Náboženstvo a pokrok (Stanislav Polčin SJ) - Jezuiti

Mravno-náboženské hodnoty a vedecko-technický pokrok
Stanislav Polčin, SJ
Po prvej svetovej vojne francúzsky štátnik Aristid Briand nástojčivo opakoval: „Odteraz
musíme myslieť po európsky.“ Tým chcel povedať, že prešli časy, keď štáty zaručovali svoju
bezpečnosť a svoj rozvoj spoliehajúc sa len na svoje vlastné sily: európske národy sa musia
naučiť spolupracovať, ak sa chcú udržať na výške, ak sa chcú vyhnúť všeobecnému pustošeniu.
Vlády si nevzali k srdcu upozornenia tohto predvídavého štátnika a o necelé štvrťstoročie
vypukla druhá svetová vojna, omnoho strašnejšia ako prvá. A udalosti druhej svetovej vojny nás
poučili, že odteraz, ak chceme zabezpečiť svoju prosperitu a uchrániť ľudstvo pred katastrofou
nepredstaviteľných rozmerov, musíme myslieť a konať nielen po európsky, ale v celosvetovom
meradle, ako na to mimoriadne výstižne poukázal pápež Pavol VI. v encyklike Populorum
progressio. Veď človek je teraz schopný rozpútať sily, ktoré by mohli zničiť nielen dnešnú
civilizáciu — mnohotisícročné krvopotné úsilie ľudstva —, ale aj samého človeka. Ba jeden z
najväčších fyzikov nášho storočia, Einstein, nepokladal za vylúčené, že nový svetový konflikt by
mohol zničiť všetok život na našej zemi, ľudský, živočíšny aj rastlinný. A preto v záujme
budúcnosti ľudstva musíme zmýšľať a cítiť nielen po európsky, ale aj všeľudsky.
Čosi podobné je potrebné, ak chceme preniknúť do tajomstiev prírody, života a vesmíru,
ak chceme pochopiť seba samých a vybudovať si svoj vlastný vyhranený svetonázor. Keby sme
budovali svoj svetonázor nepremyslene a povrchne, pasívne podliehajúc vplyvu svojho prostredia
alebo diktátu demagógov, ktorí vedia pekne písať alebo hovoriť, alebo majú v rukách moc,
mohlo by nás to viesť k ťažkým, priam osudným omylom. Žiaden človek alebo nejaká
spoločenská trieda, politická strana, prípadne veľmoc nemá monopol na pravdu. Pravda je
všeľudská. Patrí všetkým ľuďom a všetci ľudia podľa svojich schopností a možností môžu
prispieť k jej prehĺbeniu a šíreniu. A rozumný človek sa vie učiť ešte aj od svojich protivníkov.
Fanatizmus a sektárstvo sú vlastnosťami polovzdelancov, ktorí si tým viac namýšľajú že jedným
šmahom rozlúštili všetky problémy a záhady, čím sú primitívnejší a obmedzenejší. Najmä v
dnešnej dobe, keď sme svedkami toľkých jedinečných objavov v makrokozme a mikrokozme,
keď sme svedkami priam čudesného vedecko-technického pokroku, ale aj veľkého ideového a
mravného zmätku, sa treba starostlivo vyhýbať obmedzenej jednostrannosti a treba byť človekom
s otvorenými očami a otvoreným rozumom. Treba byť človekom so širokým obzorom a s pevnou
1

