Jezuitské školy,spiritualita - Jezuiti
Jezuitské školy,spiritualita - Jezuiti Jezuitské školy,spiritualita - Jezuiti
Úvod Duchovný profil jezuitských škôl dnes Ladislav Csontos SJ Jednou z najspoľahlivejších ciest, ako pochopiť duchovný profil jezuitských škôl dnes, je návrat ku prameňom jezuitského vzdelávania a výchovy, k vízii sv. Ignáca z Loyoly. Najprv žil typickým životom nižšej šľachty v Baskicku na severe Španielska. Ako pätnásťročný bol pážaťom na dvore kráľovského pokladníka v Arevale v Navarskom kráľovstve, neskôr ako dvadsaťšesťročný vstúpil do služieb navarského miestokráľa a vojvodu z Nájery. Stal sa dvorným rytierom, ktorý koná diplomatické i vojenské služby. So zbraňou v ruke bojoval pri obrane Pamplony, hlavného mesta Navarry, proti Francúzom. A práve obrana Pamplony sa stala medzníkom medzi dvoma veľmi odlišnými etapami jeho života. Ignác bol elegantný dvoran so šľachetnými šľachtickými snami a často aj so šľachetnými skutkami. Tak to bolo aj v prípade obliehania Pamplony, keď kapitán videl francúzsku presilu, no Ignác apeloval na jeho česť a presvedčil ho ku statočnej obrane. Po zranení Ignáca delovou guľou sa posádka vzdala. No nemenej šľachetní boli francúzski vojaci, keď mu poskytli prvú pomoc a napokon ho dopravili na jeho rodný zámok v Loyole. Počas dlhého liečenia a rekonvalescencie jeho zranených nôh sa v jeho živote stalo niečo ako obrátenie. Ako on sám hovorí: „Boh so mnou zaobchádzal, ako učiteľ zaobchádza s dieťaťom v škole, keď ho vyučuje.“ 1 Keď už trocha vládal chodiť po izbe, začal si robiť poznámky a postupne, najmä počas svojho desaťmesačného pobytu v Manreze, si zapisoval svoju skúsenosť s Bohom. Tieto mesiace modlitby dali základ jeho knižočke nazvanej Duchovné cvičenia, ktorú zdokonaľoval ešte ďalších pätnásť rokov. Jezuiti podobne ako iní rehoľníci nachádzajú inšpiráciu v spiritualite svojho zakladateľa, a to sú práve Duchovné cvičenia. Po celé stáročia nachádzali mužovia a ženy na celom svete základnú orientáciu a štruktúru pre svoj kresťanský život uprostred sekularizovaného sveta. Treba poznamenať, že Duchovné cvičenia napísal sv. Ignác ako laik predovšetkým pre laikov. Duchovné cvičenia však nezmenili len spôsob života a metódu osobného duchovného rastu mnohých laikov, ich pohľad na svet a ich metóda sa stali základom pre vznik Spoločnosti Ježišovej a celého výchovného a vzdelávacieho systému, ktorý jezuiti vybudovali. Ak chceme pochopiť 1 Rozhovory pútnika : Autobiografia sv. Ignáca Loyolského. 1. vyd. Cambridge : Slovenskí jezuiti, 1990, s. 49. 1
- Page 2 and 3: duchovný profil jezuitských škô
- Page 4 and 5: Čo sú to duchovné cvičenia? Pod
- Page 6 and 7: natoľko ich treba používať; obr
- Page 8 and 9: Nech bol Ignác čokoľvek, rozhodn
- Page 10 and 11: chce spolupracovať. Napríklad v p
- Page 12 and 13: zariadení alebo ekonomické manipu
- Page 14 and 15: v Božom slove, lepšie je ponoriť
- Page 16 and 17: zásadne a celkom v nepriateľstve.
- Page 18 and 19: nazeranie na dosiahnutie lásky sa
- Page 20 and 21: pridáva dve kontemplácie, ako sa
- Page 22 and 23: Inými slovami, konečným ovocím
Úvod<br />
Duchovný profil jezuitských škôl dnes<br />
Ladislav Csontos SJ<br />
Jednou z najspoľahlivejších ciest, ako pochopiť duchovný profil jezuitských škôl dnes,<br />
je návrat ku prameňom jezuitského vzdelávania a výchovy, k vízii sv. Ignáca z Loyoly.<br />
Najprv žil typickým životom nižšej šľachty v Baskicku na severe Španielska. Ako<br />
pätnásťročný bol pážaťom na dvore kráľovského pokladníka v Arevale v Navarskom<br />
kráľovstve, neskôr ako dvadsaťšesťročný vstúpil do služieb navarského miestokráľa a<br />
vojvodu z Nájery. Stal sa dvorným rytierom, ktorý koná diplomatické i vojenské služby. So<br />
zbraňou v ruke bojoval pri obrane Pamplony, hlavného mesta Navarry, proti Francúzom. A<br />
práve obrana Pamplony sa stala medzníkom medzi dvoma veľmi odlišnými etapami jeho<br />
života. Ignác bol elegantný dvoran so šľachetnými šľachtickými snami a často aj so<br />
šľachetnými skutkami. Tak to bolo aj v prípade obliehania Pamplony, keď kapitán videl<br />
francúzsku presilu, no Ignác apeloval na jeho česť a presvedčil ho ku statočnej obrane. Po<br />
zranení Ignáca delovou guľou sa posádka vzdala. No nemenej šľachetní boli francúzski<br />
vojaci, keď mu poskytli prvú pomoc a napokon ho dopravili na jeho rodný zámok v Loyole.<br />
Počas dlhého liečenia a rekonvalescencie jeho zranených nôh sa v jeho živote stalo niečo ako<br />
obrátenie. Ako on sám hovorí: „Boh so mnou zaobchádzal, ako učiteľ zaobchádza s dieťaťom<br />
v škole, keď ho vyučuje.“ 1 Keď už trocha vládal chodiť po izbe, začal si robiť poznámky a<br />
postupne, najmä počas svojho desaťmesačného pobytu v Manreze, si zapisoval svoju<br />
skúsenosť s Bohom. Tieto mesiace modlitby dali základ jeho knižočke nazvanej Duchovné<br />
cvičenia, ktorú zdokonaľoval ešte ďalších pätnásť rokov. <strong>Jezuiti</strong> podobne ako iní rehoľníci<br />
nachádzajú inšpiráciu v spiritualite svojho zakladateľa, a to sú práve Duchovné cvičenia. Po<br />
celé stáročia nachádzali mužovia a ženy na celom svete základnú orientáciu a štruktúru pre<br />
svoj kresťanský život uprostred sekularizovaného sveta. Treba poznamenať, že Duchovné<br />
cvičenia napísal sv. Ignác ako laik predovšetkým pre laikov. Duchovné cvičenia však<br />
nezmenili len spôsob života a metódu osobného duchovného rastu mnohých laikov, ich<br />
pohľad na svet a ich metóda sa stali základom pre vznik Spoločnosti Ježišovej a celého<br />
výchovného a vzdelávacieho systému, ktorý jezuiti vybudovali. Ak chceme pochopiť<br />
1 Rozhovory pútnika : Autobiografia sv. Ignáca Loyolského. 1. vyd. Cambridge : Slovenskí jezuiti, 1990, s. 49.<br />
1
duchovný profil jezuitských škôl, treba nazrieť do tradície Duchovných cvičení a naznačiť ich<br />
súčasnú aplikáciu.<br />
1. Princíp a fundament<br />
1.1. Prečo mystérium<br />
Knižka Duchovných cvičení sv. Ignáca z Loyoly sa často uvádza ako inšpirácia a<br />
prameň všetkých jezuitských podujatí. Teda je nevyhnutné ich štúdium v súvislosti s<br />
pochopením jezuitského školstva. Duchovné cvičenia sú osobnou skúsenosťou každého<br />
jezuitu, no aká je vízia, ktorú sprostredkujú? Často sa na ne odvoláva, no menej často sa<br />
čítajú. Jeden dôvod je veľmi prirodzený pre túto knihu. Na rozdiel od sv. Terézie z Avily<br />
alebo sv. Jána z Kríža, Ignác nenapísal vzletnú mystickú poéziu, ale to, čo napísal, je kniha<br />
usmernení pre toho, kto iného sprevádza v určitej sérii duchovných aktivít. Výsledkom je, že<br />
Duchovné cvičenia sú knižkou inštrukcií. Ich prvú časť tvorí dvadsať úvodných poznámok<br />
„pre lepšie porozumenie duchovných cvičení, ktoré nasledujú, a na pomoc tomu, kto ich dáva,<br />
ako i tomu, kto ich dostáva“ 2 . Kniha obsahuje aj jednoducho naznačené udalosti zo života<br />
Ježiša Krista, o ktorých má meditovať tak ten, čo dáva cvičenia, ako i ten, kto si ich koná.<br />
Duchovné cvičenia sú teda knihou cvičení, čo sa majú dávať a konať, nie iba knihou na<br />
čítanie. Proces a skúsenosť, čo sleduje kniha, sú v podstate zhodné s tým procesom a<br />
skúsenosťou, čo mal Ignác počas svojho obrátenia a rastu v duchovnom živote. To, čo je<br />
najvýznamnejšie v duchovných cvičeniach, je viac ako len metóda a procedúra. To, čo ich<br />
priraďuje ku klasike kresťanskej spirituality, je vízia ľudskej osoby vo svete a činnej Božej<br />
lásky v nich založená na kresťanskej biblickej viere. Už počas svojej rekonvalescencie v<br />
