ŽuŽiHlas - ZŠ s MŠ Župkov

LETO
Leto má každý rád,
je to náš kamarát.
Na prázdniny sa už každý teší,
že ich život bude krajší.
Slnko bude pekne hriať,
deti, šup, do bazéna sa okúpať.
Šantia deti veselé,
vo vodičke dobre je.
Naokolo vôňa kvetov,
rozvonia do našich nosov.
Keď si ich pár natrháme,
kytičku si urobíme.
Nika Müllerová
a Nika Chorváthová, 5.ročník
... a na záver
ŽuŽiHlas, jún 2011
LETO PRIŠLO K NÁM
Leto už pred školou čaká,
kedy bude koniec roka.
Pôjdeme my na prázdniny,
na kupko a na zmrzliny.
Na kupku sa vykúpeme,
od zmrzliny ochorieme.
Slniečko nám však nedovolí,
aby sme cez prázdniny boli chorí.
Veronika Bartošová, 5. ročník
Milí čitatelia, najmä vy, žiaci našej modernej školičky, ako ju nedávno nazval Paťo
Eržiak. Náš, vlastne váš časopis Žužihlas má svojich priaznivcov. Informuje o dianí v škole a
mimo nej.
V rámci projektu Moderná škola v mikroregióne Kľakovská dolina - Sny v cudzom jazyku -
navštívili žiaci krajiny, v ktorých sa hovorí anglicky a nemecky. Pokúsili sa zúročiť svoje
jazykové poznatky v reálnom živote, v každodenných situáciách a napokon aj vo svojich
snoch. Či snívali nemecky či anglicky mi nikto z nich neprezradil, verím však, že ich sny boli
nielen v cudzom jazyku, ale aj vo farbe, ba dokonca 3D, teda trojrozmerné. Som presvedčený,
že až v krajinách, ktoré navštívili, si plne uvedomili, aké dôležité je ovládať aspoň jeden
svetový jazyk a vedieť v ňom komunikovať. Viem, je veľmi náročné rozprávať cudzím
jazykom. Komunikácia sa odvíja od slovnej zásoby a gramatiky, ale aj od odvahy a „chcenia“
komunikovať. Situácií vhodných na rozhovory v Londýne a vo Viedni bolo veľa. Všetci sa
naozaj snažili. Tí, ktorí sa jazykového pobytu zúčastnili, sú na dobrej ceste intenzívne sa
venovať cudziemu jazyku. Veď napokon cudzí jazyk budú študovať aj na stredných školách.
Chcem vás vyzvať, aby ste venovali štúdiu cudzích jazykov zvýšenú pozornosť. Ovládať
cudzí jazyk je nutnosť, tak ako vedieť pracovať s PC alebo písať, čítať či počítať. V blízkej
budúcnosti sa bez znalosti cudzieho jazyka nezaobídete, to veľmi dobre viete. A potvrdiť
vám to môžu aj spolužiaci, ktorí mali možnosť krajiny, v ktorých sa hovorí svetovými
jazykmi, nedávno navštíviť.
Milí čitatelia, prajem vám veľmi dobré známky na vysvedčení a pekné prázdniny.
Peter Jakúbek
Strana 16 ŽuŽiHlas, jún 2011
ŽuŽiHlas
Časopis žiakov ZŠ s MŠ Župkov Ročník IV. Číslo 3 jún 2011
v rámci prezentácie projektu
V tomto čísle nájdete:
LESNÁ ŠKOLKA
ˇ
Londýn
Z básnického pera Miška Fusatého
WORKSHOP
s pani učiteľkou Jančokovou
Z povestí piatakov
Dopravné ihrisko
dňa 23. júna 2011 o 10.00
Mama - vyznanie
Vieden, Vienna, Wien
Jazykový pobyt v GB
ˇ
... a ešte mnoho iného
Strana 1

ÚVODOM
Ahojte,
teší ma, že ste si našli čas a čítate práve tieto stránky. Vyšlo
posledné číslo nášho školského časopisu ŽuŽiHlas, ktorému
som mal česť byť šéfredaktorom. Po celý rok sme sa vám
snažili priniesť čo najlepšie a najnovšie veci z našej školy.
