2 2,2 2,6 3,1 1 1,7 8 31 97 

∑5 1b 2 2,1 2,1 3,6 2,2 2,5 8 1,5 4 2,5 4,3 1,6 3 1,5 2,6 1,6 0,7 2 1,1 2,6 3 3 3 2,6 1,5 1,7 1,5 1 0,5 2,1 0,6 3,2 32 100 

∑5 2 0,6 0,6 1,6 3,5 0,6 0,5 0,5 1,1 0,1 0,5 0,1 0,5 1,1 0,2 1,1 0,5 0,5 0,6 1,1 1,1 1,1 1 0,1 0,5 0,1 1 0,5 0,5 0,6 29 91 

Ftil 

Ftil 

Ftil 

Ftil 

Ftil 

FAc nst 

FAc nst 

FAc nst 

FAc nst 

FAc nst 

TAc vst 

TAc vst 

TAc vst 

FrAc nst 

FrAc nst 

FrAl 

frekvencia (N) 

stálosť (%)

Príloha A.9 Dendrometrická charakteristika plôch zápisov 

d 1,3 (cm) 

100 

90 

80 

70 

60 

50 

40 

30 

20 

10 

0 

31 - FrAl 

23 - Fp vst 

19 - Fp vst 

9 - Fp vst 

1 - Fp vst 

29 - Fp vst 

28 - Ft 

34 - Ft 

14 - Ft 

6 - Ft 

8 - Ft 

26 - Ft 

Variabilita hrúbok drevín na zápisoch 

27 - Ft 

17 - Ft 

3 - AF nst 

21 - AF nst 

20 - Ftil 

30 - Ftil 

22 - Ftil 

2 - Ftil 

č. zápisu - SLT 

Obr. 7 Hrúbková štruktúra drevín na plochách fytocenologických zápisov. Zápisy sú zoradené podľa edaficko-trofických radov (sensu HANČINSKÝ 1972) 

Tab. 3 Priemerné hodnoty hrúbok drevín meraných na plochách fytocenologických zápisov a ich smerodajná odchýlka 

č. zápisu 31 23 19 9 1 29 28 34 14 6 8 26 27 17 3 21 20 30 22 2 11 16 7 10 15 18 5 24 4 13 12 25 

SLT 

FrAl 

Fp vst 

Fp vst 

Fp vst 

Fp vst 

Fp vst 

Ft 

Ft 

Ft 

Ft 

Ft 

Ft 

Ft 

Ft 

AF nst 

LT 911 4302 4302 4302 4302 4305 4311 4312 4314 4314 4316 4316 4316 4316 5303 5304 4402 4402 4402 4402 4405 4406 5402 5402 5402 5404 5406 4501 4501 4504 5502 5502 

μ 19,6 24,2 28,8 31,8 29,0 34,3 22,8 26,7 28,2 25,2 29,3 35,6 25,0 32,6 31,7 39,7 30,3 34,5 37,2 29,4 32,4 42,4 45,9 27,9 29,3 28,2 34,6 25,5 23,8 42,4 31,8 30,3 

σ x 6,5 15,3 12,3 14,1 11,5 11,8 11,9 14,3 11,0 16,7 13,7 15,4 11,0 14,9 17,8 12,4 15,7 15,0 18,2 16,4 15,6 12,7 24,9 11,8 14,5 14,0 14,5 12,6 8,3 15,0 20,2 15,5 

max 37,0 58,0 53,0 58,0 51,0 54,0 64,0 56,0 48,0 65,0 55,0 69,0 47,0 62,0 78,0 60,0 62,0 76,0 62,0 66,0 70,0 72,0 96,0 47,0 58,0 54,0 62,0 52,0 45,0 65,0 63,0 56,0 

μ + σx 26,2 39,5 41,1 45,9 40,5 46,1 34,7 40,9 39,2 42,0 43,0 51,0 36,0 47,6 49,5 52,1 46,0 49,4 55,5 45,8 48,0 55,1 70,9 39,7 43,8 42,2 49,1 38,1 32,1 57,4 52,0 45,8 

μ - σx 13,1 8,9 16,4 17,6 17,5 22,5 10,9 12,4 17,2 8,5 15,6 20,2 14,0 17,7 13,9 27,4 14,6 19,5 19,0 13,0 16,9 29,6 21,0 16,1 14,8 14,1 20,0 12,9 15,5 27,4 11,6 14,8 

min 7,0 6,0 10,0 8,0 9,0 12,0 11,0 8,0 10,0 10,0 8,0 8,0 

μ – aritmetický priemer meraných hrúbok drevín; σx – smerodajná odchýlka 

7,0 9,0 12,0 25,0 10,0 16,0 10,0 8,0 7,0 21,0 14,0 7,0 8,0 7,0 10,0 11,0 10,0 20,0 7,0 10,0 

AF nst 

Ftil 

Ftil 

Ftil 

Ftil 

11 - Ftil 

Ftil 

16 - Ftil 

7 - FAc nst 

Ftil 

10 - FAc nst 

FAc nst 

15 - FAc nst 

FAc nst 

18 - FAc nst 

FAc nst 

5 - FAc nst 

FAc nst 

24 - TAc vst 

FAc nst 

4 - TAc vst 

TAc vst 

13 - TAc vst 

TAc vst 

12 - FrAc nst 

TAc vst 

25 - FrAc nst 

FrAc nst 

FrAc nst

kruhová základňa (m 2 /ha) 

60 

50 

40 

30 

20 

10 

0 

31 - FrAl 

23 - Fp vst 

19 - Fp vst 

9 - Fp vst 

1 - Fp vst 

29 - Fp vst 

28 - Ft 

34 - Ft 

14 - Ft 

6 - Ft 

Zastúpenie drevín na zápisoch podľa kruhovej základne (m 2 /ha) 

8 - Ft 

26 - Ft 

27 - Ft 

17 - Ft 

3 - AF nst 

21 - AF nst 

20 - Ftil 


Obr. 8 Zastúpenie drevín na plochách fytocenologických zápisov podľa kruhovej základne (m 2 /ha) 

početnosť (N/ha) 

1000 

900 

800 

700 

600 

500 

400 

300 

200 

100 

0 

31 - FrAl 

23 - Fp vst 

19 - Fp vst 

9 - Fp vst 

1 - Fp vst 

29 - Fp vst 

28 - Ft 

34 - Ft 

14 - Ft 

6 - Ft 

8 - Ft 

Zastúpenie drevín na zápisoch podľa početnosti (N/ha) 

26 - Ft 

27 - Ft 

17 - Ft 

3 - AF nst 

21 - AF nst 

20 - Ftil 

30 - Ftil 


Obr. 9 Zastúpenie drevín na plochách fytocenologických zápisov podľa početnosti (N/ha) 

30 - Ftil 

22 - Ftil 

22 - Ftil 

2 - Ftil 

2 - Ftil 

11 - Ftil 

11 - Ftil 

16 - Ftil 

16 - Ftil 

7 - FAc nst 

7 - FAc nst 

10 - FAc nst 

10 - FAc nst 

15 - FAc nst 

15 - FAc nst 

18 - FAc nst 

18 - FAc nst 

5 - FAc nst 

5 - FAc nst 

24 - TAc vst 

24 - TAc vst 

4 - TAc vst 

4 - TAc vst 

13 - TAc vst 

13 - TAc vst 

12 - FrAc nst 

12 - FrAc nst 

25 - FrAc nst 

25 - FrAc nst 

rkt 

jl 

os 

sm 

bh 

lv 

js 

jm 

jh 

jd 

bk 

rkt 

jl 

os 

sm 

bh 

lv 

js 

jm 

jh 

jd 

bk

d 1,3 (cm) 

50 

45 

40 

35 

30 

25 

20 

15 

10 

5 

0 

31 - FrAl 

23 - Fp vst 

19 - Fp vst 

9 - Fp vst 

1 - Fp vst 

29 - Fp vst 

28 - Ft 

Obr. 10 Priemerná hrúbka drevín (d1,3) na plochách fytocenologických zápisov 

S (m 2 /ha) 

70 

60 

50 

40 

30 

20 

10 

0 

31 - FrAl 

23 - Fp vst 

19 - Fp vst 

9 - Fp vst 

1 - Fp vst 

29 - Fp vst 

28 - Ft 

34 - Ft 

34 - Ft 

14 - Ft 

14 - Ft 

6 - Ft 

6 - Ft 

8 - Ft 

8 - Ft 

26 - Ft 

26 - Ft 

priemerná hrúbka drevín na zápisoch 

27 - Ft 

17 - Ft 

3 - AF nst 

21 - AF nst 

20 - Ftil 

30 - Ftil 


22 - Ftil 

2 - Ftil 

Kruhová základňa drevín na zápisoch (m 2 /ha) 

27 - Ft 

17 - Ft 

3 - AF nst 

21 - AF nst 

20 - Ftil 


Obr. 11 Priemerné hodnoty kruhovej základne (m2/ha) na plochách fytocenologických zápisov 

30 - Ftil 

22 - Ftil 

2 - Ftil 

11 - Ftil 

11 - Ftil 

16 - Ftil 

16 - Ftil 

7 - FAc nst 

7 - FAc nst 

10 - FAc nst 

10 - FAc nst 

15 - FAc nst 

15 - FAc nst 

18 - FAc nst 

18 - FAc nst 

5 - FAc nst 

5 - FAc nst 

24 - TAc vst 

24 - TAc vst 

4 - TAc vst 

4 - TAc vst 

13 - TAc vst 

13 - TAc vst 

12 - FrAc nst 

12 - FrAc nst 

25 - FrAc nst 

25 - FrAc nst

Tab. 4 Vyhodnotenie dendrometrických údajov meraných na plochách fytocenologických zápisov 

č. zápisu 31 23 19 9 1 29 28 34 14 6 8 26 27 17 3 21 20 30 22 2 11 16 7 10 15 18 5 24 4 13 12 25 

priemerná hrúbka d 1,3 (cm) 

počet stromov (N) 

počet stromov (N/ha) 

kruhová základňa (m 2 ) 

kruhová základňa (m 2 /ha) 

zastúpenie drevín - početnostné (%) 

zastúpenie drevín - podľa KZ (%) 