Loyole si Ignác začal robiť poznámky, v čom pokračoval počas svojho pobytu v Manreze,<br />
kde s ním „Boh zaobchádzal ako učiteľ so žiakom“. Túto knižku nosil stále so sebou a<br />
zapisoval si svoje skúsenosti tiež počas svojej púte do Svätej zeme.<br />
Knižku Duchovných cvičení začal používať, keď začal študovať. Počas štúdia v<br />
Barcelone a na univerzitách v Alcale a Salamanke používal Exercície ako základ duchovných<br />
rozhovorov, ktoré mal s mnohými ľuďmi, s ktorými sa stretával. To ho priviedlo do ťažkostí<br />
so španielskou inkvizíciou. Namietali, že ako laik bez potrebných štúdií poskytuje duchovné<br />
2 Porov. SVÄTÝ IGNÁC Z LOYOLY: Duchovné cvičenia : Exercície. 1. vyd. Cambridge, Slovenskí jezuiti,<br />
1990, č. 1 (ďalej len DC [1]).<br />
2
ozhovory a rozlišuje smrteľný a všedný hriech. Bol uväznený a jeho knihu preštudovali<br />
teológovia, preskúšali ho a hoci v nej nenašli nič, čo by sa protivilo katolíckej viere, zakázali<br />
mu dávať duchovné cvičenia až do času, keď si vykoná potrebné teologické štúdiá. 3<br />
Počas svojho desaťročného pobytu v Paríži sa venoval predovšetkým štúdiu a len<br />
vybraným osobám dával duchovné cvičenia. Počas svojho štúdia prišiel k poznaniu, že jeho<br />
túžba dávať duchovné cvičenia mnohým ľuďom bola pokušením, ktoré ho odťahovalo od<br />
toho, čo od neho očakával Boh počas rokov jeho štúdia. Napriek tomu, že kniha je krátky text,<br />
bola opäť preskúmaná oveľa miernejšou francúzskou inkvizíciou a napokon inkvizíciou v<br />
Ríme. Kniha bola napokon publikovaná s pápežským schválením v roku 1548, osem rokov po<br />
založení Spoločnosti Ježišovej. 4<br />
Dnes jestvujú stovky prekladov a výkladov i aplikácií duchovných cvičení. Takže po<br />
viac ako 450 rokoch je táto kniha naozaj veľmi plodná. V nasledujúcom sa chceme sústrediť<br />
na kľúčové prvky v metóde a vízii sv. Ignáca. Myslíme si, že Duchovné cvičenia treba<br />
prijímať menej ako mystérium a viac ako inšpiráciu.<br />
1.2. Duchovné cvičenia<br />
Plný názov knihy sv. Ignáca znie: „Duchovné cvičenia na premáhanie seba samého a na<br />
usporiadanie vlastného života bez rozhodovania pod vplyvom nejakej nezriadenej<br />
náklonnosti.“ 5 Použijúc dnešnému cíteniu viac zodpovedajúci jazyk by sme ho mohli<br />
parafrázovať asi takto: Duchovné cvičenia, ktoré vedú človeka k opravdivej duchovnej<br />
slobode tak, že nijakú voľbu alebo rozhodnutie nekoná pod vplyvom neusporiadaných<br />
pocitov, túžob a hnutí, ale v súlade s usporiadanou sústavou ľudských a kresťanských hodnôt.<br />
Na začiatku treba pripomenúť dve veci. Po prvé, Exercície sú o voľbe a o rozhodnutí.<br />
Sú zamerané na akciu, nie len jednoducho na reflexiu. Po druhé, Exercície vedú ku vnútornej<br />
rovnováhe, ktorá je postavená na základe určitých fundamentálnych hodnôt, a tie pomáhajú<br />
človeku, aby sa nedal viesť príjemnosťou alebo nepríjemnosťou, ľúbivosťou alebo<br />
odpornosťou vo svojich túžbach. Táto vnútorná rovnováha vedie ku vnútornej slobode<br />
správne si voliť a rozhodovať sa.<br />
3 Porov. Rozhovory pútnika : Autobiografia sv. Ignáca Loyolského, s. 82–84.<br />
4 Porov. Rozhovory pútnika : Autobiografia sv. Ignáca Loyolského, s. 91.<br />
5 DC [21].<br />
3
Čo sú to duchovné cvičenia? Podľa Ignáca, vychádzajúc z predstavy cvičení, ktoré<br />
rozvíjajú ľudské telo, ako prechádzať sa, bežať, skákať, plávať, duchovné cvičenia rozvíjajú<br />
ľudskú duchovnosť, rozvíjajú kontakt s Bohom. Ignác doslova píše: „Výrazom »duchovné<br />
cvičenia« označujeme akýkoľvek spôsob spytovať si svedomie, rozjímať, kontemplovať,<br />
ústne a v duchu sa modliť a iné duchovné činnosti..., práve tak isto sa volajú duchovnými<br />
cvičeniami všetky spôsoby pripraviť a naladiť si dušu, aby sa pozbavila všetkých<br />
nezriadených náklonností a aby po zbavení sa ich hľadala a našla Božiu vôľu v usporiadaní<br />
vlastného života na spásu svojej duše.“ 6 Tohto sa striktne pridŕža v celej svojej metóde.<br />
Ako je známe, Exercície sú rozdelené na štyri časti, ktoré nazýva týždňami. Prvý týždeň<br />
obsahuje súbor cvičení o Božej láske a jej odmietnutí hriechom. Druhý týždeň sa sústreďuje<br />
na udalosti Ježišovho života od počatia a počas jeho verejného života. Tretí týždeň obsahuje<br />
Ježišovo umučenie a smrť na kríži. Štvrtý týždeň obsahuje tajomstvá vzkriesenia a pohľad na<br />
zmŕtvychvstaním obnovený svet. Tieto „týždne“ nemajú pevne stanovený počet dní. Počet dní<br />
v každom týždni závisí od pokroku toho, ktto si koná exercície na duchovnej ceste, ktorú mu<br />
ony vyznačujú. Normálne sa exercície konajú počas tridsiatich dní modlitby v tichu. Ak si<br />
človek nemôže vytvoriť takýto časový priestor pre takéto koncentrované cvičenia, Ignác<br />
ponúka v devätnástej úvodnej poznámke možnosť urobiť cvičenia počas niekoľkých<br />
mesiacov. Stavia však podmienku: „ak si rezervuje poldruhej hodiny na cvičenie“ 7 . Tento<br />
spôsob konania si duchovných cvičení v každodennom živote je veľkou pomocou pre<br />
dnešných uponáhľaných a preťažených ľudí.<br />
1.3. Prípravné cvičenie: Princíp a fundament<br />
Na samý začiatok duchovných cvičení kladie Ignác rozjímanie pomenované „Princíp a<br />
fundament“. Obsahuje niekoľko základných hodnôt, na ktorých sú vybudované celé exercície.<br />
Tu sa odpovedá na otázku: Čo si mám najviac želať, skôr ako by som urobil akékoľvek<br />
rozhodnutie? Alebo inak povedané: Aký má byť kontext všetkých rozhodnutí, ktoré urobím?<br />
Toto prvé cvičenie predstavuje veľmi seriózne a vážne usporiadanie ľudského vnútra, keď<br />
hovorí jasnou rečou:<br />
6 DC [1].<br />
7 DC [19].<br />
4
„Človek je stvorený, aby chválil Boha, nášho Pána, vzdával mu úctu a slúžil mu, a<br />
takýmto spôsobom si spasil dušu; a ostatné veci na povrchu zeme sú stvorené pre človeka,<br />
aby mu pomáhali dosiahnuť cieľ, pre ktorý je stvorený.<br />
Z toho nasleduje, že človek ich má natoľko užívať, nakoľko mu pomáhajú k jeho cieľu,<br />
a natoľko sa ich zrieknuť, nakoľko mu v tom prekážajú.<br />
Preto je potrebné, aby sme sa urobili indiferentnými voči všetkým stvoreným veciam vo<br />
všetkom tom, čo je ponechané slobode našej ľubovôle a nie je jej to zakázané; takže z našej<br />
strany nechceme radšej zdravie ako chorobu, radšej bohatstvo ako chudobu, radšej česť ako<br />
potupu, radšej dlhší ako kratší život a tak dôsledne vo všetkom ostatnom, túžiac po tom a<br />
voliac si jedine to, čo nás lepšie vedie k cieľu, pre ktorý sme stvorení.“ 8<br />
V „Princípe a fundamente“ sa odhaľuje dôležitá pravda, ktorá je obsiahnutá už v<br />
katechizme pre malé deti, a pritom je veľmi hlboká a závažná. Sú tu obsiahnuté štyri dôležité<br />
body:<br />
Koncept stvorenia. Človek je Boží a pre Boha a Boh je darom a šťastím človeka. Sv.<br />
Ignác to všetko vidí v Ježišovi Kristovi Bohočlovekovi, ktorý dokonale uskutočňuje oslavu a<br />
službu človeka Bohu, spojenú s opravdivým ľudským pokojom a šťastím, ktoré je ovocím<br />
dobrej vôle. Dobrá vôľa človeka, to je vlastne vôľa stotožnená s Božou vôľou, je to vôľa<br />
Boha chváliť, ctiť a slúžiť mu, a tým samým je to vôľa plná lásky. Jedine takáto vôľa<br />
privádza Božieho služobníka k pokoju a ku spáse. Všetky „ostatné veci na povrchu zeme sú<br />
stvorené pre človeka, aby mu pomáhali dosiahnuť cieľ, pre ktorý je stvorený“. 9 Cieľ všetkých<br />
stvorení sa uskutočňuje a napĺňa v človekovi. Aj ony chvália Boha, slúžia mu a ctia si ho, ale<br />