Dúfam, že nám to teda aj vyšlo. Ako dobre viete, onedlho
bude koniec školského roka. Spolu s ním skončia vyučovacie
hodiny a aj prestávky na dva mesiace. Končíme aj my, žiaci
deviateho ročníka s úsmevom, ale aj so slzami na tvári. Teší
nás, že postúpime o krôčik ďalej, keď odídeme z tejto školy,
ale na druhej strane je nám ohromne ľúto, že skončia tie
krásne chvíle v našej, teraz už tak peknej školičke a hlavne
chvíle prežité s vami. Hoci to nebolo vždy ľahké, prežili sme
to. Ako sa hovorí: Aj najkrajšia ruža musí mať tŕne. A práve
to spoznáte, keď vás budú čakať posledné týždne, možno dni
pred tým koncom. A preto vám všetci deviataci prajeme život v
škole bez problémov a aby ste ho prežili s úsmevom na tvári.
Nehnevajte učiteľov a vážte si ich. A na koniec, len
DEVIATACI, ŽUPKOV 4EVER. Držte sa!
Vydáva Novinársky krúžok pri Základnej škole s materskou školou Župkov
Šéfredaktor: Patrik Eržiak (IX.roč.)
Žiacka redakčná rada: K. Bieliková (IX.roč.) , M. Fusatý (VI.roč.) , N. Laurová (IX.roč.) ,
L. Maceková (IX.roč.) , A. Melišová (IX.roč.), I. Mokrá (VIII.roč.),
B. Palatínusová (VIII.roč.), V. Risová (IX.roč.), B. Šopová (IX.roč.)
Vedúci krúžku a korektúry: Mgr. Peter Jakúbek
Za podporu a ústretovosť ďakujeme p. riaditeľke Mgr. Ivete Tomášovej
Pre vnútornú potrebu školy - nepredajné
ŽuŽiHlas, jún 2011
LESNÁ ŠKOLKA
ˇ
Strana 2 ŽuŽiHlas, jún 2011
29.4.2011 sme mali lesnú škôlku. Do hry sa zapojil len prvý stupeň, ale na stanovištiach boli
staršie žiačky z ôsmeho a deviateho ročníka. T ie nám dali pečiatku,
ak sme splnili úlohu.
Stanovíšť bolo dvanásť. Napríklad, na siedmom s tanovišti sme mali nájsť dve škatuľky,
ktoré rovnako hrkali, a v taške sme mali nájsť dva rovnaké predmety. Prvé stanovište sme
našli posledné, tak dobre bolo zamaskované. Tam
sme mali kŕmiť
medveďa. Ale mne sa najviac
páčilo, keď sme v lese hľadali vypchaté zvieratá.
Vanesa Kadeř ábková, 4.
ročník
Lesná škôlka je proste super. Je super preto, lebo
rozprávame napríklad o rastlinách, zvieratách
alebo hádžeme loptou... alebo vdýchneme rastlinu
a hádame, aká je to rastlina. A ešte hádame
zvieratá. Je to raj pre deti. Lesná škôlka je dobrá
aj na učenie. Ja som bol v skupine s Radkom,
Peťom a Danom. My sme boli skupina. Najviac sa
nám páčilo pri rastlinkách.
Nicolas Struhár,
4. ročník
Tento obrázok si môžete vymaľovať.
Jazykový pobyt v GB
Odkedy ma v škole vybrali na jazykový pobyt doAnglicka, máme doma samé starosti. Mama
stresuje, aby som tam mal čo jesť, alebo aby som si tam mal čo obliecť. Keď sme boli spolu s
rodičmi na schôdzke, kde nám vysvetľovali všetko, čo sa týka tejto cesty, boli sme tam
najdlhšie, lebo mama mala stále otázky.Ato nie je všetko. Stále sa ma pýta, čo si chcem zbaliť
do kufra, na jedenie a tak. Alebo, že sa mám spýtať učiteľa to a to a tak. V poslednej dobe mi
stále pripomína, aby som si nič nezabudol, lebo už je len niekoľko dní pred odchodom. V
obývačke na stole už máme od stredy pripravené aj všetky veci, ktoré si potom mám nabaliť
do kufra. Normálne sa čudujem, že ešte v tom kufri nie sú. No, a keď sme už pri tom kufri, tak
najväčšie starosti boli s ním. Najprv sme išli k maminej sestre, lebo môj bratranec už v
Anglicku bol. Tam sme zistili, že mal veci nabalené vo veľkej taške, ktorú ja nevládzem ani
zdvihnúť, takže z toho nič nebolo. Potom sme si prezerali rôzne letáky, kde boli na predaj
kufre, ale ani jeden nebol na kolieskach a tak sme nič nezohnali. Nakoniec ho doniesla moja
druhá teta, ktorá býva v Bratislave a tam niekde ho kúpila. Teraz je už len pár dní pred
odchodom a začínam byť nervózny aj ja.Aešte by som chcel pozdraviť svojich kamarátov, že
ak nám havaruje autobus, tak nech sa nehanbia a prídu mi aspoň na pohreb.