SLT 

FrAl 

Fp vst 

Fp vst 

Fp vst 

Fp vst 

Fp vst 

Ft 

Ft 

Ft 

Ft 

Ft 

Ft 

Ft 

Ft 

AF nst 

AF nst 

LT 911 4302 4302 4302 4302 4305 4311 4312 4314 4314 4316 4316 4316 4316 5303 5304 4402 4402 4402 4402 4405 4406 5402 5402 5402 5404 5406 4501 4501 4504 5502 5502 

bk 24,2 28,8 31,4 28,8 33,6 20,5 26,9 23,5 20,7 23,0 38,9 22,4 30,0 44,0 51,7 21,5 41,5 20,3 26,0 23,1 43,3 78,0 22,5 40,0 23,7 10,0 60,0 10,0 22,4 

jd 42,0 29,5 35,1 49,0 17,0 65,0 38,1 42,0 36,0 43,2 27,2 42,0 62,0 17,0 58,5 18,7 36,0 47,8 40,7 11,0 28,2 13,0 26,0 64,0 

jh 10,4 37,0 30,6 48,0 33,0 29,5 29,0 29,0 42,5 28,5 28,5 31,3 45,0 41,4 36,2 32,8 38,6 31,2 26,4 34,8 28,5 41,0 38,0 36,3 

jm 37,0 24,0 46,5 19,4 17,0 63,0 

js 62,0 76,0 42,0 47,0 54,0 34,0 28,4 52,0 

lv 44,0 22,5 

bh 20,0 22,0 26,0 28,3 42,0 7,0 18,0 9,0 19,0 18,0 10,0 20,5 

sm 43,3 44,0 16,0 16,0 38,0 29,0 10,0 

os 34,0 

jl 21,1 

rkt 20,0 

μ 19,6 24,2 28,8 31,8 29,0 34,3 22,8 26,7 28,2 25,2 29,3 35,6 25,0 32,6 31,7 39,7 30,3 34,5 37,2 29,4 32,4 42,4 45,9 27,9 29,3 28,2 34,6 25,5 23,8 42,4 31,8 30,3 

bk 21 30 25 20 13 23 12 13 19 11 10 19 12 3 3 6 2 4 4 8 6 2 2 2 3 1 1 1 5 

jd 1 6 8 2 1 1 7 1 2 5 13 4 1 1 2 3 2 6 3 2 6 2 2 1 

jh 5 1 5 2 2 2 2 4 2 4 6 7 6 5 18 4 5 14 13 13 2 9 9 6 

jm 1 5 2 12 2 1 

js 1 1 1 1 1 10 8 2 

lv 5 24 

bh 2 2 1 3 3 1 1 1 3 1 3 2 

sm 4 1 1 4 9 2 1 

os 1 

jl 31 

rkt 1 

∑ 37 21 30 26 26 22 25 20 17 22 20 15 24 22 18 11 14 15 13 18 28 16 13 20 24 24 21 20 39 13 14 16 

bk 525 750 625 500 325 575 300 325 475 275 250 475 300 75 75 150 50 100 100 200 150 50 50 50 75 25 25 25 125 

jd 25 150 200 50 25 25 175 25 50 125 325 100 25 25 50 75 50 150 75 50 150 50 50 25 

jh 125 25 125 50 50 50 50 100 50 100 150 175 150 125 450 100 125 350 325 325 50 225 225 150 

jm 25 125 50 300 50 25 

js 25 25 25 25 25 250 200 50 

lv 125 600 

bh 50 50 25 75 75 25 25 25 75 25 75 50 

sm 100 25 25 100 225 50 25 

os 25 

jl 775 

rkt 25 

∑ 925 525 750 650 650 550 625 500 425 550 500 375 600 550 450 275 350 375 325 450 700 400 325 500 600 600 525 500 975 325 350 400 

bk 0,97 1,95 1,93 1,30 1,15 0,76 0,68 0,57 0,64 0,46 1,19 0,75 0,85 0,46 0,63 0,22 0,27 0,13 0,21 0,34 0,88 0,96 0,08 0,25 0,13 0,01 0,28 0,01 0,20 

jd 0,14 0,41 0,78 0,38 0,02 0,33 0,80 0,14 0,20 0,73 0,75 0,55 0,30 0,02 0,54 0,08 0,20 1,08 0,39 0,02 0,37 0,03 0,11 0,32 

jh 0,04 0,11 0,37 0,36 0,17 0,14 0,13 0,26 0,28 0,26 0,38 0,54 0,95 0,67 1,85 0,34 0,59 1,07 0,71 1,23 0,13 1,19 1,02 0,62 

jm 0,11 0,23 0,34 0,36 0,05 0,31 

js 0,30 0,45 0,14 0,17 0,23 0,91 0,51 0,42 

lv 0,76 0,95 

bh 0,06 0,08 0,05 0,19 0,42 0,00 0,03 0,01 0,09 0,03 0,02 0,07 

sm 0,59 0,15 0,02 0,08 1,02 0,13 0,01 

os 0,09 

jl 1,08 

rkt 0,03 

∑ 1,12 0,97 1,95 2,06 1,71 2,03 1,02 1,12 1,06 1,10 1,35 1,49 1,18 1,84 1,42 1,36 1,01 1,40 1,42 1,22 2,31 2,26 2,15 1,22 1,62 1,50 1,97 1,02 1,73 1,83 1,11 1,15 

bk 24,13 48,76 48,27 32,57 28,85 19,02 17,08 14,14 16,05 11,43 29,71 18,75 21,21 11,40 15,73 5,45 6,76 3,22 5,31 8,40 22,12 23,89 1,99 6,28 3,30 0,20 7,07 0,20 4,93 

jd 3,46 10,25 19,39 9,43 0,57 8,30 19,99 3,46 5,09 18,32 18,82 13,85 7,55 0,57 13,44 2,05 5,09 26,95 9,74 0,48 9,35 0,66 2,65 8,04 

jh 1,06 2,69 9,19 9,05 4,28 3,42 3,30 6,61 7,09 6,38 9,57 13,46 23,86 16,83 46,24 8,42 14,63 26,78 17,76 30,86 3,19 29,71 25,52 15,55 

jm 2,69 5,65 8,49 8,89 1,13 7,79 

js 7,55 11,34 3,46 4,34 5,73 22,70 12,65 10,62 

lv 19,01 23,77 

bh 1,57 1,90 1,33 4,73 10,39 0,10 0,64 0,16 2,13 0,64 0,59 1,65 

sm 14,69 3,80 0,50 2,01 25,52 3,30 0,20 

os 2,27 

jl 27,10 

rkt 0,79 

∑ 27,97 24,13 48,75 51,52 42,82 50,87 25,52 27,89 26,50 27,49 33,71 37,33 29,45 46,01 35,44 34,09 25,21 34,99 35,38 30,53 57,82 56,41 53,83 30,57 40,43 37,39 49,28 25,54 43,26 45,86 27,77 28,87 

bk 100 100 96 77 59 92 60 76 86 55 67 79 55 17 27 43 13 31 22 29 38 15 10 8 13 5 8 7 31 

jd 4 23 36 8 5 5 35 7 8 23 72 36 7 7 15 17 7 38 23 10 25 8 5 8 

jh 14 5 25 9 10 13 8 18 11 36 43 47 46 28 64 25 38 70 54 54 5 69 64 38 

jm 7 28 8 60 5 7 

js 7 7 6 5 4 48 21 13 

lv 25 62 

bh 10 13 5 20 23 5 4 4 15 3 21 13 

sm 24 4 8 17 43 15 6 

os 5 

jl 84 

rkt 3 

bk 100 100 94 76 57 75 61 53 58 34 80 64 46 32 46 22 19 9 17 15 39 44 7 16 9 0 15 1 17 

jd 7 24 38 37 2 30 59 9 17 40 53 41 30 2 38 7 9 48 18 2 23 2 6 18 

jh 4 5 33 33 13 9 11 14 20 19 38 38 67 55 80 15 27 88 44 83 7 65 92 54 

jm 8 19 21 35 3 28 

js 30 32 11 14 15 46 29 37 

lv 74 55 

bh 6 5 3 14 19 0 2 0 8 1 2 6 

sm 55 13 1 5 52 7 1 

os 5 

jl 97 

rkt 3 

Ftil 

Ftil 

Ftil 

Ftil 

Ftil 

Ftil 

FAc nst 

FAc nst 

FAc nst 

FAc nst 

FAc nst 

TAc vst 

TAc vst 

TAc vst 

FrAc nst 

FrAc nst

Príloha A.10 Výsledky reliéfnej analýzy výskytu lesných typov 

Ft 

Fp vst 

Ft Ft 

Ft 

Ft Ftil 

Ftil Ft 

Fp Ft 

Ftil 

FAc Ft Fp 

Fp 

Obr. 12 Expozičná mapa záujmového územia (upravený výstup z modulu SURFACE-ASPECT v prostredí 

IDRISI). 

Obr. 13 Prepočítané najčastejšie sa vyskytujúce hodnoty expozície zastúpené v jednotlivých lesných typoch 

(upravený výstup z modulu EXTRACT v prostredí IDRISI). Náznak systematickej expozičnej závislosti výskytu 

lesných typov v záujmovom území.

sklon v stupňoch (°) 

nadm. výška (m n.m.) 

40 

30 

20 

10 

0 

1100 

1000 

900 

800 

700 

600 

500 

4302 

4302 

4305 

4305 

4312 

4313 

Variabilita hodnôt sklonu podľa LT (μ+-σ x) 

4314 

4316 

5304 

4402 

LT 

4405 

4406 

5402 

5404 

Variabilita hodnôt nadm. výšky podľa LT (μ+-σ x) 

4312 

4313 

4314 

4316 

5304 

Obr. 14 Priemerné hodnoty sklonu a nadmorskej výšky zastúpené v lesných typoch a ich smerodajné 

odchýlky. Hodnoty v poradí zhora: max. hodnota, μ+σx,, μ-σx, min. hodnota. (Upravený výstup z modulu 

EXTRACT v prostredí IDRISI). 