sprostredkovane cez človeka, ktorému sú z Božej vôle podriadené. Bez človeka by ich<br />
cieľovosť nebola úplná. Keď ich človek ako rozumná a slobodná bytosť prijíma, aj ony<br />
prostredníctvom neho slúžia Bohu a pričiňujú sa o jeho oslavu a chválu<br />
Princíp tantum ... quantum (natoľko ... nakoľko). Poriadok vecí na svete, či už<br />
materiálnych, alebo v genetickej štruktúre, fyzických či intelektuálnych schopnostiach<br />
človeka, zážitky a pocity, túžby a nádeje, sociálny status, priatelia, čas atď. majú svoju<br />
dôležitosť, ale ich dôležitosť a vážnosť nie je porovnateľná s dôležitosťou a vážnosťou<br />
spolupráce človeka s Bohom vo všetkom. Jednoducho povedané: Boh je a musí byť vždy na<br />
prvom mieste. Teda človek používa stvorené veci nielen v ich prírodných závislostiach, ale<br />
predovšetkým v ich závislosti stvorenosti od Boha. Nakoľko veci pomáhajú tejto spolupráci,<br />
8 DC [23].<br />
9 DC [23].<br />
5
natoľko ich treba používať; obrátene, nakoľko tejto spolupráci prekážajú, natoľko sa ich treba<br />
zriecť.<br />
Princíp indiferencie. Indiferencia značí predovšetkým rovnováhu ducha, slobodného<br />
od slepých citových väzieb alebo od odporu voči stvoreniam, ducha pripraveného na prijatie<br />
všetkého, čo je samo osebe dobré, vhodné alebo prinajmenšom indiferentné, nie zakázané, a<br />
čo sa ukáže pomáhajúce na dosiahnutie cieľa. Je to zároveň pripravenosť vzdať sa všetkého,<br />
čo sa ukáže ako nevhodné alebo prekážajúce tomuto cieľu. Indiferencia je takto pevným<br />
základom vyrovnanej duše, ktorú z rovnováhy vyvedie iba ohľad na vzťah stvorení k<br />
poslednému cieľu, vzťah k Bohu. Ak je tento vzťah kladný, ak je stvorenie ohodnotené ako<br />
pomáhajúce, vtedy po ňom človek vystrie ruku, aby si ním poslúžil nezávisle od toho, či je<br />
jeho použitie človekovi príjemné alebo nepríjemné. Ak by sa však stvorenie, hoci aj<br />
najpríjemnejšie a najpríťažlivejšie ukázalo prekážkou, človek sa ho vzdá, prekonajúc i<br />
vrodenú náklonnosť k nemu. Inými slovami, vďaka indiferencii človek, ktorý skusuje<br />
príťažlivosť a odpudivosť stvorení, sa neriadi týmito pocitmi a nedovoľuje im vplývať na<br />
svoje vedomé rozhodovanie, ale sám, akoby nazerajúc zhora a vládnuc, ich hodnotí a riadi,<br />
povznáša sa nad príjemnosť a nepríjemnosť a riadi sa jedine ohľadom na posledný cieľ. 10<br />
Princíp magis (viac). Sv. Ignác uzatvára fundament poslednou zásadou, ktorú môžeme<br />
nazvať zásadou dokonalosti, ustavičného pokroku a tiež zásadou maximalizmu: „...túžiac po<br />
tom a voliac si jedine to, čo nás lepšie vedie k cieľu, pre ktorý sme stvorení.“ 11 Táto posledná<br />
veta fundamentu je určitým spôsobom zjavením ducha sv. Ignáca a celých jeho Duchovných<br />
cvičení. Nestačí mu len to, čo je presne nutné a čo stačí, on túži, hľadá a vyberá si to, čo je<br />
lepšie, čo viac pomáha. „Viac a lepšie“ – to je jeho heslo, to je jeho rozlišovací znak.<br />
Uplatňuje sa vo všetkých jeho spisoch, a osobitne v Duchovných cvičeniach a v Konštitúciách<br />
Spoločnosti Ježišovej. Väčšia Božia sláva, väčšia služba Božiemu majestátu, väčšia pomoc<br />
dušiam, väčšie všeobecné dobro, to sú výrazy, ktorými sv. Ignác vyzýva svojich synov i<br />
všetkých k ustavičnému úsiliu o rast. Uprostred malodušnosti a minimalizmu počíta s ľuďmi<br />
veľkorysými, obetavými a starajúcimi sa nielen o svoju spásu, ale i o spásu mnohých. Jeho<br />
zmýšľanie vždy smeruje tam, kde možno vykonať viac pre Božiu slávu a pre dobro duší. 12<br />
Heslo „magis“, vyslovené už na začiatku Duchovných cvičení vo fundamente, jasne ukazuje,<br />
v akej línii sa bude rozvíjať diskrétna láska. Bude to línia ustavičného rastu, túžba po tom, čo<br />
je lepšie, plodnejšie a dokonalejšie.<br />
10<br />
Porov. DC [16; 169; 179].<br />
11<br />
DC [23].<br />
12<br />
Porov. Fontes Narrativi I, 624–625.<br />
6
1.4. Dôsledky pre výchovu a vzdelávanie<br />
Známy americký jezuita John J. Callahan formuloval niekoľko dôsledkov „Princípu a<br />
fundamentu“ pre jezuitskú edukáciu:<br />
„Láska k Bohu,<br />
láska k sebe,<br />
láska ku všetkým veciam ako prichádzajúcim od Boha,<br />
uznanie svojho miesta vo stvorení,<br />
analýza a vyhodnotenie, čo pomáha a čo prekáža dosiahnutiu cieľa ľudského života,<br />
vnútorná sloboda,<br />
sebadisciplína,<br />
voľba,<br />
túžba byť lepší a konať viac.“ 13<br />
Takýmto spôsobom dáva „Princíp a fundament“ základnú ignaciánsku víziu pre<br />
jezuitskú edukáciu.<br />
2. Prvý týždeň<br />
2.1. Boh, sloboda a hriech<br />
Boh, ako ho prezentuje sv. Ignác v Duchovných cvičeniach, je božská všemohúca<br />
osoba, ktorá sa celkom prirodzene rozdáva aktom stvorenia. Ignác vidí Boha, ako pracuje pre<br />
tento svet. V bohatstve a kráse stvorenstva a jeho lásky sa ustavične zjavuje Božia vernosť a<br />
dôveryhodná láska. Boh stvoril nielen veci, aj osoby, ktoré obdaril slobodnou vôľou – dal im<br />
účasť na Božských schopnostiach myslieť, milovať a tvoriť. Pretože ľuďom udelil slobodu,<br />
stali sa slobodnými vstúpiť do vzťahu lásky k Bohu, k iným ľudským bytostiam, a napokon<br />
ku všetkému stvoreniu. Toto znamená uskutočňovať Boží plán alebo Božiu vôľu. Možno by<br />
bolo lepšie povedať, konať podľa Božích očakávaní alebo želania Božej lásky, ľudská bytosť<br />
je slobodná odpovedať alebo neodpovedať na Božie pozvanie.<br />
13 CALLAHAN, J. J.: Fundations : The Jesuit Tradition at Regis University. Denver, 1997, s. 33.<br />
7
Nech bol Ignác čokoľvek, rozhodne bol realista. Skúsenosť jeho vlastného života jasne<br />
ukázala, že ľudská bytosť vo svojej slobode je schopná nežiť podľa Božích láskavých ponúk a<br />
túžob pre človeka. Táto osudová voľba prináša mravnú biedu do sveta. To je hriech. Ignácova<br />
vízia vzťahu, ktorý jestvuje medzi svetom a Bohom, je spojitý prúd výmeny inšpirovaný<br />
láskou. Hriech je však nevernosť voči Božej nezmeniteľnej láske, ktorá riadi vzťah k<br />
milujúcemu Bohu. Z ľudského pohľadu je hriech definovaný ako neusporiadané používanie<br />
stvorení. Ľudská slobodná vôľa obchádza Božiu výzvu, profanuje sa a zároveň zbožšťuje<br />
niečo iné, čomu slúži na svoje uspokojenie. Stvorenie, ktoré malo nájsť v ľudskom bytí cestu<br />
k Bohu, sa takto dostáva do slepej uličky, ktorú vytvorili falošné ľudské rozhodnutia vo svete.<br />
Hriech je v Ignácovom svete viac ako len osobná a individuálna záležitosť. To je vesmírne<br />
nešťastie, hrôza.<br />
2.2. Prvý týždeň<br />
Prvý týždeň Duchovných cvičení je o hriechu a vernej láske Boha. Sv. Ignác uvádza päť<br />
cvičení pre toto obdobie. Prvé cvičenie je o hriechu anjelov, o hriechu prvých ľudí, Adama a<br />
Evy, a o osobitnom hriechu jednotlivca. 14 Druhé cvičenie je hriechoch exercitanta. 15 Tretie<br />
cvičenie je opakovanie prvého a druhého cvičenia, zamerané na body, v ktorých execitant<br />
zacítil väčšiu duchovnú útechu alebo neútechu, alebo väčší duchovný zážitok. 16 Štvrté<br />
cvičenie je zamerané na to, aby exercitant bez rozptýlenosti uvažoval a ustavične si<br />
pripomínal veci, o ktorých nazeral v predchádzajúcich troch cvičeniach. 17 Piate cvičenie sa<br />
má vykonať uplatnením zmyslov o pekle, ktoré je poslednou konzekvenciou hriechu. 18<br />
V týchto obsahoch Ignác vedie exercitanta k osobnej skúsenosti hrôzy hriechu tak z<br />
aspektu individuálneho, ako aj vesmírneho. Jeho cieľom nie je priviesť človeka k vŕtaniu sa<br />
vo svojich hriechoch alebo k zúfalstvu, ale ku skrúšenosti srdca. Ignácov pohľad na hrôzu<br />