Miško Fusatý
Strana 15

ŽuŽiHlas, jún 2011
Z básnického pera Miška Fusatého
KOCÚR
Po lese som išiel raz,
Kocúra som pohladkal,
že nejakého jeleňa nájdem snáď.
lebo na májovej lúke stál.
Vybral som sa pešo.
Obzeral som sa po lúke,
Pýtate sa prečo?
zrazu som mal ranu na ruke. No aby som nevyplašil zvieratá
Pozrel som sa na kocúra,
a ani ich malé mláďatá.
ten upaľoval ako strela.
Ďaleko som sa dostal,
Akoby ho vystrelili z dela.
keď som zrazu zastal.
V máji som už žiadneho kocúra nehladkal, Jeleň tam stál predo mnou.
lebo boľačku by som na ruke mal. Lenže medveď stál za mnou.
Utiekol som doprava,
kde na zemi ležala tepláková súprava.
Zadvihol som tie tepláky,
Tarzan mi ich vytrhol z ruky.
Obzrel som sa za ním,
vidím, že jeleň uteká pred ním.
Pokrčil som plecami
a rozbehol za nimi.
Napravo stál Sandokan,
práve tigra zabíjal.
Vtedy bol predo mnou strom,
narazil som teda doň.
Prebral som sa v posteli,
asi sa mi len zlé sny snívali.
...a takto Miško sníval v cudzom jazyku
STÁLO TO ZA TO
Cesta dlhá, strastiplná.
V autobuse nám je dlhá chvíľa,
vravím vám, je to sila.
Keď len stále sedíte
a len občasne stojíte.
Konečne Londýn prišiel,
či vlastne šofér za ním išiel.
A my sa naň len s úžasom pozeráme,
myslíme, že z každej strany pamiatku uvidíme.
Z autobusu vystupujeme,
učiteľovu dcéru stretneme.
S ňou sme išli do metra.
Nie, nebola to žiadna pletka.
Lenže v metre samý hluk a zhon,
škoda, že tam nikto nespadol.
(PRA)LES
Z metra zase do hostela
prešli sme rýchlo ako strela.
V hosteli zas večera a hygiena,
chytala ma z toho migréna.
Toľko vecí spraviť treba,
nečudo, že v noci som spal ako mŕtvola.
Keď som potom ráno vstal,
zistil som, že aspoň dve kilá
som zo seba dole dal.
Ďalšie dni už v pohode boli.
Nebudem vám rozprávať, čo všetko sme videli.
Cesta domov síce zase bola dlhá,
no nebola to až tak veľká smola.
INTERVIEW s pani učiteľkou Jančokovou
Dnes na naše zvedavé otázky odpovedá
pani učiteľka Lenka Jančoková.
1/ Pani učiteľka, aké bolo vaše
dievčenské meno?
Matušková
2/ Čo vás ovplyvnilo pri výbere vášho
povolania?
Nezáujem o technické vedy, skôr ma to
ťahalo k spoločenským vedámavtom
čase bolo pomenej učiteľov. Určite som
vtedy žila ideálmi, ako „vypiplem“
malého človeka.
3/ Odkedy učíte v ZŠ s MŠ v Župkove?
Od roku 1993.
4/ Váš najobľúbenejší a najneobľúbenejší
predmet v škole?
Matematika bola pre mňa strašiakom
a telesnú výchovu som mala obľúbenú aj na gymnáziu.
5/ Ktorá je vaša obľúbená trieda?
Hlavne tá moja a potom každá, v ktorej panuje „dobrý duch“.
6/ Máte obľúbené miesto, kam sa radi vraciate?
Obľúbeným mestom je B. Bystrica, miestom je hocijaký kúsok lesa a
každý večer sa rada vraciam „vyšťavená“ do postele.
7/ A čo vaše záľuby?
Čítanie detektívok, aj ich pozeranie, práca v záhrade, prechádzky a
občasné cvičenie na karimatke v obývačke.
8/Aký typ hudby rada počúvate?
Všetko možné, hlavne nech je to melodické, aby to ladilo môjmu uchu.
Mám rada piesne Mira Žbirku.
9/ Čo by ste si v živote najviac priali?
Aby sa moje deti v živote „uchytili“ dobre a aby znížili vek odchodu do
dôchodku - hahaha.
10/ A na záver, aké je vaše životné krédo?
Nerob druhým to, čo nechceš, aby robili tebe.
Ďakujem vám za rozhovor.
