Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
9. augusta 2010 7<br />
Netradičné letné dovolenky, alebo ako si našinci plnia svoje sny<br />
Väčšina dovolenkujúcich Slovákov trávi leto pri chorvátskom alebo talianskom mori, alebo pri vode vôbec. Sú však<br />
medzi nami takí, čo vytúžený čas dovoleniek a voľna využívajú netradične – spoznávaním cudzích krajín zo sedla bicykla,<br />
na rafte, alebo dokonca sa chodia schladiť na sever či na štíty hôr. A voľno v práci využívajú na plnenie svojich<br />
snov. Neveríte?<br />
Zamaskovaný Stanislav Harvančík pri „love“ záberov vtákov na ostrove Lesbos...<br />
Stanislav Harvančík, ochranca prírody, ornitológ,<br />
fotograf, spisovateľ, publicista, <strong>Partizánske</strong>:<br />
Moje cesty začiatkom leta na grécky Lesbos a<br />
do Poľska, do Národného parku Biebrza, a naposledy<br />
v júli do nórskej tundry boli zamerané na získavanie<br />
fotografií spevavcov, ktoré vzácne zaletujú na<br />
Slovensko, práve pre moju novú knihu Spevavce Slovenska<br />
vo fotografii. Ide o druhy, ktoré na Slovensko<br />
zaleteli len niekoľkokrát, ťažko by som ich tu zastihol,<br />
ale práve v týchto krajinách hniezdia, takže ak<br />
človek čosi vie o ich biológii, vie, kde ich hľadať, tak<br />
sa tam dajú nafotiť. Na Lesbose som fotil napríklad<br />
skaliara modrého, strnádku čiernohlavú, skaliarika<br />
okrového, škovránka krátkoprstého, strakoša červenohlavého,<br />
v Poľsku strnádku záhradnú a trsteniarika<br />
vodného, v Nórsku uškárika vrchovského, ostrohárku<br />
severskú a slávika modráka tundrového. Všade<br />
som samozrejme pofotil aj mnoho iných druhov<br />
vtákov, ktoré síce momentálne nepotrebujem, ale<br />
raz ich určite využijem. Takáto dovolenka ma baví,<br />
nie vylihovanie niekde pri mori. A kedy výjde kniha?<br />
Tak o rok – dva, ešte mi chýba zo desať druhov, ktoré<br />
tam chcem mať. Na rok plánujem cestu do Španielska,<br />
Fínska a do Nórska až za polárny kruh...<br />
Ján Hudeček, cyklonadšenec - samotár, <strong>Partizánske</strong>:<br />
Za mesiac, od 3. do 25. júla som na bicykli<br />
prešiel Maďarsko, Srbsko, Bulharsko a späť. Celkom 2 500 km behom<br />
24 dní. A prečo práve Bulharsko? Mám asi slabosť na krajiny východného<br />
bloku. Som rád, že som mal možnosť spoznať Rumunsko spred<br />
13-tich rokov a vidieť ako sa mení. Tohto roku to bolo Bulharsko a asi<br />
nie naposledy. Určite sa tam chcem pozrieť ešte raz, a nabudúce asi<br />
Ukrajina. Západné štáty sa už nemenia, tam budú ľudia takí aj o desať<br />
rokov. Tohtoročné putovanie na bicykli začalo v Komárne. Nekonečné<br />
maďarské roviny s kukuricou na jednej a slnečnicou na druhej<br />
strane nahradila za srbským Požarevac Homoljska Planina ako príprava<br />
na bulharské strmé stúpania do Starej planiny, Pirinu a Rodop.<br />
Krásna príroda so skalným mestom Beogradčik, pieskovcovými útvarmi<br />
okolo mesta vín - Melniku, zárezy riek Trigrad, Vača a Iskar a<br />
ich kaňony, kláštory Čiprovci, Rožen a Čerepiš, musulmanské dedinky<br />
s minaretmi. Stretol som sa tu s veľmi milými a príjemnými ľuďmi<br />
bez jazykovej bariéry, veď slovanské jazyky sú veľmi blízke. Ochut-<br />
Ján Hudeček so svojím dvojkolesovým tátošom,<br />
jediným spoločníkom na jeho 24-dňovej cykloceste<br />
Bulharskom. Denne prešiel vyše 100 kilometrov!<br />