hriechu, i osobného hriechu, smeruje ešte viac k láske k Bohu vernému vo svojej láske. Vedie<br />
k čoraz väčšej túžbe spolupracovať s Bohom, ako to vyjadruje v rozhovore prvého cvičenia:<br />
„Predstavím si Krista, nášho Pána, na kríži, ako sa s ním rozprávam, pýtajúc sa ho, ako sa to<br />
stalo, že on, Stvoriteľ, prišiel medzi nás a stal sa človekom, z večného života k časnej smrti, a<br />
14 Porov. DC [45–54].<br />
15 Porov. DC [55–61].<br />
16 Porov. DC [62–63].<br />
17 Porov. DC [64].<br />
18 Porov. DC [65–72].<br />
8
že prišiel zomrieť za moje hriechy. Takisto sa pozriem aj na seba, pýtajúc sa, čo som ja urobil<br />
pre Krista a čo musím urobiť pre Krista.“ 19<br />
2.3. Modlitba prvého týždňa<br />
Cvičenia prvého týždňa sú modlitby. Ako také sú rozhovorom modliaceho sa s<br />
milujúcim a verným Bohom. V týchto modlitbách exercitant prosí Boha o osobitné dary. V<br />
prvom týždni je to dar „studu a zahanbenia nad sebou“ 20 a tiež „veľká a precítená bolesť nad<br />
svojimi hriechmi“ 21 . Milosť modlitby nie je natoľko v intelektuálnom pochopení samotného<br />
faktu hriechu a hriešnosti. Ide o dotyk, alebo hnutie v samotnom jadre alebo srdci ľudskej<br />
bytosti, pocit zahanbenia, pocit dezorientácie v zmysle hrôzy.<br />
Ak je cieľom modlitby skúsenosť tohto daru v jadre človeka, tak metóda modlitby tiež<br />
hýbe celým človekom, jeho chápaním, predstavivosťou a cítením. Ignác pozýva exercitanta<br />
ku predstave hriechu anjelov, ako zneužili slobodu, aby vzdávali úctu a poslušnosť Bohu,<br />
podobne si predstaviť Adama a Evu v záhrade a podobne aj jedného človeka, ktorý spáchal<br />
smrteľný hriech. Podobne žiada exercitanta, aby videl očami obrazotvornosti, ušami počúval<br />
plač, voňal čuchom dym, ochutnával horkosť, ohmatával hmatom svet odvrátený od Boha,<br />
ktorým je peklo. 22 V našich časoch by zrejme Ignác volil vidieť výsledok hriechu v podobe<br />
vojen spôsobených etnickou nenávisťou, hrôz vojen, neznesiteľnej biedy a podobne.<br />
Ignác inštruuje exercitanta, aby prežíval hriech pred dobrotivým a milostivým Bohom, a<br />
preto mu dáva návod na odpoveď, ktorou je „výkrik údivu spojený s mocným citovým<br />
vzrušením, keď preberiem všetky stvorenia, ako ma mohli strpieť nažive a zachovať pri<br />
živote; potom anjeli, hoci sú »mečom Božej spravodlivosti«, a predsa strpeli, ochraňovali a<br />
prosili za mňa; svätí, akože mohli za mňa orodovať? A nebesia, slnko, mesiac, hviezdy a<br />
živly, plody, ryby, vtáky a ostatné zvieratá, ako mi slúžili; a zem, prečo sa neotvorila, aby ma<br />
pohltila, stvoriac nové peklá, aby som sa v nich naveky trápil“ 23 .<br />
Každá modlitba je zakončená rozhovorom – konverzáciou s Pannou Máriou, Ježišom<br />
Kristom alebo s Bohom Otcom – v ktorých exercitant „sa zhovára ako priateľ s priateľom“ 24 .<br />
V rozhovore vedie Ignác exerccitantovu predstavivosť k obratu od hriechu k Bohu, s ktorým<br />
19 DC [53].<br />
20 DC [48].<br />
21 DC [55].<br />
22 Porov. DC [50; 51; 66–70].<br />
23 DC [60].<br />
24 DC [54].<br />
9
chce spolupracovať. Napríklad v prvom cvičení o dejinách hriechu vyzýva exercitanta:<br />
„...predstavím si Krista, nášho Pána, na kríži, ako sa s ním rozprávam.“ 25 Najprv sa pýta<br />
Ježiša Krista, ako sa to stalo, že ako Stvoriteľ prišiel medzi nás a stal sa človekom a obetoval<br />
sa za nás z lásky. Potom sa modliaci pýta: „Čo som ja urobil pre Krista a čo musím urobiť pre<br />
Krista? ... A tak vidiac ho pribitého na kríž budem uvažovať o tom, čo mi príde na um.“ 26<br />
V prvom týždni je exercitant konfrontovaný s hriechom vo svete a v sebe, pred<br />
pohľadom milujúceho a verného Boha. Je to miesto pre uznanie vlastnej hriešnosti a<br />
odmietnutie hriechu. Je to však predovšetkým priestor pre voľbu lásky: čo mám urobiť pre<br />
Krista.<br />
2.4. Rozlišovanie duchov<br />
Vo svojej autobiografii opisuje Ignác svoje prvé skúsenosti s Božími vecami. Keď sa už<br />
cítil lepšie po druhej operácii svojej zlomenej nohy, žiadal od svojej švagrinej nejaké knihy na<br />
čítanie, aby si skrátil čas. Chcel čítať nejaké rytierske romány. „Ale v tom dome nenašli<br />
nijakú zo spomenutých kníh, ktoré som rád čítaval; preto mi ponúkli Vita Christi – Život<br />
Krista a knihu o živote svätých v ľudovej reči.“ 27 Čítal ich a čítal ich znova. Ignác sníval s<br />
otvorenými očami o napodobňovaní života sv. Františka a sv. Dominika. Podobne sníval aj o<br />
svojom živote v službe istej dámy. Postupne si začal všímať rozdiel medzi týmito dvoma<br />
druhmi denného snenia. Spozoroval rozdiel v ovocí, keď zanechal tieto myšlienky, raz sa cítil<br />
suchý a nespokojný, inokedy spokojný a veselý. Postupne začal rozoznávať Božie pôsobenie<br />
vo svojom živote. Postupne sa stále viac zaoberal myšlienkami a predstavami, ktoré čerpal zo<br />
spomenutých kníh, a jeho život sa začal meniť. Nachádzal Božiu vôľu pre seba. 28<br />
Toto rozlišovanie duchov je absolútne kľúčové v prvom týždni Duchovných cvičení,<br />
aby boli plodné. Ako to Ignác skúsil počas svojho pobytu v Manreze, exercitant je počas tejto<br />
etapy stále napĺňaný pocitmi radosti, pokoja, údivu, lásky, ohňa, zmätenosti, strachu, hrôzy,<br />
pocitu spojenia s Bohom, pocitom odlúčenia od Boha, napokon suchoty bez akéhokoľvek<br />
pocitu. Jednou z najdôležitejších úloh exercitátora počas cvičení je viesť exercitanta cez jeho<br />
skúsenosť k reflexii vlastných pocitov. Exercitátor pomáha exercitantovi rozlišovať, ktoré<br />
25 DC [53,2].<br />
26 DC [53,3].<br />
27 Rozhovory pútnika : Autobiografia sv. Ignáca Loyolského, s. 33.<br />
28 Porov. Rozhovory pútnika : Autobiografia sv. Ignáca Loyolského, s. 33–37.<br />
10
pocity sú od „Ducha Božieho“ a ktoré od „ducha diablovho“. Bitevné pole Duchovných<br />
cvičení, pole voľby, signalizujú ľudské pocity, ktoré manifestujú konflikt túžob.<br />
Ignác predkladá zoznam pravidiel na rozlišovanie duchov, ktoré sú vhodnejšie pre prvý<br />
týždeň. Uvedieme tu len jeden príklad: „Osobám, ktoré kráčajú z jedného ťažkého hriechu do<br />
druhého, nepriateľ zvyčajne predkladá zdanlivé rozkoše, podnecujúc ich, aby si predstavovali<br />
zmyselné radosti a rozkoše, aby lepšie vydržali a rástli vo svojich nerestiach a hriechoch. V<br />
tých istých osobách však dobrý duch pôsobí opak: znepokojuje ich a spôsobuje im mravným<br />
súdom rozumu hryzenie svedomia. Osoby, ktoré sa horlivo usilujú očistiť sa od svojich<br />
hriechov a v službe Boha, nášho Pána, postupujú od dobrého k lepšiemu, stáva sa všetko<br />
naopak ako v prvom pravidle. Je vskutku vlastnosťou zlého ducha hrýzť, znechucovať a klásť<br />
prekážky tým, že klamnými dôvodmi znepokojujú dušu, aby nepostupovala ďalej.“ 29<br />
2.5. Prvý týždeň a edukácia<br />
Opäť uvedieme niekoľko dôsledkov prvého týždňa, ktoré uvádza P. Callahan pre<br />
jezuitskú edukáciu:<br />
Dobrota sveta. Všetko, čo jestvuje, pochádza od milujúceho, sebazjavujúceho Boha<br />
Stvoriteľa. Všetko je prístupné na štúdium. Principiálne teda nemôže byť protirečenie medzi<br />
vedou a vierou. Ťažkosti a konflikty, ktoré sa môžu vyskytnúť, pochádzajú skôr z omylnosti<br />
ľudského chápania ako z prirodzenosti vecí. Čím viac poznávame svet, tým viac poznávame<br />
Boha. Zmysel krásy všetkých vecí vedie človeka k tomu, aby bol zodpovedným sprievodcom<br />
stvorenia.<br />
Dôstojnosť ľudskej osoby. Ľudská bytosť má účasť na tej istej dôstojnosti, ktorú<br />
dostalo od Boha všetko stvorenie. Pritom však dôstojnosť ľudskej osoby je kvalitatívne<br />
