Náboženstvo a pokrok (Stanislav Polčin SJ) - Jezuiti

chrbtovou kosťou. Sú skutočnosti, materiálne reality, o ktorých nás bezprostredne informujú naše
zmysly. Napríklad o objektívnej existencii sveta, ktorý nás obklopuje. Sú pravdy, na ktoré
prichádzame aj bez dlhého uvažovania. Napríklad, že každá vec, každé dielo musí mať svojho
pôvodcu, svoju príčinu. Sú však mnohé zákony prírody a života, na ktorých objavení musia
namáhavo pracovať celé generácie učencov a mysliteľov. Uveďme aspoň niekoľko príkladov:
bezdrôtová telegrafia, rozhlas a televízia. Takmer všetky národy spolupracovali na tomto
jedinečnom vynáleze, bez ktorého by sme si už ani nevedeli predstaviť normálny život. Škót
Maxwell, Angličan Lodge, Nemec Herz, Rus Popov, Francúz Brandly, Američan Edison, Talian
Marconi, ba aj americko-slovenský katolícky kňaz Jozef Murgaš. A čo všetko sa muselo objaviť
prv, než by bolo možné na podobný vynález čo len pomyslieť. A pritom aké prekvapenia nám
chystá budúcnosť!
A práve tak ako všetky objavy sú výsledkom bádania a spolupráce mnohých pracovníkov
a stavajú na výdobytkoch predchádzajúcich generácií, aj ich správne používanie má viesť
k blahobytu čím väčšieho počtu ľudí — ba podľa možnosti všetkých — na upevnenie bratstva
medzi ľuďmi a na zabezpečenie šťastnejšieho života pokolení, čo prídu po nás.
A výdobytky modernej vedy a techniky v značnej miere aj slúžia tomuto cieľu. Koľko
životov zachránila moderná lekárska veda! Ako veľmi uľahčuje prácu a zbližuje ľudí moderná
technika!
A predsa... Všetko má svoj rub... V Spojených štátoch zahynulo na cestách viac ľudí ako
na bojiskách. Atómová energia nateraz vyhasila viac životov, ako zachránila; a možnosť
nukleárnej vojny sa ešte vždy dvíha nad ľudstvom sťa desivý prízrak. A povedzme si úprimne, či
to nie je smutné, priam príšerné, že u nás vyspelá lekárska veda ničí viac životov v samom ich
zárodku, než ich predtým kosili choroby, bieda a zlé hygienické podmienky?
Tieto otriasajúce, strašné fakty dokazujú, že techniku nesmieme zbožňovať. Veda a
technika sú iba nástroje v rukách človeka. Závisí od človeka, od jeho vedomia zodpovednosti a
mravnej vyspelosti, či sa tieto nesmierne vzácne veci stanú požehnaním alebo kliatbou ľudského
pokolenia.
Pavol VI. vo svojom pamätnom prejave, ktorý povedal v prítomnosti zástupcov celého
ľudstva na zhromaždení Spojených národov v New Yorku 4. októbra 1965, sa nám prihovára:
„Hľa, nadišla hodina, ktorá si vyžaduje prestávku, chvíľu sústredenosti, premýšľania,
takmer modlitby: zamyslieť sa nad naším spoločným pôvodom, našou históriou, naším
2