Kristína Bieliková
Strana 14 ŽuŽiHlas, jún 2011
Strana 3

Vieden, ˇ Vienna, Wien
G
Grandiózne, hlavné a najväčšie mesto Rakúska. Pýcha dynastie Habsburgovcov.
Monumentálne budovy v centre mesta, svetové múzeá naplnené pokladmi, biele
kone ťahajúce koče turistov, zrkadlové siene palácov, slávne orchestre a anjelské
chlapčenské zbory hrajúce v prepychových koncertných sálach. To všetko je Viedeň. A my
sme túto nádheru mali možnosť spoznať na jazykovom
pobyte v týždni od 23. do 29. mája. V pondelok sme
odchádzali o desiatej z vlakovej stanice v Žarnovici.
Cestovali sme približne tri hodiny,kým sme prišli na
hlavnú stanicu do Bratislavy. Tam bol veľký zhon,
pretože v tom čase nám mal odchádzať vlak do Viedne.
Našťastie sme ho stihli, lebo naša sprievodkyňa Janka
požiadala výpravcu vlaku, aby na nás počkali. Cesta
nóbl vlakom trvala asi hodinu. Vystúpili sme na stanici
Simmering, skadiaľ sa prestupuje na metro. Po menšom
upozornení od pani učiteľky Andokovej o cestovaní vo
vlaku, v metre a MHD sme šli metrom. (Simmering je
konečná stanica metra U3. Opačná stanica k nej je
Ottakring. Vo Viedni existuje 6 tratí metra). Vystúpili
sme na Westbahnhof, skadiaľ sme to mali len päť minút peši do nášho hostela (Happy
Hostel), ktorý je na ulici Kurzgasse. Vybalili sme sa a hneď sme šli do mesta obzrieť si
pamiatky. Navštívili sme pána Sašu, ktorý
mal v ten istý deň narodeniny. A tak sme mu
zavinšovali. Neskôr sme sa v parku stretli s
naším prvým kamarátom Nicolasom, ktorého
sme spoznali v detskom parku – Baby park.
V utorok sme celý deň chodili po pamiatkach
vo veľkomeste. Okolo obeda sme si išli kúpiť
zmrzlinu, no prv ešte Noodle, ktoré nájdete
vo Viedni na každom kroku. Síce bol len
utorok, no nohy nás boleli až dosť. Každý
večer sme sa stretli vždy na inej izbe v hosteli
a zreferovali sme si celý predchádzajúci deň. V tento deň sme navštívili Schönbrunn, letné
sídlo Márie Terézie, spolu s okolitými parkmi a samozrejme aj so Zoo. Večer sme prešli k
Dunaju, kde sme si zaskákali na trampolínach. V stredu sme tiež pochodili pamiatky,
ŽIAKOV 5.ROCNÍKA ˇ
Vrch bez mena
Zil raz veľmi múdry kráľ, ktorého mali všetci radi. Volal sa Matej. Býval na krásnom
vrchu, ktorý nebol pomenovaný, pretože mu nevedeli vymyslieť názov. Každý
deň jeho poddaný premýšľal, ako by sa mohol ten vrch volať. Kráľa to však
nezaujímalo. Každý deň si robil svoje kráľovské povinnosti, no okrem nich mal aj
svoje záľuby. Bolo to vtáctvo. Miloval vtáčiky. Každé ráno a každučký večer chodil do lesa
kŕmiť svoje vtáčiky. Nikto ho nevolal inak ako
kráľ Vtáčnik. Z toho mena si nerobil veľkú hlavu.
Práve naopak, bol hrdý na svoju prezývku. No po
dlhých rokoch kráľ umrel. Celá dolina za ním
smútila, smútili za ním dokonca i vtáčiky. Po
kráľovom pohrebe ľudí z doliny napadlo, ako by
pomenovali vrch, na ktorom kráľ býval.
Pomenovali ho Vtáčnik. Presne tak, ako si kráľ
Matej vyslúžil prezývku za jeho lásku ku
vtáčikom.