Tab. 5 Priemerné hodnoty nadm. výšky a sklonu zastúpené v lesných typoch 

LT 4302 4305 4312 4313 4314 4316 5304 4402 4405 4406 5402 5404 4501 5502 5406 901 

μ 809 881 819 830 757 794 753 797 846 760 958 829 790 832 711 713 

σx 53 4 102 51 38 80 165 66 54 55 31 84 67 25 46 58 

max 939 895 1018 917 955 951 1025 932 935 887 1022 931 900 867 809 769 

μ+σx 861 886 921 881 795 874 919 863 899 815 989 912 856 857 757 771 

μ-σx 756 877 716 778 719 714 588 730 792 705 928 745 723 807 665 655 

min 646 874 640 699 708 627 618 667 729 677 886 666 708 772 621 620 

μ 20 17 19 17 21 20 15 26 22 25 11 23 27 20 15 8 

σx 7 3 8 6 8 7 6 7 6 7 7 7 7 5 6 5 

max 45 26 85 50 48 49 47 59 45 58 43 46 45 33 50 44 

μ+σx 26 20 27 23 29 27 21 32 29 31 18 29 34 25 22 13 

μ-σx 13 14 11 12 13 12 8 19 16 18 4 16 21 15 9 2 

min 0 7 0 0 0 0 0 0 2 0 0 0 0 11 0 0 

exp.(°) S SZ SV SV SV SV SV V V JV V V V V SV SV 

sklon (°) nadm. výška (m n.m.) 

μ - aritmetický priemer; σx - smerodajná odchýlka 

4402 

LT 

4405 

4406 

5402 

5404 

4501 

4501 

5502 

5502 

5406 

5406 

901 

901

Príloha A.11 Popis prvkov druhovej štruktúry 

Tab. 6 Popis prvkov druhovej štruktúry k mape drevinového zloženia 

č. prvku etáž zastúpenie drevín (%) zápoj vek rastová fáza poznámka dátum 

1 bk 45, jd 40, sm 5, js+, br+, jh+ 100 60 tenká kmeňovina staršia časť porastu 27.8.2005 

2 sm 85, jd 15, bk+ 100 30 žŕdkovina mladý por., viac etáží, jd najmä v Z časti, kamenitý terén 27.8.2005 

3 bk 15, sm 80, jd 5, js+, jh+ 90 65 tenká kmeňovina umelo založená smrečina, viď. obr. 15 27.8.2005 

4 sc 45, bk 50, sm 5, jh+, js+, bh+, jd+, br+ 95 70 tenká kmeňovina oblasť primiešaného sc, v Z a JZ časti viac sm, vo V časti bk, obr. 16 27.8.2005 

5 sc 50, sm 30, bk 10, jd 10 90 70 tenká kmeňovina skupina primiešaného sc 27.8.2005 

6 sm 70, bk 25, jd 5, js+ 100 60 tenká kmeňovina nevýrazná hranica (najmä V a JV časť) 27.8.2005 

7 sm 95, bk 5, jd+, sc+, jh+ 100 65 tenká kmeňovina bk primiešaný v J (dolnej) časti 27.8.2005 

8 sm 95, bk 5, jh+ 100 65 tenká kmeňovina 27.8.2005 

9 sm 75, bk 20, jd 5 40 60 tenká kmeňovina presvetlená časť po vybratí sm 27.8.2005 

10 jd 60, bk 35, jh 3, bh 2, lv+, sc+, dz+ 85 85 dospelá kmeňovina zmiešanie jednotlivé 28.8.2005 

11 sm 45, jh 40, js 4, bk 5, bh 4, jd 2 70 75 stredná kmeňovina mŕtve stojace bh!, DE: sm, bk, jd 28.8.2005 

12 sm 80, bk 20, jh+, jd+ 40 75 stredná kmeňovina presvetlená časť po vybratí sm, v J časti zapojený bk a jh 28.8.2005 

13 sm 80, jd 10, bk 5, jh 5 90 (60) 75 stredná kmeňovina časť plochy presvetlená - medzera 28.8.2005 

14 sm 90, bk 10, jh+, jd+, js+ 50 (95) 65 tenká kmeňovina časť plochy presvetlená - medzera 28.8.2005 

15 sm 85, bk10, jd 5 50 65 tenká kmeňovina presvetlená časť po vybratí sm 28.8.2005 

16 sc 30, bk 60, sm 10, jd+ 100 65 tenká kmeňovina zmiešanie jednotlivé, sm v skupinke 28.8.2005 

17 bk 70, jd 20, jh 5, sm 5, bh+, js+, sc+, jb+, br+ 95 90 dospelá kmeňovina pozdĺž J hranice vyspelejší a viac cenných listnáčov - najmä jh 28.8.2005 

18 bk 90, jd 10, jh+, js+, sm+, br+ 95 75 stredná kmeňovina vyspelejšie časti s jh a jd 28.8.2005 

19 bk 95, jd 2, jh 3, js+, sm+, bh+ 95 65 tenká kmeňovina mladšia časť porastu 28.8.2005 

20 sm 70, jh 20, bk 10, sc+, jd+ 35 75 stredná kmeňovina presvetlená časť po vybratí sm - porastový zvyšok (Fac?) 28.8.2005 

21 bk 90, sm 5, bh 2, js 2, jh 1, jd+ 50 75 stredná kmeňovina presvetlená časť po vybratí sm, sm v JV časti (Ftil, Fac?) 28.8.2005 

22 bk 60, sm 40, jd+ 90 65 tenká kmeňovina v S časti bk, v J časti bk a sm zmiešaný jednotlivo 28.8.2005 

23 sm 60, bk 30, jh 5, js 5, jd+ 95 60 tenká kmeňovina 28.8.2005 

24 sm 40, jd 30, bk 30 95 60 tenká kmeňovina na celom hrebienku zvýšený podiel jd 28.8.2005 

25 sm 70, bk 25, jd 5 95 65 tenká kmeňovina skupina sm 28.8.2005 

26 bk 40, jd 45, sm 10, jh 3, js 2 95 70 stredná kmeňovina 28.8.2005 

27 bk 50, jd 35, jh 10, bh 5, sm+ 80-95 80 stredná kmeňovina vek 60-80 r. (100 r.), medzery, (časť vyzerá na Fac?) 28.8.2005 

28 bk 85, jd 15, jh+,sm+, bh+, cs+ 80(60) 80 stredná kmeňovina vyspelejší presvetlený porast, časté medzery, SE a DE nevýrazná 28.8.2005 

29 bk 90, jd 10, bh+, br+ 95 65 tenká kmeňovina mladšia časť por., viacetážový, zakm 1, kamenitý terén 28.8.2005 

30 bk 70, jd 25, jh 5, jm+, sm+, bh+ 90 100 dospelá kmeňovina 

vyspelejšia časť por., vek 70-90 r. (140 r.), z boku presvetlený, 

na hranici pekné staré stromy bk, jh 

28.8.2005 

31 jh 95, bk 5, bh+ 85 90 dospelá kmeňovina z boku presvetlený, DE: jd, sm 28.8.2005 

32 bk 47, jd 30, jh 20, bh 3 90 90 dospelá kmeňovina zmiešaný vyspelejší por. 29.8.2005 

33 jh 50, sm 20, jd 20, bk 5, bh 3, lv 2 90 (70) 90 dospelá kmeňovina v údolí presvetlený 29.8.2005 

34 sm 95, jh 2, bk 1, jd 1, bh 1 40 100 dospelá kmeňovina presvetlená časť por., hustá bylinná etáž bez zmlad. drevín, DE: jh, bz 29.8.2005 

35 jh 85, sm 10, bh 5 70 90 dospelá kmeňovina nad cestou husté zmladenie js, bk, jd, sm, DE: js, bk 29.8.2005 

36 sm 90, jh 10 90 90 dospelá kmeňovina skupinka s výrazným zastúpením sm 29.8.2005 

37 bk 98, jd 1, jh 1, bh+, br+ 95 85 dospelá kmeňovina čistá bučina 29.8.2005 

38 bk 60, jd 34, bh 2, jh 2, jb 2 95 70 tenká kmeňovina na skalách 29.8.2005 

39 js 80, jh 10, lv 10 30 95 

dospelá kmeňovina 

výrazná medzera (kalamita), DE: jd, bk, js, ls, sm, jh; 

bohaté zmlad js ale odhryz zverou, rúbanisková veg. 

29.8.2005 

40 js 40, ls 10, jd 35, sm 10, bh 5 15 mladina výrazný hlúčik, mladina, výška 4 m 29.8.2005 

41 sm 90, jh 5, jd 5 90 50 žrďovina rôznoveká skupinka sm, DE:sm 29.8.2005 

42 

HE 

SE 

js 5, jd 15, jh 40, bk 40 

bk 80, jh 20 

60 

20 

95 

6 


nárast DE: nárast bk 80, js 20, ls+, zmladenie js, jd, bk 

30.8.2005 

43 jh 60, bk 40, sm+ 70 95 dospelá kmeňovina SE: jd, jh, rkt; DE: nárast js 90 30.8.2005 

44 jh 30, js 30, bk 25, jd 13, sm 2, bh+, sc+, lv+, jb+ 95 95 dospelá kmeňovina rôznoveký, nepravidelne zmiešaný, DE: jh, bk, jd 30.8.2005 

45 jh 50, jd 20, bk 20, js 7, bh 3 85 95 dospelá kmeňovina mŕtve stojace bh, rôznoveký por., DE: bk, bh, jh, jd 30.8.2005

Pokračovanie tab. 6 

46 jh 55, js 15, bk 10, jd 10, sm 5, bh 5, jb+, jm+, cs+ 80 95 dospelá kmeňovina 

veľmi rôznoveký, bohato zmiešaný, nerovnomerný medzernatý 

zápoj, veľa mŕtvych stojacich bh!, DE: bk, bh, jh, js, sm, jd (obr. 19) 

30.8.2005 

47 jh 60, bk 15,jm 10, js 5, jd 5, sm 4, bh 1, 90 95 dospelá kmeňovina rôznoveký, jm v dolinkách v J časti 30.8.2005 

48 sm 95, jh 5 70 95 dospelá kmeňovina skupina dospelých sm 30.8.2005 

49 

SE 

DE 

jd 80, jh 20 

bk 40, js 40, sm 15, jh 5, ls+, jb+ 

20 

30 

35 

5 

žŕdkovina 

nárast 

holina, v J časti 4 KS jd a tj !, rúb. veg., zmlad. jh, bh, js, bk, jd, 

doplnené sm!, JV časť zapojená: bk, jh, js 

30.8.2005 

50 bk 50, jd 25, jh 25, jm+, bh+ 90 100 dospelá kmeňovina v J časti bočné svetlo - zmlad. jd, js, jh, bk; veľké staré bk 30.8.2005 

51 bk 98, jd 2, os+ 95-100 100 dospelá kmeňovina čistá bučina, Z časť vyspelejšia 30.8.2005 

52 jh 30, jd 25, jm 20, bk 20, bh 5, cs+, js+, os+, rkt+, ls+, lv+ 75 100 dospelá kmeňovina sutina a skaly + časť vrchol. ploš., DE:cs,lv,bh,jd,bk,Rosa pendulina ,rkt,ls 30.8.2005 

53 jh 35, bk 30, jd 15, bh 10, js 8, jm 2 85 100 dospelá kmeňovina 30.8.2005 

54 bk 70, jd 15, jh 10, bh 5, js+ 95 100 dospelá kmeňovina pozdĺž hranice viac jh, js, bh 30.8.2005 

55 bk 85, jd 15 95 (85) 

tenká kmeňovina 

56 bk 70, jd 15, jh 10, bh 5, js+ 80 100 dospelá kmeňovina 

60 

JZ časť vyspelejšia (záp. 85), vekovo rôznorodý, celkovo mladší, nad 

cestou husté zmlad. bk 

SE: js, jd, bh, bk; DE: bk, js, ls; výrazné zmlad. bk nad cestou, 

viacetážový por. 