odlišná a oveľa vyššia. Každý človek je predmetom osobitnej Božej lásky, je stvorený na<br />
podobu a obraz Boží. Každý človek je obdarený schopnosťou myslieť, milovať, tvoriť a voliť<br />
si. Čím viac človek rozvíja tieto schopnosti, tým viac sa stáva človekom a osobnosťou, tým<br />
viac má aj účasť na Božom živote. Tvorí svet ľudskejším, a tým ho aj divinizuje, čo je<br />
vyjadrenie cieľa jezuitskej edukácie.<br />
Nádej v prítomnosti zla. Morálne zlo pochádza zo slobodnej voľby a zneužitia<br />
stvorenia. Poznatky atómovej fyziky alebo ekonómie sú dobré. Zneužitie nukleárnych<br />
29 DC [314; 315].<br />
11
zariadení alebo ekonomické manipulácie sú zlom. Nádej vychádza z dôvery, že túžba po<br />
spravodlivejšom svete, ktorá je v strede každého ľudského bytia, je aj túžbou verného a<br />
milujúceho Boha. Ľudia si fakticky volia spolupracovať s Bohom na vytvorení lepšieho sveta.<br />
Teologické vzdelávanie v jezuitskej edukácii teda nie je vedľajšie. Vychádza z vízie<br />
Duchovných cvičení. Aby človek mohol participovať na tvorení sveta, musí byť schopný<br />
kriticky zhodnotiť veci z náboženského hľadiska, podľa hodnôt, ktoré sú založené na fakte<br />
stvorenia, tak aby neviedli k rozvratu prirodzeného Božieho poriadku v stvorení.<br />
Význam predstavivosti. Dôležitosť predstavivosti v spiritualite sv. Ignáca je zrejmá.<br />
Prostredníctvom nej môže človek vidieť, dotýkať sa, počuť a cítiť Božiu vôľu a krásu<br />
stvorení. Človek môže tiež voňať a dotýkať sa zvrátenosti hriechu. Predstavivosť je prvý krok<br />
človeka k jeho účasti na Božej tvorivej schopnosti. Jazyk a literatúra, krásne a dramatické<br />
umenia, vytváranie utópií a matematických teórií, nové spôsoby riadenia dát a svetových<br />
zdrojov, odvrátenie pohrôm a napomáhanie zdravia – tvoria aktivity, ktoré človeka<br />
humanizujú. V Ignácovom svetonázore znamená viac ľudský aj viac božský.<br />
Učiteľ ako sprievodca. Bez pochybností úloha duchovného vodcu je inštruovať<br />
exercitanta o metóde modlitby a v chápaní a uplatňovaní rozlišovania duchov. No viac je<br />
sprievodcom, ktorý pozorne počúva rozprávanie exercitanta o duchovných hnutiach, ktoré<br />
ním hýbu, ako tým, čo by mu zvonka vtláčal myšlienky. Táto prax je pôvodom dôrazu na<br />
študenta v jezuitskej edukácii. Počúvať, budovať študentovu skúsenosť a vnútro, pomáhať mu<br />
je poslaním jezuitského učiteľa ako sprievodcu.<br />
Dôležitosť túžob. Kniha Duchovných cvičení je o robení rozhodnutí. Ignác ukazuje, že<br />
človek robí rozhodnutia nielen hlavou, intelektom, ale aj srdcom (túžbami a citmi). Voľba<br />
teda vychádza z kombinácie poznania a cítenia, ktoré menuje túžbou, ktorú Ignác tak<br />
intenzívne prežíval. Medzi jeho skúsenosťami vyniká zážitok prirodzenej túžby ľudského<br />
srdca komunikovať v láske s Bohom. Jezuitská edukačná tradícia vždy obsahovala hlbokú<br />
úctu voči srdcu, ktorým vplýva na voľby v ľudskom živote. Preto edukácia je zameraná na<br />
edukáciu celej osobnosti. Slobodné umenia rozvíjajú srdce tak dobre ako intelekt a vedú<br />
študentov k vnímavosti voči svojim vnútorným hnutiam. Rady a spoločný zmysel<br />
poskytované učiteľom sú viac ako iná služba. Podľa Ignácovho pohľadu, tento proces pomáha<br />
študentovi pozorovať, aké sú Božie očakávania pre neho. 30<br />
30 CALLAHAN, J. J.: Fundations : The Jesuit Tradition at Regis University, s. 35–36.<br />
12
3. Meditácia o kráľovskej výzve a druhý týždeň<br />
3.1. Výzva kráľa<br />
Dynamika prvého týždňa Duchovných cvičení obsahuje súčasne rast odporu voči<br />
hriechu a túžby darovať sa Bohu. Ako sme už videli, skoršie meditácie o hriechu sa<br />
zakončovali kontempláciou kríža a otázkou: „Čo musím urobiť pre Krista?“ V tomto<br />
kľúčovom momente duchovných cvičení Ignác predkladá meditáciu o Kristovom kráľovstve.<br />
Táto modlitba slúži ako most medzi prvým a druhým týždňom. Osobitným darom, milosťou<br />
tejto modlitby je „prosiť nášho Pána, aby som nebol hluchý na jeho volanie, ale ochotný a<br />
usilovný plniť jeho najsvätejšiu vôľu“ 31 .<br />
Prvá časť tejto meditácie je podobenstvom o časnom kráľovi. Nikde v celých<br />
exercíciách nemôžeme tak naplno vidieť sebareflexiu sv. Ignáca ako práve na tomto mieste.<br />
Bol španielskym šľachticom. Jeho túžby sa sústreďovali na službu vznešenému kráľovi. V<br />
jeho minulosti tieto šľachetné túžby boli v konflikte s jeho aktivitou. V podobenstve Ignác<br />
pozerá na svoje túžby, ktoré ním hýbali pred jeho obrátením. Predstavuje kráľa so<br />
vznešenými plánmi, ale náročnými požiadavkami. Vyzýva svoj ľud: „Mojou vôľou je získať<br />
všetky krajiny neveriacich; preto kto chce ísť za mnou, musí sa uspokojiť s pokrmom, ktorý ja<br />
požívam, a takisto s nápojom a rúchom; podobne bude musieť so mnou pracovať vo dne a<br />
bdieť v noci atď., lebo len takto bude mať so mnou účasť na víťazstve, ako sa účastnil na<br />
mojich námahách.“ 32<br />
Ignác sa potom pýta exercitanta meditujúceho toto podobenstvo, akú odpoveď majú dať<br />
dobrí poddaní takémuto vznešenému kráľovi. Poznamenáva, že kladná odpoveď by mala byť<br />
samozrejmosťou verného poddaného a osobitne rytiera, a dodáva: „Keby niekto neprijal<br />
výzvu takéhoto kráľa, ako by si zaslúžil hanu celého sveta a bol by pokladaný za<br />
naničhodného rytiera.“ 33<br />
Súčasní komentátori Duchovných cvičení často nepotrebne uvažujú o tom, že<br />
podobenstvo o ideálnom kráľovi už nie je zo súčasného sveta, v ktorom majú králi len malý<br />
význam. Pokúšajú sa preto hľadať moderných hrdinov, ktorí by mohli nahradiť kráľa, ale<br />
často to vedie ku katastrofálnemu sklamaniu. Hrdinovia pre jedných nie sú hrdinami pre<br />
druhých. Preto je lepšie ponechať meditáciu tak, ako je, podobne, ako nechávam podobenstvá<br />
31 DC [91].<br />
32 DC [93].<br />
33 DC [94].<br />
13
v Božom slove, lepšie je ponoriť sa do ich ducha, ako utvárať nejaké modernizované<br />
podobenstvá. Je lepšie počúvať a vnímať vlastné túžby a reflektovať ich vo svetle túžob, ktoré<br />
predkladá sv. Ignác.<br />
Ignác ide ďalej. Aplikuje podobenstvo na Ježiša Krista. Volá exercitanta, aby si<br />
predstavil Ježiša, ako povoláva po celom svete každého jedného osobitne k budovaniu<br />
Božieho kráľovstva. Vyhlasuje, že jeho vôľou je získať celý svet a všetkých nepriateľov a tak<br />
vojsť do Božej slávy. „Preto, kto chce ísť za mnou, musí sa so mnou namáhať, aby nasledujúc<br />
ma v námahe, nasledoval ma aj v sláve.“ 34 Týmto volaním je exercitant pozvaný veľkodušne<br />
odpovedať svojím viac (magis): „Tí, čo budú chcieť prejaviť väčšiu oddanosť a viac sa<br />
vyznamenať v úplnej službe svojho večného Kráľa a všeobecného Pána, nielenže ponúknu<br />
celú svoju osobu do práce a proti svojej lásku k telu a k svetu urobia cennejšie a významnejšie<br />
obetovanie, hovoriac: Večný Pane všetkých vecí, obetujem ti seba samého ... a vyhlasujem, že<br />
chcem a túžim a že je mojím uváženým rozhodnutím – ak to bude len na tvoju väčšiu česť a<br />
chválu – nasledovať ťa v znášaní všetkých krívd a vo všetkej potupe a vo všetkej chudobe, tak<br />
skutočnej, ako aj duchovnej, keď sa bude tvojej najsvätejšej velebnosti páčiť vyvoliť ma a<br />
prijať na taký životný stav.“ 35<br />
3.2. Druhý týždeň<br />
V meditácii o výzve kráľa Kristus pozýva execitanta pripojiť sa k jeho práci, spolu s<br />
ním pracovať na premene sveta podľa očakávania a vôle milujúceho Boha. V duchu „Princípu<br />