Napísal a nakreslil Lukáš Repiský, 5. ročník
Zakliaty Hrabicov
ˇ
Napísala a nakreslila Veronika Micháliková, 5. ročník
ŽuŽiHlas, jún 2011 Strana 4 ŽuŽiHlas, jún 2011
Strana 13
ˇ
Bola raz jedna dedina. Volala sa Bičov. Ľudia, ktorí v nej žili, boli nešťastní a
chorí. Bola zakliata mocným čarodejníkom Harry Potterom. Hovorilo sa, že ten
kto bude odvážny a prebrodí sa cez veľkú rieku, nájde semiačko hrabu, vráti sa
späť, zaseje ho a tak oslobodí celý Bičov. Skúšalo to veľa odvážlivcov, ale
márne. Obyvatelia Bičova začali byť zúfalí, báli sa, že choroba vyhrá a oni zomrú. Raz sa
narodil junák a meno mu dali Janko. Keď bol Janko veľký a videl, že ľudia sa trápia, rozhodol
sa, že to skúsi aj on. Mama ho dlho nechcela pustiť, ale nakoniec ho pustila. Nabalila mu jedlo,
pitie a vyprevadila ho. Ešte mu z ďaleka kričala: -Skoro sa vráť a nech sa ti nič nestane! Keď
Janka už nebolo vidieť, mama sa pobrala dnu. Prešiel týždeň a Janka nikde. Mama začala
zúfať, či sa jej Janko ešte vráti. Janko zatiaľ prebrodil veľkú rieku. Zrazu sa pred ním zjavila
veľká vydra. Začala naňho vrčať. Janko sa ani
trochu nebál. Vydre hodil veľkú rybu a pokojne
cez ňu prešiel. V jaskyni našiel semiačko hrabu. A
tak ako tam, tak aj naspäť. V dedine už mama
chystala hrob. Keď tu zrazu vzápätí vidí svojho
syna Janka. Janko utekal, ako vedel, zasadil
semiačko hrabu. Z oblohy sa začalo iskriť. Všetci
chorí boli zdraví. A všetci nešťastní boli šťastní. A
preto na počesť tohto hrdinského činu
premenovali Bičov na Hrabičov. Až doteraz sa
tam nachádzajú pekné a vysoké hraby.

Z KNIHY POVESTÍ komunikovali s Rakúšanmi a snažili sa rozšíriť si svoju ˇ slovnú zásobu. Pokým sme sa
rozhovorili, bol už aj štvrtok. V tento deň sme boli vo vynikajúcej reštaurácii s menom
Running Sushi, kde vedľa vás prechádzajú pohyblivé pásy, na ktorých je jedlo - chobotnice,
ˇ
Zil raz jeden chudobný chlap menom Vtáčnik. Chodil pracovať na blízky hrad.
Aspoň tým, že upratoval, nejaký ten groš zarobil. Raz, keď tak čistil dlážku, cez
okno do hradu vletel holub. Vtáčnik ho chytil do rúk a začal sa s ním rozprávať.
Zrazu to zbadal kráľ, ihneď chcel holuba zabiť, pretože zdržuje prácu. Ale Vtáčnik
ho nedal. Povedal: ,,Radšej mňa zabi a toho krásneho holuba nechaj, nech si letí niekde
ďaleko.“ Kráľ aj tak spravil. Vtáčnika dal hneď
sťať. Holub odletel na neďalekú skalu a tam sa
premenil na človeka. Potom prišiel na hrad,
zobral Vtáčnika do rúk, vyšiel na vrch
vysokého kopca a tam ho pochoval. Na jeho
počesť nazvali tento vrch po ňom. Teraz celú
dolinu stráži. Nakoniec zistili, že ten človek, čo
ho pochoval, bol kráľ Matej. Kráľa Mateja
zakliala zlá čarodejnica, pretože si nechcel
zobrať jej dcéru za ženu. Vtáčnika tým, že za
neho položil život, z kliatby vyslobodil. Od tej
doby, čo sa ten vrch volá Vtáčnik, už nikto
nemá strach. Každý vie, že Vtáčnik všetkých
ochraňuje.
Napísala a nakreslila Petra Betková, 5. ročník
ŽuŽiHlas, jún 2011
Preco ˇ sa Vtácnik ˇ volá Vtácnik ˇ
Tri zakliate ˇzeny
Raz sa muž vybral do tajomnej čiernej hory. Keď vošiel dnu, bola tam strašidelná
tma. Sám si ani na špičku nosa nevidel. Zdalo sa mu, že za ním niekto chodí.