vé pohľady. Spolu so mnou išli<br />
Malouherčania - Martin Čangel<br />
a Martin Dinka, „paštikári“ Tomáš<br />
Molnár, Natália Samolová a Juraj<br />
Krecháča. Pod Mont Blancom<br />
v dedinke Les Houches sme založili<br />
„base camp“. Na druhý deň<br />
po priaznivej predpovedi počasia<br />
sme zbalili veci na štyri dni a<br />
najprv lanovkou, potom zubačkou<br />
sme vyrazili do nadmorskej<br />
výšky 2 380 m. Odtiaľto sme sa<br />
už museli spoľahnúť len na svoje<br />
nohy a ruky. Vo výške 3 167 m<br />
pri chate Tete Rousse sme založi-<br />
nal som miestne špeciality, ktoré<br />
ponúkali na každom kroku,<br />
ako je burek - koláč z lístkového<br />
cesta s mäsovou, tvarohovou<br />
či ovocnou plnkou na slano<br />
či sladko, hustý jogurt, kebabče<br />
- mleté mäso v tvare rožka pečené<br />
na rošte..., ale aj neodmysliteľnú<br />
rakiju či výborné víno. To<br />
všetko boli lákadlá, pre ktoré sa<br />
oplatilo absolvovať tie kilometre<br />
za slnečného počasia, narušené<br />
iba jedným daždivým dňom.<br />
To sú nezaplatiteľné aktíva, pre<br />
ktoré je cestovanie na bicykli výnimočné.<br />
Iba takto sa dostanete<br />
do priameho kontaktu s ľuďmi<br />
a spoznáte ich starosti i radosti,<br />
pohostinnosť a úprimnosť. A to<br />
sa mi v plnej miere podarilo!<br />
Michal Dinka, milovník hôr,<br />
Malé Uherce: Môj niekoľkoročný sen sa tohto leta<br />
stal skutočnosťou. Zhruba pred<br />
rokom sme sa definitívne rozhodli<br />
vystúpiť na Mont Blanc. A<br />
prečo sme sa rozhodli vystúpiť<br />
na najvyššiu horu Európy? To je<br />
asi snom každého vysokohorského<br />
turistu. Kto to nechápe, tomu<br />
to nevysvetlíme. Jednoducho<br />
nás to tam ťahá. Bodka. V deň<br />
odchodu 23. júla bolo vonku cez<br />
30 stupňov a ja som do auta nakladal<br />
ľadovcové mačky, cepín,<br />
prilbu, lano, zimný spacák... Okoloidúci<br />
hádzali na mňa nechápa-<br />
Prvá víťazka medzi pupkáčmi - Kika z Brodzian<br />
Festival FestDobréBohunice v Jaslovských Bohuniciach má svoj pravidelný<br />
termín na prelome júla a augusta. Podujatie, ktoré je zamerané<br />
na akustickú muziku – folk, country, blues..., ponúklo aj tohto roku<br />
to najlepšie zo slovensko-českej scény: Hop-Trop, Peter Lipa, Roman<br />
Horký (líder moravskej skupiny Kamelot z festivlau Country leto Šípok<br />
„utekal“ priamo do Bohuníc) alebo Fleret s Jarkou Šulákovou. Festival<br />
pravidelne navštevujú aj milovníci tohto žánru z <strong>Partizánske</strong>ho...<br />
Aj tohto roku sa v rámci festivalu uskutočnili Majstrovstvá vesmíru<br />
v skákaní pupkáčov. Ide o súťaž v skoku do vody na brucho. Hodnotí<br />
sa výška skoku, dopad na brucho a množstvo vyšplechnutej vody.<br />
Partizánčania majú z tejto jedinečnej súťažnej disciplíny už jedno prvé<br />
a jedno druhé miesto. Tohto roku sa na festivale zišla opäť silná konkurencia<br />
z celého Slovenska. Ale ako pred súťažou poznamenal hlavný<br />
organizátor festivalu Ivan Cali Podolský, ešte sa zatiaľ nestalo, aby<br />
sa skákania pupkáča zúčastnila zástupkyňa nežného pohlavia. Až do<br />
tohto ročníka, keď sa do súťaže prihlásila Kristína Kika Ciglianová z<br />
Brodzian, ktorá je stálou návštevníčkou tohto festivalu. Predviedla tri<br />
výborné skoky a nechala za sebou celé 15-členné štartové pole. Ovácie<br />