a fundamentu“ je exercitant volaný nasledovať Ježiša Krista akýmkoľvek spôsobom, ako ho<br />
bude volať Boh, či to bude „v zdraví alebo v chorobe, bohatstve alebo chudobe, dlhým alebo<br />
krátkym životom“. Princíp aktívnej indiferencie vedie k pohotovosti, nie iba k myšlienke, ale<br />
k pohotovej činnosti, ktorou človek spolupracuje a tým vzniká partnerstvo.<br />
Druhý týždeň je najdlhší zo všetkých štyroch; trvá asi dvanásť dní, často aj polovicu<br />
celých tridsaťdňových exercícií. Počas tejto etapy spolupôsobia dva pohyby, jednak je to<br />
modlitba s Božím slovom o živote Ježiša Krista, ktorá vedie ku dôvernému poznaniu Pána,<br />
ktorý sa stal človekom, k väčšej túžbe nasledovať ho. Druhý pohyb smeruje k voľbe, ktorá je<br />
cieľom druhého týždňa. Cieľom týždňa je vykonať si voľbu o pripodobnení svojho života<br />
životu Ježiša Krista. Podľa Ignáca kresťanský život nie je nasledovanie súboru ideí či súboru<br />
34 DC [95].<br />
35 DC [98].<br />
14
hodnôt; je to zamilovanie sa do Ježiša Krista natoľko, že je človek ochotný ho nasledovať,<br />
kamkoľvek ho vedie a čokoľvek by si to vyžadovalo.<br />
V prvý deň druhého týždňa dáva exercitantovi kontemplovať vtelenie a narodenie.<br />
Použijúc schopnosť predstavivosti, pobáda execitanta „vidieť veľkú rozsiahlosť a okruh sveta,<br />
v ktorom sú toľké a také rozličné národy“ 36 . Vidieť jednotlivých ľudí, jednu osobu za druhou:<br />
„jedni sú bieli, druhí čierni, jedni v mieri, druhí vo vojne, jedni plačú, druhí sa smejú, jedni sú<br />
zdraví, druhí chorí, niektorí sa rodia, iní zasa zomierajú“ 37 . Má vidieť Boha pozerajúceho na<br />
túto situáciu ľudstva, ako robí rozhodnutie stať sa človekom, ako posiela archanjela k Panne<br />
Márii, ako čaká na jej slobodné rozhodnutie. Má počuť anjelove slová, ako sa Panna Mária<br />
ponižuje a vzdáva vďaky božskej Velebnosti, ako odpovedá na Božie volanie. 38<br />
Druhá kontemplácia je o narodení. Exercitant je vedený k tomu, aby putoval s Pannou<br />
Máriou a sv. Jozefom z Nazareta do Betlehema a vžil sa do úlohy chudobného žobráčika<br />
alebo nehodného služobníka, aby im nejako pomáhal. Pozýva ho vidieť, vnímať a pozorovať,<br />
čo sa tu robí a hovorí. Má to aplikovať na seba, aby z toho čerpal osoh. Postupne v ďalších<br />
cvičeniach vedie exercitanta ku kontemplácii obetovania v chráme, úteku do Egypta, života v<br />
Nazarete, hľadania dvanásťročného Ježiša v chráme. 39 Tu možno vidieť súvislosť medzi<br />
Ignácovou skúsenosťou v Manreze a jeho púťou do Svätej zeme.<br />
3.3. Príprava na voľbu<br />
Ignaciánska modlitba kontemplácie Ježišovho života má viesť ku dôvernému poznaniu<br />
Krista. To nie je len prebývanie s Bohom, ale v Ignácovej spiritualite dôverné poznanie Krista<br />
vedie k akcii, ku zmene života. V tomto svetle treba vidieť rozjímanie o dvoch zástavách, o<br />
troch kategóriách ľudí a o troch spôsoboch poníženosti. Preberieme si ich veľmi stručne.<br />
Rozjímanie o dvoch zástavách je istým pokračovaním kontemplácie o Kristovom<br />
kráľovstve. Uvádza však nové prvky, menovite predkladá dvoch vodcov, zvolávajúcich pod<br />
svoje zástavy – na jednej strane Ježiša, na opačnej strane satana; a tiež dva tábory, ktoré stoja<br />
36 DC [103].<br />
37 DC [106].<br />
38 Porov. DC [98–109].<br />
39 Porov. DC [110–134].<br />
15
zásadne a celkom v nepriateľstve. Osobitný dôraz kladie na zásady vodcov a na taktiku, ktorú<br />
používajú. 40<br />
Rozjímanie najprv predstavuje taktiku satana. Už predstava, „ako náčelník bandy<br />
všetkých nepriateľov sedí na tom veľkom babylonskom poli akoby na veľkom stolci z ohňa a<br />
dymu, v hroznej a strašnej podobe“ 41 , napĺňa exercitanta nedôverou voči nemu a odstrašuje<br />
ho. A ešte viac jeho taktika pokúšania: „Najprv túžbou po bohatstve ... aby sa tak ľahšie<br />
dostali k márnej svetskej sláve a z nej potom do veľkej pýchy; takto teda prvým stupňom<br />
bude bohatstvo, druhým česť, tretím pýcha. A z týchto stupňov ich navedie na všetky ostatné<br />
neprávosti.“ 42<br />
V druhej časti tohto rozjímania stojí pred exercitantom chudobný Kristus, „krásny a<br />
milý na pohľad, zastane na veľkom poli jeruzalemského kraja a na skromnom mieste“ 43 a<br />
zhromažďuje svoje zástupy. Vysvetľuje im svoj plán: „Odporúča im, aby sa usilovali všetkým<br />
pomáhať, nahovárajúc ich najprv na krajnú duchovnú chudobu, a keby sa to páčilo jeho<br />
Božskej velebnosti a keby si ich na to chcela vyvoliť, nie menej na skutočnú chudobu; po<br />
druhé túžiť po potupovaniach a opovrhovaniach, lebo z týchto dvoch vecí nasleduje<br />
poníženosť. ... A z týchto troch stupňov nech potom navádzajú ľudí na všetky ostatné<br />
čnosti.“ 44 Exercitanta na začiatku rozjímania vyzýva k prosbe o milosť nasledovať Ježiša<br />
Krista ako pravého vodcu. 45<br />
Večer štvrtého dňa dáva exercitantovi urobiť si rozjímanie o troch kategóriách ľudí. Sú<br />
to všetko dobrí ľudia, ktorí chcú slúžiť Bohu. No „každá z nich si nadobudla desaťtisíc<br />
dukátov, ale nie čisto, ako sa patrí z lásky k Bohu. Všetci sa chcú spasiť a nažívať v pokoji s<br />
Bohom, naším Pánom, tak, že sa zbavia, aby to dosiahli, ťarchy a prekážky, pochádzajúcej z<br />
príchylnosti k nadobudnutej veci“ 46 . Prvá kategória neurobí nič, aby napravila túto<br />
naviazanosť. Druhá skupina sa chce zbaviť náklonnosti, ale neurobí nič, aby to skutočne aj<br />
urobila, podľa výroku: „...že by Boh prišiel ta, kde ona chce, a nerozhodne sa zanechať vec,<br />
aby šla k Bohu.“ 47 A napokon tretia kategória sa chce zbaviť náklonnosti takým spôsobom, že<br />
zostáva indiferentná voči nadobudnutej veci. Skutočne si ju chce podržať alebo sa jej zrieknuť<br />
40 Porov. CSONTOS, L.: Celostné chápanie vzťahu človeka k Bohu v Duchovných cvičeniach svätého Ignáca z<br />
Loyoly. Dobrá kniha, 1997, s. 94.<br />
41<br />
DC [140].<br />
42<br />
DC [142].<br />
43<br />
DC [144].<br />
44<br />
DC [146].<br />
45<br />
Porov. DC [139].<br />
46<br />
DC [150].<br />
47<br />
DC [154].<br />
16
jedine na základe toho, čo jej vnukne Boh a ako sa jej samej bude vidieť lepšie pre službu pod<br />
zástavou Ježiša Krista. 48<br />
Po tomto rozjímaní nasledujú kontemplácie o Ježišovom krste v Jordáne, o povolaní<br />
apoštolov, o reči na vrchu, o zjavení sa Ježiša chodiaceho po mori, o Ježišovom kázaní v<br />
chráme, o vzkriesení Lazára a o Kvetnej nedeli. V nich ukazuje spôsob postupovania pod<br />
zástavou Kristovou. Na záver pripája rozjímanie o troch spôsoboch poníženosti. 49 Čnosť<br />
poníženosti nie je skrytá forma nenávisti voči sebe samému. Naopak, je to uznanie, že človek<br />
je stvorený, závislý od Boha a pozvaný ku sláve partnerstva v láske k Bohu. To je cesta troch<br />
spôsobov poníženosti, ktorú niektorí menujú tromi cestami lásky k Bohu. Prvý spôsob je<br />
milovať Boha podľa Božích zákonov a vyhýbať sa ťažkému hriechu vo všetkom a nijako sa<br />
ho nedopustiť. 50 Druhý spôsob poníženosti je cestou takej lásky k Bohu, že „čo by mi mali<br />
vziať život, nepustil by som sa do uvažovania, či mám spáchať nejaký ťažký hriech“ 51 . Tretí<br />
spôsob je najkomplikovanejší a „najdokonalejší; t. j. zahŕňa v sebe prvý a druhý spôsob; ak to<br />
jednako slúži na česť a slávu božskej Velebnosti, chcem a volím si, aby som nasledoval<br />
Krista, nášho Pána, a bol mu viac podobný, radšej chudobu s Kristom chudobným, než<br />
bohatstvo, radšej potupu s Kristom potupovaným, než úctu, a radšej túžim po tom, aby ma<br />