chrbtovou kosťou. Sú skutočnosti, materiálne reality, o ktorých nás bezprostredne informujú naše
zmysly. Napríklad o objektívnej existencii sveta, ktorý nás obklopuje. Sú pravdy, na ktoré
prichádzame aj bez dlhého uvažovania. Napríklad, že každá vec, každé dielo musí mať svojho
pôvodcu, svoju príčinu. Sú však mnohé zákony prírody a života, na ktorých objavení musia
namáhavo pracovať celé generácie učencov a mysliteľov. Uveďme aspoň niekoľko príkladov:
bezdrôtová telegrafia, rozhlas a televízia. Takmer všetky národy spolupracovali na tomto
jedinečnom vynáleze, bez ktorého by sme si už ani nevedeli predstaviť normálny život. Škót
Maxwell, Angličan Lodge, Nemec Herz, Rus Popov, Francúz Brandly, Američan Edison, Talian
Marconi, ba aj americko-slovenský katolícky kňaz Jozef Murgaš. A čo všetko sa muselo objaviť
prv, než by bolo možné na podobný vynález čo len pomyslieť. A pritom aké prekvapenia nám
chystá budúcnosť!
A práve tak ako všetky objavy sú výsledkom bádania a spolupráce mnohých pracovníkov
a stavajú na výdobytkoch predchádzajúcich generácií, aj ich správne používanie má viesť
k blahobytu čím väčšieho počtu ľudí — ba podľa možnosti všetkých — na upevnenie bratstva
medzi ľuďmi a na zabezpečenie šťastnejšieho života pokolení, čo prídu po nás.
A výdobytky modernej vedy a techniky v značnej miere aj slúžia tomuto cieľu. Koľko
životov zachránila moderná lekárska veda! Ako veľmi uľahčuje prácu a zbližuje ľudí moderná
technika!
A predsa... Všetko má svoj rub... V Spojených štátoch zahynulo na cestách viac ľudí ako
na bojiskách. Atómová energia nateraz vyhasila viac životov, ako zachránila; a možnosť
nukleárnej vojny sa ešte vždy dvíha nad ľudstvom sťa desivý prízrak. A povedzme si úprimne, či
to nie je smutné, priam príšerné, že u nás vyspelá lekárska veda ničí viac životov v samom ich
zárodku, než ich predtým kosili choroby, bieda a zlé hygienické podmienky?
Tieto otriasajúce, strašné fakty dokazujú, že techniku nesmieme zbožňovať. Veda a
technika sú iba nástroje v rukách človeka. Závisí od človeka, od jeho vedomia zodpovednosti a
mravnej vyspelosti, či sa tieto nesmierne vzácne veci stanú požehnaním alebo kliatbou ľudského
pokolenia.
Pavol VI. vo svojom pamätnom prejave, ktorý povedal v prítomnosti zástupcov celého
ľudstva na zhromaždení Spojených národov v New Yorku 4. októbra 1965, sa nám prihovára:
„Hľa, nadišla hodina, ktorá si vyžaduje prestávku, chvíľu sústredenosti, premýšľania,
takmer modlitby: zamyslieť sa nad naším spoločným pôvodom, našou históriou, naším
2

spoločným osudom. Nikdy nebolo natoľko potrebné apelovať na mravné vedomie človeka ako
práve teraz, v dobe, ktorá sa vyznačuje takým ľudským pokrokom. Lebo nebezpečenstvo nie je
ani v pokroku, ani vo vede. Tie, naopak, ak sa dobre používajú, môžu rozriešiť značné množstvo
vážnych problémov, ktoré trápia ľudstvo. Skutočné nebezpečenstvo väzí v človeku, ktorý vládne
čoraz mocnejšími prostriedkami, ktoré sú schopné práve tak spôsobiť skazu, ako viesť k
jedinečným vymoženostiam. Slovom, stavba modernej civilizácie sa musí vybudovať na
duchovných základoch, lebo tie ju môžu nielen udržať, ale aj osvietiť a oživiť. A tieto
nevyhnutné zásady vyššej múdrosti, ako viete, podľa nášho presvedčenia, môžu koreniť jedine vo
viere v Boha.“
Viac v knihe Stanislav POLČIN, Tým, čo hľadajú Boha, Dobrá kniha, Trnava 1996.
[Kľúčové slová: človek, pravda, svetonázor, veda, technika, pokrok]
3