57 HE bk 45, jd 50, jh 5 40 100 dospelá kmeňovina výrazné zmladenie nad cestou: bk, jd, rkt, sm, js, jh 30.8.2005 

58 jh 90,js 5, bk 3, sm 2, jd+, rkt+ 100 (70) 12 mladina mladina (žŕdkovina) jh, sm zatienený, js v SZ časti 30.8.2005 

59 bk 90, jd 10, jh+, bh+, sm+, os+, js+, lv+ 90 100 dospelá kmeňovina jh a bh v dolinkách, v dolinkách pod cestou zmlad. bk ! 16.9.2005 

60 lv 50, jm 45, bh 5 80 70 tenká kmeňovina sutina 16.9.2005 

61 bk 60, jh 20, jd 20, bh+, jm+, dz+ 90 105 dospelá kmeňovina 17.9.2005 

62 sm 80, jh 10, bk 5, bh 5 90 95 dospelá kmeňovina 17.9.2005 

63 bk 40, jh 30, jd 25, sm 5, bh+ 35 90 dospelá kmeňovina kalamita (porastový zvyšok), rúb. vegetácia 17.9.2005 

64 sm 90, bk 10, jh+, jd+, bh+ 90 90 dospelá kmeňovina skupina dospelých sm 17.9.2005 

65 sm 90, bk 5, jh 5, jd+ 60 90 dospelá kmeňovina uvoľnený zápoj, SE: bk ! 17.9.2005 

66 sm 100 90 15 žŕdkovina mladina (žrdkovina), v nadúrovni jh, sm, jd 17.9.2005 

67 jh 70, bk 25, sm 5, bh+ 95 90 dospelá kmeňovina pás jh nad údolím 17.9.2005 

68 bk 40, jh 35, jd 10, jm 10, sm 5, bh+, js+, cs+ 95 90 dospelá kmeňovina 

jh viac v Z časti (hore pod cestou), bk viac vo V časti (dolu v údolí), 

viacmenej rovnoveký bez výraznej etážovitosti 

17.9.2005 

69 sm 35, jh 25, bk 15, jd 15, bh 10 60 90 dospelá kmeňovina presvetlená časť por., zmiešaný por. 18.9.2005 

70 

HE 

DE 

sm 75, js 25 

sm 35, rkt 35, jh 30 

30 

40 

90 

5 


nárast, kultúra 

skupina dospelých sm, inak holina 

podrast: jh, bk, js; rúbanisková veg. 

18.9.2005 

71 bk 70, jd 15, jh 15, js+ 80 90 dospelá kmeňovina pod cestou výrazné zmlad. bk, js, jh, bh, rkt !, medzernatý zápoj 18.9.2005 

72 

HE 

DE 

bk 100, jh+ 

bk 30, jh 30, js 30, bh 10, rkt+ 

85 

95 

90 

15 


nárast/mladina 

výrazné zmlad. bk a jh, pod cestou vyspelejšie, dole mladšie 

18.9.2005 

73 bk 97, jd 3, lv+, jh+, js+, dz+ (2ks) 90 90 dospelá kmeňovina občas medzery - zmlad. bk, SE nevýrazne bk, DE: sporadicky jd 18.9.2005 

74 

HE 

DE 

bk 60, jd 35, jh 5 

bk 65, ls 20, jd 10, sm 5, lv+, jh+, jb- 

80 

70 

80 

35 

stredná kmeňovina 

nárast až žŕdkovina 

výrazná DE !, zmlad. bk, jh nad cestou, jd v nadúrovni 

18.9.2005 

75 

HE 

DE 

bk 50, jd 20, jh 25, jm 2, bh 2, js 1, os+ 

bk 70, ls 30, jd+, sm+, bh+, js+ 

75 

60 

95 

35 


žŕdkovina 

veľmi rôznoveký etážovitý porast, jh v spodnej časti 

výrazná DE, 

18.9.2005 

76 js 60, bk 20, jh 20, bh+, rkt+, jb+, cs+ 85 65 tenká kmeňovina DE: ls, bh, jm, kroviny, (vývojové štádium Ft?) 18.9.2005 

77 bk 40, jd 25, jh 20, jm 10, bh 5, dz+, js+, cs+ 85 90 dospelá kmeňovina medzernatý zápoj, nad lúkou DE: ls, sm, cs 18.9.2005 

78 

HE 

DE 

jh 50, jd 25, bk 25 

js 100, ls+, bk+ 

30 

100 

90 

10 


mladina výrazná mladina js !, výška 4-6 m 

18.9.2005 

79 jh 50, bk 20, jm 10, bh 10, jd 5, js 5, sm+ 85 95 dospelá kmeňovina medzery - bohaté zmlad. js ! 18.9.2005 

80 sm 95, jh 5, lv+, js+, bk+ 90 90 dospelá kmeňovina skupina dospelých sm 18.9.2005 

81 sm 80, js 10, jh 10, bk+, jd+, jm+ 70 95 dospelá kmeňovina plocha s vyšším zastúpením sm - presvetlená 18.9.2005 

82 sm 80, bk 20, jh+ 70 90 dospelá kmeňovina plocha s vyšším zastúpením sm - presvetlená 18.9.2005 

83 bk 35, sm 25, jh 15, jd 10, bh 10, js 5, jm+ 80 95 dospelá kmeňovina dolinka s cennými listnáčmi a vysadeným sm 18.9.2005 

84 jm 60, js 10, lv 10, jd 20, sm+, jh+ 30 90 dospelá kmeňovina výrazne presvetlená časť sutiny 19.9.2005 

85 lv 30, js 30, jm 20, bh 5, jh 5, jd 5, bk 3, dz 2, sm+ 

75 90 dospelá kmeňovina 

lv-js sutina, medzernatý zápoj !, prevažne výmladkový pôvod, 

SV časť - skalné zrázy ! 

19.9.2005 

86 bk 55, jh 30, sm 5, jd 3, bh 2, jm 2, js+ 90 90 dospelá kmeňovina plocha podobná č. 68; sm nad cestou ! 19.9.2005 

30.8.2005 

30.8.2005


HE js 30, jh 27, bk 15, jm 10, jd 6, lv 5, bh 4, sm 3 80 (75) 

87 

DE bk 30, jd 30, bh 10, jh 10, jm 10, js 10, sm+ 

40? 

95 

20 



veľmi rôznoveký viacetážový porast, sutina a údolie potoka, 

js v nadúrovni (obr. 20), miestami bohaté zmlad. js, sm väčšinou v 

nadúrovni; jm a lv na skalnatejších miestach, jh viac v spodnej časti 

88 

HE 

DE 

jd 30, sm 30, jh 20, bk 20 

ls 45, jd 20, sm 15, bk 10, rkt 5, jh 5, bz+, jb+ 

10 

70 

85 

10 


nárast/mladina 

svetlina - porastový zvyšok (okraj svetliny) 

výška DE 1,3 - 6m, rúb. veg.+ papradiny, zmlad.: sm, jd (bez bk !!) 

22.9.2005 

89 sm 100, bh+, ls+ 95 35 žrďovina sm žrďovina, d1,3: 10-25 cm, výška cca 10-12 m, časté zlomy ! 22.9.2005 

90 

HE 

DE 

nadúroveň: jd 75, bk 25 

bk 100, bh+, sm+ 

20 

100 

85 

35 


žrďovina bk žrďovina, d1,3: 10-25 cm, výška cca 15 m 

22.9.2005 

91 sm 80, bk 10, jd 10, jh+ 75 85 dospelá kmeňovina DE: bk, sm, ls, jd 22.9.2005 

92 

HE bk26, jh20, dz20, sm10, jd10, sc5, dg5 !, bo1 !, bh1,tj1 !, jb1 

DE sm 30, ls 30, bk 20, tx 20!, jd+, jh+ 

80 

50 

70 

35 

stredná kmeňovina 

mladina až žŕdkov. 

"arborétum", rôznoveký, nepravidelne zmiešaný por. 

stopy po pálení drevného uhlia, milier ! 

DE nepravidelne po ploche, hlúčik Taxus baccata uprostred 

plochy ! 

22.9.2005 

93 

HE 

DE 

sm 85, bk 10, jh5, jd+, jm+, dz+, bh+ 

ls70, bk10, js10, jh5, bh5, jd+, rkt+, bz+, sm+, jb+ 

60 

95 

85 

20 



sm v nadúrovni, vert. zápoj, viacetážový veľmi rôznoveký por. 