Otočil sa, ale nič tam nevidel. Kráčal ďalej, až prišiel na vrch Vtáčnik. Vrch bol
vysoký a široko-ďaleko nebolo nič vidieť. Zrazu začul tenké hlavy. Otočil sa, ale
nikoho tam nevidel. O chvíľu začul hlasy, ktoré kričali: „Zachráň nás! Zachráň nás!“ Chlap sa
spýtal: „Ako vám môžem pomôcť?“ Tenký hlas mu odpovedal: „Musíš splniť tri úlohy a
zachrániš nás.“ Chlap súhlasil a hlasy mu
vysvetlili, čo má urobiť. O pár dní sa vrátil a
hľadá hlasy. Tenké hlasy sa ho spýtali: „Splnil
si naše tri úlohy?“ Chlap povedal: „Áno,
splnil.“ „Keďže si splnil všetky tri úlohy, môžeš
si vybrať jednu z nás.“ Chlap prikývol a
onedlho pred ním stáli tri krásne ženy. Chlap si
jednu vybral a žili spolu šťastne, až kým
nepomreli. Ďalšie dve ženy sa premenili na
stromy, ktoré kvitnú celý rok a rozvoniavajú
celou Kľakovskou dolinou.
Napísala a nakreslila Pavla Píšová, 5. ročník
ustrice, sushi, krevety, ale aj vyprážané banány s medom, kokosové mlieko a iné. Potom
sme si oddýchli na eskalátoroch v tom istom komplexe. O pol hodinu sme sa presunuli do
Pratra, čo je najväčší zábavný park v strednej Európe. Dostali sme prísny zákaz ešte hodinu a
pol ísť na kolotoče, kvôli našim žalúdkom. Ale potom sme sa vyjašili takmer všetci na
neuveriteľných kolotočoch, horských dráhach alebo autíčkach. Tento deň bol vynikajúci. V
piatok sa nám počasie trošku zhoršilo. Ale doobeda nám ešte svietilo slniečko, čo sme
využili na ďalšie chodenie po zaujímavostiach. V sobotu nám už pomaly dochádzalo, že
pobyt vo Viedni sa chýli ku koncu. Boli sme unavení no chutnému Schnitzelu sme neodolali.
Rezeň bol veľký na celý tanier a k tomu ešte hranolky, mňam. Záver prekrásneho týždňa
sme ukončili prechádzkou po nočnej Viedni a zmrzlinou vo veľkom vydlabanom ananáse s
kopcom ovocia a zmrzliny. Neskoro večer sme sa vrátili ,,domov“, do hostela. Posledný deň,
v nedeľu, sme si dovolili trochu prispať, pretože sme sa mali z hostela vysťahovať do
desiatej. A tak aj bolo. Išli sme opäť na Westbahnhof, ale teraz už opačným smerom na
Simmering. Blízko tejto stanice sa nachádza najväčší cintorín v strednej Európe. Je tu vyše
milióna hrobov zakomponovaných do krásneho parku, v ktorom cítiť pokoj. Stadiaľ sme sa
presunuli na vlakovú stanicu a hor´ sa domov! Domov nás čakal o piatej na železničnej
stanici v Žarnovici. Na záver tohto krásneho pobytu, s plnou hrsťou krásnych spomienok
chcem za celý kolektív
poďakovať pani
učiteľkám Andokovej a
B i š t u ť o v e j ,
sprievodkyniam Janke a
Danke a všetkým, ktorí
sa podieľali na tom, aby
sme toto všetko mohli
zažiť.
Marian Lupták
ŽuŽiHlas, jún 2011
Strana 12 Strana 5

Chcem napísať o mojej najbližšej osobe, ktorú mám
veľmi rada. Je to moja mama. Každý deň mi dáva
pocítiť, ako ma ľúbi. Vždy mi je nablízku a môžeme
sa o čomkoľvek porozprávať. Odmalička sa o mňa
stará, chodí so mnou k doktorke, keď som chorá.
Trpezlivo mi vysvetľuje, keď sa niečo opýtam, alebo nerozumiem. Doma
ma čaká s výborným obedom, ktorý vonia až na chodbu. Pomáha mi s úlohami. Ja jej tiež rada
pomáham pri malom bračekovi a snažím sa byť poslušná. Chcem, aby moja mama bola dlho
zdravá a mala dlhý život.
Lucia Hafferová, 5.ročník
Moja mama milá je,
každý deň sa raduje.
Mám ju rada, ako viem,
preto ju vždy objímem.
Kvetinku jej darujem,
za lásku jej ďakujem.
Smútok, slzy zrušíme,
vždy sa spolu tešíme.
ŽuŽiHlas, jún 2011
Mamina
Mama
Dominika Haringová
a Dominika Šebešiová, 5.ročník
Dopravné ihrisko
Dňa 30. mája sme išli na dopravné ihrisko v Žiari nad Hronom.