publika boli dôkazom, že víťazstvo je v správnych rukách. Takže<br />
vďaka, Kika! A na budúci rok nech sa ti podarí obhajoba titulu.<br />
Peter Jokl<br />
Víťazke Kike gratulovala aj známa česká skupina Hop-Trop a jej úspech<br />
vskutku v netradičnej disciplíne zaznamenali aj celoslovenské médiá.<br />
Malouherčanom (zľava) Martinovi Čangelovi, Michalovi Dinkovi a Martinovi Dinkovi sa<br />
splnil sen – stáli počas horúceho júlového dňa na vrchole Mont Blancu...<br />
li prvý výškový tábor. Cestou nám robili spoločnosť alpské kamzíky,<br />
ktorých plachosť by som prirovnal domácim sliepkam. Stretli sme aj<br />
ďalších turistov s rovnakým cieľom. Medzi národnosťami prevládajú<br />
domáci Francúzi, potom Slováci, Česi a Poliaci. Po dvoch aklimatizačných<br />
dňoch sme vyrazili na chatu Gouter, do druhého výškového tábora<br />
v 3 817 m. Už o 20. hodine večer sme zaľahli, aby sme o tretej<br />
ráno, resp. v noci začali záverečný útok na 4 810 m vysoký Mont Blanc.<br />
Najskôr nám počasie prialo a mesiac bol takmer v splne. Jednotlivé<br />
lanové družstvá osvetlené čelovkami stúpajúce po ľadovci vytvárali<br />
úchvatné lampiónové sprievody kľučkujúce po ľadovcovom svahu<br />
miestami zvrásnenom hlbokými trhlinami. Päťsto metrov pod vrcholom<br />
zosilnel vietor a teplota klesla na mínus desať stupňov. Stúpali<br />
sme pomaly, dychčali sme pri každom kroku a zrazu - už nebolo kam<br />
stúpať. Bolo osem hodín ráno. Nikde v celej Európe nebol nikto spojený<br />
so zemou vyššie ako my! Dokázali sme to!<br />
Sen sa splnil aj štyrom členom KST Kamarát <strong>Partizánske</strong> – Ale, Petrovi,<br />
Miroslave a Vladovi (na foto prví štyria na rafte)... Napriek piatim<br />
krížikom prvých dvoch menovaných zdolávali prvýkrát v živote na<br />
rafte vo vnútrozemí Chorvátska rieku Cetinu, ktorá vytvorila v skalnatej<br />
krajine hlboké rokliny s vodpádmi a perejami...<br />
Po polnoci 13. augusta budú padať „slzy svätého Vavrinca“<br />
Perzeidy sú asi najdlhšie pozorovaným meteorickým rojom. Pozorovali<br />
ich v starej Číne, v Japonsku a v Kórei. Najstaršie pozorovanie je z 21. júla 36<br />
nášho letopočtu. V ľudových pranostikách sa tento roj nazýva “slzy svätého<br />
Vavrinca”. Meteory však nie sú ani slzy, ani padajúce hviezdy – čomu zase<br />
veria aj mnohí súčasníci. Sú to malé telieska patriace do Slnečnej sústavy<br />
väčšinou kamennej povahy, ktoré pri prelete zemskou atmosférou zažiaria<br />
a následne úplne väčšinou zhoria. Perzeidy zanechala na trati pri svojich<br />
obehoch okolo Slnka dlhoperiodická kométa 109P/Swift-Tuttle. V tomto<br />
období sa s nimi Zem stretáva a my môžeme pozorovať meteorický roj.<br />
Svoje meno dostali podľa súhvezdia, v ktorom sa nachádza radiant,<br />
miesto, do ktorého sa zdanlivo premietajú dráhy častíc v zemskej atmosfére.<br />
Okamih maxima Perzeíd sa v tomto roku podľa modelov očakáva 13.<br />
augusta, hneď po polnoci o jednej hodine letného stredoeurópskeho času.<br />
Na pozorovanie meteorov budú vynikajúce podmienky, pretože Mesiac je<br />
v nove a nebude rušiť sledovanie. Pracovníci Hvezdárne v Malých Bieliciach<br />
si na pozorovanie Perzeíd vybrali miesto s minimálnym svetelným znečistením,<br />
a to neďaleko obce Skýcov. Z dôvodu meteorickej expedície bude<br />
hvezdáreň v Malých Bieliciach od 10. do 14. augusta zatvorená. V. Mešter
Change language