23.9.2005 

94 

HE 

DE 

sm 100, jm+ 

ls 60, bk 40, tj+ !, js+, bh+ 

50 

40 

85 

20 



výrazne 2-etážový por., zmlad. js, jb, jh, jm, dz, jd; 

3 ks tuja západná, kry 

23.9.2005 

95 sm45, rkt35, os10, bo5, jb5, ls+ bh+ jh+ bk+ br+ jd+ lv+ 90 20 nárast až žŕdkovina starý lom, vert. záp., viacetážový rôznoveký, kamenná hlušina 23.9.2005 

96 sm 80, bk 20, br+, jh+, jd+, rkt+, js+, dz+, 100 35 žrďovina žrďovina, d1,3: 10-25 cm, výška cca 12 m 23.9.2005 

97 

HE 

DE 

bk 50, jd 30, sm 20, jh+, jb+, lv+, bh+ 

jd 60, sm 20, bk 20, ls+, jb+, rkt+, br+, lv+ 

90 

70 

80 

35 


nárast až žrďovina 

vertikálny zápoj, nad cestou v mieste výkopu - cenné listnáče 

sm a jd v DE v skupinkách, bk vtrúsený 

23.9.2005 

98 sm 100, jd+, jb+, jh+, bk+, bh+ 100 35 žrďovina 

sm žrdkovina (žrďovina), d1,3: 10-25 cm, výška cca 10-12 m 

v nadúrovni sporadicky bk, dz, sm 

23.9.2005 

99 

HE 

DE 

sm 96, sc 2, jd 2, jh+ 

bk 60, ls 40 

75 

80 

85 

15 


mladina 

skupina dospelých sm pod svetlinou 

23.9.2005 

100 sm 100 40 85 dospelá kmeňovina presvetlená časť porastu so sm, DE: bk, ls; zmlad. jd 23.9.2005 

101 sm 80, jd 15, jh 5 75 85 dospelá kmeňovina skupina dospelých sm 23.9.2005 

102 jd 90, sm 10, bk+, jh+, cs+ (1ks) 85 85 dospelá kmeňovina jedlina s častým výskytom sm (jednotlivo i v skup.), medzery 23.9.2005 

103 jd 50, bk 40, sm 5, jh 5, bh+, cs+, lv+ 90 75 stredná kmeňovina rôznoveký por., nepravid. zmieš., DE: ls, bk, jd, sm; kamenitosť 23.9.2005 

104 bk 47, jh 20, jd 20, js 7, bh 3, jm 2, sm 1, lv+, dz+, sc+ 80 85 dospelá kmeňovina rôznoveký, medzernatý, bk v Z časti, miestami zmlad. bk a js 23.9.2005 

105 bk 97, jd 3, jh+, bh+, sm+ 95 90 dospelá kmeňovina čistá bučina, vtrúsená jd 24.9.2005 

106 sm 70, jd 13, bk 10, jh 7 


nepravidelné zmiešanie, zápoj nerovnomerný - Z časť presvetlená 

rúb. veg. - nitrofyty, zmlad. ojedinele js a bk 

24.9.2005 

107 js 45, jh 20, jd 20, bk 15, bh+ 60 85 dospelá kmeňovina nerovnomerný zápoj, mŕtve stojace bh ! 24.9.2005 

108 sm 100 85 85 dospelá kmeňovina skupinka dospelých sm 24.9.2005 

109 sm 75, jd 20, bk 5, jh+, bh+ 80 85 dospelá kmeňovina skupina dospelých sm 24.9.2005 

110 sm 48, js 26, bk 13, jd 13, jelša+ 80 85 dospelá kmeňovina pozdĺž potoka, medzernatý zápoj, DE: ojedinele ls, bk, jd, sm 24.9.2005 

111 jh 50, jd 20, bk 15, sm 9, js 3, bh 3 80 85 dospelá kmeňovina pozdĺž potoka, medzery, mŕtve stojace bh, DE: ojed. sm, jd, bk, jh 24.9.2005 

112 jd 60, bk 40, jh+, sm+, dz+, os+, bh+, br+, jm+, jb+ 90 85 dospelá kmeňovina 

zmiešanie nerovnomerné, miestami vyšší podiel bk na úkor jd - (najmä v SZ 

časti a JV - na hrebeni) miestami zmlad. bk; dz prevažne na hrebienkoch 

zápoj neprav. medzernatý, bk najmä v J časti, cl v presvetlenej 

24.9.2005 

113 bk 57, jh 20, jd 17, js 3, bh 3, sm+, jm+ 80 85 dospelá kmeňovina strednej časti a pri potoku (SZ okraj), DE: bk, bh, jd; pod cestou 

výrazné zmlad. jh! (výška cca 6 m) 

24.9.2005 

114 bk 100 (zmladenie) 100 8 nárast výrazný hlúčik zmlad. bk (výška cca 1,5 m) 24.9.2005 

115 bk 40, jd 40, os 20, br+, dz+ 95 85 dospelá kmeňovina skupina vtrúsenej osiky (zvyšok po sukcesnom štádiu...) 24.9.2005 

116 svetlina - zmlad bk, js, jh 0 0 zmladenie 24.9.2005 

117 bk 52, jd 31, jh 15, sm 2, bh+ 90 85 dospelá kmeňovina nad hranicou NPR- presvetl. zboku (zvyšok pralesa- št.opt. a rozpadu) 24.9.2005 

118 jh 45, bk 25, jd 15, js 11, bh 4, sm+ 90 85 dospelá kmeňovina DE: sm, jh 24.9.2005 

119 bk 85, jd 15, sm+, jh+ 95 65 tenká kmeňovina tenká kmeňovina, jd v nadúrovni - najmä V časť, Z časť vyspelejšia 24.9.2005 

120 bk 60, sc 30, jd 10, sm+ 100 65 tenká kmeňovina skupina primiešaného sc 24.9.2005 

121 bk 70, sm 25, jd 5, jh+ 95 70 tenká kmeňovina oblasť zvýšeného výskytu sm (v skupinkách, al. jednotlivo) 25.9.2005 

19.9.2005 

19.9.2005


122 sm 85, bk 15, js+, jh+ 90 65 tenká kmeňovina skupina dospelých sm, v SZ časti svetlina 25.9.2005 

123 jelša 100, ls+, bk+, bh+ 50 35 mladina pás mladej jelšiny pozdĺž potoka (výška cca 12 m) 25.9.2005 

124 bk 50, js 40, jh 6, jd 4, sm+ 90 65 tenká kmeňovina v dolnej časti presvetlené, rôznoveký, zmieš. jedn., milier, obr. balvan 25.9.2005 

125 sm 80, bk 20, js+, 90 65 tenká kmeňovina skupina sm 25.9.2005 

126 sm 60, bk 35, jd 5 90 65 tenká kmeňovina skupinky sm v páse 25.9.2005 

127 sm 50, bk 50, rkt+ 90 65 tenká kmeňovina viacmenej rovnoveký, pravidelne premiešaný sm a bk 25.9.2005 

128 sm 75, bk 25, jh+ 90 65 tenká kmeňovina skupinka sm 25.9.2005 

129 sm 60, bk 40, jh+ 90 65 tenká kmeňovina sm v páse v skupinkách po 2-4 ks, striedaný s bk 25.9.2005 

130 sm 80, jd 10, bk10, jh+, bh+ 90 65 tenká kmeňovina skupina sm, v strednej časti hustejšia a viac sm a jd (sm až 100%) 25.9.2005 

131 sm 40, bk 55, jd 5 90 65 tenká kmeňovina sm v páse v skupinkách po 2-4 ks, striedaný s bk a jd 25.9.2005 

132 sm 50, bk 50, jd+ 85 65 tenká kmeňovina pás sm premiešaný s bk 25.9.2005 

133 sm 40, bk 20, jh 20, jd 10, js 10 


oblasť zvýšeného podielu sm, rôznoveký, viacetážový, vert. zápoj, 

zmiešanie jednotlivo (bk, jd, js, jh), alebo v skupinkách (sm) 

27.9.2005 

134 

HE 

DE 

bk 80, jd 15, jh 5, bh+, sm+ 

bk 65, ls 20, jd 5, sm 5, jh 5, bh+, jb+, bz+ 

75 

40 

150 veľmi hrubá km. 

20-80 všetky rast. f. 

prales pod asfaltkou 

zakm. nerovnomerné, rôznoveký viacetážový por., sm na mŕtvom dreve 

27.9.2005 

135 

HE nadúroveň: sm60, jd 30, bk 5, jh 5 

SE+ 

bh 40, jh 30, ls 20, bk 10, js+, sm+, jd+, lv+, bz+, rkt+ 

DE 

60-85 

50-90 

100 dospelá kmeňovina 

20-80 všetky rast. f. 

zmiešanie aj zakm. nerovnomerné, vek cca 100 r., výška cca 35 m 

zápoj medzernatý, výrazná HE! (obr. 18), V časť zapojená a viac jd 

výška 5-20 m, V časť zapojená a viac jh a bk; kroviny - Lonicera nigra , 

Prunus sp., 

9.10.2005 

136 

HE 

DE 

jelša 85, js 8, jh 5, sm 1, jh 1, rkt+ 

ls, js, jh, bh, jl, bz+, sm+ 

85 

50 

85 

25 


všetky rast. f. 

jelšina, sm 3ks- výrazne v nadúrovni (36 m), niekoľko starých jelší, 

1 veľká medzera, V časť- pekná zapojená jelšina (viď zápis č. 31) 

8.10.2005 

137 sm 50, bk 46, jh 2, jd 2 90 65 tenká kmeňovina skupina sm (tenká kmeňovina) 8.10.2005 

138 bk 75, sm 25 95 65 tenká kmeňovina 4 ks sm (zakm. nižšie ako záp. - 08) 8.10.2005 

139 jl 100 90 65 tenká kmeňovina 5 ks dospelých jl na ploche 6x6 m pri potoku 8.10.2005 

140 jl 100, bk+ 90 65 tenká kmeňovina 7 ks dospelých jl na ploche 6x20 m pozdĺž potoka 

tenká kmeňovina, občas medzery, miestami rôznoveký, etáže nevýrazné 

8.10.2005 

141 bk 83, jd 10, jh 7, js+, bh+, sm+, rkt+, jl+ 90 65 tenká kmeňovina 

zmieš. nepr., jh a js najmä v hornej a strednej časti v údolí; miestami 

hustejšie vtrúsená jd - najmä na hrebienku (až 60%), miestami jd v nadúrovni 

(obr.17), výskyt najväčšej jd - d1.3 až 150 cm! (obr.51), mŕtve stojace bh, miliere, 

8.10.2005 

142 js 75, bk 25, jd+ 95 65 tenká kmeňovina skupina dospelých js v nadúrovni (10 ks) na ploche cca 15x20 m 8.10.2005 

143 bk 90, jd 5, jh 5, js+, bh+ 80-95 65 tenká kmeňovina horná časť- viac jh, js a jd, vyspelejšia; spodná časť presvetlená 8.10.2005 

144 

HE 

DE 

sm 40, bk 30, jd 15, rkt 15, os+ 

sm 30, ls 25, jd 20, bk 20, jh 5, rkt+ 

30 

60 

65 

7 

tenká kmeňovina 

nárast/kultúra 

porastový zvyšok v skupinkách 

kultúra (nárast), nerovnomerný zápoj, zmiešanie nepravidelné 

8.10.2005 

145 jd 35, bk 30, jh 25, sm 10, bh+ 85 80 dospelá kmeňovina pod asfaltkou, rôznoveký, DE: jh, bk, bh, ls, js, jd, bz, sm 8.10.2005 

146 bk 55, jh 15, bh 15, jd 10, sm 5, os+, dz+ 85 80 dospelá kmeňovina nepravidelne zmiešaný, rôznoveký por., DE: ls, bh, bk, jd, sm 8.10.2005 

147 rkt 26, sm 18, jh 18, bh 11, js 7, vk 5, bk 5, os 5, jl 5, jb+, lv+ 

95 45 žrďovina 

kamenná hlušina z lomu - sukcesné štádium, prehustlý por., vert. 

zápoj, DE: sm, jb, jh, bz, bh, ls, jd, js, jl; vek cca 40r. 