Išli sme obecným autobusom, ktorý najprv trochu meškal, no
napokon prišiel. Cesta ubehla veľmi rýchlo. Keď sme prišli na
dopravné ihrisko, najprv sme boli hodinu v triede, kde nám ujo
všetko vysvetľoval. Ako sa treba správať na ceste, na bicykli a
tak ďalej. Potom sme mali prestávku na jedenie. Mohli sme si
niečo kúpiť z automatu. Ja som si kúpil horúcu čokoládu. Potom
sme šli von. Ujo nám zapol semafor a my sme skúšali, ako vieme
chodiť po ceste. Najprv sme boli chodci a potom sme sa vozili na
bicykli a kolobežke. Nakoniec sme dostali aj darčeky. Napríklad
zajacov a reflexné pásiky na ruky. Potom sme už išli do autobusu
a späť do školy. Na dopravnom ihrisku sa mi veľmi páčilo.
Veronika Vicianová a Jožko Hrnčiar, 4.ročník
What I liked the best in England. Počas práce na projektoch sa na nás prišla pozrieť
školníkova dcéra so svojím kamarátom. Tak sme s nimi prehodili zopár slov. Po dokončení
projektov sme sa presunuli do kuchynky, kde sme si pripravili vifonky, ktoré sme si
priniesli z hostela. Zo školy sme šli autobusom do Richmondu, kde sme išli na prednášku,
aby sme si vypočuli čistú Angličtinu. Odtiaľ sme išli metrom domov. Cestou sme robili
samé blbosti a zabávali sme asi celý vozeň.
Na ďalší deň sme išli do všetkými očakávaného múzea voskových figurín Madame
Tussauds. Stretli sme veľa známych ľudí, napríklad Baracka Obamu, pápeža Jána Pavla II.,
anglickú kráľovnú Alžbetu II., Davida Backhama, Brada Pitta a Angelinu Jolie, Britney
Spears, Charlieho Chaplina, otca hororu Alfreda Hitchcocka, Jennifer Lopez, Fidela
Castra, Shreka, ale aj negatívne postavy z histórie ako Adolfa Hitlera alebo Sadama
Husajna. Potom sme sa presunuli k Tower Bridge, ktorý sme si pozreli aj zdvihnutý. Odtiaľ
sme prešli do Greenwichu, kadiaľ prechádza nultý poludník, ktorý bol aj vyznačený na
zemi. Večer sme si už len zbalili posledné veci a išli sme spať. Na ďalší deň nás čakalo
vstávanie o štvrtej, dievčatá vstali presne, my sme však zaspali a vstali sme až o hodinu
neskôr. Čakala nás dlhá cesta domov. Trasa sa čiastočne zmenila, nešli sme cez Antwerpen
ale cez Liege a vo Viedni sme museli prestúpiť na autobus, ktorý išiel cez Bratislavu,
pretože náš autobus šiel do
Budapešti. V Bratislave sme
prestúpili na diaľkový spoj, ktorým
sme sa dopravili do Žarnovice, kde
nás už všetci čakali. V Londýne sa
všetkým páčilo a ak sa bude dať,
určite tam ešte niekedy skočím.
Maroš Betko, 8. ročník
Dakujeme ˇ
Strana 6 ŽuŽiHlas, jún 2011
Strana 11

Londýn
Londýn je hlavné a najväčšie mesto Anglicka a Spojeného kráľovstva. Je to tiež najväčšie
mesto a metropolitná zóna v Európe. Leží na juhovýchode krajiny pri ústí rieky Temža.
Londýn je spoločne s mestami New York, Tokio a Paríž označovaný ako jedno zo štyroch
najdôležitejších miest sveta. Londýn je domovom mnohých inštitúcií s medzinárodnou
pôsobnosťou. Nachádza sa v ňom veľa dôležitých inštitúcií a kultúrnych ustanovizní,
vrátane celosvetovo známych divadiel, múzeí, koncertných siení, palácov a ďalších. Do
tohto mesta sme sa v rámci projektu „Moderná škola v mikroregióne Kľakovská dolina“
vybrali my, žiaci župkovskej školy, na týždňový jazykový pobyt.
Vyrazili sme 28. mája zo
Žarnovice. V Bratislave sme
museli prestupovať na
medzinárodnú linku. Naša trasa
viedla cez Viedeň, Linz, Aachen,
Antwerpen, Brusel, Gent, Lille,
Dover až do nášho cieľa – do
Londýna. Z Francúzska do Veľkej
Británie sme sa prepravili
pancierovaným vlakom cez tunel
popod Lamanš. Do Londýna sme
dorazili až večer. Na Victoria
coach station nás čakala Petra
Jakúbeková aj s pani učiteľkou
Tomášovou, ktorá cestovala
lietadlom. Metrom sme s jedným
prestupovaním prišli na zastávku Hendon Central, kde bol náš hostel, v ktorom sme sa
vybalili, porozhliadali sa po okolí a išli sme spať. Na ďalší deň nás čakalo veľa chodenia.