pokladali za blázna a za hlúpeho pre Krista, ktorého prv pokladali za blázna, než za múdreho<br />
a rozumného na tomto svete“ 52 . Týmto zjednotením sa s Božou vôľou Ignác uzatvára druhý<br />
týždeň spojený s voľbou.<br />
3.4. Druhý týždeň a edukácia<br />
Druhý týždeň prináša ďalšie dôsledky pre jezuitskú edukáciu, ktoré si uvedieme podľa<br />
P. Callahana:<br />
Kontemplácia v činnosti. Ignaciánska modlitba je kontemplácia v činnosti, intímne<br />
poznanie Ježiša Krista, ktorý je činný pre človeka. Kontemplácia vedie k tomu, aby človek<br />
pracoval za lepší svet. Počínajúc meditáciami o hriechu, cez volanie Krista Kráľa až po<br />
48 Porov. DC [155].<br />
49 Porov. DC [161–164].<br />
50 Porov. DC [165].<br />
51 DC [166].<br />
52 DC [167].<br />
17
nazeranie na dosiahnutie lásky sa modlitba spája s činnosťou. 53 V tomto zmysle nachádzať<br />
Boha vo všetkom, v každej praktickej činnosti. Jezuitská výchova je takto veľmi praktická.<br />
Hodnoty a kritickosť. Spoznanie a rozhodnutie pre Ježiša Krista je rozhodnutie pre<br />
hodnoty evanjelia, pre používanie stvorených vecí v jeho duchu, pre budovanie novej<br />
civilizácie, civilizácie lásky. 54 Na to je potrebné poznanie hodnôt a kritické myslenie, ktoré<br />
umožňuje ich uvedenie do praktického života.<br />
Vodcovia v službe. Láska k Bohu vedie exercitanta k pokračovaniu v Ježišovej službe<br />
robiť svet lepším a iných privádzať k tomu istému svojím osobným príkladom. Napríklad<br />
službou nasycovania hladných, obliekania nahých, navštevovania väzňov, starosťou o<br />
chorých a podobne. 55 Cieľom jezuitskej edukácie je formovať mužov a ženy za vodcov v<br />
službe iným. 56<br />
4. Tretí a štvrtý týždeň<br />
4.1. Tretí týždeň<br />
Cieľom druhého týždňa Duchovných cvičení bolo dôverné poznanie nášho Pána, ktorý<br />
sa stal pre mňa človekom, aby som ho viac miloval a nasledoval. 57 Táto túžba viedla k<br />
tesnejšiemu nasledovaniu Ježiša Krista, k usporiadaniu života, aby sa exercitant stal<br />
Ježišovým spoločníkom v živote a v práci. V tomto rozhodnutí si exercitant osvojuje Ježišove<br />
hodnoty a jeho pohľad na svet a svoje osobné túžby usmerňuje podľa Božej vôle. Tou<br />
najväčšou túžbou sa stáva byť s Kristom. Voľba sa zakladá na láske, na sebadarovaní, ktoré je<br />
odpoveďou na sebadarovanie Ježiša Krista.<br />
Počas druhého týždňa exercitant sprevádza Ježiša v jeho verejnom živote, vidí, čo Ježiš<br />
videl, cíti, čo cítil Ježiš, po Ježišovom boku kráča k Jordánu, vystiera ruku k Ježišovi na<br />
rozbúrenom mori, hrá sa s deťmi pri Ježišovi, sprevádza hladný zástup, pozerá do Ježišových<br />
očí, keď uzdravuje slepého, zachveje sa s Ježišom pri Lazárovom hrobe. Exercitant sa stále<br />
viac zamilúva do Ježiša a v ňom miluje zástup, ktorý sa na neho tlačí. Exercitant je<br />
rozhodnutý nasledovať Ježiša, kamkoľvek ho povedie. Počas tretieho týždňa putovanie s<br />
53 Porov. DC [53; 93–98; 146, 234–237].<br />
54 Porov. DC [231; 234].<br />
55 Porov. DC [167].<br />
56 Porov. CALLAHAN, J. J.: Fundations : The Jesuit Tradition at Regis University, s. 38–39.<br />
57 Porov. DC [104].<br />
18
Kristom pokračuje, tento čas je vrcholným činom jeho sebadarovania, v utrpení a smrti. Počas<br />
siedmich dní tretieho týždňa Ignác predkladá udalosti od poslednej večere, cez zajatie v<br />
Getsemanskej záhrade, až po ukrižovanie a pochovanie Ježiša Krista. 58<br />
Tak ako v prípade modlitby o tajomstvách verejného života, Ignác pozýva exercitanta,<br />
aby využil svoju predstavivosť a sprevádzal Ježiša, aby sa tak stal viac účastníkom ako iba<br />
pasívnym pozorovateľom tajomstiev, aby sa vžíval do jednotlivých postáv, Ježiša, Petra, Jána,<br />
vojakov atď. Exercitant má cítiť teplú vodu, ktorou Ježiš umýva Petrovi nohy, zaspať s Jánom<br />
v záhrade, zakusovať Ježišovu opustenosť a agóniu, s Petrom sa zamiešať do zástupu na<br />
nádvorí veľkňazovho domu, vidieť jeho zapretie, počuť výkriky zástupu, cítiť údery bičov,<br />
cítiť zemetrasenie pod krížom, byť blízko nábožných žien, prežívať Ježišovo zomieranie a<br />
zlostné výkriky zástupu, usudzovanie stotníka, snímanie Ježišovho mŕtveho tela z kríža,<br />
prípravu na pochovanie a uloženie do hrobu.<br />
Exercitantovo partnerstvo s Ježišom v jeho práci vedie k jednote dvoch duší. Počas<br />
tohto obdobia sa exercitant modlí „o bolesť, zármutok a zahanbenie“ 59 , aby sa stal Ježišovi<br />
pomocníkom. No táto modlitba zároveň vedie k úžasu nad tým, čo Ježiš urobil vo svojej láske<br />
k človeku – „pre mňa, hriešnika“. Je to úžas nad tým, ako Boh miluje človeka, ktorý sa<br />
vyjadruje v otázke: „Čo musím urobiť pre Krista?“ 60<br />
Kontemplácie tretieho týždňa posilňujú a potvrdzujú voľbu druhého týždňa. Tou je<br />
pripodobniť svoj život Ježišovmu, úplne sa mu dať v plnej viere a dôvere. S Kristom v jeho<br />
umučení začína exercitant chápať, že byť s Kristom je dostatočné bohatstvo. V zdraví i v<br />
chorobe, v úspechu i v neúspechu, v šťastí i v nešťastí, v živote i v smrti je exercitant<br />
povolaný v dôvere v Ježiša odumrieť svojmu sebeckému ja a žiť pre druhých.<br />
4.2. Štvrtý týždeň<br />
Štvrtý týždeň je časom kontemplácií o vzkriesení. Ignác nehovorí o dĺžke tohto týždňa.<br />
Usmerňuje exercitanta: „...prosiť o milosť, aby som sa tešil a veľmi radoval z toľkej slávy a<br />
radosti Krista, nášho Pána.“ 61 Tu postupuje podľa biblických textov, ku ktorým z nábožnosti<br />
58 Porov. DC [289–298].<br />
59 DC [193].<br />
60 DC [53].<br />
61 DC [221].<br />
19
pridáva dve kontemplácie, ako sa náš Pán zjavil Panne Márii. 62 Posledná meditácia štvrtého<br />
týždňa je o nanebovstúpení, o návrate Ježiša Krista k Otcovi.<br />
Exercitant je znova volaný k tomu, aby sa stal účastníkom, aby bol prítomný<br />
vzkrieseniu, aby precítil zmätenosť Márie Magdalény, aby bežal spolu s Petrom a milovaným<br />
učeníkom ku prázdnemu hrobu, aby išiel cestou do Emauz s neznámym cudzincom, aby cítil<br />
vôňu pečenej ryby po zázračnom rybolove na brehu jazera, aby s ním jedol, aby cítil radosť<br />
spolu s učeníkmi, ktorí ho spoznali.<br />
Exercitant sa modlí o dôverné poznanie Ježiša Krista, aby ho viac miloval a nasledoval,<br />
kamkoľvek pôjde. Kristus ide do plnosti života a tým naplňuje ľudské šťastie. Vo štvrtom<br />
týždni sa Pán predstavuje ako priateľ, ktorý potešuje, čo vidno v tom, že rozhovor je<br />
situovaný do vzťahu Pán – priateľ a je charakterizovaný ako vzťah medzi priateľom a<br />
priateľom. 63 Takto exercitant v duchovných cvičeniach postupuje od vzťahu typu Pán – sluha<br />
ku vzťahu Pán – priateľ a napokon Priateľ – priateľ. Vzťah pravého priateľstva predpokladá<br />
úctu a lásku, v ktorej vrcholia duchovné cvičenia sv. Ignáca. Z tohto dôvodu treba osobitne<br />
prebrať kontempláciu na dosiahnutie lásky. 64<br />
4.3. Kontemplácia na dosiahnutie lásky<br />
Ako je „Princíp a fundament“ základom všetkých cvičení, tak kontemplácia na<br />
dosiahnutie lásky je vrcholom a mostom medzi duchovnými cvičeniami a každodenným<br />
životom. To, ako možno ostať vždy prítomný Bohu, závisí od opravdivej lásky. Preto sv.<br />
Ignác najprv vysvetľuje opravdivú lásku. Vo fundamente sa cieľ stvorení a cieľ človeka<br />
sústreďovali v službe Bohu a v jeho chvále a v spáse duše. Všetky stvorenia boli dané k<br />
dispozícii človeku ako hojný Boží dar, aby človek pomocou nich dosiahol svoj cieľ. Všetky<br />
tie dary sú vlastne nezaslúženým Božím darom, ktorý má človek používať natoľko, nakoľko<br />