8.10.2005 

148 

HE 

DE 

bk 50, jd 35, jh 7, bh 5, js 3, sm+, os+, rkt+ 

ls 30, jh 25, bh 20, bk 25, jd+ sm+ jb+ js+ bz+ lv+ rkt+ 

60-90 

60-100 

95 

30 



zmiešanie nepravid. (miestami dominancia jd), zápoj nepravidelný, 

občas medzery, HE: vek cca 80 r., výška cca 30 m 

9.10.2005 

149 

HE 

SE 

sm 55, js 35, jd 5, jh 3, bk 2, 

bk 40, jh 25, bh 25, jd 5, js 5, sm+, jm+, dz+, rkt+ 

70 

60 (90) 

100 

55 



HE - nadúroveň (výška cca 35 m) 

DE: prevažuje ls, potom jh, bh, jm, js, jd, bk, lv, jb, sm 

9.10.2005 

150 bk 65, jd 20, jh 10, sm 5, bh+, js+, os+ 90 85 dospelá kmeňovina sm v skupinkách (spolu 7ks), DE a SE sporadicky: jh, bk, jd, jb, ls 9.10.2005 

HE os 50, sm 35, bk 5, jd 5, jh 5, cs+ 50 60 tenká kmeňovina nepr. zmieš., nepr. záp., rôznoveký - sukcesné štádium !, drev. HE v páse 

151 SE+ 

rkt 40, sm 50, os 10, jh+, br+, bk+, ls+, jp+ 

DE 

70-100 40 mlad. až žrďovina 

pod lomom (J časť pozdĺž hranice OP) v nadúrovni, DE a SE - výška cca 

6-20 m, nejasné hranice OP !!! 

9.10.2005 

152 jh 95, jd 5, (sm+) 85 90 dospelá kmeňovina nevýrazná dolinka s jh, DE: bh, ls, jd, sm, bz 9.10.2005 

153 

HE 

DE 

sm 100 (9 ks) 

ls 30, bk 25, jh 25, bh 20, lv+, js+, jm+, gk+ ! 

60 

100 

100 

30 


mladina 

skupinka sm (vek 100 r., výška cca 30m), výrazná DE!, zmlad. jd, sm 9.10.2005 

154 sm 60, jd 40, ls+ 30 6 riedka kultúra rúbanisko š. 10 m 

dielec 799, II. por. sk., nerovn. vyspelý, miestami medzery, vek 20 r., mlad. 

27.8.2005 

155 bk 40, sm 30, jh 20, jd 10, bh+, dz+, jb+, lv+, rkt+, ls+ 95 20 mladina až žrďov. (výška 4-7 m.), zmieš. jedn. až skup., pri hreb. niekoľko dosp. bk a jd v 

nadúrov., blízko stred. časti hrebeňa - skalný presvetl. biotop (lv, jh, jb)! 

8.10.2005


157 

HE 

DE 

bk 100, jd+ 

bk 80, jd 20 

90 

90 

120 

8 


nárast 

vyspelejšia časť por., bočné svetlo, výrazné zmladenie bk a jd 

30.8.2005 

158 bk 100 80 60 tenká kmeňovina DE: bk, jd, js, ls; výrazné zmlad. bk nad cestou, 30.8.2005 

159 sm 100 80 95 dospelá kmeňovina skupinka sm 30.8.2005 

160 sm 100 80 95 dospelá kmeňovina skupinka sm 30.8.2005 

161 HE bk 100, jd+, jh+ 40 95 dospelá kmeňovina výrazné zmladenie pod cestou: bk, jd, rkt, sm, js, jh 30.8.2005 

162 HE bk 100, jd+, jh+ 40 95 dospelá kmeňovina výrazné zmladenie pod cestou: bk, jd, rkt, sm, js, jh 30.8.2005 

164 jl 60, jh 20, js 10, bk 5, bh 5, bk+ 95 60 tenká kmeňovina jelšina, viď fytoc. poznámka č. 32 29.9.2005 

165 jl 100, bk+, jh+ 90 55 tenká kmeňovina 4 ks dospelých jl 29.9.2005 

166 jl 100, bk+, jh+ 90 20 mladina skupinka mladých jl pozdĺž potoka, viď. fytoc. poznámka č. 33b 29.9.2005 

167 jl 100, bk+, jh+ 90 20 mladina skupinka mladých jl pozdĺž potoka 29.9.2005 

168 bk 80, jd 10, jh 10, bh+ 90 80 dospelá kmeňovina porastový zvyšok 28.8.2005 

169 sm 40, jd 30, bk 30 95 65 tenká kmeňovina na celom hrebienku zvýšený podiel jd 28.8.2005 

170 HE bk 45, jd 50, jh 5 40 100 dospelá kmeňovina výrazné zmladenie nad cestou: bk, jd, rkt, sm, js, jh 30.8.2005 

172 bk 30, js 20, jh 15, sm 20, jd 15, ls+, os-, jb+, rkt+, sc - 85 10 mladina por. 828, odrastená kultúra/mladina, miestami z prir. obnovy bk, jd 30.8.2005 

Obr. 15 Umelo založený smrekový porast. Prvok č. 3 Obr. 16 Prímes smrekovca. Prvok č. 4 Obr. 17 Prímes jedle v nadúrovni. Prvok č. 141 

Obr. 18 Dvojvrstvový porast. Prvok č. 135 Obr. 19 Porast cenných listnáčov. Prvok č. 46 Obr. 20 Výrazné zastúpenie jaseňa. Prvok č. 87

Príloha A.12 Prehľadná mapka zápoja prvkov drevinového zloženia. 

Obr. 21 Zápoj zmapovaných prvkov drevinového zloženia. Hore - informačná vrstva 1 (nad 60 rokov), 

dole - informačná vrstva 2 (do 60 rokov). Zápoj je zgeneralizovaný a v rámci jednotlivých prvkov môže 

jeho hodnota značne kolísať. Z mapky vidieť plošne významnejšie porastové diery a presvetlené časti.

Príloha A.13 Prehľadná mapka vekovej štruktúry prvkov 

Obr. 22 Veková štruktúra zmapovaných prvkov. Hore - informačná vrstva 1 (nad 60 rokov), dole - 

informačná vrstva 2 (do 60 rokov). Hodnoty veku sme odhadovali na základe terénneho posúdenia rastových 

fáz (sensu KORPEĽ et al. 1991). Hodnoty sú zgeneralizované a vrámci jednotlivých prvkov môžu značne 

kolísať (najmä vo veľmi rôznovekých častiach porastov).

Príloha A.14 Prehľadné mapky zastúpenia vybraných druhov drevín 

Obr. 23 Zastúpenie vybraných druhov drevín (bk, jd, sm, jh)- vrstva 1 (nad 60 rokov). Zastúpenie je redukované zápojom.

Obr. 24 Zastúpenie vybraných druhov drevín (bk, jd, sm, jh) - vrstva 2 (do 60 rokov). Zastúpenie je redukované zápojom.

Obr. 25 Mapky zastúpenia vybraných druhov drevín (%). Zastúpenie je redukované zápojom

Príloha A.15 Priemerné hodnoty zastúpenia drevín v JPRL 

Tab. 7 Priemerné zastúpenie drevín v JPRL ( %) - informačná vrstva 1 (nad 60 rokov) 

dielec bk jd jh sm js bh lv jm sc dz br cs os rkt dg bo jb jl výmera (ha) 

794 58 38 + 4 + + 0,14 

795 64 8 2 22 + + - 4 - - - 12,51 

796 74 18 6 3 - + - - - - - 7,26 

797 87 4 5 1 3 + 

- - - - 4,59 

798 75 9 6 10 + + 

+ + 6,97 

803 časť 80 15 5 + + 2,04 

804 53 29 10 4 2 1 - + + + + - 15,05 

805 49 13 24 9 3 2 + - - - - 6,14 

806 32 12 37 5 9 2 + 3 - - - - - 8,78 

807 a 28 16 17 10 15 3 4 6 - + - - - - - 10,12 

807 b 24 12 3 62 + + + - + 0,13 

808 38 47 4 8 + 1 - - + 1 + + + + - - 8,74 

824 56 13 15 7 2 3 + 3 + - - - 2 11,92 

826 -1 71 10 6 6 3 2 + 1 - - - + - - 7,60 

826 -2 80 9 8 2 + + - - - + 0,69 

827 82 9 7 + + 2 - + - + - - 12,33 

Tab. 8 Priemerné zastúpenie drevín v JPRL ( %) - informačná vrstva 2 (do 60 rokov) 

dielec bk sm jh ls jd js bh rkt jm jl jb os tx lv bz dz vk bo br sc tj jp gk výmera (ha) 

794 + 83 - 17 0,42 

795 + 85 15 0,06 

797 + + + 100 0,02 

798 9 6 4 + 2 + + 79 + + + 0,09 

799 -1 18 26 5 21 17 - + 13 - - - 0,26 

799 -2 38 29 19 + 10 + + + + + + 2,14 

803 časť 65 5 5 20 5 + 

+ + 2,04 

804 100 0,01 

806 + 69 9 2 10 7 1 2 + 0,23 

807 a 23 5 8 22 19 9 8 + 6 + - + - - 5,06 

807 b 11 46 1 13 4 2 1 14 2 4 + - + 2 + - 0,47 

808 29 26 5 11 8 2 3 11 + 1 + 1 2 + + + 1 + + + 1,45 

824 24 + 24 21 1 8 22 + + + + + + - 3,64 

826 -1 39 14 5 11 15 5 5 - 5 - - 1,23 

826 -2 3 3 87 + 5 2 0,30 

827 65 6 4 + 19 6 + + + + 

0,53 

828 30 20 15 + 15 20 + + + + 2,21 

Obr. 26 Priestorové znázornenie informačných vrstiev: vľavo vrstva nad 60 rokov, vpravo do 60 r.