Pozreli sme si Big Ben, londýnske oko, Buckingham Palace, Westminsterské opátstvo, v
ktorom sa konala kráľovská svadba, Katedrálu sv. Pavla, a Trafalgar square.
Na ďalší deň sme išli vlakom do
Oxfordu, kde sme si pozreli
univerzitu, knižnicu, kostol, z
ktorého veže bol výhľad na celý
Oxford a oxfordský hrad. V
Oxforde sme aj nakupovali.
V stredu nás čakala cesta do školy,
v ktorej učí Petra Jakúbeková,
ktorá je v londýnskej časti
Northolt. Petra nás povodila po
celej škole. Potom nás priviedla
do svojej triedy, kde sme sa
rozdelili na štyri skupiny a robili
sme projekty na témy: London
sights, Shopping, Oxford sights a
Boli sme na výlete v Prahe
Karlův most, Pražský orloj, Chrám sv. Víta,
Petřín, Václavské námestie, Loreta, pražská
ZOO, ... To sú názvy, ktoré veľa ľudí pozná
iba z obrázkov v učebniciach, z internetu
alebo z telky. My sme však, hlavne vďaka
pani učiteľke Andokovej, mohli tieto miesta
vidieť.
Cesta do Prahy
trvala približne
osem hodín, aj s
čakaním na vlak.
Nám však ubehla
rýchlo. Ani sme si
to neuvedomili a
všade okolo sa
ozývalo : „Praha,
hlavní nádraží”.
Hneď, ako p.
Andoková a p.
Jakúbek vybavili
lístky na cestu
električkou,
vybrali sme sa do kláštora kapucínov. (Počas
cesty nastali mierne komplikácie.) V
kláštore nás už čakal brat Jozef, ktorému sme
odovzdali darčeky v podobe slovenských
„špecialít”. Potom nám brat Jozef
poukazoval časť kláštora, zoznámil nás s
jeho históriou. Večer sme si obzreli
Hradčany. Na druhý deň sme videli Chrám
sv. Víta, výmenu stráži pri prezidentskom
paláci, išli sme po Zámockých schodoch, cez
Karlův most, uvideli slávny orloj (bohužiaľ
nie všetkým sa podarilo vidieť, ako
prechádzajú apoštoli, pretože v Prahe bol
práve maratón), boli sme na rozhľadni
Petřín, odkiaľ bolo vidieť celú Prahu a ešte
veľa iných vecí.
Večer sme si
dokonca v kláštore
aj opekali. V
pondelok sme išli
loďou do ZOO a
nakoniec na
Václavské
námestie. V
kláštore sme si už
len pobalili veci a
išli spať. Ráno sme
sa rozlúčili s
bratom Jozefom a
pobrali sa domov.
Na hlavnú stanicu
sme cestovali dokonca metrom. No a do
Žarnovice sme dorazili už o tretej. Verím, že
všetkým sa výlet páčil a týmto článkom by
som chcela v mene celej našej triedy
poďakovať pani učiteľke Andokovej a
pánovi učiteľovi Jakúbekovi za všetko, čo
pre nás urobili.
Barbora Palatínusová
Môj brat Braňo má za sebou prvý školský rok. Ako ho prežil? Čítajte.
1. Páčil sa ti prvý deň v škole? - Celkom áno.
2. Máš v triede veľa kamarátov?
- Áno, mám. Môj najlepší kamarát je Matúško Seget.
3. Baví ťa vyučovanie? - Niekedy áno, niekedy nie.
4.Tešíš sa na letné prázdniny?
- Áno veľmi. A hlavne na kúpaliská.
5. To je jasné :). A po prázdninách zase škola......
budeš sa tešiť na spolužiakov?
- Áno, budem. A tiež už budem o rok starší.
Barbora Šopová
ŽuŽiHlas, jún 2011 Strana 10
ŽuŽiHlas, jún 2011
Strana 7

Anna Hoffmanová, 8. ročník
Libor Valenta, 5. ročník
ŽuŽiHlas, jún 2011
Zo živej prírody
Z výtvarných prác našich žiakov
Veronika Micháliková, 5. roč.
Nikolas Patrik Mlčal, 2. ročník
Strana 8
Lukáš Repiský, 5. ročník
Vesmír očami detí
ŽuŽiHlas, jún 2011
Nika Chorváthová, 6. ročník
Julka Melišová, 3. ročník Libor Valenta, 5. ročník
Strana 9