mu pomáha k dosiahnutiu cieľa. Vo fundamente sa síce nevyskytlo slovo láska, ale bolo tam<br />
diskrétne ukryté pod slovom „slúžiť“ 65 , v ktorom ho môže objaviť istá interpretácia. No bolo<br />
cítiť jeho vôňu skôr, ako by sa bolo stalo zjavným.<br />
62 Porov. DC [218].<br />
63 Porov. DC [225]<br />
64 Porov. CSONTOS, L.: Celostné chápanie vzťahu človeka k Bohu v Duchovných cvičeniach svätého Ignáca z<br />
Loyoly, s. 114.<br />
65 Porov. DC [23].<br />
20
V nazeraní na dosiahnutie lásky však láska nadobúda plnú silu výrazu, odhŕňa všetky<br />
záclony a ukazuje sa naplno ako slúžiaca láska, láska pomáhajúca, obetavá, dávajúca zo seba<br />
všetko pre milovaného. Cieľ stvorení a cieľ človeka je tu znova prijatý usporiadanou láskou,<br />
ktorá nielen túži, ale aj vie voliť si to, čo viac pomáha slúžiť Bohu a chváliť Boha. Pred<br />
človekom, ktorý je stvorený, aby Boha oslavoval a mu slúžil, sa nachádzajú všetky stvorenia<br />
ako množstvo Božích darov, ako prejav prehojnej a žičlivej Božej lásky k človeku, a zároveň<br />
ako stupne, po ktorých sa najprv Boh vo svojej láske znižuje k človekovi a dáva sa mu a<br />
potom sa človek povznáša k Bohu cez odpoveď vďačnej a obetavej lásky.<br />
Vo všetkom, čo človeka obklopuje, nachádza človek Boha a jeho lásku, vo všetkom a<br />
cez všetko túži slúžiť mu a dávať sa so všetkým, čo dostal ako Boží dar. Tak ako vo<br />
fundamente, aj v nazeraní na nadobudnutie lásky je ustavičný pohyb lásky, ktorá vychádza od<br />
Boha a prostredníctvom človeka sa k Bohu vracia. Boh dáva z lásky, človek to z vďačným<br />
srdcom prijíma a z lásky daruje to, čo ustavične dostáva od Boha, predovšetkým však seba<br />
samého so všetkými svojimi schopnosťami, talentmi, nič si nerezervuje pre seba, ani osobnú<br />
slobodu. Je to úplná závislosť od Boha, od najvyššej Lásky, ale závislosť zamilovaná, ktorá<br />
dáva byť, žiť, cítiť, myslieť a milovať. 66 Uznanie tejto závislosti sa zo strany človeka<br />
prejavuje nielen v podobe vďačnosti za prijaté dary, ale predovšetkým vo vzájomne sa<br />
odplácajúcej láske, v dare seba samého Bohu. Láska, dar, obeta, služba, to sú štyri kľúčové<br />
slová v spiritualite sv. Ignáca; sú také blízke, že je ťažké vymedziť ich hranice.<br />
Nadovšetko slúžiť Bohu, nášmu Pánovi, z čistej lásky 67 – v tom je vrchol spirituality sv.<br />
Ignáca a zároveň vrchol jeho osobného vzťahu k osobnému Bohu, ku ktorému vedie i<br />
exercitanta. Po druhé, nazeranie na dosiahnutie lásky je najtypickejšou formou ignaciánskej<br />
modlitby a v istom zmysle zhrnutím celej spirituality sv. Ignáca.<br />
Ovocím tohto nazerania má byť to, o čo exercitant prosil na začiatku tohto nazerania:<br />
láska k Bohu vo všetkých daroch, služba na jeho chválu prostredníctvom všetkých stvorení. 68<br />
Je to tá láska, ktorou Boh sám miluje seba a svoje dokonalosti odrážajúce sa vo stvoreniach.<br />
Ľudská láska k Bohu a k Božiemu svetu nemá byť teda našou ľudskou láskou, ale Božou<br />
láskou v nás (porov. 1 Jn 3,17). To vlastne Boh má milovať seba a všetky svoje diela naším<br />
ľudským srdcom, akoby nástrojom svojej lásky. Až táto láska je skutočne čistá a bezpečná,<br />
slobodná od znečistenia neusporiadanou sebaláskou.<br />
66 Porov. DC [234].<br />
67 Porov. DC [370].<br />
68 Porov. DC [233].<br />
21
Inými slovami, konečným ovocím a najvyšším výsledkom nazerania na dosiahnutie<br />
lásky má byť ochota darovať Bohu všetko, čo od neho prijímame, a tým pomáhať všetkým<br />
stvoreniam v ich návrate ku svojmu Pôvodcovi, k Bohu. Tu sa kruh uzatvára. Všetko<br />
pochádza od Boha, je plné jeho prítomnosti, činnosti a odblesku jeho nekonečnej dokonalosti,<br />
a všetko prijaté, rozpoznané ako Božie sa vracia k Bohu prostredníctvom milujúceho srdca<br />
človeka, prostredníctvom jeho namáhajúcej sa mysle a cez upracované ruky toho, ktorému<br />
Boh zveril vládu nad zemou a jej dobrami.<br />
Kamkoľvek sa človek obráti, všade je v kruhu Božej stvoriteľskej darujúcej lásky, v<br />
kruhu Božích darov hovoriacich o Bohu a o jeho láske. „Lebo v ňom žijeme, hýbeme sa a<br />
sme.“ (Sk 17,28) Týmto spôsobom sa človek cvičí v poznávaní Božej lásky, v odpovedaní na<br />
ňu svojou činnou láskou, ktorá berie do seba Božiu lásku rozosiatu po svete. Cvičí sa v<br />
nadobúdaní Božej lásky, pretože sa dôverne a horlivo otvára pre jej prijatie a prijmúc ju<br />
daruje ju v službe z čistej lásky. 69<br />
4.4. Záverečné týždne a edukácia<br />
Duchovné cvičenia vrcholia vo štvrtom týždni kontempláciou na nadobudnutie lásky,<br />
ktorou sa exercitant celkom odovzdáva láske k Ježišovi Kristovi, v ktorej chce slúžiť svojim<br />
bratom a sestrám. 70 Z toho pramenia aj pre jezuitský školský systém tri dôsledky:<br />
Altruizmus. Nasledovanie Ježiša Krista v jeho utrpení a smrti privádza k súcitu, ku<br />
pripojeniu sa k nemu v jeho službe svetu a ľuďom. Vedie to k sebaobetovaniu, čo<br />
najväčšiemu a veľkodušnému.<br />
Optimizmus. Oslava Ježišovho vzkriesenia vedie ku pripojeniu sa k nemu a dáva<br />
optimizmus pracovať pre dobro a tvoriť lepší svet. Je to viera, že táto činnosť bude<br />
korunovaná úspechom.<br />
Vízia. Modlitba kontemplácie vedie k vízii sveta, vidiac Boha vo všetkých veciach.<br />
Všetky veci zjavujú Boha, každé učenie sa je vlastne učenie sa o Bohu, každá láska je<br />
darovaním a prijímaním Boha, každá dobrá aktivita je Božou prácou vo svete. 71<br />
69 Porov. DC [370].<br />
70 Porov. DC [175–188].<br />
71 Porov. CALLAHAN, J. J. Discovering a sacred world. In: CALLAHAN, J. J.: Fundations : The Jesuit<br />
Tradition at Regis University, s. 27–42.<br />
22
5. Záver<br />
Aj po viac ako štyristopäťdesiatich rokoch zostávajú Duchovné cvičenia sv. Ignáca z<br />
Loyoly základnou inšpiráciou jezuitského vzdelávacieho a výchovného systému. Dalo by sa<br />
povedať, že sú mystickým rozvedením biblického výroku: „Veď Boh tak miloval svet, že dal<br />
svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ (Jn<br />
3,16) Ignác vo svojej dôslednosti v závere cvičení hovorí, že láska je vo vzájomnom darovaní<br />
sa, vo vzájomnej výmene darov, teda aj láska človeka k Bohu sa má stať podobnou Božej<br />
láske, a tak je logické, že exercitantovi vkladá do úst modlitbu: „Vezmi, Pane, a prijmi celú<br />
moju slobodu, moju pamäť, môj rozum a celú moju vôľu. Všetko, čo mám a čo vlastním, ty si<br />
mi to dal. Tebe, Pane, to vraciam; všetko to je tvoje, nakladaj s tým celkom podľa svojej vôle.<br />
Daj mi len svoju lásku a milosť, lebo tá mi stačí.“ 72<br />
A tak duchovné cvičenia sú a zostávajú inšpiračným prameňom jezuitskej rehole i<br />
všetkých jej diel.<br />
Literatúra<br />
CALLAHAN, J. J.: Fundations : The Jesuit Tradition at Regis University. Denver, 1997.<br />
CSONTOS, L.: Celostné chápanie vzťahu človeka k Bohu v Duchovných cvičeniach svätého<br />
Ignáca z Loyoly. Dobrá kniha, 1997.<br />
Rozhovory pútnika : Autobiografia sv. Ignáca Loyolského. 1. vyd. Cambridge (Canada) :<br />
Slovenskí jezuiti, 1990.<br />
SVÄTÝ IGNÁC Z LOYOLY: Duchovné cvičenia : Exercície. Zo španielskeho originálu<br />
preložil Štefan Senčík. 1. vyd. Cambridge (Canada) : Slovenskí jezuiti, 1990.<br />
Konferencia <strong>Jezuitské</strong> školstvo včera a dnes 2006<br />
prof. RNDr. Ladislav Csontos SJ, PhD.<br />
Teologická fakulta Trnavskej univerzity<br />
Kľúčové slová: jezuiti, vzdelávanie, škola, školstvo, výchova, Cirkev, duchovné cvičenia<br />
72 DC [234].<br />
23