Príloha A.16 Priemerné hodnoty zastúpenia drevín v LT 

Tab. 9 Priemerné zastúpenie drevín v lesných typoch (%) - vrstva 1 (nad 60 rokov) 

LT bk jd jh sm js bh lv jm sc dz br cs os rkt dg bo jb jl výmera (ha) 

4302 91 8 1 + + + - - + - - + - 20,8 

4305 70 15 10 + 5 - 0,5 

4312 61 24 3 11 + + - - 1 + + - + - - - - - 36,4 

4313 79 7 5 7 2 + - + + 7,3 

4314 59 17 7 8 - 2 - 3 + - - + 3 0,5 

4316 59 17 15 4 2 3 + + - - - - 20,2 

5304 45 19 12 22 2 + - + - + - - - 2,2 

4402 34 13 29 6 12 2 + 4 + - - - - - 6,1 

4405 15 17 39 20 5 3 1 - 2,8 

4406 24 12 24 4 21 4 3 8 - - - - - 4,0 

5402 32 18 27 16 3 2 - + 2 + - - - - 3,1 

5404 20 10 48 3 9 5 + 5 - - - 5,1 

5406 28 15 20 16 14 2 2 3 - - - - - + - + 4,6 

4501 9 10 13 + 18 5 22 23 + + + + 1,3 

5502 15 10 45 5 19 + 6 0,4 

901 6 3 6 5 7 1 

+ 72 0,6 

Tab. 10 Priemerné zastúpenie drevín v lesných typoch (%) - informačná vrstva 2 (do 60 rokov) 

LT bk sm jh ls jd js bh rkt jm jl jb os tx lv bz dz vk bo br sc tj jp gk výmera (ha) 

4302 45 15 13 1 13 12 1 + - + + + + + 1,4 

4305 30 20 15 + 15 20 + + + + 0,3 

4312 31 22 10 15 9 7 2 4 - + + + + + + + + + + - - - 6,1 

4313 63 7 6 18 6 + + + + + + 0,5 

4314 38 30 17 4 11 + + + + - + 1,1 

4316 34 5 20 20 4 3 14 + + + - + + + - - 

2,2 

5304 11 32 18 11 7 + 21 + + + + + + + 1,2 

4402 17 28 7 16 14 7 6 + 5 + + - 0,7 

4406 30 + 10 30 10 10 10 2,6 

5402 30 20 15 + 15 20 + + + + 0,0 

5404 2 38 12 1 6 38 1 2 0,4 

5406 23 2 22 15 13 6 15 + 4 + + + + - 2,3 

4501 30 10 12 + 23 15 5 + 5 + + + 0,2 

901 17 12 16 9 4 6 5 + 31 + + + + 0,5 

Obr. 27 Priestorové znázornenie informačných vrstiev: vľavo vrstva nad 60 rokov, vpravo do 60 r.

Príloha A.17 Porovnanie variant výsledkov aproximácie drevinového zloženia 

a) b) 

c) d) 

e) 

g) 

Obr. 28 Výsledky aproximácie drevinového zloženia. Jednotlivé varianty sa vzťahujú na informačné vrstvy: 1 - nad 60 

rokov (a, c, e, g), vrstva 2 - do 60 rokov (b, d, f, h). Výsledky sú počítané vzorcom 5.1 (a, b, e, f) a vzorcom 5.2 (c, d, g, h). 

Jednotlivé varianty sa ďalej líšia metodikou generalizácie - veľkosť bunky rastra 30x30m (a, b, c, d). Bez generalizácie (e, 

f, g, h). 

0 % 

25 

50 

75 

100 

f) 

h)

Príloha A.18 Odchýlky vybraných druhov drevín od modelového zastúpenia 

Obr. 29 Odchýlky od modelového zastúpenia. Zeleným odchýlky od modelového minima, červeným od maxima. 

-100% 

0 

+100%

Príloha A.19 Hodnoty PDZ% a stupňov prirodzenosti 

Tab. 11 Hodnoty PDZ% pre jednotlivé prvky a ich porovnanie. Rozdiely väčšie ako 10% sú zvýraznené. Stupne 

prirodzenosti sú pridelené na základe hodnôt PDZ% počítaných podľa vzorca 5.1 (1 - porasty s prirodzeným 

drevinovým zložením, 2 - porasty s mierne pozmeneným drevinovým zložením, 3 - porasty so stredne 

pozmeneným drevinovým zložením, 4 - porasty s prevahou stanovištne nepôvodných drevín). 

PDZ % PDZ % PDZ % PDZ % 

č. prvku 

vzorec 5.1 

vzorec 5.2 

rozdiel 

stupeň pr. 

č. prvku 

vzorec 5.1 

vzorec 5.2 

rozdiel 

stupeň pr. 

1 96 97 1 1 44 93 92 -1 1 87 96 96 0 1 130 21 20 -1 4 

2 19 17 -2 4 45 98 98 0 1 88 60 56 -4 3 131 60 72 12 3 

3 24 28 4 4 46 100 100 0 1 89 1 1 0 4 132 50 63 13 3 

4 51 62 10 3 47 99 99 0 1 90 60 53 -7 3 133 65 73 8 3 

5 25 30 5 4 48 10 11 1 4 91 20 19 -1 4 134 100 100 0 1 

6 32 35 4 4 49 59 57 -2 3 92 62 55 -7 3 135 41 38 -4 4 

7 6 7 1 4 50 100 100 0 1 93 17 19 2 4 136 100 100 0 1 

8 6 7 1 4 51 100 100 0 1 94 1 1 0 4 137 50 60 10 3 

9 25 28 3 4 52 92 94 2 1 95 7 5 -3 4 138 75 84 9 2 

10 66 69 2 3 53 100 100 0 1 96 22 26 4 4 139 10 8 -2 4 

11 60 64 4 3 54 99 99 0 1 97 80 81 1 2 140 10 8 -2 4 

12 22 27 5 4 55 100 100 0 1 98 2 3 1 4 141 99 99 0 1 

13 20 19 -1 4 56 100 100 0 1 99 2 1 -1 4 142 45 44 -1 4 

14 13 16 3 4 57 74 77 4 3 100 1 1 0 4 143 100 100 0 1 

15 15 16 1 4 58 71 67 -4 3 101 20 17 -3 4 144 50 53 3 3 

16 61 73 12 3 59 99 99 0 1 102 36 22 -13 4 145 74 75 2 3 

17 87 91 3 1 60 100 100 0 1 103 79 75 -4 2 146 85 87 2 1 

18 100 100 0 1 61 100 100 0 1 104 99 99 0 1 147 32 23 -9 4 

19 100 100 0 1 62 17 15 -2 4 105 98 99 1 1 148 93 95 2 1 

20 31 26 -4 4 63 94 95 1 1 106 30 39 9 4 149 45 39 -5 4 

21 95 97 2 1 64 12 18 6 4 107 99 99 0 1 150 95 97 2 1 

22 60 75 15 3 65 11 17 6 4 108 1 1 0 4 151 20 16 -4 4 

23 40 44 4 4 66 1 1 0 4 109 28 22 -5 4 152 40 32 -8 4 

24 60 56 -4 3 67 75 73 -1 2 110 54 59 5 3 153 56 52 -3 3 

25 30 34 4 4 68 95 96 1 1 111 92 92 0 1 154 45 36 -9 4 

26 81 77 -4 2 69 68 69 1 3 112 76 71 -4 2 155 68 67 -1 3 

27 88 91 3 1 70 30 37 7 4 113 100 100 0 1 156 96 97 1 1 

28 100 100 0 1 71 99 99 0 1 114 100 100 0 1 157 100 100 0 1 

29 100 100 0 1 72 96 95 -1 1 115 79 74 -5 2 158 95 94 -1 1 

30 99 99 0 1 73 96 97 0 1 116 0 0 0 4 159 1 1 0 4 

31 80 78 -2 2 74 88 91 3 1 117 92 95 3 1 160 1 1 0 4 

32 96 96 0 1 75 100 100 0 1 118 97 96 -1 1 161 70 69 -1 3 

33 77 75 -2 2 76 95 95 0 1 119 100 100 0 1 162 70 69 -1 3 

34 5 7 2 4 77 92 94 2 1 120 70 74 4 3 163 70 69 -1 3 

35 75 67 -7 2 78 100 100 0 1 121 75 83 8 2 164 0 0 0 4 

36 10 17 7 4 79 82 79 -2 2 122 16 20 4 4 165 89 88 0 1 

37 99 99 0 1 80 9 11 2 4 123 98 98 0 1 166 98 98 0 1 

38 85 86 1 1 81 21 30 9 4 124 84 86 2 2 167 99 99 0 1 

39 85 81 -4 1 82 20 26 6 4 125 20 25 5 4 168 100 100 0 1 

40 90 85 -5 1 83 74 74 -1 3 126 40 47 7 4 169 60 56 -4 3 

41 15 18 3 4 84 91 90 -1 1 127 50 64 14 3 170 70 69 -1 3 

42 90 87 -3 1 85 100 100 0 1 128 25 32 7 4 172 63 58 -5 3 

43 100 100 0 1 86 94 95 1 1 129 40 50 10 4 

č. prvku 

vzorec 5.1 

vzorec 5.2 

rozdiel 

stupeň pr. 

č. prvku 

vzorec 5.1 

vzorec 5.2 

rozdiel 

stupeň pr.

Tab. 12 Hodnoty PDZ% a stupňov prirodzenosti pre JPRL. Pre 

výpočet bol použitý vzorec 5.1. Hodnoty sa vzťahujú na 

jednotlivé vrstvy (viď obr. 30). Smerodajnú odchýlku (σx) možno 

chápať aj ako ukazovateľ heterogenity jednotlivých porastov. 

Stupne prirodzenosti: 1 - porasty s prirodzeným drevinovým 

zložením, 2 - porasty s mierne pozmeneným drevinovým 

zložením, 3 - porasty so stredne pozmeneným drevinovým 

zložením, 4 - porasty s prevahou stanovištne nepôvodných drevín 

spolu (prekryt) 

vrstva 1 vrstva 2 

výmera výmera výmera 

dielec PDZ% σx st. ha % PDZ% st. ha % PDZ% st. ha % 

794 42 33 4 0,6 0 97 1 0,1 0 24 4 0,4 0 

795 73 32 3 12,6 10 73 3 12,5 10 18 4 0,1 0 

796 95 16 1 7,3 6 95 1 7,3 6 

797 97 12 1 4,6 4 97 1 4,6 4 99 1 0,0 0 

798 89 25 1 7,1 6 89 1 7,0 6 93 1 0,1 0 

799 -1 55 16 3 0,3 0 50 3 0,2 0 56 3 0,3 0 

799 -2 69 9 3 2,1 2 69 3 2,1 2 

803 časť 100 1 1 2,0 2 100 1 2,0 2 79 2 2,0 2 

804 89 18 1 15,1 12 89 1 15,0 12 100 1 0,0 0 

805 84 24 2 6,1 5 84 2 6,1 5 

806 93 18 1 9,0 7 94 1 8,8 7 33 4 0,2 0 

807a 84 28 2 10,2 8 84 2 10,1 8 78 2 5,1 4 

807b 19 19 4 0,5 0 32 4 0,1 0 22 4 0,5 0 

808 70 21 3 9,1 7 71 3 8,7 7 42 4 1,5 1 

824 87 21 1 11,9 10 86 1 11,9 10 67 3 3,6 3 

826 -1 90 21 1 7,7 6 91 1 7,6 6 81 2 1,2 1 

826 -2 86 22 1 1,0 1 92 1 0,7 1 68 3 0,3 0 

827 98 6 1 12,5 10 98 1 12,3 10 92 1 0,5 0 

828 62 8 3 2,4 2 60 3 0,2 0 62 3 2,2 2 

∑ 122,0 100 115,4 95 20,2 17 

Tab 14. Priemerné hodnoty PDZ% pre územie OP 

(obr. 30). Z porovnania vidieť, že rozdiely hodnôt 

prirodzenosti počítané jednotlivými vzorcami pri 

vztiahnutí na väčšie územie sú minimálne. 

vzorec 5.1 vzorec 5.2 

PDZ% σx PDZ% σx výmera (ha) 

spolu (prekryt) 85,56 23,59 85,34 23,99 122,16 

vrstva 

1 (nad 60r.) 87,24 22,47 87,15 22,7 116,1 

vrstva 

2 (do 60r.) 67,94 23,55 67,92 25,87 20,48 

a) b) 

c) 

Tab. 13 Hodnoty PDZ% pre LT. Pre výpočet 

bol použitý vzorec 5.1. Hodnoty sa vzťahujú na 

jednotlivé informačné vrstvy (viď obr. 30) 

spolu (prekryt) vrstva 1 vrstva 2 

LT PDZ% ha % PDZ% ha % PDZ% ha % 

4302 96 21,6 18 97 20,8 17 66 1,4 1 

4305 85 0,9 1 100 0,5 0 60 0,3 0 

4312 78 39,4 32 79 36,4 30 56 6,1 5 

4313 91 7,3 6 91 7,3 6 76 0,5 0 

4314 73 1,4 1 76 0,5 0 68 1,1 1 

4316 89 20,5 17 89 20,2 17 66 2,2 2 

5304 66 2,6 2 73 2,2 2 47 1,2 1 

4402 91 6,2 5 93 6,1 5 70 0,7 1 

4405 75 2,8 2 75 2,8 2 

4406 92 4,0 3 92 4,0 3 85 2,6 2 

5402 80 3,1 3 80 3,1 3 85 0,0 0 

5404 94 5,3 4 97 5,1 4 55 0,4 0 

5406 84 4,6 4 84 4,6 4 90 2,3 2 

4501 97 1,4 1 97 1,3 1 84 0,2 0 

5502 98 0,4 0 98 0,4 0 

901 79 0,7 1 79 0,6 1 76 0,5 0 

∑ 122,13 100 116,1 95 19,5 16 

Obr. 30 Priestorové znázornenie informačných vrstiev; a - zjednotená vrstva (vzniknutá prekrytom b a c), b - 

informačná vrstva 1 (nad 60 rokov), c - informačná vrstva 2 (do 60 rokov).

Príloha A.20 Porovnanie modelov prirodzeného drevinového zloženia podľa rôznych autorov 

Tab. 15 Porovnanie modelov PDZ pre vybrané typologické jednotky podľa rôznych autorov. Skratky drevín sú zjednotené podľa kapitoly 5.3. 

VOLOŠČUK (2001) VLADOVIČ (2003) SCHWARZ, RIZMAN (2002b) naša metodika 

SLT LT HSLT bk jd jl jh jm bh lv lm js ca dz tb jb ∑CL ∑osp bk jd sm jl jh jm bh lv lm js ca dz tb jb ∑CL ∑osp bk jd sm CL jl vk PD bk jd sm CL jl osp 

Fp vst 

Ft 

4302 410 70 20 5 5 10 60-100 0-5 0-40 75-100 0-25 0-10 0-5 

4305 

416 80 20 

60-100 0-10 0-40 

55 15 10 10 

10 

30 

496 

60-100 0-10 0-40 

70-100 0-25 

4312 70 20 5 5 10 65-100 0-15 0-5 0-35 60-100 0-35 0-20 0-2 0-5 

411 

4313 

65 15 10 5 5 20 65-100 0-15 0-5 0-35 55-100 0-30 0-30 0-2 0-5 

4314 

416 80 5 

1 4 5 

5 

10 5 60-100 0-10 0-40 

55 15 10 5 15 

30 

496 

60-100 0-10 0-40 

4316 411 55 15 10 10 10 30 

50-100 0-25 

65-100 0-15 0-5 0-35 50-100 0-25 5-35 0-2 0-5 

AF nst 5304 511 45 35 10 10 20 56 40 2 1 1 4 40-90 10-70 0-25 0-55 40-90 10-60 0-5 5-35 0-2 0-5 

Ftil 

FAc nst 

4402 50 10 10 5 5 15 5 35 5 65-100 0-15 0-5 0-35 15-80 0-25 10-80 0-5 

411 

4405 

55 5 15 5 20 40 60 5 

10 5 5 10 

5 

30 5 65-100 0-15 0-5 0-35 10-80 0-25 10-90 0-5 

4406 496 50 5 15 5 5 20 45 

60-100 0-10 0-40 10-70 0-15 25-90 0-5 

5402 511 70 5 20 5 25 40-90 10-70 0-25 0-55 10-70 5-50 0-5 20-90 0-2 0-5 

5404 

516 40-75 10-50 0-20 0-50 

55 5 20 5 10 

5 

40 

60 20 

16 2 2 

20 

596 

35-80 0-65 0-20 0-60 

5406 513 65 5 15 15 30 

0-30 

0-30 

0-5 

0-5 

10-70 5-50 0-5 20-90 0-2 0-5 

20-75 10-65 0-40 0-55 10-80 0-50 0-5 20-90 0-10 0-5 

TAc vst 4501 417 40 5 20 5 5 20 5 55 40 2 20 8 8 20 1 1 57 1 15-70 0-15 30-85 0-50 0-15 40-100 0-5 

FrAc nst 5502 517 25 15 20 20 20 60 40 40 8 1 6 5 20 15-60 5-15 0-10 30-80 0-50 0-25 0-5 40-100 0-5 0-5 

FrAl 901 

399 5-70 30-85 0-65 0-40 

80 

7 10 2 1 7 13 

1 80 

7 10 1 1 

12 

323 

5-55 45-100 0-50 0-40 

0-20 0-5 0-5 0-70 30-70 0-20

Príloha A.21 Schéma predpokladaného 

pôvodného zloženia synúzií 

hlavných drevín podľa ZLATNÍKA 

(1959)

Príloha A.22 Fotodokumentácia

Obr. 31 Pohľad na Lavrín (1025 m). V ľavej časti vidieť výrazný rozdiel 

v štruktúre – hranica pralesa. 

Obr. 33 Pohľad na porast 808 s vysokým zastúpením jedle. V jesennom 

období dobre vidieť kontrast medzi druhmi drevín. 

Obr. 32 Pohľad na Badínsky prales. Vidieť výrazný rozdiel v štruktúre 

sukcesnej plochy i okolitých porastov. 

Obr. 34 Lesnícka lúčka (lokalita Mlynárova pažiť). V pozadí prvok č. 

93, vpravo prvok č. 149 (príloha B). Smrek výrazne v nadúrovni.

Obr. 35 Zápis č. 7 – Buková javorina nst, celkový pohľad. 

Obr. 36 Zápis č. 7 – Buková javorina nst, detail fytocenózy. 

Obr. 37 Zápis č. 9 – Holá bučina vst, celkový pohľad 

Obr. 38 Zápis č. 9 – Holá bučina vst, detail fytocenózy.

Obr. 39 Zápis č. 12 – Jaseňová javorina nst, celkový pohľad. 

Obr. 40 Zápis č. 12 – Jaseňová javorina nst, detail fytocenózy. Výrazná 

dominancia Lunaria rediviva. 

Obr. 41 Zápis č. 21 – Jedľová bučina nst, celkový pohľad. 

Obr. 42 Zápis č. 21 – Jedľová bučina nst, detail fytocenózy.

Obr. 43 Zápis č. 24 – Lipová javorina vst, celkový pohľad 

Obr. 44 Zápis č. 24 – Lipová javorina vst, detail fytocenózy 

Obr. 45 Zápis č. 16 – Lipová bučina, celkový pohľad. 

Obr. 46 Zápis č. 16 – Lipová bučina, detail fytocenózy.

Obr. 47 Zápis č. 31 – Jaseňová jelšina, celkový pohľad. 

Obr. 48 Zápis č. 31 – Jaseňová jelšina, detail fytocenózy. Skorý jesenný 

aspekt. 

Obr. 49 Zápis č. 31 – Jaseňová jelšina, detail fytocenózy. Skorý jesenný 

aspekt. 

Obr. 50 Fytocenologická poznámka 33b – fragment jaseňovej jelšiny. 

Výrazný Petasites hybridus.

Obr. 51 Najmohutnejšia jedľa na území OP má obvod kmeňa 475 cm. 

Relatívne nízko položené mohutné odumreté konáre svedčia, že dlhú dobu 

rástla na otvorenom priestranstve. Biely pás pri päte kmeňa = 1m. 

Obr. 53 Sutinový les – prvok č. 85 (TAc vst). Na povrch vystupujú 

lávové prúdy andezitu s typickou doskovitou odlučnosťou. 

Obr. 52 Torzo jedle v inak holej bučine (vľavo). Pomerne častý výskyt 

podobných zvyškov veľkých dimenzií (pravdepodobne jedlí) svedčí 

o minulosti lesa. Aká bude budúcnosť... ? 

Obr. 54 Bohaté zmladenie jedle na okraji porastu 828.

Príloha B 

Veľkoformátové mapy (ukážka)

Glončák, P. - Technická univerzita vo Zvolene

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?